Postup : 2015/2094(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0053/2016

Predkladané texty :

A8-0053/2016

Rozpravy :

PV 27/04/2016 - 21
CRE 27/04/2016 - 21

Hlasovanie :

PV 28/04/2016 - 4.67
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0203

SPRÁVA     
PDF 817kWORD 307k
5.4.2016
PE 569.470v04-00 A8-0053/2016

o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ

(2015/2094(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyňa: Kostadinka Kuneva

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):

Tania González Peñas, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ

(2015/2094(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej preambulu a články 3 a 6,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 27, 31, 32, 33 a 47,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), najmä na jeho článok 4 ods. 1, ktorý zakazuje otroctvo a nevoľníctvo, a článok 14, ktorý zakazuje diskrimináciu,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu z 3. mája 1996, najmä na jej časť I a časť II článok 3,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2014 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2014)0332),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o atypických zmluvách, zabezpečených profesionálnych dráhach, flexiistote a nových formách sociálneho dialógu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o obťažovaní na pracovisku(3),

–  so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) z roku 2013 s názvom Ženy, muži a pracovné podmienky v Európe,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2008 s názvom Opatrenia na boj proti nelegálnej práci v Európskej únii a správu z roku 2013 s názvom Boj proti nelegálnej práci v 27 členských štátoch Európskej únie a Nórsku: prístupy a opatrenia od roku 2008,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. mája 2006 s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (COM(2006)0249),

–  so zreteľom na štúdiu Agentúry pre základné práva (FRA) z roku 2015 s názvom Ťažké formy pracovného vykorisťovania migrujúcich pracovníkov v Európskej únii. Povinnosti štátov a práva obetí,

–  so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva z roku 2011 s názvom Nelegálni migranti zamestnávaní v domácnosti: problémy v oblasti základných práv v EÚ a jej členských štátoch,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)(5),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. októbra 2014 na tému rozvoj služieb pre rodiny v záujme zvýšenia miery zamestnanosti a podpory rovnosti mužov a žien v zamestnaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov(8),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2007 s názvom Pracovné podmienky v Európskej únii: rodové hľadisko,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2014 s názvom Odvetvie rezidenčnej starostlivosti: pracovné podmienky a kvalita pracovných miest,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o neregulárnych migrantkách v Európskej únii(9),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z 18. decembra 1990,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov z 24. novembra 1977,

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z 18. apríla 1961,

–  o zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z 13. decembra 2006,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2011 s názvom Podnikové iniciatívy pre pracovníkov, ktorí sa starajú o postihnuté deti alebo dospelých,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o situácii žien v preddôchodkovom veku(10),

–  so zreteľom na spoločnú správu Výboru pre sociálnu ochranu a Európskej komisie z 10. októbra 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2015 s názvom Práca a starostlivosť – opatrenia na zosúladenie súkromného a pracovného života v čase demografických zmien,

–  so zreteľom na stanovisko Úseku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo z 26. mája 2010 o profesionalizácii práce v domácnosti(11),

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 189 a odporúčanie č. 201 o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov prijaté 16. júna 2011 na Medzinárodnej konferencii práce MOP,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov z roku 2011 (dohovor č. 189)(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o návrhu dohovoru Medzinárodnej organizácie práce doplneného odporúčaním o pracovníkoch v domácnosti(13),

–  so zreteľom na správy MOP IV (1) a IV (2) s názvom Dôstojná práca pre pracovníkov v domácnosti, vypracované pre 99. zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce v júni 2010, a správy IV (1) a IV (2) (vydané v dvoch dieloch) s názvom Dôstojná práca pre pracovníkov v domácnosti, vypracované pre 100. zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce v júni 2011,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0053/2016),

A.  keďže podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 je pracovník v domácnosti každá osoba vykonávajúca prácu v domácnosti, či už pre domácnosť alebo viaceré domácnosti, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu, no osoba, ktorá vykonáva prácu v domácnosti len príležitostne alebo ojedinele a nie ako povolanie, nie je pracovník v domácnosti;

B.  keďže opatrovateľská práca znamená prácu vykonávanú vo verejných alebo súkromných zariadeniach alebo v súkromnej domácnosti (v súkromných domácnostiach) s cieľom poskytovať osobnú starostlivosť o deti, starších, chorých ľudí alebo ľudí so zdravotným postihnutím; keďže prácu opatrovateľov môžu vykonávať profesionálni opatrovatelia, ktorých môžu zamestnávať verejné alebo súkromné subjekty alebo rodiny alebo ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, a/alebo ju môžu vykonávať aj neprofesionálni opatrovatelia, ktorí sú obvykle rodinnými príslušníkmi;

C.  keďže termín pracovníci v domácnosti a opatrovatelia zahŕňa rozličné skupiny pracujúcich, okrem iného pracovníkov, ktorí bývajú v domácnostiach, externých pracovníkov, pomocníkov pracujúcich za hodinovú mzdu vo viacerých domácnostiach, vypomáhajúcich rodinných príslušníkov, denných alebo nočných opatrovateľov, osoby, ktoré strážia deti, au-pair, strážcov, ktorých situácia a podmienky sa môžu významne líšiť;

D.  keďže odvetvie domácej práce zamestnávalo podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v roku 2010 viac než 52 miliónov ľudí na celom svete, ku ktorým je nutné pripočítať 7,4 milióna pracovníkov v domácnosti mladších než 15 rokov, čo predstavuje 5 až 9 % všetkých pracovných miest v priemyselne vyspelých krajinách; keďže podľa MOP väčšinu pracovníkov v tomto odvetví tvoria ženy, ktoré v roku 2010 predstavovali 83 % globálnej pracovnej sily v domácnosti, pričom v EÚ v tomto odvetví pôsobilo 2,5 milióna osôb a 88 % z nich boli ženy; keďže toto odvetvie sa vyznačuje značnou feminizáciou; keďže pracovníci v domácnosti a opatrovatelia výraznou mierou prispievajú k dosiahnutiu cieľov rodovej rovnosti stratégie Európa 2020 tým, že účinne poskytujú mnohým rodinám v EÚ infraštruktúru, ktorá im umožňuje zladiť rodinný a pracovný život;

E.  keďže profesionalizácia znamená, že sa pracovníkom v určitom odvetví udelia také isté práva v oblasti zamestnania a sociálnej ochrany, ako majú zamestnanci pracujúci na základe pracovných zmlúv upravených zákonom, a to vrátane dôstojnej mzdy, regulovaného pracovného času, platenej dovolenky, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dôchodku, materskej/otcovskej a nemocenskej dovolenky, odškodnenia v prípade invalidity, pravidiel, ktorými sa riadi prepustenie z práce alebo vypovedanie pracovnej zmluvy, podania žaloby v prípade zneužívania a prístupu k vzdelávaniu; keďže prácu v domácnosti a odvetvie opatrovateľských služieb možno profesionalizovať prostredníctvom kombinácie verejných financií (daňové úľavy), financií v sociálnej oblasti (rodinné prídavky, pomoc pri podnikaní, vzájomné spoločnosti a zdravotné poistenie, zamestnanecké rady atď.) a súkromných financií (platba za služby súkromnými osobami);

F.  keďže v obidvoch odvetviach sa rozmáha nelegálna práca a vykorisťovanie;

G  keďže práca v domácnosti a opatrovateľstvo sa vyznačujú predovšetkým týmito vlastnosťami: pracovná neistota, mobilita, flexibilita, sezónnosť, rotácia, nestálosť, dočasnosť a prevažne nelegálna práca;

H.  keďže podľa MOP 29,9 % pracovníkov v domácnostiach je úplne vyňatých z vnútroštátnych pracovnoprávnych predpisov a práca v domácnosti a opatrovateľské služby v EÚ sú dodnes len veľmi zriedkavo a nerovnomerne regulované zo strany členských štátov, čo vedie k tomu, že pracovníci v domácnostiach často nie sú považovaní za typických alebo riadnych pracovníkov, a preto majú veľmi obmedzené pracovné práva a sociálne zabezpečenie(14);

I.  keďže pracovníci v domácnosti a opatrovatelia, ktorí sú vylúčení z pracovného práva, nemajú záruku bezpečného a zdravého pracovného prostredia a čelia značnej diskriminácii, pokiaľ ide o úroveň uplatňovania ich práv a ochrany v porovnaní so všeobecnými normami krajiny, najmä ak sa práca v domácnosti reguluje prostredníctvom špecifických právnych predpisov a/alebo na základe kolektívneho vyjednávania namiesto toho, aby sa na ňu jednoducho vzťahovalo všeobecné pracovné právo; keďže navyše nemajú právo zapojiť sa do odborových organizácií ani iných foriem kolektívneho vyjednávania, resp. nevedia, ako sa zapojiť, alebo sa v tomto smere stretajú s ťažkosťami, v dôsledku čoho sú mimoriadne zraniteľní, predovšetkým vinou obmedzeného sociálneho zabezpečenia (najmä pokiaľ ide o dávky v nezamestnanosti, nemocenské a úrazové dávky, ako aj materskú a rodičovskú dovolenku a ďalšie typy opatrovateľskej dovolenky) a ich častého vylúčenia z právnej ochrany pred prepustením zo zamestnania;

J.  keďže dodržiavanie a uplatňovanie existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu pracovných práv pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov je pre niektoré členské štáty ešte stále nevyriešeným problémom;

K.  keďže vo väčšine členských štátov sa práce v domácnostiach vykonávajú ako nelegálna práca v rámci tieňovej ekonomiky, čo umožňuje nerovnosť v zaobchádzaní, zneužívanie alebo obťažovanie, pretože títo pracovníci sú „neviditeľní“ a sú izolovaní od ostatných s podobnými povinnosťami a úlohami;

L.  keďže primeraná regulácia tohto odvetvia by prispela k boju proti nelegálnej práci;

M.  keďže niektoré odvetvové podporné opatrenia, napríklad švédsky odpočet z daní v prípade domácich služieb, francúzske „šeky na platbu za služby poskytované v domácnosti“, belgické „šeky za služby“ sa osvedčili ako účinné pri obmedzovaní nelegálnej práce, zlepšovaní pracovných podmienok a zabezpečovaní riadnych pracovných práv pre pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov;

N.  keďže sa odhaduje, že v súčasnosti v EÚ je opatera poskytovaná prevažne neformálnymi, neplatenými opatrovateľmi, ktorých je možno považovať za zraniteľnú skupinu vzhľadom na rastúci tlak poskytovať sofistikovanejšiu a technickejšiu opateru; keďže 80 % všetkých opatrovateľov sú ženy, čo ovplyvňuje úrovne zamestnanosti žien, zladenie pracovného a súkromného života, rodovú rovnosť a zdravé starnutie;

O.  keďže v odvetví práce v domácnosti – ktoré zamestnáva väčšinou ženy – sú priaznivé podmienky na vykorisťovanie pracovníkov; keďže tento jav predstavuje závažné porušenie základných práv, proti ktorému treba chrániť tak pracovníkov bez dokladov, ako aj občanov EÚ; keďže iba štyri členské štáty chránia pred vykorisťovaním občanov EÚ rovnako ako pracovníkov bez dokladov pochádzajúcich z krajín mimo EÚ;

P.  keďže podľa Agentúry pre základné práva patria práce v domácnosti a opatrovateľské služby k odvetviam s vyšším rizikom ťažkých foriem pracovného vykorisťovania v EÚ; keďže toto vykorisťovanie sa často prejavuje neexistenciou formálnych zmlúv alebo zmluvami, ktoré nezodpovedajú skutočne vykonávaným úlohám, príliš nízkymi mzdami, nepravidelnou plácou a často dokonca absenciou pláce, príliš dlhou pracovnou dobou a absenciou dovolenky, ako aj prípadmi pohlavného, rasového a/alebo sexistického zneužívania;

Q.  keďže pracovníci v domácnostiach pracujú často nad rámec bežného pracovného času a 45 % z nich nemá právo na voľný deň v týždni alebo platenú ročnú dovolenku(15); keďže pracovníci, ktorí bývajú v domácnostiach, a najmä opatrovatelia majú povinnosti a úlohy, ktoré im neumožňujú, aby využívali primeraný súvislý čas na odpočinok;

R.  keďže viac ako tretina žien pracujúcich v domácnosti nemá nárok na materskú dovolenku ani súvisiace práva a príspevky(16) a v niektorých krajinách nemajú pracovníci v domácnosti a opatrovatelia právo na žiadne príspevky v nezamestnanosti;

S.  keďže mnohé pracovné miesta v zdravotníctve a v odvetví opatrovateľstva v niektorých členských štátoch sú stále slabo platené, často sa v nich neposkytujú riadne zmluvy ani iné základné pracovné práva a sú málo atraktívne z dôvodu veľkého rizika fyzického a emocionálneho stresu, hrozby vyčerpania a nedostatočných možností pracovného postupu; keďže toto odvetvie ponúka len málo príležitostí na odbornú prípravu a navyše zamestnancami sú predovšetkým starší ľudia, ženy a migrujúci pracovníci;

T.  keďže pracovníci v domácnosti často pracujú v žalostných alebo nebezpečných podmienkach, alebo nie sú vhodne vyškolení na vykonávanie osobitných úloh, čo môže viesť k zraneniu na pracovisku; keďže by sa mali zaručiť rovnaké opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre všetkých pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov bez ohľadu na typ zamestnania, to znamená pre formálne zamestnaných pracovníkov aj pre pracovníkov priamo zamestnaných súkromnými domácnosťami;

U.  keďže špecifiká pracoviska, na ktorom tieto osoby vykonávajú svoju prácu, nezbavujú zamestnávateľa povinnosti splniť podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia, predchádzať rizikám a rešpektovať súkromie osôb, ktoré trávia noc v domácnosti;

