Postup : 2015/2109(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0042/2016

Predkladané texty :

A8-0042/2016

Rozpravy :

PV 11/04/2016 - 24
CRE 11/04/2016 - 24

Hlasovanie :

PV 12/04/2016 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0100

SPRÁVA     
PDF 542kWORD 122k
25.2.2016
PE 571.452v02-00 A8-0042/2016

o aspektoch rybolovu v rámci medzinárodnej dohody o morskej biodiverzite v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve

(2015/2109(INI))

Výbor pre rybárstvo

Spravodajkyňa: Norica Nicolai

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o aspektoch rybolovu v rámci medzinárodnej dohody o morskej biodiverzite v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve

(2015/2109(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) a jeho dve vykonávacie dohody: dohodu týkajúcu sa vykonávania časti XI dohovoru a dohodu OSN o populáciách rýb (UNFSA),

–  so zreteľom na uznesenie Valného zhromaždenia OSN o vypracovaní medzinárodného právne záväzného nástroja v rámci Dohovoru OSN o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

–  so zreteľom na záverečný dokument z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorá sa konala v roku 2012 v Riu de Janeiro, s názvom Budúcnosť, ktorú chceme,

–  so zreteľom na správy neformálnej otvorenej ad hoc pracovnej skupiny OSN,

–  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite a na ciele v oblasti biodiverzity z Aichi prijaté zmluvnými stranami tohto dohovoru, a najmä na ciele 6, 10 a11,

–  so zreteľom na azorské vedecké kritériá a usmernenia z roku 2009 na určenie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí a vytvorenie reprezentatívnych sietí chránených morských oblastí vo vodách otvoreného oceánu a v hlbokomorských biotopoch Dohovoru OSN o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na proces Dohovoru OSN o biologickej diverzite týkajúci sa opisu ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí, na základe ktorého sa už pristúpilo k opisu 204 oblastí spĺňajúcich kritériá, z ktorých sa mnohé nachádzajú v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

–  so zreteľom na skutočnosť, že zatiaľ čo ekologicky alebo biologicky významné morské oblasti už boli opísané v južnom Indickom oceáne, vo východnom tropickom Tichom oceáne a v Tichom oceáne s miernym podnebím, v severnom Tichom oceáne, v juhovýchodnom Atlantickom oceáne, v Arktíde, v severozápadnom Atlantickom oceáne, v Stredozemnom mori, v západnej časti južného Tichého oceánu, v širšom Karibiku a v západnej časti stredného Atlantického oceánu, ďalšie regióny doteraz pokryté nie sú,

–  so zreteľom na Deklaráciu z Ria o životnom prostredí a rozvoji, agendu 21, program pre ďalšie vykonávanie agendy 21 a plán vykonávania Svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji (Deklarácia z Johannesburgu o trvalo udržateľnom rozvoji a plán vykonávania),

–  so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov, ktorý prijala Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) na svojej konferencii v októbri 1995, a na pridružené nástroje, najmä na Dohodu o podporovaní dodržiavania medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení rybárskymi plavidlami na šírom mori z roku 1995,

–  so zreteľom na program OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (UNGA A/RES/70/1 prijatý v roku 2015) a na 14. cieľ programu trvalo udržateľného rozvoja, ktorým je zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje na účely trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na 14. cieľ programu OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0042/2016),

A.   keďže moria pokrývajú 71 % zemského povrchu a obsahujú 97 % vody na našej planéte; keďže moria sú domovom značnej časti svetovej biodiverzity, ktorá z veľkej časti stále zostáva nepreskúmaná;

B.  keďže odhadom 64 % mora, predovšetkým šíre more a hlbokomorské dno, tvoria oblasti mimo vnútroštátnej jurisdikcie štátov, ktoré sú spravované podľa medzinárodného práva;

C.  keďže oceány zohrávajú zásadnú úlohu v mnohých systémoch Zeme vrátane podnebia a počasia a sú miestom, kde prebieha množstvo rozličných ľudských činností, ako sú rybolov, výroba energie, doprava a obchod;

D.  keďže v dôsledku zriadenia chránených morských oblastí je chránené menej ako 1 % oblastí mimo vnútroštátnej jurisdikcie a keďže v prípade prevažnej väčšiny oceánskych regiónov neexistuje žiadny rámec riadenia s právnym mandátom na zriaďovanie chránených morských oblastí;

