Postup : 2016/2056(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0294/2016

Predkladané texty :

A8-0294/2016

Rozpravy :

PV 21/11/2016 - 13
CRE 21/11/2016 - 13

Hlasovanie :

PV 22/11/2016 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0434

SPRÁVA     
PDF 521kWORD 71k
17.10.2016
PE 583.922v02-00 A8-0294/2016

o Zelenej knihe o retailových finančných službách

(2016/2056(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Olle Ludvigsson

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Zelenej knihe o retailových finančných službách

(2016/2056(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. mája 1999 s názvom Vykonávanie rámca pre finančné trhy: akčný plán (Akčný plán pre finančné služby) (COM(1999)0232),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. januára 2007s názvom Vyšetrovanie v odvetví retailového bankovníctva podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 (Záverečná správa) (COM(2007)0033),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 30. apríla 2007 o retailových finančných službách na jednotnom trhu (COM(2007)0226),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001(2),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 11. januára 2012 s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (COM(2011)0941),

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov o osvedčených postupoch týkajúcich sa internetových stránok na porovnávanie cien z roku 2014,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov pre inštitúcie EÚ k Spoločnému rámcu pre hodnotenie rizika a transparentnosť pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia z apríla 2016,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o spotrebiteľských zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a na pozmeňujúce smernice 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi a na pozmeňujúcu smernicu 2002/92/ES a smernicu 2011/61/EÚ(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES(5),

–  so zreteľom na smernicu 2009/65/ES, naposledy zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/91/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení(8),

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. augusta 2014 o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ESA) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia (prepracované znenie)(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o virtuálnych menách(12),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách na jednotnom trhu: Lepšie produkty, väčší výber a viac príležitostí pre spotrebiteľov a podniky (COM(2015)0630) z 10. decembra 2015,

–  so zreteľom na reakciu EBA na Zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách na jednotnom trhu (COM(2015)0630) z 21. marca 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0294/2016),

A.  keďže trh EÚ v oblasti retailových finančných služieb zostáva pomerne málo rozvinutý a roztrieštený, napríklad pokiaľ ide o nízky počet cezhraničných transakcií, preto sú potrebné účinné opatrenia na uvoľnenie plného potenciálu jednotného trhu a podporu inovácií prospešných pre koncových používateľov;

B.  keďže dynamika trhov s retailovými finančnými službami, ktorú charakterizuje kombinácia pomerne vysokej koncentrácie a nedostatočnej hospodárskej súťaže, môže mať za následok obmedzený výber a nízku návratnosť vynaložených prostriedkov, ako aj výrazné rozdiely medzi členskými štátmi;

C.  keďže európsky trh retailových finančných služieb by bol životaschopný iba v prípade, ak by predstavoval skutočnú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov tým, že by zabezpečil účinnú hospodársku súťaž, prístup a ochranu spotrebiteľa, a to najmä vo vzťahu k produktom skutočne potrebným na účasť na hospodárskom živote;

D.  keďže ďalší rozvoj trhu s retailovými finančnými službami na úrovni EÚ s primeraným legislatívnym rámcom, ktorým by sa stanovovala potrebná ochrana spotrebiteľa, by nielen uľahčil dôležitú a plodnú cezhraničnú činnosť, ale zároveň by mohol vytvoriť väčší priestor pre zdravú hospodársku súťaž na vnútroštátnej úrovni; keďže skutočný európsky vnútorný trh v oblasti retailových finančných služieb má veľký potenciál na to aby spotrebiteľom poskytoval lepšie finančné služby a produkty, väčší výber a lepší prístup k finančným službám a produktom, ako aj nižšie ceny; keďže vplyv konkurencie na ceny sa líši v závislosti od odvetvia a produktu;

E.  keďže zelená kniha sa zameriava najmä na finančné služby pre občanov, ktorí majú záujem o cezhraničné služby; keďže je dôležité, aby prípadne predložené nové návrhy takisto boli prínosom pre všetkých spotrebiteľov v EÚ s cieľom zabezpečiť, aby trh s retailovými finančnými službami fungoval pre všetkých;

F.  keďže pri odstraňovaní prekážok a obmedzovaní existujúcich protekcionistických tendencií, ktoré zabraňujú inováciám v oblasti retailových finančných služieb, by sme mali zostať ambiciózni; keďže skutočný jednotný trh zatraktívni EÚ ako centrum inovatívnych finančných služieb;

G.  keďže rýchla transformácia, ktorú so sebou prinášajú digitalizácia a inovácia v oblasti finančných technológií, má v prípade, ak sa obozretne riadi, potenciál vytvárať nové a často lepšie finančné produkty pre spotrebiteľov a prispieť k finančnému začleneniu, a to aj prostredníctvom zníženia transakčných nákladov a zjednodušenia prístupu k financiám, ale prináša aj dôležité výzvy v oblasti bezpečnosti, ochrany údajov, ochrany spotrebiteľa, zdaňovania, spravodlivej hospodárskej súťaže a finančnej stability, ktoré by sa mali dôkladne monitorovať s cieľom maximalizovať prínosy pre občanov;

H.  keďže mnohé služby sa presúvajú na internet, je dôležité, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne a že prístup k nim sa tam, kde je to potrebné s cieľom zabrániť finančnému vylúčeniu, zabezpečí aj prostredníctvom iných ako digitálnych kanálov;

I.  keďže všetko úsilie o posilnenie trhu EÚ s retailovými finančnými službami treba koordinovať s programami jednotného digitálneho trhu, únie kapitálových trhov a stratégie jednotného trhu, pričom celkovým cieľom tohto úsilia má byť posilnenie vytvárania pracovných miest, udržateľného rastu, finančnej stability a úlohy spotrebiteľa v európskom hospodárstve;

J.  zdôrazňuje, že európsky trh s retailovými finančnými službami musí byť prínosný pre MSP, a to z hľadiska ponuky aj dopytu; pokiaľ ide o ponuku, znamená to zabezpečiť zlepšenie prístupu MSP k financovaniu; pokiaľ ide o dopyt, znamená to umožniť MSP jednoduchší prístup na cezhraničné trhy;

K.  keďže dokončenie vnútorného trhu je dôležité pre spotrebiteľov, a je tiež nevyhnutné na to, aby sa európskym podnikom v odvetví finančných technológií umožnilo ťažiť z výhod vnútorného trhu, aby mohli konkurovať tradičným subjektom s cieľom ponúknuť inovatívne riešenia priaznivé pre spotrebiteľov a vytvárať pracovné miesta v celej EÚ;

L.  keďže mikropodniky, malé a stredné podniky sú oporou európskeho hospodárstva a hybnou silou zamestnanosti a rastu; keďže každý európsky právny predpis a iniciatívu treba prispôsobiť charakteristikám týchto podnikov;

