Postup : 2015/2007(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0048/2016

Predkladané texty :

A8-0048/2016

Rozpravy :

PV 27/04/2016 - 22
CRE 27/04/2016 - 22

Hlasovanie :

PV 28/04/2016 - 4.68
CRE 28/04/2016 - 4.68
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0204

SPRÁVA     
PDF 630kWORD 225k
1.3.2016
PE 571.449v02-00 A8-0048/2016

o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku

(2015/2007(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyňa: Terry Reintke

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v digitálnom veku

(2015/2007(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktorá bola prijatá na 4. svetovej konferencii o ženách v roku1995, najmä pokiaľ ide o záujmovú oblasť Ženy a médiá,

–  so zreteľom na záverečný dokument z 23. osobitného zasadnutia Valného zhromaždenia v roku 2000, v ktorom sa informačné a komunikačné technológie (IKT) považujú za výdobytok, ktorý prináša nové možnosti na posilnenie postavenia žien, ale aj potenciálne riziká,

–  so zreteľom na deklaráciu zásad a ženevský akčný plán prijaté počas prvej fázy svetového samitu o informačnej spoločnosti (WSIS), ktorý sa konal v Ženeve v roku 2003,

–  so zreteľom na tuniský záväzok a tuniský program pre informačnú spoločnosť s podrobným opisom finančných a medzinárodných mechanizmov na implementáciu programov WSIS, ktoré boli prijaté počas druhej fázy WSIS v Tunise od 16. do 18. novembra 2005,

–  so zreteľom na odkazy na práva žien a rodovú rovnosť vo vyhlásení o vykonávaní záverov WSIS a v súvisiacom výhľade WSIS+10 pre WSIS po roku 2015,

–  so zreteľom na výsledky fóra WSIS, ktoré sa konalo 25. – 29. mája 2015 v Ženeve na tému Spoločné inovácie: využívanie IKT v záujme trvalo udržateľného rozvoja, na ktorom sa zúčastnila delegácia Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na smery činnosti WSIS z roku 2014, ktoré boli skombinované s cieľmi udržateľného rozvoja, aby sa zvýšila súčinnosť medzi týmito globálnymi stratégiami vrátane opatrení na posilnenie a podporu sociálneho, hospodárskeho a politického začlenenia všetkých osôb bez ohľadu na vek, zdravotné postihnutie, genetické vlastnosti, rod, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rasu, sociálny alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru či ekonomické alebo iné postavenie do roku 2030,

–  so zreteľom na stratégiu Komisie v oblasti rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015 (SEC(2010)1079/2), ktorá obsahuje súbor opatrení týkajúcich sa žien a internetu, najmä pokiaľ ide o IKT, a na preskúmanie stratégie v polovici jej trvania,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na závery Rady pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) z júna 2014 s názvom Ženy a hospodárstvo: ekonomická nezávislosť z hľadiska práce na kratší pracovný čas a samostatnej zárobkovej činnosti, kde sa uvádza, že stratégia Európa 2020 určuje niekoľko prioritných oblastí rastu vrátane bielej ekonomiky a vedeckého a technologického odvetvia; v záujme plného využitia rastového potenciálu Európy v týchto oblastiach je dôležité prekonať rodové stereotypy a bojovať proti segregácii vo vzdelávaní a v povolaniach,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť(6), a najmä na veľkú koalíciu pre digitálne zručnosti a pracovné miesta,

–  so zreteľom na opatrenie 60 digitálnej agendy, ktoré sa týka podpory žien pri výbere povolaní súvisiacich s IKT a zvyšovania podielu žien v odvetví IKT,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na druhý pilier stratégie Komisie pre jednotný digitálny trh v Európe, ktorý je zameraný na vytváranie priaznivých a rovnakých podmienok a prostredia pre rozvoj digitálnych sietí a inovačných služieb, a so zreteľom na tretí pilier, ktorý podporuje inkluzívnu digitálnu spoločnosť, kde občania majú správne zručnosti na využitie príležitostí, ktoré prináša internet, a na zvýšenie svojich šancí získať zamestnanie,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie C Európskeho parlamentu s názvom Posilnenie postavenia žien na internete, ktorá bola zverejnená v roku 2015,

–  so zreteľom na článok 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rovnosti medzi mužmi a ženami a nediskriminácie(7),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu a konkrétnejšie jej ciele so zreteľom na oblasť Ženy a médiá, v ktorej sa vyzýva na zvýšenie účasti a prístupu žien, pokiaľ ide o možnosti prejavu a rozhodovanie v médiách a nových komunikačných technológiách a prostredníctvom nich, ako aj na podporu vyváženého a nestereotypného zobrazovania žien v médiách,

–  so zreteľom na európsky kódex najlepších postupov pre ženy v IKT, ktorý v roku 2013 vypracovala Komisia,

–  so zreteľom na svoju hĺbkovú analýzu z roku 2012 s názvom Ženy v IKT,

–  so zreteľom na svoju hĺbkovú analýzu z roku 2015 s názvom Posilnenie postavenia žien na internete,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) s názvom Violence against women – an EU-wide survey. Main results (Násilie páchané na ženách – prieskum v celej EÚ – hlavné výsledky), ktorá bola zverejnená v marci 2014,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania(8), ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi a na správu o jeho vykonávaní v polovici trvania,

–  so zreteľom na cyklus politík EÚ na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti, ktorý sa začal v roku 2014, a na prioritnú oblasť obchodovania s ľuďmi,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0048/2016),

A.  keďže digitalizácia spôsobila zásadný prevrat a od základov zmenila spôsob, akým ľudia získavajú a poskytujú informácie, komunikujú, stýkajú sa, študujú a pracujú, pričom vytvára nové príležitosti na účasť vo verejných a politických diskusiách, vzdelávaní a na trhu práce, otvára nové možnosti pre rozhodovanie o vlastnom živote a má obrovský hospodársky potenciál pre Európsku úniu i oblasti mimo nej; keďže digitalizácia má vplyv nielen na trhy, ale aj na spoločnosť ako celok;

B.  keďže informačná spoločnosť podporovaná informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) prináša obrovské príležitosti pre vytváranie a distribúciu bohatstva a znalostí, čo preukazuje napríklad odvetvie slobodného softvéru a softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, ktoré zmenilo spôsob, akým sa softvér vyrába, distribuuje, podporuje a používa, čím umožňuje širšiu digitálnu inklúziu; keďže digitalizácia navyše poskytuje možnosti na flexibilnejšie a rozmanitejšie využívanie času a priestoru, pričom dochádza k prechodu na spravodlivejšie modely spoločnosti; keďže digitalizácia trhu práce môže zároveň vytvoriť nové dimenzie vylúčenia, napríklad riziko hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a rodovej segregácie;

C.  keďže iba 9 % vývojárov v Európe tvoria ženy, iba 19 % vedúcich pracovníkov v odvetví IKT a komunikácií sú ženy (v porovnaní so 45 % v iných odvetviach služieb) a ženy predstavujú iba 19 % podnikateľov (v porovnaní s 54 % v iných odvetviach služieb)(9);

D.  keďže tento vývoj má veľký potenciál pre posilnenie postavenia žien, pretože umožňuje prístup k informáciám a vedomostiam nad rámec tradičných prostriedkov a poskytuje platformu na vyjadrenie, čo môže inšpirovať ostatných, aby konali, pričom sa otvárajú nové príležitosti na interakciu a kampane zamerané na ochranu práv a slobôd žien, dievčat a osôb LGBTI, ale aj ľudí s osobitnými potrebami, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím; keďže aktívne zapojenie žien do informačnej spoločnosti je nielen otázkou spravodlivosti a rovnosti, ale prispeje aj k zlepšeniu sociálnych a hospodárskych podmienok v spoločnosti a k zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ;

E.  keďže existuje výrazný rodový rozdiel v prístupe k profesijným a vzdelávacím možnostiam, čo sa týka informačných a komunikačných technológií a počítačových zručností; keďže digitalizácia má veľký vplyv na spotrebu a distribúciu médií, čo je ešte badateľnejšie u mladších užívateľov, pretože otvára nové cesty a umožňuje vytváranie menej hierarchického mediálneho prostredia; keďže digitalizácia môže uľahčiť posilňovanie postavenia žien, ale zároveň môže v tejto súvislosti vytvárať nové výzvy prostredníctvom šírenia negatívneho, ponižujúceho a stereotypného zobrazovania žien;

F.  keďže digitálne komunikačné kanály a sociálne siete sú mimoriadne dôležité pre rodičov na rodičovskej dovolenke a osoby pracujúce z domu;

