Postup : 2014/2205(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0043/2016

Predkladané texty :

A8-0043/2016

Rozpravy :

PV 14/04/2016 - 5
CRE 14/04/2016 - 5

Hlasovanie :

PV 14/04/2016 - 7.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0137

SPRÁVA     
PDF 699kWORD 289k
26.2.2016
PE 541.481v02-00 A8-0043/2016

o súkromnom sektore a rozvoji

(2014/2205(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajca: Nirj Deva

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o súkromnom sektore a rozvoji

(2014/2205(INI))

Európsky parlament

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách (COM(2014)0263) a závery Rady o tomto oznámení z 23. júna 2014 a z 12. decembra 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dôstojný život pre všetkých (COM(2013)0092) a na závery Rady o tomto oznámení z 25. júna 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637), ako aj na závery Rady o tomto oznámení zo 14. mája 2012,

–  so zreteľom na akčný plán súkromných investícií do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako sa uvádza v správe Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o svetových investíciách za rok 2014(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(3),

–  so zreteľom na správu z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja,(4) a najmä na výzvu na zladenie súkromného sektora s cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja (SDG),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o úlohe vlastníckych práv, vlastníctva majetku a vytvárania bohatstva pri odstraňovaní chudoby a podpore trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách(5),

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o činnostiach platformy EÚ pre kombinované financovanie v rámci vonkajšej spolupráce od jej zriadenia do konca júla 2014 (COM(2014)0733),

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005 a Akčný plán z Akkry zo 4. septembra 2008,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2014 s názvom Účinnosť kombinovania grantov v rámci regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík EÚ,

–  so zreteľom na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z 1. decembra 2011(6), a najmä na jeho bod 32, v ktorom sa uvádza potreba uznať vedúcu úlohu súkromného sektora pri presadzovaní inovácií, vytváraní bohatstva, príjmov a pracovných miest, mobilizácii domácich zdrojov a súčasne prispieť k znižovaniu chudoby,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o verejno-súkromnej spolupráci(7) a partnerstvo za prosperitu(8), ktoré vyplynulo zo Základného kameňa súkromného sektora v Pusane,

–  so zreteľom na výsledný dokument konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20, ktorá sa konala od 20. do 22. júna 2012, s názvom Takúto budúcnosť chceme(9),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(10),

–  so zreteľom na iniciatívu OSN Global Compact a na usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti: vzájomné dopĺňanie a významné príspevky(11),

–  so zreteľom na rámec investičnej politiky pre udržateľný rozvoj (IPFSD) konferencie UNCTAD(12),

–  so zreteľom na stratégiu rozvoja súkromného sektora na obdobie 2013 – 2017, ktorú vypracovala skupina Africkej rozvojovej banky, s názvom Podpora transformácie súkromného sektora v Afrike(13),

–  so zreteľom na tripartitné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky(14),

–  so zreteľom na Limskú deklaráciu UNIDO: Na ceste k inkluzívnemu a udržateľnému priemyselnému rozvoju (ISID)(15),

–  so zreteľom na program dôstojnej práce MOP,

–  so zreteľom na článok 9 ods. 2 písm. b) Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý stanovuje povinnosť zabezpečiť, aby súkromné subjekty, ktoré poskytujú zariadenia a služby verejné alebo poskytované verejnosti, zohľadňovali všetky hľadiská dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím(16),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na rozvojový rámec na obdobie po roku 2015, podľa ktorého je súkromný sektor hlavný partner pri vykonávaní a má dôležitú úlohu pri prechode na ekologické hospodárstvo,

–  so zreteľom na dobrovoľné usmernenia pre zodpovednú správu držby pôdy z roku 2010(17),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0043/2016),

A.  keďže úloha verejného sektora je veľmi dôležitá na dosiahnutie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja (SDG); keďže súkromný sektor je hybnou silou tvorby bohatstva a hospodárskeho rastu vo všetkých trhových hospodárstvach a v rozvojových krajinách vytvára 90 % pracovných miest a príjmov; keďže súkromný sektor predstavuje 84 % HDP v rozvojových krajinách podľa údajov Organizácie Spojených národov (OSN) a má kapacitu na zabezpečenie udržateľného základu na mobilizáciu domácich zdrojov, čo za predpokladu riadnej regulácie, dodržiavania ľudských práv, ochrany životného prostredia a prepojenia s konkrétnym dlhodobým zlepšovaním v oblasti domáceho hospodárstva, udržateľného rozvoja a zmenšovania rozdielov, vedie k menšej závislosti od pomoci;

B.  keďže podľa indexu ľudskej chudoby rozvojového programu OSN 1,2 miliardy osôb zarába menej než 1,25 dolára za deň; keďže nerovnosť rastie a spolu s chudobou je jednou z najvážnejších hrozieb pre celosvetovú stabilitu;

C.  keďže existuje jasná súvislosť medzi rozvojom silného spracovateľského priemyslu a zmenšovaním trhovej chudoby: zvýšením pridanej hodnoty priemyselnej výroby na obyvateľa o 1 % sa zníži počet chudobných o takmer 2 %;(18)

D.  keďže sú potrebné značné investície, pričom podľa odhadov je výška prostriedkov, ktoré treba ročne poskytnúť v rozvojových krajinách, o 2,4 bilióna USD vyššia, ako sú súčasné výdavky; keďže súkromné financovanie môže dopĺňať, ale nie nahrádzať verejné financovanie;

E.  keďže Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov vyhlásilo rok 2012 za Medzinárodný rok družstiev, aby sa zdôraznila ich úloha pri zabezpečovaní rozvoja, zlepšovaní postavenia ľudí, posilňovaní ľudskej dôstojnosti a pomoci pri plnení miléniových rozvojových cieľov (MDG); keďže družstevný sektor má celosvetovo približne 800 miliónov členov vo vyše 100 krajinách a odhaduje sa, že vytvára vyše 100 miliónov pracovných miest na celom svete;

F.  keďže mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré tvoria základ všetkých trhových hospodárstiev, sa musia vyrovnávať s omnoho väčšou regulačnou záťažou v rozvojových krajinách ako v rámci Európskej únie a väčšina z nich pracuje v tieňovom hospodárstve postihovanom kolísavosťou, kde im je upieraná právna ochrana, pracovné práva a prístup k financovaniu; keďže podľa správy Svetovej banky o „podnikaní“ (Doing Business) za rok 2014 sú práve najchudobnejšie krajiny najviac vystavené regulačnej záťaži(19);

G.  keďže industrializácia (najmä prostredníctvom rozvoja miestnych malých a stredných podnikov a malých a stredných priemyselných odvetví) je hybnou silou blahobytu a rozvoja;

H.  keďže v Deklarácii OSN o práve na rozvoj z roku 1986 sa rozvoj potvrdzuje ako základné ľudské právo; keďže táto deklarácia sa hlási k prístupu založenému na ľudských právach, ktorý sa vyznačuje napĺňaním všetkých ľudských práv (hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, občianskych a politických); a keďže deklarácia sa rovnako hlási k posilňovaniu medzinárodnej spolupráce;

I.  keďže priame zahraničné investície majú potenciál prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako sa to odráža v návrhu akčného plánu pre investície do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja predloženom Konferenciou OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) (akčný plán na podporu príspevkov súkromného sektora(20)), ak budú priame zahraničné investície náležitým spôsobom regulované a budú súvisieť s konkrétnymi zlepšeniami v domácom hospodárstve, napr. v oblasti transferu technológií a vytvárania možností odbornej prípravy pre miestnu pracovnú silu vrátane žien a mladých ľudí;

J.  keďže dovozné clá majú veľmi dôležitú úlohu pri zabezpečovaní verejných príjmov a umožňovaní rastu začínajúcich podnikov v rámci vlastného domáceho trhu rozvojových krajín; keďže dovozné clá na spracované poľnohospodárske výrobky môžu poskytovať priestor na zvyšovanie pridanej hodnoty a vytváranie pracovných miest v rámci vidieckych hospodárstiev a zároveň podporovať potravinovú bezpečnosť;

K.  keďže 60 % pracovných miest v rozvojovom svete sa vyskytuje v neformálnom sektore v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch a 70 % mikropodnikov a malých a stredných podnikov nedostáva nijaké finančné prostriedky od finančných inštitúcií, hoci ich potrebujú, aby rástli a vytvárali pracovné miesta;

L.  keďže 51 zo 100 najväčších hospodárskych subjektov na svete sú korporácie a prvých 500 nadnárodných korporácií vytvára takmer 70 % svetového obchodu;

M.  keďže priemerná pridaná hodnota priemyselnej výroby na obyvateľa v priemyselných krajinách je 10 násobne vyššia než v rozvojových krajinách a 90 násobne vyššia než v najmenej rozvinutých krajinách(21);

N.  keďže fiškálny priestor rozvinutých a rozvojových krajín je de facto obmedzený požiadavkami globálnych investorov a finančných trhov; keďže podľa informácií MMF na rozvojové krajiny osobitne nepriaznivo pôsobí skutočnosť, že právnické osoby sa vyhýbajú daňovým povinnostiam, pretože tieto krajiny sa spoliehajú viac na daň z príjmu právnických osôb na zvyšovanie príjmov než krajiny OECD; keďže postupy, ktoré uľahčujú daňové úniky nadnárodných spoločností a jednotlivcov, vo veľkej miere využívajú aj členské štáty EÚ;

O.  keďže skupina na vysokej úrovni poskytujúca poradenstvo generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi v otázkach programu rozvoja na obdobie po roku 2015, ktorá viedla konzultácie s generálnymi riaditeľmi 250 spoločností (s ročnými príjmami vo výške 8 miliárd USD) z 30 krajín, dospela k záveru, že udržateľnosť musí byť včlenená do podnikových stratégií, aby boli spoločnosti schopné využiť obchodné príležitosti na udržateľný rast; keďže ochotu súkromného sektora prispievať na udržateľný rozvoj často brzdí nedostatok jasných modelov pre podniky, aby sa mohli zapájať do partnerstiev s verejným sektorom; keďže súkromný sektor je potenciálnym poskytovateľom tovaru a služieb chudobným spoločenstvám a ľuďom, pričom znižuje náklady, zlepšuje výber a prispôsobovanie výrobkov a služieb ich osobitným potrebám, a tiež prispieva k šíreniu environmentálnych a sociálnych záruk a noriem;

P.  keďže neexistuje všeobecne uznávaná definícia verejno-súkromného partnerstva (VSP), tieto partnerstvá možno definovať ako viacstranné dohody medzi súkromnými aktérmi, verejnými orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti, ktorých cieľom je dosiahnuť všestranne prínosné verejné ciele prostredníctvom spoločného využívania zdrojov a/alebo odborných znalostí;

Q.  keďže európske inštitúcie v oblasti financovania rozvoja (EDFI) – skupina 15 dvojstranných inštitúcií, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní dlhodobého financovania pre súkromný sektor v rozvojových a reformujúcich sa hospodárstvach, sa snažia investovať do spoločností s rozličnými účinkami na rozvoj, od spoľahlivého zásobovania elektrickou energiou a čistou vodou po poskytovanie financovania MSP a prístup malých fariem na trhy;

R.  keďže VSP boli desaťročia bežnou formou podnikania v rozvinutých krajinách, najmä v európskych krajinách a v USA, a v súčasnosti ich vo veľkej miere v rozvojových krajinách využíva väčšina darcov, pričom predstavujú približne 15 – 20 % celkových investícií do infraštruktúry;

S.  keďže 2,5 miliardy ľudí najmä z rozvojových krajín, z ktorých väčšinu tvoria ženy a mladí ľudia, naďalej nemá prístup k podnikateľským komunitám, formálnemu finančnému sektoru a príležitostiam vlastniť majetok a pôdu; keďže pretrvávajú rodové rozdiely vo výške 6 až 9 percentuálnych bodov medzi príjmovými skupinami v rozvojových krajinách; keďže sociálny dialóg je dôležitým nástrojom podpory rodovej rovnosti na pracovisku a boja proti nedostatočnému zastúpeniu podnikateľských komunít v rozvojových krajinách;

T.  keďže dobre pripravené a účinne realizované VSP sú schopné mobilizovať dlhodobé súkromné a verejné finančné prostriedky, viesť k inováciám technológií a obchodných modelov a vytvoriť vlastné mechanizmy, čím sa zabezpečí, že tieto partnerstvá budú zodpovedné za výsledky v oblasti rozvoja;

