Postup : 2015/2287(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0141/2016

Predkladané texty :

A8-0141/2016

Rozpravy :

PV 27/04/2016 - 19
CRE 27/04/2016 - 19

Hlasovanie :

PV 28/04/2016 - 4.66
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0202

SPRÁVA     
PDF 597kWORD 167k
13.4.2016
PE 571.441v02-00 A8-0141/2016

o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 116 ods. 7 rokovacieho poriadku) za obdobie 2014 – 2015

(2015/2287(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajkyňa: Laura Ferrara

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 116 ods. 7 rokovacieho poriadku) za obdobie 2014 – 2015

(2015/2287(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 1, 10, 11 a 16 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 15 a 298 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 41 a 42 Charty základných práv EÚ,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva;

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 15. decembra 2011 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (prepracovanému zneniu)(2)

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o prístupe verejnosti k dokumentom (článok 104 ods. 7) za obdobie 2011 – 2013(3),

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora zo 17. októbra 2013 vo veci C-280/11 P Rada Európskej únie/Access Info Europe,

–  so zreteľom na balík opatrení lepšej právnej regulácie, ktorý Komisia predložila v máji 2015,

–  so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera pre Komisiu,

–  so zreteľom na správy Komisie, Rady a Parlamentu o uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 v rokoch 2013 a 2014,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Prístup verejnosti k dokumentom inštitúcií Európskeho spoločenstva z roku 2007,

–  so zreteľom na výročnú správu ombudsmanky za rok 2014,

–  so zreteľom na článok 52 a článok 116 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0141/2016),

A.  keďže úplná transparentnosť je základom dôvery občanov v inštitúcie Únie, prispieva k zvyšovaniu povedomia o právach vyplývajúcich z právneho poriadku Únie a informovanosti a znalostí o rozhodovacom procese EÚ vrátane správneho uplatňovania administratívnych a legislatívnych postupov;

B.  keďže právo na prístup k dokumentom je základným právom, ktoré zaručuje Charta základných práv a zmluvy a ktoré sa vykonáva na základe nariadenia č. 1049/2001 najmä s cieľom zabezpečiť čo najľahšie uplatňovanie tohto práva a podporovať osvedčené administratívne postupy pri prístupe k dokumentom a zároveň zabezpečovať demokratickú kontrolu činnosti inštitúcií a dodržiavania ustanovení zmlúv;

Transparentnosť a demokracia

1.  poukazuje na skutočnosť, že tri inštitúcie (Parlament, Rada a Komisia) sa dostatočne neriadia mnohými odporúčaniami uvedenými v uznesení o prístupe verejnosti k dokumentom za obdobie 2011 – 2013; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že inštitúcie a orgány EÚ nevymenovali niektorého člena svojich existujúcich riadiacich štruktúr za úradníka pre transparentnosť, ktorý by bol zodpovedný za dodržiavanie pravidiel a zlepšovanie postupov; naliehavo vyzýva inštitúcie, aby to urobili čo najskôr;

2.  pripomína, že činnosť inštitúcií EÚ a ich politiky by mali byť založené na zastupiteľskej demokracii, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 1 ZEÚ, pričom by sa mal zabezpečiť súlad so zásadami úplnej transparentnosti, výmeny informácií a správneho a včasného informovania občanov; zdôrazňuje, že podľa článku 10 ods. 3 ZEÚ sa participatívna demokracia považuje za jeden z hlavných demokratických princípov EÚ a zdôrazňuje, že rozhodnutia sa musia prijímať čo najbližšie k občanom; zdôrazňuje, že ak sa účasť občanov na rozhodovacom procese uskutočňuje formou verejných konzultácií, musia orgány zohľadniť ich výsledok;

3.  pripomína, že pravidlom musí byť transparentnosť a úplný prístup k dokumentom inštitúcií v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001, a že výnimky z tohto pravidla sa musia vykladať správne a s prihliadnutím na prevažujúci záujem verejnosti o zverejnenie a na potreby demokracie vrátane užšej účasti občanov na rozhodovacom procese, legitimity administratívy, efektivity a zodpovednosti voči občanom, ako to už stanovuje ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ;

4.  domnieva sa, že inštitúcie, agentúry a iné orgány Európskej únie stále neberú pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 v plnej miere do úvahy pravidlá a zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou a Chartou základných práv a nedodržiavajú ich, a to najmä pokiaľ ide o participatívnu demokraciu; berie na vedomie a víta nedávne rozsudky veľkej komory Súdneho dvora vo veciach Digital Rights Ireland(4)Schrems(5), v ktorých sa Súdny dvor opieral o chartu, keď vyhlásil smernicu o uchovávaní údajov(6) a rozhodnutie o bezpečnom prístave(7) za neplatné; zdôrazňuje, že skutočný prístup verejnosti k dokumentom a správa registrov dokumentov musia byť založené na normách, ktoré sú v náležitom súlade s článkami 41 a 42 charty;

5.  zdôrazňuje, že pri zabezpečovaní transparentnosti by sa mala rešpektovať ochrana súkromia a údajov;

