Postup : 2015/2095(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0066/2016

Predkladané texty :

A8-0066/2016

Rozpravy :

PV 12/04/2016 - 3
CRE 12/04/2016 - 3

Hlasovanie :

PV 12/04/2016 - 5.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0102

SPRÁVA     
PDF 918kWORD 525k
23.3.2016
PE 575.215v02-00 A8-0066/2016

o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii

(2015/2095(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajkyne: Roberta Metsola, Kashetu Kyenge

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii

(2015/2095(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu, a najmä na právo na nevyhostenie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa z roku 1989 a uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982, Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974 a Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori z roku 1979 v znení zmien,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z roku 1990,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán týkajúci sa maloletých bez sprievodu (2010 – 2014) (COM(2010)0213) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe(3),

–  so zreteľom na rozpravy, ktoré sa uskutočnili vo Výbore Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, konkrétne na rozpravu zo 14. apríla 2015 za prítomnosti komisára Avramopoulosa, zo 6. mája o solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti vrátane záväzkov v oblasti pátrania a záchrany, z 26. mája o stratégii spolupráce s tretími krajinami, zo 4. júna o rozvíjaní bezpečných a legálnych spôsobov vstupu žiadateľov o azyl a utečencov do EÚ a o vykonávaní spoločného európskeho azylového systému, z 25. júna o boji proti nezákonnému prevádzaniu, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu neregulárnych migrantov, o vytváraní primeraných legálnych spôsobov ekonomickej migrácie a o riadení hraníc a vízovej politike, z 2. júla o spôsobe, akým sa finančné prostriedky v oblasti vnútorných vecí vynakladajú na migráciu a rozvoj, zo 6. júla o prvom balíku návrhov Komisie v nadväznosti na migračnú agendu, o solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti vrátane záväzkov v oblasti pátrania a záchrany a o rozvíjaní bezpečných a legálnych spôsobov vstupu žiadateľov o azyl a utečencov do EÚ, zo 16. júla, za prítomnosti odborníkov na finančné prostriedky EÚ určené na migračné politiky, o politikách, postupoch a údajoch týkajúcich sa maloletých bez sprievodu v členských štátoch EÚ a Nórsku, o spolupráci s tretími krajinami v oblasti migrácie a o skúmaní nových ciest pre právne predpisy v oblasti ekonomickej migrácie, z 22. septembra o druhom balíku návrhov Komisie v nadväznosti na migračnú agendu, z 23. septembra s národnými parlamentmi o prístupe založenom na hotspotoch a o riešení migrácie na národnej a miestnej úrovni, z 19. októbra o boji proti nezákonnému prevádzaniu, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu neregulárnych migrantov, z 10. novembra o oznámení Komisie s názvom Riadenie utečeneckej krízy: aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510), z 19. novembra o vnútorných a vonkajších finančných prostriedkoch EÚ súvisiacich s jej migračnou a azylovou politikou, z 10. decembra o spolupráci EÚ s tretími krajinami v oblasti migrácie a z 21. decembra o riadení hraníc a vízovej politike, o účinnom vykonávaní spoločného európskeho azylového systému (CEAS) a o vytváraní primeraných legálnych spôsobov ekonomickej migrácie,

–  so zreteľom na rozpravy, ktoré sa konali 1. apríla 2015 počas spoločnej schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre rozvoj na tému súvislostí medzi rozvojom a migráciou a 15. septembra počas spoločnej schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre zahraničné veci a Podvýboru pre ľudské práva na tému dodržiavania ľudských práv v kontexte migračných tokov v Stredozemí,

–  so zreteľom na správy Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z návštevy jeho delegácie na Lampeduse zameranej na pátracie a záchranné operácie v septembri 2015 a z návštevy jeho delegácie v Tunisku zameranej na spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie, azylu a kontroly hraníc v októbri 2015 a so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci z návštevy spoločnej delegácie na Sicílii zameranej na spôsob riešenia migračného náporu v regióne, a to najmä z rozpočtového hľadiska, v júli 2015,

–  so zreteľom na desaťbodový akčný plán Komisie pre migráciu, ktorý bol predložený na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a Rady pre vnútorné veci v Luxemburgu 20. apríla 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska migračná agenda (COM(2015)0240),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/778 o vojenskej operácii Európskej únie v južnej časti centrálneho Stredozemia,

–  so zreteľom na rozhodnutie veľvyslancov EÚ v rámci Politického a bezpečnostného výboru začať druhú fázu operácie EUNAVFOR Med, ktorá bola premenovaná na operáciu Sophia(4), a so zreteľom na operácie pod vedením NATO v Egejskom mori,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2240 (2015) z 9. októbra 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) (COM(2015)0285),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní nariadenia Eurodac, pokiaľ ide o povinnosť odoberať odtlačky prstov (SWD(2015)0150),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie týkajúce sa európskeho systému presídľovania (C(2015)3560 final) a na závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade týkajúce sa presídlenia 20 000 osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov, ktoré boli predložené na zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci 20. júla 2015,

–  so zreteľom na vysvetľujúcu poznámku Komisie k prístupu založenému na hotspotoch a na správy o súčasnom stave v Grécku a Taliansku z 10. februára 2016, ako aj na správu o pokroku Grécka zo 4. marca 2016,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 zo 14. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601 z 22. septembra 2015 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka,

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje krízový mechanizmus premiestnenia a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (COM(2015)0450),

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ (COM(2015)0452),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ v oblasti návratu (COM(2015)0453),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie, ktorým sa ustanovuje spoločná „príručka o návrate“, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh spojených s návratom (C(2015)6250), a na jeho prílohu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o pravidlách verejného obstarávania v súvislosti so súčasnou azylovou krízou (COM(2015)0454),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: úloha vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2015)40),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike (C(2015)7293),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riadenie utečeneckej krízy: okamžité opatrenia operatívneho, rozpočtového a právneho charakteru na základe európskej migračnej agendy (COM(2015)0490) a na jeho prílohy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riadenie utečeneckej krízy: aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510) a na jeho prílohy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska pohraničná a pobrežná stráž a účinné riadenie vonkajších hraníc EÚ (COM(2015)0673), na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2007/2004, nariadenie (ES) č. 863/2007 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (COM(2015)0671), na návrh nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady o európskom cestovnom doklade pre návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín (COM(2015)0668), na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 562/2006, pokiaľ ide o posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz (COM(2015)0670), na návrh Komisie na rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Švédska v súlade s článkom 9 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1523 a článkom 9 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (COM(2015)0677) a na odporúčanie Komisie o dobrovoľnom systéme prijímania osôb z humanitárnych dôvodov s Tureckom (C(2015)9490),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade o stave v oblasti vykonávania prioritných opatrení podľa európskej migračnej agendy (COM(2016)0085),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie určené Helénskej republike, pokiaľ ide o naliehavé opatrenia, ktoré má Grécko prijať s ohľadom na obnovenie presunov podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013 (C(2016)871),

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Rady o dočasnom pozastavení premiestňovania 30 % žiadateľov pridelených Rakúsku podľa rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (COM(2016)0080),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade a Rade s názvom Späť k Schengenu – plán (COM(2016)0120),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Druhá správa o pokroku Turecka v plnení požiadaviek jeho plánu liberalizácie vízového režimu (COM(2016)0140),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o poskytovaní núdzovej pomoci v rámci Únie (COM(2016)0069), sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0097) a pripravovaný opravný rozpočet na rok 2016 s cieľom vytvoriť rozpočtový riadok pre tento nástroj,

–  so zreteľom na závery, ktoré prijala Európska rada na svojom mimoriadnom zasadnutí 23. apríla 2015, na svojom zasadnutí 25. a 26. júna 2015, na neformálnom stretnutí hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ venovanom migrácii 23. septembra 2015, na svojom zasadnutí 15. októbra 2015, na svojom zasadnutí 17. a 18. decembra 2015 a na svojom zasadnutí 18. a 19. februára 2016,

–  so zreteľom na závery, ktoré prijala Rada na svojom zasadnutí týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu 20. júla 2015, na zasadnutí týkajúcom sa migrácie 20. júla 2015, na zasadnutí týkajúcom sa budúcnosti politiky návratu 8. októbra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa migrácie 12. októbra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa opatrení na zvládanie utečeneckej a migračnej krízy 9. novembra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa stavu bez štátnej príslušnosti 4. decembra 2015 a na zasadnutí týkajúcom sa prevádzačstva 10. marca 2016,

–  so zreteľom na závery Predsedníctva prijaté 14. septembra 2015,

–  so zreteľom na závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade z 20. júla 2015 týkajúce sa presídlenia 20 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov,

–  so zreteľom na spoločný akčný plán EÚ a Turecka z 15. októbra 2015 a na správy o jeho vykonávaní z 10. februára a zo 4. marca 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ zo 7. marca 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie konferencie na vysokej úrovni o trase cez východné Stredozemie a západný Balkán, ktoré bolo prijaté 8. októbra 2015, na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov o príleve utečencov pozdĺž západobalkánskej trasy, ktoré bolo prijaté na zasadnutí 25. októbra 2015, a na správu o pokroku z 10. februára 2016,

–  so zreteľom na akčný plán a politické vyhlásenie prijaté na samite Európskej únie a Afriky o migrácii, ktorý sa konal vo Vallette 11. a 12. novembra 2015,

–  so zreteľom na činnosť a správy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), najmä na výročnú správu o situácii v oblasti azylu v Európskej únii za rok 2014 a na mesačné azylové trendy,

–  so zreteľom na činnosť a správy agentúry Frontex, najmä na výročnú správu o analýze rizík za rok 2015 a na štvrťročné správy jej siete pre analýzu rizík,

–  so zreteľom na činnosť a správy Europolu, najmä spoločný operačný tím MARE, a na zriadenie Európskeho strediska pre boj proti prevádzačstvu (EMSC) zo strany Europolu,

–  so zreteľom na činnosť a správy Eurojustu, najmä na jeho správy o obchodovaní s ľuďmi,

–  so zreteľom na činnosť, výročné správy a štúdie Agentúry pre základné práva (FRA), najmä štúdie o závažných formách pracovného vykorisťovania a o kriminalizácii migrantov v neregulárnej situácii a osôb, ktoré im pomáhajú,

–  so zreteľom na štúdie tematickej sekcie C o vykonávaní článku 80 ZFEÚ, o nových prístupoch, alternatívnych cestách a spôsoboch prístupu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu ku konaniam o azyle, o preskúmaní nových legislatívnych ciest v oblasti pracovnej migrácie do EÚ, o posilnení spoločného európskeho azylového systému a alternatív k dublinskému nariadeniu, o spolupráci EÚ s tretími krajinami v oblasti migrácie a o prijímaní utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ a so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie D s názvom Finančné prostriedky EÚ na migračné politiky: analýza efektívnosti a najlepších postupov do budúcnosti a na štúdiu tematickej sekcie EXPO s názvom Migranti v Stredozemí: ochrana ľudských práv,

–  so zreteľom na štúdie Európskej migračnej siete (EMS), najmä na štúdiu o politikách, postupoch a údajoch týkajúcich sa maloletých bez sprievodu,

–  so zreteľom na činnosť a správy Vysokého komisára OSN pre utečencov,

–  so zreteľom na činnosť a správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov,

–  so zreteľom na činnosť, správy a uznesenia Rady Európy,

–  so zreteľom na činnosť a správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu,

–  so zreteľom na činnosť a správy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov k európskej migračnej agende prijaté na jeho 115. plenárnom zasadnutí 3. – 4. decembra 2015,

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k európskej migračnej agende a akčnému plánu EÚ proti prevádzaniu migrantov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(5),

–  so zreteľom na pracovný dokument k článku 80 o solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti vrátane záväzkov v oblasti pátrania a záchrany,

–  so zreteľom na pracovný dokument o boji proti nezákonnému prevádzaniu, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu neregulárnych migrantov

–  so zreteľom na pracovný dokument o riadení hraníc a vízovej politike vrátane úlohy agentúry Frontex a iných príslušných agentúr,

–  so zreteľom na pracovný dokument o rozvíjaní bezpečných a legálnych spôsobov vstupu žiadateľov o azyl a utečencov do EÚ vrátane politiky Únie v oblasti presídlenia a príslušných integračných politík,

–  so zreteľom na pracovný dokument o vytváraní primeraných legálnych spôsobov ekonomickej migrácie,

–  so zreteľom na pracovný dokument o vnútorných a vonkajších finančných prostriedkoch EÚ súvisiacich s jej migračnou a azylovou politikou,

–  so zreteľom na pracovný dokument o efektívnom vykonávaní spoločného európskeho azylového systému (CEAS) vrátane úlohy EASO,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0066/2016),

A.  keďže vo svojom uznesení zo 17. decembra 2014 poveruje Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby posúdil rôzne príslušné politiky, vypracoval súbor odporúčaní a informoval plénum prostredníctvom strategickej iniciatívnej správy;

B.  keďže podľa údajov agentúry Frontex(6) bolo v roku 2015 pri pokuse o neregulárny prienik cez vonkajšie hranice EÚ odhalených 1,83 milióna osôb, čo je bezpríkladný rekord v porovnaní s 282 500 migrantmi, ktorí prichádzali do Únie počas celého roka 2014; keďže podľa údajov IOM/UNICEF približne 20 % všetkých migrantov prichádzajúcich po mori tvoria deti(7);

C.  keďže podľa údajov Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO)(8) bolo v roku 2015 v EÚ+(9) podaných vyše 1,4 milióna žiadostí o medzinárodnú ochranu, pričom ich počet stabilne rástol od apríla a zároveň sa zmenšoval podiel opakovaných žiadostí; keďže asi 6 % žiadateľov uviedlo, že sú maloleté osoby bez sprievodu; keďže vo februári 2016 bolo medzi osobami, ktoré prišli do Grécka po mori, 22 % žien a 40 % detí(10);

D.  keďže na účely Dohovoru OSN o právach dieťaťa je dieťaťom každá ľudská bytosť vo veku do osemnásť rokov;

E.  keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu bolo v roku 2015 nahlásených vyše 3 771 mŕtvych alebo nezvestných osôb v Stredozemnom mori(11); keďže do 8. marca 2016 bolo nahlásených 444 utopených osôb v Stredozemnom mori; keďže počas prvých deviatich týždňov roku 2016 zahynulo 77 detí, čo je v priemere viac než jedno za deň; keďže podľa najnovších údajov Europolu zmizlo po príchode do Európy najmenej 10 000 detí bez sprievodu;

F.  keďže 3. október by sa mal vyhlásiť za Deň spomienky na všetkých mužov, ženy a deti, ktorí zahynuli pri pokuse o útek zo svojich krajín pred prenasledovaním, konfliktom a vojnou, ako aj na všetkých mužov a ženy, ktorí každý deň riskujú svoje životy, aby ich zachránili;

G.  keďže niektoré časti sveta sú postihnuté vojnou a násilím a trpia kombinovanými účinkami extrémnej chudoby, degradácie životného prostredia a nedostatku príležitostí pre mladých ľudí, čo môže podnietiť ďalšie násilie a neistotu a viesť k ďalším presunom populácie;

Článok 80 ZFEÚ – Solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti vrátane záväzkov v oblasti pátrania a záchrany

H.  keďže článok 80 ZFEÚ kladie zásadu solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti do centra celého systému Únie a poskytuje právny základ na vykonávanie týchto zásad v rámci politík Únie v oblasti azylu, migrácie a kontroly hraníc;

I.  keďže solidarita môže mať vnútorný aj vonkajší rozmer; keďže relokácia, vzájomné uznávanie rozhodnutí o azyle, opatrenia operačnej podpory a proaktívny výklad súčasného dublinského nariadenia a smernice o dočasnej ochrane sú nástrojmi vnútornej solidarity, zatiaľ čo premiestnenie, humanitárne prijímanie a pátranie a záchrana na mori podporujú vonkajšiu solidaritu, pričom mechanizmus civilnej ochrany sa môže zameriavať na oba rozmery;

J.  keďže z 39 600 žiadateľov o azyl, ktorí čakajú v talianskych prijímacích zariadeniach na premiestnenie do iných členských štátov, bolo do 3. marca 2016 skutočne premiestnených iba 338, zatiaľ čo v Grécku bolo z plánovaných 66 400 premiestnení vykonaných iba 322;

Boj proti nezákonnému prevádzaniu, obchodovaniu s ľuďmi a pracovnému vykorisťovaniu neregulárnych migrantov

K.  keďže prevádzanie migrantov, obchodovanie s nimi a ich pracovné vykorisťovanie predstavujú odlišné právne javy, proti ktorým bojujú rôzne právne rámce na úrovni Únie a na medzinárodnej úrovni a ktoré si vyžadujú riadne cielené reakcie, hoci v praxi sa často prekrývajú; keďže zločinecké siete prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi dokážu poľahky zmeniť svoj spôsob práce, čo si vyžaduje rýchle prispôsobenie reakcií na základe najnovších a najpresnejších údajov; keďže úsilie o boj proti nezákonnému prevádzaniu migrantov by nemalo mať vplyv na osoby poskytujúce humanitárnu pomoc neregulárnym migrantom;

L.  keďže boj proti prevádzaniu migrantov, obchodovaniu s nimi a ich pracovnému vykorisťovaniu si vyžaduje krátkodobé, strednodobé aj dlhodobé reakcie vrátane opatrení na narušenie zločineckých sietí a trestné stíhanie zločincov, zhromažďovania a analýzy údajov, opatrení na ochranu obetí a na návrat migrantov s neregulárnym pobytom, ako aj spoluprácu s tretími krajinami, dlhodobejšie stratégie riešenia dopytu po obetiach obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva a základných príčin migrácie, ktoré vháňajú ľudí do rúk zločinných prevádzačov;

Riadenie hraníc a vízová politika vrátane úlohy pohraničnej agentúry a iných príslušných agentúr

M.  keďže v súvislosti s viacerými návrhmi Komisie v oblasti pohraničnej a vízovej politiky sa uplatňuje riadny legislatívny postup, najmä pokiaľ ide o návrh nariadenia o vízovom kódexe Únie (prepracované znenie) (2014/0094 COD), návrh nariadenia, ktorým sa stanovuje okružné vízum (2014/0095 COD), a návrh nariadenia o jednotnom formáte víz: bezpečnosť (2015/0134 COD); keďže Komisia nedávno iniciovala nové návrhy v tejto oblasti, na ktoré sa bude uplatňovať riadny legislatívny postup;

N.  keďže zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach musí ísť ruka v ruke s účinným riadením vonkajších hraníc, vysokými spoločnými normami, účinnou výmenou informácií medzi členskými štátmi a plným dodržiavaním základných práv všetkých osôb;

O.  keďže Európsky parlament vyzval pohraničnú agentúru Únie, aby posilnila svoje kapacity na riešenie prípadných porušení základných práv, a to aj v rámci svojich pracovných dojednaní uzavretých s príslušnými orgánmi tretích krajín, a keďže návrh Komisie na vytvorenie novej pohraničnej agentúry Únie obsahuje mechanizmus na predkladanie sťažností;

P.  keďže súčasný vízový kódex umožňuje členským štátom odchýliť sa od bežných kritérií prípustnosti pri žiadosti o udelenie víza z humanitárnych dôvodov (články 19 a 25);

Rozvíjanie bezpečných a legálnych spôsobov vstupu žiadateľov o azyl a utečencov do EÚ vrátane politiky Únie v oblasti presídlenia a príslušných integračných politík

Q.  keďže 86 % svetovej populácie utečencov sa nachádza v krajinách, ktoré nie sú priemyselne vyspelé; keďže zločinecké siete a prevádzači využívajú zúfalstvo ľudí, ktorí sa usilujú vstúpiť do Únie v snahe ujsť prenasledovaniu alebo vojne;

R.  keďže bezpečné a legálne spôsoby vstupu utečencov do Únie sú obmedzené a mnohí z nich naďalej podstupujú riziko a vydávajú sa na nebezpečné cesty; keďže vytváranie bezpečných a zákonných ciest do Únie pre žiadateľov o azyl a utečencov na základe existujúcich právnych predpisov a postupov by umožnilo Únii a členským štátom získať lepší prehľad o potrebách ochrany a príleve do Únie a naštrbilo by obchodný model prevádzačov;

Stratégia spolupráce s tretími krajinami, najmä v súvislosti s programami regionálnej ochrany, presídľovaním, návratmi a so zameraním na riešenie základných príčin migrácie

S.  keďže spolupráca EÚ s tretími krajinami sa rozvíja prostredníctvom politických nástrojov, ako sú regionálne dialógy, dvojstranné dialógy, spoločné programy migrácie a mobility a partnerstvá v oblasti mobility, prostredníctvom právnych nástrojov, ako sú doložky o migrácii v „globálnych dohodách“, dohody o readmisii, dohody o zjednodušení udeľovania víz a dohody o oslobodení od vízovej povinnosti, a prostredníctvom operačných nástrojov, ako sú regionálne programy ochrany, regionálne programy rozvoja a ochrany, pracovné dojednania agentúry Frontex a spolupráca EASO s tretími krajinami;

T.  keďže jednotlivé členské štáty naďalej vyvíjajú intenzívnu vonkajšiu činnosť v oblasti migrácie na bilaterálnej úrovni;

U.  keďže v záujme adekvátnej reakcie na súčasnú utečeneckú krízu Únia zintenzívnila vonkajšiu spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie a azylu a začala nové iniciatívy na poli spolupráce, napríklad spoločný akčný plán EÚ a Turecka, záväzky prijaté v súvislosti so západobalkánskymi trasami a akčný plán prijatý na samite vo Vallette;

Vytváranie primeraných legálnych spôsobov ekonomickej migrácie

V.  keďže počet obyvateľov Únie v produktívnom veku sa má do roku 2020 znížiť o 7,5 milióna; keďže predpokladaný vývoj potrieb pracovného trhu v Únii poukazuje na objavujúce sa a budúce nedostatky v konkrétnych oblastiach; keďže štátni príslušníci tretích krajín sa stretávajú s mnohými ťažkosťami pri uznávaní svojich zahraničných kvalifikácií, a preto sú zvyčajne pre svoje pracovné posty prekvalifikovaní;

W.  keďže súčasný prístup Únie k pracovnej migrácii je roztrieštený a existuje množstvo smerníc, ktoré sa zameriavajú na špecifické kategórie pracovníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú za určitých okolností povolenie pracovať; keďže tento prístup môže slúžiť len krátkodobým špecifickým potrebám;

Analýza spôsobu, akým sa finančné prostriedky v oblasti vnútorných vecí vynakladajú na migráciu a rozvoj vrátane finančných prostriedkov na núdzové opatrenia

X.  keďže existuje viacero finančných nástrojov Únie na financovanie opatrení členských štátov a tretích krajín v oblasti migrácie, azylu a riadenia hraníc; keďže finančné prostriedky pre členské štáty sa prideľujú najmä prostredníctvom Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť, pričom sa však na činnosti súvisiace s migráciou môže využívať množstvo ďalších programov a fondov; keďže finančné prostriedky pre tretie krajiny, ktoré sú prideľované najmä prostredníctvom nástroja rozvojovej spolupráce, spravujú rôzne generálne riaditeľstvá Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť;

Y.  keďže v dôsledku existujúcej roztrieštenosti rozpočtových riadkov a povinností môže byť zložité poskytnúť komplexný prehľad o spôsobe, akým sa využívajú finančné prostriedky, či dokonca presne vyčísliť sumu, ktorú Únia vynakladá na migráciu;

Efektívne vykonávanie spoločného európskeho azylového systému vrátane úlohy Európskeho podporného úradu pre azyl

Z.  keďže spoločný európsky azylový systém (CEAS) zahŕňa súbor spoločných pravidiel pre spoločnú azylovú politiku, jednotný štatút v azylovej oblasti a spoločné azylové postupy platné v celej Únii; keďže však mnohé varovania vrátane rozhodnutí o nesplnení povinnosti, ktoré prijala Komisia, poukazujú na neúplné uplatňovanie systému CEAS v mnohých členských štátoch; keďže toto uplatňovanie má zásadný význam z hľadiska harmonizácie vnútroštátnych právnych predpisov a podpory solidarity medzi členskými štátmi a keďže členské štáty môžu požiadať EASO o pomoc v záujme splnenia noriem, ktoré vyžaduje CEAS; keďže harmonizácia podmienok prijímania a azylových postupov môže zabrániť tlaku na krajiny, ktoré ponúkajú lepšie podmienky, a je kľúčová pre rozdelenie zodpovednosti;

