Postup : 2015/2346(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0160/2016

Predkladané texty :

A8-0160/2016

Rozpravy :

PV 25/05/2016 - 23
CRE 25/05/2016 - 23

Hlasovanie :

PV 26/05/2016 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0236

SPRÁVA     
PDF 615kWORD 129k
28.4.2016
PE 573.111v02-00 A8-0160/2016

o necolných prekážkach obchodu na jednotnom trhu

(2015/2346(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Spravodajca: Daniel Dalton

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o necolných prekážkach obchodu na jednotnom trhu

(2015/2346(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. októbra 2015 s názvom A Single Market Strategy for Europe - Analysis and Evidence (Stratégia pre jednotný trh v Európe – Analýza a dôkazy) (SWD(2015)0202),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Report on Single Market Integration and Competitiveness in the EU and its Member States (Správa o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti v EÚ a jej členských štátoch) (SWD(2015)0203),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu zo septembra 2014 s názvom „Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 k vnútornému trhu so službami: súčasný stav a ďalšie kroky(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených strán(2),

–  so zreteľom na vydanie prehľadu výsledkov jednotného trhu on-line z októbra 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0160/2016),

A.  keďže európsky jednotný trh predstavuje dôležitý príspevok k hospodárstvam európskych krajín;

B.  keďže sa odhaduje, že dokončenie jednotného trhu s voľným pohybom tovaru, služieb, verejného obstarávania, digitálneho hospodárstva a zriadenie orgánu pre spotrebiteľské právo by znamenalo hospodárske výnosy v rozmedzí od 651 miliárd do 1,1 bilióna EUR ročne, čo zodpovedá 5 % až 8,63 % HDP EÚ;

C.  keďže viac ako 20 rokov po otvorení jednotného trhu neopodstatnené necolné prekážky obchodu (NPO) naďalej ovplyvňujú obchod a pohyb tovaru a služieb medzi členskými štátmi; keďže príčinou týchto NPO môže byť protekcionizmus a môžu byť sprevádzané byrokratickými prekážkami, ktoré sú veľmi často neprimerané k ich účelu;

D.  keďže jednotný trh služieb tvorí podľa odhadov približne 70 % európskeho hospodárstva, ale na obchode v rámci EÚ sa podieľa iba približne 20 %;

E.  keďže 25 % regulovaných povolaní sa reguluje iba v jedinom členskom štáte;

F.  keďže sa odhaduje, že potenciálne zisky z fungujúceho jednotného digitálneho trhu môžu predstavovať približne 415 miliárd EUR ročne a do roku 2020 by nárast HDP mohol predstavovať približne 0,4 % a keďže v právnych predpisoch EÚ je množstvo medzier, ktoré bránia jeho riadnemu fungovaniu;

G.  keďže iba 2 % nových MSP, mikropodnikov a začínajúcich podnikov sa podujali na cezhraničné rozširovanie prostredníctvom priamych zahraničných investícií;

H.  keďže z pohľadu spotrebiteľov nedostatky na jednotnom trhu vrátane slabého vykonávania právnych predpisov EÚ alebo spôsobom, ktorý je v rozpore s cieľmi jednotného trhu, často vedú k slabšej ponuke produktov a vyšším cenám tovarov a služieb;

I.  keďže v prípade podnikov sa náklady prejavujú drahšími dodávateľskými reťazcami, ktoré vedú k vyššej cene ich vlastných výrobkov, alebo zmenšením prístupu k službám podnikov, čo poškodzuje ich konkurencieschopnosť; keďže konkurenčné trhové prostredie podnecuje inovácie;

J.  keďže zložitosť súčasného režimu DPH možno takisto považovať za NPO;

K.  keďže protisúťažné daňové dohody medzi členskými štátmi a veľkými nadnárodnými spoločnosťami možno považovať za neopodstatnené NPO;

L.  keďže podniky a jednotlivci čelia veľkým prekážkam pri cezhraničných aktivitách na jednotnom trhu pre nedostupnosť a nekvalitnosť informácií, asistenčných služieb a on-line postupov, čo spôsobuje veľkú administratívnu záťaž a značné náklady na dosiahnutie súladu;

