Postup : 2015/2353(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0224/2016

Predkladané texty :

A8-0224/2016

Rozpravy :

PV 05/07/2016 - 9
CRE 05/07/2016 - 9

Hlasovanie :

PV 06/07/2016 - 6.9
CRE 06/07/2016 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0309

SPRÁVA     
PDF 1073kWORD 524k
30.6.2016
PE 580.444v02-00 A8-0224/2016

o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020:

príspevok Parlamentu pwred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Výbor pre rozpočet

Spoluspravodajcovia: Jan Olbrycht, Isabelle Thomas

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020:

príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a najmä na jeho článok 2,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/623 z 21. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o rokovaniach o VFR na roky 2014 – 2020: získavanie skúseností a ďalší postup(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o vzťahoch Európskeho parlamentu s inštitúciami, ktoré zastupujú národné vlády(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 19. novembra 2013 o VFR na roky 2014 – 2020(8) a o Medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o politickej dohode o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o viacročnom finančnom rámci(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(13),

–  so zreteľom na medziinštitucionálne spoločné vyhlásenie o presadzovaní rodového hľadiska pripojené k VFR,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 k revízii viacročného finančného rámca (VFR) v polovici uplatňovania,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0224/2016),

A.  keďže súčasný viacročný finančný rámec (VFR) bol prvýkrát prijatý na základe nových ustanovení Lisabonskej zmluvy, podľa ktorých Rada prijme jednomyseľne nariadenie o VFR v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu;

B.  keďže súčasný VFR dohodnutý v roku 2013 odráža priority Únie stanovené v čase jeho prijatia; keďže EÚ bude v ďalších rokoch naďalej čeliť výzvam, s ktorými sa pri schvaľovaní VFR nepočítalo; keďže počet priorít financovania z prostriedkov EÚ sa zvýšil, ale VFR zostal nezmenený;

C.  keďže v záujme zaistenia demokratickej legitímnosti nového VFR a s cieľom poskytnúť novej Komisii a novému Parlamentu príležitosť, aby potvrdili a prehodnotili politické a rozpočtové priority EÚ zodpovedajúcou úpravou VFR, Parlament vyjadril požiadavku o začlenenie doložky o povolebnej revízii;

D.  keďže dohoda o VFR na roky 2014 – 2020 bola výsledkom dlhého a náročného procesu rokovaní, ktoré prebiehali vo veľmi ťažkých sociálnych, hospodárskych a finančných podmienkach; keďže v dôsledku toho sa celková úroveň VFR v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím prakticky znížila;

E.  keďže vzhľadom na to, že z politického hľadiska bolo nemožné zmeniť všeobecné čísla vo VFR, ktoré stanovila Európska rada, Parlamentu sa podarilo vyrokovať začlenenie osobitného článku do nariadenia o VFR, ktorý sa týka povinného a komplexného preskúmania/revízie VFR, vypracovania nových ustanovení o väčšej flexibilite a vytvorenia skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje;

Právny rámec a rozsah preskúmania/revízie v polovici obdobia

1.  pripomína, že v súlade s článkom 2 nariadenia o VFR je Komisia povinná predložiť do konca roka 2016 preskúmanie fungovania VFR, v ktorom je v plnej miere zohľadnená aktuálna hospodárska situácia, ako aj najnovšie makroekonomické prognózy a ku ktorému je podľa potreby pripojený legislatívny návrh na revíziu nariadenia o VFR;

2.  domnieva sa v tejto súvislosti, že hoci je cieľom preskúmania posúdenie a vyhodnotenie fungovania VFR z hľadiska jeho vykonávania, nových hospodárskych podmienok a ďalších nových udalostí a ako také by mohlo zachovať legislatívny status quo, súčasťou revízie je zmena nariadenia o VFR zahŕňajúca (okrem legislatívnych ustanovení) aj stropy VFR, a to na základe náležitého dodržania článku 312 ZFEÚ a obmedzení rozsahu revízie VFR stanovených v poslednej vete článku 2 nariadenia o VFR; pripomína, že podľa znenia uvedeného článku sa takouto revíziou nezníži finančné krytie vopred pridelené jednotlivým krajinám; zdôrazňuje, že v súvislosti s revíziou VFR neboli stanovené žiadne ďalšie obmedzenia, a preto je revízia stropov VFR smerom nahor možná; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v článku 323 ZFEÚ sa požaduje zabezpečenie finančných prostriedkov na plnenie právnych záväzkov Únie voči tretím stranám;

3.  pripomína, že podľa článku 311 ZFEÚ si Únia zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík; domnieva sa preto, že ak by sa pri preskúmaní dospelo k záveru, že súčasné stropy boli príliš nízke, ich zvýšenie by sa požadovalo na základe primárneho práva;

4.  zdôrazňuje, že v článku 17 nariadenia o VFR je stanovená možnosť revízie VFR v prípade nepredvídaných okolností; poukazuje na rozsah kríz, ktoré zasiahli Úniu od prijatia súčasného VFR v roku 2013;

5.  zdôrazňuje, že táto správa sa musí zamerať na analýzu čisto rozpočtových aspektov fungovania VFR a že sa nebude zaoberať právnymi základmi odvetvových právnych predpisov; konštatuje však, že mnohé politiky a programy EÚ si stanovujú vlastné požiadavky týkajúce prieskumu/revízie, najmä na rok 2017;

I. Prieskum VFR – posúdenie jeho prvých rokov

6.  domnieva sa, že pri prieskume VFR v roku 2016 by sa mal zhodnotiť celý rad vážnych kríz a nových politických podnetov a spolu s nimi aj ich príslušné rozpočtové dôsledky, ktoré nebolo možné predvídať v čase prijatia VFR; berie okrem iného na vedomie migračnú a utečeneckú krízu, vonkajšie núdzové situácie, vnútorné bezpečnostné záležitosti, krízu v poľnohospodárstve, financovanie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), platobnú krízu v rámci rozpočtu EÚ, trvale vysokú mieru nezamestnanosti, najmä mladých ľudí, ako aj chudobu a sociálne vylúčenie; okrem toho poukazuje na nedávnu medzinárodnú dohodu o zmene klímy a rastúci tlak na rozvojovú politiku; konštatuje, že s cieľom financovať dodatočné naliehavé potreby sa považovalo za potrebné prvýkrát v histórii uplatniť mechanizmy flexibility a osobitné nástroje v rámci VFR, pretože sa ukázalo, že stropy VFR sú v niektorých okruhoch príliš nízke; domnieva sa, že VFR narazil v posledných dvoch rokoch na svoje hranice;

7.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí zodpovedať politickým a strategickým prioritám EÚ a zabezpečiť rovnováhu medzi dlhodobými prioritami a novými výzvami; zdôrazňuje v tejto súvislosti kľúčovú úlohu, ktorú musí rozpočet Únie zohrávať pri vykonávaní spoločne dohodnutej stratégie Európa 2020, na ktorú sa predovšetkým zameriava a ktorá je jeho ústrednou prioritou; domnieva sa preto, že preskúmanie VFR by malo zahŕňať kvalitatívnu analýzu toho, či a v akom rozsahu boli dosiahnuté ciele vymedzené v tejto stratégii; trvá na tom, aby toto posúdenie bolo spojené s prognózou toho, či finančné prostriedky vyčlenené na podporu tejto stratégie na zvyšné roky súčasného VFR budú dostatočné na to, aby umožnili jej úspešnú realizáciu;

A. Kľúčové udalosti a výzvy

Migračná a utečenecká kríza

8.  zdôrazňuje, že konflikty v Sýrii, na Blízkom východe a vo viacerých regiónoch Afriky mali humanitárne a migračné dôsledky, ktorých rozsah nemá obdobu; pripomína, že to malo priamy dosah na EÚ, do ktorej prišlo len v roku 2015 vyše jedného milióna utečencov, pričom sa očakáva, že v nasledujúcich rokoch ich bude ešte viac; pripomína, že táto kríza viedla k rozsiahlej finančnej reakcii EÚ a mala teda závažný dosah na jej rozpočet, najmä na okruhy 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a 4 (Globálna Európa);

9.  pripomína, že v priebehu roka 2015 mali doplňujúce opatrenia schválené v súlade s európskou migračnou agendou bezprostredný dosah na rozpočet, čo sa odrazilo predovšetkým v opravných rozpočtoch 5 a 7/2015; ďalej pripomína, že bolo schválené použitie dodatočnej sumy 1 506 miliónov EUR v rozpočte EÚ na rok 2016 prostredníctvom mobilizácie nástroja flexibility s cieľom poskytnúť dodatočné zdroje na opatrenia týkajúce sa migrácie, resp. utečencov v okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo), napríklad navýšenie prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF), ako aj zdroje pre tri agentúry, ktorých činnosť súvisí s migráciou, konkrétne Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) a Europol;

10.  konštatuje, že na základe uvedených rozpočtových rozhodnutí sa v plnej miere vyčerpala malá rezerva, ktorá bola v tomto okruhu k dispozícii, a v podstate sa urobila revízia stropov okruhu 3; upozorňuje ďalej na návrhy novej Komisie, ktoré by mali mať dosah na rozpočet EÚ, najmä návrh prepracovaného znenia nariadenia Dublin III s celkovým vplyvom na rozpočet na zvyšné obdobie VFR vo výške 1 829 miliónov EUR, návrh na vytvorenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá by na zvyšné obdobie VFR dostala celkový rozpočet vo výške 1 212 miliónov EUR, a nový mechanizmus núdzovej podpory, ktorého dosah na rozpočet v období 2016 – 2018 sa odhaduje na minimálne 700 miliónov EUR; zdôrazňuje, že stav je natoľko kritický, že dodatočné rozpočtové prostriedky pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) schválené v novembri 2015 museli byť v marci 2016 znížené, aby bolo možné financovať ešte naliehavejšie potreby, napríklad potrebu zabezpečiť humanitárnu pomoc v EÚ, ktorá je predmetom vyššie uvedeného nového mechanizmu núdzovej podpory;

11.  domnieva sa, že riešenie európskej migračnej a utečeneckej krízy si vyžaduje európsky prístup založený na solidarite a spravodlivom rozdelení bremena; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal podporovať členské štáty pri zmierňovaní záťaže, ktorú predstavujú náklady súvisiace s prijímaním utečencov, keďže to zníži tlak na rozpočty tých členských štátov, ktoré čelia osobitne vysokému prílevu utečencov; zdôrazňuje, že tento prístup vytvorí synergie a okrem toho bude účinný a nákladovo efektívny pre všetky členské štáty;

12.  zdôrazňuje, že boli vynaložené značné, ale nedostatočné rozpočtové prostriedky na riešenie hlavných príčin utečeneckej a migračnej krízy, a to prostredníctvom posilnenia konkrétnych programov EÚ v okruhu 4; pripomína uskutočnené kroky, napríklad prerozdelenie 170 miliónov EUR na opatrenia súvisiace s migráciou a utečencami v roku 2015, ako aj schválenie dodatočných 130 miliónov EUR v roku 2016 v okruhu 4 na opatrenia súvisiace s migráciou a utečencami zároveň s presunutím 430 miliónov EUR v rámci nástroja predvstupovej pomoci, nástroja rozvojovej spolupráce a nástroja európskeho susedstva; pripomína ďalej, že Komisia predložila rôzne dodatočné návrhy, ktoré majú dosah na rozpočet EÚ, na riešenie vonkajšieho rozmeru migračnej a utečeneckej krízy, napríklad návrhy na vytvorenie trustových fondov EÚ (trustového fondu EÚ Madad a núdzového trustového fondu pre Afriku, ktorých počiatočný vplyv na rozpočet sa odhadoval na 570 miliónov EUR v prvom prípade a na 405 miliónov EUR v druhom prípade), ako aj nástroja pre utečencov v Turecku, na financovanie ktorého sa má z rozpočtu EÚ vyčleniť 1 miliarda EUR, nepočítajúc pritom ďalšie prípadné financovanie; zdôrazňuje, že ďalšie plánované opatrenia, ktoré oznámila Komisia, napríklad prísľub z londýnskej konferencie alebo záväzky z iných podujatí, ako bol samit EÚ – Turecko, ktorý sa konal 18. marca 2016, budú znamenať ďalší tlak na rozpočet Únie; zdôrazňuje, že ďalšie budúce rozpočtové prostriedky by mali tiež umožniť začlenenie zraniteľných skupín migrantov, najmä žien, detí a LGBTI osôb; vyjadruje však obavy, že vzhľadom na množstvo problémov, ktorým EÚ čelí, budú žiaduce ďalšie opatrenia;

13.  domnieva sa preto, že v čase uzatvárania dohody o VFR na roky 2014 – 2020 nebolo možné predpokladať rozsah migračnej a utečeneckej krízy ani finančný dosah opatrení, ktoré naplánovala Komisia s cieľom riešiť túto problematiku; vyzdvihuje skutočnosť, že v dôsledku nedostatku zdrojov musela EÚ vytvoriť pomocné nástroje ad hoc, spoločne financované členskými štátmi, z rozpočtu EÚ a z Európskeho rozvojového fondu, napríklad trustové fondy EÚ (trustový fond Madad a núdzový trustový fond pre Afriku) a nástroj pre utečencov v Turecku; pripomína, že v dôsledku chýbajúcej všeobecnej rozpočtovej stratégie na riešenie migračnej a utečeneckej krízy bol Parlament pri rozhodovaní o použití rozpočtových prostriedkov EÚ odsunutý na vedľajšiu koľaj; zdôrazňuje, že zvyšovaním počtu týchto nástrojov vzniká problém zodpovednosti a demokratickej kontroly v EÚ, ktoré treba riešiť; vyjadruje ďalej poľutovanie nad tým, že členské štáty ani zďaleka nezabezpečili očakávané príspevky do týchto trustových fondov, čo ohrozuje úspešnosť týchto fondov; opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby bezodkladne splnili svoje záväzky a povinnosti;

Nízka úroveň investícií

14.  pripomína, že od začiatku svetovej hospodárskej a finančnej krízy EÚ trpí nízkou a nedostatočnou úrovňou investícií; konštatuje predovšetkým, že v roku 2014 bol celkový objem investícií o 15 % nižší ako v roku 2007, čo znamená pokles investícií o 430 miliárd EUR; zdôrazňuje, že nedostatočné investovanie spomaľuje hospodársku obnovu a má priame následky na rast, tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosť;

15.  konštatuje, že v reakcii na tento naliehavý problém nová Komisia navrhla v roku 2014 investičný plán pre Európu a vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) s cieľom mobilizovať 315 miliárd EUR na nové investície do reálnej ekonomiky; opakovane zdôrazňuje svoju jasnú podporu EFSI, ktorý má dôrazným a cieleným spôsobom naštartovať hospodárske odvetvia, ktoré vytvárajú rast a pracovné miesta; konštatuje, že mnohé projekty už boli schválené a vykonávajú sa; konštatuje, že záruka, ktorú poskytuje Únia na EFSI, je krytá zo záručného fondu vo výške 8 miliárd EUR zriadeného v rámci rozpočtu EÚ;

16.  pripomína, že na zaistenie dodatočných finančných prostriedkov boli rozpočtové prostriedky vyčlenené na dva dôležité programy EÚ, a to Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy, znížené o 2,2 miliardy EUR v prvom prípade a o 2,8 miliardy EUR v druhom prípade a že zvyšné 3 miliardy EUR sú pokryté z nepridelených rezerv VFR; zdôrazňuje záväzok Parlamentu prijatý počas rokovaní o EFSI čo najviac obmedziť negatívny dosah na tieto dva programy, v ktorých finančnom krytí, o ktorom sa rozhodlo až v roku 2013, boli urobené výrazné škrty v porovnaní s návrhom Komisie už v priebehu rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že tá časť rozpočtu EÚ, ktorá je určená na výskum a inováciu, je často ako prvá postihnutá akýmikoľvek škrtmi v rozpočte; poznamenáva, že výskumné a inovačné programy vytvárajú pre EÚ pridanú hodnotu, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu týchto programov v podporovaní konkurencieschopnosti, a tým aj pri zabezpečovaní budúceho rastu a dlhodobej prosperity Únie;

18.  zdôrazňuje v tomto kontexte, že v súlade s článkom 15 nariadenia o VFR boli v rokoch 2014 – 2015 prednostne vyčlenené zdroje na program Horizont 2020 (200 miliónov EUR na Európsku radu pre výskum a akcie Marie Curie) a COSME (50 miliónov EUR) s cieľom čiastočne kompenzovať zníženie pridelených rozpočtových prostriedkov v rokoch 2013 až 2014; konštatuje, že týmto prednostným vyčlenením sa nezmenilo celkové finančné krytie programov, v dôsledku čoho sa zníži objem rozpočtových prostriedkov v druhej polovici VFR; zdôrazňuje pritom, že prednostne vyčlenené prostriedky na Horizont 2020 a COSME boli v plnej miere vyčerpané, čím sa preukázala výborná výkonnosť týchto programov a ich ešte väčšia absorpčná kapacita;

19.  konštatuje takisto so značnými obavami, že miera úspešnosti programu Horizont 2020 klesla z 20 – 22 %, ktoré dosiahol jeho predchodca (7. RP) v predchádzajúcom programovom období, na 13 %; konštatuje, že následkom toho dostáva finančné prostriedky EÚ menší počet vysokokvalitných projektov v oblasti výskumu a inovácií; konštatuje, že podobne v dôsledku nedostatku rozpočtových prostriedkov sa zamieta mnoho znamenitých žiadostí týkajúcich sa Nástroja na prepájanie Európy;

Nezamestnanosť mladých ľudí

20.  zdôrazňuje, že miera nezamestnanosti mladých ľudí je naďalej alarmujúco vysoká a predstavuje jeden z najnaliehavejších a najzávažnejších súčasných problémov EÚ; zdôrazňuje, že vo februári 2016 bolo v celej Únii 4,4 milióna nezamestnaných mladých ľudí vo veku do 25 rokov a že tento podiel je v niekoľkých členských štátoch vyšší ako 40 % a v niektorých regiónoch EÚ vyšší ako 60 %; zdôrazňuje, že miera zamestnanosti v EÚ je výrazne nižšia ako cieľová hodnota stanovená v stratégii Európa 2020; zdôrazňuje preto, že príliš veľkému počtu mladých ľudí preto hrozí sociálne vylúčenie a že by sa mali prijať konkrétnejšie kroky v oblasti začleňovania mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); poukazuje na skutočnosť, že množstvo vysoko vzdelaných a riadne vyškolených ľudských zdrojov má veľký vplyv na konkurencieschopnosť Európy, inovačné schopnosti a produktivitu, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné investovať do vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a kultúry; uznáva ďalej význam stratégie EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2018;

21.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ významne prispieva k boju proti nezamestnanosti, najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI); poukazuje na tvrdenie Komisie, že určenie vykonávacích orgánov bolo pre finančné toky tohto programu kľúčovou výzvou; zdôrazňuje tiež, že napriek počiatočnému oneskoreniu ich určenia a vykonávania YEI bola podľa aktuálnych údajov dosiahnutá plná absorpčná kapacita (ktorá sa čiastočne dosiahla výrazným zvýšením miery predbežného financovania tohto programu); konštatuje, že Komisia čoskoro ukončí hodnotenie tejto iniciatívy, a očakáva, že budú zavedené potrebné úpravy, aby sa zaručila jej úspešná realizácia; domnieva sa, že navrhnutý program na podporu štrukturálnych reforiem by mohol byť cenným prínosom k zlepšeniu administratívnej kapacity v členských štátoch v tomto kontexte; zdôrazňuje význam pokračujúceho hodnotenia výsledkov YEI, ktoré vykonávajú zainteresované subjekty vrátane mládežníckych organizácií;

22.  vyjadruje osobitné znepokojenie v súvislosti s nedostatkom nových viazaných rozpočtových prostriedkov na YEI od roku 2016, pretože celé jej pôvodné finančné krytie bolo prednostne pridelené v rokoch 2014 – 2015 (článok 15 nariadenia o VFR); zdôrazňuje, že hoci Parlament podporoval toto prednostné pridelenie, nikdy nemal v úmysle ukončiť iniciatívu už po druhom roku jej financovania a že boli zavedené iné mechanizmy v rámci VFR, napríklad celková rezerva na záväzky, s cieľom zaistiť jej kontinuitu; pripomína, že celková rezerva na záväzky už bola uvoľnená len na financovanie EFSI; konštatuje tiež, že na základe toho istého článku boli prednostne vyčlenené prostriedky na program Erasmus+ (vo výške 150 miliónov EUR) – ďalší program EÚ, ktorý vo významnej miere prispieva k zlepšeniu zamestnateľnosti mladých ľudí a ktorý sa v plnej miere realizoval v prvých dvoch rokoch tohto obdobia; pripomína, že podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) by účinná záruka pre mladých ľudí na úrovni Európskej únie stála krajiny eurozóny každý rok 21 miliárd EUR;

Vnútorná bezpečnosť

23.  pripomína nedávne teroristické útoky vo Francúzsku a v Belgicku a zvýšenú úroveň ohrozenia v iných členských štátoch, čo si vyžaduje koordinovanejšie a dôraznejšie kroky a prostriedky na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že Únia má Fond pre vnútornú bezpečnosť, ktorý je vhodným nástrojom, ako aj niekoľko agentúr, ktoré pôsobia v tejto oblasti a čelia rastúcemu tlaku; domnieva sa, že v tejto oblasti budú potrebné ďalšie európske opatrenia, a teda aj viac finančných prostriedkov, aby sa zaistila primeraná reakcia na toto ohrozenie; zdôrazňuje, že intenzívnejšia spolupráca v tejto oblasti si vyžaduje zvýšený počet zamestnancov príslušných agentúr, čo môže ešte viac zvýšiť tlak na rozpočet EÚ, a pripomína obmedzené zvýšenie počtu pracovníkov Európskeho centra pre boj proti terorizmu v Europole, financované prevedením prostriedkov z Fondu pre vnútornú bezpečnosť;

24.  zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasné kroky a legislatívne návrhy zamerané na posilnenie justičnej spolupráce budú postupne potrebné ďalšie finančné a ľudské zdroje aj pre Eurojust, čo bude mať vplyv na rozpočet Únie;

Krízy v odvetví poľnohospodárstva

25.  zdôrazňuje, že nízke stropy pre spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) do roku 2020 zahŕňajú omnoho menšie rezervy než v predchádzajúcom VFR, hoci toto odvetvie čelí väčšiemu počtu problémov; pripomína, že táto politika má zásadný význam pre situáciu mnohých poľnohospodárov, pokiaľ ide o ich príjmy, najmä v časoch krízy, a poukazuje na vysokú mieru ročného čerpania prostriedkov, ktorá je takmer 100 %; pripomína rôzne krízy, ktorým čelili európski poľnohospodári od začiatku súčasného VFR, najmä v mliekarenskom sektore, sektore bravčového a hovädzieho mäsa a ovocia a zeleniny, a dlhodobé nepriaznivé následky strát, ktoré európskym poľnohospodárom spôsobilo ruské embargo na poľnohospodárske produkty; berie na vedomie zrušenie kvót na cukor v roku 2017 a jeho možný účinok na sektor cukru s náležitým ohľadom aj na osobitné potreby najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje rozpočtový vplyv núdzových opatrení, ktoré boli prijaté v reakcii na tieto krízy a v rámci ktorých sa z rozpočtu vyčlenilo 500 miliónov EUR v roku 2016 a 300 miliónov EUR v roku 2015, a ktoré boli financované z rezerv v okruhu 2; zdôrazňuje, že každé zníženie v tejto oblasti by ohrozilo územnú súdržnosť EÚ, najmä pokiaľ ide o vidiecke oblasti; navyše je proti akémukoľvek posunu smerom k opätovnému znárodneniu poľnohospodárskej politiky, čo by spôsobilo narušenie trhu a nekalú hospodársku súťaž medzi poľnohospodármi;