AA.  keďže súčasné mechanizmy dublinského systému nie sú objektívne, nestanovujú spravodlivé kritériá prideľovania zodpovednosti za žiadosti o medzinárodnú ochranu a nezabezpečujú rýchly prístup k ochrane; keďže tento systém sa v praxi neuplatňuje, pričom na základe dvoch rozhodnutí Rady o dočasnom premiestnení boli prijaté výslovné odchýlky; keďže Komisia oznámila, že do marca 2016 predloží návrh na náležitú revíziu nariadenia Dublin III;

Solidarita

1.  poukazuje na to, že opatrenia Únie v oblasti migrácie musia byť založené na zásade solidarity; konštatuje, že zásada solidarity stanovená v článku 80 ZFEÚ zahŕňa politiky azylu, prisťahovalectva a kontroly hraníc; zastáva názor, že článok 80 „spoločne“ s článkami 77 až 79 ZFEÚ poskytuje právny základ na vykonávanie zásady solidarity v uvedených oblastiach;

Pátranie a záchrana

2.  vychádza z premisy, že záchrana životov musí byť prvoradou prioritou a že je nevyhnutné náležite financovať pátracie a záchranné operácie na úrovni Únie aj členských štátov; konštatuje, že sa zvýšil počet neregulárnych príchodov po mori, znepokojivo narástol počet úmrtí na mori a stále je potrebná lepšia európska reakcia;

3.  pripomína, že záchrana životov je prejavom solidarity s ohrozenými osobami, ale aj zákonnou povinnosťou podľa medzinárodného práva, pretože článok 98 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, ktorý ratifikovali všetky členské štáty aj samotná Únia, vyžaduje, aby sa poskytla pomoc osobe v núdzi na mori;

4.  zastáva názor, že v rámci pátracích a záchranných operácií na mori má kľúčový význam trvalá, rázna a účinná reakcia zo strany Únie, ktorá by zamedzila zvyšovaniu strát na životoch migrantov pri pokusoch prejsť Stredozemné more;

5.  v tomto smere navrhuje, aby sa posilnili pátracie a záchranné kapacity a aby vlády členských štátov vynaložili viac prostriedkov – v podobe finančnej a materiálnej pomoci – v rámci humanitárnej operácie na úrovni celej Únie zameranej na vyhľadávanie, záchranu a pomoc migrantom v nebezpečenstve a ich prevoz na najbližšie bezpečné miesto;

6.  poukazuje na to, že kapitánom súkromných lodí ani mimovládnym organizáciám (MVO), ktoré úprimne pomáhajú osobám v núdzi na mori, by za poskytnutie tejto pomoci nemal hroziť trest; je presvedčený, že obchodná lodná doprava by nemala nahrádzať členské štáty a Úniu pri plnení ich povinností v oblasti pátrania a záchrany;

Boj proti obchodovaniu s ľuďmi a nezákonnému prevádzaniu

7.  žiada, aby sa jasne rozlišovalo medzi osobami, ktoré sú prevádzané do Únie, a osobami, s ktorými sa obchoduje, pretože politické reakcie síce musia byť nielen náležite integrované, ale aj správne cielené; uvádza, že vo všeobecnosti nezákonné prevádzanie migrantov zahŕňa uľahčenie neoprávneného vstupu osoby do členského štátu, zatiaľ čo obchodovanie s ľuďmi zahŕňa nábor, prepravu alebo prijatie osoby použitím násilia, klamstva alebo zneužitia, a to na účely vykorisťovania;

8.  je presvedčený, že každý holistický prístup k migrácii musí nevyhnutne obsahovať opatrenia zamerané na narúšanie činnosti zločineckých sietí zapojených do obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva;

9.  víta pozitívnu úlohu, ktorú doposiaľ zohrali plavidlá námorníctva pri záchrane životov na mori a pri rozložení zločineckých sietí; podporuje ciele operácií vojenského námorníctva, ako je operácia Sophia, a podčiarkuje potrebu chrániť životy, pričom kladie dôraz na to, že v rámci všetkých aspektov operácie by sa mala zabezpečiť ochrana životov migrantov;

10.  zdôrazňuje, že tieto vojenské operácie by nemali byť prevažujúcim aspektom žiadneho holistického prístupu k migrácii, a opakuje, že operácia Sophia nesmie obmedzovať materiálne zdroje, ktoré sa už používajú v Stredozemnom mori na záchranu životov na mori;

Úloha agentúr Únie v boji proti nezákonnému prevádzaniu

11.  poukazuje na to, že páchatelia môžu poľahky zmeniť svoj spôsob práce a aj tak robia, a preto sa politické reakcie musia prispôsobovať najnovším a najpresnejším údajom; ako pozitívny krok vpred vníma skutočnosť, že Komisia 27. mája 2015 prijala akčný plán Únie na boj proti prevádzaniu migrantov (tzv. akčný plán proti prevádzačstvu), v ktorom stanovila vytvorenie kontaktnej skupiny agentúr Únie na boj proti prevádzaniu migrantov s cieľom posilniť ich operačnú spoluprácu a výmenu informácií;

12.  zdôrazňuje, že by sa mali plne využívať existujúce nástroje, ako sú agentúrne analýzy rizík; poznamenáva, že agentúry Únie by mali plne spolupracovať, ale musia tiež zintenzívniť spoluprácu s členskými štátmi; konštatuje, že lepšia koordinácia úsilia by mala umožniť zhromažďovanie údajov na vnútroštátnej úrovni a ich následné zasielanie agentúram;

Premiestnenie

13.  pripomína, že proces premiestnenia, t. j. presun žiadateľa o medzinárodnú ochranu alebo osoby pod medzinárodnou ochranou z jedného členského štátu do druhého, je praktickým príkladom solidarity v rámci Únie; okrem toho pripomína, že od roku 2009 sa Parlament dožaduje záväzného mechanizmu na rozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi všetky členské štáty;

14.  poznamenáva, že minulý rok Rada prijala dve rozhodnutia o dočasných opatreniach premiestnenia v Únii (rozhodnutia o premiestnení)(12), ktorých súčasťou je presun žiadateľov o medzinárodnú ochranu z Grécka a Talianska do ďalších členských štátov; konštatuje, že hoci rozhodnutia o premiestnení neukončujú platné dublinské pravidlá prideľovania zodpovednosti, predstavujú „dočasnú odchýlku“ od týchto pravidiel;

15.  zastáva názor, že stanovenie naliehavých opatrení premiestnenia je krok správnym smerom, a vyzýva členské štáty, aby si čo najskôr splnili povinnosti týkajúce sa uvedených opatrení;

16.  pripomína, že na na účely rozhodnutí o premiestnení sa premiestnenie bude týkať len tých národností, v prípade ktorých predstavuje podiel kladných rozhodnutí o udelení medzinárodnej ochrany v Únii za predchádzajúce tri mesiace 75 % alebo vyššiu hodnotu (na základe údajov Eurostatu); poznamenáva, že rozhodnutia o premiestnení sa budú vzťahovať len na relatívne malý počet ľudí a nebudú sa týkať veľkého množstva žiadateľov pochádzajúcich z iných tretích krajín, ktorí na základe týchto rozhodnutí nemôžu byť premiestnení;

17.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že na základe súčasných rozhodnutí o premiestnení musia členské štáty prvého príchodu naďalej riešiť komplikovanejšie žiadosti o medzinárodnú ochranu (a odvolania), musia zabezpečiť dlhšie prijímacie lehoty a budú musieť koordinovať návrat osôb, ktorým napokon medzinárodná ochrana nebude priznaná; opakuje, že akýkoľvek nový systém riadenia spoločného európskeho azylového systému musí byť založený na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti;

18.  zastáva názor, že okrem kritérií uvedených v rozhodnutiach o premiestnení (HDP členského štátu, počet obyvateľov členského štátu, miera nezamestnanosti členského štátu a počet žiadateľov, ktorí sa v minulosti uchádzali o azyl v danom členskom štáte), by sa mali zvážiť aj ďalšie dve kritériá, a to rozloha členského štátu a hustota obyvateľstva členského štátu;

19.  je presvedčený, že pri premiestňovaní by sa mali v čo najväčšej realizovateľnej miere zohľadniť preferencie žiadateľa; uznáva, že takýmto spôsobom by sa odrádzalo od sekundárnych pohybov a samotní žiadatelia by tak boli motivovaní k prijatiu rozhodnutí o premiestnení, ale nemal by sa tým zastaviť proces premiestňovania;

Presídlenie

20.  zastáva názor, že presídlenie je jednou z uprednostňovaných možností, ako utečencom a osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, poskytnúť bezpečný a zákonný prístup do Únie v prípadoch, keď sa utečenci nemôžu vrátiť do domovských krajín ani nemôžu dostať účinnú ochranu v hostiteľskej krajine alebo sa v nej integrovať;

21.  okrem toho konštatuje, že presídlenie pod záštitou Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) je osvedčený humanitárny program a užitočný nástroj na riadenie organizovaného príchodu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, na územia členských štátov;

22.  poukazuje na to, že vzhľadom na nebývalé prílevy migrantov, ktorí prišli a neprestajne prichádzajú na vonkajšie hranice Únie, a na ustavičný nárast počtu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu Únia potrebuje záväzný a povinný legislatívny prístup k presídľovaniu, ako sa uvádza v migračnej agende Komisie; domnieva sa, že ak má mať tento prístup nejaký vplyv, musí zabezpečiť presídlenie takého počtu utečencov, ktorý bude zmysluplný vzhľadom na celkový počet utečencov uchádzajúcich sa o medzinárodnú ochranu v Únii a s ohľadom na celosvetové potreby presídlenia, ktoré každoročne zverejňuje UNHCR;

23.  zdôrazňuje, že je potrebný trvalý program presídľovania na úrovni Únie s povinnou účasťou členských štátov, ktorý by zabezpečil presídlenie pre zmysluplný počet utečencov s ohľadom na celkový počet utečencov žiadajúcich o ochranu v Únii;

Prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov

24.  poukazuje na to, že prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov možno použiť ako doplnok k presídleniu s cieľom poskytnúť naliehavú ochranu, často len dočasného charakteru, najzraniteľnejším osobám v prípade potreby, napríklad maloletým bez sprievodu, utečencom so zdravotným postihnutím alebo osobám, ktoré naliehavo potrebujú evakuáciu zo zdravotných dôvodov;

25.  podčiarkuje, že kým nebude možnosť presídlenia pre štátnych príslušníkov tretích krajín dostupná, všetky členské štáty by sa mali vyzývať, aby zaviedli a realizovali programy prijímania osôb z humanitárnych dôvodov;

Humanitárne víza

26.  poukazuje na to, že humanitárne víza poskytujú osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, prostriedok na vstup do tretej krajiny, aby mohli požiadať o azyl; vyzýva členské štáty, aby využívali všetky existujúce možnosti na zabezpečovanie humanitárnych víz, najmä pre zraniteľné osoby, na veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch Únie v krajinách pôvodu alebo tranzitných krajinách;

27.  domnieva sa, že osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu by mali mať možnosť požiadať o európske humanitárne vízum priamo na ktoromkoľvek konzulárnom úrade alebo veľvyslanectve členských štátov, a keď bude takéto humanitárne vízum po posúdení udelené, umožní jeho držiteľovi vstup na územie členského štátu, ktorý vízum vydal, a to len na účel podania žiadosti o medzinárodnú ochranu v tomto štáte; je preto presvedčený, že treba zmeniť vízový kódex Únie tak, aby zahŕňal konkrétnejšie ustanovenia o humanitárnych vízach;

Spoločný európsky azylový systém (CEAS)

28.  upozorňuje, že na zabezpečenie toho, aby sa CEAS stal skutočne jednotným systémom, sú potrebné ďalšie kroky;

29.  pripomína, že v záujme posilnenia harmonizácie je absolútne nevyhnutné uskutočniť komplexné posúdenie vykonávania tohto balíka (formou hodnotiacich správ Komisie), po ktorom budú nasledovať urýchlené nadväzné kroky v prípade, ak je vykonávanie v niektorých členských štátoch neuspokojivé;

30.  poznamenáva, že napríklad neprijateľné žiadosti, následné žiadosti, zrýchlené postupy a konania na hraniciach spolu predstavujú špecifické prípady, v ktorých sa prepracovaným znením smernice o konaní o azyle vyvíjalo úsilie o nastolenie krehkej rovnováhy medzi efektívnosťou systému a právami žiadateľov, najmä právami zraniteľných osôb, a zdôrazňuje, že takúto rovnováhu možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa v plnej miere a riadne vykonajú právne predpisy;

31.  zdôrazňuje dôležitosť súdnej kontroly všetkých foriem zaistenia na základe zákonov o prisťahovalectve a azyle; pripomína, že podľa medzinárodného práva a Charty základných práv Únie je potrebné, aby členské štáty preskúmali alternatívy k zaisteniu; vyzýva členské štáty, aby správne uplatňovali smernice o konaniach o azyle a podmienkach prijímania, pokiaľ ide o prístup do zariadení pre zadržiavanie;

32.  pripomína dôležitosť znižovania počtu osôb bez štátnej príslušnosti a nabáda členské štáty, aby zaviedli postupy určovania postavenia osôb bez štátnej príslušnosti a vymieňali si osvedčené postupy o zbere spoľahlivých údajov o osobách bez štátnej príslušnosti, ako aj o postupoch na určovanie postavenia osôb bez štátnej príslušnosti;

Revízia nariadenia Dublin III

33.  konštatuje, že uplatňovanie nariadenia Dublin III(13) vyvolalo mnoho otázok týkajúcich sa spravodlivosti a solidarity pri určovaní členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu; poznamenáva, že súčasný systém neberie dostatočne do úvahy mimoriadny migračný tlak, ktorému sú vystavené členské štáty nachádzajúce sa na vonkajších hraniciach Únie; domnieva sa, že členské štáty sa musia zmieriť s nepretržitými problémami s dublinskou logikou a že Únia by mala vytvoriť možnosti pre solidaritu tak medzi členskými štátmi, ako aj voči príslušným migrantom;

34.  poukazuje na to, že tlak, ktorý na systém stanovený dublinským nariadením vytvára narastajúci počet migrantov prichádzajúcich do Únie, ukázal, že tento systém v zavedenej podobe do značnej miery zlyhal, pokiaľ ide o dosiahnutie jeho dvoch základných cieľov, ktoré spočívajú v stanovení objektívnych a spravodlivých kritérií pre určenie zodpovednosti a v zabezpečení rýchleho prístupu k medzinárodnej ochrane; opakuje svoje výhrady, pokiaľ ide o kritérium, podľa ktorého je to v súčasnosti členský štát prvého vstupu, ktorý je určený ako zodpovedný za preskúmanie žiadosti o medzinárodnú ochranu, a domnieva sa, že toto kritérium by sa malo prehodnotiť;

35.  ďalej upozorňuje, že zároveň dochádza v rámci Únie naďalej vo vysokej miere k sekundárnym pohybom; považuje za samozrejmé, že dublinský systém bol od svojho vzniku určený nie na rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty, ale jeho hlavným účelom bolo urýchlene prideliť zodpovednosť za spracovanie žiadosti o azyl len jednému členskému štátu;

36.  odporúča, aby kritériá, na ktorých sú založené rozhodnutia o premiestnení, boli začlenené priamo do štandardných pravidiel Únie pre pridelenie zodpovednosti za vybavovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu; zdôrazňuje, že pri preskúmaní dublinského nariadenia je dôležité preskúmať pojem „žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu“, keďže migrantmi a utečencami, ktorí nepatria do uvedenej kategórie, by sa musel i tak zaoberať členský štát prvého príchodu;

37.  zastáva názor, že Európska únia by mala členským štátom, ktoré dostávajú najviac žiadostí o azyl, poskytovať primeranú a vhodnú finančnú a technickú podporu; domnieva sa, že dôvodom na využívanie opatrení zameraných na solidaritu a rozdelenie zodpovednosti je zvýšiť kvalitu a zlepšiť fungovanie systému CEAS;

38.  poukazuje na to, že jednou z možností, ako zásadne prepracovať dublinský systém, by bolo zavedenie centrálneho zhromažďovania žiadostí na úrovni Únie – pričom by sa každý žiadateľ o azyl považoval za osobu žiadajúcu o azyl v Únii ako celku, a nie v jednotlivých členských štátoch – a vytvorenie centrálneho systému prideľovania zodpovednosti za akékoľvek osoby žiadajúce o azyl v Únii; navrhuje, aby sa takýmto systémom mohli stanoviť určité prahové hodnoty pre každý členský štát, pokiaľ ide o počet príchodov, čo by mohlo prípadne pomôcť pri odrádzaní od sekundárnych pohybov, keďže všetky členské štáty by boli plne zapojené do centralizovaného systému a už by nemali individuálnu zodpovednosť za prideľovanie žiadateľov iným členským štátom; domnieva sa, že takýto systém by mohol fungovať na základe určitého počtu vstupných centier (hotspotov) Únie, ktoré by boli východiskovým bodom pre distribúciu žiadateľov v rámci Únie; zdôrazňuje, že akýkoľvek nový systém prideľovania zodpovednosti musí zahŕňať kľúčové koncepcie jednoty rodiny a najlepších záujmov dieťaťa;

Vzájomné uznávanie

39.  poznamenáva, že v súčasnosti členské štáty uznávajú rozhodnutia o azyle z iných členských štátov len vtedy, keď sú záporné; opakuje, že vzájomné uznávanie kladných rozhodnutí o azyle zo strany členských štátov je logickým krokom k riadnemu uplatňovaniu článku 78 ods. 2 písm. a) ZFEÚ, v ktorom sa požaduje „jednotný štatút azylu platný v celej Únii“;

Smernica o dočasnej ochrane

40.  poukazuje na to, že v prípade hromadného prílevu môže Komisia z vlastnej iniciatívy alebo po preskúmaní žiadosti členského štátu navrhnúť uplatnenie smernice Rady 2001/55/ES o dočasnej ochrane („smernica o dočasnej ochrane“)(14); poznamenáva, že skutočné uplatnenie si vyžaduje rozhodnutie Rady prijaté kvalifikovanou väčšinou; konštatuje, že smernica by sa mala uplatniť vtedy, ak existuje riziko, že azylový systém Únie nebude schopný zvládnuť hromadný prílev alebo bezprostredne hroziaci hromadný prílev vysídlených osôb; zdôrazňuje však, že smernica o dočasnej ochrane sa od svojho prijatia v roku 2001 nikdy neuplatnila;

41.  konštatuje, že smernica o dočasnej ochrane tiež poskytuje možnosť evakuácie vysídlených osôb z tretích krajín a že takáto evakuácia by umožnila využívať humanitárne koridory v spolupráci s UNHCR, pričom členské štáty by boli povinné poskytnúť v prípade potreby všetky možnosti na získanie víz;

42.  domnieva sa, že azylové systémy niektorých členských štátov v prvej línii sú už jednoznačne preťažené a že by sa smernica o dočasnej ochrane mala na základe svojej vlastnej logiky uplatniť; v každom prípade požaduje, aby sa v rámci revízie tejto smernice jasne vymedzil pojem „hromadný prílev“; domnieva sa, že spomínaná revízia smernice o dočasnej ochrane môže tvoriť súčasť preskúmania dublinského systému;

Integrácia

43.  konštatuje, že účasť všetkých aktérov zapojených do spoločnosti má kľúčový význam, a preto navrhuje, aby sa pri rešpektovaní právomocí členských štátov v oblasti integračných opatrení posilnila výmena najlepších postupov v tejto oblasti; zdôrazňuje, že integračné opatrenia pre všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom by mali presadzovať začlenenie, a nie izoláciu; poznamenáva, že miestne a regionálne orgány vrátane miest zohrávajú v integračnom procese veľmi dôležitú úlohu;

44.  zdôrazňuje, že hostiteľské členské štáty musia utečencom ponúknuť podporu a príležitosti na integráciu a vybudovanie života v ich novej spoločnosti; konštatuje, že by to malo zahŕňať ubytovanie, gramotnosť a jazykové kurzy, medzikultúrny dialóg, vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj skutočný prístup k demokratickým štruktúram v spoločnosti, ako je stanovené v smernici o normách pre oprávnenie(15); poznamenáva, že utečenci – podobne ako občania Únie – majú v hostiteľských členských štátoch tak práva, ako aj povinnosti; preto zdôrazňuje, že integrácia je obojsmerným procesom a že rešpektovanie hodnôt, na ktorých je Únia postavená, je neoddeliteľnou súčasťou integračného procesu, čo platí aj pre dodržiavanie základných práv utečencov;

45.  pripomína, že podľa článku 15 smernice o podmienkach prijímania rozhodnú členské štáty o podmienkach, za akých žiadateľom o medzinárodnú ochranu umožnia prístup na trh práce, a to za predpokladu, že takýto prístup je účinný a v súlade s harmonogramom stanoveným v odseku 1 uvedeného článku; berie na vedomie, že na základe článku 15 ods. 2 môžu členské štáty z dôvodov politík trhov práce uprednostniť občanov Únie a štátnych príslušníkov zmluvných strán Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ako aj štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom;

46.  zastáva názor, že ak osoby pod medzinárodnou ochranou v Únii majú ponuku na zamestnanie v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom im bola udelená medzinárodná ochrana, mali by mať možnosť túto ponuku využiť;

47.  opätovne potvrdzuje, že lepšie uznávanie zahraničných kvalifikácií je praktickým spôsobom, ako zabezpečiť, aby sa štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa už nachádzajú v Únii, mohli lepšie integrovať, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila vhodné návrhy;

48.  nabáda na vypracovanie súkromných a komunitných integračných programov pre osoby, v prípade ktorých sa schválilo presídlenie, a to v spolupráci s členskými štátmi a miestnymi orgánmi a na základe ich najlepších postupov;

O jednote rodiny

49.  nabáda členské štáty, aby sa snažili udržať rodiny pohromade, čo zlepší vyhliadky na integráciu v dlhodobom horizonte, pretože bude možné sa zamerať na budovanie nového života namiesto obáv o rodinných príslušníkov, ktorí sú stále v neistej situácii;

50.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali prekonať všetky právne a praktické prekážky, aby rýchlejšie prijímali rozhodnutia o zlúčení rodín;

51.  domnieva sa, že je dôležité, aby dovtedy, kým sa zásadne neprepracuje dublinské nariadenie, členské štáty lepšie využívali ustanovenia o práve vlastného uváženia s cieľom dodržiavať zásadu jednoty rodiny;

Deti

52.  upozorňuje na zraniteľnú pozíciu detí, ktoré prichádzajú do Únie, a znovu pripomína právo každého dieťaťa na to, aby sa s ním zaobchádzalo v prvom rade ako s dieťaťom; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali osobitné ustanovenia systému CEAS týkajúce sa maloletých bez sprievodu vrátane prístupu k právnej pomoci, poručníctva, prístupu k zdravotnej starostlivosti, ubytovaniu a vzdelávaniu, práva na komunikáciu v jazyku, ktorému rozumejú, a na vedenie rozhovorov s riadne vyškolenými úradníkmi; opakuje, že členské štáty by nemali zaisťovať deti preto, že sú migrantmi;

53.  pripomína, že podpora, informovanie a ochrana by sa mali rozšíriť na deti bez sprievodu a deti odlúčené od rodičov v súlade s ich najlepšími záujmami a že vybavovanie žiadostí o zlúčenie rodiny, ktoré podali deti bez sprievodu alebo deti odlúčené od rodičov, by sa malo urýchliť;

54.  konštatuje, že účinné poručníctvo a systémy ochrany zohľadňujúce záujmy dieťaťa sú kľúčom k prevencii zneužívania, zanedbávania a vykorisťovania detí, ktorým chýba rodičovská starostlivosť; zdôrazňuje, že je dôležité vymedziť usmernenia Únie pre systém poručníctva so zameraním na poskytovanie primeranej podpory a ochrany a na zaistenie toho, aby sa s deťmi z cudziny aj s deťmi z danej krajiny zaobchádzalo rovnako;

55.   vyjadruje presvedčenie, že posudzovanie veku by sa malo vykonávať čo najmenej rušivým spôsobom, malo by mať multidisciplinárny a bezpečný charakter a mala by sa pri ňom rešpektovať fyzická integrita a ľudská dôstojnosť detí, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať dievčatám, a že by ho mali vykonávať nezávislí, kvalifikovaní lekári a odborníci;

56.  vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali diferencované údaje o situácii detí utečencov a migrantov s cieľom zlepšiť možnosti systémov integrovať tieto deti;

Návraty

57.  domnieva sa, že bezpečný návrat osôb, v prípade ktorých sa na základe individuálneho posúdenia ich žiadosti o azyl stanovilo, že nie sú oprávnené na ochranu v Únii, sa musí realizovať v rámci riadneho vykonávania systému CEAS;

