Postup : 2015/2349(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0304/2016

Predkladané texty :

A8-0304/2016

Rozpravy :

PV 23/11/2016 - 19
CRE 23/11/2016 - 19

Hlasovanie :

PV 24/11/2016 - 8.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0455

SPRÁVA     
PDF 648kWORD 76k
7.11.2016
PE 580.785v01-00 A8-0304/2016

o nových príležitostiach pre malé podniky v odvetví dopravy vrátane modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov

(2015/2349(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajca: Dominique Riquet

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o nových príležitostiach pre malé podniky v odvetví dopravy vrátane modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov (2015/2349(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a najmä na jej článok 5 ods. 3,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 k Zmluve o Európskej únii o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(1),

–  so zreteľom na odporúčanie EÚ č. 2003/361 o vymedzení mikropodnikov a malých a stredných podnikov,

–  so zreteľom na výročnú správu o európskych MSP 2014/2015,

–  so zreteľom na oznámenia Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom“ – Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu a Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej stratégii pre nízkoemisnú mobilitu (COM(2016)0501),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o možnostiach ekologického rastu pre MSP(3),

–  so zreteľom na nástroj MSP, nástroje INNOSUP, COSME, portál pre podniky Vaša Európa, pilotný projekt urýchlenia procesu inovácie a možnosti vytvorenia siete v rámci programu Horizont 2020,

–  so zreteľom na smernicu o elektronickom obchode (2000/31/ES) a na smernicu o službách (2006/123/EC),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o Stratégii pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o zlepšovaní jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na Nástroj na prepájanie Európy (NPE) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0304/2016),

A.  keďže malé a stredné podniky (MSP) sú hlavným motorom európskeho hospodárstva a na základe údajov za rok 2014 predstavujú 99,8 % všetkých podnikov mimo finančného sektora a vytvárajú dve z troch pracovných miest;

B.  keďže MSP, ktoré v posledných rokoch vytvárali pracovné miesta, sú hlavne z tretieho sektora;

C.  keďže malé dopravné podniky zohrávajú kľúčovú úlohu pri správnom fungovaní mobility v Európe, ale často narážajú na ťažkosti pri vstupe na trh alebo pri udržaní sa na ňom, a to najmä pre prítomnosť monopolov na trhu;

D.  keďže malé podniky poskytujú pridanú hodnotu najmä vo vzdialených a v husto osídlených regiónoch vďaka výbornej znalosti miestneho trhu, blízkosti k zákazníkovi a/alebo prispôsobivosti a schopnosti inovovať; keďže okrem iného sú schopné poskytovať na mieru prispôsobené služby a predstavujú nástroje na boj proti sociálnemu vylúčeniu, na vytváranie pracovných miest, generovanie hospodárskej činnosti, zlepšovanie riadenia mobility a prispievanie k rozvoju cestového ruchu (keďže služby mobility priamo nadväzujú na dopyt návštevníkov po nových výrobkoch a skúsenostiach);

E.  keďže v súvislosti s osobami a tovarom sa dopyt po dopravných službách aj podmienky ich poskytovania výrazne líšia a keďže zníženie mobility neprichádza do úvahy;

F.  keďže organizácia dopravy vo veľkých mestách a na cestách vedúcich do nich spôsobuje preťaženie dopravnej siete a dopravné zápchy, čo je významná záťaž pre hospodárstvo; keďže MSP v odvetví dopravy sú významným doplnkom verejnej dopravnej siete v mestských uzloch, najmä počas dňa, keď je verejná doprava veľmi sporadická, ako aj v okrajových oblastiach bez náležite rozvinutej služby prímestskej dopravy;

G.  keďže nedávna štúdia uskutočnená Komisiou ukázala, že 17 % európskych spotrebiteľov už využilo služby poskytované hospodárstvom spoločného využívania zdrojov a 52 % z nich o ponúkaných službách vie; keďže očakávania spotrebiteľov hľadajú ľahko prístupné a pružné spôsoby využívania dopravných služieb (pri zachovaní cien v súlade so skutočnými nákladmi na poskytovanie), ako aj ľahký prístup k rezerváciám a bezpečným platbám za poskytnuté služby;

H  keďže hospodárstvo spoločného využívania zdrojov v odvetví dopravy môže aktívne podporovať rozvoj udržateľných foriem mobility; keďže samoregulácia nie je vždy riešením a vyžaduje sa vhodný regulačný rámec;

I.  keďže nevyhnutnosť trvalo udržateľného rozvoja a revolúcia v oblasti informačných a komunikačných technológií vytvárajú bezprecedentné príležitosti a výzvy pre podniky všetkých veľkostí pri reagovaní na čoraz väčší dopyt po udržateľnej mobilite v rámci limitov obmedzenej infraštruktúry;

J.  keďže exponenciálny rast rozšírenia inteligentných mobilných prístrojov a komplexné pokrytie vysokorýchlostnou širokopásmovou sieťou priniesli poskytovateľom dopravných služieb aj zákazníkom nové digitálne nástroje znižujúce transakčné náklady a aj význam fyzického umiestnenia poskytovateľov služieb, čo im umožňuje využívať na poskytovanie služieb nielen na regionálnej, ale aj celosvetovej úrovni rozsiahle pripojenie cez digitálne siete, a to tiež z odľahlých oblastí;

K.  keďže odvetvie dopravy prešlo v posledných rokoch v dôsledku technologického pokroku, nových obchodných modelov a digitalizácie výraznými zmenami, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili tradičné podnikateľské modely, ako aj pracovné podmienky a zamestnanosť v tomto odvetví; keďže na jednej strane sa odvetvie dopravy otvorilo a na druhej strane sa pracovné podmienky v mnohých prípadoch zhoršili v dôsledku hospodárskej krízy a v niektorých prípadoch pre nedostatočné vykonávanie platných právnych predpisov;

L.  keďže odvetvie dopravy zahŕňa nielen poskytovateľov bezprostredných dopravných služieb, ale aj MSP ponúkajúce služby ako údržba dopravných prostriedkov, predaj náhradných dielov, odborná príprava zamestnancov a prenájom vozidiel a vybavenia; keďže existuje obrovský potenciál na tvorbu pracovných miest spojený s týmito činnosťami vrátane pracovných miest pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov; keďže politiky v odvetví dopravy by mali zohľadňovať záujmy celého hodnotového reťazca;

M.  keďže len 1,7 % podnikov v EÚ naplno využíva moderné digitálne technológie, pričom 41 % ich nepoužíva vôbec; keďže digitalizácia všetkých odvetví má zásadný význam pre zachovanie a zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ;

N.  keďže pružnosť a jednoduchý vstup, ktoré sú charakteristické pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, môžu viesť k vytvoreniu pracovných príležitostí pre skupiny, ktoré sú tradične vylúčené z trhu práce, najmä pre ženy, mladých ľudí a migrantov;

O.  keďže služby poskytované v odvetví dopravy môžu predstavovať vhodný spôsob na to, ako sa stať samostatne zárobkovo činnou osobou, a môžu podporovať kultúru podnikania;

P.  keďže online platformy pre dopravné služby môžu ponúknuť možnosť rýchleho zosúladenia požiadaviek zákazníkov na jednej strane a ponuky pracovnej sily registrovanými spoločnosťami alebo pracovníkmi na druhej strane;

Q.  keďže podľa OECD sú kvalitné pracovné miesta základným faktorom v boji proti vysokej miere nerovnosti a pri podpore sociálnej súdržnosti;

I.  Výzvy pre malé dopravné podniky

1.  domnieva sa, že dopravné podniky čelia významným výzvam pri uspokojení rastúceho dopytu po mobilite, pričom infraštruktúra je obmedzená a environmentálne požiadavky sa zvyšujú; poukazuje na to, že všetky dopravné podniky sú pod tlakom, aby mohli poskytovať bezpečné, udržateľné a veľmi konkurencieschopné riešenia šetrné voči životnému prostrediu v rámci dohody COP21 a obmedzujúce dopravné preťaženie, pričom pre malé podniky je zložitejšie a nákladnejšie čeliť týmto ťažkostiam;