G.  keďže digitalizácia má obrovský dosah na trh práce tým, že mení hodnotové reťazce a vytvára nové pracovné príležitosti a pružnejšie pracovné modely; keďže možnosti pružných foriem organizácie práce a telepráce, ktoré prináša digitalizácia, môžu slúžiť ako dôležitý nástroj na zabezpečenie lepšieho zosúladenia pracovného a súkromného života pre ženy aj mužov; keďže tieto pružné formy organizácie práce môžu hrať pozitívnu úlohu, pokiaľ ide o prispievanie k začleneniu znevýhodnených skupín žien do trhu práce; keďže však existuje možnosť negatívnych následkov, ktoré môžu mať vplyv najmä na ženy, ako je napríklad porušovanie práv pracovníkov a vymedzovanie pracovného času a pracovných i mimopracovných povinností, čo vedie k zvyšovaniu počtu málo platených a menej istých druhov pracovných miest;

H.  keďže zlepšovanie digitálnych zručností a gramotnosti v oblasti IT predstavuje jedinečnú príležitosť na zvýšenie začlenenia žien a dievčat, ale aj ľudí s osobitnými potrebami, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím, do trhu práce; keďže zvyšovanie počtu žien v odvetví IKT, ktoré je jedným z odvetví s najvyššími platmi, by mohlo prispieť k posilneniu ich finančného postavenia a nezávislosti, čo by viedlo k zníženiu celkového rozdielu v odmeňovaní žien a mužov;

I.  keďže na digitalizovanom trhu práce sa zodpovednosť čoraz viac presúva zo spoločnosti na jednotlivca, pričom sa menia podmienky členstva v systéme sociálneho zabezpečenia pre samostatne zárobkovo činné osoby a nezávislých pracovníkov; keďže politické rozhodnutia jasne ovplyvňujú výsledok týchto zmien;

J.  keďže monitorovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu na tom istom pracovisku, ktoré má v skutočne rovnoprávnej spoločnosti zásadný význam, je v prípade viacerých individuálnych zmlúv v rámci rôznych spoločností a inštitúcií náročnejšie;

K.  keďže vstupom väčšieho počtu žien do odvetvia IKT by sa podporil trh, na ktorom sa predpokladá nedostatok pracovných síl a v ktorom by rovnaká účasť žien viedla k zvýšeniu HDP EÚ o približne 9 miliárd EUR ročne; keďže ženy sú naďalej výrazne nedostatočne zastúpené v rámci vysokoškolských programov v oblasti IKT, kde tvoria len približne 20 % absolventov, pričom iba 3 % všetkých absolventiek získajú titul v oblasti IKT; keďže ženy sa stretávajú s mnohými ťažkosťami pri začleňovaní do odvetvia IKT a ďalšom pôsobení v ňom; keďže pracovné prostredie, v ktorom dominujú muži a ženy tvoria iba 30 % pracovnej sily, prispieva k tendencii mnohých žien opustiť odvetvie IKT len pár rokov po ukončení vysokoškolského vzdelávania;

L.  keďže v štúdii s názvom Ženy pôsobiace v odvetví IKT sa odhaduje, že do roku 2020 bude v odvetví IKT v Európe 900 000 neobsadených pracovných miest; keďže odvetvie IKT rýchlo rastie, pričom každoročne vzniká približne 120 000 nových pracovných miest;

M.  keďže odvetvie IKT sa vyznačuje obzvlášť vysokou vertikálnou a horizontálnou segregáciou, ako aj nesúladom medzi dosiahnutým vzdelaním žien a ich postavením v tomto odvetví; keďže medzi podnikateľmi v oblasti IKT je menej ako 20 % žien; keďže väčšina (54 %) žien pracujúcich v oblasti IKT zastáva menej platené pozície s nižšou úrovňou kvalifikácie a iba malý podiel z nich (8 %) zastáva vysokokvalifikované pozície softvérových inžinierok; keďže ženy sú nedostatočne zastúpené aj pri rozhodovaní v tomto odvetví, pričom iba 19,2 % zamestnancov v odvetví IKT má ako nadriadeného ženu v porovnaní so 45,2 % zamestnancov pracujúcich v iných odvetviach;

N.  keďže ženám vo veku 55 a viac rokov hrozí obzvlášť vysoké riziko nezamestnanosti a nečinnosti na trhu práce, pričom priemerná miera zamestnanosti žien vo veku 55 – 64 rokov v EÚ je iba 42 % v porovnaní s 58 % mužov; keďže nízka úroveň gramotnosti v oblasti IT a elektronických zručností toto riziko ďalej umocňuje; keďže zlepšenie digitálnych zručností žien vo veku 55 a viac rokov a investovanie do nich by zvýšilo ich pracovné príležitosti a poskytlo im určitú ochranu pred vylúčením z trhu práce;

O.  keďže vplyv sexizmu a rodových stereotypov je prekážkou pre rovnosť medzi ženami a mužmi a záťažou pre hospodársky rozvoj a konkurencieschopnosť EÚ, pričom ďalej rozširuje už aj tak značné digitálne rodové rozdiely v oblasti IKT, médií a súvisiacich odvetví; keďže existujúce rodové stereotypy sťažujú ženám možnosť naplno rozvíjať ich schopnosti používateliek, inovátoriek a tvorkýň; keďže na to, aby sa táto situácia zmenila, je potrebná jasná politická vôľa, konkrétne opatrenia a účasť občianskej spoločnosti;

P.  keďže vzdelávanie a odborná príprava majú kľúčový význam pre posilnenie postavenia žien v digitálnom veku, a teda aj pre budúcu životaschopnosť spoločnosti; keďže 60 % študentov v EÚ vo svojej triede nikdy nepoužíva digitálne zariadenia; keďže už aj tak nízky podiel absolventiek v oblasti IKT klesá; keďže ženy sú veľmi slabo zastúpené v odboroch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) a približne polovica absolventiek po ukončení štúdia v týchto odboroch nepracuje; keďže ženy sú naďalej veľmi slabo zastúpené v iniciatívach, ako je Týždeň programovania EÚ, IKT pre lepšie vzdelávanie, Startup Europe Leaders Club a veľká koalícia pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií, ktorých cieľom je ďalšia podpora elektronického vzdelávania a elektronických zručností;

Q.  keďže podpora digitálnych technológií a IKT zohráva v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja dôležitú úlohu v rámci politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, najmä pokiaľ ide o posilnenie postavenia žien a dievčat zo sociálneho a ekonomického hľadiska a ich vymanenie sa z chudoby;

R.  keďže digitalizácia vytvára priaznivé podmienky pre podporu priamej demokracie prostredníctvom webu, čo ženám umožňuje väčšmi sa zapájať do politiky a zlepšovať svoj prístup k informáciám;

S.  keďže spojenie digitalizácie a priamej demokracie poskytuje ženám viac príležitostí na priame zapojenie mimo tradičných politických schém a na plnú a širokú účasť;

T.  keďže IKT môžu byť ako každá iná technológia použité i zneužité na ohrozenie žien, ich práv a slobôd, a teda aj posilňovania ich postavenia, ako je to v prípade kybernetického šikanovania, kybernetického prenasledovania, obchodovania s ľuďmi, nenávistných prejavov, podnecovania k nenávisti, diskriminácie a porušovania základných práv; keďže anonymita na internete prispieva k šíreniu týchto foriem násilia voči ženám; keďže takéto nové výzvy a riziká musia identifikovať a primerane riešiť tvorcovia politiky, ako aj podniky, spoločnosti a organizácie občianskej spoločnosti, pričom treba zároveň poskytnúť priestor na výmenu informácií na internete;

U.  keďže nové informačné a komunikačné technológie sa používajú na vytváranie kanálov a platforiem, ktoré uľahčujú určité formy sexuálneho vykorisťovania žien vrátane maloletých; keďže digitálne platformy sa používajú aj na komercializáciu ženského tela; keďže je potrebné, aby príslušní odborníci v oblasti presadzovania práva rozpoznali transformačný vplyv digitalizácie na tieto trestné činy; keďže zároveň treba zvyšovať informovanosť príslušných odborníkov v oblasti vzdelávania o týchto nových formách digitálnych hrozieb a sprístupniť finančné prostriedky EÚ a členských štátov na podporu vzdelávania, pokiaľ ide o bezpečné a ohľaduplné používanie internetu a riziká rodovo motivovaného násilia na internete pre dievčatá aj chlapcov, a na zapojenie mužov a chlapcov do boja proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách;

V.  keďže digitálne spôsoby komunikácie prispeli k rozšíreniu nenávistných prejavov a hrozieb voči ženám, pričom 18 % žien v Európe sa od adolescencie stalo obeťou určitej formy obťažovania zo strany osôb, s ktorými sa zoznámili na internete, a zaznamenaných bolo aj deväť miliónov obetí násilia na internete v Európe; keďže narástol počet hrozieb voči ženám vrátane vyhrážania sa smrťou; keďže spoločenské povedomie o digitálnych formách násilia v radoch širokej verejnosti a príslušných odborníkov, ako sú príslušníci orgánov presadzovania práva a učitelia, je aj naďalej nedostatočné na zabezpečenie vhodnej prevencie, monitorovania a pomoci pre obete; keďže rôzne formy násilia na internete ešte stále nie sú celkom zohľadnené v trestnom práve ani v niektorých spôsoboch a postupoch trestného stíhania vo všetkých členských štátoch; keďže systém súdnictva nie je schopný dostatočne reagovať; keďže osoby, ktoré sa dopúšťajú zneužívania a šíria nenávistné prejavy, sú len veľmi zriedka nahlasované, vyšetrované, stíhané a odsúdené; keďže je potrebné, aby sa na úrovni EÚ uznal potenciálne cezhraničný charakter zneužívania a násilia na internete;