58.  uznáva, že vzhľadom na to, že v roku 2014 bolo skutočne vrátených 36 % štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorým sa nariadilo opustiť územie Únie, je potrebné zvýšiť účinnosť návratového systému Únie;

59.  domnieva sa, že na zvýšenie efektívnosti readmisií a na zabezpečenie koherentnosti návratov na európskej úrovni bude nevyhnutné prijať nové dohody EÚ o readmisii, ktoré by mali mať prednosť pred dvojstrannými dohodami medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

60.  je presvedčený, že návrat migrantov by sa mal realizovať len bezpečným spôsobom pri plnom dodržiavaní základných a procedurálnych práv dotknutých migrantov a v prípade, že krajina, do ktorej sa vracajú, je pre nich bezpečná; v tejto súvislosti pripomína, že dobrovoľný návrat by sa mal uprednostňovať pred núteným návratom;

61.  tvrdí, že akýkoľvek pokus členských štátov o zavracanie migrantov, ktorí nemali možnosť predložiť žiadosť o azyl, je v rozpore s právom Únie a medzinárodným právom, a že Komisia by mala podniknúť primerané kroky proti každému členskému štátu, ktorý sa o takéto zavracanie pokúša;

Zoznam bezpečných krajín pôvodu

62.  berie na vedomie nedávny návrh Komisie, pokiaľ ide o zoznam Únie týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu, ktorým sa mení smernica o konaní o azyle(16); poznamenáva, že ak by sa takýto zoznam Únie stal pre členské štáty povinný, mohol by byť v zásade dôležitým nástrojom na uľahčenie azylového procesu vrátane návratu;

63.  vyjadruje poľutovanie nad súčasnou situáciou, keď členské štáty uplatňujú rôzne zoznamy obsahujúce rôzne bezpečné krajiny, čo narúša jednotné uplatňovanie a podnecuje sekundárne pohyby;

64.  v každom prípade zdôrazňuje, že žiadny zoznam bezpečných krajín pôvodu by nemal znižovať význam zásady, podľa ktorej sa každej osobe musí umožniť primerané individuálne preskúmanie jej žiadosti o medzinárodnú ochranu;

Postupy pri porušení predpisov

65.  poznamenáva, že popri 34 už prebiehajúcich konaniach musela Komisia v septembri 2015 prijať voči 19 členským štátom 40 rozhodnutí vo veci porušenia, ktoré sa týkali vykonávania systému CEAS; opakuje, že Parlament by mal byť plne informovaný o konaniach, ktoré Komisia začala voči členským štátom, ktoré nevykonávali právne predpisy Únie v tejto oblasti alebo ich nevykonávali riadne;

66.  opätovne zdôrazňuje, aké je mimoriadne dôležité, aby po tom, čo sa dohodnú a prijmú právne predpisy Únie, členské štáty splnili svoj záväzok a dané právne predpisy vykonávali;

67.  ďalej poznamenáva, že nie je možné riadne zhodnotiť výhody a nevýhody niektorých prvkoch systému CEAS, pretože mnohé členské štáty ešte príslušné právne predpisy plne nevykonali;

Európsky podporný úrad pre azyl (EASO)

68.  odporúča, aby sa z úradu EASO postupne v dlhodobom horizonte stal hlavný koordinátor systému CEAS s cieľom zaručiť jednotné uplatňovanie pravidiel tohto systému; opakuje, že skutočne európsky systém CEAS si vyžaduje, aby sa úrad EASO pretransformoval zo skupiny expertov z členských štátov na plnohodnotnú agentúru Únie, ktorá bude poskytovať operačnú podporu členským štátom a na vonkajších hraniciach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úrad musí mať k dispozícii potrebné finančné prostriedky a ľudské zdroje v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte;

69.  poznamenáva, že rozpočet úradu EASO na premiestňovanie, presídľovanie a vonkajší rozmer predstavoval v roku 2015 len 30 000 EUR; opakuje, že vzhľadom na súčasné udalosti v Stredozemí a na početné odkazy na úrad EASO v rozhodnutiach o premiestnení nemožno tento veľmi nízky rozpočet považovať za reálny; pripomína, že v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte bude potrebné výrazne zvýšiť rozpočet úradu EASO, jeho ľudské zdroje a sumy, ktoré prideľuje na premiestňovanie a presídľovanie;

Frontex a navrhovaná nová európska pohraničná a pobrežná stráž

70.  berie na vedomie súčasnú úlohu agentúry Frontex, čo sa týka poskytnutia pomoci akémukoľvek plavidlu alebo osobe v núdzi na mori, a uznáva jeho príspevok k záchrane mnohých životov v Stredozemnom mori prostredníctvom spoločných operácií Triton a Poseidon;

71.  domnieva sa, že nedávno navrhnutá európska pohraničná a pobrežná stráž má prakticky nahradiť agentúru Frontex a zabezpečovať európske integrované riadenie hraníc na vonkajších hraniciach v záujme účinného riadenia migrácie a zaistenia vysokej úrovne vnútornej bezpečnosti v Únii pri súčasnom zabezpečení voľného pohybu osôb v rámci nej; v súlade so zmluvami a s ich protokolmi konštatuje, že členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami schengenských dohôd, ale ešte nie sú súčasťou schengenského priestoru bez kontrol na vnútorných hraniciach, sa môžu zúčastňovať na všetkých opatreniach a/alebo využívať všetky opatrenia podľa nového návrhu;

72.  so záujmom očakáva rokovania o návrhu v rámci inštitúcií plniacich úlohu spoluzákonodarcov a medzi nimi v kontexte riadneho legislatívneho postupu v súlade s článkom 294 ZFEÚ;

Schengenský priestor a riadenie a bezpečnosť vonkajších hraníc

73.  pripomína, že od vytvorenia schengenského priestoru je Únia priestorom bez vnútorných hraníc, že členské štáty schengenského priestoru vypracovali podrobnú spoločnú politiku v súvislosti so schengenskými vonkajšími hranicami a že podľa stálej vnútornej logiky takého systému musí byť zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach spojené s kompenzačnými opatreniami na posilnenie vonkajších hraníc schengenského priestoru a s výmenou informácií v rámci Schengenského informačného systému;

74.  uznáva, že integrita schengenského priestoru a zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach sú podmienené účinným riadením vonkajších hraníc, pričom všetky členské štáty na vonkajších hraniciach musia uplatňovať prísne spoločné normy a účinne si vymieňať informácie;

75.  uznáva, že je potrebné, aby Únia posilnila ochranu svojich vonkajších hraníc a ďalej rozvíjala CEAS, a že je nutné prijať opatrenia na posilnenie schopnosti schengenského priestoru riešiť nové výzvy, ktorým je Európa vystavená, a chrániť základné zásady bezpečnosti a voľného pohybu osôb;

76.  poukazuje na to, že prístup na územie schengenského priestoru je vo všeobecnosti kontrolovaný na vonkajších hraniciach na základe Kódexu schengenských hraníc a že občania mnohých tretích krajín musia mať navyše na vstup do schengenského priestoru vízum;

77.  pripomína vyhlásenie UNHCR, že dodržiavanie základných práv a medzinárodných záväzkov možno zabezpečiť len vtedy, ak operačné postupy a plány odzrkadľujú tieto povinnosti v podobe praktických a jasných usmernení pre pohraničný personál vrátane personálu na pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; poukazuje na to, že je potrebné ešte viac posilniť mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany, aby mohol reagovať na udalosti s rozsiahlymi dôsledkami, postihujúce značný počet členských štátov;

78.  opätovne zdôrazňuje, že pokiaľ ide o právne predpisy týkajúce sa konkrétne azylu a migrácie, je v záujme účinnosti právnych predpisov v oblasti vnútorných a vonkajších hraníc mimoriadne dôležité, aby členské štáty riadne vykonávali opatrenia dohodnuté na úrovni Únie; zdôrazňuje, že lepšie vykonávanie opatrení zo strany členských štátov na vonkajších hraniciach v dôsledku zvýšeného tlaku má zásadný význam a do určitej miery rozptýli obavy týkajúce sa bezpečnosti občanov;

79.  berie na vedomie, že Komisia 15. decembra 2015 predložila návrh na cielenú revíziu Kódexu schengenských hraníc, v rámci ktorej by sa zaviedli systematické kontroly všetkých štátnych príslušníkov Únie (nielen štátnych príslušníkov tretích krajín) prostredníctvom príslušných databáz na vonkajších hraniciach schengenského priestoru.

80.   domnieva sa, že schengenský priestor je jedným z najväčších úspechov európskej integrácie; konštatuje, že konflikt v Sýrii a ďalšie konflikty v regióne vyvolali rekordné počty utečencov a migrantov prichádzajúcich do Únie, čo zase odhalilo nedostatky v časti vonkajších hraníc Únie; vyjadruje znepokojenie v súvislosti so skutočnosťou, že v reakcii na to niektoré členské štáty považovali za potrebné zavrieť svoje vnútorné hranice alebo zaviesť dočasnú kontrolu hraníc, čím spochybnili riadne fungovanie schengenského priestoru;

Vstupné centrá (hotspoty)

81.  pripomína, že v rámci koncepcie hotspotov, ktorú stanovila Komisia vo svojej európskej migračnej agende, majú agentúra na ochranu hraníc, EASO, Europol a Eurojust za úlohu poskytovať operačnú pomoc členským štátom v súlade s ich príslušnými mandátmi;

82.  v tejto súvislosti upozorňuje na to, že agentúry Únie vyžadujú potrebné zdroje, aby mohli plniť svoje pridelené úlohy; trvá na tom, aby agentúry Únie a členské štáty v plnom rozsahu informovali Parlament o práci vykonanej vo vstupných centrách;

83.  konštatuje, že obe rozhodnutia o premiestnení zabezpečujú poskytovanie operačnej podpory Taliansku a Grécku vo vstupných centrách, pokiaľ ide o preverovanie migrantov pri ich prvom príchode, evidenciu ich žiadosti o medzinárodnú ochranu, poskytovanie informácií o premiestnení žiadateľom, organizáciu operácií návratu tých osôb, ktoré nepodali žiadosť o medzinárodnú ochranu a nie sú inak oprávnené zostať, alebo tých, ktorých žiadosť nebola úspešná, a uľahčenie všetkých krokov týkajúcich sa samotného postupu premiestnenia;

84.  požaduje, aby sa vstupné centrá zriadili čo najskôr s cieľom poskytovať uvedeným členským štátom konkrétnu operačnú pomoc; žiada, aby pridelenie technických a finančných zdrojov a technickej a finančnej podpory členským štátom prvého príchodu, ako sú Taliansko a Grécko, umožnilo rýchlu a účinnú registráciu a odovzdanie všetkých migrantov prichádzajúcich do Únie príslušným orgánom pri úplnom rešpektovaní ich základných práv; domnieva sa, že rýchla a účinná podpora Únie poskytovaná členským štátom a prijatie takejto podpory má dôležitosť z hľadiska vzájomnej dôvery;

85.  uznáva, že jedným z hlavných cieľov vstupných centier je umožniť Únii urýchlené poskytovanie ochrany a humanitárnej pomoci osobám v núdzi; zdôrazňuje, že treba venovať veľkú pozornosť tomu, aby sa pri kategorizácii migrantov vo vstupných centrách plne dodržiavali práva všetkých migrantov; uznáva však, že riadna identifikácia žiadateľov o medzinárodnú ochranu v mieste prvého príchodu do Únie by mala prispieť k uľahčeniu celkového fungovania zreformovaného systému CEAS;

Trestné právo týkajúce sa migrácie

86.  poznamenáva, že Komisia vo svojom akčnom pláne proti prevádzaniu uvádza, že zvažuje revíziu smernice Rady 2004/81/ES o povoleniach na pobyt vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi;

87.  domnieva sa, že táto revízia je nutná a malo by sa pri nej zvážiť zavedenie systému, ktorý obetiam obchodovania s ľuďmi a nezákonného prevádzania umožní prihlásiť sa a pomôcť pri účinnom stíhaní obchodníka s ľuďmi alebo nezákonného prevádzača, a to bez strachu z toho, že ony samy budú stíhané;

88.  konštatuje, že Komisia uvažuje o revízii smernice Rady 2002/90/ES, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska; zastáva názor, že osoba, ktorá ľuďom v núdzi poskytuje rôzne formy humanitárnej pomoci, by sa nemala považovať za páchateľa trestného činu a že táto zásada by sa mala premietnuť do práva Únie;

89.  zdôrazňuje, že ďalším rozhodujúcim krokom pri likvidácii zločineckých sietí prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi je zaradiť medzi priority finančné vyšetrovanie, pretože sledovanie a konfiškácia ziskov týchto zločineckých sietí majú zásadný význam pre ich oslabenie a konečné zlikvidovanie; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby urýchlene a účinne transponovali štvrtú smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí;

90.  pripomína, že na zabezpečenie účinného priebehu trestných vyšetrovaní je nevyhnutné poskytnúť príslušným pracovníkom odbornú prípravu, aby v plnej miere rozumeli javu, ktorý sa snažia riešiť, a vedeli ho rozpoznať v počiatočnom štádiu;

Spolupráca s tretími krajinami

91.  poukazuje na to, že azyl a medzinárodná ochrana ako jeden z pilierov globálneho prístupu k migrácii a mobilite (GPMM) by sa mali ďalej rozvíjať s väčším zapojením tretích krajín; konštatuje, že súčasné opatrenia v tejto oblasti v rámci regionálnych programov ochrany alebo regionálnych programov rozvoja a ochrany sa zameriavajú na budovanie kapacít s cieľom bojovať proti zločineckým sieťam obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov v tretích krajinách pôvodu a tranzitu; zároveň poznamenáva, že presídľovanie ako súčasť týchto programov zostáva naďalej slabé; domnieva sa, že úsilie zamerané na budovanie kapacít a aktivity v oblasti presídľovania by sa mali zintenzívniť a vykonávať spoločne s tretími krajinami, ktoré prijímajú veľké množstvo utečencov;

92.  uznáva, že základným nástrojom, ktorý stanovuje ciele vonkajších politík Únie v oblasti migrácie, azylu a hraníc je GPMM; berie na vedomie, že v rámci tohto zastrešujúceho prístupu existujú rôzne nástroje vrátane regionálnych dialógov, dvojstranných dialógov, partnerstiev v oblasti mobility, spoločných programov v oblasti migrácie a mobility, readmisných dohôd, dohôd o zjednodušení vízového režimu, dohôd o oslobodení od vízovej povinnosti, regionálnych programov ochrany a regionálnych programov rozvoja a ochrany;

93.  domnieva sa, že vonkajší rozmer by sa mal pri odstraňovaní základných príčin a snahe o zastavenie tokov neregulárnej migrácie do Európy zamerať na spoluprácu s tretími krajinami; je toho názoru, že by sa mal naďalej klásť dôraz na partnerstvá a spoluprácu s kľúčovými krajinami pôvodu, tranzitu a určenia, napríklad prostredníctvom chartúmskeho a rabatského procesu, dialógu medzi EÚ a Afrikou o migrácii a mobilite a budapeštianskeho a pražského procesu;

94.  poukazuje na to, že Únia a jej členské štáty musia starostlivo zvažovať, ktoré orgány presadzovania práva tretích krajín podporia, a to s ohľadom na skutočnosť, či dané orgány neporušujú ľudské práva migrantov;

95.  odporúča, aby sa pri spolupráci s tretími krajinami posudzovali azylové systémy daných krajín, ich podpora utečencov, ako aj ich schopnosť a ochota bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi a nezákonnému prevádzaniu do týchto krajín a cez ne;

96.  vyzýva Úniu, aby pomáhala tretím krajinám pri budovaní ich azylových systémov a vytváraní integračných stratégií s cieľom umožniť štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, aby o ochranu žiadali v týchto krajinách; vyjadruje presvedčenie, že Únia musí vo vzťahu k spolupráci s tretími krajinami zaujať prístup výhodný pre všetkých, a teda prospešný tak pre Úniu, ako aj pre príslušnú tretiu krajinu a utečencov a migrantov v danej tretej krajine;

97.  pripomína, že v záujme primeranej reakcie na súčasnú utečeneckú krízu Únia zintenzívnila vonkajšiu spoluprácu s tretími krajinami v oblasti migrácie a azylu a začala nové iniciatívy na poli spolupráce, napríklad spoločný akčný plán EÚ a Turecka; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky strany splnili svoje záväzky vyplývajúce zo spoločného akčného plánu vrátane riešenia základných príčin, ktoré spôsobujú masívny prílev Sýrčanov, a zintenzívnenia spolupráce na podporu Sýrčanov pod dočasnou ochranou a ich hostiteľských komunít v Turecku, a aby Turecko splnilo svoj záväzok zabrániť neregulárnym migračným tokom zo svojho územia do Únie;

Kampane na zvyšovanie informovanosti

98.  poukazuje na to, že mnohé prevádzané osoby sú do určitej miery informované o rizikách, ktorým budú vystavené na nebezpečnej ceste do Európy, napriek tomu sa však rozhodnú cestu podniknúť, pretože tieto riziká považujú za menšie než tie, ktorým by čelili, ak by neemigrovali;

99.  víta skutočnosť, že akčný plán proti prevádzaniu spája začatie nových kampaní na zvyšovanie informovanosti s posúdením tých existujúcich; odporúča, aby všetky takéto kampane obsahovali informácie o kritériách, ktoré sa majú uplatňovať na stanovenie štatútu ochrany v Únii, pretože takéto informácie možno odradia od cesty niektorých migrantov, v prípade ktorých hrozí, že sa vydajú na nebezpečnú cestu a nakoniec budú vrátení, keď nedostanú ochranu;

Riešenie základných príčin

100.  opätovne potvrdzuje, že Únia musí prijať dlhodobú stratégiu v snahe pôsobiť proti tlakovým faktorom v tretích krajinách (konflikt, prenasledovanie, etnické čistky, všeobecné násilie alebo faktory ako extrémna chudoba, zmena klímy alebo prírodné katastrofy), ktoré ženú ľudí do sietí nezákonných prevádzačov, ktorých považujú za svoju jedinú možnosť dostať sa do Únie;

101.  pripomína, že osobitný spravodajca OSN pre ľudské práva migrantov tiež vyzval Úniu, aby ponúkla legálne spôsoby migrácie a umožnila tak migrantom využívať oficiálne systémy na vstup a výstup namiesto toho, aby boli nútení obracať sa na zločinecké siete prevádzačov;

102.  zdôrazňuje, že nedávny nárast prílevu utečencov do Únie ukázal, že preventívne opatrenia samé osebe nepostačujú na zvládnutie súčasných migračných javov;

103.  domnieva sa, že v dlhodobom horizonte je potrebný väčší impulz na vyriešenie geopolitických otázok, ktoré ovplyvňujú základné príčiny migrácie, pretože vojna, chudoba, korupcia, hlad a nedostatok príležitostí znamenajú, že ľudia budú naďalej pociťovať nutnosť utekať do Európy, kým sa Únia nebude zaoberať tým, ako pomôcť pri obnove týchto krajín; poukazuje na to, že to znamená, že Komisia a členské štáty musia poskytnúť finančné prostriedky na pomoc pri budovaní kapacít v tretích krajinách, napríklad prostredníctvom podpory investícií a vzdelávania, posilňovania a presadzovania azylových systémov, pomoci pri lepšom riadení hraníc a upevňovania tamojších právnych a súdnych systémov;

Finančné prostriedky pre tretie krajiny

104.  poznamenáva, že hlavným nástrojom financovania na poskytovanie prostriedkov pre tretie krajiny je nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), ktorý zahŕňa jediné globálne tematické financovanie Únie pre oblasť migrácie v rámci programu Celosvetové verejné statky a problémy, ktorý je riadený GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO); ďalej konštatuje, že podobne ako v prípade prostriedkov pridelených priamo členským štátom sú do spravovania DCI zapojené ďalšie generálne riaditeľstvá Komisie a orgány Únie tak, aby GR pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zabezpečilo pomoc Únie krajinám susedstva prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci; humanitárnu pomoc poskytuje GR pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO) a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) riadi nástroj na podporu stability a mieru; pripomína, že vzhľadom na to, že dva fondy riadené GR pre migráciu a vnútorné záležitosti (GR HOME) – Fond pre azyl, migráciu a integráciu a Fond pre vnútornú bezpečnosť – majú aj vonkajší rozmer, možno ich považovať za nových aktérov na poli vonkajšieho financovania;

105.  víta nedávno vytvorený núdzový trustový fond pre Afriku a prísľub 1,8 miliardy EUR v prospech tohto fondu, čím pribudol ďalší prvok v oblasti financovania tretích krajín; vyzýva členské štáty, aby do fondu naďalej prispievali;

106.  domnieva sa, že v súlade s GPMM by štyri tematické piliere, ktoré sa zameriavajú na i) legálnu migráciu a mobilitu, ii) neregulárnu migráciu a obchodovanie s ľuďmi, iii) medzinárodnú ochranu a iv) dosah migrácie na rozvoj, mali byť v rámci vonkajšej politiky a financovania Únie rovnako dôležité;

Transparentnosť vo financovaní

107.  poznamenáva, že migračná politika Únie sa vykonáva prostredníctvom rôznych politických nástrojov sledujúcich vlastné ciele, ktoré nie sú nevyhnutne prepojené, a že medzi početnými zapojenými aktérmi neexistuje dostatočná koordinácia financovania; poukazuje na to, že roztrieštenosť rozpočtových riadkov a povinností vytvára štruktúru riadenia, pri ktorej sa dá ťažko zabezpečiť komplexný prehľad o spôsobe, akým sa jednotlivé dostupné finančné prostriedky prideľujú a nakoniec používajú; okrem toho upozorňuje, že takáto roztrieštenosť komplikuje vyčíslenie sumy, ktorú Únia celkovo vynakladá na migračnú politiku;

108.  zastáva názor, že je nutné zabezpečiť spomínaný komplexný prehľad financovania Únie týkajúce sa migrácie, a to tak vnútri, ako aj mimo Únie, pretože jeho absencia je jasnou prekážkou pre transparentnosť a riadnu tvorbu politík; v tejto súvislosti konštatuje, že jednou z možností by mohla byť webová stránka alebo výročná správa obsahujúca databázu všetkých projektov financovaných Úniou, ktoré sa týkajú migračnej politiky; zdôrazňuje, že potreba transparentnosti sa vzťahuje aj na rozpočtové položky, aby sa zabezpečilo primerané financovanie všetkých cieľov migračnej politiky Únie;

109.  pripomína, že pozitívny vplyv migračných fondov EÚ závisí od procesov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie s cieľom zabezpečiť transparentnosť, účinné monitorovanie a zodpovednosť; domnieva sa, že pozornosť by sa mala venovať tomu, ako umožniť monitorovanie a hodnotenie prebiehajúcich procesov, a že v tejto súvislosti by sa mala posilniť úloha Dvora audítorov; nazdáva sa, že by sa mali stanoviť porovnateľné kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele, aby bolo možné zmerať vplyv fondov EÚ, čo by pomohlo posúdiť, či tieto fondy splnili svoj účel;

Dodatočné financovanie v oblasti migrácie

110.  víta mobilizáciu významných rozpočtových prostriedkov v priebehu rokov 2015 a 2016 na riešenie migračnej a utečeneckej krízy; poukazuje na to, že v prípade väčšiny týchto nových finančných prostriedkov ide o financovanie v rámci viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 (VFR), ktoré bolo prenesené, čo znamená, že Únia už dnes čerpá to, čo bolo určené na výdavky v budúcnosti;

111.  súhlasí s tým, že zatiaľ čo nedávne rozpočtové návrhy a dodatočné finančné prostriedky plánované v rozpočte Únie na rok 2016 vrátane využitia nástroja flexibility sú potešiteľné, strednodobé a dlhodobé financovanie naďalej vyvoláva obavy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zvýšenie súm navrhnutých pre rozpočtové riadky v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na rok 2016 nesprevádzala navrhovaná revízia celkových zdrojov dostupných v rámci daného fondu na finančné obdobie 2014 – 2020; domnieva sa, že ak sa tento stav nezmení, finančné prostriedky v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu sa vyčerpajú dávno pred rokom 2020;

112.  nabáda členské štáty, aby plne využili možnosti ponúkané fondmi, ktoré nie sú priamo späté s migračnou politikou, ale môžu sa využiť na financovanie opatrení v tejto oblasti (napríklad integračných opatrení), ako sú možnosti v rámci Európskeho sociálneho fondu, Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, Horizontu 2020, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a programu Práva, rovnosť a občianstvo;

