Postup : 2016/2052(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0316/2016

Predkladané texty :

A8-0316/2016

Rozpravy :

PV 21/11/2016 - 15
CRE 21/11/2016 - 15

Hlasovanie :

PV 22/11/2016 - 5.8
CRE 22/11/2016 - 5.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0435

SPRÁVA     
PDF 574kWORD 82k
31.10.2016
PE 584.127v02-00 A8-0316/2016

o Európskej obrannej únii

(2016/2052(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Urmas Paet

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Európskej obrannej únii

(2016/2052(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 42 ods. 6 Zmluvy o Európskej únii o stálej štruktúrovanej spolupráci;

–  so zreteľom na článok 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii o spojenectve v oblasti obrany;

–  so zreteľom na Protokol (č. 1) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol (č. 2) ZFEÚ o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 18. decembra 2013 a z 25. – 26. júna 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(1);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2009 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v rokoch 2004 – 2008(3), v ktorom sa v odseku 89 uvádza, že „základné práva platia aj za bránami kasární a že sa v plnej miere vzťahujú aj na občanov v uniforme, a odporúča, aby členské štáty zabezpečili dodržiavanie základných práv aj v rámci ozbrojených síl“,

–  so zreteľom na závery medziparlamentných konferencií o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP) z 8. apríla 2016 v Haagu, zo 6. septembra 2015 v Luxemburgu, 6. marca 2015 v Rige, 7. novembra 2014 v Ríme, 4. apríla 2014 v Aténach, zo 6. septembra 2013 vo Vilniuse, z 25. marca 2013 v Dubline a 10. septembra 2012 v Pafose,

–  so zreteľom na nedávne vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ (Gymnich), ktoré sa uskutočnilo 2. septembra, opäť uviedla, že nadišla vhodná príležitosť na výrazný pokrok medzi členskými štátmi v oblasti obrany;

–  so zreteľom na dokument s názvom Shared Vision, Common Action: A Stronger Europe – A Global Strategy for the European Union’s Foreign and Security Policy (Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie), ktorý predložila PK/VP 28. júna 2016,

–  so zreteľom na správu PK/VP a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júla 2013 s názvom Smerom ku konkurencieschopnejšiemu a efektívnejšiemu odvetviu obrany a bezpečnosti (COM(2013)0542),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2014 s názvom Nové smerovanie oblasti európskej obrany,

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2015 o vykonávaní svojho oznámenia o obrane,

–  so zreteľom na hodnotenie smernice 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a smernice 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Európskej komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030) a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie talianskej ministerky obrany a ministra zahraničných vecí z 10. augusta 2016, v ktorom sa vyzýva na vytvorenie tzv. obranného schengenského priestoru,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie nemeckého a francúzskeho ministra zahraničných vecí z 28. júna 2016 s názvom Silná Európa v neistom svete (A strong Europe in an uncertain world),

–  so zreteľom na možné vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ,

–  so zreteľom na výsledky prieskumu Eurobarometer 85.1 z júna 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre ústavné veci (A8-0316/2016),

A.  keďže v posledných rokoch sa bezpečnostná situácia v Európe a jej okolí značne zhoršila a vytvorila náročné a bezprecedentné výzvy, ktorým žiadna krajina ani organizácia nedokáže čeliť sama; keďže Európa viac než kedykoľvek v minulosti čelí hrozbe terorizmu na svojom území, kým v severnej Afrike a na Blízkom východe je problém terorizmu a neustáleho násilia naďalej na vzostupe; keďže solidarita a odolnosť si vyžadujú, aby EÚ držala spolu a spoločne a systematicky konala, a to v súčinnosti s našimi spojencami a partnermi a tretími krajinami; keďže prevencia, výmena citlivých bezpečnostných informácií, ukončenie ozbrojených konfliktov, ukončenie rozsiahleho porušovania ľudských práv, šírenie demokracie a zásad právneho štátu, ako aj boj proti terorizmu sú prioritami EÚ a jej občanov a mali by byť sa uplatňovať v rámci EÚ a za jej hranicami, a to aj prostredníctvom zborov ženistov vytvoreného na riešenie niektorých veľmi praktických výziev súvisiacich s vplyvom zmeny klímy a prírodnými katastrofami v tretích krajinách; keďže Európa by v situáciách skutočného ohrozenia mala konať dôraznejšie a rýchlejšie;

B.  keďže terorizmus, hybridné hrozby, hospodárska nestálosť, kybernetická a energetická neistota, organizovaný zločin a zmena klímy predstavujú hlavné ohrozenie bezpečnosti každodenného, stále zložitejšieho a prepojenejšieho sveta, v ktorom by EÚ mala vyvinúť maximálne úsilie a nájsť prostriedky na zaručenie bezpečnosti a zaistenie prosperity a demokracie; keďže súčasná finančná a bezpečnostná situácia si vyžaduje, aby európske ozbrojené sily užšie spolupracovali a aby vojenský personál spolu viac a lepšie cvičil a spolupracoval; keďže podľa prieskumu Eurobarometer 85.1, ktorý bol zverejnený v júni 2016, by približne dve tretiny občanov EÚ chceli, aby sa EÚ viac zapájala do záležitostí bezpečnostnej a obrannej politiky; keďže hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou sú čoraz rozmazanejšie; keďže osobitnú pozornosť treba venovať predchádzaniu konfliktom, riešeniu základných príčin nestability a zaisteniu bezpečnosti ľudí; keďže zmena klímy je najväčšou hrozbou pre svetovú bezpečnosť, mier a stabilitu, ktorá zosilňuje ohrozenie tradičnej bezpečnosti okrem iného zužovaním prístupu k pitnej vode a potravinám pre obyvateľstvo v nestabilných a rozvojových krajinách, čo vedie k ekonomickému a sociálnemu napätiu, núti ľudí k migrácii alebo vytvára politické napätie a bezpečnostné riziká;

C.  keďže VP/PK uviedla, že bezpečnosť Únie je jednou z piatich najdôležitejších priorít Globálnej stratégie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie;

D.  keďže podľa Lisabonskej zmluvy sa od členských štátov vyžaduje, aby sprístupnili primerané kapacity na civilné a vojenské misie a operácie SBOP; keďže budovanie kapacít v oblasti bezpečnosti a obrany zakotvené v zmluvách nie je ani zďaleka optimálne; keďže členské štáty sú oprávnené vybudovať európsku bezpečnostnú a obrannú úniu, ktorá by mala včas viesť k vytvoreniu európskych ozbrojených síl; keďže európske inštitúcie môžu tiež zohrať veľmi dôležitú úlohu pri zavádzaní politických iniciatív; keďže členské štáty dosiaľ nepreukázali vôľu budovať európsku bezpečnostnú a obrannú úniu a obávajú sa, že by sa stala hrozbou pre ich štátnu zvrchovanosť;

E.  keďže náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v oblasti obrany a bezpečnosti sa odhadujú na 26,4 miliardy EUR ročne(4), a to v dôsledku zdvojenia činností, nadmernej kapacity a prekážok obstarávania v oblasti obrany;

F.  keďže článok 42 Zmluvy o Európskej únii vyžaduje postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie v rámci SBOP, čo povedie k spoločnej obrane EÚ, keď o tom na základe hlasovania jednomyseľne rozhodne Európska rada; keďže v článku 42 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii sa členským štátom tiež odporúča prijať toto rozhodnutie v súlade s ich príslušnými ústavnými požiadavkami;

G.  keďže v článku 42 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje vytvorenie obranných inštitúcií, ako aj vymedzenie európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania; keďže článok takisto vyžaduje, aby úsilie EÚ bolo zlučiteľné s NATO, dopĺňalo ho a aby sa navzájom posilňovali; keďže spoločná obranná únia by mala posilniť schopnosť Európy presadzovať bezpečnosť na jej území aj za jej hranicami, ako aj posilniť partnerstvo s NATO a transatlantické vzťahy, a preto umožní silnejšie NATO, čím sa podporí ďalšia a účinnejšia teritoriálna, regionálna a celosvetová bezpečnosť a obrana; keďže v nedávnom spoločnom vyhlásení o strategickom partnerstve medzi EÚ a NATO zo samitu NATO vo Varšave v roku 2016, bola uznaná úloha NATO a podpora EÚ, ktorú môže zohrať pri dosahovaní spoločných cieľov; keďže európska obranná únia (EOÚ) by mala zabezpečiť zachovanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty OSN;

H.  keďže bojové skupiny EÚ, ktoré dosiahli úplnú operačnú spôsobilosť v roku 2007 a ktoré sú určené na použitie na vojenské úlohy humanitárneho, mierového a mierotvorného charakteru, neboli doteraz napriek príležitostiam a zvyšujúcim sa potrebám nasadené z dôvodu procedurálnych, finančných a politických prekážok; zdôrazňuje, že je to zmeškaná príležitosť v zmysle posilnenia úlohy EÚ ako významného globálneho aktéra v oblasti stability a mieru;