V.  keďže au-pair sú skupinou pracovníkov v domácnosti, ktorí často nie sú považovaní za riadnych pracovníkov; keďže podľa mnohých správ to môže viesť k zneužívaniu, napríklad núteniu au-pair pracovať nad rámec bežného pracovného času; keďže au-pair musia mať rovnakú úroveň ochrany ako ostatní pracovníci v domácnosti;

W.  keďže väčšina pracovníkov v domácnosti a ošetrovateľov sú migrantky, vysoké percento ktorých sa nachádza v neregulárnej situácii, pričom mnohé z nich nie sú plnoleté alebo sú príležitostné pracovníčky, ktorým neboli uznané ich práva a kvalifikácie a ony samé svoje práva často ani nepoznajú, majú obmedzený prístup k verejným službám alebo majú problémy s prístupom k týmto službám, nedostatočne ovládajú miestny jazyk a trpia v dôsledku nedostatočného sociálneho začlenenia;

X.  keďže migrujúci pracovníci, napríklad pracovníci v domácnosti, môžu byť vystavení viacnásobnej diskriminácii a sú špecificky zraniteľní, pokiaľ ide o rodové formy násilia a diskriminácie, pretože často pracujú v zlých, nezákonných podmienkach; keďže by sa malo vyvinúť konkrétne úsilie na odstránenie zlého zaobchádzania s takýmito pracovníkmi, nepravidelného vyplácania ich mzdy, ich nespravodlivého prepúšťania zo zamestnania a aktov násilia alebo sexuálneho zneužívania namierených voči nim;

Y.  keďže najmä migranti bez dokladov, ktorí sa rozhodnú vykonávať prácu v domácnosti, sú osobitne vystavení riziku diskriminácie a vykorisťovania; keďže nie sú vzhľadom na svoj nelegálny status pripravení brániť sa a žiadať o pomoc, pretože majú strach, že budú odhalení a vyhostení; keďže bezohľadní zamestnávatelia túto situáciu zneužívajú;

Z.  keďže pracovníčky bez dokladov z radov migrantiek čelia znepokojivej úrovni diskriminácie a nenahlasujú prípady zneužívania, nezákonného prepustenia, nevyplatenia mzdy, násilia, diskriminácie, zneužívania, nútenej práce, nevoľníctva alebo väznenia pre nedostatok vedomostí o svojich právach a prekážky ako jazykovú bariéru alebo strach zo zatknutia, vyhostenia alebo straty zamestnania;

AA.  keďže migrantky sa často rozhodnú, alebo sú prinútené hľadať zamestnanie ako pracovníčky v domácnosti a opatrovateľky, keďže takéto pracovné miesta sa považujú za dočasné s nízkymi požiadavkami na zručnosti;

AB.  keďže rastúci dopyt po pomocnom personáli pre domácnosť a po opatere detí, zdravotne postihnutých a starších osôb viedol k zvýšenej feminizácii migrácie do Európy;

AC.  keďže migrantky sú často nútené vykonávať nelegálnu prácu;

AD.  keďže agentúry tretích strán sú v niektorých prípadoch napojené na siete obchodovania so ženami a nútených prác alebo na iné trestné činnosti zahŕňajúcich nelegálne prijímanie žien do zamestnania a ich vykorisťovanie rozličnými spôsobmi; keďže podľa údajov Eurostatu 80 % registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi sú ženy, pričom 19 % z nich je pracovne vykorisťovaných, a to aj v domácnosti;

AE.  keďže je nevyhnutné venovať pozornosť detskej práci, obťažovaniu a rozsiahlemu porušovaniu pracovných práv v odvetví práce v domácnosti, a to najmä v domácnostiach diplomatov tretích krajín zriadených v členských štátoch EÚ, pretože pracovníci v domácnosti vo väčšine takýchto prípadov vstupujú na územie EÚ na základe iných pracovných povolení než v prípade ostatných migrantov pracujúcich v domácnosti, pričom uvedené domácnosti využívajú privilégium exteritoriality;

AF.  keďže integrácia migrantov na trhu práce je dôležitým krokom k sociálnemu a kultúrnemu začleneniu;

AG.  keďže existuje silný trend smerom ku generačnému rozmeru, čo sa týka podielu neštandardných alebo atypických zmlúv, pričom ide najmä o prípady mladých žien;

AH.  keďže v patriarchálnych spoločnostiach sa práca v domácnosti a opatrovateľstvo sociálne vyprofilovali ako rodové činnosti a už tradične sa vyznačujú nízkym uznaním a slabou viditeľnosťou a keďže ani súčasné spoločnosti stále nepovažujú túto prácu za hodnotnú; keďže platená práca v domácnosti a opatrovateľstvo sú zároveň podhodnotené, nedostatočne zaplatené, nechránené a nedostatočne regulované, a to napriek tomu, že pracovníci v domácnosti prispievajú k opatere a zabezpečeniu miliónov domácností;

AI.  keďže práca pracovníkov v domácnosti alebo opatrovateľov je často podceňovaná, a teda zle platená, čím sa narúša úsilie týchto pracovníkov stať sa nezávislými a zarábať toľko, aby to stačilo na dôstojný život a podporu rodiny;

AJ.  keďže ťažisko zodpovednosti za domáce práce je viac na ženách než na mužoch a nie je ohodnotené ani finančne ani z hľadiska uznania hodnoty týchto prác; keďže existuje súvislosť medzi mierou zamestnanosti žien a ich rodinnými povinnosťami; keďže viac ako 20 miliónov Európanov (z nich dve tretiny tvoria ženy) sa stará o dospelé závislé osoby, čo im bráni vykonávať profesionálnu činnosť na plný pracovný úväzok, čím sa prehlbuje rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a umocňuje riziko, že ženy v preddôchodkovom veku budú vo vyššom veku trpieť chudobou;

AK.  keďže väčšina úloh v rámci prác v domácnostiach a opatrovateľstva je vnímaná ako „ženská práca“ a považovaná za podradnú, takže v tomto sektore ženy dostávajú nižšiu mzdu než ženy na väčšine ostatných pracovných miest, alebo dokonca pri rovnakom druhu pracovného miesta, ale v iných sektoroch, a nižšiu mzdu než muži pracujúci v domácnostiach;

AL.  keďže napriek známemu vývoju, keď takmer 20 % európskeho obyvateľstva má viac ako 65 rokov a odhaduje sa, že v roku 2050 to bude 25 % obyvateľstva, asi 80 % času venovaného opatere o staršiu alebo zdravotne postihnutú osobu – to znamená niekoľko dní v týždni alebo každý deň – stále zabezpečujú neformálni a/alebo rodinní opatrovatelia a napriek rastúcemu počtu opatrovateľov v EÚ poskytujú neformálnu opateru väčšinou ženy vo veku od 45 do 75 rokov (zvyčajne životné partnerky, dcéry alebo nevesty v strednom veku);

AM.  keďže úsporné opatrenia prijaté v dôsledku krízy viedli k zníženiu verejných investícií do sektora opatrovateľstva, čo mnohých ľudí, prevažne ženy, prinútilo obmedziť svoj pracovný čas, alebo sa vrátiť domov a starať sa o závislé osoby, starších ľudí, chorých alebo o deti;

AN.  keďže rastúci počet starších ľudí, klesajúci počet ľudí v produktívnom veku a krátenie verejných rozpočtov majú výrazný vplyv na služby v sociálnej oblasti a keďže to bude mať aj vplyv na ľudí, ktorí budú musieť zosúladiť pracovné povinnosti a povinnosti týkajúce sa opatery, a to často v náročných podmienkach;

AO.  keďže finančná a sociálna kríza a úsporné opatrenia uplatnené v EÚ výrazne zasiahli jej občanov a rezidentov, zhoršili neistotu pracovných miest a chudobu, nezamestnanosť a sociálne vylúčenie a vedú k obmedzenému alebo neexistujúcemu prístupu k verejným a sociálnym službám;

AP.  keďže vo väčšine členských štátov súčasné politické modely dlhodobej starostlivosti nie sú vhodné nato, aby plnili potreby našich starnúcich spoločností, a keďže väčšina členských štátov dosiaľ neprijala politické iniciatívy na riešenie otázky demografickej zmeny;

AQ.  keďže návyky, zvyky aj formy rodín prešli značným vývojom, čo si vyžaduje viac pracovníkov v domácnosti a nevyhnutne vedie k nových potrebám v oblasti opatrovateľstva a podpory v moderných domácnostiach, najmä pre ženy, ktoré pracujú mimo domova a rodiny osamelých rodičov;

AR.  keďže mnohí ľudia odkázaní na opateru žijú aj v oblastiach postihnutých nedostatkom verejných zdrojov, izoláciou alebo inými okolnosťami, ktoré im sťažujú prístup k profesionálnym opatrovateľom alebo k verejným alebo súkromným zariadeniam opatrovateľskej služby, a keďže týmto ľuďom môžu poskytovať opateru len neprofesionálni opatrovatelia, ktorí sú veľmi často (ale nie vždy) ich rodinnými príslušníkmi;

AS.  keďže mnohé členské štáty majú nedostatok kvalitných opatrovateľských služieb, ktoré by boli prístupné všetkým bez ohľadu na príjem, t. j. služby musia byť prístupné a cenovo dostupné všetkým používateľom a ich rodinám;

AT.  keďže rozšírenie poradovníkov na podporné a opatrovateľské služby zvyšuje závislosť od pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, čím sa osoby odkázané na tieto služby často dostávajú do situácie chudoby a sociálneho vylúčenia;

AU.  keďže primeraná ochrana osôb so zdravotným postihnutím, starších ľudí, chorých, odkázaných osôb a maloletých je základnou zásadou Únie a keďže práca v domácnosti a opatrovateľstvo sú dôležitým odvetvím na zabezpečenie tejto ochrany;

AV.  keďže právo na množstvo podporných služieb poskytovaných v domácom prostredí, v pobytových zariadeniach alebo iným spôsobom vrátane osobnej asistencie je zakotvené v článkoch 19 a 26 Dohovoru OSN o práve osôb so zdravotným postihnutím;

AW.  keďže finančne dostupní pracovníci v domácnosti a opatrovatelia zohrávajú dôležitú hospodársku aj sociálnu úlohu, keďže zbavujú povinností najmä iné ženy, ktoré sa tak môžu venovať kariére a spoločenskému životu, umožňujú ľuďom, ktorí využívajú ich služby, lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život a mnohým osobám umožňujú aktívne zapojenie do pracovného trhu;

AX.  keďže služby pre domácnosť, zamestnanie v rodine a domáca opatera majú potenciál zvýšiť hospodársku a sociálnu súdržnosť v EÚ;

AY.  keďže toto odvetvie má hospodársky význam a poskytuje pracovné príležitosti pre veľkú časť pracovných síl, a to najmä pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou;

AZ.  keďže práca v domácnosti a opatrovateľstvo je odvetvie vytvárajúce pracovné miesta; keďže tieto pracovné miesta musia byť vysokokvalitné, pretože vďaka práci, ktorú vykonávajú pracovníci v tomto odvetví, môže byť mnoho osôb ekonomicky a spoločensky aktívnych mimo svojho domova;

BA.  keďže regulovaná a legálna práca v domácnosti a opatrovateľstvo prispievajú k zlepšeniu kvality života osôb, ktoré túto prácu vykonávajú, poskytuje im sociálne dávky a ochranu pred zneužívaním a diskrimináciou, znižuje riziko chudoby, marginalizácie, stigmatizácie a diskreditovania tých, ktorí ju vykonávajú, a zároveň poskytuje väčšiu záruku kvality služieb pre zamestnávateľa a prispieva k zvýšeniu príjmov do fondu sociálneho zabezpečenia členských štátov;

BB.  keďže prax pri zamestnávaní pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, ktorá je rozšírená v niektorých členských štátoch EÚ, spočíva skôr v dvojstranných dohodách medzi pracovníkom a hlavou domácnosti alebo závislou osobou než vo formálnych prostriedkoch, ako sú štátne štruktúry alebo firmy a podniky;

BC.  keďže pracovníci v domácnosti a opatrovatelia majú právo na dôstojný život, s ohľadom na ich potrebu mať dobrú prácu, zladený súkromný a pracovný život, najmä v prípade pracovníkov, ktorí bývajú v domácnostiach, v ktorých pracujú, a musia mať rovnaké sociálne a pracovné práva ako ostatní pracovníci;

BD.  keďže Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 a odporúčanie č. 201 o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov predstavujú historický súbor medzinárodných noriem zameraných na zlepšenie pracovných podmienok pre desiatky miliónov pracovníkov v domácnosti na celom svete; keďže väčšinu pracovníkov v domácnosti tvoria ženy a nové normy stanovené v dohovore MOP č. 189 sú dôležitým krokom k posilneniu rodovej rovnosti vo svete práce a k zabezpečeniu rovnakých práv žien a ich ochrany v súlade so zákonom; keďže medzi 22 štátmi, ktoré dosiaľ ratifikovali tento dohovor, je iba šesť členských štátov EÚ (Belgicko, Fínsko, Nemecko, Írsko, Taliansko a Portugalsko);

BE.  keďže cieľom Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 je právne uznanie domácich prác, rozšírenie práva na všetkých pracovníkov v domácnosti a predchádzanie porušovaniu práv a zneužívaniu;

BF.  keďže 48 štátov už ratifikovalo Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (1990) a 18 ďalších ho podpísalo, ale žiadny členský štát EÚ ho doteraz nepodpísal ani neratifikoval;

BG.  keďže pracovníci v domácnosti a opatrovatelia sú dôležitými prispievateľmi k systémom sociálnej ochrany, ale vo všetkých diskusiách o reformách týkajúcich sa tejto oblasti je ich úloha často nesprávne chápaná a oni sami sú v nich nedostatočne zastúpení alebo sú vynechaní či prehliadaní;