M.  keďže monitorovanie prekážok a nákladov je čiastkové a nesystematické a chýba v ňom kvantifikácia a jasné určenie prekážok a nákladov, čo sťažuje stanovenie priorít politických opatrení;

I.  Kontext a ciele politiky

1.  uvedomuje si, že napriek odstráneniu colných prekážok od 1. júla 1968 voľnému pohybu tovaru a služieb naďalej bránia NPO, ako sú neopodstatnené vnútroštátne technické predpisy, regulačné a neregulačné požiadavky na výrobky, poskytovateľov služieb a podmienky poskytovania služieb alebo byrokracia; zdôrazňuje, že posilnenie jednotného trhu si vyžaduje naliehavé opatrenia na odstránenie takýchto NPO, tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov;

2.  považuje NPO za neprimerané a diskriminačné regulačné opatrenia predstavujúce záťaž a spôsobujúce náklady pre podnik, ktorý chce vstúpiť na trh, a ktoré nevznikajú podnikom, ktoré už sú na trhu, alebo náklady, ktoré vznikajú zahraničným podnikom, ktoré domáce podniky nemusia znášať, bez toho, aby tým bolo dotknuté právo členských štátov regulovať a sledovať legitímne ciele v oblasti verejnej politiky, ako je ochrana životného prostredia a práva spotrebiteľov a práva v oblasti zamestnávania;

3.  uznáva, že rozdiely na vnútroštátnej úrovni môžu vzniknúť z dôvodu viacúrovňového riadenia; domnieva sa, že na všetkých úrovniach rozhodovania v oblasti regulácie treba riadne pochopiť potrebu primeranosti opatrení pri sledovaní legitímnych cieľov verejnej politiky; domnieva sa, že konzistentnosť a súdržnosť politiky a regulačnej praxe môžu výrazne prispieť k odstraňovaniu NPO;

4.  domnieva sa, že ak takéto NPO možno odôvodniť ako primerané, informácie o odlišných vnútroštátnych regulačných požiadavkách by mali byť ľahko dostupné a súvisiace poskytovanie notifikačných informácií a informácií o ukončení postupov čo najzrozumiteľnejšie; domnieva sa, že zavádzanie súčasného systému založeného na širokom spektre kontaktných miest, ktorý zahŕňa kontaktné miesta pre výrobky a jednotné kontaktné miesta, je v členských štátoch nekonzistentné a je mimoriadne zložité; pripomína význam posilnenia a zefektívnenia existujúcich nástrojov jednotného trhu pre MSP s cieľom zjednodušiť ich cezhraničnú expanziu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na zjednodušenie a zlepšenie týchto systémov, najmä na potrebu urýchleného zlepšenia jednotných kontaktných miest a vyzýva Komisiu, aby Parlamentu predložila do konca roka 2016 správu o pokroku a ďalších krokoch; zdôrazňuje, že čím otvorenejší a prístupnejší daný členský štát je v oblasti regulačných požiadaviek, tým atraktívnejší sa stáva pre zahraničné investície;

5.  víta iniciatívu jednotnej digitálnej brány, ktorá bola oznámená v oznámení Komisie o jednotnom digitálnom trhu, ako pozitívny krok; vyzýva Komisiu, aby vytvorila jedno prístupové miesto pre podniky a spotrebiteľov ku všetkým informáciám o jednotnom trhu, k pomoci a riešeniu problémov a vnútroštátnym a celoeurópskym postupom potrebným na cezhraničnú prevádzku v EÚ;

6.  domnieva sa, že spolupráca Komisie a členských štátov na zlepšení fungovania siete SOLVIT je dôležitá pri odstraňovaní NPO, najmä v geografických alebo priemyselných oblastiach, kde podniky nepoužívajú sieť SOLVIT často a príslušný orgán sa nezaoberá všetkými predloženými prípadmi;

7.  zdôrazňuje, že pre mnohé spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, ktoré sa snažia obchodovať v inom členskom štáte, bude takéto rozširovanie z ich pohľadu stále predstavovať „medzinárodný obchod“; zdôrazňuje, že MSP, začínajúcim a inovačným podnikom, najmä podnikom v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, by sa mal v plnej miere umožniť rast prostredníctvom cezhraničného obchodu;