2.  zdôrazňuje, že príliš častá zmena emisných noriem vozidiel by mohla viesť k osobitným problémom pre malé dopravné podniky, a to kvôli dĺžke trvania amortizácie flotíl vozidiel;

3.  zdôrazňuje zložitú povahu odvetvia dopravy, pre ktoré je charakteristické viacúrovňové riadenie (na miestnej, celoštátnej, európskej a svetovej úrovni) stále veľmi roztrieštené podľa druhu dopravy; poznamenáva, že toto odvetvie podlieha silnej regulácii, najmä pokiaľ ide o prístup k povolaniu, príslušné činnosti, ako aj rozvoj, používanie a komercializáciu dopravných služieb (výhradné práva, stropné hodnoty počtu licencií) a tiež subvencovanie; zdôrazňuje, že bezpečnosť a ochrana majú pre odvetvie dopravy zásadný význam, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že popri iných faktorov sa často používajú ako zámienka na vytváranie umelých prekážok;

4.  žiada členské štáty, aby skoncovali s fenoménom nadmernej regulácie, ktorý je často spojený s ochranným reflexom korporácií a vedie k rozdrobenosti, vyššej zložitosti a rigidite jednotného trhu pri súčasnom prehlbovaní rozdielov; je presvedčený, že je vhodné, aby členské štáty nepristupovali k zákonnosti internetových platforiem rôznorodými spôsobmi, a tým sa predišlo neodôvodneným reštriktívnym jednostranným opatreniam; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a v plnej miere vykonávali smernicu o elektronickom obchode (smernica 2000/31/ES) a smernicu o službách (smernica 2006/123/ES); tvrdí, že voľný pohyb poskytovateľov služieb a sloboda usádzania podľa článkov 56 respektíve 49 ZFEÚ sú zásadne dôležité na dosiahnutie európskeho rozmeru služieb a teda aj vnútorného trhu;

5.  zdôrazňuje, že kvôli súčasnej právnej neistote, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu poskytovatelia služieb v odvetví dopravy, nie je možné vytvoriť spravodlivú hospodársku súťaž, a vyjadruje poľutovanie nad ťažkosťami, ktoré majú mnohé malé podniky pri prístupe na domáci a medzinárodný trh a pri vyvíjaní a ponúkaní nových služieb; zdôrazňuje, že uvedené skutočnosti brzdia prístup MSP k tomuto odvetviu;

6.  domnieva sa, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 je potrebné zlepšiť, aby sa prekonalo vážne narušenie vnútroštátnych dopravných trhov v niekoľkých členských štátoch po jeho zavedení;

7.  víta nové príležitosti, ktoré prinášajú malé dopravné podniky a nové obchodné modely spoločného využívania zdrojov, a súčasne vyjadruje poľutovanie nad postupmi narúšajúcimi hospodársku súťaž, ktoré sú spôsobované nerovnosťou pri uplatňovaní pravidiel EÚ v jednotlivých členských štátoch, najmä pokiaľ ide o mzdy a systémy sociálneho zabezpečenia, čo môže viesť k závažnej deformácii, ako je sociálny damping, a tiež k bezpečnostným význam;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili presadzovanie práva; domnieva sa, že akákoľvek zmena právnych predpisov o sociálnych a pracovných podmienkach musí rešpektovať všetky základné slobody EÚ, nesmie obmedzovať spravodlivú hospodársku súťaž založenú na objektívnych konkurenčných výhodách, ani vytvárať ďalšie administratívne prekážky alebo dodatočné náklady pre malé dopravné podniky;

9.  poznamenáva, že malé dopravné podniky musia investovať nielen preto, aby si zabezpečili súlad s právom, ale aj kvôli tomu, aby zostali konkurencieschopné (napríklad zameraním sa na nové technológie); vyjadruje poľutovanie nad tým, že na jednej strane a v rozpore s tým, čo sa deje s veľkými spoločnosťami, prístup týchto podnikov k úverom a financovaniu na peňažných trhoch zostávajú obmedzené napriek opatreniam kvantitatívneho uvoľňovania, zatiaľ čo na druhej strane sa verejná finančná podpora, najmä na európskej úrovni, využíva málokedy, pretože administratívne postupy sú príliš zložité a príliš dlhé; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť šírenie vedomostí a pomoc žiadateľom spomedzi malých podnikov v rámci Európskeho investičného fondu;

10.  poznamenáva, že v kontexte rastúcej urbanizácie musí byť preprava organizovaná čoraz integrovanejším, digitalizovanejším a multimodálnejším spôsobom a že mestské uzly zohrávajú čoraz kľúčovejšiu úlohu pri organizovaní udržateľnejšej mobility; zdôrazňuje rastúci vplyv aplikácií na multimodálne plánovanie ciest a význam, ktorý má zaradenie malých podnikov do zoznamu dostupných aplikácií a portfólií dopravných služieb; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálny prístup na internet by podporil spoločné využívanie dopravy a lepšie plánovanie ciest;

11.  konštatuje, že v reakcii na hospodárske ťažkosti a nedostatok zdrojov na zachovanie kapilárnej dopravnej siete ukončujú v mnohých regiónoch svoju činnosť mnohé vedľajšie spoje, a to najmä v najodľahlejších a najmenej osídlených oblastiach; domnieva sa, že príchod obchodných modelov založených na spoločnom využívaní zdrojov nemôže nijak odôvodniť zrušenie verejných dopravných služieb v týchto regiónoch;

12.  zdôrazňuje, aký význam majú pre mestskú mobilitu požičovne ľahkých vozidiel, napríklad bicyklov a skútrov; konštatuje, že veľkú väčšinu týchto podnikov tvoria MSP; požaduje, aby sa potenciál týchto subjektov častejšie zohľadňoval pri zvyšovaní úrovne mestskej mobility a rozvoji energeticky účinnej mestskej dopravy s efektívnym využívaním zdrojov;

13.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvážili spájanie malých dopravných podnikov, ktoré by uľahčilo rozvoj partnerstva medzi týmito podnikmi a pomohlo zákazníkom s lokalizovaním požadovaných služieb malých dopravných spoločností podľa ich potrieb;

14.  vyzýva Komisiu, aby pri určovaní usmernení pre túto oblasť zohľadňovala to, aké ťažkosti majú nové modely hospodárstva založené na spolupráci pri prenikaní do vidieckeho a iného než mestského prostredia;

15.  konštatuje, že rozvoj modelov hospodárstva založených na spolupráci môže optimalizovať využívanie vozidiel a infraštruktúry, čím sa umožní uspokojenie dopytu po mobilite udržateľnejším spôsobom; berie na vedomie, že čoraz intenzívnejšie využívanie údajov od užívateľov by v konečnom dôsledku mohlo viesť k vytváraniu pridanej hodnoty v dopravnom reťazci; zdôrazňuje však, že koncentrácia údajov v rukách len niekoľkých platforiem sprostredkovania by mohla ohroziť spravodlivé rozdelenie príjmov aj vyváženú účasť na investíciách do infraštruktúry, a to všetko má priamy vplyv na MSP;

16.  víta skutočnosť, že platformy sprostredkovania zaviedli prvok spochybnenia ich samých, existujúcich subjektov a korporačných štruktúr a oslabenia existujúcich monopolov a zabránenia vzniku nových; zdôrazňuje, že tento krok povzbudzuje trh, ktorý sa oveľa viac zameriava na dopyt spotrebiteľov, a vedie členské štáty k tomu, aby preskúmali štruktúru trhu; poznamenáva však, že pokiaľ sa nevytvorí primeraný a jasný právny rámec, platformy sprostredkovania charakterizované javom, podľa ktorého „víťaz berie všetko“, vytvoria dominantné postavenia na trhu narušujúce rozmanitosť hospodárskej štruktúry;

17.  upozorňuje na príležitosti a výzvy (napríklad aj v týchto nových odvetviach by sa mohli objaviť malé podniky) vyplývajúce z rozvoja prepojených a autonómnych vozidiel (áut, plavidiel, bezpilotných vzdušných prostriedkov a tzv. platooning); nalieha preto na Komisiu, aby prišla s plánom pre prepojené a autonómne vozidlá, a zanalyzovala, aké potenciálne dôsledky by rozsiahle využívanie tejto technológie mohlo mať na európske odvetvie dopravy, najmä na MSP;