BH.  keďže pracovné vzťahy, v ktorých pracujú pracovníci v domácnosti a opatrovatelia, sa výrazne líšia v jednotlivých členských štátoch, a to od nedostatočne platených, nelegálnych migrantov bez dokladov až po prácu v domácnosti a opatrovateľské služby poskytované v rámci verejných sociálnych služieb alebo súkromných sociálnych služieb zo strany podnikov, agentúr, združení a družstiev, alebo v rámci priameho zamestnania zo strany súkromných subjektov;

BI.  keďže v odvetví práce v domácnosti, najmä v odvetví opatrovateľstva v EÚ, pracujú aj muži, a preto si vyžadujú rovnakú ochranu a podporu, aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia a zabezpečili sa rovnaké príležitosti na trhu práce, ako je uvedené v článku 19 a v článku 153 ZFEÚ;

BJ.  keďže väčšina zamestnávateľov pracovníkov v domácnostiach nie je oboznámená so svojimi povinnosťami a právami;

BK.  keďže pracovné inšpekcie sa pre nedostatok monitorovania tohto odvetvia vo väčšine členských štátov často nevzťahujú na prácu v domácnosti;

BL.  keďže v prípade porušení pracovného práva, ako aj pre obete zneužívania alebo vykorisťovania je prístup k súdnym mechanizmom často zložitý; keďže strach z vyhostenia, izolácia na pracovisku a ťažkosti pri prístupe k právnej podpore môžu predstavovať rozhodujúcu prekážku pre migrujúcich pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov nachádzajúcich sa v nelegálnej situácii;

BM.  keďže sa nesmie prehliadať ani situácia mužov, ktorí pracujú ako pracovníci v domácnosti alebo ako opatrovatelia, a keďže by sa mala čo najskôr vypracovať správa o ich konkrétnych problémoch a výzvach;

BN.  keďže súčasná smernica o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (smernica 89/391/EHS) sa vzťahuje na formálne zamestnaných pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov s výnimkou pracovníkov priamo zamestnaných súkromnou domácnosťou;

1.  je presvedčený, že je potrebné, aby EÚ spoločne uznala prácu v domácnosti a opatrovateľstvo za skutočnú prácu, pretože uznanie tohto profesijného odvetvia by mohlo obmedziť nelegálnu prácu a podporiť sociálnu integráciu, a preto vyzýva EÚ a členské štáty, aby stanovili spoločné pravidlá pre prácu v domácnosti a opatrovateľstvo;

2.  vyzýva Komisiu, aby predložila súbor legislatívnych aj nelegislatívnych politických nástrojov pre oblasť práce v domácnosti a opatrovateľstvo a stanovila kvalitatívne usmernenia pre obe odvetvia; domnieva sa, že takéto iniciatívy by sa mali zamerať na:

(a)  zavedenie všeobecného rámca na profesionalizáciu práce v domácnosti a opatrovateľstva, čo povedie k uznaniu a štandardizácii príslušných profesií a zručností a budovaniu kariéry, vrátane nárokov nahromadených v súlade so špecifikami členských štátov;

(b)  bezodkladné predloženie návrhu smernice o dovolenke pre opatrovateľov a rámca pre uznávanie postavenia neprofesionálnych opatrovateľov, ktorým sa im zabezpečí odmeňovanie a minimálne normy sociálnej ochrany počas obdobia, v ktorom vykonávajú opatrovateľskú činnosť, podpora z hľadiska odbornej prípravy a osobitné opatrenia, ktoré im pomôžu zlepšiť ich životné a pracovné podmienky;

3.  víta záväzok Komisie venovať sa iniciatíve Nový štart pre pracujúcich rodičov a opatrovateľov;

4.  vyzýva členské štáty, aby stanovili požiadavku odbornej kvalifikácie pre určité druhy prác v domácnosti (opatrovanie seniorov, detí, osôb so zdravotným postihnutím), ktoré si vyžadujú špecifické zručnosti a kvalifikáciu;

5.  je presvedčený, že odvetvie práce v domácnosti a opatrovateľstva a jeho profesionalizácia môžu viesť k vytváraniu pracovných miest a rastu, a preto je nevyhnutné spravodlivé odmeňovanie; domnieva sa, že riešenia by mohli byť súčasťou modelu sociálnej inovácie;

6.  je presvedčený, že profesionalizácia pracovníkov v oblasti služieb pre domácnosť zvýši príťažlivosť odvetvia, kvalitu poskytovaných služieb a podporí dôstojnú a uznávanú prácu;

7.  poukazuje na význam podpory uznávania odborných kvalifikácií a zručností pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov v tomto odvetví s cieľom zabezpečiť im lepšie vyhliadky profesionálneho rozvoja, ako aj osobitnú odbornú prípravu pre jednotlivcov pracujúcich so starými ľuďmi a deťmi, a to s cieľom posilniť tvorbu kvalitných pracovných miest, ktoré povedú ku kvalitnej zamestnanosti a lepším pracovným podmienkam, vrátane poskytovania formálnych zmlúv, prístupu k vzdelávaniu a väčšieho spoločenského uznania; uznáva, že je dôležité zaručiť potvrdzovanie a osvedčenie nadobudnutých zručností, kvalifikácií a skúseností a podporovať profesionálny rast; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je mimoriadne dôležité zavádzať vzdelávacie a rekvalifikačné kurzy;

8.  vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty, aby zaviedli systémy na profesionalizáciu, odbornú prípravu, trvalý rozvoj zručností a uznávanie kvalifikácií pracovníčok v domácnosti a opatrovateliek vrátane zvýšenia ich gramotnosti (v náležitých prípadoch) s cieľom zlepšiť možnosti ich osobného, profesionálneho a pracovného rozvoja;

9.  žiada členské štáty, aby medzitým regulovali akékoľvek pracovné vzťahy medzi domácnosťami – keď vystupujú ako zamestnávatelia – a zamestnancami/pracovníkmi vykonávajúcimi platené služby v domácnosti zamestnávateľa;

10.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali konkrétny právny rámec, ktorý umožní legálne a organizované zamestnávanie pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a ktorým sa stanovia práva a povinnosti zainteresovaných osôb v záujme poskytnutia právnej istoty pracovníkom tohto odvetvia a ich potenciálnym zamestnávateľom; žiada tiež, aby sa náležite zohľadňovali špecifiká pracovnej zmluvy, ako aj to, že mnohí zamestnávatelia sú súkromné osoby bez hlbších znalostí právneho formalizmu;

11.  vyzýva členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenia v odvetviach práce v domácnosti a opatrovateľstva, ktoré hospodárstvu prinášajú vysokú pridanú hodnotu, a to tým, že uznajú túto prácu ako plnoprávne zamestnanie a pracovníkom v domácnosti a opatrovateľom zaručia skutočnú ochranu ich pracovných práv a sociálnu ochranu prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov alebo kolektívnych dohôd, najmä pokiaľ ide o ich mzdu, pracovný čas, ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, dovolenku, materskú dovolenku, dôchodkové práva a uznanie zručností, pričom budú zohľadňovať charakteristické črty tohto odvetvia;

12.  podporuje Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov, doplnený odporúčaním č. 201, keďže globálne rieši potrebu, aby sa na pracovníkov vzťahoval zákonník práce, a požaduje sociálne práva, nediskrimináciu a rovnaké zaobchádzanie;

13.  vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189, zabezpečili jeho dôsledné uplatňovanie v záujme zlepšenia pracovných podmienok a aby zaručili súlad s článkami tohto dohovoru MOP a odporúčaním MOP č. 201 z roku 2011; pripomína, že v súlade so stanovami MOP sú vlády povinné predložiť dohovor a odporúčanie svojim vnútroštátnym zákonodarcom s cieľom podporiť opatrenia na vykonávanie týchto nástrojov a že v prípade dohovoru je cieľom postupu predkladania podporiť ratifikáciu;

14.  domnieva sa, že ratifikácia zo strany všetkých členských štátov EÚ by znamenala krok smerom k presadzovaniu a ochrane ľudských práv a predstavovala by jasný politický signál proti všetkým formám zneužívania, obťažovania a násilia páchaného na všetkých pracovníkoch, a najmä na pracovníčkach v domácnosti;

15.  žiada inštitúcie EÚ, aby pozmenili všetky smernice EÚ, ktoré sú v rozpore s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 189;

16.  vyzýva členské štáty, aby pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov zahrnuli do všetkých vnútroštátnych pracovných, zdravotníckych, antidiskriminačných zákonov a zákonov v oblasti sociálnej starostlivosti a poistenia a uznali tak ich prínos pre hospodárstvo a spoločnosť; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila preskúmanie všetkých smerníc EÚ, ktoré vylučujú pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov z uplatňovania práv, ktoré majú ďalšie kategórie pracovníkov;

17.  uvedomuje si neochotu niektorých členských štátov prijať právne predpisy v súkromnej sfére; domnieva sa však, že spoločnosť aj príslušní pracovníci doplatia na neprijatie opatrení; zdôrazňuje, že predpokladaný nárast dopytu po opatrovateľoch, a to najmä v súkromných domácnostiach, si bude vyžadovať prijatie týchto právnych predpisov v záujme úplnej ochrany týchto pracovníkov; vyzýva preto členské štáty, aby spolu so sociálnymi partnermi prijali opatrenia na zabezpečenie primeraného a náležitého systému kontrol v súlade s článkom 17 dohovoru MOP č. 189, ako aj primerané pokuty za porušenie zákonov a predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili a presadzovali primeranú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, napríklad ochranu materstva, a aby prijali opatrenia na predchádzanie pracovným úrazom a rizikám zranení a chorôb z povolania; zdôrazňuje, že v prípade osôb, ktoré už pracujú v tomto odvetví, je potrebné skvalitniť normy prostredníctvom vzdelávania zameraného na prax a systémov rekvalifikácie; nazdáva sa, že takéto vzdelávanie by malo zahŕňať riadenie rizík v oblasti úloh súvisiacich s polohami a pohybom, riadenie biologických a chemických rizík, ako aj asistenčné technológie;

19.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vyňatie zo smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci 89/391/EHS;

20.  domnieva sa, že je dôležité bojovať proti neistej a nelegálnej práci, keďže tento jav vážne ovplyvňuje pracovníkov v domácnostiach, a to najmä migrujúce pracovníčky, a tým zhoršuje ich beztak zraniteľnú pozíciu; zdôrazňuje význam odstránenia a stíhania takýchto praktík vrátane detskej práce; v tejto súvislosti podporuje riešenie neistej situácie pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov v rámci európskej platformy proti nelegálnej práci; pripomína, že nelegálna práca ich oberá o sociálne zabezpečenie a má negatívny dosah na ich pracovné podmienky z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia; očakáva preto, že európska platforma proti nelegálnej práci bude predchádzať nelegálnej práci a odrádzať od nej, keďže tieňové hospodárstvo ohrozuje istotu zamestnania, vplýva na kvalitu opatery a na pracovné podmienky mnohých nelegálnych opatrovateľov, ohrozuje udržateľnosť systému sociálneho zabezpečenia a znižuje daňové príjmy do štátnych pokladníc;

21.  vyzýva členské štáty, aby investovali do počtu a kvality prostriedkov predchádzania, odhaľovania a odstraňovania vysokého počtu prípadov nelegálneho zamestnania v sektore práce v domácnosti a opatrovateľstva, najmä pokiaľ ide o prípady obchodovania s ľuďmi a zneužívania pracovných síl a prípady spoločností poskytujúcich služby v domácnosti a opatrovateľské služby, ktoré využívajú nelegálne zamestnávanie a nepravú samostatne zárobkovú činnosť, s cieľom chrániť pracovníkov a podporovať prechod z nelegálnej na legálnu prácu prostredníctvom lepšej ochrany a účinnejších mechanizmov kontroly a inšpekcie práce;

22.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostupnosť legálnych možností migrovať do EÚ a zaviedli cielené programy legálnej migrácie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty uzatvorili dvojstranné dohody s tými štátmi, ktoré podľa štatistík posielajú pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, s cieľom zlegalizovať tok ich posielania a prijímania a napomôcť tak boj proti sieťam s obchodovaním s ľuďmi a sieťam v oblasti nútenej práce, pritom však odrádzať od sociálneho dampingu; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 18. decembra 1999;

23.  pripomína členským štátom, že na základe Viedenského dohovoru o diplomatických vzťahoch z roku 1961 sú diplomatické delegácie povinné dodržiavať zákony a právne predpisy, vrátane pracovného práva hostiteľského štátu, a nabáda členské štáty, aby účinne presadzovali tento dohovor s cieľom zabrániť beztrestnosti domácností diplomatov v prípade zneužívania pracovníkov v domácnosti; žiada členské štáty, aby zvážili, akým spôsobom môžu poskytnúť lepšiu ochranu pracovníkom, ktorí pracujú pre diplomatický zbor alebo v tomto zbore, a aby umožnili pracovníkom v domácnosti zmeniť pracovné miesto;

24.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že víza udelené pracovníkom v domácnosti a opatrovateľom umožnia týmto zamestnancom zmeniť zamestnávateľa, ak sú vystavení zneužívaniu, porušovaniu ľudských práv a nevyhovujúcemu pracovnému prostrediu alebo akýmkoľvek podmienkam, ktoré sa považujú za nižšie ako vnútroštátne normy stanovené vo vnútroštátnych alebo únijných právnych predpisoch v oblasti zamestnávania;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy legalizácie založené na poučení z minulých skúseností, pomocou ktorých by sa obmedzili situácie, keď sú nelegálni migrujúci pracovníci vykorisťovaní a zneužívaní; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali a chránili nelegálnych pracovníkov v domácnosti alebo opatrovateľov, keď sa rozhodnú vyjsť zo začarovaného kruhu „skrytej“ práce;

