Postup : 2015/2091(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0052/2016

Predkladané texty :

A8-0052/2016

Rozpravy :

PV 11/04/2016 - 25
CRE 11/04/2016 - 25

Hlasovanie :

PV 12/04/2016 - 5.17
CRE 12/04/2016 - 5.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0110

SPRÁVA     
PDF 675kWORD 179k
10.3.2016
PE 560.800v02-00 A8-0052/2016

o spoločných pravidlách, pokiaľ ide o uplatňovanie vonkajšieho rozmeru SRP vrátane rybárskych dohôd

(2015/2091(INI))

Výbor pre rybárstvo

Spravodajkyňa: Linnéa Engström

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o spoločných pravidlách, pokiaľ ide o uplatňovanie vonkajšieho rozmeru SRP vrátane rybárskych dohôd

(2015/2091(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z  15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(2),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982,

–  so zreteľom na Dohodu o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti z roku 1995,

–  so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo prijatý v októbri 1995 a na pridružené nástroje a usmernenia,

–  so zreteľom na koncepciu citlivého morského ekosystému (CME), ktorá vznikla počas rokovaní Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) a posilnila sa po prijatí rezolúcie VZ OSN č. 61/105 z roku 2006, ako aj na skutočnosť, že CME predstavujú oblasti, ktoré môžu byť citlivé z hľadiska vplyvu rybolovných činností,

–  so zreteľom na azorské vedecké kritériá a usmernenia z roku 2009 na určenie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí a vytvorenie reprezentatívnych sietí chránených morských oblastí vo vodách otvoreného oceánu a v hlbokomorských biotopoch podľa Dohovoru o biologickej diverzite (DBD),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o vonkajšom rozmere spoločnej rybárskej politiky(3),

–  so zreteľom na závery konferencie Poradnej rady pre diaľkové flotily, ktorá sa konala 16. a 17. septembra 2015,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 11/2015 z 20. októbra 2015 s názvom Riadi Komisia dobre dohody o partnerstve v sektore rybolovu?

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0052/2016),

A.  keďže podľa správy Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) z roku 2014 nazvanej Stav svetového rybolovu a akvakultúry (The State of World Fisheries and Aquaculture) sa množstvo nadmerne lovených populácií nepretržite zvyšovalo až do roku 2008, pričom v roku 2011 bol zaznamenaný mierny pokles;

B.  keďže EÚ je jedným z najdôležitejších aktérov v odvetví rybárstva na svete, pričom má silné zastúpenie vo všetkých svetových oceánoch, kde vykonáva významné činnosti, a to vďaka súhre činností jej flotily, súkromných investícií občanov EÚ, jej siete dvojstranných dohôd o rybárstve, jej najvzdialenejších regiónov a účasti vo všetkých najvýznamnejších regionálnych organizáciách pre riadenie rybárstva (RFMO), a keďže EÚ podporuje osvedčené postupy a dodržiavanie ľudských práv;

C.  keďže udržateľné riadenie svetových populácií rýb musí nevyhnutne zahŕňať multilateralizmus a medzinárodnú spoluprácu vrátane bilaterálnej spolupráce; keďže EÚ musí zohrávať kľúčovú úlohu v globálnej správe morí a oceánov a keďže SRP sa musí zakladať na ambicióznej vízii, ktorá je súdržná s vnútorným rozmerom stanoveným v príslušnom základnom nariadení;

D.  keďže FAO nedávno uverejnila dobrovoľné usmernenia na zabezpečenie udržateľného maloobjemového tradičného rybolovu, v ktorých sú stanovené ciele týkajúce sa tohto spôsobu rybolovu, a to najmä v rozvojových krajinách;

E.  keďže EÚ je jedným z najvýznamnejších trhov pre produkty rybárstva (vrátane rýb vylovených flotilami EÚ, ako aj dovozu) a zároveň najväčším dovozcom takýchto produktov, pričom spotrebuje 11 % svetovej produkcie rýb z hľadiska objemu a dováža 24 % produktov rybárstva z hľadiska hodnoty, hoci to predstavuje len 8 % svetových úlovkov ; keďže EÚ má rozsiahle spracovateľské odvetvie s výrazným sociálnym rozmerom, ktoré sa musí chrániť;

F.  keďže vonkajší rozmer novej SRP zahŕňa medzinárodné dohody a rybolov v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie, keďže v rámci Dohovoru o biologickej diverzite a FAO sa presadzuje určovanie ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí a citlivých morských ekosystémov a keďže chránené morské oblasti sú kľúčovými nástrojmi ekosystémového prístupu k riadeniu, ako uznávajú aj organizácie RFMO;

G.  keďže kvóty v rámci organizácií RFMO sa opierajú predovšetkým o minulé úlovky, v dôsledku čoho majú rozvinuté krajiny prednostný prístup k svetovým populáciám rýb, keďže kritériá prideľovania zavedené niektorými RFMO sa musia teraz použiť na to, aby sa zohľadnila rybolovná činnosť prímorských rozvojových krajín, ktoré už po dlhé generácie závisia od priľahlých rybolovných zdrojov, čo je skutočnosť, ktorú musí EÚ naďalej rešpektovať;

H.  keďže je nevyhnutné rozlišovať medzi dohodami uzatvorenými so severnými krajinami ako Nórsko, Island a Faerské ostrovy a dohodami o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva zahŕňajúcimi ostatné krajiny;

I.  keďže EÚ sa musí snažiť o súdržnosť politík v záujme rozvoja v súlade s článkom 201 ods. 1 ZFEÚ, podľa ktorého „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“;

J.  keďže v niektorých prípadoch neexistujú dostatočné údaje o stave zdrojov a celkovom výlove miestnych flotíl a flotíl tretích krajín, pokiaľ ide o populácie rýb, ktoré loví EÚ vo vodách tretích krajín alebo ktoré sú určené na trh EÚ, čím sa sťažuje hodnotenie úrovne nadbytku povoleného výlovu podľa mnohých dohôd o výlove viacerých druhov rýb (tzv. zmiešaných dohôd), ako sa požaduje podľa Dohovoru OSN o morskom práve; keďže by bolo žiaduce, aby sa zvýšil objem a transparentnosť týchto údajov;

K.  keďže EÚ by mala podniknúť všetky možné kroky s cieľom zabezpečiť, aby dohody o udržateľnom rybárstve uzatvorené s tretími krajinami poskytovali výhody tak pre EÚ, ako aj pre príslušné tretie krajiny vrátane ich miestneho obyvateľstva a rybárstva ;

L.  keďže problém pirátstva má tiež negatívny vplyv na regióny, kde sa regulovaný rybolov uskutočňuje prostredníctvom dvojstranných a viacstranných dohôd o rybárstve;

1.  víta, že po prvýkrát sa do základného nariadenia o SRP začlenila kapitola o vonkajšom rozmere vrátane minimálnych podmienok pre dvojstranné dohody, povinnosti podporovať spoluprácu medzi organizáciami RFMO a konzistentnosť ich opatrení, výslovného odkazu na spoločné normy platné vo vodách EÚ, ako aj mimo nich, a vyhlásenia, že opatrenia musia vychádzať z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť súlad medzi rybárskou, environmentálnou a obchodnou politikou a rozvojovou spoluprácou;

