Postup : 2015/0136(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0190/2016

Predkladané texty :

A8-0190/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 08/06/2016 - 12.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0260

PREDBEŽNÁ SPRÁVA     
PDF 529kWORD 105k
30.5.2016
PE 580.548v02-00 A8-0190/2016

o návrhu rozhodnutia Rady o ratifikácii zo strany členských štátov Protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori a o ich pristúpení k nemu v mene Únie v súvislosti s aspektmi týkajúcimi sa justičnej spolupráce v občianskych veciach

(14112/2015 – C8-0409/2015 – 2015/0136(NLE))

Výbor pre právne veci

Spravodajca: Pavel Svoboda

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o ratifikácii zo strany členských štátov Protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori a o ich pristúpení k nemu v mene Únie v súvislosti s aspektmi týkajúcimi sa justičnej spolupráce v občianskych veciach

(14112/2015 – C8-0409/2015 – 2015/0136(NLE))

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (14112/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 81 a článkom 218 ods. 6 písm. a) bod v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0409/2015),

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Protokol č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k zmluvám(1),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014(2),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 („Dohovor HNS z roku 1996“),

–  so zreteľom na Protokol z roku 2010 k Dohovoru HNS z roku 1996 („Dohovor HNS z roku 2010“),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2015)0305),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/971/ES z 18. novembra 2002, ktorým sa členské štáty v záujme Spoločenstva splnomocňujú k ratifikácii alebo pristúpeniu k Dohovoru HNS z roku 1996(3),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať v záujme Európskeho spoločenstva Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 („Dohovor HNS“) (COM(2001)674),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach („prepracované znenie nariadenia Brusel I“)(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie k zápisnici Výboru stálych predstaviteľov a Rady z 20. novembra a z 8. decembra 2015(5),

–  so zreteľom na dokument z 18. septembra 2015 vydaný odvetvím lodnej dopravy, v ktorom sa členské štáty naliehavo žiadajú, aby v súlade s prístupom, ktorý navrhla Komisia, čo najskôr ratifikovali Protokol z roku 2010 k Dohovoru HNS a pristúpili k nemu(6),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na predbežnú správu Výboru pre právne veci (A8-0190/2016),

A.  keďže cieľom Dohovoru HNS z roku 2010 je zabezpečiť zodpovednosť a úhradu primeranej, včasnej a účinnej náhrady za stratu alebo škodu, ktorú utrpeli osoby, majetok alebo životné prostredie v dôsledku prepravy nebezpečných a škodlivých látok na mori, prostredníctvom špecializovaného medzinárodného kompenzačného fondu HNS;

B.  keďže medzi základné zásady dohovorov Medzinárodnej námornej organizácie vrátane Dohovoru HNS z roku 2010 patria objektívna zodpovednosť majiteľa lode, povinné poistenie na pokrytie škôd spôsobených tretím stranám, nárok uplatniť svoje práva priamo proti poisťovateľovi v prípade osôb, ktoré utrpeli škody, obmedzenie zodpovednosti a v prípade ropy a nebezpečných a škodlivých látok osobitný kompenzačný fond, ktorý zaplatí za škody, pokiaľ presahujú hranice zodpovednosti vlastníka lode;

C.  keďže preto je jeho cieľom na jednej strane zabezpečiť uplatňovanie zásady „znečisťovateľ platí“ a zásad prevencie a obozretnosti, na základe ktorých sa v prípade možnej environmentálnej škody majú prijať preventívne opatrenia, a teda patrí do politiky a medzi všeobecné zásady Únie v oblasti životného prostredia, a na druhej strane je zameraný na reguláciu otázok, ktoré vznikajú v dôsledku škôd spôsobených námornou dopravou, ako aj na predchádzanie takýmto škodám a na ich minimalizáciu, a teda patrí do politiky Únie v oblasti dopravy;