8.  poznamenáva, že odstránenie NPO neznamená obmedzenie práv pracovníkov, pokiaľ nie sú diskriminačné, neprimerané alebo pokiaľ nie sú založené na legitímnych záujmoch verejnej politiky;

9.  domnieva sa, že jednou z úloh Európskej únie a členských štátov by v konečnom dôsledku malo byť zrušenie NPO, ak sú neopodstatnené alebo nesledujú ciele uvedené v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa uvádza, že Európa je založená na sociálne trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou;

10.  pripomína, že stratégia jednotného digitálneho trhu a stratégia pre jednotný trh v Európe zahŕňajú iniciatívy, ktoré by sa mali vykonávať rýchlo a ambiciózne s cieľom obmedziť NPO na jednotnom trhu; zdôrazňuje, že je kľúčové, aby boli tieto iniciatívy založené na zásadách lepšej právnej regulácie a na najúčinnejších nástrojoch, ako sú harmonizácia a vzájomné uznávanie;

II.  Prierezové necolné prekážky

11.  domnieva sa, že rozdiely v rýchlosti transpozícii a presnej implementácii existujúcich smerníc na vnútroštátnej úrovni spôsobujú právnu neistotu pre podniky a odlišné podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

12.  domnieva sa, že v oblastiach, v ktorých Komisia zruší nepotrebné právne predpisy EÚ, by členské štáty mali urýchlene zrušiť príslušné vnútroštátne ustanovenia;

13.  domnieva sa, že časté neuplatňovanie práva Únie členskými štátmi nepriaznivo vplýva na jednotný trh a spotrebiteľov EÚ; domnieva sa tiež, že pomalý proces transpozície práva EÚ vedie k tomu, že niektoré členské štáty zneužívajú neprimerané predĺženie konečného termínu na dosiahnutie súladu; požaduje, aby sa kultúra súladu právnych predpisov naďalej podporovala v rámci spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi, ako je stanovené v stratégii jednotného trhu; zvýrazňuje potrebu urýchleného vyriešenia problému nesúladu právnych predpisov v členských štátoch;

14.  upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na problém, ktorý predstavuje dopĺňanie transponovaných smerníc o dodatočné pravidlá zo strany vlád jednotlivých štátov pri vykonávaní práva Únie, tzv. pozlacovanie;

15.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že intenzita a počet kontrol, ktorým sú v poslednej dobe vystavení zahraniční poskytovatelia služieb, neustále rastú; vyzýva členské štáty, aby sa zaistili, že tieto kontroly sú primerané, odôvodnené a nediskriminačné;

16.  zdôrazňuje, že nekonzistentné presadzovanie existujúcich riadne transponovaných pravidiel členskými štátmi spôsobuje jednotnému trhu rovnakú škodu ako oneskorená transpozícia; domnieva sa, že uplatňovanie a presadzovanie sú náročnejšie, keď spoločne používané pojmy, napríklad „vysledovateľnosť“ alebo „uvedené na trh“, majú v rôznych právnych predpisoch rôzne významy;

17.  domnieva sa, že rozdielne uplatňovanie rovnakých pravidiel v rôznych členských štátoch môže viesť k vytváraniu nových NPO; vyzýva Komisiu, aby vynaložila maximálne úsilie na minimalizáciu rozdielov v čo najskoršej fáze;

18.  domnieva sa, že Komisia by mala zvýšiť používanie jej usmernení v súvislosti s vykonávaním smerníc, keďže to môže byť užitočným nástrojom na zabezpečenie väčšej miery jednotného vykonávania;

19.  konštatuje pretrvávanie rozdielov vo vnútroštátnej regulácii trhu s výrobkami, ktorému naďalej čelia cezhranične pôsobiace podniky z hľadiska miery obmedzenia aj rozdielov medzi členskými štátmi; domnieva sa, že to podniky zbytočne núti prispôsobovať ich výrobky a služby, aby spĺňali viaceré normy a uspeli v opakovanom testovaní, čo obmedzuje obchod v rámci EÚ, znižuje rast a bráni tvorbe pracovných miest;