3.  uznáva, že je dôležité zachovať a rozšíriť súlad a zlučiteľnosť s existujúcim právnym rámcom;

4.  požaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi útvarmi Komisie dôležitými z hľadiska rybárstva, konkrétne GR MARE, GR DEVCO a GR TRADE;

5.  trvá na tom, že je nevyhnutné, aby EÚ a partneri, s ktorými uzatvorila dvojstranné a iné dohody, podporovali ekologicky, sociálne a hospodársky udržateľné rybárstvo založené na transparentnosti a účasti mimovládnych subjektov, najmä odborníkov, ktorých živobytie závisí od rybolovu, a to v záujme zabezpečenia budúcnosti pobrežných komunít, morského životného prostredia, rozvoja miestneho priemyslu, zamestnanosti vytvorenej vďaka rybolovu, spracovaniu a obchodu, ako aj prínosu rybárstva pre potravinovú bezpečnosť;

6.  trvá na tom, že je dôležité presadzovať ochranu ekosystému a zachovávať populácie rýb nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, pretože početnejšie populácie rýb sú dôležitým predpokladom na to, aby sa pobrežné rybárske spoločenstvá v tretích krajinách mohli rozvíjať v súlade s dobrovoľnými usmerneniami FAO zameranými na zabezpečenie udržateľného maloobjemového rybolovu;

7.  zdôrazňuje potrebu podporovať rozvoj miestnych spoločenstiev, ktorých živobytie závisí prevažne od rybolovu a činností súvisiacich s odvetvím rybolovu; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať opatrenia zamerané na podporu transferu technológií, odovzdávania know-how, riadenia kapacít, partnerstiev viacerých zainteresovaných strán a ďalších investícií v prospech odvetvia rybolovu;

8.  pripomína, že environmentálne normy, ktoré musia platiť aj v prípade vonkajšej rybárskej politiky EÚ, zahŕňajú uplatňovanie ekosystémového prístupu k riadeniu rybárstva spolu s prístupom predbežnej opatrnosti, aby sa zabezpečila obnova a zachovanie populácií lovených nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny výnos, a to do roku 2015 tam, kde je to možné, a najneskôr do roku 2020 pre všetky populácie;

9.  zdôrazňuje, že všetky aspekty vonkajšieho rozmeru SRP musia byť založené na spravodlivých a vzájomne výhodných vzťahoch medzi EÚ, jej členskými štátmi a ich partnermi na celom svete, či už ide o dvojstranné vzťahy (na základe dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva) alebo mnohostranné vzťahy (v rámci organizácií RFMO), s cieľom podporiť udržateľný rozvoj miestneho odvetvia rybolovu; zdôrazňuje, že táto rovnosť sa musí odzrkadliť aj v obchodných dohodách EÚ s tretími krajinami, v súlade s požiadavkou súdržnosti politík v záujme rozvoja;

10.  vyzýva Komisiu, aby v rámci vonkajšieho rozmeru SRP zohľadňovala najvzdialenejšie regióny vrátane dvojstranných dohôd podpísaných s tretími krajinami, tak aby sa zabezpečilo, že to prinesie výhody miestnemu odvetviu rybárstva týchto regiónov;

11.  oceňuje prácu, ktorú odviedla Poradná rada pre diaľkové flotily pri rozvíjaní svojho stanoviska k vonkajšiemu rozmeru revidovanej SRP a jej vykonávaní spoločne so zainteresovanými stranami z tretích krajín;

12.  trvá na tom, že je nevyhnutné, aby EÚ pri svojich vonkajších činnostiach týkajúcich sa rybolovu (výlov, spracovanie a predaj) presadzovala svoje najvyššie environmentálne a sociálne normy a vykonávala prísne a účinné opatrenia na kontrolu a inšpekcie a zároveň zabezpečila transparentnosť pri všetkých svojich činnostiach tak, aby sa na trhu EÚ zaistila spravodlivá hospodárska súťaž;

13.  uznáva úlohu, ktorú zohráva vonkajší rozmer SRP pri tvorbe pracovných miest (v EÚ aj mimo nej) a dodávkach rýb na trhy EÚ (a v niektorých prípadoch na miestne trhy) a ako prostriedok, ktorým môže EÚ poskytnúť technickú, finančnú a vedeckú pomoc tretím krajinám, najmä prostredníctvom podpory zlepšení vo vedeckom výskume, kontrolných a dozorných režimov a rozvoja prístavných infraštruktúr;

14.  víta významné zlepšenia, pokiaľ ide o spôsob, akým EÚ v posledných rokoch riadi vonkajší rozmer SRP, a to tak z hľadiska dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, ako aj ich vykonávania, vďaka čomu patria flotily EÚ vo všeobecnosti medzi najmodernejšie rybárske flotily, ktoré lovia vo vzdialených vodách, pričom spĺňajú vysoké sociálne a environmentálne normy; domnieva sa, že EÚ by mala takéto environmentálne a sociálne normy presadzovať v medzinárodnom kontexte prostredníctvom organizácií RFMO a svojej siete dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva;

15.  uznáva, že rybolovné práva flotily EÚ, ktorá prestane vykonávať určitý rybolov, sa môžu prerozdeliť medzi ostatné flotily, ktoré majú výrazne nižšie normy ochrany, riadenia a udržateľnosti, ako sú tie, ktoré presadzuje a obhajuje EÚ;

16.  domnieva sa, že poskytovanie odvetvovej podpory pre rybárstvo v krajinách, s ktorými EÚ uzatvorila dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, má zásadný význam pri napĺňaní ich rastúcich potrieb týkajúcich sa riadenia rybárstva, vedeckých výskumných kapacít, výstavby a údržby infraštruktúry, ako aj odbornej prípravy inšpektorov a členov posádok, a pri zlepšovaní ponuky a dostupnosti rýb v záujme zaistenia potravinovej bezpečnosti obyvateľstva v týchto partnerských krajinách, a to prostredníctvom podpory práce žien v tomto odvetví;

17.  trvá preto na lepšom prepojení medzi odvetvovou podporou poskytovanou v rámci dohôd o rybárstve a nástrojmi, ktoré sú k dispozícii v rámci rozvojovej spolupráce, najmä pokiaľ ide o Európsky rozvojový fond (ERF), ako aj na zabezpečení úplnej transparentnosti, pokiaľ ide o financovanie projektov v oblasti rybárstva a využívanie odvetvovej podpory, aby sa zaistilo správne využívanie finančných prostriedkov EÚ;

18.  opakuje, že je potrebné, aby boli k dispozícii lepšie vedecké informácie o stave zdrojov a úlovkov/rybolovnom úsilí v prípade rybolovu mimo vôd EÚ, najmä vo vodách určitých rozvojových pobrežných štátov, pričom sa na tento účel použijú finančné prostriedky dostupné v rámci Európskeho námorného a rybárskeho fondu a ERF;

