Postup : 2016/2033(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0307/2016

Predkladané texty :

A8-0307/2016

Rozpravy :

PV 23/11/2016 - 16
CRE 23/11/2016 - 16

Hlasovanie :

Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0453

SPRÁVA     
PDF 615kWORD 76k
19.10.2016
PE 582.077v02-00 A8-0307/2016

k téme Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH

(2016/2033(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Werner Langen

Spravodajcovia výboru požiadaného o stanovisko (*):

Nedzhmi Ali, Výbor pre kontrolu rozpočtu

Juan Fernando López Aguilar, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k téme Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH

(2016/2033(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na akčný plán Komisie v oblasti DPH zo 7. apríla 2016(1),

  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 24/2015 z 3. marca 2016 s názvom Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: ďalšie opatrenia sú potrebné,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty,

  so zreteľom na uznesenie Parlamentu z 13. októbra 2011 o budúcnosti DPH(2),

  so zreteľom na návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry(3),

–  so zreteľom na návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, (A8-0307/2016),

A.  keďže po vytvorení jednotného trhu 1. januára 1993 boli zrušené kontroly na hraniciach v rámci obchodu vnútri Spoločenstva a keďže od roku 1993 má súčasný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii v súlade s článkami 402 až 404 platnej smernice o dani z pridanej hodnoty len dočasný a prechodný charakter;

B.  keďže Rada má v súlade s článkom 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) jednomyseľne prijať príslušné smernice na doplnenie spoločného systému dane z pridanej hodnoty, a najmä na postupné obmedzenie alebo zrušenie výnimiek z tohto systému;

C.  keďže Komisia je povinná predložiť Európskemu parlamentu a Rade každé štyri roky správu o fungovaní súčasného systému dane z pridanej hodnoty, a najmä o fungovaní prechodného režimu;

D.  keďže daň z pridanej hodnoty, ktorej výber bol v roku 2014 na úrovni takmer jeden bilión EUR, je hlavným a rastúcim zdrojom príjmov pre členské štáty a prúdi do vlastných zdrojov EÚ a celkové príjmy EÚ z dane z pridanej hodnoty sú na úrovni 17 667 miliónov EUR a tvorili v roku 2014 12,27 % celkových príjmov EÚ(5);

E.  keďže súčasný systém DPH, najmä pokiaľ ho uplatňujú veľké korporácie na cezhraničné transakcie, nie je dostatočne odolný voči podvodom, stratégiám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, nevybratiu DPH v dôsledku platobnej neschopnosti alebo interpretácii; keďže odhady výpadkov príjmov z DPH dosahujú približne 170 miliárd EUR ročne a pomôcť zaplniť túto medzeru môžu digitálne technológie;

F.  keďže podľa štúdie Európskej komisie(6) je samotný podvod MTIC (Missing Trader Intra-Community Fraud, bežne nazývaný podvod typu kolotoč) zodpovedný za stratu príjmov z DPH vo výške približne 45 až 53 miliárd EUR ročne;

G.  keďže členské štáty sa líšia, pokiaľ ide o účinnosť, s ktorou sú schopné riešiť podvody v oblasti DPH a vyhýbaniu sa DPH vzhľadom na to, že výpadok príjmov z DPH sa odhaduje v rozmedzí od menej ako 5 % až po viac ako 40 % v závislosti od príslušnej krajiny;

H.  keďže podľa odhadov Europolu členské štáty strácajú 40 – 60 miliárd EUR svojho ročného príjmu z DPH v dôsledku pôsobenia skupín organizovaného zločinu, pričom 2 % týchto skupín sú zodpovedné za 80 % podvodov MTIC;

I.  keďže meranie strát príjmov vyplývajúcich z cezhraničných podvodov v oblasti DPH je veľmi náročná úloha vzhľadom na to, že iba dva členské štáty, Spojené kráľovstvo a Belgicko, zhromažďujú a šíria štatistiky o tejto otázke;

J.  keďže vo viacerých členských štátoch sa pod koordináciou agentúr Eurojust a Europol nedávno uskutočnili tri úspešné a po sebe nasledujúce operácie Vertigo, ktoré odhalili podvod typu kolotoč v celkovej výške 320 mil. EUR;

K.  keďže vysoké administratívne náklady, ktoré vznikajú v dôsledku súčasného systému DPH, najmä v súvislosti s cezhraničnými transakciami, by sa mohli podstatne znížiť najmä pre malé a stredné podniky, ako aj prostredníctvom opatrení na zjednodušenie podávania správ s použitím digitálnych nástrojov a spoločných databáz;

L.  keďže existuje veľký priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o obmedzenie administratívnych a daňových prekážok, ktoré ovplyvňujú najmä projekty cezhraničnej spolupráce;

M.  keďže DPH je spotrebnou daňou, ktorá sa zakladá na systéme čiastkových platieb, umožňuje osobám zodpovedným za zaplatenie sebakontrolu, a keďže ju platí až konečný spotrebiteľ tak, aby bola zabezpečená neutralita pre podniky; keďže je na členských štátoch, aby organizovali praktický spôsob účtovania DPH, s cieľom zabezpečiť, aby ju platil konečný spotrebiteľ;

N.  keďže 23 rokov po zavedení smernice o DPH sú tzv. výnimočné ustanovenia o odkladných lehotách zastarané, najmä pokiaľ ide o moderné digitálne hospodárstvo;

O.  keďže Komisia v ostatných dvoch desaťročiach otvorila viac ako 40 konaní o porušení povinnosti proti viac než dvom tretinám členských štátov, pretože porušovali ustanovenia tejto smernice;

P.  keďže na požiadavku definitívnej úpravy dane z pridanej hodnoty podľa zásady krajiny pôvodu nie je možné dosiahnuť väčšinovú zhodu, pretože v tomto prípade by bola potrebná lepšia harmonizácia daňových sadzieb, aby sa zabránilo rozsiahlemu narušeniu hospodárskej súťaže;

Q.  keďže boj proti podvodom je jedným z hlavných problémov daňovej povahy, ktorým čelia členské štáty;

R.  keďže podvody s DPH predstavujú veľmi škodlivú prax, ktorá odčerpáva významnú časť rozpočtových príjmov členských štátov, čo narúša ich snahy o konsolidáciu verejných financií;

S.  keďže cezhraničné podvody s DPH spôsobujú členským štátom a európskym daňovníkom náklady vo výške takmer 50 miliárd EUR ročne;

T.  keďže typológia podvodov s DPH je rôznorodá, vyvíja sa a týka sa mnohých hospodárskych odvetví, a teda vyžaduje si okamžité prispôsobenie príslušných právnych predpisov s cieľom priblížiť sa k udržateľnému a jednoduchému daňovému systému DPH, ktorý umožní predchádzať podvodom a možným stratám daňových príjmov;

U.  keďže najobľúbenejším spôsobom podvodov s DPH sú tzv. kolotočové podvody; keďže pri tomto druhu podvodov, ktoré sa objavujú veľmi často v obchode s elektronickými súčiastkami, mobilnými telefónmi a textilom, sa tovar posúva medzi viacerými spoločnosťami v rôznych členských štátoch a využíva sa pritom to, že na ponuku tovaru v rámci EÚ sa nevyberá daň;

V.  keďže je naliehavo potrebné vyvinúť úsilie o posilnenú a nepretržitú spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa vytvorili komplexné a integrované stratégie boja proti podvodom, najmä vzhľadom na súčasné rozpočtové obmedzenia EÚ a nárast elektronického obchodu a obchodu cez internet, ktorý oslabil územnú kontrolu nad výberom DPH;

W.  keďže ochrana finančných záujmov EÚ je kľúčovým prvkom politickej agendy Únie a členských štátov v snahe o upevnenie a posilnenie dôvery občanov a zabezpečenie náležitého využívania ich peňazí;

X.  keďže podvody v oblasti DPH majú za následok stratu príjmov členských štátov, čo zároveň pre EÚ vytvára skreslené fiškálne prostredie, ktoré je obzvlášť škodlivé pre malé a stredné podniky a v rámci neho zločinecké organizácie využívajú existujúce legislatívne medzery medzi členskými štátmi a ich príslušnými orgánmi dohľadu;

Y.  keďže Európsky dvor audítorov dospel vo svojej osobitnej správe č. 24/2015 k záveru, že podvody v oblasti DPH sú v prevažnej miere klasifikované ako trestná činnosť, ktorú treba zastaviť;

Z.  keďže vo veci „Taricco a iní“ (C-105/14) Súdny dvor EÚ uviedol, že koncepcia „podvodu“, ako sa vymedzuje v článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, sa vzťahuje aj na príjmy odvodené od DPH;

1.  víta zámer Komisie navrhnúť do roku 2017 definitívny systém dane z pridanej hodnoty, ktorý by bol jednoduchý, spravodlivý, spoľahlivý, účinný a menej náchylný na podvody;

2.  zdôrazňuje, že jednoduchý systém DPH, ktorý si vyžaduje menej výnimiek, je nevyhnutný na riadne fungovanie jednotného digitálneho trhu;

3.  zastáva názor, že odborné poradenstvo, na ktorom sú založené návrhy Komisie týkajúce sa akčného programu, obsahuje niekoľko cenných odporúčaní; zdôrazňuje, že zoznam návrhov Komisie zameraných na dosiahnutie stabilného, jednoduchého a voči podvodom odolného systému DPH, nie je vyčerpávajúci.