U.  keďže VSP v rozvojových krajinách sú doteraz väčšinou zamerané na odvetvia energetiky, infraštruktúry a telekomunikácie, zatiaľ čo ich potenciál v odvetviach, ako sú poľnohospodárstvo, vzdelanie, zelené technológie, výskum a inovácie, zdravotná starostlivosť a vlastnícke práva, je do značnej miery nevyužitý;

V.  keďže takmer dve tretiny pôžičiek, ktoré Európska investičná banka (EIB) poskytla africkým, karibským a tichomorským štátom (AKT) v posledných desiatich rokoch, boli určené na činnosti súkromného sektora; keďže investičný nástroj EIB vytvorený na základe dohody z Cotonou bol uznaný ako jedinečný revolvingový fond rizikového kapitálu na financovanie rizikovejších investícií na podporu rozvoja súkromného sektora;

W.  keďže hoci sa každoročne v rozvojových krajinách zamestná 45 miliónov uchádzačov o pracovné miesta(22), 34 % firiem v 41 krajinách priznáva, že nevedia nájsť potrebných pracovníkov;

X.  keďže v súvislosti s programom zmien sa kombinované financovanie považuje za dôležitý nástroj získavania ďalších zdrojov, v rámci ktorého sa granty EÚ kombinujú s pôžičkami alebo vlastným kapitálom verejných a súkromných investorov; keďže hoci v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 16 (2014) o využívaní kombinovaného financovania sa dospelo k záveru, že v prípade takmer polovice skúmaných projektov nie sú dostatočné dôkazy na to, aby bolo možné pokladať granty za odôvodnené, pričom v prípade niekoľkých z týchto prípadov existujú náznaky, že investície by sa boli uskutočnili aj bez prispenia EÚ;

Y.  keďže spracovateľský priemysel s približne 470 miliónmi pracovných miest na celom svete v roku 2009 a približne pol miliardou pracovných miest na svete v roku 2013(23) predstavuje vysoký potenciál pre zamestnanosť a tvorbu bohatstva a dôstojnú a vysoko kvalifikovanú prácu;

Z.  keďže svetové bohatstvo sa čoraz viac sústreďuje v rukách malej skupiny bohatej elity a predpokladá sa, že najbohatšie 1 % bude do roku 2016 vlastniť viac ako polovicu svetového bohatstva;

AA. keďže spravodlivé a progresívne zdanenie s prvkami sociálneho zabezpečenia a sociálnej spravodlivosti zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní nerovností tým, že zabezpečuje prerozdeľovanie bohatstva v krajine smerom od občanov s vyšším príjmom k tým, ktorí sú v najväčšej núdzi;

Dlhodobá stratégia spolupráce so súkromným sektorom

1.  uznáva, že investície súkromného sektora v rozvojových krajinách môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ak sú riadne regulované; víta závery Rady z 12. decembra 2014 týkajúce sa významnejšej úlohy súkromného sektora v rozvojovej spolupráci a súhlasí s nimi; víta iniciatívu Komisie, ktorej cieľom je podporiť súkromný sektor v tom, aby sa rovnako ako iné vládne a mimovládne rozvojové organizácie a inkluzívne podnikateľské modely, ako sú družstvá a sociálne podniky, stal významným partnerom v zabezpečovaní inkluzívneho a udržateľného rozvoja v rámci cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, z čoho vyplýva záväzok súkromného sektora týkajúci sa dobrej správy vecí verejných, zmierňovania chudoby, tvorby bohatstva prostredníctvom udržateľných investícií, ako aj znižovania nerovností a podpory ľudských práv a noriem v oblasti životného prostredia a posilňovania miestnych hospodárstiev; zdôrazňuje, že rôzne úlohy aktérov súkromného a verejného sektora musia byť plne pochopené a uznané všetkými zúčastnenými stranami;

2.  vyzýva Komisiu, aby sa aj naďalej aktívne zapájala do diskusií o programe udržateľného rozvoja do roku 2030 a zároveň uznala rozmanitosť súkromného sektora a výzvy, ktorým čelí pri zmierňovaní chudoby najviac marginalizovaných a najvzdialenejších skupín obyvateľstva; domnieva sa, že akákoľvek politika EÚ so zámerom zapojiť súkromný sektor do rozvoja musí upresniť, ktorý segment súkromného sektora má na mysli;

3.  zdôrazňuje, že budúce partnerstvá v rámci programu udržateľného rozvoja do roku 2030 musia byť viac zamerané na riešenie chudoby a nerovnosti; pripomína, že oficiálna rozvojová pomoc (ODA) musí ostať kľúčovým prostriedkom na odstraňovanie všetkých foriem chudoby a uspokojovanie základných sociálnych potrieb v rozvojových krajinách, a nemôže ju nahradiť súkromné financovanie; uznáva možnosti dosiahnutia pákového efektu v oblasti súkromných financií prostredníctvom oficiálnej rozvojovej pomoci v prípade, že bude dodržaná transparentnosť, zodpovednosť, vlastníctvo a zosúladenie s prioritami krajiny a rizikom udržateľnosti dlhu;

4.  vyzýva na zvýšenie verejných investícií do verejných služieb prístupných pre všetkých, najmä pokiaľ ide o sektor dopravy, zdravia, vzdelávania a prístup k pitnej vode;

5.  domnieva sa, že súkromný a verejný sektor sú najúčinnejšie, keď spolupracujú v záujme vytvorenia zdravého prostredia pre investície, podnikateľskú činnosť a základy hospodárskeho rastu; zdôrazňuje, že všetky partnerstvá a zväzky so súkromným sektorom sa musia sústreďovať na priority týkajúce sa spoločnej hodnoty, v ktorých sa spájajú ciele v oblasti podnikania s cieľmi EÚ v oblasti rozvoja, a zohľadňovať medzinárodné normy v oblasti účinnosti rozvoja; nazdáva sa, že musia byť navrhované a riadené spoločne s príslušnými partnerskými krajinami, aby sa zabezpečilo spoločné znášanie rizík, zodpovednosti a prínosov, nákladová efektívnosť a presné ciele v oblasti rozvoja, pravidelné čiastkové ciele, jasne vymedzená zodpovednosť a transparentnosť;

6.  víta úlohu, ktorú pri urýchľovaní domáceho rozvoja zohrávajú investície zahraničného súkromného sektora v rozvojových krajinách; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité podporiť zodpovedné investície, ktoré stimulujú miestne trhy a pomáhajú zmierniť chudobu;

7.  podporuje prácu združenia európskych finančných inštitúcií v oblasti rozvoja (EDFI), keďže jeho členovia poskytujú kapitál podnikom v rozvojových krajinách prostredníctvom priamych investícií do spoločností, ako aj nepriamo tým, že vkladajú kapitál do miestnych komerčných bánk a do súkromného kapitálu na vyvíjajúcom sa trhu, so zameraním na mikropodniky a malé a stredné podniky (MMSP); dôrazne žiada Európsku komisiu, aby podporila tento druh programov v rámci financovania a spolupráce, keďže súkromný sektor je v rozvojových krajinách nanajvýš dôležitý;

8.  vyzýva na vypracovanie účinnejších noriem v oblasti transparentnosti a zodpovednosti pre technologické spoločnosti z EÚ v súvislosti s vývozom technológií, ktoré možno využiť na porušovanie ľudských práv, napomáhanie korupcii alebo kroky namierené proti bezpečnostným záujmom EÚ;

9.  zdôrazňuje, že obchodné, investičné, bezpečnostné a rozvojové politiky EÚ sú vzájomne prepojené a majú priamy vplyv na rozvojové krajiny; pripomína, že v článku 208 Lisabonskej zmluvy sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, v rámci ktorej sa vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny; žiada, aby boli všetky obchodné a investičné politiky hodnotené vzhľadom na vplyv na rozvoj, najmä pokiaľ ide o univerzálny prístup k tovarom a službám všeobecného záujmu; zdôrazňuje, že je dôležité skvalitniť kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji vo všetkých budúcich dvojstranných obchodných dohodách, a to s cieľom zahrnúť účinné systémy podávania správ pre súkromný sektor;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné pozrieť sa na to, ako sa môže súkromný sektor ďalej angažovať v rámci európskej susedskej politiky s cieľom pomôcť vytvárať hospodársky rast a pracovné miesta v európskom susedstve, napríklad prostredníctvom výmeny odborných poznatkov týkajúcich sa poskytovania prístupu ku kapitálu;

11.  vyzýva Komisiu, aby propagovala, podporovala a financovala verejno-verejné partnerstvá ako prvú možnosť a zahrnula povinné a verejne dostupné ex ante posúdenia vplyvu, pokiaľ ide o chudobu a sociálnu otázku, do vykonávania rozvojových programov spolu so súkromným sektorom;

12.  vyzýva Európsku úniu, aby začala viesť formálne konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti a spoločenstvami, na ktoré majú rozvojové projekty priamy či nepriamy vplyv;

13.  zdôrazňuje obrovský potenciál pridanej hodnoty EÚ, ktorá vzniká prostredníctvom partnerstiev so súkromným sektorom v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými medzinárodnými organizáciami, z ktorých mnohé majú preukázateľné skúsenosti so spoluprácou so súkromným sektorom; zdôrazňuje, že plne fungujúce trhové hospodárstvo založené na zásade právneho štátu je aj naďalej dôležitým hnacím motorom hospodárskeho a sociálneho rozvoja a že rozvojová politika EÚ by mala odrážať túto skutočnosť;

14.  víta rámec pre obchodné vzťahy s OSN, v ktorom sa zdôrazňuje skutočnosť, že silný súkromný sektor dosahujúci hospodársky rast je nevyhnutný pre dosahovanie trvalo udržateľných rozvojových cieľov a že súkromný sektor významne prispieva k spoločnému hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu pokroku;

15. víta účasť súkromného sektora na fóre na vysokej úrovni OECD o účinnosti pomoci; víta najmä iniciatívy prijaté v tejto súvislosti, ktoré sa týkajú inovatívnych spôsobov mobilizácie financovania rozvoja zo súkromného sektora, a spoločné vyhlásenie z Pusanu z roku 2011 o rozšírení a posilnení spolupráce verejného a súkromného sektora pre rozsiahly, inkluzívny a udržateľný rast;

16.  víta skutočnosť, že podiel neviazanej bilaterálnej pomoci sa sústavne zvyšoval, vyjadruje však znepokojenie nad pokračujúcimi formálnymi a neformálnymi druhmi viazanej pomoci(24); vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby splnili svoj záväzok v rámci Európskeho konsenzu o rozvoji „podporovať ďalšie uvoľnenie pomoci nad rámec existujúcich odporúčaní OECD“; zdôrazňuje potenciál ďalšej neviazanej pomoci podnecovať rast, ktorý by bol prínosom pre miestne podniky v rozvojových krajinách; požaduje zvýšenie skutočnej pomoci („real aid“) a udržateľné budovanie regionálnych/miestnych hodnotových reťazcov; požaduje ďalšie posilnenie postavenia miestnych aktérov a zdôrazňuje význam budovania udržateľných regionálnych/miestnych hodnotových reťazcov; zdôrazňuje význam miestnej a regionálnej zodpovednosti, ako aj vlastných vnútroštátnych stratégií a reformných programov partnerských krajín, zapojenia rozvojových projektov a pridanej hodnoty, ktorá vzniká zaistením miestnych dodávateľských reťazcov; verí, že rozvojová politika zohráva dôležitú úlohu v reakcii na príčiny súčasných migračných tokov do Európskej únie;

17.  rovnako uznáva právo všetkých krajín, najmä rozvojových krajín, aby stanovili dočasné kapitálové obmedzenia s cieľom zabrániť tomu, aby finančná kríza vznikala ako následok krátkodobých a nestálych súkromných finančných tokov; žiada odstránenie obmedzení týkajúcich sa tohto práva zo všetkých obchodných a investičných dohôd vrátane dohôd na úrovni WTO;

18.  poukazuje na to, že je potrebné, aby EÚ pri svojej podpore súkromného sektora zohľadňovala prístupnosť, keďže vylúčenie veľkých skupín obyvateľstva, ako napríklad osôb so zdravotným postihnutím, oberá súkromné podniky o trh nezanedbateľnej veľkosti;