19.  konštatuje, že v nedávnej správe Dvora audítorov o dohodách o partnerstve v odvetví rybárstva sa uvádza, že hoci jedným z hlavných cieľov týchto dohôd je loviť len v rámci nadbytku povoleného výlovu, tento cieľ sa v praxi ukázal ako veľmi ťažko realizovateľný, „pretože chýbajú spoľahlivé informácie o populácii rýb a rybolovnom úsilí domácich rybárskych flotíl alebo iných zahraničných flotíl, ktorým partnerské krajiny tiež povolili prístup“; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam spoľahlivých vedeckých údajov a nezávislých hodnotení ex post týkajúcich sa účinnosti dohôd o partnerstve v odvetví rybárstva;

20.  trvá na tom, že EÚ by mala prostredníctvom svojich dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a svojej činnosti v organizáciách RFMO presadzovať, aby sa harmonizovali podmienky upravujúce prístup k africkým vodám v prípade všetkých zahraničných flotíl, pokiaľ ide o tuniaky a malé pelagické a dnové druhy rýb, s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pre rybárov, ktorí svoje činnosti vykonávajú udržateľným a zodpovedným spôsobom;

21.  žiada rozšírenie nezávislých pozorovateľských programov, ktoré prispievajú k monitorovaniu rybárstva a zberu vedeckých údajov;

22.  vyjadruje presvedčenie, že udržateľné a spravodlivé využívanie populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti a transzonálnych a spoločných populácií rýb, ako sa požaduje v Dohovore OSN o morskom práve a dohode OSN o populáciách rýb, možno rozvíjať len regionálnym riadením rybárstva vrátane programov pozorovania a inšpekcie (v prístave a na mori) a kontrolných systémov na regionálnej úrovni;

23.  konštatuje, že právny rámec na regionálne riadenie druhov rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti, spolu s mnohými inými populáciami, existuje prostredníctvom Regionálnych organizácií pre riadenie rybolovu tuniaka a iných RFMO, hoci niektoré druhy rybolovu zostávajú mimo siete RFMO, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pracovala na zabezpečení toho, že všetky príslušné druhy rybolovu bude čo najskôr riadiť určitá organizácia RFMO;

24.  vyzýva Komisiu, aby pridelila viac rozpočtových prostriedkov RFMO, lebo práve tieto organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti nezákonnému, neohlásenému a neregulovanému (NNN) rybolovu;

25.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pre niektoré iné druhy rybolovu, najmä pokiaľ ide o spoločné zdroje rýb, ktoré sa nevyskytujú na šírom mori, ešte nevzniklo účinné fórum regionálnej spolupráce a riadenia; považuje to za vážny problém, najmä v súvislosti s populáciami malých pelagických druhov v západnej Afrike vzhľadom na to, že z hľadiska potravinovej bezpečnosti majú strategický význam, ako sa konštatuje v nedávnom poradnom stanovisku Medzinárodného tribunálu pre morské právo(4);

26.  naliehavo vyzýva EÚ, aby využila svoj vplyv na zabezpečenie toho, aby sa všetky druhy rybolovu s regionálnym rozmerom riadili v rámci RFMO; osobitne naliehavo vyzýva EÚ, aby presadzovala, aby sa Výbor pre rybolov v stredovýchodnom Atlantiku (CECAF) stal plnohodnotnou RFMO s rozhodovacími právomocami, a nie iba regionálnym poradným orgánom FAO pre otázky rybárstva;

27.  vyjadruje presvedčenie, že je potrebné, aby EÚ vzhľadom na to, že jej flotily majú prístup k iným druhom rybolovu (napr. v prípade dnových rýb), presadzovala opatrenia uplatniteľné na všetkých s cieľom zabezpečiť súlad medzi priemyselnými flotilami a flotilami v rámci maloobjemového tradičného rybolovu, čo si môže vyžiadať zavedenie systému zón, ktorý umožní ochranu miestneho maloobjemového tradičného rybolovu;

28.  požaduje, aby sa vypracovali ďalšie štúdie o hlbokomorských druhoch a biotopoch, najmä tých, ktoré sú mimoriadne citlivé alebo majú zásadný význam z hľadiska dlhodobej udržateľnosti ekosystému, a aby sa zvýšila ich ochrana;

29.  nabáda Komisiu, aby s ohľadom na environmentálny a sociálny dosah, potreby v oblasti potravinovej bezpečnosti a snahu rozvojových krajín o rozvoj vlastného rybárstva presadzovala vyvážené rozdeľovanie, pokiaľ ide o prideľovanie prístupu v rámci organizácií RFMO; konštatuje, že každé prípadné prerozdelenie musí zahŕňať všetky flotily – tak vo vzdialených vodách, ako i vo vodách v rámci vnútroštátnej jurisdikcie – a musí sa zakladať na kritériách prerozdelenia vypracovaných príslušnou RFMO;

30.  víta, že súčasťou základného nariadenia sa stala požiadavka, aby pre všetky zahraničné flotily, ktoré pôsobia v krajine, ktorá má s EÚ uzavretú dohodu o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, platili podobné podmienky prístupu, ktorých cieľom je podpora udržateľného rybárstva, keďže ide o dôležité opatrenie, ktorým sa zabezpečí, aby iné flotily, ktoré lovia vo vzdialených vodách, dodržiavali rovnaké normy ako EÚ a neporušovali ich; nabáda Komisiu, aby uvedenú požiadavku rázne presadzovala;

31.  žiada EÚ, aby využila svoju sieť dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a rokovania v rámci organizácií RFMO s cieľom zabezpečiť, aby naše partnerské krajiny obmedzili prístup všetkých flotíl loviacich vo vzdialených vodách na nadbytok povoleného výlovu, v súlade s požiadavkami Dohody OSN o morskom práve a SRP a v súlade s postupmi dodržiavanými v EÚ, a aby sa prednostný prístup poskytoval flotilám uplatňujúcim environmentálne a sociálne najudržateľnejšie postupy pre daný región a populácie rýb;

32.  vyjadruje znepokojenie nad možným prerušením rybolovných činností v čase medzi dvoma protokolmi, ak budú rokovania o novom protokole trvať príliš dlho; vyzýva Komisiu, aby zaručila právnu a ekonomickú istotu prevádzkovateľov tým, že zabezpečí kontinuitu rybolovných činností v čase medzi dvoma protokolmi;

33.  uznáva, že v prípade rozvojových krajín je dôležité vytvoriť širší rámec, ktorý bude zahŕňať nielen rybolov, ale aj činnosti, ktoré mu v rámci dodávateľského reťazca predchádzajú a ktoré po ňom nasledujú;

34.  nabáda EÚ, aby neuskutočňovala rokovania o dohodách o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva s krajinami, v ktorých sa toleruje korupcia;

35.  uznáva, že v prípade rozvojových krajín je dôležité vytvoriť širší rámec, ktorý bude spájať otázky rybárstva s ostatnými témami súvisiacimi s rozvojom;

36.  považuje za dôležité, aby sa licencie na rybolov uznali diplomatickou cestou;