4.  víta nedávne oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 a úmysel prijať doplňujúce opatrenia proti podvodom a ďalej podporiť modernizáciu existujúceho systému dane z pridanej hodnoty;

5.  zastáva názor, že zlepšenie súčasného systému je rovnako dôležité a vyzýva na zásadné reformy s cieľom odstrániť alebo aspoň podstatne obmedziť problémy, ktoré sa ho týkajú, najmä problém výberu DPH v Európe;

6.  domnieva sa, že Komisia by mala rovnako a bez toho, aby bol dotknutý výsledok, preverovať všetky možnosti a mala by ich vniesť do legislatívneho procesu;

7.  konštatuje, že je potrebné spoločné úsilie členských štátov, aby sa dosiahla dohoda o konečnom systéme DPH;

8.  uznáva, že jednomyseľnosť bude nevyhnutnou podmienkou dohody o lepšom fungovaní systému DPH, a preto požaduje jasnú predstavu týkajúcu sa jednoduchosti a počtu výnimiek v kombinácii s pragmatickým prístupom, ktorý by rešpektoval záujmy rýchlo sa rozvíjajúceho digitálneho hospodárstva;

9.  konštatuje, že je nevyhnutné, aby členské štáty prijali koordinované daňové politiky a aby zvýšili rýchlosť a frekvenciu výmeny informácií týkajúcich sa obchodu vo vnútri Spoločenstva s cieľom účinnejšie bojovať proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a definitívne vyriešiť existujúce výpadky príjmov z DPH;

10.  nabáda Komisiu a vládne agentúry, aby preskúmali a otestovali nové technológie, ako napr. technológiu distributed ledger a dohľad v reálnom čase, ako súčasť programu RegTech s cieľom podstatne znížiť existujúci a výrazný výpadok príjmov z DPH v Únii;

11.  zdôrazňuje, že je povinnosťou daňových orgánov v jednotlivých členských štátoch, aby zaistili úhradu DPH jednoduchým a pre MSP prívetivým spôsobom, čo možno dosiahnuť prostredníctvom užšej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi;

12.  zastáva názor, že spolupráca a výmena informácií medzi daňovými správami členských štátov boli v minulosti nedostatočné a ani činnosť Eurofiscu doposiaľ nepriniesla uspokojivé výsledky; zastáva názor, že informácie vymieňané prostredníctvom Eurofiscu by mali byť lepšie zacielené na podvody; so záujmom očakáva nadchádzajúci návrh Komisie na zlepšenie fungovania Eurofiscu;

13.  konštatuje, že systém výmeny informácií o DPH (VIES) sa ukázal byť užitočným nástrojom v boji proti daňovým podvodom tým, že daňové orgány odsúhlasujú údaje o obchodníkoch za jednotlivé krajiny, ale že pri jej vykonávaní pretrvávajú nedostatky, najmä pokiaľ ide o včasnosť poskytnutých informácií, rýchlosť odpovedí na otázky a rýchlosť reakcie na oznámené chyby; odporúča preto, aby členské štáty venovali náležitú pozornosť riešeniu týchto nedostatkov;

14.  poznamenáva, že údaje, ktoré vnútroštátne orgány poskytli agentúre Eurofisc nie sú filtrované tak, aby sa oznamovali iba podozrivé prípady, čím sa narúša optimálne fungovanie skupiny; podporuje iniciatívu niektorých členských štátov, ktoré sú na zavedenie národných nástrojov analýzy rizika, ktoré by umožňovali filtrovania údajov bez toho, aby hrozilo vylúčenie podozrivých prípadov v ktoromkoľvek členskom štáte a umožnili Eurofiscu rýchlo reagovať na cezhraničné podvody v oblasti DPH;

15.  zdôrazňuje, že je povinnosťou daňových orgánov v jednotlivých členských štátoch, aby zaistili riadnu a jednoduchú úhradu DPH;

16.  pripomína, že členské štáty do veľkej miery závisia od informácií získaných od iných členských štátov ohľadom obchodu v rámci EÚ tak, aby mohli vybrať DPH na svojom území; vyzýva zodpovedné orgány, aby si automaticky vymieňali informácie, najmä o DPH a spotrebnej dani, a aby na cezhraničné dodávky tovaru a služieb koncovým užívateľom používali spoľahlivé a užívateľsky jednoduché prostriedky IT, ako sú elektronické formuláre; v tejto súvislosti sa domnieva, že užitočným nástrojom by mohlo byť používanie lokalizačných čísel DPH (VLN), keď si zákazníci nemôžu odpočítať daň na vstupe, pokiaľ je DPH uvedená na faktúre bez platného VLN;

17.  domnieva sa, že nedostatok porovnateľných údajov a primeraných relevantných ukazovateľov na meranie výkonu členských štátov má vplyv na účinnosť systému EÚ v boji proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva, a vyzýva preto daňové orgány, aby v spolupráci s Komisiou zaviedli spoločný systém na odhad rozsahu podvodov vnútri EÚ a potom stanovili ciele na ich obmedzenie, pretože by to umožnilo vyhodnotiť výsledky členských štátov pri riešení tohto problému;

18.  vyzýva členské štáty, aby taktiež uľahčili výmenu informácií s justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, ako je Europol a OLAF, ako odporúča Dvor audítorov;

19.  konštatuje, že colný režim 42, ktorý stanovuje oslobodenie od DPH za tovar dovezený do jedného členského štátu, ak následne bude odoslaný do iného členského štátu, sa ukázal byť zraniteľný voči podvodnému zneužitiu; konštatuje, že účinné krížové kontroly údajov, ktorými disponujú daňové orgány, s údajmi colných orgánov sú nevyhnutné na odhaľovanie a odstraňovanie takéhoto druhu podvodov; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby konali s cieľom uľahčiť tok informácií medzi daňovými a colnými orgánmi pri dovoze v rámci colného režimu 42, ako odporúča Európsky dvor audítorov;

20.  podporuje cieľ akčného plánu na vytvorenie jednotného priestoru EÚ v oblasti DPH na posilnenie hlbšieho a spravodlivejšieho jednotného trhu a s cieľom podporiť daňovú spravodlivosť, udržateľnú spotrebu, zamestnanosť, rast, investície a konkurencieschopnosť, pričom súčasnom obmedzení možnosti podvodov s DPH;

21.  v tejto súvislosti vyzýva na to, aby sa služby úplne začlenili do nového systému čo najskôr, a vyzýva najmä na to, aby finančné služby podliehali DPH;

22.  súhlasí s názorom Komisie, že definitívny systém dane z pridanej hodnoty má byť založený na zásade zdaňovania v krajine určenia tovaru a služieb, pretože nie je možné uplatňovanie zásady krajiny pôvodu;

23.  podporuje uplatňovanie zásady krajiny určenia ako všeobecné pravidlo v prípade predaja na diaľku fyzickým osobám, ako aj zavedenie harmonizovaných opatrení pre malé podniky;

24.  žiada, aby sa pri zavádzaní definitívneho systému DPH do súčasných daňových modelov začlenili nové technológie, aby bol systém pripravený na 21. storočie;

25.  konštatuje, že súčasné rôzne sadzby DPH spôsobujú veľkú neistotu pre podniky zapojené do cezhraničného obchodu, najmä v sektore služieb, a pre MSP; konštatuje, že neistota je spôsobená aj otázkou, kto je zodpovedný za výber DPH, dokazovaním dodávky v rámci Spoločenstva, rizikom účasti na podvode s neexistujúcim obchodníkom, problémami peňažných tokov a rôznymi sadzbami DPH pre rôzne kategórie výrobkov v tej istej krajine; vyzýva preto Komisiu, aby do polovice roka 2017 preskúmala vplyv daňového podvodu s neexistujúcim obchodníkom; vyzýva členské štáty, aby sa dohodli na posilnení konvergencie sadzieb DPH;

26.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv neharmonizovaných daňových sadzieb na úrovni Únie, najmä pre cezhraničné činnosti, ako aj posúdila možnosti na odstránenie týchto prekážok;

27.  podporuje možnosť, ktorú navrhla Komisia, pravidelne preskúmavať zoznam tovarov a služieb oprávnených na zníženú sadzbu, ktorý schvaľuje Rada; žiada, aby tento zoznam zohľadňoval politické priority, ako sú napríklad sociálne, rodové zdravotné, environmentálne, výživové a kultúrne aspekty;

28.  zastáva názor, že úplné zrušenie minimálnych daňových sadzieb ako alternatívy, tak, ako to odporúča Komisia, by mohlo spôsobiť značné narušenie hospodárskej súťaže a problémy na jednotnom trhu; domnieva sa, že by sa mala zohľadniť potrebnosť väčšej harmonizácie, ktorá je nevyhnutná na riadne fungovanie jednotného trhu;

29.  žiada, aby sa preskúmalo, či by sa mohol vypracovať jednotný európsky zoznam tovarov a služieb si zníženou sadzou s cieľom nájsť alternatívu k súčasnému systému znížených sadzieb DPH, ktorá by mohla významne zvýšiť efektívnosť systému DPH, čím by vznikol štruktúrovanejší systém ako v súčasnosti;

30.  zastáva názor, že na boj proti podvodom v oblasti DPH je dôležité mať menej výnimiek a že najlepším a najúčinnejším spôsobom boja proti podvodom je jednoduchý systém DPH s čo najnižšou sadzbou;