W.  keďže rodové rozpočtovanie a uplatňovanie rodového hľadiska možno používať ako nástroje na podporu rodovej rovnosti; keďže rodové hľadiská by Komisia mala zohľadniť vo všetkých fázach činnosti súvisiacej s digitalizáciou v Európe, aby sa zabezpečilo, že ženy budú do digitálneho rozvoja nielen zapojené, ale budú stáť aj na jeho čele;

X.  keďže nízka účasť žien a dievčat na vzdelávaní v oblasti IKT a neskôr v zamestnaní je výsledkom zložitej súhry rodových stereotypov, ktoré začínajú v raných fázach života a vzdelávania a pokračujú v profesionálnej kariére; keďže medzi faktory, ktoré obmedzujú účasť žien a dievčat na vzdelávaní a zamestnaní v oblasti IKT, patria: celoživotné stereotypy, delenie na „typicky ženské a mužské“ činnosti, záujmy a hračky, ku ktorému dochádza už v najranejších fázach vzdelávania, relatívny nedostatok ženských vzorov v odvetví IKT a obmedzené zviditeľnenie žien v tomto odvetví, najmä vo vedúcich pozíciách;

Všeobecné odporúčania

1.  naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby plne využili potenciál informačnej spoločnosti, IKT a internetu na podporu posilňovania postavenia žien, práv a slobôd žien, ako aj rodovej rovnosti, a to bez ohľadu na vek, zdravotné postihnutie, genetické vlastnosti, rod, sexuálnu orientáciu, rodovú identitu, rasu, sociálny alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru či ekonomické postavenie;

2.  zdôrazňuje, že prístup k internetu predstavuje novú zásadnú službu, ktorú potrebuje celý svet, muži, ženy, chlapci a dievčatá, pričom internet je v súčasnosti kľúčovým nástrojom pre každodenný život jednotlivcov v kontexte rodiny, práce, štúdia a učenia, pre riadenie v rámci spoločností, verejných orgánov, inštitúcií a organizácií a pre fungovanie sociálnych sietí a podporu rovných príležitostí;

3.  vyzýva Komisiu, aby využívala a lepšie nasmerovala digitálnu agendu a stratégiu pre jednotný digitálny trh s cieľom riešiť výrazné rodové rozdiely v odvetví IKT a podporovať plné začlenenie žien do tohto odvetvia, najmä vo vzťahu k technickým profesiám a profesiám v oblasti telekomunikácií, podporovala vzdelávanie a odbornú prípravu žien a dievčat v IKT a iných odboroch STEM, viac zviditeľňovala ženy v digitálnom prostredí, posilňovala rodovú rovnosť a účasť žien prostredníctvom lepšieho prístupu k financovaniu, systematicky vykonávala posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť a rodové rozpočtovanie vo svojej práci na digitálnej agende a stratégii pre jednotný digitálny trh s cieľom umožniť riadne začlenenie základnej európskej zásady rovnosti medzi ženami a mužmi a podporovala občiansku spoločnosť a ženské organizácie pri vytváraní inkluzívneho internetu;

4.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby začlenili rodové hľadisko do všetkých digitálnych iniciatív a uznali, že digitálna moc prináša novú, silnejšiu vlnu povedomia o rodových otázkach a rodovej rovnosti; upozorňuje Komisiu na účinnosť internetu v súvislosti s takými prostriedkami, ako sú kampane, fóra a zviditeľňovanie ženských vzorov, ktoré pomáhajú urýchliť dosiahnutie rodovej rovnosti; žiada preto Komisiu, aby zvážila postavenie žien na popredné miesto vo svojej digitálnej agende, vďaka čomu by sa nový digitálny vek mohol stať hnacou silou pre podporu rodovej rovnosti;

5.  naliehavo žiada Komisiu, aby do nadchádzajúcej stratégie pre rovnosť medzi ženami a mužmi na roky 2016 – 2020 zaradila osobitné opatrenia na podporu integrácie a účasti žien v informačnej spoločnosti a aby výrazne podporovala ženské internetové siete, pretože sú prejavom samostatne organizovaného prístupu zdola nahor k posilneniu postavenia žien a mali by dostávať všemožnú podporu potrebnú na dlhodobé fungovanie;

6.  berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe, ale vyjadruje ľútosť nad jeho úzkym zameraním, pretože podceňuje značný potenciál, ktorý digitalizácia môže mať, pokiaľ ide o inkluzívnu, rovnoprávnu a participatívnu spoločnosť, a nedoceňuje dostatočne príležitosti, ktoré môže poskytnúť cielená podpora a infraštruktúra financovania v oblasti posilnenia postavenia žien;

7.  požaduje, aby sa v odvetví IKT a na digitálnom trhu kládol väčší dôraz na slobodný softvér a softvér s otvoreným zdrojovým kódom; domnieva sa, že takýto softvér je nevyhnutným nástrojom na presadzovanie rodovej rovnosti a demokratizácie na digitálnom trhu a v odvetví IKT; zdôrazňuje potrebu rodového povedomia aj v odvetví otvorených zdrojov;

8.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby vypracúvali, podporovali a uplatňovali opatrenia, ktoré presadzuje OSN a jej orgány, najmä v rámci Pekinskej deklarácie a akčnej platformy a svetových samitov o informačnej spoločnosti (WSIS), s cieľom snažiť sa o posilnenie postavenia žien v digitálnom veku na európskej i celosvetovej úrovni; vyzýva členské štáty, aby si oznamovali a vzájomne vymieňali najlepšie postupy s cieľom podporovať rovnakú účasť žien na digitálnom rozvoji v celej Európe;

9.  vyzýva členské štáty, aby v záujme dosiahnutia rodovej rovnosti v informačnej spoločnosti a IKT vypracovali viacročné akčné plány zamerané na: rozšírenie prístupu žien k informačnej spoločnosti, zlepšenie a zvýšenie využívania IKT zo strany žien, zabezpečenie významnejšej úlohy žien v odvetviach IKT, zvyšovanie znalostí žien v oblasti IKT prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, podporovanie zamestnanosti a podnikateľského ducha medzi ženami prostredníctvom pravidelného využívania internetu a digitálnych služieb, vytváranie online obsahu presadzujúceho rodovú rovnosť, podporovanie nepretržitej výmeny, šírenia a komunikácie hodnôt týkajúcich sa rovnosti, podporovanie prístupu k IKT a ich využívania ako nástroja na boj proti rodovej diskriminácii v oblastiach, ako je rodové násilie, presadzovanie medzinárodnej spolupráce, vytváranie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a navrhovanie, vykonávanie, šírenie a hodnotenie politík a plánov týkajúcich sa rovnosti;

Účasť

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie využívali značný potenciál digitalizácie na všetkých úrovniach politickej účasti a pri začleňovaní žien do rozhodovacích procesov, napríklad prostredníctvom elektronického hlasovania; zdôrazňuje významné možnosti digitalizácie a iniciatív elektronickej verejnej správy, pokiaľ ide o prístup k informáciám, rozhodovacie procesy, transparentnosť a väčšiu zodpovednosť; okrem toho zdôrazňuje, že IKT môžu výrazne zvýšiť možnosť žien zúčastňovať sa na prieskumoch a diskusných fórach, podávať sťažnosti a anonymne nahlasovať iné osoby;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali digitalizáciu v politike s cieľom podporovať priamu demokraciu, ktorá umožní aktívnejšie zapojenie všetkých občanov, čím sa prekonajú zastarané schémy a prekážky, ktoré spôsobujú ťažkosti ženám a nedostatočne zastúpeným skupinám v ich snahách presadiť sa vo volebnom a inštitucionálnom prostredí; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili a ďalej rozvíjali internetové spôsoby hlasovania pre konzultácie o voľbách, čím odstránia prekážky, na ktoré často narážajú najmä ženy;

12.  vyzýva Komisiu, aby plne využila program Európa pre občanov a zamerala sa osobitne na občiansku spoločnosť a ženské organizácie, ktoré pôsobia v oblastiach súvisiacich s digitalizáciou a IKT, s cieľom zlepšiť podmienky občianskej a demokratickej účasti žien a venovať v nadchádzajúcom hodnotení vykonávania osobitnú pozornosť rodovo špecifickým cieľom;