37.  uznáva dôležitú úlohu rybolovu v rozvojových krajinách, najmä pokiaľ ide o maloobjemový tradičný rybolov, a to vzhľadom na jeho prínos k potravinovej bezpečnosti, miestnemu hospodárstvu a zamestnanosti mužov aj žien, bez toho, aby tým bola dotknutá úloha, ktorú zohrávajú priemyselné rybolovné činnosti, ktoré sa uskutočňujú v rámci zodpovedného a transparentného rámca pri zabezpečení sociálno-ekonomického rozvoja pobrežných oblastí a zásobovania výrobkami z rýb;

38.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ dodržala svoj záväzok podporovať environmentálne a sociálne udržateľný rybolov v rozvojových krajinách prostredníctvom všetkých politík EÚ, ktoré majú vplyv na rybárstvo v rozvojových krajinách (pomoc, obchod, rybolov);

39.  zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť ženy do celého hodnotového reťazca, a to od financovania až po spracovanie a/alebo odbyt výrobkov z rýb; domnieva sa, že podporou prístupu žien k týmto činnostiam by sa posilnilo ich ekonomické a sociálne postavenie, čo by zohralo dôležitú úlohu pri odstraňovaní rodových rozdielov; trvá na tom, aby sa vo vzťahoch EÚ s rozvojovými krajinami venovala väčšia pozornosť prioritám súvisiacim s rovnosťou;

40.  zdôrazňuje, že prostredníctvom odvetvovej podpory je potrebné presadzovať miestny rozvoj, a to zlepšovaním postavenia partnerských štátov v oblasti rybárstva, najmä posilnením udržateľnej akvakultúry, rozvoja a zachovania maloobjemového tradičného rybolovu, zlepšovaním vedeckých poznatkov týkajúcich sa stavu populácií rýb a podporou iniciatív súkromného sektora zo strany miestnych subjektov; žiada EÚ, aby prostredníctvom dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva podporovala dobrú správu vecí verejných, najmä pokiaľ ide o verejné príjmy z odvetvia rybárstva a finančné náhrady;

41.  domnieva sa, že EÚ by mala nabádať tretie krajiny, počínajúc tými, s ktorými rokuje o dohode o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, aby vytvorili regulačný rámec pre spoločné podniky s EÚ a iné záujmy v odvetviach rybolovu, spracovania a predaja; zastáva názor, že uvedený rámec je najlepším spôsobom, ako zabezpečiť, aby spoločné podniky vznikali a uskutočňovali svoju činnosť v súlade s prísnymi normami udržateľnosti a transparentnosti, ktoré sa presadzujú v reformovanej SRP, čím sa tiež zabezpečí väčšia právna stabilita z hľadiska záujmov EÚ pri podpore rozvoja udržateľného rybárstva v tretích krajinách;

42.  trvá na tom, aby sa transparentnosť, zodpovednosť a účasť zainteresovaných strán považovali za kľúčové prvky vzťahov EÚ s tretími krajinami v oblasti rybárstva;

43.  zdôrazňuje, že na európske investície do rybárstva v tretích krajinách v rámci spoločných podnikov sa musí vzťahovať SRP; zdôrazňuje, že EÚ by mala prostredníctvom svojich dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva podporovať dialóg s partnerskými krajinami o vytvorení regulačného rámca s cieľom zabezpečiť, aby spoločné podniky v odvetviach rybolovu, spracovania a uvádzania na trh vytvorené spolu s partnermi z EÚ alebo iných krajín fungovali transparentne, nekonkurovali miestnemu sektoru drobného rybolovu a prispievali k plneniu cieľov rozvoja danej krajiny;

44.  berie na vedomie správu Dvora audítorov, v ktorej sa zdôrazňuje, že nedostatočné využívanie kvót tonáže prijatých v niektorých nedávnych protokoloch vedie k vysokým nákladom; vyzýva preto Komisiu, aby sa v tejto oblasti v čo najväčšej možnej miere predišlo nepotrebným výdavkom z hľadiska rozpočtu EÚ;

45.  domnieva sa, že Parlament by mal zohrávať aktívnejšiu úlohu než v rámci súčasného postupu súhlasu, a trvá na tom, že musí byť bezodkladne a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania, pokiaľ ide o uzatváranie alebo obnovovanie dohôd o partnerstve v odvetví rybárstva, aby sa zvýšila transparentnosť a demokratická zodpovednosť protokolov;

46.  uznáva dôležitosť vonkajšieho rozmeru SRP pri tvorbe pracovných miest v EÚ aj v jej partnerských krajinách, a to aj prostredníctvom zamestnávania miestnych pracovníkov na základe dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva; nabáda plavidlá EÚ, aby tam, kde je to možné, vykladali svoje úlovky v partnerských krajinách na prvotné spracovanie; požaduje zahrnutie nástrojov na ochranu pracovníkov a zaručenie dôstojných pracovných podmienok do európskych nariadení o otázkach týkajúcich sa rybárstva (najmä pokiaľ ide o dohovor č. 188 Medzinárodnej organizácie práce) a dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, a to s cieľom zaručiť rovnaké pracovné podmienky, mzdy, rovnakú ochranu práv pracovníkov a úroveň odbornej prípravy pre občanov EÚ a občanov iných krajín;

47.  s potešením víta ustanovenia o transparentnosti zahrnuté v najnovšom protokole s Mauritániou, podľa ktorých sa táto krajina zaväzuje uverejniť všetky dohody so štátmi alebo súkromnými subjektmi, ktorými sa zahraničným plavidlám poskytuje prístup do jej výhradnej hospodárskej zóny, a naliehavo vyzýva, aby boli takéto ustanovenia o transparentnosti súčasťou všetkých dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva;

48.  s potešením tiež víta skutočnosť, že protokol s Mauritániou zaručuje flotile EÚ prednostný prístup k rybolovným nadbytkom v tejto krajine, a nabáda Komisiu, aby tento príklad nasledovala pri rokovaniach o protokoloch s inými tretími krajinami, pričom treba zohľadniť prísne požiadavky udržateľnosti, ktoré musí flotila EÚ spĺňať;

49.  dôrazne nabáda Komisiu, aby zabezpečila, že do ďalších budúcich protokolov budú zahrnuté podobné ustanovenia o transparentnosti, v dôsledku čoho sa výrazne zlepší transparentnosť, pokiaľ ide o celkové rybolovné úsilie a podmienky prístupu; požaduje informácie o úhrnných úlovkoch plavidiel všetkých flotíl, ktoré majú povolenie loviť v mauritánskych vodách, a uverejnenie súvisiacich podmienok prístupu;

50.  vyzýva Komisiu, aby v rámci tých medzinárodných orgánov, ktorých je členom, podnecovala ďalšie tretie krajiny, aby takisto uverejňovali podmienky dohôd, ktoré podpísali s inými štátmi alebo súkromnými subjektmi, a to aj pokiaľ ide o totožnosť plavidiel oprávnených vykonávať rybolov a ich činnosti a úlovky; nabáda zároveň tretie krajiny, aby rešpektovali rezolúcie RFMO, ktoré podporujú transparentnosť dohôd o rybárstve;

51.  nabáda ostatné tretie krajiny, aby zvážili odporúčania, uznesenia a rozhodnutia RFMO zamerané na zvýšenie transparentnosti dohôd o rybárstve v rámci dotknutých výhradných hospodárskych zón;

