SPRÁVA o stratégii pre jednotný trh
3.5.2016 - (2015/2354(INI))
Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
Spravodajkyňa: Lara Comi
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
o stratégii pre jednotný trh
Európsky parlament,
– so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES[1],
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Modernizácia jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Stratégia pre jednotný trh v Európe – Analýza a dôkazy – (SWD(2015)0202),
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Správa o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti v EÚ a jej členských štátoch (SWD(2015)0203),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu - Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery - „Spoločne za nový rast“ (KOM(2011)0206),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II - Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),
– so zreteľom na správu Maria Montiho pre predsedu Komisie z 9. mája 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh - v službách európskeho hospodárstva a európskej spoločnosti,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015[2],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených strán[3],
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu[4],
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe[5],
– so zreteľom na štúdiu zo septembra 2014 s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu, ktorú nechal vypracovať Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,
– so zreteľom na štúdiu zo septembra 2015 s názvom Stratégia dokončenia jednotného trhu: bonus v hodnote bilión eur, ktorú nechal vypracovať Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,
– so zreteľom na štúdiu z 20. novembra 2015 s názvom Hodnotenie ex post smernice o oneskorených platbách, ktorú nechala vypracovať Komisia,
– so zreteľom na štúdiu z novembra 2014 s názvom Situácia na trhu s nábytkom v EÚ a možná iniciatíva v oblasti nábytkárskych výrobkov, ktorú nechala vypracovať Komisia,
– so zreteľom na online vydanie hodnotiacej tabuľky jednotného trhu z októbra 2015,
– so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0171/2016),
A. keďže jednotný trh bol a stále je základným kameňom integrácie EÚ a motorom udržateľného rastu a tvorby pracovných uľahčovaním obchodu v celej EÚ a zároveň zaručovaním vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva založeného na článku 3 ods. 3 ZEÚ;
B. keďže prehlbovanie európskeho vnútorného trhu aj naďalej zostáva kľúčovou hospodárskou otázkou, najmä v súvislosti s rozvojom nových technológií, kde je v prípade trhu s kritickým množstvom potrebné presadzovať príchod inovatívnych a konkurencieschopných hráčov na globálnu scénu;
C. keďže na jednotnom trhu došlo k mnohým pozitívnym zmenám v ostatných rokoch, no mohlo sa dosiahnuť viac v takmer všetkých oblastiach – pri stimulovaní trhu poháňaného digitálnym odvetvím, podpore začínajúcich podnikov, integrácii globálnych dodávateľských reťazcov, zlepšovaní mobility a sociálnych práv pracovníkov, vysporadúvaní sa s novými obchodnými modelmi a zabezpečovaní napomáhania trhu, vzájomného uznávania, normalizácie a udeľovania licencií odborníkom – keby sa odstránili neoprávnené fyzické, právne a technické prekážky;
D. keďže vlastného výskumu Parlamentu očakávaný zisk z dokončenia jednotného trhu predstavuje jeden bilión EUR (t. j. možný zisk 615 miliárd EUR ročne); keďže rozdrobenosť jednotného trhu je jednou z hlavných prekážok výraznejšieho štrukturálneho hospodárskeho rastu;
E. keďže na ďalšiu integráciu jednotného trhu je potrebný skutočne strategický prístup a keďže reakcia na prítomné výzvy by mala mať rovnako politickú ako technickú povahu, najmä v prípade neoprávnených necolných prekážok obchodu v rámci jednotného trhu;
F. keďže EÚ by mala presadzovať skutočný jednotný trh a považovať ho za spoločné aktívum všetkých občanov, pracovníkov, hospodárskych subjektov a členských štátov a keďže jednotný trh dosiahne svoj plný potenciál len vtedy, ak ho budú všetky členské štáty podporovať vo vzájomnej spolupráci;
G. keďže pravidlá a opatrenia na úrovni EÚ by sa mali zahrnúť do jednotnej strategickej vízie, vďaka čomu by boli v súlade, a nie v rozpore; keďže členské štáty sa musia vyhnúť diskriminačným opatreniam, ako sú obchodné a daňové právne predpisy, ktoré majú vplyv len na určité odvetvia alebo obchodné modely a narúšajú hospodársku súťaž, v dôsledku čoho je pre podniky ťažké etablovať sa v danom členskom štáte, a to je v jasnom rozpore so zásadami vnútorného trhu;
H. keďže jednotný trh sa nesmie vnímať oddelene od ostatných horizontálnych politických oblastí, najmä čo sa týka jednotného digitálneho trhu, zdravia, sociálnej ochrany a ochrany spotrebiteľa, pracovného práva a mobility občanov, životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja, energetiky, dopravy a vonkajších politík;
I. keďže dokončenie jednotného trhu v sektore produktov a služieb a odstránenie prekážok je hlavnou prioritou, ktorá si vyžaduje čo najrýchlejší prístup zo strany členských štátov a inštitúcií EÚ;
J. keďže prekážky jednotného trhu majú za následok obmedzenejší výber a drahšie výrobky a služby pre spotrebiteľov;
K. keďže podniky sociálneho hospodárstva sa len málo uznávajú na európskej úrovni a keďže väčšina týchto podnikov nie je uznaná právnym rámcom na európskej úrovni, ale iba na vnútroštátnej úrovni, aj to len v niektorých členských štátoch a v rôznych právnych podobách; keďže tento nedostatočný právny rámec EÚ bráni schopnosti takýchto podnikov pôsobiť cezhranične v rámci vnútorného trhu;
L. keďže falšovanie prestavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie a bezpečnosť a keďže celková hodnota falšovaných výrobkov, s ktorými sa obchoduje, sa v posledných rokoch výrazne zvýšila, čím sa ešte zhoršil ničivý vplyv falšovania na inovácie, zamestnanosť a označovanie európskych spoločností značkou;
M. keďže vytvorenie jednotného kapitálového trhu by stimulovalo väčšie cezhraničné rozdelenie si rizika a vznik viacerých likvidných trhov;
N. keďže súhrnná správa z konzultácie Komisie o geografickom blokovaní odhaľuje, že spotrebitelia výrazne podporujú legislatívne opatrenia zamerané proti geografickému blokovaniu;
O. keďže hospodárske dôsledky finančnej krízy sú ešte stále citeľné a HDP je vo viacerých členských štátoch stále pod úrovňou z roku 2008;
P. keďže jednotný trh je príznačný pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti; keďže v dôsledku finančnej krízy počet nezamestnaných vzrástol o vyše 6 miliónov ľudí; keďže koncom roka 2015 bolo v Únii vyše 22 miliónov ľudí bez práce;
Ciele politiky
1. podporuje celkové ciele stratégie Komisie v oblasti jednotného trhu s tovarom a službami: Modernizácia jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky, a oceňuje jej opatrenia v kľúčových oblastiach s cieľom využiť plný potenciál jednotného trhu v prospech spotrebiteľov, zamestnancov a podnikov, najmä začínajúcich podnikov, zvýšiť počet udržateľných pracovných miest a podnecovať a rozvíjať MSP; podnecuje Komisiu, aby pripravila prierezové politiky zamerané na dosiahnutie spravodlivejšieho a konkurencieschopnejšieho jednotného trhu v súlade s hlavou II ZFEÚ o ustanoveniach so všeobecnou pôsobnosťou;
2. poznamenáva, že vytvorenie vnútorného trhu, na ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, je základným cieľom Únie;
3. víta skutočnosť, že cieľom stratégie je doplniť úsilie v iných oblastiach; domnieva sa, že zlepšením už prebiehajúcich iniciatívy, má stratégia potenciál na zabezpečenie hospodárskej prosperity, zlepšenie tvorby udržateľných pracovných miest a podporu rastu, zvýšenie blahobytu Európanov prostredníctvom praktických opatrení, aby sa Európska únia stala atraktívna pre investície a aby sa dosiahla globálna konkurencieschopnosť európskych podnikov; zdôrazňuje však, že pri vykonávaní tejto stratégie sa treba vyhnúť nejednotnosti a prekrývaniu rôznych iniciatív; zdôrazňuje, že návrhy by mali byť založené na dôkazoch a byť v súlade so zásadami lepšej regulácie;
4. zdôrazňuje naliehavú potrebu odstrániť z jednotného trhu neopodstatnené prekážky s cieľom dosiahnuť konkrétne a rýchle výsledky v oblasti udržateľného rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest, výberu pre spotrebiteľov a nových obchodných modelov; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov by sme sa mali usilovať o väčšiu harmonizáciu právnych predpisov, ak je to potrebné a vhodné, pri súčasnom zachovaní najvyššej úrovne ochrany spotrebiteľa, a prijať primerané opatrenia na odstránenie neopodstatnených prekážok vytvorených členskými štátmi;
5 zastáva názor, že v preskúmaní stratégie EÚ 2020 v polovici trvania by sa mali stanoviť ambiciózne ciele dosiahnutia vysoko konkurenčného trhového hospodárstva a udržateľného rastu do roku 2020; zdôrazňuje, že jednotný trh by mal zohrávať ústrednú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa;
6. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli dôrazné pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti jednotného trhu; zdôrazňuje veľký potenciál odvetví s vysokým podielom práce, ako je maloobchod a sektor stravovacích a ubytovacích služieb, pre vytváranie pracovných miest, začleňovanie a riešenie nezamestnanosti mladých ľudí;
7. domnieva sa, že Montiho správa z roku 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh by sa mala v plnej miere vykonávať a zohľadniť pri práci na stratégii pre jednotný trh;
8. zdôrazňuje, že v stratégii pre jednotný trh nesmie ignorovať potenciál odvetvia priemyslu s ohľadom na udržateľný rast a tvorbu kvalitných pracovných miest v Európe;
9. domnieva sa, že vnútorný dopyt –a najmä zlepšenie kúpnej sily, prijatie inovatívnych opatrení a investície do zeleného hospodárstva – sú rozhodujúce na uvoľnenie plného potenciálu jednotného trhu a podporu udržateľného rastu;
Moderný a inovatívnejší jednotný trh
10. víta skutočnosť, že stratégia je zameraná na aspekty, ktoré majú podnikom, najmä MSP, mikropodnikom a začínajúcim podnikom, pomôcť rozšíriť činnosť, rásť a udržať sa na jednotnom trhu, čo uľahčí ich inováciu a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje, že všetky iniciatívy pre MSP a začínajúce podniky si vyžadujú okamžité kroky a mali by sa považovať za prioritu, ale pripomína, že tieto iniciatívy by nemali nepoctivým podnikom poskytovať príležitosti obísť platné pravidlá, normy pracovníkov na nižších pozíciách a spotrebiteľov, ani zvyšovať riziko firemných podvodov, výskyt trestných činností a schránkových spoločností;