31.  zastáva názor, že súčasný zložitý systém by mohol byť značne zjednodušený, ak by sa obmedzil tovar a služby oprávnené na znížené daňové sadzby a ak by niektorý tovar a služby oprávnené na uplatnenie znížených daňových sadzieb spoločne určovali členské štáty na úrovni EÚ, pričom členské štáty by mohli rozhodnúť o daňových sadzbách, pokiaľ by boli dodržané minimálne sadzby dane stanovené v smernici o DPH a za predpokladu, že by to nespôsobilo riziko nespravodlivej hospodárskej súťaže;

32.  žiada, aby výrobky podľa zásady krajiny určenia podliehali rovnakému zdaneniu bez ohľadu na to, v akej forme alebo na akej platforme boli kúpené a či boli doručené digitálne alebo fyzicky;

33.  konštatuje, že veľkým problémom pre MSP dnes je, že členské štáty uplatňujú odlišné výklady týkajúce sa toho, čo sa môže označiť ako produkt alebo služba; vyzýva preto Komisiu, aby bola zrozumiteľnejšia a viac odlišovala vymedzenia pojmov;

34.  vyzýva členské štáty, aby zrovnoprávnili verejné a súkromné hospodárske subjekty v oblastiach, v ktorých si konkurujú, pokiaľ ide o daň z pridanej hodnoty;

35.  poukazuje na to, že systém delených platieb DPH bol vybraný ako referencia na nepriame zdanenie v projekte OECD BEPS (opatrenie 1), pretože zabezpečuje, účinnosť výberu daní a svojou povahou umožňuje sebakontrolu hospodárskych subjektov;

36.  konštatuje, že v článkoch 199 a 199a smernice o DPH sa stanovuje dočasné a cielené uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti pre cezhraničné transakcie a pre určité tuzemské vysoko rizikové odvetvia v členských štátoch;

37.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala dôsledky mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti a preverila, či tento postup zjednoduší situácia MSP a obmedzí podvody s DPH;

38.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila účinky mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti, nielen pre jednotlivé odvetvia, ktoré sú mimoriadne náchylné na podvod, pokiaľ ide o prínosy, náklady na dodržiavanie predpisov, podvody, účinnosť a problémy s vykonávaním a dlhodobé výhody a nevýhody prostredníctvom pilotných projektov, ako to požadovali niektoré členské štáty a ako to medzičasom Komisia potvrdila, aj keď to zatiaľ nebolo zahrnuté do akčného plánu Komisie;

39.  zastáva názor, že národné daňové správy musia prevziať väčšiu zodpovednosť za zabezpečenie dodržiavania daňových predpisov a obmedzovanie príležitostí k ich obchádzaniu pri všeobecnom vykonávaní zásady krajiny určenia; súhlasí s Komisiou, že ešte stále existuje značný priestor na zefektívnenie boja proti podvodom v oblasti DPH prostredníctvom bežných administratívnych opatrení členských štátov a zlepšenia kapacít a zručností zamestnancov v oblasti výberu daní a kontroly; zdôrazňuje, že treba posilniť daňové kontroly a sankcie u najväčších neplatičov; vyzýva Komisiu, aby poskytla primeranú finančnú a technickú podporu v tomto smere;

40.  zastáva názor, že Komisia by mala pozorne sledovať vykonávanie národných daňových orgánov a zlepšiť koordináciu medzi nimi;

41.  víta zámer Komisie rozšíriť malý režim jedného kontaktného miesta na komplexné jednotné kontaktné miesto; poukazuje na prvoradý význam toho, aby toto miesto bolo užívateľsky ústretové a rovnako účinné vo všetkých 28 členských štátoch; konštatuje, že vytvorením jednotného kontaktného miesta by sa zmiernila administratívna záťaž, ktorá bráni spoločnostiam pôsobiť cezhranične a znižuje náklady pre MSP(7);

42.  konštatuje, že jednotné kontaktné miesto je nevyhnutné na to, aby sa presadila zásada cieľovej krajiny v podobe, ktorá bude menej náchylná na podvody; žiada, aby sa zlepšenia jednotného kontaktného miesta zakladali na súčasných skúsenostiach malého režimu jedného kontaktného miesta pre digitálne výrobky; poznamenáva, že aj pri malom režime jedného kontaktného miesta môžu mikropodniky a malé podniky čeliť značnej administratívnej záťaži v rámci novej zásady miesta určenia; víta preto návrh v rámci akčného plánu Komisie pre DPH na zavedenie spoločného celoeurópskeho zjednodušujúceho opatrenia (prahová hodnota DPH); žiada jasné vymedzenie príslušnosti členského štátu za daňovú kontrolu pri cezhraničných transakciách; víta zámer Komisie odstrániť podporu zásielok s nízkou hodnotou ako súčasť jej akčného plánu v oblasti DPH;

43.  uznáva, že odlišné režimy DPH v rámci Európskej únie možno vnímať ako necolnú prekážku jednotného trhu a zdôrazňuje, že malý režim jedného kontaktného miesta pre DPH (VAT MOSS) je dobrý spôsob, ako prispieť k odstráneniu tejto prekážky, a najmä podporiť MSP v ich cezhraničnej činnosti; uznáva, že ešte stále pretrvávajú niektoré menšie problematické aspekty týkajúce sa schémy DPH – MOSS, vyzýva Komisiu, aby spoločnostiam v rámci EÚ ďalej uľahčovala povinnosť platenia DPH;

44.  berie na vedomie, že Súdny dvor Európskej únie rozhodol vo veci C-97/09 (Ingrid Schmelz/Finanzamt Waldviertel); berie na vedomie 28 rôznych prahov oslobodenia od DPH; berie na vedomie následné finančné ťažkosti, ktorým by čelili MSP a mikropodniky, ktoré by boli oslobodené od dane podľa ich vnútroštátnych systémov; vyzýva Komisiu, aby vykonala ďalšie štúdie na stanovenie hranice pre oslobodenie od platenia DPH pre mikropodniky;

45.  žiada, aby sa preštudovali všetky návrhy na minimalizáciu administratívneho bremena dane z obratu pre MMSP; nabáda Komisiu, aby v tejto súvislosti zvážila aj medzinárodné najlepšie postupy, napríklad programy zlatých kariet v Singapure a Austrálii, pri ktorých možno konštatovať, že riziko podvodu zo strany dodávateľov je veľmi nízke;

46.  víta oznámenie Komisie predložiť v roku 2017 balík pre MSP v oblasti dane z pridanej hodnoty; odporúča však, aby vykonávanie nového rámca bolo postupné, pretože prinesie dodatočné administratívne náklady (ako napríklad na IT infraštruktúru alebo postupy súvisiace s DPH);

47.  berie na vedomie komplexný registračný systém, ktorý ukladá MSP vysokú záťaž, a preto odrádza od cezhraničného obchodu; vyzýva Komisiu, aby do svojho balíka pre MSP začlenila návrh jednotného vykazovania DPH a harmonizované požiadavky na podávanie správ a termíny;

48.  zdôrazňuje potrebu harmonizovaného daňového prostredia pre predaj na diaľku medzi podnikateľmi a medzi podnikateľom a spotrebiteľov; konštatuje, že prah DPH sa v rôznych členských štátoch nezavádza rovnako úspešne v dôsledku zlyhania koordinácie;

49.  zdôrazňuje, že nový zjednodušený systém DPH musí byť navrhnutý tak, aby MSP mohli jednoducho dodržiavať pravidlá týkajúce sa cezhraničného obchodu a mohli nájsť oporu v každom členskom štáte nielen v otázke, ako sa im prispôsobiť, ale aj v otázke riadenia postupov DPH;

50.  žiada, aby sa urýchlene zriadil komplexný a verejne prístupný webový portál, na ktorom by hospodárske subjekty a konečný spotrebiteľ mohli ľahko, podrobne a prehľadne získavať informácie o platných sadzbách dane z pridanej hodnoty podľa jednotlivých výrobkov a služieb v členských štátoch; zdôrazňuje, že jazyk a vzhľad tohto portálu by mali byť ľahko zrozumiteľné a použiteľné; opakuje svoje presvedčenie, že pomoc podnikom jasne pochopiť pravidlá v oblasti DPH, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch, sa ešte viac posilní opatreniami proti podvodom s DPH; konštatuje tiež, že znižovaniu rizika určitých typov podvodov a iných nezrovnalostí by pomohol certifikovaný daňový softvér, ktorý môže poskytnúť istotu čestným podnikateľom, ktorí vykonávajú domáce a cezhraničné transakcie; ďalej vyzýva Komisiu, aby v záujme zníženia nákladov na dodržiavanie právnych predpisov a právne spory poskytla usmernenia pre vnútroštátne daňové orgány týkajúce sa klasifikácie transakcií, pokiaľ ide o uplatňované sadzby DPH; vyzýva členské štáty, aby vytvorili verejné informačné systémy, ako napríklad webový portál pre DPH, aby sa sprístupnili spoľahlivé informácie;

51.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila zoznam aktualizovaných informácií o pravidlách DPH v každom členskom štáte; súčasne zdôrazňuje, že je povinnosťou členských štátov oznamovať svoje pravidlá a sadzby Komisii;

52.  poznamenáva, že v prípade elektronického obchodovania spôsobuje nedostatočná harmonizácia prahu DPH vysoké transakčné náklady pre MSP pôsobiace v oblasti elektronického obchodu, ak náhodou alebo neúmyselne prekročia tento prah;