52.  vyjadruje presvedčenie, že Komisia by mala čo najskôr zlepšiť transparentnosť tým, že zriadi databázu všetkých súkromných dohôd uzatvorených medzi vlastníkmi lodí z EÚ alebo v ich mene a miestnymi alebo regionálnymi subjektmi alebo orgánmi alebo tretími krajinami, ktorých súčasťou je prístup k rybolovným oblastiam tretích krajín, vrátane podmienok prístupu, prípustnej kapacity flotila, totožnosti plavidiel a z toho vyplývajúcich rybolovných činností, pričom táto databáza by mala mať verejnú doménu, s výnimkou tých častí, ktoré obsahujú citlivé obchodné informácie;

53.  poznamenáva, že vlastníci lodí podpisujú s vládami tretích krajín súkromné dohody, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti SRP; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia nie je o takýchto dohodách systematicky informovaná; vyjadruje obavy, že by to za určitých okolností mohlo viesť k nekalej súťaži vo vzťahu k miestnym rybárskym spoločenstvám z rozvojových krajín, ako aj vo vzťahu k vlastníkom lodí z EÚ, ktorí pôsobia na základe dvojstranných dohôd;

54.  domnieva sa, že plavidlá loviace podľa ustanovení dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, ktoré si neplnia svoje povinnosti, napr. povinnosť poskytovať svojmu členskému štátu údaje požadované na základe ich oprávnenia na rybolov, by mali podliehať sankciám ustanoveným v nariadení o systéme kontroly a v nariadení o NNN rybolove, a to prípadne vrátane zamietnutia oprávnenia na rybolov;

55.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v predchádzajúcich odhadoch veľkosti „vonkajšej flotily“ sa použili odlišné vymedzenia typov plavidiel, ktoré sa majú zahrnúť, čoho dôsledkom je, že súčasné odhady nemožno porovnať, a preto sa uskutočnenie analýzy veľkosti flotily a vývoja v priebehu času stáva nemožným, čo vážne obmedzuje transparentnosť; nabáda Komisiu, aby vypracovala vymedzenie pojmu vonkajšia flotila, ktorý zahŕňa všetky plavidlá pôsobiace mimo vôd EÚ, pričom treba náležitú pozornosť venovať príslušným osobitostiam dohôd uzavretých so severnými krajinami, s cieľom umožniť historické porovnanie;

56.  poznamenáva, že napriek úlohe, ktorú zohráva Všeobecná rybárska komisia pre Stredozemné more (GFCM), spôsobujú rozdielne pravidlá uplatňované v prípade flotíl EÚ a flotíl tretích krajín, ktoré pôsobia v tej istej oblasti rybolovu, značné problémy pre rybárov z EÚ; považuje za nevyhnutné, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie v oblasti Stredozemia prostredníctvom užšej spolupráce s miestnymi orgánmi, regionálnymi organizáciami, vedeckými inštitúciami, monitorovacími strediskami a rybárskymi skupinami pôsobiacimi v rámci jednotlivých krajín; domnieva sa, že EÚ musí zohrávať úlohu pri riešení konfliktov medzi plavidlami v Stredozemnom mori, a žiada Komisiu, aby zvážila podporu a pomoc rybárom, ktorí sú často zapojení do konfliktov s plavidlami tretích krajín, a nadviazala užšiu spoluprácu s krajinami na južnom pobreží Stredozemného mora;

57.  víta nedávne uverejnenie mien plavidiel plaviacich sa pod vlajkou EÚ, ktorým bolo udelené oprávnenie na rybolov mimo vôd EÚ, a trvá na tom, aby Komisia automaticky uverejňovala takéto informácie vrátane údajov o ich činnostiach a úlovkoch;

58.  konštatuje, že transparentnosť je predpokladom na konzultácie so zainteresovanými stranami z oblasti rybárstva, najmä s odborníkmi, ktorých živobytie závisí od rybolovu, a na ich informovanú účasť; domnieva sa, že takéto konzultácie a účasť by sa mali podporovať v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, a to aj pokiaľ ide o rokovania o dohodách a protokoloch a ich vykonávanie, prideľovanie a využívanie odvetvovej podpory, prácu vykonávanú v rámci RFMO a realizáciu projektov rozvojovej spolupráce;

59.  poznamenáva, že základné nariadenie obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa od plavidiel, ktoré opustia register EÚ a následne sa do neho vrátia, požaduje, aby pred svojím návratom poskytli informácie o svojich činnostiach; domnieva sa, že táto požiadavka by sa ešte mala sprísniť tým, že sa bude požadovať predloženie úplnej histórie registrácií plavidla Komisii, ktorá sa uvedie v databáze registra flotily EÚ pred udelením súhlasu so zaradením do registra;

60.  uznáva prácu, ktorú vykonala EÚ v boji proti NNN rybolovu, ktorý ohrozuje populácie rýb a vytvára nekalú hospodársku súťaž vo vzťahu k legitímnym rybárom; uznáva prínos nariadenia o NNN rybolove k podpore udržateľného rybárstva vo svete; domnieva sa, že EÚ má vďaka svojej kľúčovej úlohe popredného svetového trhu s rybami schopnosť zabezpečiť si podporu od iných štátov vrátane tých, s ktorými uzatvorila dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva, a od medzinárodných aktérov a zaručiť tak spoločný prístup a účinný globálny režim boja proti NNN rybolovu;

61.  podporuje vytvorenie jednotného medzinárodného systému na registráciu všetkých plavidiel plaviacich sa v medzinárodných vodách;

62.  trvá na tom, že nariadenie o NNN rybolove sa musí uplatňovať dôkladne, objektívne, transparentne, nediskriminačne a jednotne, aby sa podporili rovnaké podmienky pre flotily a krajiny, a nabáda Komisiu a členské štáty, aby postupovali v súlade s tým; ďalej sa domnieva, že ak má byť toto nariadenie úspešné, nesmie podliehať krátkodobým potrebám obchodnej politiky EÚ ani sa používať v rámci záujmov EÚ v oblasti rybárstva ako nástroj nespravodlivej hospodárskej súťaže;

63.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zahrnutia ustanovení týkajúcich sa pracovných podmienok do nariadenia o NNN rybolove;

64.  zdôrazňuje, že prostredníctvom dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva by sa mala takisto zabezpečiť úplná vysledovateľnosť produktov morského rybolovu;

65.  domnieva sa že v dvojstranných a mnohostranných obchodných dohodách, o ktorých rokuje EÚ, by sa mali presadzovať environmentálne udržateľné a sociálne spravodlivé podmienky pri výrobe produktov rybárstva v príslušných tretích krajinách, a to využitím vhodných kvantitatívnych a kvalitatívnych obmedzení pri prístupe na trh EÚ tak, aby sa tým nenarušil pokrok dosahovaný v boji proti NNN rybolovu prostredníctvom tohto nariadenia; domnieva sa tiež, že splnenie týchto podmienok by sa malo požadovať vždy, keď sa na európsky trh uvádzajú ryby alebo vedľajšie produkty rybolovu, a že vstup na európsky trh by sa mal zakázať v prípade rýb alebo vedľajších produktov rybolovu, pri ktorých nie je dodržanie týchto podmienok alebo požiadaviek na ochranu spotrebiteľa zaručené;