13.  zdôrazňuje význam, ktorý môžu mať nové médiá pri posilňovaní účasti žien na demokratických procesoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali plné zapojenie žien v oblasti médií vrátane riadenia, ako aj v regulačných a monitorovacích orgánoch s cieľom usilovať sa o väčšiu rodovú rovnosť v mediálnom svete, v rámci ktorého sa bude bojovať proti rodovým stereotypom a nesprávnemu vykresleniu žien; okrem toho naliehavo žiada Komisiu, aby podporila vytváranie sietí medzi organizáciami občianskej spoločnosti a profesionálnymi mediálnymi organizáciami s cieľom posilniť postavenie žien tak, aby zohrávali aktívnu úlohu, a uznať osobitné potreby žien v médiách;

14.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu medzinárodnej občianskej spoločnosti pri správe internetu prostredníctvom takých fór, ako je globálne internetové fórum; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s organizáciami digitálnej občianskej spoločnosti a podporovali ich na základnej a medzinárodnej úrovni a aby presadzovali účasť a zastúpenie žien a dievčat vo všetkých týchto fórach a sieťach;

15.  domnieva sa, že prístup k bezplatnému širokopásmovému internetu pre všetkých, prinajmenšom vo verejných priestoroch, by zlepšil možnosť žien využívať digitálne príležitosti a zvýšil ich šance, pokiaľ ide o prístup na trh práce, čo by tiež prispelo k väčšiemu sociálnemu začleneniu a pozitívnemu vývoju v environmentálnych a ekonomických otázkach; vyzýva Komisiu, aby uznala význam rozšírenia svojej digitálnej agendy na vidiecke oblasti, aby žiadni občania, najmä ženy, neboli vylúčení a izolovaní a aby digitálne možnosti boli prístupné pre všetkých;

Trh práce

16.  vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby presadzovali rodovú rovnosť v spoločnostiach pôsobiacich v oblasti IKT a ďalších príslušných odvetviach, zastupiteľských orgánoch a inštitúciách odbornej prípravy, a to aj v riadiacich pozíciách, pozorne monitorovali dosiahnutý pokrok a ďalej sa ním zaoberali a vymieňali si najlepšie postupy v tejto oblasti;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili výrazne slabé zastúpenie žien v odvetví IKT, najmä medzi pracovníkmi na vyšších pozíciách a v správnych radách; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že smernica o rovnakom zastúpení žien vo výkonných radách poskytuje skutočnú príležitosť na zmenu kultúry v rámci spoločností, ktorá by mala vplyv na všetkých úrovniach hierarchie, a preto naliehavo žiada odblokovanie tejto smernice v Rade; naliehavo pripomína Komisii jej povinnosť prijať akékoľvek opatrenie na prelomenie patovej situácie v Rade, pokiaľ ide o právne predpisy EÚ týkajúce sa transparentnosti a väčšej rovnováhy pri prijímaní pracovníkov na rozhodovacie pozície;

18.  vyzýva členské štáty, aby riešili problém rodových rozdielov v odvetví IKT tak, že budú zdôrazňovať ekonomické opodstatnenie rozmanitosti a vytvárať početnejšie a silnejšie stimuly pre podniky i ženy, ako napríklad vzory a kariérny postup, s cieľom zvýšiť viditeľnosť žien;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby chránili základné práva pracovníkov a sociálne zabezpečenie zamestnancov a aby bojovali proti neistým pracovným podmienkam; naliehavo žiada, aby Komisia navrhla a členské štáty ďalej rozvíjali nové ochranné mechanizmy prispôsobené pracovným a kariérnym modelom, ktoré vznikli na základe digitalizácie, pričom budú venovať osobitnú pozornosť situácii žien; zdôrazňuje význam kolektívneho vyjednávania na všetkých úrovniach, a to najmä v oblastiach, ktoré sú vo vysokej miere ovplyvnené digitalizáciou, s cieľom zabezpečiť uplatňovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu a zaistiť kvalitu a bezpečnosť pracoviska v čase digitalizácie; poukazuje na to, že treba stanoviť nevyhnutné všeobecné rámcové podmienky s cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov zamestnancov;

20.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby uznali plný potenciál flexibility, ktorú ponúka digitalizácia v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, pričom zároveň zdôrazňuje, že digitalizácia trhu práce vyžaduje prispôsobenie politík trhu práce, ako aj príslušných systémov sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s plánom Komisie nazvaným Nový začiatok s cieľom riešiť problém rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ktorému čelia pracujúce rodiny stanovili príležitosti a výzvy digitalizácie, pokiaľ ide o pracovné podmienky a potrebu prispôsobiť pracovné miesto, rozvoj zručností a možnosti celoživotného vzdelávania, najmä pre pracovníkov, ktorí majú povinnosti súvisiace so starostlivosťou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby cielene investovali do digitálnych pracovných postupov s cieľom zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali celoživotné vzdelávanie, ako aj odbornú prípravu a programy, ktoré pomáhajú pri príprave na lepšiu adaptáciu alebo potenciálnu zmenu kariéry v súlade s rastúcim dopytom po elektronických zručnostiach v mnohých rôznych odvetviach, a to s osobitným zreteľom na ženy vo veku 55 a viac rokov v záujme ich ochrany pred vylúčením z trhu práce;

22.  požaduje, aby sa v súvislosti so všetkými opatreniami prijatými v tejto oblasti obmedzilo byrokratické zaťaženie podnikov na minimum; poukazuje na to, že nadmerná byrokracia môže ohroziť prijatie a viesť k strate alebo k presunu pracovných miest; víta realizovateľné kompromisy založené na konsenze, ktoré dosiahli sociálni partneri v členských štátoch so silnou tradíciou spolurozhodovania; považuje spolurozhodovanie za model najlepšieho postupu pre európske hospodárstva;

23.  konštatuje, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov ostáva jedným z hlavných problémov v súvislosti s rodovými rozdielmi v odvetví IKT, a preto vyzýva členské štáty, aby konečne začali aktívne vykonávať odporúčanie Komisie týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti a pokračujúcich pozitívnych opatrení, pokiaľ možno vo forme právnych predpisov, a aby zaviedli opatrenia na dosiahnutie transparentnosti v oblasti miezd a rodovo neutrálne hodnotenia práce; vyzýva Komisiu, aby sa otázkou rovnakého odmeňovania zaoberala vo svojej iniciatíve s názvom Nový začiatok pre pracujúcich rodičov, ktorá je súčasťou jej pracovného programu na rok 2016, pretože rozdiely v odmeňovaní sa ešte viac zvyšujú, keď sa ľudia stanú rodičmi;

24.  poukazuje na to, že výsledkom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov sú ešte väčšie rozdiely v dôchodkoch; zdôrazňuje, že na zabezpečenie náležitých a spravodlivých miezd je potrebné zaručiť zásadu rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, ako to zdôraznil predseda Komisie Juncker;

25.  nabáda členské štáty, aby zaviedli daňové systémy a systémy dávok, ktoré nebudú druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti odrádzať od toho, aby pracovali alebo pracovali viac, pretože druhými zárobkovo činnými osobami zvyčajne bývajú ženy, čo sa vo výraznej miere prejavuje v prípade pracovných miest v oblasti IKT;

26.  poukazuje na to, že pretrváva rodový rozdiel v odmeňovaní a kariérnom postupe, pokiaľ ide o ženy pracujúce v odvetví IKT; zdôrazňuje, že zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, ktorá zabezpečuje náležité a spravodlivé mzdy, sa spochybňuje, hoci predstavuje jeden zo základných pilierov sociálnej spravodlivosti na trhu práce a mala by byť preto prioritne chránená; opakuje, že by sa nemalo pripustiť, aby sa v digitálnom hospodárstve zakorenili nerovnosti, pokiaľ ide o rovnakú odmenu a kariérny postup; zdôrazňuje, že zvýšená účasť žien na trhu práce a súvisiace investície do politík sociálneho začleňovania pomôžu znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje význam kolektívneho vyjednávania aj v digitálnom trhovom hospodárstve pre zabezpečenie kvality a istoty pracovných miest v časoch digitalizácie;

27.  víta množstvo príležitostí a väčšiu flexibilitu, ktorú digitálny vek poskytuje zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám, vrátane príležitostí na lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života, najmä so zreteľom na situáciu rodičov malých detí a osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali situáciou v súvislosti s pružnou prácou a istotou zamestnania, ktorá prevláda v odvetví IKT, zároveň však upozorňuje na nové výzvy spojené s týmto vývojom a vyzýva členské štáty, aby zaistili zavedenie primeraného sociálneho zabezpečenia; je zástancom toho, aby pracovníci mali mimo dohodnutého pracovného času „právo na odhlásenie“;

28.  upozorňuje na skutočnosť, že trend zvyšovania flexibility pracovných postupov v dôsledku digitalizácie môže zároveň viesť k vytváraniu nestabilných foriem zamestnania; zdôrazňuje, že psychické zdravotné problémy súvisiace s prácou, ako je syndróm vyhorenia, ktoré plynú z neustálej dostupnosti, predstavujú vážne riziko; vyslovuje sa preto za plné dodržiavanie predpísaného času odpočinku pre zamestnancov a kladie dôraz na potrebu rešpektovať úpravu pracovného času v rámci pracovných zmlúv s pružným pracovným časom, aby sa zachovali hranice pracovného času, ako sú vymedzené pracovným právom jednotlivých členských štátov;