53.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne poskytli Komisii informácie o svojich sadzbách DPH, osobitných požiadavkách a výnimkách; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala tieto informácie a poskytovala ich spoločnostiam a spotrebiteľom;

54.  zastáva názor, že pre reformné plány o dani z pridanej hodnoty, ktoré Komisia oznámila v akčnom programe, je potrebné rozsiahle, kvalitatívne spoľahlivé hodnotenie vplyvu za účasti vedeckých odborníkov, daňových správ členských štátov EÚ, MSP a hospodárskych subjektov z EÚ;

55.  zdôrazňuje, že daňová právna úprava je vo výlučnej právomoci členských štátov; zdôrazňuje, že v súlade s článkom 329 ods. 1 ZFEÚ sa posilnenej spolupráce môže zúčastniť skupina aspoň deviatich členských štátov; vyzýva Komisiu, aby podporila návrhy na posilnenú spoluprácu, ktoré sú zamerané na boj proti podvodom a zníženie administratívnej záťaže v oblasti DPH;

56.  zastáva názor, že treba uprednostniť riešenie v rámci OECD pred samostatnými opatreniami, ktoré treba zosúladiť s odporúčaniami OECD a akčným plánom BEPS;

57.  víta návrh oznámenia Komisie s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020: urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy;

58.  konštatuje, že nový akčný plán zahŕňa ďalšie kroky smerom k účinnejšiemu definitívneho režimu odolnému proti podvodom, ktorý bude priateľskejší k podnikom vo veku digitálneho hospodárstva a elektronického obchodu;

59.  podporuje návrh Komisie, podľa ktorého by DPH za cezhraničný predaj (tovaru alebo služieb) vyberali daňové orgány krajiny pôvodu, podľa sadzby platnej v krajine spotreby, a toto DPH by sa prevádzalo do krajiny, kde sa tovar alebo služby skutočne spotrebúvajú;

60.  zdôrazňuje význam predloženia legislatívneho návrhu na rozšírenie jednotného elektronického postupu (na registráciu a platby DPH pre cezhraničné podniky) na predaj fyzického tovaru spotrebiteľom online s cieľom znížiť administratívnu záťaž, ktorá je jednou z hlavných prekážok, ktorej čelia podnikateľské subjekty pôsobiace cezhranične;

61.  vyzýva Komisiu, aby riešila otázku administratívnej záťaže pre podniky vyplývajúcej z neuceleného režimu DPH tým, že predloží legislatívny návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti súčasného minimálneho režimu jedného kontaktného miesta zahŕňajúceho hmotný tovar predávaný online, čo by znamenalo, že podniky by mohli podať jediné priznanie a vykonať jedinú platbu DPH vo vlastnom členskom štáte;

62.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje vnútroštátne daňové systémy a urobili ich súdržnejšie a spoľahlivejšie, aby sa tak uľahčil súlad, predchádzalo daňovým podvodom a únikom a aby sa postihovali a zvýšila efektívnosť vyberania DPH;

63.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že cieľ zjednodušenia systému zodpovednosti za DPH ako vlastného zdroja nebol úplne dosiahnutý; pripomína potrebu ďalšieho zjednodušenia systému riadenia týkajúceho sa vlastných zdrojov s cieľom znížiť možnosť pochybenia a podvodov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nový akčný plán nevenuje pozornosť preskúmaniu vplyvu na vlastný zdroj založený na DPH;

64.  poukazuje na to, že výpadky z príjmov DPH členských štátov a odhadované straty na výbere DPH v rámci Únie dosiahli v roku 2015 odhadovanú úroveň 170 miliárd EUR a zdôrazňuje, že v 13 z 26 členských štátoch kontrolovaných v roku 2014 priemerná odhadovaná strata na DPH presiahla 15,2 %; vyzýva Komisiu, aby plne využila svoje výkonné právomoci na kontrolu i pomoc členským štátom; poukazuje na to, že účinné opatrenia na zníženie výpadkov z príjmov DPH si vyžadujú koordinovaný a multidisciplinárny prístup, pretože tieto výpadky sú spôsobené nielen podvodmi, ale aj kombináciou faktorov, medzi nimi ide o vyhlásenie konkurzu a platobnej neschopnosti, štatistické chyby, oneskorené platby, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; opakuje svoju výzvu Komisii, aby s cieľom lepšie vyšetrovať podvody a odrádzať od nich urýchlene podporila právne predpisy o minimálnej ochrane informátorov v EÚ a zaviedla finančnú pomoc pre cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku, ktorej účinnosť sa jasne preukázala v škandáloch LuxLeaks, Dieselgate a Panama papers;

65.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podvody v oblasti DPH, a najmä takzvané kolotočové podvody alebo podvody s neexistujúcimi obchodníkmi narúšajú hospodársku súťaž a pripravujú národné rozpočty o značné zdroje a zároveň poškodzujú rozpočet Únie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia nemá spoľahlivé údaje o tzv. kolotočových podvodoch s DPH; vyzýva preto Komisiu, aby začala koordinovať snahy členských štátov vytvoriť spoločný systém zberu štatistických údajov o kolotočových podvodoch s DPH; poukazuje na to, že tento systém by mohol vychádzať z postupov, ktoré už používajú niektoré členské štáty;

66.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala vytvorenie spoločného systému, ktorým sa umožní spresnenie odhadu veľkosti podvodu s DPH v rámci EÚ zostavením štatistiky podvodov s DPH v rámci EÚ, čo by jednotlivým členským štátom umožnilo vyhodnotiť ich výkonnosť v tejto súvislosti na základe presných a spoľahlivých ukazovateľov zníženia DPH vo vnútri EÚ a nárastu miery odhaľovania podvodov a súvisiaceho vymáhania daní; zastáva názor, že nové auditové postupy, ako je napríklad jednotný audit alebo spoločné audity, by sa mali ďalej rozšíriť, aby zahŕňali cezhraničné operácie;

67.  poukazuje na význam plnenia nových stratégií a účinnejšieho využívania existujúcich štruktúr Únie na posilnenie boja proti podvodom v oblasti DPH; zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia transparentnosť, ktorá umožní riadnu kontrolu a prijatie štruktúrovanejšieho a „rizikovo orientovaného“ prístupu má kľúčový význam pre odhaľovanie a prevenciu podvodov a korupcie;

68.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že administratívna spolupráca medzi členskými štátmi v boji proti podvodom v oblasti DPH stále nie je efektívna, pokiaľ ide o riešenie daňových únikov a podvodných mechanizmov v rámci EÚ, či riadenie cezhraničných transakcií alebo obchodovania; zdôrazňuje potrebu zjednodušeného, účinného a dostupného systému DPH, ktorý všetkým členským štátom umožní znížiť zaťaženie DPH a bojovať proti podvodom s DPH; žiada preto Komisiu, aby vykonala viac monitorovacích návštev členských štátov vybraných na základe rizík pri posudzovaní dohôd o administratívnej spolupráci; žiada ďalej Komisiu, aby sa v rámci svojho hodnotenia administratívnych opatrení sústredila na odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia výmene informácií medzi administratívnymi, justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby členským štátom odporučila zaviesť spoločnú analýza rizík vrátane analýzy sociálnych sietí s cieľom zabezpečiť, aby informácie vymieňané prostredníctvom siete Eurofisc boli cielené na podvody; vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie a zlepšili systém, ktorý sa v súčasnosti používa na výmenu informácií;

69.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť Eurofisc s cieľom urýchliť výmenu informácií; poukazuje na to, že stále pretrvávajú problémy, pokiaľ ide o presnosť, úplnosť a včasnosť informácií; považuje za nevyhnutné združiť opatrenia a koordinovať stratégie daňových, justičných a policajných orgánov členských štátov a európskych orgánov ako Europol, Eurojust a OLAF, ktoré sa zaoberajú bojom proti podvodom, organizovanej trestnej činnosti a praniu špinavých peňazí; nabáda všetky zainteresované strany, aby ďalej zvážili jednoduché a zrozumiteľné modely výmeny informácií v reálnom čase s cieľom umožniť rýchle reakcie alebo zmierňujúce opatrenia na boj proti existujúcim alebo novo vznikajúcim podvodným mechanizmom;

70.  považuje za veľmi dôležité, aby sa všetky členské štáty zapojili do siete Eurofisc v jednotlivých oblastiach činnosti, aby sa tým umožnilo prijatie účinných opatrení na boj proti podvodom v oblasti DPH;

71.  žiada Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré umožnia účinné krížové kontroly údajov colných a daňových orgánov, a aby zamerala svoje monitorovanie členských štátov na opatrenia naznačujúce zlepšenie včasnosti ich odpovedí na žiadosti o informácie a spoľahlivosť systému výmeny informácií o DPH (VIES);

72.  vyzýva Komisiu, aby podporila tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby zaviedli dvojstupňové identifikačné číslo DPH (a číslo pridelené obchodníkom, ktorí sa chcú zúčastňovať na obchode vnútri Spoločenstva, ktoré sa odlišuje od vnútroštátneho DIČ) a vykonávali kontroly ustanovených podľa článku 22 nariadenia č. 904/2010 pri súčasnom poskytovaní bezplatného poradenstva podnikateľom;

73.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby elektronické systémy colného konania členských štátov umožňovali a vykonávali automatické overovanie identifikačných čísel DPH;

74.  naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla zmenu smernice o DPH s cieľom dosiahnuť hlbšiu harmonizáciu požiadaviek členských štátov na podávanie správ o DPH, pokiaľ ide o dodávky tovaru a poskytovanie služieb v rámci EÚ;