I.  keďže s výnimkou vytvorenia Európskej obrannej agentúry (EDA) nebol doteraz vytvorený, prijatý ani vykonaný žiadny iný chýbajúci prvok spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ; keďže je stále potrebné zmeniť organizáciu EDA tak, aby naplno rozvinula svoj potenciál a dokázala, že vytvára pridanú hodnotu, prispieva k tomu, aby bola SBOP ešte účinnejšia, a môže viesť k harmonizovaným procesom plánovania národnej obrany v tých oblastiach, ktoré sú dôležité pre vojenské operácie SBOP v súlade s Petersburskými úlohami opísanými v článku 43 ZEÚ; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zapojili do činnosti EDA a zaviazali sa k nej, aby dosiahli tento cieľ;

J.  keďže globálna stratégia EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky si vyžaduje, aby EÚ systematicky podporovala spoluprácu v oblasti obrany v rámci celého spektra spôsobilostí s cieľom reagovať na vonkajšie krízy, pomôcť budovať schopnosti našich partnerov, zaručiť bezpečnosť Európy a vytvoriť pevný európsky obranný priemysel, ktorý má zásadný význam pre strategickú nezávislosť rozhodovania a konania Únie; keďže všetky opatrenia musia byť pred ich zavedením schválené všetkými členmi Rady;

K.  keďže Európskej rady na svojom zasadnutí v júni 2015, ktoré bolo čiastočne zamerané na obranu, vyzvala na podporu väčšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce s cieľom zaistiť kľúčové spôsobilosti, a to podľa potreby aj prostredníctvom využívania finančných prostriedkov EÚ, a poznamenala, že vojenské spôsobilosti zostanú vo vlastníctve a prevádzke členských štátov;

L.  keďže Francúzsko sa 17. novembra 2015 odvolalo na článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ a následne požiadalo ostatné členské štáty o príspevky na pomoc a podporu na čisto bilaterálnom základe a tieto príspevky spravovalo;

M.  keďže biela kniha o bezpečnosti a obrane na úrovni EÚ by mala ďalej posilňovať SBOP a zvyšovať schopnosť EÚ pôsobiť v úlohe poskytovateľa bezpečnosti v súlade s Lisabonskou zmluvou, a mohla by predstavovať užitočnú reflexiu o budúcej a účinnejšej SBOP; keďže misie a operácie SBOP sa najčastejšie nachádzajú v regiónoch, ako sú Africký roh a Sahel, ktoré sú vážne zasiahnuté negatívnymi dôsledkami zmeny klímy, ako je sucho a degradácia pôdy;

N.  keďže holandské predsedníctvo Rady presadzovalo myšlienku bielej knihy EÚ; keďže krajiny Vyšehradskej štvorky privítali myšlienku pevnejšej integrácie európskej obrany; a keďže Nemecko v bielej knihe o nemeckej bezpečnostnej politike a budúcnosti Bundeswehru z roku 2016 vyzvalo na vytvorenie európskej bezpečnostnej a obrannej únie;

O.  keďže postupná integrácia v oblasti obrany je našou najlepšou možnosťou, ako urobiť viac za menej peňazí, a biela kniha by mohla priniesť jedinečnú príležitosť navrhnúť ďalšie kroky;

Európska obranná únia

1.  pripomína, že na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti Európy je potrebná jej politická vôľa a odhodlanie podporené rozsiahlym súborom významných politických nástrojov vrátane silnej a modernej vojenskej spôsobilosti; nabáda Európsku radu, aby viedla postupné formovanie spoločnej obrannej politiky Únie a poskytla ďalšie finančné zdroje na zabezpečenie jej zavedenia s cieľom zriadiť ju v nasledujúcom viacročnom politickom a finančnom rámci EÚ (VFR); pripomína, že vytvorenie spoločnej obrannej politiky Únie predstavuje vývoj a vykonávanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky podľa Lisabonskej zmluvy, ktorá je viazaná medzinárodnými právnymi predpismi a je v skutočnosti nevyhnutná na to, aby EÚ mohla globálne presadzovať zásady právneho štátu, mier a bezpečnosť; víta v tejto súvislosti všetky prebiehajúce činnosti členských štátov zamerané na ďalšiu integráciu nášho spoločného obranného úsilia, pričom tiež berie na vedomie veľmi dôležité príspevky, ktoré by priniesla biela kniha o bezpečnosti a obrane;

2.  naliehavo žiada členské štáty EÚ, aby využili celý potenciál Lisabonskej zmluvy, najmä pokiaľ ide o SBOP, s osobitným dôrazom na stálu štruktúrovanú spoluprácu podľa článku 42 ods. 6 Zmluvy o EÚ alebo počiatočný fond podľa článku 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ; pripomína, že medzi Petersburskými úlohami z článku 43 ZEÚ sa uvádza dlhý zoznam ambicióznych vojenských úloh, ako sú spoločné operácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vojenskej pomoci, predchádzanie konfliktom a udržiavanie mieru, ako aj misie bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných operácií po ukončení konfliktu; pripomína, že v rovnakom článku sa tiež uvádza, že všetky tieto úlohy môžu prispievať k boju proti terorizmu vrátane podpory tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach; zdôrazňuje, že súčasný stav SBOP neumožňuje EÚ plniť všetky úlohy uvedené v zozname; je presvedčený, že hlavnou úlohou by malo byť systematicky pracovať na spôsoboch, ako umožniť EÚ splniť ciele Lisabonskej zmluvy;

3.  zastáva názor, že skutočne silná EOÚ musí členským štátom ponúkať záruky a spôsobilosti, ktoré prekračujú ich vlastné;

4.  domnieva sa, že cesta k vytvoreniu EOÚ by mala začať dôkladným prepracovaním SBOP na základe zásady silnej kolektívnej obrany, účinného financovania a koordinácie s NATO; domnieva sa, že na vytvorenie EOÚ so stále hlbšou integráciou vnútornej a vonkajšej bezpečnosti je nevyhnutné, aby sa SBOP posunula od riadenia vonkajších kríz ďalej, s cieľom skutočne zabezpečiť spoločnú bezpečnosť a obranu celej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a umožnila Únii zapojiť sa na všetkých úrovniach kríz a konfliktov použitím celej škály nástrojov, ktoré má k dispozícii, podľa článku 42 ods. 7 ZEÚ;

5.  zdôrazňuje potrebu zriadiť formát Rady ministrov obrany, ktorá bude poskytovať udržateľné politické vedenie a koordinovať formovanie európskej obrannej únie; vyzýva Radu Európskej únie, aby ako prvý krok zriadila stály formát schôdzí ministrov obrany členských štátov, ktoré sa zaviazali prehĺbiť spoluprácu v oblasti obrany, ako fórum na konzultácie a rozhodovanie;

6.  vyzýva predsedu Komisie, aby zriadil stálu pracovnú skupinu pre otázky obrany, ktorá bude zložená z členov Komisie a ktorej bude predsedať VP/PK s pomocou zástupcu VP; vyzýva Parlament, aby sa spojil so stálymi zástupcami v tejto skupine; podporuje ďalšie zapojenie Komisie do obrany prostredníctvom dobre cieleného výskumu, plánovania a realizácie; vyzýva VP/PK, aby zaradila zmenu klímy do všetkých vonkajších akcií EÚ a najmä do SBOP;

7.  domnieva sa, že pre zhoršenie rizík a hrozieb v Európe sa vytvorenie európskej obrannej únie stáva naliehavou záležitosťou, predovšetkým vzhľadom na stále horšiu situáciu v oblasti bezpečnosti na hraniciach EÚ, a to najmä s východnými a južnými susediacimi krajinami; poznamenáva, že sa to odráža aj v stratégiách bezpečnosti členských štátov; zdôrazňuje, že situácia sa postupne výrazne zhoršila v roku 2014 s príchodom a rozširovaním samozvaného islamského štátu a následne použitím násilia zo strany Ruska;

8.  zastáva názor, že je potrebné, aby sa EOÚ zakladala na pravidelnom spoločnom posúdení ohrozenia bezpečnosti členských štátov, ale musí tiež zostať dosť pružná na to, aby vyriešila výzvy a potreby jednotlivých členských štátov v oblasti bezpečnosti;

9.  zastáva názor, že Únia by mala venovať vlastné prostriedky na podporovanie rozsiahlejšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce medzi členskými štátmi vrátane stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO); je presvedčený, že využitie finančných prostriedkov EÚ by bolo jasným prejavom súdržnosti a solidarity a že by to umožnilo všetkým členským štátom zlepšovať svoje vojenské spôsobilosti v rámci väčšieho spoločného úsilia;

10.  je presvedčený, že posilnená európska obranná spolupráca by viedla k väčšej účinnosti, jednote a efektívnosti, ako aj k posilneniu aktív a spôsobilostí EÚ a možným pozitívnym vplyvom na výskum v oblasti obrany a priemyselné záležitosti; zdôrazňuje, že len prostredníctvom takejto užšej spolupráce, ktorá by sa mala postupne rozvinúť na skutočnú európsku obrannú úniu, budú EÚ a jej členské štáty schopné získať technologické a priemyselné spôsobilosti nevyhnutné na to, aby mohli konať rýchlejšie, ako aj autonómne a účinne a riešiť každodenné hrozby pohotovo a efektívne;

