Postup : 2015/2038(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0217/2016

Predkladané texty :

A8-0217/2016

Rozpravy :

PV 04/07/2016 - 17
CRE 04/07/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 05/07/2016 - 4.4
CRE 05/07/2016 - 4.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0298

SPRÁVA     
PDF 693kWORD 280k
27.6.2016
PE 575.363v03-00 A8-0217/2016

o vykonávaní odporúčaní Parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov

(2015/2038(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod

Spravodajkyňa: Eleonora Forenza

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní odporúčaní Parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov

(2015/2038(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 153, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497)(1),

–  so zreteľom na závery 10. ministerskej konferencie WTO (MC10)(2),

–  so zreteľom na parížsku dohodu (30. novembra až 11. decembra 2015)(3),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete (2014)(4),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) s názvom Udržiavanie problematiky ľudských práv v centre programu EÚ,

–  so zreteľom na usmernenia k analýze vplyvov na ľudské práva v rámci posúdení vplyvu týkajúcich sa iniciatív obchodnej politiky(5),

–  so zreteľom na štúdiu o doložkách o ľudských právach a demokracii v medzinárodných dohodách, ktorú uverejnila tematická sekcia Európskeho parlamentu v roku 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu prijatú Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015: Premena nášho sveta: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií(8),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky(9),

–  so zreteľom na Usmernenie OECD o náležitej starostlivosti a zodpovednom riadení dodávateľských reťazcov nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a vysokorizikových oblastí(10),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv – súčasný stav(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na rámec investičnej politiky pre udržateľný rozvoj, ktorý vypracovala UNCTAD (2015)(12),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Obchodná politika EÚ: prechod z rodovej slepoty k rodovej citlivosti?, ktorú vypracovala tematická sekcia Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na štvrtú správu nezávislého experta o podpore demokratického a spravodlivého medzinárodného poriadku – oznámenie generálneho tajomníka OSN na Valnom zhromaždení 5. augusta 2015 (A/70/285),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(13),

–  so zreteľom na rezolúciu OSN č. 64/292, v ktorej Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov výslovne uznáva vodu a sanitáciu ako ľudské práva a v ktorej sa uvádza, že čistá pitná voda a sanitácia sú nevyhnutné na dodržiavanie všetkých ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(16),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo výboroch a v delegáciách Európskeho parlamentu, ktorú v roku 2014 uverejnila tematická sekcia C Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady pre ľudské práva č. 26/9, ktorou rozhodla „vytvoriť otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bude mať mandát na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu – v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv – činností nadnárodných spoločností a iných podnikov“(17),

–  so zreteľom na reformovaný VSP stanovený v nariadení (EÚ) č. 978/2012,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Správa o všeobecnom systéme preferencií za obdobie rokov 2014 – 2015 (COM(2016)0029),

–  so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN, revidované usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch, trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, rámec Medzinárodnej integrovanej rady pre podávanie správ (IIRC), desať zásad globálneho paktu OSN a na normu ISO 26000 – „usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti“,

–  so zreteľom na francúzsky návrh zákona o náležitej starostlivosti, ktorým sa presadzujú hlavné zásady OSN týkajúce sa podnikania a ľudských práv, a vyhlásenie predsedu Junckera na samite G7 v roku 2015,

–  so zreteľom na projekt Realizácia dlhodobej hodnoty pre spoločnosti a investorov, ktorý sa v súčasnosti vykonáva v rámci zásady OSN týkajúcich sa zodpovedného investovania a globálneho paktu OSN,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0217/2016),

A.  keďže Parlament vydal v roku 2010 odporúčanie Komisii týkajúce sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov; keďže niektoré z týchto odporúčaní boli vykonané, iné však nie;

B.  keďže Parlament vystupuje ako spolutvorca právnych predpisov, pokiaľ ide o opatrenia vymedzujúce rámec pre vykonávanie spoločnej obchodnej politiky Únie; keďže na ratifikáciu všetkých obchodných dohôd, o ktorých rokuje Únia, sa vyžaduje súhlas Parlamentu, keďže na zabezpečenie úspechu iniciatívy Komisie v oblasti spoločnej obchodnej politiky je teda nevyhnutné vykonávať odporúčania Parlamentu;

C.  keďže v dlhodobom horizonte zohráva obchod významnú úlohu pri podpore podnikateľských príležitostí, vytváraní prosperity a zvyšovaní zamestnanosti a tiež pri stimulácii hospodárskeho rozvoja, sociálneho pokroku, zvyšovaní životnej úrovne a kvality života a dlhodobom zlepšovaní noriem v oblasti ľudských práv;

D.  keďže EÚ zdôrazňuje svoje pevné odhodlanie, ktoré opäť potvrdila vo svojej stratégii Obchod pre všetkých a ktoré spočíva v podpore udržateľného rozvoja, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných prostredníctvom prostriedkov založených na stimuloch, ako sú napr. systém GSP+ a ustanovenia o preferenčnom prístupe na trh pre krajiny, ktoré sa zaviazali vykonávať hlavné medzinárodné dohovory v týchto oblastiach;

E.  keďže prostredníctvom svojej obchodnej politiky EÚ má schopnosť pozitívne prispievať k lepšiemu dodržiavaniu ľudských práv a k udržateľnému rozvoju v celosvetovom meradle; keďže Komisia musí mať pri svojich krokoch tento ciel na pamäti; keďže obchodné a investičné dohody majú vplyv na ľudské práva a udržateľný rozvoj, a preto by mali byť koncipované tak, aby podporovali sociálny a environmentálny pokrok, zaručovali, že európske štandardy nebude možné porušiť, chránili ľudské práva a zabezpečovali dodržiavanie sociálnych a environmentálnych pravidiel;

F.  keďže obchod a zahraničné investície medzinárodných podnikov prispievajú k zvýšenému úsiliu o dodržiavanie ľudských a sociálnych práv a práv pracovníkov v krajinách, kde tieto podniky pôsobia;

G.  keďže príspevok Európskeho parlamentu možno merať z hľadiska účinného vykonávania jeho odporúčaní; keďže je potrebné pravidelne monitorovať vykonávanie dohôd s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov a záväzkov prijatých v obchodných dohodách, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv;

H.  keďže podľa čl. 208 ZFEÚ majú EÚ a jej členské štáty v skutočnosti právnu povinnosť vykonávať svoje politiky v súlade s rozvojovými cieľmi;

I.  keďže v návrhu Komisie týkajúcom sa novej obchodnej a investičnej stratégie s názvom Obchod pre všetkých sa uznáva prepojenie medzi obchodom, ľudskými právami a sociálnymi a environmentálnymi normami a zdôrazňuje sa, že tieto práva a normy by sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych a obchodných vzťahov EÚ;

J.  keďže nadnárodné maloobchodné reťazce a podniky nesú kvôli súčasným výrobným modelom veľkú časť zodpovednosti za zlepšovanie pracovných podmienok a zvyšovanie miezd v krajinách výroby;

K.  keďže práva žien sú základnou súčasťou ľudských práv; keďže rodová rovnosť spadá do rozsahu pôsobnosti kapitol obchodných dohôd o udržateľnom rozvoji; keďže osobitné účinky obchodných a investičných dohôd sa odlišným spôsobom dotýkajú žien a mužov v dôsledku štrukturálnych rodových nerovností a keďže trvalo udržateľný a inkluzívny rozvoj, rast a obchodné dohody musia zahŕňať ľudské práva, a to aj z rodového hľadiska;

L.  keďže program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 uznáva zásadný vplyv obchodných politík pri plnení cieľov, keďže sa týka viacerých oblastí politiky, ako sú pravidlá pôvodu, regulácia v oblasti potravín, komoditné trhy a rodová rovnosť;

M.  keďže potenciál systémov GSP a GSP+ na zabezpečenie ratifikácie a vykonávania dohovorov o ľudských a pracovných právach v rozvojových krajinách je možné zlepšiť tým, že hospodárske stimuly budú prepojené s účinným prijímaním a kontinuálnym monitorovaním vykonávania základných dohovorov o ľudských a pracovných právach;

N.  keďže po nešťastí v budove Rana Plaza EÚ v spolupráci s bangladéšskou vládou a MOP začala iniciatívu globálny pakt udržateľnosti pre zlepšovanie pracovných práv a bezpečnosti tovární v Bangladéši s cieľom zlepšiť pracovné podmienky, zdravie a bezpečnosť pracovníkov; keďže na základe týchto snáh sa zvýšilo povedomie verejnosti a boli nájdené inovatívne riešenia problémov obchodu a udržateľného rozvoja, ako sú dohody o požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti budov v Bangladéši;

O.  keďže stále chýba regulačný rámec týkajúci sa spôsobu dodržiavania záväzkov v oblasti ľudských práv zo strany podnikov v súvislosti so sociálnymi a s environmentálnymi normami; keďže je potrebné, aby súkromný sektor spolu s verejným sektorom prispievali k udržateľnému rozvoju; keďže podniky musia konať sociálne a environmentálne zodpovedným spôsobom; keďže nová generácia obchodných a investičných dohôd Únie obsahuje kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktoré stranám dohody ukladajú povinnosť zasadzovať sa za ochranu ľudských práv, dodržiavať sociálne a environmentálne normy a zabezpečiť sociálnu zodpovednosť podnikov; keďže tieto kapitoly v po sebe nasledujúcich obchodných dohodách EÚ vykazujú rôznu úroveň ambícií; keďže Komisia je nabádaná, aby bola čo najambicióznejšia;

P.  keďže stratégia Komisie Obchod pre všetkých z roku 2015 robí z obchodu a udržateľného rozvoja prioritu EÚ; keďže ak má táto stratégia agende v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja dať ten správny impulz, musí Komisia premeniť svoje tak veľmi vítané ambície na rozhodné a konkrétne opatrenia;

Q.  keďže projekt Realizácia dlhodobej hodnoty pre spoločnosti a investorov vykonávaný na základe zásad OSN v oblasti zodpovedného investovania a globálneho paktu OSN je prejavom toho, že hospodárska obnova v Európe a na svete je zlučiteľná so zásadami sociálnej spravodlivosti, environmentálnej udržateľnosti a dodržiavania ľudských práv a že sa tieto oblasti vzájomne podporujú;

R.  keďže v článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že „spoločná obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“;

S.  keďže článok 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) opätovne potvrdzuje, že vonkajšia činnosť Únie sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom;