M.  keďže dokončenie európskeho vnútorného trhu je veľmi dôležité pre spotrebiteľov aj podniky a keďže nové inovatívne subjekty začínajú ponúkať alternatívy k existujúcim službám;

1.  víta zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách (ktorá zahŕňa aj poistenie) a živú a plodnú diskusiu, ktorú zatiaľ vyvolala; víta tiež verejné konzultácie o zelenej knihe, ktoré zainteresovaným stranám umožnili predložiť ich stanoviská na základe ich osobitnej situácie alebo odvetvia; zdôrazňuje, že jednotný prístup k oblasti retailových finančných služieb by bol kontraproduktívny vzhľadom na rôznorodosť aktérov a produktov;

2.  domnieva sa, že pokiaľ ide o hospodársku súťaž, cezhraničnú činnosť a inovácie, digitalizácia bude naďalej vytvárať nové príležitosti pre spotrebiteľov, investorov, MSP a iné podniky; zdôrazňuje, že digitalizácia samotná nestačí na vytvorenie životaschopného európskeho trhu s retailovými finančnými službami; konštatuje, že mnohé prekážky, ako napríklad rôzne daňové, sociálne, zdravotné, zmluvné režimy a režimy ochrany spotrebiteľa, ani rôznosť jazykov a kultúr, nemožno vyriešiť len pomocou digitalizácie;

3.  konštatuje, že vzhľadom na potrebu proaktívnej práce vo všetkých fázach procesu tvorby politík s cieľom účinne a primerane reagovať na vývoj takéhoto inovačného a rýchlo sa meniaceho trhu prichádza iniciatíva súvisiaca so zelenou knihou včas;

4.  domnieva sa, zjednodušenie právnych predpisov, ktoré je umožnené snahou odrádzať od príliš komplexných produktov a služieb, je mimoriadne dôležité v úsilí vytvárať produkty, ktoré sú lepšie porovnateľné v rámci trhov členských štátov, najmä v sektore poisťovníctva;

5.  pripomína, že už bolo prijaté široké spektrum právnych predpisov EÚ týkajúcich sa jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb, medzi nimi napríklad smernica o platobných službách 2, nariadenie o multilaterálnych výmenných poplatkoch, smernica o platobných účtoch, smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, smernica o hypotekárnych úveroch a smernica o rozdelení poistenia; vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala transpozíciu a vykonávanie týchto právnych predpisov, aby sa predišlo zdvojovaniu a prekrývaniu;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať pozitívny vývoj na retailových finančných trhoch tým, že sa vytvorí konkurenčné prostredie a zachovajú rovnaké podmienky pre všetky zúčastnené strany vrátane existujúcich prevádzkovateľov a nové subjekty, a to s pravidlami, ktoré sú z hľadiska technológie a obchodného modelu čo najviac neutrálne; poukazuje na to, že takýto prístup je nevyhnutný, aby sa v neposlednom rade podporil rast začínajúcich podnikov a nových a inovatívnych MSP;

7.  žiada Komisiu, aby zabezpečila platnosť rovnakých pravidiel pre všetky služby, aby sa predišlo vytváraniu narušení hospodárskej súťaže, najmä v súvislosti so vznikom nových poskytovateľov retailových finančných služieb; zdôrazňuje, že tieto pravidlá nesmú brzdiť inovácie; zdôrazňuje, že integráciu trhu by mohlo podporiť vytvorenie „kontaktných miest“, ktoré umožňujú zainteresovaným stranám podávať správy nezákonnom uplatňovaní ustanovení EÚ týkajúcich sa cezhraničnej činnosti;

8.  konštatuje, že v prvom štvrťroku 2016 v Európe financovanie prostredníctvom odvetvia finančných technológií predstavovalo len 348 miliónov USD v porovnaní s 1,8 miliardy USD v Severnej Amerike a 2,6 miliardy USD v Číne, čo dokazuje naliehavú potrebu rýchleho mentálneho posunu a primeranej regulačnej reakcie na technologický vývoj, aby sa Európa stala vedúcim trhom pre inovácie; zdôrazňuje, že skutočný jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb, na ktorom sú zabezpečené rovnaké podmienky pre nových účastníkov, zvýši atraktívnosť EÚ ako centra inovatívnych finančných služieb a spotrebiteľom poskytne viac a lepších možností pri nižšej sadzbe; zdôrazňuje, že hoci prevratné technológie predstavujú regulačné výzvy, zároveň ponúkajú veľké príležitosti v oblasti inovácií, z ktorých majú prospech koncoví používatelia, a sú impulzom pre hospodársky rast a zamestnanosť;

9.  zdôrazňuje, že najmä s cieľom posilniť dôveru a spokojnosť spotrebiteľov môže iniciatíva zelená kniha uspieť len vtedy, ak sa v nej bude klásť silný dôraz na vytvorenie trhu EÚ, na ktorom budú mať dobre chránení spotrebitelia rovnaké príležitosti a prístup k transparentným, jednoduchým a cenovo výhodným produktom; uznáva pozitívnu hodnotu poskytovania jednoduchých, bezpečných a štandardizovaných produktov pre zákazníkov; vyzýva európske orgány dohľadu, aby pravidelne vyhodnocovali vplyv viazaného predaja na ceny a hospodársku súťaž v oblasti retailových finančných služieb; vyzýva Komisiu, aby zaviedla jednoduchý, prenosný a bezpečný rámec pre finančné produkty; vyzýva ďalej Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia harmonizovaného právneho rámca pre štandardizované opcie na zlyhanie najbežnejších finančných produktov EÚ podľa vzoru základného bankového účtu a modelu celoeurópskeho dôchodkového produktu;

10.  zdôrazňuje, že návrhy, ktoré vyplynú zo zelenej knihy, musia byť v súlade so zásadou proporcionality;

11.  pripomína, že všetky iniciatívy na základe zelenej knihy by mali byť zlučiteľné so zintenzívnením medzinárodného boja proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom a praniu špinavých peňazí, a to vrátane väčšieho úsilia o vypracovanie systému spoločného daňového identifikačného čísla;

12.  berie na vedomie rastúcu zložitosť retailových finančných produktov; trvá na tom, že je potrebné vyvinúť iniciatívy a nástroje, ktoré zlepšia hospodársku súťaž a spotrebiteľom zo škály pre nich dostupných produktov umožnia identifikovať a porovnať tie bezpečné, udržateľné a jednoduché; podporuje iniciatívy ako sú Hlavný investično-informačný dokument pre podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a Hlavný informačný dokument pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP); zdôrazňuje potrebu prispôsobiť tieto informačné mechanizmy digitálnej realite; domnieva sa, že súhrn prospektu by mal byť zosúladený s hlavným informačným dokumentom pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP), aby sa retailovým investorom umožnilo riadne posúdiť riziká spojené s cennými papiermi ponúkanými verejnosti alebo prijatými na obchodovanie;