11.  vyzýva všetky členské štáty, aby navzájom prijímali väčšie záväzky, a to tak, že v rámci Únie zavedú stálu štruktúrovanú spoluprácu; nabáda členské štáty, aby vytvorili mnohonárodné sily v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a aby tieto sily dali k dispozícii na SBOP; zdôrazňuje, že je dôležité a nevyhnutné, aby sa do stálej a účinnej štruktúrovanej spolupráce zapojili všetky členské štáty; domnieva sa, že Rada by za normálnych okolností mala tieto mnohonárodnostné sily poveriť vykonávaním úloh udržiavania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti; navrhuje, aby procesy tvorby politík na úrovni EÚ ako aj vnútroštátne procesy boli navrhnuté tak, aby umožňovali rýchlu reakciu na krízy; je presvedčený, že na tento účel by sa mal systém bojových skupín EÚ premenovať, používať a ďalej rozvíjať na tento účel, a to politicky aj z hľadiska modularity a efektívneho financovania; požaduje vytvorenie stáleho operačného štábu EÚ ako predpokladu účinného plánovania, uskutočňovania a vedenia spoločných operácií; zdôrazňuje, že na stálej štruktúrovanej spolupráci sa môžu podieľať všetky členské štáty;

12.  vyzýva členské štáty, aby najmä uznali právo vojenského personálu vytvoriť profesijné združenia alebo odborové zväzy a pripojiť sa k nim a zapojili ich do pravidelného sociálneho dialógu s orgánmi; vyzýva Európsku radu, aby prijala konkrétne kroky smerujúce k harmonizácii a štandardizácii európskych ozbrojených síl s cieľom uľahčiť spoluprácu personálu ozbrojených síl, ktoré zastrešuje nová európska obranná únia;

13.  poznamenáva, že všetky členské štáty majú ťažkosti so zachovaním širokého spektra obranných spôsobilostí, najmä z dôvodu finančných problémov; žiada preto, aby sa zlepšila koordinácia a viac objasnili voľby v súvislosti s tým, ktoré spôsobilosti treba zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité z nich;

14.  nabáda členské štáty, aby hľadali ďalšie spôsoby spoločného nákupu, zachovávania a udržiavania síl a materiálu; navrhuje, že by mohlo byť užitočné zamerať sa najprv na zhromaždenie materiálu, ktorý nie je smrtiaci, a delenie sa oň, napríklad prepravné vozidlá a lietadlá, cisternové vozidlá a lietadlá na doplnenie paliva a ďalší podporný materiál;

15.  domnieva sa, že interoperabilita je kľúčom k dosiahnutiu väčšieho súladu a výraznejšej integrácie síl členských štátov; preto zdôrazňuje, že členské štáty musia preskúmať možnosť spoločného obstarávania zdrojov obrany; poznamenáva, že pre protekcionistickú a uzavretú povahu obranných trhov EÚ je to ešte zložitejšie;

16.  zdôrazňuje, že je potrebná revízia a rozšírenie mechanizmu Athena s cieľom zabezpečiť, aby bolo možné financovať misie EÚ zo spoločných rozpočtových prostriedkov namiesto toho, aby išla väčšina nákladov na ťarchu jednotlivých zúčastnených členských štátov, čím by sa odstránila možná prekážka brániaca členským štátom nasadiť sily;

17.  vyzýva Európsky parlament, aby zriadil plnoprávny Výbor pre bezpečnosť a obranu, ktorý by monitoroval vykonávanie stálej štruktúrovanej spolupráce;

18.  domnieva sa, že silná a rozširujúca sa úloha EDA je nevyhnutná pre efektívnu EOÚ, pokiaľ ide o koordináciu programov a projektov zameraných na spôsobilosť a vytvorenie politiky spoločných európskych spôsobilostí a výzbroje v snahe o väčšiu efektívnosť, odstránenie zdvojovania a zníženie nákladov a na základe prehľadu veľmi presných požiadaviek na spôsobilosti vzťahujúcich sa na operácie SBOP a harmonizovaného plánovania národnej obrany a procesov obstarávania s ohľadom na tieto osobitné spôsobilosti; domnieva sa, že by to malo nasledovať po preskúmaní súboru síl členských štátov z hľadiska obrany a preskúmaní minulých činností a postupov EDA; vyzýva EDA, aby preukázala, ktorý z nedostatkov v spôsobilostiach uvedených v hlavných cieľoch a v pláne rozvoja spôsobilostí sa vďaka nej podarilo odstrániť; je presvedčený, že zhromaždenie iniciatív a projektov a spoločná účasť na nich sú vynikajúce prvé kroky k posilneniu európskej spolupráce;

19.  nabáda Komisiu, aby na tento účel spolupracovala s EDA s cieľom posilniť priemyselnú a technologickú základňu odvetvia obrany, čo je mimoriadne dôležité pre strategickú autonómiu EÚ; domnieva sa, že kľúčom k posilneniu odvetvia je zvýšenie výdavkov na obranu zo strany členských štátov, ako aj zabezpečenie toho, aby zostalo odvetvie globálne konkurencieschopné; poznamenáva, že súčasná rozdrobenosť trhu oslabuje konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu; domnieva sa, že spolupráca vo výskume môže pomôcť znížiť takúto fragmentáciu a zlepšiť konkurencieschopnosť;

20.  je pevne presvedčený, že len spoločný prístup k rozvoju spôsobilostí, a to aj prostredníctvom konsolidácie funkčných zoskupení, ako je európske veliteľstvo leteckej dopravy, môže priniesť potrebné úspory z rozsahu a podporiť európsku obrannú úniu; ďalej sa domnieva, že posilnenie spôsobilostí EÚ prostredníctvom spoločného obstarávania a iných foriem zhromažďovania a delenia sa by mohlo poskytnúť veľmi potrebnú podporu pre európsky obranný priemysel vrátane MSP s pozitívnym vplyvom na rast a pracovné miesta; podporuje cielené opatrenia na stimulovanie takýchto projektov, a to aj prostredníctvom oslobodenia od daní, s cieľom dosiahnuť referenčnú hodnotu EDA vo výške 35 % celkových výdavkov v rámci spoločného obstarávania, ako sa požaduje v globálnej stratégii EÚ; domnieva sa, že vytvorenie európskeho obranného semestra, v rámci ktorého by členské štáty konzultovali o svojich plánovacích cykloch a plánoch obstarávania, by mohlo pomôcť prekonať súčasný stav rozdrobenosti trhu v oblasti obrany;

21.  zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je vo svojej podstate politickou oblasťou, v ktorej je spolupráca a integrácia kľúčová, a to nielen medzi členskými štátmi EÚ, kľúčovými partnermi a NATO, ale aj medzi rôznymi aktérmi v rámci spoločnosti, pretože nejde len o vojenskú zodpovednosť; požaduje jasnejšie usmernenia o tom, ako sa majú obranné a útočné spôsobilosti EÚ využiť a v akej situácii; pripomína, že Parlament opakovane požadoval dôkladné preskúmanie nariadenia EÚ o vývoze položiek s dvojakým použitím s cieľom zabrániť, aby sa softvér a ďalšie systémy, ktoré sa dajú použiť proti digitálnej infraštruktúre EÚ alebo na porušovanie ľudských práv, dostali do nesprávnych rúk;

22.  poukazuje na globálnu stratégiu, ktorú nedávno zverejnila vysoká predstaviteľka a ktorá prináša súdržný rámec pre priority činností v oblasti zahraničnej politiky a pre vymedzenie budúceho vývoja európskej obrannej politiky;

23.  pripomína štyri referenčné hodnoty kolektívneho investovania schválené ministerským riadiacim výborom EDA v novembri 2007 a vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou spolupráce, ako sa ukázalo na základe správy o údajoch v oblasti obrany zverejnenej v roku 2013;

24.  vyzýva VP/PK, aby sa ujala iniciatívy a spojila významné spoločnosti a zainteresované strany pôsobiace v európskom obrannom priemysle s cieľom rozvinúť európsky priemysel diaľkovo riadených bezpilotných lietadiel;

25.  vyzýva VP/PK, aby sa ujala iniciatívy a spojila významné spoločnosti a zainteresované strany pôsobiace v európskom obrannom priemysle s cieľom vypracovať stratégie a platformu pre spoločný vývoj obranných zariadení;

26.  vyzýva VP/PK, aby posilnila spoluprácu medzi vnútroštátnymi stratégiami v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spôsobilosťami a strediskami riadenia a EDA ako súčasť stálej štruktúrovanej spolupráce s cieľom prispieť k ochrane pred kybernetickými útokmi a k boju proti nim;

27.  vyzýva na ďalší rozvoj rámca politiky EÚ v oblasti kybernetickej obrany s cieľom posilniť spôsobilosti členských štátov v oblasti kybernetickej obrany, operačnej spolupráce a výmeny informácií;

