Postup : 2016/2011(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0299/2016

Predkladané texty :

A8-0299/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 01/12/2016 - 6.26
CRE 01/12/2016 - 6.26
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0481

SPRÁVA     
PDF 443kWORD 51k
17.10.2016
PE 584.146v02-00 A8-0299/2016

o uplatňovaní európskeho konania o platobnom rozkaze

(2016/2011(INI))

Výbor pre právne veci

Spravodajca: Kostas Chrysogonos

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o uplatňovaní európskeho konania o platobnom rozkaze

(2016/2011(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zelenú knihu o európskom konaní o platobnom rozkaze a o opatreniach na zjednodušenie a urýchlenie konaní s nízkou hodnotou sporu, ktorú predložila Komisia COM(2002)0746),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze(1),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 936/2012 zo 4. októbra 2012, ktorým sa menia a dopĺňajú prílohy k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze(2),

–  so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (COM(2015)0495),

–  so zreteľom na európske posúdenie uplatňovania európskeho konania o platobnom rozkaze, ktoré vykonala výskumná služba Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0299/2016),

A.  keďže Komisia predložila správu, v ktorej preskúmala fungovanie európskeho konania o platobnom rozkaze v súlade s článkom 32 nariadenia (ES) č. 1896/2006;

B.  keďže správa bola predložená s takmer dvojročným oneskorením a nezahŕňa požadované rozšírené a aktuálne posúdenie vplyvov za každý členský štát vzhľadom na odlišné právne predpisy vo všetkých členských štátoch a ich interoperabilitu, ale iba neúplnú štatistickú tabuľku, v ktorej sú uvedené údaje v prevažnej miere z roku 2012; keďže európske konanie o platobnom rozkaze je fakultatívne a môže sa používať v cezhraničných prípadoch ako alternatíva k vnútroštátnym platobným rozkazom;

C.  keďže toto konanie sa zaviedlo s cieľom umožniť rýchle, jednoduchšie a finančne nenáročné vymáhanie istých, pevne stanovených a splatných súm dlhov, ktoré odporca nepopiera; keďže napriek tomu, že fungovanie tohto konania sa podľa štatistík javí ako prevažne uspokojivé, zďaleka nedosahuje svoj plný potenciál vzhľadom na to, že sa prevažne využíva v členských štátoch, ktorých právne predpisy už zahŕňajú podobný vnútroštátny postup;

D.  keďže európske konanie o platobnom rozkaze patrí do kategórie opatrení v oblasti justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničný dosah a sú nevyhnutné z hľadiska fungovania vnútorného trhu;

E.  keďže oneskorené platby sú hlavnou príčinou platobnej neschopnosti, ktorá ohrozuje životaschopnosť podnikov, najmä malých a stredných podnikov, a vedie k značnému znižovaniu počtu pracovných miest;

F.  keďže treba prijať konkrétne opatrenia – vrátane cielených kampaní na zvyšovanie povedomia – zamerané na informovanie občanov, podnikov, odborníkov v oblasti práva a iných príslušných strán o dostupnosti, fungovaní, uplatňovaní a výhodách tohto konania;

G.  keďže v niektorých členských štátoch, v ktorých sa európske konanie o platobnom rozkaze nevykonáva v súlade s platným nariadením, by sa rozkazy mali vydávať rýchlejšie a vždy by sa mala dodržať lehota 30 dní stanovená v nariadení, pričom treba mať na zreteli, že rozkazy možno vykonať len v prípade nepopretých pohľadávok;

H.  keďže rozvoj systému e-Codex, ktorý umožní online podávanie návrhov, treba podporovať pomocou ďalších opatrení zameraných na účinné využívanie tohto konania;

I.  keďže viac členských štátov by sa malo inšpirovať Francúzskom, Českou republikou, Estónskom, Cyprom a Švédskom a umožniť navrhovateľom, aby predkladali svoje návrhy aj v iných jazykoch a aby vo všeobecnosti prijímali podporné opatrenia s cieľom minimalizovať počet chýb spôsobených používaním cudzieho jazyka;