11. domnieva sa, že stratégia pre jednotný trh môže poskytnúť nové príležitosti pre MSP, ktoré sú chrbticou hospodárstiev EÚ, mikropodnikom a inovatívnym začínajúcim podnikom; je presvedčený, že priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré sa dosiahne zdokonalením rámcov súkromného rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky, uľahčením prístupu k financovaniu, vytvorením vhodných právnych predpisov a úplným uplatňovaním zásady „najskôr myslieť v malom“ v rámci jednotného trhu, by mohlo podporiť rast a tvorbu pracovných miest;
12. vyjadruje presvedčenie, že kľúčom k splneniu cieľov stratégie je zníženie administratívnej záťaže a nákladov na zabezpečeniu súladu s právnymi predpismi pre podniky, najmä pre malé a stredné podniky, a zrušenie zbytočných právnych predpisov, spolu s ďalším zabezpečovaním vysokých štandardov ochrany spotrebiteľov, zamestnancov, zdravia a životného prostredia;
13. domnieva sa, že treba prijať spoločnú definíciu inovatívnych začínajúcich podnikov, MSP a podnikov sociálneho hospodárstva alebo objektívne kritériá, ktoré možno použiť ako referenčný bod pre prijatie súvisiacich opatrení; vyzýva Komisiu, aby navrhla takéto kritériá a ukazovatele;
14. zdôrazňuje, že treba podporovať podniky sociálneho hospodárstva v rámci politík v oblasti vnútorného trhu a zároveň mať na pamäti, že v EÚ pôsobia približne 2 milióny podnikov sociálneho hospodárstva a predstavujú okolo 10 – 12 % všetkých európskych podnikov; navyše zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo sa rapídne rozširuje a poskytuje kvalitné výrobky a služby a vytvára vysokokvalitné pracovné miesta;
15. vyzýva Komisiu, aby požiadala platformu REFIT, aby sa zaoberala prekážkami pre inovácie a okrem návrhu na zriadenie Európskej rady pre inovácie predložila návrhy, ako ich možno znížiť alebo odstrániť; zdôrazňuje, že tento postup nesmie viesť k zníženiu úrovne zamestnanosti, ochrany spotrebiteľov a environmentálnych noriem; je presvedčený, že na zabezpečenie lepšej regulácie treba preskúmať platné právne predpisy a v prípade potreby ich zjednodušiť, aby vhodné na svoj účel, pričom všetky nové právne predpisy by mali byť odolné proti budúcim zmenám a štandardne digitálne a mali by byť v súlade so zásadou „najskôr myslieť na malých“;
16. konštatuje, že dobrá právna regulácia môže priniesť úžitok rovnako podnikom i pracovníkom a môže pomôcť k hospodárskemu rastu a kvalitnému zamestnaniu na jednotnom trhu; berie na vedomie program lepšej právnej regulácie Komisie, ktorý zahŕňa silnejšie zapojenie zúčastnených strán napríklad cez platformu REFIT a posilnené posúdenia vplyvu; zdôrazňuje, že treba posudzovať nielen krátkodobé účinky, ale aj dlhodobú hodnotu právnych predpisov a dôsledky absencie právnej úpravy; vyjadruje presvedčenie, že lepšie, účinnejšie a jednoduchšie právne predpisy znížia administratívnu záťaž a podnietia rast a tvorbu pracovných miest a súčasne zabezpečia vysokých štandard ochrany spotrebiteľov, zamestnancov, zdravia a životného prostredia;
17. domnieva sa, že ďalší rozvoj jednotného trhu si vyžaduje odstránenie prekážok obchodu medzi členskými štátmi; podporuje európsku deklaráciu konkurencieschopnosti z februára 2016, najmä záväzok zjednodušiť právne predpisy a znížiť záťaž, vyvinúť väčšie úsilie na zníženie celkovej záťaže regulácie na úrovni EÚ, najmä čo sa týka MSP a mikropodnikov, a tam, kde je to možné, zaviesť ciele zníženia zaťaženia v osobitných odvetviach; odporúča, aby sa na zavádzaní takýchto cieľov zníženia zaťaženia začalo pracovať okamžite;
18. vyjadruje presvedčenie, že ak sa majú zabezpečiť ciele jednotného trhu a vytvoriť rast a pracovné miesta, EÚ musí podnietiť konkurencieschopnosť v súlade s usmerneniami ustanovenými vo vyhlásení Európskej rady o konkurencieschopnosti;
19. víta odhodlanie Komisie riešiť nedostatok koordinácie v oblasti daní v rámci EÚ, najmä ťažkosti, ktorým čelia MSP v dôsledku zložitosti rozdielnych vnútroštátnych predpisov v oblasti DPH; vyjadruje Komisii plnú podporu, pokiaľ ide o reformu DPH; vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako by bolo možné pozmeniť nové pravidlá týkajúce sa miesta dodania v prípade DPH pri digitálnych službách, aby sa vyhovelo osobitným potrebám malých podnikov a mikropodnikov; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť ešte väčšej koordinácie, a najmä možnosť zjednodušenia DPH (pre rovnaké kategórie tovaru) v odvetví elektronického obchodu;
20. podporuje úsilie Komisie zabezpečiť v Európskej únii spravodlivosť v oblasti daní a odstrániť postupy agresívneho daňového plánovania a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na zavedenie povinnosti nadnárodných spoločností podávať správy v jednotlivých krajinách;
21. upozorňuje na ťažkosti, ktorým čelia podniky, najmä MSP a začínajúce podniky, pri zabezpečovaní financovania; poukazuje na to, že pre rozdiely medzi vonkajšími faktormi, ako napríklad ľahký prístup k úverom, daňové režimy a pracovné nariadenia, sú MSP v porovnaní s inými v nevýhode; vyzýva Komisiu, aby popri pokračujúcej cennej podpore poskytovanej týmto podnikom prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a programov, ako sú Horizont 2020, COSME a EŠIF, preskúmala možnosti ďalšieho uľahčenia prístupu k týmto a iným programom a nástrojom najmä pre mikropodniky, napríklad obmedzením výziev na predkladanie žiadostí na šesťmesačné obdobia a ďalším zjednodušením príslušných postupov a zvýšením viditeľnosti európskeho financovania; víta zámer Komisie využiť finančné prostriedky z programu COSME na financovanie informačných kampaní zacielených na inovatívne mladé MSP; vyzýva všetky regionálne a miestne orgány zodpovedné za podporovanie spoločností, najmä tie, ktoré sú zapojené do siete Enterprise Europe Network, aby sa na týchto kampaniach zúčastnili; domnieva sa, že zjednodušenie zohráva kľúčovú úlohu pri umožnení prístupu MSP a začínajúcich podnikov k financovaniu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa kolektívne financovanie mohlo uplatňovať plynulo skrz hranice;
22. vyzýva Komisiu, aby zvážila posilnenie siete vyslancov pre MSP prostredníctvom série akcií – pričom sa treba vyhnúť ďalšej byrokracii – na zvýšenie povedomia o tomto nástroji a jeho zviditeľnenie medzi MSP, na posilnenie kontaktov medzi jednotlivými národnými vyslancami pre MSP a zodpovedajúcimi zástupcami MSP a na predkladanie činností siete Parlamentu raz ročne;
23. poukazuje na to, že hoci Európsky parlament prijal vo februári 2011 smernicu o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, každý rok v Európe zbankrotujú tisíce MSP a začínajúcich podnikov, ktoré čakajú na úhradu svojich faktúr, a to aj od vnútroštátnych orgánov verejnej správy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o uľahčenie uplatňovania a presadzovania smernice o oneskorených platbách; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v prípade neuspokojivého vykonávania smernice o oneskorených platbách zvážili formy primeraného odškodnenia pre spoločnosti, ktorým dlží peniaze orgán verejnej správy, aby v dôsledku toho nemuseli skrachovať;
24. oceňuje legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa platobnej neschopnosti podnikov, ktorá zaručí, že členské štáty budú poskytovať regulačné prostredie, ktoré pripúšťa, že občas dochádza k zlyhaniu, a môže podporiť inovácie, ale poukazuje na to, že náklady a dôsledky vyplývajúce zo zlyhania spoločností ovplyvňujú nielen vlastníka spoločnosti a akcionárov, ale tiež veriteľov, ich zamestnancov a daňových poplatníkov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa touto iniciatívou zosúladia insolvenčné konania v celej EÚ, skráti sa ich trvanie a náklady na ne;
25. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia dostatočne nezdôraznila osobitnú úlohu tradičnej výroby remeselných podnikov a MSP, ktorá významne prispieva ku konkurencieschopnosti a hospodárskej stabilite v Európe; nabáda Komisiu, aby využila celý potenciál digitalizácie a inovácií výrobného priemyslu, a to najmä pre mikrovýrobcov, malých výrobcov a začínajúce podniky, ako aj pre menej industrializované regióny s cieľom pomôcť znížiť rozdiely medzi regiónmi a znovu oživiť miestne ekonomiky; domnieva sa, že je nevyhnutné predložiť silnejšiu politiku týkajúcu sa MSP a politiky remeselnej výroby ako jednu z najdôležitejších priorít všetkých európskych inštitúcií a členských štátov v nasledujúcich rokoch;
26. víta jednotnú digitálnu bránu Komisie, ktorá by mala vychádzať z existujúcich miest jednotného kontaktu zriadených smernicou o službách a pripojiť miesta jednotného kontaktu k ostatným podobným jednotným trhovým sieťam; vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti najlepšieho využitia jednotnej digitálnej brány s cieľom pomôcť európskym začínajúcim podnikom rozšíriť činnosť do celej Európy a stať sa výhľadovo viac medzinárodnými poskytnutím presných a jasných informácií v rôznych jazykoch o všetkých postupoch a formalitách, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie na domácom trhu alebo v inej krajine v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vytvorila jedno prístupové miesto pre podniky a spotrebiteľov ku všetkým informáciám o jednotnom trhu, k pomoci a riešeniu problémov a vnútroštátnym a celoeurópskym postupom potrebným na cezhraničnú prevádzku v EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli urýchlene vykonané;
27. poznamenáva, že podniky, najmä MSP, si buď nie sú vedomé pravidiel platných v iných členských štátoch alebo je pre ne ťažké nájsť informácie o pravidlách a postupoch vzťahujúcich sa na ich podnik a porozumieť im; vyzýva Komisiu, aby navzájom prepojila všetky odlišné portály, prístupové miesta a internetové stránky poskytujúce informácie do jednotnej brány, ktorá bude MSP a začínajúcim podnikom poskytovať zrozumiteľné informácie, aby mohli prijímať informované rozhodnutia a ušetriť čas a náklady;
28. vyzýva Komisiu, aby vytvorila miesta jednotného kontaktu, a to tak, že z regulačného portálu sa stane systém plnohodnotných internetových obchodných portálov, ktoré podporujú pravidelnú výmenu informácií medzi zástupcami podnikov a pomáhajú vnútroštátnymi podnikom a občanom konkurovať v ostatných členských štátoch EÚ;
29. pripomína význam posilnenia a zefektívnenia existujúcich nástrojov jednotného trhu pre MSP s cieľom zjednodušiť ich cezhraničnú expanziu; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na zefektívnenie a zdokonalenie kontaktných miest pre výrobky a jednotných kontaktných miest;
30. pripomína, že je nevyhnutné potrebné poskytnúť spotrebiteľom rovnakú úroveň ochrany online, ako aj offline; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky hospodárske subjekty pôsobiace v rámci jednotného trhu na internete aj mimo neho prijali všetky rozumné a primerané opatrenia na boj proti falšovaniu s cieľom zaistiť ochranu spotrebiteľov a bezpečnosť výrobkov;