II.  Odporúčania: ako zmeniť výzvy na príležitosti

18.  vyzýva na pokračovanie v úsilí o dokončenie jednotného európskeho dopravného priestoru; domnieva sa, že všetky právne predpisy, ktoré kladú nové požiadavky na malé podniky, najmä v daňovej, sociálnej a environmentálnej oblasti, by mali byť primerané, jednoduché a jasné, nemali by brzdiť ich rozvoj a v prípade potreby by mali odrážať regionálne a vnútroštátne charakteristiky rôznych členských štátov; domnieva sa, že takéto právne predpisy musia byť sprevádzané potrebnými (regulačnými a/alebo finančnými) stimulmi;

19.  domnieva sa, že podpora integrovaného a koordinovaného európskeho systému mobility je najlepší spôsob, ako vhodne integrovať všetky podniky ponúkajúce všetky spôsoby dopravy do spoločného dynamického procesu, v ktorom je digitalizácia a presadzovanie inovácií pochádzajúcich zo samotného odvetvia dopravy najúčinnejšou metódou na zabezpečenie toho, aby zákazníci mali jeden koherentný systém a profesionáli boli v najlepšej pozícii poskytovať pridanú hodnotu;

20.  konštatuje, že služby, ktoré poskytujú MSP v odvetví dopravy, nie vždy dostatočne zodpovedajú potrebám osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí; požaduje, aby všetky nástroje a programy zamerané na podporu týchto subjektov zohľadňovali potrebu prispôsobiť dopravné služby čo najviac potrebám ľudí so zníženou mobilitou;

21.  poznamenáva, že vzhľadom na nedostatok investícií do infraštruktúry by sa na nich mali podieľať všetky subjekty, ktoré majú prospech z využívania tejto infraštruktúry, pričom sa v plnej miere zohľadňujú existujúce dopravné dane, poplatky a negatívne vplyvy na životné prostredie a zdravie; zdôrazňuje, že v prípade cestnej dopravy je dôležité internalizovať negatívne externality a vyčleniť príjmy za využívanie dopravnej infraštruktúry, a to aj na cezhraničnej úrovni; uznáva však, že by to mohlo spôsobovať osobitné problémy malým podnikom vrátane tých v najvzdialenejších regiónoch, ktoré treba brať prioritne do úvahy;

22.  pripomína, že EFSI bol zriadený na to, aby prispieval na veľmi inovatívne trhové projekty, a považuje ho preto za zásadne dôležitý nástroj, ktorý MSP v odvetví dopravy pomáha vyvíjať nové riešenia mobility; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili jeho zavádzanie a zvýšili pomoc pre MSP a začínajúce podniky pri príprave takýchto projektov;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na boj proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, ktoré používajú veľké integrované skupiny, s cieľom bojovať proti diskriminácii a obmedzeniam v oblasti prístupu na trh bez ohľadu na veľkosť alebo druh podniku, najmä čo sa týka nových obchodných modelov; naliehavo žiada o dialóg a zlepšenie vzťahov, predovšetkým v rámci nových a potenciálnych trhov, medzi dopravcom a objednávateľom, ako aj o nájdenie riešenia problému falošných samostatne zárobkovo činných osôb;

24.  žiada, aby sa MSP zapojili do plánov integrovaného európskeho systému vydávania cestovných lístkov; konštatuje, že účinnosť tohto systému bude závisieť od toho, či bude zahŕňať čo najviac podnikov a subjektov poskytujúcich dopravné služby; poznamenáva, že výmena informácií a skúseností medzi veľkými subjektmi a MSP môže viesť k veľmi prospešným synergiám v oblasti vytvárania efektívnej dopravnej siete v Európe;

25.  požaduje v záujme väčšej transparentnosti revíziu a harmonizáciu pravidiel prístupu k regulovaným povolaniam a činnostiam v Európe a kontrol, ktoré s tým súvisia, aby sa novým subjektom a službám spojeným s digitálnymi platformami a hospodárstvom spoločného využívania zdrojov umožnil rozvoj v prostredí naklonenom podnikaniu vrátane väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o legislatívne zmeny, a koexistencia so súčasnými subjektmi v prostredí zdravej hospodárskej súťaže; berie na vedomie pozitívne vplyvy subjektov hospodárstva spoločného využívania zdrojov, čo sa týka vytvárania nových pracovných miest pre mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce, a samostatne zárobkovo činné osoby;

26.  vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu zverejnila plán uvoľňovania údajov o doprave financovanej z verejných zdrojov a zavedenia harmonizovaných noriem pre dopravné údaje a programovacie rozhrania, a to v záujme naštartovania inovácií náročných na údaje a poskytovania nových dopravných služieb;

27.  domnieva sa, že vzhľadom na rozvoj hospodárstva spoločného využívania zdrojov riešením nie je ani odvetvová regulácia, ani regulácia zameraná len na platformy a že v budúcnosti bude potrebné, aby sa systém mobility chápal ako celok; požaduje, aby sa vytvoril zmodernizovaný multimodálny regulačný rámec podporujúci inovácie a konkurencieschopnosť, ako aj ochranu spotrebiteľov a ich údajov a zabezpečujúci práva pracovníkov a zaručujúci rovnosť podmienok pre rôzne subjekty; v tejto súvislosti upozorňuje na význam interoperability v odvetví dopravy, keďže malým podnikom umožňuje jednotné riešenia;

28.  vyzýva členské štáty, aby posúdili potrebu aktualizovať svoje vnútroštátne pracovné právo a prispôsobiť ho digitálnemu veku, zohľadňujúc pritom rysy modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov a pracovné právo každej jednotlivej krajiny;

29.  domnieva sa, že takýto cieľ si vyžaduje konvergenciu modelov založenú na jasnom, konzistentnom a neprekrývajúcom sa vymedzení sprostredkovateľov a poskytovateľov služieb; žiada, aby sa rozlišovalo medzi takými platformami sprostredkovania, ktoré používateľom neprinášajú zisky, a platformami sprostredkovania, ktoré spájajú poskytovateľa služieb (na účely zisku) a klienta, a to bez ohľadu na vzťah podriadenosti medzi poskytovateľom služby a platformou; navrhuje, že vnútroštátnym orgánom by sa malo umožniť požiadať platformy sprostredkovania o informácie, ktoré považujú za potrebné, aby sa všetkým stranám uľahčilo splnenie ich povinností v oblasti daní a sociálneho zabezpečenia a aby sa zaručilo, že poskytovatelia služieb používajúci platformy sú spôsobilí a riadne kvalifikovaní (na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa); zdôrazňuje, že už existujúce systémy spätnej väzby a ratingové systémy taktiež pomáhajú sprostredkovateľom pri vybudovaní dôvery zákazníkov a že generované údaje by sa mali spracúvať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES;

30.  domnieva sa, že potenciál vysokej transparentnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov umožňuje dobrú vysledovateľnosť činností v oblasti dopravných služieb v súlade s cieľom presadzovať existujúce právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia o tom, ako sa právne predpisy EÚ uplatňujú na rôzne typy modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov s cieľom odstrániť prípadné regulačné medzery v oblasti zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia spôsobom, ktorý rešpektuje vnútroštátne právomoci;

31.  zdôrazňuje, že dopravné podniky zahŕňajú aj subjekty, ktoré neposkytujú dopravné služby priamo, napríklad poskytovateľov odbornej prípravy, požičovne vozidiel, dielne a servisy; konštatuje, že veľkú väčšinu týchto podnikov tvoria MSP; požaduje, aby sa pri príprave právnych opatrení a investičných programov zameraných na podporu rozvoja MSP zohľadňovali aj potreby týchto subjektov;

32.  nabáda Komisiu, aby podporovala MSP v odvetví dopravy pri vytváraní v tejto oblasti klastrov, do ktorých sa môžu zapojiť zákazníci a iné zainteresované subjekty;