13.  pripomína nedávny vývoj legislatívneho rámca pre bankový sektor, najmä smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a smernicu o systémoch ochrany vkladov; pripomína, že novozavedený režim riešenia krízových situácií viedol k tomu, že retailovým investorom sa ponúkajú nástroje spojené s vyšším rizikom straty; trvá na tom, že je potrebné informovať spotrebiteľa o dosahu nových pravidiel, najmä v prípade, ak sú jeho vklady a investície ohrozené záchranou pomocou vnútorných zdrojov; žiada Komisiu, aby preskúmala, či členské štáty uplatňujú smernicu o systémoch ochrany vkladov správne; poukazuje na to, že predaj niektorých nástrojov, na ktoré možno uplatniť záchranu pomocou vnútorných zdrojov, retailovým investorom je veľmi problematický, pokiaľ ide o primeranú ochranu spotrebiteľa aj zabezpečenie praktickej realizovateľnosti záchrany pomocou vnútorných zdrojov, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti obmedzenia týchto postupov;

14.  poznamenáva, že európsky trh s retailovými finančnými službami bude realizovateľný len vtedy, ak spotrebitelia budú môcť využívať rovnakú právnu ochranu v celej EÚ; zdôrazňuje potrebu aktualizovať a podporovať sieť na riešenie finančných sporov FIN-NET;

15.  konštatuje, že absencia systému poistných záruk v niektorých členských štátoch môže narušiť dôveru spotrebiteľov, a vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie právnych predpisov v záujme povinného uplatňovania systému poistných záruk;

16.  zdôrazňuje, že vždy by sa malo zohľadňovať hľadisko finančného začleňovania, a že by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetci spotrebitelia mali rovnaký prístup k aspoň najzákladnejším finančným službám aj prostredníctvom iných ako elektronických kanálov, aby sa zabránilo finančnému vylúčeniu;

17.  domnieva sa, že štrukturálne zmeny vo finančnom sektore – od vzniku spoločností zaoberajúcich sa finančnými technológiami (FinTech) až po fúzie a akvizície – ktoré by mohli mať za následok znižovanie počtu zamestnancov a zatváranie pobočiek, sa musia uskutočniť bez zníženia kvality služieb pre najzraniteľnejšie skupiny, najmä pre starších ľudí a ľudí žijúcich vo vidieckych alebo riedko osídlených oblastiach;

18.  zdôrazňuje význam finančného vzdelávania ako nástroja na ochranu a posilnenie postavenia spotrebiteľov; požaduje rozšírenie prístupu k nezávislému finančnému vzdelávaniu a podporu pri ňom a zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o investičných možnostiach;

19.  konštatuje, že digitalizácia môže priniesť výhody pre retailových investorov, napríklad ľahšiu porovnateľnosť produktov, lepší a ľahší prístup k cezhraničným investíciám a následnú spravodlivejšiu hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi, ako aj rýchlejšie a jednoduchšie postupy registrácie a platieb a z nich vyplývajúce nižšie transakčné náklady, ale môže tiež spôsobovať problémy, ktoré nemožno ignorovať, ako je potreba zabezpečiť dodržiavanie zásady „poznaj svojho zákazníka“ (PSZ), boj proti praniu špinavých peňazí a požiadavky na ochranu údajov, ako aj riziká, ako napríklad zraniteľnosť centralizovaných systémov voči kybernetickým útokom; žiada identifikovanie a monitorovanie novovznikajúcich a súčasných trendov na finančných trhoch a z nich vyplývajúcich výhod a rizík, pričom ako orientačné kritérium by sa mal používať ich pravdepodobný vplyv na retailových investorov;

20.  konštatuje, že poskytovatelia finančných služieb čoraz častejšie používajú na rôzne účely používajú finančné a nefinančné údaje spotrebiteľov získané z rôznych zdrojov, a to najmä v sektoroch kreditného rizika a poisťovníctva; zdôrazňuje, že používanie osobných údajov a veľkých dát poskytovateľmi finančných služieb by malo byť v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, malo by sa obmedzovať výlučne na to, čo je potrebné na poskytovanie služby a prinášať výhody spotrebiteľom; v tejto súvislosti by sa mala prísne kontrolovať demutualizácia rizika pri poistení vyplývajúca z veľkých dát;

21.  zdôrazňuje, že prístup k hotovosti prostredníctvom bankomatov predstavuje základnú verejnú službu, ktorá sa musí poskytnúť bez akýchkoľvek diskriminačných alebo nezákonných praktík, a že sa teda nesmie spájať s nadmernými nákladmi;

22.  zdôrazňuje, že je potrebná väčšia dôvera spotrebiteľov v oblasť finančných služieb, keďže je naďalej nízka, najmä pokiaľ ide o finančné produkty s vysokým kurzovým rizikom, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že existujúce opatrenia zamerané na zlepšenie finančnej gramotnosti a informovanosti sa v plnej miere zrealizujú a že sa v prípade potreby zavedú ďalšie opatrenia s cieľom umožniť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, zvýšiť transparentnosť týchto produktov a odstrániť prekážky pre zmenu dodávateľa a akékoľvek neoprávnené náklady, ktoré s tým súvisia, alebo odstúpenie od zmluvy; zdôrazňuje, že európsky štandardizovaný informačný list (ESIS) a štandardné európske formuláre pre informácie o spotrebiteľskom úvere by sa mali systematicky poskytovať spotrebiteľom pred uzavretím zmluvy ako súčasť predbežného výpočtu úveru, pôžičky alebo hypotéky;

23.  konštatuje, že zamestnanci prvého kontaktu vo finančných inštitúciách a u poskytovateľov finančných služieb zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprístupňovaní retailových služieb pre všetky skupiny spoločnosti a spotrebiteľov v EÚ; poukazuje na to, že títo zamestnanci by v zásade mali absolvovať odbornú prípravu a mal by im byť poskytnutý čas na to, aby mohli poskytovať spoľahlivé služby svojim zákazníkom a nemali by sa stať prostriedkom na dosahovanie obchodných cieľov alebo stimulov, ktoré by mohli spochybniť ich nezaujatosť alebo poradenstvo, pričom by vždy mali konať v záujme zákazníkov v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa smernice MiFID II;

24.  zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k cenovo dostupnému a nezávislému poradenstvu je kľúčový pre správne investičné rozhodnutia; konštatuje, že odmeny zamestnancov a sprostredkovateľov založené na predajných cieľoch môžu často viesť k neprimeranému krížovému predaju a zavádzajúcemu predaju; zdôrazňuje, že zlepšenie poradenstva si vyžaduje najmä širšiu ponuku štandardizovaných retailových investičných produktov a účinné informačné dokumenty pre investorov v prípade zložitých aj jednoduchých produktov;