J.  keďže zjednodušený charakter konania neznamená, že ho možno zneužívať na presadzovanie nekalých zmluvných podmienok, keďže v článku 8 nariadenia (ES) č. 1896/2006 je uvedená žiadosť, aby súd preskúmal, či je pohľadávka opodstatnená na základe jemu dostupných informácií. Tým sa zabezpečí zlučiteľnosť s príslušnou judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti; keďže všetky príslušné strany by mali byť navyše informované o právach a postupoch;

K.  keďže vzorové tlačivá treba prepracovať a v budúcnosti pravidelne revidovať s cieľom aktualizovať zoznam členských štátov a mien a zlepšiť ustanovenia týkajúce sa platby úroku z pohľadávok vrátane primeraného opisu úroku, ktorý sa má vymôcť;

L.  keďže Komisia by mala zvážiť navrhnutie revízie ustanovení o rozsahu pôsobnosti konania a o osobitnom preskúmaní rozkazov;

1.  víta úspešné fungovanie európskeho konania o platobnom rozkaze vo všetkých členských štátoch, teda konania, ktoré sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach týkajúcich sa nepopretých pohľadávok a ktorého hlavným cieľom je zjednodušiť a urýchliť konanie o cezhraničnom uznávaní a vykonávaní práv veriteľov v EÚ;

2.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad výrazným, takmer dvojročným oneskorením, pokiaľ ide o predloženie správy Komisie, v ktorej skúma vykonávanie nariadenia (ES) č. 1896/2006;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasťou správy Komisie nie je rozšírené posúdenie vplyvov za každý členský štát, ktoré sa požaduje v článku 32 nariadenia (ES) č. 1896/2006; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v správe chýbajú aktuálne údaje o stave fungovania a vykonávania európskeho konania o platobnom rozkaze v členských štátoch; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala rozšírené, aktualizované a podrobné posúdenie vplyvov;

4.  takisto vyjadruje poľutovanie nad tým, že využívanie európskeho konania o platobnom rozkaze sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že napriek zjednodušenému a modernému konaniu, ktoré umožňujú právne predpisy EÚ, v dôsledku rozdielov vo vykonávaní v členských štátoch a uprednostňovania vnútroštátnych právnych predpisov pred európskym konaním o platobnom rozkaze sa pri vykonávaní nariadenia (ES) č. 1896/2006 nedosahujú najlepšie možné výsledky, a európski občania preto nemôžu uplatňovať svoje práva na cezhraničnej úrovni, čím vzniká riziko zníženia dôvery v právne predpisy EÚ;

5.  poukazuje na to, že konanie najčastejšie využíva verejnosť v členských štátoch s podobnými nástrojmi na vnútroštátnej úrovni, ktorá má o ňom aj najviac informácií;

6.  domnieva sa, že treba prijať praktické opatrenia s cieľom informovať občanov, podniky, odborníkov v oblasti práva, ako aj všetky ostatné príslušné strany o dostupnosti, fungovaní, uplatňovaní a výhodách európskeho konania o platobnom rozkaze v cezhraničných prípadoch; ďalej zdôrazňuje, že verejnosti a najmä malým a stredným podnikom je potrebné poskytnúť pomoc, aby lepšie využívali a poznali existujúce právne nástroje a rozumeli im v záujme vymáhania cezhraničných pohľadávok podľa príslušných právnych predpisov EÚ;

7.  podčiarkuje, že na účely účinného monitorovania a hodnotenia je potrebné, aby členské štáty poskytovali Komisii pravdivé, úplné a aktualizované údaje;

8.  nabáda členské štáty, aby sa usilovali rozkazy vydávať do 30 dní a aby podľa možnosti akceptovali návrhy vypracované v cudzích jazykoch, pričom by mali mať na zreteli, že, pokiaľ ide o konanie, požiadavky súvisiace s prekladom majú negatívny vplyv na náklady a čas potrebný na spracovanie;