20.  domnieva sa, že keďže úspory z rozsahu sa znižujú v dôsledku potreby ponúkať viac druhov výrobkov, v prípade MSP a mikropodnikov sa záťaž prerozdeľuje neúmerne v mnohým smeroch, či už z hľadiska právneho, finančného alebo iného;

21.  upozorňuje na súčasnú nízku úroveň cezhraničného verejného obstarávania, pričom menej ako 20 % všetkých verejných obstarávaní v Únii sa zverejňuje na celoeurópskych platformách a iba 3,5 % zákaziek sa zadáva spoločnostiam z iných členských štátov; zdôrazňuje ťažkosti, s ktorými sa stretávajú najmä MSP v rámci účasti na cezhraničnom verejnom obstarávaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nových smerníc EÚ o verejnom obstarávaní a udeľovaní koncesií, ktoré musia členské štáty transponovať do apríla 2016; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali tieto právne predpisy EÚ vrátane úplného elektronického procesu verejného obstarávania;

22.  zdôrazňuje, že náklady na dosiahnutie súladu s požiadavkami týkajúcimi sa DPH sú jednou z najväčších necolných prekážok obchodu; žiada o praktické návrhy na zjednodušenie DPH;

23.  uznáva, že odlišné režimy DPH v rámci Únie môžu byť vnímané ako NOP; zdôrazňuje, že malý režim jedného kontaktného miesta pre DPH (DPH – MOSS) je dobrý spôsob, ako napomôcť odstráneniu tejto prekážky a najmä podporiť MSP v ich cezhraničnej činnosti; uznáva, že ešte stále pretrvávajú niektoré menšie problematické aspekty týkajúce sa schémy DPH – MOSS, vyzýva Komisiu, aby spoločnostiam v rámci EÚ ďalej uľahčovala povinnosť platenia DPH;

24.  domnieva sa, že mnohé vnútroštátne administratívne postupy, napríklad požiadavky na formalizáciu dokumentov zo strany vnútroštátnych orgánov alebo úradov, tiež vytvárajú NPO; vyzýva členské štáty, aby využívali riešenia týkajúce sa elektronickej správy, čo zahŕňa uprednostňovanie ineroperability a digitálneho podpisu v záujme modernizácie svojich verejných správ, čerpali z príkladov Estónska a Dánska poskytovaním väčšieho množstva a dostupnejších digitálnych služieb občanom a podnikom a zjednodušili cezhraničnú spoluprácu a interoperabilitu verejnej správy bez toho, aby sa tým ohrozila ochrana osobných údajov; domnieva sa, že používanie elektronickej správy je dôležitým nástrojom, no nemalo by viesť k vylúčenie alternatívnych spôsobov prístupu k informáciám alebo občanov, ktorí nemajú potrebné zručnosti na používanie digitálnych služieb;

25.  vyzýva Komisiu, aby dôrazne pristupovala k presadzovaniu v praxi s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie a vykonávanie pravidiel jednotného trhu členskými štátmi; v tejto súvislosti sa domnieva, že proces vykonávania transponovaných smerníc by sa mal lepšie koordinovať, napríklad prostredníctvom špecializovaných seminárov o transpozícii organizovaných Komisiou a výmeny najlepších postupov s cieľom minimalizovať rozdiely v právnych systémoch jednotlivých členských štátov v počiatočnej fáze;

III.  Sektorové necolné prekážky obchodu

Jednotný trh s tovarom

26.  podčiarkuje význam zásady vzájomného uznávania pri zabezpečovaní trhového prístupu k jednotnému trhu pre tovar, ktorý nie je harmonizovaný na úrovni Únie, a v prípadoch, keď členské štáty majú národné a veľmi často odlišné pravidlá týkajúce sa výrobkov, ak je pôvodný zámer týchto pravidiel rovnaký;

27.  zdôrazňuje, že mnohé podniky nemajú informácie o vzájomnom uznávaní a domnievajú sa, že pri obchodovaní na jednotnom trhu musia dodržať vnútroštátne požiadavky v cieľovom členskom štáte;