6.  pripomína, že každé odmietnutie prístupu verejnosti k dokumentom musí byť založené na jasne a prísne vymedzených zákonných výnimkách a musí byť sprevádzané odôvodnením s uvedením konkrétnych dôvodov, aby občania porozumeli zamietnutiu prístupu a mohli účinne využiť dostupné právne opravné prostriedky;

7.  pripomína, že v záujme vytvorenia legitímneho, zodpovedného a demokratického politického systému založeného na rešpektovaní právneho štátu majú občania právo poznať a kontrolovať:

činnosť svojich zástupcov, a to hneď po zvolení alebo vymenovaní do funkcií v orgánoch verejnej správy;

– rozhodovací proces (vrátane dokumentov, ktoré sú v obehu, zúčastnených strán, hlasovania atď.);

– spôsob, akým sa prideľujú a vynakladajú verejné prostriedky, a dosiahnuté výsledky;

považuje preto za potrebné zverejniť elektronický register, ktorý by zaznamenával všetky uvedené skutočnosti;

8.  naliehavo žiada Komisiu, aby ustanovila komisára zodpovedného za transparentnosť a prístup verejnosti k dokumentom; vyzýva podpredsedu Komisie, aby dovtedy v čo najkratšom čase predložil ambiciózny akčný plán v oblasti transparentnosti a prístupu verejnosti k dokumentom, keďže transparentnosť je základom lepšej právnej regulácie;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup občanov k informáciám inštitúcií EÚ je aj naďalej zložitý, pretože inštitúcie nemajú vytvorený spoločný postup, ktorý by bol zameraný na uľahčenie prístupu občanov k dokumentom a založený na úplnej a efektívnej transparentnosti, komunikácii a priamej demokracii; nabáda inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ, aby sa aktívnejšie zasadzovali za transparentnosť tým, že budú iniciatívne zverejňovať čo najviac svojich dokumentov čo najjednoduchším a pre verejnosť čo najprístupnejším spôsobom, na požiadanie zabezpečia preklad dokumentov do ďalších úradných jazykov EÚ a vytvoria vhodné, jednoduché a nenákladné spôsoby prístupu k informáciám vrátane digitálneho a elektronického prístupu, ktoré budú zohľadňovať potreby ľudí so zdravotným postihnutím; domnieva sa, že treba zlepšiť najmä dostupnosť informácií, a to prostredníctvom ľahko ovládateľných rozhraní a systémov vyhľadávania; vyzýva na vytvorenie spoločného prístupového miesta k portálom všetkých troch inštitúcií, ktoré by nadväzovalo na pilotný projekt online platformy aktívneho zverejňovania dokumentov inštitúcií EÚ, ako aj na harmonizáciu vyhľadávacích portálov jednotlivých oddelení v rámci inštitúcie (vrátane generálnych riaditeľstiev Komisie); vyzýva tiež inštitúcie, aby naďalej intenzívne pracovali na rozširovaní vedomostí o európskej legislatíve a európskych politikách; domnieva sa, že v tejto súvislosti by Únia mala v plnej miere využiť možnosti, ktoré ponúkajú nové technológie (sociálne siete, aplikácie pre smartfóny atď.) s cieľom zaručiť úplný a ľahký prístup k informáciám;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že úradné dokumenty sú často neprimerane utajované; pripomína svoju pozíciu, že by sa mali stanoviť jasné a jednotné pravidlá pre utajovanie a odtajňovanie dokumentov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že inštitúcie žiadajú o schôdze za zatvorenými dverami bez riadneho odôvodnenia; opakuje svoju výzvu adresovanú inštitúciám, aby posudzovali a verejne odôvodňovali žiadosti o schôdze za zatvorenými dverami v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001; domnieva sa, že žiadosti o konanie schôdzí za zatvorenými dverami v Parlamente by mal Parlament posudzovať individuálne; je presvedčený o tom, že na postup utajovania a odtajňovania dokumentov by mal dohliadať nezávislý kontrolný orgán;

11.  vyzýva inštitúcie, orgány a agentúry EÚ, aby prijali rýchlejšie, jednoduchšie a dostupnejšie postupy na vybavovanie sťažností proti odmietnutiu prístupu k informáciám; domnieva sa, že aktívnejší prístup by pomohol zabezpečiť účinnú transparentnosť a zároveň by zabránil zbytočným právnym sporom, ktoré by mohli viesť k zbytočným nákladom a záťaži pre inštitúcie aj občanov;

12.  naliehavo vyzýva všetky inštitúcie, aby vykonávali v plnom rozsahu nariadenie (ES) č. 1049/2001 až do jeho očakávanej revízie v súlade s literou a duchom nariadenia a následnej judikatúry a aby pritom zohľadňovali zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva a Charta základných práv; vyzýva najmä Radu a jej prípravné orgány, aby uverejňovali zápisnice zo zasadaní pracovných skupín Rady a ďalšie dokumenty v súlade s rozsudkom vo veci Access Info Europe a s návrhmi členských štátov, ktoré boli vedľajšími účastníkmi konania; vyzýva Parlament, aby v súlade s ustanoveniami nariadenia 1049 sprístupnil na svojej internetovej stránke program a spätnú väzbu zo schôdzí koordinátorov parlamentných výborov, Predsedníctva a Konferencie predsedov, ako aj v princípe všetky dokumenty, na ktoré tieto programy odkazujú;