26.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali vyšetrovanie prípadov obchodovania s ľuďmi s cieľom vykorisťovania, a to konkrétne v oblasti prác v domácnosti, aby zlepšili mechanizmus identifikácie a ochrany týchto obetí a zapojili MVO, odborové zväzy, orgány verejnej moci a všetkých občanov do procesu odhaľovania obchodovania s ľuďmi a ťažkého vykorisťovania;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili nástroje a mechanizmy zavedené na riešenie problému obchodovania s ľuďmi, akými sú referenčné mechanizmy alebo povolenia na prechodný pobyt, a aby ich preskúmali s cieľom rozšíriť ich rozsah pôsobnosti na prípady ťažkého pracovného vykorisťovania, ktorého sa netýka obchodovanie s ľuďmi;

28.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s článkom 17 dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 vytvorili účinné a prístupné mechanizmy podávania sťažností a prostriedky na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi a nariadeniami jednotlivých štátov na ochranu pracovníkov v domácnosti; okrem toho žiada členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali opatrenia v oblasti pracovnej inšpekcie, presadzovania a sankcií s náležitým ohľadom na osobitné charakteristiky práce v domácnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami; žiada, aby tieto opatrenia, pokiaľ je to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami, určili podmienky, za ktorých možno vstupovať do priestorov domácnosti s náležitým ohľadom na súkromie; žiada členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi predpismi zvážili, akými mechanizmami by sa dalo účinne pôsobiť proti zneužívaniu práv, napríklad prostredníctvom domových prehliadok v prípadoch, keď existuje odôvodnené podozrenie zo zneužívania;

29.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom inšpekcií v záujme kontroly, monitorovania a dohľadu nad náborom pracovníčok v domácnosti a opatrovateliek, ktoré by vykonávali firmy alebo agentúry pre ich umiestňovanie, a poukazuje na potrebu zvýšenia počtu štátnych inšpektorov a inšpekcií na účely kontroly dodržiavania zákona;

30.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli potrebné úsilie a vypracovali inovatívne metódy kontroly rešpektujúce súkromie, najmä pokiaľ ide o súkromné domy, do ktorých inšpektori nemôžu vstúpiť bez súdneho povolenia, a aby primeraným spôsobom inštruovali a odborne vzdelávali inšpektorov s cieľom odstrániť zlé zaobchádzanie, vykorisťovanie vrátane finančného vykorisťovania a akty násilia alebo sexuálneho zneužívania pracovníkov v domácnosti;

31.  vyzýva členské štáty, aby zorganizovali kampane na podporu zviditeľnenia a zvýšenia povedomia širokej verejnosti a súkromných orgánov o výhodách zlegalizovanej práce v domácnosti a opatrovateľstva, v ktorých sa zdôrazní dôstojnosť tejto práce a uzná dôležitá úloha a prínos pracovníčok v domácnosti a opatrovateliek k fungovaniu spoločnosti; zároveň vyzýva členské štáty, aby zvyšovali povedomie o existencii ťažkého vykorisťovania v súkromných domácnostiach tým, že stanovia cieľ nulovej tolerancie voči vykorisťovaniu týchto pracovníčok;

32.  vyzýva členské štáty, aby usporiadali kampane na zvýšenie povedomia o právach a povinnostiach pracovníkov v domácnosti, opatrovateľov a zamestnávateľov a o rizikách a vplyve vykorisťovania v odvetví práce v domácnosti a aby sa zasadzovali o uznanie práce v domácnosti a opatrovateľstva; navrhuje, aby členské štáty vypracovali usmerňujúce programy;

33.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli a v spolupráci so sociálnymi partnermi zlepšili informačné kanály venované právam pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a aby zaistili čo najvyššiu dostupnosť týchto informácií pre všetkých pracovníkov; v tomto zmysle odporúča, aby na základe najlepších postupoch v členských štátoch vytvorili regionálne a miestne informačné centrá, linky pomoci a webové stránky, ktoré by poskytovali podporu a informácie, aj v podobe informačných kampaní, o právach pracovníkov v domácnosti a opatrovateľoch v každom členskom štáte, dostupné v jazyku tohto štátu a v iných vhodných jazykoch; zdôrazňuje, že takéto informácie by mali vedieť poskytovať aj organizácie občianskej spoločnosti, ako sú organizácie zastupujúce ženy a migrantov; zdôrazňuje, že tieto nástroje sa musia vytvárať aj tak, aby poskytovali čo možno najlepšie postupy, poradenstvo a usmernenia prípadným zamestnávateľom vrátane rodín a agentúr, a že by sa mali poskytovať vzorové pracovné zmluvy, aby sa zaručilo, že zamestnávatelia si splnia svoje povinnosti;

34.  požaduje, aby sa v každom sektore rázne zakročilo proti spoločnostiam, ktorých podnikateľský model sa opiera o vykorisťovanie nelegálnych pracovníkov s cieľom minimalizovať prevádzkové náklady, maximalizovať zisk a oslabiť konkurencieschopnosť spoločností, ktoré neuplatňujú nelegálne praktiky;

35.  vyzýva odborové organizácie, aby ku pracovníkom v domácnosti a opatrovateľom pristupovali citlivo, využívajúc metódy prispôsobené špecifickému pracovnému prostrediu týchto pracovníkov a neistote ich pracovných miest;

36.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať odborové organizácie pri organizovaní pracovníkov a informovaní týchto pracovníkov o ich právach a povinnostiach; poznamenáva, že je to spôsob, aby boli pracovníci v domácnosti jednotne zastúpení, aby mohli kolektívne vyjednávať zmluvy a chrániť svoje práva a záujmy;

37.  žiada riadne zastúpenie sociálnych partnerov na európskej úrovni a úrovni jednotlivých štátov, najmä odborové zväzy, aby v súlade s vnútroštátnymi postupmi zintenzívnili odvetvové kolektívne vyjednávanie v záujme účinného napredovania a presadzovania dôstojných pracovných podmienok v týchto odvetviach; žiada tiež náležité zastúpenie profesijných organizácií, organizácií spolupracujúcich s pracovníkmi v domácnosti a opatrovateľmi a pracujúcich v ich záujme, ako aj zastúpenie ostatných relevantných organizácií občianskej spoločnosti s cieľom zaručiť, aby si boli v plnej miere vedomí úlohy zabezpečenia pracovných práv žien zamestnaných ako pracovníčky v domácnosti a opatrovateľky;

38.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pracovníčky v domácnosti a opatrovateľky sú stále nedostatočne zastúpené v odborových organizáciách jednotlivých členských štátov a vyzýva na zabezpečenie účasti týchto pracovníčok v odborových zväzoch;

39.  zdôrazňuje tiež význam zoskupenia zamestnávateľov do federácií alebo do iných typov organizácií na vnútroštátnej úrovni, pretože sa domnieva, že bez takýchto organizácií zamestnávateľov bude úsilie o zabezpečenie právneho postavenia práce v domácnosti a opatrovateľstva, ako aj o zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie príťažlivosti takýchto pracovných miest zbytočné;

40.  poznamenáva, že zamestnávatelia v súkromných domácnostiach zohrávajú kľúčovú úlohu pri dodržiavaní spravodlivých pracovných noriem a práv; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby zamestnávatelia a zamestnanci mali k dispozícii relevantné informácie;

41.  vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom lepšie monitorovať a zdokumentovať zraniteľné a podceňované povolania pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a aby navrhla opatrenia na riešenie tejto situácie;

42.  žiada Komisiu a príslušné európske agentúry, aby vypracovali štúdiu porovnávajúcu rôzne systémy legalizovaných prác v domácnosti a zhromažďovali údaje týkajúce sa situácie v členských štátoch; domnieva sa, že tieto údaje by mali slúžiť na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, aby sa predovšetkým optimalizoval boj proti vykorisťovaniu pracovníkov v domácnosti; takisto vyzýva Komisiu, aby dala vypracovať štúdiu o prínose opatrovateľov a pracovníkov v domácnosti pre systémy sociálnej ochrany a hospodárstva členských štátov;

43.  podporuje výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi v záujme zlepšenia opatrení a ich dosahu;

44.  je presvedčený, že prijatie a prispôsobenie najlepších postupov z určitých členských štátov by mohlo viesť k legálnym formám zamestnania pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zozbierali, analyzovali a uverejnili spoľahlivé štatistické údaje rozdelené podľa veku, pohlavia a národnosti s cieľom umožniť erudované diskusie pri hľadaní najlepších riešení profesionalizácie odvetvia práce v domácnosti a žiada, aby boli EUROFOND a OSHA poverené vypracovaním metód na zabezpečenie ochrany, podávanie sťažností a zvyšovanie informovanosti;

46.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula diskusie o situácii v odvetviach pomocníkov v domácnosti a opatrovateľov do programu Výboru pre zamestnanosť (EMCO);

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri revidovaní a navrhovaní príslušných právnych aktov alebo zákonov jednotlivých štátov zaručili, že sa budú brať do úvahy záujmy pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a zároveň dodržiavať právomoci jednotlivých štátov;

48.  uznáva obrovský sociálny a hospodársky prínos rodinných príslušníkov – opatrovateľov a dobrovoľníkov (neformálne opatrovateľstvo) a rastúce zodpovednosti, ktoré sú na nich kladené vzhľadom na to, že sa poskytuje menej služieb a náklady na ne rastú;

49.  poznamenáva, že sa zvyšuje počet ľudí, ktorí dlhodobo žijú v zariadeniach ústavnej starostlivosti, a dochádza k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím v EÚ, čo je priamym porušením záväzkov EÚ v rámci Dohovoru OSN o práve osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020;

50.  domnieva sa, že sa musia podnecovať nepriame formy domácej opatery a podporovať projekty zamerané na schopnosť viesť nezávislý život, ktoré ľuďom so zdravotným postihnutím umožňujú vybrať si kvalifikovaných profesionálnych pracovníkov a ich služby využívať u seba doma, a to najmä v závažných prípadoch postihnutia;

51.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prostredníctvom primeraného financovania zabezpečili širší prístup k ľahko prístupným a cenovo dostupným zariadeniam kvalitnej starostlivosti o deti, zdravotne postihnuté a staršie osoby, čím sa minimalizujú dôvody, aby sa tieto úlohy vykonávali na neformálnych alebo neistých základoch, a zlepší sa uznávanie hodnoty práce profesionálnych opatrovateľov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty vytvorili služby podporujúce rodinných, formálnych i neformálnych opatrovateľov;

52.  vyzýva členské štáty, aby podporovali nábory do služieb sociálnej starostlivosti a aby pracovali na zvyšovaní atraktívnosti tohto sektora ako životaschopnej kariérnej možnosti;

53.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby investovali do vytvárania stabilných, kvalitných pracovných miest v odvetví práce v domácnosti a opatrovateľstva, a to aj prostredníctvom fondov EÚ, akými sú Európsky sociálny fond (ESF) a program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI);

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a presadzovali inovačné riešenia a investície do sociálnych a zdravotníckych služieb, ktoré majú veľký potenciál vytvárať pracovné miesta, zásadný význam pre riešenie potrieb našich starnúcich spoločností a otázok demografickej zmeny vo všeobecnosti a sú nutné na zabránenie negatívnym sociálnym následkom krízy;

55.  vyzýva Komisiu, aby vymieňala informácie a najlepšie postupy združení a družstiev pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, ktoré sú súčasťou hospodárskych modelov v EÚ;

56.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali tvorbu družstiev pracovníkov v odvetviach opatrovateľských služieb a poskytovania služieb v domácnosti s osobitným zameraním na vidiecke oblasti vzhľadom na pozitívne účinky, ktoré budú mať na tvorbu kvalitných a udržateľných pracovných miest, a to najmä v prípade pracovníkov, ktorí majú ťažkosti so začlenením na trhu práce;

57.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby pracovníci v domácnosti v mladom veku neopúšťali školu, aby mohli nastúpiť do práce;

58.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania , vyzýva tiež členské štáty, aby systematicky vykonávali túto smernicu;

59.  žiada členské štáty, aby zvážili stimuly na podporu využívania legálnych pracovníkov v domácnostiach a opatrovateľov; nabáda členské štáty, aby zaviedli jednoduché systémy nahlasovania s cieľom odrádzať od nelegálnej práce a bojovať proti nej, ako to odporučil Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku na tému Rozvoj služieb pre rodiny v záujme zvýšenia miery zamestnanosti a podpory rovnosti mužov a žien v zamestnaní (SOC/508); odporúča Komisii, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi pomocou úspešných modelov, ktoré mali za následok pozitívny sociálny a pracovný vplyv na toto odvetvie, ako sú „šeky za služby“, ktoré uplatňuje Belgicko, alebo „šeky na platbu za všeobecné služby poskytované v domácnosti“ (CESU) vo Francúzsku;

60.  odporúča vypracovať v jednotlivých členských štátoch zmluvu na báze konsenzu pre prácu v domácnosti a opatrovateľstvo ako výsledok procesu sociálneho dialógu medzi sociálnymi partnermi, zamestnávateľmi a pracovníčkami;

61.  domnieva sa, že je užitočné upraviť právne predpisy takým spôsobom, aby sa vytvorili pružné, ale vo väčšine prípadov bezpečné zmluvné dohody medzi pracovníkmi v domácnosti či opatrovateľmi a zamestnávateľmi s cieľom pomáhať obom stranám pri využívaní/poskytovaní najvhodnejších služieb v domácnostiach a súčasne zaručiť ochranu pracovníkov;