28.  vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na zlepšenie uplatňovania vzájomného uznávania; v tejto súvislosti očakáva plán Komisie na zvýšenie informovanosti a revíziu nariadenia o vzájomnom uznávaní; domnieva sa, že aj harmonizácia je účinný nástroj na zabezpečenie rovnakého prístupu pre tovary a služby na jednotný trh;

Jednotný trh so službami

29.  upozorňuje na problémy poskytovateľov služieb, najmä v oblasti obchodných služieb, odvetví dopravy a stavebníctve, vyplývajúce z viacnásobných a rozmanitých neopodstatnených a neprimeraných požiadaviek týkajúcich sa povoľovania, registrácie, predbežnej notifikácie alebo de facto požiadaviek na zriadenie; zdôrazňuje, že to môže viesť k diskriminácii zahraničných poskytovateľov služieb, čo by bolo v rozpore so zásadou voľného pohybu služieb; v tejto súvislosti požaduje rozvinutejšiu elektronickú správu a systém elektronickej registrácie s cieľom zjednodušiť tento proces pre poskytovateľov služieb;

30.  zdôrazňuje, že prekážkami jednotného trhu sú najmä nedostatočné vykonávanie a rozdielne uplatňovanie smernice o službách;

31.  zdôrazňuje potrebu jasného a jednotného regulačného prostredia, ktoré umožňuje rozvoj služieb na trhu, ktorý chráni pracovníkov a spotrebiteľov a zabezpečuje, aby existujúci a noví prevádzkovatelia na jednotnom trhu EÚ nečelili nezmyselným regulačným prekážkam bez ohľadu na druh podnikania, ktorému sa venujú;

32.  upozorňuje aj na neopodstatnené alebo neprimerané obmedzenia v niektorých členských štátoch, pokiaľ ide o právnu formu poskytovateľov služieb, ako aj ich akcionársku a riadiacu štruktúru, a tiež pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa spoločného výkonu povolania; zdôrazňuje, že niektoré z týchto obmedzení môžu predstavovať neprimerané alebo neopodstatnené prekážky cezhraničného poskytovania služieb; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dôsledné posudzovanie primeranosti regulačných požiadaviek a obmedzení uplatniteľných na služby;

33.  zdôrazňuje, že povinnosť oznamovania uvedená v smernici o službách mohla byť účinným nástrojom znižovania alebo odstraňovania neopodstatnených necolných prekážok obchodu, ale zo strany členských štátov a Komisie sa jej nevenovala dostatočná pozornosť; preto víta opätovné zameranie sa na postup oznamovania v stratégii pre jednotný trh, keďže prostredníctvom včasného zapojenia môžu byť vnútroštátne opatrenia revidované s cieľom nájsť riešenie problémov skôr ako sa vyskytnú; ďalej sa domnieva, že pri zavádzaní nových regulačných opatrení by sa od členských štátov mali požadovať podrobnejšie odôvodnenia; zdôrazňuje pozitívne skúsenosti s postupom oznamovania týkajúcim sa výrobkov a navrhuje, aby sa použili ako príklad na zlepšenie postupu v prípade služieb;

34.  pripomína, že verejné služby využívajú osobitnú ochranu vo vzťahu k pravidlám vnútorného trhu z dôvodu úloh všeobecného záujmu, ktoré plnia, a preto pravidlá stanovené verejnými orgánmi na ich riadne fungovanie nepredstavujú NPO; v tejto súvislosti pripomína, že sociálne a zdravotné služby nie sú predmetom smernice o službách;

35.  upozorňuje, že poskytovatelia stavebných služieb vo svojom domovskom štáte často musia plniť určité požiadavky týkajúce sa svojej organizačnej štruktúry, okrem iného v súvislosti so systémami organizačnej certifikácie, v dôsledku čoho je pre nich príliš zložité ponúkať svoje služby cezhranične, čo odrádza od voľného pohybu stavebných služieb a odborníkov;

36.  vyzýva Komisiu, aby riešila tieto prekážky, a to aj prostredníctvom lepšieho vzájomného uznávania, keď je to vhodné, a v prípade potreby prostredníctvom legislatívnych opatrení; zdôrazňuje, že budúce opatrenia, ako je navrhovaný pas služieb, by nemali viesť k dodatočnej administratívnej záťaži, ale mali by sa nimi odstraňovať NPO;