31. zdôrazňuje, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov rýchlo rastie a zatiaľ čo mení spôsob, akým sa mnohé služby a aktíva poskytujú a spotrebúvajú, môže riadiť inovácie a má potenciál priniesť ďalšie výhody a príležitosti pre spoločnosti a spotrebiteľov na jednotnom trhu; zdôrazňuje hospodárske, spoločenské a environmentálne prínosy a výzvy hospodárstva spoločného využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby koordinovala úsilie členských štátov pri hľadaní krátkodobých alebo dlhodobých legislatívnych riešení smerujúcich k hospodárstvu spoločného využívania zdrojov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili návrhy na predchádzanie zneužívania v oblasti zamestnanosti a v daňových oblastiach v hospodárstve spoločného využívania zdrojov;
32. víta ohlásenú iniciatívu Komisie týkajúcu sa hospodárstva spoločného využívania zdrojov a jej úmysel zamerať na podniky, ktoré majú sídlo v danej oblasti, a objasniť usmerneniami vzťah medzi ustanoveniami existujúceho práva EÚ pre uplatňovanie a fungovanie modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov; zastáva názor, že regulačný zásah v tejto oblasti by sa mal vyznačovať flexibilitou, aby sa pravidlá mohli hneď prispôsobovať a presadzovať v rapídne sa meniacom odvetví, ktoré si vyžaduje rýchle a efektívne úpravy; zdôrazňuje, že existujúce normy ochrany spotrebiteľov sa musia tiež uplatňovať a presadzovať v digitálnom hospodárstve; vyzýva Komisiu aby zabezpečila čo najlepšie podmienky pre rozvoj a rozkvet hospodárstva spoločného využívania zdrojov;
33. zdôrazňuje, že nové bezpečnostné prvky, ktoré poskytuje hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ako je bezpečnosť platieb, geolokalizácia a poistenie, posilňujú spotrebiteľov, a preto treba posúdiť, kde by nápravné opatrenia ex-post mohli byť účinnejšie ako nariadenia ex-ante; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala verejno-súkromnú spoluprácu s cieľom riešiť problém existujúcich prekážok v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, najmä častejšieho používania digitálnej identity na budovanie dôvery spotrebiteľov v online transakcie, rozvoja digitálnych riešení pre platby daní, poskytovania systémov cezhraničného poistenia a modernizácie právnych predpisov v oblasti zamestnanosti;
34. domnieva sa, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, rozvoj nových podnikateľských modelov, inovačných služieb a dočasné používanie aktív by sa mali podporovať, ale mali by sa, pokiaľ je to možné, zakladať na podobných pravidlách pre podobné služby, s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu služieb, nezávisle od toho, ako je prístup k nim a ich poskytovanie zorganizované, a zabezpečiť rovnaké podmienky a ochranu spotrebiteľa pri súčasnom zamedzení fragmentácie, ktorá by mohla brániť vývoju nových obchodných modelov; je presvedčený, že so zreteľom na hospodárstvo spoločného využívania zdrojov je možné prijať len prístup založený na jednotnom trhu, keďže rozdrobenosť jednotného trhu pre miestne alebo vnútroštátne pravidlá bráni európskym spoločnostiam hospodárstva spoločného využívania zdrojov, aby sa rozširovali na európskej úrovni;
35. upozorňuje na dôležitú úlohu technických noriem EÚ pre inovácie, konkurencieschopnosť a pokrok v rámci jednotného trhu; je presvedčený, že treba prijať včasné opatrenia s cieľom vytvoriť prísne normy EÚ v oblasti kvality, interoperability a bezpečnosti na podporu priemyselnej politiky EÚ a že tieto normy by sa mali presadzovať aj na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby podporovala a posilňovala normy EÚ, ako sa už stanovuje v nariadení č. 1025/2012, a pretvorila rámec na normalizáciu tak, aby bol efektívnejší a vhodnejší na daný účel, a to aj využívaním možností, ktoré sa ponúkajú v rámci medzinárodných obchodných rokovaní; zdôrazňuje, že normy by sa mali stanovovať trhovo motivovaným, otvoreným, inkluzívnym a konkurencieschopným spôsobom, aby ich MSP dokázali ľahko vykonávať, aby sa predišlo riziku uzavretých hodnotových reťazcov a zároveň aby sa zabránilo omeškaniu pri ich uverejňovaní;
36. zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohráva systém normalizácie pri voľnom obehu výrobkov a čoraz častejšie aj služieb; poznamenáva, že dobrovoľné používanie noriem prispelo k HDP v Európe 0,3 – 1 % a má priaznivý vplyv na produktivitu práce;
37. pripomína, že prevažná väčšina noriem vzniká v reakcii na potreby priemyslu na základe prístupu zdola nahor, aby sa zabezpečila relevantnosť noriem pre trh; podporuje záväzok uvedený v stratégii pre jednotný trh, ktorým je zabezpečiť, aby si Európa zachovala popredné svetové postavenie v rámci tvorby noriem; podporuje normalizáciu, ktorá je zlučiteľná s medzinárodným prístupom, či už tvorbou celosvetových medzinárodných noriem, alebo v prípade potreby uznávaním rovnocenných medzinárodných noriem; berie na vedomie zámer stanoviť rámec a priority pre normalizačné činnosti na základe spoločnej iniciatívy pre normalizáciu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločná iniciatíva zostane motivovaná takouto priemyselnou potrebou zdola nahor, a bude tak uprednostňovať a zavádzať len tie normy, ktoré zodpovedajú identifikovaným potrebám a preukazujú svoju dôležitosť pre trh, a nebude viesť k dodržiavaniu zbytočných noriem alebo k nejednotným požiadavkám v porovnaní s ostatnými súvisiacimi normami, ktoré sa zavádzajú;
38. poznamenáva, že návrh spoločnej iniciatívy pre európsku normalizáciu bude vychádzať z nezávislého preskúmania európskeho systému normalizácie, a podporuje jeho cieľ, aby komunita pôsobiaca v oblasti európskej normalizácie rozvíjala činnosti, ktorými sa zlepší systém ako celok, vrátane odporúčaní týkajúcich sa inkluzívnosti a podpory konkurencieschopnosti európskych podnikov;
39. v rámci spolupráce s európskymi organizáciami pre normalizáciu vyzýva Komisiu, aby podporovala tieto organizácie a ich národné náprotivky v ich snahe zlepšiť zapojenie MSP do samotného procesu stanovovania noriem, ako aj do preberania noriem po ich stanovení; ďalej nabáda Komisiu, aby úzko spolupracovala s európskymi organizáciami pre normalizáciu, vnútroštátnymi orgánmi pre normalizáciu a inými subjektmi s cieľom zlepšiť transparentnosť procesu normalizácie v rámci plnenia záväzkov uvedených v pracovnom programe pre európsku normalizáciu na rok 2016 a základnom nariadení;
40. domnieva sa, že spoločná iniciatíva by sa mala zameriavať na neustále zlepšovanie pracovných postupov, a to najmä stanovením postupov na skúmanie zloženia technických výborov a opatrení na podporu otvorenosti a inkluzívnosti, ktoré umožňujú širokej škále zainteresovaných strán prispievať do diskusií v technických výboroch;
41. domnieva sa, že transparentnejšie a prístupnejšie mechanizmy odvolania by vybudovali dôveru a zlepšili procesy stanovovania noriem; je presvedčený, že ak si Komisia vyžiada normu po tom, ako Európska únia prijala určitý právny predpis, príslušný výbor Parlamentu by mohol zohrávať úlohu vo verejnej kontrole a diskusii ako súčasť tohto procesu, v prípade potreby ešte pred rozhodnutím vzniesť formálnu námietku; zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o podávaní žiadostí týkajúcich sa normalizácie orgánom pre normalizáciu by sa mala uplatňovať zásada primeranosti a prístupu zohľadňujúceho riziká;
42. je presvedčený, že zvyšovanie informovanosti verejnosti o navrhovaných normách vo forme konceptu ešte pred konečným schválením môže zvýšiť zodpovednosť a transparentnosť a zabezpečiť stabilnejší proces v súlade s existujúcimi najlepšími postupmi zistenými v rámci komunity pôsobiacej v oblasti európskej normalizácie;
43. vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2016 podala Parlamentu správu o svojom vykonávaní spoločnej iniciatívy pre európsku normalizáciu a o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť v spolupráci s komunitou pôsobiacou v oblasti európskej normalizácie, pokiaľ ide o odporúčania uvedené v ročnom pracovnom programe Únie na rok 2016;
44. vyzýva Komisiu, ktorá je zodpovedná za hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ, aby zabezpečila, v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, rovnaké podmienky pre účastníkov hospodárskej súťaže aktívnych na trhu;
45. víta nedávne iniciatívy zamerané na účinnejšie a transparentnejšie verejné obstarávanie, ktoré by sa dosiahlo lepším využívaním údajov o obstarávaní a väčšieho dobrovoľného posúdenia obstarávania v určitých rozsiahlych infraštruktúrnych projektoch; vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní týchto iniciatív spolupracovali s Komisiou;
46. dúfa, že Komisia bude pokračovať v procese reformy systému verejného obstarávania, ktorý začala smernicami z roku 2014, a zároveň sa priblíži k čoraz kvalifikovanejšiemu dopytu v oblasti verejného obstarávania s cieľom oceniť technologickú inováciu a energetickú účinnosť;
47. konštatuje, že nový režim verejného obstarávania z roku 2014 je menej ťažkopádny a zahŕňa viac flexibilných pravidiel, ktoré lepšie slúžia ďalším politikám verejného sektora, ako aj členským štátom a miestnym špecializovaným podnikom; poukazuje na to, že v rôznych členských štátoch ešte stále pretrvávajú významné nedostatky v oblasti verejného obstarávania, ktoré obmedzujú cezhraničnú expanziu a rast na domácich trhoch;
48. v zásade víta iniciatívy, ktoré ohlásila Komisia na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti a zodpovednosti vo verejnom obstarávaní; zdôrazňuje však, že zavedenie a uplatňovanie nových smerníc EÚ by malo mať prednosť pred zavedením nových nástrojov, ako je napríklad register zmlúv; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prípadné nástroje na analýzu údajov nesmú viesť k novým ani dodatočným požiadavkám na podávanie správ; pripomína, že mechanizmus hodnotenia ex ante by mal byť v prípade veľkých projektov infraštruktúry výlučne dobrovoľný;
49. zdôrazňuje, že je potrebný plne elektronický systém verejného obstarávania; zdôrazňuje potrebu rýchleho a komplexného vykonávania smernice o verejnom obstarávaní v jej úplnosti; zdôrazňuje potrebu širšieho využívania elektronického obstarávania na otvorenie trhov pre MSP;
50. zdôrazňuje význam európskeho patentu s jednotným účinkom; podporuje zámer Komisie odstrániť neistoty týkajúce sa toho, ako bude európsky patent s jednotným účinkom jestvovať súbežne s vnútroštátnymi a dodatkovými ochrannými osvedčeniami (supplementary protection certificates – SPC), ako aj možného vytvorenia jednotného SPC;