62.  odporúča členským štátom, aby podporovali jasnú reguláciu legálneho zamestnávania pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov prostredníctvom stimulov pracovníkom v domácnosti a ich potenciálnym zamestnávateľom, aby si zvolili legálnu formu zamestnania; takisto vyzýva členské štáty, aby odstránili právne prekážky, ktoré v súčasnosti významne obmedzujú legálne, priame zamestnávanie pracovníkov rodinami;

63.  opakuje žiadosť Parlamentu, aby sa v odvetví opatrovateľských služieb viedol štruktúrovaný odvetvový dialóg(17);

64.  vyzýva členské štáty, aby zrovnoprávnili au-pair z EÚ a au-pair z krajín mimo EÚ tým, že im udelia kombinované povolenie na pobyt a prácu uvádzajúce pracovný čas, druh zmluvy a mzdové podmienky; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohodu Rady Európy o umiestňovaní au-pair; žiada, aby členské štáty zlepšili akreditačný systém a kontrolné mechanizmy týkajúce sa agentúr pre umiestňovanie au-pair;

65.  pripomína, že je potrebné formálne uznať au-pair v súlade s Európskou dohodou o umiestňovaní au-pair a zintenzívniť kontroly, aby sa au-pair nestali neformálnou a lacnou náhradou pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov;

66.  navrhuje, aby Komisia zvážila potrebu a užitočnosť právneho aktu, ktorý by zahŕňal práva uznané v dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 189 a ktorý by sa vzťahoval na opatrovateľov a osoby poskytujúce platené opatrovateľské služby dočasne, príležitostne alebo sporadicky, s osobitným odkazom na osobitne znevýhodnené skupiny;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pracovníci v domácnosti a opatrovatelia sa budú v Európe považovať za plnohodnotné ľudské bytosti, ktoré budú mať možnosť zosúladiť pracovný a súkromný život, a že sa na nich bude vzťahovať smernica o pracovnom čase (2003/88/ES), aby mali zabezpečený nevyhnutný čas na odpočinok a neboli nútení pracovať nadmerne dlhý pracovný čas;

68.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na zladenie pracovného a rodinného života, keďže tieto opatrenia podporia ženy v tom, aby neopúšťali platené pracovné miesta, a zmenšia ich neskoršiu dôchodkovú medzeru;

69.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že pracovníci v domácnosti a opatrovatelia získajú príspevky na dôchodok v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

70.  vyzýva členské štáty, ktoré majú na vnútroštátnej úrovni stanovenú minimálnu mzdu, aby zabezpečili, že všetkým opatrovateľom a pracovníkom v domácnosti bude vyplácaná minimálne táto sadzba;

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Medzinárodnej organizácii práce.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Otázka ľudskej dôstojnosti

Anton Čechov v liste svojmu bratovi napísal:

„Som presvedčený, že civilizovaní ľudia musia spĺňať toto kritérium: rešpektovať ľudské bytosti ako jednotlivcov...“

Otázka domácich pracovníkov a opatrovateľov je predovšetkým otázka rešpektovania ľudí a – v tomto konkrétnom kontexte – dôstojnosti žien. Hoci v tejto správe sa navrhujú opatrenia, ktoré sa majú prijať na ochranu žien, a ak hovoríme o pracovníkoch, myslíme tým pracovníčky, je samozrejmé, že navrhované opatrenia by sa mali vzťahovať na všetkých pracovníkov v týchto odvetviach, keďže dôstojnosť nie je rodová výsada, hoci v prípade žien môže byť dôstojnosť ohrozovaná častejšie a závažnejším spôsobom.

Vymedzenie pojmov

Najprv sa pokúsime vymedziť prácu v domácnosti a opatrovateľstvo. Bez vymedzenia tohto pojmu nie je možné diskutovať o tejto téme.

Zo všetkých oficiálnych inštitúcií, ktoré sa zaoberajú pracovnými otázkami na vnútroštátnej, európskej alebo medzinárodnej úrovni, okrem akademických kruhov iba Medzinárodná organizácia práce (ILO) vypracovala uznávané vymedzenie práce v domácnostiach a pracovníkov v domácnosti. Podľa vymedzenia Medzinárodnej organizácie práce:

— „práca v domácnosti“ je „práca vykonávaná v domácnosti alebo pre domácnosť či domácnosti“ a

— „pracovník v domácnosti“ je „akákoľvek osoba, ktorá sa zúčastňuje na práci v domácnosti v rámci zamestnaneckého vzťahu“.

Hoci spravodajkyňa súhlasí s týmto vymedzením, domnieva sa, že je potrebné ho zrevidovať tak, aby sa vzťahovalo aj na „prácu na čiastočný úväzok vykonávanú príležitostne alebo sporadicky“. Správa zahŕňa aj túto kategóriu pracovníkov.

Správa zahŕňa tiež kategóriu „opatrovateľov“, pre ktorú neexistuje ani všeobecne uznané ani uplatňované vymedzenie. Rôzne zainteresované subjekty, najmä výskumníci, používajú rôzne definície podľa uhla, z ktorého túto problematiku skúmajú. Vo všeobecnosti sa za opatrovateľa považuje osoba, ktorá viac alebo menej systematicky ponúka pomoc a služby pre starších ľudí, ľudí so zdravotným postihnutím a chorých ľudí. Ťažkosti pri vymedzovaní pojmu opatrovateľ spočívajú tiež v odlišných prístupoch členských štátov, pokiaľ ide o vnímanie tejto činnosti, čo sa odzrkadľuje aj v ich systémoch sociálneho zabezpečenia.

Kto sú pracovníci v domácnosti a opatrovatelia

V oboch širokých kategóriách pracovníkov v domácnostiach a ošetrovateľov veľkú väčšinu tvoria ženy. Väčšina týchto žien sú migrantky.

Zvyčajne majú nízke vzdelanie a zručnosti a prácu potrebujú na živobytie a tiež na to, aby sa postarali o svoje rodiny.

Prečo potrebujeme pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov

V posledných desaťročiach došlo v Európe k výrazným demografickým a sociálno-ekonomickým zmenám.

Obyvateľstvo starne, pričom sa zvyšuje stredná dĺžka života a klesá počet narodených detí.

Rovnako sa menia aj modely rodiny. Veľké domácnosti boli nahradené menšími, čo vyvolalo zmeny v rozdelení povinností.

Ženy sa zároveň v oveľa vyššom počte zapájajú do pracovného trhu.

V dôsledku rastu HDP v Európe vzrástla aj životná úroveň.

To sú zmeny, ktoré si vyžadujú, aby profesionáli vykonávali úlohy (upratovanie, starostlivosť o členov rodiny odkázaných na pomoc atď.), ktorými sa v domácnosti tradične zaoberali najmä ženy.

Vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia väčšinou neplánovali pokrytie týchto potrieb (aspoň nie v požadovanom rozsahu) aj v dôsledku všeobecného zhoršenia sociálneho zabezpečenia.

Aké sú hlavné problémy

Členské štáty si uvedomujú potrebu práce v domácnosti a opatrovateľstva, ale umožňujú, aby sa tieto potreby zahrnuli do tieňovej ekonomiky, pretože uprednostňujú zníženie verejných výdavkov a využitie zvýšenej vlny migrantov ako novej pracovnej sily, ktorá je pripravená na pokrytie nedostatku pracovnej sily v týchto službách.

V dôsledku nedostatku – v mnohých prípadoch – vhodných oficiálnych štruktúr na pokrytie služieb v oblasti prác v domácnosti a opatrovateľstva a vzhľadom na veľký dopyt sa tieto služby pravidelne ponúkajú na neformálnom základe, čím spôsobujú viaceré problémy a vytvárajú celý rad komplikácií.

A.  Nezákonnosť

Vo väčšine krajín EÚ sa práca v domácnosti a opatrovateľstvo vykonávajú ako nelegálna práca, ktorá núti pracovníkov žiť v tieni, byť neviditeľnými a zbavenými základných práv a sociálneho zabezpečenia.

Okrem toho táto situácia posilňuje tieňovú ekonomiku a prispieva k bludnému kruhu, ktorý oslabuje udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia.

B.  Chýbajúce pokrytie pracovným právom

Ďalším paradoxom pracovnej ponuky na prácu v domácnosti, najmä pre pracovníkov a opatrovateľov bývajúcich v domácnosti, je skutočnosť, že v mnohých prípadoch sa na nich nevzťahuje pracovné právo v tom zmysle, že nejde o povolania regulované vo vnútroštátnej legislatíve, a preto vôbec nie sú uznaní za pracovníkov.

Tento závažný nedostatok bráni pracovníkom využívať práva, napríklad tie, ktoré sa týkajú stanovenia miezd, organizácie pracovného času, voľna v týždni a ročnej a materskej dovolenky a s tým súvisiacimi príspevkami.

Okrem toho to neumožňuje poskytnúť záruku bezpečného a zdravého pracovného prostredia. Pracovníci v domácnosti a opatrovatelia často pracujú v nebezpečných pracovných podmienkach, alebo majú nedostatočné vzdelanie na to, aby mohli plniť osobitné úlohy, a preto ľahko dochádza k nehodám, pričom nie vždy majú prístup k zdravotnej starostlivosti.

C.  Obťažovanie

Ak nie je zaručená bezpečnosť, pokiaľ ide o pracovné práva a sociálnu ochranu, vzniká priestor pre diskrimináciu, zlé zaobchádzanie alebo dokonca zneužívanie a násilie – v prípade žien dokonca sexuálne zneužívanie, ktoré je najviac odsúdeniahodné.

Osobitné problémy migrantov/Obchodovanie s nimi

Ďalší problém mnohých pracovníkov v domácnostiach a opatrovateľov súvisí so skutočnosťou, že sú migranti. Často prichádzajú do Európy nezákonným spôsobom a vôbec nepoznajú svoje práva. Preto sú ešte zraniteľnejší.

Ženám prichádzajúcim do Európy za prácou často prisľúbili lepší život alebo si myslia, že budú zamestnané na určitý čas, aby pomohli svojej rodine vyriešiť ťažkú situáciu. V skutočnosti skončia tak, že pracujú v podmienkach, na ktoré nemajú žiadny vplyv – či už ide o úlohy, ktoré majú skutočne vykonávať, alebo podmienky, za ktorých poskytujú svoje služby. Existujú prípady, keď sú siete obchodovania s ľuďmi a nútenej práce zapojené do náboru pracovníčok a manipulácie s nimi.

Tieto ženy sú úplne bezmocné a izolované, a to aj vzhľadom na jazykovú bariéru, pretože je veľmi pravdepodobné, že nehovoria jazykom krajiny, do ktorej sa dostali.

D.  Sociálne vylúčenie/Chudoba/Bezvýchodiskovosť

Pracovníci v domácnosti a opatrovatelia, ktorí žijú v neistote a bez pracovných a sociálnych práv, sa môžu ocitnúť v chudobe a byť vylúčení zo spoločnosti s pocitom, že premrhali svoj život.

Nedostatočný prístup k podporným štruktúram a štruktúram osobného rastu (napr. vzdelávanie) ich zbavuje výhľadu na lepší život a môže priviesť ich a ich detí do začarovaného kruhu chudoby.

E.  Psychická záťaž

K ďalším faktorom ovplyvňujúcim stav pracovníkov v domácnostiach patrí emocionálna záťaž, ktorú v určitých prípadoch pociťujú najmä pracovníci v zložitých situáciách, pokiaľ ide o pacientov, o ktorých sa starajú, a tiež zlé psychické rozpoloženie, v ktorom by sa mohli nachádzať z dôvodu zlých pracovných podmienok a skutočnosti, že žijú často ďaleko od domu a rodiny.

F.  Chýbajúci prístup k informáciám, ochranným štruktúram a odborovým organizáciám

Veľký počet pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov trpí v dôsledku závažného nedostatku práv a v prípade, že sa rozhodnú požiadať o pomoc, nevedia, na koho sa obrátiť.

Prístup k príslušným pracovníkom s cieľom informovať ich o ich právach nie je ľahký dokonca ani v krajinách, kde sa zákony týkajúce sa práce v domácnosti a opatrovateľstva snažia regulovať tieto povolania. Ani odborové zväzy systematicky nezahŕňajú tento druh pracovníkov do svojich sekcií, čím sa kolektívne vyjednávanie stáva prakticky nemožné.

Okrem toho sú títo pracovníci často migranti bez dokladov, ktorí nemajú platné povolenie na pobyt ani platné pracovné povolenie, a preto sa obávajú obrátiť sa na kohokoľvek, pretože majú strach z následkov, ktorým by mohli čeliť.

G.  Najviac postihnuté sú ženy

Prácu označovanú ako domáca práca a opatrovateľstvo po veľa rokov tradične vykonávali ženy ako manželky, matky alebo dcéry a sestry, a preto nebola dostatočne ocenená ani považovaná za skutočnú prácu a bola vnímaná ako podradná práca. Preto mzdy v týchto sektoroch môžu byť nízke, pričom neumožňujú dôstojný život a ženám, ktoré pracujú v domácnostiach a ako opatrovateľky, sa nedostáva uznanie.

Keďže takéto služby ponúkajú najmä ženy, hrozí, že sa vytvorí „dvojrýchlostná” ženská pracovná sila. Je nevyhnutné, aby si ženy, ktoré si môžu dovoliť zaplatiť služby iných žien, ale aj všeobecne zamestnávatelia uvedomili, že pracovníci v domácnosti a opatrovatelia im poskytujú možnosť užívať si svoj profesionálny a spoločenský život, čo má veľký význam pre osobnostnú rovnováhu jednotlivca. Podobne by ony mali prispieť k tvorbe zabezpečeného života týchto ľudí tým, že zohľadnia ich konkrétne potreby.

Okrem toho, keďže na tieto práce sú skôr žiadané ženy a migrantky môžu predstavovať lacnejšiu a ľahšie vykorisťovateľnú pracovnú silu, objavujú sa náznaky feminizácie migrácie.