37.  vyzýva Komisiu, aby odstránila záťaž spojenú s rozdrobeným bankovým sektorom v Európe, ktorá nerezidentom, najmä MSP spôsobuje ťažkosti pri otváraní bankových účtov v inom členskom štáte;

38.  poukazuje na to, že niektoré právne úpravy v členských štátoch týkajúce sa podmienok prístupu a vykonávania regulovaných povolaní môžu byť neprimerané a vytvárať neopodstatnené regulačné prekážky brániace prístupu k niektorým profesiám a mobilite poskytovateľov služieb v regulovaných profesiách; uznáva však dôležitosť zaručenia spravodlivej súťaže, kvalitnej odbornej prípravy a podpory úspešných systémov získavania kvalifikácií;

39.  súhlasí s názorom Komisie, že systémy duálneho vzdelávania sa musia odporučiť ako príklady osvedčených postupov v rámci Európskej únie;

40.  víta vzájomné hodnotenie vykonané v ostatných dvoch rokoch; domnieva sa, že postupy partnerského preskúmania, ktoré sú dobre navrhnuté a podnecujú otvorenú diskusiu medzi členskými štátmi, môžu byť účinné pri podpore zmien; nabáda členské štáty a Komisiu, aby rozšírili túto prax, a to najmä na iné oblasti riadenia jednotného trhu;

41.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala reformnými prioritami členských štátov v oblasti profesionálnych služieb v kontexte európskeho semestra a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny týkajúcimi sa deregulácie určitých povolaní v členských štátoch;

Jednotný trh v oblasti maloobchodu

42.  zdôrazňuje partnerské preskúmanie maloobchodných prevádzok, ktoré uskutočnila Komisia v rokoch 2014 – 2015, ktoré preukázalo, že maloobchodní predajcovia na jednotnom trhu často čelia neprimeraným a nevhodným prevádzkovým podmienkam a postupom;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili proces uvoľňovania potenciálu úplného jednotného digitálneho trhu a vykonávanie digitálnej agendy EÚ;

44.  poukazuje na to, že niektoré členské štáty zavádzajú pravidlá, ktoré diskriminujú hospodársku činnosť v maloobchodných alebo veľkoobchodných sektoroch na základe veľkosti plochy, na ktorej sa táto činnosť vykonáva, veľkosti podniku alebo pôvodu kapitálu, čo je v rozpore s myšlienkou jednotného trhu a zásadami voľnej hospodárskej súťaže a obmedzuje to rozvoj trhu práce;

45.  poukazuje na to, že predpisy, ktoré ukladajú obmedzenia týkajúce sa maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti a ktoré sú v rozpore s právom EÚ, sú neprimerané a môžu vytvárať značné prekážky pre vstup na trh, čo vedie k menšiemu počtu nových predajní, narúša hospodársku súťaž a zvyšuje ceny pre spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že niektoré opatrenia vrátane príspevkov a inšpekčných poplatkov môžu fungovať ako NPO, ak nie sú odôvodnené cieľmi verejnej politiky; domnieva sa, že žiadne prevádzkové obmedzenia vzťahujúce sa na maloobchodnú alebo veľkoobchodnú činnosť by túto činnosť nemali zbytočne alebo neprimeraným spôsobom obmedzovať a nesmú viesť k de facto diskriminácii medzi subjektmi na trhu;

46.  vyzýva Komisiu, aby stanovila najlepšie postupy týkajúce sa maloobchodných prevádzok s cieľom zabezpečiť voľný pohyb výrobkov a služieb a súčasne v plnej miere dodržiavala zásady proporcionality a subsidiarity;

47.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala prevádzkové obmedzenia maloobchodného a veľkoobchodného predaja na jednotnom trhu, v prípade potreby predložila návrhy reforiem a podala o tejto analýze správu na jar 2017;

48.  zdôrazňuje, že prístupné, cenovo dostupné a kvalitné doručovanie balíkov je základnou podmienkou prosperujúceho cezhraničného elektronického obchodu prospievajúceho najmä MSP a spotrebiteľom;