Podporovanie miestneho súkromného sektora v rozvojových krajinách

19.  poukazuje na to, že mikropodniky a MSP v rozvojových krajinách môžu byť vystavené omnoho väčšej regulačnej záťaži ako takéto podniky v krajinách v EÚ a že nie sú právne chránené, nemajú vlastnícke práva a fungujú v nestabilnom neformálnom hospodárstve; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť systémov registrácie pôdy; zdôrazňuje potrebu podporovať miestny súkromný sektor v rozvojových krajinách, napr. prostredníctvom prístupu k financovaniu a podpory podnikania; vyzýva Komisiu, iných darcov a rozvojové agentúry, aby zvýšili podporu na budovanie kapacít domácich MSP;

20.  vyzýva Úniu, aby presadzovala rozvojové stratégie s národným vlastníctvom, ktoré formujú príspevky súkromného sektora do rozvojového rámca zameraného na domáce družstvá, MSP, mikropodniky, a najmä drobných poľnohospodárov, pretože oni majú najväčší potenciál byť hnacou silou, pokiaľ ide o spravodlivý rozvoj v krajinách;

21.  zdôrazňuje potrebu vo väčšej miere podporovať nadväzovanie partnerstiev s rozvojovými krajinami v záujme modernizácie ich regulačných rámcov vytvorením prostredia priaznivého pre súkromné iniciatívy a poskytovaním podporných mechanizmov pre podniky a zároveň nájsť správnu vyváženosť medzi vytváraním prostredia priaznivého pre investície a ochranou verejných záujmov a prostredia prostredníctvom regulácie; konštatuje, že treba podporovať vytvorenie spoľahlivých bankových systémov a daňových správ v rozvojových krajinách, ktoré sú schopné poskytovať efektívne finančné riadenie a riadenie verejných a súkromných prostriedkov; vyzýva partnerské vlády, aby zaviedli doložku o ukončení platnosti, na základe ktorej bude možné zrušiť nepotrebné opatrenia; konštatuje, že právne predpisy by mali byť predmetom hodnotenia vplyvu s cieľom posúdiť klesajúci trend pri vytváraní pracovných miest a riziká z hľadiska environmentálnych noriem;

22.  vyzýva EÚ, aby posilnila schopnosti rozvojových krajín mobilizovať domáce príjmy s cieľom bojovať proti daňovým únikom, korupcii a nezákonným finančným tokom, a najmä prispieť k tomu, aby najmenej rozvinuté krajiny a nestabilné štáty mali možnosť vybudovať účinnejšie a stabilnejšie riadiace inštitúcie, a to aj prostredníctvom vytvorenia spravodlivých a účinných daňových systémov; z toho dôvodu žiada EÚ, aby posilnila svoju finančnú a technickú pomoc rozvojovým krajinám s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň transparentnosti a zodpovednosti; vyzýva EÚ, jej členské štáty, všetky príslušné organizácie, rozvinuté a rozvojové krajiny, ktoré sú signatármi pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu z roku 2011, aby dodržiavali svoje záväzky zintenzívniť svoje úsilie zamerané na boj proti korupcii a nezákonným finančným tokom;

23.  vyzýva GR DEVCO Komisie, aby spolupracovalo s GR pre rast pri zvyšovaní počtu regionálnych štruktúr na podporu MSP a mikropodnikov v rozvojových krajinách podľa vzoru siete Enterprise Europe Network s cieľom pomáhať im pri dosahovaní legálneho statusu, získavaní prístupu k finančným prostriedkom a kapitálu a prístupu na trh a prekonávaní právnych prekážok, a najmä podporovať posilňovanie sprostredkovateľských organizácií, ktoré ich zastupujú; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto štruktúry by sa mohli časom stať aj prostriedkom na začatie miestnych a regionálnych verejno-súkromných partnerstiev v rôznych oblastiach od agropodnikania po odbornú prípravu a programy zdravotnej starostlivosti, čím by sa uľahčilo budovanie kapacít, prenos znalostí a skúseností a združovanie miestnych a medzinárodných zdrojov;

24.  opakuje, že EÚ má zodpovednosť za podporu spravodlivého celosvetového daňového systému, ktorý zahŕňa účinné stanovenie povinných požiadaviek na verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín, pokiaľ ide o nadnárodné spoločnosti, vytvorenie verejných registrov skutočných vlastníkov spoločností, trustov a podobných právnych subjektov, zabezpečenie automatickej výmeny daňových informácií a spravodlivé rozdelenie práv na zdanenie pri rokovaniach o daňových a investičných zmluvách s rozvojovými krajinami; domnieva sa tiež, že rozvojové finančné inštitúcie by mali investovať len do spoločností a fondov, ktoré sú ochotné zverejniť svoje skutočné vlastníctvo a informovať o svojich finančných účtoch podľa jednotlivých krajín;

25.  pripomína, že colné režimy sú základným prvkom regulačného prostredia prispôsobeného rozvoju súkromného sektora v prospech chudobných a vytváraniu pracovných miest; so znepokojením však konštatuje, že v dohodách o hospodárskom partnerstve sa nariaďuje zníženie dovozných ciel v širokom spektre hospodárskych odvetví krajín AKT, pričom odstránenie všetkých ciel na dovoz z EÚ by výrazne znížilo príjmy z ciel, v niektorých prípadoch až o 15 – 20 % vládnych príjmov; naliehavo žiada EÚ, aby svoju obchodnú politiku koncipovala v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja;

26.  víta balík EIB na financovanie projektov s vysokým vplyvom na rozvoj (IFE) vo výške 500 miliónov EUR v rámci investičného nástroja vytvoreného na základe dohody z Cotonou, ktorý EIB umožňuje intenzívnejšie spolupracovať so súkromným sektorom v rizikovejších oblastiach a v náročnejšom prostredí; vyjadruje poľutovanie nad škrtmi v balíku pôžičiek, ktoré EIB poskytuje Ázii; zdôrazňuje, že všetky investície EIB poskytované v rámci investičného nástroja vytvoreného na základe dohody z Cotonou by sa mali zladiť s rozvojovými stratégiami daných krajín v súlade so zásadou demokratickej zodpovednosti;

27.  zdôrazňuje skutočnosť, že v nestabilných štátoch a postkonfliktných národoch sú prekážky rozvoja súkromného sektora väčšie ako inde a vyžadujú si cielenejší prístup v záujme zlepšenia investičného prostredia a odstránenia útlmu, zastaraných obchodných predpisov, koristníckeho správania a vysokej miery korupcie; v tejto súvislosti odporúča, aby Komisia spolupracovala s partnerskými krajinami a súkromným sektorom v dialógu o politických reformách, aby sa podarilo prekonať hlbokú nedôveru medzi vládami a súkromným sektorom, ktorú tradične živí snaha o obohacovanie sa, klientelizmus a nedostatok legitímnosti;

28.  vyzýva Komisiu, členské štáty a rozvojové krajiny, aby sa vo väčšej miere usilovali podporovať zlepšenie ekonomického postavenia žien a vytvorili podporné mechanizmy pre podnikateľky; konštatuje, že prístup k finančnému začleneniu žien založený na úsporách preukázal pozitívne výsledky; odporúča prístup založený na začleňovaní rodového hľadiska do všetkých partnerských programov spojený s odbornou prípravou žien, mladých ľudí a osôb so zdravotným postihnutím v oblasti podnikania a cielenými sieťami ženských podnikateľských anjelov; vyzýva na zvýšenú podporu miestnych podnikateliek, aby mali prínos z rastu stimulovaného súkromným sektorom; odporúča, aby sa prijali opatrenia na monitorovanie procesu súvisiaceho s posilňovaním ekonomického postavenia žien a konštatuje, že podľa MMF by sa príjem na obyvateľa výrazne zvýšil, ak by mali ženy rovnaký podiel na pracovnej sile ako muži;

Zapojenie európskych a medzinárodných podnikov v záujme trvalo udržateľného rozvoja

29.  zdôrazňuje skutočnosť, že potenciál príspevku súkromného sektora k dlhodobo udržateľnému rozvoju je väčší ako jeho finančné zdroje, skúsenosti a odborné znalosti a zahŕňa vytváranie hodnotových reťazcov a distribučných kanálov na miestnej úrovni, čo vedie k vytváraniu pracovných miest, znižovaniu chudoby a nerovností, podpore práv a príležitostí žien a environmentálnej udržateľnosti, zvýšenému dosahu a účinnosti a lepšiemu prístupu k výrobkom, službám a technológiám, ktoré sú dostupné na trhu a cenovo prijateľné; žiada, aby európske úsilie v oblasti rozvoja zohrávalo významnú úlohu pri vykonávaní dohodnutých medzinárodných noriem, ako sú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a normy MOP, a to aj v spolupráci s podnikmi a investormi, aby sa zabezpečil súlad s hlavnými zásadami a usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky v ich obchodných činnostiach a dodávateľských reťazcoch v rozvojových krajinách;

30.  zdôrazňuje, že sociálny dialóg je nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby sa súkromný sektor účinne zapájal do rozvoja; zdôrazňuje zodpovednosť rozvojových krajín za podporu sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi v súkromnom sektore, zamestnancami a národnými vládami ako na prostriedku na zlepšenie dobrej správy vecí verejných a stability štátov; vyzýva predovšetkým rozvojové krajiny, aby zabezpečili rozšírenie sociálneho dialógu na vývozné spracovateľské zóny a priemyselné zoskupenia;

31.  zdôrazňuje, že súkromný sektor, a najmä miestne MSP, musí byť popri dialógu so všetkými ostatnými rozvojovými partnermi zapojený do politického dialógu s cieľom uľahčiť vzájomné porozumenie a zvládnuť očakávania a zároveň zabezpečiť účinnosť a transparentnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu delegácií EÚ v rozvojových krajinách ako platformy na takéto dialógy; vyzdvihuje pozitívnu úlohu družstiev ako katalyzátorov inkluzívneho rozvoja a ich schopnosť posilňovať postavenie komunít prostredníctvom vytvárania pracovných miest a príjmov; poukazuje predovšetkým na to, že pracovníci vytvorili družstvá a združenia na poskytovanie spoločných služieb s cieľom podporovať vlastnú samostatnú zárobkovú činnosť v neformálnom hospodárstve, zatiaľ čo vo vidieckych oblastiach sporiteľné a úverové družstvá poskytujú prístup k bankovým službám, ktoré chýbajú v mnohých komunitách, a financujú zakladanie malých podnikov a mikropodnikov; uznáva, že súkromný sektor zahŕňa subjekty, ako sú sociálne podniky a organizácie spravodlivého obchodu (Fairtrade), do ktorých práce sú integrované sociálne a environmentálne zásady; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila toto úsilie vo svojej práci na úlohe súkromného sektora v rámci rozvoja;

32.  vyzýva Európsku komisiu, aby presadzovala návrh investorov a ďalších zainteresovaných strán na podporu záväzných pravidiel týkajúcich sa vykazovania podnikov v sociálnej oblasti, environmentálnej oblasti a oblasti ľudských práv v súlade so smernicou EÚ o podávaní nefinančných správ, ktoré sú súčasťou nových navrhovaných cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

33.  vyzýva EÚ, aby prispela k posilňovaniu a budovaniu štruktúr, sietí a inštitúcií pre subjekty domáceho súkromného sektora, najmä mikropodniky a MSP, aby sa mohli zapájať do vnútroštátnej a regionálnej politiky;

34.  zdôrazňuje, že jedna z hlavných prekážok, ktoré bránia väčšiemu pôsobeniu súkromného sektora v rozvojových krajinách, spočíva v tom, že neexistujú výnosné projekty, a to v dôsledku nedostatočných právnych, inštitucionálnych a fiškálnych rámcov a kapacít presadzovania, ako aj zdrojov umožňujúcich investičné plánovanie a prípravu projektov; požaduje zintenzívnenie technickej pomoci poskytovanej sektoru verejných podnikov v partnerských krajinách, aby mohli posilňovať svoje kapacity na preberanie zodpovednosti za riadenie VSP a uplatňovať si nároky týkajúce sa vlastníctva na konci procesu; zdôrazňuje, že treba, aby súkromný sektor predvídal dlhodobé investície do výnosov, pretože vzhľadom na závislosť od akcionárov by im mohla chýbať dlhodobá vízia potrebná na výnosy v sociálnych odvetviach, ktoré sú kľúčové pre ľudský rozvoj;