Možné riešenia

Pri riešení zložitého problému neistoty v oblasti práce v domácnostiach a opatrovateľstve by sa mala prijať kombinovaná séria opatrení zasahujúcich do rôznych, ale súvisiacich odvetví politiky. Sú potrebné legislatívne aj nelegislatívne iniciatívy, ako aj záväzky na úrovni jednotlivých štátov aj na európskej úrovni.

Európsky parlament by mal pripraviť cestu vypracovaním legislatívnej iniciatívnej správy, v ktorej by žiadal vytvoriť spoločné pravidlá pre prácu v domácnosti a opatrovateľstvo v EÚ. Návrh by mal zahŕňať konkrétne normy zamerané na ženy a migrantov, keďže to sú kategórie obyvateľstva, z ktorých vychádza väčšina pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov.

Európska komisia by mala:

— následne prijať uvedenú legislatívnu iniciatívu,

— naliehať na členské štáty, aby prijali nevyhnutné opatrenia na profesionalizáciu práce v domácnosti a opatrovateľstva ako skutočných a osobitých sektorov, čo by viedlo k uznaniu a štandardizácii príslušných profesií a zručností,

— spolu s príslušnými európskymi agentúrami vypracovať štúdiu porovnávajúcu rôzne systémy legalizovaných prác v domácnosti a zhromažďovať údaje týkajúce sa situácie v členských štátoch,

— prispieť k prijatiu a prispôsobeniu najlepších postupov z určitých regiónov alebo členských štátov,

— prijať opatrenia potrebné na zriadenie strediska EÚ pre prácu v domácnostiach a opatrovateľstvo s cieľom lepšie monitorovať a zdokumentovať tieto podceňované povolania a navrhnúť opatrenia na riešenie tejto situácie,

— podniknúť urýchlené kroky na reformu a prijatie právnych predpisov EÚ v oblasti migračných politík umožňujúcich legalizáciu prisťahovalcov.

Členské štáty by mali:

— zahrnúť pracovníkov v domácnostiach a opatrovateľov po oficiálnom uznaní ich profesie do všetkých vnútroštátnych pracovných a antidiskriminačných zákonov,

— urýchlene ratifikovať a prijať Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov, keďže komplexne pokrýva ich potreby,

— účinne presadzovať existujúce pravidlá,

— netrestať nelegálnych pracovníkov v domácnosti alebo opatrovateľov, keď sa rozhodnú vyjsť zo začarovaného kruhu „skrytej“ práce, ale namiesto toho ich podporovať a chrániť,

— bezodkladne uplatňovať usmernenia vyplývajúce zo smernice 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania,

— vyvíjať potrebné úsilie a vypracovať inovatívne metódy kontroly s cieľom odstrániť zlé zaobchádzanie a násilie, či dokonca sexuálne zneužívanie pracovníkov v domácnostiach,

— vypracovať usmerňujúce programy zamerané na informovanie a vzdelávanie pracovníkov o dôsledkoch neistej práce, — zriadiť informačné centrá a linky pomoci pre pracovníkov, pomocou ktorých by ľahko získali informácie o svojich právach,

— bojovať proti nelegálnej práci, keďže tento jav má vážne dôsledky najmä pre pracovníkov v domácnostiach a migrujúce pracovníčky; formujúca sa „európska platforma na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce” by sa mala využívať ako rozhodujúci nástroj na riešenie tejto záležitosti,

— organizovať rozsiahlejšie kampane zamerané na informovanie zamestnávateľov a verejnosti o výhodách a ich vlastnej zodpovednosti v súvislosti s využívaním spravodlivých pracovných noriem a práv,

— prispievať k zoskupovaniu zamestnávateľov do združení a iných druhov organizácií, pretože súkromní zamestnávatelia musia zohrávať prvoradú úlohu pri legalizácii práce v domácnostiach a opatrovateľstve a pri zlepšovaní pracovných podmienok týchto zamestnancov; v neposlednom rade sú zamestnávatelia pracovníkov v domácnostiach a opatrovateľov tiež zamestnancami v iných odvetviach, a teda dokážu plne pochopiť nároky pracovníkov na práva a ochranu,

— pripraviť stimuly pre zamestnávateľov, ako sú napríklad dotácie alebo daňové odpočty pre tých, ktorí to potrebujú, s cieľom podporovať využívanie legálnych pracovníkov v domácnosti a legálnych opatrovateľov,

— presadzovať zjednodušené administratívne procedurálne systémy náboru pracovníkov v domácnostiach a opatrovateľov, ktoré by uľahčovali vytváranie legálnych pracovnoprávnych vzťahov,

— zaručiť širší prístup k ľahko prístupným a cenovo dostupným zariadeniam kvalitnej starostlivosti o deti, zdravotne postihnuté a staršie osoby, a minimalizovať tak dôvody, aby sa tieto úlohy vykonávali na neformálnych alebo neistých základoch,

— zahrnúť pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov do svojich vzdelávacích systémov a zabezpečiť, aby pracovníci v domácnosti v mladom veku neopúšťali školu len preto, aby mohli nastúpiť do práce.

Okrem toho by sa mohlo ako rozhodujúce ukázať zapojenie odborov, ak by tieto pristupovali k pracovníkov v domácnostiach a opatrovateľom vhodnými metódami, ktoré by mali byť prispôsobené špecifickému pracovnému prostrediu týchto pracovníkov; snažili sa týchto pracovníkov organizovať a informovať ich o ich právach a povinnostiach a pomáhali im nechať sa jednotne zastupovať a mať možnosť kolektívneho vyjednávania, a tiež im ponúkali právnu pomoc.

Práca v domácnosti a opatrovateľstvo by mali koniec koncov predstavovať slobodnú voľbu povolania, ktorá primerane a ľudsky berie do úvahy potreby zamestnancov v týchto odvetviach, pokiaľ ide o ich práva, ochranu, dôstojný život a vyhliadky osobného rozvoja.

7.12.2015

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k pracovníčkam v domácnosti a opatrovateľkám v EÚ

2015/2094/EHS

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Tania González Peñas (*)

(*) Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o návrhu dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) doplneného odporúčaním o pracovníkoch v domácnosti;

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 a odporúčanie č. 201 o dôstojných pracovných podmienkach pre pomocníkov v domácnosti prijaté 16. júna 2011 na Medzinárodnej konferencii práce MOP,

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o diplomatických vzťahoch z roku 1961,

A.  keďže napriek pridanej hodnote, ktorú práca v domácnosti prináša spoločnosti a hospodárstvu, a potenciálu, ktorým disponuje, zostáva z finančného hľadiska podhodnotená, je často neformálna, neregulárna a nepovažuje sa za riadne zamestnanie;

B.  keďže Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 a odporúčanie č. 201 o dôstojných pracovných podmienkach pre pomocníkov v domácnosti predstavujú historický súbor medzinárodných noriem zameraných na zlepšenie pracovných podmienok pre desiatky miliónov pracovníkov v domácnosti na celom svete; keďže väčšinu pracovníkov v domácnosti tvoria ženy a nové normy stanovené v dohovore MOP č. 189 sú dôležitým krokom k posilneniu rodovej rovnosti vo svete práce a k zabezpečeniu rovnakých práv žien a ich ochrany v súlade so zákonom; keďže však Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 doteraz ratifikovalo 22 štátov, z ktorých len 6 štátov sú členskými štátmi EÚ;

C.  keďže práca v domácnosti a opatrovateľské služby v EÚ sú dodnes len veľmi zriedkavo a nerovnomerne regulované zo strany členských štátov, a hoci sa toto odvetvie z dôvodu demografických zmien v Európe rozrastá, naďalej sa málo vie o jeho skutočnej veľkosti v hospodárstve a nie je o ňom dostatok spoľahlivých štatistických údajov;

D.  keďže pracovné vzťahy, v ktorých pracujú pracovníci v domácnosti a opatrovatelia, sa výrazne líšia v jednotlivých členských štátoch, a to od nedostatočne platených, nelegálnych a neregulárnych migrantov až po prácu v domácnosti a opatrovateľské služby poskytované v rámci verejných sociálnych služieb alebo súkromných sociálnych služieb zo strany podnikov, agentúr, združení a družstiev, alebo v rámci priameho zamestnania zo strany súkromných subjektov;

E.  keďže odvetvie domácej práce zamestnávalo podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v roku 2010 viac než 52 miliónov ľudí na celom svete, k čomu je nutné pripočítať 7,4 milióna pracovníkov v domácnosti mladších než 15 rokov; keďže podľa údajov MOP tvorili ženy v roku 2010 na celom svete 83 % pracovníkov v domácnosti, pričom vykonávali prevažne nelegálnu prácu; keďže podľa údajov MOP pracuje v EÚ približne 2,5 milióna pracovníkov v domácnosti; keďže 88 % z nich sú ženy; keďže toto odvetvie sa vyznačuje značnou feminizáciou; keďže pracovníci v domácnosti a opatrovatelia výraznou mierou prispievajú k dosiahnutiu cieľov rodovej rovnosti stratégie Európa 2020 tým, že účinne poskytujú infraštruktúru mnohým rodinám v EÚ v záujme zladenia rodinného a pracovného života; keďže vzhľadom na vysokú mieru neformálnosti práce v domácnosti na celosvetovej úrovni aj na úrovni EÚ toto číslo je v skutočnosti pravdepodobne vyššie; keďže tieňové hospodárstvo tvorí viac než 15 % európskeho HDP, čo predstavuje stratu na príjmoch vo výške viac než 2 miliardy EUR;

F.  keďže pracovníčky v domácnosti a opatrovateľky predstavujú rastúcu kategóriu pracovníkov, ktorá v priemere predstavuje približne 1 % celkovej zamestnanosti;

G.  keďže pracovníci v domácnosti čelia značnej diskriminácii, pokiaľ ide o úroveň uplatňovania ich práv a ochrany v porovnaní so všeobecnými normami krajiny, v ktorej sa práca v domácnosti reguluje prostredníctvom konkrétnych právnych predpisov a/alebo na základe kolektívneho vyjednávania a nevzťahuje sa na ňu len všeobecné pracovné právo; keďže najvýznamnejšie formy diskriminácie sa týkajú obmedzeného sociálneho zabezpečenia (najmä pokiaľ ide o dávky v nezamestnanosti, nemocenské a úrazové dávky, ako aj materskú a rodičovskú dovolenku a ďalšie typy opatrovateľskej dovolenky) a ich častého vylúčenia z právnej ochrany pred prepustením zo zamestnania;

H.  keďže práca v domácnosti a opatrovateľstvo sa vyznačujú predovšetkým týmito vlastnosťami: pracovná neistota, mobilita, flexibilita, sezónnosť, rotácia, nestálosť, dočasnosť a prevažne nelegálna práca;

I.  keďže v tomto odvetví pracuje mnoho nelegálnych pracovníkov, maloletých pracovníkov, pracujúcich migrantov, osôb pracujúcich bez zmluvy, príležitostných pracovníkov alebo pracovníkov, ktorým neboli uznané ich práva a kvalifikácie;

J.  keďže podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 je pracovník v domácnosti každá osoba vykonávajúca prácu v domácnosti, či už pre domácnosť alebo viaceré domácnosti, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu, a keďže osoba, ktorá vykonáva prácu v domácnosti len príležitostne alebo ojedinele a nie ako povolanie, nie je pracovník v domácnosti;

K.  keďže opatrovateľská práca znamená prácu vykonávanú vo verejných alebo súkromných zariadeniach alebo v súkromnej domácnosti (v súkromných domácnostiach) s cieľom poskytovať osobnú starostlivosť o starých ľudí, chorých ľudí alebo ľudí so zdravotným postihnutím, a keďže prácu opatrovateľov môžu vykonávať profesionálni opatrovatelia, ktorých môžu zamestnávať verejné alebo súkromné subjekty alebo rodiny, alebo ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, alebo ju môžu vykonávať aj neprofesionálni opatrovatelia, ktorí sú obvykle rodinnými príslušníkmi;

L.  keďže v odvetví práce v domácnosti a najmä v odvetví opatrovateľstva v EÚ pracujú aj muži, a preto si vyžadujú rovnakú ochranu a podporu, aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia a zabezpečili rovnaké príležitosti na trhu práce, ako je uvedené v článku 19 a v článku 153 ZFEÚ;

M.  keďže sa nesmie prehliadať ani situácia mužov, ktorí pracujú ako pracovníci v domácnosti alebo ako opatrovatelia, a keďže by sa mala čo najskôr vypracovať správa o ich konkrétnych problémoch a výzvach;

N.  keďže dopyt po pracovníkoch v domácnosti ovplyvňujú dva hlavné demografické trendy, a to starnutie európskeho obyvateľstva a zvýšená účasť žien na trhu práce;

O.  keďže pracovníčky a pracovníci v domácnosti, opatrovateľky a opatrovatelia zohrávajú dôležitú hospodársku aj sociálnu úlohu, keďže osobám, ktoré využívajú ich služby, umožňujú lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život a mnohým osobám umožňujú aktívne zapojenie do pracovného trhu;

P.  keďže rastúci počet starších ľudí, klesajúci počet ľudí v produktívnom veku a krátenie verejných rozpočtov majú výrazný vplyv na služby v sociálnej oblasti a keďže to bude mať aj vplyv na ľudí, ktorí budú musieť zosúladiť pracovné povinnosti a povinnosti týkajúce sa starostlivosti, a to často v náročných podmienkach;

Q.  keďže skutočná zmena v živote pracovníkov v domácnosti si vyžaduje vykonanie zmien v sociálnej oblasti a v myslení, čo predstavuje dlhý a zložitý proces;