IV.  Závery

49.  vyzýva Komisiu, aby v roku 2016 predložila komplexný prehľad necolných prekážok obchodu na jednotnom trhu a analýzu prostriedkov na ich odstránenie, pričom jasne a primerane odlíši NPO od opatrení na vykonávanie legitímnych záujmov verejnej politiky členského štátu vrátane ambiciózneho návrhu na čo najskoršie odstránenie týchto NPO s cieľom uvoľniť ešte nevyužitý potenciál jednotného trhu;

50.  vyzýva Komisiu, aby včas zvážila politické a legislatívne opatrenia EÚ vo vznikajúcich oblastiach po rozsiahlej konzultácii so zainteresovanými stranami, najmä MSP a organizáciami občianskej spoločnosti;

51.  vyzýva Komisiu, aby najskôr zabezpečila, aby členské štáty radšej dodržiavali existujúce pravidlá týkajúce sa jednotného trhu než vytvárali nové, dodatočné právne predpisy o záležitostiach, ktoré sú zahrnuté do existujúcich pravidiel;

52.  vyzýva Komisiu, aby prehĺbila svoju prácu v oblasti presadzovania práva a zásad, ktoré sú základom jednotného trhu; domnieva sa, že včasná intervencia so zreteľom na vnútroštátne opatrenia alebo postupy implementácie, ktoré predstavujú neopodstatnené necolné prekážky, môže byť účinná, a výsledky tak budú dosiahnuté rýchlejšie než prostredníctvom konaní vo veci porušenia; zdôrazňuje však, že v prípade závažných alebo pretrvávajúcich nedostatkov alebo nesprávneho uplatňovania práva Únie Komisia musí využiť všetky dostupné opatrenia vrátane uprednostňovania konaní o porušení povinnosti, aby zabezpečila úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ o jednotnom trhu a štrukturálne reformy v členských štátoch;

53.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup Parlamentu k relevantným informáciám súvisiacim s predbežným konaním a konaním o porušení povinnosti je stále obmedzený, a požaduje zlepšenie transparentnosti v tomto ohľade s náležitým ohľadom na pravidlá dôvernosti;

54.  vyzýva členské štáty, aby vnímali jednotný trh ako spoločnú iniciatívu, ktorá si vyžaduje koordinovanú a kolektívnu starostlivosť a je podmienkou pre vytvorenie konkurencieschopného hospodárstva EÚ; domnieva sa, že dôsledky neopodstatnených necolných prekážok obchodu musia v konečnom dôsledku znášať spotrebitelia, ktorým sa bráni v prístupe k novým účastníkom na domácich trhoch, pričom čelia vyšším nákladom, nižšej kvalite a zníženej možnosti výberu; domnieva sa, že členské štáty by mali venovať viac času horizontálnym problémom jednotného trhu a identifikácii oblastí, ktoré si vyžadujú prioritné opatrenia zo strany jedného alebo viacerých členských štátov, s cieľom zachovať a prehĺbiť jednotný trh;

°

°    °

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Vytvorenie jednotného trhu je významným úspechom umožneným vďaka spolupráci a spoločnému cieľu, ktorým je odstraňovanie prekážok obchodu v celej Európskej únii. Colné prekážky boli úspešne odstránené pred takmer päťdesiatimi rokmi, ale naše iniciatívy v oblasti jednotného trhu sú v súčasnosti motivované pretrvávajúcim problémom odstránenia necolných prekážok. Toto v mnohých ohľadoch odráža súčasný stav v medzinárodnom obchode: clá sa riešia jednoduchšie, ale odstránenie necolných prekážok predstavuje najväčší úspech.