13.  naliehavo žiada všetky inštitúcie, aby v prípade, že sa požadované informácie týkajú životného prostredia, uplatňovali prísnejšie ustanovenia o transparentnosti obsiahnuté v nariadení (ES) č. 1367/2006 a zároveň dodržiavali svoju povinnosť aktívne zverejňovať informácie o životnom prostredí;

14.  vyzýva všetky inštitúcie, aby vyhodnotili a v prípade potreby revidovali svoje vnútorné postupy na oznamovanie pochybení, a žiada ochranu oznamovateľov; vyzýva najmä Komisiu, aby Parlamentu podala správu o svojich skúsenostiach s novými predpismi pre zamestnancov EÚ týkajúcimi sa oznamovania nekalých praktík, ktoré boli prijaté v roku 2012, a s ich vykonávacími opatreniami; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na ochranu oznamovateľov nielen z morálneho, ale aj z finančného hľadiska, s cieľom náležite chrániť a podporovať oznamovateľov ako súčasť demokratického systému;

Revízia nariadenia (ES) č. 1049/2001

15.  pripomína, že po nadobudnutí účinnosti ZEÚ a ZFEÚ sa právo na prístup k dokumentom vzťahuje na všetky inštitúcie, orgány a agentúry EÚ; domnieva sa preto, že je naliehavo potrebné aktualizovať nariadenie (ES) č. 1049/2001 a zapracovať doň podstatné zmeny zodpovedajúce ustanoveniam zmlúv a príslušnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva; za zásadné považuje najmä rozšírenie rozsahu pôsobnosti nariadenia s cieľom zahrnúť všetky európske inštitúcie, na ktoré sa v súčasnosti nevzťahuje, ako sú Európska rada, Európska centrálna banka, Súdny dvor a všetky orgány a agentúry EÚ;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že revízia nariadenia (ES) č. 1049/2001 je stále zablokovaná v Rade, a dúfa, že sa čo najskôr podarí dosiahnuť pokrok; vyzýva Radu, aby zaujala konštruktívny postoj a zohľadnila pozíciu Európskeho parlamentu prijatú v prvom čítaní 15. decembra 2011 s cieľom prijať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.../2012 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktorým sa vymedzujú všeobecné zásady a obmedzenia upravujúce právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie;

17.  odporúča, aby sa aj na základe nariadenia (ES) č. 1367/2006 a nariadenia (ES) č. 1049/2001 vytvoril jednotný súbor zásad upravujúcich prístup k dokumentom, ktorý by priniesol väčšiu zrozumiteľnosť pre občanov;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa dosiahol len malý pokrok pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 1049/2001, pokiaľ ide o povinnosť inštitúcií, agentúr a ďalších orgánov viesť register všetkých dokumentov, ako to ustanovujú články 11 a 12, a tiež Lisabonská zmluva a Charta základných práv; vyzýva na stanovenie jednotného postupu pri vytváraní registrov a žiada tie inštitúcie EÚ, ktoré ešte nevytvorili registre dokumentov, aby to urobili a aby vykonali opatrenia na štandardizáciu klasifikácie a prekladania dokumentov jednotlivých inštitúcií; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu, aby sa v nadväznosti na vytvorenie spoločného prístupového miesta k dokumentom EÚ prostredníctvom portálov všetkých troch inštitúcií zjednotili postupy a kritériá pre registráciu dokumentov a aby sa každému dokumentu priradil medziinštitucionálny kód, čo by v konečnom dôsledku umožnilo vytvorenie spoločného medziinštitucionálneho registra vrátane spoločnej databázy zaznamenávajúcej aktuálny stav legislatívnych spisov;

19.  pripomína, že podľa článku 1 písm. c) a článku 15 ods. 1 nariadenia 1049/2001 musia inštitúcie „podporiť dobrú administratívnu prax v prístupe k dokumentom“ a vypracovať a zaviesť „dobrú administratívnu prax, aby uľahčili vykonávanie práva na prístup zaručeného týmto nariadením“; zdôrazňuje, že transparentnosť je úzko spätá s právom na dobrú správu vecí verejných, ako sa uvádza v článku 298 ZFEÚ a článku 41 Charty základných práv, a opakuje svoju výzvu na prijatie nariadenia o administratívnych postupoch pre vlastnú správu EÚ(8);

20.  pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa odstránil odkaz na zabezpečenie efektívnosti prijímania legislatívnych rozhodnutí;