51. naliehavo vyzýva Komisiu, aby do roku 2019 zaviedla a uplatňovala výrobnú výnimku z SPC s cieľom zvýšiť celosvetovú konkurencieschopnosť európskeho priemyselného odvetvia výroby generických a biologicky podobných liekov, ako aj zachovať a vytvoriť ďalšie pracovné miesta a rast v EÚ, a to bez ohrozenia trhovej exkluzivity poskytnutej v rámci režimu SPC na chránených trhoch; je presvedčený, že tieto ustanovenia by mohli mať priaznivý vplyv na prístup k vysokokvalitným liekom v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách, pomôcť zabrániť outsourcingu výroby;
52. požaduje opatrenia na uľahčenie prístupu k patentovému systému v Európe pre všetky mikropodniky, MSP a začínajúce podniky, ktoré chcú využiť európsky patent s jednotným účinkom v rámci inovácie svojich produktov a procesov, a to aj znižovaním poplatkov za žiadosti a obnovu a poskytovaním pomoci v oblasti prekladov; zdôrazňuje význam patentov nevyhnutných pre normu a inovatívnych riešení otvorených licencií, ktoré sú niekedy na podporu inovácií vhodnejšie; zdôrazňuje význam patentových licenčných zmlúv v rámci obmedzení vyplývajúcich z práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sú založené na spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienkach (FRAND) s cieľom zachovať stimuly výskumu, vývoja a normalizácie, podporiť inovácie a zabezpečiť spravodlivé licenčné podmienky;
53. vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila legislatívny návrh na vytvorenie jednotného európskeho systému na ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov v EÚ, ako o to už Parlament žiadal, s cieľom vytvoriť jednotný európsky systém, čím by sa ukončila neprimeraná a vysoká fragmentovanosť v Európe, a ponúknuť mnoho rôznych pozitívnych účinkov občanom, spotrebiteľom, výrobcom a celej európskej hospodárskej a sociálnej štruktúre; zdôrazňuje, že takýto nástroj by jednoznačne vyzdvihol pridanú hodnotu mnohých miestnych výrobkov, pričom by priniesol očividné prínosy dotknutým výrobcom a regiónom, ako aj z hľadiska informovanosti zákazníkov;
54. konštatuje, že väčšina členských štátov EÚ ešte naplno nevyužila potenciál verejno-súkromných partnerstiev (VSP); vyzýva na harmonizáciu rámcových pravidiel členských štátov týkajúcich sa VSP, na šírenie najlepších postupov a na podporu tohto modelu;
55. žiada členské štáty, aby zriadili štruktúry na poskytovanie poradenstva a pomoci cezhraničným pracovníkom, pokiaľ ide o hospodárske a sociálne dôsledky práce v inom členskom štáte;
56. konštatuje, že prehĺbenie jednotného trhu a jednotného digitálneho trhu môže priniesť nové možnosti a výzvy v podobe kvalifikácií, nových foriem zamestnávania, finančných štruktúr, sociálnej ochrany, zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorými sa bude potrebné zaoberať a ktoré musia byť prínosné pre podniky i spotrebiteľov;
57. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii sa nevenuje osobitná pozornosť vyrovnávaniu nesúladu ponuky zručností a dopytu, ktorý je naďalej prekážkou brániacou rastu a rozvoju európskeho jednotného trhu; so znepokojením konštatuje, že 40 – 47 % populácie v EÚ má nedostatočné digitálne zručnosti a že dopyt po digitálne zručných zamestnancoch rastie o 4 % ročne, zatiaľ čo verejné výdavky na vzdelávanie zaznamenali pokles o 3,2 % od roku 2010, čo predstavuje hrozbu pre konkurenčné postavenie EÚ v strednodobom horizonte a zamestnateľnosť jej pracovnej sily; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby investovali do digitálneho vzdelávania a zručností;
58. berie na vedomie ciele balíka opatrení v oblasti mobility pracovných síl s cieľom prispieť k hlbšiemu a spravodlivejšiemu jednotnému trhu; zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť, aby opatrenia obsiahnuté v tomto balíku boli primerané a aby zohľadňovali dôsledky veľkej mobility smerujúcej do určitých regiónov;
59. poukazuje na to, že Komisia podporuje duálne systémy vzdelávania, čo popri osobnostnom rozvoji môže prispieť k zbližovaniu schopností a kvalifikácií európskych pracovníkov so skutočnými potrebami trhu práce; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby stratégia nijako neohrozovala duálne systémy vzdelávania a súčasne zaistila kvalitu učňovského vzdelávania, a najmä ochranu pracovných miest; zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov vo vývoji duálnych systémov vzdelávania; domnieva sa, že hoci sa duálny vzdelávací systém používaný v jednom členskom štáte nemôže jednoducho skopírovať v inom členskom štáte, mal by sa klásť európsky dôraz na silnú koreláciu medzi duálnym vzdelávaním a zamestnanosťou mladých ľudí;
60. podporuje opatrenia na preklenutie medzier v právnych predpisoch EÚ v oblasti boja proti diskriminácii v zamestnaní, najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím; okrem toho podporuje bezodkladné vykonávanie smernice Rady 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní;
61. víta zavedenie platformy proti nelegálnej práci a vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby sa do nej plne zapojili s cieľom účinnejšieho boja proti nelegálnej práci a fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti;
62. trvá na tom, že ak sa majú využiť príležitosti, ktoré prináša digitalizácia pracovných miest, treba vytvoriť flexibilné úpravy pracovného času, stabilné pracovné podmienky, sociálnu ochranu a uľahčiť tzv. inteligentnú prácu (smart working) na zlepšenie produktivity a zosúladenie pracovného a rodinného života; zdôrazňuje význam budovania digitálnej infraštruktúry, ktorá vidieckym oblastiam umožní využívať rôzne príležitosti poskytované digitálnou agendou, najmä pokiaľ ide o prácu na diaľku;
63. zdôrazňuje dôležitosť pevných a nezávislých sociálnych partnerov a účinného sociálneho dialógu; zdôrazňuje, že treba zapojiť podľa potreby sociálnych partnerov do spolupráce na prípadných vnútroštátnych reformách v oblasti regulovaných povolaní;
64. zdôrazňuje, že je dôležité viesť sociálny dialóg, pokiaľ ide o príležitosti a zmeny, ktoré jednotný trh prináša z hľadiska zamestnanosti.
Prehĺbenie jednotného trhu
65. vyzýva Komisiu, aby prehĺbila svoju prácu na presadzovaní; poukazuje na to, že mnohé opatrenia už boli prijaté, ale ešte sa riadne nepresadzujú, čím sa podkopáva existencia rovnakých podmienok na jednotnom trhu; ďalej poukazuje na to, že podľa údajov Komisie z polovice roku 2015 nebolo ukončených približne 1 090 konaní o nesplnení povinnosti v oblasti jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby s cieľom zlepšiť transpozíciu, uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti jednotného trhu zaručila, aby administratívna koordinácia, spolupráca a presadzovanie boli prioritou na všetkých úrovniach (na úrovni EÚ, ako aj medzi členskými štátmi a národnými, miestnymi a regionálnymi orgánmi) prijatím cielených opatrení na presadzovanie práva na základe transparentných a objektívnych kritérií tak, aby sa zabezpečilo, aby sa riešili ekonomicky významné prípady neodôvodnených alebo neprimeraných prekážok; domnieva sa, že pokiaľ ide o vnútroštátne opatrenia alebo vykonávanie, včasná intervencia môže byť účinnejšia a možno vďaka nej zabezpečiť lepšie výsledky ako prostredníctvom konaní o nesplnení povinnosti; zdôrazňuje však, že ak postup včasnej intervencie neprinesie výsledky, Komisia musí použiť všetky dostupné opatrenia vrátane konaní o nesplnení povinnosti, aby zabezpečila plné vykonávanie právnych predpisov o jednotnom trhu;
66. víta zámer vytvoriť v rámci stratégie kultúru dodržiavania a trvalej nulovej tolerancie k porušovaniu ustanovení o jednotnom trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, či by sa právomoci Komisie v rámci konaní o nesplnení povinnosti nemali zosúladiť s právomocami, ktorými disponuje v rámci politiky hospodárskej súťaže;
67. vyzýva Komisiu, aby viac pomáhala členským štátom pri rozvíjaní silnej kultúry dodržiavania a presadzovania, a to aj podporovaním a rozširovaním informačného systému o vnútornom trhu (IMI),vypracúvaním plánov vykonávania pre nové významné právne predpisy, organizáciou dialógov o dodržiavaní s členskými štátmi a realizáciou kurzov odbornej prípravy pre vnútroštátnych verejných činiteľov poverených presadzovaním a podporou efektívnejšej koordinácie medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi; vyzýva členské štáty, aby sa plne zaviazali k tomu, že budú vykonávať a presadzovať právne predpisy EÚ a uplatňovať zásadu vzájomného uznávania; zdôrazňuje, že správne presadzovanie a lepšia právna regulácia sú vzhľadom na fragmentáciu jednotného trhu, obmedzovanie hospodárskej činnosti a výber spotrebiteľov kľúčové a mali by sa vzťahovať na všetky sektory hospodárskej činnosti a uplatňovať na existujúce a budúce právne predpisy;
68. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali zbytočné obmedzenia v rámci jednotného trhu, ktoré nie sú oprávnené zo závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, a aby v prípade potreby predložili nápady, ako tieto problémy prekonať, a podali o tom správu v roku 2017;
69. žiada členské štáty, aby transponovali pravidlá vnútorného trhu jednotne a dôsledne a aby v plnej miere a správne vykonávali pravidlá a právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu; zdôrazňuje, že požiadavky na dodatočné testy a registrácie, neuznávanie oprávnení a noriem, územné obmedzenia dodávok a podobné opatrenia spôsobujú spotrebiteľom aj maloobchodníkom dodatočné náklady, čím pripravujú európskych občanov o plné výhody jednotného trhu; v záujme zabezpečenia lepšej správy zároveň vyzýva Komisiu, aby uplatňovala primeranú politiku voči členským štátom, ktoré riadne neuplatňujú pravidlá pre vnútorný trh, a to v prípade potreby aj prostredníctvom konaní vo veci porušenia právnych predpisov a skrátením týchto konaní tým, že sa uplatní zrýchlený prístup;
70. poznamenáva, že na dosiahnutie jednotnejšieho vykonávania existujúcich právnych predpisov o jednotnom trhu je naliehavo potrebné dôsledné a jednotné uplatňovanie a náležité presadzovanie predpisov EÚ v kombinácii s pravidelným monitorovaním a hodnotením na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, referenčného porovnávania a výmeny najlepších postupov; pripomína preto potrebu plne a dôkladne transponovať a vykonávať európske predpisy týkajúce sa fungovania jednotného trhu vo všetkých členských štátoch;
71. vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje úsilie o identifikáciu možných porušení práva EÚ zo strany členských štátov už v ranom štádiu a aby zaujala rázny postoj proti všetkým legislatívnym opatreniam, ktoré už boli prijaté alebo sa majú prijať v národných parlamentoch a ktoré by mohli zvýšiť fragmentáciu jednotného trhu;
