Postup : 2016/2004(BUD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0036/2016

Predkladané texty :

A8-0036/2016

Rozpravy :

PV 08/03/2016 - 17
CRE 08/03/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 09/03/2016 - 11.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0080

SPRÁVA     
PDF 557kWORD 142k
23.2.2016
PE 575.161v03-00 A8-0036/2016

o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2017, oddiel III – Komisia

(2016/2004(BUD))

Výbor pre rozpočet

Spravodajca: Jens Geier

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2017, oddiel III – Komisia

(2016/2004(BUD))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(3),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 25. novembra 2015 o spoločnom texte návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu(4),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016na dve spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia a ktoré sú k nemu pripojené,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o platobnom pláne na roky 2015 – 2016, ktorý bol schválený 19. mája 2015,

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2015(5),

–  so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2016, ktorý uskutočnila Komisia(6),

–  so zreteľom na hlavu II kapitolu 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0036/2016),

A.  keďže rozpočet na rok 2017 by mal stanoviť cestu smerom k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest v kontexte krehkého hospodárskeho oživenia ohrozovaného situáciou na rozvíjajúcich sa globálnych trhoch a pretrvávajúceho geopolitického napätia;

B.  keďže rozpočet na rok 2017 bude ovplyvnený vývojom migračnej a utečeneckej krízy;

C.  keďže rozpočet na rok 2017 sa bude prekrývať s revíziou viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania;

D.  keďže v dôsledku rovnováhy medzi vnútorným dopytom a vonkajším obchodom je EÚ do určitej miery hospodársky závislá od globálneho vývoja;

Všeobecné poznámky

1.  poznamenáva, že rozpočet Únie sa ukázal byť dôležitým zdrojom pri riešení nedávnych kríz a napĺňaní potrieb, s ktorými sa nevyhnutne nepočítalo počas rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), migračná a utečenecká kríza alebo geopolitické napätia v európskom susedstve, v dôsledku ktorých vzniklo niekoľko vážnych problémov a núdzových situácií, zatiaľ čo v EÚ je tempo hospodárskeho oživenia a investícií pod reálnymi možnosťami a pretrváva nedostatok investícií;

2.  zdôrazňuje, že obmedzená schopnosť rozpočtu Únie prispieť k riešeniu týchto kríz v tejto fáze vyplýva najmä z použitia všetkých dostupných prostriedkov dohodnutých v rokovaniach o VFR, a najmä z použitia osobitných nástrojov, ako je nástroj flexibility; pripomína rozhodujúcu úlohu Parlamentu vo formovaní týchto nástrojov počas rokovaní o VFR; zdôrazňuje však, že ak sa budú krízy aj naďalej prehlbovať, ani úplná aktivácia platných ustanovení o flexibilite nebude postačovať na riešenie tohto problému; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu, aby prehodnotila svoju pozíciu k otázke zahrnutia osobitných nástrojov VFR do rozpočtu, aby sa tak zmiernili obmedzenia, ktoré zaťažujú rozpočet Únie; opakuje v tejto súvislosti svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa platobné rozpočtové prostriedky na osobitné nástroje (nástroj flexibility, Fond solidarity EÚ, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva na núdzovú pomoc) mali počítať nad rámec stropov VFR, ako je to v prípade záväzkov; očakáva, že táto otázka sa vyrieši v súvislosti s preskúmaním VFR v polovici trvania;

Zostavovanie rozpočtu zohľadňujúce hospodárske prognózy a v súlade s európskym semestrom pre koordináciu hospodárskych politík

3.  poukazuje na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2015, podľa ktorej došlo k miernemu oživeniu, ktoré je však stále pod úrovňou rastového potenciálu EÚ; zdôrazňuje však, že toto oživenie musí vychádzať z posilnenia základov rastu s cieľom stimulovať vytváranie pracovných miest a návrat k úplnej zamestnanosti, konštatuje, že dlhodobá a veľmi dlhodobá nezamestnanosť, najmä v najchudobnejších regiónoch Únie a medzi mladými ľuďmi, má stále znepokojujúcu úroveň a že EÚ má ťažkosti s priemyselnou reštrukturalizáciou; konštatuje, že pretrvávajú rozdiely z hľadiska hospodárskeho rozvoja medzi jednotlivými európskymi regiónmi a členskými štátmi, a poukazuje na rozdiel medzi najchudobnejšími a najbohatšími Európanmi; poukazuje tiež na vznik nových výziev, ako sú riziko spomalenia rastu rozvíjajúcich sa hospodárstiev a globálneho obchodu s osobitným tlakom vyplývajúcim z nestability na čínskych trhoch, potreba riešiť migračnú a utečeneckú krízu a pretrvávajúce geopolitické napätia;