Transparentnosť legislatívneho procesu

Trialógy

21.  pripomína, že transparentnosť legislatívneho procesu je pre občanov nesmierne dôležitá; žiada inštitúcie, aby sprístupnili dokumenty, ktoré sú súčasťou legislatívnych postupov alebo s nimi súvisia; domnieva sa najmä, že inštitúcie EÚ by mali sprístupňovať verejnosti čo najviac dokumentov prostredníctvom svojich internetových stránok a mali by zvážiť používanie stránky Vaša Európa ako jednotného verejne prístupného portálu EÚ s cieľom uľahčiť vyhľadávanie informácií;

22.  berie na vedomie vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa tzv. „trialógov“, teda zaužívaného postupu, prostredníctvom ktorého sa prijíma väčšina právnych predpisov EÚ; naliehavo vyzýva ombudsmanku, aby v rámci svojej právomoci vyplývajúcej zo zmlúv a štatútu ombudsmana naplno využívala svoje vyšetrovacie právomoci;

23.  poukazuje na to, že využívanie trialógov síce nemá formálny základ v zmluvách, ale stalo sa účinným spôsobom na dosiahnutie dohody medzi spoluzákonodarcami a prostriedkom urýchlenia legislatívneho postupu stanoveného v zmluve; konštatuje, že zmierovacie výbory sa preto využívajú len v treťom čítaní ako posledná možnosť;

24.  vyslovuje poľutovanie nad tým, že občania nemajú žiadny dosah na kontrolu rokovaní v rámci trialógu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že takáto legislatívna prax by mohla viesť k zneužívaniu, a to najmä v prípadoch, keď sa počas trialógu zavádzajú nové legislatívne prvky bez opory v návrhu Komisie alebo pozmeňujúcich návrhoch Parlamentu, čím možno obchádzať riadny legislatívny postup a verejnú kontrolu;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku úniku dokumentov z formálnych a neformálnych trialógov majú dobre informované a prepojené záujmové skupiny zvýhodnený prístup k dokumentom, a teda aj k legislatívnemu procesu; konštatuje, že k úniku dokumentov by dochádzalo v menšom rozsahu, keby sa dokumenty v rámci trialógu bezodkladne a aktívne zverejňovali na ľahko dostupnej platforme;

26  pripomína, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie uznáva riziko vonkajších tlakov a že to môže predstavovať oprávnený dôvod na obmedzenie prístupu k dokumentom týkajúcim sa rozhodovacieho procesu pod podmienkou, že sa s istotou preukáže existencia takéhoto vonkajšieho tlaku a že sa predložia dôkazy s cieľom preukázať, že existovalo primerane predvídateľné riziko, že rozhodnutie, ktoré sa má prijať, by bolo týmto vonkajším tlakom podstatne ovplyvnené(9); vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasná prax podporuje skôr širší prístup lobistov k rozhodujúcim fázam legislatívneho procesu ako prístup širokej verejnosti;

27.  poukazuje na to, že hoci sú trialógy dôležité a účinné, postupy, ktoré sa pri nich v súčasnosti uplatňujú, vyvolávajú obavy o otvorenosť legislatívneho postupu; vyzýva zainteresované inštitúcie, aby zabezpečili väčšiu transparentnosť neformálnych trialógov tým, že občanom umožnia kontrolovať všetky informácie, na základe ktorých bol vydaný právny akt, ako uviedol Súdny dvor Európskej únie v spojených veciach Švédsko a Turco/Rada, pričom je však potrebné zabezpečiť spoluzákonodarcom dostatočný priestor na rozhodovanie; vyzýva inštitúcie EÚ, aby zintenzívnili podávanie správ príslušnému parlamentnému výboru o aktuálnom stave rokovaní v rámci trialógu; domnieva sa, že dokumenty vytvorené v rámci trialógov, ako sú programy, zhrnutia výsledkov, zápisnice a všeobecné smerovania Rady, sa týkajú legislatívnych postupov, a preto sa k nim v zásade nemôže pristupovať inak ako k ostatným legislatívnym dokumentom; zastáva názor, že zoznam takýchto dokumentov, ako aj zoznam stretnutí v rámci trialógov, by mali byť priamo prístupné na internetovej stránke Parlamentu; pripomína, že budúca medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva obsahuje ustanovenia o databáze legislatívnych spisov a ak bude prijatá, bude upravovať aj spôsob vedenia trialógov;

Pozmeňujúce návrhy pléna

28.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri registrácii pozmeňujúcich návrhov podpísaných najmenej 40 poslancami sa zverejňujú mená iba niektorých podpísaných; domnieva sa, že by sa mali zverejniť mená všetkých podpísaných;

Povinný register lobistov

29.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila svoj návrh medziinštitucionálnej dohody zameraný na zriadenie povinného medziinštitucionálneho registra záujmových skupín, miestnych orgánov a regionálnych organizácií, ktoré vyvíjajú činnosť v inštitúciách, a žiada, aby táto vec mala najvyššiu prioritu; žiada, aby sa v tomto registri uvádzali podrobné informácie o tom, kto zastupuje akú záujmovú skupinu, s akým cieľom a s akými finančnými zdrojmi a prostriedkami;