35.  konštatuje, že účasť súkromného sektora na infraštruktúre v rozvojových krajinách sa podstatne zvýšila z 18 miliárd USD v roku 1990 na 150 miliárd USD v roku 2013; požaduje pokračujúcu angažovanosť v tejto súvislosti, pričom konštatuje, že chýbajúci prístup k infraštruktúre je hlavnou prekážkou rastu súkromného sektora a oslabuje produkciu a vytváranie pracovných miest;

36.  vyzdvihuje obrovský potenciál VSP v poľnohospodárstve na základe jasne vymedzeného a pevného legislatívneho rámca v oblasti vlastníckych práv a istoty držby pôdy s cieľom predchádzať zaberaniu pôdy a zabezpečiť rozsiahlejšiu a účinnejšiu poľnohospodársku výrobu; víta, že v roku 2014 sa začal vykonávať program EÚ na posilnenie správy pôdy v afrických krajinách; odporúča, aby EÚ a jej delegácie zohrávali čoraz významnejšiu úlohu v spolupráci s partnerskými vládami, ako aj EIB, Medzinárodným fondom pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD) a inými podobnými subjektmi zameranú na zapájanie súkromného sektora do vývoja trhovo orientovaných riešení problémov v poľnohospodárstve; zdôrazňuje potrebu zaviesť finančné stimuly, aby sa zabránilo vylúčeniu chudobného obyvateľstva žijúceho vo vzdialených oblastiach a poľnohospodárov, ktorí pestujú plodiny, ktoré nemajú žiadny komerčný význam alebo ktoré pravdepodobne nebudú atraktívne pre partnerov z oblasti agropodnikania; zdôrazňuje, že opatrenia by mali zahŕňať posudzovanie sociálnych a environmentálnych rizík a konzultáciu s legitímnymi zástupcami postihnutých spoločenstiev, od ktorých by sa vyžadoval slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas týkajúci sa príslušného projektu, prípadne poskytnutie právnej pomoci pre tieto spoločenstvá; žiada Komisiu, aby k projektom pripájala monitorovacie postupy a aby rokovala o revízii zmlúv v prípadoch, keď sa ukázali ako škodlivé pre miestne obyvateľstvo;

37.  vyzdvihuje tiež riziká súvisiace s VSP v poľnohospodárstve vrátane zaberania pôdy, ktorému treba predchádzať; zdôrazňuje význam zamerania pomoci na drobných poľnohospodárov, najmä ženy; vyzýva Komisiu, aby všetky VSP v sektore poľnohospodárstva zahŕňajúce finančné prostriedky EÚ prepojila s komplexnými opatreniami na ochranu drobných poľnohospodárov, pastierov a ďalších zraniteľných využívateľov pôdy proti možným stratám prístupu k pôde alebo vode; zdôrazňuje, že opatrenia by mali zahŕňať posudzovanie sociálnych a environmentálnych rizík a povinnú konzultáciu s legitímnymi zástupcami postihnutých spoločenstiev, od ktorých by sa vyžadoval slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas ako podmienka na začatie príslušného projektu, prípadne na poskytnutie právnej pomoci pre tieto spoločenstvá; odporúča nahradenie projektov Novej aliancie G8 iniciatívami v rámci komplexného programu rozvoja afrického poľnohospodárstva (CAADP); zdôrazňuje, že finančné a sociálne kompenzácie musia mať záväzný charakter a že by sa mali vždy brať do úvahy alternatívne plány rozvoja;

38.  odporúča, aby EÚ naďalej podporovala projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov a ekologickej energie v rozvojových krajinách, najmä vo vzdialených vidieckych oblastiach, a to trvalo udržateľným spôsobom; víta skutočnosť, že jednou z priorít balíka IFE, ktorý poskytuje EIB, je investovať do energií, čo sa vo všeobecnosti považuje za kľúčový prvok pri naštartovaní hospodárskeho rastu v Afrike; očakáva, že inovačné nástroje financovania vyvolajú investície súkromného sektora do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a prístupu k energii; rovnako nabáda EIB a európske rozvojové finančné inštitúcie na ďalšie financovanie investičných projektov na podporu zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa zmene klímy v Afrike v súlade so záväzkami a povinnosťami EÚ vyplývajúcimi z Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC); pripomína, že treba uprednostniť malé, mimosieťové a decentralizované projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa zabezpečil prístup k energii vo vidieckych oblastiach, pričom sa zabráni možnému negatívnemu sociálnemu a environmentálnemu dosahu rozsiahlej energetickej infraštruktúry;

39.  nalieha na EÚ, aby vytvorila pevný regulačný rámec založený na kritériách účinnosti rozvoja, v rámci ktorého musí pôsobiť súkromný sektor vrátane podpory dlhodobých zmluvných VSP; nalieha na EÚ, aby podporovala VSP len v prípade, ak iné menej nákladné a riskantné možnosti financovania nie sú k dispozícii, na základe analýzy nákladovej efektívnosti; vyzýva EÚ, aby zaviedla účinné ochranné politiky pre projekty VSP s cieľom zaistiť dodržiavanie ľudských práv vrátane práv žien;

40.  víta výsledky združovania verejno-súkromných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť a lepší prístup k liekom, ako aj na väčšie využívanie potenciálu transferu technológií v rozvojových krajinách; odporúča, aby sa EÚ stala sprostredkovateľom v otváraní možností spolupráce nad rámec prístupu k liekom v záujme reformy nefunkčných systémov zdravotníctva v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že podpora miestnych MSP sa dá posilniť nielen prostredníctvom nástrojov financovania, ale aj prostredníctvom transferov technológií, budovania kapacít, udržateľného rozvoja dodávateľov a podnikateľských prepojení;

41.  zdôrazňuje dôležitosť odstránenia nesúladu medzi systémom vzdelávania a existujúcim trhom práce v rozvojových krajinách; vyzýva Európsku komisiu, aby sprostredkovala programy a podporila VSP, ktoré zahrnú všetky dotknuté zainteresované strany ako školy, univerzity, vzdelávacie centrá a subjekty súkromného sektora s cieľom ponúknuť príležitosti v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania relevantné pre trh; podporuje zriadenie inštitúcií duálnej odbornej prípravy, v ktorých sa mladí ľudia pri absolvovaní programov učňovskej prípravy kladúcich dôraz na praktické aspekty povolania môžu zúčastňovať aj na teoretických prednáškach na špecializovaných odborných školách;

42.  zdôrazňuje, že rozvoj schopnosti vlád ako regulátorov sa musí posilniť, aby mohli úspešne dosiahnuť udržateľný rozvoj;

Zásady spolupráce so súkromným sektorom

43.  zdôrazňuje skutočnosť, že spolupráca s odvetvím podnikov si vyžaduje pružný prístup prispôsobený nielen na základe želaných výstupov, ale aj vzhľadom na rozsah, v akom sú miestne podmienky priaznivé pre súkromné podnikanie a investície; odporúča, aby sa v prípade najmenej rozvinutých krajín a nestabilných štátov uplatňoval odlíšený prístup; poznamenáva, že investície a zapojenie súkromného sektora v odvetviach s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja sú v jednotlivých rozvojových krajinách veľmi odlišné; vyzýva darcov, aby poskytovali väčšinu svojej pomoci najmenej rozvinutým krajinám vo forme grantov;

44.  víta kritériá poskytovania priamej pomoci súkromnému sektoru, ktoré Komisia stanovila vo svojom oznámení o súkromnom sektore a rozvoji; žiada o vypracovanie jasne vymedzeného rámca platného pre všetky partnerstvá so súkromným sektorom uplatňujúc kritériá, ako sú opatrenia zamerané na mikropodniky, stratégie prístupu k úverom a pracovné začlenenie znevýhodnených skupín, žien a mladých ľudí, ktoré musia zabezpečiť dodržiavanie zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja, zásad účinnosti rozvoja a cieľov rozvojovej politiky, konkrétne zníženia chudoby a nerovnosti; zastáva názor, že akékoľvek rozhodnutie podporovať využívanie VSP prostredníctvom kombinovaného financovania v rozvojových krajinách by malo byť založené na dôkladnom posúdení týchto mechanizmov, pokiaľ ide o vplyv na rozvoj, zodpovednosť a transparentnosť, a na skúsenostiach z minulosti;

45.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že neboli všade zavedené záruky na zabezpečenie účelného používania verejných financií; zdôrazňuje, že merateľné ukazovatele výstupov a monitorovacie a hodnotiace mechanizmy sa musia odsúhlasiť v prípravnej fáze projektu a zároveň sa musí zabezpečiť, aby boli investície v súlade s medzinárodnými ľudskými právami, sociálnymi a environmentálnymi normami a transparentnosťou, a aby súkromný sektor zaplatil svoj spravodlivý diel daní; zdôrazňuje význam posúdenia rizík, udržateľnosti dlhovej služby, transparentnosti a ochrany investícií; vyzdvihuje význam formálnej konzultačnej a kontrolnej úlohy národných parlamentov a občianskej spoločnosti v zabezpečovaní plnej zodpovednosti a transparentnosti; odporúča, aby sa v rozvojovej krajine, v ktorej rozvojový projekt prebieha, poskytol účinný prístup k spravodlivosti a odškodneniu obetiam podnikového zneužívania;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že podniky zapojené do rozvojových partnerstiev budú v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, budú sa riadiť zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov a budú tieto zásady dodržiavať; dôrazne podporuje účinné a komplexné šírenie a vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci a mimo EÚ a zdôrazňuje potrebu prijať všetky nevyhnutné politické a legislatívne opatrenia na riešenie nedostatkov v účinnom vykonávaní týchto zásad OSN vrátane prístupu k spravodlivosti; odporúča, aby všetky podniky, ktoré pôsobia v rozvojových krajinách, zabezpečili úroveň transparentnosti v súlade s usmerneniami OECD pre nadnárodné spoločnosti z hľadiska dodržiavania ľudských práv, pozitívne prispievali k sociálnemu a environmentálnemu blahobytu rozvojových krajín a spolupracovali v partnerstve s organizáciami občianskej spoločnosti (OOS); zdôrazňuje, že členské štáty by mali vypracovať národné plány uplatňovania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a najmä usmernenia OECD vyplývajúce z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom;

47.  zdôrazňuje, že v rámci obchodnej a rozvojovej politiky EÚ je potrebné rešpektovať politický priestor rozvojových krajín, ako aj priestor hospodárskych politík, predovšetkým v najmenej rozvinutých krajinách, aby sa tam, kde je to potrebné, zachovali kľúčové dovozné clá a podporovalo sa vytváranie kvalifikovaných a dôstojných pracovných miest v miestnych výrobných a poľnohospodársko-spracovateľských odvetviach ako možných faktorov vyššej domácej pridanej hodnoty, priemyselného rastu, rastu vývozu a diverzifikácie, ktoré sú kľúčovými prvkami inkluzívnej hospodárskej a sociálnej modernizácie; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby podporou konkrétnych opatrení zabezpečili, aby nadnárodné podniky platili dane v tých krajinách, v ktorých vytvárajú zisk, a aby presadzovali účinné podávanie správ súkromného sektora rozčlenených podľa jednotlivých krajín a posilnili tým kapacitu mobilizácie domácich zdrojov a spravodlivú hospodársku súťaž;

48.  nabáda EÚ, aby podporovala prebiehajúci proces vypracúvania medzinárodného právne záväzného nástroja OSN pre nadnárodné spoločnosti a iné podnikateľské subjekty z hľadiska ľudských práv, keďže to ozrejmí povinnosti nadnárodných spoločností v oblasti ľudských práv a spoločností voči štátom, a zabezpečí zavedenie účinných nápravných opatrení pre obete v prípadoch, keď je domáca jurisdikcia zjavne neschopná tieto spoločnosti účinne stíhať;

49.  víta názor Komisie, že strategické piliere programu dôstojnej práce MOP sa musia posilniť ako prostriedok na riešenie nerovnosti a sociálneho vylúčenia, predovšetkým medzi najviac marginalizovanými skupinami vrátane žien, detí, starších osôb a osôb s postihnutím; zdôrazňuje, že je potrebné, aby spoločnosti podporovali spravodlivé zaobchádzanie s pracovníkmi a zabezpečili bezpečné a zdravé pracovné podmienky, sociálnu ochranu a sociálny dialóg, a zároveň umožnili konštruktívny vzťah medzi pracovníkmi, vedením a dodávateľmi;

Ďalší postup: kroky potrebné na to, aby sa súkromný sektor stal trvalým partnerom v rozvojovej politike