33.  konštatuje, že väčšina poskytovateľov v hospodárstve spoločného využívania zdrojov pochádza spoza hraníc EÚ; domnieva sa, že EÚ musí vytvoriť inovatívnejšie začínajúce podniky v odvetví dopravy, a nabáda na zvýšenie podpory pre takéto spoločnosti, najmä v súvislosti s odbornou prípravou mladých podnikateľov v tejto oblasti;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že reakcia členských štátov na rozvoj modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov bola doteraz veľmi roztrieštená a v niektorých prípadoch úplne v rozpore s potenciálom a prínosmi rozvoja tohto odvetvia, ako aj v rozpore s očakávaniami spotrebiteľov, a domnieva sa, že sú žiadúce koordinované a komplexné opatrenia na európskej úrovni pokrývajúce otázky súvisiace s modelom udržateľného hospodárstva spoločného využívania zdrojov; berie na vedomie rozumný prístup Komisie k tomuto „novému hospodárstvu“, ako sa uvádza v jej nedávnom oznámení zdôrazňujúcom význam kolaboratívneho hospodárstva pre budúci rast(5);

35.  berie na vedomie ohromný potenciál nových technológií pre vznik nových foriem poskytovania služieb v oblasti prepravy tovaru; zdôrazňuje najmä ohromné možnosti bezpilotných vzdušných prostriedkov, ktoré sú už veľmi účinným nástrojom na prácu v zložitých podmienkach; zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať potenciál MSP zapojených do projektovania, výroby a využívania bezpilotných vzdušných prostriedkov;

36.  domnieva sa, že obchodné modely spoločného využívania zdrojov sú významnou možnosťou trvalo udržateľného rozvoja spojov v odľahlých, horských a vidieckych regiónoch a ponúkajú aj nepriame prínosy pre odvetvie cestovného ruchu;

37.  domnieva sa, že legislatívne požiadavky by mali byť primerané povahe podnikania a veľkosti podniku; vyjadruje však znepokojenie nad tým, či naďalej pretrvávajú dôvody na vyňatie ľahkých úžitkových vozidiel z uplatňovania mnohých európskych pravidiel vzhľadom na rastúce používanie ľahkých úžitkových vozidiel na medzinárodnú prepravu tovaru, a žiada Komisiu, aby predložila analytickú správu o následnom vplyve na hospodárstvo, životné prostredie a bezpečnosť;

38.  požaduje, aby sa vytvorili štruktúry spolupráce medzi malými dopravnými podnikmi, inštitúciami vedeckého výskumu a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zlepšiť organizáciu udržateľnej mestskej a prímestskej mobility, aby bolo možné účinne reagovať na vznik nových služieb a výrobkov vrátane tých, ktoré ponúkajú MSP (napríklad prvá a posledná etapa dopravných služieb typu „od dverí k dverám“), a súčasne lepšie zosúladiť existujúce siete verejnej dopravy s potrebami a očakávaniami cestujúcich; požaduje začlenenie informácií o službách mobility poskytovaných malými podnikmi do dopravných informácií a plánovacích služieb;

39.  požaduje vytvorenie inovačných akčných skupín, ktoré umožnia naplno využiť koncept tzv. spoločne využívaných miest („shareable cities“) a pomôžu miestnym, regionálnym a celoštátnym inštitúciám účinne reagovať na vznik nových služieb a výrobkov;

40.  zdôrazňuje význam cielenej odbornej prípravy (napríklad v súvislosti s veľkými dátami, integrovanými službami atď.) s cieľom pomôcť dopravným spoločnostiam vytvárať pridanú hodnotu z digitálnej oblasti; požaduje preto prispôsobenie spôsobu odbornej prípravy profesionálov podľa zručností a kvalifikácií požadovaných novými obchodnými modelmi, a to najmä s cieľom vyriešiť nedostatok pracovníkov, predovšetkým vodičov;

41.  zdôrazňuje, že MSP v odvetví dopravy sa často nerozširujú kvôli zvýšenému riziku, ktoré zahŕňa cezhraničné podnikanie kvôli rozdielom medzi právnymi systémami rôznych (členských) štátov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi v členských štátoch vytvorili platformy spolupráce a komunikácie zamerané na poskytovanie poradenstva a odbornej prípravy MSP, pokiaľ ide o rôzne systémy financovania, granty a internacionalizáciu; žiada Komisiu, aby ďalej využívala existujúce programy podpory MSP a zviditeľňovala ich medzi dopravnými subjektmi, a to v kontexte synergií medzi rôznymi fondmi EÚ;

42.  nabáda miestne orgány, aby sa aktívne zaviazali dodržiavať zásady dekarbonizácie mestskej dopravy stanovené v Bielej knihe o doprave, a naliehavo žiada subjekty na trhu, aby pôsobili v novom konkurenčnom a operačnom rámci a využívali tak konkurenčné výhody vyplývajúce z ponúkania služieb s nulovými emisiami a z postupnej digitalizácie svojich riadiacich, operačných a marketingových štruktúr;

43.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby podporovali inovácie v oblasti hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ktorých vznik sa uľahčí vznikom obchodných modelov spoločného využívania zdrojov, ako je spoločné využívanie áut (car-sharing), spoločné využívanie bicyklov (bicycle sharing), spoločná nákladná doprava, spoločné taxíky, spoločná jazda jedným autom (car-pooling) a autobusy na objednávku, ako aj prepájanie týchto spôsobov dopravy s verejnou dopravou;

44.  vyzýva Komisiu, aby rozšírenou spoluprácou medzi svojimi generálnymi riaditeľstvami dôsledne monitorovala rozvoj digitálneho hospodárstva a vplyv legislatívnych iniciatív v oblasti tzv. digitálnej agendy na odvetvie dopravy;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi pravidelne posudzovali vplyv digitalizácie na počet a druhy pracovných miest v odvetví dopravy a zabezpečili, aby politiky v oblasti zamestnanosti a sociálne politiky držali krok s digitalizáciou trhu práce v oblasti dopravy;

46.  odporúča, aby podniky v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ako aj ľudia pracujúci v odvetví dopravy našli modely na spoluprácu pri sledovaní spoločných záujmov, napríklad v oblasti poisťovníctva;

47.  víta flexibilné modely pracovného času dohodnuté sociálnymi partnermi v odvetví dopravy, ktoré umožňujú lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život; zdôrazňuje však, že je dôležité monitorovať dodržiavanie povinných pravidiel v oblasti pracovného času a času jazdy a odpočinku, čo by sa malo zjednodušiť v dôsledku digitalizácie v odvetví dopravy;

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0310.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0036.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0198.

(4)

Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

(5)

COM(2016)0356.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Nedostatok relevantných štatistických údajov spôsobuje, že sa realita malých dopravných podnikov v Európe dá ťažko pochopiť. Dá sa konštatovať, že ich význam sa medzi jednotlivými druhmi dopravy líši (významná je cestná, vnútrozemská vodná a námorná doprava, železničná a letecká je o niečo menej), ale nič neumožňuje presne poznať ich počet, ich podiel na zamestnanosti alebo na bohatstve vytvorenom v rámci Únie.

Spravodajca pod pojmom „dopravné podniky“ chápe podniky, ktoré poskytujú dopravné služby, či už ide o cestujúcich alebo tovar. Priemysel a doplnkové služby sú teda vylúčené z rozsahu tejto správy.

Keďže profily malých dopravných podnikov sú veľmi rozdielne v závislosti od druhu dopravy, krajiny, druhu poskytovanej služby a štruktúry hospodárskej súťaže na trhu, na ktorom pôsobia, o to ťažšie sa dajú posúdiť. Existujú rodinné podniky, MSP, mikropodniky, remeselníci alebo začínajúce podniky. Aj keď sa do systému mobility integrujú viac alebo menej intersticiálnym spôsobom, každý podnik si vyžaduje diferencovaný prístup. Napríklad MSP, ktoré tiež zodpovedajú administratívnemu pojmu, využívajú celý rad druhov pomoci, pôsobia v riadne vymedzenom segmente a často závisia od veľkých podnikov bez toho, aby sa nevyhnutne zameriavali na exponenciálny rast. Na druhej strane začínajúce podniky (v prípade ktorých sa ukázalo ako nemožné nájsť administratívne vymedzenie) vytvárajú väčšinou vlastný trh vďaka využívaniu nápadu, sú flexibilnejšie a majú často potenciál na rozvoj na medzinárodnej úrovni.