113.  odporúča, aby sa pri preskúmaní VFR naplánovanom na koniec roka 2016 poskytli v rozpočte Únie v rámci okruhu 3 pre oblasť občianstva, slobody, bezpečnosti a spravodlivosti značné dodatočné zdroje s cieľom sprístupniť na základe migračných trendov a súvisiacich finančných požiadaviek primerané finančné prostriedky pre politiky Únie a členských štátov v oblasti azylu, migrácie a integrácie;

Zapojenie občianskej spoločnosti

114.  poukazuje na to, že zabezpečenie operačného financovania je kľúčovou výzvou pre mimovládne organizácie, pretože väčšina financovania sa vzťahuje na konkrétne projekty; potvrdzuje, že iniciatívy dobrovoľníkov a občianskej spoločnosti zamerané na poskytovanie pomoci migrantom by mala podporovať a prípadne financovať Komisia a členské štáty; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa podľa potreby a možností snažili financovať projekty riadené organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti migrácie, integrácie a azylu;

115.  opakuje, že treba zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti do vypracúvania opatrení Únie a národných programov, a to v súlade so zásadou partnerstva stanovenou v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu; navrhuje, aby sa na úrovni Únie zvážili pravidelné konzultácie medzi Komisiou a príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sa zaoberajú otázkami migrácie, azylu a integrácie;

Demografické trendy

116.  konštatuje, že v štúdii OECD a Komisie z roku 2014, ktorá bola vypracovaná pred zvýšením migračných tokov do Únie v roku 2015, sa uvádza, že počet obyvateľov v produktívnom veku (15 – 64) v Únii sa v rokoch 2013 až 2020 zníži o 7,5 milióna a že ak by sa z ich odhadov vyňalo migračné saldo, pokles by bol ešte výraznejší, keďže by to znamenalo zníženie populácie v produktívnom veku o 11,7 milióna;

117.  poukazuje však na to, že v novembri 2015 dosahovala miera nezamestnanosti mladých ľudí vo všetkých členských štátoch 20 %;

118.  ďalej poznamenáva, že podľa nedávnych prognóz Eurostatu sa podiel osôb vo veku 65 a viac rokov zvýši v pomere k osobám vo veku 15 až 64 rokov z 27,5 % na začiatku roku 2013 na takmer 50 % do roku 2050; konštatuje, že by to znamenalo zmenu súčasného pomeru štyroch osôb v produktívnom veku na jednu osobu vo veku 65 a viac rokov na iba dve osoby v produktívnom veku na každého človeka vo veku 65 a viac rokov;

Legálna migrácia pracovných síl

119.  uvádza, že právny základ na riadenie legálnej migrácie na úrovni Únie je stanovený v článku 79 ZFEÚ;

120.  domnieva sa, že článok 79 ods. 5 výslovne vyhradzuje členským štátom právo určiť počty prijímaných štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prichádzajú na ich územie z tretích krajín s cieľom nájsť si prácu;

121.  poukazuje na to, že stratégia Európa 2020 stanovila potrebu komplexnej politiky migrácie pracovných síl a lepšej integrácie migrantov v záujme splnenia cieľov Únie v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

122.  konštatuje, že existujúci legislatívny rámec Únie upravujúci prístup štátnych príslušníkov tretích krajín k práci v Únii je dosť rozdrobený, keďže sa zameriava na osobitné kategórie pracovníkov, a nie na celkovú reguláciu všetkých migrujúcich pracovníkov;

123.  zastáva názor, že v dlhodobom horizonte bude potrebné, aby Únia zaviedla všeobecnejšie pravidlá upravujúce vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí hľadajú zamestnanie v Únii, s cieľom vyplniť medzery zistené na trhu práce Únie;

Potreba lepších údajov

124.  požaduje komplexnú víziu trhu práce v Únii ako nevyhnutný predpoklad pre rozvoj politík trhu práce; poukazuje na to, že je potrebné vypracovať nástroje na lepšiu identifikáciu a predpovedanie súčasných a budúcich potrieb trhu práce v Únii; v tejto súvislosti sa domnieva, že existujúce nástroje – ako napríklad nástroje, ktoré vypracovalo Európske stredisko pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) alebo OECD – by sa mohli zlepšiť a dokonca zlúčiť s medzinárodnými štatistikami týkajúcimi sa potenciálnej ponuky pracovných síl z tretích krajín s cieľom poskytnúť presnejší obraz o situácii;

125.  domnieva sa, že lepšie údaje a kvalitnejšie nástroje na analýzu týchto údajov môžu len pomôcť tvorcom politík pri formulovaní budúcich politík migrácie pracovnej sily a že Únia a členské štáty by mali identifikovať medzery na svojich trhoch práce, čo by im mohlo pomôcť obsadiť pracovné miesta, ktoré by inak zostali voľné;

Pracovné vykorisťovanie

126.  poznamenáva, že k pracovnému vykorisťovaniu môže dôjsť v dôsledku obchodovania s ľuďmi, prevádzania alebo dokonca aj bez spáchania týchto trestných činov, čo vedie k tomu, že osoby, ktoré vykorisťujú neregulárnych migrantov v tých členských štátoch, kde sa to za trestný čin nepovažuje, zostanú nepotrestané;

127.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že podľa zistení je nízke riziko odhalenia a/alebo stíhania zamestnávateľa, ktorý zneužíva prácu neregulárnych migrantov, dôležitým faktorom pri pracovnom vykorisťovaní, najmä v odvetviach, ktoré sú najviac ohrozené (poľnohospodárstvo, stavebníctvo, hotely a reštaurácie, pracovníci v domácnosti a opatrovateľské služby); domnieva sa, že v záujme boja proti tejto beztrestnosti je nevyhnutné jednak zabezpečiť, aby sa všetky prípady závažného pracovného vykorisťovania považovali za trestný čin a primerane sa trestali podľa vnútroštátneho práva, a jednak zvýšiť počet inšpekcií práce v rizikových odvetviach;

128.  berie na vedomie, že v súčasnosti mnohé členské štáty považujú pracovné vykorisťovanie za trestný čin len vtedy, ak sa uskutočňuje vo forme obchodovania s ľuďmi, čo ponecháva značný priestor na zneužívanie vo všetkých prípadoch, keď vykorisťovatelia pracovníkov neboli zapojení do obchodovania s ľuďmi alebo ich zapojenie nie je možné preukázať;

129.  opakuje, že by sa mali v plnej miere vykonávať a v praxi správne uplatňovať osobitné postupy na uľahčenie podávania sťažností podľa smernice 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov („smernica o sankciách voči zamestnávateľom“); domnieva sa, že je potrebná väčšia ochrana obetí obchodovania s ľuďmi a osôb prevedených do Únie, ktoré spolupracujú a uľahčujú stíhanie obchodníkov s ľuďmi a/alebo nezákonných prevádzačov; navrhuje, aby sa okrem toho podporilo vytvorenie európskej obchodnej koalície proti obchodovaniu s ľuďmi (ako sa navrhuje v stratégii proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2014) s cieľom rozvíjať dodávateľské reťazce, ktoré sa na obchodovaní s ľuďmi nepodieľajú;

130.  vyjadruje presvedčenie, že pri akomkoľvek úsilí o odstránenie pracovného vykorisťovania treba napokon zaujať dvojitý prístup, ktorý spočíva v účinnom stíhaní zneužívajúcich zamestnávateľov a súčasne v ochrane obetí takéhoto vykorisťovania;

Revízia modrej karty

131.  konštatuje, že Komisia v európskej migračnej agende oznámila svoj úmysel pristúpiť k revízii smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania („smernica o modrej karte“) s osobitným zameraním na otázky rozsahu pôsobnosti (prípadné zahrnutie podnikateľov ochotných investovať v Európe) a s cieľom zlepšiť pravidlá týkajúce sa mobility v rámci EÚ;

132.  opakuje, že správa Komisie o vykonávaní súčasnej smernice o modrej karte zdôrazňuje jej nedostatky vrátane veľmi obmedzenej miery harmonizácie, čo je spôsobené tým, že členským štátom poskytuje široký priestor na voľné konanie pri jej vykonávaní, najmä právo členských štátov zachovať paralelné vnútroštátne systémy;

133.  okrem toho sa domnieva, že je jasné, že smernica by sa mala zameriavať nielen na vysokokvalifikované, ale aj na cielené zamestnania vyžadujúce vysokú kvalifikáciu, v ktorých je preukázaný nedostatok pracovnej sily; navyše je presvedčený, že revízia smernice o modrej karte by mala byť ambiciózna a cielená a mala by sa snažiť odstrániť rozpory existujúcej smernice, najmä pokiaľ ide o paralelné vnútroštátne systémy; odporúča, aby sa zvážila revízia rozsahu pôsobnosti s cieľom zahrnúť doň štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí by mohli pomôcť vyriešiť nedostatky zistené na trhoch práce v Únii;

134.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, parlamentom a vládam členských štátov, úradu EASO, agentúre Frontex, Europolu, Eurojustu, agentúre FRA, agentúre eu-LISA, Rade Európy, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

16.11.2015

STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii

(2015/2095(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Demetris Papadakis

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nedávnymi udalosťami na hraniciach EÚ, ktoré sú výsledkom tejto bezprecedentnej migračnej krízy a ktoré odhalili nedostatky súčasného systému prijímania utečencov a migrantov, a poukazuje na význam väčšej harmonizácie migračnej a azylovej politiky na úrovni EÚ a na medzinárodnej úrovni;

2.  zdôrazňuje potrebu holistického prístupu EÚ k migrácii, ktorým sa zabezpečí súlad medzi jej vnútornými a vonkajšími politikami, ktorý zahŕňa všetky migračné trasy a je založený na solidarite, dôslednom rešpektovaní základných práv, súlade s medzinárodným právom a na hodnotách, na ktorých je EÚ založená;

3.  domnieva sa, že takáto komplexná stratégia by mala byť kľúčovým prvkom novej globálnej stratégie EÚ pre oblasť zahraničnej a bezpečnostnej politiky, aby mohla aktívne prispieť k stabilizácii susedstva EÚ a predchádzať iným podobným humanitárnym krízam v budúcnosti;

4.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zastavili budovanie múrov na vonkajších hraniciach EÚ a aby prestali utečencom a migrantom brániť v možnosti dostať sa na územie EÚ;

5.  vyjadruje znepokojenie nad čoraz výraznejším trendom využívať nelegálne vyhostenia v teréne a odsudzuje tieto praktiky, pretože sú v rozpore s ľudskými právami a zásadami právneho štátu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad osudom štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, ktorí boli vrátení na základe readmisných dohôd EÚ vrátane prípadov časovo neobmedzeného zadržiavania, právneho vákua či vrátenia do krajiny pôvodu;

6.  zdôrazňuje, že pretrvávajúca nestabilita a konflikty v susedstve EÚ majú výrazný vplyv na počet migrantov, utečencov a vysídlených osôb; domnieva sa, že dlhodobá, skutočná a účinná odpoveď na migračnú krízu v oblasti Stredozemia bude spočívať len na riešení základných príčin, akými sú najmä nestabilita, vojny, terorizmus, nedostatočná bezpečnosti a porušovanie ľudských práv, ako aj chudoba, nerovnosť, prenasledovanie, korupcia, zmena klímy a prírodné katastrofy; zdôrazňuje, že je naliehavé, aby EÚ iniciovala sústredené diplomatické úsilie spolu s medzinárodnými partnermi a kľúčovými regionálnymi mocnosťami a organizáciami, ako je Africká únia a Liga arabských štátov, s cieľom riešiť výzvy, ktorým čelia zraniteľné štáty, a zamerať sa na predchádzanie konfliktov;

7.  je presvedčený o tom, že súčasná migračná a utečenecká kríza súvisí s konfliktom v Sýrii a iných častiach Blízkeho východu a nestabilitou v širšom regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a že EÚ musí vykonať všetko pre to, aby sa tento konflikt vyriešil; žiada, aby sa riadne uplatňovala stratégia EÚ zameraná na boj proti Dá´iš; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby proaktívne podporovali úsilie OSN o urovnanie sýrskeho konfliktu a aby výrazne zintenzívnili svoje diplomatické úsilie o urovnanie pretrvávajúcich konfliktov vo svojom susedstve a na Blízkom východe v spolupráci so všetkými aktérmi v regióne a s podporou OSN a na podporu OSN;

8.  víta prijatie akčného plánu na samite vo Vallette, ktorý by mal slúžiť ako platforma pre dlhodobú stratégiu EÚ – Afrika, ktorá sa riadi zásadami solidarity, partnerstva a spoločnej zodpovednosti v záujme riešenia ľudských, sociálnych a politických výziev v súvislosti s migračnými tokmi medzi Afrikou a EÚ; požaduje, aby sa výsledky dosiahnuté na samite vo Vallette v plnej miere implementovali a monitorovali; zdôrazňuje význam angažovanosti EÚ voči Afrike prostredníctvom rozvojovej spolupráce s cieľom riešiť základné príčiny nelegálnej migrácie a núteného vysídľovania; uznáva, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na presadzovanie možností legálnej migrácie a mobility;

9.  zdôrazňuje, že západný Balkán ako tranzitná cesta pre utečencov a migrantov do členských štátov EÚ bol pod narastajúcim a závažným tlakom s vážnymi humanitárnymi následkami, a preto ho treba podporovať; víta návrh, ktorý je uvedený v záveroch Rady z 12. októbra 2015 (12880/15), rozšíriť pôsobnosť Regionálneho trustového fondu EÚ v reakcii na sýrsku krízu (fond Madad) na západný Balkán; podporuje vyhlásenie konferencie na vysokej úrovni o trase východné Stredozemie – západný Balkán z 8. októbra 2015 v Luxemburgu a vyzýva na jeho urýchlené vykonávanie a prijímanie následných opatrení;

10  upozorňuje, že v krajinách susediacich so Sýriou sú v súčasnosti podľa odhadov UNHCR približne 4 milióny sýrskych utečencov; pripomína, že Turecko, Libanon a Jordánsko sú vystavené značným tokom utečencov a zdôrazňuje potrebu účinnej podpory EÚ a úzkej spolupráce s týmito krajinami s cieľom riešiť humanitárne krízy a vytvoriť lepšie podmienky pre utečencov; pripomína, že aktívne zapojenie štátov Perzského zálivu by malo pozitívny vplyv tým, že by prejavili solidaritu; zároveň zdôrazňuje, že je dôležité podporiť krajiny, ktoré sú v prvej línii, ako je Grécko, Taliansko a Malta, prostredníctvom nových alebo posilnených mechanizmov na riešenie humanitárnej krízy tohto rozsahu;  11. je presvedčený, že krajinám, ktoré sa snažia o pristúpenie k EÚ, konkrétne bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a Srbsku, by EÚ mala pri riešení prílevu migrantov a utečencov poskytnúť všestrannú podporu; varuje však pred tým, že ich kroky môžu mať nepriaznivý vplyv na ich pokrok smerom k začleneniu do EÚ, a pripomína vládam týchto krajín ich medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv;

12.  žiada, aby PK/VP a ESVČ dostali potrebné nástroje a mandát na uskutočňovanie potrebných politických a diplomatických krokov v tomto regióne v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to v koordinácii s členskými štátmi;

13.  zasadzuje sa o širšiu a intenzívnejšiu spoluprácu EÚ s tými tretími krajinami pôvodu a tranzitu, pri ktorej sa budú dodržiavať práva migrantov, a to prostredníctvom dvojstranných dohôd, partnerstva v oblasti mobility a dohôd o technickej spolupráci, v prípade ktorých sa musia zabezpečiť monitorovacie mechanizmy zahŕňajúce organizácie miestnej občianskej spoločnosti s cieľom:

  –  vytvoriť predvídavý prístup k migračnej kríze v Stredozemí, ktorý sa upraví podľa rôznych príčin migračných tokov a bude medzi nimi rozlišovať,

  –  bojovať proti sietiam prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi,

  –  zabezpečiť budovanie kapacít v oblasti azylových systémov a hraničných kontrol,

  –  v spolupráci s UNHRC a špecializovanými mimovládnymi organizáciami poskytovať ochranu osobám v núdzi,

  –  posilňovať globálny prístup k migrácii a mobilite,

  –  zriadiť humanitárne koridory,

  –  vytvárať rámce pre bezpečnú a legálnu migráciu a uľahčiť existujúce obmedzenia v oblasti zlučovania rodín,

  –  udeľovať humanitárne víza,

  –  uviesť do platnosti humánnu a účinnú politiku návratu nelegálnych migrantov;

14.  vyzýva na vytvorenie partnerstiev v oblasti mobility a kruhových migračných dohôd s cieľom uľahčiť pohyb štátnych príslušníkov tretích krajín medzi ich krajinami a EÚ a udržať sociálno-ekonomický rozvoj oboch strán;

15.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby podnikla praktické kroky v OSN zamerané na to, aby Rada bezpečnosti dala Európskej únii mandát na prijatie opatrení zameraných na infraštruktúru skupín, ktoré organizujú prevádzanie ľudí v prístavoch;

16.  berie na vedomie návrh Komisie o tzv. bezpečných a nebezpečných tretích krajinách; vyzýva kľúčové krajiny pôvodu a tranzitu pre nelegálnu migráciu do EÚ, aby urýchlene, v plnej miere a účinne vykonávali existujúce dvojstranné dohody o readmisii; zdôrazňuje, že uzavretie alebo uplatnenie dohôd o readmisii by malo zabezpečiť, aby tieto tretie krajiny dodržiavali príslušné medzinárodné právo a povinnosti v oblasti ochrany ľudských práv; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť cezhraničnú spoluprácu so susednými členskými štátmi v tejto oblasti, a to aj prostredníctvom posilnenej operačnej a technickej spolupráce s agentúrou EASO a FRONTEX;

17.   zároveň je presvedčený, že EÚ v spolupráci s UNHCR by mala vypracovať záväzný program presídľovania utečencov s kvótami a trvalým, povinným ale pružným automatickým systémom premiestňovania v rámci EÚ založeným na objektívnych kritériách, ktorý by zohľadňoval súčasnú situáciu vo vstupných členských štátoch, podmienky financovania a prijímania, ako aj potreby a podľa možností želania utečencov;

18.  víta skutočnosť, že sa zvyšuje objem prostriedkov určených na operácie Triton a Poseidon; berie na vedomie skutočnosť, že sa začala operácia EUNAVFOR Med/Sophia proti prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi v Stredozemí, a podporuje posilnenie riadenia vonkajších hraníc Únie; uznáva prechod do druhej fázy operácie v súlade s medzinárodným právom a zdôrazňuje potrebu spolupráce s tretími krajinami s cieľom účinne riešiť problém organizovaných zločineckých sietí prevádzačov migrantov; trvá však na tom, že je potrebný rozsiahly, udržateľný, koordinovaný a účinný mechanizmus pátrania a záchranných operácií v Stredozemí na záchranu životov, a to predovšetkým zriadením európskej pobrežnej stráže, a že je potrebné uplatňovanie politiky EÚ v oblasti azylu, doplnkovej ochrany a dočasnej ochrany, ktorá bude plne dodržiavať záväzné povinnosti vyplývajúce z Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj zásadu zákazu vyhostenia;

19.  pripomína, že migranti a utečenci sú veľmi zraniteľní, najmä deti bez sprievodu, a teda im hrozí, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť osobitnú starostlivosť o ženy a deti utečencov a migrantov, ktorí sa stali obeťami obchodníkov s ľuďmi, a poskytovať im lekársku a psychologickú pomoc a náležitú ochranu detí; vyzýva EÚ a členské štáty, aby začlenili detí a rodovú perspektívu do svojich politík v oblasti prisťahovalectva, integrácie a azylu, a trvá na tom, že je potrebný prístup EÚ k migrácii a riadeniu hraníc, ktorý bude rešpektovať práva zraniteľných osôb a základnú zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa;

20.  domnieva sa, že podľa zásad súdržnosti politík v záujme rozvoja spolupráca a rozvojová pomoc zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení základných príčin migrácie; vyzýva členské štáty, aby prepracovali svoju rozvojovú pomoc v súlade so záväzkom vo výške 0,7 % HND s cieľom dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja; víta skutočnosť, že jedným z cieľov samitu vo Vallette je lepšie cielenie pomoci v oblasti rozvoja a spolupráce v Afrike; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ naďalej dlhodobo a prakticky podporovala medzinárodné úsilie zamerané na znižovanie chudoby a odstránenie korupcie, ako aj budovanie mieru, presadzovanie demokracie a správy vecí verejných, ľudských práv a základných slobôd, ako aj rodovej rovnosti, zamestnanosti a vzdelávania, regionálnej, politickej a hospodárskej stability, a tiež bezpečnosti a prosperity;

21.  je presvedčený, že migračnú a utečeneckú krízu v Stredozemí možno vyriešiť len trvalou politickou vôľou, medzinárodnou spoluprácou a koordináciou medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, a domnieva sa, že EÚ by mohla vyvinúť iniciatívu na zvolanie medzinárodnej konferencie pod záštitou OSN na vyriešenie súčasnej humanitárnej krízy;

22.  domnieva sa, že regionálne programy ochrany zamerané na zvýšenie kapacít krajín mimo EÚ v regiónoch, z ktorých pochádza alebo ktorými prechádza významný počet utečencov, by sa mohli výrazne posilniť nadviazaním politických dialógov medzi EÚ a tretími krajinami, čím by získali na váhe a angažovanosti;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby prijali potrebné legislatívne a administratívne opatrenia umožňujúce poskytovanie núdzových víz a uľahčujúce poskytovanie dočasného útočiska ohrozeným obhajcom ľudských práv v Stredozemí; naliehavo žiada členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť prípadom súvisiacim so žiadosťami o politický azyl s cieľom zabrániť akýmkoľvek návratom, ktoré potenciálne môžu mať za následok porušovanie ľudských práv;

24.  víta vytvorenie Núdzového trustového fondu pre stabilitu a riešenie základných príčin nelegálnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike, ktorého cieľom je posilniť stabilitu a prispieť k lepšiemu riadeniu migrácie v afrických krajinách a regiónoch najviac postihnutých migráciou; zdôrazňuje však potrebu záruk, pokiaľ ide o to, odkiaľ budú prostriedky pochádzať a na aké činností sa budú používať; vyzýva členské štáty, aby prejavili pevné odhodlanie a prispeli sumou 1,8 mld. EUR, ktorá bola navrhnutá, a pridelili ju; zdôrazňuje potrebu mobilizovať viac prostriedkov s cieľom uvoľniť nevyužitý potenciál afrického kontinentu, ktorý prostredníctvom obchodu a investícií prispeje k trvalo udržateľnému rozvoju a znižovaniu chudoby;

25.  pripomína, že na riešenie migračnej a utečeneckej krízy v Stredozemí budú potrebné dodatočné prostriedky z rozpočtu EÚ; požaduje zriadenie migračných informačných centier v tretích krajinách a berie na vedomie rýchle vyslanie európskych imigračných styčných úradníkov do delegácií EÚ v kľúčových tretích krajinách v záujme získavania informácií o migračných tokoch, koordinácie s vnútroštátnymi styčnými úradníkmi a priamej spolupráce s miestnymi orgánmi, čím sa umožní aktivovať systém včasného varovania na úrovni EÚ, aby bolo možné včas reagovať na nové migračné krízy;

26.  nabáda PK/VP a ESVČ, aby naďalej podporovali proces ratifikácie Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, Protokolu k tomuto dohovoru o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, Protokolu k tomuto dohovoru proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky a Protokolu k tomuto dohovoru proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom;

27.  vyjadruje znepokojenie nad čoraz väčšou kriminalizáciou súčasných otázok migrácie na úkor ľudských práv dotknutých osôb a zlým zaobchádzaním, ako aj svojvoľným zadržiavaním utečencov v tretích krajinách; vyzýva EÚ, aby sa zaoberala touto otázkou aj v rámci svojich dialógov o ľudských právach a v podvýboroch pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť a aby rozvíjala ochranné schopnosti v tretích krajinách tranzitu;

28.  žiada, aby sa Komisia a ESVČ aktívne zapojili do diskusie o pojme „klimatický utečenec“ vrátane možného právneho vymedzenia tohto pojmu v medzinárodnom práve alebo v akejkoľvek právne záväznej medzinárodnej dohode;

29.  uznáva, že absencia štátnej príslušnosti je veľkou výzvou v oblasti ľudských práv; žiada Komisiu a ESVČ, aby proti absencii štátnej príslušnosti bojovali vo všetkých vonkajších činnostiach EÚ, a to najmä riešením diskriminácie v rámci zákonov o štátnej príslušnosti na základe rodu, náboženstva či príslušnosti k menšine, presadzovaním práva detí na štátnu príslušnosť a podporou kampane agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) zameranej na skoncovanie s absenciou štátnej príslušnosti do roku 2024;