E.  keďže ochrana a zachovanie morskej biodiverzity je v spoločnom záujme celého ľudstva a malo by sa tak k nej aj pristupovať;

F.  keďže zachovanie zdravých morských biotopov a udržateľných populácií rýb má rozhodujúci význam z hľadiska dlhodobej udržateľnosti rybárstva;

G.  keďže v roku 2014 pokrývali chránené ekosystémy 15,2 % pevniny a iba 8,4 % morských oblastí na svete;

H.  keďže zmena klímy a acidifikácia zosilňujú nepriaznivý vplyv nadmerného využívania zdrojov, znečisťovania, morského odpadu a ničenia morských biotopov a ekosystémov;

I.  keďže v záverečnom dokumente z konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio de Janeiro, 2012) s názvom Budúcnosť, akú chceme, sa zdôrazňuje, že ochrana a riadenie základne prírodných zdrojov pre hospodársky a sociálny rozvoj predstavujú hlavné ciele a základné požiadavky trvalo udržateľného rozvoja;

J.  keďže moria a oceány majú potenciál modrého rastu, ktorý je stále z veľkej časti nevyužitý, a to napríklad v oblasti obnoviteľnej energie a farmaceutických výrobkov, ktoré by sa mohli považovať aj za rozumnú cestu rozvoja súčasných rozvojových krajín; keďže predpokladom námorného rozvoja a jeho potenciálu modrého rastu je rozvoj znalostí o morských druhoch a morskom prostredí, jeho batymetrii a mapovaní citlivých morských ekosystémov;

K.  keďže zachovanie morskej biodiverzity a jej udržateľné využívanie priamo súvisia s dlhodobo udržateľným rozvojom, a preto majú veľký sociálny, ekonomický a environmentálny význam pre všetky krajiny a územia;

L.  keďže existujúci právny rámec pre oblasti mimo vnútroštátnej jurisdikcie, ktorý bol vypracovaný pred viac ako 30 rokmi a ktorý sa zakladá na doktríne slobody šíreho mora, si vyžaduje, aby bol ďalej rozpracovaný a mohol tak v oblastiach mimo jurisdikcie úspešne presadzovať ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity;

M.  keďže počet činností vykonávaných v morskom prostredí sa v poslednom desaťročí zvýšil; keďže uznávame dynamiku medzi jednotlivými činnosťami, ktoré prebiehajú na šírom mori, a ich vplyv na morskú biodiverzitu;

N.  keďže uznávame vzájomné pôsobenie jednotlivých činností, ktoré prebiehajú na šírom mori, a ich kumulatívne účinky a keďže tieto činnosti majú vplyv na morskú biodiverzitu;

O.  keďže v roku 2004 zriadilo Valné zhromaždenie OSN neformálnu otvorenú pracovnú skupinu ad hoc s cieľom preštudovať a analyzovať ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity mimo oblastí vnútroštátnej jurisdikcie;

P.  keďže v roku 2011 pracovná skupina odporučila začať proces, v rámci ktorého by sa identifikovali problémy a riešenia vrátane možnosti rozvoja multilaterálnej dohody v rámci Dohovoru OSN o morskom práve, pričom by sa mali súhrne riešiť otázky súvisiace s morskými genetickými zdrojmi (vrátane otázok týkajúcich sa spoločného využívania prínosov), opatreniami ako nástroje riadenia na základe oblastí (vrátane chránených morských oblastí), procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie, budovaním kapacít a transferom morských technológií;

Q.  keďže spolupredsedovia v záveroch pracovnej skupiny z roku 2011 uznali rozdiel medzi vedeckým procesom opisu ekologicky a biologicky významných oblastí a identifikovaním či určením takýchto oblastí v praxi, pretože v danom čase nemalo formálny mandát žiadne globálne fórum a existujúce regionálne a odvetvové fóra v tejto súvislosti čelili otázke legitimity;

R.  keďže spolupredsedovia v záveroch pracovnej skupiny z roku 2011 konštatovali, že obmedzenia a nedostatky súčasného stavu sa všeobecne uznávajú;

S.  keďže vo výslednom dokumente z konferencie Rio+ 20 v júni 2012 sa hlavy štátov a predsedovia vlád nadväzujúc na prácu pracovnej skupiny a pred skončením 69. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN zaviazali urýchlene riešiť problematiku ochrany a udržateľného využívania morskej biodiverzity mimo oblastí vnútroštátnej jurisdikcie, a to aj prijatím rozhodnutia o vytvorení medzinárodného nástroja podľa Dohovoru OSN o morskom práve;