D.  keďže Dohovor HNS z roku 2010 obsahuje pravidlá týkajúce sa právomoci súdov zmluvných štátov, pokiaľ ide o nároky zo strany osôb, ktoré utrpeli škodu, na ktorú sa vzťahuje dohovor, voči vlastníkovi alebo jeho poisťovateľovi, alebo voči špecializovanému kompenzačnému fondu HNS, a obsahuje tiež pravidlá o uznávaní a výkone rozsudkov súdov v zmluvných štátoch;

E.  keďže podľa návrhu Komisie (COM(2015)0305) by sa uzavretie Dohovoru HNS z roku 2010 prekrývalo s rozsahom pôsobnosti pravidiel prepracovaného znenia nariadenia Brusel I;

F.  keďže v prepracovanom znení nariadenia Brusel I sa pripúšťajú viaceré kritériá právomoci a pritom sa zároveň v kapitole IV Dohovoru HNS z roku 2010 stanovuje veľmi obmedzený režim právomoci, uznávania a výkonu rozsudkov s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých žalobcov a jednotné uplatňovanie pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti a náhrady škody;

G.  keďže na jednej strane špecifická povaha režimu právomoci stanoveného v Dohovore HNS z roku 2010, ktorý má za cieľ zabezpečiť, aby mohli obete nehôd využívať jasné procedurálne pravidlá a právne istoty, čo by viedlo k účinnejšiemu presadzovaniu ich nárokov pred súdmi, a na strane druhej predpokladané právne a praktické ťažkosti spojené s uplatňovaním samostatného režimu právomoci v prípade Únie v porovnaní s režimom uplatňovaným v prípade iných strán Dohovoru HNS z roku 2010 sú dôvodom na výnimku zo všeobecného uplatňovania prepracovaného znenia nariadenia Brusel I;

H.  keďže Dánsko je vyňaté z uplatňovania tretej časti hlavy V ZFEÚ a v dôsledku toho sa nepodieľa na prijímaní navrhnutého rozhodnutia Rady, pokiaľ ide o aspekty súvisiace s justičnou spoluprácou v občianskych veciach;

I.  keďže prekrývanie medzi pravidlami Dohovoru HNS z roku 2010 a pravidlami Únie, pokiaľ ide o justičnú spoluprácu v občianskych a obchodných veciach, tvorilo právny základ pre rozhodnutie 2002/971/ES, vzhľadom na to, že Protokolom HNS z roku 2010 sa Dohovor HNS z roku 1996 zmenil, mal by sa posúdiť vplyv Dohovoru HNS z roku 2010 na pravidlá Únie v súvislosti s pôsobnosťou a pravidlami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES („smernica o environmentálnej zodpovednosti“)(7), ktorá sa prijatím rozhodnutia 2002/971/ES stala súčasťou právneho poriadku EÚ;

J.  keďže sú z rozsahu uplatňovania smernice o environmentálnej zodpovednosti vylúčené environmentálne škody alebo bezprostredné nebezpečenstvo takýchto škôd, na ktoré sa po nadobudnutí účinnosti bude vzťahovať Dohovor HNS z roku 2010 (článok 4 ods. 2 a príloha IV k smernici o environmentálnej zodpovednosti);

K.  keďže sa Dohovorom HNS z roku 2010 stanovuje objektívna zodpovednosť vlastníka lode za škody v dôsledku prepravy nebezpečných a škodlivých látok na mori, na ktoré sa vzťahuje dohovor, ako aj povinnosť vlastníka uzavrieť poistenie alebo iné finančné zabezpečenie na krytie jeho zodpovednosti za škodu podľa dohovoru, pričom sa z tohto dôvodu zakazuje uplatňovať si iné nároky voči vlastníkovi lode okrem tých, ktoré sú v súlade s uvedeným dohovorom (článok 7 ods. 4 a 5);

L.  keďže pokiaľ všetky členské štáty neratifikujú Dohovor HNS z roku 2010 alebo k nemu nepristúpia v rovnakom časovom rámci, hrozí, že sa na odvetvie lodnej dopravy budú súčasne vzťahovať dva rôzne právne režimy (režim Únie a medzinárodný režim), v dôsledku čoho by pre obete znečisťovania (napr. pobrežné spoločenstvá, rybárov atď.) mohli vzniknúť rozdielne podmienky a zároveň by to bolo proti duchu Dohovoru HNS z roku 2010;