28.  berie na vedomie prebiehajúcu prácu na vytvorení prípravnej akcie pre budúci program obranného výskumu EÚ a nalieha na jej čo najskoršie skutočné spustenie, ako požadovala Európska rada v rokoch 2013 a 2015 v nadväznosti na pilotný projekt iniciovaný Európskym parlamentom; zdôrazňuje, že na prípravnú akciu by sa mali poskytnúť dostatočné rozpočtové prostriedky, a to aspoň vo výške 90 miliónov EUR na nasledujúce tri roky (2017 – 2020); zastáva názor, že po prípravnej akcii by mal nasledovať dôležitý osobitný výskumný program financovaný zo strany EÚ ako súčasť ďalšieho VFR od roku 2021; poznamenáva, že európsky program výskumu v oblasti obrany bude v tom období potrebovať rozpočet v celkovej výške aspoň 500 miliónov EUR ročne, aby bol dôveryhodný a mal výrazný vplyv; vyzýva členské štáty, aby načrtli budúce programy spolupráce, v ktorých výskum v oblasti obrany financovaný EÚ môže vytvoriť začiatočný bod, a vyzýva na zriadenie počiatočného fondu pre prípravné činnosti v rámci príprav na vojenské operácie, ako sa ustanovuje v Lisabonskej zmluve; podporuje iniciatívy Komisie týkajúce sa obrany, ako je akčný plán v oblasti obrany, európska politika v oblasti obranného priemyslu a európska obranná technologická a priemyselná základňa;

29.  zdôrazňuje, že začatie misií SBOP, ako je operácia EUNAVFOR MED SOPHIA, prispieva k dosiahnutiu európskej obrannej únie; vyzýva EÚ, aby aj naďalej organizovala a zintenzívnila misie tohto druhu;

30.  považuje za dôležité uplatniť postup európskeho semestra pri zavedení foriem užšej spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany;

31.  zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť potrebné opatrenia, ktoré podporujú fungujúci, spravodlivý, prístupný a transparentný európsky trh v oblasti obrany, presadzujú budúce technologické inovácie, podporujú MSP a stimulujú rast a pracovné miesta, aby tak členské štáty mohli omnoho efektívnejšie a účinnejšie využívať svoj rozpočet v oblasti obrany a bezpečnosti; všíma si, že pevná európska obranná, technologická a priemyselná základňa si vyžaduje spravodlivý, fungujúci a transparentný vnútorný trh, bezpečnosť dodávok a štruktúrovaný dialóg s priemyselnými odvetviami relevantnými pre sektor obrany; je znepokojený tým, že pokrok smerujúci k lepšej konkurencieschopnosti, opatreniam boja proti korupcii a vyššej transparentnosti v odvetví obrany je zatiaľ pomalý a že ešte stále neexistuje solídna európska politika v oblasti obranného priemyslu a nedodržiavajú sa pravidlá vnútorného trhu; zastáva názor, že je potrebné, aby integrovaný konkurencieschopný európsky trh s obrannými zbraňami poskytoval všetkým členským štátom stimuly a odmeny a všetkým kupujúcim dodával primerané a cenovo dostupné prostriedky zodpovedajúce ich jednotlivým potrebám v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť správne uplatňovanie smernice o verejnom obstarávaní v oblasti obrany a smernice o transferoch výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva, a to v celej EÚ; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zaručili úplné vykonávanie dvoch smerníc týkajúcich sa obrany a patriacich do tzv. obranného balíka;

32.  vyzýva Komisiu, aby zohrala svoju úlohu prostredníctvom akčného plánu v oblasti obrany, podporila silnú priemyselnú základňu, ktorá je schopná uspokojiť potreby Európy týkajúce sa strategickej spôsobilosti, a určila, kde by EÚ mohla poskytnúť pridanú hodnotu;

33.  je presvedčený, že pri postupnom formovaní spoločnej obrannej politiky Únie by EÚ mala po dohode s dotknutými členskými štátmi zaistiť účasť na programoch v oblasti spôsobilostí, ktoré tieto štáty vykonávajú, vrátane účasti na štruktúrach vytvorených na účely vykonávania týchto programov v rámci Únie;

34.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s EDA uľahčovala a umožňovala spoluprácu v oblasti obrany prostredníctvom mobilizácie finančných prostriedkov a nástrojov EÚ, pričom si bude klásť za cieľ, aby členské štáty vyvinuli programy v oblasti obrannej spôsobilosti; pripomína, že akčný plán v oblasti európskej obrany by mal predstavovať strategický nástroj na podporu spolupráce v oblasti obrany na európskej úrovni, najmä prostredníctvom výskumného programu v oblasti obrany financovaného EÚ a prostredníctvom opatrení na podporu priemyselnej spolupráce naprieč celým hodnotovým reťazcom;

35.  vrelo víta koncepciu strategickej autonómie, ktorú vypracovala VP/PK ako súčasť globálnej stratégie EÚ; domnieva sa, že táto koncepcia by sa mala uplatňovať v rámci našich strategických priorít, ako aj pri posilňovaní našich kapacít a nášho priemyslu;

36.  víta spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, v ktorom sa zdôrazňuje potreba spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti bezpečnosti a obrany; je presvedčený, že spolupráca EÚ a NATO by mala zahŕňať spoluprácu na východe a juhu, boj proti hybridným a kybernetickým hrozbám, zlepšovanie bezpečnosti na mori, ako aj harmonizáciu a koordináciu rozvoja spôsobilostí v oblasti obrany; domnieva sa, že spolupráca v oblasti technologickej, priemyselnej a vojenskej spôsobilosti ponúka vyhliadky na zlepšenie zlučiteľnosti a synergie medzi oboma rámcami a tým zabezpečenie lepšej efektívnosti zdrojov; pripomína, že je dôležité urýchlené vykonávanie uvedeného vyhlásenia a v tejto súvislosti vyzýva ESVČ, aby do decembra 2016 spolu s príslušnými partnermi vypracovala konkrétne možnosti vykonávania; domnieva sa, že členské štáty by mali vyvinúť spôsobilosti, ktoré možno nasadiť v rámci SBOP, aby bolo možné konať autonómne v tých prípadoch, keď NATO nie je ochotné zasiahnuť alebo keď sú opatrenia EÚ vhodnejšie; je presvedčený, že by sa tým zároveň posilnila úloha NATO, čo sa týka bezpečnostnej a obrannej politiky a kolektívnej obrany; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO zameraná na podporu silnejšieho a účinnejšieho obranného priemyslu a výskumu v oblasti obrany predstavuje strategickú prioritu a jej okamžité uskutočnenie je mimoriadne dôležité; je presvedčený, že spolupráca na predchádzaní, analýze a včasnom zisťovaní prostredníctvom účinných informácií a ich výmeny zlepší schopnosť EÚ čeliť hrozbám, a to aj hybridným hrozbám; je naďalej presvedčený, že NATO je hlavným zaisťovateľom bezpečnosti a obrany v Európe; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť prekrývaniu nástrojov NATO a EÚ; domnieva sa, že EÚ má aj z civilného hľadiska potenciál mať kľúčový vplyv v nestabilných regiónoch; trvá však na tom, že zatiaľ čo úlohou NATO je chrániť svojich hlavne európskych členov pred všetkými vonkajšími útokmi, EÚ by sa mala usilovať byť skutočne schopná brániť sama seba a v prípade potreby konať jednomyseľne, pričom v tejto súvislosti na seba prevezme väčšiu zodpovednosť tým, že zlepší vybavenie, výcvik a organizáciu;

37.  poznamenáva, že kým NATO musí zostať základom kolektívnej obrany v Európe, politické priority aliancie a EÚ nemusia byť vždy rovnaké, najmä nie v súvislosti so zameraním USA na Áziu; okrem toho upozorňuje na to, že EÚ disponuje jedinečným súborom bezpečnostných nástrojov, ktoré NATO nemá k dispozícii, a naopak; zastáva názor, že EÚ by mala prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnostné krízy vo svojom bezprostrednom susedstve a prispieť tak k plneniu úloh NATO, najmä v súvislosti s hybridným vedením vojny a bezpečnosťou na mori; domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska sa môže ukázať ako nevyhnutná reforma dohôd Berlín plus, a to aj z toho dôvodu, aby malo NATO možnosť využívať spôsobilosti a nástroje EÚ; zdôrazňuje, že ambícia EÚ dosiahnuť strategickú autonómiu a formovať európsku obrannú úniu sa musí realizovať v úplnej súčinnosti s NATO a musí viesť k účinnejšej spolupráci, znášaniu bremena rovnakým dielom a prínosnému rozdeleniu práce medzi alianciou a EÚ;

38.  je presvedčený, že spolupráca EÚ a NATO by mala zahŕňať spoločné budovanie odolnosti na východe a juhu, ako aj investovanie do obrany; domnieva sa, že spolupráca v oblasti spôsobilostí ponúka vyhliadky na zlepšenie zlučiteľnosti a synergie medzi týmito dvoma rámcami; je presvedčený, že by sa tým zároveň posilnila úloha NATO, čo sa týka bezpečnostnej a obrannej politiky a kolektívnej obrany;