30.  žiada, aby Komisia pred uzatvorením akejkoľvek dohody medzi agentúrou Frontex a treťou krajinou uskutočnila konzultácie s Európskym parlamentom; trvá na tom, že tieto dohody musia poskytovať primerané záruky, ktoré zabezpečia plnú mieru dodržiavania noriem ľudských práv, a to i pokiaľ ide o operácie navracania migrantov, spoločné hliadkovacie, pátracie a záchranné či záchytné operácie;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

16.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

49

6

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, James Carver, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Vincent Peillon, Tonino Picula, Kati Piri, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Alyn Smith, Jaromír Štětina, Charles Tannock, László Tőkés, Johannes Cornelis van Baalen

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ignazio Corrao, Luis de Grandes Pascual, Angel Dzhambazki, Tanja Fajon, Mariya Gabriel, Liisa Jaakonsaari, Javi López, Norica Nicolai, Urmas Paet, Miroslav Poche, Soraya Post, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Igor Šoltes, Renate Sommer, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivan Štefanec, Patricija Šulin

12.11.2015

STANOVISKO Výboru pre rozvoj

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii

(2015/2095(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Beatriz Becerra Basterrechea

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že v záujme dosiahnutia dlhodobých a udržateľných riešení možno migračnú krízu riešiť len v rámci európskeho holistického prístupu, ktorý by sa mal stať súčasťou komplexného prehľadu o migrácii v rámci Agendy 2030; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby členské štáty posilnili spoluprácu pri riadení migračných tokov; víta iniciatívu s cieľom naštartovať novú európsku migračnú agendu, ktorá musí byť založená na právach, vypracovaná Európskym parlamentom, Komisiou a Európskou radou s priamym zapojením príslušných zainteresovaných strán do rozhodovacieho procesu, pričom treba konzultovať s občianskou spoločnosťou vrátane organizácií migrantov a opierať sa o solidaritu a zodpovednosť členských štátov; zdôrazňuje, že táto agenda musí zahŕňať nahradenie dublinského nariadenia centralizovaným európskym azylovým systémom, ktorý zohľadní preferencie žiadateľov o azyl a utečencov a umožní vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ako aj zosúladené azylové postupy a zabezpečí účinnú kontrolu na spoločných vonkajších hraniciach; zdôrazňuje, že je potrebný záväzný a trvalý systém prerozdeľovania žiadateľov o azyl, ktorí sú pod medzinárodnou ochranou;

2.  odsudzuje skutočnosť, že Komisia musela čakať až do nevídanej humanitárnej krízy, po ktorej nasledovala silná reakcia v podobe protestov a solidarity občianskej spoločnosti, aby prehodnotila svoje nefunkčné migračné politiky a nahradila ich holistickým prístupom zahŕňajúcim rozvoj, spoluprácu a rešpektovanie zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja;

3.  trvá na tom, že je nutné ihneď zlepšiť hrozné životné podmienky miliónov ľudí žijúcich v utečeneckých táboroch, najmä v Turecku, Jordánsku a Libanone; žiada EÚ a členské štáty, aby zlepšili svoju humanitárnu pomoc a mechanizmy podpory pre krajiny susediace s konfliktnými oblasťami, ktoré prijali najväčší počet utečencov; víta záväzok Komisie zvýšiť finančnú podporu pre tieto krajiny a vyzýva členské štáty, aby dodržali svoje sľuby; pripomína, že je nutné účinným spôsobom riešiť základné príčiny migrácie a reagovať na globálne nerovnosti, porušovanie ľudských práv, chudobu, nezamestnanosť, nestabilitu štátov a zmenu klímy, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné usilovať sa o mierové riešenie ozbrojených konfliktov; berie na vedomie samit vo Vallette z 11. a 12. novembra 2015, ktorý bol príležitosťou pre integrovaný prístup k riešeniu základných príčin nútenej migrácie;

4.  domnieva sa, že európska politika v oblasti migrácie musí rozlišovať medzi „utečencami“ a „ekonomickými migrantmi“; zdôrazňuje, že ku každej z týchto dvoch kategórií migrantov je nutné pristupovať odlišne;

5.  pripomína, že muži, ženy a deti, ktorých sa súčasná kríza týka, utekajú pred náboženským či politickým prenasledovaním, vojnou, diktatúrou, útlakom, mučením, popravami atď. a že ich práva ako ľudských bytostí sú nespochybniteľné; pripomína, že na väčšinu z nich sa vzťahuje Ženevský dohovor o utečencoch z roku 1951, ktorý ratifikovalo všetkých 28 členských štátov; žiada, aby Európska únia prijala sankcie voči krajinám, ktoré tieto práva porušujú, čím porušujú aj jednu zo základných podmienok svojho pristúpenia k EÚ;

6.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v rámci našej transatlantickej spolupráce v oblasti rozvojovej politiky vyzvali USA, aby s nami spolupracovali na zastavení vlny migrácie intenzívnejšou rozvojovou spoluprácou v Afrike a na Blízkom východe a účinnou pomocou miliónom ľudí, ktorí žijú v utečeneckých táboroch;

7.  trvá na tom, že je nutné lepšie integrovať komplexné väzby medzi rozvojom a migráciou, aby politiky EÚ zamerané na riadenie migrácie v EÚ boli zlučiteľné s tými, ktorých cieľom je znížiť chudobu v rozvojových krajinách a zmierniť niektoré príčiny nútenej migrácie, napríklad maximalizácou vplyvu remitencií na rozvoj prostredníctvom zníženia nákladov na ne; zdôrazňuje, že je potrebné účinne spolupracovať s tretími krajinami s cieľom určiť príčiny týchto migračných tokov a nezameriavať sa výlučne na ich dôsledky; pripomína, že vysťahovalectvo narastá s hospodárskym rozvojom, kým krajiny nedosiahnu status krajiny s vyšším stredným príjmom (približne 7000 – 8000 USD na obyvateľa), a potom sa začne znižovať; zdôrazňuje preto, že na dosiahnutie dlhodobého a udržateľného riešenia sa musí posilniť spolupráca a riadenie migračných tokov; uznáva, že udržateľný hospodársky rozvoj a budovanie štátu založeného na demokratických, silných a transparentných inštitúciách výrazne prispieva k riešeniu hlavných príčin nútenej migrácie; žiada EÚ a všetkých medzinárodných aktérov, aby posilnili rozvojovú spoluprácu a nástroje prebiehajúceho politického dialógu; 

8.  je znepokojený pokusmi o odklon rozpočtových prostriedkov určených na rozvojovú pomoc smerom k riešeniu migračných záležitostí, ktoré nesúvisia s rozvojom; odmieta skutočnosť, že za oficiálnu rozvojovú pomoc sa už môžu považovať aj výdavky na podporu utečencov v krajinách, ktoré sú darcami pomoci; odmieta plány využiť a prepojiť rozvojovú pomoc s intenzívnejšími hraničnými kontrolami alebo kontrolami v rámci dohôd o readmisii tretími krajinami; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby zvýšili objem finančných a iných prostriedkov určených na riešenie humanitárnych kríz; požaduje dlhodobejší plán, ktorý zahŕňa opatrenia zamerané na posilnenie úlohy agentúr OSN; víta vytvorenie Regionálneho trustového fondu EÚ v reakcii na sýrsku krízu a Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku ako účinných nástrojov na boj proti destabilizácii, nútenému presídľovaniu a nelegálnej migrácii; žiada Komisiu, aby posilnila transparentnosť Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku; nabáda členské štáty, aby prispievali do trustového fondu, a zdôrazňuje, že sledovanie a hodnotenie financovaných projektov a programov bude zásadne dôležité na zabezpečenie toho, aby fond slúžil svojmu účelu, konkrétne, aby pomáhal tým, ktorí to potrebujú, a nefinancoval vlády zodpovedné za porušovanie ľudských práv;

9.   naliehavo žiada Európsku úniu, Africkú úniu a OSN, aby posilnili medzinárodnú spoluprácu v oblasti migrácie s cieľom vytvoriť legálne migračné kanály, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby maximalizovali pozitívny prínos migrácie a mobility osôb k celosvetovému rozvoju, ktorý sa po prvýkrát uznal v rozvojovom programe na obdobie po roku 2015 a v navrhovaných cieľoch udržateľného rozvoja a ich zámeroch týkajúcich sa migrácie; nalieha na členské štáty, aby podporovali integráciu imigrantov, ktorých aktívne zapájanie sa do spoločnosti prispeje k podpore sociálneho rozvoja a hospodárskej a kultúrnej rozmanitosti Únie; nabáda orgány EÚ a členských štátov, aby zlepšili uznávanie akademickej a odbornej kvalifikácie migrantov v záujme ich rýchlejšieho a lepšieho začlenenia do pracovného trhu;

10.  pripomína, že právo opustiť ktorúkoľvek krajinu vrátane vlastnej je zakotvené v článku 13 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN; zdôrazňuje, že hoci ide o slobodu a základné právo, ktoré by mal požívať každý človek, skutočne uplatňovať ho môžu len občania globálneho Severu a najbohatší občania globálneho Juhu; podčiarkuje potrebu lepšie a v plnej miere uplatňovať zásadu nevyhostenia, ktorá je najmä v prípade žiadateľov o azyl v súlade s právom migrovať a je zakotvená v článku 33 Dohovoru o utečencoch z roku 1951, je obsiahnutá v Protokole o právnom postavení utečencov z roku 1967 a bola znovu potvrdená v článku 3 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému zaobchádzaniu z roku 1984;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné chrániť, presadzovať a dodržiavať medzinárodné právo na žiadosť o azyl, ako je uvedené v článku 14 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, vrátane potreby lepšie a v plnej miere rešpektovať zásadu nevyhostenia (non-refoulement); zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách zaviedli a posilňovali informačné strediská pre migráciu, a to podľa vzoru strediska otvoreného v Mali – CIGEM (Stredisko pre informácie a riadenie migrácie, Centre d'Information et de Gestion des Migrations); zdôrazňuje, že pre neexistenciu legálnych trás nemajú mnohí muži, ženy a deti inú možnosť, než obrátiť sa na prevádzačov, a to za obrovskú cenu a s obrovským ohrozením vlastných životov; žiada, aby EÚ uplatňovala existujúce právne predpisy a vytvorila bezpečnejšie a legálne spôsoby vstupu na územie EÚ a pobytu na tomto území;

12.  odmieta návrhy členských štátov na vytvorenie azylových stredísk v tretích krajinách a na zapojenie severoafrických krajín a Turecka do európskych pátracích a záchranných operácií s cieľom zasahovať proti utečencom a vracať ich späť na africkú a tureckú pôdu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby Parlamentu poskytla posúdenie, nakoľko sú tieto návrhy v súlade s medzinárodným azylovým právom, ako aj posúdenie praktických a právnych prekážok brániacich v ich vykonávaní; požaduje, aby chartúmsky proces nahradil proces založený na plnohodnotnom rešpektovaní ľudských práv a zameraný na zlepšovanie životných podmienok v záujme riešenia základných príčin migrácie; naliehavo žiada Komisiu a Radu, aby obrátili pozornosť samitu vo Vallette, ktorý sa uskutoční v novembri, na základné príčiny migrácie, ako je chudoba, nerovnosť, nespravodlivosť, zmena klímy, korupcia, zlá správa vecí verejných a ozbrojené konflikty;

13.  domnieva sa, že otázky a problémy, s ktorými sú konfrontované ženy, dievčatá a zraniteľné skupiny ľudí, ako sú starší ľudia, deti, osoby so zdravotným postihnutím, menšiny a iní v procese migrácie v rámci EÚ , a ich vplyv na posilnenie ich postavenia a ľudské práva, majú zásadný význam; domnieva sa, že otázky a problémy, s ktorými sú konfrontovaní LGBTI migranti v procese migrácie a na území EÚ, majú tiež zásadný význam; požaduje, aby explicitný rozmer týkajúci sa LGBTI bol začlenený do všetkých politík súvisiacich s migráciou; zdôrazňuje, že v migračných politikách je nevyhnutný inkluzívny rozmer, ktorý zohľadňuje osobitné črty každej zraniteľnej skupiny, a požaduje, aby bol začlenený do všetkých politík zameraných na migrantov; pripomína, že právne predpisy EÚ v azylovej oblasti začleňujú mrzačenie pohlavných orgánov do kritérií, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní žiadostí o azyl; trvá na potrebe dodržiavať ľudské a individuálne práva tých najzraniteľnejších spomedzi migrantov;

14.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby zaistili, aby migranti mali prístup k právam a službám, ktoré im zaručujú spravodlivosť a bránia vzostupu rasizmu a xenofóbie v EÚ;

15.  pripomína, že počas azylového konania je potrebné chrániť najlepší záujem detí a maloletých osôb bez sprievodu, ako je stanovené v Dohovore o právach dieťaťa z roku 1989 a v Charte základných práv Európskej únie; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť systémy ochrany detí na neustálu ochranu detí pred zneužívaním a vykorisťovaním, a to aj poskytovaním základných služieb, akými sú lekárska starostlivosť, psychologická podpora, kvalitné vzdelávanie a osobitné opatrenia na ich postupné začleňovanie do členských štátov; požaduje, aby sa potrebám odlúčených rodín a opusteným deťom (tzv. left behind) venovala osobitná pozornosť a aby sa na účely uľahčenia zlučovania rodín zrevidovala smernica Rady 2003/86/ES;

16.  vyzýva Komisiu a EÚ, aby vo svojej migračnej politike a najmä pri realizácii svojej európskej migračnej agendy plne dodržiavali zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja a aby v tejto súvislosti zohľadnili väzbu medzi vnútornými a vonkajšími politikami, a teda vzťah medzi politikami rozvoja a politikami v oblasti migrácie na jednej strane a politikami sociálnej ochrany a zamestnanosti v členských štátoch na strane druhej; zdôrazňuje preto, že je potrebné systematickejšie začleňovať do migračných politík rozmer rozvoja; pripomína, že niektoré politiky EÚ, ako aj obmedzené úsilie o boj proti nelegálnym tokom kapitálu z rozvojových krajín nepriamo prispievajú k nestabilite a migračným tokom; požaduje preto, aby Komisia predložila akčný plán v oblasti súdržnosti politík; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť súdržnosť politík a koordináciu medzi vonkajšou činnosťou EÚ a politikami v oblasti bezpečnosti, obrany, obchodu, humanitárnej pomoci, migrácie a rozvojovej spolupráce; domnieva sa, že Európa musí prevziať plnú zodpovednosť v súvislosti s konfliktmi výraznejšou angažovanosťou pri udržiavaní mieru a trvalým riešením pre utečencov (presídlenie, miestna integrácia, mobilita a návrat, ak je to možné); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie integrovali vnútorné a vonkajšie politiky zahŕňajúce migráciu s cieľom uľahčiť mobilitu ľudí, a tak prispieť k ich prosperite a prosperite ich rodín;

17.  vyjadruje znepokojenie nad zvyšujúcim sa počtom klimatických utečencov v dôsledku sucha, hladu a zhoršujúcich sa zdravotných a životných podmienok; domnieva sa, že obyvateľstvo najmenej rozvinutých krajín je z hľadiska dôsledkov zmeny klímy zraniteľnejšie, čo môže mať vplyv na prehlbujúcu sa nerovnosť a sociálnu nestabilitu;

18.  vyzýva Komisiu, aby skoordinovala svoje rozvojové politiky a hospodárske politiky s cieľom skoncovať s vykorisťovaním ľudských a prírodných zdrojov v tretích krajinách, ktoré narúša účel akejkoľvek rozvojovej pomoci; žiada preto EÚ a jej členské štáty, aby prísne regulovali aktivity nadnárodných spoločností európskeho pôvodu pôsobiacich v tretích krajinách;

19.  dôrazne podporuje účinné a komplexné šírenie a vykonávanie hlavných zásad OSN týkajúcich sa podnikania a ľudských práv v EÚ aj za jej hranicami a zdôrazňuje potrebu prijať všetky nutné politické a legislatívne opatrenia na riešenie nedostatkov v účinnom vykonávaní hlavných zásad OSN, a to aj pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti; pripomína, že zámerom hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv nie je vytvoriť nové medzinárodné právne záväzky, ale zaviesť spoločný celosvetový štandard prevencie a riešenia negatívneho vplyvu podnikania na ľudské práva;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa politiky prístupu k základným liekom stali súčasťou súdržnosti politík v záujme rozvoja; konštatuje, že otázkam obchodu a regulácie duševného vlastníctva by sa mala venovať osobitná pozornosť, a to pre ich význam pre efektívne poskytovanie liekov v rozvojovom svete;

21.  je sklamaný tým, že okrem iného z dôvodu prideľovania verejných zákaziek a dlhovej služby sa 61 % oficiálnej rozvojovej pomoci vracia do krajín, ktoré rozvojovú pomoc poskytujú; vyzýva preto na zvýšenie objemu reálnej pomoci, ktorá pozitívne reaguje na potreby obyvateľstva;

22.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala systémy úradu EuropeAid, pokiaľ ide o hodnotenie a monitorovanie zamerané na výsledky, ktoré majú zásadný význam pre plánovanie, navrhovanie a vykonávanie politík a pomoci EÚ a pre podporovanie transparentnosti a demokratickej zodpovednosti; pripomína, že posilňovanie a rozvoj udržateľnej štrukturálnej zmeny by malo byť stredobodom našich politík;

23.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch (napríklad v Taliansku) došlo pri správe niektorých azylových centier k sérii závažných podvodov a administratívnych pochybení, často páchaných za účasti organizovaného zločinu, čo viedlo k zneužitiu európskych prostriedkov a k ďalšiemu zhoršeniu životných podmienok a ochrany ľudských práv migrantov;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Linda McAvan, Norbert Neuser, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Louis-Joseph Manscour, Joachim Zeller

4.9.2015

STANOVISKO Výboru pre rozpočet

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii

(2015/2095(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gérard Deprez

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje potešenie, že Komisia prijala ambicióznu migračnú agendu EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada okrem svojich vyhlásení neprejavila rovnakú mieru ambícií a nepodporuje Komisiu;

2.  víta návrh Komisie zaviesť mechanizmus na premiestnenie 40 000 osôb v priebehu rokov 2016 a 2017 s celkovými nákladmi 240 000 000 EUR; podporuje úsilie niektorých členských štátov, ktoré prijali počet migrantov navrhnutý Komisiou a v niektorých prípadoch dokonca viac, a zároveň odsudzuje skutočnosť, že pre neochotu určitých členských štátov sa ešte stále nedosiahol počet 40 000 osôb;

3.  víta aj odporúčanie Komisie týkajúce sa programu presídľovania a dodatočnú sumu vo výške 50 000 000 EUR, ktorá bola vyčlenená na tento účel na roky 2015 a 2016; zdôrazňuje, že vyčlenená suma by mala zodpovedať skutočným potrebám v závislosti od budúcich migračných tokov, a preto by sa mala primerane upraviť;

4.  víta rozhodnutie zvýšiť prostriedky vyčlenené pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) o 57 000 000 EUR v návrhu opravného rozpočtu č. 5 na rok 2015 a o viac než 169 000 000 EUR (171 900 000 EUR po zmene programovania) v návrhu rozpočtu na rok 2016; s poľutovaním však konštatuje, že hoci sa v rámci tohto fondu sumy dostupné na posilnenie a rozvoj spoločného azylového systému EÚ zvyšujú o viac než 174 000 000 EUR (161 694 285 EUR po zmene programovania), sumy dostupné na pomoc legálnej migrácii, na začlenenie a zlepšenie spravodlivých a účinných stratégií návratov sa zasa znižujú o takmer 5 000 000 EUR (+ 9 985 847 EUR po zmene programovania);

5.  žiada Komisiu, aby čo najpresnejšie posúdila potreby fondu AMIF do roku 2020 a aby na tomto základe predložila návrh zvýšenia prostriedkov v okruhu 3 a podľa potreby ich prispôsobené rozdelenie medzi jednotlivé programy vykonávania fondu v rámci revízie viacročného finančného rámca, ktorá by sa mala uskutočniť do konca roku 2016; zdôrazňuje tiež, že je potrebné, aby toto financovanie prinieslo skutočnú európsku pridanú hodnotu a nepodporovalo len existujúce vnútroštátne programy;

6.  prejavuje svoj zámer zmeniť rozpočtovú nomenklatúru fondu AMIF v záujme väčšej transparentnosti a lepšej kontroly prideľovania ročných prostriedkov medzi jednotlivé vykonávacie programy a nástroje; vyjadruje želanie, aby mohol tento fond v budúcnosti využívať väčšie rozpätie flexibility;

7.  víta zvýšenie prostriedkov pre agentúru Frontex o 41 245 000 EUR v návrhu rozpočtu na rok 2016; žiada o spoľahlivé údaje o nákladoch na operácie Triton a Poseidon; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ani jedenásť rokov po usídlení agentúry Frontex vo Varšave nepodpísali Frontex a poľská vláda dohodu o sídle, čo bráni zamestnancom agentúry pracovať v optimálnych podmienkach; vyzýva Komisiu, aby poskytla viac informácií o návrhu na zmenu mandátu agentúry Frontex, pokiaľ ide o organizovanie návratov;

8.  uznáva, že Rada neurobila škrty v hlavných riadkoch fondov AMIF a ISF (Fond pre vnútornú bezpečnosť) v okruhu 3, s dôrazom na to, že by bolo potrebné prostriedky zvýšiť; kritizuje však škrty v riadku týkajúcom sa migrácie a azylu v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) (– 200 000 EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, – 5 miliónov EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch) a v riadkoch na znižovanie chudoby tak v prípade krajín Stredozemia (– 50 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch), ako aj v prípade Východného partnerstva (– 12 miliónov EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch) a všeobecnejšie nástroja predvstupovej pomoci (IPA); domnieva sa, že navrhované škrty sú vo vzťahu k všeobecnej stratégii riadenia budúcich tokov migrácie kontraproduktívne;

9.  zdôrazňuje narastajúcu úlohu, ktorú má v budúcnosti zohrávať Európsky podporný úrad pre azyl pri riadení azylu; konštatuje, že zvýšenie počtu zamestnancov úradu len o štyri osoby je zjavne nedostatočné a že zníženie jeho prostriedkov nezahŕňajúcich pripísané príjmy v návrhu rozpočtu na rok 2016 je v úplnom protiklade so skutočnými súčasnými potrebami;

10.  uznáva úlohu Europolu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a konkrétne jeho činnosti v boji proti zločineckým sieťam, čo si vyžaduje ďalších zamestnancov na najmenej troch novovytvorených neuralgických miestach; upozorňuje, že zvýšenie jeho plánu pracovných miest iba o troch pracovníkov nepostačuje na plnenie týchto mimoriadne náročných úloh a že finančné prostriedky, ktoré mu boli pridelené v návrhu rozpočtu na rok 2016, nezabezpečujú dostatočné zdroje na to, aby tieto úlohy vykonával primerane;

11.  žiada, aby agentúry SVV nepodliehali znižovaniu alebo automatickému prerozdeľovaniu svojich zamestnancov; vyzýva na vypracovanie skutočnej strednodobej a dlhodobej stratégie pre tieto agentúry;

12.  víta plánované zvýšenie finančných prostriedkov pre azyl a prisťahovalectvo v návrhu rozpočtu na rok 2016; zdôrazňuje, že nevyčerpané finančné prostriedky možno presunúť do iných rozpočtových riadkov s cieľom reagovať na nepredvídané problémy a udalosti, ako napríklad tie, ktoré sa uvádzajú v európskej migračnej agende;

13.  považuje za nevyhnutné pozorne sledovať využívanie všetkých finančných prostriedkov súvisiacich s prisťahovalectvom, najmä pokiaľ ide o postupy uzatvárania zmlúv a zadávania zákaziek subdodávateľom, vzhľadom na mnohé prípady podvodov a zlého hospodárenia, ku ktorým došlo v členských štátoch.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

3.9.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

23

4

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jonathan Arnott, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Carlos Iturgaiz, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Liadh Ní Riada, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Daniele Viotti, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anneli Jäätteenmäki, Andrey Novakov, Nils Torvalds, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Anthea McIntyre, Tatjana Ždanoka

18.2.2016

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v Stredozemí a potrebe globálneho prístupu EÚ k migrácii

(2015/2095(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Elisabeth Morin-Chartier

