Postup : 2016/2045(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0341/2016

Predkladané texty :

A8-0341/2016

Rozpravy :

PV 30/11/2016 - 16
CRE 30/11/2016 - 16

Hlasovanie :

PV 01/12/2016 - 6.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0464

SPRÁVA     
PDF 503kWORD 69k
17.11.2016
PE 582.284v02-00 A8-0341/2016

o Fonde solidarity Európskej únie: hodnotenie

(2016/2045(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajca: Salvatore Cicu

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Fonde solidarity Európskej únie: hodnotenie

(2016/2045(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 175 a 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(3),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k návrhu Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie (COM(2013)0522)(4),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Výročná správa Fondu solidarity Európskej únie za rok 2014 (COM(2015)0502),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2002 o záplavách v Európe(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2005 o živelných pohromách (požiaroch a povodniach) počas leta 2015 v Európe(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Budúcnosť Fondu solidarity Európskej únie (COM(2011)0613),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 28. novembra 2013 k Fondu solidarity Európskej únie(7),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0341/2016),

A.  keďže Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) bol zriadený nariadením 2012/2002 v reakcii na ničivé záplavy, ktoré postihli strednú Európu v lete 2012, ako cenný nástroj umožňujúci EÚ reagovať na rozsiahle prírodné katastrofy a na výnimočné regionálne katastrofy na území Únie a v krajinách, ktoré sú zapojené do rokovaní o pristúpení k Únii, a na prejavenie solidarity s postihnutými regiónmi a štátmi; keďže tento fond podporuje výhradne naliehavé opatrenia a opatrenia na obnovu, ktoré vykonávajú vlády v nadväznosti na prírodné katastrofy a ktoré majú priamy vplyv na život ľudí, životné prostredie alebo hospodárstvo v danom postihnutom regióne (hoci treba konštatovať, že Komisia predložila v roku 2005 návrh zameraný na ešte väčšie rozšírenie pôvodnej oblasti pôsobnosti);

B.  keďže od svojho založenia bol FSEÚ veľmi užitočný, lebo mobilizoval celkovo 3,8 miliardy EUR v súvislosti s viac ako 70 katastrofami týkajúcimi sa 24 prijímajúcich štátov a prístupových krajín a bol využitý ako reakcia na rôzne prírodné javy vrátane zemetrasení, záplav, lesných požiarov, búrok a v poslednej dobe aj sucha; keďže Fond solidarity EÚ zostáva jedným z najsilnejších symbolov solidarity v čase núdze;

C.  keďže tento nástroj prešiel v roku 2014 komplexnou reformou s cieľom zdokonaliť a zjednodušiť postupy a zabezpečiť rýchlejšie reakcie (do šiestich týždňov od podania žiadosti); nanovo vymedziť rozsah pôsobnosti; zaviesť jednoznačné kritéria na definovanie regionálnej katastrofy; a posilniť stratégie predchádzania katastrofám a riadenia rizík, čím by bola posilnená účinnosť núdzového financovania v súlade s mnohými žiadosťami, ktoré v priebehu rokov predložil Parlament a miestne a regionálne orgány; keďže nová revízia fondu je plánovaná v rámci navrhovaného súhrnného nariadenia(9), ktoré Komisia navrhla 14. septembra 2016 s cieľom zdokonaliť pripravenosť a účinnosť núdzového financovania;

D.  keďže Európsky parlament dôrazne podporil navrhované zmeny, z ktorých väčšina už bola uvedená v jeho skorších uzneseniach;

E.  keďže žiadosti prijaté do júna 2014, kedy vstúpilo do platnosti revidované nariadenie, boli posudzované v rámci pôvodného nariadenia, pričom žiadosti prijaté potom boli posudzované už podľa revidovaného nariadenia;

F.  keďže v reakcii na zmenu klímy sú mimoriadne dôležité investície do predchádzania prírodným katastrofám; keďže značné množstvo finančných prostriedkov EÚ bolo vyčlenených na investície do predchádzania prírodným katastrofám a do stratégií riadenia rizika, a to najmä v rámci fondov EŠIF;