39.  je hlboko znepokojený správami o tom, že administratívne postupy zbytočne spomaľujú vytváranie síl pre misie SBOP a cezhraničný pohyb síl rýchlej reakcie v rámci EÚ; vyzýva členské štáty, aby vytvorili celoeurópsky systém na koordináciu rýchleho pohybu personálu, zariadení a dodávok obranných síl na účely SBOP v prípade, keď sa uplatňuje doložka o solidarite a keď sú členské štáty podľa článku 51 Charty OSN povinné poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami;

40.  požaduje vypracovanie praktických opatrení a usmernení na začatie uplatňovania článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ v budúcnosti; vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na vykonávanie tohto článku, aby tak jednotlivé členské štáty mohli účinne spravovať príspevky na pomoc a podporu od ostatných členských štátov alebo aby tieto príspevky mohli byť účinne spravované v rámci Únie; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na dosiahnutie cieľa vynakladať 2 % HDP na obranu a aby 20 % svojich obranných rozpočtov vyčlenili na vybavenie označené ako nevyhnutné prostredníctvom EDA vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja, pričom medzera sa vyplní štyrmi referenčnými hodnotami kolektívneho investovania EDA;

41.  zastáva názor, že výzvy, ktoré pre štátny rozpočet predstavujú finančné obmedzenia prichádzajú so zodpovedajúcimi príležitosťami na pokrok a vyplývajú zo zrejmej potreby užšej spolupráce medzi členskými štátmi v otázkach obrany; víta rozhodnutie niektorých členských štátov zastaviť alebo zvrátiť trend znižovania výdavkov na obranu;

42.  je presvedčený, že Parlament by mal zohrávať hlavnú úlohu v budúcej európskej obrannej únii, a domnieva sa preto, že Podvýbor pre bezpečnosť a obranu by sa mal stať plnoprávnym parlamentným výborom;

43.  vyzýva VP/PK, aby iniciovala bielu knihu EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorá bude vychádzať z globálnej stratégie EÚ schválenej Európskou radou; žiada Radu, aby bezodkladne zadala vypracovanie tohto dokumentu; vyjadruje poľutovanie nad návrhom VP/PK ministrom obrany EÚ, že namiesto komplexného procesu bielej knihy by mal byť vypracovaný len plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany; zastáva názor, že tento plán vykonávania by mal predchádzať riadnemu procesu súvisiacemu s bielou knihou o bezpečnosti a obrane, čo by mal byť užitočný základ pre určenie výšky možných príspevkov Únie v bezpečnostnej a obrannej politike na každé legislatívne obdobie špecifickým a realistickým spôsobom;

44.  je presvedčený, že biela kniha EÚ o bezpečnosti a obrane by mala byť výsledkom súdržných medzivládnych a medziparlamentných procesov a príspevkov rôznych inštitúcií EÚ, ktoré by sa mali opierať o medzinárodnú koordináciu s našimi partnermi a spojencami vrátane NATO a komplexnú medziinštitucionálnu podporu; vyzýva VP/PK, aby zrevidovala svoj pôvodný časový rozvrh a začala cielené konzultácie s členskými štátmi a parlamentmi;

45.  domnieva sa, že na základe globálnej stratégie EÚ by biela kniha mala zahŕňať bezpečnostnú a obrannú stratégiu EÚ, spôsobilosti považované za potrebné na realizáciu tejto stratégie a opatrenia a programy na úrovni členských štátov a EÚ zamerané na dosiahnutie týchto spôsobilostí, ktoré by mali vychádzať zo spoločnej európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, pričom by mali zohľadniť, že obrana a bezpečnosť sú aj naďalej v právomoci členských štátov;

46.  zastáva názor, že biela kniha by mala mať formu medziinštitucionálnej dohody záväzného charakteru, ktorá by obsahovala všetky iniciatívy, investície, opatrenia a programy Únie v príslušnom viacročnom politickom a finančnom rámci EÚ; vyjadruje presvedčenie, že členské štáty, partneri a spojenci by mali zohľadniť túto medziinštitucionálnu dohodu pri svojom vlastnom plánovaní v oblasti bezpečnosti a obrany s cieľom zaistiť vzájomnú konzistentnosť a doplnkovosť;

Počiatočné iniciatívy

47.  domnieva sa, že okamžite treba zaviesť tieto iniciatívy:

–  prípravnú akciu týkajúcu sa výskumu v oblasti SBOP, ktorá sa začne v roku 2017 a bude pokračovať až do roku 2019;

–  následný ambicióznejší a strategický výskumný program v oblasti obrany, ktorým sa preklenie medzera pred prijatím budúceho VFR, ak členské štáty poskytnú nevyhnutné dodatočné finančné zdroje alebo ich budú spolufinancovať podľa článku 185 ZFEÚ;

–  európsky obranný semester na posúdenie pokroku dosiahnutého v rámci rozpočtového úsilia členských štátov v súvislosti s obranou;

–  stratégiu s uvedením krokov, ktoré treba prijať na vytvorenie a vykonávanie európskej obrannej únie;

–  zváženie vytvorenia stálej Rady ministrov obrany;

–  podporu iniciatívy NATO, v rámci ktorej budú v členských štátoch podľa potreby umiestnené mnohonárodné jednotky, najmä v súvislosti s potrebným rozvojom infraštruktúry (vrátane bývania);

–  vypracovanie riadneho procesu súvisiaceho s bielou knihou v záujme prvého uplatnenia v rámci plánovania budúceho VFR;

–  konferenciu zainteresovaných strán o otázkach súvisiacich s rozvojom spoločnej európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania a harmonizáciou príslušných národných politík na základe preskúmania obrany EÚ;

–  riešenie právnych otázok brániacich vykonávaniu spoločnej komunikácie o budovaní kapacít s cieľom podporovať bezpečnosť a rozvoj v tretích krajinách;

–  reformu koncepcie bojových skupín EÚ zameranú na vytvorenie trvalých jednotiek, ktoré by boli nezávislé od vedúceho štátu a podliehali by systematickému spoločnému výcviku;

–  vytvorenie vojenského počiatočného fondu, ako sa uvádza v článku 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ, ktorý by pomohol začať vojenské operácie SBOP omnoho rýchlejšie;

–  akčný plán na posilnenie a rozšírenie mechanizmu Athena, aby bolo možné poskytovať viac finančných prostriedkov Spoločenstva na misie EÚ;

–  reformu mechanizmu Athena zameraného na zväčšenie potenciálu na rozdelenie nákladov a spoločné financovanie, najmä s ohľadom na nasadenie bojových skupín EÚ alebo iných prvkov rýchlej reakcie a na budovanie kapacít vojenských aktérov v partnerských krajinách (výcvik, mentorstvo, rady, poskytnutie výzbroje, zlepšenie infraštruktúry a ďalšie služby);

–  proces reflexie o priamych zahraničných investíciách do dôležitých odvetví a poskytovateľov služieb v oblasti obrany a bezpečnosti s cieľom vypracovať právne predpisy na úrovni EÚ;

–  proces reflexie o normalizácii v oblasti dvojakého použitia s cieľom vypracovať právne predpisy na úrovni EÚ;

–  úvahu o zriadení stáleho štábu na uskutočňovanie a vedenie vojenských operácií SBOP;

–  celoeurópsky systém na koordináciu rýchleho pohybu personálu, zariadení a dodávok v rámci obranných síl;

–  počiatočné prvky európskeho akčného plánu v oblasti obrany, ktoré by mali byť založené na bielej knihe EÚ o bezpečnosti a obrane;

–  počiatočné projekty EÚ a NATO týkajúce sa boja proti hybridným hrozbám a budovania odolnosti, spolupráce na strategickej komunikácii a reakcii, operačnej spolupráce vrátane spolupráce na mori a migrácie, koordinácie kybernetickej bezpečnosti a obrany, obranných spôsobilostí, posilnenia technologickej, výskumnej a priemyselnej základne v oblasti obrany, cvičení a budovania obranných a bezpečnostných kapacít našich partnerov na východe a juhu;

–  opatrenia na zintenzívnenie spolupráce a posilnenie dôvery medzi aktérmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti a obrany;

48.  navrhuje, aby sa európska obranná únia urýchlene zaviedla v dvoch fázach a na základe systému diferencovanej integrácie:

a) aktivácia stálej štruktúrovanej spolupráce, ktorú už schválil Parlament a ktorá bola zahrnutá do programu „nového začiatku“ predsedu Komisie;

b) vykonávanie akčného plánu v oblasti globálnej zahraničnej politiky a stratégie bezpečnosti VP/PK;

49.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0120.

(2)

Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 138.

(3)

Ú. v. EÚ C 46E, 24.2.2010, s. 48.