T.  keďže rybolov má ako samostatná činnosť i v súvislosti so zmenou klímy, znečisťovaním morí či inými ľudskými činnosťami v morskom prostredí veľký vplyv na morskú biomasu a biodiverzitu, a preto by sa malo k vplyvu rybolovu na morskú biodiverzitu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie pristupovať komplexne prostredníctvom všetkých námorných ochranných a riadiacich opatrení, s cieľom predísť týmto vplyvom alebo ich minimalizovať; keďže rybolov okrem toho nie je jediným faktorom úmrtnosti oceánskych zdrojov spôsobenej ľudskou činnosťou a nemal by byť jediným dôvodom na medzinárodné opatrenia;

U.  keďže v súčasnosti sú ďalšími faktormi úmrtnosti rybolovných zdrojov okrem iného aj ťažba nerastných surovín, vrty na účely získavania energie a využívanie pozemného priestoru mestskými platformami, pričom budúci námorný rozvoj by mohol viesť k ďalším nepredvídateľným faktorom úmrtnosti, voči ktorým treba uplatňovať obozretnosť;

V.  keďže už došlo k výraznému poklesu morskej biodiverzity; keďže medzi zachovaním rybolovných možností pre budúce generácie a ochranou morskej biodiverzity a morských ekosystémov existuje úzke prepojenie;

W.  keďže udržateľné a selektívne rybolovné techniky sú veľmi dôležitým nástrojom na udržateľné riadenie rybolovných zdrojov a na minimalizáciu náhodných úlovkov, čím prispievajú k ochrane morskej biodiverzity;

X.  keďže koordinácia a konzultácia medzi všetkými aktérmi zapojenými v námorných činnostiach je nevyhnutná v záujme ochrany morskej biodiverzity a udržateľného využívania zdrojov;

Y.  keďže v najvzdialenejších regiónoch EÚ prirodzene prevládajú osobitné geografické a niekedy aj geopolitické podmienky a tieto regióny sú zahrnuté do osobitných mechanizmov regionálnej spolupráce;

Z.  keďže rybárstvo je veľmi dôležitou činnosťou, ktorá prebieha tak v oblastiach vnútroštátnej jurisdikcie, ako aj v oblastiach mimo tejto jurisdikcie;

AA.  keďže EÚ zohráva kľúčovú úlohu v globálnej správe morí a oceánov a na medzinárodnej úrovni zásadným spôsobom ovplyvňuje otázky rybárstva, a to aj v dôsledku svojej účasti v 17 regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva; keďže táto vedúca úloha znamená, že EÚ je zodpovedná za prijímanie proaktívnych politík v oblasti ochrany morskej biodiverzity na celom svete;

AB.  keďže dohoda OSN o populáciách rýb, v ktorej sa stanovujú práva a povinnosti zmluvných strán, pokiaľ ide o ochranu a využívanie transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, je komplexným a pokrokovým dokumentom, ktorý by sa nemal meniť, narúšať ani oslabovať a ktorého úplné vykonávanie sa musí zabezpečiť prostredníctvom postupov posilnenej spolupráce, ktoré sa prijmú v rámci nového medzinárodného nástroja;

AC.  keďže sa treba poučiť z nedávnych sporov EÚ s Faerskými ostrovmi a Islandom, aby sa na celosvetovej úrovni umožnilo udržateľné riadenie populácií;

AD.  keďže každá krajina má právo ťažiť z ochrany a udržateľného využívania svojich zdrojov, ako je stanovené v Dohovore OSN o morskom práve;

AE.  keďže uznávame povinnosť štátov chrániť a zachovávať morské prostredie vrátane ochrany vzácnych a krehkých ekosystémov a biotopov zraniteľných, prelovených a ohrozených druhov a iných foriem morského života;

AF.  keďže dohoda OSN o populáciách rýb poskytuje rámec na uplatňovanie prístupu predbežnej opatrnosti a ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva, na opatrenia na ochranu a využívanie transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a na medzinárodnú spoluprácu, a to prostredníctvom regionálnych a subregionálnych organizácií pre riadenie rybárstva a príslušných dohôd; keďže jej skutočné vykonávanie by sa malo zlepšiť;