66.  domnieva sa, že hospodárske, sociálne a environmentálne podmienky prevládajúce pri love a spracovaní rýb by mali byť pre spotrebiteľov zrozumiteľné;

67.  navrhuje, aby ustanovenia dvojstranných a viacstranných obchodných dohôd obsahovali výslovný odkaz na nariadenie o NNN rybolove vrátane noriem, ktoré sa v ňom nachádzajú; odporúča Komisii, aby navrhla prerušenie obchodných vzťahov s treťou krajinou, ktorá bola určená v zmysle článku 31 nariadenia o NNN rybolove;

68.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do nariadenia o NNN rybolove zahrnula systém podobný obchodnému kontrolnému a expertnému systému (Traces) s cieľom umožniť overovanie a porovnávanie údajov týkajúcich sa osvedčení o úlovkoch a plavidiel alebo aby stanovila minimálny percentuálny podiel na overovanie dovozu spracovaných výrobkov;

69.  považuje za dôležité vydať podrobné usmernenia pre krajiny, ktorým boli vydané žlté alebo červené karty, a monitorovať úsilie, ktoré v tejto oblasti vynakladajú;

70.  víta začlenenie rybárskych lodí ako zraniteľných lodí v kontexte operácie Atalanta a žiada stálu podporu a ochranu pre flotilu EÚ;

71.  domnieva sa, že rokovania OSN o novom systéme medzinárodnej správy oceánov v oblastiach mimo vnútroštátnej jurisdikcie musia mať za cieľ dosiahnuť režim, ktorý umožňuje skúmanie a spravodlivé, udržateľné a obozretné využívanie zdrojov nachádzajúcich sa v medzinárodných oceánskych vodách, a to vrátane pokračujúcej práce na určovaní ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí s cieľom dosiahnuť súdržnú sieť chránených morských oblastí;

72.  pripomína, že Komisia je ako strážkyňa zmlúv povinná zabezpečiť, aby si členské štáty plnili svoje povinnosti náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o vonkajšie činnosti svojich štátnych príslušníkov a plavidiel, a žiada, aby EÚ zohľadnila nedávne poradné stanovisko Medzinárodného tribunálu pre morské právo, podľa ktorého sa EÚ v rámci dvojstranných dohôd považuje za vlajkový štát;

73.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

V 80. rokoch 20. storočia, keď bola SRP vo svojich začiatkoch, existovalo pomerne málo národov, ktoré sa venovali rybolovu vo vzdialených oblastiach ďaleko od vlastných pobrežných vôd – EÚ, Sovietsky zväz, Japonsko, USA v súvislosti s lovom tuniaka a niekoľko ďalších v menšej miere. Dnes, o tridsať rokov neskôr, sa situácia zásadne zmenila a vo všetkých oceánoch a pri love väčšiny druhov rýb sa prejavuje silná konkurencia.

Medzi aktérov, ktorých význam neustále narastá, patria Čína, Kórea a Taiwan, pričom všetky tieto krajiny prijali agresívne politiky, aby získali prístup k zmenšujúcim sa zdrojom. Tieto flotily uskutočňujú svoju činnosť v rôznej miere na základe menej prísnych environmentálnych, bezpečnostných a spoločenských noriem a využívajú vysoké subvencie a často nižšie úrovne zdanenia. Mnohé z týchto krajín, ktoré uskutočňujú rybolov vo vzdialených vodách, si neplnia povinnosti vlajkového, prístavného a trhového štátu, či dokonca nedodržiavajú základné ľudské práva, kvôli čomu získavajú oproti plavidlám EÚ konkurenčnú hospodársku výhodu.

Je zrejmé, že najlepšou stratégiou na uskutočňovanie cieľa EÚ, ktorým je presadzovanie udržateľného rybárstva, je využiť vplyv EÚ na medzinárodnej scéne s cieľom zlepšiť riadenie rybárstva a normy transparentnosti, podporovať preteky smerom k cieľu a nie opačným smerom.

Európska únia je v súčasnosti stále najväčším trhom produktov rybárstva na svete, má jednu z najväčších flotíl plaviacich sa pod vlajkami EÚ a zvyčajne sa zaraďuje medzi tri najväčšie rybolovné veľmoci na svete. Predaj výrobkov z rýb podlieha v EÚ prísnym opatreniam z hľadiska vysledovateľnosti, overenia výlovov a boja proti NNN rybolovu. Táto skutočnosť prispieva k vzniku podmienok, v ktorých odvetvie rybárstva EÚ získava konkurenčnú výhodu vďaka lepšej environmentálnej a spoločenskej udržateľnosti rybárstva, prísnemu uplatňovaniu medzinárodných nástrojov a regulácii trhu.

V septembri tohto roku sa konala dvojdňová konferencia Poradnej rady pre diaľkové flotily, ktorá sa týkala uplatňovania vonkajšieho rozmeru SRP a na ktorú pozvali široký okruh zainteresovaných strán z EÚ, ako aj tretích krajín, najmä z krajín západnej Afriky a Indického oceánu. Odporúčania tejto konferencie(5) odrážajú, okrem iného, aj tieto požiadavky:

•  zlepšiť transparentnosť rybolovných činností,

•  regionálny prístup k riadeniu rybárstva vrátane presadzovania zosúladenia podmienok prístupu zahraničných flotíl do výhradných hospodárskych zón tretích krajín,

•  v rámci vykonávania dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva rozvíjať rámec udržateľnosti pre spoločné podniky,

•  vyvíjať seriózne politické úsilie vlajkových a pobrežných štátov v boji proti NNN rybolovu,

•  podporovaním práce, ktorú v odvetví rybárstva vykonávajú ženy, zlepšiť dodávky rýb v záujme potravinovej bezpečnosti.

Odporúčania, ktoré vyplynuli z tejto konferencie, sa stali významným zdrojom informácií v tejto správe.

Transparentnosť

Jednou z výhod EÚ pri presadzovaní udržateľnejšieho rybárstva oproti iným národom, ktoré sa venujú rybolovu vo vzdialených vodách, je to, že uverejňuje znenia svojich dohôd, ako aj hodnotenia dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva. V nových ustanoveniach reformovanej SRP sa od EÚ požaduje, aby sa snažila získať informácie o rybolovných činnostiach iných prevádzkovateľov v tretích krajinách, s ktorými má dohodu, čo povedie k väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o celkové rybolovné úsilie a totožnosť rôznych aktérov v odvetví rybárstva.

Jedna zložka vonkajšieho rozmeru si však vyžaduje väčšiu transparentnosť – súkromné dohody medzi vlastníkmi lodí v EÚ a tretími krajinami. Tieto dohody by mohli zahŕňať plavidlá, ktoré síce patria vlastníkom z EÚ, ale plavia pod vlajkou krajiny mimo EÚ a uskutočňujú svoju činnosť na základe zmluvy podpísanej s treťou krajinou, alebo plavidlá pod vlajkou EÚ pôsobiace v krajinách, s ktorými EÚ nemá dvojstrannú dohodu (doložka o výhradnom práve zabraňuje tomu, aby pôsobili v krajinách s podpísanou dohodou o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva). V prieskume spred niekoľkých rokov(6) sa zistilo, že jedno združenie tvorilo v tom čase spolu 118 spoločností, ktoré prevádzkovali 321 rybárskych plavidiel s 24 rozličnými vlajkami vrátane niekoľkých, s ktorými mala EÚ v tom čase platné alebo donedávna platné dvojstranné dohody. Výlov predstavoval približne 405 000 mt ročne s dodávkou najmä na trh EÚ.