Všetky tieto podniky však zohrávajú kľúčovú úlohu v preprave cestujúcich, ako aj tovaru tým, že podporujú mobilitu historicky štruktúrovanú podľa „veľkých subjektov“. Vďaka dôkladnejšej znalosti miestneho trhu, väčšej blízkosti k zákazníkovi a/alebo v mnohých prípadoch prispôsobivosti a schopnosti inovovať malé podniky zlepšujú individuálnu dopravu cestujúcich, a to najmä pri prekonávaní tzv. posledného kilometra v husto osídlených oblastiach. Podobne aj vo vzdialených regiónoch, kde výstavba železničnej infraštruktúry alebo organizácia hromadnej dopravy je príliš nákladná, osobné auto je často jediným možným prostriedkom na cestovanie pre určité kategórie obyvateľstva.

Malé podniky sú teda nevyhnutné pre európsku mobilitu. Pritom sa tu nachádzajú talenty, ktoré potrebujú priaznivé prostredie, aby sa mohli uplatniť. Tu legislatívny orgán môže a musí plniť svoje úlohy vytvorením prostredia, ktoré je čo najpriaznivejšie po regulačnej, sociálnej a fiškálnej stránke. Malé dopravné podniky budú tak schopné premeniť na príležitosti mnohé výzvy, pred ktorými stoja v súčasnosti, a to na čele s revolúciou v oblasti IKT.

Význam požiadaviek na informácie a komunikáciu v odvetví dopravy robí prirodzene z tohto odvetvia úrodnú pôdu pre digitálne hospodárstvo, a najmä pre platformy sprostredkovania. Nové technológie sprístupnené pre malé podniky výrazne modernizujú hospodárstvo mobility (optimalizácia využívania vozidiel, zníženie nákladov, zníženie preťaženia, zjednodušenie vzťahov dodávateľ/zákazník). Tieto platformy, najmä tie, ktoré súvisia s hospodárstvom spoločného využívania zdrojov, pričom optimalizujú koordináciu ponuky a dopytu, prinášajú významnú zmenu. Toto prekračuje samotné zvýšenie výkonnosti: celá organizácia mobility sa teda mení odmietaním etablovaných aktérov a vznikom samoriadiaceho systému „výrobcov-spotrebiteľov“ (po francúzsky „consommacteurs“), ktorý sa vyznačuje spochybnením vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Vďaka zvládnutiu dvoch koncov reťazca – t. j. znalosti potrieb zákazníkov spojenej so schopnosťou poskytovať vyhovujúcu ponuku v správnom čase – nové subjekty digitálneho sveta dokázali zachytiť časť jeho pridanej hodnoty, čím sa vynorila otázka investícií do využívanej infraštruktúry, ktoré sú financované verejnými a súkromnými subjektmi z oblasti nevirtuálneho hospodárstva.

Prvou výzvou pre malé podniky je využiť tento digitálny prechod. Či už sú aktérmi alebo nie, musia sa prispôsobiť, inak im hrozí úpadok.

Po druhé, nikdy nebola taká vhodná chvíľa na vývoj udržateľných riešení, ktoré umožňujú, aj napriek obmedzenej kapacity dopravnej infraštruktúry, odpovedať spôsobom, ktorý rešpektuje životné prostredie, na rastúce potreby v oblasti mobility. V tejto súvislosti treba myslieť na to, že napriek celkového poklesu úrovne emisií za posledných desať rokov v iných odvetviach európskeho hospodárstva sa emisie v odvetví dopravy naďalej zvyšujú. Doprava spôsobuje približne štvrtinu celkových emisií EÚ. Na 21. konferencii zmluvných strán o boji proti zmene klímy sa teda iba potvrdila naliehavá potreba, aby toto odvetvie prispelo svojim podielom k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo. V roku 2050, čo bude čoskoro, bude viac ako 80 % obyvateľstva žiť v mestách. Mestská mobilita sa preto stane ešte kľúčovejšou výzvou s nevyhnutnosťou organizovať multimodálne, čisté a integrované cestovanie. Úlohou legislatívneho orgánu bude aj tu vytvorenie stimulačného rámca tohto ekologického prechodu. Inými slovami, ide o to, aby sa udržateľná investícia stala rentabilnejšou.

Treba si uvedomiť, že ak sa táto požiadavka vzťahuje na všetky podniky, pre malé štruktúry to veľmi často vyžaduje ešte väčšie úsilie.

Paradoxne, hoci by legislatívny rámec mal umožniť reagovať na tento vývoj za najlepších možných podmienok, často je sám o sebe problematický, najmä v silne regulovanom odvetví dopravy, a to na viacerých úrovniach: miestnej, regionálnej, celoštátnej, európskej a globálnej.

Na jednej strane je hospodárska a sociálna nerovnováha na trhu v súčasnosti v dôsledku rozdielov v uplatňovaní práva a jeho nesprávneho uplatňovania bežným javom a na druhej strane malé podniky trpia viac v dôsledku neexistencie skutočného jednotného európskeho dopravného priestoru. Prístup k povolaniu sa medzi krajinami veľmi líši a s rezidentmi a nerezidentmi sa nezaobchádza vždy rovnako. Aj keď bezpečnosť v celej dopravnej činnosti je nevyhnutným cieľom, často sa stáva prekážkou prístupu na trh. Inak povedané, aj v tejto oblasti potrebujeme viac Európy.

Vzhľadom na príchod nových subjektov bráni právna neistota, pokiaľ ide o vymedzenie poskytovateľov dopravných služieb, vytvoreniu spravodlivej hospodárskej súťaže a brzdí mnohé ambície menších podnikov. Ak v oznámení Komisie (COM(2002)0694 final) sa zamestnanec vymedzuje ako osoba, ktorá vykonáva skutočnú a konkrétnu prácu pod vedením niekoho iného, za ktorú je platená, vymedzenie samostatne zárobkovo činnej osoby je menej jasné. Na druhej strane ťažkopádnosť súčasných právnych predpisov môže dostať existujúce subjekty v odvetví dopravy do nezávideniahodnej pozície pri zvládaní príchodu nových subjektov.

Treba dodať, že rôzna verejná pomoc na vnútroštátnej aj európskej úrovni dostupná pre malé podniky nie je vždy ľahko prístupná a lehoty sú nedostatočne prispôsobené inovačným cyklom. Európa musí venovať viac pozornosti malým subjektom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti spravodajca predkladá niekoľko návrhov, ako tieto početné výzvy premeniť na rovnaký počet príležitosti pre malé podniky:

  urýchliť úsilie o dokončenie jednotného európskeho dopravného priestoru odstránením rozdielov pri uplatňovaní práva (revízia výnimky pre ľahké úžitkové vozidlá, boj proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž, harmonizácia prístupu k povolaniu a príslušných kontrol),

  nabádať ku konvergencii medzi tradičným hospodárstvom a platformami, ako je model hospodárstva spoločného využívania zdrojov, a to s cieľom podporiť inovácie, ochranu spotrebiteľa a spravodlivú hospodársku súťaž (rámec, prostredníctvom ktorého prispievajú všetky podniky na sociálne náklady dopravy a investície do infraštruktúry),

  organizovať lepšiu konzultáciu medzi miestnymi orgánmi a malými podnikmi s cieľom zlepšiť mestskú mobilitu, ktorá bude zajtra úplne nízkouhlíková.