25.  konštatuje, že ponuka cenovo dostupného a cieleného finančného poradenstva, ktoré by malo užší rozsah než riadne investičné poradenstvo, ktoré sa riadi smernicou MiFID, v súčasnosti aj napriek existujúcemu dopytu chýba; berie na vedomie doterajšie úvahy a iniciatívy prijaté v niektorých členských štátoch týkajúce sa vytvorenia takejto sprostredkovateľskej služby; vyzýva Komisiu, členské štáty a účastníkov trhu, aby určili, skúmali a nasledovali osvedčené postupy a iniciatívy v tomto smere;

26.  poukazuje na nedostatky vo vnútroštátnom uplatňovaní smernice MiFID II, čo v mnohých prípadoch viedlo k stanovenie požiadaviek na sprostredkovateľov týkajúcich sa podávania správ, ktoré sú náročné na prácu a nie sú účinným zlepšením ochrany spotrebiteľa, pričom presahujú rozsah smernice MiFID II; žiada ponaučenia z tejto skúsenosti;

27.  zdôrazňuje, že retailové bankovníctvo zohráva rozhodujúcu úlohu pri riadnom prenose podmienok menovej politiky na trh, a najmä na spotrebiteľov; zdôrazňuje význam vhodného prostredia menovej politiky zameraného na podporu dlhodobých úspor spotrebiteľov;

28.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia efektívneho a dynamického jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb by nemalo dôjsť k nijakému zbytočnému alebo nespravodlivým rozlišovaniu medzi členskými štátmi patriacimi do eurozóny a ostatnými členskými štátmi;

29.  domnieva sa, že prijatie jednotnej meny vo všetkých členských štátoch bez výnimky by zefektívnilo a spevnilo jednotný trh pre retailové finančné služby;

30.  poznamenáva, že kapacitu na úrovni EÚ na zber a analýzu údajov v tejto oblasti bude pravdepodobne treba posilniť; konštatuje, že niektorým z najsľubnejších návrhov v rámci zelenej knihy bude potrebné poskytnúť široký a primeraný empirický základ pred tým, než bude možné pristúpiť k legislatívnemu procesu; zdôrazňuje, že metodiky a predpoklady takejto empirickej práce treba riadne zverejniť, pričom by sa mali v plnej miere využiť i výsledky monitorovacej činnosti ESA na základe nariadenia o EBA s cieľom identifikovať výhody a riziká rôznych inovácií a prípadné legislatívne opatrenia potrebné na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi nimi;

31.  vyzýva Komisiu, aby riešila otázku zavádzajúceho predaja finančných produktov a služieb; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie nových pravidiel vyplývajúcich zo smernice MiFID II, ktorými sa zakazuje provízia pre nezávislých finančných poradcov a obmedzuje jej používanie v prípade iných ako nezávislých poradcov, a na základe tohto monitorovania posúdila, či by sa tieto obmedzenia nemali sprísniť;

Krátkodobé priority

32.  zdôrazňuje, že treba posilniť presadzovanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v oblastiach financií a ochrany spotrebiteľa, a že jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb si vyžaduje vysokú úroveň legislatívy v oblasti ochrany spotrebiteľa a ich konzistentné a dôsledné presadzovanie vo všetkých členských štátoch; zároveň konštatuje, že množstvo právnych predpisov týkajúcich sa retailových finančných služieb sa v posledných rokoch zvýšilo, cieľom čoho je zvýšiť prudenciálnu stabilitu, posilniť ochranu spotrebiteľa a obnoviť dôveru v tento sektore; zdôrazňuje, že európske orgány dohľadu by mali zintenzívniť svoju činnosť, pokiaľ ide o problémy spotrebiteľov a retailových investorov, a že príslušné orgány v tejto oblasti v niektorých členských štátoch by mali začať pracovať aktívnejšie a kompetentnejšie; vyzýva dozorné orgány členských štátov na výmenu osvedčených postupov, aby sa zabezpečilo uplatňovanie právnych predpisov v oblasti retailových finančných služieb takým spôsobom, ktorý zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž a súčasne presadzovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov;

33.  vyzýva Komisiu, aby pri postupe súvisiacom s plánovanou bielou knihou o financovaní a riadení ESA venovala osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby orgány získali modely financovania a mandáty potrebné na zaujatie aktívnejšej a viac na spotrebiteľa orientovanej úlohy na trhu s retailovými finančnými službami a zároveň a súčasne zabezpečovali finančnú stabilitu;

34.  víta angažovanosť Komisie v oblasti podpory financovania udržateľných a ekologických investícií a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vychádzajúc z predchádzajúcich konzultácií a v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom zohrávala proaktívnejšiu úlohu pri využívaní únie kapitálových trhov ako súčasti vykonávania parížskej dohody podporovala rastúci trh udržateľného a zodpovedného investovania (SZI) tým, že bude podporovať udržateľné investície;

35.  žiada Komisiu, aby vystupňovala svoj boj proti diskriminácii na európskom trhu v oblasti retailových finančných služieb z dôvodu pobytu a v prípade potreby doplnila plánované všeobecné návrhy na ukončenie neopodstatneného geografického blokovania o ďalšie legislatívne iniciatívy zamerané osobitne na finančný sektor, pričom by zohľadňovala, že ceny niektorých produktov a služieb sú viazané na viaceré (regulačné aj geografické) faktory, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby okrem iného na základe štruktúry smernice o platobných účtoch (PAD) a analýzy sektoru poisťovníctva, ktorú vypracoval Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, vytvorila dobre štruktúrovaný a ľahko používateľný porovnávací portál v rámci EÚ, ktorý by pokrýval väčšiu časť alebo celý trh s retailovými finančnými službami; zdôrazňuje, že porovnávacie nástroje musia byť presné a relevantné pre spotrebiteľov, pričom sa musia zamerať nielen na ceny výrobkov, ale aj na ich kvalitu, majúc na pamäti, že porovnať možno len podobné výrobky;

37.  vyzýva Komisiu, okrem iného s ohľadom na PAD, aby zmapovala pravidlá, existujúce, ako aj chýbajúce postupy, ktoré sa uplatňujú, resp. by sa mali uplatňovať v rámci domácej a cezhraničnej zmeny, v relevantných častiach európskeho trhu s retailovými finančnými službami a aby predložila koherentnú a komplexnú stratégiu s cieľom uľahčiť cezhraničnú zmenu pri poskytovaní retailových finančných služieb pre spotrebiteľov v celej EÚ;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili štruktúry alternatívneho riešenia sporov týkajúce sa trhu s retailovými finančnými službami tým, že zabezpečia skutočnú nezávislosť subjektov alternatívneho riešenia sporov tým, že sa zabezpečí, aby tieto subjekty pokrývali všetkých aktérov na trhu, a prijatím opatrení na zabezpečenie vyššej účinnosti siete FIN-NET, ako aj zlepšenia informovanosti spotrebiteľov o nej; vyzýva Európsku komisiu, aby v nadväznosti na plánované hodnotenie implementácie odporúčania týkajúce sa kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu posúdila možnosť zavedenia európskeho systému kolektívneho odškodnenia;