Nedávno bola uverejnená databáza na vyhľadávanie informácií, ktoré poskytla Komisia o všetkých plavidlách, ktoré majú povolenie na rybolov mimo vôd EÚ(7). Možno v nej nájsť veľa užitočných informácií.

EÚ a členské štáty sa musia usilovať o to, aby našli mechanizmy na uplatňovanie podobných noriem environmentálnej a sociálnej udržateľnosti pri činnostiach všetkých spoločností a plavidiel s pôvodom v EÚ, ktoré lovia ryby vo vodách mimo EÚ na základe rozmanitých dohôd. EÚ a členské štáty by tiež mali posilniť svoje zodpovednosti vlajkových a trhových štátov a zväčšiť svoju zodpovednosť vzhľadom na svojich občanov, ktorí sa zapájajú do rybolovných činností mimo vôd EÚ. Niektoré členské štáty, napríklad Španielsko, nedávno vypracovali právne predpisy v tejto oblasti a Švédsko úspešne súdne stíhalo dve svoje spoločnosti za to, že porušili doložku o výhradnom práve podľa dohody s Marokom(8).

Na základe ustanovení Lisabonskej zmluvy(9) sa ochrana súkromných investícií EÚ v tretích krajinách stáva právomocou EÚ, kým predtým bola v právomoci členského štátu. Ak má EÚ prebrať takú zodpovednosť, musí v prvom rade jasne rozumieť, čo tieto investície v oblasti rybárstva zahŕňajú. V súčasnosti však neexistuje systematický zoznam súkromných dohôd, ktorý by zahŕňal buď plavidlá plaviace sa pod vlajkou EÚ, alebo plavidlá plaviace sa pod inými vlajkami, ale vo vlastníctve majiteľov z EÚ a prevádzkované týmito majiteľmi.

V tejto súvislosti má nový protokol s Mauritániou mimoriadny význam – jej vláda bude mať povinnosť uverejňovať informácie o podmienkach prístupu všetkých priemyselných flotíl s pôvodom mimo Mauritánie a finančných dojednaniach s nimi, ako aj znenia dohôd, či už verejnej, alebo súkromnej povahy. Komisii má tiež poskytnúť informácie o počte plavidiel, ktoré majú oprávnenie na rybolov, ich výlovoch a finančných dojednaniach a technických dohodách, ktoré umožňujú prístup do výhradnej hospodárskej zóny Mauritánie.

Jednoznačne je potrebná databáza na úrovni EÚ, ktorá bude zahŕňať súkromné dohody medzi vlastníkmi lodí z EÚ a tretími krajinami a spoločné podniky spoločností z EÚ so spoločnosťami z tretích krajín. Takáto transparentnosť je predpokladom akejkoľvek diskusie o ochrane investícií – ak EÚ nemá informácie o súkromných dohodách, Komisia nemôže pomôcť investorovi s overením toho, či je oprávnenie na rybolov, ktoré si kúpil, platné.

Skrátka je potrebné vyžadovať od spoločností z EÚ a členských štátov rovnakú transparentnosť ako od Mauritánie v najnovšom protokole.

Prevádzka pod ochranou EÚ ponúka spoločnostiam z EÚ, ktoré investujú do rybárstva v tretích krajinách, výrazné výhody, a to najmä v rozvojových krajinách so slabým právnym, súdnym a finančným systémom. EÚ by zároveň mala nájsť spôsoby, ako zabezpečiť, aby tieto investície spĺňali normy udržateľnosti a dobrej správy vecí verejných, ktoré sú podobné normám v reformovanej SRP. Investície prevádzkovateľov z EÚ v tretích krajinách by mali byť transparentné, nemali by prispievať k nadmernému rybolovu alebo viesť k zvýšenej hospodárskej súťaži s miestnymi spoločenstvami malého rozsahu a mali by poskytnúť miestnemu hospodárstvu dlhodobý spoločenský a hospodársky prospech. Bude si to vyžadovať, aby tretia krajina spolupracovala zriadením vhodného rámca. Spočiatku by ním mohol byť politický dialóg zriadený v rámci dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva.

Súdržnosť politík v záujme rozvoja si vyžaduje, aby sa venovala zvláštna pozornosť uznaniu významu žien aj mužov z rybolovných oblastí malého rozsahu v rozvojových krajinách, a to vzhľadom na ich úlohu pri tvorbe pracovných miest, potravinovú bezpečnosť a prispenie do miestneho hospodárstva. EÚ v súčasnosti takúto pozornosť venuje, napríklad v súvislosti s novými pravidlami týkajúcimi sa obmedzenia prístupu k nadbytku zdrojov, jej potreba je však väčšia, napríklad prostredníctvom politiky rozvojovej pomoci.

Politika rozvojovej pomoci by mala pomôcť najmä tretím krajinám zaviesť usmernenia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo s cieľom zaistiť udržateľnosť rybárstva v malom rozsahu. Tieto usmernenia majú výrazný rodový obsah vrátane samostatného oddielu, ktorý je venovaný významu žien v rybárstve. Napríklad ženy, ktoré sa aktívne zapájajú do maloobjemového tradičného rybolovu v afrických krajinách, sa objavujú vo všetkých fázach hodnotového reťazca – od predbežného financovania a prípravy kampaní pre odvetvie rybolovu po predaj na miestnych, ako aj regionálnych trhoch. Ženy sa organizujú v družstvách, záujmových skupinách atď., prostredníctvom ktorých obhajujú svoje priority, akými sú: lepšia dostupnosť úverov, zlepšenie pracovných podmienok, zlepšenie politík na podporu rodín v pobrežných spoločenstvách. Týmto prioritám je potrebné venovať väčšiu pozornosť, a to prostredníctvom vzťahov EÚ s rozvojovými krajinami.

Zmena vlajky plavidla

Plavidlá sa odhlasujú z registra flotily EÚ a prihlasujú sa doň z rôznych dôvodov a mnohé sa z neho odhlasujú natrvalo. Niektoré sa však po určitom čase vracajú. Hoci sa na základe SRP prideľuje každému rybárskemu plavidlu jedinečné číslo plavidla (známe ako číslo CFR), toto číslo platí, len kým sa plavidlo nachádza v registri EÚ. Ak sa plavidlo vráti, môže sa stať, že dostane odlišné číslo CFR. Keďže sa okrem toho číslo CFR nevzťahuje na plavidlá, ktoré sa odhlásili z registra EÚ, celá história daného plavidla sa ťažko sleduje.