(4)

The Cost of Non-Europe in Common Security and Defence Policy (Náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike), Výskumná služba Európskeho parlamentu (2013), s. 78.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

k Európskej obrannej únii (2016/2052 (INI))

Výbor pre zahraničné veci, Spravodajca: Urmas Paet

Menšinové stanovisko, ktoré predložili poslanci zo skupiny GUE/NGL Sabine Lösing a Takis Hadjigeorgiou

Správa navrhuje vojenskú úniu so silnými vojenskými spôsobilosťami. Vyzýva na aktiváciu stálej štruktúrovanej spolupráce, ktorá oslabuje zásadu konsenzu v SBOP na úkor menších členských štátov. Správa presadzuje zriadenie operačného štábu EÚ, podporuje posilnenie obranného priemyslu EÚ a vojenského priemyselného komplexu. Od členských štátov požaduje, aby dosiahli cieľ výdavkov v oblasti obrany na úrovni 2 % HDP.

Voči správe namietame, keďže:

  vyžaduje najmenej 90 miliónov EUR na prípravnú akciu týkajúcu sa výskumu EÚ v oblasti obrany a výskumný program v oblasti obrany v plnej miere financovaný EÚ vo výške 500 miliónov EUR ročne so začiatkom v roku 2021;

  vyzýva na zriadenie počiatočného fondu na prípravné činnosti v rámci príprav na vojenské operácie a širšiu spoluprácu EÚ-NATO;

  presadzuje vypracovanie bielej knihy EÚ o obrane a širšiu úlohu Európskej obrannej agentúry;

Požadujeme:

  prísny výklad článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ktorý zakazuje použitie prostriedkov z rozpočtu EÚ na výdavky vyplývajúce z operácií, ktoré majú vojenský alebo obranný charakter;

  radikálne odzbrojenie na európskej a globálnej úrovni (vrátane CBRN) a presun prostriedkov určených na vojenské ciele do rozpočtov na sociálne a rozvojové programy;

  aby sa z rozpočtu EÚ nefinancovali žiadne vojenské výdavky.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (13.10.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k Európskej obrannej únii

(2016/2052(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Esteban González Pons

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poznamenáva, že pri ročných výdavkoch na obranu na úrovni približne 200 mld. EUR nie sú európske krajiny schopné zabrániť zhoršovaniu svojho bezpečnostného prostredia a ovplyvňovať globálne udalosti z dôvodu rozdrobenosti svojich obranných politík, čo spôsobuje neefektívnosť a bráni uplatňovaniu moci; domnieva sa, že integrovanejší rámec obrany by mohol viesť k značným úsporám, dodatočným kapacitám a udržateľnejším investíciám; pripomína, že podľa odhadov nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ by zvýšenie efektívnosti v tejto oblasti mohlo ročne predstavovať od 26 mld. EUR v menej optimistických scenároch až do 130 mld. EUR; žiada nájsť udržateľné zdroje na financovanie nových iniciatív týkajúcich sa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a zdôrazňuje, že treba vyjasniť dlhodobé financovanie spoločného výskumu v oblasti obrany;

2.  zdôrazňuje, že v čase, keď je v niektorých členských štátoch spochybňovaná verejná podpora EÚ, je obrana a bezpečnosť oblasťou, v ktorej sa dajú individuálne a spoločné výhody konania na úrovni Európy ľahko preukázať, najmä pokiaľ ide o výzvy týkajúce sa postavenia EÚ ako strategického aktéra, ktorým bude EÚ pravdepodobne čeliť v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie;

3.  domnieva sa, že spoločné financovanie má kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o podporu používania mechanizmov, ktorých potenciál je z väčšej časti nevyužitý: napríklad stálej štruktúrovanej spolupráce a bojových skupín EÚ; vyzýva preto, aby sa rozšíril mechanizmus Athena a aby sa zvážilo alternatívne financovanie vojenských výdavkov s cieľom pozmeniť zásadu úhrady nákladov z národných rozpočtov zúčastnených štátov (zásada „costs lie where they fall“); zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by sa z rozpočtu EÚ mali financovať administratívne náklady na vytvorenie a prevádzkovanie strategických štruktúr, napríklad spoločného operačného štábu, a tiež na prípravu, organizovanie a vykonávanie činností v oblasti obranného výskumu, technológií a rozvoja;

4.  požaduje tiež ambicióznejšie civilné misie, ktoré sú lepšie začlenené do cyklu politík a škály dostupných nástrojov; pripomína, že civilné misie musia byť v súlade s celkovými cieľmi vonkajších politík EÚ a rovnako ako vojenské misie musia presadzovať európske hodnoty: napríklad mier, bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj, solidaritu a vzájomný rešpekt medzi ľuďmi, odstraňovanie chudoby a ochranu ľudských práv, v súlade s medzinárodným právom vrátane Charty Organizácie Spojených národov;

5.  pripomína, že v súlade so svojím uznesením zo 6. júla o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie, „nové politické iniciatívy by nemali byť financované z existujúcich programov a politík EÚ“;

6.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby bola ambiciózna vo svojom budúcom akčnom pláne v oblasti európskej obrany (EDAP), ktorý by sa mal stať strategickým nástrojom na posilnenie spolupráce v oblasti obrany na úrovni EÚ s cieľom rozvoja programov obrannej spôsobilosti členskými štátmi;

7.  nalieha na členské štáty, aby sa aktívnejšie zapájali do projektov spolupráce, napr. výskumných programov alebo združovania a spoločného využívania aktív; podporuje v tomto rámci navrhovanú prípravnú akciu v oblasti obranného výskumu, ktorá by mala pripraviť pôdu pre osobitný program;

8.  domnieva sa, že nastal čas na uvoľnenie zmrazeného rozpočtu Európskej obrannej agentúry, a je presvedčený, že treba urobiť viac s cieľom prekonať nedostatok investícií do obranných spôsobilostí, a to aj inovatívnym financovaním EÚ; a napokon podporuje návrh európskeho semestra v oblasti obrany, podľa ktorého by členské štáty koordinovali svoje plány obranných výdavkov a investícií v rámci otvoreného procesu za účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

26

9

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jonathan Arnott, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Jan Olbrycht, Urmas Paet, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Daniele Viotti, Auke Zijlstra

Náhradník prítomný na záverečnom hlasovaní

Derek Vaughan

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Edouard Ferrand, Afzal Khan


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (12.10.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k Európskej obrannej únii

(2016/2052(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lara Comi

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že dobre fungujúci vnútorný trh môže pozitívne prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v tomto smere dosiaľ nedosiahol veľký pokrok, a to napriek tomu, že v roku 2009 boli prijaté smernice z obranného balíka;

2.  uznáva, že súčasné geopolitické prostredie a situácia v Európe si vyžadujú, aby Únia prevzala väčšiu zodpovednosť v oblasti vonkajšej a vnútornej bezpečnosti, najmä pokiaľ ide o zaistenie bezpečnosti a ochrany občanov v Európe v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ochranu vonkajších hraníc a oživenie dimenzie spoločnej obrany a bezpečnosti, s ambicióznym cieľom napredovať smerom k Európskej obrannej únii a omnoho integrovanejším obranným iniciatívam; víta závery Európskej rady z júna 2015, v ktorých sa požaduje ďalší rozvoj civilných i vojenských spôsobilostí a posilňovanie obranného priemyslu Európy;

3.  pripomína, že existujúce nástroje vnútorného trhu ponúkajú riešenia pre účinnú spoluprácu medzi členskými štátmi a dosahovanie úspor z rozsahu, pričom sa zameriavajú na silnejšiu strategickú súdržnosť a posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB) s cieľom vyhnúť sa duplicite a dosiahnuť efektívnejšie výdavky v čase rozpočtových obmedzení a vzhľadom na bezprostredné riziká pre sektor obrany EÚ, ktoré sa týkajú straty kritických odborných znalostí a inovácie, technologickej suverenity, samostatnosti a konkurenčných výhod; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu predbežného plánovania a spolupráce v oblasti verejného obstarávania a modernizácie obranných zariadení zo strany členských štátov a potenciál technológií dvojakého využitia;

4.  berie na vedomie nedostatok zručností, ktorý v budúcnosti hrozí v dôsledku starnutia pracovnej sily v sektore obrany; víta preto zámer Komisie podporovať priemyselné a obchodné snahy motivovať mladých pracovníkov a učňov, aby vstúpili do tohto sektora, ako aj kroky smerom k širšiemu využitiu projektov EÚ, ako napríklad nový program v oblasti zručností, COSME a koncepcia pre sektorovú spoluprácu v oblasti zručností, s cieľom riešiť tento nedostatok;

5.  vyjadruje znepokojenie nad sústavným poklesom, pokiaľ ide o financovanie výskumu v oblasti obrany medzi členskými štátmi; pripomína kľúčovú potrebu zachovať životaschopnú európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu a dobre fungujúci vnútorný trh; zdôrazňuje, že skutočný vnútorný trh v oblasti obrany by mal umožniť slobodné fungovanie spoločností pôsobiacich v obrannom odvetví a zabezpečenie rovnakých podmienok v celej EÚ, ďalej uvádza, že to povedie k silnej inovačnej a globálne konkurencieschopnej európskej obrannej technickej a priemyselnej základni, ktorá je nevyhnutná pre strategickú autonómiu Európy a dôveryhodnú SBOP; okrem toho poukazuje na to, že budúci výskumný fond EÚ na obranu, vytvorený v medziach ďalšieho viacročného finančného rámca, ponúkne možnosť posilniť európsku vojenskú a priemyselnú spoluprácu prostredníctvom pridanej hodnoty vytvorenej podporou inovatívneho výskumu a inovatívnych technológií; varuje však pred duplicitou úsilia členských štátov alebo medzinárodných orgánov;