R.  keďže ľudia odkázaní na starostlivosť žijú aj v oblastiach postihnutých nedostatkom verejných zdrojov, izoláciou alebo inými okolnosťami, ktoré im sťažujú prístup k profesionálnym opatrovateľom alebo k verejným alebo súkromným zariadeniam opatrovateľskej služby, a keďže týmto ľuďom môžu poskytovať starostlivosť len neprofesionálni opatrovatelia, ktorí sú veľmi často ich rodinnými príslušníkmi;

S.  keďže profesionalizácia znamená, že sa pracovníkom v určitom odvetví udelia také isté práva v oblasti zamestnania a sociálnej ochrany, ako majú zamestnanci pracujúci na základe pracovných zmlúv upravených zákonom, a to vrátane dôstojnej mzdy, regulovaného pracovného času, platenej dovolenky, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, dôchodku, materskej/otcovskej a nemocenskej dovolenky, odškodnenia v prípade invalidity, pravidiel, ktorými sa riadi prepustenie z práce alebo vypovedanie pracovnej zmluvy, podania žaloby v prípade zneužívania a prístupu k vzdelávaniu; keďže prácu v domácnosti a odvetvie opatrovateľských služieb možno profesionalizovať prostredníctvom kombinácie verejných financií (daňové úľavy), financií v sociálnej oblasti (rodinné prídavky, pomoc pri podnikaní, vzájomné spoločnosti a zdravotné poistenie, zamestnanecké rady atď.) a súkromných financií (platba za služby súkromnými osobami);

T.  keďže pracovníci v domácnosti sa často stretávajú s prekážkami pri začleňovaní do bežného trhu práce, ku ktorým patria administratívne a jazykové bariéry, dlhodobá tradícia nelegálnej práce v domácnosti v niektorých krajinách alebo problémy so zladením pracovného a súkromného života;

U.  keďže v obidvoch odvetviach sa rozmáha nelegálna práca a vykorisťovanie;

V.  keďže je nevyhnutné venovať pozornosť detskej práci, obťažovaniu a rozsiahlemu porušovaniu pracovných práv v odvetví práce v domácnosti, a to najmä v domácnostiach diplomatov tretích krajín zriadených v členských štátoch EÚ, keď pracovníci v domácnosti vo väčšine prípadov vstupujú na územie EÚ na základe iných pracovných povolení než v prípade ostatných migrantov pracujúcich v domácnosti a keď tieto domácnosti uplatňujú zásadu exteritoriality;

W.  keďže poskytovanie opatrovateľských služieb môže byť formálne aj neformálne a v rámci politiky je nevyhnutné riešiť tento dvojitý prístup;

X.  keďže neregulárne pracovníčky z radov migrantiek čelia znepokojivej úrovni diskriminácie a nenahlasujú prípady zneužívania, nezákonného prepustenia, nevyplatenia mzdy, násilia, diskriminácie, zneužívania, nútenej práce, podmienok zamestnávania alebo väznenia pre nedostatok vedomostí o svojich právach, jazykovú bariéru alebo strach zo zatknutia, vyhostenia alebo straty zamestnania;

Y.  keďže súčasná smernica o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (smernica 89/391/EHS) sa vzťahuje na formálne zamestnaných pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov s výnimkou pracovníkov priamo zamestnaných súkromnou domácnosťou;

Z.  keďže práca v domácnosti a opatrovateľstvo je odvetvie vytvárajúce zamestnanosť; keďže tieto pracovné miesta musia byť vysokokvalitné, keďže vďaka práci, ktorú vykonávajú pracovníci v tomto odvetví, môže byť mnoho osôb ekonomicky a spoločensky aktívnych mimo svojho domova;

AA.  keďže vzťah, ktorý existuje medzi zamestnávateľom a zamestnankyňou v domácom prostredí, má osobitný charakter, pretože zamestnankyňa často pracuje, a niekedy aj žije, v dome zamestnávateľa; keďže by sa malo rešpektovať právo na ochranu pred obťažovaním a zvýšeným rizikom zneužívania;

AB.  so zreteľom na hospodársky význam odvetvia, ktoré poskytuje pracovné príležitosti pre veľkú časť pracovných síl, a to najmä pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou;

AC.  keďže sa odhaduje, že pracovné miesta a služby poskytované rodinám predstavujú 4,9 % európskych pracovných miest, alebo celkovo 10,7 milióna pracovných miest, čo dokazuje hospodársky význam tohto typu služby;

AD.  keďže existujú výzvy v sociálnej oblasti, ako je starnutie obyvateľstva alebo sociálne vylúčenie, a je potrebné uľahčiť zosúladenie pracovného a rodinného života;

AE.  keďže pracovníci v domácnosti a opatrovatelia svojou pracovnou činnosťou výraznou mierou uľahčujú život starším ľuďom, rodičom, osamelým rodičom a deťom a keďže im za to patrí vysoká miera spoločenského uznania; keďže nie je dostatočne ohodnotená ani intenzívna starostlivosť na báze dobrovoľnosti alebo starostlivosť zo strany rodinných príslušníkov;

AF.  keďže všetky domácnosti v Európe, a to najmä domácnosti rodín s deťmi a početných rodín, môžu využívať pomoc, ktorú im ponúkajú profesionálni poskytovatelia služieb v domácnosti;

AG.  keďže služby pre domácnosť, zamestnanie v rodine a domáca starostlivosť majú potenciál zvýšiť hospodársku a sociálnu súdržnosť v EÚ;

AH.  keďže v posledných rokoch sa zvýšil podiel migrantiek medzi pracovníčkami v domácnosti;

AI.  keďže dodržiavanie a uplatňovanie existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu pracovných práv pracovníčok v domácnosti a opatrovateliek je pre niektoré členské štáty ešte stále problémom;

AJ.  keďže primeraná regulácia tohto odvetvia by prispela k boju proti nelegálnej práci;

AK.  keďže regulovaná a legálna práca v domácnosti a opatrovateľstvo prispievajú k zlepšeniu kvality života osôb, ktoré túto prácu vykonávajú, poskytuje im sociálne dávky a ochranu pred zneužívaním a diskrimináciou, znižuje riziko chudoby, marginalizácie, stigmatizácie a diskreditovania tých, ktorí ju vykonávajú, a zároveň poskytuje väčšiu záruku kvality služieb pre zamestnávateľa a prispieva k zvýšeniu príjmov do fondu sociálneho zabezpečenia členských štátov;

AL.  keďže primeraná ochrana osôb so zdravotným postihnutím, starších ľudí, chorých alebo závislých osôb alebo maloletých je základnou zásadou Únie, a keďže práca v domácnosti a opatrovateľstvo sú dôležitým odvetvím na zabezpečenie ich ochrany;

AM.  keďže úsporné opatrenia prijaté v dôsledku krízy viedli k zníženiu verejných investícií do sektora zameraného na opatrovateľstvo, čo mnoho ľudí, prevažne ženy, prinútilo obmedziť svoj pracovný čas, alebo sa vrátiť domov a starať sa o závislé osoby, starších ľudí, chorých alebo o deti;

AN.  keďže špecifiká pracoviska, na ktorom tieto osoby vykonávajú svoju prácu, nezbavujú zamestnávateľa povinnosti splniť podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia, predchádzať rizikám a rešpektovať súkromie osôb, ktoré trávia noc v domácnosti;

1.  vyzýva členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 a zabezpečili jeho dôsledné uplatňovanie v záujme zlepšenia pracovných podmienok, a aby zaručili súlad s článkami dohovoru MOP a odporúčania Medzinárodnej organizácie práce č. 201 z roku 2011 s názvom Odporúčanie o dôstojnej práci pre pracovníkov v domácnosti; pripomína, že v súlade Ústavou MOP sú vlády povinné predložiť dohovor a odporúčanie svojim vnútroštátnym zákonodarcom s cieľom podporiť opatrenia na vykonávanie týchto nástrojov a že v prípade dohovoru je cieľom postupu predkladania podporiť ratifikáciu;

2.  domnieva sa, že ratifikácia zo strany všetkých členských štátov EÚ by znamenala krok smerom k presadzovaniu a ochrane ľudských práv a predstavovala by jasný politický signál proti všetkým formám zneužívania, obťažovania a násilia páchaného na všetkých pracovníkoch a najmä na pracovníčkach v domácnosti;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri revidovaní a navrhovaní príslušných právnych aktov a zákonov jednotlivých štátov zaručili, že sa budú brať do úvahy záujmy pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a zároveň dodržiavať právomoci jednotlivých štátov;

4.  vyzýva Komisiu, aby pracovala na smernici o dovolenke pre opatrovateľov, ktorú požaduje Parlament, a víta záväzok Komisie venovať sa iniciatíve Nový štart pre pracujúcich rodičov a opatrovateľov;

5.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali konkrétny právny rámec, ktorým sa stanovia práva a povinnosti osôb, ktorých sa to týka, a ktorý umožní legálne a organizované zamestnávanie pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov v záujme poskytnutia právnej istoty pracovníkom tohto odvetvia a ich potenciálnym zamestnávateľom; žiada tiež, aby sa zohľadňovali špecifiká pracovnej zmluvy, ako aj to, že mnohí zamestnávatelia sú súkromné osoby bez hlbších znalostí právneho formalizmu;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali tvorbu družstiev pracovníkov v odvetviach opatrovateľských služieb a poskytovania služieb v domácnosti s osobitným zameraním na vidiecke oblasti vzhľadom na pozitívne účinky, ktoré budú mať na tvorbu kvalitných a udržateľných pracovných miest, a to najmä v prípade pracovníkov, ktorí majú ťažkosti so začlenením na trhu práce;

7.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s článkom 17 dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 vytvorili účinné a prístupné mechanizmy podávania sťažností a prostriedky na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi a nariadeniami jednotlivých štátov na ochranu pracovníkov v domácnosti; okrem toho žiada členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali opatrenia v oblasti pracovnej inšpekcie, presadzovania a sankcií s náležitým ohľadom na osobitné charakteristiky práce v domácnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami; žiada, aby tieto opatrenia, pokiaľ je to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami, určili podmienky, za ktorých možno vstupovať do priestorov domácnosti s náležitým ohľadom na súkromie; žiada členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi predpismi zvážili, akými mechanizmami by sa dalo účinne pôsobiť proti zneužívaniu práv, napríklad prostredníctvom domových prehliadok v prípadoch, keď existuje odôvodnené podozrenie zo zneužívania;

8.  uznáva neochotu niektorých členských štátov prijať právne predpisy v súkromnej sfére; domnieva sa však, že spoločnosť aj príslušní pracovníci doplatia na neprijatie opatrení; zdôrazňuje, že predpokladaný nárast dopytu po opatrovateľoch, a to najmä v domácnostiach, si bude vyžadovať prijatie týchto právnych predpisov v záujme ochrany týchto pracovníkov; žiada preto členské štáty, aby spolu so sociálnymi partnermi prijali opatrenia na zabezpečenie primeraného a náležitého systému kontrol v súlade s článkom 17 dohovoru MOP č. 189, ako aj primerané pokuty za porušenie zákonov a predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci;

9.  pripomína členským štátom význam efektívneho boja proti nelegálnej práci, ktorej sú pracovníci v domácnosti a opatrovatelia často vystavení; pripomína, že nelegálna práca ich oberá o sociálne zabezpečenie a spochybňuje ich pracovné a bezpečnostné podmienky na pracovisku; víta európsku platformu proti nelegálnej práci, zameranú na prevenciu a odstránenie nelegálnej práce, keďže tieňové hospodárstvo ohrozuje istotu zamestnania, vplýva na kvalitu starostlivosti a na pracovné podmienky mnohých nelegálnych opatrovateľov, ohrozuje udržateľnosť systému sociálneho zabezpečenia a znižuje daňové príjmy do štátnej pokladnice;

10.  vyzýva členské štáty, aby investovali do počtu a kvality prostriedkov predchádzania, odhaľovania a odstraňovania vysokého počtu prípadov nelegálneho zamestnania v sektore práce v domácnosti a opatrovateľstva, najmä pokiaľ ide o prípady obchodovania s ľuďmi a zneužívania pracovných síl a v prípade spoločností poskytujúcich služby v domácnosti a opatrovateľské služby, ktoré využívajú nelegálne zamestnávanie a nepravú samostatne zárobkovú činnosť, s cieľom chrániť pracovníkov a podporovať prechod z nelegálnej na legálnu prácu prostredníctvom lepšej ochrany a účinnejších mechanizmov kontroly a inšpekcie práce;

11.  odporúča členským štátom, aby podporovali jasnú reguláciu legálneho zamestnávania pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a poskytli stimuly pracovníkom v domácnosti a ich potenciálnym zamestnávateľom, aby si zvolili legálny spôsob zamestnania; nabáda členské štáty, aby zaviedli daňovú podporu a jednoduché systémy zamestnávania pre rodiny zamestnávajúce pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov s cieľom odrádzať od čiernej práce a bojovať proti nej, ako to odporučil Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku na tému Rozvoj služieb pre rodiny v záujme zvýšenia miery zamestnanosti a podpory rovnosti mužov a žien v zamestnaní (SOC/508); odporúča Komisii, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi pomocou úspešných modelov, ktoré mali za následok pozitívny sociálny a pracovný vplyv na toto odvetvie, ako sú „systém poukážok na služby“ (poukážky na služby), ktorý uplatňuje Belgicko, alebo iné, ako napríklad „zamestnanecký kupón na všeobecné služby“ (CESU) vo Francúzsku; víta komplexný sociálny účinok tejto profesionalizácie, a to najmä vo vidieckych oblastiach;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili a presadzovali primeranú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, napríklad ochranu materstva, a aby prijali opatrenia na predchádzanie pracovným úrazom a rizikám zranení a chorôb z povolania; zdôrazňuje, že v prípade osôb, ktoré už pracujú v tomto odvetví, je potrebné skvalitniť normy prostredníctvom vzdelávania zameraného na prax a systémov rekvalifikácie; nazdáva sa, že takéto vzdelávanie by malo zahŕňať riadenie rizík v oblasti úloh súvisiacich s polohami a pohybom, riadenie biologických a chemických rizík, ako aj asistenčné technológie;