39.  žiada Komisiu, aby dôkladnejšie preskúmala mätúce a niekedy zavádzajúce praktiky, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú pri platbách kartou a výberoch hotovosti z bankomatu s menovým prepočtom a aby predložila koherentné riešenie, ktoré by v praxi spotrebiteľom umožnilo úplne pochopiť situáciu a kontrolovať ju, a to aj pokiaľ ide o platby súvisiace s digitálnym trhom;

40.  pripomína Komisii, že finančné inštitúcie naďalej rušia platnosť platobných kariet, ak sa ich držiteľ presťahuje do iného členského štátu, a žiada, aby boli prijaté opatrenia v tejto oblasti, okrem iného aby sa upovedomili vnútroštátne orgány;

41.  vyzýva Komisiu, aby podporovala vzájomné uznávanie a interoperabilitu elektronických identifikačných metód tak, aby to neovplyvnilo úroveň bezpečnosti už existujúcich systémov alebo ich schopnosť plniť požiadavky EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom dôslednej práce na vykonávaní nariadenia eIDAS a nových právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí okrem iného vytvorili, čo by malo byť v plnej miere realizovateľné, všeobecné prostredie, v ktorom budú prísne bezpečnostné požiadavky kombinované so spravodlivými a jednoduchými postupmi na vlastnú identifikáciu spotrebiteľov v súlade so zásadami ochrany osobných údajov; žiada tiež Komisiu a členské štáty, aby určili a odstránili regulačné prekážky používania systémov elektronického podpisu pri podpisovaní zmlúv o finančných službách, a tiež aby podporovala rozširovanie povedomia o cezhraničných digitálnych službách v celej EÚ;

42.  poukazuje na to, že potenciálne transformačný vplyv technológie distributed ledger si vyžaduje vybudovanie regulačnej kapacity tak, aby sa včas identifikovali potenciálne systémové riziká a problémy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila horizontálnu pracovnú skupinu na podrobné monitorovanie rizík a pomoc pri ich včasnom riešení;

43.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala plán na vytvorenie koordinovanej siete národných jednotných kontaktných miest v súlade s pravidlami, ktoré sa na jednotné kontaktné miesta vzťahujú, ktoré by pomáhali retailovým finančným podnikom, ktoré budú chcieť lepšie využiť cezhraničné obchodné príležitosti;

44.  zdôrazňuje potrebu podporovať poskytovateľov retailových finančných služieb pri financovaní projektov súvisiacich s inováciou a životným prostredím; poukazuje na to, že by sa mohol zvážiť prístup podobný koeficientu na podporu MSP,

45.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na návrh orgánu EIOPA vytvoriť spoločný rámec pre hodnotenie rizík a transparentnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, pomocou ktorého by sa podporil zdravý systém druhého piliera v celej Únii, ako aj porovnateľnosť programov, a aby prispela k lepšiemu pochopeniu prínosov a rizík pre spotrebiteľov zo strany regulačných orgánov, orgánov dohľadu a samotných spotrebiteľov;

46.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové prístupy, ktoré by mohli spoločnostiam poskytnúť väčšiu regulačnú flexibilitu, aby mohli experimentovať a inovovať, a súčasne zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti;

47.  žiada Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie „sporiaceho účtu EÚ“ s cieľom umožniť dlhodobé financovanie a podporu ekologickej transformácie v Európe;

48.  nalieha na Komisiu, aby objasnila použitie ustanovenia všeobecného záujmu, ktoré by v súčasnosti mohli nepriamo použiť aj členské štáty na zablokovanie nových produktov prichádzajúcich na trh, a umožnila európskym orgánom dohľadu stať aktívnymi sprostredkovateľmi medzi členskými štátmi v situáciách, keď existujú rozdielne výklady, pokiaľ ide o použitie tohto ustanovenia;

Dlhodobé otázky

49.  žiada Komisiu, aby hlbšie preskúmala realizovateľnosť, zmysluplnosť, výhody a náklady na odstránenie existujúcich prekážok cezhraničného poskytovania finančných služieb, a teda zabezpečenia domácej a cezhraničnej prenosnosti v rámci rôznych častí trhu s retailovými finančnými službami, napríklad pokiaľ ide o osobné dôchodkové poistenie a poistné produkty;

50.  zdôrazňuje, že smernica o hypotekárnych úveroch sa v súčasnosti transponuje, resp. je v členských štátoch v procese vykonávania; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala jej transpozíciu a vykonávanie a analyzovala vplyv tejto legislatívy na trh retailových finančných služieb; poznamenáva, že naďalej existujú významné prekážky brániace vytvoreniu pevnejšieho jednotného trhu s hypotekárnymi úvermi a spotrebiteľskými úvermi; preto nabáda Komisiu, aby pokročila, ale aby pri tom zabezpečila finančnú stabilitu, vyvažovala obavy súvisiace s ochranou súkromia a údajov zlepšeným cezhraničným prístupom k lepšie koordinovaným úverovým databázam a zabezpečila, aby sa neopakovali prípady, keď boli spotrebitelia neodôvodnene vystavení rizikám spojeným s konverziou meny;

51.  žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vykonala analýzu implementácie a vplyvu právnych predpisov EÚ v oblasti retailových finančných služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podrobne preskúmali právne a iné prekážky cezhraničných operácií a na dokončenia trhu EÚ s retailovými finančnými službami; zdôrazňuje, že v takejto analýze treba zohľadňovať osobitosti MSP;

52.  vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu toho, aké údaje sú potrebné na to, aby veritelia mohli posudzovať úverovú bonitu svojich zákazníkov, a aby na základe tejto analýzy predložila návrhy na reguláciu tohto procesu posudzovania; vyzýva Komisiu, aby ďalej skúmala súčasné postupy úverových inštitúcií týkajúce sa zberu, spracovania a marketingu spotrebiteľských údajov, s cieľom zabezpečiť ich primeranosť a to, aby sa nimi neobmedzovali práva spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie opatrení v tejto oblasti, ak by to bolo potrebné;

53.  žiada členské štáty, aby zabezpečili, že digitálna komunikácia týkajúca sa retailových finančných služieb a ich predaja bude dostupná v podobách prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj prostredníctvom internetových stránok a sťahovateľných súborov; podporuje plné začlenenie všetkých retailových finančných služieb do rozsahu pôsobnosti smernice o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb („Európsky akt o prístupnosti“);

54.  víta úsilie o zvyšovanie transparentnosti pri stanovovaní cien služieb prenájmu vozidiel vrátane predaja doplnkového poistenia a iných poplatkov; zdôrazňuje, že všetky poplatky, či už povinné alebo voliteľné, spojené s prenájmom vozidiel by pre spotrebiteľa mali byť jasne a výrazne viditeľné v autopožičovni alebo na porovnávacích webových stránkach; pripomína Komisii potrebu presadzovania smernice o nekalých obchodných praktikách a víta nedávne prijatie nových vykonávacích usmernení vzhľadom na technologické zmeny;

55.  pripomína prácu, ktorá sa odviedla v súvislosti s nariadením o ratingových agentúrach; žiada Komisiu, aby preskúmala vplyv týchto právnych predpisov v súvislosti s produktami predávanými retailovým spotrebiteľom;

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.