Environmentálne výzvy

26.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že cieľ vynaložiť aspoň 20 % z rozpočtu EÚ (v rámci súčasného VFR) na opatrenia týkajúce sa zmeny klímy nebol dosiahnutý a že podľa metodiky Komisie na uplatňovanie hľadiska klímy bolo na túto problematiku vynaložených len asi 12,7 % ročného rozpočtu; poukazuje na veľkú potrebu financovania krokov v oblasti klímy, ochrany biodiverzity a udržateľného využívania prírodných zdrojov, ktorá bude ešte väčšia v dôsledku pokračujúceho globálneho otepľovania; berie predovšetkým na vedomie dohodu o zmene klíme (COP 21), ktorá bola dosiahnutá na konferencii zmluvných strán dohovoru OSN v Paríži v roku 2015;

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

27.  pripomína, že politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou Únie, ktorej cieľom je znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi všetkými regiónmi EÚ, a teda zvyšovanie úrovne života európskych občanov; vyzdvihuje jej dôležitú úlohu pri realizácii stratégie EÚ 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, najmä prostredníctvom jasného vyčlenenia zdrojov na opatrenia týkajúce sa klímy a na sociálne ciele, predovšetkým s cieľom bojovať proti rozšírenej chudobe, a to aj v prípade detí, rozdielom a sociálnemu vylúčeniu a podporovať zamestnanosť; vyzýva Komisiu, aby monitorovala úplné plnenie uvedených cieľov; domnieva sa ďalej, že bez toho, aby bolo dotknuté finančné krytie vopred pridelené jednotlivým krajinám, môžu aj štrukturálne fondy významným spôsobom prispieť v prípade vznikajúcich výziev, ako sú následky utečeneckej krízy;

Rastúci tlak na rozvojovú a susedskú politiku

28.  poukazuje na zvyšujúci sa tlak na všeobecné potreby v oblasti humanitárnej pomoci a znižovania rizika katastrof, ktorý je výsledkom konfliktov a vojen; upozorňuje na dohodu z Addis Abeby, v ktorej hlavy štátov a vlád potvrdili svoj silný politický záväzok splniť ciele udržateľného rozvoja, a uvedomuje si, že v tomto ohľade je potrebné vynaložiť prostriedky; pripomína spoločný záväzok, ktorý EÚ nedávno obnovila, zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na 0,7 % svojho HND a vyčleniť aspoň 20 % svojej ODA na základné sociálne služby s dôrazom na vzdelávanie a zdravie; dôrazne odmieta používanie rozvojovej pomoci na iné ako rozvojové ciele;

29.  pripomína, že geopolitická situácia vo východnom susedstve je tiež nestabilná; zdôrazňuje dôležitú úlohu rozpočtu EÚ, pokiaľ ide o prispievanie k stabilizácii situácie v južnom aj vo východnom susedstve EÚ a riešenie týchto výziev poskytovaním podpory krajinám, ktoré v súčasnosti vykonávajú asociačné dohody, s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti reforiem a zaistiť prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a príslušnými krajinami;

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti

30.  víta strednodobé preskúmanie VFR ako príležitosť dosiahnuť výrazný pokrok smerom k účinnejšiemu začleňovaniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti do VFR a pri vykonávaní a monitorovaní spoločného vyhlásenia pripojeného k VFR v tomto smere;

Hromadenie neuhradených platieb

31.  upozorňuje na hromadenie neuhradených platieb v predchádzajúcom VFR (2007 – 2013), ktorých objem sa z úrovne 5 miliárd EUR na konci roka 2010 zvýšil na bezprecedentnú úroveň 11 miliárd EUR na konci roka 2011, na 16 miliárd EUR na konci roka 2012 a 23,4 miliardy EUR na konci roka 2013; upozorňuje, že toto hromadenie sa prenieslo aj do súčasného VFR (2014 – 2020) a na konci roka 2014 dosiahlo doteraz vrcholnú úroveň 24,7 miliardy EUR; zdôrazňuje, že na neustále naliehanie Parlamentu bol schválený platobný plán s cieľom znížiť do konca roka 2016 objem nahromadených žiadostí o úhradu platby týkajúcich sa politiky súdržnosti za obdobie 2007 – 2013 na „bežnú“ úroveň 2 miliardy EUR; poukazuje na to, že na konci roka 2015 bol v oblasti politiky súdržnosti konštatovaný objem neuhradených platieb za obdobie 2007 – 2013 vo výške minimálne 8,2 miliardy EUR a že podľa odhadov by tento objem mal do konca roka 2016 klesnúť pod 2 miliardy EUR; konštatuje, že tento pokles znamená iba dočasnú úľavu, pretože je len výsledkom toho, že predložené splatné žiadosti o platbu za programy z obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020 predstavovali nižšie sumy, ako bolo pôvodne ohlásené; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli podniknuté žiadne kroky na riešenie skrytých neuhradených platieb zistených v iných okruhoch; upozorňuje na skutočnosť, že podľa odhadov sa situácia z rokov 2012 – 2014 na konci súčasného VFR bude opakovať, ak sa neprijmú žiadne konkrétne opatrenia;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že následky tejto platobnej krízy boli vážne a postihli príjemcov prostriedkov z rozpočtu EÚ, ako sú študenti, univerzity, MSP, výskumní pracovníci, MVO, miestne a regionálne orgány a iné príslušné subjekty; pripomína predovšetkým dramatický nedostatok platobných prostriedkov v oblasti humanitárnych operácií v roku 2014, ktorý mal negatívny vplyv na operácie EÚ zamerané na záchranu životov; pripomína, že Komisia musela siahnuť po zmierňujúcich opatreniach, ako je zníženie miery predbežného financovania a odloženie výziev na predkladanie ponúk/oznámení o vyhlásení obstarávania a s nimi spojeného udeľovania zákaziek; pripomína, že umelé spomaľovanie realizácie nových programov na obdobie 2014 – 2020 nastalo v dôsledku všeobecného nedostatku platieb, príkladom čoho je umelé oneskorenie v roku 2014 v prípade výziev na predkladanie ponúk v rámci Horizontu 2020 v hodnote 1 miliardy EUR, ktorého cieľom bolo zaistiť, aby platby boli splatné až v roku 2015, a nie v roku 2014; ďalej zdôrazňuje, že penále za oneskorené platby boli hradené z rozpočtu EÚ a predstavovali 3 milióny EUR tak v roku 2014, ako aj v roku 2015;

B. Výrazné využívanie ustanovení VFR o flexibilite

33.  zdôrazňuje, že s cieľom zaistiť dodatočné rozpočtové prostriedky, ktoré boli od roku 2014 potrebné na zvládnutie kríz alebo na financovanie nových politických priorít, rozpočtový orgán súhlasil, že po vyčerpaní všetkých dostupných rezerv sa budú vo veľkej miere môcť uplatniť ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje, ktoré sú súčasťou nariadenia o VFR; pripomína, že viaceré z týchto ustanovení vyplynuli priamo z návrhov Európskeho parlamentu, pre ktorý bola požiadavka čo najväčšej flexibility jednou z jeho kľúčových požiadaviek počas rokovaní o VFR;

34.  konštatuje najmä, že boli mobilizované osobitné nástroje na zvládnutie utečeneckej a migračnej krízy (v roku 2016 sa vyčerpali všetky prostriedky nástroja flexibility, t. j. 1 530 miliónov EUR; prostriedky rezervy na núdzovú pomoc v roku 2016, t. j. 150 miliónov EUR), problému nedostatočných platieb (v roku 2015 bola zmobilizovaná rezerva na nepredvídané výdavky vo výške 3,16 miliardy EUR) a na financovanie záručného fondu EFSI (plné využitie celkovej rezervy na záväzky v roku 2014 vo výške 543 miliónov EUR); pripomína, že rozhodnutie mobilizovať rezervu na nepredvídané výdavky v platbách je spojené so znížením stropov pre platby na roky 2018 až 2020;

35.  očakáva, že ak by sa v roku 2016 objavili akékoľvek ďalšie potreby v súvislosti s migračnou a utečeneckou krízou vrátane tranže vo výške 200 miliónov EUR na nový nástroj na poskytovanie núdzovej pomoci v rámci Únie, ich výsledkom by mala byť mobilizácia rezervy na nepredvídané výdavky, hneď ako to bude potrebné; pripomína, že v rámci okruhu 3 už nie je k dispozícii žiadna rezerva a že nástroj flexibility bol na tento rok už plne využitý; navrhuje, aby sa preskúmali ďalšie možnosti flexibility v prípade nových výziev;

36.  pripomína, že legislatívna flexibilita zakotvená v bode 17 Medziinštitucionálnej dohody (MID) umožňuje zvýšenie celkového finančného krytia programov schválených v riadnom legislatívnom postupe až do výšky +/- 10 % na sedemročné obdobie; konštatuje, že „nové, objektívne a dlhodobé okolnosti“ umožňujú rozpočtovému orgánu odchýliť sa ešte viac od pôvodného finančného krytia; víta skutočnosť, že toto ustanovenie už bolo použité, aby Únia mohla reagovať na nepredvídané udalosti výrazným zvýšením pôvodných ročných prostriedkov pridelených na programy, ako je AMIF;

II. Strednodobé preskúmanie VFR – naliehavá potreba

37.  vychádzajúc z uvedených analýz je presvedčený, že záverom preskúmania fungovania súčasného VFR je, že skutočné strednodobé preskúmanie VFR, ustanovené v nariadení o VFR, je nevyhnutné, aby Únia mohla účinne čeliť celému radu výziev a zároveň plniť svoje politické ciele; pripomína, že splnenie stratégie Európa 2020 zostáva hlavnou prioritou, ktorá sa má podporovať z rozpočtu EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli v rozpočte EÚ primerané prostriedky na skutočné zaistenie investícií vedúcich k rastu a pracovným miestam, na dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a na presadzovanie solidarity;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri príprave legislatívneho návrhu zohľadnila ďalej uvedené požiadavky Parlamentu týkajúce sa zmeny nariadenia o VFR, pokiaľ ide o číselné údaje a viaceré ustanovenia týkajúce sa fungovania VFR, ktoré musia byť uplatniteľné už v prípade súčasného VFR;

39.  zdôrazňuje, že na jeseň 2016 sa očakávajú dva legislatívne návrhy so značnými rozpočtovými vplyvmi, konkrétne predĺženie EFSI a zavedenie plánu vonkajších investícií; očakáva, že všetky informácie týkajúce sa financovania týchto dvoch návrhov budú sprístupnené čo najskôr s cieľom umožniť, aby boli riadne zohľadnené pri rokovaniach o prieskume VFR v polovici obdobia; opätovne zdôrazňuje svoj zásadný postoj, že nové politické iniciatívy by nemali byť financované z existujúcich programov a politík EÚ;

40.  zdôrazňuje, že zmeny, ktoré boli dohodnuté počas prieskumu VFR v polovici obdobia, by mali byť neodkladne uskutočnené a začlenené už do rozpočtu Únie na rok 2017; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila svoj legislatívny návrh na revíziu nariadenia o VFR s cieľom umožniť súbežné rokovania o revízii VFR a o rozpočte EÚ na rok 2017 a tiež včasnú dohodu o týchto otázkach;

41.  berie na vedomie výsledok referenda v Spojenom kráľovstve z 23. júna 2016; v tomto ohľade vyzýva Komisiu, aby rozpočtovému orgánu poskytla všetky relevantné informácie o možných rozpočtových vplyvoch tohto referenda bez toho, aby tým bol dotknutý výsledok ďalších rokovaní medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ;

A. Požiadavky Parlamentu na druhú polovicu obdobia VFR

VFR – číselné údaje (záväzky)

42.  je presvedčený o tom, že hoci plne schvaľuje rozsiahlu politickú a finančnú podporu pre EFSI, z rozpočtu EÚ by sa nemali financovať nové iniciatívy na úkor existujúcich programov a politík Únie; má v úmysle splniť svoj záväzok v plnej miere kompenzovať škrty týkajúce sa EFSI ovplyvňujúce Horizont 2020 a NPE, aby mohli plniť svoje ciele, ktoré boli prijaté len pred dvomi rokmi, a aby mohla Únia dosiahnuť svoje ciele v oblasti výskumu a inovácií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úroveň financovania ďalších programov v podokruhu 1a („Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“) by nemala byť touto kompenzáciou ovplyvnená, pričom poukazuje na ich nesporný prínos k rastu, tvorbe pracovných miest a konkurencieschopnosti; domnieva sa, že rezervy v podokruhu 1a nie sú dostatočné na uspokojenie týchto potrieb, a preto vyzýva na zvýšenie stropu tohto podokruhu;

43.  dôrazne podporuje pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), ktorá predstavuje spôsob, ako rýchlo reagovať pri riešení nezamestnanosti mladých ľudí na základe potrebných úprav vyplývajúcich z prebiehajúceho hodnotenia; domnieva sa, že je možné to dosiahnuť iba tým, že bude na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí do konca existujúceho VFR vyčlenených aspoň toľko viazaných rozpočtových prostriedkov, koľko ich bolo na tento program vyčlenených každoročne v priebehu prvých dvoch rokov tohto obdobia (6 miliárd EUR prednostne uvoľnených v rokoch 2014 – 2015), a to na základe výsledku nadchádzajúceho posúdenia Komisie; konštatuje, že súčasťou toho by mala byť revízia stropov v podokruhu 1b („Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“) smerom nahor, pretože nie sú k dispozícii žiadne rezervy;

44.  je pevne presvedčený, že celkové rozpočtové prostriedky a vopred pridelené vnútroštátne balíky pre SPP, vrátane priamych platobných rozpočtových prostriedkov, by v priebehu revízie VFR mali ostať nezmenené; zdôrazňuje aj význam toho, aby sa zabezpečilo, že prostriedky vyčlenené na Európsky námorný a rybársky fond neboli znížené, s cieľom umožniť splnenie cieľov nedávnej reformy spoločnej rybárskej politiky;

45.  domnieva sa, že z rozsahu migračnej a utečeneckej krízy spôsobenej konfliktmi a zmenou klímy je zrejmé, že v nadchádzajúcich rokoch možno v okruhu 3 („Bezpečnosť a občianstvo“) očakávať zvýšenie dodatočných potrieb na tento účel s výraznými rozpočtovými dôsledkami; zdôrazňuje tiež, že v tomto istom okruhu budú potrebné dodatočné finančné prostriedky na podporu posilnených opatrení na úrovni EÚ týkajúcich sa vnútornej bezpečnosti v EÚ a boja proti terorizmu; žiada Komisiu, aby čo najskôr vypracovala aktualizovaný odhad rozpočtu potrebného do konca aktuálneho VFR na riešenie všetkých výziev v týchto oblastiach;

46.  je preto pevne presvedčený o tom, že i v prípade mobilizácie malých rezerv, ktoré sú k dispozícii v okruhu 3, a napriek existujúcim ustanoveniam o flexibilite nebudú disponibilné zdroje stačiť na zvládnutie zvýšených potrieb v tomto okruhu; vyzýva preto na výrazné zvýšenie prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ako aj prostriedkov pre agentúry Únie, ktoré pôsobia v tejto oblasti (Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Europol, Eurojust a Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA)) a ktoré získali nové povinnosti, ako aj prostriedkov na ďalšie iniciatívy, ktoré môžu byť prijaté; domnieva sa, že je potrebná revízia stropov v okruhu 3 smerom nahor;

47.  očakáva, že jednotný postup v záujme účinného riešenia vonkajšieho rozmeru migračnej a utečeneckej krízy, najmä politickej stabilizácie európskeho susedstva a subsaharskej Afriky a boja proti humanitárnym a hospodárskym príčinám migrácie, sa v budúcich rokoch zintenzívni a budú ho sprevádzať väčšie požiadavky na financovanie v rámci okruhu 4 (Globálna Európa); zdôrazňuje, že takéto požiadavky dodatočného financovania by sa nemali uplatňovať na úkor existujúcich vonkajších činností EÚ vrátane jej rozvojovej politiky; žiada preto revíziu stropov v okruhu 4 smerom nahor;

VFR – číselné údaje (platby)

48.  domnieva sa, že je v prvom rade potrebné podniknúť kroky, ktorými sa predíde vzniku ďalšej platobnej krízy ku koncu súčasného VFR; pevne verí, že by sa malo vyvinúť maximálne úsilie o to, aby sa predišlo podobnému nahromadeniu neuhradených faktúr, aké bolo zaznamenané počas predchádzajúceho obdobia; zdôrazňuje však, že už dnes je možné očakávať, že v druhej polovici VFR dôjde k výraznému tlaku na platby, pričom potreby platobných rozpočtových prostriedkov by mali súčasne dosiahnuť svoje normálne maximum; domnieva sa, že dodatočný tlak vyplýva okrem iného zo započítania rezervy na nepredvídané udalosti do stropov platieb na roky 2018 – 2020, ktoré sú už aj tak obmedzené, z výrazného oneskorenia pri zavádzaní nových programov, na ktoré sa vzťahuje zdieľané hospodárenie, vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, z platobného profilu EFSI a z dodatočných platieb zodpovedajúcich nedávnemu zvýšeniu viazaných rozpočtových prostriedkov v súvislosti s migračnou a utečeneckou krízou;

49.  pripomína, že platobné rozpočtové prostriedky sú riadnym dôsledkom záväzkov z minulosti; očakáva preto, že nové zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov bude sprevádzať zodpovedajúce zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov vrátane revízie stropov pre platby smerom nahor; domnieva sa navyše, že strednodobé preskúmanie/revízia VFR je skvelou príležitosťou na posúdenie aktuálneho stavu vykonávania platieb a aktualizovaných výhľadov, pokiaľ ide o očakávaný vývoj platieb do konca súčasného VFR; domnieva sa, že všetky tri inštitúcie by mali vypracovať a schváliť záväzný spoločný platobný plán na obdobie 2016 – 2020; trvá na tom, že takýto nový platobný plán by mal vychádzať z riadneho finančného hospodárenia a zabezpečiť jednoznačnú stratégiu plnenia všetkých platobných potrieb vo všetkých okruhoch do konca súčasného VFR, a zabrániť vzniku skrytých oneskorených platieb z dôvodu umelého spomalenia vykonávania niektorých viacročných programov a iných zmierňujúcich opatrení ako zníženie výšky predbežného financovania;

50.  je odhodlaný vyriešiť jednoznačným spôsobom otázku zahrnutia platieb súvisiacich s osobitnými nástrojmi VFR do rozpočtu; pripomína nevyriešený rozpor medzi Komisiou a Parlamentom na jednej strane a Radou na druhej strane týkajúci sa výkladu, ktorý stál v popredí pozornosti pri rozpočtových rokovaniach v posledných rokoch; opakuje svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa platby na mobilizáciu osobitných nástrojov v záväzkoch mali tiež počítať nad rámec ročných stropov VFR pre platby;

Podmienka zaistenia základného práva EÚ

51.  trvá na tom, že všetky krajiny by mali v kontexte utečeneckej krízy a rozhodnutia o mechanizme cieleného prerozdeľovania prevziať plný podiel zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus finančného bonusu a malusu v súvislosti s tým, či členské štáty plnia alebo neplnia svoje záväzky v rámci opatrení, ktoré prijala EÚ; tvrdí, že akýkoľvek finančný príspevok pochádzajúci z potrestania členského štátu, ktorý tieto opatrenia nerešpektuje, by sa mal vrátiť do rozpočtu EÚ ako mimoriadny príjem;

Mimoriadne príjmy

52.  je pevne presvedčený, že akýkoľvek prebytok, ktorý by vyplynul z nedostatočného plnenia rozpočtu EÚ alebo z postihov uložených podnikom za porušenie právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, by sa mal začleniť do rozpočtu ako mimoriadny príjem v rozpočte EÚ bez akýchkoľvek zodpovedajúcich úprav príspevkov na základe HND; domnieva sa, že toto opatrenie by významne prispelo k odľahčeniu rozpočtu EÚ od platobného problému; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila vhodný legislatívny návrh;

53.  je presvedčený o tom, že v rozpočte EÚ by sa malo opäť umožniť rušenie viazanosti vo všetkých okruhoch na základe úplného alebo čiastočného neuskutočnenia opatrení, na ktoré boli dané rozpočtové prostriedky vyčlenené, a rozpočtový orgán by ho mal využívať v rámci každoročného rozpočtového postupu; je pevne presvedčený o tom, že pre súčasné obmedzenia, ktoré ovplyvňujú rozpočet EÚ, a dodatočným potrebám financovania, ktorým Únia čelí, by sa takéto ustanovenie malo uplatňovať aj na rušenie viazanosti vyplývajúce z realizácie programov z obdobia rokov 2007 – 2013 vrátane uzatvorenia programov politiky súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila vhodný legislatívny návrh;

Ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje

54.  zdôrazňuje, že len frekvencia a miera mobilizácie osobitných nástrojov VFR za posledné dva roky sú bez akýchkoľvek pochybností dôkazom významu ustanovení o flexibilite a mechanizmov, ktoré sú ustanovené v nariadení o VFR; zdôrazňuje dlhodobú pozíciu Parlamentu, podľa ktorej by flexibilita mala umožniť čo najväčšie uplatnenie všeobecných stropov VFR pre záväzky a platby;

55.  domnieva sa preto, že strednodobá revízia nariadenia o VFR by mala viesť k odstráneniu celého radu prekážok a obmedzení, ktoré si vynútila Rada v súvislosti s ustanoveniami o flexibilite v čase prijímania VFR; domnieva sa hlavne, že by sa mali zrušiť akékoľvek obmedzenia prenosov nevyužitých rozpočtových prostriedkov a rezerv, a to buď stanovením ročných stropov (celková rezerva na platby), alebo zavedením časových obmedzení (celková rezerva na záväzky); domnieva sa, že pre súčasné rozpočtové obmedzenia v niekoľkých okruhoch by sa nemal vymedziť žiadny konkrétny rozsah využívania zdrojov v rámci celkovej rezervy na záväzky;

56.  zdôrazňuje predovšetkým mobilizáciu celého objemu nástroja flexibility v roku 2016; konštatuje, že tento nástroj umožňuje financovanie jasne identifikovaných výdavkov, ktoré nemožno financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viaceré okruhy, a ktoré nie sú spojené so žiadnou konkrétnou politikou EÚ; domnieva sa preto, že umožňuje skutočnú flexibilitu v rozpočte EÚ, najmä v prípade závažnej krízy; žiada preto výrazné zvýšenie jeho finančného krytia na ročnú sumu až do výšky 2 miliardy EUR a poukazuje zároveň na to, že táto suma je rozpočte zapísaná len pod podmienkou, že rozpočtový orgán rozhodne o mobilizácii tohto nástroja; pripomína, že nástroj flexibility nie je spojený s konkrétnou oblasťou politiky a možno ho využiť na akýkoľvek účel považovaný za potrebný;