Vzdelávanie a odborná príprava

29.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania prostredníctvom podpory digitálnej gramotnosti a účasti žien a dievčat na vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti IKT, a to začlenením programovania, nových médií a technológií do učebných osnov na všetkých úrovniach, ako aj v rámci mimoškolského vzdelávania, informálneho učenia a neformálneho vzdelávania, a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy, a to vrátane vyučujúcich, s cieľom znížiť a odstrániť nedostatky v oblasti digitálnych zručností a povzbudiť dievčatá a mladé ženy, aby si budovali kariéru v oblasti vied a IKT; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam otvorených vzdelávacích zdrojov (OVZ), ktoré zabezpečia lepší prístup k vzdelávaniu pre všetkých, a výmeny najlepších postupov pre zahrnutie uplatňovania rodového hľadiska do oblasti IKT;

30.  nabáda členské štáty, aby zaviedli vzdelávanie v oblasti IKT primerané veku už v počiatočnom štádiu školskej dochádzky, a to s osobitným zameraním na inšpirovanie dievčat, aby rozvíjali svoje záujmy a talent v digitálnej oblasti, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali vzdelávanie dievčat v predmetoch STEM od raného veku vzhľadom na to, že dievčatá sa prestávajú venovať vede, technologickým predmetom, inžinierstvu a matematike v skoršej fáze svojho vzdelávania z dôvodu rodových stereotypov spojených s týmito predmetmi, nedostatku vzorov a rozdeľovania aktivít a hračiek, čoho výsledkom je nedostatočné zastúpenie žien v rámci týchto predmetov na univerzitách a táto situácia následne pokračuje aj na pracoviskách; preto zdôrazňuje, že rodové stereotypy i digitálna odborná príprava by sa mali riešiť už v rámci primárneho vzdelávacieho systému a v tomto prístupe by sa malo pokračovať v priebehu všetkých štádií vzdelávania až po vzdelávanie dospelých a odbornú prípravu pre ľudí, ktorí boli vylúčení z trhu práce;

31.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby uľahčili vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie zamerané konkrétne na staršie ženy počas trvania ich pracovného života a po ňom, najmä na tie, ktoré majú opatrovateľské povinnosti, a ženy, ktoré prerušili svoju kariéru alebo sa opäť zaraďujú do pracovného procesu, s cieľom zabezpečiť, aby v čoraz rýchlejšom prechode na digitalizáciu nezostali pozadu;

32.  konštatuje, že vzdelávanie v oblasti digitálnych technológií, IKT a programovania v ranom veku je dôležité najmä pre posilnenie postavenia dievčat, podnecovanie ich účasti v tejto oblasti a prekonávanie rodových stereotypov; zdôrazňuje, že zvýšenie zastúpenia žien v predmetoch STEM v oblasti vyššieho vzdelávania je kľúčom k zvýšeniu ich zastúpenia v digitálnom odvetví;

33.  vyzýva členské štáty, aby riešili problém rodových rozdielov v odvetví IKT prostredníctvom vytvárania väčšieho množstva stimulov a podporných štruktúr pre ženy, ako sú napríklad vzory, mentorské programy a kariérny postup, s cieľom zvýšiť viditeľnosť žien; vyzýva preto členské štáty, aby v prípade potreby prispôsobili vzdelávacie systémy s cieľom podporovať výučbu a záujem o predmety STEM vo všeobecnosti a najmä u študentiek;

34.  zdôrazňuje hodnotu IKT a konkrétnejšie internetových kurzov odbornej prípravy pre dievčatá a ženy, ale aj pre ľudí s osobitnými potrebami, napríklad osoby so zdravotným postihnutím, a pre obyvateľov vidieckych a vzdialených oblastí, ako aj možnosti telepráce s cieľom zlepšiť vzdelávanie týchto skupín a zvýšiť ich šance na finančnú nezávislosť;

35.  berie na vedomie dôležitú úlohu a obrovský potenciál, ktoré má formálne, informálne i neformálne vzdelávanie v oblasti umenia a dizajnu, kreatívny priemysel a kultúrne odvetvie na posilnenie postavenia žien a dievčat a ich nasmerovanie do digitálneho odvetvia; zdôrazňuje preto význam prepojenia predmetov STEM s hospodárskymi sektormi prostredníctvom vzdelávania a umenia, čím sa STEM mení na STEAM;

36.  vyzýva Komisiu, aby v rámci celoživotného vzdelávania podporovala digitálne technológie ako nástroje na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia vstupu na trh práce, a aby stanovila referenčné hodnoty EÚ pre verejné a súkromné investície do zručností ako percentuálny podiel HDP;

37.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby najmä prostredníctvom informačných a osvetových kampaní podporovali účasť žien v podnikateľských odvetviach, ktoré sú stereotypne považované za „mužské“, ako je to v prípade digitalizácie; zdôrazňuje, že je potrebné zorganizovať kampane zamerané na osvetu, odbornú prípravu a uplatňovanie rodového hľadiska pre všetkých aktérov pôsobiacich v oblasti politiky digitalizácie;

38.  víta európsky kódex najlepších postupov pre ženy v IKT a žiada o jeho rozsiahle a aktívne vykonávanie; víta vytvorenie celoeurópskej veľkej koalície pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií a nabáda zúčastnené spoločnosti, aby sa osobitne zameriavali na nábor žien a rovnaké kariérne príležitosti pre ženy;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby realizovali programy zamerané na rodičov s cieľom oboznámiť ich s IKT, ktoré používajú ich deti, a zlepšiť tak informovanosť dospelých o potenciálnych skúsenostiach a vzťahoch, ku ktorým môže dochádzať online, a zmenšiť generačnú priepasť, ktorá existuje v súvislosti s odvetvím IKT;

40.  zdôrazňuje význam zlepšovania digitálnych zručností a gramotnosti s cieľom uľahčiť vstup žien, ktoré z rôznych dôvodov nemajú tieto konkrétne zručnosti, do spoločností pôsobiacich v oblasti IKT; poukazuje na to, že ak by sa v tejto súvislosti neprijali nevyhnutné opatrenia, viedlo by to k ďalšiemu znevýhodneniu, pokiaľ ide o prístup žien do tohto odvetvia; pripomína, že Európsky sociálny fond sa môže podieľať na financovaní týchto kurzov odbornej prípravy;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité začleniť kódovanie, nové médiá a technológie do učebných osnov na všetkých úrovniach, a poukazuje na potenciál zručností v oblasti IKT, pokiaľ ide o obmedzenie prekážok pre vstup na trh práce; upozorňuje na význam nepretržitého dialógu so sociálnymi partnermi s cieľom prekonať rodové rozdiely v tejto oblasti;

42.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh a konkrétnejšie v súvislosti s budovaním inkluzívnej digitálnej spoločnosti zvýšila viditeľnosť žien v oblasti technológií zavedením finančne podporovanej profesúry žien v IKT, vytvorením pilotného projektu európskej univerzity online so špecifickým zameraním na IKT a technické inžinierstvo a zavedením prispôsobeného štipendijného programu pre ženy v oblasti IKT a nových médií;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj podniky, aby presadzovali rodovú rovnosť v oblasti IKT tým, že budú zhromažďovať údaje o používaní IKT rozdelené podľa rodu a stanovia ciele, ukazovatele a kritériá s cieľom monitorovať pokrok v prístupe žien k IKT a propagovať príklady najlepších postupov medzi spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti IKT;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere napomáhali posilnenie postavenia žien v digitálnych odvetviach a IKT v rámci rozvojovej spolupráce a vonkajších vzťahov EÚ tým, že podporia digitálne vzdelávanie a umožnia podnikanie žien prostredníctvom rôznych nástrojov vrátane režimov mikrofinancovania a podporných sietí;

Investície a financovanie podnikania

45.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby dali k dispozícii finančné prostriedky, zlepšili prístup k existujúcim prostriedkom a v prípade potreby sprístupnili prostriedky pre podnikateľky na zakladanie podnikov pôsobiacich v oblasti IKT a digitálnych startupov, ako aj na mentorstvo pre ženy a partnerské výmenné siete, čím sa podporia inovácie a investície v rámci EÚ; nabáda členské štáty, aby ponúkali primeranú finančnú podporu a odbornú prípravu ženám, ktoré si chcú vybudovať kariéru v oblasti digitalizácie, s cieľom podporiť podnikanie žien v tomto odvetví;

46.  zastáva názor, že prístup žien k financovaniu a finančným službám si vyžaduje osobitnú pozornosť, najmä v súvislosti s cieľom stratégie pre jednotný digitálny trh, ktorý spočíva vo vytvorení vhodných podmienok pre inovatívne a konkurencieschopné prostredie IKT a v zlepšení možností financovania pre MSP a startupy; poukazuje na význam prístupu žien k mikrofinancovaniu v rámci podnikania žien;