M.  keďže ostatné dohovory Medzinárodnej námornej organizácie obsiahnuté v prílohe IV k smernici o environmentálnej zodpovednosti sa ukázali ako účinné v tom zmysle, že sa v nich podarilo dosiahnuť vyvážený pomer medzi environmentálnymi a obchodnými záujmami jasným určením zodpovednosti (kým za normálnych okolností nie je jednoznačné, ktorá strana nesie zodpovednosť), ako aj zavedením povinného poistenia a pohotových kompenzačných mechanizmov, ktoré nie sú obmedzené len na environmentálne škody;

1.    žiada Radu a Komisiu, aby zohľadnili tieto odporúčania:

(i)  zabezpečiť, aby medzinárodné záväzky prijaté v rámci ratifikácie Dohovoru HNS z roku 2010 alebo v rámci pristúpenia k nemu v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora(8) nemali nepriaznivý vplyv na jednotnosť, integritu a účinnosť spoločných pravidiel Únie;

(ii)  v tejto súvislosti venovať väčšiu pozornosť prekrývaniu medzi prepracovaným znením nariadenia Brusel I a Dohovorom HNS z roku 2010, pokiaľ ide o procedurálne pravidlá uplatniteľné na nároky a žaloby podľa uvedeného dohovoru podané na súdy zmluvných štátov;

(iii)  zabezpečiť, aby sa minimalizovala možnosť konfliktu medzi smernicou o environmentálnej zodpovednosti a Dohovorom HNS z roku 2010 tým, že sa prijmú všetky primerané opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty, ktoré dohovor ratifikujú alebo k nemu pristúpia, v plnej miere rešpektovali doložku o výlučnej právomoci zahrnutú v článku 7 ods. 4 a 5 Dohovoru HNS z roku 2010, podľa ktorej sa voči vlastníkovi lode nemôže vzniesť iný nárok než nárok podľa uvedeného dohovoru;

(iv)  zabezpečiť, aby sa znížilo riziko vytvorenia a prehĺbenia konkurenčnej nevýhody štátov, ktoré sú pripravené pristúpiť k Dohovoru HNS z roku 2010, oproti tým, ktoré by mohli chcieť tento proces oddialiť a byť ďalej viazané len smernicou o environmentálnej zodpovednosti;

(v)  zabezpečiť odstránenie trvalej koexistencie dvoch režimov námornej zodpovednosti – režimu Únie a medzinárodného režimu –, ktorá by viedla k fragmentácii právnych predpisov Únie a ktorá by navyše ohrozila jednoznačné určovanie zodpovednosti, pričom by mohla viesť k zdĺhavým a finančne nákladným súdnym konaniam na škodu obetí a odvetvia lodnej prepravy;

(vi)  v tejto súvislosti zabezpečiť, aby sa členským štátom uložila jednoznačná povinnosť prijať všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie konkrétneho výsledku, teda ratifikácie alebo pristúpenia k Dohovoru HNS z roku 2010 v primeranej lehote, ktorá by nemala byť dlhšia ako dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti rozhodnutia Rady;

2.  konštatuje, že táto predbežná správa môže byť ďalšou možnosťou, ako by mohli Rada a Komisia riešiť odporúčania uvedené v odseku 1;

3.  poveruje svojho predsedu, aby požadoval ďalšiu diskusiu s Komisiou a Radou;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. ES C 326, 26.10.2002, s. 299.

(2)

Stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.

(3)

Ú. v. ES L 337, 13.12.2002, s. 55.

(4)

Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.

(5)

Poznámka č. 13142/15.

(6)

K dispozícii online na adrese: http://www.ics-shipping.org/docs/default-source/Submissions/EU/hazardous-and-noxious-substances.pdf.

(7)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).