50.  vyzýva európske inštitúcie a orgány, aby vypracovali jasný, štruktúrovaný, transparentný a zodpovedný rámec, ktorým sa budú riadiť partnerstvá a zväzky so súkromným sektorom v rozvojových krajinách a zdôrazňuje, že súbežne s posilnením úlohy súkromného sektora treba vytvoriť vhodné záruky a inštitucionálne kapacity;

51.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli jasnú a konkrétnu stratégiu na zabezpečenie zosúladenia súkromného sektora s rozvojovými prioritami národných vlád a občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách;

52.  žiada, aby sa na úrovni EÚ zriadili mnohostranné platformy pre jednotlivé sektory, ktoré budú združovať súkromný sektor, organizácie občianskej spoločnosti, MVO, expertné skupiny, partnerské vlády, darcov, družstevné organizácie, sociálne podniky a ďalšie zainteresované strany s cieľom prekonať zdržanlivosť a nedostatok dôvery medzi partnermi a vyriešiť problémy, ktoré vznikajú náhodne v rámci zásahov rozvojovej spolupráce; v tomto smere zdôrazňuje významnú úlohu delegácií EÚ v jednotlivých krajinách ako subjektu, ktorý takýto dialóg umožňuje; poznamenáva, že návrh Komisie, aby sa posilnili existujúce mechanizmy, napríklad politické fórum o rozvoji, je krok správnym smerom;

53.  uznáva odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia jasne preukázala finančnú a rozvojovú prínosnosť grantov EÚ pre projekty kombinovaného financovania; podporuje zámer Komisie, ktorá plánuje rozšíriť rozsah pôsobnosti kombinovaného financovania tak, aby zahŕňalo aj oblasti, ktoré sa netýkajú infraštruktúry, ako napríklad udržateľné poľnohospodárstvo, sociálne sektory a rozvoj miestneho súkromného partnerstva, ak Komisia predloží presvedčivé argumenty; trvá však na tom, že všetky operácie v rámci kombinovaného financovania musia byť v úplnom súlade s rozvojom, zásadami účinnosti, ako sú zodpovednosť a transparentnosť, a že sa musí zabezpečiť plnenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila mechanizmus zlučovania pôžičiek a grantov a aby posilnila svoje riadiace kapacity so zreteľom na projekty kombinovaného financovania, ako odporúča Dvor audítorov; vyzýva Komisiu, aby zdemokratizovala riadiacu štruktúra platformy kombinovaného financovania EÚ a regionálnych nástrojov kombinovaného financovania riadnym zapojením všetkých relevantných zainteresovaných strán na miestnej úrovni vrátane partnerských vlád, národných parlamentov, subjektov súkromného sektora, odborov a miestnych komunít; nalieha na Komisiu, aby posilnila kritériá na stanovenie grantov v rámci pomoci a určenie ich výšky, a aby podrobne špecifikovala pridanú hodnotu kombinovaného financovania v každom jej projekte;

54.  žiada rozšírenie súčasného mandátu EIB na poskytovanie zahraničných úverov, aby mala väčšiu úlohu pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a aby predovšetkým zohrávala aktívnejšiu úlohu v novej stratégii pre súkromný sektor prostredníctvom kombinovaného financovania, spolufinancovania projektov a rozvoja súkromného sektora na miestnej úrovni; okrem toho žiada väčšiu transparentnosť a zodpovednosť v partnerstvách a projektoch spojených s EIB; pripomína, že prvoradým cieľom finančných operácií EIB vykonávaných v rozvojových krajinách prostredníctvom záruky EÚ poskytnutej EIB by malo byť znižovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej úplné odstránenie; vyzýva EIB a ostatné rozvojové finančné inštitúcie členských štátov, aby zabezpečili, aby spoločnosti, ktoré prijímajú ich podporu, nevyužívali daňové úniky;

55.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spojitosť partnerstiev a pôžičiek súkromnému sektoru v krajinách s nízkymi príjmami a v nestabilných štátoch s priamymi grantmi pre OOS a ich súlad s rozvojovými prioritami príslušných krajín, aby sa zabezpečila účasť občanov a aby prebiehali viacstranné postupy medzi OOS, miestnymi samosprávami a odborovými zväzmi;

56.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky delegácie EÚ mali vzdelaných a kvalifikovaných zamestnancov, ktorí budú aktívne pripravení podporovať a realizovať partnerstvá s aktérmi zo súkromného sektora; konštatuje, že odhodlanie urýchliť spoločné využívanie kancelárií EIB v delegáciách EÚ je krokom správnym smerom; vyzýva Komisiu, aby v tejto záležitosti uplatňovala najlepšie postupy členských štátov, ktorých ambasády sú pre aktérov zo súkromného sektora zvyčajne prvým kontaktným miestom;

57.  vyzýva Komisiu, aby prejavila silnejšie odhodlanie, pokiaľ ide o využitie jej politického postavenia a hľadanie spôsobov dialógu vo vzťahu k vládam partnerských krajín a miestnym orgánom, s cieľom podporovať väčšiu a pozitívnejšiu interakciu so súkromným sektorom; zdôrazňuje skutočnosť, že dokumenty o stratégii krajiny, národné indikatívne programy a rozpočtová podpora môžu byť najcennejšími nástrojmi na presadzovanie reforiem podnikateľského prostredia v partnerských krajinách a podporu vnútroštátnej industrializácie; odporúča, aby EÚ podporila akčný plán UNCTAD pre investovanie do cieľov trvalo udržateľného rozvoja; upozorňuje na skutočnosť, že navrhovanie, štruktúrovanie a vykonávanie VSP je náročné a komplexné úsilie a ich úspech takisto závisí od priaznivého prostredia, v ktorom pôsobia;

58.  zdôrazňuje, že zodpovednosť za účinné spoločné opatrenia nenesú len darcovia a zapojené podniky, ale aj partnerské vlády; vyzýva EÚ, aby pracovala na posilňovaní budovania kapacít partnerských krajín na posudzovanie toho, kedy je vhodné zapojiť sa do projektov VSP; zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných, právny štát, rámec reformy podnikového sektora, protikorupčné opatrenia, riadenie verejných financií a účinné verejné inštitúcie majú prvoradý význam pre rozvoj investícií, inovácií a súkromného sektora;

59.  žiada, aby sa kládol väčší dôraz na zlepšenie koordinácie darcov a spoločné programovanie a aby v centre pozornosti stálo dosahovanie merateľných výsledkov a výstupov rozvoja s cieľom zabezpečiť čo najväčší dosah rozvojovej politiky EÚ, ako aj úplnú zodpovednosť za výdavky na rozvoj;

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, konferencii UNCTAD, organizácii UNIDO a skupine odborníkov na vysokej úrovni pre program na obdobie po roku 2015.

(1)

http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/wir2014_en.pdf.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0163.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0196.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0250.

(6)

http://www.oecd.org/development/effectiveness/49650173.pdf.

(7)

http://www.mofa.go.jp/mofaj/annai/honsho/seimu/nakano/pdfs/hlf4_5.pdf.

(8)

http://www.ifc.org/wps/wcm/connect/topics_ext_content/ifc_external_corporate_site/idg_home/p4p_home.

(9)

http://www.uncsd2012.org/content/documents/727The%20Future%20We%20Want%2019%20June%201230pm.pdf.

(10)

http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf.

(11)

http://www.oecd.org/corporate/mne/34873731.pdf.

(12)

http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/diaepcb2012d5_en.pdf

(13)

http://www.afdb.org/fileadmin/uploads/afdb/Documents/Policy-Documents/2013-2017_-_Private_Sector_Development_Strategy.pdf.

(14)

http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_emp/---emp_ent/---multi/documents/publication/wcms_094386.pdf.

(15)

http://www.unido.org/fileadmin/Lima_Declaration.pdf

(16)

http://www.un.org/disabilities/documents/convention/convention_accessible_pdf.pdf

(17)

http://www.fao.org/nr/tenure/voluntary-guidelines/en/.

(18)

http://www.unido.org/fileadmin/user_media/Services/PSD/WP4_2014_Industrialisation_and_social_well-being.pdf

(19)

skupina Svetovej banky, Doing Business 2014: Understanding Regulations for Small and Medium-Size Enterprises (Pochopenie právnych predpisov pre malé a stredné podniky), 29. októbra 2013

(20)

http://unctad.org/en/PublicationChapters/wir2014ch4_en.pdf

(21)

http://www.unido.org/fileadmin/user_media/Services/PSD/WP4_2014_Industrialisation_and_social_well-being.pdf

(22)

Building an Employment-Oriented Framework for Strong, Sustainable and Balanced Growth – v podkladovom dokumente Challenges of Growth, Employment and Social Cohesion (výzvy rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti) na konferenciu na vysokej úrovni MOP-MMF, MOP 2010.

(23)

https://www.unido.org/fileadmin/user_media/Research_and_Statistics/UNIDO_IDR_2013_main_report.pdf

(24)

ActionAid (2005): Real Aid, An Agenda for Making Aid Work (Skutočná pomoc. Agenda na vykonávanie pomoci), s. 4.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V čase, keď začíname prehodnocovať naše záväzky voči zámoriu, sa čoraz viac diskutuje o úlohe súkromného sektora v oblasti rozvoja. Napriek ich mnohým nepopierateľným úspechom sa odhaduje, že pokiaľ ide o postupne narastajúce celkové výdavky, rozvojové krajiny potrebujú o 2,4 bilióna USD ročne viac, ako sa v súčasnosti vynakladá. Daňoví platcovia, ktorí už teraz majú čo robiť, za toto zaťaženie zrejme nebudú chcieť prijať zodpovednosť. Nech je partnerstvo, ako je súkromná a verejná pomoc, akokoľvek nedokonalé, v súčasnosti nikde na svete neexistuje žiadny významný projekt, ktorý by sa neradil a nespolupracoval so súkromnými investormi. Skupina na vysokej úrovni, ktorá poskytuje poradenstvo generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-muna v otázkach programu rozvoja na obdobie po roku 2015, uskutočnila konzultácie s generálnymi riaditeľmi 250 spoločností z 30 krajín a dospela k záveru, že trvalá udržateľnosť sa musí stať súčasťou ich podnikových stratégií, aby sa využili príležitosti komerčnej sféry na udržateľný rast.

Prečo má spolupráca so súkromným sektorom kľúčový význam pre rozvoj?

Rast obyvateľstva a príjmov v rozvojových krajinách má stimulovať narastajúcu strednú triedu na globálnej úrovni, ktorá by podľa odhadov do roku 2030 mala dosiahnuť 5 miliárd a ktorej dopyt v oblasti spotreby bude výrazne vyšší. Podľa prognóz bude do roku 2030 dopyt vyšší o 50 % v prípade potravín, o 40 % v prípade vody a o 30 % v prípade energie. Tento sektor nepovažuje spoločné hodnoty za filantropiu, ale za spôsob, ako dosiahnuť hospodársky úspech. Odhaduje sa, že investície súkromného sektora v rozvojových krajinách majú často návratnosť projektov v oblasti energií, elektrickej energie a dopravy, ktorá je vyjadrená vysokými dvojcifernými číslami.

Podporovanie miestneho súkromného sektora v rozvojových krajinách

Mikropodniky a malé a stredné podniky v rozvojových krajinách musia niesť oveľa väčšiu regulačnú záťaž ako podniky v EÚ, pričom často fungujú v neformálnom hospodárstve a nemajú právnu ochranu. Podľa správy Svetovej banky o „podnikaní“ (Doing Business) za rok 2014 sú práve najchudobnejšie krajiny najviac vystavené regulačnému zaťaženiu.(1) Vytvorenie prostredia priaznivého voči súkromným iniciatívam a začlenenie mikropodnikov a MSP do formálneho hospodárstva a ich udržanie v tomto hospodárstve musí byť prioritou v rovnakej miere ako znižovanie byrokracie a zlepšovanie celkového podnikateľského prostredia v záujme ich prosperovania.