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  oceňuje úsilie Komisie vytvoriť ambicióznu migračnú agendu a naliehavo vyzýva Európsku radu, aby zaujala vysoko ambiciózny prístup s dôrazom na detaily a konala pritom jednotne s cieľom včas a efektívne reagovať na migračnú krízu; vyzýva Radu, aby proaktívne podporovala prácu Komisie prostredníctvom konkrétnych krokov a rýchlych reakcií, ako aj prijatím praktických opatrení zameraných na dosiahnutie spoločných cieľov na základe zásad solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi všetkými členskými štátmi; vyjadruje poľutovanie nad postojom niektorých členských štátov blokujúcich prijatie účinných a udržateľných politických riešení, ktoré rešpektujú základné hodnoty, na ktorých je Európska únia postavená, vrátane dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a zásad nediskriminácie, solidarity a spoločnej zodpovednosti;

2.  konštatuje, že súčasná vlna utečencov predstavuje pre Európu výzvu v globálnom kontexte, a ako takú ju treba prerokovať aj v Európskej rade;

3.  zdôrazňuje, že predovšetkým sociálny rozmer prílevu utečencov je dôvodom na prijatie spoločnej európskej azylovej politiky, na diskusiu o európskych dohodách o kvótach a registráciu obzvlášť zraniteľných skupín utečencov na mieste v preťažených štátoch susediacich s krízovými regiónmi;

4.  zdôrazňuje, že jediným uskutočniteľným riešením, ako zvládnuť prílev štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti, je čo najskôr vo všetkých členských štátoch zaviesť trvalý mechanizmus premiestňovania; pripomína, že zo strednodobého hľadiska je súčasná utečenecká kríza problémom vôle Európy integrovať utečencov do svojej spoločnosti, pretože ich cieľom nie je získanie trvalého pobytu; zdôrazňuje, že vzdelanie a zamestnanosť sú základom pre úspešnú integráciu utečencov a migrantov; vyzýva preto Komisiu, aby vo veľmi úzkej spolupráci s členskými štátmi prijala naliehavé opatrenia a rozhodla sa pre uskutočnenie plánu, ktorý bude podporovať a zameriavať sa na sociálne začleňovanie utečencov a ich integráciu na trhu práce, ktorý ešte stále trpí dôsledkami hospodárskej krízy, pričom bude zohľadňovať rozdiely medzi ekonomickými migrantmi a utečencami;

5.  zdôrazňuje, že skutočná integrácia je obojsmerný proces, ktorý si vyžaduje vzájomnú angažovanosť utečencov a Európy a jej občanov; zdôrazňuje, že je nevyhnutné zabezpečiť účinný a intenzívne fungujúci systém priznávania postavenia utečenca a ich prideľovania do krajín určenia, aby sa čo najskôr mohol začať proces ich sociálneho začleňovania a integrácie na trhu práce; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšiu aproximáciu sociálnej ochrany a štandardizáciu rýchleho vydávania pracovných povolení osobám s priznaným postavením utečenca, a to vo všetkých členských štátoch;

6.  vyzýva členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy, pokiaľ ide o integráciu utečencov do európskej spoločnosti a trhu práce; vyzýva Komisiu, aby využila skúsenosti členských štátov a vypracovala súbor odporúčaní na účinné dokončenie tohto procesu;

7.  pripomína spoločné základné zásady pre politiku integrácie prisťahovalcov v EÚ(17) ako základný prístup k integrácii;

8.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť potrebám osôb, ktoré si zasluhujú medzinárodnú ochranu, a zraniteľných skupín, ako sú maloletí bez sprievodu, ženy, mládež, deti a staršie osoby, a ak je to možné, aby podporovala relevantné opatrenia v tretích krajinách vo fáze pred odchodom; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala často zraniteľnému postaveniu žien v procese sociálneho začleňovania a integrácie na trhu práce; vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi zisteniami, pokiaľ ide o vysoký počet maloletých utečencov bez sprievodu, ktorí sú nezvestní, a vyzýva orgány, aby vypátrali, kde sa nachádzajú;

9.  nabáda Komisiu, aby posilnila dialóg o migrácii a zručnostiach so sférou podnikov a pracujúcich s cieľom identifikovať nedostatky na trhu práce v určitých priemyselných odvetviach vrátane podnikania a otvoriť dobre riadené toky legálnej migrácie a ponúknuť príležitosti na zamestnanie utečencov; zastáva názor, že takýto dialóg by sa mal zakladať na vyváženom zastúpení záujmov, pokiaľ ide o integráciu migrantov a utečencov na pracovnom trhu založenú na dodržiavaní práv;

10.  trvá na tom, že pri navrhovaní integračných politík v EÚ je dôležité zohľadňovať v rámci trvalého mechanizmu premiestňovania utečencov údaje týkajúce sa trhu práce, najmä pokiaľ ide o nezamestnanosť a pracovné príležitosti, ako aj údaje týkajúce sa sociálnej situácie s cieľom zaistiť, aby nedošlo k zhoršeniu sociálnej a hospodárskej situácie hostiteľských regiónov, a to najmä v regiónoch, ktoré boli najvážnejšie postihnuté hospodárskou krízou, a v najzadlženejších členských štátoch, ktoré sú stále v procese fiškálnej konsolidácie, a s cieľom zabezpečiť lepšie sociálne začlenenie utečencov a ich lepšiu integráciu na trhu práce so zreteľom na to, že sociálna a hospodárska neistota týchto území a ich obyvateľov je faktorom, ktorý nesúvisí so súčasnou utečeneckou krízou, a s prihliadnutím na aktuálne pracovné príležitosti v daných regiónoch;

11.  tvrdí, že systém, podľa ktorého by žiadatelia o azyl mohli v rámci reálnych možností požiadať o azyl v členskom štáte, v ktorom už majú rodinné väzby, väzby na komunity alebo lepšie vyhliadky na zamestnanie, by výrazne zlepšil vyhliadky na ich integráciu;

12.  zdôrazňuje, že je tiež potrebné rozvinúť komplexný prístup k migrácii, ktorý zahŕňa hlavnú demografickú výzvu, ktorej v súčasnosti čelí Európa a jej hospodárstvo; poukazuje súčasne na to, že strednodobá a dlhodobá integrácia utečencov a migrantov predstavuje tiež príležitosť, pokiaľ ide o demografický vývoj a posilnenie základne zručností v Európe; vyzýva členské štáty, aby zostavili digitálny súpis pracovných profilov utečencov s cieľom koordinovať premiestňovanie utečencov v súlade so situáciou na vnútroštátnych a regionálnych trhoch práce;

13.  poukazuje na to, že Komisia uviedla, že európske fondy vrátane Európskeho sociálneho fondu (ESF) by sa mohli využívať na podporu úsilia o integráciu utečencov; vyzýva orgány spravujúce tieto fondy, aby ich využívali čo najúčinnejším spôsobom v záujme uľahčenia riešenia otázky integrácie utečencov bez toho, aby tým boli dotknuté ostatné ciele a ostatní príjemcovia, predovšetkým najviac zraniteľné skupiny, a aby sa zabezpečilo, že z nich budú mať úžitok všetci príjemcovia; poznamenáva, že Komisia taktiež informovala o svojej pripravenosti pomôcť orgánom spravujúcim fondy pri prispôsobovaní ich operačných programov ESF s cieľom účinne integrovať migrantov a utečencov bez toho, aby boli ohrozené ciele zamestnanosti ESF; upozorňuje tiež na fondy, ktoré sú k dispozícii na poskytovanie odbornej prípravy o riadení v oblasti rozmanitosti a rovnosti na pracovisku a na podporu miestnych a regionálnych orgánov v súvislosti s integračnými opatreniami;

14.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní viacročného finančného rámca v polovici obdobia, ktoré je naplánované na rok 2016, zabezpečila, aby sa rozpočet EÚ a predovšetkým Európsky sociálny fond vo väčšej miere zameriavali na sociálne začleňovanie osôb s právnym postavením utečenca a ich integráciu na trhu práce; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť využitia Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na opatrenia zamerané na sociálne začleňovanie štátnych príslušníkov tretích krajín a ich integráciu na trhu práce; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali Európsky fond pre strategické investície (EFSI) v kombinácii s ďalšími fondmi EÚ s cieľom zabezpečiť investície potrebné na integráciu prílevu utečencov v strednodobom horizonte; vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní viacročného finančného rámca zvýšila finančné prostriedky pridelené na sociálne politiky s cieľom posilniť politiku súdržnosti tak, aby dokázala zvládnuť integráciu utečencov na trhu práce a ich sociálne začlenenie;

15.  vyzýva členské štáty, aby zaistili dostatočné zdroje pre svoje verejné služby zamestnanosti s cieľom zabezpečiť, aby utečenci, ktorí sú spôsobilí na prácu, boli v plnej miere integrovaní do trhu práce; zdôrazňuje, že Európska sieť verejných služieb zamestnanosti môže zohrávať dôležitú úlohu pri integrácii migrantov na európskom trhu práce;

16.  pripomína tiež, že je dôležité pomáhať MSP, aby v prípade potreby zamestnali migrujúcich pracovníkov;

17.  zdôrazňuje, že prístup na trh práce má zásadný význam z hľadiska integrácie utečencov a zachovania ich dôstojnosti; víta snahy niektorých členských štátov o skrátenie času, ktorý musí uplynúť, než utečenci môžu vstúpiť na trh práce, v súvislosti s transpozíciou smernice 2013/33/EÚ(18);

18.  vyzýva členské štáty, aby podrobili svoje vzdelávacie systémy dôkladnej kontrole s cieľom nájsť spôsoby, ako čo najrýchlejšie integrovať deti utečencov do vzdelávacieho procesu;

19.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby v spolupráci s členskými štátmi zriadila jednotný systém, ktorý bude v súlade s existujúcimi európskymi systémami, s cieľom umožniť a urýchliť prípadné úradné uznávanie rovnocennosti dokladov a formálne a informálne uznávanie zručností, spolu so štandardizáciou potvrdení a rovnocenných dokladov medzi členskými štátmi na európskej úrovni, čo by utečencom a migrantom umožnilo, aby sa v plnej miere začlenili do spoločnosti a aby pracovali na úrovni, ktorá zodpovedá ich zručnostiam, a nie pod touto úrovňou, ako sa často stáva;

20.  trvá na tom, že utečenci a migranti musia mať popri lekárskej a psychologickej podpore dostupnej pre žiadateľov o azyl a utečencov k dispozícii aj ľahko prístupný systém vzdelávania a že utečenci a migranti musia urýchlene získať jazykové vzdelávanie a zúčastňovať sa na integračných kurzoch, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť programu premiestnenia a sú ponúkané ako takáto súčasť, a to hneď po príchode týchto vysídlených osôb na územie štátu premiestnenia;

21.  pripomína, že je dôležité, aby sa zabezpečilo potvrdenie o zručnostiach získaných pri práci v EÚ s cieľom poskytnúť pridanú hodnotu jednotlivcom, ktorí opustia EÚ, aby pracovali v inej krajine;

22.  konštatuje, že bezproblémová integrácia utečencov a migrantov v hostiteľských komunitách si vyžaduje prístup založený na právach a mobilizáciu všetkých inštitucionálnych síl a síl občianskej spoločnosti, keďže sociálni partneri môžu zohrávať úlohu pri získavaní výhod z rýchlejšej integrácie migrantov a utečencov na lokálnom trhu práce; vyzýva preto členské štáty, aby pri navrhovaní integračných stratégií náležite zohľadnili všetky príslušné zainteresované strany;

23.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom dobre naplánovaných informačných kampaní pripravili miestne spoločenstvá na privítanie utečencov a ich rodín;

24.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby propagovali a podporovali iniciatívy organizovanej občianskej spoločnosti zamerané na poskytovanie pomoci migrantom a utečencom, napríklad prostredníctvom európskej siete kontaktných miest pre migrantov a siete UnionMigrantNet, ktoré sú len dvomi príkladmi cezhraničnej spolupráce medzi kontaktnými miestami, ktoré poskytujú migrantom informácie a pomoc pri integrácii;

25.  upozorňuje Komisiu na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje nelegálna práca migrantov pre ich zdravie a bezpečnosť, pričom ich zbavuje ich práva na prácu a sociálne zabezpečenie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabránila závažnému pracovnému vykorisťovaniu; pripomína existenciu systémov sankcií voči zamestnávateľom, ktorí využívajú migrantov ako pracovnú silu, v rámci smernice o sankciách voči zamestnávateľom(19) a smernice o sezónnych pracovníkoch(20); vyzýva však Komisiu, aby sa usilovala o systém, ktorý sa bude vo väčšej miere zameriavať na integráciu a ktorý bude zahŕňať všetky aspekty tejto problematiky, a to aj s cieľom poskytnúť utečencom primeranú ochranu, aby sa odstránilo zneužívanie práce migrantov;

26.  pripomína, že s cieľom zabrániť dvojúrovňovému systému na pracovisku je dôležité, aby migrujúci pracovníci mohli v plnej miere využívať svoje pracovné práva vrátane práva na členstvo v odboroch;

27.  upozorňuje na riziká, ktoré pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa predstavuje podpísanie pracovnej zmluvy žiadateľa o azyl, keďže jeho žiadosť o azyl môže byť zamietnutá; domnieva sa, že to môže ohroziť aj ciele Komisie, pokiaľ ide o politiku návratu do krajiny pôvodu;

28.  poukazuje na to, že väčšina žiadateľov o azyl, ktorých žiadosti boli v členských štátoch zamietnuté, zostáva v EÚ bez akéhokoľvek právneho postavenia, čo znamená, že narastá počet neregulárnych migrantov, ktorí nemajú právo na prácu alebo prístup k vzdelaniu pre svoje deti; zdôrazňuje preto, že je potrebné kontrolovať a sledovať neregulárnych migrantov, keďže sú ohrození sociálnym vylúčením a chudobou, v dôsledku čoho ľahšie podliehajú všetkým vonkajším vplyvom vrátane radikalizmu;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili informačné kampane v krajinách pôvodu migrantov s cieľom poskytnúť im riadne a primerané informácie o zákonných postupoch pre vstup do EÚ, ako aj o ich právach a povinnostiach v členských štátoch, s cieľom zabezpečiť, aby tí, ktorí vycestujú, mali platný právny nárok;

30.  zdôrazňuje, že EÚ by mala ponúknuť zákonné možnosti pre vstup a pobyt v EÚ osobám, ktoré chcú prísť do Európy, ako aj možnosti na zmenu ich postavenia migranta počas pobytu v EÚ, a mala by vytvoriť skutočnú politiku cirkulujúcej migrácie; vyzýva na vytvorenie koridoru pracovnej imigrácie pre kandidátske krajiny na pristúpenie k EÚ, čo by občanom týchto krajín uľahčilo prístup na európsky trh práce;

31.  vyzýva Komisiu, aby pri revízii smernice o modrej karte(21) prijala ambiciózny prístup s cieľom posilniť význam modrej karty EÚ, ktorú môžu používať vysoko kvalifikovaní pracovníci z tretích krajín a ktorá prispieva k riešeniu demografických problémov v EÚ tým, že vypĺňa nedostatky na trhoch práce v EÚ; zdôrazňuje, že vysoko kvalifikovaní migranti by mohli byť prínosom pre integráciu ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín do európskych spoločností a ich prispôsobenie, a zdôrazňuje potrebu vykonať komplexné posúdenie v oblasti migrácie vrátane posúdenia postupov zameraných na boj proti existujúcim nedostatkom na európskych trhoch práce v záujme dosiahnutia situácie, ktorá bude výhodná pre všetkých;

32.  odporúča výrazné zvýšenie pomoci južným krajinám, ktoré prijali veľký počet utečencov a migrantov, a úzku spoluprácu v tejto oblasti s vysokým komisárom OSN pre utečencov a s mimovládnymi organizáciami.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

17.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

9

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Jane Collins, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Amjad Bashir, Tania González Peñas, Miapetra Kumpula-Natri, António Marinho e Pinto, Tamás Meszerics, Neoklis Sylikiotis, Ivo Vajgl

19.10.2015

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii

(2015/2095(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Merja Kyllönen

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže morské hranice Únie v Stredozemí sú vonkajšími hranicami Európskej únie a na rozdiel od pozemných hraníc ich nemožno uzavrieť a keďže treba naliehavo riešiť problém prílevu utečencov, aby sa nestali obeťami obchodníkov s ľuďmi a mafií;

1.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa dramaticky zvyšuje množstvo ľudí, ktorí riskujú život pri nebezpečných pokusoch o prechod cez Stredozemné more do EÚ; zdôrazňuje, že oblasť Stredozemného mora je najväčšou námornou migračnou trasou na svete s hustou obchodnou premávkou; zdôrazňuje, že súčasná kríza v súvislosti s utečencami vystavuje obchodný námorný sektor veľkému tlaku, pričom zvyšuje jeho podiel zaťaženia, najmä z hľadiska dodržiavania predpisov v oblasti bezpečnosti posádok a bezpečnosti vo všeobecnosti; zastáva názor, že táto skutočnosť by sa mala primerane zohľadniť v komplexných opatreniach, prostredníctvom ktorých EÚ zamýšľa riešiť viacrozmerné problémy vyplývajúce z tejto krízy, čím by sa mal znížiť negatívny vplyv na odvetvie dopravy;

2.  pripomína, že podľa dohovoru OSN o utečencoch, Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve, dohovoru SOLAS a dohovoru SAR musí každý štát, ktorý je zmluvnou stranou týchto dohovorov, požadovať od kapitána lode plávajúcej pod jeho vlajkou, aby poskytol pomoc ktorejkoľvek osobe nájdenej na mori, ktorá je v ohrození života, bez ohľadu na štátnu príslušnosť tejto osoby alebo jej štatút, či na okolnosti, za ktorých bola nájdená, postaral sa o jej počiatočné zdravotné či iné potreby, dopravil ju na bezpečné miesto a aby sa aktívne zúčastňoval na pátracích a záchranných operáciách na mori, pokiaľ tak môže urobiť bez vážneho ohrozenia lode, jej posádky alebo cestujúcich; zdôrazňuje, že záchrana ohrozenej osoby na mori je nielen medzinárodný záväzok, ale aj morálna povinnosť;

(22)3.  vyzýva všetky prístavné a námorné orgány členských štátov a Európsku námornú bezpečnostnú agentúru (EMSA), a najmä kapitánov lodí plaviacich sa po Stredozemnom mori, aby boli mimoriadne ostražití, pokiaľ ide o akékoľvek plavidlá prevážajúce migrantov a utečencov, ktorým by mohlo hroziť nebezpečenstvo; v tejto súvislosti odporúča, aby prísne uplatňovali usmernenia vydané Medzinárodnou námornou organizáciou a úradom OSN pre utečencov (UNHCR) o zaobchádzaní s ľuďmi zachránenými na mori;

(23)4.  upozorňuje, že v období od 1. januára do 31. mája 2015 bolo v Stredozemnom mori zachránených celkovo 47 265 migrantov, z toho 13 475 pomocou obchodných plavidiel(24)6; poznamenáva, že počas tohto päťmesačného obdobia bolo 302 obchodných plavidiel požiadaných, aby sa odklonili a zmenili kurz s cieľom vypomôcť pri záchranných operáciách, a že 104 z týchto plavidiel bolo napokon z dôvodu naliehavosti situácie požiadaných o záchranu a vylodenie migrantov;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len v roku 2015 viac ako 3 000 ľudí doteraz prišlo o život pri smrteľných pokusoch o prechod cez more, ako uviedol úrad UNHCR(25)7;

6.  vyzýva Radu, aby urýchlene schválila návrh, ktorý Komisia predložila 9. septembra 2015 a Parlament schválil na svojej schôdzi 17. septembra, zameraný na presídlenie 120 000 ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, a aby priebežne vyhodnocovala prípadné ďalšie potreby v súvislosti s ochranou utečencov;

7.  vyzdvihuje skutočnosť, že hoci členské štáty nesú prvoradú zodpovednosť, obchodné plavidlá sú v prvej línii, pokiaľ ide o pátracie a záchranné operácie, a to z hľadiska objemu aj aktivity; poukazuje na to, že obchodné plavidlá nie sú vybavené alebo ich posádky vyškolené tak, aby boli dostatočne pripravené systematicky sa zúčastňovať na záchranných operáciách v takomto veľkom rozsahu;

8.  pripomína, že pomoc pri záchranných operáciách, ktorú poskytujú obchodné lode a ich posádky, by nemala nahrádzať pomoc migrantom na mori, ktorú musia aj naďalej zabezpečovať príslušné orgány EÚ a členských štátov, ktoré musia vyčleniť potrebné ľudské a finančné zdroje; uznáva a chváli značný a veľkorysý príspevok humanitárnych organizácií, pokiaľ ide o záchranu plavidiel a využívanie lodí v Stredozemnom mori, najmä organizácií patriacich k Lekárom bez hraníc a Stanici pobrežnej pomoci pre migrantov (Migrant Offshore Aid Station – MOAS);

9.  konštatuje, že možné hospodárske a súdne dôsledky pre zachraňujúce lode a ich majiteľov odrádzajú niektoré plavidlá od poskytnutia pomoci; vyzýva členské štáty, aby nepostihovali tých, ktorí dobrovoľne pomáhajú migrantom z humanitárnych dôvodov, vrátane dopravcov a majiteľov plavidiel; vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu smernice Rady 2001/51/ES;

10.  je znepokojený tým, že vzhľadom na to, že plavidlá a ich posádky nemôžu byť dostatočne pripravené zvládať takéto pátracie a záchranné operácie, ktoré nepatria medzi ich obvyklé činnosti, situácia v Stredozemnom mori, v súvislosti s ktorou už sme svedkami ľudskej tragédie, by mohla zapríčiniť nehody a straty na životoch, pokiaľ ide o migrantov aj lodné posádky, a takisto znamená riziká v oblasti námornej bezpečnosti a životného prostredia;

11.  víta oznámenie Komisie s názvom Európska migračná agenda (COM(2015)0240) a dôrazne vyzýva všetky členské štáty, aby dodržali svoju zodpovednosť, prijali primerané a okamžité opatrenia na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ s cieľom predchádzať ďalším ľudským nešťastiam v Stredozemnom mori a zabezpečili, že budú splnené medzinárodné a etické záväzky v súlade so zásadami solidarity a rozdelenia zodpovednosti; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby našli účinné a udržateľné riešenie súčasných nedostatkov migračného systému EÚ, riešili skutočné príčiny súčasnej imigračnej krízy a zabránili vyplávaniu ďalších prevádzačských lodí a ďalším stratám na živote v Stredozemnom mori; zastáva názor, že opatrenia na úrovni EÚ by mali byť komplexné a ich výsledkom by mala byť kontrolovaná, zvládnuteľná, bezpečná a legálna migrácia;

12.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad prebiehajúcou migračnou krízou v Stredozemnom mori, predovšetkým nad jej humanitárnymi aspektmi, ale aj jej vplyvom na námornú dopravu, a to aj pokiaľ ide o osobné, výletné a kontajnerové lode, bezpečnosť plavidiel a ich posádok a nákladu a námornú bezpečnosť vo všeobecnosti;

13.  je presvedčený, že boj proti prevádzaniu migrantov by nemal obmedzovať slobodu plavby;

14.  naliehavo vyzýva členské štáty, Radu a Komisiu, aby pred prijatím nevyhnutných strednodobých a dlhodobých opatrení naďalej zvyšovali financovanie dostatočných pátracích a záchranných operácií v Stredozemnom mori a v spolupráci s príslušnými orgánmi rozšírili oblasť pôsobnosti súčasných operácií, aby tak bolo možné zaručiť bezpečnosť a základné práva migrantov a ľudí, ktorí majú právo na medzinárodnú ochranu a ktorí sa snažia dostať do Európy, ako aj námorných posádok pôsobiacich vo vodách Stredozemného mora;

15.  žiada, aby sa vykonali prísne kontroly skutočného využitia finančných prostriedkov určených na záchranné operácie a azylové zariadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa tieto prostriedky správne použili na tieto konkrétne účely a aby sa predišlo ich nezákonnému odčerpávaniu;

16.  nabáda orgány EÚ a členské štáty, aby v plnej miere využili existujúce a monitorovacie a informačné systémy pre lodnú dopravu v Stredozemnom mori, zhromažďovali aktuálne informácie o plavidlách plaviacich sa pozdĺž pobreží EÚ a ďalej rozvíjali spoluprácu medzi rôznymi námornými orgánmi, ako napríklad orgánmi pre bezpečnosť dopravy a orgánmi námornej a pobrežnej stráže, v prípade potreby aj prostredníctvom rozšírenej spolupráce podľa článku 20 Zmluvy o Európskej únii a článku 329 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, s cieľom lepšie koordinovať a zavádzať účinné bezpečnostné funkcie v námorníctve, prispievať k rozbíjaniu sietí prevádzačov a zabavovaniu ich lodí a udržiavať si prehľad o situácii v reálnom čase, a podporovať tak záchranné operácie; vyzdvihuje zapojenie agentúry EMSA so svojou plnou schopnosťou ako poskytovateľ integrovaných námorných služieb na podporu pátracích a záchranných operácií v Stredozemnom mori, čo je úloha, ktorá by sa mala posilniť;