(8)

Stanovisko Súdneho dvora z 19. marca 1993, 2/91, ECLI:EU:C:1993:106, bod 25; rozsudok Súdneho dvora z 5. novembra 2002, Komisia Európskych spoločenstiev/Dánske kráľovstvo, C-467/98, ECLI:EU:C:2002:625, bod 82; stanovisko Súdneho dvora zo 7. februára 2006, 1/03, ECLI:EU:C:2006:81, body 120 a 126; stanovisko Súdneho dvora zo 14. októbra 2014, 1/13, ECLI:EU:C:2014:2303.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Parlament dostal 17. decembra 2015 list so žiadosťou o udelenie súhlasu s návrhom rozhodnutia Rady o ratifikácii zo strany členských štátov Protokolu z roku 2010 k Dohovoru HNS a o ich pristúpení k nemu v mene Únie.(1) V prípade, že v znení dohovoru alebo protokolu chýba ustanovenie o organizácii regionálnej ekonomickej integrácie (REIO), členské štáty by mali túto medzinárodnú dohodu uzavrieť v mene Únie na návrh Komisie po udelení splnomocnenia Rady a súhlasu Európskeho parlamentu (článok 218 ods. 6 písm. a) ZFEÚ). Spravodajca navrhuje predbežnú správu s cieľom pracovať s Radou a Komisiou na pozitívnom výsledku. Spravodajca si myslí, že by nebolo vhodné, aby Parlament udelil súhlas skôr, ako sa zabezpečí jednota, integrita a účinnosť práva Únie, ako aj základná zásada udeľovania právomocí EÚ.

Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 je posledným z dohovorov Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) týkajúcich sa zodpovednosti a náhrady škody spôsobenej pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori vrátane skvapalneného zemného plynu (LNG) a skvapalneného ropného plynu (LPG), ktorý zatiaľ nebol ratifikovaný. Po získaní skúseností s podobnými medzinárodnými režimami upravujúcimi zodpovednosť za škody spôsobené inou lodnou prepravou, ako je preprava ropy na cisternových lodiach, prijala organizácia IMO túto medzinárodnú dohodu, zmenenú Protokolom HNS z roku 2010, s cieľom doplniť systém dohovorov o námornej zodpovednosti o špecializovaný nástroj. Ani Dohovor HNS z roku 1996, ani Protokol z roku 2010 k Dohovoru HNS nenadobudli platnosť.

Dohovorom HNS z roku 2010 sa zavádza objektívna zodpovednosť vlastníka lode, ktorá prepravuje nebezpečné a škodlivé látky, za škodu v dôsledku udalosti súvisiacej s prepravou nebezpečných a škodlivých látok na mori a na palube predmetnej lode. Objektívna zodpovednosť je spojená s povinnosťou vlastníka uzavrieť poistenie alebo iné finančné zabezpečenie na krytie jeho zodpovednosti za škodu podľa dohovoru a vzťahujú sa na ňu len obmedzené výnimky. Dôležitejšie je, že je zriadený špeciálny kompenzačný fond, ktorý má za cieľ vyplatiť náhradu osobám, ktoré utrpeli škodu v súvislosti s prepravou nebezpečných a škodlivých látok na mori a ktorým sa nepodarilo získať plnú alebo primeranú náhradu škody od vlastníka lode ani jeho poisťovateľa. Celková výška náhrady, ktorá je k dispozícii, je 250 miliónov zúčtovacích jednotiek (približne 310 miliónov EUR pri súčasných výmenných kurzoch), ktoré pochádzajú z komplexného systému príspevkov odvádzaných do fondu HNS osobami, ktoré prijímajú nebezpečné a škodlivé látky v každom zmluvnom štáte.

V kapitole IV Dohovoru HNS z roku 2010 sa stanovujú pravidlá týkajúce sa právomoci súdov a uznávania a výkonu rozsudkov. Jej rozsah pôsobnosti sa teda prekrýva s pravidlami uvedenými v prepracovanom znení nariadenia Brusel I. Z posúdenia rozdielu medzi uvedenými dvoma režimami právomoci jednoznačne vyplýva, že Dohovor HNS obsahuje pomerne obmedzujúci režim právomoci, ktorý je v rozpore s viacerými kritériami právomoci, ktoré sú k dispozícii podľa prepracovaného znenia nariadenia Brusel I.