57.  poukazuje na úlohu rezervy na núdzovú pomoc, ktorá spočíva v zabezpečení rýchlej reakcie na špecifické požiadavky tretích krajín týkajúce sa pomoci v prípade nepredvídaných udalostí, a podčiarkuje jej mimoriadny význam v súčasnej situácii; žiada výrazné zvýšenie jej finančného krytia a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov do výšky 1 miliardy EUR;

58.  konštatuje, že platia rôzne pravidlá, pokiaľ ide o obdobia na uskutočnenie prenosov nevyužitých rozpočtových prostriedkov v prípade osobitných nástrojov VFR, ako sú konkrétne nástroj flexibility, rezerva na núdzovú pomoc, Fond solidarity EÚ a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii; žiada harmonizáciu týchto pravidiel, aby bolo možné uplatniť na tieto nástroje všeobecné pravidlo n+3;

59.  pripisuje osobitný význam rezerve na nepredvídané výdavky ako krajnej možnosti v rámci reakcie na nepredvídané okolnosti; zdôrazňuje, že podľa Komisie je táto rezerva jediným osobitným nástrojom, ktorý možno mobilizovať len na platobné rozpočtové prostriedky, a tak predísť platobnej kríze v rozpočte EÚ, aká nastala v roku 2014; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od predchádzajúceho obdobia je v nariadení o VFR stanovená povinná kompenzácia rozpočtových prostriedkov; je pevne presvedčený, že v dôsledku tejto požiadavky nastala neudržateľná situácia, ktorá v skutočnosti zníži stropy VFR v posledných rokoch príslušného obdobia, a povedie teda k ďalšiemu tlaku na rozpočet EÚ; zdôrazňuje, že rezerva na nepredvídané výdavky je v každom prípade posledným prostriedkom, o použití ktorého spoločne rozhodnú obidve zložky rozpočtového orgánu; žiada preto, aby sa pravidlo povinnej kompenzácie okamžite a so spätnou účinnosťou zrušilo a aby došlo k revízii jeho maximálnej ročnej sumy smerom nahor na 0,05 % HND EÚ;

Opatrenia nadväzujúce na medzinárodné dohody o environmentálnych zmenách

60.  konštatuje, že dohoda z konferencie COP 21, ktorá sa konala v Paríži, je univerzálna, dynamická a diferencovaná a zameriava sa na výzvy v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že na základe tejto dohody treba vyčleniť prostriedky EÚ na podporu boja proti zmene klímy v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že všetky finančné prostriedky vyčlenené na prípadné opatrenia na základe dohody COP 21°by sa mali dodatočne pripojiť k existujúcim prostriedkom vyčleneným na činnosti týkajúce sa zmeny klímy a vyzýva Komisiu, aby v dostatočnom čase pred revíziou predstavila svoju stratégiu vykonávania a svoje prvé hodnotenie možného vplyvu dohody COP 21 na rozpočet EÚ; ďalej zdôrazňuje, že revízia VFR vytvára vynikajúcu príležitosť na zabezpečenie toho, aby sa dosiahol cieľ 20 % prostriedkov na opatrenia spojené s klímou a aby sa stanovilo prípadné zvýšenie tejto prahovej hodnoty v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ prijatými na konferencii COP 21; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bol mechanizmus zohľadňovania opatrení v oblasti klímy plne funkčný a aby bola zdokonalená existujúca metóda sledovania takéhoto vynakladania finančných prostriedkov; ďalej pripomína, že EÚ sa tiež zaviazala vykonávať strategický plán na podporu biologickej rozmanitosti v rámci príslušného dohovoru OSN, a zdôrazňuje, že by mala vyčleniť dostatočné zdroje na splnenie svojich záväzkov v tejto oblasti;

Zjednodušenie

61.  domnieva sa, že strednodobé preskúmanie/revízia predstavuje skvelú príležitosť uskutočniť prvé posúdenie a hodnotenie fungovania príslušných politík a programov EÚ, ako aj fungovania ustanovení VFR o flexibilite a osobitných nástrojov, a očakáva, že Komisia predloží analýzu, v ktorej sú identifikované nedostatky súčasného systému vykonávania; venuje osobitnú pozornosť posudzovaniu vplyvu nových prvkov zavedených v tomto programovom období, ako sú vopred stanovené podmienky v rámci politiky súdržnosti, na proces vykonávania; domnieva sa, že pri strednodobom preskúmaní/revízii VFR by sa malo zohľadňovať aj uplatnenie pridelených prostriedkov v záujme dosahovania cieľov; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy, ako riešiť možné nedostatky a zlepšiť a racionalizovať vykonávanie počas zostávajúcich rokoch súčasného VFR, aby sa zabezpečilo čo najefektívnejšie využitie obmedzených finančných zdrojov a znížila administratívna záťaž pre príjemcov;

62.  zdôrazňuje, že je dôležité ukázať pridanú hodnotu plnenia rozpočtu EÚ, a podporuje zavedenie kultúry zameranej na výsledky ako kľúčového prvku výdavkov EÚ; zdôrazňuje, že tam, kde je to vhodné, a najmä v programoch zameraných na inovácie, by sa posúdenie výkonnosti a orientácie na výsledky malo stať hlavnou zásadou; uznáva prácu Komisie v súvislosti s iniciatívou Rozpočet EÚ zameraný na výsledky, ktorú je potrebné ešte viac rozvinúť, a očakáva výsledky práce medziinštitucionálnej pracovnej skupiny odborníkov pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti; je presvedčený, že tento prístup môže byť spôsobom, ako posilniť výkonnosť programov, ktoré nie sú dostatočne výkonné; zdôrazňuje však, že technické alebo programové nedostatky nemôžu viesť k zníženiu rozpočtu EÚ alebo k upusteniu od politických priorít a že lepšie vynakladanie finančných prostriedkov samo osebe nevyrieši problém nedostatočných finančných prostriedkov na uspokojenie naliehavých a rastúcich potrieb; pripomína Komisii, že Parlament ako jedna zložka rozpočtového orgánu musí byť zapojený do vytvárania stratégie Komisie v tejto oblasti;

Finančné nástroje

63.  berie na vedomie väčšiu úlohu finančných nástrojov v rámci rozpočtu Únie ako doplnkovej formy financovania v porovnaní s dotáciami a grantmi; uznáva potenciál týchto nástrojov, pokiaľ ide o zvyšovanie finančného, a teda aj politického dosahu rozpočtu Únie; zdôrazňuje však, že prechod z nástrojov tradičného financovania na inovačnejšie nástroje sa neodporúča pre všetky politické oblasti, pretože nie všetky politiky sú v plnej miere založené na trhových princípoch; zdôrazňuje, že finančné nástroje sú alternatívnym a doplnkovým spôsobom financovania a nemali by sa využívať na projekty, ktoré môžu mať prospech iba z využitia grantov, ktoré sú osobitne dôležité pre menej rozvinuté regióny;

64.  vyzýva Komisiu, aby počas strednodobého preskúmania/strednodobej revízie uskutočnila hĺbkovú analýzu využívania finančných nástrojov od začiatku súčasného programového obdobia; zdôrazňuje, že pri posudzovaní finančného nástroja nemôže byť jediným hodnotiacim kritériom rozmer pákového efektu; v tejto súvislosti pripomína význam kritérií doplnkovosti a posúdenia prínosu k plneniu politických cieľov EÚ;

65.  nabáda Komisiu, aby zistila všetky oblasti politiky EÚ, kde by bolo možné skombinovať granty s finančnými nástrojmi a aby sa zaoberala otázkou vhodnej rovnováhy medzi nimi; je pevne presvedčený, že možnosť skombinovať rôzne prostriedky EÚ na základe harmonizovaných pravidiel riadenia by pomohla s optimalizáciou synergií medzi dostupnými zdrojmi financovania na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že zvýšené používanie finančných nástrojov by nemalo viesť k znižovaniu v rozpočte Únie; pripomína jeho opakované výzvy na zvýšenie transparentnosti a demokratickej kontroly v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podporovaných z rozpočtu Únie;

B. Úvahy Parlamentu týkajúce sa obdobia VFR po roku 2020

66.  pripomína, že podľa článku 25 nariadenia o VFR Komisia predloží pred 1. januárom 2018 návrh nového viacročného finančného rámca; zdôrazňuje preto, že už v rámci nadchádzajúceho preskúmania/nadchádzajúcej revízie by sa malo diskutovať o celom rade kľúčových prvkov týkajúcich sa VFR;

67.  domnieva sa, že medzi kľúčové priority, ktorými sa treba zaoberať, patria úpravy trvania VFR, dôsledná reforma systému vlastných zdrojov, väčší dôraz na jednotnosť rozpočtu a väčšia rozpočtová flexibilita; ďalej je presvedčený, že je potrebné preskúmať podmienky rozhodovacieho procesu, aby sa zaručila demokratická legitímnosť a súlad s ustanoveniami zmluvy;

68.  pripomína rozpočtové zásady jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, všeobecnosti, špecifikácie, riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti, ktoré musia byť dodržiavané pri zostavovaní a plnení rozpočtu Únie;

69.  zdôrazňuje, že podstatným faktorom problémov medzi členskými štátmi pri schvaľovaní viacročného finančného rámca je ich prvoradý dôraz na čistú bilanciu; pripomína svoje stanovisko, že rozpočet Únie nie je jednoduchá hra s nulovým súčtom, ale skôr dôležitý impulz pre konvergenciu a vyjadrenie spoločných stratégií, ktoré vytvárajú spoločnú pridanú hodnotu; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby zmenili svoje vnímanie a postoj, pokiaľ ide o rozpočet Únie, aby teda stanovili veľkosť rozpočtu na základe dôkladného vyhodnotenia finančných potrieb vyplývajúcich z právnych záväzkov Únie, jej politických cieľov stanovených v jej programoch a politikách, ako aj medzinárodných záväzkov, s cieľom zaručiť, že výsledkom nebude ďalšia patová situácia, v dôsledku ktorej sa Únia ešte viac vzdiali od svojich občanov; žiada preto Komisiu, aby vypracovala štúdiu o úsporách, ktoré dosiahli členské štáty na vnútroštátnej úrovni ako výsledok politických opatrení financovaných na úrovni EÚ;

70.  poukazuje na politickú nevyhnutnosť zaviesť rozhodovací postup, ktorý zaručí dostupnosť potrebných finančných zdrojov buď na úrovni EÚ, alebo na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečilo plné vykonávanie politických rozhodnutí prijatých Európskou radou;

Dĺžka trvania

71.  pripomína, že podľa odôvodnenia 3 nariadenia o VFR všetky tri inštitúcie súhlasili so spoločným preskúmaním najvhodnejšej dĺžky trvania v rámci preskúmania/revízie; opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že dĺžka trvania VFR by mala byť v súlade s politickým cyklom Parlamentu aj Komisie a zabezpečiť tak, aby sa európske voľby stali fórom, v rámci ktorého sa diskutuje o budúcich výdavkových prioritách;

72.  zdôrazňuje však, že najmä v prípade programov spadajúcich pod zdieľané hospodárenie v oblasti politiky súdržnosti a rozvoja vidieka je veľmi dôležitá dlhodobá predvídateľnosť vzhľadom na to, ako dlho trvá schvaľovanie odvetvových právnych predpisov a operačných programov na národnej a regionálnej úrovni;

73.  domnieva sa, že vzhľadom na rýchlo sa meniace politické prostredie a so zreteľom na zabezpečovanie väčšej flexibility by sa niektoré prvky VFR mali schváliť na päť rokov, zatiaľ čo iné, napríklad tie, ktoré sa týkajú programov vyžadujúcich dlhodobejšie programovanie, a/alebo politík stanovujúcich komplexné postupy vytvárania systémov realizácie, ako je politika súdržnosti alebo rozvoj vidieka, by sa mali schvaľovať na obdobie 5+5 rokov s povinnou strednodobou revíziou;

Reforma systému vlastných zdrojov

74.  zdôrazňuje potrebu plnohodnotnej reformy systému vlastných zdrojov na základe hlavných zásad jednoduchosti, spravodlivosti a transparentnosti; preto očakáva predloženie ambicióznej záverečnej správy skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje do konca roka 2016, ako aj rovnako ambiciózneho balíka legislatívnych návrhov Komisie týkajúcich sa vlastných zdrojov na obdobie po roku 2021, a to do konca roka 2017;

75.  zdôrazňuje potrebu znížiť podiel príspevkov do rozpočtu Únie založených na HND s cieľom odstrániť prístup primeranej návratnosti uplatňovaný členskými štátmi; zdôrazňuje, že by sa tým znížilo zaťaženie vnútroštátnych financií a zabezpečila sa tak dostupnosť dotknutých zdrojov, ktoré sú k dispozícii na rozpočty členských štátov; pripomína, že súčasný vlastný zdroj DPH je mimoriadne komplexný a predstavuje v podstate druhý príspevok založený na HND, a preto vyzýva, aby sa buď uskutočnila zásadná reforma tohto vlastného zdroja, alebo aby sa úplne zrušil; považuje však za potrebné zachovať príspevky založené na HND ako zložku rozpočtu vzhľadom na to, že plnia funkciu vyrovnávacieho príspevku;

76.  žiada zavedenie jedného alebo niekoľkých nových vlastných zdrojov, ktoré by boli jasne prepojené s európskymi politikami, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu; konštatuje, že skupina na vysokej úrovni už diskutovala o veľkom počte možných nových vlastných zdrojov, ako napríklad o reformovanej DPH, dani z finančných transakcií, príjmoch ECB z emisie peňazí, zreformovanom systéme EÚ na obchodovanie s emisiami a zdaňovaní emisií uhlíka, zdaňovaní dopravy, zdaňovaní právnických osôb, zdaňovaní elektriny alebo digitálnom zdaňovaní; netrpezlivo očakáva odporúčania skupiny na vysokej úrovni, na ktorých základe bude môcť pokračovať a pripraviť pozíciu Parlamentu v tejto veci; v tomto ohľade žiada o zrušenie všetkých foriem korekcií;

Jednotnosť rozpočtu

77.  zdôrazňuje význam zásady jednotnosti rozpočtu a pripomína, že podľa článku 310 ods. 1 ZFEÚ musia byť všetky príjmy a výdavky Únie uvedené v rozpočte; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa nedávno prešlo z metódy Spoločenstva na medzivládne rozhodovanie, ako možno pozorovať od roku 2014 v súvislosti s vytvorením trustového fondu EÚ Bêkou pre Stredoafrickú republiku, regionálneho trustového fondu Madad, ktorý vznikol v reakcii na sýrsku krízu, a núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku, ako aj nástroja pre utečencov v Turecku; zdôrazňuje, že táto forma financovania so sebou prináša prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci existujúcich viacročných finančných programov, ktoré prerokovali a schválili tri inštitúcie; zdôrazňuje, že to ohrozuje demokratickú zodpovednosť, pretože Parlament bol vylúčený z vytvárania týchto fondov;

78.  zdôrazňuje, že podľa zmluvy majú Parlament a Rada pri tvorbe rozpočtu rovnocenné postavenie ako dve zložky rozpočtového orgánu; domnieva sa navyše, že plná parlamentná kontrola všetkých výdavkov je podstatným prvkom všetkých výdavkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zachovávala jednotnosť rozpočtu, ktorú považuje za hlavnú zásadu pri navrhovaní nových politických iniciatív;

79.  opäť pripomína svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by mal byť Európsky rozvojový fond (ERF) od roku 2021 začlenený do rozpočtu Únie a že zároveň by sa malo zaručiť financovanie mierového nástroja pre Afriku a operácií súvisiacich s bezpečnosťou;

80.  zdôrazňuje, že akákoľvek budúca integrácia ERF alebo takýchto ad hoc nástrojov do rozpočtu EÚ znamená, že ich príslušné finančné prídely sú nad rámec stropov VFR, ktoré budú musieť byť zodpovedajúcim spôsobom zrevidované, aby nebolo ohrozené financovanie iných politík a programov EÚ;

Posilnená flexibilita

81.  zdôrazňuje, že rigidná štruktúra rozpočtu Únie bráni rozpočtovému orgánu v možnosti primerane reagovať na meniace sa okolnosti; vyzýva preto na väčšiu flexibilitu v ďalšom VFR, najmä zvýšením flexibility medzi okruhmi vo forme flexibility nevyčerpaných rezerv a medzi rokmi, v záujme plného využívania stropov VFR;

82.  zdôrazňuje, že popri možnosti reagovať pružne na meniace sa okolnosti bez toho, aby to poškodilo dohodnuté programovanie, je tiež potrebné, aby Únia mohla rýchlo reagovať na postupujúce krízy, ako napr. súčasnú migračnú krízu; žiada preto, aby bola v rozpočte Únie nad rámec už existujúcich osobitných nástrojov VFR zriadená stála rezerva EÚ na krízové situácie s cieľom zabrániť ad hoc riešeniam, ako napríklad zriaďovanie trustových fondov; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus, ktorého cieľom je reagovať na krízy a nepredvídané situácie, by mal vo svojej podstate fungovať ako nový osobitný nástroj VFR a mal by sa započítať nad rámec stropov VFR;

Rozhodovací proces

83.  pripomína kritický postoj Parlamentu voči spôsobu, akým prebiehal postup vedúci k prijatiu nariadenia o VFR na roky 2014 – 2020; pripomína, že prijatie nariadenia si vyžaduje súhlas Parlamentu; zdôrazňuje preto, že Parlament musí byť od začiatku v plnej miere zapojený do príslušných rokovaní; domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali formalizovať podmienky postupu prijímania ďalšieho VFR na základe dohody dosiahnutej v čase strednodobého prieskumu/strednodobej revízie VFR, v ktorej by sa mali zohľadniť slabé miesta predchádzajúcich rokovaní a v plnej miere zachovať úloha a výsady Parlamentu stanovené v zmluvách; domnieva sa, že tieto podmienky by mali byť nakoniec zakotvené aj v MID ako v prípade ročného rozpočtového postupu;

84.  domnieva sa, že požiadavka jednomyseľnosti pri prijímaní nariadenia o VFR predstavuje skutočnú prekážku v procese; v tomto zmysle žiada Európsku radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku uvedenú v článku 312 ods. 2 ZFEÚ, aby sa tak umožnilo prijatie nariadenia o VFR kvalifikovanou väčšinou; okrem toho pripomína, že môže byť zavedená aj všeobecná premosťovacia doložka uvedená v článku 48 ods. 7 ZEÚ s cieľom uplatniť riadny legislatívny postup; zdôrazňuje, že prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní nariadenia o VFR by bol v súlade s rozhodovacím procesom týkajúcim sa prijatia prakticky všetkých viacročných programov EÚ, ako aj ročného postupu pre prijímanie rozpočtu EÚ;

85.  pripomína, že zmluva neudeľuje Európskej Rade právo vykonávať legislatívne funkcie; v tejto súvislosti pripomína svoje rozhodné námietky voči zásahom Európskej rady do právnych predpisov počas posledných rokovaní o VFR; žiada od Európskej rady, aby sa obmedzila na svoje úlohy stanovené v zmluve a prestala zasahovať do zmien politiky, o ktorých sa má rozhodovať v rámci riadneho legislatívneho postupu, čím bude rešpektovať legislatívne právomoci Parlamentu v rámci spolurozhodovacieho postupu;

86.  trvá na tom, že legislatívny proces na prijatie nasledujúceho VFR by sa mal ukončiť do konca roka 2018, a to po zásadných rokovaniach medzi Európskym parlamentom a Radou; zdôrazňuje, že včasná dohoda o VFR umožní rýchle prijatie všetkých odvetvových nariadení a tiež začatie vykonávania všetkých nových programov bezodkladne 1. januára 2021; zdôrazňuje, že je dôležité lepšie informovať vnútroštátne parlamenty a európskych občanov o výzvach nového VFR, vo vhodných prípadoch prostredníctvom usporadúvania medziinštitucionálnych medziparlamentných konferencií;

°

°  °

87.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom, a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

  Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(2)

  Ú. v. EÚ L 103, 22.4.2015, s. 1.

(3)

  Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.

(4)

  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(5)

  Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(6)

  Prijaté texty, P7_TA(2014)0378.

(7)

  Prijaté texty, P7_TA(2013)0599.

(8)

  Prijaté texty, P7_TA(2013)0455.

(9)

  Prijaté texty, P7_TA(2013)0456.

(10)

  Prijaté texty, P7_TA(2013)0304.

(11)

  Prijaté texty, P7_TA(2013)0078.

(12)

  Prijaté texty, P7_TA(2012)0360.