6.  upozorňuje na pretrvávajúcu fragmentáciu obranného trhu a na to, že väčšina zmlúv sa stále uzatvára na vnútroštátnej úrovni; vyzýva Európsku obrannú agentúru (EDA) a Radu, aby hľadali riešenia, ktoré by mohli prispieť k zníženiu rozdielov medzi národnými obrannými priemyslami a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvíjala väčšie úsilie, pokiaľ ide o tvorbu rovnakých podmienok na európskych trhoch v oblasti obrany a boj proti protekcionistickým praktikám zo strany členských štátov pri verejnom obstarávaní v oblasti obrany; domnieva sa v tejto súvislosti, že používanie výnimiek, ako je uvedené v smernici 2009/81/ES, musí byť riadne odôvodnené;

7.  požaduje väčšiu transparentnosť a konkrétne pripomína potrebu zlepšiť prístup MSP k dodávateľským reťazcom v oblasti obrany, zároveň uznáva, že MSP sú dôležitou súčasťou pri dosahovaní prosperujúcej európskej obrannej priemyselnej základne; v tejto súvislosti naznačuje, že v rámci univerzálneho a komplexného vykonávania smernice 2009/81/ES by sa mala požadovať väčšia transparentnosť v dodávateľských reťazcoch, zmluvách a oznámeniach o príležitostiach na predkladanie ponúk; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty zabezpečili dostupnosť kvalitných a jasných informácií, ktoré by podnikom umožnili identifikovať príležitosti v sektore obrany a prijímať informované rozhodnutia;

8.  poukazuje na potrebu vytvárať úspory z rozsahu a mať spoločný európsky trh pre verejné obstarávanie v oblasti obrany; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie na účely presadzovania všetkých možností stanovených v smernici 2009/81/ES o verejnom obstarávaní v oblastiach obrany a bezpečnosti a smernicu 2009/43/ES o transferoch výrobkov obranného priemyslu a aby ich využívali v plnej miere; zdôrazňuje význam cezhraničného prístupu MSP na trh, pričom poznamenáva, že členské štáty nedostatočne využívajú dostupné nástroje, napríklad spoločné nákupy prostredníctvom centrálnych obstarávacích organizácií, ako napríklad EDA, ktoré by mali sprístupniť nástroje a fondy EÚ pre MSP s cieľom podporiť ich prístup k dodávateľským a subdodávateľským reťazcom, ako aj ich účasť na výskume; berie konkrétne na vedomie, že Komisia dokončuje posúdenie smernice 2009/81/ES a smernice 2009/43/ES a očakáva odporúčania s cieľom zlepšiť uplatňovanie týchto smerníc na vnútroštátnej úrovni, ako aj ich využívanie zo strany priemyslu a MSP, a zmodernizovať opatrenia tak, aby zodpovedali skutočným potrebám trhu v oblasti obrany; takisto nabáda Komisiu, aby na žiadosť členských štátov posilnila usmernenia a pomoc pri uplatňovaní a interpretácii týchto smerníc;

9.  pripomína, že podpora cezhraničného prístupu na trh a otvárania dodávateľských reťazcov je kľúčová pre účinný európsky trh v oblasti obranných zariadení; zdôrazňuje, že hospodárska súťaž by sa nemala obmedzovať na úroveň hlavných dodávateľov a že subdodávatelia, najmä MSP, by mali profitovať z otvárania vnútroštátnych trhov v oblasti obrany;

10.  konštatuje, že nové podniky vrátane MSP často čelia ťažkostiam pri vstupe na trh, najmä z dôvodu vysokých nákladov na investície do oblasti výskumu a inovácií, ktoré sa dajú len ťažko pokryť; zdôrazňuje potrebu financovania výskumu a inovácií v odvetví obrany, aby sa zaistilo dobré fungovanie trhu pre všetkých účastníkov trhu; nabáda Komisiu, aby skonsolidovala výskum v odvetví obrany prostredníctvom financovania na účely dosiahnutia pokroku v obrannom priemysle a obranných technológiách;

11.  uznáva úspech a najlepšie postupy rámcovej dohody o vyhlásení o zámere, pokiaľ ide o podporu cieľov obranného priemyslu, a nabáda Komisiu, aby vzala tieto zásady a ciele na vedomie, predovšetkým v oblastiach bezpečnosti dodávok a zaobchádzania s technickými informáciami;

12.  pripomína, že nová spoločná bezpečnostná a obranná politika umožňuje väčšiu flexibilitu a užšiu spoluprácu členských štátov v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce otvorenej všetkým členským štátom, ktorá môže nadobudnúť rôzne podoby vrátane spoločného vývoja v oblasti výskumu a verejného obstarávania, ktoré podporuje spoločné nadobúdanie obranného zariadenia; žiada, aby sa vytvorila štruktúra na výmenu informácií týkajúcich sa terorizmu a kybernetickej bezpečnosti, pričom sa zabráni duplicite;

13.  zdôrazňuje, že stimulácia technologického vývoja v Európe je rozhodujúca tak pre odvetvie obrany, ako aj posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi, pričom sa podporí integrovanejší vnútorný trh prostredníctvom rozvoja spoločných programov spolupráce, v rámci ktorých by Spoločné výskumné centrum mohlo spojiť úsilie v oblasti technológií dvojakého použitia v celej EÚ, napríklad v oblasti robotiky, ako aj vzhľadom na vážne nedostatky kapacít v súvislosti s bezpilotnými lietadlami a satelitným pozorovaním; predovšetkým nabáda Komisiu, aby poskytla jednoznačné a konkrétne usmernenia na uľahčenie a zlepšenie prístupu MSP k európskym štrukturálnym a investičným fondom (EŠIF) v oblasti technológií dvojakého použitia;

14.  pripomína, že iniciatívy zamerané na užšiu spoluprácu v oblastiach normalizácie a certifikácie sú potrebné aj na účely ďalšieho rozvoja spolupráce medzi členskými štátmi a zlepšenia európskeho trhu s obrannými zariadeniami; domnieva sa, že by sa mali zriadiť spoločné európske normy a certifikácia v oblasti obrany tam, kde je to možné, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť, uľahčiť prístup k verejnému obstarávaniu v oblasti obrany pre všetkých účastníkov trhu a zabezpečiť podobné vysoké normy, a v tejto súvislosti berie na vedomie opatrenia, ktoré podnikla agentúra EDA a Komisia na účely zlepšenia vzájomného uznávania obranných noriem a požiadaviek v priemysle; takisto zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tak učinilo v spolupráci s medzinárodnými spojencami a partnermi ako NATO;

15.  naliehavo žiada Komisiu, aby bola vo svojom pripravovanom akčnom pláne v oblasti európskej obrany (EDAP) ambicióznejšia, pričom v tomto pláne bude nutné zdôrazniť, ako strategický nástroj, jedinečnú pridanú hodnotu EÚ v odvetví obrany; zdôrazňuje, že so zreteľom na tento cieľ je nevyhnutné, aby EDAP obsahoval prvky, ktoré môžu prispieť k posilneniu priemyselnej spolupráce na rozvoj programov v oblasti obrannej spôsobilosti; poukazuje predovšetkým na to, že financovanie kriticky dôležitých obranných technológií z budúceho programu výskumu v oblasti obrany financovaného z prostriedkov EÚ, a to v medziach ďalšieho viacročného finančného rámca a v záujme podpory silnej európskej priemyselnej základne umožní, aby sa kritické technológie dôležité pre autonómiu Európy v oblasti rozhodovania a konania zachovali v EÚ a aby sa zabezpečila cezhraničná spolupráca na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca, od hlavných dodávateľov po MSP, so zapojením viacerých členských štátov, priemyslu a akademickej sféry;

16.  vyzdvihuje význam zintenzívnenia synergií medzi bezpečnosťou a obranou a synergií s ostatnými politikami Únie, ako aj význam budovania integrovaných spôsobilostí s cieľom vyvinúť spoločné prístupy v oblastiach, ako sú napríklad hybridné hrozby, terorizmus, bezpečnosť vonkajších hraníc, obchodovanie s ľuďmi z tretích krajín, spoločné spravodajské informácie, kybernetická bezpečnosť a colné kontroly; vyzýva členské štáty a európske inštitúcie, aby preskúmali a odstránili nedostatky existujúcich nástrojov v oblasti boja proti terorizmu; berie na vedomie význam výmeny názorov s NATO o týchto témach a považuje ich za vzájomne prospešné tak pre európsku, ako aj transatlantickú bezpečnosť;

17.  konštatuje, že pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť, ochrana pred kybernetickými útokmi je zásadne dôležitá, nemala by však narúšať otvorený, slobodný a bezpečný kybernetický priestor; zdôrazňuje význam rozširovania technologických spôsobilostí s cieľom dosiahnuť väčšiu odolnosť európskeho kybernetického priestoru, najmä pokiaľ ide o kriticky dôležitú infraštruktúru; považuje smernicu (EÚ) 2016/1148 o bezpečnosti sieťových a informačných systémov za významný krok pri dosahovaní tohto cieľa;