17.  zdôrazňuje, že členské štáty a zainteresované orgány musia v určenom námornom prístave zabezpečiť plynulé vylodenie zachránených utečencov a migrantov z plavidiel, ktoré boli súčasťou záchrannej operácie;

18.  zdôrazňuje, že posádky osobných, výletných a kontajnerových lodí zapojených do záchrannej misie nesmú za žiadnych okolností komplikovať ani sťažovať prácu úradníkov zodpovedných za preverovanie migrantov v hraničných členských štátoch, ktorú koordinuje agentúra Frontex, bez ohľadu na rozhodnutie, ktoré prijmú v súlade s právom členského štátu a právom EÚ;

19.  zdôrazňuje, že treba urýchlene posilniť kapacity a právomoci agentúry Frontex;

20.  vyzýva všetky strany, ktorých sa týka situácia v Stredozemnom mori, aby hľadali riešenia utečeneckej krízy vrátane úsilia o zlepšenie v oblasti bezpečnosti a základných práv utečencov v ich domovských krajinách. nabáda EÚ a jej členské štáty, aby ponúkli pomoc a zdroje najviac postihnutým členským štátom, našli riešenia základných príčin rozsiahlej migrácie, posilnili spoluprácu so stredomorskými krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ, ako je Turecko, Líbya, Libanon a Jordánsko, pokiaľ ide o výmenu informácií, zavádzanie spoločných pátracích a záchranných operácií, hraničné kontroly a dohľad nad dohodami o kontrole migrácie a ich presadzovanie, a aby prostredníctvom prísnych trestných sankcií bojovali proti obchodníkom s ľuďmi, vedúcim organizovaných zločineckých skupín a zločineckým sieťam prevádzačov;

21.  vyzýva Komisiu, aby zriadila pracovnú skupinu s príslušnými orgánmi v členských štátoch, humanitárnymi organizáciami pôsobiacimi na mieste a agentúrami EÚ a OSN s cieľom urýchlene vytvoriť spôsoby dopravy pre utečencov a zaviesť bezpečné a legálne cesty na mori aj na pevnine, ktoré umožnia dopravu žiadateľov o azyl a utečencov zo zóny konfliktu do utečeneckých táborov a do ich cieľových krajín v bezpečných a dôstojných podmienkach; zastáva názor, že je potrebné otvoriť zákonné a regulované imigračné cesty a zodpovednosť za ne rozdeliť medzi 28 členských štátov;

22.  upozorňuje, že dočasné znovuzavedenie hraničných kontrol vo viacerých členských štátoch ohrozuje bežný schengenský systém otvorených vnútorných hraníc EÚ a voľného pohybu osôb, zhoršuje podmienky pre utečencov na hraniciach a spôsobuje problémy s fungovaním dopravného systému EÚ vrátane prepravy cestujúcich; vyzýva Komisiu, aby navrhla vhodné nástroje a riešenia rýchlej reakcie s cieľom zachovať bezproblémové fungovanie systému dopravy a práva na voľný pohyb osôb vrátane práv cestujúcich;

23.  zdôrazňuje význam vytvorenia infraštruktúry a systému s cieľom predvídať, ktorá oblasť vonkajších hraníc EÚ bude následne čeliť výrazne zvýšeným migračným tokom, a pripraviť sa na ne.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

13.10.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

9

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Gesine Meissner, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Tapardel, Pavel Telička, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Elissavet Vozemberg, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradník prítomný na záverečnom hlasovaní

Evžen Tošenovský

17.2.2016

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii

(2015/2095(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrea Cozzolino

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že odpoveďou na súčasnú migračnú výzvu by mala byť spoločná európska migračná a azylová politika charakterizovaná holistickým a integrovaným prístupom, ktorá rieši kľúčové otázky, ako je napríklad medzinárodná ochrana utečencov, boj proti sieťam obchodovania s ľuďmi a regulácia migrácie; okrem toho zdôrazňuje, že treba vytvoriť primeraný viacúrovňový systém spolupráce medzi EÚ, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi vrátane koordinácie so všetkými zainteresovanými stranami a zapojenia týchto strán a so zameraním na cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami, najmä krajinami pôvodu a tranzitu;

2.  zastáva názor, že spoločná európska migračná a azylová politika by mala rozlišovať medzi utečencami a ekonomickými migrantmi; upozorňuje na neistú situáciu migrantov všeobecne a utečencov unikajúcich pred vojnou a prenasledovaním zvlášť, čo si vyžaduje dôstojnú a ľudskú reakciu, ktorá odmieta xenofóbne tendencie a prípadnú manipuláciu, pokiaľ ide o otázku migračnej krízy; zdôrazňuje, že podľa článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa politiky Únie spravujú zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov; vyzdvihuje nutnosť reakcie na európskej úrovni a spoločného úsilia všetkých členských štátov; pripomína, že členské štáty by mali prevziať svoj podiel zodpovednosti, ako sa stanovuje v článku 80 ZFEÚ;

3.  zdôrazňuje, že migrácia je naliehavý, globálny a hlboko ľudský jav, ktorý by mohol zároveň predstavovať príležitosť pre EÚ na posilnenie hospodárskeho a sociálneho rozvoja v kontexte hospodárskej krízy a demografických problémov, pred ktorými Únia stojí; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi postupovali efektívne pri správe záležitostí týkajúcich sa migrácie vrátane zapojenia všetkých zainteresovaných strán, napríklad občianskej spoločnosti, a zaviedli do praxe a presadzovali súbor udržateľných, účinných a cielených opatrení na uľahčenie usadzovania a integrácie migrantov, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie, odbornú prípravu, prístup na trh práce, sociálne služby a bývanie;

4.  pripomína, že migranti obvykle prichádzajú do mestských oblastí a často sa v týchto oblastiach usádzajú, a to aj napriek úsiliu orgánov presadiť rovnomerné rozmiestnenie; zdôrazňuje, že usadzovanie migrantov by sa nemalo obmedzovať len na mestské oblasti, a požaduje spravodlivé rozdeľovanie migrantov v rámci členských štátov a medzi nimi; uznáva významnú úlohu miest v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte, pokiaľ ide o prijímanie, ubytovávanie a integráciu migrantov, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boj proti mestskej chudobe zaradili medzi svoje priority;

5.  víta závery luxemburského predsedníctva Rady EÚ z 27. novembra 2015 pri príležitosti neformálneho zasadnutia ministrov na tému územnej súdržnosti a mestskej politiky, v ktorých sa zvažuje poskytnutie adekvátnej podpory mestám a obciam pri riešení situácie týkajúcej sa utečencov, a to najmä mobilizáciou európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) určených na trvalo udržateľný rozvoj miest a začlenením otázky migrácie a utečencov do mestskej agendy EÚ;

6.  pripomína, že popri Európskom sociálnom fonde (ESF) prispieva v rámci programového obdobia 2014 – 2020 k tematickému cieľu podpory sociálneho začlenenia a boja proti chudobe a diskriminácii aj Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), pričom zároveň vykonáva opatrenia na integráciu migrantov (ako sú investície do sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej infraštruktúry a infraštruktúry v oblasti bývania (vrátane vody) a starostlivosti o deti), opatrenia pre znevýhodnené mestské oblasti a začínajúce podniky (napríklad odborné vedenie, jazykové vzdelávanie a odborná príprava) a antidiskriminačné opatrenia; žiada väčšiu koordináciu pri využívaní všetkých fondov EÚ určených na integračné politiky;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri riešení súčasných dodatočných výziev pre politiku súdržnosti pružne využívali už existujúce programy; berie na vedomie flexibilitu Komisie pri skúmaní návrhov každého členského štátu v rámci súčasných operačných programov a oceňuje jej ochotu vyhodnotiť a rýchlo schváliť zmeny týchto programov, čím pomáha členským štátom prispôsobiť sa novým okolnostiam prostredníctvom investícií, ktoré každý členský štát potrebuje; naliehavo preto vyzýva členské štáty, aby využili finančné prostriedky dostupné v rámci EŠIF a zahrnuli vhodné opatrenia týkajúce sa európskej migračnej agendy medzi návrhy v súvislosti s preskúmaním VFR v polovici trvania, ktoré sa musí uskutočniť do konca roku 2016, pričom zároveň pripomína hlavnú úlohu politiky súdržnosti ako investičného nástroja na podporu rastu a pracovných miest v celej Európe a na zníženie rozdielov medzi úrovňami rozvoja jednotlivých regiónov;

8.  zastáva názor, že EŠIF v súčinnosti s Fondom pre azyl, migráciu a integráciu sú užitočnými nástrojmi na riešenie celej škály migračných výziev v oblasti ubytovania, premiestnenia, získavania jazykových a profesijných zručností a úsilia o integráciu, ako aj v otázkach súvisiacich s chudobou a sociálnym vylúčením; vyzýva preto členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie pri budovaní kapacít svojich správnych orgánov a inštitúcií; zdôrazňuje, že presné prerozdelenie súm z EŠIF na problematiku migrácie by sa v celkovom rámci politiky súdržnosti malo ponechať v právomoci členských štátov a regiónov a malo by byť v súlade s ich osobitnými potrebami;

9.  vyzýva Komisiu, aby sa pri vytváraní prístupu k migrácii inšpirovala makroregionálnou stratégiou; zdôrazňuje, že takýto integrovaný a komplexný prístup by mal vychádzať z programu INTERREG a obsahovať konkrétne ciele, pričom by mal zároveň využívať nástroje ako integrované územné investície (ITI) a miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD); pripomína, že cieľ územnej spolupráce v kontexte politiky súdržnosti umožňuje rôznym aktérom nachádzať spoločné riešenia, a to aj s tretími krajinami; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité posilňovať kapacity občianskej spoločnosti vrátane dobrovoľníkov i spoluprácu medzi občianskou spoločnosťou a miestnymi aktérmi a zároveň podporovať a rozvíjať podnikanie ako prostriedok na podnietenie rastu, sociálneho začlenenia a zamestnanosti;

10.  vyzýva Komisiu, aby v rámci pravidiel súčasného Paktu stability a rastu vzala v prípade uplatnenia článku 23 ods. 11 nariadenia o spoločných ustanoveniach č. 1303/2013 pri analýze sociálnych a hospodárskych okolností dotknutých členských štátov na základe prílohy III do úvahy dodatočné mimoriadne verejné výdavky, ktoré vznikli členským štátom v dôsledku bezprecedentného prílevu utečencov;

11.  domnieva sa, že cezhraničná spolupráca je kľúčová pri riešení problému migračných tokov; pripomína dôležitý prínos programov európskej územnej spolupráce a skúseností získaných pri ich vykonávaní, ktoré zároveň slúžia ako vhodný základ pre spoluprácu medzi orgánmi rôznych členských štátov a tretích strán; okrem toho zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by takisto mali prekročiť rámec núdzových alebo krízových riešení a realizovať zahraničnú a rozvojovú politiku, ktorá bude riešiť pretrvávajúce štrukturálne problémy vedúce k masívnym migračným tokom;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné účinne bojovať proti zločineckým sieťam prevádzačov a obchodníkov s ľuďmi; domnieva sa, že treba vynaložiť úsilie na podporu účinnej hraničnej politiky EÚ a vytvorenie bezpečného a legálneho spôsobu vstupu pre utečencov, ktorý umožní zachraňovať životy a zaručí bezpečnosť a ochranu, a – keďže to považuje za súčasť migračnej politiky – nabáda na prijímanie politík a opatrení zameraných na návrat neregulárnych migrantov, pričom celý tento proces by sa mal vykonávať v spolupráci s krajinami pôvodu a tranzitu;

13.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú podniky sociálneho hospodárstva pri začleňovaní a prijímaní prisťahovalcov, a to tak zo spoločenského, ako aj z hospodárskeho hľadiska; vyzýva Komisiu, aby vytvorila platformu na spoluprácu a dialóg o otázkach migrácie s cieľom zhromažďovať príklady osvedčených postupov z regiónov a miest, pokiaľ ide o spôsob reakcie na súčasnú migračnú krízu, a zabezpečiť šírenie týchto postupov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

16.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

7

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Tamás Deutsch, Bill Etheridge, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Andrew Lewer, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Viorica Dăncilă, Ivana Maletić, Bronis Ropė, Davor Škrlec, Hannu Takkula, Damiano Zoffoli, Marco Zullo

22.10.2015

STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii

(2015/2095(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Mary Honeyball

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na závery Rady z 12. októbra 2015 o migrácii, a najmä v nich vyjadrený záväzok týkajúci sa ľudských práv žien a dievčat,

A.  keďže súčasná kríza je predovšetkým humanitárnou krízou a reakcia EÚ musí byť založená na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti;

B.  keďže na presídlenie utečencov je vo všetkých členských štátoch potrebný koordinovaný mechanizmus presídlenia na úrovni celej EÚ;

C.  keďže medzi členskými štátmi možno konštatovať výrazný rodový rozdiel pri zaobchádzaní so žiadateľkami o azyl a keďže holistický prístup EÚ k azylu a prisťahovalectvu musí zabezpečiť zavedenie jednotných a rodovo citlivých postupov, usmernení a podporných služieb v rámci azylového procesu;

D.  keďže migrujúce ženy a dievčatá, s dokladmi alebo bez nich, a žiadateľky o azyl sú počas celej svojej cesty osobitne zraniteľné voči všetkým formám násilia vrátane sexuálneho násilia;

E.  keďže detskí žiadatelia o azyl cestujú častejšie so ženami ako s mužmi a sú vystavení špecifickým problémom, v dôsledku ktorých sú obzvlášť zraniteľní pri konflikte, na ceste do Európy a pri prijímaní členskými štátmi;

F.  keďže ženy žiadajúce o azyl majú osobitné obavy o ochranu, ktoré sa líšia od tých mužských, a keďže zavedenie rodového hľadiska do konaní o azyle umožňuje zohľadniť tieto rozdiely;

G.  keďže ženy, ako aj osoby LGBTI podliehajú osobitným formám prenasledovania na základe pohlavia, ktoré sa v konaniach o azyle naďalej až príliš často nezohľadňujú;

H.  keďže obete fyzického, psychologického a sexuálneho násilia sú už aj tak zraniteľné a zadržanie môže ich traumu ešte zhoršiť;

I.  keďže opatrenia pomoci musia zahŕňať aj osobitné služby starostlivosti o tehotné ženy a ženy s vážnymi zdravotnými problémami; keďže v niektorých krajinách migrantky nemajú vždy prístup k prenatálnej starostlivosti, ani ak tam takáto starostlivosť existuje;

J.  keďže organizované zločinecké skupiny využívajú súčasnú nestabilnú situáciu v oblasti Stredozemia a Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA) a zraniteľnosť žien a dievčat, ktoré hľadajú bezpečnosť, aby ich zneužili pri prevádzačstve, sexuálnom násilí a obchodovaní na účely pracovného vykorisťovania, prostitúcie a sexuálneho vykorisťovania;

K.  keďže integračný proces a práva migrantiek sú oslabené, keď ich právne postavenie závisí od ich manžela;

1.  vyjadruje presvedčenie, že sú potrebné radikálne a dlhodobé zmeny v prístupe Európy k migrácii; ďalej sa domnieva, že akákoľvek dlhodobá a udržateľná stratégia musí zahŕňať všetky aspekty migrácie a azylu vrátane diplomatickej a zahraničnej politiky, globálnej kriminálnej ekonomiky, poskytovania humanitárnej pomoci a lepšej pomoci tým, ktorí už sú v Európe; ďalej sa nazdáva, že hľadisko rodovej rovnosti sa musí uplatňovať vo všetkých oblastiach;

2.  vyzýva EÚ, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za riešenie núdzových humanitárnych situácií, ktoré postihujú aj migrujúce ženy a dievčatá, a to prostredníctvom holistického prístupu vrátane záväzného mechanizmu na premiestňovanie utečencov medzi členskými štátmi, a aby osobitnú pozornosť venovala potrebám tehotných žien, žien so zdravotným postihnutím, obetiam násilia vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, osamelým matkám, starším ženám a dievčatám;

3.  vyzýva členské štáty, aby zriadili účinný koordinovaný mechanizmus na prijímanie, vybavovanie, premiestňovanie a presídľovanie prichádzajúcich utečencov so zreteľom na rodovo citlivé otázky; vyzýva agentúry a členské štáty EÚ, aby zabezpečili, aby sa pracovníkom vo verejnom sektore a v organizáciách občianskej spoločnosti poskytla odborná príprava v oblasti rodového prístupu k práci s prichádzajúcimi utečencami;

4.  zdôrazňuje, že koordinovaná reakcia EÚ na utečeneckú krízu musí zahŕňať konkrétne opatrenia na riešenie zraniteľnosti a potrieb detí, predovšetkým mladých dievčat, vrátane práva na vzdelanie.

5.  bez ohľadu na právne postavenie zdôrazňuje a uznáva, že je dôležité vypracovať holistický prístup k migrácii z hľadiska rodovej rovnosti; domnieva sa, že pri rozhodovaní o zadržaní treba zohľadňovať, či ženy utrpeli traumatický zážitok alebo boli podrobené rôznym formám rodovo motivovaného násilia vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov, a nazdáva sa, že tehotným ženám sa vyhovie lepšie v zariadeniach prispôsobených ich potrebám, kde je zaručené súkromie jednotlivcov a kde pracuje kvalifikovaný personál vyškolený na zvládanie takýchto situácií; zdôrazňuje, že dievčatá a chlapci by nikdy nemali byť zadržaní pre svoje postavenie migranta;

6.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby konania o azyle (aj tie na hraniciach) boli v súlade s usmerneniami UNHCR o prenasledovaní na základe pohlavia v kontexte Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, pričom požaduje rodovo citlivý výklad dohovoru a stanovenie dôvodov žiadostí o priznanie postavenia utečenca alebo žiadostí o udelenie azylu;

7.  naliehavo vyzýva, aby pracovníci UNHCR a členských štátov zapojení do riešenia núdzovej humanitárnej situácie mali primeranú odbornú prípravu v oblasti poskytovania psychologickej pomoci migrujúcim ženám a dievčatám, ktoré sa počas cesty stali obeťou psychického alebo fyzického násilia;

8.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad súčasnou mierou prevádzania ľudí, ktorá terajšiu krízu zhoršuje a v rámci ktorej sú zraniteľné osoby vrátane žien, dievčat a detí nútené podstupovať neľudské podmienky cestovania, ktoré ich ohrozujú na živote; konštatuje, že v praxi sa môže rozdiel medzi prevádzačstvom a obchodovaním stratiť, ak sa dotknuté osoby stanú obeťami násilia a vykorisťovania; vyzýva preto členské štáty, aby posilnili svoju policajnú a justičnú spoluprácu proti zločineckým skupinám, ktoré stoja za obchodovaním a prevádzaním;

9.  namieta proti využívaniu zadržiavania tehotných žien, detí a dojčiacich matiek; žiada, aby prestalo akékoľvek zadržiavanie detí v EÚ a aby rodičia mohli žiť so svojimi deťmi vo vhodných zariadeniach prispôsobených ich potrebám, kým čakajú na rozhodnutie o azyle; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa neporušovali ľudské práva;

10.  nabáda členské štáty, aby zadržiavanie používali striedmo, a nie systematicky, uplatňovali dôkladné postupy monitorovania a povoľovali prístup mimovládnym organizáciám a iným príslušným orgánom s cieľom umožniť im návštevy a kontroly podmienok prijímania a kontrolu minimálnych noriem vrátane noriem v oblasti práv žien na miestach zadržiavania;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa azylové zariadenia v členských štátoch vytvárali tak, aby boli vhodné pre rodiny a aby vyhovovali osobitným potrebám matiek s deťmi, dojčiacich a tehotných žien;

12.  upozorňuje, že by sa mali prijať opatrenia, ktorými sa uľahčí ochrana migrantiek a žiadateliek o azyl, a to aj poskytovaním oddelených prístreškov a hygienických zariadení pre mužov a ženy, ktorí nie sú v príbuzenskom vzťahu;

13.  zdôrazňuje, že do konaní o azyle a postupov udeľovania postavenia utečenca by mali byť začlenené postupy, usmernenia a podporné služby zohľadňujúce rodový aspekt vrátane oddelených rozhovorov s utečencami a žiadateľmi o azyl mužského a ženského pohlavia, možnosti, aby osoby vedúce rozhovory boli rovnakého pohlavia, a odporúčaní na psychosociálne poradenstvo a poradenstvo pre obete traumy;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby utečenky a migrantky mali neustály prístup k právnym zástupkyniam, aby mohli svoje obavy vyjadriť v bezpečnom a dôvernom prostredí; vyjadruje presvedčenie, že to okrem iného zahŕňa obavy o zdravie, obavy súvisiace s reprodukčným zdravím a materstvom, sexuálne obťažovanie a násilie, ako aj iné problémy alebo informácie;

15.  zdôrazňuje, že v prípade všetkých migračných a azylových politík a opatrení EÚ by sa mal pri ich návrhu, vykonávaní a hodnotení brať do úvahy rod a pôvod;

16.  zdôrazňuje význam vytvorenia bezpečných a legálnych ciest do EÚ; vyjadruje presvedčenie, že to prispeje k zabezpečeniu toho, aby migrantky, utečenky a žiadateľky o azyl nemuseli využívať prevádzačské siete a mali plný prístup k základným právam;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť pátracie a záchranné akcie a pokračovať v nich, aby sa minimalizoval počet úmrtí na mori;

18.  žiada posilnenie práva na zlúčenie rodiny v celej EÚ, ako aj o jeho lepšie vykonávanie prostredníctvom rýchlejších a menej nákladných postupov;

19.  vyzýva členské štáty, aby realizovali konkrétne opatrenia na uľahčenie účasti utečeniek a migrantiek na trhu práce vrátane odbornej prípravy, samostatnej zárobkovej činnosti, jazykových kurzov, celoživotného vzdelávania a dobrovoľníctva; vyjadruje presvedčenie, že vzdelanie, zručnosti a odborná príprava žiadateliek o azyl, migrantiek a utečeniek by sa mali uznávať a oceňovať a že by sa mali vypracovať transparentné postupy uznávania kvalifikácií získaných v zahraničí;

20.  zdôrazňuje predovšetkým význam zabezpečenia prístupu migrujúcich dievčat k vzdelaniu, a to najmä ak sú bez sprievodu;

21.  domnieva sa, že ekonomická nezávislosť je kľúčom k rovnosti a integrácii; vyzýva preto členské štáty, aby migrantkám uľahčili prístup k práci;

22.  pripomína, že v článku 12 Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) sa vyžaduje, aby štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, zaručili prístup k príslušným službám súvisiacim so zdravím žien, ktoré by mali okrem iného zahŕňať starostlivosť pred pôrodom i po pôrode a hygienu pri menštruácii;

23.  vyzýva, aby boli ženy, najmä tehotné ženy, dievčatá bez dokladov a maloleté osoby bez sprievodu riadne a prioritne zaevidované a ihneď identifikované, aby o nich úrady mali prehľad;

24.  zdôrazňuje, že hostiteľské krajiny by mali zaručiť plný prístup k právu na bezplatné kvalitné verejné vzdelávanie, služby zdravotnej starostlivosti, a najmä služby sexuálneho a reprodukčného zdravia, a právam, zamestnaniu a bývaniu, ktoré zodpovedá potrebám a schopnostiam utekajúcich žien a dievčat;

25.  víta doplnenia zavedené do smernice o podmienkach prijímania v jej prepracovanom znení(26), najmä zahrnutie obetí obchodovania s ľuďmi a mrzačenia ženských pohlavných orgánov ako osobitných kategórií zraniteľných osôb; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že len 12 členských štátov uplatňuje na obete obchodovania s ľuďmi postavenie zraniteľnej osoby; vyzýva zostávajúce členské štáty, aby vykonávali ustanovenia prepracovanej smernice, a žiada Komisiu, aby nabádala tieto členské štáty k vykonávaniu príslušných opatrení;

26.  vyjadruje presvedčenie, že obetiam detských a skorých manželstiev a manželstiev vynútených násilím a osobám, ktorým hrozia takéto manželstvá, a to aj v hostiteľských krajinách, by sa malo priznať postavenie zraniteľných osôb;