72. zdôrazňuje, že na zabezpečenie úspešnosti jednotného trhu je dôležitý záväzok a ochota členských štátov riadne vykonávať a uplatňovať právo Únie; vyzýva členské štáty, aby odstránili neoprávnené a neprimerané prekážky jednotného trhu a aby sa zdržali diskriminačných a protekcionistických opatrení na podporu pracovných miest, rastu a konkurencieschopnosti;
73. konštatuje, že členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu pri dobrom riadení a riadnom fungovaní jednotného trhu, a že preto musia jednotne uplatňovať proaktívnu zodpovednosť a riadenie jednotného trhu, pričom musia vytvárať nový politický impulz prostredníctvom konsolidovaných správ o stave jednotného trhu, pravidelných a tematických diskusií na zasadnutiach Rady pre konkurencieschopnosť, špecializovaných každoročných zasadnutí Európskej rady a začlenenia jednotného trhu ako piliera riadenia do európskeho semestra;
74. pripomína, že EÚ by mohla vytvoriť svoj vlastný súbor vedecky podložených nezávislých ukazovateľov o stupni integrácie jednotného trhu, ktoré by mohli byť uverejnené ako súčasť ročnej stratégie rastu, a žiada, aby predsedovia orgánov EÚ prijali strategický dokument s názvom Správa piatich predsedov s cieľom zmapovať cestu k skutočnému jednotnému trhu;
75. zdôrazňuje, že Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa musí posilniť svoje väzby s národnými parlamentmi s cieľom koordinovať a riešiť otázky týkajúce sa transpozície a vykonávania predpisov o jednotnom trhu;
76. zdôrazňuje, že treba posilniť sieť SOLVIT, a to najmä rozšírením interakcie medzi prípadmi siete SOLVIT, nástroja CHAP, projektu EÚ Pilot a siete Enterprise Europe Network s cieľom zjednodušiť širší rámec konaní EÚ o sťažnostiach, a zlepšiť informovanosť o sieti medzi občanmi a MSP a o jej praktickej úlohe pri riešení problémov s výkladom súvisiacich s jednotným trhom; domnieva sa, že údaje o problémoch, ktoré sa riešila v sieti SOLVIT, by sa mali zohľadniť, keď bude Komisia uvažovať o tom, ako určiť priority týkajúce sa opatrení v oblasti presadzovania; vyzýva Komisiu, aby posilnila úsilie zamerané na pomoc členským štátom pri riešení väčšiny problematických prípadov; vyzýva členské štáty, aby náležite vybavili a primerane umiestnili svoje vnútroštátne centrá siete SOLVIT tak, aby plnili svoju úlohu;
77. zdôrazňuje, že transparentnosť vnútroštátnych predpisov je nevyhnutným nástrojom na umožnenie cezhraničného obchodu v rámci jednotného trhu a pomáha pri identifikácii necolných prekážok obchodu; nabáda členské štáty, aby zabezpečili ľahšiu dostupnosť svojich predpisov online a vo viac ako jednom jazyku, a to v záujme zintenzívnenia obchodu, ktoré bude prínosom pre všetkých;
78. poznamenáva, že je dôležité podporovať mobilitu prostredníctvom odbornej prípravy, učňovskej prípravy, zručností a zamestnateľnosti cez programy ako Erasmus+ a EURES, ktoré poskytujú príležitosti miliónom pracovníkov v EÚ na získanie užitočných skúseností;
79. vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty náležite neuplatňujú zásadu vzájomného uznávania; očakáva, že návrh Komisie z toho hľadiska bude súčasťou posilnenia jednotného trhu s tovarom, pretože sa ním zlepší vzájomné uznávanie opatreniami na zvýšenie informovanosti, ako aj zaručením lepšieho uplatňovania a presadzovania zásady vzájomného uznávania a revíziou nariadenia o vzájomnom uznávaní s cieľom okrem iného zdokonaliť nástroje na riešenie sporov v súvislosti s nedostatočným vykonávaním alebo uplatňovaním zásady vzájomného uznávania; zdôrazňuje, že keby príslušné orgány v celej EÚ náležite uplatňovali zásadu vzájomného uznávania, podniky by sa mohli zamerať výlučne na podnikanie a podporu rastu EÚ, a nie na snahu prekonávať rôzne prekážky, ktoré im kladú členské štáty tým, že nerešpektujú vzájomné uznávanie;
80. domnieva sa tiež, že Komisia by mala byť aktívnejšia pri identifikovaní odvetví s vysokým potenciálom v oblasti cezhraničného obchodu a digitalizácie, v ktorých by sa dala uplatňovať zásada vzájomného uznávania;
81. vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako by navrhované nástroje na zber informácií o trhu fungovali a čo by bolo právnym základom pre tieto nástroje;
82. opakuje svoju výzvu na urýchlené prijatie balíka predpisov o bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom Radou a vyzýva Komisiu, aby sa v tomto smere plne angažovala vo svojej úlohe sprostredkovateľa riešení; zdôrazňuje význam poskytovania dôležitých informácií o výrobkoch určených na maloobchodný trh, najmä uvádzania krajiny pôvodu, čo je kľúčové pre ochranu spotrebiteľov a posilnenie boja proti falšovaniu;
83. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprísnili sankcie za falšovanie a aby zabezpečili plné presadzovanie právnych predpisov EÚ v tejto oblasti;
84. zdôrazňuje, že regulačné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o odlišné požiadavky na označovanie alebo kvalitu, vytvárajú zbytočné prekážky pre činnosti dodávateľov tovaru a ochranu spotrebiteľa; zdôrazňuje pridanú hodnotu environmentálneho označovania; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ktoré označenia sú nevyhnutné a ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie informovanosti spotrebiteľov a aby zvážila zavedenie povinného systému na poskytovanie kľúčových informácií pre ručne vyrábané a priemyselné výrobky, ako sa o tom uvažovalo napríklad v nábytkárskom odvetví na úrovni EÚ s cieľom poskytnúť spotrebiteľom kľúčové informácie a zabezpečiť rovnakú kvalitu výrobkov v rôznych členských štátoch; domnieva sa, že takáto iniciatíva by bola prínosom pre spotrebiteľov, priemysel a obchodné subjekty a zabezpečila by transparentnosť, primerané uznanie európskych výrobkov a harmonizované pravidlá pre subjekty na jednotnom trhu;
85. zdôrazňuje, že pokiaľ ide o jednotný trh v oblasti služieb, treba jednoznačne zlepšiť cezhraničné poskytovanie služieb a zároveň dať pozor na to, aby nedochádzalo k podpore sociálneho dumpingu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne a účinnejšie uplatňovanie smernice o službách a zároveň sa vyhli praktikám tzv. pozlacovania predpisov; víta návrh Komisie na zlepšenie oznamovania podľa smernice o službách, keďže súčasný postup je neefektívny a netransparentný; je presvedčený, že v rámci legislatívneho procesu by k oznamovaniu malo dochádzať skôr, aby zainteresované strany a členské štáty mohli včas poskytnúť spätnú väzbu a aby sa minimalizovali omeškania pri prijímaní nových právnych predpisov; súhlasí s rozšírením oznamovacieho postupu stanoveného v smernici 2015/1535 na všetky sektory, na ktoré sa daná smernica nevzťahuje; odmieta akýkoľvek návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice o službách; vyzýva Komisiu, aby odstránila záťaž pre rozdrobený bankový sektor v Európe, ktorý nerezidentom, najmä MSP, spôsobuje ťažkosti pri otváraní bankového účtu v inom členskom štáte;
86. vyzýva Komisiu, aby pracovala na zjednodušenom a normalizovanom tlačive v postupe pre cezhraničné poskytovanie služieb, aby sa znížili požiadavky pri vysielaní pracovníkov a tým sa účinnejšie zapojili MSP do vnútorného trhu;
87. zdôrazňuje, že požiadavky na primeranú reguláciu sa jasne stanovujú v článku 16 ods. 1 smernice o službách a v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie; pripomína, že to, že jeden členský štát uplatňuje menej prísne predpisy ako druhý, neznamená, že predpisy tohto druhého členského štátu sú neprimerané, a teda v rozpore s právom Európskej únie; opakuje, že predpisy, ktoré ohrozujú a brzdia cezhraničné služby alebo znižujú ich atraktívnosť, sú zlučiteľné s požiadavkami vnútorného trhu len vtedy, ak na ne existujú závažné dôvody verejného záujmu a ak sú skutočne vhodné na tento účel a nemajú nepriaznivý vplyv na slobodu poskytovania služieb viac, ako je nevyhnutné na ochranu predmetu verejného záujmu, ktorému majú slúžiť;
88. zdôrazňuje, že treba zabezpečiť dôsledné posudzovanie primeranosti regulačných požiadaviek a obmedzení uplatniteľných na služby; berie na vedomie návrh Komisie zaviesť pas služieb s cieľom uľahčiť rozvoj a mobilitu spoločností na celom jednotnom trhu v kľúčových hospodárskych odvetviach, ako sú napríklad služby pre podniky; domnieva sa, že táto iniciatíva by sa mala zameriavať na zjednodušenie administratívnych postupov pre poskytovateľov služieb, ktorí chcú pôsobiť na cezhraničnej úrovni, a na orgány a odstránenie prekážok regulačného charakteru, ktoré odrádzajú tieto spoločnosti od vstupu na trh v inom členskom štáte; žiada, aby prípadný pas služieb zaujal svoje miesto v rámci súborov horizontálnych nástrojov zameraných na podporu právnych predpisov o vnútornom trhu, ako je napríklad informačný systém o vnútornom trhu (IMI) alebo jednotné kontaktné miesta, ktoré boli stanovené smernicou o službách za jednotné administratívne rozhranie na riešenie všetkých potrebných administratívnych postupov týkajúcich sa činností v oblasti cezhraničných služieb; zdôrazňuje, že zavedenie pasu služieb nesmie viesť k oslabeniu alebo zrušeniu judikatúry stanovenej Súdnym dvorom Európskej únie, podľa ktorej zo závažných dôvodov verejného záujmu možno legitimizovať predpisy obmedzujúce cezhraničný pohyb služieb; zdôrazňuje však, že keby sa smernica o službách riadne vykonávala a presadzovala, pas služieb by bol nadbytočný; zdôrazňuje, že sa to nesmie spájať so zavedením zásady krajiny pôvodu;
89. víta dôrazné zameranie na úlohu, ktorú služby zohrávajú na jednotnom trhu, a zabezpečovanie toho, aby odborníci a spoločnosti poskytujúce služby, najmä maloobchodníci, neboli uzavretí v rámci svojich vnútroštátnych trhov; zdôrazňuje, že ďalšie rozšírenie odborných systémov a systémov pasov služieb bude nevyhnutné na zamedzenie zbytočnej byrokracii medzi členskými štátmi, ktorá bráni našim občanom pracovať a obchodovať na cezhraničnej úrovni;
90. pripomína, že je dôležité odstrániť prekážky (a to aj jazykové a administratívne prekážky a prekážky spojené s nedostatkom informácií), ktoré obmedzujú podnikateľský potenciál cezhraničného internetového obchodu a oslabujú dôveru spotrebiteľov v jednotný trh; zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť prevádzkové obmedzenia vykonávania maloobchodných činností, ako je napríklad upravovanie otváracích hodín obchodov, selektívne dane špecifické pre maloobchod a neprimeraná požiadavka poskytnutia informácií spoločnosťami;