18.  konštatuje, že odlišné vnútroštátne odvetvia a operačné spôsobilosti bránia integrácii odvetvia obrany a prispievajú k fragmentácii trhu, a domnieva sa, že Európska obranná únia vrátane napríklad spoločných stratégií v oblasti boja proti terorizmu a výmeny informácií týkajúcich sa bezpečnosti, môže napokon viesť k väčšiemu počtu spoločných projektov pre civilné aj vojenské spôsobilosti krízového riadenia, k posilnenej európskej spolupráci a otvoreniu trhov;

19.  nabáda Komisiu, a najmä vysokú predstaviteľku a komisárku pre vnútorný trh, aby pripravili konzistentný a koordinovaný prístup v oblasti obrany, ktorý bude zahŕňať politické ciele, ktoré túto stratégiu prehlbujú;

20.  poukazuje na to, že vysoká predstaviteľka nedávno zverejnila globálnu stratégiu, ktorá je jednotným rámcom prioritných krokov v oblasti zahraničnej politiky a vymedzovania budúceho rozvoja európskej obrannej politiky;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

29

7

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Catherine Bearder, Dita Charanzová, Carlos Coelho, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Marlene Mizzi, Eva Paunova, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Richard Sulík, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Birgit Collin-Langen, Morten Løkkegaard, Julia Reda, Marc Tarabella

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (12.10.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci

k Európskej obrannej únii

(2016/2052(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: David McAllister

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že spoločná bezpečnostná a obranná politika (SBOP), ako je uvedené v článku 24 ods. 1 a článku 42 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), zahŕňa postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie, ktorá bude viesť k budúcej spoločnej obrane, keď tak Európska rada jednomyseľne rozhodne;

2.  zdôrazňuje, že bezpečnosť je jednou z hlavných otázok, ktorých riešenie občania očakávajú od Európskej únie, a že boj proti hrozbe terorizmu je ďalším dôvodom na vytvorenie účinnej spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky; domnieva sa, že je potrebné urobiť viac, aby sa využil potenciál Lisabonskej zmluvy vytvoriť komplexný rámec pre strategické záujmy, aby sa tak rozhodnutia v oblasti bezpečnosti a obrany, s výnimkou opatrení, ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky, prijímali kvalifikovanou väčšinou; vyzýva Radu a Komisiu, aby zaistili inštitucionálny charakter spoločnej európskej bezpečnosti a obrany posilnením komplexného prístupu EÚ k vonkajším konfliktom a krízam, a to pri výraznejšom zapojení rôznych aktérov a nástrojov vo všetkých fázach;

3.  zdôrazňuje význam dosiahnutia cieľov SBOP na posilnenie operačnej schopnosti Únie konať na medzinárodnej úrovni v záujme udržiavania mieru, predchádzania konfliktom, reakcie na humanitárne krízy a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v Zmluve o Európskej únii a v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov; konštatuje, že toto je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým vzhľadom na rýchlo sa zhoršujúce bezpečnostné prostredie v medzinárodnom kontexte poznačenom teroristickými útokmi a obavami európskych občanov;

4.  zdôrazňuje, že ochrana ľudských práv prispieva k mieru a bezpečnosti na celom svete; zdôrazňuje kľúčovú úlohu EÚ pri presadzovaní zásad zakotvených v medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv, a to najmä zásad univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv;

5.  poznamenáva, že v článku 42 Zmluvy o Európskej únii sa stanovuje, že SBOP nemá vplyv na osobitý charakter bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a ich záväzky v rámci NATO;

6.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a členské štáty, aby využili celý potenciál Zmluvy o Európskej únii, najmä jej článku 44 o vykonávaní úloh SBOP skupinou členských štátov, ako aj článku 42 ods. 6 a článku 46 o stálej štruktúrovanej spolupráci, pokiaľ ide o rýchlejšie, pružnejšie a účinnejšie zavádzanie misií o operácií SBOP; víta aktiváciu článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii o doložke o vzájomnej obrane v roku 2015; zdôrazňuje možnosť odvolávať sa na doložku o solidarite v prípade, že členský štát je predmetom teroristického útoku, v súlade s článkom 222 ods. 1 ZFEÚ;

7.  zdôrazňuje dôležitú úlohu Parlamentu pri dohľade nad politikami a inštitucionálnymi štruktúrami, a to aj v oblasti SBOP; požaduje preto posilnenie mechanizmov parlamentného dohľadu v rámci budúcej revízie zmlúv EÚ, okrem iného tým, že sa zavedie potreba konzultovať s Parlamentom pri stanovovaní cieľov a analyzovaní rizík pred prijatím rozhodnutí o nových misiách a operáciách SBOP, ako aj o jej strategickom preskúmaní;

8.  vyzýva Radu, Komisiu a PK/VP, aby zabezpečili súlad medzi rôznymi oblasťami vonkajšej činnosti, ako sa stanovuje v Zmluve o Európskej únii, a k týmto oblastiam zaujali globálny a komplexný prístup a aby rozšírili rozsah pôsobnosti civilných misií EÚ na priamu podporu rozvojových cieľov, okrem iného prostredníctvom zamerania sa na demobilizáciu, odzbrojenie a reintegráciu bývalých bojovníkov; ďalej žiada, aby boli Parlamentu poskytované informácie s oveľa väčšou pravidelnosťou, čo uľahčí parlamentný dohľad nad vonkajšou činnosťou, a to aj pokiaľ ide o rokovania o medzinárodných dohodách a ich uzatváranie vo všetkých fázach tohto procesu;

9.  požaduje vytvorenie formátu Rady ministrov obrany a zriadenie stáleho strategického civilno-vojenského veliteľstva so stálou vojenskou operačnou zložkou; zdôrazňuje úlohu Európskej obrannej agentúry v rámci rozvoja spôsobilostí; vyzýva EDA, aby v plnej miere využila svoj mandát vyplývajúci zo zmluvy;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť pružnosť rozpočtových pravidiel pre vonkajšiu činnosť s cieľom zabrániť oneskoreniam v operatívnom vyplácaní finančných prostriedkov a posilniť schopnosť reagovať na krízy rýchlym a účinným spôsobom;

11.  víta Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú predstavila PK/VP a ktorá je jednotným rámcom na prioritné opatrenia v oblasti zahraničnej politiky a na vymedzenie budúceho rozvoja v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky; opakuje svoju podporu prijatiu bielej knihy o obrane na základe globálnej stratégie EÚ; zdôrazňuje, že biela kniha by mala byť založená na spoločnom presnom posúdení existujúcich vojenských spôsobilostí členských štátov s cieľom vytvoriť skutočnú spoluprácu a súdržnosť medzi členskými štátmi;

12.  zdôrazňuje potrebu posilnenia obrannej politiky v EÚ ako piliera v rámci NATO a požaduje komplexné politické a vojenské partnerstvo medzi EÚ a NATO, ktoré je aj naďalej životne dôležité pre európsku bezpečnostnú štruktúru, pričom sa Únii umožní konať nezávisle pri operáciách v zahraničí, hlavne s cieľom stabilizovať svoje susedstvo; v tejto súvislosti pripomína, že vzťahy EÚ a NATO by mali byť založené na komplementárnosti a spolupráci na všetkých úrovniach, a to s cieľom riešiť spoločné otázky bezpečnosti, rozvoja kapacít a pohotovostného plánovania pre prípad hybridných hrozieb;

13.  víta vyhlásenie, ktoré predniesla PK/VP na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ (Gymnich) 2. septembra 2016 a v ktorom opäť poukázala na vhodnú príležitosť dosiahnuť konkrétny pokrok medzi členskými štátmi v oblasti obrany;

14.  vyzýva EÚ, aby vytvorila dozorný orgán a príslušné štruktúry v rámci Parlamentu zamerané na neustálu kontrolu toho, či členské štáty dodržiavajú ustanovenia spoločnej pozície EÚ k vývozu zbraní.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

8

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Elmar Brok, Fabio Massimo Castaldo, Kostas Chrysogonos, Richard Corbett, Danuta Maria Hübner, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Constance Le Grip, Jo Leinen, Morten Messerschmidt, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Paulo Rangel, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski, Rainer Wieland

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Gerolf Annemans, Enrique Guerrero Salom, Cristian Dan Preda

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Birgit Collin-Langen, Traian Ungureanu


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

37

20

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Georgios Epitideios, Anna Elżbieta Fotyga, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Tamás Meszerics, Javier Nart, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Vincent Peillon, Alojz Peterle, Kati Piri, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, László Tőkés, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ryszard Czarnecki, Ana Gomes, Javi López, Juan Fernando López Aguilar, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, Jean-Luc Schaffhauser, Helmut Scholz, Bodil Valero

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Biljana Borzan, Karoline Graswander-Hainz, Marijana Petir, Ivan Štefanec

Právne oznámenie