(13)

  Prijaté texty, P7_TA(2011)0266.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (25.5.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Neena Gill

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že EÚ čelí bezprecedentnému množstvu kríz vo svojom susedstve a mimo neho, a to najmä utečeneckej kríze, ohrozeniu bezpečnosti a ozbrojeným konfliktom, ktoré ohrozujú základné hodnoty a vyžadujú si posilnenie spoločnej vonkajšej činnosti; pripomína potrebu solidarity s ohľadom na zvyšujúci sa počet prírodných katastrof; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto krízy boli pri skončení vytvárania viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 nepredvídateľné; pripomína, že celková suma pre okruh 4 sa v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie znížila približne o 16 %, čo výrazne oslabuje schopnosť EÚ reagovať na všetky tieto nové výzvy a plniť svoje politické záväzky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh revízie, ktorou sa zvýšia stropy viazaných rozpočtových prostriedkov v rámci tohto okruhu s cieľom poskytnúť ďalšie financovanie; vyzýva Komisiu, aby začlenila prístup zostavovania rozpočtu na základe výkonnosti, a to pri zohľadnení osobitnej povahy vonkajšej činnosti;

2.  zdôrazňuje, že riešenie migračnej a utečeneckej krízy je kľúčovou prioritou, podčiarkuje však, že by to nemalo byť na úkor politík v iných oblastiach vrátane tých, ktoré sú kľúčové pri riešení dlhodobých výziev a základných príčin súčasnej krízy; je presvedčený, že riešenie humanitárnej núdze musí prebiehať súbežne s rozvojovými procesmi, plnením cieľov udržateľného rozvoja, podporovaním stabilného a bezpečného prostredia, v ktorom môže dôjsť k rozvoju, a presadzovaním ľudských práv a všetkých ďalších priorít zahraničnej politiky EÚ;

3.  domnieva sa, že súčasné mechanizmy flexibility sú z hľadiska objemu a pružnosti primerane reagovať na zmenenú situáciu nedostatočné; pripomína, že predovšetkým z dôvodu nedostatočných zdrojov Komisia vytvorila niekoľko nástrojov ad hoc vrátane trustových fondov pre Sýriu, Afriku a Stredoafrickú republiku a nástroja pre utečencov v Turecku; uznáva ich potenciál zvýšiť finančnú reakciu EÚ, zdôrazňuje však potrebu transparentnosti, zodpovednosti a demokratickej kontroly pri riadení týchto finančných nástrojov a vyjadruje rozhorčenie nad tým, že členské štáty neplnia svoje záväzky spojené s poskytovaním finančnej pomoci; naliehavo žiada, aby Európsky parlament vykonával dohľad nad správou trustových fondov;

4.  vyzýva Komisiu, aby navrhla reformu mechanizmov flexibility v rámci VFR a zároveň zaviedla trvalý systém krízovej rezervy EÚ, ktorý v prípade potreby umožní mobilizáciu dodatočných zdrojov prostredníctvom pružných postupov, ktoré umožnia rýchle reakcie na naliehavé a nestále situácie; zdôrazňuje, že akékoľvek núdzové financovanie určené na reagovanie na krízové a nepredvídané situácie by z dôvodu svojej povahy malo byť pokryté osobitnými nástrojmi a malo by sa započítavať mimo stropov VFR; domnieva sa, že možnosť presunu nepridelených prostriedkov medzi jednotlivými okruhmi by zvýšila schopnosť reagovať na meniace sa výzvy a zároveň umožnila aj maximálne využitie stropov VFR; pripomína, že súčasné prostriedky by sa mali využívať čo najefektívnejším spôsobom; zdôrazňuje význam rezerv na núdzovú pomoc a udržiavania dostatočných prostriedkov na tento účel;

5.  zdôrazňuje, že revidovaný VFR sa musí vyznačovať schopnosťou reagovať na potreby vonkajších finančných nástrojov po ich strednodobom preskúmaní v roku 2017, a žiada, aby bola v budúcnosti zaistená lepšia súdržnosť a koordinácia v oboch týchto procesoch preskúmania;

6.  naliehavo žiada Komisiu, aby zosúladila nasledujúci VFR s politickými cyklami Komisie a Parlamentu s cieľom zlepšiť demokratickú zodpovednosť a transparentnosť viacročného rozpočtu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

7

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Mark Demesmaeker, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Luis de Grandes Pascual, Marek Jurek, Bodil Valero

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Ricardo Serrão Santos, Renate Weber


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (30.5.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Paul Rübig

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že prvé roky nového VFR sa vyznačovali vážnym nedostatkom platobných rozpočtových prostriedkov, čo malo negatívne dôsledky na vykonávanie externých akčných programov; žiada o poskytnutie primeranej úrovne platieb v okruhu 4, aby sa predišlo opätovnému vzniku tohto problému;

2.  berie na vedomie obrovský rozsah celosvetových potrieb v oblasti humanitárnej pomoci a znižovania rizika katastrof, pripravenosti na katastrofy a epidémie a budovania odolnosti v rozvojových krajinách; okrem toho berie na vedomie tlak na zvyšovanie týchto potrieb, ktorý je výsledkom konfliktov a vojen, porušovania ľudských práv, zlej správy a korupcie, nedostatočného poskytovania základných sociálnych služieb vrátane slabých systémov zdravotnej starostlivosti, nedostatočného všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti a investícií do inovácií v oblasti zdravotníctva, rastúcej hospodárskej a sociálnej nerovnosti, ako aj zmeny klímy a súťaženia o vzácne zdroje; domnieva sa, že je potrebné posilniť transparentnosť, zodpovednosť a vykazovanie zdrojov určených na rozvoj a humanitárnu pomoc, ako aj finančné prostriedky na túto pomoc, ktorú urýchlene schváli rozpočtový orgán kedykoľvek to bude potrebné, najmä so zreteľom na novozriadený program 2030 a s cieľom splniť zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD); je presvedčený, že to slúži aj záujmom EÚ, pretože to zabráni budúcim migračným tlakom;

3.  konštatuje, že výdavky na vnútorné náklady na utečencov, hoci čiastočne kryté definíciou oficiálnej rozvojovej pomoci Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC) OECD, neprispievajú k udržateľnému rozvoju v rozvojových krajinách a k boju proti základným príčinám migrácie; berie na vedomie, že v členských štátoch sa vnútorné náklady na utečencov uplatňujú ako ODA; pripomína, že účinné opatrenia v oblasti humanitárnej pomoci a rozvojové programy by sa mali zamerať na odstraňovanie prvotných príčin migrácie v rozvojových krajinách a nemali by byť vytvárané tak, že budú zaťažovať finančné prostriedky EÚ určené na rozvoj a politiky EÚ v iných oblastiach;

4.  pripomína, že migračná a utečenecká kríza výrazne ovplyvnila rozpočet EÚ a v najbližších rokoch si bude vyžadovať dynamickú reakciu; podporuje vyčerpanie prostriedkov dostupných v rámci okruhov 3 a 4 rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2016; v tejto súvislosti požaduje primerané zvýšenie stropov v záujme riadneho riešenia migračnej a utečeneckej krízy;

5.  uznáva, že je potrebné vynaložiť prostriedky na dosiahnutie všetkých aspektov cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16; domnieva sa, že podpora mieru, zásady právneho štátu, ľudských práv, dobrej správy a vzdelania v rozvojových krajinách je nevyhnutná pre dosiahnutie mieru a bezpečnosti, znižovanie chudoby a nerovnosti, ako aj odstránenie chudoby v dlhodobom horizonte; odmieta akékoľvek využívanie rozvojovej pomoci na iné ako rozvojové ciele, ktoré sú jasne stanovené v článku 208 Zmluvy o fungovaní EÚ; zdôrazňuje, že toto financovanie, ktoré nie je súčasťou oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), musí pochádzať z iných nástrojov ako nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) alebo Európskeho rozvojového fondu (ERF) alebo iných mechanizmov, ktoré využívajú iba tieto nástroje, ako je Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku;

6.  zdôrazňuje, že vzhľadom na výskyt nových epidémií je potrebné v dostatočnej miere investovať do oblasti zdravia; pripomína, že v záujme splnenia cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 3 je nevyhnutné zabezpečiť efektívne a komplexné zdravotnícke systémy s dostupnými liekmi; nabáda na lepšie využívanie všetkých programov VFR, ako je Horizont 2020, nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), Európsky rozvojový fond (ERF) alebo program Zdravie pre rast, s cieľom riešiť celosvetové výzvy v oblasti zdravia, ktoré môžu ľahko zasiahnuť aj samotnú Európu;

7.  zdôrazňuje, že trustové fondy boli zriadené z dôvodu nedostatku zdrojov v rozpočte EÚ a chýbajúcej flexibility potrebnej na urýchlenú a komplexnú reakciu na hlavné krízy; žiada o schodné riešenie, ktoré umožní úplnú kontrolu zo strany rozpočtového orgánu s cieľom zlepšiť jednotnosť rozpočtu a dodržiavanie zásady demokratickej zodpovednosti;

8.  pripomína, že EÚ prijala pevný záväzok týkajúci sa účinnosti pomoci, a to najmä zásady demokratickej zodpovednosti za rozvojové programy zo strany príjemcov pomoci a zosúladiť pomoc EÚ podľa priorít rozvojových krajín; konštatuje, že táto zásada sa musí presadzovať v reakcii EÚ na migráciu, ako je to v prípade zriadenia trustového fondu EÚ pre Afriku, ktorý bol konkrétne založený na to, aby obchádzal zdĺhavé postupy ERF, pričom by dodržiaval zásady účinnosti pomoci; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, na základe ktorého sa bude mierový nástroj pre Afriku financovať pomocou iných prostriedkov;

9.  okrem toho konštatuje, že povzbudivý vývoj, napríklad v Mjanmarsku/Barme a Kolumbii, si vyžaduje zo strany EÚ adekvátnu reakciu a finančné prostriedky;

10.  zdôrazňuje potrebu primeraných zdrojov na dosiahnutie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, pričom uznáva, že celková ODA EÚ tvorila 0,47 % HND EÚ v roku 2015; vyjadruje poľutovanie, že EÚ nedosiahla svoj záväzok , zvýšiť v roku 2015 oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % HND; pripomína, že EÚ nedávno obnovila svoj spoločný záväzok zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc na 0,7 % HND; upozorňuje, že si to vyžiada výrazné zvýšenie, a zdôrazňuje, že tento fakt by sa mal v revízii VFR zohľadniť; vyzýva členské štáty, aby prijali jasný plán na splnenie svojho záväzku prispieť 0,7 % svojho HND na oficiálnu rozvojovú pomoc;

11.  pripomína, že včasné a predvídateľné financovanie humanitárnej pomoci je najlepšie podporované, keď neexistuje rozdiel medzi platbami a záväzkami, a žiada Komisiu, aby predložila návrh na vykonanie platieb, ktoré sa systematicky rovnajú záväzkom v rámci opatrení humanitárnej pomoci;

12.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zastavili nadhodnocovanie pomoci a vylúčili položky nadhodnotenej pomoci z výkazov ODA (napr. náklady na utečencov, predpokladané náklady na študentov, viazanú pomoc, úroky z pôžičiek a odpustenie dlhu);

13.  podporuje financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách zo strany EÚ a trvá na tom, aby sa dodržal záväzok rozvinutých krajín zabrániť tomu, aby takáto pomoc oslabila oficiálnu rozvojovú pomoc poskytovanú v iných oblastiach, ako je zmena klímy; trvá na mobilizácii ďalších zdrojov na financovanie dodatočných potrieb;

14.  požaduje strednodobé hodnotenie plnenia rozvojových programov VFR vzhľadom na stanovené zámery a ciele, schopnosť čerpania a pridanú hodnotou EÚ pri súčasnom zohľadnení oneskoreného vykonávania súčasného rámca a vzhľadom na záväzky, ktoré sa medzičasom prijali, ako sú ciele trvalo udržateľného rozvoja; odporúča, aby sa v prípade nedostatočne vykonávaných záväzkov poskytli primerané a potrebné rozpočtové prostriedky;

15.  pripomína záväzok EÚ prideliť najmenej 20 % svojej oficiálnej rozvojovej pomoci základným sociálnym službám so zameraním na vzdelávanie a zdravie; je presvedčený, že nárok na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia je jedným zo základných práv človeka a že univerzálny prístup k zdravotnej starostlivosti a zdravotnému poisteniu vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv je účinným faktorom rozvoja a základným predpokladom pre podporu rodovej rovnosti, zlepšenie výživy a výsledkov vzdelávania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nevyhnutné investovať do oblasti zdravia v kontexte rýchlo sa šíriacich epidémií a vzhľadom na komplexné investície potrebné na vytvorenie pružných systémov zdravotnej starostlivosti a zabezpečenie finančne dostupného prístupu k základným liekom v záujme splnenia cieľov programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

19

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Maria Heubuch, György Hölvényi, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maurice Ponga, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Davor Ivo Stier, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Carolina Punset, Paul Rübig, Adam Szejnfeld, Patrizia Toia, Jan Zahradil

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (25.5.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Reimer Böge

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že presadzovaním otvorených trhov v duchu reciprocity s cieľom posilniť hospodársky rast, zamestnanosť a rozvoj prispieva obchodná politika EÚ k stabilite a blahobytu EÚ aj tretích krajín; požaduje primerané financovanie, ktoré Komisii umožní vykonávať jej ambiciózny program načrtnutý v stratégii Obchod pre všetkých;

2.  poznamenáva, že uzavretie každej novej dohody o voľnom obchode znamená značnú stratu príjmov vo vlastných zdrojoch rozpočtu Únie; vyzýva Komisiu, aby poskytla presné odhady príjmových strát, ktoré sa očakávajú po uzavretí každej z dohôd o voľnom obchode, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, a aby jasne uviedla, ako sa rozpočet musí reštrukturalizovať, aby sa tieto straty vykompenzovali; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy o prínose, ktorý má medzinárodný obchod predstavovať v súvislosti s reštrukturalizáciou rozpočtu a vlastnými zdrojmi Únie;

3.  domnieva sa, že migračná a utečenecká kríza odhalila značné nedostatky, pokiaľ ide o ucelenosť akcií EÚ vo východnom a južnom susedstve a v subsaharskej Afrike; vyzýva Komisiu, aby využila príležitosť, ktorú poskytuje revízia VFR, a začala zásadnú reformu stratégie politiky voči partnerom EÚ s cieľom zvýšiť jej súdržnosť na účely rozvoja a účinne riešiť príčiny migrácie; zdôrazňuje, že financovanie programov na zmiernenie utečeneckej krízy by sa nemalo odčítať z výdavkov na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA);

4.  zdôrazňuje, že dôležitá úloha, ktorú MSP zohrávajú v hospodárstve EÚ, by sa mala odraziť v komplexnej a súdržnej stratégii, ktorá európskym MSP poskytne priaznivé podnikateľské prostredie a posilní ich medzinárodný obchod a investičné príležitosti; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti vypracovala osobitné a zrozumiteľné príručky pre MSP o príležitostiach a prínosoch, ktoré každá z dohôd o voľnom obchode uzavretá EÚ ponúka; opakuje svoju výzvu Komisii, aby v súvislosti so súkromnými iniciatívami a iniciatívami členských štátov, ako aj ďalšími nástrojmi financovania EÚ ako COSME, posúdila účinnosť a efektívnosť a zlepšila rôzne iniciatívy v rámci nástroja partnerstva, ktorými sa podporuje internacionalizácia MSP, s cieľom zabezpečiť komplementárnosť a európsku pridanú hodnotu;

5.  berie na vedomie, že napriek rozpočtovým obmedzeniam sa ako reakcia na početné krízy čoraz častejšie využívajú záruky a finančné nástroje mimo rozpočtu EÚ; vyjadruje poľutovanie nad rôznymi škrtmi v okruhu 4 s cieľom poskytnúť finančné prostriedky novo vytvoreným trustovým fondom pre Sýriu a Afriku a nástroju pre Turecko; trvá na tom, že takéto nástroje financovania musia spĺňať stanovené kritériá účinnosti pomoci, ako je zodpovednosť a zosúladenie s cieľmi, musia ostať výnimkou a mali by sa nakoniec zahrnúť do rozpočtu, čím sa zaručí demokratická zodpovednosť;

6.  pripomína, že úroveň nesplatených záväzkov (RAL) v okruhu IV, ktorá sa od roku 2010 neustále zvyšuje, dosiahla v roku 2015 bezprecedentnú úroveň; zdôrazňuje, že v rámci okruhu IV musí byť k dispozícii dostatočná úroveň platieb v súvislosti so záväzkami, aby sa v budúcnosti zabránilo zopakovaniu neudržateľnej úrovne nesplatených záväzkov; vyzýva Radu, aby zrevidovala strop platieb nahor, aby sa na konci viacročného finančného rámca predišlo novej platobnej kríze; zdôrazňuje, že vzhľadom na veľmi napäté stropy VFR treba účinne zabrániť akejkoľvek strate dostupných viazaných rozpočtových prostriedkov; žiada preto, aby sa viazané rozpočtové prostriedky, ktoré sa zrušia z dôvodu čiastočného neplnenia, opäť sprístupnili v rozpočte EÚ na účely, o ktorých rozhodnú Parlament a Rada v rámci rozpočtového postupu;

7.  považuje európsky Garančný fond pre vonkajšie opatrenia za účinný a efektívny mechanizmus tvorby rezerv, pokiaľ ide o riziká úverových operácií EÚ v tretích krajinách; naliehavo požaduje väčšiu úverovú podporu MSP a rozvoj sociálnej a hospodárskej infraštruktúry v regiónoch najviac postihnutých migračnou a utečeneckou krízou s cieľom pomôcť riešiť problém migrácie; požaduje najmä, aby tento prístup vychádzal zo skúseností z oblasti spravodlivého obchodu a aby sa príslušné štruktúry a zásady neustále posilňovali;

8.  zdôrazňuje, že cenná podpora poskytovaná na základe mechanizmu makrofinančnej pomoci EÚ partnerským krajinám, ktoré čelia vážnym hospodárskym ťažkostiam, sa musí zohľadniť v rozpočte EÚ;

9.  žiada, aby sa v okruhu 5 vyčlenili dostatočné zdroje na vykonávanie ex-ante, priebežných a ex-post hodnotení obchodných dohôd s cieľom zlepšiť ich kvalitu a účinnosť preskúmaním použitej metodiky a zabezpečiť, aby EÚ a jej obchodní partneri v plnej miere vykonávali a uplatňovali svoje záväzky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

30

1

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Tiziana Beghin, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Marielle de Sarnez, Santiago Fisas Ayxelà, Karoline Graswander-Hainz, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Alexander Graf Lambsdorff, Bernd Lange, David Martin, Emmanuel Maurel, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Reimer Böge, Edouard Ferrand, Sander Loones, Georg Mayer, Lola Sánchez Caldentey, Judith Sargentini, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Dominique Bilde


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (31.5.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Georgi Pirinski

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že povolebné preskúmanie viacročného finančného rámca (VFR) je nevyhnutné a musí sa v ňom venovať pozornosť pretrvávajúcim aj novým politickým výzvam, ktorým čelí EÚ a jej členské štáty, napríklad vysokej miere chudoby, sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a nerovnosti, ako aj utečeneckej kríze, aby sa zabezpečilo, že EÚ splní svoje ciele v rámci stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že prerozdeľovanie finančných prostriedkov na núdzové situácie nie je udržateľným riešením; trvá na tom, aby sa zachovali existujúce záväzky v oblasti zdrojov na dosiahnutie strategických cieľov Únie a väčšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; požaduje, aby sa zvýšili stropy VFR týkajúce sa zamestnanosti a sociálnej politiky a aby sa zvýšila pružnosť VFR tak, aby dokázal reagovať na neočakávané sociálne okolnosti;

2.  konštatuje, že stropy súčasného VFR sa prekročili, čo ohrozuje jeho životaschopnosť v druhej polovici jeho cyklu; vyzýva preto Komisiu, aby vykonala skutočnú revíziu v polovici trvania, a to tak stropov VFR, ako aj ustanovení nariadenia o VFR, a riadne zohľadnila zistenia z preskúmania, aby sa EÚ poskytol životaschopný rozpočtový rámec, ktorý jej umožní dosiahnutie jej základných cieľov a úspešné dokončenie jej hlavných projektov;

3.  zdôrazňuje, že miera zamestnanosti v EÚ je v súčasnosti 69,2 %, čo je výrazne pod cieľom stanoveným v stratégii Európa 2020, že nezamestnanosť je naďalej vysoká najmä u žien, mladých ľudí, starších ľudí a znevýhodnených skupín obyvateľstva a že viac než 12 miliónov ľudí v Európe je dlhodobo nezamestnaných, čo predstavuje 5 % aktívneho obyvateľstva EÚ; v tejto súvislosti pripomína nedávno prijaté odporúčanie Rady z 15. februára 2016 týkajúce sa integrácie dlhodobo nezamestnaných do trhu práce(1), ktoré znovu poukázalo na potrebu dôrazných politík Únie a úplne primeraného objemu zdrojov; vyzýva na zvýšenie európskych verejných a súkromných investícií do zručností a vytvárania kvalitných a udržateľných pracovných miest vrátane zelených pracovných miest a pracovných miest v sociálnom hospodárstve a v sektore sociálnej, zdravotnej a opatrovateľskej starostlivosti do zručností, čo by sa malo dosiahnuť oddelením a posilnením Európskeho sociálneho fondu (ESF);

4.  konštatuje, že všetky prostriedky vyčlenené na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) sa prednostne pridelili na roky 2014 – 2015 a že z údajov, ktoré sú k dispozícii, vyplýva, že sa doteraz úplne vyčerpali; trvá na pokračovanie YEI, ktorej výkonnosť by sa mala analyzovať a posúdiť, ako sa vyžaduje v spoločnom vyhlásení, ktoré tvorí súčasť dohody o rozpočte na rok 2016, a s prihliadnutím na správu Dvora audítorov, ktorá by mala byť dokončená začiatkom roka 2017; trvá na tom, aby sa vykonali potrebné úpravy v záujme zlepšenia vykonávania YEI s cieľom zabezpečiť dostatočnú efektívnosť a účinnosť týchto investícií na dosiahnutie cieľov programu; žiada, aby sa prostriedky na túto iniciatívu poskytli aspoň do roku 2020;

5.  poukazuje na to, že boj proti nezamestnanosti mladých ľudí je najvyššou prioritou, a vyzýva členské štáty, aby propagovali podnikanie a kvalitnú učňovskú prípravu medzi mladými ľuďmi ako mechanizmy na podporu vytvárania pracovných miest a okamžitý prístup k zamestnaniu, a zároveň zabezpečili najmä ochranu pracovných miest a primerané sociálne zabezpečenie; trvá na tom, že by sa mali poskytnúť potrebné rozpočtové prostriedky na podporu mobility učňov, ktorí by mali byť oprávnení využívať financovanie z programu Erasmus rovnako ako študenti;

6.  konštatuje, že nové právne predpisy o portáli EURES a o európskej platforme na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce budú vychádzať zo zdrojov programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), a trvá na tom, aby sa v rozpočte EÚ zabezpečila primeraná suma na financovanie tohto programu bez toho, aby sa ohrozili úlohy osí Progress a Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie v rámci EaSI; požaduje zachovanie súčasného podielu prostriedkov pridelených na os Progress na úrovni 61 %, najmä na účely projektov a podpory sietí na úrovni Únie, ktoré podporujú sociálne začlenenie a boj proti chudobe;

7.  zdôrazňuje, že zdroje ESF a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby nie sú dostatočné na to, aby riešili rast nerovnosti a chudoby, najhoršie dôsledky hospodárskej krízy na trhu práce, ktoré sa týkajú vylúčenia mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných z tohto trhu, a nebývalý tok utečencov; vyzýva Komisiu, aby zvýšila financovanie oblasti sociálnej politiky, a tým posilnila politiku súdržnosti s cieľom pomôcť utečencom pri integrácii do spoločnosti a vstupe na trh práce, a zároveň sa snažila plniť ciele EÚ týkajúce sa podpory zamestnanosti a sociálneho začlenenia; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci revízie VFR navrhla zvýšiť podľa potreby prostriedky pridelené na ESF v rozpočte politiky súdržnosti; trvá na tom, aby sa nevykonali žiadne zníženia v národných balíkoch na opatrenia ESF a aby sa každoročne poskytol dostatočný peňažný tok na platby z rozpočtu EÚ;

8.  poukazuje na to, že EÚ je stále ďaleko od dosiahnutia cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti chudoby, čo podčiarkuje, že politiky v tejto oblasti zlyhali, a to najmä v prípade osôb v zraniteľných situáciách; požaduje uskutočnenie hodnotení vplyvu a analýz ekonomickej výhodnosti, aby sa našli príčiny tohto zlyhania; upozorňuje na skutočnosť, že 24,4 % ľudí v EÚ hrozí chudoba a sociálne vylúčenie a že ich počet od roku 2008 narástol o päť miliónov; požaduje preto zvýšenie finančnej pomoci na opatrenia sociálnej politiky, aby sa podporili sociálne investície, a to aj do kvalitných sociálnych služieb a sociálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie minimálneho podielu 25 %, ktorý sa z ESF použije na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, a dôkladne monitorovala, či sa vyčlenený podiel účinne používa na tento účel;