27.  vyzýva, aby sa mimoriadna pozornosť venovala potrebám migrantiek a utečeniek, ktoré sú matkami a cestujú spolu s deťmi, či už vlastnými alebo osirelými, a to tým, že sa im poskytne bezpečný prístup k potravinám, vode, prístrešiu, priestorom na prebaľovanie, vhodným liekom, hygienickým zariadeniam a ďalším potrebám vo všetkých fázach cesty a po príchode; vyzýva členské štáty, aby udelili nezávislé právne postavenie žiadateľkám o azyl a migrantkám, ktoré vstúpili do EÚ v rámci zlúčenia rodiny, aby sa tak predišlo zneužívaniu, znížila sa zraniteľnosť a dosiahla sa väčšia rovnosť;

28.  vyzýva členské štáty, aby plne vykonávali smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania a smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

29.  vyzýva členské štáty, aby zaručili ženám, ktoré sú obeťami prenasledovania, medzinárodnú ochranu a aby dodržiavali usmernenia Komisie v súvislosti s uplatňovaním smernice 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi cieľmi európskej migračnej agendy Komisie nie je uľahčenie obmedzení v oblasti zlúčenia rodiny; konštatuje, že je dôležité umožniť osobám, ktoré sa už nachádzajú v EÚ, aby sa spojili s rodinnými príslušníkmi vrátane neplnoletých bez sprievodu;

31.  zdôrazňuje, že bez ohľadu na nestálosť utečeneckých a migračných tokov, ktoré môžu zaťažovať azylové zariadenia, majú potreby zraniteľných osôb vrátane žien a dievčat a najmä dievčat bez sprievodu vždy prioritné postavenie, a vyjadruje znepokojenie nad spôsobom, akým sa v praxi realizuje spoločný európsky azylový systém;

32.  kladie osobitný dôraz na skupiny v rámci migračných tokov, ktoré už sú zraniteľné, a zdôrazňuje faktory, ako sú vek, pohlavie, zdravotné postihnutie, rodová identita a viera; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa neplnia osobitné potreby ľudí v oblasti ochrany;

33.  dôrazne odsudzuje používanie sexuálneho násilia na ženách ako vojnovej zbrane; domnieva sa, že migrujúcim ženám a dievčatám, ktoré boli v konfliktoch zneužité, treba venovať osobitnú pozornosť zabezpečením prístupu k lekárskej a psychologickej pomoci;

34.  odporúča, aby všetky legitímne a príslušné organizácie, napríklad s UNHCR, FRONTEX, EASO a IOM, ako aj mimovládne organizácie a členské štáty zabezpečili čo najprísnejšie normy pre prijímanie ženského personálu vo všetkých zariadeniach, a aby bola odborná príprava na základe rodovej príslušnosti povinná pre všetok personál v záujme uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti pri všetkých operáciách a programoch, ktoré sa zameriavajú na premiestňovanie utečencov alebo na azylové konania;

35.  nalieha na všetky členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu s cieľom zabezpečiť ochranu migrujúcich žien a dievčat pred násilím a aby uplatňovali článok 59 tohto dohovoru, v ktorom sa jasne stanovuje, že zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na zastavenie konaní o vyhostení a/alebo na udelenie samostatného povolenia na pobyt v prípade zániku manželstva tým migrantkám, ktorých postavenie z hľadiska pobytu závisí od ich manžela;

36.  vyzýva na širšiu spoluprácu s krajinami pôvodu migrantov a mimovládnymi organizáciami v týchto krajinách s cieľom zlepšiť podmienky žien, ktoré sú primárnymi obeťami konfliktov;

37.  upozorňuje na oznámenie Komisie z 13. mája 2015 s názvom Európska migračná agenda(27); berie na vedomie zámer Komisie posilniť ustanovenia smernice o konaní o azyle týkajúce sa bezpečnej krajiny pôvodu; vyjadruje pevné presvedčenie, že pri akomkoľvek rozhodnutí zosúladiť ustanovenia týkajúce sa bezpečnej krajiny pôvodu vrátane možného vypracovania spoločného zoznamu EÚ s bezpečnými krajinami pôvodu sa musí uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti; konštatuje však, že za skutočne bezpečnú nemožno považovať žiadnu krajinu pôvodu alebo tretiu krajinu, keďže k rodovo motivovanému násiliu dochádza vo všetkých krajinách; domnieva sa, že žiadosti založené na strachu z rodovo motivovaného násilia alebo diskriminácie by nikdy nemali podliehať zrýchleným konaniam o azyle.

38.  uznáva, že ženské organizácie a utečenky sa musia podieľať na rozhodovaní o tom, ako sa s nimi bude zaobchádzať, vrátane prednosti pri rozdeľovaní pomoci, ako aj v rámci mierových iniciatív v krajinách ich pôvodu;

39.  zdôrazňuje, že počas schôdzok a pohovorov týkajúcich sa azylu je potrebné poskytovať starostlivosť o dieťa s cieľom zabezpečiť spravodlivú príležitosť na podanie žiadosti o azyl; konštatuje, že nedostatočné poskytovanie starostlivosti o dieťa žiadateľom o azyl a utečencom predstavuje hlavnú prekážku poskytovania bežných služieb a že to má neprimeraný vplyv na ženy, ktoré sú v drvivej väčšine zodpovedné za starostlivosť o dieťa; zdôrazňuje, že v rámci hlavných služieb sa musia zohľadňovať potreby rodín týkajúce sa starostlivosti o dieťa;

40.  domnieva sa, že migrantky bez dokladov a od nich závislé osoby sú obzvlášť zraniteľné stať sa obeťami násilia, vykorisťovania a prierezovej diskriminácie na základe rasy a pohlavia; konštatuje, že právne postavenie migrantiek bez dokladov môže obmedziť ich prístup k vhodným službám, napríklad k útulkom pre ženy;

41.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad prevahou negatívnych stereotypov o migrantkách, utečenkách a žiadateľkách o azyl; nalieha na členské štáty, aby zdvojnásobili svoje úsilie o ochranu všetkých migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl pred pravicovým extrémizmom a násilím.

RESULT OF FINAL VOTE IN COMMMITTEE ASKED FOR OPINION

Dátum prijatia

15.10.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

5

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Maria Corazza Bildt, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Vicky Maeijer, Barbara Matera, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Marijana Petir, Jordi Sebastià, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Ángela Vallina, Jadwiga Wiśniewska, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Stefan Eck, Arne Gericke, Constance Le Grip, Evelyn Regner, Monika Vana

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jane Collins

26.10.2015

STANOVISKO Výboru pre petície

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii

(2015/2095(INI))

Spravodajkyňa: Marlene Mizzi

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta záväzok Komisie prijať opatrenia s cieľom reagovať na bezprecedentnú krízu v Stredozemí a zlepšiť riadenie migrácie vo všetkých aspektoch posilnením jej migračnej politiky a prijatím strategickej európskej migračnej agendy; v tejto súvislosti tiež poukazuje na dôraznú protestnú reakciu verejnosti na nedostatky migračných opatrení; domnieva sa, že ak sa pre európsku migračnú agendu zabezpečia dostatočné zdroje a ak sa táto agenda bude plne a bezodkladne vykonávať, stane sa dôležitým prvým krokom k záchrane ľudských životov, pričom zlepší prístup k medzinárodnej ochrane, zaistí posun k spravodlivému rozdeleniu zodpovednosti a solidarite a napraví deformácie v rámci existujúceho systému; vyzýva Komisiu, aby aktívne zapájala Parlament a brala do úvahy jeho odporúčania a aby pri vývoji svojich budúcich migračných opatrení viedla v rámci rozhodovacieho procesu konzultácie so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane medzinárodných orgánov, ako je UNHCR, a organizácií migrantov a utečencov;

2.  poukazuje na to, že mnohé petície podané občanmi EÚ sa týkajú širokého spektra otázok súvisiacich s krízou v Stredozemí a s tragickými stratami na ľudských životoch a žiada Európsku úniu, aby konala rýchlo a rozhodne s cieľom zlepšiť situáciu a zastaviť všetko nezákonné konanie porušujúce ľudské práva a zásadu právneho štátu; zdôrazňuje, že všeobecné obavy predkladateľov petícií sa týkajú: nedostatkov vo vykonávaní európskeho azylového a migračného acquis a neúčinnosti existujúceho nariadenia Dublin III; absencie komplexnej migračnej politiky EÚ a neuplatňovania zásady solidarity, čo vedie k neprimeranému zaťaženiu prijímajúcich členských štátov; porušovania základných práv, čo má za následok vracanie osôb na mori, zamietanie vstupu na hraniciach a nezákonné okamžité vyhosťovanie, a potreby zvýšiť úsilie na európskej úrovni v boji proti xenofóbii a neznášanlivosti, pri presadzovaní práv migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov a podpore ich integrácie do EÚ;

3.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rozsah nedávnych tragédií a alarmujúci nárast neregulárnych vstupov a úmrtí na mori (podľa údajov OSN viac ako 100 000 vstupov počas prvých šiestich mesiacov roku 2015) už EÚ a členské štáty nemôžu byť len pozorovateľmi, ale musia pri diskusii prevziať zodpovednosť a silné politické vedenie, čo zahŕňa konkrétne kroky a osobitné opatrenia s cieľom plne podporiť migračnú agendu Komisie;

4.  požaduje vzájomné uznávanie azylových rozhodnutí medzi členskými štátmi nielen v prípadoch, keď je rozhodnutie negatívne, ale aj vtedy, keď sa udelí azyl, s cieľom riadne vykonávať ustanovenia článku 78 ods. 2 písm. a) ZFEÚ, v ktorom sa požaduje jednotný štatút pre azyl platný v celej Únii;

5.  zdôrazňuje, že opatrenia prijímané EÚ vrátane všetkých jej rozmanitých orgánov a agentúr sa musia pravidelne monitorovať a hodnotiť s ohľadom na aktuálne okolnosti a v prípade potreby upraviť alebo rozšíriť, aby sa zabezpečila úplná transpozícia spoločného európskeho azylového systému zo strany členských štátov, lepšie riadenie azylového systému a posun smerom k praktickejšej a konkrétnejšej forme solidarity, spravodlivému rozdeleniu zodpovednosti a dodržiavaniu základných práv;

6.  naliehavo vyzýva EÚ, aby pokračovala v posilňovaní operácie Triton až na úroveň operácie Mare Nostrum; žiada Komisiu, aby poskytovala nepretržitú finančnú podporu a zabezpečovala transparentné monitorovanie agentúry FRONTEX a jej operačných výdavkov a činností;

7.  zdôrazňuje, že monitorovanie, zhromažďovanie a analyzovanie informácií o migračných tokoch a o štruktúrach námorných trás medzi EÚ a africkými štátmi treba zlepšiť a koordinovať prostredníctvom centralizovaného mechanizmu EÚ na riadenie údajov o migrácii, ktorý by poskytoval pravidelné hodnotiace správy a posilnil konzistentnosť, plánovanie a krízové riadenie, čím by pomohol aktivovať systémy včasného varovania na úrovni EÚ v záujme rýchlej reakcie na budúce krízy v oblasti migrácie;

8.  žiada EÚ a členské štáty, aby naliehavo prijali komplexnú európsku migračnú a azylovú politiku založenú na rešpektovaní ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, medzinárodných noriem a hodnôt, na ktorých je postavená EÚ, ako aj práv zakotvených v Charte základných práv EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné konkrétne vykonávať článok 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý stanovuje, že politiky Únie sa spravujú zásadou solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane finančných dôsledkov ; zdôrazňuje skutočnosť, že európske a vnútroštátne politiky týkajúce sa migrácie musia byť v plnom súlade s dohovorom Organizácie Spojených národov z roku 1951 o právnom postavení utečencov a jeho dodatkovým protokolom a musia dodržiavať zásadu nevyhostenia;

9.  varuje pred zvýšenou tendenciou nezákonného okamžitého vyhosťovania, ako napríklad pri oploteniach na hraniciach Maroka v španielskych enklávach Ceuta a Melilla, a rozhodne odmieta tieto postupy, ktoré sú v rozpore s ľudskými právami a právnym štátom; upozorňuje tiež na prípady nedobrovoľného vyhostenia do krajín mimo EÚ iných ako krajiny pôvodu, v dôsledku ktorých nemajú ľudia bez dokladov možnosť tieto tretie krajiny opustiť;

10.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že vysoký počet detí vrátane maloletých bez sprievodu, ktoré sú mimoriadne zraniteľné, cestuje cez Stredozemie; žiada EÚ a členské štáty, aby dodržiavali zásadu záujmu dieťaťa vrátane potreby zaistiť riadne zaobchádzanie a prístup ku konaniam o azyle, v ktorých sa berie ohľad na deti, zabrániť transferom maloletých bez sprievodu, pokiaľ to nie je v ich záujme, a zohľadniť možnosti zlúčenia rodiny, ochranu a bezpečnosť dieťaťa;

11.  poukazuje na dôležité opatrenia obsiahnuté v programe Komisie, a najmä na tie, ktoré sú zamerané na záchranu ľudských životov, riešenie naliehavosti situácie, boj proti sieťam pašerákov a odstránenie základných príčin migrácie, ale na druhej strane zdôrazňuje, že program Komisie nezastaví súčasné toky migrantov, a preto je naliehavo potrebný trvalý mechanizmus na premiestňovanie na úrovni EÚ s povinnou účasťou všetkých členských štátov, ktorý by pomohol dostatočnému počtu ľudí potrebujúcich medzinárodnú ochranu; zastáva názor, že záväzný mechanizmus na premiestňovanie sa musí aktivovať rýchlo a automaticky na základe kritérií, ktoré sú spravodlivé, jasné, objektívne, merateľné a identifikovateľné pre členské štáty, pričom treba zároveň v maximálnej možnej miere brať do úvahy preferencie utečencov;

12.  víta legislatívny návrh Komisie týkajúci sa trvalého krízového mechanizmu na premiestňovanie na základe článku 78 ods. 2 ZFEÚ a skutočnosť, že na septembrovom zasadnutí Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci sa ministrom členských štátov podarilo dosiahnuť dohodu o núdzovom premiestnení 40 000 osôb, ktoré evidentne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska a Grécka a o dodatočnom premiestnení 120 000 ľudí; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy ustanovenia smernice Rady 2001/55/ES, pokiaľ ide o poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb, a najmä jej odôvodnenie 20, ale pripomína, že keďže táto smernica nebola nikdy uplatnená, je potrebné, aby Komisia predložila revíziu jej ustanovení s cieľom zabezpečiť lepšiu implementáciu mechanizmu solidarity a zaviesť nástroj na okamžitú, bezpečnú a zákonnú reakciu na naliehavé utečenecké krízy; v tejto súvislosti tiež požaduje jasné vymedzenie toho, čo znamená „hromadný prílev“ utečencov;

13.  zdôrazňuje skutočnosť, že jedna z hlavných nerovnováh migračnej politiky EÚ sa týka krajín na vonkajších námorných a pozemných hraniciach EÚ, ktoré čelia zvýšenému prílevu ľudí potrebujúcich medzinárodnú ochranu, a krajín na vnútorných hraniciach EÚ, ako je Nemecko a Švédsko, ktoré v roku 2014 dostali 43 % všetkých žiadostí o azyl v EÚ; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili zmysluplnú revíziu nariadenia Dublin III s cieľom zmierniť náhly a neprimeraný migračný tlak na čoraz väčší počet členských štátov, a najmä na krajiny na vonkajších hraniciach EÚ, ktoré sú každodenne priamo vystavené migračným tokom, pričom sa nesmie ohroziť bezpečnosť vonkajších hraníc Únie;

14.  domnieva sa, že legálna migrácia nepredstavuje sociálno-ekonomickú záťaž, ale skôr príležitosť, ktorá môže zaistiť pozitívny prínos pre spoločnosť, a že vytváranie legálnych ciest do EÚ by mohlo pomôcť v boji proti zločineckým sieťam prevádzačov a znížiť počet úmrtí na mori; zdôrazňuje preto skutočnosť, že ľudia, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu, by mali mať možnosť bezpečného a legálneho prístupu do EÚ; podčiarkuje potrebu povinného programu presídľovania, ktorý by umožnil presídlenie primeraného počtu utečencov, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby využili možnosti, ktoré ponúkajú existujúce právne predpisy, a vytvorili ďalšie nástroje, štruktúrované mechanizmy a transparentné a prístupné postupy na vstup do EÚ, ako sú humanitárne víza udeľované na veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch EÚ v krajinách pôvodu alebo v tranzitných krajinách;

15.  vyzýva EÚ, členské štáty a kandidátske krajiny, aby vytvorili medzinárodný rámec na dialóg a rozsiahlu diskusiu o migrácii s tretími krajinami pôvodu a tranzitu v záujme zaistenia väčšej solidarity a spolupráce s EÚ a riešenia základných príčin migrácie; v tejto súvislosti víta samit vo Vallette, ktorý sa má uskutočniť v novembri 2015 v úzkej spolupráci s africkými partnermi a bude slúžiť ako základ pre prijatie budúcich rámcových dohôd na riešenie základných príčin migrácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej podporovali riešenie konfliktov v krajinách pôvodu, posilnili kapacity tranzitných krajín a zabezpečili, že finančné prostriedky sa pridelia správnym projektom, čo povedie k ukončeniu zneužívania ľudských a prírodných zdrojov a zlepšeniu zdravia, vzdelávania, priemyslu a infraštruktúry s cieľom vytvárať pracovné miesta a zvýšiť možnosť dôstojnej budúcnosti v krajinách pôvodu migrantov;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri vykonávaní smernice o návrate sa budú dodržiavať postupy, normy a základné ľudské práva, čo Európe umožní zaistiť ľudské a dôstojné zaobchádzanie s navrátilcami v súlade so zásadou nevyhostenia; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť azylovým prípadom týkajúcim sa možného politického prenasledovania s cieľom zabrániť všetkým návratom, ktoré by mohli mať za následok porušenie ľudských práv v krajine pôvodu alebo v tretej krajine;

17.  žiada EÚ, aby ešte viac posilnila už existujúce rámcové dohody, ako je európska susedská politika, chartúmsky proces a rabatský proces; zdôrazňuje, že je potrebné prikladať náležitý význam zdĺhavej utečeneckej situácii, ktorá by v prípade, že sa nebude nijako riadiť, mohla viesť k nepretržitému a zvýšenému toku migrantov, ktorí prechádzajú cez Stredozemie neregulárnym a život ohrozujúcim spôsobom;

18.  odsudzuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch došlo pri správe určitých azylových zariadení k sérii závažných podvodov a administratívnych nezrovnalostí často spáchaných za účasti organizovaného zločinu, čo viedlo k zneužitiu európskych fondov a k ďalšiemu zhoršeniu životných podmienok a ochrany ľudských práv migrantov;

19.  žiada EÚ a všetky členské štáty, aby zastavili výstavbu múrov, zbúrali existujúce múry a ukončili akúkoľvek spoluprácu, ktorej cieľom je umožniť výstavbu múrov v tretích krajinách so zámerom zabrániť migrantom, aby sa dostali do EÚ alebo na iné územia;

20.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili národné programy na podporu integrácie, vyčlenili primerané zdroje a prostriedky podpory a zlepšili uplatňovanie spoločných základných zásad pre politiku integrácie prisťahovalcov v EÚ; vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu siete národných kontaktných miest pre integráciu a Európskeho fóra pre integráciu ako platforiem na dialóg s cieľom zabezpečiť zlepšenie integrácie a výmeny perspektívnych postupov medzi členskými štátmi;

21.  žiada EÚ a členské štáty, aby vykonávali účinné opatrenia na boj proti rastúcej xenofóbii a trestným činom z nenávisti založené na vzdelávaní a prevencii, ako aj trestaní všetkých foriem násilia a diskriminácie vrátane nenávistných prejavov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

15.10.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Margrete Auken, Beatriz Becerra Basterrechea, Soledad Cabezón Ruiz, Pál Csáky, Eleonora Evi, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Svetoslav Hristov Malinov, Notis Marias, Edouard Martin, Marlene Mizzi, Julia Pitera, Gabriele Preuß, Sofia Sakorafa, Yana Toom, Bodil Valero, Jarosław Wałęsa, Cecilia Wikström

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jérôme Lavrilleux, Michèle Rivasi, Ángela Vallina, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Emilian Pavel, Vladimir Urutchev, Julie Ward

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

16.3.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

44

11

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Gerard Batten, Heinz K. Becker, Michał Boni, Caterina Chinnici, Ignazio Corrao, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Lorenzo Fontana, Mariya Gabriel, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Sophia in ‘t Veld, Iliana Iotova, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Timothy Kirkhope, Barbara Kudrycka, Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Roberta Metsola, Louis Michel, Claude Moraes, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Helga Stevens, Bodil Valero, Udo Voigt, Beatrix von Storch, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Kostas Chrysogonos, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Gérard Deprez, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Miltiadis Kyrkos, Gilles Lebreton, Andrejs Mamikins, Petri Sarvamaa, Elly Schlein, Barbara Spinelli, Geoffrey Van Orden, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

44

+

ALDE

Gérard Deprez, Nathalie Griesbeck, Louis Michel, Cecilia Wikström, Sophia in 't Veld

EFDD

Ignazio Corrao, Laura Ferrara

GUE/NGL

Marina Albiol Guzmán, Kostas Chrysogonos, Cornelia Ernst, Barbara Spinelli

EPP

Heinz K. Becker, Michał Boni, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Mariya Gabriel, Monika Hohlmeier, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Barbara Kudrycka, Roberta Metsola, Petri Sarvamaa, Csaba Sógor, Axel Voss

S&D

Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Ana Gomes, Anna Hedh, Iliana Iotova, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Kashetu Kyenge, Miltiadis Kyrkos, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Claude Moraes, Elly Schlein, Birgit Sippel, Josef Weidenholzer

GREENS/EFA

Jan Philipp Albrecht, Margrete Auken, Bodil Valero

11

-

ECR

Jussi Halla-aho, Timothy Kirkhope, Geoffrey Van Orden, Beatrix von Storch, Branislav Škripek, Helga Stevens

EFDD

Gerard Batten, Kristina Winberg

EFDD

Lorenzo Fontana, Gilles Lebreton

NI

Udo Voigt

1

0

EPP

Tomáš Zdechovský

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 165.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0176.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0317.

(4)

http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2015/09/28-eunavfor/.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0105.

(6)

Správy Frontexu, http://frontex.europa.eu/news/number-of-migrants-arriving-in-greece-dropped-by-half-in-november-cITv3V.

(7)

IOM and UNICEF Data Brief: Migration of Children to Europe (Prehľad údajov organizácií IOM a UNICEF: Migrácia detí do Európy)http://www.iom.int/sites/default/files/press_release/file/IOM-UNICEF-Data-Brief-Refugee-and-Migrant-Crisis-in-Europe-30.11.15.pdf.

(8)

Informačný bulletin EASO, november – december 2015, https://easo.europa.eu/wp-content/uploads/EASO-Newsletter-NOV-DEC_-20151.pdf.

(9)

EÚ+ pozostáva z EÚ-28, z Nórska a zo Švajčiarska.

(10)

UNHCR – prehľad údajov týkajúcich sa Grécka – 7. marca 2016.

(11)

IOM, Missing Migrants Project (projekt IOM s názvom Nezvestní migranti), http://missingmigrants.iom.int/.

(12)

Rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1523 a rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1601.

(13)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31).

(14)

Smernica 2001/55/ES z 20. júla 2001 stanovuje minimálne štandardy na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a opatrenia na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú. v. ES L 212, 7.8.2001, s. 12).

(15)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9).

(16)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).

(17)

Závery Rady z 19. novembra 2004.

(18)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).

(19)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov, Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24.

(20)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci, Ú. v. EÚ, L 94, 28.3.2014, s. 375.

(21)

Smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania, Ú. v. EÚ L 155, 18.6.2009, s. 17.

(22)

4 Medzinárodný dohovor o pátraní a záchrane na mori z roku 1979 v znení zmien.

3 Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori z roku 1974, predpis 33 („Tiesňové situácie: povinnosti a postupy“).

2 Dohovor OSN o morskom práve z roku 1982, článok 98 („Povinnosť poskytnutia pomoci“).

1 Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951.

(23)

5 Rezolúcia Medzinárodnej námornej organizácie MSC.167(78) a „Záchrana na mori: príručka o zásadách a postupoch, ktoré sa vzťahujú na migrantov a utečencov“.

(24)

6 Podľa štatistík Združenia vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva (ECSA).

(25)

7 http://data.unhcr.org/mediterranean/regional.php.

(26)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).

(27)

COM(2015)0240.

Právne oznámenie