47.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s digitálnou agendou dôkladne sledovala a vyhodnocovala uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodového rozpočtovania v rámci fondov EÚ v súlade s článkom 7 nariadenia, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o európskych fondoch (nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013), a žiada Komisiu a členské štáty, aby zaistili zapojenie ženských organizácií do monitorovacích výborov programov financovania s cieľom zabezpečiť vykonávanie cielených opatrení na posilnenie úlohy žien v IKT; pripomína záväzok Komisie uplatňovať rodové rozpočtovanie;

48.  vyzýva Komisiu, aby zohľadňovala rodový rozmer pri analýze a vypracúvaní správ o zapojení partnerstiev v súvislosti s digitálnou agendou;

49.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s Európskou investičnou bankou vytvorila podporné programy v oblasti investovania do IKT prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov vrátane priaznivých podmienok na poskytovanie úverov a pôžičiek pre podniky, organizácie občianskej spoločnosti a startupy v odvetví IKT, v ktorých ženy tvoria aspoň 40 % pracovnej sily;

50.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a podnecovala digitálnu podnikateľskú kultúru pre ženy, presadzovala a finančne podporovala európsku platformu vytvárania sietí a mentorstva pre ženy a naďalej posilňovala úlohu žien v existujúcich programoch; nabáda členské štáty i spoločnosti, aby v záujme podpory udržateľného hospodárskeho rozvoja a vedenia vytvárali politiky rozmanitosti, ktoré nebudú zamerané iba na nábor žien;

51.  zdôrazňuje úlohu sociálneho podniku a alternatívnych obchodných modelov, ako sú vzájomné spoločnosti a družstvá, pri posilňovaní postavenia žien v digitálnom podnikaní a pri zvyšovaní zastúpenia žien v digitálnych odvetviach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali iniciatívy sociálneho podnikania zamerané na posilnenie postavenia žien a dievčat v IKT;

52.  vyzýva Komisiu, členské štáty a všetky zainteresované strany, aby väčšmi využívali veľkú koalíciu pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií na podporu opatrení zameraných na zlepšenie digitálnych zručností žien a dievčat, podnecovanie zamestnanosti žien v odvetví IKT a väčšie šírenie rôznych dostupných možností vzdelávania a odbornej prípravy;

Boj proti násiliu na ženách v digitalizovanom svete

53.  žiada, aby sa identifikovali výzvy spojené s využívaním IKT a internetu, pokiaľ ide o páchanie trestných činov, vyjadrovanie hrozieb alebo dopúšťanie sa obťažovania či násilia voči ženám na základe mizogýnie, homofóbie alebo transfóbie či akejkoľvek inej formy diskriminácie; naliehavo žiada politických činiteľov, aby tieto problémy náležite riešili s ohľadom na osobitné skupiny žien, ktoré sú zraniteľné z viacerých dôvodov, a zabezpečili zavedenie rámca, ktorý bude zaručovať, že orgány presadzovania práva sú schopné účinne riešiť digitálne trestné činy a zohľadňujú pritom výzvy spojené s anonymitou na internete a potenciálnym cezhraničným charakterom takýchto trestných činov a zneužívania; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili zdroje potrebné na presadzovanie práva, t. j. vykonávanie existujúcich právnych predpisov zameraných na boj proti kybernetickému násiliu, kybernetickému šikanovaniu, kybernetickému obťažovaniu, kybernetickému prenasledovaniu a nenávistným prejavom;

54.  vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala väčšie úsilie, pokiaľ ide o trestné stíhanie všetkých homofóbnych alebo transfóbnych trestných činov, ku ktorým dochádza online, a riadne uplatňovanie právnych predpisov EÚ, ktoré sú v tejto súvislosti v platnosti a týkajú sa práv obetí;

55.  vyzýva Komisiu, aby v rámci prepracovania smernice o rovnakom zaobchádzaní navrhla právne predpisy s cieľom riešiť problém sexizmu a rodových stereotypov v oblasti vzdelávania a médií;

56.  žiada Komisiu, aby vypracovala kódex správania upravujúci jej vlastnú komunikáciu a komunikáciu agentúr EÚ s cieľom podporiť posilnenie postavenia žien a bojovať proti stereotypom, sexizmu, ako aj nedostatočnému zastúpeniu a nesprávnemu vykresleniu žien;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní budúcich právnych predpisov EÚ o ochrane údajov zvážili zmenu situácie žien a dievčat v dôsledku digitalizácie; zdôrazňuje, že správcovia údajov môžu používať citlivé údaje iba na obmedzené účely a za žiadnych okolností ich nesmú ďalej odovzdávať;

58.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprístupnili zdroje potrebné na zabezpečenie dodržiavania pravidiel ochrany citlivých údajov obsiahnutých v komunikácii online;

59.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančnú podporu pre infraštruktúru digitálnych služieb bezpečnejšieho internetu, ktorá je financovaná z Nástroja na prepájanie Európy, a pre členské štáty s cieľom zvýšiť financovanie liniek podpory pre obete kybernetického šikanovania; zdôrazňuje, že v prípade dievčat je pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami, dvakrát vyššia než u chlapcov;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na ochranu dievčat pred reklamami v digitálnom prostredí, ktoré by ich mohli podnecovať k správaniu škodlivému pre ich fyzické a duševné zdravie; žiada Komisiu, aby obnovila a rozšírila program Bezpečnejší internet, pričom bude osobitnú pozornosť venovať rodovej otázke ako jednému z opatrení potrebných na zlepšenie bezpečnosti dievčat na internete;

61.  vyzýva Komisiu, aby začala a podporovala programy digitálnej gramotnosti a odbornej prípravy, ako aj informačné kampane, a tým zvýšila povedomie o potenciálnych rizikách digitálneho sveta a možnostiach boja proti nim medzi príslušnými dotknutými stranami, ako sú študenti na všetkých úrovniach vzdelávania, učitelia a odborníci v oblasti vzdelávania a presadzovania práva; vyzýva Komisiu, aby podporovala kampane proti sexizmu a rodovým stereotypom v sociálnych a digitálnych médiách a využívala potenciál digitálnych médií na odstránenie stereotypov;

62.  víta návrh Komisie, aby sa súčasťou jej stratégie v oblasti obchodovania s ľuďmi na obdobie po roku 2016 stali ustanovenia o prevencii, podpore obetí, bezpečnom návrate a reintegrácii, ako aj o úlohe internetu; zdôrazňuje, že by sa mal riešiť aj fenomén kybernetického obťažovania a kybernetického prenasledovania;

63.  žiada EÚ a členské štáty, aby Európskemu inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) dali k dispozícii dostatok zdrojov a finančných prostriedkov, ktoré mu umožnia vykonávať výskum a zhromažďovať údaje o lepšom uplatňovaní a využívaní digitálnych služieb v prospech žien a rodovej rovnosti;

64.  vyzýva inštitúcie, agentúry a orgány EÚ, ako aj členské štáty a ich orgány presadzovania práva, aby spolupracovali a konkrétne koordinovali svoje opatrenia na boj proti využívaniu IKT na páchanie trestných činov spojených s obchodovaním s ľuďmi, kybernetickým obťažovaním a kybernetickým prenasledovaním, pretože majú často cezhraničný charakter a na stíhanie týchto trestných činov je nevyhnutná koordinácia na úrovni EÚ; vyzýva členské štáty, aby preskúmali a prípadne upravili svoje trestné právo s cieľom zabezpečiť jasné vymedzenie a uznanie nových foriem digitálneho násilia a zavedenie vhodných spôsobov trestného stíhania; žiada členské štáty, aby zriadili nahlasovacie portály, ktoré by občanom slúžili ako ich vlastné bezpečné a dôverné miesto online, kde môžu nahlasovať obťažovanie zo strany internetových používateľov; žiada, aby boli tieto otázky začlenené do stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ a aby sa nimi zaoberalo centrum boja proti počítačovej kriminalite v rámci Europolu; vyzýva Komisiu, aby presadzovala odbornú prípravu policajných a súdnych orgánov a budovanie ich kapacít na podporu obetí v digitálnej oblasti, ako aj psychologickú podporu počas súdnych procesov v tejto oblasti;

65.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr pripravila potrebné kroky na ratifikáciu Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu zo strany EÚ, a to bez toho, aby tým bola dotknutá zodpovednosť EÚ zvážiť všetky nevyhnutné opatrenia na ukončenie násilia na ženách a jeho predchádzanie vo všetkých členských štátoch, a žiada členské štáty, aby ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý je nástrojom na odstránenie násilia na ženách vrátane digitálnych foriem násilia, pretože sa ním zavádzajú harmonizované právne definície a spôsoby stíhania trestných činov, ktorých páchanie uľahčujú nové komunikačné technológie, ako je obchodovanie s ľuďmi a prenasledovanie;