T.  keďže prepojenie medzi obchodom, ľudskými právami a sociálnymi a environmentálnymi normami sa stalo neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych a obchodných vzťahov EÚ; keďže politika týkajúca sa ľudských práv a demokracie v tretích krajinách by sa mala naďalej začleňovať do ostatných politík EÚ s vonkajším rozmerom vrátane obchodnej politiky; keďže EÚ by mala využívať obchodnú politiku na to, aby podporila cieľ stanoviť prísne globálne normy v oblastiach ľudských a sociálnych práv, ochrany spotrebiteľa a otázok týkajúcich sa životného prostredia;

U.  keďže obchodná politika a ambiciózne obchodné dohody presadzujú a posilňujú obchodný systém založený na globálnych pravidlách; keďže pred uzatvorením obchodných rokovaní by mali byť tiež riadne a transparentne zohľadnené otázky týkajúce sa ľudských práv; keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv spoločne so všetkými ďalšími príslušnými nástrojmi vrátane presadzovania sociálnej zodpovednosti podnikov, sú zamerané na presadzovanie ustanovení v oblasti ľudských práv vo vzťahu k obchodnej politike;

V.  keďže 26. júna 2014 Rada OSN pre ľudské práva prijala rezolúciu o vytvorení medzivládnej pracovnej skupiny, ktorá bola poverená začatím procesu vedúceho k vytvoreniu medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu činností nadnárodných spoločností a iných podnikov v rámci medzinárodného práva;

W.  keďže obchod a ľudské práva sa môžu navzájom podporovať a keďže podnikateľská sféra, ktorá je povinná dodržiavať ľudské práva, tiež môže zohrávať dôležitú úlohu tým, že ponúkne pozitívne podnety v oblasti ľudských práv, demokracie, environmentálnych noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov; keďže EÚ zohráva vedúcu úlohu pri vyjednávaní a vykonávaní mnohých iniciatív pre globálnu zodpovednosť, ktoré idú ruka v ruke s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem, okrem iného sociálnej spravodlivosti, environmentálnej udržateľnosti a dodržiavania ľudských práv; keďže sa uznáva dlhodobý pozitívny vplyv európskych podnikov fungujúcich celosvetovo na ľudské práva, ako aj ich pôsobenie príkladom prostredníctvom nediskriminačnej firemnej kultúry; keďže upevňovanie obchodných vzťahov na základe ochrany a presadzovania ľudských práv posilňuje vzájomné porozumenie a spoločné hodnoty, ako sú právny štát, dobrá správa vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv;

Všeobecné zásady

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili prístup uplatňujúci hľadisko rodovej rovnosti do všetkých svojich politík vrátane obchodnej politiky a aby zaručovali okrem iného účinné dodržiavanie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW); vyzýva Komisiu, aby vo svojom posúdení vplyvu obchodnej stratégie EÚ zohľadnila aspekty súvisiace s rodovou rovnosťou, pokiaľ ide o práva žien, a vyzýva Komisiu, aby systematicky posúdila existujúce obchodné a investičné dohody s cieľom určiť ich vplyv na rodovú rovnosť;

2.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu súdržnosť, pokiaľ ide o rozvoj, účinné hodnotenie politiky a koordináciu rozvojovej pomoci a obchodnej politiky a aby sa snažila zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany dodržiavali medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, rodovej rovnosti, pracovného práva a ochrany životného prostredia;

3.  vyzýva EU, aby zohrávala aktívnu úlohu pri plnení 17 cieľov udržateľného rozvoja stanovených v programe udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo na svojej sedemdesiatej schôdzi;

4.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali záväzné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti platili dane tam, kde sa vykonávajú hospodárske činnosti a kde sa vytvára hodnota, aby presadzovali povinné vykazovanie podľa jednotlivých krajín zo strany súkromného sektora podľa odporúčaní OECD a aby podporovali dobrú správu vecí verejných najmä v daňových záležitostiach a účinnom výbere daní; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa táto otázka v rámci politického dialógu riešila prednostne (na úrovni politiky týkajúcej sa rozvoja a obchodu) a podporovali úlohu občianskej spoločnosti pri zabezpečovaní verejnej kontroly nad daňovou správou a monitorovaní prípadov daňových podvodov; domnieva sa, že daňová politika podniku by sa mala považovať za súčasť sociálnej zodpovednosti podnikov, a sociálne zodpovedné správanie teda neponecháva žiadny priestor pre stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo využívania daňových rajov;

5.  uznáva, že prístup k spoločným statkom, akými sú voda, zdravotná starostlivosť a vzdelanie, je kľúčovým odrazom schopnosti krajiny zaručiť dodržiavanie ľudských a sociálnych práv;

6.  zdôrazňuje, že EÚ so svojou dlhodobou sociálnou a environmentálnou bilanciou v kontexte obchodnej diplomacie už teraz predbehla ostatné hlavné svetové obchodné subjekty; zdôrazňuje, že záväzky v oblasti ľudských práv našich obchodných partnerov poskytujú pevný základ pre prebiehajúci dialóg, procesy spolupráce a postupné zlepšenia v dlhodobom horizonte;

7.  zdôrazňuje význam obchodu a zahraničných investícií ako dôležitých nástrojov na dosiahnutie hospodárskeho rastu, trvalo udržateľného rozvoja, dobrej správy vecí verejných a ochrany ľudských práv;

8.  pripomína, že obchod a priame zahraničné investície zvyšujú prosperitu v chudobnejších krajinách; pripomína, že existuje podstatná súvislosť medzi nárastom prosperity a lepšou ochranou ľudských práv, sociálnych práv, práv pracovníkov a účinnou ochranou životného prostredia;

9.  pripomína, že EÚ sa zaviazala, že vo vzťahoch s tretími krajinami bude premyslene presadzovať a dodržiavať ľudské práva a demokraciu vo všetkých svojich politikách vrátane obchodnej politiky, ako aj v rámci všetkých svojich nástrojov financovania vonkajšej činnosti;

10.  odporúča preto obchodnú stratégiu EÚ ako nástroj na podporu demokratických hodnôt v tretích krajinách; oceňuje preto posilnenie obchodných dohôd a programov týkajúcich sa obchodných preferencií ako nástrojov na podporovanie ľudských práv, odstránenie nútenej a detskej práce, zaistenie potravinovej bezpečnosti a práva na zdravie, udržateľný rozvoj a vysoké bezpečnostné environmentálne normy, ako aj ekonomické príležitosti pre všetkých;

Ľudské práva, environmentálne a sociálne normy na mnohostrannej úrovni

11.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ nadviazala spoluprácu na mnohostrannej úrovni, a preto opäť vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu v rámci reformy riadenia WTO, a to najmä s ohľadom na dosiahnutie týchto cieľov:

a)  posilniť účinnú spoluprácu a pravidelný dialóg medzi WTO a príslušnými agentúrami OSN, predovšetkým vysokým komisárom pre ľudské práva, konferenciou OSN pre obchod a rozvoj a Medzinárodnou organizáciou práce, najmä tým, že MOP bude v rámci WTO udelený štatút pozorovateľa a bude zapojená do obchodných sporov týkajúcich sa porušenia medzinárodných ľudských práv a pracovných dohovorov; domnieva sa, že MOP by mala byť aj naďalej zapojená do rokovaní o dvojstranných, viacstranných a mnohostranných obchodných dohodách;

b)  zreformovať mechanizmy preskúmania obchodnej politiky WTO tak, aby zahŕňala sociálny, environmentálny a ľudskoprávny rozmer založený na usmerneniach MOP, usmerneniach OSN týkajúcich sa ľudských práv a usmerneniach mnohostranných environmentálnych dohôd a podporovať trvalo udržateľný rozvoj, najmä tým, že sa v rámci WTO vytvorí popri existujúcom výbore pre obchod a životné prostredie výbor pre obchod a dôstojnú prácu, ako sa požaduje v odporúčaniach z roku 2010,

c)  posúdiť, v akom rozsahu výbor WTO pre obchod a životné prostredie splnil svoje úlohy podľa ministerského rozhodnutia WTO o obchode a životnom prostredí prijatého v Marrákeši 15. apríla 1994 a svoje závery, pokiaľ ide o to, čo je ešte potrebné urobiť, najmä v kontexte globálneho dialógu v oblasti zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej a v súvislosti s WTO, ako to pôvodne požadoval Parlament,

d)  konštruktívne sa zapojiť do činnosti pracovnej skupiny OSN pre proces uzatvárania zmlúv v súvislosti s podnikmi a ľudskými právami na základe štúdie o riešení hrubého porušovania ľudských práv firmami prostredníctvom súdnych opravných prostriedkov, ktorú realizoval Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

12.  vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala ďalšie reformy WTO s cieľom vymedziť multilaterálne pravidlá pre trvalo udržateľné a zodpovedné riadenie svetových dodávateľských reťazcov, ktoré by mali zahŕňať najmä:

a)  účinnú a vymožiteľnú náležitú starostlivosť v dodávateľskom reťazci, ako aj požiadavky transparentnosti vychádzajúce z hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

b)  zdravotné a bezpečnostné normy, kde by sa malo uznávať najmä právo pracovníkov na bezpečnostné výbory,

c)  minimum sociálnej ochrany,

d)  rešpektovanie základných pracovných noriem MOP;

13.  opakuje svoju žiadosť, aby sa zabezpečilo, že akékoľvek opatrenie prijaté zmluvnou stranou v rámci parížskej dohody alebo v súvislosti s niektorým z princípov alebo záväzkov obsiahnutých v článkoch 3 a 4 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy bude zabezpečené aj poskytnutím právne náležitejšej ochrany práva na reguláciu v obchodných dohodách;

14.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila pokrok vo vývoji systémov odlišovania výrobkov podľa ich výrobných postupov a metód a kritérií trvalej udržateľnosti v rámci obchodných dohôd;

15.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o dodržanie svojho záväzku postupne zrušiť dotácie na fosílne palivá v súlade so záväzkom G20;

16.  domnieva sa, že obchodná politika by mohla vo väčšej miere prispievať k energetickej transformácii a že obchodné nástroje EÚ by mali podporiť vznik a rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoj environmentálneho tovaru a technológií v Európe; uznáva úsilie Komisie viesť rokovania o viacstrannej dohode o environmentálnom tovare (dohoda o environmentálnych tovaroch) a žiada, aby tieto rokovania vyústili do ambicióznej a vyváženej dohody; žiada Komisiu, aby v rámci rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch vytvorila kvantitatívne alebo kvalitatívne kritériá na identifikáciu environmentálneho tovaru a podporovala dôveryhodnú a transparentnú metodiku rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch; okrem toho vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila faktory ovplyvňujúce obchod s environmentálnym tovarom, ako sú antidumpingové politiky v sektore energie z obnoviteľných zdrojov, režimy duševného vlastníctva, striktné finančné programy a vnútroštátne environmentálne politiky, ktoré vytvárajú dopyt po takomto tovare;