9.  upriamuje pozornosť na obrovský problém chudoby detí v Európe, ktorá postihuje vyše 20 miliónov detí (27,8 % v EÚ-28 a takmer 50 % v niektorých členských štátoch) žijúcich v rodinách, ktoré každodenne trpia nedostatočným príjmom a chýbajúcimi základnými službami, ako sú dodávky potravín, ubytovanie, vzdelávanie a zdravotná starostlivosť; opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom na vytvorenie záruky pre deti, na upriamenie existujúcich politík zmierňovania chudoby na deti a zabezpečenie zdrojov potrebných na ich vykonávanie v plnej miere, ako aj na pomoc rodičom dostať sa zo sociálneho vylúčenia a nezamestnanosti prostredníctvom cielených intervencií, ako sú odborná príprava a rozvoj zručností;

10.  domnieva sa, že maximálna ročná suma disponibilná na mobilizáciu prostredníctvom Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) by mala prinajmenšom zostať vo výške 150 miliónov EUR (v cenách roku 2011), keďže tento nástroj má napriek tomu, že sa doteraz nevyužíval dostatočne, obrovský potenciál na podporu pracovníkov postihnutých veľkými štrukturálnymi zmenami v hospodárstve;

11.  zdôrazňuje, že súčinnosť a koordinácia všetkých piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov, najmä ESF a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), a ďalšie nástroje EÚ majú potenciál zvýšiť účinnosť týchto nástrojov a mali by sa ďalej rozvíjať;

12.  pripomína, že rozpočet EÚ je sčasti investičným rozpočtom so silným pákovým efektom a môže predstavovať silný nástroj na zvyšovanie strategických investícií s európskou pridanou hodnotou v súlade s prístupom zameraným na vytváranie udržateľného a inkluzívneho rastu a kvalitných pracovných miest, ako aj vyvolanie sociálnej konvergencie smerom nahor; navrhuje, aby sa pri revízii VFR zvážil vplyv Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) na existujúce programy EÚ, a to so zreteľom na význam týchto programov predovšetkým pre hospodársky rozvoj a tvorbu pracovných miest, pričom treba zohľadniť, že EFSI zohráva zásadnú úlohu pri oživení investícií v Európe;

13.  trvá na tom, že investície do výskumu a vývoja majú zásadný význam pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a tvorbu pracovných miest; konštatuje však, že podľa najnovších údajov Eurostatu investície do výskumu a vývoja predstavovali len 2,03 % HDP EÚ, čo je hlboko pod cieľovou hodnotou uvedenou v stratégii Európa 2020; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby našla spôsob, ako v plnej miere kompenzovať škrty, pomocou ktorých sa EFSI financoval na úkor rozpočtu programu Horizont 2020;

14.  trvá na tom, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) predovšetkým vo vidieckych oblastiach významne prispieva k rastu a zamestnanosti, a poukazuje na to, že jedno pracovné miesto v poľnohospodárskom sektore vytvára sedem miest v iných sektoroch; požaduje, aby sumy v rámci okruhu 2 VFR zostali nezmenené, a to so zreteľom na rozhodujúci význam SPP pre zamestnanosť; poukazuje na to, že SPP nielen prispieva k zníženiu nestálosti príjmov poľnohospodárov, a to najmä v časoch krízy, ale takisto pomáha poľnohospodárom vrátane mladých ľudí, aby začali vykonávať poľnohospodársku činnosť a rozvíjali svoje hospodárstva tak, aby boli ziskové, prosperovali a priamo aj nepriamo vytvárali pracovné miesta;

15.  so zreteľom na to, že 13,1 % HDP EÚ-27 sa vynaložilo na záchranu bánk, pričom rozpočet EÚ zostáva na úrovni nižšej ako 1 %, vyzýva členské štáty, aby zabezpečili poskytnutie všetkých prostriedkov potrebných na úspešné prekonanie extrémnych výziev, ktorým EÚ v súčasnosti čelí.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

30.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

37

10

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Mara Bizzotto, David Casa, Ole Christensen, Lampros Fountoulis, Arne Gericke, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Elisabeth Morin-Chartier, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Rosa D’Amato, Rosa Estaràs Ferragut, Tania González Peñas, Richard Howitt, Dieter-Lebrecht Koch, Edouard Martin, Tamás Meszerics, Evelyn Regner, Joachim Schuster, Michaela Šojdrová, Helga Stevens, Flavio Zanonato

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Jens Geier, Sylvie Goddyn, Andrej Plenković, Jasenko Selimovic

(1)

Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 1.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (27.4.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Francesc Gambús

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  žiada revíziu viacročného finančného rámca (VFR) s cieľom zabezpečiť, aby Európska únia splnila svoje ciele v oblasti politiky klímy a energetiky do roku 2020 a bola na správnej ceste, pokiaľ ide o čo najefektívnejšie splnenie cieľov stanovených na konferencii COP 21 v Paríži a cieľov EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050; zdôrazňuje, že transformácia európskeho hospodárstva na nízkouhlíkové hospodárstvo bude jednou z hlavných výziev, s ktorými sa Európska únia bude musieť v nasledujúcich rokoch vyrovnať; ďalej konštatuje, že na základe parížskej dohody treba vyčleniť prostriedky EÚ na podporu boja proti zmene klímy v rozvojových krajinách; žiada Komisiu, aby sa na túto otázku zamerala v rámci preskúmania/revízie VFR;

2.  pripomína, že aspoň 20 % VFR na roky 2014 – 2020 by sa malo použiť na opatrenia spojené so zmenou klímy, a konštatuje, že podľa metodiky Komisie týkajúcej sa uplatňovania hľadiska klímy bolo na zmenu klímy vynaloženého 12,7 % rozpočtu na rok 2014, pričom v návrhu rozpočtu na rok 2015 bolo na rovnakú oblasť vyčleneného 12,5 %; naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla konečné údaje týkajúce sa rozpočtu na rok 2015 v podobe, v akej bol vykonaný, ako aj informáciu o predpokladaných výdavkoch v oblasti zmeny klímy, ktoré je v zostávajúcom období súčasného VFR potrebné vynaložiť, aby sa dosiahol cieľ 20 %, ktorý je zárukou splnenia cieľov parížskej dohody; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila plnú funkčnosť mechanizmu uplatňovania hľadiska zmeny klímy; zdôrazňuje, že zvýšenie súčasnej 20 % sadzby by sa mohlo považovať za rozpočtovo neutrálny nástroj, ktorý by mohol pomôcť premeniť Európu na trvalo udržateľné nízkouhlíkové hospodárstvo;

3.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby finančné zdroje Únie nezahŕňali dotácie, ktoré sú škodlivé pre životné prostredie, podporujú využívanie infraštruktúry fosílnych palív alebo podporujú činnosti, ktoré poškodzujú ekosystémy a biodiverzitu, a ani dotácie na fosílne palivá; vyzýva Komisiu, aby zaviedla účinný spôsob sledovania výdavkov v oblasti biodiverzity v rozpočte Únie;

4.  zdôrazňuje, že revíziu VFR by členské štáty nemali využívať na to, aby na splnenie svojich záväzkov vyplývajúcich zo spoločného parížskeho cieľa poskytnúť 100 miliárd USD ročne na podporu rozvojových krajín využívali rozpočet EÚ;

5.  poznamenáva, že vo vykonávacom nariadení k programu Horizont 2020 je stanovený vyšší cieľ pre opatrenia v oblasti boja proti zmene klímy, ako je cieľ stanovený v celkovom rozpočte EÚ; domnieva sa, že nato, aby výdavky súvisiace s klímou prekročili 35 % celkového rozpočtu programu Horizont 2020, je potrebné presnejšie a ucelenejšie sledovanie opatrení v oblasti klímy v rámci programu Horizont 2020, ako aj zvýšený dôraz na tie časti programu Horizont 2020, ktoré sú z hľadiska klímy potenciálne relevantné, avšak doposiaľ nevyústili do významných programov v oblasti klímy;

6.  vzhľadom na to, že treba zabezpečiť pridanú hodnotu ekosystémov a biodiverzity životného prostredia v Európe, sa domnieva, že v rámci VFR by táto hodnota mala byť uznaná tým, že sa v budúcich rozpočtoch vyčlenia dostatočné zdroje na ochranu tejto biodiverzity, najmä vo vidieckych oblastiach, ale nielen v nich;

7.  zdôrazňuje, že so zreteľom na súčasné záväzky EÚ týkajúce sa zastavenia straty biodiverzity a degradácie ekosystémových služieb v Európe do roku 2020 musíme zabezpečiť, aby celkové výdavky EÚ nemali negatívny dosah na biodiverzitu a podporovali plnenie našich cieľov v oblasti biodiverzity;

8.  domnieva sa, že VFR by mal poskytnúť primeraný rozpočet a financovanie siete Natura 2000, najmä prostredníctvom programu LIFE, ktorého cieľom je podporovať vykonávanie cieľov v oblasti životného prostredia, energetiky a klímy a ich začlenenie do ostatných politík a postupov členských štátov; so znepokojením berie na vedomie zníženie platobných rozpočtových prostriedkov na program LIFE v rozpočte na rok 2015, najmä v dôsledku odkladu niektorých projektov z dôvodu hospodárskej situácie a oneskoreného uhradenia príspevkov do nástroja na financovanie prírodného kapitálu (NCFF);

9.  žiada Komisiu, aby čo najskôr začala kontrolu vhodnosti SPP na základe piatich otázok: pridaná hodnota EÚ, relevantnosť, účinnosť, efektívnosť a súdržnosť politík;

10.  domnieva sa, že financovanie SPP sa musí zosúladiť tak, aby podporovalo plnenie cieľov Únie v oblasti politiky životného prostredia, okrem iného tých, ktoré sa týkajú kvality ovzdušia, vody, biodiverzity a politiky v oblasti zmeny klímy;

11.  domnieva sa, že program Zdravie pre rast na roky 2014 – 2020 je kľúčovým nástrojom, a preto zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť zachovanie jeho rozpočtu;

12.  žiada Komisiu, aby po prerozdelení prostriedkov do Európskeho fondu pre strategické investície posúdila, či sa plnia ciele programu Horizont 2020, a aby aspoň obnovila rozpočtové prostriedky programu;

13.  konštatuje, že prechod na hospodárstvo, ktoré je viac obehové, bude stimulovať energetickú účinnosť a efektívnosť využívania zdrojov a prispeje k znižovaniu emisií skleníkových plynov, a preto žiada o primeranú finančnú podporu na vykonávanie balíka predpisov o obehovom hospodárstve;

14.  domnieva sa, že pri revízii VFR by sa mala zohľadniť skutočnosť, že bezpečnosť potravín a potravinová bezpečnosť budú v nadchádzajúcich rokoch výzvou vzhľadom na rastúci tlak na zdroje a čoraz častejší výskyt chorôb rastlín v EÚ; toto ustanovenie by sa mohlo použiť v boji proti tendenciám nekvalitnej a nedostatočnej výživy v členských štátoch a tiež na podporu kvality a bezpečnosti potravín, a to zvýšením účinnosti, efektívnosti a spoľahlivosti úradných kontrol, keďže ide o mimoriadne dôležitý nástroj udržania vysokej miery bezpečnosti osôb, zvierat a rastlín v celom potravinovom reťazci, pričom sa zároveň zachováva vysoká úroveň ochrany životného prostredia;

15.  domnieva sa, že v revízii VFR treba zohľadniť nárast a vyššiu závažnosť prírodných a človekom spôsobených katastrof tým, že sa väčšie zdroje pridelia nástroju civilnej ochrany a umožní sa, aby sa využívali pružnejšie;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

26.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

56

10

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Seb Dance, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Matthias Groote, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Renate Sommer, Daciana Octavia Sârbu, Davor Škrlec, Estefanía Torres Martínez, Nils Torvalds, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Nicola Caputo, Fredrick Federley, Giorgos Grammatikakis, Merja Kyllönen, Gesine Meissner, Marijana Petir, Gabriele Preuß, Jasenko Selimovic, Kay Swinburne, Keith Taylor, Mihai Ţurcanu, Tom Vandenkendelaere

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marie-Christine Boutonnet


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (24.5.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Janusz Lewandowski

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že Komisia by mala uskutočniť komplexné preskúmanie fungovania súčasného VFR, po ktorom by nasledovala legislatívna revízia;

2.  zdôrazňuje, že podľa zmluvy tvoria Parlament a Rada dve zložky rozpočtového orgánu; požaduje preto úplné zapojenie Parlamentu do strednodobého preskúmania a revízie nariadenia o VFR;

3.  upozorňuje na to, že zatiaľ čo nariadenie o VFR zostalo od svojho prijatia z veľkej miery nezmenené, rámcové podmienky jeho vykonávania sa zmenili; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto problémy by mal riešiť legislatívny návrh vychádzajúci zo skutočného preskúmania; v tejto súvislosti poukazuje na to, že nové nástroje, napríklad EFSI, ktoré boli zriadené od prijatia nariadenia o VFR, by mali byť náležite začlenené do rozpočtu EÚ bez akéhokoľvek negatívneho finančného dosahu na schválené programy;

4.  upozorňuje na významný dlhodobý dosah EFSI na rozpočet EÚ; domnieva sa, že EFSI investuje do projektov, ktoré nie sú rovnaké ako projekty, na ktoré sa zameriavajú rozpočtové riadky súvisiace s programom Horizont 2020 a NPE a preto v plnej miere nekompenzuje rozpočtové riadky ovplyvnené programom Horizont 2020 a NPE; zdôrazňuje preto, že ak má EÚ splniť svoje ciele v oblasti výskumu a inovácií, musí sa počas revízie VFR v plnej miere obnoviť úroveň financovania týchto programov, ktorá bola jednomyseľne dohodnutá, a zachovať správna rovnováha medzi grantmi a finančnými nástrojmi; pripomína v tejto súvislosti, že NPE v oblasti energetiky a telekomunikácií je nevyhnutný na dokončenie energetickej únie a digitálnej únie; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia finančných prostriedkov z NPE na dosiahnutie alebo prekonanie cieľa prepojenia elektrizačných sústav na úrovni 10 %;

5.  zdôrazňuje, že vykonávanie programov Horizont 2020 a COSME viedlo k veľmi vysokým mieram čerpania prostriedkov, a to viedlo k veľmi nízkej miere úspešnosti v programe Horizont 2020, čo odrádza potenciálnych uchádzačov od toho, aby predložili svoje projekty;

6.  pripomína dôležitosť zabezpečenia financovania projektu ITER, aby sa jadrová syntéza mohla predstaviť ako dôveryhodný udržateľný zdroj energie a budúca súčasť energetického mixu a aby bol ešte príťažlivejší pre priemysel a MSP, ako aj výskumné centrá;

7.  domnieva sa, že nové politické priority sa nesmú navrhovať na úkor dohodnutých programov v rámci súčasného VFR, najmä programov Horizont 2020, NPE, COSME, Galileo a Copernicus, alebo vopred vyčlenených rozpočtových prostriedkov pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že v ostávajúcom období VFR by sa akékoľvek nové priority mali podporovať prostredníctvom nového financovania;

8.  vyzýva Komisiu, aby zaručila už vyčlenené finančné prostriedky vo VFR na roky 2014 – 2020 na rýchle a úplné dokončenie a prevádzku infraštruktúry programov Galileo, EGNOS a Copernicus, ako aj na podporu využitia GNSS v dodávateľskej a odberateľskej oblasti a činností pozorovania Zeme; pripomína dôležitú úlohu, ktorú môže program Horizont 2020 zohrávať v pomoci EÚ, pokiaľ ide o zníženie jej závislosti z hľadiska kľúčových vesmírnych technológií; v tejto súvislosti pripomína, že časť programu Horizont 2020 týkajúca sa vesmíru patrí do priority „Vedúce postavenie priemyslu“, a to najmä do rámca špecifického cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“;

9.  požaduje ďalšie posilnenie koordinácie a čo najväčšiu súčinnosť medzi EFSI, EŠIF a programami Horizont 2020, COSME a NPE;

10.  vyzýva rozpočtové orgány, aby stanovili maximálnu možnú flexibilitu, pokiaľ ide o nasmerovanie nevyužitých ročných rozpočtových prostriedkov do programov v rámci podokruhu 1a, ako sú Horizont 2020, COSME a Nástroj na prepájanie Európy;

11.  poznamenáva, že programy Únie prispeli k zabezpečeniu prístupu MSP v EÚ k financovaniu, a to najmä tých, ktoré pôsobia v členských štátoch dotknutých vážnou a pretrvávajúcou finančnou krízou; požaduje, aby sa na tento program vyčlenili ďalšie zdroje pre ešte väčší počet MSP a lepšie naplnenie ich rôznych potrieb; požaduje najmä výrazné rozšírenie nástroja pre MSP v rámci programu Horizont 2020, aby sa dosiahla aspoň právne záväzná suma podľa nariadenia o programe Horizont 2020; zdôrazňuje, že prístup k finančným prostriedkom je aj naďalej výzvou pre mnohé MSP, najmä pokiaľ ide o rizikové financovanie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vyššiu transparentnosť financovania MSP vrátane zrozumiteľnejšieho prehľadu a kontroly rozpočtu, a aby zaistila skutočný prístup zdola nahor k jeho vykonávaniu;

12.  pripomína jedinečnú schopnosť Únie nadviazať medzinárodnú spoluprácu a mobilizovať verejné financie v cezhraničných otázkach; zdôrazňuje, že financovanie z Únie môže skutočne podnietiť a urýchliť opatrenia, ktoré samotné členské štáty nedokážu realizovať, a môže vytvoriť synergiu s činnosťami členských štátov a dopĺňať ich;

13.  je presvedčený, že ambiciózne ciele politiky v oblasti energie z udržateľných zdrojov, energetickej efektívnosti a efektívneho využívania zdrojov môžu zabezpečiť nákladovo efektívne prínosy pre európsky priemysel a európske hospodárstvo ako celok; žiada o pridelenie zdrojov EÚ a verejných a súkromných zdrojov z členských štátov na investície do týchto prioritných sektorov; domnieva sa, že súčinnosť medzi programom Horizont 2020 a iniciatívami inteligentnej špecializácie (RIS3) by sa mala ešte viac posilniť s cieľom zabezpečiť lepšie využívanie výskumu a vývoja a podporiť regionálnu hospodársku konvergenciu;

14.  požaduje vyhodnotenie programov VFR v polovici trvania na základe porovnania ich výsledkov so stanovenými cieľmi, schopnosti čerpania a pridanej hodnoty EÚ, ako aj nových objavujúcich sa politických priorít ako dôležitý bod v riadení výdavkov EÚ, pričom by sa mal zohľadniť stále existujúci balík neuhradených platieb a oneskorené vykonávanie súčasného rámca; zdôrazňuje tiež, že povolebná revízia ponúka príležitosť na zlepšenia VFR zahŕňajúce reformy vo využívaní, riadení, podávaní správ a kontrole fondov; vyzýva, aby sa na základe posúdenia výsledkov zameraného okrem iného na riadne finančné hospodárenie rozpočtové prostriedky vyčlenené na programy, ktoré sa riadne nevykonávajú, prerozdelili na programy, ktoré fungujú dobre;

15.  domnieva sa, že všetky rozpočtové nástroje EÚ na podporu investícií a inovácií by sa mali zachovať a ďalej rozvíjať a že nie je potrebné uprednostňovať jeden alebo viaceré z týchto nástrojov na úkor iných; berie na vedomie zásadnú úlohu rozpočtu EÚ pri vytváraní stimulov pre budúce výdavky a pri podpore súdržnosti a účinného vykonávania politík v rámci EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

5

10

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Nicolas Bay, Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, David Borrelli, Jerzy Buzek, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Jaromír Kohlíček, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Ernest Maragall, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Csaba Molnár, Dan Nica, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Carolina Punset, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Adina-Ioana Vălean, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Amjad Bashir, Jens Geier, Constanze Krehl, Olle Ludvigsson, Vladimír Maňka, Marian-Jean Marinescu, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Anne Sander, Maria Spyraki, Indrek Tarand, Pavel Telička, Anneleen Van Bossuyt


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (27.5.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marian-Jean Marinescu

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že úplné vrátenie finančných prostriedkov presunutých z Nástroja na prepájanie Európy (NPE) do Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) by malo byť jednou z kľúčových priorít pre strednodobé preskúmanie viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 (VFR); trvá na tom, aby sa v budúcnosti dodržiavali zvolené priority a určené financovanie a aby sa už až v roku 2020 neznížil rozpočet NPE ani iného nástroja pre dopravné projekty;

2.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr poskytla Parlamentu hodnotenie projektov financovaných z EFSI týkajúcich sa dopravy a cestovného ruchu;

3.  zastáva názor, že v záujme dosiahnutia najlepšieho možného rozhodnutia o preskúmaní VFR by Komisia v najkratšom možnom čase mala predložiť správu o vykonávaní a úrovni využívania štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu v oblasti cestovného ruchu a dopravných a infraštruktúrnych projektov, pričom by určila, ktoré z nich prispievajú k rozvoju základnej siete, koridorov a komplexnej siete;

4.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby EÚ primerane financovala projekty určené v pracovných plánoch na koridory základnej siete TEN-T; zdôrazňuje, že toto si vyžaduje aj lepšie pokrytie oblastí súvisiacich s dopravnou politikou, ako sú multimodálnosť a efektívna logistika, zlepšovanie a udržiavanie existujúcej dopravnej infraštruktúry, interoperabilita, bezpečnosť na cestách a dostupnosť, inteligentné dopravné systémy, synergie v iných sektoroch, znižovanie emisií, mestská mobilita a zariadenia čistých palív pre trvalo udržateľný rozvoj a lepšiu integráciu mestských uzlov;

5.  zdôrazňuje, že posledné výzvy na predkladanie návrhov v rámci NPE, zverejnené v rokoch 2014 a 2015, trojnásobne prevýšili ponuku a že toto jasne poukazuje na veľmi významný súbor projektov s výraznou pridanou hodnotou EÚ, ktoré by mohli absorbovať dodatočné zdroje (popri vrátení presunutých prostriedkov); vyjadruje znepokojenie tým, že už nezostávajú takmer žiadne prostriedky na nové projekty na zostávajúce štyri roky VFR; pripomína pôvodne pridelené NPE pred konečným rozhodnutím o VFR; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila možnosť zvýšiť celkové krytie NPE vrátane zvýšenia krytia z kohézneho fondu vyčleneného pre NPE;

6.  zdôrazňuje, že EFSI poskytuje cenný príspevok na financovanie projektov TEN-T, ale nemôže nahradiť granty, ktoré zostanú aj naďalej dôležitým a nevyhnutným zdrojom financovania; zdôrazňuje najmä, že granty by sa mohli skombinovať spolu s inovatívnymi finančnými nástrojmi a EFSI, aby sa uľahčila realizácia ďalších projektov, a to najmä veľkých projektov v oblasti infraštruktúry, ktoré môžu prispieť k obmedzeniu hospodárskych rozdielov medzi regiónmi, a stimulovalo súkromné financovanie (tzv. blending); vyzýva Komisiu, aby vypracovala katalóg obsahujúci úspešné projekty s cieľom zlepšiť porozumenie medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