66.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predstavila európsku stratégiu boja proti rodovému násiliu, ktorá bude zahŕňať legislatívny nástroj a riešiť nové formy násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako je kybernetické šikanovanie, používanie ponižujúcich vyobrazení online, šírenie súkromných fotografií a videí v sociálnych médiách bez súhlasu dotknutých osôb atď.;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprísnili monitorovanie groomingu zo strany teroristických skupín, ktoré tak získavajú mladé ženy a nútia ich do manželstva alebo prostitúcie v tretích krajinách;

º

º  º

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

27.1.2016

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien v digitálnom veku

(2015/2007(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Jutta Steinruck

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na európsky kódex najlepších postupov pre ženy v IKT, ktorý v roku 2013 vypracovala Komisia,

–  so zreteľom na svoju hĺbkovú analýzu z roku 2012 s názvom Ženy v IKT,

–  so zreteľom na svoju hĺbkovú analýzu z roku 2015 s názvom Posilnenie postavenia žien na internete,

A.  keďže ženy tvoria len 20 % z 2,7 milióna osôb pracujúcich v odvetví IKT; keďže sú v odvetví IKT nedostatočne zastúpené na všetkých úrovniach, predovšetkým v rozhodovacích funkciách;

B.  keďže podľa odhadov Komisie môže vstup väčšieho počtu žien na digitálny trh práce viesť k zvýšeniu HDP v EÚ o 9 miliárd EUR ročne;

C.  keďže v štúdii s názvom Ženy pôsobiace v odvetví IKT sa odhaduje, že do roku 2020 bude v odvetví IKT v Európe 900 000 neobsadených pracovných miest; keďže odvetvie IKT rýchlo rastie, pričom každoročne vzniká približne 120 000 nových pracovných miest;

D.  keďže nižší podiel žien a dievčat na vzdelávaní v oblasti IKT a neskôr v zamestnaní je, okrem iného, výsledkom zložitej súhry rodových stereotypov, ktoré sa začínajú v raných fázach života a vzdelávania a pokračujú vo fáze pracovnej kariéry;

E.  keďže faktorov ovplyvňujúcich nižšiu účasť žien a dievčat na vzdelávaní a v zamestnaní v oblasti IKT je mnoho a v jednotlivých členských štátoch sa líšia v závislosti od toho, aký pokrok sa dosiahol pri riešení problémov, ako sú rodové stereotypy a segregácia všeobecne a relatívny nedostatok ženských vzorov v odvetví IKT a obmedzená viditeľnosť žien v tomto odvetví, najmä vo vedúcich pozíciách, konkrétne;

F.  keďže odvetvie IKT sa vyznačuje vertikálnou aj horizontálnou segregáciou, ktorá je dokonca vyššia než v mnohých iných odvetviach, ako aj nesúladom medzi dosiahnutým vzdelaním žien a ich postavením v tomto odvetví; keďže väčšina (54 %) žien zamestnaných v odvetví IKT pracuje na miestach s nízkou mzdou a nízkou kvalifikáciou a len malý podiel z nich (8 %) zastáva vysokokvalifikované pozície softvérových inžinierok; keďže ženy sú nedostatočne zastúpené aj pri rozhodovaní v tomto odvetví, pričom iba 19,2 % zamestnancov pracujúcich v odvetví IKT má ako nadriadeného ženu v porovnaní so 45,2 % zamestnancov pracujúcich v iných odvetviach;

G.  keďže sa preukázalo, že flexibilné zamestnanie môže ženám pomôcť uchytiť sa na trhu práce;

1.  vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby presadzovali rodovú rovnosť, najmä v digitálnom hospodárstve, zastupiteľských orgánoch a inštitúciách odbornej prípravy, aby podporovali rodovú rovnováhu pri rozhodovaní a aby dôsledne monitorovali zmeny a trendy; vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali oblasťami, v ktorých ešte treba dosiahnuť pokrok, a vymieňali si najlepšie postupy v rámci členských štátov a medzi nimi; vyzýva Komisiu, aby aktualizovala súčasné údaje týkajúce sa pracovníčok v odvetví IKT a posúdila hospodársky vplyv zvýšenia počtu žien v tomto odvetví;

2.  rozhodne podporuje úsilie zvýšiť podiel žien v riadiacich funkciách v EÚ; konštatuje, že ak je niektoré pohlavie na pracovisku štrukturálne znevýhodnené a upiera sa mu možnosť sebarealizácie, mali by sa zvážiť legislatívne iniciatívy na zlepšenie rodovej rovnováhy; zdôrazňuje, že spoločnosti sú úspešnejšie, ak sa ich tímy vyznačujú rodovou rozmanitosťou; podčiarkuje, že všetky povinné kvóty musia zohľadňovať rozdielne veľkosti podnikov a rozdielne situácie v členských štátoch;

3.  vyzýva členské štáty, aby riešili problém rodových rozdielov v odvetví IKT tak, že budú zdôrazňovať ekonomické opodstatnenie rozmanitosti a vytvárať početnejšie a silnejšie stimuly pre podniky i ženy, ako napríklad vzory a kariérny postup, s cieľom zvýšiť viditeľnosť žien; víta súčasné iniciatívy Komisie na podporu sieťových štruktúr a mentorských programov, ktoré presadzujú inkluzívne digitálne prostredie; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prestali blokovať smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností, snažili sa dosiahnuť dohodu s cieľom zlepšiť rodovú rovnováhu v prípade nevýkonných riadiacich pracovníkov spoločností kótovaných na burze a rozšírili rozsah pôsobnosti smernice na všetkých riadiacich pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na podporu kariérneho postupu žien na všetkých úrovniach vedenia v rámci spoločností prostredníctvom pozitívnych krokov;

4.   požaduje, aby sa v súvislosti so všetkými opatreniami prijatými v tejto oblasti byrokratické zaťaženie podnikov obmedzilo na minimum; poukazuje na to, že nadmerná byrokracia môže ohroziť prijatie a viesť k strate alebo k presunu pracovných miest; víta realizovateľné kompromisy založené na konsenze, ktoré dosiahli sociálni partneri v členských štátoch so silnou tradíciou spolurozhodovania; považuje spolurozhodovanie za model najlepšieho postupu pre európske hospodárstva;

5.  poukazuje na to, že digitalizácia má zásadný vplyv na trh práce, pretože mení pracovnú dynamiku a vytvára nové pracovné príležitosti a pružnejšie pracovné podmienky, ako je telepráca, ktoré by mohli slúžiť ako nástroj na lepšie zosúladenie pracovných povinností a úloh v domácnosti v prípade žien aj mužov;

6.  nabáda členské štáty, aby v prípade potreby upravili svoje vzdelávacie systémy s cieľom podporovať výučbu a záujem o tzv. predmety STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) vo všeobecnosti a najmä u študentiek; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť finančne podporovanú profesúru žien v IKT a vytvárať vzory pre dievčatá a ženy v tejto oblasti;

7.  vyzýva členské štáty, aby vytvárali lepšie podmienky pre zamestnávanie žien; v tejto súvislosti kladie dôraz na barcelonské ciele a význam prístupnej a cenovo dostupnej kvalitnej starostlivosti o deti, pokiaľ ide o mieru zamestnanosti žien; zdôrazňuje, že rovnaké príležitosti pre mužov a ženy predstavujú jadro politiky rovnosti;

8.   nabáda členské štáty, aby zaviedli daňové systémy a systémy dávok, ktoré nebudú druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti odrádzať od toho, aby pracovali alebo pracovali viac, pretože druhými zárobkovo činnými osobami zvyčajne bývajú ženy, čo sa vo výraznej miere prejavuje v prípade pracovných miest v oblasti IKT;

9.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že akýkoľvek druh financovania digitálnej gramotnosti žien zo strany EÚ bude dôkladne, nepretržite a neustále monitorovaný s cieľom zabrániť jeho zneužívaniu a zabezpečiť účinné využívanie týchto prostriedkov;

10.  požaduje pravidelnú výmenu najlepších postupov medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov s cieľom viesť diskusie o uplatňovaní rodového hľadiska v digitálnej agende; vyzýva Komisiu, aby začlenila sociálny rozmer vrátane rodovej rovnosti do digitálnej agendy a stratégie pre jednotný digitálny trh; vyzýva Komisiu, aby sa tejto otázke venovala vo svojej iniciatíve s názvom Nový začiatok pre pracujúcich rodičov, ktorá je súčasťou jej pracovného programu na rok 2016;

11.  víta európsky kódex najlepších postupov pre ženy v IKT a požaduje jeho rozsiahle a účinnejšie vykonávanie; víta vytvorenie celoeurópskej veľkej koalície pre pracovné miesta v oblasti digitálnych technológií a nabáda zúčastnené spoločnosti, aby sa osobitne zameriavali na nábor žien a rovnaké kariérne príležitosti pre ženy; zdôrazňuje, že tieto iniciatívy môžu prispieť k zníženiu nedostatku zručností v mnohých členských štátoch;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby analyzovali nové formy zamestnávania, najmä pokiaľ ide o ženy, v digitálnom veku a prijali opatrenia v prospech najzraniteľnejších skupín; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli spôsob, ako zaručiť pracovníkom základné práva a sociálnu ochranu s cieľom bojovať proti neistým pracovným podmienkam; zdôrazňuje, že je potrebné nájsť nové formy sociálnej ochrany zodpovedajúce novým formám práce a že ženy už majú skúsenosti s rozdielmi v sociálnom zabezpečení, pokiaľ ide o nové formy práce, pričom tieto skúsenosti je nutné zohľadniť pri hľadaní primeraných riešení;