4.  poukazuje okrem toho na ročný prieskum rastu na rok 2016, ktorý uskutočnila Komisia; je pevne presvedčený, že posilnenie investícií, a to aj lepšie koordinovaným zvyšovaním verejných a súkromných investícií so zameraním na ciele stratégie Európa 2020, je vhodnou politickou odpoveďou v záujme vyrovnanejšej hospodárskej politiky; domnieva sa, že tieto dva prvky by sa mali zvážiť pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2017, pretože by to malo pomôcť určiť priority v rámci ekonomického kontextu; požaduje teda väčšiu súčinnosť medzi úniovým rozmerom európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík a rozpočtom Únie, čo je tiež základným kameňom stabilnej eurozóny;

5.  víta v tejto súvislosti úsilie Komisie o rozšírenie využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu kľúčových priorít zdôraznených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie programu na podporu štrukturálnej reformy a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaručila, že financovanie sa bude využívať na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ;

6.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozpočet Únie je v posledných rokoch vedľajšou obeťou dvojakého správania členských štátov, čo ich viedlo k tomu, že považujú svoje príspevky do rozpočtu Únie za záťaž a pristupujú k nim ako k premennej; v tejto súvislosti vyzýva na väčšiu pružnosť, pokiaľ ide o výdavky vynaložené členskými štátmi v špecifických oblastiach, akými sú investície v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a boj proti nezamestnanosti, chudobe a nerovnosti, a to aj v súvislosti s potrebou riešiť vznikajúce bezpečnostné hrozby a migračnú a utečeneckú krízu; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ môže ako investičný rozpočet priniesť mimoriadne vysokú pridanú hodnotu EÚ tým, že posilní rast, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest v členských štátoch; upozorňuje na to, že je potrebné, aby sa k príspevkom členských štátov do rozpočtu Únie nepristupovalo ako k premennej v závislosti od makroekonomických podmienok; opätovne pripomína aj pridanú hodnotu rozpočtu Únie z hľadiska synergií a úspor z rozsahu; zdôrazňuje osobitnú situáciu izolovaných a okrajových regiónov a domnieva sa, že príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ by sa nemali brať do úvahy pri výpočte ich štrukturálnych deficitov;

7.  berie na vedomie a ľutuje skutočnosť, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam právnických osôb spôsobilo obrovské straty v daňových príjmoch členských štátov, a tým aj zníženie ich príspevkov do rozpočtu EÚ; okrem toho sa domnieva, že takáto nespravodlivá daňová súťaž v niektorých prípadoch znamená presun HDP z jedného členského štátu do druhého a presun HND do daňových rajov mimo EÚ, čím sa znižujú celkové príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ;

Prekonávanie kríz

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že Únia musela v posledných rokoch čeliť niekoľkým krízam, v prípade ktorých by sa malo nájsť celostné riešenie; upozorňuje, že kríza v súvislosti s utečencami v Únii a v susedných krajinách vyplývajúca zo sýrskeho konfliktu zatiaľ nebola vyriešená; pripomína, že táto kríza sa v roku 2015 vyhrotila a pokračuje v roku 2016 náhlym a obrovským nárastom počtu utečencov a migrantov, ktorí sú na úteku do Únie s cieľom požiadať o azyl; zdôrazňuje, že to má ďalší dosah na vnútornú krízu; zdôrazňuje, že rozpočet Únie poskytol okamžitú reakciu na krízu a jeho objem treba výrazne zvýšiť s cieľom účinne financovať vykonávanie politík EÚ na riešenie tejto krízy, pričom by mal slúžiť ako súčasť európskeho riešenia na prekonanie tejto núdzovej situácie v budúcnosti;

9.  zdôrazňuje, že na rozpočet na rok 2017 budú mať vplyv vnútorné a vonkajšie bezpečnostné výzvy, ktoré môžu nadobudnúť aj formu hrozieb terorizmu alebo extrémizmu, a vykonávanie spoločného programu medzi Úniou a členskými štátmi zameraného na zaistenie toho, aby bola EÚ priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozpočtových nástrojov EÚ, ako je Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), pri riešení najdôležitejších výziev a posilňovaní cezhraničnej operačnej spolupráce;