GR pre podnikanie má rozsiahly zoznam výsledkov dosiahnutých prostredníctvom nástrojov na podporovanie MSP a mikropodnikov v Európe. Využitie vlastných odborných síl v rozvojových krajinách a zvyšovanie množstva mechanizmov, ako napríklad Európska sieť podnikov (Europe Enterprise Network) a európsky portál malých podnikov (European Small Business Portal), ktoré sú prispôsobené miestnym danostiam a národným alebo regionálnym prioritám, by bolo dôležitým krokom správnym smerom. Hoci by na začiatku fungovali pod vedením Komisie, časom by sa ich vlastníctvo a zodpovednosť za ne mohla preniesť na národnú úroveň. Takéto štruktúry by sa mohli časom stať aj prostriedkom na začatie miestnych a regionálnych partnerstiev v rôznych oblastiach, od agropodnikania po odborné vzdelávanie a programy zdravotnej starostlivosti, a tým by mohli podporovať budovanie kapacít, spoločné využívanie znalostí a skúseností a združovanie miestnych a medzinárodných zdrojov.

Je nemysliteľné, aby bolo viac ako 2,5 miliardy ľudí, prevažne žien a mladých ľudí, naďalej vylúčených z formálneho finančného sektora. Musíme zabezpečiť, že všetky naše partnerstvá budú v súlade s rodovým rozmerom. Napríklad na Pobreží Slonoviny spoločnosť Cargill v rámci dodávateľského reťazca v poľnohospodárstve spolupracovala s organizáciou World Cocoa Foundation s cieľom zlepšiť príležitosti pre matky. Tridsať žien tak získalo grant na začatie činnosti malého podniku a pokrytie školného pre deti a zúčastnili sa na odbornej príprave zameranej na základné podnikateľské zručnosti, základy účtovníctva, prípravy rozpočtu a plánovania pri podnikaní.

Zapojenie európskych a medzinárodných podnikov v záujme trvalo udržateľného rozvoja

Verejno-súkromné partnerstvá

Zlepšenie vo financiách, inováciách a zodpovednosti možno dosiahnuť prostredníctvom VSP, ktoré transparentne objasňujú, aké majú očakávania firmy a vlády. Tieto partnerstvá musia byť založené na absolútnej jasnosti o tom, čo robia jednotlivé strany, aby vedeli prekonať súvisiace riziká a výzvy: makroekonomické riziká, politické riziká a riziká spojené s výstavbou, najmä pokiaľ ide o istotu držby pôdy a dôsledky zaberania pôdy.

VSP v rozvojových krajinách sa doteraz väčšinou sústreďovali na energetiku, infraštruktúru a telekomunikácie, zatiaľ čo potenciál v sektoroch, ako sú poľnohospodárstvo, voda a hygiena, vzdelanie, zelené technológie, výskum a inovácie, zdravotná starostlivosť a vlastnícke práva, je do značnej miery nevyužitý.

Poľnohospodárstvo: Zapájanie súkromného sektora do rozvíjania trhovo orientovaných riešení problémov v poľnohospodárstve a potravinovej neistoty predstavuje mimoriadny potenciál, napríklad v podobe odborných školení pre miestnych poľnohospodárov zameraných na zlepšovanie poľnohospodárskych techník, zlepšovanie ich prístupu k financiám, úsilia o zvyšovanie zamestnanosti a príjmov ako hlavných výsledkov rozvoja, podporovanie komerčného rastu a rozvíjanie nových, ako aj existujúcich hodnotových reťazcov. V Indii dosiahla spoločnosť Thomson Reuters, ktorá poskytuje 2 miliónom majiteľov malých poľnohospodárskych podnikov informácie o cenách plodín a poradenské služby v poľnohospodárstve, zvýšenie o 60 %, v niektorých prípadoch trojnásobné zvýšenie.

Držba pôdy a vlastnícke práva: Pokiaľ ide o reformu právnych predpisov o držbe pôdy a o vlastníckych právach v rozvojových krajinách, VSP by mohli mať kľúčovú úlohu pri uznávaní pozemkových práv a vytváraní katastrálnych máp pomocou nízkonákladových technológií, ako aj pri digitalizácii pozemkových záznamov. Napríklad v Mongolsku poskytla v roku 2001 Ázijská banka pre rozvoj (ADB) financie na projekt Dohľad katastrálneho vymeriavania a registrácie pozemkov (Cadastral Surveying and Land Registration), ktorého cieľom bolo vytvoriť inštitucionálne prostredie umožňujúce vymeriavanie a registráciu ohradených parciel (tzv. hashaa) v celej krajine. Táto osveta mongolskej vlády zameraná na modernizáciu funkcií procesu registrácie pozemkov vytvára a chráni právo mongolských občanov na pozemkové vlastníctvo.

Udržateľné energie a zelené sektory: Napríklad, Globálny fond energetickej účinnosti a obnoviteľnej energie (GEEREF) je fond fondov, ktorý je financovaný z verejných financií Európskej únie, Nemecka a Nórska a ktorého cieľom je zaistiť nové súkromné kapitálové fondy s dôrazom na financovanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a projektov energetickej efektívnosti na novovznikajúcich trhoch a v krajinách prechádzajúcich transformáciou. V roku 2013 sa do fondu GEEREF zapojili investori zo súkromného sektora a investovalo sa do šiestich fondov.

Zdravotná starostlivosť:keď sa v otázke prístupu k liekom v posledných desaťročiach dosiahol veľký pokrok, je potrebné zaviesť aj integrovaný, miestny prístup, ktorý má významný potenciál pri budovaní sebestačnej infraštruktúry, znižuje náklady na lieky a zároveň zvyšuje ich dostupnosť v oblastiach, kde sú najviac potrebné. V tejto súvislosti treba spomenúť výborné skúsenosti spoločnosti Eli Lilly s prenosom technológií na výrobu liekov proti multirezistentnej forme tuberkulózy do Indie a Ruska.

Voda a sanitácia: V tejto oblasti boli VSP obzvlášť úspešné pri zriaďovaní kvalitných komunálnych zariadení na zásobovanie vodou a poskytovanie sanitárnych služieb mestskému obyvateľstvu v rozvojových krajinách. Preto musíme podporovať a ďalej rozširovať ich dostupnosť vo vidieckych oblastiach.

Vzdelávanie: Vzdelávanie je kľúč k znižovaniu chudoby a rozdielov a má zásadný význam pre hospodársky rast v konkurenčnom svetovom hospodárstve, ktoré čoraz viac riadia znalosti a informácie. Musíme spolupracovať so súkromným sektorom na rozšírení jeho aktívneho pôsobenia na programoch vzdelávania a odborného vzdelávania v rozvojových krajinách, najmä pokiaľ ide o dôležité témy, ako je podnikové hospodárstvo, informačné technológie a technické odbory.

Úloha Európskej investičnej banky

Rozšírenie súčasného mandátu EIB na poskytovanie zahraničných úverov s cieľom posilniť jej úlohu pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja by mohlo mať výrazný pozitívny dosah v novej stratégii pre súkromný sektor. Nesmierne bohaté skúsenosti a odborné znalosti EIB v oblasti práce so súkromnými podnikmi, kombinovaného financovania, spolufinancovania projektov, rozvoja miestneho súkromného sektora, ako aj financovania projektov v odvetviach zelenej energie by bolo nákladovo omnoho hospodárnejšie ako vytváranie nových inštitucionálnych štruktúr na koordinovanie, monitorovanie a hodnotenie partnerstiev v súkromnom sektore.

Dlhodobá stratégia spolupráce so súkromným sektorom

Všetky partnerstvá a zväzky so súkromným sektorom musia byť zamerané na priority spočívajúce v spoločných hodnotách, ktoré zabezpečujú súlad podnikateľských cieľov s rozvojovými cieľmi EÚ, vychádzajú z kľúčových schopností jednotlivých partnerov, sú spoločne navrhované a riadené tak, aby boli spoločne znášané riziká, zodpovednosť a prínosy, sú nákladovo efektívne a majú presné ciele, pravidelné čiastkové ciele a vyznačujú sa jasne vymedzenou zodpovednosťou a transparentnosťou.

Platformy mnohých zainteresovaných strán

Mnohostranné platformy by mali zabezpečiť, aby EÚ vystupovala ako sprostredkovateľ a koordinátor pre všetkých partnerov zapojených do rozvoja, ktorí by chceli spolupracovať na plnení cieľov rozvojovej politiky EÚ a cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; Kanály na komunikáciu so súkromným sektorom buď neexistujú, alebo sú z dialógu so súkromným sektorom vylúčené. Návrh Komisie, aby sa posilnili existujúce mechanizmy, napríklad politické fórum o rozvoji, by preto znamenal krok správnym smerom, pod podmienkou, že by bolo zaručené, že dialóg so súkromným sektorom by bol zastrešujúcou prioritou týchto platforiem.

Delegácie EÚ

Delegácie EÚ by mali mať kľúčovú úlohu pri realizácii partnerstiev so súkromným sektorom. Majú vhodné postavenie na to, aby sa stali prvým kontaktným miestom, na ktoré sa obracia široká paleta podnikateľských sietí a obchodných komôr v Európe a v rozvojových krajinách, a aby podporovali rozvoj miestneho súkromného sektora, ako aj spoluprácu s európskym podnikateľským sektorom.

Rámcová dohoda pre verejno-súkromné partnerstvá

Preto je nanajvýš dôležité vytvoriť jasný štruktúrovaný rámec, na základe ktorého sa budú spravovať partnerstvá a zväzky so súkromným sektorom vrátane VSP a iných mnohostranných partnerstiev v rozvojových krajinách a ktorým by sa stanovili potrebné implementačné kritériá, ktoré sa budú musieť dodržiavať. Tento rámec by mohol mať formu memoránd o porozumení alebo akúkoľvek inú fungujúcu formu dohody o zväzku či partnerstve.

Zodpovednosť a povinnosti partnerských vlád v rozvojových krajinách

Jedným z najvýznamnejších aspektov pridanej hodnoty EÚ v súvislosti s programom pre súkromný sektor je jej politická váha a uznávané spôsoby dialógu s partnerskými vládami a miestnymi orgánmi. Hoci sa v oznámení Komisie neuvádza jasne rozsah záväzkov, ktoré je ochotná prijať, dokumenty o stratégii krajiny, národné indikatívne programy a rozpočtová podpora môžu byť v skutočnosti najcennejšími nástrojmi na presadzovanie reforiem podnikateľského prostredia v partnerských krajinách.

Zodpovednosť za účinné spoločné opatrenia nenesú len darcovia a zapojené podniky, ale aj partnerské vlády. Ako sa píše v strategickom rámci UNCTAD pre súkromné investície do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja(2), jednou z hlavných výziev pre investície súkromného sektora je nájsť ten najlepší mechanizmus na minimalizovanie rizík a súčasne maximalizovanie dosahu na rozvoj. Riziká môžu byť rôzne, od nízkej schopnosti čerpať prostriedky cez nedostatočnú istotu držby pôdy a vlastníckych práv až po neočakávanú hrozbu sociálneho a environmentálneho vplyvu.

Najmenej rozvinuté krajiny a nestabilné štáty predstavujú ešte väčšiu výzvu vzhľadom na všeobecne slabé inštitúcie, nedostatočné regulačné rámce, prebujnenú korupciu, odliv kapitálu, neistotu v oblasti ľudských práv a pracovnoprávnej oblasti.

EÚ musí preto zaujať iný prístup k svojim partnerským krajinám a zamerať sa v tomto smere prednostne na hlavné politické aspekty, ktoré sú najdôležitejšie pre našu spoluprácu s partnerskými krajinami a so súkromným sektorom: právny štát; dobrá správa vecí verejných; ochrana vlastníckych práv; nezávislosť súdnictva; účinné regulačné rámce a reforma podnikateľského prostredia uľahčujúca investície a rozvoj súkromného sektora; protikorupčné opatrenia; riadenie verejných financií; vyššia schopnosť čerpať prostriedky; silné verejné inštitúcie a rešpektovanie ľudských práv.

Súkromný sektor v partnerských krajinách v súčasnosti vytvára 90 % pracovných miest a príjmov pre chudobných ľudí, podľa OSN zabezpečuje 84 % HDP a poskytuje trvalý základ mobilizácie domácich zdrojov. Napriek problémom, ktoré sa vyskytujú v akomkoľvek takomto partnerstve, sa nikdy nepodarí odstrániť chudobu, pokiaľ budeme pracovať v rámci dvoch oddelených platforiem a ak nepochopíme, o čo sa každý aktér usiluje.

(1)

Skupina Svetovej banky, Doing Business 2014: Understanding Regulations for Small and Medium-Size Enterprises (Podnikanie: pochopenie právnych predpisov pre malé a stredné podniky), 29. október 2013.