Príloha I. Verejne prístupný dotazník s cieľom napomôcť pri príprave správy

Iniciatívna správa Európskeho parlamentu s názvom

Nové príležitosti pre malé podniky v odvetví dopravy vrátane modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov

KONZULTÁCIE

„V novembri 2015 sa Výbor Európskeho parlamentu pre dopravu a cestovný ruch rozhodol vypracovať iniciatívnu správu o nových príležitostiach pre malé podniky v odvetví dopravy vrátane modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov. Vážení podnikatelia a aktéri v oblasti mobility, ako spravodajca pre túto tému by som vás rád vyzval, aby ste predložili vaše pripomienky o spôsobe, ktorý umožní vašim podnikom čo najlepšie pochopiť výzvy, ktorým čelia.“

Dominique Riquet (ALDE-UDI)

poslanec Európskeho parlamentu

podpredseda Výboru pre dopravu a cestovný ruch

člen Výboru pre priemysel, výskum a energetiku

predseda medziskupiny pre dlhodobé investície a reindustrializáciu

INFORMÁCIE

Cieľom tejto iniciatívnej správy je určiť výzvy, ktorým v súčasnosti čelia malé podniky v oblasti dopravy v Európe. Na tomto základe budú navrhnuté riešenia s cieľom posilniť našu konkurencieschopnosť, pričom sa zabezpečí koherentný a trvalý rozvoj dopravného systému ako celku, ako aj pravidiel, ktoré budú rovnaké pre všetky subjekty. Účelom správy je inšpirovať zákonodarcov v spôsobe, akým budú pristupovať k týmto otázkam, pričom správa sa obmedzí na MSP a začínajúce podniky spojené s mobilitou ako službou (či už sa to týka osôb alebo tovaru). Táto konzultácia sa teda priamo nedotýka priemyslu ani infraštruktúr.

Konečné znenie správy by sa malo prijať v septembri tohto roku a prvý návrh bude pripravený na začiatku apríla na preskúmanie gestorským výborom neskôr v tomto mesiaci. Uzávierka posielania vašich príspevkov je teda stanovená na 29. februára (keďže v tomto roku existuje tento dátum). Príspevky a žiadosti o objasnenie treba adresovať na: dominique.riquet@europarl.europa.eu.

Vaše príspevky napomôžu pri vypracúvaní správy, ich obsah sa ale nebude šíriť na verejnosti. Z dôvodu transparentnosti však budú na konci správy zverejnené mená prispievateľov.

S cieľom pomôcť vám pri štruktúrovaní vašich odpovedí uvádzame zoznam orientačných otázok. Ak existuje prvok, o ktorý by ste sa chceli s nami podeliť, ale ktorý nie je zahrnutý adekvátnym spôsobom do týchto otázok, neváhajte a zaraďte ho do vášho príspevku.

V Bruseli 29. januára 2016

OTÁZKY

1)  Akým hlavným výzvam čelí váš podnik v súčasnosti?

2)  Do akej miery sú vaše postupy digitalizované? Koľko z vašej činnosti vychádza z informačných a komunikačných technológií alebo od nich závisí? Akú úlohu zohrávajú veľké dáta (big data) vo vašej činnosti?

3)  Ako zohľadňujete cieľ trvalo udržateľného rozvoja? Najnovšie demografické trendy? (najmä starnutie a urbanizácia obyvateľstva)

4)  Pokúšate sa internacionalizovať svoje služby a s akými problémami sa pritom stretávate? Sú tzv. rýchlo sa rozvíjajúce krajiny príležitosťou na rast vášho podniku?

5)  V akom druhu dopravy podnikáte predovšetkým? Do akej miery považuje tento druh dopravy za príliš nepružný na zabezpečenie prístupu na príslušný trh a prežitia na ňom?

6)  Máte pocit, že podnikatelia sú dobre vnímaní/že sa k nim dobre pristupuje v Európe?

7)  Ako sa financujete (granty, pôžičky, úverové záruky, externá účasť atď.)? Viete o rôznych európskych programoch na podporu MSP a začínajúcich podnikov? Využívate ich a prečo?

8)  Ak ste začínajúci podnik, cítili ste sa byť dostatočne podporovaný v rôznych fázach vášho rozvoja?

9)  Ak patríte do hospodárstva spoločného využívania zdrojov:

-  ako verejné orgány reagovali na váš príchod na trh? Aké sú vaše vzťahy s podnikmi, ktoré patria do „tradičného hospodárstva“?

-  zdaňovanie, sociálne práva a bezpečnosť patria medzi hlavné obavy: aká je vaša reakcia a aké by boli vaše odporúčania?

10)  Domnievate sa, že právne prostredie, v ktorom sa pohybujete, je vyhovujúce? (stabilné časovo, zosúladené medzi krajinami (európskymi), jasné, prispôsobené realite, kompletné)

11)  Vyžadujú problémy, ktoré ste uviedli, lepšie alebo nové právne predpisy? Lepšie uplatňovanie existujúcich právnych predpisov? A na akej úrovni? (miestnej/celoštátnej/európskej)

12)  Aká je vaša predstava o mobilite o 5, 10, 20 rokov? Ste optimistom, pokiaľ ide o budúcnosť vášho podniku?

O VÁS

-  Názov a registrované obchodné meno vášho podniku:

-  Krajina, v ktorej je vaše hlavné sídlo a krajina, v ktorej podnikáte:

-  Počet zamestnancov/poskytovateľov služieb, ktorí vám umožňujú realizovať ciele vášho podniku:

-  Druh poskytovanej služby:

-  Štádium rozvoja:

-  Odhadovaný obrat a zhodnotenie:

-  Kontakt (e-mail a tel.) a webová stránka/profil na sociálnych sieťach/aplikácia:

Príloha II Zoznam strán, s ktorými bol spravodajca v kontakte

- Allied for Startups

- Avatar Logistics

- BlablaCar

- Captain Train

- Caisse des Dépôts et Consignations (Francúzsko)

- Chambres de Métiers et de l’Artisanat (APCMA) (Francúzsko)

- Európska komisia

- Drivr

- European Road Haulers Association (UETR)

- Fédération nationale des transports routiers (FNTR) (Francúzsko)

- France Digitale

- Heetch

- Inland Navigation Europe (INE)

- LEO Express

- Mouvement des Entreprises de France (Medef)

- Taxis Bleus (Belgicko a Francúzsko)

- G7 Taxis (Francúzsko)

- Uber

- Medzinárodné združenie verejnej dopravy (UITP)

Príloha III Zoznam prizvaných odborníkov

- Carlo Cambini, Politecnico di Torino, docent

- Matthias Finger, profesor, riaditeľ sekcie dopravy (Florence School of Regulation) a vedúci oddelenia pre riadenie sieťových odvetví, EPFL (École Polytechnique Fédérale de Lausanne)

- Gabriele Grea, Università Commerciale L. Bocconi (Miláno, Taliansko), profesor

Sampo Hietanen, generálny riaditeľ spoločnosti Maas Finland

- Juan José Montero Pascual, UNED Madrid, docent


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (29.9.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k novým príležitostiam pre malé podniky v odvetví dopravy vrátane modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov

(2015/2349(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Elena Gentile

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže odvetvie dopravy prešlo v posledných rokoch v dôsledku technologického pokroku, nových obchodných modelov a digitalizácie výraznými zmenami, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili tradičné podnikateľské modely, ako aj pracovné podmienky a zamestnanosť v tomto odvetví; keďže sa na jednej strane odvetvie dopravy otvorilo a na druhej strane sa pracovné podmienky v mnohých prípadoch zhoršili v dôsledku hospodárskej krízy a v niektorých prípadoch v dôsledku nedostatočného uplatňovaniu existujúcich právnych predpisov;

B.  keďže odvetvie dopravy zahŕňa nielen priamych poskytovateľmi služieb v odvetví dopravy, ale aj MSP ponúkajúce služby ako údržba dopravných prostriedkov, predaj náhradných dielov, odborná príprava zamestnancov a prenájom vozidiel a vybavenia; keďže existuje obrovský potenciál na tvorbu pracovných miest spojený s týmito činnosťami vrátane pracovných miest pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov; keďže politiky v odvetví dopravy by mali zohľadňovať záujmy celého hodnotového reťazca;

C.  keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM 2016/0356) poukazuje na to, že flexibilné pracovné podmienky v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov vytvárajú neistotu, pokiaľ ide o uplatniteľné práva a úrovne sociálnej ochrany, a že hranice medzi samostatne zárobkovo činnými osobami a pracovníkmi sa čoraz viac stierajú;

D.  keďže 1,7 % podnikov v EÚ naplno využíva moderné digitálne technológie, pričom 41 % ich nepoužíva vôbec; keďže digitalizácia všetkých odvetví má zásadný význam pre zachovanie a zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ;