10.  víta prijatie EFSI, ktorý bude predstavovať jeden z hlavných nástrojov na zvyšovanie investícií na úrovni EÚ a bude prispievať k stimulovaniu vytvárania pracovných miest; s uspokojením konštatuje, že značný počet projektov a operácií EIF už bol schválený a že bolo možné zistiť synergie medzi EFSI a programom Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby aktívne uľahčovala synergie medzi rôznymi fondmi EÚ a zaviedla systém sledovania s cieľom určiť prípady kombinovania finančných prostriedkov EÚ; trvá na tom, že je potrebné primerane využívať hodnotiacu tabuľku; povzbudzuje členské štáty a súkromné subjekty, aby v plnej miere využívali finančné prostriedky, ktoré sú dostupné prostredníctvom EFSI; pripomína, že rozpočet Únie poskytuje základ investičného plánu sprístupnením sumy 8 miliárd EUR potrebnej vo viazaných a v platobných rozpočtových prostriedkoch na financovanie záručného fondu EFSI, z ktorej už bola v rozpočtoch na roky 2015 a 2016 mobilizovaná celková suma 3,38 miliardy EUR; pripomína, že celková rezerva pre záväzky sa plne využila na tento účel v roku 2016, a konštatuje, že podľa legislatívneho finančného výkazu EFSI Komisia očakáva podobný scenár pre návrh rozpočtu na rok 2017; potvrdzuje svoj záväzok posilniť program Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy prostredníctvom ročného rozpočtového postupu s cieľom čo najviac kompenzovať škrty dohodnuté počas rokovaní o EFSI;

11.  zdôrazňuje význam programov Horizont 2020, COSME, programov na financovanie MSP, Erasmus+ a programov a politík, ktoré podporujú rozvoj prostredia pre podniky priaznivého pre inovácie a ktoré prispievajú k úspechu stratégie Európa 2020; s uspokojením berie na vedomie vysokú mieru čerpania programov Horizont 2020, vyjadruje však obavy v súvislosti so znepokojivo nízkou priemernou mierou úspešnosti projektového financovania, v dôsledku čoho zostáva mnoho vynikajúcich projektov bez financovania; vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosti prevziať tie projekty v rámci programu Horizont 2020, ktoré získali pozitívne hodnotenie, ale nemožno ich spolufinancovať pre nedostupnosť rozpočtových prostriedkov; pripomína dôležitú úlohu malých a stredných podnikov, ktoré tvoria základ európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal ďalej uľahčovať prístup MSP k trhom a financovaniu prostredníctvom existujúcich programov, ako je COSME; opakuje, že budúcnosť Únie je spojená s jej schopnosťou zavádzať inovácie v kľúčových strategických odvetviach s cieľom dosiahnuť európsku konkurencieschopnosť v rámci svetového hospodárstva;

12.  domnieva sa, že najmä iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí je základným príspevkom k prioritnému cieľu Únie, ktorým je tvorba pracovných miest a rast; opätovne zdôrazňuje svoje odhodlanie pokračovať vo financovaní tohto programu s cieľom rozšíriť ho, a ponúknuť tak väčšiemu počtu mladých ľudí vrátane mladých migrantov prichádzajúcich do EÚ perspektívu skutočného vstupu na pracovný trh prostredníctvom ponuky kvalitných pracovných miest, ďalšieho vzdelávania alebo učňovskej prípravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas rokovaní o rozpočte EÚ na rok 2016 neboli pridelené žiadne nové záväzky na ďalšie financovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, hoci nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ stále dosahuje najvyššie úrovne; pripomína, že tento cieľ treba zvážiť spolu s potrebou presadzovať mobilitu mladých ľudí, ako to presadzuje program Erasmus+; zdôrazňuje význam spoločného vyhlásenia troch inštitúcií (Parlament, Rada a Komisia) o rozpočte na rok 2016, v ktorom sa uvádza, že „zníženie nezamestnanosti mládeže zostáva vysokou a spoločnou politickou prioritou“, a na tento účel tri inštitúcie „opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie čo najlepšie využiť dostupné rozpočtové zdroje na jej riešenie, a najmä na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí“; poznamenáva, že napriek počiatočnému meškaniu vo vykonávaní tejto iniciatívy a napriek tomu, že v mnohých členských štátoch sa aj naďalej váha v súvislosti s určením orgánov pre operačné programy iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, súčasné údaje týkajúce sa plnenia poukazujú na úplnú schopnosť čerpania; vyzýva Komisiu, aby predložila svoje hodnotenie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí najneskôr do konca apríla 2016 a v každom prípade včas na to, aby sa predĺženie tohto programu mohlo zahrnúť do rozpočtu EÚ na rok 2017; zdôrazňuje, že trvalé riešenie pre financovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom nových viazaných rozpočtových prostriedkov do roku 2020 bude súčasťou revízie VFR v polovici trvania; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na podporu mladých ľudí vo veku do 25 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a to v rovnakom počte ako pracovníkov, ktorí dostávajú podporu v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou mládeže;