G.  keďže vo výnimočných prípadoch a berúc do úvahy ročný rozpočtový strop fondu v roku, v ktorom došlo ku katastrofe, a nasledujúcom roku, je možné v prípade nedostatočných prostriedkov dostupných v danom roku využiť prostriedky z nasledujúceho roku;

1.  pripomína, že od svojho vytvorenia v roku 2002 je FSEÚ dôležitým zdrojom financovania pre miestne a regionálne vlády, keďže zmierňuje dôsledky prírodných katastrof, ktoré postihujú Európu, či už sú to záplavy, zemetrasenia alebo lesné požiare, a slúži ako vyjadrenie európskej solidarity s postihnutými regiónmi; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o verejnosť, FSEÚ je jedným z najkonkrétnejších a najhmatateľnejších prejavov podpory, ktorú môže Európa poskytnúť miestnym spoločenstvám;

2.  pripomína, že od vytvorenia FSEÚ sa v Európskej únii v dôsledku klimatických zmien výrazne zvýšil počet prírodných katastrof a vzrástla aj ich závažnosť a intenzita; zdôrazňuje preto pridanú hodnotu silného a pružného nástroja prostredníctvom ktorého sa prejavuje solidarita a zabezpečuje skutočná rýchla pomoc pre ľudí postihnutých rozsiahlymi prírodnými katastrofami;

3.  pripomína, že FSEÚ je financovaný mimo rozpočtu Európskej únie a disponuje prostriedkami vo výške maximálne 500 miliónov EUR (v cenách roku 2011) a že napriek tomu, že umožňuje určitú flexibilitu (prenosy N+1), každý rok hrozí, že prostriedky v značnej výške nebudú využité; v tejto súvislosti berie na vedomie, že v súhrnnom nariadení je stanovené čiastočné začlenenie ročného finančného príspevku do rozpočtu s cieľom urýchliť postup mobilizácie prostriedkov a skôr a rýchlejšie reagovať, pokiaľ ide o pomoc občanom postihnutým katastrofou;

4.  poukazuje na to, že využívanie ročnej prahovej hodnoty dokazuje, že ročná výška rozpočtových prostriedkov po začatí nového programového obdobia VFR je primeraná;

5.  zdôrazňuje význam revízie z roku 2014, ktorou sa podarilo prekonať patovú situáciu v Rade a ktorá konečne priniesla odpoveď na opakované požiadavky Parlamentu na posilnenie schopnosti reagovať a účinnosti pomoci s cieľom zaistiť rýchlu a transparentnú reakciu pri poskytovaní pomoci občanom postihnutým prírodnými katastrofami; okrem toho víta nedávny návrh súhrnného nariadenia, ktorý zavádza nové ustanovenia spojené so zjednodušením a ľahšou mobilizáciou finančných prostriedkov;

6.  zdôrazňuje hlavné prvky reformy, ako sú napríklad: zavedenie zálohových platieb, pričom maximálne 10 % predpokladaného finančného príspevku je možné na požiadanie vyplatiť krátko po predložení žiadosti o finančný príspevok z fondu Komisii (horná hranica príspevku je 30 miliónov EUR); oprávnenosť nákladov spojených s prípravou a vykonávaním núdzových operácií a operácií obnovy (kľúčová žiadosť Parlamentu); predĺženie lehôt na predloženie žiadostí zo strany oprávnených členských štátov (12 týždňov po vzniku prvej škody) a na realizáciu projektu (18 mesiacov); zavedenie šesťtýždňovej lehoty na to, aby Komisia na žiadosti odpovedala; nové ustanovenia týkajúce sa predchádzania prírodným katastrofám; zdokonalenie postupov v oblasti riadneho finančného hospodárenia;

7.  zdôrazňuje však, že napriek tomu, že zavedenie mechanizmu zálohových platieb umožňuje ich získanie rýchlejšie, ako pri bežnom postupe, trpia príjemcovia aj naďalej prílišnou dĺžkou celého postupu od podania žiadosti až po okamžik, kedy je vyplatená výška konečného príspevku; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že žiadosť musí byť predložená čo najskôr po katastrofe a že sú potrebné ďalšie zlepšenia fázy hodnotenia a následných fáz s cieľom uľahčiť vykonávanie platieb; zastáva názor, že novo navrhnuté ustanovenia súhrnného nariadenia týkajúce sa FSEÚ môžu pomôcť urýchliť mobilizáciu a umožniť tak konkrétne naplnenie potrieb v praxi; zároveň zdôrazňuje, že členské štáty musia preskúmať svoje administratívne postupy s cieľom urýchliť mobilizáciu pomoci pre postihnuté regióny a štáty; v súvislosti s potenciálnym zlepšením v rámci budúcej reformy ďalej navrhuje zavedenie žiadosti o povinné aktualizované vnútroštátne plány zvládania katastrof a zavedenie požiadavky, aby boli predkladané informácie o príprave dohôd o núdzových situáciách;