(2)

Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11.

(3)

Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34.

(4)

Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.

(5)

Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.

(6)

Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 186.

(7)

Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214.

(8)

Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 1.

(10)

Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35.

(11)

Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19.

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0228.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Pri pohľade na iniciatívu o retailových finančných službách sa spravodajca domnieva, že Komisia urobila správnu vec. Tento postup bol zvolený správne. Existujú minimálne tri dôvody, prečo bola zelená kniha predložená v správnom čase:

po prvé, ak chceme, aby nové právne predpisy fungovali dobre v kontexte tak rýchlo sa meniaceho trhu, musíme konať práve tu a teraz: v neskorších fázach politického cyklu. Toto je kľúčovým aspektom zelenej knihy. Musíme zabezpečiť, aby boli opatrenia úrovne 2 vhodné a správne. Musíme pozorne sledovať vykonávanie na vnútroštátnej úrovni. Musíme sa pripraviť na primerané hodnotenie už od začiatku. Je dôležité čo najskôr definovať skutočné svetové problémy a príležitosti. Zelená kniha sa na viacerých miestach zameriava na práve prijaté právne predpisy, ktoré môžu byť vylepšené a doplnené v nasledujúcich rokoch. Aby bolo možné dosiahnuť tento cieľ, musíme neustále poznať súčasný stav. Celkovo predstavuje iniciatíva Komisie dynamický prístup k tvorbe politík, ktorý sa zdá byť v tejto oblasti nevyhnutný.

Na druhej strane je zrejmé, že hoci sa v posledných rokoch urobilo veľa, stále je pred nami dlhá cesta. V oblasti retailových finančných služieb v rámci budovania jednotného trhu sme stále nedosiahli výrazný pokrok. Pokiaľ ide o väčšinu retailových finančných produktov, ešte stále sa stretávame s 28 rôznymi a málo konkurencieschopnými vnútroštátnymi trhmi. Vzhľadom na veľké množstvo prekážok je cezhraničná činnosť stále obmedzená. To je zlé pre spotrebiteľov, inovatívne podniky aj pre celkové fungovanie európskeho hospodárstva. Existuje obrovský potenciál, ktorý sme zatiaľ nevyužili.

Po tretie zelená kniha prichádza v správnom čase, pretože digitalizácia rýchlo otvára nové možnosti. Ak sa k nej pristúpi správne, digitalizácia môže vytvoriť práve ten podnet, ktorý je potrebný na odstránenie cezhraničných prekážok. V súčasnosti existuje reálna šanca na prepojenie finančných subjektov usadených v celej Európe so spotrebiteľmi s bydliskom v celej Európe. Táto príležitosť na vytvorenie jednotného trhu by sa nemala premeškať.

V tejto súvislosti existujú niektoré hlavné výzvy, ktorými je potrebné sa zaoberať, ak chceme pokročiť v agende retailových finančných služieb:

Jednou z výziev je vybudovať silnejšiu kapacitu pre zber a analýzu údajov na úrovni EÚ. Mnohé návrhy v zelenej knihe sa zdajú sľubné, väčšina z nich sa pred vstupom do akéhokoľvek legislatívneho procesu musí opierať o rozsiahle a primerané empirické informácie. Ako všeobecnú poznámku možno uviesť, že posúdenia vplyvu v tejto oblasti zo strany Komisie by mohli byť niekedy z empirického hľadiska výraznejšie.

Ďalšou výzvou je sfunkčniť identifikáciu v praxi. V tejto otázke bude nutné v najbližších rokoch urobiť oveľa viac. V súčasnosti vytvárajú problémy s identifikáciou rôzne prekážky rozvoja nových služieb a v mnohých druhoch cezhraničných prípadov. Overovacie technológie sú takisto súčasťou celkového obrazu. Sú potrebné koordinované opatrenia. Výklad pravidiel upravujúcich boj proti praniu špinavých peňazí sa musí vyladiť v rámci sprísneného európskeho rámca pre bezpečnú a účinnú identifikáciu. Nie je to ľahká úloha, ale musí sa splniť.

Ďalšou výzvou je vytvoriť a zachovať rovnaké podmienky. Každá nová legislatívna iniciatíva, ktorá bude vychádzať zo zelenej knihy, bude musieť byť z hľadiska technológie a obchodného modelu čo najviac neutrálna. Toto je jediný rozumný a udržateľný spôsob, pokiaľ ide o tak rýchlo sa rozvíjajúci trh. O tom, kto na tomto trhu uspeje a kto zlyhá, by nemali rozhodovať politici ale spotrebitelia, ktorí finančné produkty skutočne požívajú.

Takisto je dôležité poukázať na úlohu zabezpečiť, aby neexistovali zbytočné alebo neprimerané rozdiely medzi členskými štátmi, ktorú sú súčasťou eurozóny a tými, ktoré nie sú. Aby mohol byť jednotný trh naozaj účinný, je potrebné zachovať jeho integritu aj v tomto dôležitom ohľade.

Poslednou výzvou je zabezpečiť, aby boli zahrnutí všetci. Finančné vylúčenie je rozšírený a závažný problém v celej Európe. Ak jednotlivec nemá prístup aspoň k základným finančným službám, život sa mu veľmi komplikuje. Pri všetkých opatreniach, ktoré sa prijímajú v oblasti retailových finančných služieb, musíme mať na pamäti hľadisko začlenenia. Celkovým cieľom musí byť neustále obmedzenie vylúčenia. V novej smernici o platobných účtoch, ktorá sa má začať plne vykonávať do jesene tohto roku, sa každému spotrebiteľovi poskytuje právo na základný platobný účet. Aj keď to je významný krok správnym smerom, zďaleka nestačí. Je potrebné urobiť oveľa viac.

Pred nami stojí veľa práce. Vytvorenie dobre fungujúceho jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb je rozsiahly projekt. Zároveň takýto projekt určite stojí za námahu. Je jasným prípadom toho, keď EÚ vytvára skutočnú pridanú hodnotu.