13.  zdôrazňuje, že podľa nedávnej správy aliancie Save the Children (Zachráňte deti) je v súčasnosti 27 miliónov detí v EÚ ohrozených chudobou; pripomína správu Parlamentu, v ktorej obhajuje zriadenie záruky pre deti s cieľom pomôcť vymaniť ich z chudoby, zabezpečiť prostredie vhodné na ich osobný rozvoj a predchádzať ich vykorisťovaniu a sociálnemu vylúčeniu(7); víta úsilie tých členských štátov, ktoré nedávno prijali stratégie na zníženie chudoby detí s cieľom znížiť celkovú úroveň chudoby, teda aj detí a mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty dodržiavajú Dohovor OSN o právach dieťaťa a zásady Charty základných práv Európskej únie; považuje vzdelanie, starostlivosť o deti, zdravotnícke služby, bývanie a bezpečnosť za základné potreby, na ktoré má právo každé európske dieťa vrátane tých, ktoré prichádzajú do Európy spolu s utečencami a migrantmi;

14.  pripomína význam európskych agentúr pri zabezpečovaní vykonávania európskych právnych predpisov, a tým aj pri plnení cieľov politiky EÚ týkajúcich sa na jednej strane konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti a na druhej strane riadenia súčasnej migračnej a utečeneckej krízy; trvá preto na tom, aby boli poskytnuté primerané finančné a ľudské zdroje na administratívne aj operačné výdavky, ktoré agentúram umožnia plnenie svojich pridelených úloh a dosahovanie čo najlepších výsledkov; v súvislosti s migračnou a utečeneckou krízou pripomína zvýšenie počtu zamestnancov a rozpočtových prostriedkov v prípade agentúr pôsobiacich v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí v rozpočtoch na roky 2015 a 2016; zdôrazňuje však, že ďalšie zvýšenia budú potrebné v rozpočte na rok 2017 s cieľom umožniť týmto agentúram zvládnuť ich zvýšené pracovné zaťaženie a dodatočné úlohy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby poskytla aktualizované a konsolidované informácie a strednodobú a dlhodobú stratégiu, pokiaľ ide o tieto agentúry;

15.  je znepokojený pretrvávaním sociálno-ekonomických rozdielov a ťažkostí pri dosahovaní cieľa EÚ týkajúceho sa sociálno-ekonomickej konvergencie; zdôrazňuje, že rozpočet Únie by mal podporovať politiky zbližovania, integrácie a súdržnosti založené na ochrane a podpore podnikania, vytváranie dôstojných, kvalitných a stabilných pracovných miest, udržateľné využívanie prírodných zdrojov a ochranu životného prostredia prostredníctvom dosahovania svojich cieľov v rámci stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; vyjadruje osobitné obavy v súvislosti s využitím menšieho objemu platobných rozpočtových prostriedkov pre Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), než sa očakávalo;

16.  uznáva význam programov konzumácie mlieka a ovocia v školách a navrhuje analyzovať, do akej miery by bolo možné zvýšiť ich financovanie; pripomína mnohé krízy v posledných rokoch vrátane krízy v poľnohospodárstve, najmä v dôsledku vplyvu ruského embarga; naliehavo vyzýva na ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť odolnosť poľnohospodárstva EÚ voči zmene klímy a zároveň celkovo znížiť emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva a zabezpečiť hospodársku životaschopnosť tohto odvetvia;