9.  plne podporuje opatrenia, ktoré sa v súčasnosti prijímajú s cieľom umožniť v budúcnosti elektronické podávanie návrhov na vydanie európskeho platobného rozkazu; vyzýva preto Komisiu, aby vzhľadom na uvedené podporovala využívanie pilotného projektu e-CODEX a rozšírila ho na všetky členské štáty v nadväznosti na svoju štúdiu, ktorá sa týkala uskutočniteľnosti elektronického podávania návrhov na vydávanie európskeho platobného rozkazu;

10.  vyzýva Komisiu, aby prijala požadované aktualizované vzorové tlačivá s cieľom umožniť, okrem iného, primeraný opis splatného úroku z pohľadávok;

11.  domnieva sa, že pri budúcom preskúmaní nariadenia treba venovať pozornosť odstráneniu niektorých výnimiek z rozsahu pôsobnosti konania, ako aj revízii ustanovení o preskúmaní európskeho platobného rozkazu;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 399, 30.12.2006, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 283, 16.10.2012, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Účel konania

Účelom európskeho konania o platobnom rozkaze je uľahčiť vymáhanie súm v cezhraničných konaniach. Konanie je fakultatívne, čo znamená, že je k dispozícii v cezhraničných prípadoch ako alternatíva k rôznym rovnocenným vnútroštátnym konaniam. Zjednodušene povedané, toto konanie umožňuje veriteľom ľahko získať rozkaz na vymáhanie nepopretých občianskych a obchodných pohľadávok. Možno oň požiadať písomne alebo často aj elektronicky, nevyžaduje si pomoc právnika a je vykonateľné v ďalších členských štátoch bez akejkoľvek potreby ďalších formalít.

Európsky platobný rozkaz sa vydáva automaticky, iba na základe návrhu na jeho vydanie, ale dlžník môže podať odpor do 30 dní. V prípade takéhoto odporu sa rozkaz ruší a môže začať sporové súdne konanie.

Využívanie konania

Komisia uvádza, že každoročne je podaných približne 12 000 návrhov na vydanie európskeho platobného rozkazu. Využívanie tohto konania je podľa všetkého najbežnejšie v krajinách, v ktorých je zavedené podobné vnútroštátne konanie, čo znamená, že cieľová skupina je s touto koncepciou lepšie oboznámená. Niektoré členské štáty vykazujú mimoriadne nízku mieru využívania tohto konania, z čoho vyplýva, že by sa mohlo urobiť s cieľom informovať podniky a osoby s právnickým vzdelaním o existencii a výhodách tohto konania.

Vykonávanie v praxi

Pre účinné využitie európskeho konania o platobnom rozkaze sú kľúčové viaceré prvky. Po prvé, rozkaz sa musí vydať rýchlo, keďže pohľadávka by sa nemala nijako podrobne skúmať. V nariadení sa stanovuje, že rozkaz by sa mal vydať do 30 dní. Zdá sa však, že zatiaľ čo niektoré členské štáty vydávajú rozkazy v tejto lehote, iným to trvá oveľa dlhšie a v niektorých prípadoch to trvá dokonca aj viac než pol roka. Toto je neprijateľné.

Po druhé, mala by existovať možnosť podávať príslušné formuláre online. V súčasnosti je možné vypĺňať formuláre online, čo znižuje počet nesprávne a neúplne vyplnených formulárov. Malo by to prispieť aj k zníženiu počtu žiadostí o opravu návrhov na vydanie rozkazu. Nato, aby bolo možné podávať formuláre skutočne online, by sa v tejto oblasti mohlo urobiť viac, najmä prostredníctvom systému e-Codex.

Po tretie, keďže ide o cezhraničné konanie, členské štáty by mali podľa možnosti akceptovať aj návrhy v iných jazykoch než len vo svojom. V tejto súvislosti slúži ako príklad Francúzsko, kde sa akceptujú návrhy v piatich jazykoch. Vo väčšine ostatných členských štátov však návrhy na vydanie rozkazu v cudzích jazykoch nie sú akceptované.