E.  keďže MSP zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní pracovných miest v odvetví dopravy, najmä v cestnej doprave, a keďže sú v slabšej pozícii ako veľké spoločnosti z hľadiska prístupu k finančným prostriedkom pre zásadné investície vrátane pôžičiek a podpory z európskych fondov;

F.  keďže pružnosť a jednoduchý vstup, ktoré sú charakteristické pre hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, môžu viesť k vytvoreniu pracovných príležitostí pre skupiny, ktoré sú tradične vylúčené z trhu práce, najmä pre ženy, mladých ľudí a migrantov;

G.  keďže európski odvetvoví sociálni partneri sú znepokojení nekalou súťažou v rámci trhov vnútromestskej mobility spôsobenej vznikom „platforiem zdieľanej dopravy za odplatu“, ktoré sú často spojené s nekalými trhovými praktikami, ako je vyhýbanie sa daňovej povinnosti a povinnosti odvádzať sociálne príspevky, ako aj obchádzanie noriem týkajúcich sa zamestnania a sociálnych noriem;

H.  keďže služby poskytované v odvetví dopravy môžu byť dobrým spôsobom, ako stať sa samostatne zárobkovo činnou osobou, a podporovať kultúru podnikania;

I.  keďže podľa nedávnych zistení existuje tendencia presúvať zodpovednosť za platby príspevkov na sociálne zabezpečenie a zamestnanecké výhody v odvetví dopravy na subdodávateľov a samostatne zárobkovo činných vodičov; keďže existuje riziko, že samostatne zárobkovo činní vodiči sú nútení pracovať za neistých pracovných podmienok, pričom sa zároveň rozširuje fiktívna samostatná zárobková činnosť(1);

J.  keďže online platformy pre dopravné služby môžu ponúknuť možnosť rýchleho zosúladenia požiadaviek zákazníkov na jednej strane a ponuky pracovnej sily registrovanými spoločnosťami alebo pracovníkmi na strane druhej;

K.  keďže kvalitné pracovné miesta sú podľa OECD základným faktorom v boji proti vysokej nerovnosti a pri podpore sociálnej súdržnosti(2);

1.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť také vyvážené regulačné a administratívne prostredie, ktoré bude podporovať investície a prístup k financovaniu a zároveň zabezpečovať udržateľný rast a tvorbu kvalitných pracovných miest v malých podnikoch v odvetví dopravy;

2.  konštatuje vznik hospodárstva spoločného využívania zdrojov v odvetví dopravy s flexibilnejšími formami práce; zdôrazňuje, že v rámci širšej diskusie o vytvorení spravodlivých a transparentných podmienok hospodárskej súťaže by sa malo diskutovať o otázkach modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov v odvetví dopravy; zdôrazňuje význam stabilného právneho rámca pre úsilie o podporu rozvoja hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

3.  konštatuje, že počet zamestnancov na kratší pracovný čas, dočasných agentúrnych pracovníkov a samostatne zárobkovo činných osôb v dopravnom sektore stúpol a že vývoj vo všeobecnosti smeruje k flexibilnejším pracovným zmluvám; konštatuje, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov v odvetví dopravy tak ponúka nové príležitosti pre ľudí získať dodatočný príjem, pre zamestnanosť mladých ľudí (najmä tých, ktorí hľadajú príležitostnú prácu a pružné formy zamestnania umožňujúce kombinovať prácu a štúdium) na lepšie zosúladenie pracovného a súkromného života a na zníženie podzamestnanosti a nezamestnanosti; poukazuje však na to, že za určitých okolností môže tento vývoj viesť aj k neistým situáciám; zdôrazňuje, že flexibilná zamestnanosť musí byť pokrytá platnými ustanoveniami v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti, ako aj opatreniami sociálnej ochrany, aby sa zabránilo dlhodobým sociálnym a finančným dôsledkom, a musia sa vylúčiť potenciálne riziká, ako napr. pracovné preťaženie a platové úrovne, ktoré nezodpovedajú výkonnosti; zdôrazňuje preto potrebu flexibility pracovného trhu na jednej strane a hospodárskeho a sociálneho zabezpečenia pracovníkov na strane druhej; zdôrazňuje, že znižovanie nákladov by nemalo zhoršiť pracovné podmienky alebo normy v oblasti zamestnanosti;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi pravidelne posudzovali vplyv digitalizácie na počet a druhy pracovných miest v odvetví dopravy a zabezpečili, aby politiky v oblasti zamestnanosti a sociálne politiky držali krok s digitalizáciou trhu práce v oblasti dopravy;

5.  poznamenáva, že digitálny sektor zahŕňa aj odborné služby a sprostredkovateľov ponúkajúcich platformy, ktoré spájajú len poskytovateľov a užívateľov; nabáda členské štáty, aby stanovili minimálne prahové hodnoty na rozlišovanie medzi hospodárskymi činnosťami zahŕňajúcimi poskytovanie odborných služieb a činnosťami, ktoré sa nevykonávajú na profesijnom základe; zdôrazňuje, že zatiaľ čo odborné služby by mali byť prirodzene v súlade s daňovými ustanoveniami a ustanoveniami v oblasti sociálneho zabezpečenia, profesionálne využívanie činností nevykonávaných na profesionálnom základe by malo byť takisto regulované;

6.  berie na vedomie príležitosti poskytované hospodárstvom spoločného využívania zdrojov a jednotným digitálnym trhom pri vytváraní pracovných príležitostí a inkluzívneho rastu v rámci malých podnikov v odvetví dopravy; zdôrazňuje, že v prípade hospodárstva spoločného využívania zdrojov podobne ako pri akomkoľvek inom hospodárstve sa musia platiť dane a odvádzať príspevky na sociálne zabezpečenie, dodržiavať pracovné a sociálne právne predpisy a musí sa zabezpečovať ochrana spotrebiteľa; domnieva sa, že potenciál vysokej transparentnosti hospodárstva spoločného využívania zdrojov umožňuje dobrú vysledovateľnosť činností v oblasti dopravných služieb v súlade s cieľom presadzovať existujúce právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia o tom, ako sa právne predpisy EÚ uplatňujú na rôzne typy modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov s cieľom odstrániť prípadné regulačné medzery v oblasti zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia spôsobom, ktorý rešpektuje vnútroštátne právomoci; vyzýva členské štáty, aby vykonávali dostatočné kontroly a v prípade porušenia predpisov ukladali sankcie;

7.  poukazuje na relatívne malé prekážky začatia podnikania v odvetví dopravy, a teda na veľký potenciál tohto odvetvia v boji proti dlhodobej nezamestnanosti;

8.  zdôrazňuje, že všetci poskytovatelia dopravných služieb vrátane tých, ktorí pôsobia v hospodárstve spoločného využívania zdrojov, musia spĺňať požadované ustanovenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti a mali by byť viazaní existujúcimi minimálnymi bezpečnostnými a sociálnymi normami bez ohľadu na ich podnikateľské modely alebo modely v oblasti zamestnanosti, či už ide o platformy tzv. spolujázd za odplatu, agentúrnu prácu alebo akýkoľvek iný model;

9.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali a presadzovali všetky zákony a nariadenia, ktoré sa týkajú online platforiem poskytujúcich služby v odvetví dopravy;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať dodržiavanie povinných pravidiel v oblasti pracovného času a času jazdy a odpočinku v odvetví dopravy; pripomína, že nariadenie (EÚ) č. 165/2014 o tachografoch v cestnej doprave sa nevzťahuje na vozidlá s hmotnosťou do 3,5 tony (ľahké nákladné automobily); zdôrazňuje, že v súlade s týmto nariadením by sa monitorovanie malo uskutočňovať pomocou digitálnych monitorovacích zariadení inštalovaných vo vozidlách; žiada, aby sa zintenzívnili kontroly dodržiavania pracovného času a času odpočinku; pripomína, že všetky úlohy týkajúce sa činnosti zamestnanca je potrebné považovať za pracovný čas; zdôrazňuje takisto význam monitorovania dodržiavania požiadaviek v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v súlade s právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi vrátane pracovných podmienok vo vozidlách pre všetkých pracovníkov v odvetví dopravy bez ohľadu na to, či majú postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, subdodávateľa, dočasného zamestnanca alebo zmluvného zamestnanca;