17.  berie na vedomie, že napriek mobilizácii značného objemu rozpočtových prostriedkov počas rokov 2015 a 2016 na riešenie migračnej a utečeneckej krízy sa ešte stále nenašlo riešenie, a to ani interne v rámci Únie, ani externe v krajinách pôvodu utečencov; zdôrazňuje však, že rozpočtové prostriedky sú nedostatočné a že sú potrebné značné dodatočné finančné prostriedky na riešenie tejto krízy, keďže zvýšenie počtu utečencov a migrantov nemožno považovať za dočasný jav; zdôrazňuje, že treba hľadať dlhodobejšie riešenia, a to nielen v rámci ročného rozpočtového postupu, ale aj v rámci nadchádzajúcej revízie VFR v polovici trvania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila strednodobý a dlhodobý politický a finančný plán na riešenie migračnej krízy a jej vplyvu na rozpočet na rok 2017; konštatuje, že všetky opatrenia financované z prostriedkov EÚ by sa mali považovať za investície na riešenie výziev spojených s utečencami a migráciou; zdôrazňuje potrebu riešiť základné príčiny fenoménu migrácie zlepšením životných podmienok, najmä prostredníctvom lepšieho vzdelávania a zdravotníckych služieb, ako aj posilnením podpory investícií do infraštruktúry v krajinách pôvodu migrantov alebo v krajinách, kde najprv hľadali útočisko; zdôrazňuje, že financovanie zamerané na zvládnutie migračnej a utečeneckej krízy by nemalo ohrozovať ani brzdiť vykonávanie iných dôležitých politík EÚ;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť financovanie programov pre presídľovanie, postupov premiestňovania a procesov návratu, a to najmä v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, s cieľom dosiahnuť efektívnu európsku azylovú a migračnú politiku a zároveň predchádzať neregulárnej migrácii a obmedzovať ju; zdôrazňuje potrebu vytvoriť v rámci rozpočtu EÚ možnosti na rozvoj oblastí presídlenia a bezpečných zón na africkom kontinente a na Blízkom východe, a to v spolupráci s Africkou úniou, Ligou arabských štátov a UNHCR;

19.  berie na vedomie vytvorenie Regionálneho trustového fondu Európskej únie v reakcii na sýrsku krízu a Núdzového trustového fondu pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike; nalieha na členské štáty, aby dodržali svoje sľuby a prispievali do týchto fondov v rovnakej miere ako EÚ, t. j. sumou 2,3 miliardy EUR; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nízkou úrovňou finančných príspevkov členských štátov; zdôrazňuje, že budú potrebné ďalšie finančné prostriedky na zabezpečenie humanitárnej pomoci pozdĺž tranzitných trás a na zvládnutie výziev, ktoré predstavujú zvyšujúce sa počty utečencov; poukazuje na to, že nedostatočné financovanie humanitárnej pomoci vrátane pomoci na opatrenia v oblasti zdravotníctva a vzdelávania v táboroch bolo pre ešte väčší počet utečencov stimulom, aby sa vydali na riskantnú cestu do EÚ; pripomína, že uvedené fondy boli vytvorené v reakcii na nedostatočnú flexibilitu a financovanie v rozpočte EÚ; trvá na tom, že opatrenia prijaté na riešenie migračného a utečeneckého problému by nemali byť na úkor rozvojových politík EÚ v iných oblastiach a že je potrebné dodržiavať pravidlá zodpovednosti pre všetky činnosti EÚ v tejto oblasti;

20.  zdôrazňuje, že členské štáty opätovne potvrdili svoj záväzok na neformálnom stretnutí hláv štátov a predsedov vlád krajín EÚ 23. septembra 2015, na ktorom sa diskutovalo o otázkach migrácie, na zasadnutí Európskej rady 15. októbra 2015 a na samite vo Vallette 11. a 12. novembra 2015; pripisuje mimoriadnu dôležitosť verejným vyhláseniam Rady týkajúcim sa reakcie na nevídanú migračnú a utečeneckú krízu; očakáva, že Rada splní očakávania, ktoré vyplývajú z jej vlastných vyhlásení a rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o príspevky členských štátov, ktoré majú zodpovedať podpore trustovému fondu Madad a trustovému fondu pre Afriku z rozpočtu EÚ, ako aj o úplné vykonávanie návrhu Komisie o nástroji pre utečencov v Turecku; berie na vedomie, že niektoré členské štáty okrem toho prispievajú prostredníctvom iných programov humanitárnej pomoci, ako je napríklad Svetový potravinový program a UNHCR;