Spravodajca chápe, že vzhľadom na vysoko špecifickú povahu režimu právomoci podľa Dohovoru HNS (ktorý vychádza zo snahy predchádzať svojvoľnému výberu najvhodnejšej jurisdikcie a ktorým sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s navrhovateľmi, pričom sa zaručuje rozumný výkon spravodlivosti tým, že sa predchádza ťažkostiam spojeným s riešením rovnakých sporov s účasťou rovnakých expertov, rovnakých svedkov a rovnakých odporcov na rôznych súdoch v rôznych jurisdikciách), ako aj z dôvodu predpokladaných právnych a praktických ťažkostí pri uplatňovaní samostatného režimu právomoci v rámci Únie v porovnaní s režimom uplatňovaným v prípade iných strán Dohovoru HNS, je výnimka zo všeobecného uplatňovania prepracovaného nariadenia Brusel I oprávnená.

Spravodajca tiež chápe, že uzatvorením Protokolu z roku 2010 k Dohovoru HNS sa zabezpečí jednotné uplatňovanie pravidiel o zodpovednosti a náhrade škody pri nehodách spôsobených loďami prepravujúcimi nebezpečné a škodlivé látky na mori v celej EÚ. Zároveň sa zabezpečí dostupnosť dostatočných finančných prostriedkov na poskytnutie náhrady obetiam takýchto nehôd. Spravodajca preto zastáva názor, že na účely zabezpečenia jednotného uplatňovania pravidiel o zodpovednosti a náhrade škody pri nehodách spôsobených loďami prepravujúcimi nebezpečné a škodlivé látky na mori v celej EÚ je vzhľadom na povahu lodnej dopravy ako celosvetového odvetvia s cezhraničným vplyvom medzinárodný režim vhodnejší než regionálne riešenia.

Vzhľadom na významný podiel, ktorý náklad nebezpečných a škodlivých látok predstavuje v námornej nákladnej doprave, celosvetovú povahu lodného odvetvia, ako aj na cezhraničný vplyv, ktorý je pri nehodách s nákladom nebezpečných a škodlivých látok pravdepodobný, sa spravodajca domnieva, že je v záujme Únie ako celku mať homogénny režim zodpovednosti uplatniteľný na škody na životnom prostredí spôsobené v dôsledku prepravy nebezpečných a škodlivých látok na mori, čo možno dosiahnuť, len ak Rada a Komisia náležite zvážia odporúčania Parlamentu.

Spravodajca zdôrazňuje, že táto priebežná správa by sa nemala chápať ako prekážka v zriadení jednotného režimu zodpovednosti, ale ako snaha zabezpečiť, aby sa zriadil čo najúčinnejším a najspravodlivejším spôsobom bez toho, aby sa narušila jednotnosť, integrita a účinnosť spoločných pravidiel práva EÚ, a bez toho, aby sa vytvorili neprimerané rozdiely pre obete znečisťovania (napr. pobrežné spoločenstvá, rybárov atď.) a odvetvie lodnej dopravy.

Spravodajca chce preto nadviazať dialóg s Radou a Komisiou s cieľom vytvoriť rámec súdržnej politiky EÚ v oblasti zodpovednosti a náhrady za škody na životnom prostredí spôsobené v dôsledku prepravy nebezpečných a škodlivých látok na mori.

(1)

SGS15/14576 v súvislosti s rozhodnutím 14112/15.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

21

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Rosa Estaràs Ferragut, Laura Ferrara, Enrico Gasbarra, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sajjad Karim, Dietmar Köster, Gilles Lebreton, Jiří Maštálka, Emil Radev, Julia Reda, Evelyn Regner, József Szájer, Axel Voss, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Angel Dzhambazki, Stefano Maullu

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jens Nilsson

Právne oznámenie