AG.  keďže rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 61/105 a 64/72 vyzývajú štáty a regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, aby prijali celý rad opatrení na zabezpečenie účinnej ochrany hlbokomorských zdrojov a zabránili tomu, aby mal rybolov pri dne závažný nepriaznivý vplyv na citlivé morské ekosystémy v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

AH.  keďže uznávame a podporujeme práva a osobitné požiadavky rozvojových štátov v kontexte budovania kapacít, aby mohli ťažiť z ochrany a udržateľného využívania svojich zdrojov a transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti;

AI.  keďže v rámci postupu v súvislosti s tzv. procesom z Kóbe sa uznáva úsilie vynaložené tými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva, ktoré riadia populácie tuniaka a vykonali nezávislé preskúmanie výkonnosti, pričom tieto regionálne organizácie pre riadenie rybárstva sú vyzývané, aby takéto preskúmania uskutočňovali pravidelne, aby zverejňovali výsledky a v plnej miere vykonávali ich odporúčania; keďže orgány ako Valné zhromaždenie OSN a Výbor FAO pre rybárstvo k tomu vyzvali i ostatné regionálne organizácie pre riadenie rybárstva a keďže tieto prieskumy boli vykonané;

AJ.  keďže boli zriadené regionálne organizácie pre riadenie rybárstva a niektoré z nich pracujú na vytváraní chránených morských oblastí v záujme ochrany populácií rýb a ich obnovy na udržateľnej úrovni;

AK.  keďže Dohovor OSN o biologickej diverzite podnietil sériu seminárov na určenie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí, a to aj v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, a výsledky týchto seminárov sú v súčasnosti široko dostupné na účely konzultácie v oblasti riadenia na webovej stránke Dohovoru OSN o biologickej diverzite;

AL.  keďže je mimoriadne dôležité zhromažďovať a vymieňať si vedecké údaje a poznatky, aby bolo možné prijímať rozhodnutia v dobrej viere a na základe najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;

AM.  keďže environmentálny problém plastového morského odpadu predstavuje priamu hrozbu morskej diverzity, pričom rozsah a prostriedky boja proti tomuto problému stále nie sú dostatočne preskúmané a riešenie tejto otázky môže znamenať hospodársku príležitosť;

AN.  keďže pracovná skupina vo svojom dokumente z 23. januára 2015 zdôraznila potrebu komplexného globálneho režimu, ktorý by lepšie riešil otázku ochrany a riadenia morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

AO.  keďže EÚ aktívne rozvíja a podporuje najlepšie postupy na dosiahnutie udržateľného využívania populácií rýb a prostredníctvom programov ako Horizont 2020 podporuje a financuje zber údajov, výskum a udržateľný rozvoj;

AP.  keďže pracovná skupina 23. januára 2015 vyjadrila podporu odporúčaniu vytvoriť medzinárodný právne záväzný nástroj podľa dohovoru;

AQ.  keďže Valné zhromaždenie OSN prijalo 19. júna 2015 rezolúciu o vytvorení medzinárodného právne záväzného nástroja v rámci Dohovoru OSN o morskom práve o ochrane a udržateľnom využívaní morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie,

1.  víta rozhodnutie Valného zhromaždenia OSN vytvoriť podľa rámca Dohovoru OSN o morskom práve medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa ochrany a udržateľného využívania morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, ktorý by okrem iného riešil súčasné nedostatky; zdôrazňuje, že tento postup nenaruší existujúce nástroje a rámce ani príslušné globálne, regionálne a sektorové orgány (napr. regionálne organizácie pre riadenie rybárstva); zdôrazňuje význam dosiahnutia rýchleho, avšak opatrného pokroku pri vytváraní tohto nového nástroja a dôležitosť dokončenia návrhu jeho znenia do konca roku 2017;

2.   vyzdvihuje víziu, príležitosti a dôsledky, ktoré znamená Dohovor OSN o morskom práve z hľadiska dobrých vzťahov medzi štátmi a trvalo udržateľného využívania zdrojov, pričom uznáva, že nové výzvy a príležitosti si vyžadujú vykonanie úprav;

3.  zdôrazňuje dôležitosť ochrany a udržateľného využívania oceánov a morí a ich zdrojov; vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby podporovali ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity tým, že popri iných opatreniach budú uplatňovať moderné a udržateľné koncepcie riadenia morského ekosystému, zásady správy oceánov, riadenie využívania morských zdrojov (či už pri ťažbe nerastných surovín, vrtoch na účely získavania energie atď.) a rybárstva, pričom je zároveň potrebné začleniť správu morí založenú na vedeckých poznatkoch, obnoviť a zachovávať populácie nad úrovňami, ktoré môžu priniesť maximálny udržateľný výnos, zabezpečiť ekosystémové riadenie a ochranu morskej biodiverzity, presadzovať existujúce právne predpisy a uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti;