21.  víta princíp a ciele nástroja pre utečencov v Turecku, ktorého prostriedky majú predstavovať 3 miliardy EUR, a naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby splnili svoje politické prísľuby a poskytli primeranú finančnú podporu v rámci balíka pre tento nástroj; je pevne odhodlaný uplatňovať všetky politické a inštitucionálne prostriedky nátlaku s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty plnili svoje záväzky týkajúce sa príspevkov do Regionálneho trustového fondu pre Sýriu, Núdzového trustového fondu pre Afriku a nástroja pre utečencov v Turecku; očakáva, že Komisia vysvetlí, ako by sa mal poskytnúť príspevok Únie v rámci príslušných stropov jej rozpočtu na roky 2016 a 2017; kritizuje skutočnosť, že Rada a Komisia vylúčili Parlament z rokovaní o vytvorení nástroja a mobilizácii príspevku Únie, ako dokazuje oznámenie Komisie o jej zámere financovať príspevok Únie presunutím prostriedkov z nedávno prijatého rozpočtu Únie na rok 2016 a vyhradením rezerv v rozpočte na rok 2017; okrem toho zdôrazňuje potrebu zvýšiť vplyv vonkajších výdavkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy s cieľom určiť, ako by bolo možné posilniť synergie medzi nástrojmi vonkajšieho financovania EÚ a ako by bolo možné dosiahnuť, aby bol ich strategický prístup súdržnejší; domnieva sa, že tieto trustové fondy a nástroj pre utečencov nie sú ani vnútri, ani mimo rozpočtu EÚ, v dôsledku čoho im chýba potrebná zodpovednosť a demokratický proces, ktoré predpisuje metóda Spoločenstva, a má preto v úmysle podrobne monitorovať zriadenie fondov a nástroja a ich vykonávanie; zdôrazňuje, že tieto kroky sú zjavným porušením práv Parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu;

22.   upriamuje pozornosť na skutočnosť, že geopolitická situácia vo východnom susedstve je nestála, a vyzýva EÚ, aby väčšmi podporovala krajiny, ktoré v súčasnosti vykonávajú dohody o pridružení, s cieľom pokročiť s reformami a zabezpečiť prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a týmito krajinami;

Platby

23.  pripomína, že v rozpočtoch na roky 2015 a 2016 Komisia vo viacerých prípadoch nepožiadala o dodatočné platobné rozpočtové prostriedky v niekoľkých prípadoch svojej reakcie na krízy (prednostné čerpanie 2 miliárd EUR pre Grécko, prvé iniciatívy v oblasti migrácie), pričom namiesto toho pristúpila k presunu už dostupných zdrojov; zdôrazňuje, že sa tým zvýšil tlak na platobné rozpočtové prostriedky na rok 2016 a do budúcnosti, pričom sa potenciálne opäť vytvára situácia, v ktorej rozpočtové prostriedky nemusia postačovať na naplnenie skutočných potrieb finančných programov naprieč okruhmi a budú mať priamy vplyv na vedúcich projektov a občanov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že táto situácia spolu s oneskorením začiatku vykonávania programov v rámci zdieľaného hospodárenia by mohla opäť vytvoriť podmienky, ktoré na konci minulého VFR viedli k nebývalej úrovni nesplatených záväzkov a k neudržateľnému množstvu neuhradených žiadostí o platbu; pripomína svoju dlhodobú pozíciu, že nepredvídané platobné potreby by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov;

24.  požaduje úplné vykonávanie spoločných vyhlásení o platbách dohodnutých medzi Parlamentom, Radou a Komisiou v rokoch 2015 a 2016; pripomína záväzok usporiadať počas tohto roka najmenej tri medziinštitucionálne schôdze o platbách, aby sa preskúmalo plnenie platieb a revidované prognózy; berie na vedomie oznámenie Komisie, že na konci roka 2015 dosahovali nevyriešené platby sumu 8,2 miliardy EUR, čo je takmer polovica jej pôvodných očakávaní; má v úmysle predložiť túto otázku na prvej medziinštitucionálnej schôdzi o platbách v marci 2016 s cieľom určiť príčiny tejto rozdielnosti a možný dlhodobý vplyv na prognózy platieb; očakáva, že Rada vo svojom čítaní rozpočtu Únie na rok 2017 zohľadní a bude plne dodržiavať sumy potvrdené na schôdzi v apríli 2016; nalieha na Komisiu, aby Parlamentu a Rade poskytla, v súlade s dohodou v spoločnom vyhlásení prijatom v rámci rozpočtového postupu na rok 2016, dlhodobejšie prognózy očakávaného vývoja platieb až do konca VFR na roky 2014 – 2020 s cieľom vyhnúť sa neuhradeným žiadostiam o platbu v druhej polovici VFR;