(2)

http://unctad.org/en/pages/PressRelease.aspx?OriginalVersionID=194


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (24.6.2015)

pre Výbor pre rozvoj

k súkromnému sektoru a rozvoju

(2014/2205(INI))

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že v súlade s článkom 208 ZFEÚ je hlavným cieľom rozvojovej spolupráca EÚ znížiť a  odstrániť chudobu a uskutočňuje sa v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie; uznáva, že príčiny chudoby sú rozmanité a vzájomne prepojené, pričom zahŕňajú príčiny hospodárskeho, politického, sociálno-kultúrneho či environmentálneho charakteru alebo príčiny súvisiace s konfliktom či bezpečnosťou; konštatuje, že podľa článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) je cieľom EÚ vo vzťahu k okolitému svetu prispievať k udržateľnému rozvoju, solidarite a vzájomnému rešpektu, voľnému a spravodlivému obchodu, odstraňovaniu chudoby a ochrane ľudských práv, a že súkromný sektor má potenciál prispievať k udržateľnému, účinnému a dlhodobému rozvoju; ďalej zdôrazňuje, že cieľom rozvojovej spolupráce EÚ je podporovať ľudské práva a šíriť a posilňovať demokraciu, dobrú správu vecí verejných a právny štát; zdôrazňuje preto, že rozvojová spolupráca musí byť riadená týmito cieľmi; pripomína, že ciele rozvojovej spolupráce sa musia zohľadňovať pri vykonávaní politík EÚ, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny; verí, že hospodársky rozvoj je kľúčovým prvkom na odstránenie chudoby a že pokrok v tejto oblasti je nevyhnutný na dosiahnutie cieľa odstrániť extrémnu chudobu do roku 2030; okrem toho podporuje zámery v rámci miléniových rozvojových cieľov ako rámec na zmiernenie chudoby a realizáciu ďalších ambícií vrátane lepšieho zdravia a vzdelania;

2.  víta závery Rady z 12. decembra 2014 týkajúce sa významnejšej úlohy súkromného sektora v rozvojovej spolupráci; súhlasí so záverom, že súkromný sektor je čoraz aktívnejším aktérom v oblasti rozvoja a že je potrebné posilniť úlohu súkromného sektora pri plnení budúcich cieľov v oblasti udržateľného rozvoja na základe účinnosti pomoci;

3.  zdôrazňuje potenciál príspevku súkromného sektora k dlhodobému udržateľnému rozvoju a tiež možnú pridanú hodnotu, ktorú pre EÚ znamená partnerstvo so súkromným sektorom pri dosahovaní rozvojových cieľov;

4.  podporuje prácu združenia európskych finančných inštitúcií v oblasti rozvoja (EDFI), keďže jeho členovia poskytujú kapitál podnikom v rozvojových krajinách prostredníctvom priamych investícií do spoločností, ako aj nepriamo tým, že vkladajú kapitál do miestnych komerčných bánk a do súkromného kapitálu na vyvíjajúcom sa trhu, so zameraním na mikropodniky, malé a stredné podniky (MMSP); dôrazne žiada Európsku komisiu, aby podporila tento druh programov v rámci financovania a spolupráce, keďže súkromný sektor je v rozvojových krajinách nanajvýš dôležitý;

5.  vyzýva na vypracovanie účinnejších noriem v oblasti transparentnosti a zodpovednosti pre technologické spoločnosti z EÚ v súvislosti s vývozom technológií, ktoré možno využiť na porušovanie ľudských práv, na napomáhanie korupcii alebo na kroky smerujúce proti bezpečnostným záujmom EÚ;

6.  zdôrazňuje, že rozvojová politika nemôže dosiahnuť tieto ciele ako samostatná politika, ale musí byť súčasťou širšieho prístupu, ktorý spája zahraničnú a bezpečnostnú politiku, obchodnú politiku a všetky ostatné nástroje politiky v oblasti vonkajšej činnosti; konštatuje, že súdržnosť medzi týmito jednotlivými zložkami vonkajšej činnosti EÚ má zásadný význam;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné pozrieť sa na to, ako sa môže súkromný sektor ďalej angažovať v rámci európskej susedskej politiky s cieľom pomôcť vytvárať hospodársky rast a pracovné miesta v európskom susedstve, napríklad prostredníctvom výmeny odborných poznatkov týkajúcich sa poskytovania prístupu ku kapitálu;

8.  konštatuje, že za rozvoj je v prvom rade zodpovedný štát, že rámec pre rozvojovú pomoc musia stanoviť vlády a že je to v prvom rade úlohou verejného sektora, zdôrazňuje však, že znižovanie chudoby si vyžaduje nielen verejnú politiku, ale aj zapojenie súkromného sektora; konštatuje, že súkromný sektor má významný vplyv na spoločnosť a že preto musí byť zapojenie súkromného sektora do rozvojových cieľov starostlivo naplánované s osobitným dôrazom na sociálnu zodpovednosť podnikov, pričom uznáva, že hlavným cieľom súkromného sektora, v súlade so zásadami trhového hospodárstva, nie je zníženie chudoby a rovnosť, ale dosiahnutie zisku; žiada v tejto súvislosti, aby všetky podniky EÚ plnili svoje záväzky v oblasti sociálnej zodpovednosti a dodržiavali ľudské práva v súlade s hlavnými zásadami OSN; naliehavo vyzýva EÚ, aby hľadala spôsoby, ako posilniť sociálnu zodpovednosť podnikov,

9.  zdôrazňuje, že súkromný sektor by mal byť zapojený do rozvojovej politiky EÚ a do projektov, pokiaľ sú rôzne úlohy aktérov súkromného a verejného sektora plne pochopené a uznané všetkými zúčastnenými stranami; zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá v rámci rozvojového programu na obdobie po roku 2015 musia klásť veľký dôraz na znižovanie chudoby; zdôrazňuje, že plne fungujúce trhové hospodárstvo založené na zásade právneho štátu je aj naďalej dôležitým hnacím motorom hospodárskeho a sociálneho rozvoja a že rozvojová politika EÚ by mala odrážať túto skutočnosť; konštatuje, že verejno-súkromné partnerstvá, kombinované financovanie a mikroúvery môžu byť dôležitými nástrojmi na znižovanie chudoby a stimulovanie hospodárskeho rastu, inovácií a na vytváranie pracovných miest, musia sa však podrobiť dôkladnej analýze, pokiaľ ide o vplyv na rozvoj, zodpovednosť a transparentnosť; zdôrazňuje však, že budovanie endogénneho súkromného sektora s miestnymi mikropodnikmi, MSP a miestnymi hodnotovými reťazcami je dôležité pre vytváranie pracovných miest a je tiež zdrojom príjmov z daní pre rozvojové krajiny, keďže domáce mikropodniky a malé podniky vytvárajú v rozvojových krajinách veľký objem pracovných miest; víta odporúčanie Rady zamerať sa vo vyššej miere na podporu mikropodnikov, malých podnikov a stredných podnikov;

10. víta rámec pre obchodné vzťahy s OSN, v ktorom sa zdôrazňuje skutočnosť, že silný súkromný sektor dosahujúci hospodársky rast je nevyhnutný pre dosahovanie miléniových rozvojových cieľov a že súkromný sektor významne prispieva k spoločnému hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu pokroku;

11. domnieva sa, že súkromný a verejný sektor sú najúčinnejšie, keď spolupracujú v záujme vytvorenia zdravého prostredia pre investície, podnikateľskú činnosť a základy hospodárskeho rastu;

12. konštatuje, že žiadna krajina nebola schopná odstrániť chudobu bez toho, aby dosahovala hospodársky rast, a že žiadna krajina bez neho nebude schopná ukončiť závislosť na pomoci; ďalej sa domnieva, že súkromný sektor je kľúčovým hnacím motorom hospodárskeho rastu a môže výrazne prispieť k zníženiu chudoby a vyššej životnej úrovni tým, že poskytne väčší počet a kvalitnejšie pracovné miesta, vyššie mzdy a lepšie a dostupnejšie tovary a služby;

13. víta účasť súkromného sektora na fóre na vysokej úrovni OECD o účinnosti pomoci; víta najmä iniciatívy prijaté v tejto súvislosti, ktoré sa týkajú inovatívnych spôsobov mobilizácie financovania rozvoja zo súkromného sektora, a spoločné vyhlásenie z Pusanu z roku 2011 o rozšírení a posilnení spolupráce verejného a súkromného sektora pre rozsiahly, inkluzívny a udržateľný rast;

14. zdôrazňuje, že štrukturálne a inštitucionálne reformy, ktoré sú podporované riadnym vykonávaním politiky, spravodlivými zákonmi, právnymi predpismi a nariadeniami, môžu slúžiť ako katalyzátor pre investície súkromného sektora a rast vývozu, čo následne prispeje k rozvoju cieľov a zmierňovaniu chudoby;

15. víta úlohu, ktorú pri urýchľovaní domáceho rozvoja zohrávajú investície zahraničného súkromného sektora v rozvojových krajinách; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité podporiť zodpovedné investície, ktoré stimulujú miestne trhy a pomáhajú zmierniť chudobu;

16.  víta skutočnosť, že podiel neviazanej bilaterálnej pomoci sa sústavne zvyšoval, vyjadruje však znepokojenie nad pokračujúcimi formálnymi a neformálnymi druhmi viazanej pomoci(1); vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby splnili svoj záväzok v rámci Európskeho konsenzu o rozvoji „podporovať ďalšie uvoľnenie pomoci nad rámec existujúcich odporúčaní OECD“; zdôrazňuje potenciál ďalšej neviazanej pomoci podnecovať rast, ktorý by bol prínosom pre miestne podniky v rozvojových krajinách; požaduje zvýšenie skutočnej pomoci („real aid“) a udržateľné budovanie regionálnych/miestnych hodnotových reťazcov; požaduje ďalšie posilnenie postavenia miestnych aktérov a zdôrazňuje význam budovania udržateľných regionálnych/miestnych hodnotových reťazcov; zdôrazňuje význam miestnej a regionálnej zodpovednosti, ako aj vlastných vnútroštátnych stratégií a reformných programov partnerských krajín, zapojenia rozvojových projektov a pridanej hodnoty, ktorá vzniká zaistením miestnych dodávateľských reťazcov; verí, že rozvojová politika zohráva dôležitú úlohu v reakcii na skutočné príčiny súčasných migračných tokov do Európskej únie;

17.  zdôrazňuje, že sú potrebné silné právne predpisy o vlastníckych právach, aby sa zabránilo zaberaniu pôdy, t. j. prípadom, keď má rozsiahle nadobúdanie pôdy v rozvojových krajinách za následok vážne porušovanie ľudských práv, najmä práv domorodého obyvateľstva, a/alebo spôsobuje vážne škody na životnom prostredí; víta, že v roku 2014 sa začal vykonávať program EÚ na posilnenie správy pôdy v afrických krajinách; zdôrazňuje význam plnej transparentnosti a zodpovednosti činností spoločností EÚ a finančných inštitúcií pri rozsiahlych poľnohospodárskych investíciách a získavaní pôdy v rozvojových krajinách; zdôrazňuje skutočnosť, že ochrana ľudských práv, rodová rovnosť, sociálna súdržnosť a boj proti nerovnosti by mali byť jadrom činností v oblasti rozvoja; pripomína, že treba dodržiavať schválené medzinárodné normy, napr. normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a naliehavo žiada Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu vo vypracúvaní jasne vymedzenej rámcovej dohody upravujúcej všetky dohody o partnerstve so súkromným sektorom v súlade so zásadami a normami sociálnej zodpovednosti podnikov; zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv by sa malo stať obchodnou nutnosťou; naliehavo požaduje záväzné medzinárodné pravidlá pre podniky týkajúce sa dodržiavania noriem v oblasti ľudských práv, pracovného práva, práva na ochranu zdravia a bezpečnosť na pracovisku a životného prostredia;

18.  podporuje záväzky skupiny G8 týkajúce sa daní, transparentnosti a obchodu, ktoré sú základom hospodárskeho rozvoja, vrátane vykonávania medzinárodne dohodnutých usmernení na podporu osvedčených podnikateľských postupov a ochranu držby pôdy a vlastníckych práv; žiada, aby európske úsilie v oblasti rozvoja zohrávalo významnú úlohu pri vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a to aj v spolupráci s európskymi podnikmi a investormi, aby sa zabezpečil úplný súlad s hlavnými zásadami a usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky v ich obchodných činnostiach a dodávateľských reťazcoch v rozvojových krajinách; vyzýva Komisiu, aby presadzovala návrh investorov a iných zainteresovaných strán na podporu záväzných pravidiel týkajúcich sa vykazovania podnikov v sociálnej oblasti, environmentálnej oblasti a oblasti ľudských práv v súlade so smernicou EÚ o podávaní nefinančných správ, ktoré sú súčasťou navrhovaných nových cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