91. uznáva kompetenciu miestnych orgánov, pokiaľ ide o územné plánovanie; zdôrazňuje však, že územné plánovanie by nemalo slúžiť ako zámienka na obchádzanie práva na slobodu usadiť sa; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť náležitého presadzovania smernice o službách; naliehavo vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky brániace voľnému pohybu a otvorili svoje trhy s cieľom podnietiť konkurencieschopnosť a podporiť rozmanitosť predajní, čo má zásadný význam pre to, aby si nákupné zóny, najmä v centrách miest, uchovali svoju príťažlivosť;
92. zdôrazňuje, že sektor maloobchodu a veľkoobchodu predstavuje najväčšie podnikateľské odvetvie v Európe; odstraňovanie zbytočných regulačných administratívnych a praktických prekážok pre maloobchodné podniky považuje za prioritu;
93. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby maloobchodnému sektoru prikladali najväčší politický význam ako pilieru jednotného trhu vrátane digitálneho jednotného trhu a aby odstránili regulačné, administratívne a praktické prekážky, ktoré bránia podnikom v začatí podnikania, rozvoji a kontinuite a sťažujú maloobchodníkom plné využívanie vnútorného trhu; domnieva sa, že právne predpisy o maloobchodnom trhu by sa mali zakladať na dôkazoch a zohľadňovať potreby odvetvia;
94. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali zbytočné obmedzenia pre maloobchodné prevádzky na jednotnom trhu, ktoré nie sú oprávnené zo závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, a aby v prípade potreby predložili návrhy na prekonanie týchto problémov a podali o tom správu na jar 2017;
95. pokiaľ ide o sektor odborných služieb, zastáva názor, že rôzne prístupy k regulácii sami osebe nepredstavujú prekážku v prehlbovaní vnútorného trhu; zdôrazňuje, že predpisy o prístupe k povolaniam a o výkone povolaní môžu byť nevyhnutné na ochranu verejného záujmu a na ochranu spotrebiteľa a ich hodnotenie má zmysel len vo vnútroštátnom kontexte;
96. súhlasí s Komisiou, že mnohé predpisy členských štátov o prístupe k regulovaným povolaniam a o vykonávaní týchto povolaní nie sú primerané požiadavkám a vytvárajú prekážky, ktoré obmedzujú prístup k týmto povolaniam;
97. domnieva sa, že cezhraničné poskytovanie služieb na dočasnom základe vrátane profesionálnych služieb by sa malo považovať za kľúčový prvok vnútorného trhu, keďže vytvára pracovné miesta a poskytuje vysokokvalitné výrobky a služby občanom EÚ; vzhľadom na rôzne hospodárske, geografické a sociálne pomery vo všetkých členských štátoch preto považuje pravidelné usmerňovanie za užitočný nástroj pre členské štáty;
98. víta skutočnosť, že na základe nedávnej stratégie pre jednotný trh sa opäť sústreďuje pozornosť na regulované a slobodné povolania v Európe, ktoré predstavujú dôležitý faktor pre rast a zamestnanosť na jednotnom trhu; vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné opatrenia na realizáciu odporúčaní pracovnej skupiny Komisie týkajúcich sa akčných línií pre podporu podnikania slobodných povolaní;
99. víta legislatívny návrh Komisie na riešenie regulačných prekážok, ktoré obmedzujú prístup k istým povolaniam, ako dôležitý krok v otváraní jednotného trhu a podpore rastu zamestnanosti;
100. podporuje iniciatívu Komisie preskúmať regulované povolania, ale poukazuje na to, že každý takýto postup by mal zachovať normy vysokej kvality v oblasti zamestnanosti a služieb, riadnych kvalifikácií a bezpečnosti spotrebiteľov;
101. vyjadruje presvedčenie, že bez konkurencieschopných profesionálnych a podnikateľských služieb v rámci celej EÚ môžu mať podniky ťažkosti zostať konkurencieschopné a udržať a vytvárať pracovné miesta;
102. zdôrazňuje, že neefektívne doručovacie služby, najmä pokiaľ ide o doručovanie na poslednom úseku, predstavuje zásadnú prekážku v cezhraničnom predaji v EÚ; zdôrazňuje, že prístupné, cenovo dostupné, efektívne a vysokokvalitné doručovacie služby sú základným predpokladom toho, aby sa jednotnému trhu darilo; žiada Komisiu, aby predložila komplexný akčný plán pre doručovanie balíkov a aby vymedzila ciele, ktoré sa majú na tomto trhu dosiahnuť do konca roka 2020; vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na odstraňovanie prekážok, na ktoré prevádzkovatelia narážajú pri cezhraničnom doručovaní;
103. žiada Komisiu, aby sa spoločne s členskými štátmi pokúsila zjednodušiť a urýchliť postupy uznávania odborných kvalifikácií, okrem iného tým, že uľahčí a podporí zavedenie spoločných rámcov odbornej prípravy, pričom bude v plnej miere dodržiavať zásadu subsidiarity; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti IKT a STEM s cieľom vybaviť súčasnú a budúcu pracovnú silu náležitými elektronickými zručnosťami;
104. víta skutočnosť, že stratégia sa týka vysokej úrovne nezamestnanosti v celej EÚ, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa v nej neuvádzajú konkrétne kroky a opatrenia, ktoré by mohli ľuďom pomôcť nájsť si zamestnanie, ako je napríklad zlepšovanie noriem v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, plnenie cieľov celoživotného vzdelávania a riešenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a kvalifikáciami pracovníkov a odborníkov; domnieva sa, že je zjavné, že z dôvodu digitalizácie rôznych priemyselných odvetví sa jednotný trh rýchlo mení, a že nové pracovné miesta si budú vyžadovať rôzne súbory zručností a kvalifikácií;
105. nesúhlasí s tým, že Komisia v rámci stratégie pre jednotný trh neprijala žiadne osobitné opatrenia na riešenie potrieb ľudí a spotrebiteľov so zdravotným postihnutím, starších ľudí a ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach a vzdialených regiónoch;
106. považuje zásadu rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, ktorú presadzuje predseda Komisie Juncker, za dôležitý nástroj boja proti narúšaniu trhu;
Spravodlivejší jednotný trh
107. zdôrazňuje, že skutočný jednotný trh by mal občanom, spotrebiteľom a podnikom poskytovať výhody a ochranu z hľadiska lepšej kvality, väčšej rozmanitosti a, primeraných cien a bezpečnosti tovarov a služieb; zdôrazňuje, že neoprávnená diskriminácia príjemcov služieb (spotrebiteľov a podnikateľov) na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska, ktorá nevychádza zo žiadnych objektívnych a overiteľných kritérií, nie je v rámci jednotného trhu prijateľná ani v online, ani v offline prostredí; domnieva sa však, že nie je reálne zaviesť povinnosť spoločností predávať do celej EÚ;
108. vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na riešenie neoprávneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie zo strany prevádzkovateľov na trhu; vyzýva Komisiu, aby stanovila účinné kritériá na posúdenie neoprávneného charakteru geografického blokovania; zdôrazňuje, že každý takýto návrh musí dodržiavať základnú zásadu slobody obchodu; zdôrazňuje tiež, že návrh Komisie by mal zohľadňovať zásadu proporcionality, najmä pre malé podniky a mikropodniky; poznamenáva, že prevádzkovatelia na trhu sa niekedy musia zapojiť do výberu trhu, aby dokázali fungovať v rámci trhových podmienok;
109. súhlasí s tým, že pri nakupovaní tovarov a služieb na jednotnom trhu spotrebitelia potrebujú transparentné informácie a súbor moderných a spoľahlivých práv na ochranu ich záujmov; zastáva názor, že akýmkoľvek preskúmaním, zlúčením alebo konsolidáciou smerníc v oblasti spotrebiteľského práva by sa mala zabezpečiť skutočne vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov a ich vymáhateľných práv, pričom by sa mali uznávať najlepšie postupy z vnútroštátnych právnych predpisov;
110. vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasné právne neistoty, ktoré postihujú spotrebiteľov, a aby ich v prípade potreby odstránila objasneniami a doplneniami právneho rámca pre práva spotrebiteľov; pripomína svoj záväzok k zásade flexibilnej harmonizácie v prípade akýchkoľvek navrhnutých právnych predpisov EÚ týkajúcich sa spotrebiteľov a že úplná harmonizácia sa bude uplatňovať len vtedy, ak sa ňou stanoví veľmi vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa a zabezpečia sa jasné prínosy pre spotrebiteľov;
111. zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva predstavujú rôznorodosť obchodných modelov, čo je kľúčové pre vysoko konkurencieschopný a spravodlivejší jednotný trh; vyzýva Komisiu, aby začlenila sociálne hospodárstvo do svojich politík v oblasti jednotného trhu a aby vypracovala európsky akčný plán pre podniky sociálneho hospodárstva s cieľom uvoľniť plný potenciál pre udržateľný a inkluzívny rast;
Závery
112. vyzýva Komisiu, aby plánované legislatívne návrhy a iniciatívy urýchlene predložila zákonodarcom po zohľadnení vyššie uvedených návrhov, vhodných konzultáciách so zainteresovanými stranami a hodnoteniach vplyvu s cieľom zabezpečiť, aby sa mohli prijať včas;
°
° °
113. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.
- [1] Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2015)0069.
- [3] Prijaté texty, P7_TA(2013)0580.
- [4] Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.
- [5] Prijaté texty, P7_TA(2014)0012.
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Dobudovanie jednotného trhu vždy bolo a aj naďalej zostáva hlavnou politickou prioritou v rámci procesu európskej integrácie.
V uplynulých rokoch sa prostredie zásadne zmenilo. Výzvy, pred ktorými stojíme, sú čoraz náročnejšie a výrazne vplývajú na vnútorný trh: na jednej strane je rastúca nezamestnanosť, ktorá postihuje občanov EÚ, najmä mladých ľudí, a súčasné oslabovanie podnikateľského prostredia a konkurencieschopnosti, a na druhej strane problém prisťahovalectva.
V predchádzajúcich rokoch, počas funkčného obdobia Komisie vedenej predsedom Barrosom, sa dosiahol pokrok v mnohých veľmi dôležitých oblastiach.
Súčasná situácia si však vyžaduje pragmatickejší a rozhodnejší prístup. Junckerova Komisia v krátkom čase už prijala významné a ambiciózne opatrenia, ako sú Investičný plán pre Európu, európska energetická únia, Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe a únia kapitálových trhov.
Vo vzťahu k týmto iniciatívam je stratégia s názvom Modernizácia jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky doplnkovým a nadväzujúcim nástrojom. Stačí totiž plynulo a efektívne pokračovať v práci.
V oznámení je navrhnutých niekoľko zaujímavých opatrení, napríklad: akčný plán v oblasti DPH, legislatívny návrh týkajúci sa platobnej neschopnosti podnikov, služobný pas a legislatívna iniciatíva zameraná na zamedzenie diskriminácii, ktorá poškodzuje spotrebiteľa a je založená na štátnej príslušnosti alebo na mieste pobytu.
Tieto konkrétne opatrenia budú mať nepochybne priamy vplyv a tiež pákový efekt na trh a na posilnenie ochrany spotrebiteľa.
Spravodajkyňa zastáva názor, že Parlament môže významne prispieť k tomu, aby bola stratégia pre jednotný trh ambicióznejšia, a to návrhmi v jednotlivých oblastiach a sústredením úsilia na vytvorenie modernejšieho a inovatívnejšieho, silnejšieho a spravodlivejšieho jednotného trhu.