Právne otázky

Pri uplatňovaní európskeho konania o platobnom rozkaze sa vynorili viaceré právne otázky. Po prvé, v pôvodnom nariadení nebola dostatočne a explicitne upravená platba úroku z hlavnej pohľadávky. Situáciu objasnila judikatúra: európske konanie o platobnom rozkaze možno uplatniť na vymáhanie úroku splatného v budúcnosti až do dňa skutočného zaplatenia(1). Formuláre by však mohli uplatnenie takejto pohľadávky uľahčiť, ak by boli príslušné oddiely v nich zrozumiteľnejšie napísané.

Po druhé, je zrejmé, že úplná automatickosť európskeho konania o platobnom rozkaze rovnako ako automatickosť porovnateľných vnútroštátnych konaní nie je v praxi vždy zlučiteľná s ochranou spotrebiteľa. Súdny dvor rozhodol, že hoci súd by spravidla nemal skúmať právne skutočnosti, o ktoré sa opiera vydanie platobného rozkazu, z hľadiska účinnosti právnej úpravy v oblasti ochrany spotrebiteľa sa vyžaduje, aby súd preskúmal aspoň to, či zmluvná doložka, podľa ktorej podnik žiada o platbu, je spravodlivá voči spotrebiteľovi(2). Ak spravodlivá nie je, platobný rozkaz by sa nemal vydať. Je to v súlade s nariadením, keďže sa v ňom uvádza, že súd by mal posúdiť, či sa pohľadávka javí ako opodstatnená.

Odpor a preskúmanie

Ak odporca podá proti návrhu na vydanie rozkazu odpor, konanie nemôže pokračovať. V závislosti od navrhovateľa môže byť prípad ukončený alebo môže pokračovať v rámci riadneho súdneho konania, alebo po revízii z roku 2015 môže pokračovať v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Počet podaných odporov v jednotlivých členských štátoch sa výrazne líši, zjavne podľa toho, či je podobné konanie v príslušnom vnútroštátnom práve známe. V krajinách, v ktorých takéto vnútroštátne konanie existuje, je počet podaných odporov pomerne nízky, zatiaľ čo v niektorých iných krajinách presahuje 50 %.

Vzhľadom na charakter európskeho konania o platobnom rozkaze je preskúmanie možné iba vo výnimočných prípadoch, napríklad ak nebolo rešpektované právo na obhajobu. V roku 2015 sa uvažovalo nad zmenou ustanovení o osobitnom preskúmaní, znenie textu však nateraz zostáva nezmenené. Objasnenie by však bolo bývalo vhodné.

Prípadné zmeny konania

Spravodajca sa domnieva, že Komisia by mala zaviesť nové verzie niektorých vzorových tlačív s cieľom zohľadniť rôzne zmeny, ku ktorým došlo v uplynulých rokoch, ako aj sprehľadniť oddiely týkajúce sa platby úrokov. Čo sa týka samotného nariadenia, spravodajca nevidí žiadnu bezprostrednú potrebu zmien, ale uvažuje, či by bolo vzhľadom na pokrok, ktorý bol dosiahnutý v oblasti rodinného práva EÚ, možné zrušiť niektoré obmedzenia rozsahu pôsobnosti konania. Väčšiu pozornosť treba venovať aj žiadostiam o preskúmanie európskeho platobného rozkazu.

(1)

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 13. decembra 2012 vo veci C-215/11, Iwona Szyrocka/SiGer Technologie GmbH, ECLI:EU:C:2012:794, bod 53.

(2)

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10, Banco Español de Crédito SA/Joaquín Calderón Camino, ECLI:EU:C:2012:349, bod 57.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

13.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

19

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Rosa Estaràs Ferragut, Enrico Gasbarra, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, József Szájer, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Sergio Gaetano Cofferati, Pascal Durand, Evelyne Gebhardt, Constance Le Grip, Virginie Rozière

Právne oznámenie