4.  poukazuje na to, že v záujme vyrovnania sa s tlakmi vyvíjanými na morskú biodiverzitu do roku 2020 budú členské štáty musieť prijať opatrenia na vykonávanie plánov riadenia, monitorovať uplatňovanie pravidiel, prehlbovať svoju vedomostnú základňu a posilniť výskumné siete a koordináciu informácií o morskej biodiverzite;

5.  uznáva a podporuje pozitívnu a vedúcu úlohu, ktorú zohrávajú EÚ a Komisia, pričom zohľadňuje skutočnosť, že EÚ má v odvetví rybolovu a na trhoch s produktmi rybolovu pozíciu významného aktéra a že európska politika v oblasti rybárstva je zameraná na trvalú udržateľnosť;

6.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú EÚ zohráva pri zabezpečovaní udržateľného hospodárenia so živými morskými zdrojmi, najmä v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu; zdôrazňuje, že NNN rybolov zo svojej podstaty ohrozuje morskú biodiverzitu a vážne narúša zachovanie morských ekosystémov; poukazuje na to, že EÚ určila boj proti NNN rybolovu za prioritu a že medzinárodná spolupráca je mimoriadne dôležitá, ak má byť tento boj úspešný; nabáda FAO a regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie mnohostrannej spolupráce;

7.   vyzdvihuje pozitívnu úlohu environmentálneho označovania v sektore morských potravinových výrobkov, čo spotrebiteľom umožní prispieť k udržateľnosti zdrojov a zachovaniu morskej biodiverzity a zároveň prijímať informované rozhodnutia;

8.  nabáda Komisiu, aby ďalej presadzovala, koordinovala a zabezpečovala, aby sa v kontexte tejto novej medzinárodnej dohody účinne riešil vplyv ľudských činností vrátane rybolovu a všetkých foriem využívania morského dna a oceánu na biodiverzitu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie; konštatuje preto, že je potrebné ďalej podporovať presadzovanie existujúcich právnych predpisov a rozvíjať potrebné nástroje riadenia v záujme zabezpečenia súdržnosti a jednotnosti;

9.  nabáda regionálne organizácie pre riadenie rybárstva, aby zabezpečili úplné vykonávanie svojich odporúčaní, naďalej uskutočňovali pravidelné a nezávislé hodnotenia a zaistili riadne vykonávanie týchto hodnotení;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala holistický a komplexný prístup so zreteľom na chránené morské oblasti, pretože žiadna skutočná koordinácia a spolupráca týkajúca sa ochranných opatrení nie je možná bez účasti čo najširšieho okruhu zainteresovaných strán zapojených do širokej škály námorných činností uskutočňovaných v oceánoch a moriach;

11.  nabáda a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali určenie a uplatňovanie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami na tom, aby sa v rámci novej medzinárodnej dohody podľa Dohovoru OSN o morskom práve naďalej podporovalo a presadzovalo vytváranie inštitucionálneho mechanizmu na označovanie, riadenie a zavádzanie potrebných ustanovení týkajúcich sa monitorovania a presadzovania prepojených, súdržných, realizovateľných a reprezentatívnych sietí chránených morských oblastí ako nevyhnutných nástrojov na zabezpečenie ekologického a biologického prepojenia;

13.  vyzýva Komisiu, aby spracovala súbor komplexných údajov o morskej biodiverzite v regionálnych moriach Európy; zastáva názor, že zhromažďovanie týchto údajov je nutnou výzvou, keďže 80 % druhov a biotopov, na ktoré sa vzťahuje rámcová smernica o morskej stratégii, sa klasifikuje ako neznáme;

14.  žiada EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu v boji proti plastovému morskému odpadu a aby sa príslušný výskum financoval v rámci modrej ekonomiky;