Ľudské práva, environmentálne a sociálne normy na bilaterálnej úrovni

17.  víta rozhodnutie Komisie uskutočniť ex ante a ex post posúdenia vplyvu na udržateľnosť v prípade všetkých obchodných dohôd v súlade s usmerneniami pre analýzu posúdení vplyvu na ľudské práva, pokiaľ ide o iniciatívy obchodnej politiky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby

a)  uplatňovala usmernenia pri vypracúvaní posúdení vplyvu na udržateľnosť pre všetky súčasné a budúce rokovania;

b)  zohľadnila v týchto posúdeniach vplyvu hlavné zásady, ktoré vypracoval osobitný spravodajca OSN pre právo na výživu;

c)  zohľadnila vplyv obchodných a investičných dohôd na osobitne zraniteľné osoby, ako sú príslušníci menšín alebo zemepisne izolované osoby, chudobní alebo sociálne vylúčení; v tejto súvislosti upozorňuje aj na záväzok Komisie posúdiť vplyv dohody o voľnom obchode na najvzdialenejšie regióny EÚ;

d)  zabezpečila riadne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do rozvoja posúdenia vplyvu na udržateľnosť a zapájala Parlament do všetkých etáp tohto procesu;

e)  počas rokovaní v plnej miere zohľadnila zistenia týchto hodnotení;

f)  zabezpečila včasné zverejňovanie posúdení vplyvu na udržateľnosť s cieľom poskytnúť informácie pre rokovacie pozície predtým, ako budú sformulované, informovať verejnosť a umožniť voleným zástupcom riadne posúdenie navrhovaných dohôd;

18.  dôrazne žiada, aby sa hodnotenia vplyvu na ľudské práva a hodnotenia vplyvu na udržateľnosť stali záväznými a začali v ranom štádiu s cieľom poskytnúť informácie pre rokovacie pozície dokonca ešte predtým, ako budú sformulované;

19.  uznáva závery európskeho ombudsmana týkajúce sa rozhodnutia Komisie uzatvoriť dohodu s Vietnamom ešte skôr, ako sa ukončí proces hodnotenia vplyvu na ľudské práva a vyzýva Komisiu, aby vykonala toto posúdenie pri najbližšej príležitosti na základe novej metodiky s cieľom umožniť Európskemu parlamentu prijať kvalifikované rozhodnutie;

20.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu podmienenosti týkajúcej sa ľudských práv v obchodných dohodách a pripomína dôležitosť dodržiavania a uplatňovania doložiek o ľudských právach; víta úsilie Komisie a Rady zaviesť takéto právne záväzné doložky o ľudských právach do všetkých obchodných a investičných dohôd v súlade so spoločným prístupom a žiada o zverejnenie spoločného prístupu Rady; konštatuje, že doložky o ľudských právach neboli zahrnuté do všetkých dohôd EÚ a žiada, aby prebiehajúce obchodné rokovania s ostatnými partnermi EÚ, najmä pokiaľ ide o TTIP, zabezpečili začlenenie právne záväznej doložky o ľudských právach;

21.  domnieva sa však, že súčasné ustanovenia len obmedzene vplývajú na splnenie povinnosti a záväzkov v oblasti ľudských práv; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby vykonali tieto úpravy:

a)  zahrnutie obchodných ochranných ustanovení, ktoré by v prípadoch preukázaného porušovania doložiek o ľudských právach chránili schopnosť každej strany plniť svoje ľudskoprávne záväzky v oblastiach, v ktorých nesú primárnu zodpovednosť,

b)  pravidelné hĺbkové monitorovanie uplatňovania doložiek o ľudských právach v obchodných dohodách a dohodách o pridružení, najmä prostredníctvom zverejňovania pravidelných spoločných správ Komisie a ESVČ Parlamentu o dodržiavaní ľudských práv v partnerských krajinách a prostredníctvom zriadenia medziinštitucionálneho výboru,

c)  zváženie zaradenia výboru pre ľudské práva do všetkých obchodných dohôd EÚ s cieľom zabezpečiť vážne a systematické sledovanie otázok v oblasti ľudských práv vo vzťahu k dohode; v tejto súvislosti pripomína význam zapojenia verejnosti do rokovaní s cieľom zabezpečiť transparentnosť;

d)  zabezpečenie toho, že EÚ má systém vnútroštátnych opravných prostriedkov, ktorý v prípade nedodržania obchodných dohôd a doložiek o ľudských právach umožňuje podať sťažnosť;

22.  pripomína požiadavku, ktorú vyjadril vo svojom uznesení z roku 2010, aby každá obchodná dohoda EÚ, či už dvojstranná alebo viacstranná, zahŕňala komplexné, vykonateľné a ambiciózne kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji; zdôrazňuje nesúlad medzi kapitolami o obchode a udržateľnom rozvoji v rôznych obchodných dohodách EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby vo všetkých obchodných rokovaniach dodržiavala najvyššiu úroveň konzistentnosti a zaviedla kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji s týmito charakteristikami:

a)  záväzok všetkých strán ratifikovať a účinne zaviesť osem hlavných a štyri prioritné dohovory MOP, ako aj medzinárodné mnohostranné environmentálne dohody;

b)  krytie doložiek o ľudských právach a kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, rovnocenne s ostatnými zmluvnými stranami dohody, prostredníctvom všeobecného mechanizmu urovnávania sporov, ako sa požaduje v odporúčaní z roku 2010 o zabezpečení dodržiavania ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem;

c)  možnosť pre sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť podať prostredníctvom postupu podávania sťažností odvolanie a žiadať nápravu;

d)  účinné preventívne opatrenia, aj vo forme peňažných opravných prostriedkov, v prípade vážneho a dokázaného porušenia ustanovení kapitoly dohody o trvalo udržateľnom rozvoji; tieto opatrenia by mohli byť vykonané prostredníctvom dočasného spomalenia, zníženia alebo dokonca pozastavenia niektorých obchodných výhod stanovených v dohode v prípade závažného a nepretržitého porušovania týchto noriem ako krajné opatrenie a zavedenie akčných plánov s našimi partnermi by mohlo pomôcť napraviť nedodržiavanie určitých záväzkov v rámci obchodných a investičných dohôd;

23.  opakuje svoju požiadavku na zriadenie fór udržateľného rozvoja alebo poradných skupín v rôznych fázach navrhovania, prerokúvania a vykonávania dohody; pripomína potrebu úplnej nezávislosti všetkých domácich poradných skupín a ich prístupu k primeraným zdrojom; berie na vedomie kritiku, ktorú často vyjadrujú niektorí účastníci domácich poradných skupín, ktoré zriadila EÚ v rámci existujúcich obchodných dohôd, že ich verejné rokovania nemajú žiadny praktický vplyv a navrhuje, aby Komisia vykonala tieto opatrenia:

a)  vytvoriť systém podávania správ, ktorý umožní Parlamentu posúdiť prácu poradných skupín;

b)  systematicky a konkrétnym spôsobom reagovať na obavy domácich poradných skupín EÚ a nadviazať na iniciatívy, ktoré v tomto rámci navrhujú organizácie občianskej spoločnosti EÚ a sociálni partneri;

c)  stanoviť základné logistické ustanovenia v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji s cieľom umožniť účinné vykonávanie, pretože tieto aspekty sa v niektorých prípadoch preukázali ako vážne prekážky, ako aj prijať príslušné sprievodné opatrenia, ako je technická pomoc a programy spolupráce;

24.  požaduje väčšiu transparentnosť a zodpovednosť voči miestnym organizáciám pri formulovaní pravidiel medzinárodného obchodu a vnútroštátnych obchodných politík, a to pri súčasnom zabezpečení konzistentnosti, pokiaľ ide o dodržiavanie práv pracovníkov a ľudských práv vrátane práv žien;

25.  žiada Komisiu, aby užšie zapojila Parlament do procesu monitorovania vykonávania obchodných a investičných dohôd, pokiaľ ide o dodržiavanie noriem v oblasti ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem, a žiada Radu, aby všetky rozhodnutia týkajúce sa prehodnotenia, či dokonca pozastavenia uplatňovania dohody v prípade potreby s Parlamentom konzultovala;

Ľudské práva, environmentálne a sociálne normy na jednostrannej úrovni

26.  víta skutočnosť, že nový všeobecný systém preferencií (VSP) (nariadenie (EÚ) č. 978/2012) nadobudol účinnosť 1. januára 2014 a zverejnenie prvej monitorovacej správy k systému VSP za obdobie 2014 – 2015; zastáva názor, že obchodná politika musí byť spôsob, ako podporiť partnerské krajiny EÚ pri prijímaní vyšších sociálnych a environmentálnych noriem a žiada preto Komisiu, aby zaviedla tieto nápravné opatrenia:

a)  objasniť, či už prostredníctvom delegovaného aktu alebo nadchádzajúcej revízie nariadenia 978/2012, pojmy „závažné problémy s účinným vykonávaním“ medzinárodného dohovoru a „závažné a systematické porušovanie zásad“ obsiahnuté v medzinárodnom dohovore,

b)  vyžiadať si stanoviská všetkých príslušných monitorovacích orgánov s cieľom lepšie posúdiť súlad s medzinárodnými dohovormi uvedenými v nariadení o VSP; predovšetkým sa upriamiť na posúdenie stanovísk výboru odborníkov Medzinárodnej organizácie práce na uplatňovanie dohovorov, pokiaľ ide o udeľovanie a pozastavenie obchodných preferencií v súlade s nariadením o VSP;

c)  posilniť v nadchádzajúcej revízii nariadenia (EÚ) č. 978/2012 monitorovanie záväzkov zo strany prijímajúcich krajín; sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti by mali zohrávať oficiálnu úlohu v monitorovaní VSP a VSP +, najmä prostredníctvom postupu vypočutia a reagovania na obavy adresované Komisii;

d)  zahrnutie sociálnej zodpovednosti podnikov do VSP v rámci jeho revízie, ako sa požadovalo v roku 2010, aby bolo zo strany nadnárodných spoločností zabezpečené dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov v oblastiach ľudských práv, pracovných noriem a environmentálnych pravidiel; e)  monitorovať a hodnotiť vývoj týkajúci sa vykonávania a účinnosti iniciatívy „všetko okrem zbraní“ a štandardných opatrení VSP a podať správu Európskemu parlamentu;