30.  nabáda poslancov EP a zástupcov Rady, aby sa pridŕžali postupu Komisie stanoveného jej rozhodnutím z 25. novembra 2014, pokiaľ ide o zverejňovanie informácií o stretnutiach medzi nimi alebo ich zamestnancami na jednej strane a záujmovými skupinami a občianskou spoločnosťou na druhej strane;

31.  vyzýva Parlament, aby ako prvý krok v tomto smere sprístupnil poslancom, ktorí chcú informovať o svojich kontaktoch s lobistami, formulár, ktorý spravodajcovia môžu pripojiť k svojim správam, a aby vytvoril priestor pre tento druh informácií na internetových stránkach Parlamentu týkajúcich sa jednotlivých poslancov EP;

Delegované akty

32.  pripomína, že v súlade s nariadením (ES) č. 1049/2001 a s cieľom zabezpečiť úplnú demokratickú a transparentnú parlamentnú kontrolu by sa mali sprístupňovať aj dokumenty vypracované na základe postupu delegovania právomocí (delegované akty), lebo takéto akty tvoria podstatnú časť európskych právnych predpisov, a preto by mala byť v plnom rozsahu zaručená zodpovedajúca a transparentná parlamentná a demokratická kontrola; v tejto súvislosti s poľutovaním konštatuje najmä nedostatočnú transparentnosť európskych orgánov dohľadu (EBA, EIOPA, ESMA), ktorej dôvodom je chýbajúce zapojenie spoluzákonodarcov; vyjadruje sklamanie z toho, že zatiaľ nebol vytvorený jednotný register všetkých sekundárnych právnych predpisov, a vyzýva Komisiu, aby ho bezodkladne zriadila;

Medzinárodné dohody

33.  pripomína záväzný účinok a vplyv medzinárodných dohôd na právne predpisy EÚ a zdôrazňuje potrebu transparentnosti rokovaní počas celého procesu, čo okrem iného znamená, že inštitúcie by mali zverejňovať rokovací mandát udelený vyjednávačovi EÚ, bez toho, aby to ohrozilo rokovaciu pozíciu EÚ; zastáva názor, že dokumenty týkajúce sa medzinárodných dohôd by v zásade mali byť verejné, ale nesmie sa to dotknúť možnosti udeľovať legitímne výnimky, ani to nesmie oslabiť dôveru, ktorá je medzi dotknutými stranami potrebná pre účinné rokovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a Rada bežne označujú všetky dokumenty týkajúce sa rokovaní ako tajné, čím obmedzujú prístup občanov k informáciám; je presvedčený o tom, že verejnosť by mala mať prístup ku všetkým príslušným dokumentom z rokovaní vrátane dokumentov, na ktorých sa strany už dohodli, s výnimkou tých, ktoré sa považujú za citlivé na základe jasného odôvodnenia konkrétnych prípadov v súlade s článkom 9 nariadenia (ES) č. 1049/2001;

34.  pripomína Komisii, že podľa článku 218 ZFEÚ musí byť Parlament ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách rokovaní; vyzýva Komisiu, aby pred prípravou rokovacieho mandátu konzultovala s Parlamentom; vyzýva Komisiu, aby v každej etape rokovaní posúdila, ktoré dokumenty a informácie sa môžu aktívne zverejniť;

Transparentnosť administratívneho postupu

35.  pripomína, že transparentnosť posilňuje zásadu dobrej správy vecí verejných v zmysle článku 41 charty a článku 298 ZFEÚ a prispieva k jej uplatňovaniu; vyzýva preto inštitúcie EÚ, aby zabezpečili, že ich interné administratívne postupy dosiahnu tento cieľ;

36.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali spoločné pravidlá pre používanie administratívnych postupov a pravidlá pre predkladanie, utajovanie, odtajňovanie, registráciu a zverejňovanie administratívnych dokumentov; vyjadruje nádej, že bude v krátkom čase predložený legislatívny návrh v tomto zmysle;

Konanie o porušení povinnosti

37.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom transparentnosti pri formálnych výzvach a pri konaniach o porušení povinností vedených proti členským štátom; vyzýva predovšetkým, aby dokumenty, ktoré Komisia zasiela členským štátom v rámci týchto konaní, aj príslušné odpovede boli prístupné verejnosti; ďalej žiada, aby sa aktívne zverejňovali informácie týkajúce sa vykonávania rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie;

Riadenie štrukturálnych fondov a ďalšie otázky

38.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplnú dostupnosť a skutočnú transparentnosť informácií týkajúcich sa rokovaní o národných a regionálnych operačných programoch;

39.  domnieva sa, že úplná transparentnosť a dostupnosť údajov je nevyhnutná na predchádzanie akémukoľvek zneužívaniu a podvodom a na boj proti nim; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby stanovila povinnosť zverejňovať údaje o všetkých príjemcoch štrukturálnych fondov vrátane subdodávateľov; opakuje, že úplná transparentnosť verejných výdavkov v EÚ má kľúčový význam pre zabezpečenie zodpovednosti a boj proti korupcii;

40.  vyzýva Komisiu, aby sledovala, či si členské štáty plnia informačné a oznamovacie povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 1303/2013, a aby v prípade potreby uložila príslušné sankcie za porušenie týchto povinností;