75.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie týkajúci sa spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v prípadoch cezhraničného obchodu Rada neprijala; poukazuje na to, že sa tým oslabuje odstrašujúci účinok na obchodovanie s podvodnými obchodníkmi; domnieva sa,, že uplatňovanie smernice o DPH, čo sa týka obdobia na podávanie súhrnných výkazov, nie je jednotné vo všetkých členských štátoch, čím sa zvyšuje administratívne zaťaženie obchodníkov pôsobiacich vo viac ako jednom členskom štáte; preto naliehavo vyzýva Radu, aby schválila návrh Komisie o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti;

76.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby aktívnejšie vystupovali na medzinárodnej úrovni a posilnili spoluprácu s tretími krajinami a presadzovali efektívny výber DPH, čím sa zavedú normy a stratégie spolupráce založené predovšetkým na zásadách transparentnosti, dobrej správy a výmeny informácií; nabáda členské štáty k vzájomnej výmene informácií prijatých od tretích krajín s cieľom uľahčiť presadzovanie výberu DPH, najmä v elektronickom obchode;

77.  naliehavo vyzýva Radu, aby zahrnula DPH do rozsahu pôsobnosti smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov EÚ), aby sa čo najskôr dosiahla dohoda v tejto veci;

78.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v preskúmavaní príjmov zločineckých organizácií získaných podvodmi v oblasti DPH, a aby predložila komplexnú, spoločnú, multidisciplinárnu stratégiu na boj proti obchodným modelom zločineckých organizácií založených na podvodoch v oblasti DPH, a to aj prostredníctvom spoločných vyšetrovacích tímov, ak je to potrebné;

79.  považuje za absolútne rozhodujúce zabezpečiť, aby bola zriadená jednotná, silná a nezávislá Európska prokuratúra, ktorá by bola schopná vyšetrovať, stíhať a postaviť pred súd páchateľov trestných činov, ktorými boli poškodené finančné záujmy Únie, vrátane podvodov v oblasti DPH, ako sa vymedzuje vo vyššie uvedenej smernici o ochrane finančných záujmov EÚ, a nazdáva sa, že akékoľvek menej dôsledné riešenie by pre rozpočet Únie znamenalo náklady; zdôrazňuje navyše potrebu zaručiť, aby rozdelenie právomocí medzi EPPO a vyšetrovacie orgány členských štátov neviedlo k trestným činom s výrazným dosahom na rozpočet Únie, ktoré nebudú spadať do právomoci EPPO;

80.  vyzýva členské štáty, aby zverejnili odhady strát v dôsledku podvodov s DPH v rámci EÚ, riešili slabé miesta systému Eurofisc a aby lepšie koordinovali svoje politiky pre prenášanie daňovej povinnosti týkajúcej sa DPH v súvislosti s tovarom a službami;

81.  považuje za kľúčové, aby členské štáty využívali viacúrovňové kontroly – koordinované kontroly dvoma alebo viacerými štátmi zamerané na daňové povinnosti jedného alebo viacerých súvisiacich daňovníkov – ako užitočný nástroj na boj proti podvodom v oblasti DPH;

82.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1)

COM(2016)0148.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0436.

(3)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0234.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0173.

(5)

Finančná správa Európskej komisie za rok 2014.

(6)

http://ec.europa.eu/taxation_customs/sites/taxation/files/resources/documents/common/publications/studies/ey_study_destination_principle.pdf

(7)

COM(2016)0148.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Od roku 1993 je súčasný systém dane z pridanej hodnoty v Európskej únii koncipovaný ako prechodný režim. Z neho vyplýva, že „zdaňovanie obchodu medzi členskými štátmi“ bude nahradené definitívnym systémom založeným na zásade, že dodanie tovaru a poskytovanie služieb musí byť zdaňované v členskom štáte pôvodu. Rada má prijať príslušné smernice na doplnenie spoločného systému dane z pridanej hodnoty, a „najmä na postupné obmedzenie alebo zrušenie výnimiek z tohto systému“. Komisia je povinná predložiť Európskemu parlamentu a Rade každé štyri roky správu o fungovaní spoločného systému dane z pridanej hodnoty v členských štátoch, a najmä o fungovaní prechodného režimu.

Oznámenie Komisie zo 7. apríla 2016 o akčnom pláne v oblasti DPH s uvedením, že nastal čas na reformu, označuje koniec dlhého oneskorenia na ceste k jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH.

Daň z pridanej hodnoty je v EÚ významným a rastúcim zdrojom s objemom takmer jeden bilión EUR v roku 2014. Predstavuje približne 7 % hrubého domáceho produktu Únie a je súčasťou vlastných zdrojov EÚ. Súčasný systém dane z pridanej hodnoty bol od začiatku málo odolný proti podvodom. Napriek mnohým iniciatívam sa dosiaľ nepodarilo zamedziť podvodom. Komisia odhaduje, že podvod je zodpovedný za celkový výpadok príjmov z DPH vo výške približne 170 miliárd EUR ročne, z ktorých sa najmenej 50 miliárd EUR stráca v dôsledku cezhraničných podvodov.

Konkrétnou prekážkou reformy systému dane z pridanej hodnoty je požadovaná jednomyseľnosť členských štátov. Členské štáty, ktoré naďalej obhajujú svoje súčasné východiskové systémy a súčasne nedostatočne vnímajú svoje povinnosti a vykonávanie kontrol v oblasti boja proti podvodom, doteraz odďaľovali a blokovali zásadné reformy.

Komplexnú správu o prípadných návrhoch na reformu systému DPH pripravila medzinárodne uznávaná poradenská spoločnosť: uvádza sa v nej celkovo päť možností. Dvoma týmito možnosťami by sa z krátkodobého hľadiska dalo dosiahnuť citeľné zníženie cezhraničných podvodov v oblasti dane z pridanej hodnoty. K dispozícii je aj správa Dvora audítorov, v ktorej sa kriticky hodnotia súčasné výnimky a navrhuje sa povoliť nulové daňové sadzby len pre potraviny a inak do veľkej miery zjednotiť minimálne daňové sadzby. V prvých mesiacoch roku 2016 nejestvovala minimálna sadzba DPH vo výške 15 % z toho dôvodu, že Komisia sa oneskorila s predložením návrhu na predĺženie jeho platnosti.

Vo svojom akčnom pláne Komisia oznamuje, že predloží legislatívny návrh týkajúci sa definitívneho systému dane z pridanej hodnoty, podľa ktorého by sa systém dane z pridanej hodnoty zakladal na zásade zdaňovania v krajine určenia tovaru a služieb. Komisia sa tým definitívne odkláňa od pôvodne požadovanej zásady krajiny pôvodu, ktorá zrejme nebola presaditeľná pre rôzne problémy a narušenia hospodárskej súťaže. Konkrétne to znamená, že daňový predpis, podľa ktorého dodávateľ tovaru inkasuje daň z pridanej hodnoty od svojho zákazníka, sa rozširuje na cezhraničné transakcie, čím sa má významne znížiť možnosť podvodov s daňou z pridanej hodnoty.

Komisia vo svojom oznámení uvádza: „Je potrebné predovšetkým politické vedenie, aby sa riešili hlboko zakorenené prekážky, ktoré bránili pokroku v minulosti, a aby sa konečne dosiahli reformy potrebné na boj proti podvodom, zníženie administratívnej záťaže a zníženie regulačných nákladov, a tak zlepšenie podmienok na podnikanie v Európe“. Okrem toho je vzhľadom na zložitosť systému údajne pre členské štáty zložité zabezpečiť dodržiavanie pravidiel.

Komisia zastáva názor, že hospodárske subjekty z EÚ majú konkurenčnú nevýhodu v porovnaní s dodávateľmi z tretích krajín, ktorí môžu v rámci oslobodenia od dane pri dovoze malých zásielok tovaru dodávať tovar spotrebiteľom v EÚ bez dane z pridanej hodnoty. Komisia preto oznámila návrh na modernizáciu dane z pridanej hodnoty pre cezhraničné transakcie v elektronickom obchode. Tento návrh sa sústreďuje na zavedenej mechanizmu jednotného daňového miesta pre online predaj hmotného tovaru konečným spotrebiteľom, zavedenie jednotného celoeurópskeho zjednodušenia, ktoré pomôže malým začínajúcim podnikom v elektronickom obchode, a zrušenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty pri dovoze malých zásielok dodávateľmi z tretích krajín.

Na dosiahnutie tohto cieľa Komisia navrhuje zlepšenie spolupráce v rámci EÚ a s tretími krajinami, rovnako ako to požadoval aj Dvor audítorov, pretože nástroje spolupráce správnych orgánov neboli doteraz dostatočne využité. Sieť Eurofisc je údajne nedostatočná a nemá dostatočné kapacity. Navrhované opatrenia zahŕňajú spoluprácu medzi daňovými správami a colnými orgánmi EÚ 28 a dobrovoľné dohody medzi podnikmi a daňovými správami.

Súčasťou pracovného programu Komisie sú aj dočasné výnimky pre členské štáty zamerané na boj proti podvodom vnútroštátneho a štrukturálneho charakteru. Niektoré členské štáty, ktoré sú viac postihnuté podvodmi s daňou s pridanej hodnoty, preto už dlhšie požadujú, aby sa dočasne uplatňoval postup prenesenia daňovej povinnosti, ktorým by bolo možné odchýliť sa od všeobecných zásad smernice o dani z pridanej hodnoty.