7.  poukazuje na to, že dopravné infraštruktúry sú oporou jednotného trhu a sú životne dôležité na voľný pohyb osôb, tovaru a služieb; zdôrazňuje význam užšieho zapojenia Kohézneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja s cieľom zabezpečiť účinnejšie uplatňovanie pravidiel jednotného digitálneho trhu v sektore dopravy; zdôrazňuje, že prideľovanie rozpočtových prostriedkov na transeurópske dopravné siete by sa malo uskutočňovať na príslušnej úrovni v rámci VFR na obdobie po roku 2020, aby sa podarilo dokončiť základnú sieť TEN-T do roku 2030 a celú sieť TEN-T do roku 2050;

8.  zdôrazňuje podstatný a trvalý nedostatok investícií v Európe, najmä v oblasti významnej dopravnej infraštruktúry, a podčiarkuje, že jeho dôsledkom môže byť oslabenie konkurencieschopnosti EÚ ako celku; konštatuje, že investičné potreby sa nevzťahujú iba na budovanie infraštruktúry, ale aj na jej údržbu a modernizáciu;

9.   zdôrazňuje tiež, že adekvátne financovanie dopravnej infraštruktúry z prostriedkov EÚ je hlavnou požiadavkou územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti; uznáva význam Kohézneho fondu pri zlepšovaní infraštruktúry a prepojenia v Európe s cieľom odstrániť rozdiely v infraštruktúre medzi regiónmi; trvá preto na tom, aby sa tomuto fondu poskytli primerané finančné prostriedky v súčasnom programovom období aj po roku 2020;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili koordináciu vnútroštátnych stratégií v oblasti dopravy v záujme uľahčenia práce Komisie pri schvaľovaní veľkých projektov v oblasti infraštruktúry; vyzýva k lepšej koordinácii všetkých nástrojov EÚ týkajúcich sa dopravy s cieľom zabezpečiť, aby sa čo najväčší počet hlavných projektov transeurópskej dopravnej siete dokončil včas a aby sa potenciálne úspory riadne použili na podporu zrelých projektov čakajúcich na realizáciu; zároveň žiada Komisiu o pevné odhodlanie zlepšiť transparentnosť schém financovania, pokiaľ ide o presnosť odhadov nákladov, environmentálne udržateľný súlad, zapojenie občianskej spoločnosti do rozhodovania a primerané a neustále monitorovanie systémov financovania EÚ;

11.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby viac investovali do projektov s menšími rozpočtovými potrebami a značnými krátkodobými prínosmi, akým je napríklad doplnenie chýbajúcich prepojení predtým funkčných a odstránených regionálnych cezhraničných železničných spojov, ako aj do modernizácie a údržby existujúcej dopravnej infraštruktúry;

12.  domnieva sa, že treba umožniť presúvanie prebytku a nepoužitých záväzkov z jedného roka do ďalšieho roka, a vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila vhodné návrhy na presunutie prostriedkov na najvhodnejšie, zrelé a hospodársky a environmentálne udržateľné projekty; zdôrazňuje, že v snahe o maximálne využitie viazaných prostriedkov VFR by sa mala zabezpečiť maximálna flexibilita;

13.  vyzýva Komisiu, aby pri prideľovaní finančných prostriedkov EÚ pre dopravnú infraštruktúru zohľadnila nedávno schválený štvrtý železničný balík a aby vynaložila maximálne úsilie na uľahčenie jeho rýchleho vykonávania v oblastiach, ako je interoperabilita, bezpečnosť, zlepšenie sociálnych podmienok a voľný pohyb; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila prebiehajúce diskusie týkajúce sa balíka opatrení v leteckej doprave a prístavov, ako aj nadchádzajúceho balíka opatrení v cestnej doprave;

14.  konštatuje, že prostredníctvom rôznych foriem finančnej podpory (granty a finančné nástroje) rozpočet EÚ zohral rozhodujúcu úlohu pri začatí či obnovení mnoho projektov v sektore dopravy; domnieva sa, že pri každej revízii VFR sa odteraz musí prioritne zohľadňovať odvetvie dopravy;

15.  zdôrazňuje strategický význam jednotného európskeho neba ako hlavného nástroja na zaistenie bezpečnosti, environmentálneho správania, konkurencieschopnosti a ochrany práv občanov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pridelenie potrebných a predpokladaných súm na začatie výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR);

16.  podporuje tiež vrátenie finančných prostriedkov presunutých z programu Horizont 2020 do Európskeho fondu pre strategické investície v plnej výške; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na dobré výsledky spoločných podnikov SESAR a Čisté nebo a ich príspevok k európskej dopravnej politike a politike v oblasti zmeny klímy preskúmala možnosť zvýšiť objem finančných prostriedkov pre tieto spoločné podniky;

17.  zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť veľmi presných a spoľahlivých informácií o polohe a čase, ktoré ponúkajú hlavné európske satelitné navigačné programy Galileo a EGNOS, pre zvýšenú bezpečnosť a efektívne využívanie leteckej, cestnej, železničnej a námornej dopravy, najmä pre inteligentné dopravné systémy a systémy riadenia dopravy ako ATM, ERTMS, eCall, prepojené/autonómne vozidlá a inteligentné riadenie flotíl a nákladov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila už vyčlenené finančné prostriedky vo VFR na roky 2014 – 2020 na rýchle a úplné dokončenie a prevádzku infraštruktúry programov Galileo a EGNOS, ako aj na podporu využitia európskych programov GNSS v dodávateľskej a odberateľskej oblasti a programu Horizont 2020; v tejto súvislosti pripomína záväzok Komisie poskytovať neprerušované služby GNSS, posilňovať odolnosť európskeho hospodárstva a maximalizovať sociálno-ekonomické prínosy prostredníctvom podpory vývoja aplikácií;

18.  upozorňuje Komisiu a členské štáty na významný potenciál horizontálnych projektov, ako aj synergií medzi transeurópskymi sieťami s sektoroch dopravy, energetiky a telekomunikácií;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať a podporovať ekologickejšie druhy dopravy, ako napríklad železnice; požaduje preto väčšiu podporu iniciatív ako Prechod na železnicu;

20.  naliehavo žiada Komisiu, aby zaistila riadnu (cezhraničnú) koordináciu a posilnila riadenie makroregionálnych stratégií EÚ (Dunaj, Baltské more, Čierne more, Jadranské a Iónske more) s cieľom posilniť územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť a poskytovať pomoc a podporu členským štátom pri určovaní prioritných projektov infraštruktúry, ktoré prinesú regionálnu a európsku pridanú hodnotu;

21.  pripomína, že od januára 2017 by nevyužité sumy prostriedkov presunutých z kohéznej politiky do NPE mohli využívať všetky členské štáty čerpajúce prostriedky z Kohézneho fondu, a vyzýva Komisiu, aby predložila vhodné návrhy na predĺženie obdobia na využitie týchto finančných prostriedkov členskými štátmi čerpajúcimi prostriedky z Kohézneho fondu do 31. decembra 2017; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila prostriedky, ktoré sa nevyužijú do konca roku 2017, na projekty cezhraničných prepojení medzi rozvojovými regiónmi alebo s týmito regiónmi; vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali technickú pomoc poskytovanú zo strany Komisie;

22.  zdôrazňuje potrebu prijať širší a komplexnejší prístup ku kritériám oprávnených projektov, ktoré sa uplatňujú pri financovaní zo zdrojov EÚ, čo umožní lepší prístup k financovaniu pre projekty zavádzajúce nové dopravné služby, ako aj lepšie využívanie údajov; zdôrazňuje najmä potrebu nasmerovať finančné prostriedky EÚ k zavedeniu služieb digitálnej dopravy a inteligentných dopravných systémov, ktoré prispievajú k posunu k udržateľnejšiemu systému dopravy a optimalizujú využívanie existujúcej kapacity;

23.  pripomína, že v rámci Únie treba zabezpečiť najvyššiu úroveň bezpečnosti, ochrany a interoperability v oblasti dopravy; zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky pridelené agentúram EÚ sa neskladajú len z administratívnych výdavkov, ale prispievajú aj k dosahovaniu cieľov EÚ, pričom sa zameriavajú na dosahovanie úspor na vnútroštátnej úrovni, a že rozpočty agentúr by mali mať dostatočné a primerané prostriedky na plnenie ich úloh;

24.  poukazuje na to, že udržateľný cestovný ruch je kľúčovým odvetvím potenciálneho rastu európskeho hospodárskeho rozvoja a hybnou silou tvorby mnohých pracovných miest, a to najmä pre mladých ľudí; domnieva sa, že primerané a zvýšené rozpočtové prostriedky by sa mali prideľovať na rozvoj skutočnej európskej politiky cestovného ruchu zameranej na podporu MSP a rešpektujúcej prírodné, kultúrne, historické a priemyselné dedičstvo; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie turizmu a projektov infraštruktúry; žiada Komisiu, aby zvážila možnosť zavedenia osobitného okruhu v budúcom rámcovom programe;

25.  uznáva význam ľudského kapitálu pre rozvoj služieb v oblasti cestovného ruchu a zdôrazňuje úlohu, ktorú v tejto oblasti môže zohrávať Európsky sociálny fond; zdôrazňuje vynikajúcu návratnosť investícií do cestovného ruchu a jeho prínos k sociálnej súdržnosti, najmä vo vidieckych oblastiach;

26.  zdôrazňuje význam dostatočne financovanej integrovanej námornej politiky (INP) ako hlavnej iniciatívy Európskej únie v oblasti medziodvetvovej a nadnárodnej správy;

27.  domnieva sa, že treba zachovať a ďalej rozvíjať všetky rozpočtové nástroje na podporu investícií a inovácií, a že nie je potrebné uprednostňovať jeden z týchto nástrojov na úkor iných; berie na vedomie zásadnú úlohu rozpočtu EÚ pri vytváraní stimulov pre budúce výdavky a pri podpore súdržnosti a účinného vykonávania politík v rámci EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Gabriele Preuß, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Knut Fleckenstein, Maria Grapini, Karoline Graswander-Hainz, Werner Kuhn, Curzio Maltese, Jozo Radoš, Ulrike Rodust, Davor Škrlec, Evžen Tošenovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatrix von Storch


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (25.5.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Constanze Krehl

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že jedným z hlavných cieľov Európskej únie je podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že politika súdržnosti plánovaná z dlhodobého hľadiska je hlavnou investičnou politikou Únie a nástrojom v oblasti znižovania rozdielov medzi všetkými regiónmi EÚ a zlepšovania kvality života európskych občanov a že zohráva dôležitú úlohu pri realizácii stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; domnieva sa, že akýkoľvek nástroj Únie musí dokázať svoj prínos, pokiaľ ide o ciele a priority EÚ; žiada zamerať sa na hodnotenie výstupov, výsledkov, výkonnosti, synergií a pridanej hodnoty;

2.  poznamenáva, že pri preskúmaní/revízii viacročného finančného rámca (VFR) sa musí venovať pozornosť novým politickým výzvam, pred ktorými EÚ stojí; zdôrazňuje, že je potrebné, aby politika súdržnosti bola účinná a orientovaná na výsledky, a konštatuje, že stimulačné mechanizmy v tejto oblasti, ako je zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti, už boli zavedené v súčasnom VFR; pripomína, že z dôvodu neskorej dohody o VFR, a teda neskorého prijatia legislatívneho balíka pre politiku súdržnosti (2014 – 2020) aj operačných programov, sú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) v roku 2016 v začiatočnej fáze čerpania a že v čase preskúmania/revízie VFR sú k dispozícii, pokiaľ ide o výsledky, len obmedzené údaje; v tejto súvislosti pripomína možnosti, ktoré ponúka spoločný strategický rámec prílohy I k nariadeniu o spoločných ustanoveniach (NSU) (EÚ) č. 1303/2013; vyzýva Komisiu, aby posúdila aktuálny stav vykonávania fondov EŠIF a informovala o tom Parlament a aby účinnejšie podporovala dostupné financovanie v rámci politiky súdržnosti; je presvedčený, že v prípade politík EÚ financovaných z VFR sú potrebné včasné prípravné činnosti, aby sa ich vykonávanie začalo už na začiatku budúceho VFR;

3.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby ďalej maximalizovali súčinnosť a komplementárnosť a zabezpečili lepšiu koordináciu, konzistentnosť a zlepšovanie medzi piatimi fondmi EŠIF a ostatnými nástrojmi a politikami EÚ (vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, programu Horizont 2020 a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI)), čo je významný prvok pri zaisťovaní účinnosti rozpočtu EÚ; vyzýva preto Komisiu a celoštátne, regionálne a miestne orgány, aby riadne zohľadnili príležitosti na synergie vyplývajúce z financovania z EŠIF a EFSI, čím sa zvýši pákový účinok investícií a pozitívny vplyv na hospodársky rast, zamestnanosť a udržateľný rozvoj; zdôrazňuje potrebu zintenzívniť politiku súdržnosti a vykonať cielené hodnotenie územných účinkov súvisiacich nástrojov, ako je EFSI a Horizont 2020;

4.  pripomína, že podľa článku 2 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, nemôžu byť vopred pridelené rozpočtové prostriedky pre jednotlivé krajiny pri preskúmaní/revízii VFR znížené; vyzýva na včasné dokončenie procesu preskúmania/revízie VFR, a to najneskôr do 2018, revíziu stropov VFR smerom nahor a legislatívnu revíziu uvedeného nariadenia o VFR, bez toho, aby bola dotknutá úprava rozpočtu politiky súdržnosti podľa článku 7 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013;

5.  pripomína, že v kontexte preskúmania/revízie VFR je zjednodušenie zdôraznené ako kľúčový aspekt, pretože administratívna záťaž je prierezovou témou; preto opätovne zdôrazňuje svoju pevnú pozíciu, že je dôležité zjednodušiť prístup k fondom EŠIF; podporuje v tejto súvislosti prácu skupiny Komisie na vysokej úrovni, ktorá monitoruje zjednodušenie prístupu pre príjemcov, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby už zaviedli relevantné návrhy skupiny na vysokej úrovni na zjednodušenie v súčasnom programovom období; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby plne zapájala Európsky parlament do tejto skupiny na vysokej úrovni, a poukazuje na svoje uznesenie o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020; okrem toho zdôrazňuje potrebu udržať rovnováhu medzi zjednodušením a kontrolou;

6.  zdôrazňuje, že granty predstavujú účinnú a uprednostňovanú formu podpory v mnohých oblastiach verejnej intervencie a pre mikropodniky a malé a stredné podniky; pripomína, že finančné nástroje by sa mali využívať komplementárnym spôsobom, a to po primeranom posúdení ex ante, ak sú účinnejšie v záujme splnenia cieľov politiky Únie; uznáva potenciál finančných nástrojov ako pružných mechanizmov, ktoré sa majú uplatňovať popri grantoch, aby nedošlo k fragmentácii politiky súdržnosti a rozpočtu EÚ, keďže multiplikačný účinok z hľadiska vplyvu a pákového efektu môže byť oveľa väčší, pretože existuje riziko, že sa nevyužijú dané príležitosti v dôsledku nevhodne navrhnutých finančných nástrojov, čo povedie k ich nedostatočnému využitiu a vplyvu; zdôrazňuje, že chápanie toho, ako sa tieto finančné nástroje dajú účinne využiť v rámci politiky súdržnosti, si vyžaduje viac dôkazov; považuje za nevyhnutné ďalej posilňovať zodpovednosť a transparentnosť finančných nástrojov a požaduje väčšmi zjednodušené využívanie grantov a finančných nástrojov v budúcnosti, pričom zdôrazňuje, že kľúčom k zvyšovaniu ich využívania sú jasné pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov, ktoré pomáhajú zjednodušiť proces prípravy a realizácie pre správcov fondov a konečných príjemcov;

7.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila mimoriadne úsilie členských štátov a regiónov pri vytváraní vhodných podmienok prijímania žiadateľov o azyl a iných migrantov a ich začleňovania a aby pri preskúmaní fungovania VFR preskúmala možnosť poskytnúť na podporu týchto členských štátov a regiónov vrátane tých, ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach EÚ, dodatočnú pomoc a flexibilitu v rámci fondov EŠIF, a to v súlade s výdavkovými stropmi stanovenými vo VFR, bez toho, aby sa znížili viazané alebo platobné rozpočtové prostriedky v okruhu 1b, a bez toho, aby bola dotknutá úprava rozpočtu politiky súdržnosti podľa článku 7 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013;

8.  konštatuje, že VFR na obdobie rokov 2014 – 2020 musel absorbovať mimoriadne veľké množstvo neuhradených platieb, ktoré sa nahromadili od roku 2011, a že vykonávanie politiky súdržnosti zaostáva; konštatuje, že pre zabezpečenie úspešnej realizácie politiky súdržnosti EÚ a pre predchádzanie negatívnym účinkom na príjemcov má zásadný význam zabránenie oneskoreným platbám v budúcnosti, keďže existujúce neuhradené platby poškodzujú dobré meno EÚ; podčiarkuje, že zavedenie nových vlastných zdrojov do rozpočtu EÚ bude mať pozitívny vplyv na problém oneskorených platieb; požaduje, aby sa popri procese preskúmania/revízie VFR uskutočnila široká diskusia o zavedení nových vlastných zdrojov;

9.  poukazuje na to, že sedemročné obdobie viacročného finančného rámca sa v minulosti osvedčilo a môže byť výhodné, keďže poskytuje stabilný zdroj financovania najmä pre miestne a regionálne orgány; spresňuje, že počas procesu preskúmania/revízie by tri inštitúcie mali spoločne zvážiť, aká by mala byť najvhodnejšia dĺžka trvania nasledujúceho finančného rámca, najmä v prípade programov v rámci zdieľaného hospodárenia; zdôrazňuje však význam hĺbkového posúdenia trvania programového obdobia aj so zreteľom na jeho zosúladenie s politickými cyklami Európskeho parlamentu a Komisie; nalieha preto, aby sa v prípade politiky súdržnosti zabezpečilo buď programové obdobie v dĺžke najmenej siedmich rokov, alebo programové obdobie v dĺžke 5 + 5 rokov s jasným preskúmaním politiky v polovici trvania;

10.  s ohľadom na prípravu povolebnej revízie VFR na obdobie 2014 – 2020 zdôrazňuje, že vykonávanie súčasného VFR sa už ukázalo ako náročné a že rozpočtový orgán už musel využiť maximálne miery flexibility; vyzýva preto Komisiu, aby vyvodila konkrétne poznatky o tom, ako treba vynakladať rozpočet EÚ; zdôrazňuje, že dobre financovaná politika súdržnosti na podporu regionálneho rozvoja a solidarity v EÚ bude naďalej potrebná; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť zachovania úlohy politiky súdržnosti po roku 2020 ako hlavnej investičnej politiky EÚ s adekvátnou úrovňou financovania;

11.  vyzýva Komisiu, aby vyvodila závery o obmedzeniach súčasného kľúča na určenie príspevkov podpory z fondov politiky súdržnosti, ktorý sa zakladá len na ukazovateli HDP na obyvateľa;

12.  domnieva sa, že revízia/preskúmanie VFR je dobrou príležitosťou na riešenie základnej súvislosti medzi politikou súdržnosti a ďalším krokom vo vykonávaní výsledkov a dohôd z konferencie COP21; zdôrazňuje potrebu zrýchliť a zlepšiť účinnosť výdavkov na oblasť klímy, pričom treba zdôrazniť obrovský potenciál politiky súdržnosti v posilňovaní úsilia EÚ na ochranu klímy;

13.  zdôrazňuje potrebu nabádať na zlepšovanie finančného hospodárenia a dobrej správy; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že administratívna kapacita na celoštátnej a regionálnej/miestnej úrovni je nevyhnutným predpokladom včasného a úspešného vykonávania politiky súdržnosti; pripomína tiež, že výkonnostná rezerva je nerozlučne spätá s politikou súdržnosti zameranou na výsledky; vyzýva Komisiu, aby presadzovala pridelenie výkonnostnej rezervy počas súčasného obdobia na projekty, ktoré splnia stanovené hlavné ciele do roku 2018.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Rosa D’Amato, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Jens Nilsson, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Stanislav Polčák, Julia Reid, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivana Maletić, Miroslav Mikolášik, Sophie Montel, Dimitrios Papadimoulis, Tonino Picula, Maurice Ponga, Branislav Škripek, Davor Škrlec, Hannu Takkula, Damiano Zoffoli, Milan Zver


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (8.6.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Peter Jahr

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na skutočnosť, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je už desiatky rokov spoločnou politikou EÚ, čo znamená, že výdavky na poľnohospodárstvo tvoria značný percentuálny podiel celkového rozpočtu EÚ; zdôrazňuje, že výdavky na poľnohospodárstvo sa v relatívnom ponímaní za posledné tri desaťročia významne znížili, a to zo 75 % na 38 %, čo je v súlade so vzájomne nadväzujúcimi trhovo orientovanými reformami SPP; zdôrazňuje, že každý občan EÚ prispieva denne na SPP len 32 centmi a že táto politika má nízku mieru chybovosti, pokiaľ ide o nezrovnalosti v oblasti výdavkov; zdôrazňuje, že potraviny, ako aj voda, budú v budúcnosti strategickými komoditami a že Európa bude preto potrebovať SPP a silný rozpočet na poľnohospodárstvo viac ako kedykoľvek predtým;

2.  zdôrazňuje, že v rámci SPP sa prostredníctvom prvého a druhého piliera poskytuje stabilná podpora príjmu pre poľnohospodársku výrobu, zároveň sa podporujú environmentálne programy a hospodárska činnosť vo vidieckych oblastiach a zabraňuje sa vyľudňovaniu vidieka; v tejto súvislosti konštatuje, že zachovanie rozpočtu prinajmenšom v dnešnej veľkosti má zásadný význam pre zachovanie dvojpiliérovej štruktúry SPP, aby sa poskytli poľnohospodárom vo všetkých poľnohospodárskych odvetviach kompenzácie a podpora a aby sa splnil dôležitý cieľ, pokiaľ ide o inovácie, ako aj ochranu, vytváranie pracovných miest a zvýšenie príjmov poľnohospodárov; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia súdržnej a účinnej politiky rozvoja vidieka je nevyhnutné, aby rozvoj vidieka zostal súčasťou SPP a aby bol dobre financovaný s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť vidieckych oblastí;

3.  poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ by sa všetky politiky v EÚ, a to na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, financovali v plnom rozsahu z rozpočtu EÚ, podiel SPP by predstavoval len 1 %, čo sa v prípade politiky, ktorá zabezpečuje potraviny pre 500 miliónov občanov, prispieva k environmentálnej udržateľnosti a vytváraniu pracovných miest, javí ako veľmi výhodné; domnieva sa, že SPP je najlepšou a najlacnejšou bezpečnostnou politikou Únie, keďže zabezpečuje dostatočné dodávky potravín, posilňuje územnú súdržnosť a zabraňuje vyľudňovaniu vidieka;

4.  trvá na tom, že SPP, ktorá tvorí menej ako 1 % celkových verejných výdavkov EÚ, by mala byť do roku 2020 aspoň udržaná na súčasnej úrovni, aby bola zabezpečená hospodárska udržateľnosť poľnohospodárstva a aby poľnohospodárstvo uspokojovalo rastúci dopyt po potravinách a podporovalo rast a zamestnanosť vo vidieckych oblastiach EÚ;