27.  podporuje záväzok Komisie pracovať na odstránení detskej práce; víta prijatie pracovného dokumentu útvarov a opakuje svoju požiadavku z roku 2010 na vyvážený a reálny návrh právnych predpisov, ktorý obsahuje opatrenia, akými sú označovanie produktov, pri ktorých výrobe nebola použitá detská práca, obchodné preferencie pre krajiny, ktoré plnia určité pracovné normy a horizontálny zákaz dovozu výrobkov vyrobených s použitím detskej práce; zdôrazňuje význam začlenenia cieľa boja proti nútenej práci a detskej práci do kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji obchodných dohôd EÚ popri 6 základných dohovoroch MOP, ako aj angažovanosť EÚ v medzinárodných rokovaniach na úrovni WTO, OECD a MOP s cieľom urýchliť multilaterálny rozmer;

28.  potvrdzuje svoj nesúhlas s akýmkoľvek priamym alebo nepriamym ustanovením ovplyvňujúcim obchod v oblasti služieb súvisiacich s energiou, ktoré by umožnilo technologickú neutralitu dotácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa s príslušnou vážnosťou zaoberali skutočnosťou, že nárast emisií CO2 pochádzajúcich z medzinárodného obchodu oslabuje európsku stratégiu v oblasti klímy, a zdôrazňuje, že prechod na miestnu výrobu a spotrebiteľské návyky môže prispieť k dosiahnutiu cieľov parížskej dohody;

29.  pripomína vnútornú spojitosť medzi zmenou klímy a odlesňovaním spôsobeným ťažbou komodít, ktorá nie je udržateľná a je nezákonná; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné uplatňovanie a presadzovanie nariadenia FLEGT a nariadenia EÚ o dreve vrátane povinnosti zákonnosti v dodávateľských reťazcoch dreva;

30.  víta rozhodnutie Komisie začať štúdiu uskutočniteľnosti európskeho akčného plánu pre odlesňovanie a degradáciu lesov;

Sociálna zodpovednosť podnikov

31.  pripomína žiadosť Parlamentu z roku 2010 o zahrnutí sociálnej zodpovednosti podnikov do všetkých obchodných dohôd EÚ a opatrenia na lepšie presadzovanie práva, najmä tým, že Komisia bude mať možnosť vykonávať vyšetrovania údajného porušenia záväzkov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a tým, že sa vytvoria kontaktné miesta v EÚ, ktoré by mali za základ kontaktné miesta OECD, ktoré by zároveň posilňovali; žiada Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie o to, aby spoločnosti v rámci ich dodávateľských reťazcov v plnej miere dodržiavali a dosiahli súlad so základnými pracovnými normami MOP a medzinárodne uznávanými normami SZP, najmä s nedávno aktualizovanými usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky, desiatimi zásadami globálneho paktu OSN, normou ISO 26000 Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti, tripartitnou deklaráciou MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky a s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, najmä v textilnom a ťažobnom priemysle, v ktorých je riziko porušovania ľudských práv a sociálnych štandardov bežnejšie; upozorňuje na pakt udržateľnosti, ktorý začala Komisia spolu s Bangladéšom, MOP a Spojenými štátmi po nešťastí v budove Rana Plaza v roku 2013; zdôrazňuje význam pokračovania v dosahovaní cieľov paktu udržateľnosti s cieľom zlepšiť práva pracovníkov, ako aj potrebu zodpovednejšieho riadenia dodávateľských reťazcov na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala podobné programy a opatrenia s inými obchodnými partnermi EÚ;

32.  zastáva názor, že je nanajvýš dôležité pokračovať v úsilí o dodržiavanie deklarácie OECD o medzinárodných investíciách a nadnárodných podnikoch, pričom je potrebné zabezpečiť, že usmernenia budú presne citované vo všetkých nových dohodách uzatvorených medzi EÚ a tretími krajinami, a prejsť od pasívneho k aktívnemu prístupu, pokiaľ ide o ich uplatňovanie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť, pokiaľ ide o prístup k informáciám o správaní podnikov a zaviedla účinný a vymáhateľný systém predkladania správ, ktorý poskytuje informácie o hodnotových reťazcoch výrobku; pripomína svoju pozíciu z roku 2010, v ktorej požaduje od spoločností, aby uverejňovali svoje súvahy v oblasti SZP a od všetkých podnikov dodržiavanie náležitej starostlivosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoju stratégiu pre oblasť sociálnej zodpovednosti podnikov na stanovenie prísnejších požiadaviek na podávanie správ a na zabezpečovanie súladu, ktoré zaistia účinnejšie vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov v obchodných dohodách;

33.  vyzýva EÚ, aby stanovila platformy pre dialóg o SZP, ktoré by združovali občiansku spoločnosť, podniky, medzinárodné organizácie a iné zainteresované strany;

34.  vyzýva Komisiu, aby využila nové výsledky projektu Realizácia dlhodobej hodnoty pre spoločnosti a investorov vykonávaného na základe zásad OSN v oblasti zodpovedného investovania a globálneho paktu OSN v rámci vlastného Európskeho fondu pre strategické investície a v rámci svojho dialógu s investormi pri rokovaniach o obchodných dohodách a na podporu myšlienky udržateľnej únie kapitálových trhov podporou udržateľného obchodu;

35.  pripomína, že tripartitné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, program MOP v oblasti dôstojnej práce a pracovné aspekty usmernení OECD pre nadnárodné podniky sú hlavnými textami týkajúcimi sa sociálnej zodpovednosti podnikov; žiada Komisiu, aby nadviazala na iniciatívy OECD a OSN prostredníctvom začlenenia nových a nedávno vytvorených medzinárodných noriem do právnych predpisov EÚ a aby na stretnutí ministrov pre obchod skupiny G20 v Šanghaji v júli 2016 presadzovala vyvážené a komplexné politické odporúčania vrátane silného rozmeru udržateľného rozvoja globálnych hodnotových reťazcov;

36.  pripomína, že EÚ je hlavným svetovým aktérom v oblasti národných akčných plánov pre SZP; vyzýva Komisiu, aby v spoločnostiach EÚ pôsobiacich v zahraničí aktívne propagovala zodpovedné správanie sa podnikov s osobitným zameraním na prísne dodržiavanie všetkých ich právnych povinností vyplývajúcich buď z vnútroštátnych zákonov, alebo z akýchkoľvek dvojstranných či medzinárodných právnych záväzkov, ktoré sa vzťahujú na ich obchodné činnosti, a to v neposlednom rade súlad s medzinárodnými normami a pravidlami v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia; v záujme dosiahnutia tohto cieľa ďalej navrhuje, aby Komisia aktívne spolupracovala so svojimi partnerskými krajinami vo výmene najlepších postupov a znalostí o spôsoboch a prostriedkoch na zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie informovanosti o zodpovednom správaní sa podnikov;

37.  konštatuje, že program sociálnej zodpovednosti podnikov sa musí prispôsobiť špecifickým potrebám regiónov a krajín s cieľom prispieť k zlepšeniu udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

38.  vyzýva Komisiu, aby prijala obchodné a investičné opatrenia zahŕňajúce udelenie značky, udelenie preferenčného prístupu k verejným zákazkám EÚ a vykonávanie programov na podporu MSP, ktoré budú stimulovať a odmeňovať spoločnosti, ktoré zavádzajú stratégie pre sociálnu zodpovednosť podnikov;

39.  dôrazne odporúča, aby sa do smernice EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií začlenila povinnosť veľkých podnikov podávať správy o ľudských právach; vyzýva členské štáty, aby túto smernicu bezodkladne a účinne transponovali; upozorňuje na rámec vykazovania pre hlavné zásady OSN, referenčné hodnoty týkajúce sa ľudských práv pre podniky a cieľ integrovaného vykazovania a vyzýva všetky kótované spoločnosti EÚ a ich akcionárov, aby dodržiavali charakter smernice v rámci EÚ a pri obchodovaní mimo EÚ;

40.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa aktívne podieľali na práci v rámci Rady OSN pre ľudské práva a Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) týkajúcej sa medzinárodnej zmluvy s cieľom brať nadnárodné spoločnosti na zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a environmentálnych noriem;

41.  zdôrazňuje, že účinné vykonávanie týchto odporúčaní je kľúčovým prvkom posúdenia zo strany Parlamentu obchodných dohôd, ktoré vyrokovala Komisia; požaduje podrobnú a včasnú reakciu zo strany Komisie na všetky body vznesené v tomto uznesení;

42.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/october/tradoc_153846.pdf

(2)

https://www.wto.org/english/news_e/news15_e/mc10_19dec15_e.htm

(3)

http://unfccc.int/resource/docs/2015/cop21/eng/l09r01.pdf

(4)

http://eeas.europa.eu/human_rights/docs/2014-hr-annual-report_en.pdf

(5)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/july/tradoc_153591.pdf

(6)

Uznesenie prijaté Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 (A/RES/70/1)

http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E

(7)

Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 1.

(8)

Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.

(9)

http://mneguidelines.oecd.org/text/

(10)

http://www.oecd.org/daf/inv/mne/GuidanceEdition2.pdf

(11)

(SWD(2015)0144) zo 14. júla 2015 http://ec.europa.eu/growth/tools-databases/newsroom/cf/itemdetail.cfm?item_id=8374

(12)

http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/webdiaepcb2015d3summary_en.pdf

(13)

Ú. v. EÚ C 99E, 3.4.2012, s. 101.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0294.

(15)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0434.

(16)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0445.