Na ceste k modernizovanému prístupu k stanovovaniu sadzieb dane z pridanej hodnoty Komisia zdôrazňuje, že smernica o dani z pridanej hodnoty už dnes obsahuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa slobody členských štátov pri stanovovaní sadzieb dane z pridanej hodnoty a že tieto predpisy by mali najmä zaručovať „neutralitu, jednoduchosť a funkčnosť systému dane z pridanej hodnoty“. Vnútroštátni zákonodarcovia rozhodujú nezávisle o svojich štandardizovaných sadzbách dane z pridanej hodnoty pre všetky zdaniteľné dodávky tovarov alebo poskytovanie služieb a spoločne o uplatniteľnej minimálnej daňovej sadzbe. Umožňujú dve znížené sadzby, stanovené na 5 % alebo viac, na určitý tovar a služby uvedené v smernici o DPH. Výnimočné ustanovenia o odkladných lehotách, ktorých vznik siaha do obdobia zavedenia systému alebo rokov, v ktorých členské štáty pristúpili k Únii, a miery povoľovania v niektorých prípadoch na úrovni výrazne nižšej ako 5 % sú 23 rokov po začatí uplatňovania smernice o DPH zastarané.

Komisia poznamenáva, že vzhľadom na dlhé časové intervaly pri prijímaní zmien v právnych predpisoch EÚ členské štáty v minulosti často porušovali pravidlá, a že začala viac než 40 konaní o porušení povinnosti proti viac ako dvom tretinám členských štátov za porušenie smernice. Preto sa navrhuje reforma, ktorá členským štátom poskytne viac voľnosti, aby sa EÚ vyhla zbytočným sporom. Otázkou, či je to v rozpore so zásadou neutrality systému dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k hospodárskej súťaži alebo či to môže viesť k nekalým daňovým praktikám, sa Komisia nezaoberala.

Daň z pridanej hodnoty je spotrebná daň, ktorú znáša konečný spotrebiteľ. Preto je jedným z kľúčových prvkov dane z pridanej hodnoty zásada neutrality, podľa ktorej by hospodárske subjekty podľa možnosti nemali niesť bremeno dane z pridanej hodnoty a v zásade by sa mali zdaňovať všetky obchodné transakcie a výnimky by mali byť povolené iba v zúženom rámci.

Pre všetky reformné plány týkajúce sa dane z pridanej hodnoty sú potrebné komplexné, kvalitatívne spoľahlivé hodnotenia vplyvu za účasti vedeckých odborníkov, daňových správ a hospodárskych podnikov z EÚ, aby už počas rokovaní, ale aj vo fáze vykonávania na vnútroštátnej úrovni, mohli hospodárske subjekty výrazne znížiť svoje administratívne zaťaženie.

Záver

Navrhované iniciatívy a harmonogram nie sú v žiadnom prípade rozhodujúcim prelomom. Namiesto komplexnej reformy prechodného systému zavedeného už pred vyše 20 rokmi sa Komisia uspokojila s návrhmi na posilnenie spolupráce, úsilím o väčšiu vzájomnú dôveru medzi daňovými správami, „stanovovaním agendy“ a ďalším vyhodnocovaním.

Trvalým systémom dane z pridanej hodnoty by mohlo byť plošné rozšírenie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v celej Európe na všetky transakcie medzi hospodárskymi subjektmi. Podľa tohto modelu sa celý systém výberu dane na vstupe a jej spätnej náhrady na výstupe stáva zbytočným. Ak nedochádza k prevodu finančných prostriedkov, nejestvuje potenciál na podvody. Narušenia hospodárskej súťaže by sa výrazne obmedzili.

Okrem toho sa hospodárske subjekty výrazne odbremenili od povinností financovania a administratívy. Značne by sa zjednodušila fakturácia. Hospodárske subjekty by už nemuseli vopred „financovať“ daň na vstupe. Obmedzili by sa konkurenčné nevýhody voči veľkým hospodárskym subjektom, ktoré by náhradu dani na výstupe mohli využívať ako nástroj financovania. Okrem toho by sa mohlo zamedziť mnohým výpadkom dani z obratu, ktoré vznikajú v dôsledku konkurzných konaní.

Plošným mechanizmom prenesenia daňovej povinnosti by sa okrem toho dosiahlo zjednodušenie a harmonizácia, pretože súčasný systém koexistencie obvyklého zdanenia, zdanenia na základe skutočného obratu a mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti by sa značne obmedzil. Zjednodušila by sa aj otázka cezhraničného obchodu s odlišnými predpokladmi na zjednodušovanie pravidiel a registračnými požiadavkami.

Nezrozumiteľný je rezervovaný postoj Komisie voči plošnému uplatneniu tohto mechanizmu. Ukázal sa už ako veľmi úspešný v odvetviach niektorých členských štátov, ktoré sú osobitne náchylné na podvody. V tejto súvislosti neexistujú žiadne dôkazy o nefunkčnosti tohto systému vo väčšom rozsahu.


STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (6.7.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k téme Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH

(2016/2033(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Nedzhmi Ali

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže boj proti podvodom je jedným z hlavných problémov daňovej povahy, ktorým čelia členské štáty;

(B.  keďže podvody s DPH predstavujú veľmi škodlivú prax, ktorá odčerpáva významnú časť rozpočtových príjmov členských štátov, čo narúša ich snahy o konsolidáciu verejných financií;

C.  keďže cezhraničné podvody s DPH spôsobujú členským štátom a európskym daňovníkom náklady vo výške takmer 50 miliárd EUR ročne;

D.  keďže typológia podvodov s DPH je rôznorodá, vyvíja sa a týka sa mnohých hospodárskych odvetví, a teda vyžaduje si okamžité prispôsobenie príslušných právnych predpisov s cieľom priblížiť sa k udržateľnému a jednoduchému daňovému systému DPH, ktorý umožní predchádzať javu podvodov a možným stratám daňových príjmov;

E.  keďže najobľúbenejším spôsobom podvodov s DPH sú tzv. kolotočové podvody; keďže pri tomto druhu podvodov, ktoré sa objavujú veľmi často v obchode s elektronickými súčiastkami, mobilnými telefónmi a textilom, sa tovar posúva medzi viacerými spoločnosťami v rôznych členských štátoch a využíva sa pritom to, že na ponuku tovaru v rámci EÚ sa nevyberá daň;

F.  keďže je naliehavo potrebné vyvinúť úsilie o posilnenú a nepretržitú spoluprácu medzi členskými štátmi, aby sa vytvorili komplexné a integrované stratégie boja proti podvodom, najmä vzhľadom na súčasné rozpočtové obmedzenia EÚ a nárast elektronického obchodu a obchodu cez internet, ktorý oslabil územnú kontrolu nad výberom DPH;

G.  keďže ochrana finančných záujmov EÚ je kľúčovým prvkom politického programu EÚ, ktorý má posilniť a zvýšiť dôveru jej občanov;

1.  víta nový akčný plán v oblasti DPH ako už dlho potrebnú kľúčovú iniciatívu na posilnenie a prispenie k vykonávaniu politickej priority „Hlbší a spravodlivejší vnútorný trh“ prostredníctvom stratégie EÚ pre jednotný digitálny trh a jednotný priestor EÚ pre DPH; zdôrazňuje, že boj proti výpadku DPH a daňovým podvodom by mal byť naliehavou prioritou pre EÚ a členské štáty; prízvukuje potrebu prehĺbenejšieho a spravodlivejšieho jednotného trhu v záujme lepšej podpory daňovej spravodlivosti, udržateľnejšej spotreby, zamestnanosti, rastu, investícií a konkurencieschopnosti; domnieva sa, že nový akčný plán by mal podliehať komplexnému posúdeniu vplyvu;

2.  víta návrh oznámenia Komisie s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020: urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy;

3.  konštatuje, že nový akčný plán zahŕňa ďalšie kroky smerom k účinnejšiemu definitívneho režimu odolnému proti podvodom, ktorý bude priateľskejší k podnikom vo veku digitálneho hospodárstva a elektronického obchodu;

4.  pripomína Komisii, že DPH je regresívnou daňou a má najvýraznejší vplyv na skupiny s najnižším príjmom; preto pripomína Komisii aj členským štátom, že túto by mali skutočnosť zohľadniť pri stanovovaní sadzieb na tovar, ktorý nízkopríjmové skupiny najviac používajú;

5.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na posilnenie účinnosti daňových systémov týkajúcich sa DPH a o zabezpečenie lepšieho dodržiavania pravidiel DPH; víta uplatňovanie tzv. krajiny určenia tovaru(t. zn. krajiny, v ktorej sa tovar a služby spotrebúvajú) ako základnej zásady konečného systému DPH EÚ, ktorý by mohol viesť k zníženiu cezhraničných podvodov s DPH v odhadovanej výške 40 miliárd EUR ročne; vyzýva Komisiu, aby zmenila smernicu o DPH tak, aby dovozca mohol byť spoločne a nerozdielne zodpovedný za únik DPH v členskom štáte určenia;

6.  podporuje návrh Komisie, podľa ktorého by DPH za cezhraničný predaj (tovaru alebo služieb) vyberali daňové orgány krajiny pôvodu, podľa sadzby platnej v krajine spotreby, a toto DPH by sa prevádzalo do krajiny, kde sa tovar alebo služby skutočne spotrebúvajú;