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (19.7.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k Zelenej knihe o retailových finančných službách

(2016/2056(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Sergio Gutiérrez Prieto

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta iniciatívu Komisie, pretože príležitosti na digitalizáciu, znižovanie fragmentácie trhu a posilňovanie postavenia spotrebiteľov sú kľúčové z hľadiska vytvorenia skutočného jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb;

2.  súhlasí s Komisiou, že chýbajúce cezhraničné finančné služby sú vážnym problémom, ktorý môže poškodiť záujmy spotrebiteľov a podnikov, ako aj narušiť fungovanie jednotného trhu; podporuje každé úsilie o nájdenie nových spôsobov na oživenie jednotného trhu s retailovými finančnými službami v praxi a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila správne vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti retailových finančných služieb;

3.  konštatuje, že na podporu hospodárstva spoločného využívania zdrojov je mimoriadne dôležité odstrániť cezhraničné prekážky v sektore poisťovníctva;

4.  pripomína, že v reakcii na finančnú krízu boli počas posledných piatich rokov určité finančné služby vrátane retailových finančných služieb predmetom výrazných legislatívnych opatrení/činnosti zameranej na zvýšenie spoľahlivosti a transparentnosti finančných produktov a služieb a že niektoré legislatívne opatrenia boli transponované iba nedávno alebo sa ešte stále nachádzajú vo fáze transpozície a vykonávania; nabáda Komisiu, aby zabezpečila správnu transpozíciu a vykonávanie najnovších právnych predpisov, vykonala analýzu vplyvu všetkých právnych predpisov týkajúcich sa sektora retailových finančných služieb a zohľadnila ju pri posudzovaní potreby ďalšej legislatívnej úpravy;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podniky pri rozvíjaní svojich cezhraničných operácií stále čelia mnohým ťažkostiam; zdôrazňuje, ako sa uvádza v zelenej knihe, že prekážky brániace cezhraničnému predaju retailových finančných produktov a slabá úroveň takého predaja sa netýka v prvom rade európskej úrovne, ale je často spôsobená vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane vnútroštátnych požiadaviek na vytvorenie štruktúry alebo zaregistrovanie v členskom štáte spotrebiteľa alebo segmentáciou jednotného trhu na vnútroštátne trhy, a že tieto prekážky nedokáže odstrániť samotné odvetvie;

6.  žiada Komisiu, aby uskutočnila podrobné preskúmanie a analýzu zostávajúcich vnútroštátnych a cezhraničných prekážok cezhraničných operácií a dokončenia jednotného trhu vo finančnom sektore s cieľom identifikovať príčiny súčasnej segmentácie trhu a cenovej diskriminácie a odporučila opatrenia, ktoré by bolo možné zaviesť v záujme povzbudenia finančných inštitúcií, aby súťažili za hranicami štátov a vytvorili protiváhu súčasným vnútroštátnym cenovým štruktúram, pričom sa bude rešpektovať zmluvná sloboda;

7.  zdôrazňuje, že je mimoriadne znepokojujúci pretrvávajúci nedostatok cezhraničného predaja individuálneho povinného zmluvného poistenia vozidla; konštatuje, že neexistencia hospodárskej súťaže viedla k tomu, že niektorí občania EÚ platia sumy, ktoré sú stonásobne vyššie než iné, pričom ide o rovnaký model vozidla; konštatuje, že hoci chápe, že riziká a náklady sú faktorom ceny, tieto skutočnosti nepostačujú na odôvodnenie tejto roztrieštenosti cien v Európe; žiada Komisiu, aby prijala osobitný sektorový akčný plán pre európsky trh pre individuálne poistenie motorových vozidiel vrátane odporúčaní týkajúcich sa celoeurópskych pravidiel pre záručné fondy, usmernení o používaní údajov „bonus-malus“ v prípade, keď sa občan EÚ presťahuje do iného členského štátu, a iných prípadných opatrení potrebných na vytvorenie skutočného jednotného trhu s poistením vozidiel;

8.  víta dôležitý potenciál, ktorý priniesli digitálna transformácia finančných služieb, technologické inovácie a nástup netradičných spoločností v oblasti finančných technológií; konštatuje, že tento vývoj mení spôsob interakcie medzi maloobchodníkmi a spotrebiteľmi; vyzýva Komisiu, aby posúdila existujúce európske právne predpisy s ohľadom na digitalizáciu a potreby digitálnej spoločnosti, aby sa zabezpečilo, že digitalizácia prinesie lepší a rovnaký prístup na trh pre všetky druhy podnikov vrátane MSP a podnikov fintech, ako aj spravodlivú hospodársku súťaž medzi rôznymi subjektmi s cieľom vytvoriť širší výber pre spotrebiteľov a pomôcť znižovať ceny a zvyšovať kvalitu finančných služieb v rámci EÚ a zároveň dosiahnuť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a kybernetickej bezpečnosti;

9.  berie na vedomie rastúci počet nových typov poskytovateľov služieb pôsobiacich na tomto trhu; domnieva sa, že to môže priniesť značné výhody pre spotrebiteľov za predpokladu, že sa zabezpečí primeraný právny rámec zameraný na zaistenie vysokej úrovne bezpečnosti a transparentnosti;

10.  domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali mať k dispozícii vhodné postupy pre riadenie a kontrolu, pokiaľ ide o nové druhy finančných produktov; upozorňuje na skutočnosť, že všetky inovačné produkty na trhu s finančnými službami sú nepredvídateľné z hľadiska ich vplyvu na spotrebiteľov, trh a systém ako celok; zastáva názor, že za týchto okolností by orgány mali nad takouto činnosťou zriadiť primeraný dohľad;

11.  zdôrazňuje, že je potrebná väčšia dôvera spotrebiteľov v oblasť finančných služieb, keďže je naďalej nízka, najmä pokiaľ ide o finančné produkty s vysokým kurzovým rizikom, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že existujúce opatrenia na zlepšenie finančnej gramotnosti a informovanosti sa v plnej miere zrealizujú a že sa v prípade potreby zavedú ďalšie opatrenia s cieľom umožniť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, zvýšiť transparentnosť týchto produktov a odstrániť prekážky pre zmenu dodávateľa a akékoľvek neoprávnené náklady, ktoré s tým súvisia, alebo odstúpenie od zmluvy; zdôrazňuje, že európsky štandardizovaný informačný list(ESIS) a štandardné európske formuláre pre informácie o spotrebiteľskom úvere by sa mali systematicky poskytovať spotrebiteľom pred uzavretím zmluvy ako súčasť predbežného výpočtu úveru, pôžičky alebo hypotéky;

12.  domnieva sa, že porovnávacie nástroje, ktoré umožňujú porovnávanie cien a kvality rôznych finančných služieb, môže podstatne zlepšiť transparentnosť a porovnateľnosť medzi rôznymi finančnými produktmi, znížiť cenové rozdiely a v konečnom dôsledku pomôcť spotrebiteľom robiť lepšie a informované rozhodnutia; žiada Komisiu, aby zabezpečila presnosť potrebných porovnávacích nástrojov, ich schopnosť porovnávať produkty a služby, ktoré sú porovnateľné v rámci všetkých právnych systémov, spolupracovala s retailovými predajcami, MSP, spotrebiteľskými organizáciami a ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami na vytvorení nezávislej celoeurópskej porovnávacej webovej stránky pre najviac predávané produkty finančných služieb;