5.  uznáva, že na základe na prvý pohľad veľkého podielu rozpočtu EÚ vyčleneného na poľnohospodárstvo môže mať verejnosť o tejto politike nesprávnu predstavu, hoci v skutočnosti poľnohospodárske dotácie predstavujú v súvislosti s celkovým HDP členských štátov zanedbateľnú čiastku, majú však významný dosah z hľadiska zabezpečenia kontinuity v poľnohospodárstve a istoty príjmu pre poľnohospodárov, ako aj prospechu pre širšie vidiecke hospodárstvo; zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť pravidlá týkajúce sa vykonávania SPP s cieľom lepšie čerpať finančnú podporu pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka;

6.  jasne konštatuje, že výdavky v rámci SPP sa pomocou viacerých reforiem tejto politiky znížili a sú cielenejšie, zamerané na trh a zlepšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva EÚ a zároveň sú určené na riešenie čoraz väčšieho počtu výziev vrátane environmentálnych problémov a zmeny klímy, zavádzania ekologizačných opatrení a zabezpečovania hospodárskej životaschopnosti vidieckych oblastí; zdôrazňuje však, že je potrebné do hĺbky analyzovať ekonomickú udržateľnosť poľnohospodárstva prostredníctvom zabezpečenia príjmu a tiež bojovať proti kolísaniu cien pomocou nových nástrojov;

7.  trvá na tom, že súčasná suma v okruhu 2, ako sa uvádza v aktuálnom VFR, musí zostať aspoň na rovnakej úrovni; v tejto súvislosti odkazuje na článok 2 nariadenia o VFR, v ktorom sa jasne uvádza, že prostriedky pridelené jednotlivým štátom sa nesmú v rámci preskúmania v polovici trvania znížiť; ďalej sa domnieva, že ostatné politiky Únie musia mať potrebné prostriedky, aby si Únia mohla plniť svoje zákonné povinnosti v súlade s príslušnými právnymi predpismi týkajúcimi sa jednotlivých sektorov; považuje za neprijateľné, aby boli zdroje vyčlenené na poľnohospodársku politiku prerozdeľované s cieľom vyriešiť nedostatok zdrojov pre iné politiky alebo programy; v súvislosti s migračnou krízou vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť posilnenia synergií medzi sťahovaním poľnohospodárskych výrobkov z trhu a distribuovaním potravinovej pomoci najchudobnejším občanom a utečencom prostredníctvom Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD);

8.  tiež trvá na tom, že sumy priamych platieb v okruhu 2 by mali zostať bezo zmien; poukazuje na skutočnosť, že pre príjem mnohých poľnohospodárov je to najmäčase krízy, ktorá postihuje viaceré poľnohospodárske odvetvia, nevyhnutnosť a že ročné využívanie prostriedkov dosahuje takmer 100 %;

9.  poukazuje na to, že liberalizácia v mliekarenskom priemysle ohrozila produkciu mlieka v horských oblastiach, kde je táto produkcia nákladná; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila programy, ktoré osobitne podporia spracovateľské podniky v horských oblastiach, aby spracovávali mlieko na vysokokvalitné konečné produkty, a mohli tak dosiahnuť pridanú hodnotu, ktorá je pre výrobcov mlieka absolútne nevyhnutná;

10.  poznamenáva, že volatilita cien súvisiaca so zhoršovaním podmienok na trhu v mnohých poľnohospodárskych sektoroch sa v posledných rokoch značne zvýšila, čo viedlo k závažnej volatilite príjmov, čo je potrebné riešiť organizovaným a účinným spôsobom, a to najmä vzhľadom na rast výrobných nákladov; konštatuje, že SPP nestanovila dostatok účinných opatrení na boj proti nestabilite poľnohospodárskych trhov a príjmov poľnohospodárov; zdôrazňuje preto, že vzhľadom na momentálnu situáciu je potrebné rýchlo uplatniť trhové opatrenia a mimoriadne krízové opatrenia uvedené v nariadení o jednotnej spoločnej organizácii trhov a zabezpečiť, aby boli k dispozícii dostatočné rozpočtové prostriedky na riešenie kríz na trhoch, najmä kríz, ktoré postihli mliekarenský priemysel, odvetvie bravčového mäsa, ovocia a zeleniny a hydiny; zdôrazňuje, že jedna z hlavných príčin krízy, ktorou je ruské embargo, vznikla v dôsledku rozhodnutí, ktoré boli prijaté mimo tohto odvetvia; v tejto súvislosti dodáva, že z dôvodu škrtov v rozpočte SPP, ku ktorým došlo počas posledných rokovaní o VFR, priame platby z prvého piliera SPP v súčasnosti nedokážu zmierniť volatilitu príjmov, ktorej čelia poľnohospodári; považuje za veľmi dôležité, aby boli v rámci rozpočtu na rok 2016 vytvorené rezervy a aby verejné orgány a odborníci v oblasti poľnohospodárstva zvážili možnosť rýchleho účinného zavedenia niekoľkých trhových opatrení, ktoré prijala Rada pre poľnohospodárstvo 14. marca 2016; poukazuje na to, že súčasná kríza by mala viesť Komisiu k prehodnoteniu niektorých nástrojov riadenia trhu a krízového riadenia a na zabezpečenie toho, aby bolo k dispozícii dostatočné množstvo rozpočtových zdrojov; trvá na tom, aby boli v rámci prieskumu VFR v polovici obdobia vyčlenené dostatočné prostriedky, ktoré v dobe krízy umožnia riešiť otázky súvisiace s bezpečnosťou potravín a zdravím zvierat;

11.  konštatuje, že poľnohospodári vyrábajú potraviny, ktoré potrebujú ostatní obyvatelia, a že vo väčšine členských štátov majú podpriemerné príjmy, čo má negatívny vplyv na životnú úroveň ich samotných a ich rodín a znižuje príťažlivosť tohto povolania pre mladých ľudí; poukazuje na to, že poľnohospodári sú pod veľkým tlakom z dôvodu rastúcich vstupných nákladov(1) na strane jednej a nerentabilných cien za ich tovar na strane druhej(2); domnieva sa preto, že vstupy do výroby a náklady na ňu by mali SPP riešiť podporovaním väčšej miery samostatnosti;

12.  zdôrazňuje, že pevné stropy pre SPP do roku 2020 majú oveľa menšie rezervy než v predchádzajúcom VFR napriek tomu, že sektor čelí viacerým problémom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rezervy sa smú využívať výhradne na riešenie potrieb poľnohospodárskeho sektora, keďže dlhodobé plánovanie a zabezpečovanie investícií majú pre poľnohospodárov v EÚ zásadný význam; zdôrazňuje, že poľnohospodárske odvetvie bolo najviac postihnuté ruským embargom, ktoré malo nepriame dôsledky na trhy, a že by toto odvetvie nemalo samo znášať vplyvy politických rozhodnutí, ako je to teraz; požaduje, aby bolo vypracované hodnotenie vplyvu ruského embarga na poľnohospodárstvo EÚ, ktoré by viedlo k rokovaniam s Ruskom o jeho ukončení;

13.  varuje, že súčasná rezerva v rámci rozpočtu na poľnohospodárstvo môže byť nedostatočná, keďže v dôsledku volatility trhu, veterinárnych a fytosanitárnych rizík a ďalších nepredvídaných udalostí vzrástli požiadavky na rozpočet do takej miery, že sa očakáva, že do konca plánovacieho obdobia bude rezerva vyčerpaná; považuje za poľutovaniahodné, že sú prostriedky na fytosanitárne opatrenia v rámci súčasného VFR súčasťou okruhu 3; zdôrazňuje, že akékoľvek škrty alebo prerozdeľovanie v tomto rozpočtovom riadku môžu ohroziť bezpečnosť potravín a zdravia v EÚ;

14.  zdôrazňuje, že súčasná nestabilita na poľnohospodárskych trhoch a vysoká kolísavosť cien dokazujú, že je potrebné zachovať poľnohospodárske dotácie, keďže umožňujú účinne riadiť a kontrolovať zlyhania trhu; v tejto súvislosti uznáva, že nárast cien potravín a predaja produktov v posledných rokoch sa doteraz nepremietol na situácii poľnohospodárov; trvá na tom, že je nevyhnutná konkrétna podpora, aby sa riešil nedostatočný prístup poľnohospodárov k úverom a klesajúce príjmy v poľnohospodárstve; pripomína tiež, že európski spotrebitelia nie sú pripravení platiť za potraviny vyššie ceny, ktoré by sa nepochybne vyskytli v prípade, že by poľnohospodárske odvetvie nedostávalo verejnú finančnú podporu; konštatuje, že priame platby, ktoré nezodpovedajú skutočným podmienkam poľnohospodárskej produkcie, a postupné rušenie metód riadenia dodávok preukázateľne dosiahli svoje hranice;

15.  poznamenáva, že akúkoľvek novú prioritu v rámci sektora poľnohospodárstva, ktorá sa objaví počas trvania súčasného finančného rámca, možno financovať len z nových zdrojov; zdôrazňuje preto, že je ešte viac potrebné zabezpečiť dostatočné rezervy v rámci okruhu 2 s cieľom ponechať priestor prioritám Parlamentu;

16.  poukazuje na skutočnosť, že ciele SPP zostávajú v rámci Lisabonskej zmluvy nezmenené, a to konkrétne zvýšenie poľnohospodárskej produktivity, zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárskej komunity, stabilizácia trhov, zaručenie dostupnosti dodávok a toho, že potraviny budú spotrebiteľom EÚ dodávané za primerané ceny; poznamenáva však, že postupné reformy SPP postavili poľnohospodárstvo pred nové úlohy, pokiaľ ide o kvalitu produktov, ochranu životného prostredia, zmenu klímy, zdravie spotrebiteľov, otázky využívania pôdy a spôsoby výroby a produktivity, čo spôsobilo výrazný nárast nákladov pre poľnohospodárov a pestovateľov; zastáva preto názor, že musí byť analyzovaný vplyv SPP na zastrešujúce stratégie EÚ (ciele Európa 2020 a ciele EÚ v oblasti klímy a energie), aby bolo možné vyvodiť závery pre obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že ciele, ktoré boli stanovené v rámci európskej stratégie udržateľnosti, sa musia zohľadňovať aj v poľnohospodárskej politike EÚ;

17.  je presvedčený, že pri dosahovaní týchto cieľov má prvoradý význam silná SPP v EÚ, a to pokiaľ ide o obsah aj finančné prostriedky, ktorá zároveň zaručuje rovnaké podmienky a transparentné potravinové reťazce v rámci vnútorného trhu, ako aj životaschopnosť vidieckych oblastí; ďalej sa domnieva, že prioritou by malo byť zvýšenie odolnosti a zamestnanosti a zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach s cieľom bojovať proti vyľudňovaniu vidieka a podporovať životaschopnosť; nazdáva sa, že v druhom pilieri budeme stále potrebovať nástroje na obdobie po roku 2020, ktorými budú podporované modernizácia, investície a inovácie, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť poľnohospodársko-potravinárskeho odvetvia a znižovali rozdiely v rozvoji poľnohospodárskych a vidieckych oblastí medzi členskými štátmi a medzi regiónmi;

18.  zdôrazňuje, že poľnohospodárska produkcia má veľkú pridanú hodnotu, a to produkciou kvalitných potravín a zabezpečením zásobovania nepotravinárskym tovarom a službami, keďže poskytuje dodávky spracovateľskému priemyslu, čo je veľmi dôležité na zachovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva EÚ, keďže sa tým prispieva aj k hospodárskej a sociálnej súdržnosti v regiónoch a k vyváženému regionálnemu rozvoju EÚ; zdôrazňuje, že je preto nevyhnutné zachovať a prípadne posilniť podporu, ktorá je poskytovaná poľnohospodárskemu priemyslu a vidieckym oblastiam, poskytovať podnety pre rozvoj poľnohospodárskej produkcie a uspokojovať dopyt obyvateľov po potravinách, a to s cieľom bojovať proti kolísavosti a podporovať zamestnanosť v tomto období a plniť zároveň nepoľnohospodárske ciele EÚ; zdôrazňuje, že SPP výrazne prispieva k rastu a zamestnanosti vo vidieckych oblastiach, a to väčšou mierou než ostatné politiky EÚ, a že vytváranie pracovných miest a zlepšovanie kvality života zvýši príťažlivosť života na vidieku v porovnaní s mestom; pripomína, že z hľadiska štatistiky poľnohospodári zabezpečia sedem ďalších pracovných miest v príbuzných sektoroch a vidieckych oblastiach; poukazuje na význam zachovania zamerania SPP na podporu malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov ako piliera poľnohospodárskej výroby v EÚ a života vo vidieckych oblastiach EÚ a na dosahovanie skutočného pokroku, pokiaľ ide o ciele tejto politiky; zdôrazňuje, že je podstatné zachovať osobitné opatrenia v rámci SPP, ktoré sú zamerané na oblasti trpiace vážnymi a trvalými prírodnými nevýhodami, najmä na horské oblasti a najvzdialenejšie regióny, a na oblasti trpiace inými osobitnými nevýhodami;

19.  zdôrazňuje, že úspech SPP a jej prijatie tiež závisí od ďalšieho zníženia zbytočnej byrokracie a obmedzenia regulačných administratívnych nákladov na prijateľnú a zvládnuteľnú úroveň; vyzýva na praktické vykonávanie SPP a urýchlenie procesu jej zjednodušenia, čo sú otázky, ktoré by mali byť prioritou, a to aj v súvislosti s rýchlym poskytovaním platieb zo strany určených vnútroštátnych orgánov, pričom je súčasne nevyhnutné plniť zamýšľané politické ciele vyžadované spoločnosťou;

20.  nazdáva sa, že politika súdržnosti po roku 2020 by mala tiež zohrávať zásadnú úlohu pri podpore rozvoja vidieckych oblastí, pokiaľ ide o technickú infraštruktúru, trh práce, rozvoj podnikania a základných služieb, revitalizáciu obcí vo vidieckych oblastiach a investície spojené s vodnou a kanalizačnou infraštruktúrou;

21.  rozhodne sa vyjadruje proti akémukoľvek opätovnému presunu poľnohospodárskych politík na vnútroštátnu úroveň; poukazuje na to, že nerovnomerné uplatňovanie SPP a rozdiely v úrovni platieb v členských štátoch vedú k narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci dosahovania cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky zabezpečili rovnaké vykonávanie v celej Únii, aby sa tak splnili ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky, keďže prináša európskym daňovým poplatníkom úspory; vyjadruje znepokojenie nad trendom opätovnej nacionalizácie ako verejnej reakcie na poľnohospodársku krízu, najmä mobilizáciu cielených platieb namiesto skutočných európskych akcií; potvrdzuje, že pre úspešnosť SPP a hospodársky blahobyt vidieckych oblastí EÚ má zásadný význam správne fungujúci a dobre financovaný druhý pilier; poznamenáva, že existujú rozdiely medzi členskými štátmi tak v oblasti ich potrieb rozvoja vidieka, ako aj v oblasti jeho financovania;

22.  poukazuje na skutočnosť, že čoraz početnejšie výzvy, ktorým SPP čelí, ako bezpečnosť potravín alebo boj proti cenovej volatilite, si vyžadujú adaptabilnejšie finančné zdroje; vyzýva preto na to, aby boli poľnohospodárom poskytnuté dôležité flexibilné nástroje, aby bolo možné na tieto výzvy, pokiaľ sa objavia, reagovať; požaduje tiež primerané kompenzačné opatrenia, ktorými by sa reagovalo na nepredvídané udalosti a zlyhania trhu vyplývajúce z politických rozhodnutí; poukazuje na zložitú situáciu, pokiaľ ide o poľnohospodárske trhy, a na nové a mocnejúce výzvy, ktorým európske poľnohospodárstvo čelí; varuje pred následkami súčasnej krízy na poľnohospodárskych trhoch a slabnúcou pozíciou poľnohospodárov v potravinovom reťazci a v rámci súčasných a budúcich obchodných rokovaní; ďalej sa domnieva, že prijatie príliš ambicióznych cieľov zníženia spojeného s energeticko-klimatickým balíčkom a smernicou o národných emisných stropoch spôsobí zvýšenie nákladov na poľnohospodársku výrobu;

23.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o obdobie po roku 2020, musia sa v súvislosti s ďalším vývojom SPP najprv vymedziť politické opatrenia a ich konkrétne ciele, skôr než bude možné prideliť potrebné rozpočtové prostriedky; zdôrazňuje, že je potrebné zvážiť možnosti vytvorenia európskeho fondu pre poistenie poľnohospodárstva, ktorý by mohol byť využívaný v dobe krízy, aby sa tak znížili objemy produkcie s cieľom zabezpečiť poľnohospodárom stabilitu cien v prípade surovín produkovaných v Európe.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

6.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

31

6

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Paul Brannen, Daniel Buda, Nicola Caputo, Matt Carthy, Viorica Dăncilă, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Esther Herranz García, Jan Huitema, Peter Jahr, Jarosław Kalinowski, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Giulia Moi, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Marijana Petir, Laurenţiu Rebega, Jordi Sebastià, Jasenko Selimovic, Maria Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Marc Tarabella, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Bas Belder, Franc Bogovič, Angélique Delahaye, Jean-Paul Denanot, Michela Giuffrida, Manolis Kefalogiannis, Norbert Lins, Annie Schreijer-Pierik, Tibor Szanyi, Hannu Takkula

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Stanisław Ożóg

(1)

uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2012 o dodávateľskom reťazci vstupov pre poľnohospodárske podniky: štruktúra a dôsledky, Ú. v EÚ C 227E, 6.8.2013, s. 3.

(2)

uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. septembra 2010 o spravodlivých príjmoch pre poľnohospodárov: lepšie fungovanie potravinového reťazca v Európe, Ú. v. EÚ C 308E, 20.10.2011, s. 22.


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (2.5.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bogdan Andrzej Zdrojewski

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie, že nesplatené záväzky (RAL – reste à liquider) sú nevyhnutným vedľajším produktom viacročného programovania a diferencovaných rozpočtových prostriedkov, ako aj mimoriadne nepružného viacročného finančného rámca (VFR), ktorý neumožňuje prerozdeľovanie rozpočtových prostriedkov medzi položkami a poskytuje iba obmedzenú mieru flexibility; poznamenáva, že RAL boli na konci viacročného finančného rámca 2007 – 2013 výrazne vyššie, než sa očakávalo, a zdôrazňuje, že aktuálny rozdiel medzi záväzkami a platbami nevyhnutne povedie k novým problémom v prípade prebiehajúcich programov a že táto situácia sa musí vyriešiť štrukturálne, a nie každoročne prostredníctvom návrhov opravných rozpočtov;

2.  poznamenáva, že revízia VFR je kľúčovým bodom pri riadení výdavkov Únie tým, že zabezpečí udržanie efektívnosti investičných programov Únie; trvá na tom, že je potrebné zásadne zjednodušiť formuláre žiadostí a kritériá ich podávania, predkladanie správ a preplácanie prostriedkov, najmä pre malé projekty, a to v prípade programu Erasmus+ aj Kreatívna Európa a Európa pre občanov;

3.  poznamenáva, že revíziu VFR v polovici trvania a správy o vykonávaní programov EÚ treba chápať ako dve navzájom prepojené zložky toho istého procesu; vyzýva preto inštitúcie, aby prehodnotili fungovanie tohto procesu v oblastiach, v ktorých existujú požiadavky, ktoré sú prekážkou pri plnení politických a strategických cieľov Únie, najmä pokiaľ ide o decentralizáciu poskytovania finančných prostriedkov v rámci časti programu Erasmus+ venovanej mládeži;

4.  požaduje, aby sa pokračovalo v iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), ktorú navrhla Európska rada na svojom zasadnutí 7. a 8. februára 2013 v reakcii na pretrvávajúci problém vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, po riadnom posúdení jej výkonnosti, ktoré sa Komisia zaviazala predložiť v prvej polovici roka 2016, a aby boli predložené návrhy následných úprav s cieľom prekonať existujúce prekážky vykonávania až do skončenia súčasného finančného rámca;

5.  opakuje, že podporuje vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje potrebu posilniť v rámci EFSI zameranie na investície do vzdelávania, odbornej prípravy a kultúrneho a tvorivého priemyslu; okrem toho zdôrazňuje potrebu minimalizácie vplyvu škrtov na programy v rámci programu Horizont 2020 a na Nástroj na prepájanie Európy (NPE), aby mohli splniť svoje príslušné ciele a aby bolo možné v plnej miere využiť potenciálnu doplnkovosť a synergie medzi týmito tromi nástrojmi v záujme obnovy udržateľného rastu v Európe, ktorý sa opiera o inováciu a kvalitné pracovné miesta;

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že začatie nových programov v rámci VFR na roky 2014 – 2020 je pomalšie, než sa plánovalo, a to vzhľadom na neskoré schválenie právnych základov a operačných programov, ako aj na nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2014; poznamenáva, že napriek zrýchleniu procesov v roku 2014 problém nedokončených zmlúv a nezaplatených faktúr pretrváva a nadobúda štrukturálny charakter; v tejto súvislosti zdôrazňuje zodpovednosť členských štátov, ktoré musia rešpektovať rozhodnutia, ktoré samy prijali ako rozpočtový orgán spoločne s Európskym parlamentom, najmä pokiaľ ide o platobné rozpočtové prostriedky; vyjadruje znepokojenie nad tým, ako dosiahnu dôležité programy, ktorých cieľom je investovať do vzdelávania, zručností a kultúrneho a kreatívneho priemyslu v EÚ a ktoré investujú do ľudského kapitálu – Erasmus+, Kreatívna Európa a Európa pre občanov –, fázu plného vykonávania činností; víta zavedenie, hoci s meškaním, záručného mechanizmu programu Kreatívna Európa, ktorý predstavuje dôležitý nástroj financovania pre MSP a organizácie pôsobiace v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti; zdôrazňuje, že tieto skúsenosti by sa mali preskúmať v rámci nadchádzajúceho VFR;

7.  domnieva sa, že program Erasmus+ by dosiahol fázu plného vykonávania činností len vtedy, ak sa rozšíri o rastúci počet menších projektov, ktoré umožnia lepšie šírenie programu na školách alebo pre mládež a zvýšenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, a teda vyššiu efektívnosť pri realizácii jeho vzdelávacích, sociálnych a humanitárnych cieľov; preto víta všetky snahy Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) a národných agentúr nielen o zlepšenie svojej finančnej transparentnosti, ale aj o zjednodušenie postupov pre vedúcich projektov;

8.  vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že v rámci okruhu 3 súčasného VFR („Bezpečnosť a občianstvo“) nie sú k dispozícii prakticky žiadne prostriedky, a požaduje, aby pre tento okruh na nasledujúcej schôdzi boli vyčlenené potrebné prostriedky a bola zabezpečená dostatočná flexibilita, aby bolo možné čeliť významným výzvam, s ktorými sa EÚ v tejto oblasti stretáva;