7.  konštatuje, že súčasný systém DPH je naďalej rozdrobený a vytvára značnú administratívnu záťaž, najmä pre MSP a internetové spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby navrhla zmeny smernice o DPH s cieľom umožniť technologicky neutrálne uplatňovanie pravidiel DPH, ktoré zabezpečia, aby sa k fyzickej a digitálnej verzii daného výrobku pristupovalo rovnakým spôsobom; vyzýva Komisiu, aby minimalizovala zbytočnú administratívnu záťaž, najmä pre MSP; podporuje návrh Komisie zaviesť prah oslobodený od DPH s cieľom pomôcť začínajúcim podnikom a mikropodnikom;

8.  zdôrazňuje význam predloženia legislatívneho návrhu na rozšírenie jednotného elektronického postupu (na registráciu a platby DPH pre cezhraničné podniky) na predaj fyzického tovaru spotrebiteľom online s cieľom znížiť administratívnu záťaž, ktorá je jednou z hlavných prekážok, ktorej čelia podnikateľské subjekty pôsobiace cezhranične;

9.  vyzýva Komisiu, aby riešila otázku administratívnej záťaže pre podniky vyplývajúcej z neuceleného režimu DPH tým, že predloží legislatívny návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti súčasného minimálneho režimu jedného kontaktného miesta zahŕňajúceho hmotný tovar predávaný online, čo by znamenalo, že podniky by mohli podať jediné priznanie a vykonať jedinú platbu DPH vo vlastnom členskom štáte;

10.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje vnútroštátne daňové systémy a urobili ich súdržnejšie a spoľahlivejšie, aby sa tak uľahčil súlad, predchádzalo daňovým podvodom a únikom a aby sa postihovali a zvýšila efektívnosť vyberania DPH;

11.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že cieľ zjednodušenia systému zodpovednosti za DPH ako vlastného zdroja nebol úplne dosiahnutý; pripomína potrebu ďalšieho zjednodušenia systému riadenia týkajúceho sa vlastných zdrojov s cieľom znížiť možnosť pochybenia a podvodov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nový akčný plán nevenuje pozornosť preskúmaniu vplyvu na vlastný zdroj založený na DPH;

12.  berie na vedomie, že v júli 2013 sa prijala smernica o voliteľnom a dočasnom uplatňovaní mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod(1), a smernica o mechanizme rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH(2), čo pomohlo ďalej formovať a posilňovať systém v oblasti boja proti podvodom s DPH;

13.  vyzýva členské štáty, aby lepším spôsobom koordinovali svoje politiky týkajúce sa mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti s cieľom vytvoriť povinnú výmenu presných a zrozumiteľných informácií; vyzýva Komisiu, aby ďalej skúmala a lepšie posúdila možnosti, ako rozšíriť uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti týkajúcej sa DPH na dodávky tovaru medzi podnikmi, ako sa už uplaťňuje v prípade digitálnych produktov a služieb, aby sa zabránilo tomu, aby podvody s DPH vznikali v nových formách nahrádzajúcich kolotočové podvody a aby sa zabránilo zvýšeniu administratívnej záťaže pre MSP;

14.  poukazuje na to, že výpadky z príjmov DPH členských štátov a odhadované straty na výbere DPH v rámci Únie dosiahli v roku 2015 odhadovanú úroveň 170 miliárd EUR a zdôrazňuje, že v 13 z 26 členských štátoch kontrolovaných v roku 2014 priemerná odhadovaná strata na DPH presiahla 15,2 %; vyzýva Komisiu, aby plne využila svoje výkonné právomoci na kontrolu i pomoc členským štátom; poukazuje na to, že účinné opatrenia na zníženie výpadkov z príjmov DPH si vyžadujú koordinovaný a multidisciplinárny prístup, pretože tieto výpadky sú spôsobené nielen podvodmi, ale aj kombináciou faktorov, medzi nimi ide o vyhlásenie konkurzu a platobnej neschopnosti, štatistické chyby, oneskorené platby, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; opakuje svoju výzvu Komisii, aby s cieľom lepšie vyšetrovať podvody a odrádzať od nich urýchlene podporila právne predpisy o minimálnej ochrane informátorov v EÚ a zaviedla finančnú pomoc pre cezhraničnú investigatívnu žurnalistiku, ktorej účinnosť sa jasne preukázala v škandáloch LuxLeaks, Dieselgate a Panama papers;

15.  domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zhodnoteniu stratégie na odstránenie výpadkov z príjmov DPH v kontexte európskeho semestra ako nástroja, ktorý majú k dispozícii členské štáty, aby mohli určiť príčiny týchto výpadkov, segmenty hospodárstva, ktoré sú náchylné na podvod, makroekonomické účinky a zodpovedajúci vplyv na vlastné zdroje EÚ;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podvody v oblasti DPH, a najmä takzvané kolotočové podvody alebo podvody s neexistujúcimi obchodníkmi narúšajú hospodársku súťaž a pripravujú národné rozpočty o značné zdroje a zároveň poškodzujú rozpočet Únie; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia nemá spoľahlivé údaje o tzv. kolotočových podvodoch s DPH; vyzýva preto Komisiu, aby začala koordinovať snahy členských štátov vytvoriť spoločný systém zberu štatistických údajov o kolotočových podvodoch s DPH; poukazuje na to, že tento systém by mohol vychádzať z postupov, ktoré už používajú niektoré členské štáty;

17.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala vytvorenie spoločného systému, ktorým sa umožní spresnenie odhadu veľkosti podvodu s DPH v rámci EÚ zostavením štatistiky podvodov s DPH v rámci EÚ, čo by jednotlivým členským štátom umožnilo vyhodnotiť ich výkonnosť v tejto súvislosti na základe presných a spoľahlivých ukazovateľov zníženia DPH vo vnútri EÚ a nárastu miery odhaľovania podvodov a súvisiaceho vymáhania daní; zastáva názor, že nové auditové postupy, ako je napríklad jednotný audit alebo spoločné audity, by sa mali ďalej rozšíriť, aby zahŕňali cezhraničné operácie;

18.  poukazuje na význam plnenia nových stratégií a účinnejšieho využívania existujúcich štruktúr Únie na posilnenie boja proti podvodom v oblasti DPH; zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia transparentnosť, ktorá umožní riadnu kontrolu a prijatie štruktúrovanejšieho a „rizikovo orientovaného“ prístupu má kľúčový význam pre odhaľovanie a prevenciu podvodov a korupcie;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že administratívna spolupráca medzi členskými štátmi v boji proti podvodom v oblasti DPH stále nie je efektívna, pokiaľ ide o riešenie daňových únikov a podvodných mechanizmov v rámci EÚ, či riadenie cezhraničných transakcií alebo obchodovania; zdôrazňuje potrebu zjednodušeného, účinného a dostupného systému DPH, ktorý všetkým členským štátom umožní znížiť zaťaženie DPH a bojovať proti podvodom s DPH; žiada preto Komisiu, aby vykonala viac monitorovacích návštev členských štátov vybraných na základe rizík pri posudzovaní dohôd o administratívnej spolupráci; žiada ďalej Komisiu, aby sa v rámci svojho hodnotenia administratívnych opatrení sústredila na odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia výmene informácií medzi administratívnymi, justičnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ; okrem toho vyzýva Komisiu, aby členským štátom odporučila zaviesť spoločnú analýza rizík vrátane analýzy sociálnych sietí s cieľom zabezpečiť, aby informácie vymieňané prostredníctvom siete Eurofisc boli cielené na podvody; vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinné, primerané a odrádzajúce sankcie a zlepšili systém, ktorý sa v súčasnosti používa na výmenu informácií;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť Eurofisc s cieľom urýchliť výmenu informácií; poukazuje na to, že stále pretrvávajú problémy, pokiaľ ide o presnosť, úplnosť a včasnosť informácií; považuje za nevyhnutné združiť opatrenia a koordinovať stratégie daňových, justičných a policajných orgánov členských štátov a európskych orgánov ako Europol, Eurojust a OLAF, ktoré sa zaoberajú bojom proti podvodom, organizovanej trestnej činnosti a praniu špinavých peňazí; nabáda všetky zainteresované strany, aby ďalej zvážili jednoduché a zrozumiteľné modely výmeny informácií v reálnom čase s cieľom umožniť rýchle reakcie alebo zmierňujúce opatrenia na boj proti existujúcim alebo novo vznikajúcim podvodným mechanizmom;

21.  považuje za veľmi dôležité, aby sa všetky členské štáty zapojili do siete Eurofisc v jednotlivých oblastiach činnosti, aby sa tým umožnilo prijatie účinných opatrení na boj proti podvodom v oblasti DPH;

22.  žiada Komisiu, aby predložila návrhy, ktoré umožnia účinné krížové kontroly údajov colných a daňových orgánov, a aby zamerala svoje monitorovanie členských štátov na opatrenia naznačujúce zlepšenie včasnosti ich odpovedí na žiadosti o informácie a spoľahlivosť systému výmeny informácií o DPH (VIES);

23.  vyzýva Komisiu, aby podporila tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby zaviedli dvojstupňové identifikačné číslo DPH (a číslo pridelené obchodníkom, ktorí sa chcú zúčastňovať na obchode vnútri Spoločenstva, ktoré sa odlišuje od vnútroštátneho DIČ) a vykonávali kontroly podľa článku 22 nariadenia č. 904/2010 pri súčasnom poskytovaní bezplatného poradenstva podnikateľom;