(17)

A/HRC/RES/26/9: http://www.ihrb.org/pdf/G1408252.pdf


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (13.4.2016)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k vykonávaniu odporúčaní Parlamentu z roku 2010 o sociálnych a environmentálnych normách, ľudských právach a sociálnej zodpovednosti podnikov

(2015/2038(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Godelieve Quisthoudt-Rowohl

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN, revidované usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch, trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, rámec Medzinárodnej integrovanej rady pre podávanie správ (IIRC), desať zásad globálneho paktu OSN a na normu ISO 26000 – „usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti“,

–  so zreteľom na francúzsky návrh zákona o náležitej starostlivosti, ktorým sa presadzujú hlavné zásady OSN týkajúce sa podnikania a ľudských práv, a vyhlásenie predsedu Junckera na samite G7 v roku 2015,

–  so zreteľom na projekt Realizácia dlhodobej hodnoty pre spoločnosti a investorov, ktorý sa v súčasnosti vykonáva v rámci zásady OSN týkajúcich sa zodpovedného investovania a globálneho paktu OSN,

A.  keďže v článku 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že „spoločná obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“;

B.  keďže článok 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) opätovne potvrdzuje, že vonkajšia činnosť Únie sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom;

C.  keďže prepojenie medzi obchodom, ľudskými právami a sociálnymi a environmentálnymi normami sa stalo neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych a obchodných vzťahov EÚ; keďže politika týkajúca sa ľudských práv a demokracie v tretích krajinách by sa mala naďalej začleňovať do ostatných politík EÚ s vonkajším rozmerom vrátane obchodnej politiky; keďže EÚ by mala využívať obchodnú politiku na to, aby podporila cieľ stanoviť prísne globálne normy v oblastiach ľudských a sociálnych práv, ochrany spotrebiteľa a otázok týkajúcich sa životného prostredia;

D.  keďže obchodná politika a ambiciózne obchodné dohody presadzujú a posilňujú obchodný systém založený na globálnych pravidlách; keďže pred uzatvorením obchodných rokovaní by mali byť tiež riadne a transparentne zohľadnené otázky týkajúce sa ľudských práv; keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv spoločne so všetkými ďalšími príslušnými nástrojmi vrátane presadzovania sociálnej zodpovednosti podnikov, sú zamerané na presadzovanie ustanovení v oblasti ľudských práv vo vzťahu k obchodnej politike;

E.  keďže 26. júna 2014 Rada OSN pre ľudské práva prijala rezolúciu o vytvorení medzivládnej pracovnej skupiny, ktorá bola poverená začatím procesu vedúceho k vytvoreniu medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu činností nadnárodných spoločností a iných podnikov v rámci medzinárodného práva;

F.  keďže obchod a ľudské práva sa môžu navzájom podporovať a keďže podnikateľská sféra, ktorá je povinná dodržiavať ľudské práva, tiež môže zohrávať dôležitú úlohu tým, že ponúkne pozitívne podnety v oblasti ľudských práv, demokracie, environmentálnych noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov; keďže EÚ zohráva vedúcu úlohu pri vyjednávaní a vykonávaní mnohých iniciatív pre globálnu zodpovednosť, ktoré idú ruka v ruke s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem, okrem iného sociálnej spravodlivosti, environmentálnej udržateľnosti a dodržiavania ľudských práv; keďže sa uznáva dlhodobý pozitívny vplyv európskych podnikov fungujúcich celosvetovo na ľudské práva, ako aj ich pôsobenie príkladom prostredníctvom nediskriminačnej firemnej kultúry; keďže upevňovanie obchodných vzťahov na základe ochrany a presadzovania ľudských práv posilňuje vzájomné porozumenie a spoločné hodnoty, ako sú právny štát, dobrá správa vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv;

1.  pripomína, že EÚ sa zaviazala, že vo vzťahoch s tretími krajinami bude premyslene presadzovať a dodržiavať ľudské práva a demokraciu vo všetkých svojich politikách vrátane obchodnej politiky, ako aj v rámci všetkých svojich nástrojov financovania vonkajšej činnosti;

2.  odporúča preto obchodnú stratégiu EÚ ako nástroj na podporu demokratických hodnôt v tretích krajinách; oceňuje preto posilnenie obchodných dohôd a programov týkajúcich sa obchodných preferencií ako nástrojov na podporovanie ľudských práv, odstránenie nútenej a detskej práce, zaistenie potravinovej bezpečnosti a práva na zdravie, udržateľný rozvoj a vysoké bezpečnostné environmentálne normy, ako aj ekonomické príležitosti pre všetkých;

3.  víta novú stratégiu Obchod pre všetkých, ako aj odkaz na sociálnu zodpovednosť podnikov, ktorý je momentálne súčasťou všetkých obchodných dohôd EÚ a iných dvojstranných dohôd; vyzýva EÚ, aby navrhla vhodné následné opatrenia, ako je mechanizmus podávania sťažností, a riešila prípadné nedostatky obchodných a investičných dohôd, a tiež aktualizovala svoje právne predpisy v oblasti kontrol vývozu tovaru s dvojakým použitím;

4.  berie na vedomie snahy Komisie plniť záväzok do svojich štúdií o hodnotení vplyvu týkajúcich sa legislatívnych a nelegislatívnych návrhov, vykonávacích opatrení a obchodných dohôd zahrnúť ľudské práva a hospodárske, sociálne a environmentálne otázky; opakuje, že posúdenia vplyvu by mali viesť k posilneniu ochrany ľudských práv a mechanizmov zriadených v rámci obchodných dohôd a politík; vyzýva ďalej Komisiu, aby takéto posúdenia vplyvu z hľadiska ľudských práv a posúdenia vplyvu ex post vykonávala systematicky a aby zvyšovala ich kvalitu a komplexnosť; je hlboko znepokojený tým, že Komisia nevykonala posúdenie vplyvu z hľadiska ľudských práv pre rokovania o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom, a znovu opakuje, že podporuje komplexné posúdenie situácie vo Vietname, vrátane ľudských práv, ktoré má byť vykonané ako súčasť hodnotenia ex post tejto dohody a ako následné hodnotenie posúdenia vplyvu na udržateľnosť, ktoré bolo začaté v roku 2009; víta všetko úsilie o koordináciu na medzinárodnej úrovni, najmä s Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva, s cieľom presadzovať všetky schválené medzinárodné zásady a podpísané zmluvy v oblasti ľudských práv;

5.  opätovne zdôrazňuje, že podporuje systematické zavádzanie doložiek o podmienenosti týkajúcich sa ľudských práv do všetkých medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami; zdôrazňuje, že na presadzovanie záväzkov tretích krajín je potrebná politická vôľa; vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv všetkými členmi OSN; žiada o to, aby zástupcovia EÚ v rámci dialógov s tretími krajinami o ľudských právach sústavne zdôrazňovali tieto zásady a ďalšie medzinárodné normy týkajúce sa zodpovednosti podnikov; vyzýva EÚ, aby podporovala občiansku spoločnosť v tretích krajinách pri prispievaní do posúdení vplyvu;

6.  vyzýva okrem toho Komisiu, aby systematicky monitorovala vykonávanie doložiek o ľudských právach a aby Európskemu parlamentu pravidelne podávala správy o dodržiavaní ľudských práv v partnerských krajinách; vyzýva tiež Komisiu, aby stanovila nevyhnutné záruky s cieľom riešiť prípadné negatívne vplyvy obchodných dohôd na ľudské práva, a aby zohľadnila pripomienky vznesené domácimi poradnými skupinami a zmiešanými poradnými výbormi, ako aj zaviedla príslušné monitorovanie, mechanizmus pre podávanie sťažností a mechanizmus presadzovania s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti a investori dodržiavali ľudské práva;

7.  víta úsilie Komisie podporovať uplatňovanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, globálneho paktu OSN, revidovaných usmernení OECD pre nadnárodné podniky, Trojstrannej deklarácie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky a normy ISO 26000 – Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti a zároveň podporovať všetkých obchodných partnerov v tom, aby dodržiavali tieto medzinárodné zásady, pomáhať im pritom a monitorovať ich; domnieva sa, že by toto hľadisko prístupu k opravným prostriedkom malo byť posilnené vo vnútroštátnych akčných plánoch a stratégiách EÚ v rámci hlavných zásad; opätovne zdôrazňuje význam účinného vykonávania týchto zásad a globálneho paktu; víta činnosť, ktorú doteraz vykonala medzivládna pracovná skupina, a vyzýva všetkých členov OSN, vrátane členských štátov EÚ, aby sa konštruktívnym spôsobom zapojili do rokovaní; víta štúdiu o riešení hrubého porušovania ľudských práv firmami prostredníctvom súdnych opravných prostriedkov, ktorú realizoval Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

8.  víta skutočnosť, že nový všeobecný systém preferencií (VSP) (nariadenie (EÚ) č. 978/2012) nadobudol účinnosť 1. januára 2014; pripomína, že od partnerských krajín sa žiada, aby uplatňovali 27 hlavných medzinárodných dohovorov o ľudských právach a pracovné normy, ktoré sú uvedené v nariadení o VSP; zdôrazňuje, že Komisia musí monitorovať, ako krajiny využívajúce VSP+ uplatňujú tieto dohovory, a podávať o tom správy; vyzýva, aby sa pokračovalo v dialógu s krajinami VSP+, keďže takto môže mať EÚ najväčší vplyv na boj proti porušovaniu ľudských práv a môže byť pripravená pozastaviť výhody vyplývajúce z VSP+ v najzávažnejších prípadoch takéhoto porušovania;

9.  víta, že do smernice EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií sa začlenila povinnosť veľkých podnikov podávať správy o ľudských právach a žiada o jej bezodkladné vykonávanie; vyjadruje svoju podporu usmerneniam OECD ako prostriedku na posilňovanie ustanovení o ľudských právach v súvislosti s obchodom; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam mechanizmov transparentnosti a justičnej spolupráce medzi krajinami; upozorňuje na rámec vykazovania na základe hlavných zásad OSN, referenčné hodnoty týkajúce sa ľudských práv pre podniky a cieľ integrovaného vykazovania a vyzýva všetky zainteresované strany, aby dodržiavali uvedenú smernicu;

10.  zdôrazňuje, že stratégia EÚ Obchod pre všetkých zaväzuje EÚ k posilňovaniu iniciatív týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov a poukazuje na to, že to musí znamenať nové formy opatrení na úrovni EÚ vrátane dohody o novom akčnom pláne EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov do roku 2020;

11.  vyzýva Komisiu, aby uplatnila novo sa objavujúce výsledky projektu Realizácia dlhodobej hodnoty pre spoločnosti a investorov, ktorý je momentálne realizovaný v rámci zásad OSN v oblasti zodpovedného investovania a globálneho paktu OSN, na vlastný fond EÚ nazvaný Európsky fond pre strategické investície a na svoj dialóg s investormi a na podporu koncepcie udržateľnej únie kapitálových trhov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

44

9

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Iveta Grigule, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Afzal Khan, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Demetris Papadakis, Alojz Peterle, Tonino Picula, Kati Piri, Andrej Plenković, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jean-Luc Schaffhauser, Helmut Scholz, Jaromír Štětina, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl, Elena Valenciano, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Antonio López-Istúriz White, Tokia Saïfi, György Schöpflin, Igor Šoltes, Bodil Valero