41.  poukazuje na to, že hoci sa už dosiahol pokrok pri poskytovaní informácií na internetovej stránke Parlamentu o rôznych príspevkoch, na ktoré majú poslanci nárok, a o pravidlách, ktorými sa tieto príspevky upravujú, táto politika by sa mala vykonávať so zreteľom na najlepšie postupy uplatňované na úrovni vnútroštátnych parlamentov a na kroky, ktoré už podnikli jednotliví poslanci; vyzýva preto všetkých poslancov, aby sa zapojili do tohto úsilia tým, že bez vyzvania zverejnia informácie o svojich konkrétnych aktivitách a o používaní výdavkov, aby tak Parlament ostal na čele úsilia o dosiahnutie transparentnosti a otvorenosti v EÚ a aby sa zlepšila zodpovednosť využívania verejných finančných prostriedkov voči verejnosti;

42.  berie na vedomie, že ECB zmenila svoju politiku transparentnosti a v súčasnosti už zverejňuje zápisnice zo zasadnutí Rady guvernérov ECB, ale s poľutovaním konštatuje, že v porovnaní s inými centrálnymi bankami vo svete ECB v tejto oblasti ešte veľmi zaostáva; očakáva, že ECB zavedie ďalšie opatrenia na zlepšenie transparentnosti svojich komunikačných kanálov;

43.  vyjadruje tiež nádej, že sa v budúcnosti budú zverejňovať všetky dokumenty týkajúce sa rozhodnutí prijímaných v rámci posúdenia kvality aktív s cieľom zaručiť rovnaké podmienky v celej EÚ; verí, že požiadavky na transparentnosť sa budú uplatňovať aj na jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, ktorý sa má začať používať 1. januára 2016;

44.  vyzýva medziinštitucionálny výbor vytvorený na základe článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001, aby pracoval aktívnejšie a podával príslušným výborom správy o prerokúvaných otázkach; zároveň ho vyzýva, aby sa schádzal pravidelnejšie a aby otvoril svoje interné diskusie a rokovania tým, že prizve občiansku spoločnosť, európsku ombudsmanku a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a zváži ich príspevky; vyzýva ho, aby sa bezodkladne venoval otázkam uvedeným v tomto uznesení;

45. považuje za dôležité, aby agentúry EÚ uplatňovali spoločnú politiku v oblasti konfliktov záujmov; konštatuje, že súčasťou doposiaľ uplatňovanej politiky sú v niektorých prípadoch ustanovenia týkajúce sa povinnosti riaditeľov a ďalších vedúcich pracovníkov zverejňovať životopis a vyhlásenie o záujmoch; so znepokojením však konštatuje, že povinnosť zverejňovať životopisy a vyhlásenia o záujmoch sa netýka expertov; vyzýva agentúry, aby túto povinnosť rozšírili aj na expertov;

Ďalší postup

46.  žiada Komisiu a vyzýva generálneho tajomníka Európskeho parlamentu, aby Európsky parlament informovali o vykonávaní odporúčaní uvedených v tomto uznesení;

47  vyzýva Komisiu, aby harmonizovala kritériá týkajúce sa zverejňovania príjemcov prostriedkov zo štrukturálnych fondov;

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ombudsmanke, dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a Rade Európy, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

18.2.2016

STANOVISKO Výboru pre právne veci

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k prístupu verejnosti k dokumentom (článok 116 ods. 7 rokovacieho poriadku) za obdobie 2014 – 2015

(2015/2287(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Heidi Hautala

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že inštitúcie, agentúry a iné orgány Európskej únie stále neberú pri uplatňovaní nariadenia (ES) č. 1049/2001 v plnej miere do úvahy pravidlá a zmeny zavedené Lisabonskou zmluvou a Chartou základných práv a nedodržiavajú ich, a to najmä pokiaľ ide o participatívnu demokraciu; berie na vedomie a víta nedávne rozsudky veľkej komory Súdneho dvora vo veciach Digital Rights Ireland(10) a Schrems(11), v ktorých sa Súdny dvor opieral o chartu, keď vyhlásil smernicu o uchovávaní údajov(12) a rozhodnutie o bezpečnom prístave(13) za neplatné; zdôrazňuje, že skutočný prístup verejnosti k dokumentom a správa registrov dokumentov musia byť založené na normách, ktoré sú v náležitom súlade s článkami 41 a 42 charty;