9.  odporúča, aby Komisia venovala osobitnú pozornosť vykonávaniu nástroja finančnej záruky v rámci programu Kreatívna Európa, ktorý mešká viac než niekoľko mesiacov; vyjadruje obavy v súvislosti s tým, že kultúrne MVO a malé združenia nebudú oprávnené tento nástroj využívať, pričom sa na ňom budú môcť zúčastňovať len MSP pôsobiace v sektoroch kultúry a tvorivej činnosti; odporúča vykonať hĺbkovú analýzu skúseností nadobudnutých počas celého procesu s cieľom overiť primeranosť a udržateľnosť tohto nástroja ako doplnku k programu pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME);

10.  naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby prehodnotili svoju pozíciu k programu Európa pre občanov, čo je jediný program, ktorý sa priamo týka všetkých občanov, a aby naň poskytli značný dodatočný rozpočet, ktorý umožní lepšie vykonávať ciele programu a vyhnúť sa ďalšej nespokojnosti medzi účastníkmi výziev na predkladanie ponúk; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento program, ktorého rozpočet bol bez akéhokoľvek rozumného dôvodu znížený, môže prijať len extrémne nízky percentuálny podiel projektov, čo je situácia, ktorá nie je udržateľná ani obhájiteľná u občanov EÚ, a to najmä vzhľadom na súčasnú sociálnu a humanitárnu situáciu v EÚ;

11.  v súvislosti s migračnou krízou, ktorej EÚ čelí, zdôrazňuje, že Parížska deklarácia 28 ministrov školstva zo 17. marca 2015(1) zdôraznila úlohu medzikultúrneho dialógu a spoločného úsilia členských štátov pri predchádzaní marginalizácii, neznášanlivosti, rasizmu a radikalizácii a boji proti nim, ako aj pri zachovaní rámca rovnakých príležitostí pre všetkých; poukazuje na to, že súčasné európske programy v oblasti kultúry, vzdelávania, mládeže a športu sa vyznačujú potenciálmi doplnkovosti a synergií s ohľadom na politiky v oblasti integrácie migrantov a utečencov, a preto upozorňuje inštitúcie na potrebu reagovať na migračnú krízu poskytnutím dodatočných zdrojov tak v rámci priamo riadených programov a štrukturálnych fondov, ako aj v osobitných rozpočtových riadkoch;

12.  zdôrazňuje dlhodobý charakter utečeneckej krízy, ktorej v súčasnosti EÚ čelí, čo si bude vyžadovať osobitné finančné prostriedky, ktoré budú primerané a dlhodobé, aby bolo možné pomôcť členským štátom reagovať na potreby utečencov, najmä v oblasti vzdelávania a kultúrnej integrácie;

13.  konštatuje, že nesúlad medzi sedemročným cyklom programovania VFR a desaťročným cyklom programovania politických a strategických priorít EÚ by mohol nepriaznivo ovplyvňovať súvislé hodnotenie výsledkov dosiahnutých pomocou programov Únie; vyzýva preto inštitúcie, aby zvážili zmenu programového obdobia VFR s cieľom zosúladiť ho s volebným obdobím, čím sa umožní dlhodobé programovanie;

14.  zdôrazňuje rozdiel medzi postupom preskúmania a postupom revízie VFR, keďže počas postupu revízie musí byť možné podstatne zmeniť rozpočtové položky s cieľom zaručiť demokratickú legitimitu viacročného finančného plánovania EÚ; preto dôrazne podporuje činnosť medziinštitucionálnej skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje ako štrukturálne riešenie niektorých problémov súvisiacich s viacročným plánovaním rozpočtu EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

26.4.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

2

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Jill Evans, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Stefano Maullu, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Therese Comodini Cachia, Mary Honeyball, Ilhan Kyuchyuk, Martina Michels

(1)

Deklarácia o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (Parížska deklarácia) z neformálneho zasadnutia ministrov školstva Európskej únie zo 17. marca 2015.


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (3.6.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Laura Agea

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vzhľadom na bezprecedentnú naliehavú situáciu v oblasti migrácie zdôrazňuje, že sa ukázalo, že existujúce stropy viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020, najmä pokiaľ ide o okruh 3, sú nedostatočné a primerane neodrážajú v Lisabonskej zmluve stanovené posilnenie v oblasti slobody, bezpečnosti a práva a stále väčšie množstvo úloh a problémov v tejto oblasti, vrátane riešenia štrukturálneho javu migrácie a požiadaviek na bezpečnosť; pripomína, že Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) je už takmer vyčerpaný; pripomína, že dostupné mechanizmy flexibility v rámci VFR sú už vo veľkej miere vyčerpané, čo vedie k výraznému obmedzeniu finančnej flexibility dostupnej v nadchádzajúcich rozpočtových rokoch;

2.  aj keď sú mechanizmy flexibility v rámci VFR už značne využívané, žiada, aby z nich, najmä z doložky o výnimočných okolnostiach, ktorá je súčasťou Paktu stability a rastu, mohli v plnej miere profitovať najviac postihnuté členské štáty;

3.  domnieva sa, že na úrovni EÚ sú potrebné ďalšie významné finančné zdroje, aby bolo možné riešiť problémy týkajúce sa migrácie (záchranu, zadržanie, prijímanie, registráciu, kontrolu, ubytovanie, dopravu, premiestňovanie, navracanie a integráciu) a zaoberať sa humanitárnymi problémami v Únii a mimo nej, vypracovať a zaviesť nový skutočne spoločný európsky azylový systém, podporovať presídľovanie a premiestňovanie, spravovať spoločné vonkajšie hranice, zabezpečiť vnútornú bezpečnosť schengenského priestoru, podporovať integráciu a brániť diskriminácii (najmä žien), rasizmu a xenofóbii;

4.  domnieva sa, že z rozpočtu EÚ by sa mali podporovať politiky zamerané viac na integráciu než na bezpečnosť; žiada, aby sa v plnej miere využívali existujúce bezpečnostné nástroje a možnosti predtým, ako sa rozhodne o vyčlenení ďalších finančných prostriedkov, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií medzi agentúrami pôsobiacimi v oblasti bezpečnosti a presadzovania práva v členských štátoch;

5.  víta vytvorenie nástroja na poskytovanie humanitárnej pomoci v EÚ, najmä v záujme riešenia problému hromadného prílevu migrantov a utečencov; vzhľadom na nedostatočné zapojenie Parlamentu však vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o voľbu článku 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako právneho základu pre vytvorenie tohto nového nástroja; vyjadruje znepokojenie v súvislosti so zámerom Komisie financovať nástroj v rámci okruhu 3 VFR, a najmä Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, ktorý sa už využíva mimoriadne intenzívne a v ktorom nie je dostatočné množstvo prostriedkov; vyzýva Komisiu, aby hľadala ďalšie spôsoby financovania tohto nástroja z rozpočtu EÚ s cieľom zamedziť nepriaznivému vplyvu na opatrenia a programy financované v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu;

6.  víta doplnenie okruhu 3 o novú kapitolu o poskytovaní núdzovej pomoci v rámci Únie; zastáva názor, že revízia VFR musí zabezpečiť budúce financovanie tejto „podpory“ nad rámec stropov a takisto zaručiť flexibilitu potrebnú nato, aby sa vyčlenenie zdrojov prispôsobilo situácii na mieste a zmenám politických priorít;

7.  žiada o preskúmanie Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a o to, aby mu boli pridelené väčšie zdroje; zdôrazňuje, že treba ďalej zvýšiť rozpočet a posilniť personálne obsadenie európskych agentúr zaoberajúcich sa migračným tlakom, najmä Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) a Frontexu, aby mohli členským štátom poskytovať skutočnú podporu a zaručiť plnenie ich cieľov; domnieva sa, že na pátracie a záchranné operácie by sa mali poskytnúť dostatočné prostriedky, a poukazuje na to, že prostriedky vyčlenené na pátracie a záchranné operácie sú v súčasnosti nesprávne začlenené do Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF);

8.  berie na vedomie, že Komisia nedávno uzavrela s Tureckom dohodu o nástroji pre utečencov v Turecku, do ktorého sa má vložiť 6 miliárd EUR; vyjadruje znepokojenie nad vytváraním finančných nástrojov mimo rozpočtu EÚ, keďže ohrozujú jednotnosť rozpočtu a obchádzajú rozpočtový postup, ktorý podlieha parlamentnej kontrole a jeho zapojeniu; zdôrazňuje, že v žiadnej fáze procesu prijímania neprebehli konzultácie s Parlamentom; je znepokojený tým, aký vplyv môže mať táto dohoda na rozpočet na rok 2017; zdôrazňuje, že tento fond, ako aj iné podobné fondy, by nemal podporovať represívne opatrenia alebo akékoľvek opatrenia, ktorými by sa mohli porušovať základné práva; žiada Komisiu, aby dôkladne monitorovala využívanie týchto finančných prostriedkov a pravidelne informovala Európsky parlament; zdôrazňuje, že podpora utečencov zo strany EÚ a členských štátov by mala byť doplnkom, a nie náhradou pravidelnej rozvojovej pomoci;

9.  domnieva sa, že medzi migráciou a terorizmom v Európe neexistuje žiadna priama väzba; žiada o ďalšie finančné prostriedky na boj proti radikalizácii mladých ľudí v EÚ; nazdáva sa, že tento zámer možno dosiahnuť podporou integrácie a bojom proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii; žiada, aby neboli znížené finančné prostriedky na projekty zamerané na vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

10.  nazdáva sa, že Fond pre vnútornú bezpečnosť by mal obsahovať primerané finančné zdroje, ktoré umožnia plniť jeho ciele, najmä v oblasti účinnej spolupráce a výmeny informácií medzi agentúrami členských štátov pôsobiacimi v oblasti presadzovania práva, pričom zdôrazňuje, že všetky opatrenia v rámci fondu musia byť v súlade s Chartou základných práv EÚ;

11.  vyzýva na zvýšenie rozpočtu programu Práva, rovnosť a občianstvo určeného na podporu a ochranu základných práv a boj proti rasizmu, xenofóbii a všetkým formám diskriminácie, najmä v súvislosti s rastúcou neznášanlivosťou v Európe;

12.  očakáva, že migračné toky budú pokračovať vzhľadom na pretrvávajúcu politickú nestabilitu a konflikty v mnohých regiónoch a na chýbajúce legálne možnosti, pokiaľ ide o prístup žiadateľov o azyl a migrantov do EÚ; žiada aktualizovaný odhad rozpočtových potrieb, aby bolo možné reagovať na výzvy očakávané do konca VFR; žiada, aby poskytlo preskúmanie VFR v roku 2017 čo najväčšiu flexibilitu VFR, aby bola prispôsobená jeho schopnosť reagovať v situáciách, ktoré sa nedali predvídať v okamihu jeho prijatia; žiada o primeranú revíziu smerom nahor okruhov 3 a 4 a o zapojenie Parlamentu vo všetkých fázach rozhodovania, pokiaľ ide o rozpočtové a legislatívne opatrenia;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

30.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

41

4

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Martina Anderson, Malin Björk, Michał Boni, Caterina Chinnici, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Monika Flašíková Beňová, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Sophia in ‘t Veld, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Timothy Kirkhope, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Soraya Post, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Beatrix von Storch, Josef Weidenholzer, Kristina Winberg

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Marina Albiol Guzmán, Hugues Bayet, Carlos Coelho, Pál Csáky, Ska Keller, Miltiadis Kyrkos, Artis Pabriks, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Salvatore Domenico Pogliese, Jaromír Štětina, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Edouard Ferrand, Peter Jahr, Othmar Karas, Ilhan Kyuchyuk, Keith Taylor, Lieve Wierinck


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (31.5.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pedro Silva Pereira

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  trvá na úplnej a zmysluplnej účasti Európskeho parlamentu na medziinštitucionálnej diskusii o úlohe, štruktúre, cieľoch, prioritách a výsledkoch viacročného finančného rámca (VFR) v súlade s jeho mandátom prijatým v pléne;

2.  požaduje komplexné, širokosiahle a skutočné preskúmanie fungovania VFR, ktoré následne povedie k povinnej legislatívnej revízii nariadenia o VFR v súlade s článkom 2 nariadenia Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 a sprievodnej medziinštitucionálnej dohody a zahrnie finančné prostriedky sprístupnené počas súčasného rámca;

3.  berie na vedomie použitie osobitných nástrojov a nástrojov flexibility s cieľom reagovať na mimoriadne a nepredvídané okolnosti, ktorým Únia čelí; upozorňuje najmä na migračnú krízu a problémy, s ktorými sa európski občania stretávajú v dôsledku hospodárskej krízy; zdôrazňuje preto potrebu vyčleniť v rámci revízie VFR viac zdrojov na príslušné okruhy s cieľom umožniť EÚ vypracovať lepšie štruktúrovanú odozvu na súčasné humanitárne a hospodárske krízy; žiada ešte väčšiu flexibilitu, aby sa v prípade takýchto okolností dalo primerane postupovať; zdôrazňuje však, že EÚ nesmie pri riešení nových výziev ohroziť prideľovanie zdrojov na účely súdržnosti; zdôrazňuje, že každé zvýšenie flexibility by malo byť spojené s dôkladnejšou parlamentnou kontrolou;

4.  pripomína, že podľa prvého pododseku článku 311 ZFEÚ si Únia zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík; v tejto súvislosti sa domnieva, že nahromadenie nezaplatených účtov z predchádzajúcich európskych rozpočtov a nedostatok prostriedkov na riešenie súčasných alebo budúcich kríz a výziev vrátane presídľovania utečencov, migračných tokov, koordinácie boja proti terorizmu, posilnenia bezpečnosti občanov EÚ, podpory a koordinácie sektorov energetiky a dopravy a podpory opatrení na boj proti zmene klímy, poukazuje na naliehavú potrebu ďalších európskych opatrení a prostriedkov;

5.  považuje za nevyhnutné reformovať systém financovania VFR najmä vytvorením nových a skutočných vlastných zdrojov v rozpočte EÚ, ako je daň z finančných transakcií a ďalšie európske daňové príjmy s cieľom prejsť na rozpočet úplne financovaný z vlastných zdrojov v súlade s článkom 311 ZFEÚ, a preto nalieha na Radu, aby sa zaviazala, že sa bude touto otázkou zaberať bez ohľadu na konečnú správu skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje; okrem toho vyzýva Radu, aby sa zaoberala zriadením fiškálnej a rozpočtovej kapacity v rámci eurozóny; zdôrazňuje, že každý nový nástroj by mal byť súčasťou rozpočtu EÚ, avšak mimo stropov VFR, a mal by sa financovať zo skutočných vlastných zdrojov;

6.   zdôrazňuje potrebu jednotnosti rozpočtu EÚ z dôvodu demokratickej zodpovednosti a transparentnosti;

7.  požaduje, aby sa uskutočnila transparentná, kvalifikovaná a rozhodná diskusia s Radou a Komisiou o najvhodnejšom trvaní finančných rámcov po roku 2020, pričom trvanie VFR by sa malo zosúladiť s politickým cyklom Európskeho parlamentu a Komisie podľa ustanovení prvého pododseku článku 312 ZFEÚ a mali by sa v prvom rade zohľadniť dôsledky rámcov na programové cykly a vykonávanie jednotlivých politík, ako aj potreba určitej flexibility a mechanizmov preskúmania, aby sa dosiahla čo najlepšia rovnováha medzi stabilitou, predvídateľnosťou a flexibilitou;

8.  vyzýva na začatie uplatňovania premosťovacích doložiek týkajúcich sa nariadenia o VFR, ako sa uvádza v článku 312 ods. 2 ZFEÚ, a postupu rozhodovania o vlastných zdrojoch, ako sa stanovuje v článku 48 ods. 7 ZEÚ vrátane možnosti zmeny z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou;

9.  domnieva sa, že právne predpisy o vykonávaní VFR a príslušných fondov by sa mali v súlade s cieľmi stanovenými v medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva ešte viac zefektívniť a zjednodušiť.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

30.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

14

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Richard Corbett, Pascal Durand, Danuta Maria Hübner, Ramón Jáuregui Atondo, Constance Le Grip, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Kazimierz Michał Ujazdowski, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Gerolf Annemans, Helmut Scholz

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa D’Amato, Rosa Estaràs Ferragut, Arne Lietz, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Jarosław Wałęsa


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (25.5.2016)

pre Výbor pre rozpočet

k príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Parlamentu pred predložením návrhu Komisie

(2015/2353(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Clare Moody

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže štúdia z roku 2008 zameraná na posúdenie uskutočniteľnosti a možností zavedenia prvkov rodového rozpočtovania do rozpočtového postupu EÚ, ktorú zadalo Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre rozpočet, potvrdila, že napriek jeho jedinečným vlastnostiam je rozpočet EÚ vhodný na rodové rozpočtovanie a že rodové rozpočtovanie možno uplatniť vo všetkých fázach rozpočtového procesu od plánovania a príprav až po audit a hodnotenie;

1.  uznáva, že rodová rovnosť je základná hodnota EÚ, ktorá je zakotvená v zmluvách a mala by byť súčasťou všetkých politík EÚ, aby sa rovnosť dosiahla v praxi; zdôrazňuje, že rodová rovnosť sa musí stať cieľom politiky v rozpočtových hlavách, že podobne uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa musí v rozpočtových hlavách uznať ako metóda plnenia, a že rodové rozpočtovanie sa preto musí stať neoddeliteľnou súčasťou rozpočtového postupu vo všetkých jeho etapách, ale že pokrok v tejto oblasti bol doteraz vo všetkých politikách zanedbateľný; očakáva preto, že Komisia navrhne metodiku rodového rozpočtovania a bude ju uplatňovať v rozpočte EÚ; zdôrazňuje, že účinné politiky uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a pokrok v rodovej rovnosti si vyžadujú plánované a primerané rozpočtové zdroje; víta, vzhľadom na stratégiu „rozpočet zameraný na výsledky“, strednodobé preskúmanie VFR ako príležitosť na dosiahnutie významného pokroku a na predloženie ďalších merateľných a realistických cieľov vrátane posúdenia dosiaľ dosiahnutých výsledkov, aby sa v zvyšnej časti programového obdobia rodové hľadisko skutočne začlenilo do rozpočtu EÚ;

2.  víta zameranie na stratégiu „rozpočet zameraný na výsledky“ ako príležitosť, aby rozpočtové výdavky poskytovali integrovaný prínos rodovej rovnosti s každým vynaloženým eurom; zároveň uznáva, že opatrenia na zjednodušenie v stratégii „rozpočet zameraný na výsledky“ sa nesmú uskutočniť na úkor investícií, ktoré môžu priniesť pozitívne zmeny v záujme dosiahnutia rodovej rovnosti;

3.  upozorňuje na existujúce ciele v oblasti rodovej rovnosti v stratégii Európa 2020, a to zvýšiť zamestnanosť žien na 75 % a dosiahnuť rovnaké odmeňovanie žien a mužov, dosiahnuť rovnaké zastúpenie žien a mužov v národných parlamentoch a rovnaký počet žien vo vrcholových orgánoch veľkých spoločností, čo sa ešte ani zďaleka nedosiahlo; upozorňuje aj na súvisiace priority Európskeho parlamentu v rámci programu Horizont 2020, medzi ktoré patrí presadzovanie rodovej rovnosti, a to najmä v oblasti výskumu a inovácií; zdôrazňuje, že v rámci preskúmania VFR sa musí posúdiť pokrok pri dosahovaní týchto cieľov a v prípade potreby sa musia zrevidovať opatrenia, ktoré sa prijímajú na dosiahnutie týchto cieľov;

4.  zdôrazňuje, že napriek spoločnému vyhláseniu pripojenému k VFR o začleňovaní hľadiska rodovej rovnosti sa doteraz neprijali žiadne osobitné opatrenia; žiada účinné monitorovanie plnenia tohto vyhlásenia v rámci ročných rozpočtových postupov a jeho účinnejšie začlenenie do revízie VFR;

5.  pripomína, že podľa údajov UNHCR predstavovali ženy a deti 55 % utečencov a žiadateľov o azyl vstupujúcich do EÚ od januára 2016; vyzýva, keďže ženy a dievčatá sú v krízových situáciách a konfliktoch neúmerne znevýhodnené a ohrozené, aby sa pri revízii VFR preskúmali finančné nástroje zamerané na osobitné potreby žien a dievčat vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a boja proti sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu v okruhoch 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a 4 (Globálna Európa), na opatrenia zamerané osobitne na začleňovanie žien a detí z radov utečencov a žiadateľov o azyl v hostiteľskej krajine vrátane flexibilnej výučby jazykov, vzdelávania a starostlivosti o deti a na opatrenia na riešenie základných príčin ich pôvodného vysídlenia;

6.  zdôrazňuje, že investovanie verejných prostriedkov do sektora starostlivosti, vrátane kvalitných a cenovo dostupných služieb starostlivosti o deti, sociálnej starostlivosti, dlhodobej starostlivosti a starostlivosti o starších ľudí vytvára pracovné miesta, zvyšuje hospodársky rast, posilňuje rodovú rovnosť a umožňuje väčšiemu počtu žien vrátiť sa alebo nastúpiť do práce na plný úväzok, pretože ženy strávia dva až desaťkrát viac času ako neplatené opatrovateľky než muži; vyzýva, aby sa revízia VFR využila na investície do tejto sociálnej infraštruktúry v Európe ako súčasť agendy pre rast a zamestnanosť a stratégie Európa 2020, a prijali sa osobitné opatrenia na investície do vzdelávania žien v oblasti podnikania; poznamenáva, že táto forma výdavkov sa len zriedka považuje za vhodnú formu investícií, keď tvorcovia politiky hľadajú účinné spôsoby vytvárania pracovných miest v období recesie, a že v skutočnosti sme často svedkami opačného postupu, keď sa v mnohých krajinách znižujú verejné výdavky na vzdelávanie, zdravotníctvo, služby starostlivosti o deti a služby sociálnej starostlivosti v rámci ich stratégií na zníženie deficitu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto zanedbávanie sociálnej infraštruktúry odráža rodové predsudky v ekonomickom myslení a môže vyplývať z rodového rozdelenia práce a rodovej segregácie trhu práce, čo zase prispieva k zvyšovaniu rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v Európe; pokladá preskúmanie VFR za príležitosť na prijatie opatrení na riešenie tejto otázky;

7.  pripomína, že programy Daphne zohrávali rozhodujúcu úlohu v boji proti násiliu páchanému na deťoch, mladých ľuďoch a ženách v EÚ, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že Daphne sa už nepovažuje za samostatnú oblasť výdavkov; zdôrazňuje potrebu dostatočnej finančnej podpory a väčšej zrozumiteľnosti, pokiaľ ide o spôsob plnenia tohto cieľa v rámci programu Práva, rovnosť a občianstvo; trvá na tom, že je dôležité, aby sa k finančným prostriedkom dostali organizácie na miestnej úrovni, aby sa zabezpečilo účinné vykonávanie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.5.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

18

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Barbara Matera, Marijana Petir, Pina Picierno, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Beatrix von Storch

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Arne Gericke, Clare Moody

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

David Coburn, Ulrike Rodust, Siôn Simon


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

29.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

29

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Reimer Böge, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Younous Omarjee, Urmas Paet, Paul Rübig, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Monika Vana, Daniele Viotti, Marco Zanni, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Mercedes Bresso, Ivan Štefanec, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Sylvia-Yvonne Kaufmann, Fernando Ruas, Bogdan Brunon Wenta

Právne oznámenie