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Georgios Epitideios, Claudiu Ciprian Tănăsescu


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (11.11.2015)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

o vykonávaní odporúčaní Parlamentu z roku 2010 o sociálnych a environmentálnych normách, ľudských právach a sociálnej zodpovednosti podnikov

(2015/2038(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lola Sánchez Caldentey

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že obchodná a investičná politika EÚ je vzájomne prepojená s politikou v oblasti sociálnej ochrany, rozvoja, ľudských práv a životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby rešpektovala zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja vo všetkých vonkajších politikách, a najmä aby ich začlenila do všetkých zmlúv, a to spôsobmi, ktoré sú v súlade s dohodnutými medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, dôstojnej práce, rodovej rovnosti a environmentálnej udržateľnosti;

2.  pripomína Deklaráciu OSN o práve na rozvoj z roku 1986, ktorou sa potvrdzuje právo na rozvoj ako neodňateľné ľudské právo; vyzýva EÚ, aby v rámci Všeobecnej deklarácie ľudských práv rešpektovala ostatné medzinárodne dohodnuté zmluvy a ciele udržateľného rozvoja, ako aj zvrchovanosť rozvojových krajín v súlade s rozvojovou zásadou demokratickej zodpovednosti, ako je zakotvená v programe účinnosti rozvoja; zdôrazňuje význam zabezpečenia ľudskej dôstojnosti a záväzkov a povinností všetkých investorov s cieľom zaručiť medzinárodne dohodnuté sociálne a environmentálne normy a normy v oblasti ľudských práv a zároveň podporovať účinnú spoluprácu so všetkými aktérmi rozvoja;

3.  vyzýva EÚ, aby uznala spoločnú, ale diferencovanú zodpovednosť rozvojových krajín a zároveň zabezpečila rovnosť pri riešení programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozmeru trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že je zodpovednosťou EÚ zaručiť partnerským krajinám zodpovednosť za svoj vlastný rozvoj a ich prínos k tomuto rozvoju, najmä pokiaľ ide o daňové, obchodné a investičné politiky; zdôrazňuje najmä potrebu vyvážiť globálne pravidlá obchodu a investovania so záväzkami v oblasti ľudských práv s cieľom nájsť správnu rovnováhu medzi právami a povinnosťami podnikov a vlád;

4.  pripomína, že vykonávanie programu dôstojnej práce (na základe dohovorov a odporúčaní MOP) tvorí podstatnú časť stratégií trvalo udržateľného rozvoja, ktoré sa môžu uplatniť na obchodné podniky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sociálny dialóg je kľúčovým kritériom pre zodpovednosť podnikov;

5.  konštatuje, že program sociálnej zodpovednosti podnikov sa musí prispôsobiť špecifickým potrebám regiónov a krajín s cieľom prispieť k zlepšeniu udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

6.  v čase rastúceho záujmu o súkromný sektor ako subjekt v oblasti rozvoja považuje za poľutovaniahodné, že existuje výrazný nedostatok primeraných informácií a transparentnosti, pokiaľ ide o činnosti korporácií a ich vplyv na sociálne a environmentálne normy a ľudské práva; podčiarkuje význam skutočného zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti korporácií a nezávislej analýzy vplyvu ex-ante pred podpisom akejkoľvek medzinárodnej dohody vrátane obchodných dohôd; požaduje prijatie silného mechanizmu monitorovania a presadzovania v rámci obchodných dohôd EÚ s cieľom účinne zabezpečiť dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem a noriem v oblasti ľudských práv korporáciami; vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby podporovali záväzné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby nadnárodné korporácie platili dane v krajinách, v ktorých sú ich zisky vytvárané, a aby podporovali povinné vykazovanie podľa jednotlivých krajín zo strany súkromného sektora, čím sa zvýšia kapacity mobilizácie domácich zdrojov krajín;

7.  pripomína, že začlenenie prístupu založeného na ľudských právach by malo byť jadrom rozvojovej politiky EÚ; opakuje, že v čase nárastu využívania kombinovaného financovania ako rozvojového nástroja EÚ by sa dodržiavanie a vykonávanie medzinárodne uznávaných usmernení a zásad týkajúcich sa obchodného správania a ich nástrojov zodpovednosti (konkrétne dohovorov a noriem MOP vrátane Deklarácie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky, usmernení OECD pre nadnárodné podniky, Globálneho paktu OSN a hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv) malo stať kľúčovou podmienkou pre poskytovanie podpory súkromného sektora v oblasti rozvojovej spolupráce;

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že počet prípadov porušovania ľudských práv súvisiacich s podnikateľskou činnosťou stále rastie aj napriek jednomyseľnému schváleniu hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv Radou pre ľudské práva v roku 2011; vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu o stave vykonávania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

9.  považuje za poľutovaniahodné, že stále chýba regulačný rámec, pokiaľ ide o spôsob dodržiavania noriem v oblasti ľudských práv a záväzkov týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem korporáciami, čo niektorým členským štátom a podnikom umožňuje, aby ich beztrestne obchádzali; požaduje zriadenie povinného a vykonateľného regulačného rámca, ktorý by určoval spôsob dodržiavania ľudských práv a záväzkov týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem korporáciami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasné doložky o ľudských právach v dohodách o voľnom obchode a iných dohodách o hospodárskom partnerstve sa zvyčajne nedodržiavajú; opakuje svoju výzvu, aby Európska komisia pri rokovaní o medzinárodných dohodách kládla väčší dôraz na presadzovanie záväzných a nemeniteľných doložiek o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych doložiek;

10.  vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala záväzné a vykonateľné iniciatívy zamerané na zodpovednú ťažbu, ťažbu dreva a získavanie komodít, ktoré by mohli zahŕňať súkromné systémy orientované na trvalú udržateľnosť v celom dodávateľskom reťazci, a aby zlepšila analýzu životného cyklu výrobkov a postupov z environmentálneho a sociálneho hľadiska s cieľom zlepšiť informovanosť spotrebiteľov a účinne zaistiť zodpovednosť spoločností;

11.  vyzýva EÚ, aby sa riadila odporúčaniami komplexného rámca investičnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý vypracovala Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD), s cieľom zabezpečiť, aby investície boli zodpovedné, transparentné a vysvetliteľné a aby sa neporušovali sociálne a environmentálne normy, ľudské práva, rozvoj a ľudská dôstojnosť a zároveň bolo zaručené dodržiavanie ľudských práv, rodovej rovnosti, dôstojnej práce, odborových práv, ochrany životného prostredia, sociálnej ochrany, univerzálneho prístupu ku kvalitnému tovaru a verejným službám (s osobitným zreteľom na verejné a všeobecné zdravotné poistné krytie), sociálnej ochrany, univerzálneho prístupu k liekom a bezpečnosti potravín a výrobkov;

12.  v situácii, keď existujúce normy, zásady a mechanizmy nápravy týkajúce sa podnikania a ľudských práv sú v medzinárodnom práve roztrieštené, víta nedávne začlenenie doložiek o ľudských právach do dvojstranných dohôd o voľnom obchode a ďalších dohôd o hospodárskom partnerstve, ako aj kapitolu venovanú udržateľnému rozvoju; domnieva sa, že tieto doložky pripravia cestu pre lepšiu spoluprácu medzi EÚ a jej partnerskými krajinami; pripomína zodpovednosť štátov zaručiť dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv; vzhľadom na to, že pri vykonávaní usmerňujúcich zásad OSN sa dosiahol len nepatrný pokrok, vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne podieľali na práci vykonávanej v rámci Rady OSN pre ľudské práva a Programu OSN pre životné prostredie a týkajúcej sa medzinárodnej zmluvy, ktorá by nadnárodné korporácie brala na zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a environmentálnych noriem.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

14

9

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Doru-Claudian Frunzulică, Nathan Gill, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Linda McAvan, Norbert Neuser, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Pedro Silva Pereira, Davor Ivo Stier, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Louis-Joseph Manscour, Paul Rübig, Joachim Zeller


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (21.3.2016)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k vykonávaniu odporúčaní Parlamentu z roku 2010 o sociálnych a environmentálnych normách, ľudských právach a sociálnej zodpovednosti podnikov

(2015/2038(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Tiziana Beghin

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  žiada, aby dodržiavanie ôsmich základných pracovných noriem MOP, štyroch prioritných dohovorov MOP pre priemyselné krajiny a príslušného práva EÚ bolo prostredníctvom sociálnej doložky zahrnuté do všetkých dvojstranných a viacstranných obchodných dohôd EÚ a aby sa tieto normy uplatňovali; domnieva sa, že je potrebné poskytnúť stimuly pre podniky, aby sa zaviazali dodržiavať sociálnu zodpovednosť podnikov a prijímať proaktívne opatrenia s cieľom identifikovať každé porušenie ľudských alebo environmentálnych práv, korupciu a daňový únik, a to aj vo svojich dcérskych spoločnostiach a dodávateľských reťazcoch, a týmto javom predchádzať; poukazuje na význam dodržiavania minimálnych pracovnoprávnych noriem v tretích krajinách, a žiada preto Komisiu, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi zaistila mechanizmy monitorovania; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nielen ratifikovanie, ale aj účinné vykonávanie noriem, čo si vyžaduje primerané personálne obsadenie inšpektorátov práce v súlade s odporúčaniami MOP;

2.  pripomína, že tripartitné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, program MOP v oblasti dôstojnej práce a pracovné aspekty usmernení OECD pre nadnárodné podniky sú hlavnými textami týkajúcimi sa sociálnej zodpovednosti podnikov, a zdôrazňuje, že Generálne riaditeľstvo Komisie pre zamestnanosť (GR pre zamestnanosť) musí aj naďalej zohrávať vedúcu úlohu v rámci spoločnej koordinácie politiky EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov;

3.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na obnovenú stratégiu EÚ na obdobie 2011 – 2014 v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a riadne pritom zohľadňovala začatie verejnej konzultácie;

4.  pripomína prepojenie sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv, pracovných práv a rozvojovej politiky v rámci vonkajších vzťahov EÚ a to, že EÚ by mala zohrávať dôležitú úlohu pri presadzovaní týchto práv a noriem, najmä v rámci politiky a dohôd v oblasti vonkajšieho obchodu;

5.  zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov má dlhú európsku tradíciu a že sociálne zodpovedné podniky sú dnes aj naďalej príkladom;