25.  zdôrazňuje, že podľa očakávaní sa európske štrukturálne a investičné fondy budú v plnej miere vykonávať v roku 2017, a varuje pred nedostatočnou úrovňou platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na pokrytie tejto zvýšenej úrovne čerpania; nabáda Komisiu, aby v svojom návrhu rozpočtu zvýšila platby na nevyhnutné úrovne; vyjadruje znepokojenie nad neskorým prijatím operačných programov a nad rizikom nahromadenia nového množstva neuhradených platieb v druhej polovici VFR; nabáda Komisiu, aby aktívne spolupracovala s členskými štátmi, a nalieha na ne, aby vynaložili všetko úsilie s cieľom zabezpečiť rýchle vymenovanie programových orgánov, ktorých neexistencia je hlavnou príčinou súčasných oneskorení; víta ochotu Komisie úzko spolupracovať s členskými štátmi na požiadanie, najmä pokiaľ ide o prípadnú úpravu operačných programov s cieľom umožniť lepšiu synergiu medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a domácimi problémami súvisiacimi s utečeneckou krízou;

Ďalšie problémy osobitného významu

26.  pripomína význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré by malo byť súčasťou politík Únie ako horizontálna zásada; vyzýva Komisiu, aby pri príprave rozpočtu na rok 2017 zaviedla v náležitých prípadoch do praxe zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

27.  víta skutočnosť, že 12. decembra 2015 v Paríži sa 196 strán, ktoré podpísali Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, dohodlo na všeobecnej, záväznej, dynamickej a diferencovanej dohode, pomocou ktorej sa má čeliť výzvam v oblasti zmeny klímy; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že nie je jasné, ako darcovské krajiny splnia cieľ ročne poskytnúť 100 miliárd USD na podporu rozvojových krajín, a najmä ako odsúhlasia spoločnú metodiku započítania finančných prostriedkov na oblasť zmeny klímy; poznamenáva, že táto otázka sa má vyriešiť pred konferenciou COP 22 v Marrákeši, a očakáva, že Komisia predloží konsolidovaný regulačný rámec EÚ, ktorý plne spĺňa všetky záväzky prijaté v Paríži, a bude s takýmto financovaním počítať vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2017; pripomína, že EÚ súhlasila s tým, že najmenej 20 % jej rozpočtu na roky 2014 – 2020, t. j. až 180 miliárd EUR, by sa malo použiť na opatrenia súvisiace s klímou a že je potrebné „jemné doladenie“ rozpočtu EÚ s ohľadom na problematiku klímy; žiada Komisiu, aby naďalej podporovala výdavky EÚ na udržateľnú efektívnu infraštruktúru a udržateľné spôsoby dopravy; nabáda Komisiu, aby urýchlene vykonávala závery Rady zo 17. novembra 2015 s ohľadom na klimatický fond a fond politiky súdržnosti;

28.  víta úsilie Komisie o vypracovanie stratégie rozpočtu EÚ zameraného na výsledky; vyzýva Komisiu, aby preukázala pokrok v oblasti zjednodušenia financovania EÚ, najmä so zreteľom na zníženie bremena vykonávania a riadenia projektov financovaných EÚ; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať výkonnosti finančných nástrojov, ktoré môžu mať v rámci programov financovania Únie dosah na významné cieľové skupiny, ako sú MSP, inovačné podniky a mikropodniky; domnieva sa tiež, že okrem inštitúcií Únie majú značnú zodpovednosť aj členské štáty vzhľadom na skutočnosť, že 80 % rozpočtu patrí do zdieľaného hospodárenia; vyzýva preto členské štáty, aby urobili všetko pre zaručenie riadneho finančného hospodárenia a obmedzenie chýb a aby predchádzali akýmkoľvek oneskoreniam vo vykonávaní programov v rámci svojej zodpovednosti; zdôrazňuje potrebu väčšmi sa zamerať na vypracovanie vhodných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov výstupu s cieľom merať výkonnosť a získať konkrétnu predstavu o účinkoch výdavkov EÚ v reálnej ekonomike; vyzýva členské štáty, aby presadzovali a zaviedli konkrétne opatrenia na aktívny boj proti korupcii v oblasti verejného obstarávania a ponúk;