15.  zdôrazňuje, že touto novou medzinárodnou dohodou by sa mali zaistiť rovnaké podmienky medzi všetkými zainteresovanými stranami; domnieva sa, že v rámci novej medzinárodnej dohody by sa navyše mali riešiť osobitné potreby rozvojových krajín, predovšetkým malých ostrovných štátov, pokiaľ ide o budovanie kapacít, a to v záujme dosiahnutia cieľov medzinárodného spoločenstva týkajúcich sa okrem iného chránených morských oblastí;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby presadzovala posilnenú spoluprácu, koordináciu, transparentnosť a zodpovednosť medzi všetkými zúčastnenými stranami vrátane dohodnutých nových nástrojov, existujúcich nástrojov v rámci dohody OSN o populáciách rýb a FAO, regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva a ďalších odvetvových subjektov, ako sú, okrem iného, Medzinárodný orgán pre morské dno a Medzinárodná námorná organizácia;

17.  vyzýva OSN, aby spolupracovala s príslušnými štátmi na účinnejšom vykonávaní existujúcich pravidiel a prípadne vytvorila dodatočné pravidlá, ktoré by mohli nepriamo prispieť k ochrane biodiverzity na šírom mori a zlepšiť sociálne, bezpečnostné a monitorovacie podmienky, ako napríklad vytváranie globálnych nástrojov riadenia, t. j. centralizovaného nástroja registrácie plavidiel, ako je globálny register rybárskych plavidiel vyvíjaný pod záštitou FAO, pričom sa treba vyhnúť zvýšeniu byrokratického zaťaženia pre rybárov;

18.  zdôrazňuje, že vplyv rybolovu na morskú biodiverzitu v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie bude musieť byť súčasťou mandátu regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci mandátu novej medzinárodnej dohody podľa Dohovoru OSN o morskom práve podporovali a presadzovali vytvorenie inštitucionálneho mechanizmu, spočívajúceho v čo najväčšej možnej miere na pevnom vedeckom základe, na vykonávanie predbežného posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade činností s potenciálne výrazným vplyvom na morské prostredie, ako sa požaduje v článku 206 Dohovoru OSN o morskom práve, vrátane využívania morských zdrojov, a aby tieto činnosti boli doplnené podrobným environmentálnym a sociálno-ekonomickým monitorovaním;

20.  vyzýva Komisiu, aby v rámci novej medzinárodnej dohody presadzovala uznanie environmentálnych škôd na mori a stanovenie reťazca zodpovednosti za tieto škody;

21.  naliehavo žiada Komisiu, aby vyzvala štáty, ktoré tak ešte neurobili, na ratifikáciu Dohovoru OSN o morskom práve alebo pristúpenie k tomuto dohovoru;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a prípravným výborom zodpovedným za vypracovanie znenia budúcej medzinárodnej dohody.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti

Organizácia Spojených národov (OSN) sa dôležitou otázkou ochrany svetových vôd zaoberala v dokumente agenda 21, ktorý bol zverejnený ako výsledok konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji, ktorá sa konala 3. – 14. júna 1992 v Riu de Janeiro (Brazília). Ukázalo sa, že medzinárodné spoločenstvo si v záujme zvládania problému znečistenia a zvyšujúcich sa rizík pre morskú biodiverzitu uvedomuje potrebu medzinárodného prístupu. Nasledovali Deklarácia z Johannesburgu o trvalo udržateľnom rozvoji a plán vykonávania, ktoré boli dohodnuté počas svetového samitu OSN 2. – 4. septembra 2002 v Južnej Afrike. V roku 2012 medzinárodné spoločenstvo v dokumente, ktorý bol zverejnený ako výsledok poslednej konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v Riu de Janeiro nazvanej RIO+20 v spojitosti s prvou agendou z Ria, zopakovalo svoje odhodlanie riešiť problémy životného prostredia a potrebu trvalo udržateľného rozvoja. Z toho vyplýva, že hoci sa OSN a všetci tí, ktorí sú zapojení do týchto vyhlásení a dohôd, zaväzujú k plneniu týchto cieľov, mali by prispôsobiť svoje plány a priority rýchlo sa meniacemu svetu, v ktorom možno každý rok konštatovať diverzifikáciu a pribúdanie činností.

V tejto súvislosti prijala OSN v roku 1995 dohodu o populáciách rýb (UNFSA) ako vykonávaciu dohodu k Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) z roku 1982. Dohoda o populáciách rýb sa v odvetví rybárstva považuje za dobrú dohodu, ktorou sa stanovuje primeraný právny rámec, pretože poskytuje nástroje potrebné na to, aby bolo možné držať krok s vývojom a zároveň sledovať a aktualizovať základné ciele.