13.  uznáva potenciál digitalizácie pre podnikanie a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť pre podniky pôsobiace v oblasti IKT a pre digitálne startupy nevyhnutné štruktúry financovania, najmä zlepšiť prístup podnikateliek k financovaniu;

14.  poukazuje na to, že pretrváva rodový rozdiel v odmeňovaní a kariérnom postupe, pokiaľ ide o ženy pracujúce v odvetví IKT; zdôrazňuje, že zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, ktorá zabezpečuje náležitú a spravodlivú mzdu, sa spochybňuje, hoci predstavuje jeden zo základných pilierov sociálnej spravodlivosti na trhu práce a mala by byť preto prioritne chránená; opakuje, že by sa nemalo pripustiť, aby sa v digitálnom hospodárstve zakorenili nerovnosti, pokiaľ ide o rovnakú odmenu a kariérny postup; zdôrazňuje, že zvýšená účasť žien na trhu práce a súvisiace investície do politík sociálneho začleňovania pomôžu znížiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; zdôrazňuje význam kolektívneho vyjednávania aj v digitálnom trhovom hospodárstve pre zabezpečenie kvality a istoty pracovných miest v časoch digitalizácie;

15.  konštatuje, že hoci spoločnosť sa zmenila, štruktúry ešte stále neboli dostatočne upravené a neumožňujú ženám tieto zmeny naplno využiť;

16.  poukazuje na to, že digitalizácia na trhu práce mení charakter práce a vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami vrátane možností a flexibility organizácie práce; zdôrazňuje, že tieto nové príležitosti vyžadujú prehodnotenie a opätovné vymedzenie pojmov, ako sú miesto výkonu práce a hranice pracovného času; zdôrazňuje, že pracovné práva zamestnancov, ktoré sú zaručené pracovným právom členských štátov, by mali byť zaistené nezávisle od nových foriem a organizácie práce, ktoré so sebou prináša digitalizácia;

17.  víta množstvo príležitostí a väčšiu flexibilitu, ktorú digitálny vek poskytuje zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám, vrátane príležitostí na lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života, najmä so zreteľom na situáciu rodičov malých detí a osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali situáciou v súvislosti s pružnou prácou a istotou zamestnania, ktorá prevláda v odvetví IKT, zároveň však upozorňuje na nové výzvy spojené s týmto vývojom a vyzýva členské štáty, aby zaistili zavedenie primeraných ustanovení o sociálnom zabezpečení; je zástancom toho, aby pracovníci mali mimo dohodnutého pracovného času „právo na odhlásenie“;

18.  upozorňuje na skutočnosť, že trend zvyšovania flexibility pracovných postupov v dôsledku digitalizácie môže zároveň viesť k vytváraniu nestabilných foriem zamestnania; zdôrazňuje, že psychické zdravotné problémy súvisiace s prácou, ako je syndróm vyhorenia, plynúce z neustálej dostupnosti predstavujú vážne riziko; vyslovuje sa preto za plné dodržiavanie predpísaného času odpočinku pre zamestnancov a kladie dôraz na potrebu rešpektovať úpravu pracovného času v rámci pracovných zmlúv s pružným pracovným časom, aby sa zachovali hranice pracovného času, ako sú vymedzené pracovným právom jednotlivých členských štátov;

19.  poukazuje na to, že dopyt po nových zručnostiach, najmä v oblasti IKT, treba uspokojovať prostredníctvom odbornej prípravy, ďalšieho vzdelávania, aktívnych opatrení na trhu práce a celoživotného vzdelávania, aby sa podporila digitálna gramotnosť a riešil problém existujúcich rodových rozdielov s cieľom rozšíriť počet vysokokvalifikovaných kandidátov; zdôrazňuje význam zlepšovania digitálnych zručností a gramotnosti s cieľom uľahčiť vstup žien, ktoré z rôznych dôvodov nemajú tieto konkrétne zručnosti, do spoločností pôsobiacich v oblasti IKT; poukazuje na to, že ak by sa v tejto súvislosti neprijali nevyhnutné opatrenia, viedlo by to k ďalšiemu znevýhodneniu, pokiaľ ide o prístup žien do tohto odvetvia; pripomína, že Európsky sociálny fond sa môže podieľať na financovaní týchto kurzov odbornej prípravy;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné intenzívnejšie využívať elektronické vzdelávanie ako prostriedok, pomocou ktorého ženy so zníženou pohyblivosťou získajú kvalifikáciu a zručnosti;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité získať zručnosti v oblasti IKT už v ranom veku, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili nabádanie dievčat na účasť na kurzoch IKT počas celého obdobia vzdelávania; odporúča, aby sa v prípade potreby pridala k tradičným kurzom odbornej prípravy aj digitálna gramotnosť; zdôrazňuje skutočnosť že niektoré členské štáty (Nemecko, Španielsko, Švédsko) iniciovali politiky na podporu pozitívnej rodovej rovnováhy v profesiách v oblasti IKT v Európe a že tieto politiky sú zamerané najmä na podporu štúdia a kariérneho postupu dievčat a žien v odvetví IKT už od raného veku; podčiarkuje význam dostupného vzdelávania v oblasti IKT a vyzýva členské štáty, aby nabádali ženy zo všetkých ekonomických prostredí na rozvíjanie ich zručnosti v oblasti IKT prostredníctvom plne financovanej učňovskej prípravy a stáží;

22.  zastáva názor, že v prípade žien starších ako 55 rokov je pravdepodobnejšie, že budú mať pre nedostatočné celoživotné vzdelávanie horšie zručnosti v oblasti IKT a že digitalizácia predstavuje pre starších uchádzačov o zamestnanie s obmedzenými zručnosťami v oblasti IKT vážnu prekážku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali celoživotné vzdelávanie, ako aj odbornú prípravu a programy, ktoré pripravujú na lepšiu adaptáciu alebo potenciálnu zmenu kariéry v súlade s rastúcim dopytom po zručnostiach v oblasti IKT v mnohých rôznych odvetviach, a to s osobitným zreteľom na ženy staršie ako 55 rokov v záujme ich ochrany pred vylúčením z trhu práce;

23.  vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na prilákanie podstatne väčšieho počtu žien do profesií v digitálnom odvetví; zdôrazňuje, že v záujme podpory európskeho hospodárstva a pracovných príležitostí žien je dôležité posilniť postavenie žien a plne využiť ich potenciál, aby sa obsadili voľné pracovné miesta a ženy sa začlenili do odvetvia IKT; zdôrazňuje, že je dôležité začleniť kódovanie, nové médiá a technológie do učebných osnov na všetkých úrovniach, a poukazuje na potenciál zručností v oblasti IKT, pokiaľ ide o obmedzenie prekážok pre vstup na trh práce; upozorňuje na význam nepretržitého dialógu so sociálnymi partnermi s cieľom prekonať rodové rozdiely v tejto oblasti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.1.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

35

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Jane Collins, Lampros Fountoulis, Arne Gericke, Thomas Händel, Marian Harkin, Rina Ronja Kari, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Sven Schulze, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Amjad Bashir, Lynn Boylan, Miapetra Kumpula-Natri, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Evelyn Regner, Michaela Šojdrová

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Eleonora Evi, Czesław Hoc, Anneli Jäätteenmäki

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

18.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

6

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Mlinar, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, João Pimenta Lopes, Terry Reintke, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Biljana Borzan, Rosa Estaràs Ferragut, Arne Gericke, Kostadinka Kuneva, Constance Le Grip, Dubravka Šuica, Marc Tarabella, Monika Vana

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Mike Hookem

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

24

+

ALDE

Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Angelika Mlinar

EFDD

Daniela Aiuto

GUE/NGL

Malin Björk, Kostadinka Kuneva, João Pimenta Lopes

PPE

Rosa Estaràs Ferragut, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Elisabeth Köstinger, Constance Le Grip, Angelika Niebler, Dubravka Šuica

S&D

Maria Arena, Biljana Borzan, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Mary Honeyball, Maria Noichl, Marc Tarabella

VERTS/ALE

Terry Reintke, Jordi Sebastià, Monika Vana

6

-

ECR

Arne Gericke, Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská

EFDD

Mike Hookem

PPE

Marijana Petir, Anna Záborská

1

0

PPE

Michaela Šojdrová

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0 : zdržali sa

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0218.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0312.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.

(4)

Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0074.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0377.

(7)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(8)

Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(9)

https://ec.europa.eu/digital-agenda/en/news/women-active-ict-sector.

Právne oznámenie