Spravodajca poznamenáva, že máloktorý podnik alebo občan, ktorý sa snaží zapojiť sa do cezhraničného obchodu, vníma rozdiel medzi domácim jednotným trhom a prostredím mimo EÚ. Rozlišuje skôr medzi domácim a medzinárodným obchodom, či už s európskou krajinou alebo krajinou mimo EÚ. Dôvodom je, že hoci clá boli odstránené, rôznorodosť vnútroštátnych nariadení, s ktorými sa môže stretnúť spoločnosť, ktorá sa snaží obchodovať cezhranične alebo poskytovať služby v inom členskom štáte, znamená, že situácia sa nemôže príliš odlišovať od rôznych typov prekážok, s ktorými sa možno stretnúť pri obchodovaní mimo EÚ. Z pohľadu takýchto spoločností nemôže fungovať žiadne jasné praktické uplatňovanie slobôd, ktoré sú základom jednotného trhu. To neznamená, že jednotný trh nie je účinný alebo že dnes nie je hlavným prispievateľom k európskej prosperite. Pretrvávanie necolných prekážok ale skôr jednotnému trhu bráni naplno rozvinúť jeho potenciál.

Spravodajca uznáva, že nie všetky necolné prekážky by sa mali odstrániť. Zásada subsidiarity a dodržiavanie viacúrovňového riadenia znamená, že vždy budú existovať určité rozdiely vo vnútroštátnej regulačnej praxi a verejnej politike. Je to skutočne prospešné, keďže to krajinám umožňuje súťažiť na základe odlišných regulačných prístupov. Môžu však existovať necolné prekážky, ktoré sú v rozpore so zásadami proporcionality a nediskriminácie alebo nie sú založené na niektorom z legitímnych cieľov verejnej politiky. Tieto necolné prekážky by podľa názoru spravodajcu mali byť predmetom opatrení prijímaných na zlepšenie fungovania jednotného trhu.

V nedávno prijatej stratégii pre jednotný trh sa zdôrazňujú mnohé opatrenia, ktoré sa plánujú na rozšírenie a prehĺbenie jednotného trhu, ale spravodajca sa domnieva, že potrebné sú najmä dve hlavné zmeny: lepšie a jednotnejšie presadzovanie existujúcich pravidiel a zmena zmýšľania členských štátov, aby upustili od prehlbovania protekcionistických opatrení a aby vo väčšom rozsahu otvorili svoje domáce trhy. Podľa názoru spravodajcu už existuje značná časť acquis, ktoré umožní, aby mohol jednotný trh fungovať efektívne a bez zbytočného napätia. Pokiaľ ide o tovar, bol zistený len malý počet nedostatkov, pričom v oblasti služieb je potrebná ďalšia práca, hoci základ už existuje. Ak by sa však tieto základy a na nich postavené pravidlá dodržiavali, mohlo sa už dosiahnuť omnoho viac. Režim oznamovania obsiahnutý v smernici o službách je ukážkovým príkladom situácie, v ktorej opatrenia členských štátov neodzrkadľujú ich záväzky. Spravodajca sa preto domnieva, že Komisia môže urobiť viac, aby viedla tieto členské štáty k plneniu ich záväzkov, ale aj samotné členské štáty by mali stáť za svojimi vyhláseniami. Samotné členské štáty môžu konkurenčnejší a otvorený jednotný trh podporiť prostredníctvom vzájomnej spolupráce a zapájania sa do intenzívnejšieho vzájomného hodnotenia toho, ako k jednotnému trhu prispievajú ich vnútroštátne predpisy.

Zhrnutím, spravodajca sa domnieva, že odstránenie necolných prekážok obchodu pomôže podnikom v celej EÚ, ale predovšetkým z neho budú mať prospech spotrebitelia. Potvrdzujú to aj štúdia vypracovaná pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, v ktorej sa konštatuje, že dokončenie jednotného trhu predstavuje prínos pre niektoré podniky, a to najviac tie najkonkurencieschopnejšie a najinovatívnejšie, ale v podobe nižších cien a väčšieho výberu aj pre všetkých spotrebiteľov. Preto je v záujme všetkých členských štátov aj Európskeho parlamentu usilovať sa o odstránenie týchto necolných prekážok v prospech našich spotrebiteľov v celej Európe.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

30

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Antanas Guoga, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Marlene Mizzi, Robert Rochefort, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Birgit Collin-Langen, Edward Czesak, Julia Reda, Dariusz Rosati, Sabine Verheyen, Kerstin Westphal

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0366.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0580.

Právne oznámenie