Politickými prioritami, ktoré treba presadzovať, sú na jednej strane posilnenie konkurencieschopnosti podnikov (s dôsledkom nárastu zamestnanosti), zlepšenie presadzovania predpisov, lepšia právna regulácia a posilnenie ochrany spotrebiteľa.
Existujúce podniky by sa mali stať konkurencieschopnejšie modernizáciou obchodných modelov, znížením daňových a administratívnych prekážok a zjednodušením podmienok vstupu na trhy iných členských štátov. Okrem toho treba prilákať na jednotný európsky trh nové zahraničné podniky a súkromné investície a podporovať vytváranie nového hospodárskeho a podnikateľského prostredia, najmä začínajúcich podnikov, mikropodnikov a malých a stredných podnikov, zhodnotiť ich inovačný charakter a uľahčiť im prístup k úverom a k ľahšiemu a efektívnejšiemu financovania zo strany EÚ. Pri odhaľovaní a odstraňovaní prekážok pre inovácie môže pomôcť najmä platforma REFIT a posilnenie systému siete vyslancov MSP môže zlepšiť ochranu MSP a koordináciu vnútroštátnych politík na úrovni EÚ.
Je chvályhodné, že bol avizovaný legislatívny návrh týkajúci sa platobnej neschopnosti a skorej reštrukturalizácie. Je nutné požadovať lepšie uplatňovanie smernice o oneskorených platbách (Late Payment) na vnútroštátnej úrovni. Je skutočne neprijateľné, aby podniky, voči ktorým majú dlh orgány verejnej správy, ktoré nedodržiavajú platobné podmienky stanovené smernicou, krachovali alebo mali problémy. Okrem riadneho presadzovania smernice by preto bolo vhodné posúdiť aj mechanizmy poskytovania náhrad.
Smernica o službách zostáva aj naďalej dôležitou prioritou. Komisia by mala zabezpečiť prísnejšiu kontrolu jej transpozície zo strany členských štátov, zamedziť pridávaniu povinností nad rámec požiadaviek EÚ pri transpozícii právnych predpisov EÚ (tzv. gold-plating) a zlepšiť postup oznamovania.
Základným všeobecným cieľom, ktorý sa týka všetkých právnych predpisov, je však aj naďalej lepšia právna regulácia a presadzovanie právnych predpisov.
Hospodárstvo spoločného využívania zdrojov môže prispieť k posilneniu rastu a vytváraniu pracovných miest, ale je nevyhnutné stanoviť, že na rovnaké služby sa budú uplatňovať rovnaké predpisy tak, aby nedochádzalo k fragmentácii a nevznikali prekážky rozvoja nových obchodných modelov.
Európsky patent s jednotným účinkom predstavuje významný krok vpred z hľadiska ochrany duševného vlastníctva, pričom sa musí zlepšiť vzájomný vzťah so systémami národných patentov a s dodatkovými ochrannými osvedčeniami. Zároveň by sa však mohli stanoviť opatrenia na uľahčenie využívania európskeho patentu s jednotným účinkom mikropodnikmi a MSP, ktoré ho chcú využívať pre svoje inovatívne výrobky.
Jednotný trh EÚ potrebuje normy dohľadu nad trhom, ktoré budú vhodnejšie na svoj účel. Preto treba vyzvať a prijatie rozhodnutia o budúcnosti legislatívneho balíka, ktorý je v súčasnosti blokovaný v Rade. Normy označovania pôvodu výrobku sú dôležité aj pre ochranu spotrebiteľa.
V neposlednom rade treba potrebné posilniť systém SOLVIT s cieľom skvalitniť výklad právnych predpisov a vyriešiť problémy spojené s jednotným trhom.
MENŠINOVÉ STANOVISKO
predložené v súlade s článkom 56 ods. 3 rokovacieho poriadku
João Pimenta Lopes
Mechanizmami, akým je jednotný trh, sa zvýraznili rozklad zvrchovaných nástrojov hospodárskej regulácie, hospodárska dominantnosť, rozdiely a nerovnomerný vývoj a podporuje sa nimi vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, ako aj presuny ziskov do daňových rajov, privatizácia, deregulácia obchodných vzťahov a sústredenie kapitálu. Jednotný trh zatienil veľmi vyzdvihované pojmy ako zbližovanie, spolupráca a solidarita a poslúžil na prehĺbenie neoliberalizmu.
Jednotný trh a konkurencieschopnosť sa používajú ako argumenty na zdôvodnenie útokov na práva pracovníkov, sociálnej nerovnosti, ospravedlnenie deregulácie pracovného trhu, znižovania miezd a čoraz neistejšieho zamestnania, pričom spravodlivejšie, výraznejšie prerozdeľujúce daňové politiky stroskotali alebo boli zmarené.
Uvádzajúc obavy ako nedostatočný rast, vysoká miera nezamestnanosti, finančné ťažkosti, ktorým čelia MSP, a veľmi nízka úroveň investícií, Komisia teraz nanovo preskupuje svoje predchádzajúce politiky a vypracovala stratégiu jednotného trhu. Na rozdiel od väčšiny dôrazne odmietame túto stratégiu. Poslúži kapitalistickým cieľom, pričom sa ďalej prehĺbi koncentrácia bohatstva medzi hlavnými hospodárskymi veľmocami a skupinami a deregulácia, liberalizácia a vykorisťovanie sa stanú normou v hospodárstvach členských štátov s pre ľud a zamestnancov v Európe sa zavedie jednotný spoločensko-hospodársky model, ktorý bude v rozpore s ich záujmami, právami a oprávnenými očakávaniami.
STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (19.4.2016)
pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
o stratégii pre jednotný trh
(2015/2354(INI))
Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ulrike Trebesius
NÁVRHY
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:
- so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),
- so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe,[1]
- so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu,[2]
A. keďže hospodárske dôsledky finančnej krízy sú ešte stále citeľné a HDP je vo viacerých členských štátoch stále pod úrovňou z roku 2008;
B. keďže jednotný trh je príznačný pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti; keďže v dôsledku finančnej krízy počet nezamestnaných vzrástol o vyše 6 miliónov ľudí; keďže koncom roka 2015 bolo v Únii vyše 22 miliónov ľudí bez práce;
C. keďže z politík na zníženie pracovných, sociálnych a environmentálnych štandardov a štandardov ochrany spotrebiteľa vyplývajú preteky ku dnu, a tým prispievajú k narúšaniu spravodlivej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu;
1. berie na vedomie stratégiu pre jednotný trh, ktorá by mohla ponúknuť možnosti pracovníkom, podnikom a spotrebiteľov na oživenie hospodárstva jednotlivých členských štátov EÚ tým, že sa otvoria hranice a odstránia prekážky voľného pohybu tovaru a služieb;
2. konštatuje, že dobrá právna regulácia môže priniesť úžitok rovnako podnikom i pracovníkom a môže pomôcť k hospodárskemu rastu a kvalitnému zamestnaniu na jednotnom trhu; berie na vedomie program lepšej právnej regulácie Komisie, ktorý zahŕňa silnejšie zapojenie zúčastnených strán napríklad cez platformu REFIT a posilnené posúdenia vplyvu; zdôrazňuje, že je potrebné posudzovať nielen krátkodobé účinky, ale aj dlhodobú hodnotu právnych predpisov a dôsledky absencie právnej úpravy; vyjadruje presvedčenie, že lepšie, účinnejšie a jednoduchšie právne predpisy znížia administratívnu záťaž a podnietia rast a tvorbu pracovných miest a súčasne zabezpečia vysokých štandard ochrany spotrebiteľov, zamestnancov, zdravia a životného prostredia;
3. poznamenáva, že vytvorenie vnútorného trhu, na ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, je základným cieľom Únie;
4. poznamenáva, že je dôležité podporovať mobilitu prostredníctvom odbornej prípravy, učňovskej prípravy, zručností a zamestnateľnosti cez programy ako Erasmus + a EURES, ktoré poskytujú príležitosti miliónom pracovníkov v EÚ na získanie užitočných skúseností;
5. zdôrazňuje, že stratégia pre jednotný trh musí zohľadňovať sociálny rozmer jednotného trhu v súlade s článkom 3 ZEÚ a článkom 9 ZFEÚ a zahŕňať návrhy, ako bojovať proti nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu; zdôrazňuje, že v stratégii pre jednotný trh sa musí klásť väčší dôraz na boj proti nezamestnanosti a konkrétne proti dlhodobej nezamestnanosti, nezamestnanosti mladých ľudí a ľudí nad 50 rokov a na podporu sociálnej súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere preskúmala svoju stratégiu;
6. zdôrazňuje, že v stratégii pre jednotný trh nesmie ignorovať potenciál odvetvia priemyslu s ohľadom na udržateľný rast a tvorbu kvalitných pracovných miest v Európe;
7. vyjadruje presvedčenie, že ak sa majú zabezpečiť ciele jednotného trhu a vytvoriť rast a pracovné miesta, EÚ musí podnietiť konkurencieschopnosť v súlade s usmerneniami ustanovenými vo vyhlásení Európskej rady o konkurencieschopnosti;
8. domnieva sa, že vnútorný dopyt –a najmä zlepšenie kúpnej sily, prijatie inovatívnych opatrení a investície do zeleného hospodárstva – sú rozhodujúce na uvoľnenie plného potenciálu jednotného trhu a podporu udržateľného rastu;
9. domnieva sa, že prekážky, ktoré bránia podnikaniu naprieč hranicami, môžu spomaliť rast a tvorbu pracovných miest; preto žiada dôkladnú analýzu tejto otázky na základe jednotlivých prípadov; zdôrazňuje, že členské štáty majú právo regulovať služby a profesie v súlade so svojimi cieľmi sociálnej politiky; podporuje v hraničných oblastiach vytváranie cezhraničných partnerstiev EURES, ktoré hrajú kľúčovú úlohu pri rozvoji skutočného európskeho trhu práce;
10. pripomína svoju správu z roku 2014 o účinných pracovných inšpekciách, ktorá zdôrazňuje význam pracovných inšpektorátov pri prechádzaní narúšaniu jednotného trhu; žiada jasné predpisy EÚ týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala v spolupráci s členskými štátmi štúdiu o potenciálnej pridanej hodnoty zavedenia európskeho inšpektorátu práce a európskej karty sociálneho zabezpečenia;
11. vyjadruje presvedčenie, že bez konkurencieschopných profesionálnych a podnikateľských služieb v rámci celej EÚ môžu mať podniky ťažkosti zostať konkurencieschopné a udržať a vytvárať pracovné miesta;
12. pripomína, že politika v oblasti hospodárskej súťaže je presadzovaná na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že nekalá hospodárska súťaž na jednotnom trhu nepriaznivo ovplyvňuje podniky, ktoré dodržiavajú právne predpisy, najmä MSP; vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi, aby prijala rozhodné opatrenia na riešenie nekalej súťaže, ktorá je založená napríklad na obchádzaní sociálneho, daňového alebo pracovného práva;
13. považuje zásadu rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, ktorú presadzuje predseda Komisie Juncker, za dôležitý nástroj boja proti narúšaniu trhu;
14. pripomína, že všetci pracovníci na jednotnom trhu musia mať právo požívať čo možno najvyššiu úroveň ochrany, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci nezávisle od veľkosti podniku, ktorý ich zamestnáva, miesta zamestnania či pracovnej zmluvy;
15. žiada členské štáty, aby zriadili štruktúry na poskytovanie poradenstva a pomoci cezhraničným pracovníkom, pokiaľ ide o hospodárske a sociálne dôsledky práce v inom členskom štáte;