29.  potvrdzuje svoju podporu medzinárodnému výskumnému a inžinierskemu programu ITER a je odhodlaný zabezpečiť jeho primerané financovanie; je však znepokojený možnými ďalšími zdržaniami a dodatočnými nákladmi v súvislosti s týmto programom, ako aj súvisiacim možným dosahom na rozpočet Únie; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že nebolo možné posúdiť úroveň rozpočtových prostriedkov pre ITER na rok 2016 so zreteľom na aktualizovaný plán a harmonogram platieb; očakáva, že tento revidovaný plán bude zahrnutý do prípravy návrhu rozpočtu na rok 2017; požaduje vytvorenie riadneho mechanizmu zodpovednosti, ktorý poskytne jasný prehľad o sumách finančných prostriedkov poskytovaných na tento medzinárodný projekt a vyhodnotí efektívnosť ich využitia;

30.  pripomína, že konečná dohoda o VFR na roky 2014 – 2020 ustanovená v článku 2 nariadenia o VFR zahŕňa povinné preskúmanie VFR na roky 2014 – 2020, ku ktorej má byť predložený legislatívny návrh na revíziu VFR do konca roka 2016; zdôrazňuje, že účelom tohto preskúmania/revízie je posúdiť kvalitatívne a kvantitatívne fungovanie VFR a riešiť systémové nedostatky rozpočtu Únie, ako aj zabezpečiť, aby sa Únii poskytli dostatočné zdroje na účinné riešenie vnútorných a vonkajších kríz a financovanie vyvíjajúcich sa politických priorít pre druhú polovicu súčasného VFR; zdôrazňuje, že Rada by mala naplniť očakávania, ktoré vyplývajú z vyhlásení a rozhodnutí Európskej rady; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Rada by mala prevziať zodpovednosť za zabezpečenie poskytnutia rozpočtových prostriedkov potrebných s cieľom reagovať na nové úlohy a nepredvídané okolnosti, okrem iného prostredníctvom revízie stropov VFR smerom nahor; plánuje prijať jednotný prístup v rámci rokovaní o rozpočte na rok 2017 a revízie VFR; vyjadruje silné pochybnosti o tom, či je zvládanie daných kríz možné financovať v rámci obmedzení súčasného VFR; okrem toho zdôrazňuje, že revízia VFR v roku 2016 je príležitosťou prispôsobiť jeho prostriedky a rozšíriť jeho flexibilitu;

31.  opakuje svoju pozíciu v prospech potrebnej hĺbkovej reformy systému vlastných zdrojov Únie a prisudzuje najvyšší politický význam práci skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorá bola zriadená v rámci dohody o VFR na roky 2014 – 2020; očakáva, že Komisia a Rada zohľadnia konečný výsledok, ktorý sa očakáva do konca roku 2016, vrátane akejkoľvek novej možnosti vlastných zdrojov; pripomína, že hlavným zámerom reformy vlastných zdrojov je dosiahnuť autonómnejšiu, stabilnejšiu, jednoduchšiu, spravodlivejšiu, udržateľnejšiu a predvídateľnejšiu stranu príjmov rozpočtu Únie a zároveň zmierniť záťaž v podobe nadmerných výdavkov z vnútroštátnych rozpočtov a zlepšiť transparentnosť a viditeľnosť pre občanov, bez toho, aby sa zvýšilo celkové daňové zaťaženie občanov; je presvedčený, že na to, aby bol rozpočet EÚ úplne nezávislý, je potrebné zaviesť skutočné vlastné zdroje;

32.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskemu dvoru audítorov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

18.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

6

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, Ingeborg Gräßle, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Younous Omarjee, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Monika Vana, Daniele Viotti, Marco Zanni, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Andrey Novakov, Pavel Poc, Nils Torvalds, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Birgit Collin-Langen, Nathan Gill, Dietmar Köster

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(2)

Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0407.

(5)

http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip011_en.pdf.

(6)

http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/2016/ags2016_annual_growth_survey.pdf.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0401.

Právne oznámenie