8.  vyzýva samotné členské štáty, aby zdokonalili svoje prostriedky komunikácie a spoluprácu s miestnymi a regionálnymi orgánmi, a to tak pri vyhodnocovaní spôsobených škôd, kde je požadovaná finančná pomoc FSEÚ, ako aj pri vypracúvaní žiadostí a realizácii projektov na boj proti vplyvom prírodných katastrof, čím sa zaistí, že podpora Únie bude účinná v praxi a že budú presadzované udržateľné opatrenia; okrem toho sa domnieva, že o podpore z FSEÚ by mala byť informovaná široká verejnosť; vyzýva príslušné orgány, aby zdokonalili komunikáciu a poskytovali informácie o podpore z FSEÚ bez toho, aby to viedlo k vzniku dodatočnej administratívnej záťaže;

9.  zdôrazňuje dôležitosť zabezpečenia toho, že členské štáty budú uplatňovať postupy verejného obstarávania v reakcii na prírodné katastrofy s cieľom identifikovať a šíriť najlepšie postupy a získané poznatky, pokiaľ ide o zmluvy v núdzových situáciách;

10.  víta, že Komisia objasnila pravidlá oprávnenosti, pokiaľ ide o regionálne prírodné katastrofy, poukazuje však na to, že v konečnej dohode medzi Parlamentom a Radou sa zachováva prahová hodnota oprávnenosti vo výške 1,5 % regionálneho HDP navrhnutá Komisiou, aj napriek úsiliu Parlamentu o jej zníženie na 1 %; konštatuje, že sa zohľadnila zraniteľnosť najodľahlejších regiónov, pričom prahová hodnota sa v tomto prípade znížila na 1 %;

11.  uznáva, že fond poskytuje pomoc v prípade nepoistiteľných škôd a nekompenzuje súkromné straty; zdôrazňuje skutočnosť, že dlhodobé opatrenia, ako je udržateľná obnova alebo činnosti v oblasti hospodárskeho rozvoja a prevencie, sú oprávnené na čerpanie finančných prostriedkov z iných nástrojov Únie, najmä z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

12.  vyzýva členské štáty, aby optimalizovali využívanie existujúceho financovania EÚ, najmä piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov, na investície zamerané na bránenie vzniku prírodných katastrof, a poukazuje na dôležitosť rozvíjania synergií medzi jednotlivými fondami a politikami Únie, aby sa predišlo dôsledkom prírodných katastrof a aby sa v prípadoch, keď je aktivovaný FSEÚ, zabezpečila konsolidácia a dlhodobý udržateľný rozvoj projektov obnovy; naďalej však zastáva názor, že pri každej aktivácii FSEÚ by sa mal príslušný členský štát formálne zaviazať prijať všetky potrebné opatrenia na predchádzanie katastrofám a udržateľnú obnovu postihnutých oblastí; v prípadoch, keď sa uplatňujú synergie, požaduje čo najväčšie administratívne zjednodušenie procesu kombinovaného využívania fondov;