2.  v tejto súvislosti upozorňuje, že platné zmluvy už neobsahujú žiadne ustanovenia porovnateľné s ustanoveniami článku 207 ods. 3 Zmluvy o ES, ktoré – hoci sa týkali len prístupu k dokumentom Rady – boli použité na to, aby sa odôvodnilo uplatnenie výnimky chrániacej „priestor na premyslenie“ v článku 4 ods. 3 nariadenia na legislatívne otázky; znovu opakuje svoj názor, ktorý zastáva aj európsky ombudsman, že súčasné postupy týkajúce sa trialógov predchádzajúcich možnej dohode v prvom čítaní nezabezpečujú uspokojivú mieru legislatívnej transparentnosti a prístupu k dokumentom; poukazuje na to, že hoci sú trialógy dôležité a účinné, postupy, ktoré sa v ich prípade v súčasnosti uplatňujú, vyvolávajú obavy v súvislosti s otvorenosťou legislatívneho postupu a že táto otvorenosť „prispieva k posilneniu demokracie tým, že občanom umožňuje kontrolovať všetky informácie, na základe ktorých bol vydaný právny akt“, ako uviedol Súdny dvor Európskej únie v spojených veciach Švédsko a Turco/Rada; v tejto súvislosti pripomína, že vzhľadom na to, že základným predpokladom je zverejňovanie legislatívnych dokumentov, výnimky zo zverejňovania sa môžu uplatňovať na individuálnom základe po podrobnom odôvodnení verejného záujmu a skutočného a značného rizika, že zverejnenie by vážne narušilo rozhodovací proces inštitúcií;

3.  pripomína, že judikatúra Súdneho dvora Európskej únie uznáva riziko vonkajších tlakov a že to môže predstavovať oprávnený dôvod na obmedzenie prístupu k dokumentom týkajúcim sa rozhodovacieho procesu pod podmienkou, že sa s istotou preukáže existencia takéhoto vonkajšieho tlaku a že sa predložia dôkazy s cieľom preukázať, že existovalo primerane predvídateľné riziko, že rozhodnutie, ktoré sa má prijať, by bolo týmto vonkajším tlakom podstatne ovplyvnené(14); vyjadruje znepokojenie nad tým, že súčasná prax podporuje skôr širší prístup lobistov k rozhodujúcim fázam legislatívneho procesu ako prístup všeobecnej verejnosti;

4.  preto sa domnieva, že k dokumentom vytvoreným v rámci trialógov, ako sú programy, zhrnutie výsledkov a zápisnice vypracované na uľahčenie rokovaní, v zásade nemožno pristupovať inak ako k ostatným legislatívnym dokumentom; pripomína, že už poveril svoje vlastné príslušné orgány, aby v tomto smere podnikli kroky, a vyzval ostatné inštitúcie, aby urobili to isté; zastáva názor, že uvedené dokumenty a zoznam stretnutí v rámci trialógov by mali byť priamo prístupné v registri dokumentov Parlamentu; pripomína, že budúca medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva bude v prípade, že bude prijatá, zahŕňať ustanovenia týkajúce sa databázy legislatívnych spisov a príslušného riadenia trialógov;

5.  pripomína, že je dôležité po každom trialógu zverejňovať pokrok rokovaní a zvoliť mandát udelený plénom pre rokovací tím Parlamentu, a to s cieľom zvýšiť transparentnosť dohôd v prvom čítaní, ku ktorým bežne dochádza v trialógoch a ktoré sa čoraz častejšie využívajú;

6.  zdôrazňuje, že zásada čo najširšieho prístupu k dokumentom zakotvená v článku 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa takisto vzťahuje na nelegislatívne dokumenty, ako sú napríklad administratívne dokumenty, a že dokumenty by sa mali vždy preskúmať na individuálnom základe s cieľom určiť, či by sa ich zverejnením skutočne narušila ochrana niektorého zo záujmov chránených výnimkami prístupu verejnosti a, ak je táto možnosť stanovená v nariadení, či prevažujúci verejný záujem vyžaduje zverejnenie dokumentu napriek tomu, že výnimka by mohla platiť prima facie;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zriadila spoločný register legislatívnych postupov a uľahčila tak možnosť vysledovať legislatívny proces;

8.  pripomína, že podľa článku 1 písm. c) a článku 15 ods. 1 musia inštitúcie „podporiť dobrú administratívnu prax v prístupe k dokumentom“ a vypracovať a zaviesť „dobrú administratívnu prax, aby uľahčili vykonávanie“ práv zaručených týmto nariadením; zdôrazňuje, že transparentnosť je úzko spätá s právom na dobrú správu vecí verejných, ako sa uvádza v článku 298 ZFEÚ a článku 41 Charty základných práv, a opakuje svoju výzvu na prijatie nariadenia o administratívnych postupoch pre vlastnú správu EÚ(15);

9.  považuje za prioritu, aby inštitúcie EÚ zabezpečili úplnú transparentnosť v oblasti prístupu k dokumentom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že popri prístupe k dokumentom by mali byť verejné aj rokovania Rady, aby občania rozumeli, ako a prečo sa dané rozhodnutia prijali;

10.  víta myšlienku požadovať od Komisie, aby zostavila register delegovaných aktov, ktoré sú dôležitou súčasťou právnych predpisov EÚ, a poukazuje na to, že podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 a v záujme zabezpečenia úplného, demokratického a transparentného dohľadu Parlamentu sa musí zároveň poskytnúť prístup k dokumentom vypracovaným ako súčasť postupu delegovania právomocí;

11.  naliehavo vyzýva Radu, aby preskúmala svoju politiku prístupu k dokumentom a zosúladila ju s príslušnými ustanoveniami Charty základných práv;