19.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali rozvojové krajiny pri mobilizácii vlastných zdrojov, napr. prostredníctvom národných daňových systémov, a v boji proti nezákonným finančným tokom a korupcii, pre ktoré prichádzajú rozvojové krajiny o niekoľko stoviek miliárd EUR ročne(2) alebo niekoľkonásobok celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci; vyzýva EÚ, jej členské štáty, všetky organizácie, rozvinuté a rozvojové krajiny, ktoré sú signatármi pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu z roku 2011, aby dodržiavali svoje záväzky zintenzívniť úsilie zamerané na boj proti korupcii a nezákonným finančným tokom; vyzýva Komisiu, aby ako súčasť tejto stratégie zaujala konzistentný prístup, ktorý zahŕňa hlavné platné pravidlá transparentnosti, boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom, účtovníctva a monitorovania hlavného ťažobného priemyslu;tejto súvislosti žiada o ďalšie opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali podniky v krajinách, kde pôsobia, povinnosť zodpovedať sa; žiada účinné medzinárodné pravidlá proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, napr. v akčnom pláne týkajúcom sa opatrení zameraných na boj proti daňovým únikom a daňovým podvodom;

20.  žiada o väčšiu transparentnosť v oblasti financií s cieľom bojovať proti korupcii a nezákonným finančným tokom, a to aj prostredníctvom vypracovania spravodlivých a účinných daňových systémov;

21. zdôrazňuje, že financovaním rozvoja sa musia posilniť zdroje, ktoré sú k dispozícii na podporu rodovej rovnosti, práv žien a posilnenia postavenia žien, ako aj na odstránenie detskej práce; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti môže súkromný sektor zohrávať významnú úlohu;

22.  trvá na tom, že EÚ a jej členské štáty by si mali udržať svoje postavenie hlavného darcu rozvojovej pomoci a zohrávať vedúcu úlohu pri presadzovaní medzinárodných záväzkov týkajúcich sa udržateľného rozvoja; vyzýva členské štáty, aby plnili svoju povinnosť vynaložiť 0,7 % HDP na oficiálnu rozvojovú spoluprácu; zdôrazňuje, že súkromné prostriedky sa nemôžu použiť na umelé zvýšenie príspevku; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať inovačné finančné mechanizmy zamerané na posilnenie ďalšieho financovania rozvoja zo strany súkromného sektora ako doplnku k oficiálnej rozvojovej pomoci, a to pri plnom dodržiavaní zásady doplnkovosti, transparentnosti a zodpovednosti, účinného podávania správ, vlastníctva a pri dodržiavaní priorít partnerských krajín;

23. víta diferencovaný prístup Komisie k veľmi rôznorodému súkromnému sektoru, ktorý zahŕňa subjekty od mikropodnikov po veľké spoločnosti; žiada, aby sa v prípade najmenej rozvinutých a nestabilných štátov uplatňoval diferencovaný prístup;

24. vyzýva EÚ, aby sa aj naďalej aktívne zapájala do diskusií o programe na obdobie po roku 2015, pričom zohľadní príležitosti a výzvy, ktoré vyplývajú z užšieho partnerstva so subjektmi súkromného sektora.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

23.6.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

34

30

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Richard Howitt, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Kati Piri, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Alyn Smith, Charles Tannock, Eleni Theocharous, László Tőkés, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luis de Grandes Pascual, Tanja Fajon, Neena Gill, Takis Hadjigeorgiou, Antonio López-Istúriz White, Fernando Maura Barandiarán, Miroslav Poche, Miloslav Ransdorf, Marietje Schaake, Traian Ungureanu, Bodil Valero

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Biljana Borzan, Victor Boştinaru, Marisa Matias, Luděk Niedermayer, Jean-Luc Schaffhauser, Patricija Šulin

(1)

ActionAid (2005) Real Aid An Agenda for Making Aid Work (Skutočná pomoc. Agenda na vykonávanie pomoci), s. 4.

(2)

Eurodad: Giving with one hand and taking with the other - Europe's role in tax-related capital flight from developing countries (Dávať jednou rukou a prijímať druhou – úloha Európy pri úniku kapitálu v daňovej oblasti z rozvojových krajín), s. 6.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (1.6.2015)

pre Výbor pre rozvoj

k súkromnému sektoru a rozvoju

(2014/2205(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lola Sánchez Caldentey

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že opätovné nadobudnutie úlohy globálneho lídra v boji proti chudobe a v oblasti trvalo udržateľného rozvoja má pre EÚ strategický význam a že súkromný sektor zohráva v čase znižovania rozpočtov na pomoc stále významnejšiu úlohu v oblasti rozvoja, pokiaľ ide o podporu politických priorít; uznáva úlohu a potenciál súkromného sektora pri podpore dosahovania trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a znižovaní chudoby; nazdáva sa, že spolupráca EÚ so súkromným sektorom v oblasti rozvoja sa musí riadiť medzinárodne uznávanými zásadami účinnosti, udržateľnosti a spravodlivosti rozvoja;

2.  zdôrazňuje, že obchodné, investičné a rozvojové politiky EÚ sú prepojené a majú vplyv na rozvojové krajiny; pripomína záväzok EÚ uplatňovať vo všetkých svojich politikách rodové hľadisko; pripomína, že v súlade s článkom 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa v spoločnej obchodnej politike EÚ musí zohľadňovať zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, z ktorej vyplýva požiadavka, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny; nazdáva sa, že táto zásada sa musí dodržiavať vo všetkých obchodných a investičných dohodách EÚ, pričom Komisia musí zároveň posilňovať mechanizmy, ktoré sú nevyhnutné na koordináciu všetkých vnútorných, ako aj vonkajších politík EÚ a na upravovanie kľúčových vnútorných opatrení v oblasti priemyslu, životného prostredia a vnútorného trhu;

3.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že výzvy v oblasti trvalo udržateľného rozvoja si vyžadujú použitie ďalších finančných prostriedkov, rozvoj je viac než hospodársky rast, a dodáva, že činnosti súkromného sektora musia byť v záujme podpory cieľov trvalo udržateľného rozvoja dôkladne regulované a vymedzené; zdôrazňuje, že súčasné postupy EÚ zamerané na získavanie súkromných finančných zdrojov na účely oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), napríklad kombinované financovanie, sa v niektorých prípadoch ukázali ako nedostatočne účinné a mohli by sa výrazne skvalitniť tým, že by sa kládol väčší dôraz na doplnkovosť, transparentnosť, zodpovednosť, účinné podávanie správ, vlastníctvo, zosúladenie s prioritami krajiny a udržateľné riadenie dlhu;

4.  zdôrazňuje, že v rámci obchodnej a rozvojovej politiky EÚ je potrebné rešpektovať politický priestor rozvojových krajín, ako aj priestor hospodárskych politík, predovšetkým v najmenej rozvinutých krajinách, aby sa tam, kde je to potrebné, zachovali kľúčové dovozné clá a podporovalo sa vytváranie kvalifikovaných a dôstojných pracovných miest v miestnych výrobných a poľnohospodársko-spracovateľských odvetviach ako možných faktorov vyššej domácej pridanej hodnoty, priemyselného rastu, rastu vývozu a diverzifikácie, ktoré sú kľúčovými prvkami inkluzívnej hospodárskej a sociálnej modernizácie; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby podporou konkrétnych opatrení zabezpečili, aby nadnárodné podniky platili dane v tých krajinách, v ktorých vytvárajú zisk, a aby presadzovali účinné podávanie správ súkromného sektora rozčlenených podľa jednotlivých krajín a posilnili tým kapacitu mobilizácie domácich zdrojov a spravodlivú hospodársku súťaž;

5.  žiada prijatie opatrení na podporu stratégií rozvoja partnerských krajín, ktoré umožnia formovať príspevok súkromného sektora k rozvoju tým, že: podporia vytváranie aliancií, ktoré znásobia potenciál miestnych mikropodnikov, malých a stredných podnikov a miestnych dodávateľov, čo je mimoriadne dôležité pre zabezpečenie vnútorného rozvoja prostredníctvom vytvárania dôstojných pracovných miest; uprednostnia príspevok žien k rozvoju uvoľnením domácich príjmov; budú bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom; odstránia politickú korupciu; a obmedzia kolísanie meny, ako aj cien komodít, ktoré ohrozujú prístup k hodnotovým reťazcom;

6.  žiada, aby sa komplexným spôsobom posúdili existujúce obchodné a investičné politiky s cieľom identifikovať akékoľvek ustanovenia, ktoré by mohli mať priamy alebo vedľajší negatívny vplyv na rozvoj, a to najmä tie, ktoré môžu mať vplyv na univerzálny prístup k tovarom a službám všeobecného záujmu, napríklad v oblasti zdravia, vzdelávania, vody, boja proti hladu, energetickej chudoby a rodovej nerovnosti; zdôrazňuje, že je dôležité skvalitniť kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji vo všetkých budúcich dvojstranných obchodných dohodách, a to s cieľom zahrnúť účinné systémy podávania správ pre súkromný sektor;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala iniciatívy v oblasti prírodných zdrojov a ich získavania, najmä čo sa týka banského priemyslu, ťažby dreva, zdrojov energie a vody, ako aj iniciatívy zamerané na lepší dohľad nad textilným priemyslom, spolu so súkromnými systémami trvalej udržateľnosti, a aby urýchlila analýzu životného cyklu produktov a procesov, pokiaľ ide o environmentálne a sociálne otázky; víta skutočnosť, že v mnohých priemyselných odvetviach a nadnárodných spoločnostiach boli prijaté kódexy správania upravujúce sociálne normy a normy environmentálneho správania pre ich globálne dodávateľské reťazce, a trvá na tom, aby sa tieto nástroje, napríklad dohovor MOP č. 169, usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a strategický rámec EÚ pre ľudské práva a demokraciu, systematicky uplatňovali; zdôrazňuje, že treba bezodkladne splniť záväzok, ktorý prijala Rada v roku 2013 v rámci akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby obchodná politika EÚ podporovala dobrú správu, demokraciu a právny štát prostredníctvom rámca, ktorým sa zabezpečí, aby spoločnosti prispievali k inkluzívnemu rastu a aby sa zodpovedali za svoje činy v rozvojových krajinách, pokiaľ ide o normy v oblasti ľudských práv, rodovej rovnosti, dôstojnej práce, odborových práv, ochrany životného prostredia, univerzálneho prístupu ku kvalitným tovarom a verejným službám (pričom treba venovať osobitnú pozornosť verejnému a univerzálnemu zdravotnému poisteniu), sociálnej ochrany, univerzálneho prístupu k liekom a bezpečnosti potravín a výrobkov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.5.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

36

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Maria Arena, Tiziana Beghin, David Borrelli, Daniel Caspary, Marielle de Sarnez, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Eleonora Forenza, Yannick Jadot, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, Jörg Leichtfried, David Martin, Emmanuel Maurel, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Alessia Maria Mosca, Franz Obermayr, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Matteo Salvini, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Iuliu Winkler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Goffredo Maria Bettini, Reimer Böge, Dita Charanzová, Georgios Epitideios, Seán Kelly, Sander Loones, Frédérique Ries, Lola Sánchez Caldentey, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Adina-Ioana Vălean, Jarosław Wałęsa


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

17.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Louis Aliot, Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Linda McAvan, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Juan Fernando López Aguilar, Jan Zahradil, Joachim Zeller


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

21

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Charles Goerens, Paavo Väyrynen

ECR

Nirj Deva, Jan Zahradil

PPE

Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Joachim Zeller, Anna Záborská

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Juan Fernando López Aguilar, Linda McAvan, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira

VERTS/ALE

Heidi Hautala

5

-

EFDD

Ignazio Corrao, Nathan Gill

ENF

Louis Aliot

GUE/NGL

Stelios Kouloglou, Lola Sánchez Caldentey

1

0

VERTS/ALE

Maria Heubuch

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

Právne oznámenie