V dôsledku obáv medzinárodného spoločenstva a diskusií o efektívnosti súčasného rámca pri riešení otázky ochrany a udržateľného využívania morských zdrojov mimo oblastí vnútroštátnej jurisdikcie Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) zriadilo rezolúciou č. 59/24 odsekom 73 neformálnu otvorenú pracovnú skupinu ad hoc. Jedným z cieľov tejto pracovnej skupiny bolo analyzovať a predstaviť možnosť podpory medzinárodnej spolupráce a koordinácie na účely ochrany a udržateľného využívania morskej biodiverzity mimo oblastí vnútroštátnej jurisdikcie. Na základe správ pracovnej skupiny malo VZ OSN prijať rozhodnutie o rozvoji oblastí mimo jurisdikcie pred koncom 69. zasadnutia zhromaždenia. Pracovná skupina predložila v roku 2011 VZ OSN v nadväznosti na svoju schôdzu balík odporúčaní, ktorý sa vzťahoval na morské genetické zdroje, chránené morské oblasti, proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a budovanie kapacít.

V januári 2015 pracovná skupina predložila svoju poslednú správu, v ktorej zdôraznila potrebu komplexného globálneho režimu na lepšie riešenie tejto otázky a odporučila v rámci Dohovoru OSN o morskom práve vytvorenie medzinárodného právne záväzného nástroja na ochranu a udržateľné využívanie morskej biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie. Na základe tohto odporúčania VZ OSN v júli 2015 rozhodlo o zriadení prípravného výboru na účely vypracovania znenia medzinárodne právne záväzného nástroja do konca roka 2017, pred usporiadaním medzivládnej konferencie.

Stanovisko spravodajkyne

Námorné činnosti sa rozvíjajú a pribúdajú rýchlym tempom, a preto tlak na udržateľnosť a ochranu morskej biodiverzity neustále narastá. V tejto súvislosti spravodajkyňa víta prebiehajúcu činnosť VZ OSN a neformálnej otvorenej pracovnej skupiny ad hoc, ktorá dokázala i napriek výraznej opozícii posunúť otázku morskej biodiverzity mimo oblastí vnútroštátnej jurisdikcie do takého bodu, keď možno plánovať medzinárodne právne záväzný nástroj.

Zároveň by spravodajkyňa chcela upozorniť, že je veľmi dôležité, aby činnosti rybolovu boli zahrnuté do tohto nového nástroja. Ťažko si predstaviť akýkoľvek efektívny a vhodne koordinovaný nástroj týkajúci sa morskej biológie, ktorý by nezahŕňal jednu z najdôležitejších činností vykonávaných vo vode – rybolov. Takisto by pritom nemalo dôjsť k zmene ani stiahnutiu dohody OSN o populáciách rýb, ktorá ponúka – ako je to i v prípade EÚ – rámec, ktorý môže v prípade riadneho vykonávania priniesť zlepšenie a výsledky. Namiesto toho spravodajkyňa podporuje začlenenie dohody OSN o populáciách rýb do novej dohody, čím sa dohoda z roku 1995 stane hlavnou oporou tohto nového medzinárodného právne záväzného nástroja, a čo je mimoriadne dôležité, zaistí koordináciu regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva a chránených morských oblastí so všetkými ostatnými námornými činnosťami mimo oblastí vnútroštátnej jurisdikcie.

Okrem toho, nová dohoda by mala zahŕňať nástroje zabezpečujúce zodpovednosť všetkých zúčastnených aktérov, pretože bez takýchto nástrojov možno len ťažko predpokladať skutočnú efektívnosť a pokrok. Prioritou by malo byť aj zohľadňovanie potrieb rozvojových krajín, budovanie kapacít a výmena informácií. Z tohto hľadiska a z hľadiska výmeny osvedčených postupov by EÚ mala naďalej zohrávať vedúcu úlohu pri rozvoji tohto nového nástroja a v procese vykonávania.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

17.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, David Coburn, Richard Corbett, Diane Dodds, Raymond Finch, Ian Hudghton, Carlos Iturgaiz, Werner Kuhn, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Liadh Ní Riada, Ulrike Rodust, Remo Sernagiotto, Isabelle Thomas, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

José Blanco López, Anja Hazekamp, Francisco José Millán Mon, Lidia Senra Rodríguez

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Liliana Rodrigues

Právne oznámenie