13.  víta prácu rôznych agentúr na európskej úrovni v oblasti ochrany záujmov spotrebiteľov vo finančnom sektore; zdôrazňuje však potrebu lepšej spolupráce medzi týmito agentúrami s cieľom zvýšiť efektívnosť a predísť duplicite úloh;

14.  vyzýva členské štáty, aby čo najskôr v plnej miere transponovali a vykonávali smernicu o hypotekárnych úveroch, smernicu o platobných účtoch, smernicu o distribúcii poistenia a smernicu MiFID II, najmä v súvislosti s požiadavkami na informovanie spotrebiteľov a ochrannými opatreniami;

15.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA), Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) pri zabezpečovaní ochrany spotrebiteľov finančných produktov; žiada Komisiu, aby zabezpečila ich nezávislosť a nástroje potrebné na vykonávanie ich poslania a ľutuje zníženie rozpočtu, ktoré viedlo k obmedzeniu ich pracovných programov;

16.  zdôrazňuje, že akýkoľvek nový návrh Komisie by mal byť založený na správnych a presných údajoch;

17.  domnieva sa, že neodôvodnená diskriminácia na základe bydliska, neodôvodnené cenové rozdiely a nespravodlivé a neodôvodnené praktiky geografického blokovania medzi členskými štátmi v prípade spoločných retailových finančných produktov si vyžadujú naliehavé opatrenia;

18.  zdôrazňuje, že prenosnosť produktov je z pohľadu skutočného jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb nevyhnutná, najmä pokiaľ ide o prenosnosť dôchodkových práv a súkromných systémov zdravotného poistenia; vyzýva preto Komisiu, aby predložila opatrenia na zabezpečenie cezhraničnej prenosnosti a harmonizovala práva a povinnosti podnikov a spotrebiteľov v tomto sektore v celej EÚ;

19.  poznamenáva, že rastúci počet cezhraničných transakcií zvyšuje dopyt po informáciách o osobných finančných údajoch, ako napríklad solventnosť v súkromných dohodách, a zdôrazňuje potrebu lepšej výmeny informácií a spoločných pravidiel pre takéto výmeny informácií v súlade s pravidlami na ochranu údajov;

20.  požaduje odstránenie prekážok pre diaľkový predaj finančných produktov a služieb a zároveň zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa; víta zvýšené využívanie elektronického podpisu a elektronickej identifikácie v rámci nariadenia eIDAS a upozorňuje na potrebu podporovať vzájomné uznávanie a interoperabilitu elektronických identifikačných techník pre súkromný sektor v rámci EÚ bez toho, aby to oslabilo úroveň bezpečnosti existujúcich systémov; vyzýva Komisiu, aby podporovala používanie elektronickej identifikácie ako prostriedku diaľkovej identifikácie, ktorý spĺňa súčasné bezpečnostné požiadavky; žiada členské štáty, aby sa usilovali zabezpečiť, aby sa elektronické podpisy stali normou pre transakcie s finančnými službami a zmluvy;

21.  konštatuje, že zmluvná voľnosť finančných inštitúcií poskytovať cezhraničné služby sa musí dodržiavať, keďže poskytovatelia služieb by si mali zachovať možnosť rozhodnúť sa, ktoré skupiny zákazníkov a trhy sú primerané v rámci ich podnikateľského modelu;

22.  zdôrazňuje význam dostupnosti alternatívneho riešenia sporov (ARS) a riešenia sporov online (RSO), najmä cezhraničných, keďže účinné prostriedky nápravy sú kľúčom k jednotnému trhu a dôvere MSP a spotrebiteľa; odporúča, aby sa program siete FIN-NET začlenil do štruktúry alternatívneho riešenia sporov a riešenia sporov online s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a úsilie o začlenenie týchto služieb do jednotných kontaktných miest pre spotrebiteľov;

23.  žiada členské štáty, aby zabezpečili, že digitálna komunikácia týkajúca sa retailových finančných služieb a ich predaja bude dostupná v podobách prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj prostredníctvom internetových stránok a sťahovateľných súborov; podporuje plné začlenenie všetkých retailových finančných služieb do rozsahu pôsobnosti smernice o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb („Európsky akt o prístupnosti“);

24.  žiada Komisiu o akčný plán v oblasti retailových finančných služieb.

25.  žiada Komisiu, aby posúdila vplyv návrhu zákazu všetkých poplatkov alebo odvodov vzťahujúcich sa na odosielanie alebo prijímanie úhrad SEPA alebo na vnútroštátne elektronické prevody a potenciálne výhody pre európskych spotrebiteľov;

26.  víta úsilie o zvyšovanie transparentnosti pri stanovovaní cien služieb prenájmu vozidiel vrátane predaja doplnkového poistenia a iných poplatkov; zdôrazňuje, že všetky poplatky, či už povinné alebo voliteľné, spojené s prenájmom vozidiel by mali byť viditeľné pre spotrebiteľa v autopožičovni alebo na porovnávacích webových stránkach, a to jasným a výrazným spôsobom; pripomína Komisii potrebu presadzovania smernice o nekalých obchodných praktikách a víta nedávne prijatie nových vykonávacích usmernení vzhľadom na technologické zmeny;

27.  pripomína prácu, ktorá sa odviedla v súvislosti s nariadením o ratingových agentúrach; žiada Komisiu, aby preskúmala vplyv týchto právnych predpisov v súvislosti s produktami predávanými retailovým spotrebiteľom;

28.  podporuje zavedenie systému plne prenosného čísla bankového účtu, s cieľom nahradiť súčasný systém úhrad SEPA, ktorý viaže spotrebiteľa na jedinú inštitúciu prostredníctvom prepojenia čísla IBAN s pevným kódom BIC/SWIFT; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, ktorý umožní prenosnosť čísiel bankových účtov a domnieva sa, že prenosnosť by mala byť možná prinajmenšom medzi inštitúciami v rámci jedného členského štátu;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

14.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

30

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Nicola Danti, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Jiří Maštálka, Eva Paunova, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Richard Sulík, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Pascal Arimont, Kaja Kallas, Julia Reda, Ulrike Trebesius, Lambert van Nistelrooij, Kerstin Westphal

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Gesine Meissner, Lieve Wierinck


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

47

7

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Fabio De Masi, Anneliese Dodds, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Barbara Kappel, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Michael Theurer, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Miguel Viegas, Beatrix von Storch, Jakob von Weizsäcker, Pablo Zalba Bidegain, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alain Cadec, Ashley Fox, Sophia in ‘t Veld, Thomas Mann, Emmanuel Maurel, Siôn Simon, Joachim Starbatty, Tibor Szanyi, Romana Tomc

Právne oznámenie