16. konštatuje, že prehĺbenie jednotného trhu a jednotného digitálneho trhu môže priniesť nové možnosti a výzvy v podobe kvalifikácií, nových foriem zamestnávania, finančných štruktúr, sociálnej ochrany, zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorými sa bude potrebné zaoberať a ktoré musia byť prínosné pre podniky i spotrebiteľov;
17. vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii pre jednotný trh sa nevenuje osobitná pozornosť vyrovnávaniu nesúladu ponuky zručností a dopytu, ktorý je naďalej prekážkou brániacou rastu a rozvoju európskeho jednotného trhu; so znepokojením konštatuje, že 40 % – 47 % populácie v EÚ má nedostatočné digitálne zručnosti a že dopyt po digitálne zručných zamestnancoch rastie o 4 % ročne, zatiaľ čo verejné výdavky na vzdelávanie zaznamenali pokles o 3,2 % od roku 2010, čo predstavuje hrozbu pre konkurenčné postavenie EÚ v strednodobom horizonte a zamestnateľnosť jej pracovnej sily; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby investovali do digitálneho vzdelávania a zručností;
18. berie na vedomie potenciál a výzvy kolaboratívneho hospodárstva pri vytváraní pracovných príležitostí a inkluzívnejšieho trhu práce; vyzýva Komisiu, aby v blízkej budúcnosti uverejnila usmernenia k spôsobu, akým sa právne predpisy EÚ uplatňujú na rôzne typy kolaboratívneho hospodárstva, aby sa odstránila regulačná neistota; zdôrazňuje, že kolaboratívne hospodárstvo nesmi viesť k vyhýbaniu sa daniam a sociálnym príspevkom ani k nedodržiavaniu predpisov v oblasti práce a sociálnych vecí; berie na vedomie, že je potrebné prispôsobiť a modernizovať právne predpisy, aby sa dosiahol plný potenciál kolaboratívneho hospodárstva, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili potrebu rámca, na najvhodnejšej úrovni, ktorý vyplní akékoľvek potenciálne regulačné medzery a zabráni zvýšeniu neistého zamestnania a fiktívnej samostatne zárobkovej činnosti;
19. víta úmysel Komisie vydať pokyny ku kolaboratívnemu hospodárstvu, ktoré poskytnú veľmi potrebnú právnu istotu v mnohých oblastiach, ako sú zdravotné a bezpečnostné normy, sociálne zabezpečenie a ochrana zamestnania;
20. berie na vedomie ciele balíka opatrení v oblasti mobility pracovných síl s cieľom prispieť k hlbšiemu a spravodlivejšiemu jednotnému trhu; zdôrazňuje, však, že je dôležité zabezpečiť, aby opatrenia obsiahnuté v tomto balíku boli primerané a aby zohľadňovali dôsledky veľkej mobility smerujúcej do určitých regiónov;
21. domnieva sa, že stratégia pre jednotný trh môže poskytnúť nové príležitosti malým a stredným podnikom, ktoré sú chrbticou hospodárstiev EÚ, mikropodnikom a inovatívnym začínajúcim podnikom; je presvedčený, že priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré sa dosiahne zdokonalením rámcov súkromného rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky, uľahčením prístupu k financovaniu, vytvorením vhodných právnych predpisov a úplným uplatňovaním zásady „najskôr myslieť v malom“ v rámci jednotného trhu, by mohlo podporiť rast a tvorbu pracovných miest;
22. nazdáva sa, že osobitná pozornosť sa musí venovať vypracovaniu efektívnych a transparentných administratívnych požiadaviek pre podniky; žiada zriadiť jednotné kontaktné miesta v členských štátoch na podporu malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov napríklad zjednodušením požiadaviek DPH;
23. zdôrazňuje podporu zo strany Komisie duálnych systémov vzdelávania, čo popri osobnostnom rozvoji môže prispieť k zbližovaniu schopností a kvalifikácií európskych pracovníkov so skutočnými potrebami trhu práce; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby stratégia pre jednotný trh nijako neohrozovala duálne systémy vzdelávania a súčasne zaistila kvalitu učňovského vzdelávania a najmä ochranu pracovných miest; zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov vo vývoji duálnych systémov vzdelávania; domnieva sa, že hoci duálny vzdelávací systém používaný v jednom členskom štáte, sa nemôže jednoducho skopírovať v inom členskom štáte, mal by byť európsky dôraz na silnú koreláciu medzi duálnym vzdelávaním a zamestnanosťou mladých ľudí;
24. konštatuje, že trh služieb je aj naďalej roztrieštený; žiada Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie smernice o službách v členských štátoch a uskutočnila potrebné reformy, ktorými sa odstránia prekážky v odvetví služieb prijatím cieleného prístupu pre konkrétne odvetvie bez toho, aby sa znížili normy ochrany spotrebiteľov, zamestnancov, zdravia a životného prostredia, ako aj prípadne systémy pracovnoprávnych vzťahov v hosťovských členských štátoch; poukazuje na to, že nedostatočné presadzovanie existujúcich pravidiel obmedzuje príležitosti podnikov a bráni tvorbe pracovných miest; zdôrazňuje, že hodnotenia dokazujú, že keď sú administratívne prekážky menšie, vzniká viac podnikov, a tým sa posilňuje potenciál tvorby pracovných miest;
25. víta legislatívny návrh Komisie na riešenie regulačných prekážok, ktoré obmedzujú prístup k istým povolaniam, ako dôležitý krok v otváraní jednotného trhu a podpore rastu zamestnanosti;
26. vyzýva Komisiu, aby pracovala na zjednodušenom a normalizovanom tlačive v postupe pre cezhraničné poskytovanie služieb, aby sa znížili požiadavky pri vysielaní pracovníkov a tým sa účinnejšie zapojili MSP do vnútorného trhu;
27. vyjadruje presvedčenie, že kľúčom k splneniu cieľov stratégie pre jednotný trh je zníženie administratívnej záťaže a nákladov na zabezpečeniu súladu s právnymi predpismi pre podniky, najmä pre malé a stredné podniky, a zrušenie zbytočných právnych predpisov, spolu s ďalším zabezpečovaním vysokých štandardov ochrany spotrebiteľov, zamestnancov, zdravia a životného prostredia;
28. v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné účinne zvýšiť poskytovanie informácií o fondoch EÚ, ktoré sú k dispozícii malým a stredným podnikom, mikropodnikom a inovatívnym začínajúcim podnikom; ďalej pripomína, že na zaručenie toho, aby sa fondy EÚ využívali kvalitne, je nevyhnutné zaviesť systém dohľadu a monitorovania tohto využívania;
29. žiada Komisiu, aby sa spoločne s členskými štátmi pokúsila zjednodušiť a urýchliť postupy uznávania odborných kvalifikácií, okrem iného tým, že uľahčí a podporí zavedenie spoločných rámcov odbornej prípravy, pričom bude v plnej miere dodržiavať zásadu subsidiarity; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti IKT a STEM s cieľom vybaviť súčasnú a budúcu pracovnú silu náležitými elektronickými zručnosťami;
30. podporuje opatrenia na preklenutie medzier v právnych predpisoch EÚ v oblasti boja proti diskriminácii v zamestnaní, najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím; okrem toho podporuje bezodkladné vykonávanie smernice Rady 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní;
31. berie na vedomie návrh Komisie na zavedenie pasu služieb pre podniky, ktorého cieľom je ďalej podporiť voľný pohyb služieb; domnieva sa, že takýmto pasom by nemali byť dotknuté právomoci hosťovského členského štátu zabezpečiť účinné presadzovanie a kontrolu vnútroštátnych a európskych právnych predpisov v oblasti zamestnania; vyjadruje silné obavy z možného zneužitia takéhoto nástroja v tomto ohľade a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila komplexné posúdenie regulačného vplyvu návrhu, aby bolo možné posúdiť jeho príležitosti a riziká;
32. žiada členské štáty, aby využili možnosť zavedenia sociálnych požiadaviek v rámci verejného obstarávania;
33. žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali tvorbu pracovných miest v kolaboratívnej ekonomike tým, že upravia a zmodernizujú právne predpisy, zabránia právnej nejasnosti, v ktorej sa oslabujú existujúce povinnosti v oblasti daňového práva, pracovného práva a regulácie, ako aj práva spotrebiteľov, a pripravili regulačný rámec, ktorý umožní podnikateľom rozvíjať sa, inovovať a vytvárať pracovné miesta; ďalej žiada Komisiu, aby popri tom presadzovala konkrétnu podporu podnikateľov v kolaboratívnej ekonomike na pomoc dosiahnutiu cieľov rastu, inovácií a tvorby nových pracovných miest;
34. víta zavedenie platformy proti nelegálnej práci a vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby sa do nej plne zapojili s cieľom účinnejšieho boja proti nelegálnej práci a fiktívnej samostatne zárobkovej činnosti;
35. trvá na tom, že ak sa majú využiť príležitosti, ktoré prináša digitalizácia pracovných miest, je potrebné vytvoriť flexibilné úpravy pracovného času, stabilné pracovné podmienky, sociálnu ochranu a uľahčiť tzv. inteligentnú prácu (smart working) na zlepšenie produktivity a zosúladenie pracovného a rodinného života; zdôrazňuje význam budovania digitálnej infraštruktúry, ktorá vidieckym oblastiam umožní využívať rôzne príležitosti poskytované digitálnou agendou, najmä pokiaľ ide o prácu na diaľku;
36. opakuje svoj rozhodný nesúhlas so súčasným návrhom Komisie na smernicu o spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom;
37. zdôrazňuje dôležitosť pevných a nezávislých sociálnych partnerov a účinného sociálneho dialógu; zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť podľa potreby sociálnych partnerov do spolupráce na prípadných vnútroštátnych reformách v oblasti regulovaných povolaní;
38. zdôrazňuje, že je dôležité viesť sociálny dialóg, pokiaľ ide o príležitosti a zmeny, ktoré jednotný trh prináša z hľadiska zamestnanosti.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
|
Dátum prijatia |
19.4.2016 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania |
+: –: 0: |
43 8 3 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Morten Løkkegaard, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Maria Arena, Georges Bach, Lynn Boylan, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Csaba Sógor, Monika Vana, Kosma Złotowski |
||||
|
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní |
John Stuart Agnew, Sylvie Goddyn |
||||
- [1] Prijaté texty, P7_TA(2014)0012.
- [2] Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.
VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
|
Dátum prijatia |
21.4.2016 |
|
|
|
|
|
Výsledok záverečného hlasovania: |
+: –: 0: |
34 3 1 |
|||
|
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Dita Charanzová, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Antanas Guoga, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Marlene Mizzi, Robert Rochefort, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo |
||||
|
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní |
Lucy Anderson, Birgit Collin-Langen, Edward Czesak, João Pimenta Lopes, Julia Reda, Dariusz Rosati, Lambert van Nistelrooij, Sabine Verheyen, Kerstin Westphal |
||||
|
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní |
Georg Mayer |
||||