Jednou z praktík, ktoré sa rozvinuli, je, že vlastníci lodí z EÚ vykonávajú činnosť pod niektorou z vlajok EÚ prostredníctvom dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva alebo RFMO, až kým sa nevyčerpajú všetky rybolovné možnosti a potom sa odstráni registrácia pod touto vlajkou s cieľom získať iné možnosti. Následne sa môže vrátiť do registra EÚ. Takéto zmeny vlajok (flag-hopping) sa môžu využiť na obídenie požiadavky týkajúcej sa nadbytku, ktorá je zakotvená v novej SRP, pričom závisí od celkovej intenzity rybolovu a stavu populácií rýb vo výhradnej hospodárskej zóne, kde plavidlo pôsobí. Tejto praxi by sa malo predchádzať, keďže je porušením zmyslu doložky o výhradnom práve a mohla by sa považovať za nekalú súťaž z pohľadu plavidiel, ktoré sa aj naďalej plavia pod vlajkou EÚ, a tým sa obmedzujú na činnosti, ktoré sú uvedené v dvojstranných dohodách a vnútorných kvótach EÚ. Takéto správanie nie je ani v záujme posádky, keďže pracovné normy sa pod inými vlajkami môžu líšiť. EÚ okrem toho úplne stráca kontrolu nad činnosťami plavidla, keď sa plaví pod inou vlajkou. Je potrebné položiť otázku, či by mali mať takéto plavidlá, ktoré uplatňujú uvedenú taktiku, aby sa vyhli obmedzeniam EÚ, následne prospech z dohôd, ktoré sú financované daňovými poplatníkmi?

Závery

Nová SRP EÚ obsahuje významné zlepšenia a ak sa bude riadne vykonávať, zlepší normy EÚ pre rybolov vo vzdialených oblastiach. Túto skutočnosť možno vzhľadom na požiadavku zmluvy týkajúcu sa súdržnosti politík v záujme rozvoja len privítať.

Vplyv EÚ vo svete rybárstva, najmä ako vlajkového a trhového štátu, jej umožňuje, aby podporovala iných aktérov – pobrežné štáty, ako aj štáty vo vzdialených oblastiach –, aby zlepšovali svoje rybárske politiky nie len na papieri, ale aj pri ich vykonávaní.

Výrazný úspech nariadenia o NNN rybolove, pokiaľ ide o vyústenie do lepších právnych predpisov v oblasti rybárstva a činností mnohých krajín na celom svete, celkom jasne ukazuje, ako môžu tzv. preteky smerom k cieľu fungovať, ak EÚ preukáže dostatok politickej vôle, vodcovstva, nestrannosti a vhodnej podpory rozvojovým krajinám pri plnení nových požiadaviek. Z toho dôvodu nedávne náznaky oslabenia odhodlania EÚ v boji proti NNN rybolovu, najmä vyradenie Kórey zo zoznamu, vyvolávajú znepokojenie.

11.11.2015

STANOVISKO Výboru pre rozvoj

pre Výbor pre rybárstvo

k spoločným pravidlám, pokiaľ ide o uplatňovanie vonkajšieho rozmeru SRP vrátane rybárskych dohôd

(2015/2091(INI))

Spravodajkyňa: Maria Heubuch

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre rybárstvo, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta zahrnutie kapitoly o vonkajšom rozmere do nedávnej reformy nariadenia o spoločnej rybárskej politike, v ktorej sa po prvý raz formálne upravujú dohody o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva a rybolov v rámci regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ dodržala svoj záväzok podporovať environmentálne a sociálne udržateľný rybolov v rozvojových krajinách prostredníctvom všetkých politík EÚ, ktoré majú vplyv na rybárstvo v rozvojových krajinách (pomoc, obchod, rybolov);

3.  trvá na tom, aby sa transparentnosť, zodpovednosť a účasť zainteresovaných strán považovali za kľúčové prvky vzťahov EÚ s tretími krajinami v oblasti rybárstva;

4.  trvá na tom, že je dôležité presadzovať ochranu ekosystému a zachovávať populácie rýb nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos, pretože početnejšie populácie rýb sú dôležitým predpokladom na to, aby sa pobrežné rybárske spoločenstvá v tretích krajinách mohli rozvíjať v súlade s dobrovoľnými usmerneniami FAO v oblasti udržateľného maloobjemového rybolovu;

5.  zdôrazňuje potrebu podporovať rozvoj miestnych spoločenstiev, ktorých živobytie závisí prevažne od rybolovu a činností súvisiacich s rybárskym priemyslom; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať opatrenia zamerané na podporu transferu technológií, odovzdávania know-how, riadenia kapacít, partnerstiev viacerých zainteresovaných strán a ďalších investícií v prospech rybárskeho priemyslu;

6.  poznamenáva, že vlastníci lodí podpisujú s vládami tretích krajín súkromné dohody, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti SRP; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia nie je o takýchto dohodách systematicky informovaná; vyjadruje obavy, že by to za určitých okolností mohlo viesť k nekalej súťaži vo vzťahu k miestnym rybárskym spoločenstvám z rozvojových krajín, ako aj vo vzťahu k vlastníkom lodí z EÚ, ktorú sú prevádzkované na základe dvojstranných dohôd;

7.  zdôrazňuje, že na európske investície do rybárstva v tretích krajinách v rámci spoločných podnikov sa musí vzťahovať SRP. zdôrazňuje, že EÚ by mala prostredníctvom svojich dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva podporovať dialóg s partnerskými krajinami o vytvorení regulačného rámca s cieľom zabezpečiť, aby spoločné podniky v odvetviach rybolovu, spracovania a uvádzania na trh vytvorené spolu s partnermi z EÚ alebo iných krajín fungovali transparentne, nekonkurovali miestnemu sektoru drobného rybolovu a prispievali k plneniu cieľov rozvoja danej krajiny.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Linda McAvan, Norbert Neuser, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Louis-Joseph Manscour, Joachim Zeller

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

17.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Clara Eugenia Aguilera García, Alain Cadec, David Coburn, Richard Corbett, Diane Dodds, Raymond Finch, Ian Hudghton, Carlos Iturgaiz, Werner Kuhn, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Liadh Ní Riada, Ulrike Rodust, Remo Sernagiotto, Isabelle Thomas, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

José Blanco López, Anja Hazekamp

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Peter Eriksson, Liliana Rodrigues

(1)

Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(2)

Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 175.

(4)

Poradné stanovisko, ktoré vypracoval Medzinárodný tribunál pre morské právo 2. apríla 2015 na žiadosť predloženú Subregionálnou komisiou pre rybárstvo (SRCF): https://www.itlos.org/fileadmin/itlos/documents/cases/case_no.21/advisory_opinion/C21_AdvOp_02.04.pdf

(5)

Pozri http://ldac.chil.me/download-doc/66268.

(6)

Správa spravodajkyne Lövinovej o vonkajšom rozmere A7-0290/2012.

(7)

http://www.whofishesfar.org.

(8)

http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf;jsessionid=9ea7d0f130deb97c0092a51b492ebcbc946ba0d8dad9.e34KaxiLc3eQc40LaxqMbN4Ob3qKe0?text=&docid=158429&pageIndex=0&doclang=SK&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=399553.

(9)

Pozri článok 3 ods. 1 písm. e) a články 206 a 207 ZFEÚ.

Právne oznámenie