6.  zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov má okrem vplyvu na celosvetovej úrovni vplyv aj na miestnej a regionálnej úrovni, čo treba uznať a podporovať;

7.  domnieva sa, že daňová politika podniku by sa mala považovať za súčasť sociálnej zodpovednosti podnikov, a sociálne zodpovedné správanie teda neponecháva žiadny priestor pre stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo využívania daňových rajov;

8.  žiada, aby sa MOP podieľala na práci WTO, a to tým, že získa status pozorovateľa v rámci WTO a právo vyjadrovať sa na ministerských konferenciách WTO; domnieva sa, že MOP by mala byť tiež zapojená do rokovaní o dvojstranných a viacstranných obchodných dohodách; vyzýva na riadne zohľadňovanie sociálnej zodpovednosti podnikov v obchodnej politike na viacstrannej úrovni, a to v rámci medzinárodných fór na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov, najmä OECD a MOP, ako aj v rámci WTO;

9.  domnieva sa, že užšia spolupráca na viacstrannej úrovni podporí dosiahnutie skutočnej koordinácie medzi medzinárodnými organizáciami, čo napríklad umožní, aby MOP vypracúvala správy nezávislých expertov, aby sa tak ustanoveniam o práci a dôstojnej práci venovala náležitá pozornosť v rámci činností WTO, s cieľom zabrániť ohrozeniu sociálneho rozvoja;

10.  vyzýva na posilnenie kapitoly o udržateľnom rozvoji v rámci dvojstranných a viacstranných dohôd, a to zabezpečením mechanizmu na monitorovanie a podávanie správ, ktorý bude pre sociálnych partnerov prístupný, a vytvorením mechanizmov zodpovednosti v prípade nesplnenia povinnosti; domnieva sa, že takýto postup by mal mať následky v prípade zaznamenaného porušovania pravidiel udržateľného rozvoja alebo porušovania určitých ustanovení a noriem týkajúcich sa práce;

11.  žiada, aby v budúcich obchodných dohodách EÚ s tretími krajinami mala bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci významnejšie miesto ako súčasť programu dôstojnej práce; vyzýva EÚ, aby poskytla technickú pomoc na vykonávanie týchto ustanovení s cieľom zaistiť, aby nepredstavovali prekážku obchodu;

12.  domnieva sa, že účinnejšie vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv je nevyhnutným prostriedkom na presadzovanie základných pracovných, sociálnych a environmentálnych noriem na pracoviskách;

13.  poukazuje na to, že sociálna zodpovednosť podnikov by sa mala rozšíriť o nové oblasti, ako sú organizácia práce, rovnaké príležitosti, sociálne začlenenie, antidiskriminačné opatrenia a rozvoj celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov by mala zahŕňať napr. kvalitu práce, rovnakú odmenu za rovnakú prácu, profesijné vyhliadky a podporu inovačných projektov, a to s cieľom pomôcť pri prechode na udržateľné hospodárstvo;

14.  domnieva sa, že sociálne, environmentálne a ľudskoprávne politiky musia byť presadzované prostredníctvom rôznych činnosti EÚ, a to aj prostredníctvom dvojstranných dohôd; konštatuje tiež, že žiadna politika EÚ by nemala brániť politikám vykonávaným štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami dvojstranných dohôd o udržateľnom rozvoji, ani rešpektovaniu individuálnych práv a slobôd stanovených v Charte základných práv Európskej únie; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že pred rokovaniami sa uskutočnia posúdenia sociálneho, environmentálneho a hospodárskeho vplyvu a posúdenia vplyvu na ľudské práva a že sa bude uplatňovať následné systematické monitorovanie a hodnotenie; pripomína, že doložky o pozastavení obsiahnuté v existujúcich dvojstranných dohodách by sa mali začať uplatňovať, ak sa zistia prípady závažného porušovania dohodnutých sociálnych, environmentálnych a ľudskoprávnych cieľov a/alebo noriem;

15.  vyzýva Komisiu, aby rešpektovala a podporovala v rámci všetkých dohôd o voľnom obchode, ktoré boli uzavreté s tretími štátmi, vysoké sociálne normy v súlade s programom dôstojnej práce MOP, ktorý stanovuje kľúčové ciele na zabezpečenie dôstojného, stabilného a pokojného pracovného prostredia, a zdôrazňuje význam zapojenia sociálnych partnerov do presadzovania tohto programu s cieľom účinnejšie podporovať kvalitné zamestnávanie a dôstojnú prácu, zabezpečiť uznanie a dodržiavanie práv pracovníkov, rozšíriť sociálnu ochranu a podporovať sociálny dialóg; takisto vyzýva podniky EÚ, aby rešpektovali tieto hlavné ciele tak v rámci Únie, ako aj vo vzťahoch s aktérmi mimo EÚ;

16.  zdôrazňuje, že európska stratégia „Obchod pre všetkých“ zaväzuje Európsku úniu „posilniť iniciatívy týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov“, a zdôrazňuje, že to musí znamenať nové kroky na úrovni EÚ vrátane prijatia nového akčného plánu EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov do roku 2020 a mechanizmu vo všetkých nových obchodných dohodách, ktorý nebude iba odkazovať na sociálnu zodpovednosť podnikov, podnikanie a ľudské práva, ale zavedie aj nadväzujúce a vykonávacie mechanizmy pre jednotlivé prípady;

17.  vyzýva Komisiu, aby proaktívne a konštruktívne spolupracovala s OECD a MOP s cieľom vypracovať globálny prístup v záujme zlepšenia pracovných podmienok v odevnom sektore;

18.  vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o nových obchodných dohodách, napríklad s Austráliou a Novým Zélandom, stanovila nové normy na bilaterálnom základe pre demokratické, transparentné a spravodlivé obchodné dohody, ktoré bude možné uznať ako míľniky v rámci novej globálnej obchodnej politiky;

19.  pripomína, že európsky sociálny dialóg je pre sociálnych partnerov komplexnou príležitosťou na to, aby riešili otázky sociálnej zodpovednosti podnikov, a nabáda na prerokovanie nových rámcových dohôd v konkrétnych sektoroch s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti cieľov sociálnej zodpovednosti podnikov;

20.  zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ považujú za prioritu pri zadávaní zákaziek verejného obstarávania podnikové registre a preukázaný záväzok k udržateľnému a etickému správaniu, a naliehavo vyzýva verejných obstarávateľov, aby používali tieto kritériá v súlade so smernicami o verejnom obstarávaní;

21.  zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov môže zohrávať významnú úlohu pri zabezpečovaní sociálne a hospodársky udržateľného rastu a pracovných noriem a pri predchádzaní korupcii v EÚ aj na celom svete, najmä ak bude zahŕňať primerané normy transparentnosti a spoľahlivé mechanizmy zodpovednosti; navrhuje, aby podniky mali v tejto súvislosti väčšiu zodpovednosť; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala novú stratégiu pre oblasť sociálnej zodpovednosti podnikov, v ktorej budú stanovené prísnejšie požiadavky na podávanie správ a na zabezpečovanie súladu, ktoré zaistia účinnejšie vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov v obchodných dohodách;

22.  naďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby zakázala všetky druhy dovozu tovaru a služieb do EÚ, ktoré sú spojené s využívaním moderných foriem otroctva a nútenej práce, najmä zraniteľných skupín, alebo s porušovaním základných ľudských práv;

23.  vyzýva Komisiu, aby poskytovala konštruktívnu podporu pre podnikateľov, ktorí prijali záväzok k sociálnej zodpovednosti podnikov, presadzovala udržateľné partnerstvá v rámci sociálnej zodpovednosti podnikov na celom svete, napríklad prostredníctvom aktívnej mediácie, a prijímala vykonávacie opatrenia na koordináciu týchto činností;

24.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila stimuly a podporovala zavádzanie sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorá musí dopĺňať a za žiadnych okolností nesmie nahrádzať právne predpisy v oblasti pracovného práva a životného prostredia;

25.  víta úlohu GR pre zamestnanosť a Komisie pri zvolaní skupiny členských štátov na vysokej úrovni pre sociálnu zodpovednosť podnikov a vyzýva na zintenzívnenie dialógu a spolupráce medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi s cieľom podporovať stratégiu EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov;

26.  rozhodne víta skutočnosť, že do smernice EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií boli začlenené pracovné aspekty požiadaviek na podávanie správ veľkých podnikov o sociálnom dosahu(1); vyzýva členské štáty, aby túto smernicu bezodkladne a účinne transponovali; vyzýva všetky kótované spoločnosti EÚ a relevantné zainteresované strany, aby konali v súlade s duchom tejto smernice s cieľom usilovať sa o sociálne spravodlivejšie a udržateľnejšie hospodárstvo;

27.  berie na vedomie rastúcu pozornosť venovanú podpore osvedčených postupov v oblasti zamestnávania v globálnych dodávateľských reťazcoch po zrútení továrne Rana Plaza, predloženie návrhu francúzskeho zákona o „náležitej starostlivosti“ a vyhlásenie predsedu Junckera na samite G7 v prospech „naliehavých opatrení“ na zlepšenie zodpovednosti v rámci globálnych dodávateľských reťazcov;

28.  pripomína pretrvávajúcu neschopnosť Európskej únie riešiť právnu medzeru vo vzťahu k ustanoveniam hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, pokiaľ ide o „prístup k náprave“ v extrémnych prípadoch, pri ktorých dochádza k hromadným stratám na životoch pracovníkov, ako to bolo napr. v prípade tragédie v Bhopále; požaduje predloženie ustanovení, ktoré európskym súdom udelia právomoc v takých prípadoch, keď v dotknutých tretích krajinách nie sú k dispozícii dostatočné opravné prostriedky;

29.  vyzýva Komisiu, a najmä jej Generálne riaditeľstvo pre spravodlivosť, aby predložili návrhy na ďalšie uľahčenie prístupu k spravodlivosti na súdoch v EÚ v prípadoch najextrémnejšieho, mimoriadne závažného porušenia ľudských alebo pracovných práv zo strany podnikov so sídlom v Európe, ich dcérskych spoločností, subdodávateľov alebo obchodných partnerov, ako odporúča osobitný zástupca generálneho tajomníka OSN pre podnikanie a ľudské práva.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

16.3.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

47

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Jane Collins, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Thomas Händel, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Morten Løkkegaard, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Georges Bach, Heinz K. Becker, Lynn Boylan, Karima Delli, Paloma López Bermejo, António Marinho e Pinto, Edouard Martin, Ivo Vajgl

(1)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami.