13.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vyňatie zo smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci 89/391/EHS;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zozbierali, analyzovali a uverejnili spoľahlivé štatistické údaje rozdelené podľa veku, pohlavia a národnosti s cieľom umožniť informované diskusie pri hľadaní najlepších riešení profesionalizácie odvetvia práce v domácnosti a žiada, aby boli EUROFOND a OSHA poverené vypracovaním metód na zabezpečenie ochrany, podávanie sťažností a zvyšovanie informovanosti;

15.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula diskusie o situácii v odvetviach pomocníkov v domácnosti a opatrovateľov do programu Výboru pre zamestnanosť (EMCO);

16.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli a v spolupráci so sociálnymi partnermi zlepšili informačné kanály venované právam pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, a aby zaistili čo najvyššiu dostupnosť týchto informácií pre všetkých pracovníkov; v tomto zmysle odporúča, aby na základe najlepších postupoch v členských štátoch vytvorili regionálne a miestne informačné centrá, linky pomoci a webové stránky, ktoré by poskytovali podporu a informácie, aj v podobe informačných kampaní, o právach pracovníkov v domácnosti a opatrovateľoch v každom členskom štáte, dostupné v jazyku tohto štátu a v iných vhodných jazykoch; zdôrazňuje, že takéto informácie by mali vedieť poskytovať aj organizácie občianskej spoločnosti, ako sú organizácie zastupujúce ženy a migrantov; zdôrazňuje, že tieto nástroje sa musia vytvárať aj tak, aby poskytovali čo možno najlepšie postupy, poradenstvo a usmernenia prípadným zamestnávateľom vrátane rodín a agentúr, a že by sa mali poskytovať vzorové pracovné zmluvy, aby sa zaručilo, že zamestnávatelia si splnia svoje povinnosti;

17.  pripomína členským štátom, že na základe Viedenského dohovoru o diplomatických vzťahoch z roku 1961 sú diplomatické delegácie povinné dodržiavať zákony a právne predpisy, vrátane pracovného práva hostiteľského štátu, a nabáda členské štáty, aby účinne presadzovali túto povinnosť s cieľom zabrániť beztrestnosti domácností diplomatov v prípade zneužívania pracovníkov v domácnosti; žiada členské štáty, aby zvážili, akým spôsobom môžu poskytnúť lepšiu ochranu pracovníkom, ktorí pracujú pre diplomatický zbor alebo v tomto zbore, a aby umožnili pracovníkom v domácnosti zmeniť pracovné miesto;

18.  odporúča vypracovať v jednotlivých členských štátoch zmluvu na báze konsenzu pre prácu v domácnosti a opatrovateľstvo ako výsledok procesu sociálneho dialógu medzi sociálnymi partnermi, zamestnávateľmi a pracovníčkami;

19.  zdôrazňuje potrebu informovanosti zamestnávateľov o ich povinnostiach tým, že sa im poskytnú informácie o osvedčených postupoch týkajúcich sa prijímania zamestnancov, právnych záväzkoch, sankciách v prípade porušenia a o informačných a asistenčných službách, ktoré sú im k dispozícii, pričom zdôrazňuje, že je potrebné, aby zamestnávateľ uznal túto skupinu ako pracovníčky s určitými právami;

20.  odporúča vypracovať kampane, ktoré budú členské štáty podporovať v záujme zviditeľnenia, zvýšenia povedomia a informovania o verejných a súkromných organizáciách, rodinách a celej verejnej mienke, v ktorých sa zdôrazní dôstojnosť práce a uzná dôležitá úloha a prínos pracovníčok v domácnosti a opatrovateliek v záujme fungovania spoločnosti;

21.  žiada riadne zastúpenie sociálnych partnerov na európskej úrovni a úrovni jednotlivých štátov, najmä odborové zväzy, aby zintenzívnili odvetvové kolektívne vyjednávanie v záujme účinnej podpory a presadzovania dôstojných pracovných podmienok v týchto odvetviach; žiada tiež náležité zastúpenie profesijných organizácií spolupracujúcich s pracovníkmi v domácnosti a opatrovateľmi a pracujúcich v ich záujme, ako aj zastúpenie ostatných organizácií občianskej spoločnosti s cieľom zaručiť, aby si boli v plnej miere vedomí úlohy zabezpečenia pracovných práv žien zamestnaných ako pracovníčky v domácnosti a opatrovateľky;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pracovníčky v domácnosti a opatrovateľky sú stále nedostatočne zastúpené v odborových organizáciách jednotlivých členských štátov a vyzýva na zabezpečenie účasti týchto pracovníčok v odborových zväzoch;

23.  vyzýva orgány jednotlivých štátov zodpovedné za poskytovanie verejnej pomoci, aby podporovali zakladanie družstiev, samosprávnych združení a platforiem pre pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, keďže tieto organizácie prispievajú k organizovanej ochrane tejto skupiny;

24.  požaduje, aby sa v každom sektore rázne zakročilo proti spoločnostiam, ktorých podnikateľský model sa opiera o vykorisťovanie nelegálnych pracovníkov s cieľom minimalizovať prevádzkové náklady, maximalizovať zisk a oslabiť konkurencieschopnosť spoločností, ktoré neuplatňujú nelegálne praktiky;

25.  vyzýva tvorcov politík, aby uznali služby poskytované pre domácnosť, zamestnanie v rodine a domácu starostlivosť ako cenné hospodárske odvetvie, ktoré si vyžaduje lepšiu reguláciu v členských štátoch s cieľom vytvoriť prostredie priaznivé pre pracovníkov v domácnosti a poskytnúť rodinám možnosť prevziať úlohu zamestnávateľov;

26.  odporúča cielený program školení pre spoločenských aktérov, ktorí sú do riešenia tohto problému priamo zapojení (príslušníci polície a sociálni pracovníci), s cieľom umožniť, aby poskytovali účinnejšiu pomoc obetiam takejto diskriminácie;

27.  poukazuje na význam podpory uznávania odborných kvalifikácií a zručností pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov v tomto odvetví s cieľom zabezpečiť im lepšie vyhliadky profesionálneho rozvoja, okrem iného osobitnú odbornú prípravu pre jednotlivcov pracujúcich so starými ľuďmi a deťmi, a to s cieľom posilniť tvorbu kvalitných pracovných miest a lepších pracovných podmienok vrátane poskytovania formálnych zmlúv, prístup k vzdelávaniu a väčšieho spoločenského uznania; uznáva, že je dôležité zaručiť overenie a osvedčenie nadobudnutých zručností, kvalifikácií a skúseností a podporovať profesionálny rast; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je mimoriadne dôležité zavádzať vzdelávacie a rekvalifikačné kurzy;

28.  zdôrazňuje význam profesionálnych služieb v domácnosti, ktoré odbremenia najmä početné rodiny a rodiny s deťmi;

29.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby podporila členské štáty, aby vytvorili spôsoby na profesionalizáciu, odbornú prípravu, ďalší rozvoj zručností a uznávanie kvalifikácií pracovníčok v domácnosti a opatrovateliek, vrátane zvýšenia ich gramotnosti s cieľom zlepšiť možnosti ich osobného profesionálneho a pracovného rozvoja;

30.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom inšpekcií v záujme kontroly, monitorovania a dohľadu nad náborom pracovníčok v domácnosti a opatrovateliek, ktoré by vykonávali firmy alebo agentúry pre ich umiestňovanie, a poukazuje na potrebu zvýšenia počtu štátnych inšpektorov a inšpekcií na účely kontroly dodržiavania zákona;

31.  vyzýva členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenia v odvetviach práce v domácnosti a opatrovateľstva, ktoré hospodárstvu prinášajú vysokú pridanú hodnotu, a to tým, že uznajú túto prácu ako plnoprávne zamestnanie a pracovníkom v domácnosti a opatrovateľom zaručia skutočnú ochranu ich pracovných práv a sociálnu ochranu prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov alebo kolektívnych dohôd, najmä pokiaľ ide o ich mzdu, pracovný čas, ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci, dovolenku, materskú dovolenku, dôchodkové práva a uznanie zručností, pričom budú zohľadňovať charakteristické črty tohto odvetvia;

32.  opakuje výzvu Parlamentu, že sa musí viesť štruktúrovaný odvetvový dialóg (18);

33.  podporuje výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi v záujme zlepšenia opatrení a ich dosahov;

34.  pripomína, že je potrebné formálne uznať au-pair v súlade s Európsku dohodu o umiestňovaní au-pair a zintenzívniť kontroly, aby sa au-pair nestali neformálnou a lacnou náhradou pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov;

35.  navrhuje, aby Komisia zvážila potrebu a užitočnosť právneho aktu, ktorý by zahŕňal práva uznané v dohovore Medzinárodnej organizácie práce č. 189 a ktorý by sa vzťahoval na opatrovateľov a osoby poskytujúce tieto služby dočasne, príležitostne alebo sporadicky, s osobitným odkazom na osobitne znevýhodnené skupiny;

36.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pracovníci v domácnosti a opatrovatelia sa budú v Európe považovať za plnohodnotné ľudské bytosti, ktoré budú mať možnosť zosúladiť pracovný a súkromný život, a že sa na nich bude vzťahovať smernica o pracovnom čase (2003/88/ES), aby mali zabezpečený nevyhnutný čas na odpočinok a neboli nútení pracovať nadmerne dlhý pracovný čas;

37.  opakuje, že Európsky parlament trvá na vhodnej a primeranej podpore neformálnych opatrovateľov;

38.  zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť európske politiky v oblasti migrácie potrebám pracovného trhu v oblasti pracovníkov v domácnosti s cieľom chrániť migrantky pred situáciou nelegálnej práce, do ktorej by sa mohli dostať;

39.  pripomína Rade Európy jej povinnosť overiť uplatňovanie Európskeho dohovoru o právnom postavení migrujúcich pracovníkov a Medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN vo svojej rezolúcii č. 45/158 z 18. decembra 1990;

40.  poukazuje na to, ako je dôležité zaistiť primeranú úroveň ochrany pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, no tiež, že je dôležité nespomaliť a neskomplikovať zamestnávanie týchto pracovníkov, keďže by to mohlo niektorých zamestnávateľov odradiť od náboru týchto pracovníkov; v tomto zmysle nabáda členské štáty, aby vytvorili oficiálne systémy zamestnávania pracovníkov v domácnosti, napríklad šekov za služby, ktoré súkromným domácnostiam ponúkajú jednoduchý a rýchly spôsob, ako týmto zamestnancom platiť a zaistiť im sociálne zabezpečenie;

41.  žiada inštitúcie EÚ, aby pozmenili a doplnili všetky smernice EÚ, ktoré sú v rozpore s Dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 189;

42.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že víza udelené pracovníkom v domácnosti a opatrovateľom umožnia týmto zamestnancom zmeniť zamestnávateľa, ak sú vystavení zneužívaniu, porušovaniu ľudských práv a nevyhovujúcemu pracovnému prostrediu alebo akýmkoľvek podmienkam, ktoré sú v rozpore s vnútroštátnymi normami stanovenými vo vnútroštátnych alebo európskych právnych predpisoch v oblasti zamestnávania;

43.  vyzýva členské štáty, ktoré majú stanovenú minimálnu hrubú mzdu, aby zabezpečili, že všetci opatrovatelia a pracovníci v domácnosti budú odmeňovaní na základe tejto minimálnej mzdy;

44.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že pracovníci v domácnosti a opatrovatelia získajú príspevky na dôchodok v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

3.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

43

6

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Zdzisław Krasnodębski, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Heinz K. Becker, Lynn Boylan, Mircea Diaconu, Tania González Peñas, Paloma López Bermejo, Monika Vana

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Diane James, Martina Michels, Estefanía Torres Martínez, Flavio Zanonato

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

18.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

16

1

14

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Angelika Mlinar, Angelika Niebler, Maria Noichl, Marijana Petir, João Pimenta Lopes, Terry Reintke, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Biljana Borzan, Rosa Estaràs Ferragut, Arne Gericke, Kostadinka Kuneva, Constance Le Grip, Dubravka Šuica, Marc Tarabella

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Mike Hookem

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

16

+

ECR

Arne Gericke

EFDD

Daniela Aiuto

GUE/NGL

Malin Björk, Kostadinka Kuneva, João Pimenta Lopes

PPE

Marijana Petir

S&D

Maria Arena, Biljana Borzan, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Mary Honeyball, Maria Noichl, Marc Tarabella

VERTS/ALE

Terry Reintke, Jordi Sebastià, Ernest Urtasun

1

-

EFDD

Mike Hookem

14

0

ALDE

Catherine Bearder, Beatriz Becerra Basterrechea, Angelika Mlinar

ECR

Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská

PPE

Rosa Estaràs Ferragut, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Elisabeth Köstinger, Constance Le Grip, Angelika Niebler, Michaela Šojdrová, Dubravka Šuica, Anna Záborská

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 39.

(3)

Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 138.

(4)

Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.

(5)

Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0218.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0050.

(8)

Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 21.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0068.

(10)

Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 9.

(11)

SOC/372 – CESE 336/2010 fin.

(12)

COM(2013)0152, 21. marca 2013.

(13)

Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 128.

(14)

Pracovníci v domácnostiach na celom svete: globálne a regionálne štatistiky a rozsah právnej ochrany, Medzinárodný úrad práce, Ženeva: MOP, 2013.

(15)

Tamže.

(16)

Tamže.

(17)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0328.

(18)

http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P7-TA-2013-0328&language=EN&ring=A7-2013-0221

Právne oznámenie