11.  víta dôležitú úlohu odborov, ktoré v mnohých členských štátoch spolupracujú s poskytovateľmi služieb v odvetví dopravy v úsilí zabezpečiť sociálnu udržateľnosť transformácie odvetvia dopravy; zdôrazňuje dôležitosť silných a nezávislých sociálnych partnerov v dopravnom odvetví, inštitucionalizovaného sociálneho dialógu na európskej a vnútroštátnej úrovni a účasti zamestnancov na riadení podnikov; povzbudzuje sociálnych partnerov, aby rokovali o kolektívnych dohodách pre všetky služby poskytované v odvetví dopravy v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, pretože takéto dohody sú účinným nástrojom na zabezpečenie dôstojných sociálnych noriem a noriem týkajúcich sa zamestnania; povzbudzuje MSP v odvetví, aby si zriadili združenia alebo platformy, ktoré by ich podporovali v tejto súvislosti a zabezpečovali ich informovanosť;

12.  berie na vedomie prebiehajúce diskusie o tom, že niektoré členské štáty zavádzajú minimálnu mzdu pre dopravné podniky pôsobiace na ich území; konštatuje, že predseda Komisie Juncker uviedol vo svojom otváracom prejave v Parlamente, že „v našej Únii rovnaká práca na rovnakom mieste by sa mala odmeňovať rovnako“(3);

13.  odporúča, aby podniky v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ako aj ľudia pracujúci v odvetví dopravy našli modely na spoluprácu pri sledovaní spoločných záujmov, napríklad v oblasti poisťovníctva;

14.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili spravodlivú hospodársku súťaž, zaistili dôstojné pracovné podmienky a sociálnu ochranu pre všetkých pracovníkov v doprave s cieľom znížiť počet pracovných miest s neistými pracovnými podmienkami v odvetví, ktoré prechádza transformáciou, a zlepšiť presadzovanie platných predpisov a kolektívnych dohôd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti praktikám narúšajúcim hospodársku súťaž v odvetví dopravy a aby si vymieňali osvedčené postupy v tejto oblasti; vyzýva najmä členské štáty a sociálnych partnerov, aby sa zapojili do platformy na boj proti nelegálnej práci; je presvedčený, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov môže prostredníctvom zaznamenaných elektronických transakcií pomôcť členským štátom v boji proti praktikám, ktoré môžu viesť k nekalej hospodárskej súťaži;

15.  pripomína, že Európsky súdny dvor vymedzil pojem „pracovník“ na základe pracovnoprávneho vzťahu charakterizovaného určitými kritériami, ako napríklad podriadenosť, odmeňovanie a povaha práce; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie o európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo; vyzýva na intenzívnejšie úsilie zamerané na boj proti fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, na ochranu pracovníkov a vytvorenie rovnakých podmienok pre podniky v odvetví dopravy;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili všetkým pracovníkom v odvetví dopravy dôstojné pracovné podmienky vrátane požadovanej úrovne bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci bez ohľadu na veľkosť a typ spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, miesto zamestnania alebo predmetnú zmluvu; zdôrazňuje význam bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to najmä vzhľadom na demografické zmeny a vysokú úroveň mobility pracovníkov v odvetví dopravy;

17.  upozorňuje na množstvo prípadov nekalej súťaže v odvetví dopravy, často na úkor malých dopravných podnikov; pripomína, že nekalá súťaž môže prispieť k zhoršovaniu pracovných podmienok; vyzýva zodpovedné orgány, aby primeraným spôsobom postihovali akékoľvek pochybenia v tejto súvislosti;

18.  zdôrazňuje, že normy týkajúce sa práce a zamestnania sa nesmú obchádzať prostredníctvom subdodávateľských zmlúv; vyzýva členské štáty, aby monitorovali situáciu, v prípade potreby posilnili právne predpisy o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti a zabezpečili náležité vykonávanie a presadzovanie platných právnych predpisov;

19.  víta flexibilné modely pracovného času dohodnuté sociálnymi partnermi v odvetví dopravy, ktoré umožňujú lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život; zdôrazňuje však, že je dôležité monitorovať dodržiavanie povinných pravidiel v oblasti pracovného času a času jazdy a odpočinku, čo by sa malo zjednodušiť v dôsledku digitalizácie v odvetví dopravy;

20.  zdôrazňuje osobitný význam MSP, ktoré pôsobia v odvetví dopravy v malých mestách, ťažko prístupných regiónoch a na okraji veľkých mestských oblastí, keďže zabezpečujú dopravu ľudí dochádzajúcich do práce, do školy alebo do obchodov alebo ľudí cestujúcich za službami, a to najmä tam, kde nefunguje riadny systém verejnej dopravy;

21.  zdôrazňuje význam pracovných zručností 21. storočia, ktoré majú pracovníci v odvetví dopravy, ako sú digitálne zručnosti, tímová práca, kritické myslenie a riešenie problémov – pri riešení transformácií a technického rozvoja v odvetví; zdôrazňuje, že odborná príprava zamestnancov je kľúčom k sociálne udržateľnej transformácii a adaptácii v odvetví dopravy; vyzýva sociálnych partnerov, ako aj inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy, aby rozvíjali zručností súvisiace so stratégiami a vzdelávacími programami pre malé dopravné podniky; vníma to ako úlohu zamestnávateľa riadne oboznámiť zamestnanca s novými technológiami, ako sú informačné technológie a sledovacie aplikácie; zdôrazňuje, že agentúra poskytujúca pracovníkov musí v prípade zmlúv na dobu určitú poskytovať týmto pracovníkom dostatočnú prípravu a vzdelávanie;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali sociálne modely v odvetví dopravy a vymieňali si osvedčené postupy v tejto súvislosti, keďže sociálne podniky preukázali väčšiu odolnosť v časoch hospodárskej krízy v porovnaní s inými podnikateľskými modelmi;

23.  vyzýva Komisiu, aby zozbierala spoľahlivé údaje o hospodárstve spoločného využívania zdrojov v odvetví dopravy a sledovala jeho vplyv na pracovné podmienky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

26.9.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

35

2

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Tim Aker, Guillaume Balas, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Thomas Händel, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Ádám Kósa, Kostadinka Kuneva, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Morten Løkkegaard, Dominique Martin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Anne Sander, Jutta Steinruck, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Rosa D’Amato, Rosa Estaràs Ferragut, Tania González Peñas, Sergio Gutiérrez Prieto, Flavio Zanonato, Gabriele Zimmer

(1)

Správa, ktorej vypracovanie zadala Európska komisia, s názvom Stav trhu cestnej nákladnej dopravy v Únii (2014), Úloha A: Zber a analýza údajov o štruktúre cestnej nákladnej dopravy v Európskej únii (3. februára 2014); http://ec.europa.eu/transport/modes/road/studies/doc/2014-02-03-state-of-the-eu-road-haulage-market-task-a-report.pdf.

(2)

Prezentácia, ktorú predniesol Mark Pearson, zástupca riaditeľa Riaditeľstva OECD pre zamestnanosť, prácu a sociálne veci, na vypočutí EMPL-ECON (Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci a Výbor pre hospodárske a menové veci) o nerovnostiach, ktoré sa konalo 21. júna 2016; https://polcms.secure.europarl.europa.eu/cmsdata/upmloas/e54ad36f-29cb-4c77-a9c7-2e4e2858fe55/Microsoft%20-%20Inequality%20OECD%Pearson.pdf.

(3)

Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu – politické usmernenia pre novú Európsku komisiu; Otvárací prejav na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu 15. Júla 2015; Jean-Claude Juncker, kandidát na predsedu Európskej komisie, s. 7; http://www.eesc.europa.eu/resources/docs/jean-claude-juncker---political-guidelines.pdf.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

42

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, Wim van de Camp, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Knut Fleckenstein, Maria Grapini, Evžen Tošenovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Olle Ludvigsson

Právne oznámenie