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (3.12.2015)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k vykonávaniu odporúčaní Parlamentu z roku 2010 o sociálnych a environmentálnych normách, ľudských právach a sociálnej zodpovednosti podnikov

(2015/2038(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Malin Björk

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže obchodné dohody a liberalizácia obchodu by mohli mať rozdielny vplyv na ženy a mužov vzhľadom na štrukturálnu rodovú nerovnosť, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu, pracovné príležitosti, služby, zdroje, alebo v súvislosti s príjmami, ich postavením ako spotrebiteľov, ich zastúpením v rozhodovacom procese, ich prítomnosťou na nízkokvalifikovaných pracovných miestach, ako aj pokiaľ ide o rôzne sociálne pravidlá uplatňované na mužov a ženy;

B.  keďže rodová rovnosť ako strategický cieľ je základom pre dosiahnutie všeobecných cieľov EÚ; keďže súčasná stratégia EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi (2010 – 2015) stanovuje, že EÚ začlení rodovú rovnosť do svojej obchodnej politiky ako súčasť širšieho rámca udržateľného rozvoja;

C.  keďže akékoľvek opatrenia na zlepšenie zručností zamestnancov, stability zamestnania, pracovných podmienok, poistenia a podpory v nezamestnanosti – ako platená dovolenka vrátane rodičovskej dovolenky a zdravotná starostlivosť – budú pravdepodobne vo veľkej miere v prospech pracovníčok, najmä tých, ktoré sa nachádzajú v najneistejších situáciách;

D.  keďže komplexné a vyvážené obchodné dohody môžu mať pozitívny vplyv na mieru zamestnanosti žien a zároveň prispievať k rastu a sociálnej súdržnosti; keďže podľa článku 8 ZFEÚ by sa rodový rozmer mal začleniť do všetkých činností EÚ, a to aj pri rokovaniach o obchodných dohodách;

E.  keďže rodové hľadisko nebolo uvedené v uznesení Parlamentu z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách;

F.  keďže piatym cieľom spomedzi cieľov udržateľného rozvoja je dosiahnuť do roku 2030 rodovú rovnosť;

G.  keďže obchodné dohody by v žiadnom prípade nemali oslabiť pokrok, ktorý dosiahla EÚ alebo jej členské štáty v oblasti rodovej rovnosti;

H.  keďže odstránenie prekážok pre investície vo forme zákonných práv, sociálnych noriem, ochrany spotrebiteľov a nariadení v oblasti životného prostredia povedie k „harmonizácii“ smerom k nižším pracovným normám, ako aj k privatizácii sektora verejných služieb a sociálneho zabezpečenia, čo bude mať negatívny vplyv na rodovú rovnosť;

I.  keďže udržateľný a inkluzívny rozvoj a rast musí zahŕňať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien a dievčat;

J.  keďže nemožno očakávať, že liberalizácia obchodu sama osebe odstráni rodové nerovnosti, pričom na monitorovanie vplyvu na ženy potrebuje konkrétne cielené opatrenia a hospodárske zdroje;

1.  žiada, aby sa záväzne uplatňovali základné pracovné normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a jej program dôstojnej práce, keďže normy MOP sú osobitne dôležité pre zlepšenie rodovej rovnosti, lebo vychádzajú zo zásad nediskriminácie na základe pohlavia a rovnakej mzdy pre mužov aj ženy, ako aj medzinárodné záväzky v oblasti ochrany životného prostredia v preferenčných obchodných dohodách EÚ;

2.  žiada o rozsiahlu a účinnú, trvalú a transparentnú účasť na obchodných konzultáciách a rokovaniach, ako aj na tvorbe obchodnej politiky a jej vykonávaní, ktorá sa týka nielen predovšetkým žien a organizácií obhajujúcich práva žien a odborov, ale aj environmentálnych organizácií, organizácií spotrebiteľov, pracovných organizácií a rozvojových organizácií; nabáda ženy a organizácie žien, aby sa aktívne zúčastňovali a predkladali iniciatívy a informácie relevantné pre rokovania;

3.  požaduje väčšiu transparentnosť a zodpovednosť voči miestnym organizáciám pri formulovaní pravidiel medzinárodného obchodu a vnútroštátnych obchodných politík, a to pri súčasnom zabezpečení konzistentnosti, pokiaľ ide o dodržiavanie práv pracovníkov a ľudských práv vrátane práv žien;

4.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že obchodná politika nebude rušiť vnútroštátne predpisy týkajúce sa sociálnej ochrany, ochrany spotrebiteľa, verejnej bezpečnosti, verejného zdravia a vzdelávania, bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia a rodovej rovnosti;

5.  berie na vedomie zahrnutie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) do zoznamu dohovorov všeobecného systému obchodných preferencií (VSP+) a požaduje, aby sa dôsledne monitorovalo, či príjemcovia dodržiavajú svoje povinnosti;

6.  vyzýva EÚ, aby systematicky začleňovala záväzné, vykonateľné a nespochybniteľné doložky týkajúce sa ľudských práv vrátane práv dievčat a žien do medzinárodných dohôd EÚ vrátane obchodných a investičných dohôd, ktoré už boli uzatvorené alebo sa majú uzatvoriť;

7.  opätovne pripomína, že je dôležité aktivovať doložku o pozastavení v rámci medzinárodných obchodných dohôd v prípade porušovania ľudských práv druhou zmluvnou stranou;

8.  podobne pripomína záväzok EÚ zahrnúť rodové hľadisko do všetkých svojich politík a to, že je dôležité zaručiť, aby muži a ženy mali v rovnakej miere prospech zo sociálnych zmien, hospodárskeho rastu a vytvárania dôstojných pracovných miest, pričom sa bude odstraňovať diskriminácia a podporovať dodržiavanie práv žien vo svete;

9.  považuje za poľutovaniahodné, že obchodné dohody sú často dohodnuté bez špecifického odkazu na ich vplyv na práva žien a dievčat, ako je právo na zdravie a súvisiace práva vrátane reprodukčného zdravia, právo na prístup k vzdelaniu, odbornú prípravu, výživu, prácu, bezpečné pracovné podmienky a vodu;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali údaje a podrobne analyzovali ich potenciálny osobitný vplyv na situáciu žien a dievčat, a to aj v tretích krajinách, s cieľom zvýšiť súdržnosť medzi rôznymi, ale vzájomne prepojenými politikami, ako napríklad v oblasti obchodu, rozvoja, zamestnanosti, migrácie a rodovej rovnosti;

11.  vyzýva Komisiu, na základe ukazovateľov rodovej rovnosti a zdrojov vykonávala ex anteex post posúdenie vplyvu obchodných dohôd na ženy a rodovú rovnosť ako súčasť širšieho posúdenia vplyvu na ľudský rozvoj; zdôrazňuje potrebu riadnych a spoľahlivých údajov na vyhodnotenie rodového vplyvu na rôzne obchodné opatrenia a nástroje, napríklad TTIP, TiSA a CETA; žiada o dôkladné, systematické a povinné posúdenie existujúcich obchodných a investičných dohôd s cieľom určiť všetky oblasti, ktoré môžu negatívne ovplyvniť rodovú rovnosť;

12.  zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ musí zaručiť, že schopnosť štátov regulovať a chrániť práva žien, ako aj životné prostredie, práva spotrebiteľov a pracujúcich nie je oslabovaná a že korporácie a investori zodpovedajú voči občanom a vládam za svoje vplyvy v oblasti ľudských práv, rodovej rovnosti, sociálnej politiky, životného prostredia a rozvoja;

13.  žiada, aby bola vypracovaná dôkladná analýza vplyvu výsledkov prerokovaných viacstranných a dvojstranných obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami z hľadiska ľudských práv, klímy, rodovej rovnosti a udržateľnosti;

14.  zdôrazňuje, že EÚ by sa pri rokovaní o obchodných dohodách nemala zameriavať iba na zlepšovanie globálnych sociálnych a environmentálnych noriem a na spravodlivejší a rovnocenný globálny model obchodu, ale aj na presadzovanie rodovej rovnosti;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rodové hľadiská sa v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov doteraz veľmi nezohľadňovali; vyzýva Komisiu, aby začleňovala rodové hľadisko do svojej politiky v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov vrátane doložiek o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách prostredníctvom inkluzívnych opatrení, napr. v záujme toho, aby korporácie zvýšili zastúpenie žien na riadiacich pozíciách na všetkých úrovniach a aby podporovali celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu pre pracujúce ženy s cieľom zabezpečiť primerané pracovné podmienky a práva žien v rámci svojich dodávateľských reťazcov a aby sa vyhli získavaniu materiálu z konfliktných oblastí, kde je rozšírené násilie založené na rodovej príslušnosti;

16.  konštatuje, že stratégia EÚ pre rovnosť medzi mužmi a ženami dostatočne nezohľadnila rodový rozmer obchodnej politiky EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v oznámení z 15. októbra 2015 o novej stratégii EÚ pre obchod a investície nebolo rodové hľadisko náležite zohľadnené;

17.  zdôrazňuje, že alternatívne obchodné modely, ako sú družstvá, vzájomné spoločnosti a sociálne podniky, zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní rodovej rovnosti a podpore udržateľného a inkluzívneho rozvoja a rastu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožňovali a podporovali tieto alternatívne modely v rámci celej EÚ, ako aj v obchodnej a rozvojovej politike.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

3.12.2015

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

8

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Catherine Bearder, Malin Björk, Anna Maria Corazza Bildt, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Elisabeth Köstinger, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Terry Reintke, Jordi Sebastià, Beatrix von Storch, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Inês Cristina Zuber

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Eleonora Forenza, Mariya Gabriel, Julie Girling, Kostadinka Kuneva, Constance Le Grip, Dubravka Šuica, Julie Ward

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Kristina Winberg


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

16.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Tiziana Beghin, Daniel Caspary, Christofer Fjellner, Eleonora Forenza, Yannick Jadot, Ska Keller, Alexander Graf Lambsdorff, Bernd Lange, David Martin, Emmanuel Maurel, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Alessia Maria Mosca, Franck Proust, Tokia Saïfi, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Adam Szejnfeld, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Goffredo Maria Bettini, Agnes Jongerius, Sander Loones, Bolesław G. Piecha, Fernando Ruas, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Eider Gardiazabal Rubial, Carlos Iturgaiz, Jan Keller, Dominique Martin, Giulia Moi, Jozo Radoš, Dario Tamburrano, Hermann Winkler

Právne oznámenie