12.  pripomína, že v záujme zabezpečenia zodpovednosti a zákonnosti demokratického politického systému založeného na rešpektovaní právneho štátu musia mať občania právo poznať a kontrolovať činnosť svojich zástupcov, rozhodovací proces a spôsob, akým sa prideľujú a vynakladajú verejné prostriedky, v súlade so zásadou vysledovateľnosti finančných prostriedkov a v zhode s pozíciou, ktorú Parlament prijal v predchádzajúcich uzneseniach;

13.  poukazuje na to, že hoci sa už dosiahol pokrok, pokiaľ ide o poskytovanie informácií na webovom sídle Parlamentu o rôznych príspevkoch, na ktoré majú poslanci nárok, a o pravidlách, ktorými sa tieto príspevky spravujú, táto politika by sa mala vykonávať so zreteľom na najlepšie postupy uplatňované na úrovni národných parlamentov a na kroky, ktoré už podnikli jednotliví poslanci; nabáda preto všetkých poslancov, aby sa zapojili do tohto úsilia tak, že proaktívne zverejnia informácie týkajúce sa ich konkrétnych činností a používania výdavkov, takže Parlament zostane na čele úsilia o dosiahnutie transparentnosti a otvorenosti v EÚ a zabezpečí sa zlepšenie verejnej zodpovednosti verejných finančných prostriedkov;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že posledná schôdza medziinštitucionálneho výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1049/2001 sa konala 15. decembra 2009; opäť vyzýva medziinštitucionálny výbor, aby pracoval aktívnejšie a podával príslušným výborom správy o prerokúvaných otázkach; vyzýva medziinštitucionálny výbor, aby sa schádzal pravidelnejšie a sprístupnil vnútorné diskusie a rokovania tým, že vyzve občiansku spoločnosť, európskeho ombudsmana a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov na predkladanie pripomienok, pričom tieto pripomienky zváži; vyzýva medziinštitucionálny výbor, aby sa otázkami uvedenými v tomto uznesení naliehavo zaoberal.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

18.2.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Marie-Christine Boutonnet, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Rosa Estaràs Ferragut, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Jiří Maštálka, Emil Radev, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Angel Dzhambazki, Heidi Hautala, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Virginie Rozière, Rainer Wieland

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Edward Czesak, Eleonora Evi, Karin Kadenbach

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

7.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Malin Björk, Michał Boni, Caterina Chinnici, Rachida Dati, Laura Ferrara, Monika Flašíková Beňová, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Sophia in ‘t Veld, Eva Joly, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Barbara Kudrycka, Cecile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Traian Ungureanu, Traian Ungureanu, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Hugues Bayet, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Pál Csáky, Miriam Dalli, Daniel Dalton, Gérard Deprez, Anna Hedh, Jean Lambert, Jeroen Lenaers, Andrejs Mamikins, Morten Helveg Petersen, Emil Radev, Barbara Spinelli, Jaromír Štětina, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Petras Auštrevičius, Herbert Dorfmann, José Inácio Faria, Eugen Freund, David McAllister, Marita Ulvskog

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

45

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Gérard Deprez, José Inácio Faria, Morten Helveg Petersen, Sophia in 't Veld

ECR

Monica Macovei

EFDD

Laura Agea, Laura Ferrara, Kristina Winberg

ENF

 

GUE/NGL

Malin Björk, Barbara Spinelli

NI

 

PPE

Michał Boni, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Pál Csáky, Rachida Dati, Herbert Dorfmann, Monika Hohlmeier, Barbara Kudrycka, Jeroen Lenaers, David McAllister, Emil Radev, Csaba Sógor, Jaromír Štětina, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Tomáš Zdechovský

S&D

Hugues Bayet, Caterina Chinnici, Miriam Dalli, Monika Flašíková Beňová, Eugen Freund, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Birgit Sippel, Marita Ulvskog

Verts/ALE

Jan Philipp Albrecht, Eva Joly, Jean Lambert, Judith Sargentini

1

-

PPE

Traian Ungureanu

4

0

ECR

Daniel Dalton, Jussi Halla-aho, Branislav Škripek

PPE

Kinga Gál

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0580.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0203.

(4)

Spojené veci C-293/12 a C-594/12. Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. apríla 2014.

(5)

Vec C 362/14. Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. októbra 2015.

(6)

Smernica 2006/24/ES.

(7)

Rozhodnutie Komisie 2000/520/ES z 26. júla 2000.

(8)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie (Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 17).

(9)

Vec T-144/05 Pablo Munoz/Komisia, bod. 86.

(10)

Spojené veci C-293/12 a C-594/12. Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. apríla 2014.

(11)

Vec C 362/14. Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. októbra 2015.

(12)

Smernica 2006/24/ES.

(13)

Rozhodnutie Komisie 2000/520/ES z 26. júla 2000.

(14)

Vec T-144/05 Pablo Munoz/Komisia, bod. 86.

(15)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2013 s odporúčaniami pre Komisiu o správnom práve procesnom Európskej únie (Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 17).

Právne oznámenie