24.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby elektronické systémy colného konania členských štátov umožňovali a vykonávali automatické overovanie identifikačných čísel DPH;

25.  naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla zmenu smernice o DPH s cieľom dosiahnuť hlbšiu harmonizáciu požiadaviek členských štátov na podávanie správ o DPH, pokiaľ ide o dodávky tovaru a poskytovanie služieb v rámci EÚ;

26.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh Komisie týkajúci sa spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti v prípadoch cezhraničného obchodu Rada neprijala; poukazuje na to, že sa tým oslabuje odstrašujúci účinok na obchodovanie s podvodnými obchodníkmi; domnieva sa,, že uplatňovanie smernice o DPH, čo sa týka obdobia na podávanie súhrnných výkazov, nie je jednotné vo všetkých členských štátoch, čím sa zvyšuje administratívne zaťaženie obchodníkov pôsobiacich vo viac ako jednom členskom štáte; preto naliehavo vyzýva Radu, aby schválila návrh Komisie o spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti;

27.  domnieva sa, že OLAF a Europol by mali mať prístup k systému VIES a údajom Eurofisc a že členské štáty by mali využívať spravodajské informácie poskytnuté týmito orgánmi s cieľom zvýšiť účinnosť vo svojom boji proti organizovanej trestnej činnosti pôsobiacej na nadnárodnej úrovni; zdôrazňuje, že úrad OLAF potrebuje jasné právomoci a nástroje na vyšetrovanie podvodov s DPH v EÚ;

28.  zdôrazňuje, že smernica o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov EÚ), ako aj nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry (nariadenie o Európskej prokuratúre) by doplnili a posilnili právny rámec a značne posilnili boj proti podvodom; pripomína svoj postoj k naliehavej potrebe prijať smernicu o ochrane finančných záujmov EÚ a nariadenie o Európskej prokuratúre, pričom najnebezpečnejšie prípady podvodov v oblasti DPH, napríklad podvody medzinárodných gangov, by spadali do ich pôsobnosti; zdôrazňuje, že vyňatie DPH z pôsobnosti týchto návrhov by bolo významným krokom späť, pretože na podvody s DPH sa vzťahuje súčasný právny rámec, konkrétne Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, ako nedávno pripomenul Súdny dvor v rozsudku ESD vo veci Taricco (C-105/14) z 8. septembra 2015;

29.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby aktívnejšie vystupovali na medzinárodnej úrovni a posilnili spoluprácu s tretími krajinami a presadzovali efektívny výber DPH, čím sa zavedú normy a stratégie spolupráce založené predovšetkým na zásadách transparentnosti, dobrej správy a výmeny informácií; nabáda členské štáty k vzájomnej výmene informácií prijatých od tretích krajín s cieľom uľahčiť presadzovanie výberu DPH, najmä v elektronickom obchode.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

4.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

19

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Louis Aliot, Inés Ayala Sender, Dennis de Jong, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Monica Macovei, Dan Nica, Georgi Pirinski, Claudia Schmidt, Igor Šoltes, Bart Staes, Michael Theurer, Marco Valli, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Iris Hoffmann, Cătălin Sorin Ivan, Marian-Jean Marinescu, Andrey Novakov, Julia Pitera, Patricija Šulin

(1)

Smernica Rady 2013/43/EÚ z 22. júla 2013, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s dodaním určitého tovaru a poskytovaním určitých služieb, ktoré sú náchylné na podvod.

(2)

Smernica Rady 2013/42/EÚ z 22. júla 2013, ktorou sa mení smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o mechanizmus rýchlej reakcie proti podvodom v oblasti DPH.


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (8.7.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k téme Smerom k definitívnemu systému DPH a boj proti podvodom s DPH

(2016/2033(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Juan Fernando López Aguilar

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na návrh smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) (COM(2013)0535),

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a na stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0055/2015),

A.  keďže ochrana finančných záujmov EÚ je kľúčovým prvkom politickej agendy Únie a členských štátov v snahe o upevnenie a posilnenie dôvery občanov a zabezpečenie náležitého využívania ich peňazí;

B.  keďže podvody v oblasti DPH majú za následok stratu príjmov členských štátov, čo zároveň pre EÚ vytvára skreslené fiškálne prostredie, ktoré je obzvlášť škodlivé pre malé a stredné podniky a v rámci neho zločinecké organizácie využívajú existujúce legislatívne medzery medzi členskými štátmi a ich príslušnými orgánmi dohľadu;

C.  keďže podľa odhadov Europolu členské štáty strácajú 40 – 60 miliárd EUR svojho ročného príjmu z DPH v dôsledku pôsobenia skupín organizovaného zločinu, pričom 2 % týchto skupín sú zodpovedné za 80 % podvodov s neexistujúcimi obchodníkmi v rámci Spoločenstva (tzv. kolotočové podvody);

D.  keďže Európsky dvor audítorov dospel vo svojej osobitnej správe č. 24/2015 k záveru, že podvody v oblasti DPH sú v prevažnej miere klasifikované ako trestná činnosť, ktorú treba zastaviť;

E.  keďže vo veci „Taricco a iní“ (C-105/14) Súdny dvor EÚ uviedol, že koncepcia „podvodu“, ako sa vymedzuje v článku 1 Dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, sa vzťahuje aj na príjmy odvodené od DPH;

1.  naliehavo vyzýva Radu, aby zahrnula DPH do rozsahu pôsobnosti smernice o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (smernica o ochrane finančných záujmov EÚ), aby sa čo najskôr dosiahla dohoda v tejto veci;

2.  považuje za dôležité, aby si členské štáty vymieňali informácie a koordinovali stratégie v záujme odstránenia nedostatkov v účinnom boji proti podvodom v oblasti DPH; domnieva sa, že vytvorením vnútroštátnych nástrojov analýzy rizika by sa mohla zlepšiť účinnosť tejto výmeny informácií; ďalej sa domnieva, že sú potrebné ďalšie kroky na zosúladenie národných stratégií so stratégiami európskych agentúr a orgánov, ako sú Europol, Eurojust a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), a že treba zvážiť odstránenie právnych prekážok brániacich výmene informácií;

3.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v preskúmavaní príjmov zločineckých organizácií získaných podvodmi v oblasti DPH, a aby predložila komplexnú, spoločnú, multidisciplinárnu stratégiu na boj proti obchodným modelom zločineckých organizácií založených na podvodoch v oblasti DPH, a to aj prostredníctvom spoločných vyšetrovacích tímov, ak je to potrebné;

4.  vyzýva členské štáty, aby prijali všetky primerané legislatívne a administratívne opatrenia na zabezpečenie vysledovateľnosti finančných tokov a transparentnosti bankových inštitúcií s cieľom predchádzať opätovnému investovaniu príjmov z podvodov v oblasti DPH;

5.  považuje za absolútne rozhodujúce zabezpečiť, aby bola zriadená jednotná, silná a nezávislá Európska prokuratúra, ktorá by bola schopná vyšetrovať, stíhať a postaviť pred súd páchateľov trestných činov, ktorými boli poškodené finančné záujmy Únie, vrátane podvodov v oblasti DPH, ako sa vymedzuje vo vyššie uvedenej smernici o ochrane finančných záujmov EÚ, a nazdáva sa, že akékoľvek menej dôsledné riešenie by pre rozpočet Únie znamenalo náklady. zdôrazňuje navyše potrebu zaručiť, aby rozdelenie právomocí medzi EPPO a vyšetrovacie orgány členských štátov neviedlo k trestným činom s výrazným dosahom na rozpočet Únie, ktoré nebudú spadať do právomoci EPPO;

6.  vyzýva členské štáty, aby zverejnili odhady strát v dôsledku podvodov s DPH v rámci EÚ, riešili slabé miesta systému Eurofisc a aby lepšie koordinovali svoje politiky pre prenášanie daňovej povinnosti týkajúcej sa DPH v súvislosti s tovarom a službami;

7.  považuje za kľúčové, aby členské štáty využívali viacúrovňové kontroly – koordinované kontroly dvoma alebo viacerými štátmi zamerané na daňové povinnosti jedného alebo viacerých súvisiacich daňovníkov – ako užitočný nástroj na boj proti podvodom v oblasti DPH;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

27.6.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

42

3

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Heinz K. Becker, Michał Boni, Caterina Chinnici, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Monika Flašíková Beňová, Lorenzo Fontana, Mariya Gabriel, Kinga Gál, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Filiz Hyusmenova, Iliana Iotova, Eva Joly, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Barbara Kudrycka, Marju Lauristin, Barbara Matera, Roberta Metsola, Louis Michel, Claude Moraes, József Nagy, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Kristina Winberg

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Anna Maria Corazza Bildt, Dennis de Jong, Gérard Deprez, Anna Hedh, Petr Ježek, Petra Kammerevert, Jean Lambert, Gilles Lebreton, Andrejs Mamikins, Salvatore Domenico Pogliese, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Barbara Spinelli

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Georg Mayer

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0234.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

47

5

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Barbara Kappel, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Philippe Lamberts, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Michael Theurer, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Miguel Viegas, Beatrix von Storch, Jakob von Weizsäcker, Pablo Zalba Bidegain, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Alain Cadec, Ashley Fox, Sophia in ‘t Veld, Thomas Mann, Emmanuel Maurel, Siôn Simon, Joachim Starbatty, Tibor Szanyi, Romana Tomc

Právne oznámenie