13.  preto zdôrazňuje, že úsilie o investovanie do zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na túto zmenu musí byť posilnené, pričom pri podpore obnovy a opätovného zalesňovania v rámci FSEÚ by mali byť zohľadnené preventívne opatrenia; zastáva názor, že prevencia by sa mala stať horizontálnou úlohou, a navrhuje, aby pri zmierňovaní následkov katastrof boli v rámci FSEÚ na základe prístupu založeného na ekosystéme prijímané preventívne opatrenia; okrem toho vyzýva členské štáty, aby vypracovali stratégie na predchádzanie riziku a riadenie rizika, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že mnohé prírodné katastrofy súčasnosti sú priamym dôsledkom ľudskej činnosti;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť maximálnu transparentnosť pri prideľovaní, riadení a čerpaní prostriedkov z FSEÚ; považuje za podstatné určiť, či sa podpora z FSEÚ využíva v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia s cieľom identifikovať, rozvíjať a vymieňať si najlepšie postupy a získané poznatky; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zvýšili transparentnosť a zabezpečili prístup verejnosti k informáciám počas celého procesu mobilizácie pomoci, od podania žiadosti po ukončenie projektu; žiada tiež o osobitnú správu Dvora audítorov o fungovaní FSEÚ, v neposlednom rade aj preto, že posledná dostupná správa bola vypracovaná predtým, ako bolo v roku 2014 nariadenie o FSEÚ revidované;

15.  konštatuje, že v roku 2014 bolo prijatých 13 nových žiadostí, a upozorňuje na osobitné okolnosti, ktoré nastali v danom roku, keď bolo šesť z týchto žiadostí posudzovaných podľa starého nariadenia, zatiaľ čo zvyšných sedem sa posudzovalo podľa revidovaného nariadenia;

16.  pripomína, že podľa predošlého nariadenia o FSEÚ boli v roku 2014 zamietnuté dve žiadosti, pretože predmetné katastrofy nemohli byť považované za výnimočné, hoci spôsobili vážne škody a mali priamy dosah na hospodársky a sociálny rozvoj daných regiónov, a preto víta objasnenia, ktoré v tomto ohľade prináša revidované nariadenie o FSEÚ; vzhľadom na budúce reformy a možnosť novo vymedziť pojem regionálne prírodné katastrofy však navrhuje, aby bolo umožnené, aby niekoľko oprávnených štátov, ktoré boli postihnuté prírodnou katastrofou cezhraničnej povahy, pričom príčina katastrofy je rovnaká a dôsledky katastrofy sa prejavili súčasne, predložilo jednu žiadosť spoločne a aby sa pri posudzovaní žiadostí zohľadňovali aj nepriame škody;

17.  vzhľadom na budúce reformy nabáda Komisiu, aby zohľadnila možnosť zvýšiť prahovú hodnotu pre zálohové platby z 10 na 15 % a skrátiť lehotu na spracovanie žiadostí zo šiestich na štyri týždne; zároveň nabáda Komisiu, aby zvážila možnosť zaviesť prahovú hodnotu oprávnenosti pre regionálne prírodné katastrofy vo výške 1 % regionálneho HDP a zohľadňovať pri posudzovaní žiadostí úroveň sociálno-ekonomického rozvoja postihnutých regiónov;

18.  upozorňuje, že je potrebné zvážiť, či by mohli byť uplatňované nové ukazovatele, ktoré by presahovali rámec HDP, ako je napríklad index ľudského rozvoja a index regionálneho sociálneho pokroku;

19.  víta skutočnosť, že Komisia prijala sedem žiadostí o pomoc, ktoré boli podané v súlade s revidovanými pravidlami, vrátane štyroch, ktoré boli schválené na konci roku 2014, pre ktoré však museli byť rozpočtové prostriedky prenesené do roku 2015, ako sa uvádza vo výročnej správe FSEÚ za rok 2015; v tejto súvislosti pripomína, že rok 2015 bol prvým rokom, kedy sa počas celého roka uplatňovali už iba revidované pravidlá, a že analýza ukazuje, že právne objasnenie, ktoré sa reformou zaviedlo, zabezpečilo úspešnosť žiadostí, čo sa pri predošlých ustanoveniach, na základe ktorých boli približne dve tretiny žiadostí o pomoc v prípadoch regionálnej katastrofy vyhodnotené ako neoprávnené, nedialo;

20.  vyjadruje poľutovanie nad zdĺhavými postupmi hodnotenia správ o vykonávaní a nad veľmi oneskoreným ukončovaním projektov v rámci pôvodného nariadenia a predpokladá, že v rámci zmeneného nariadenia bude ukončenie prebiehať čo najefektívnejšie a najtransparentnejšie a zároveň sa zaručí ochrana finančných záujmov Únie;

21.  navyše zdôrazňuje, že článkom 11 zmeneného nariadenia sa Komisii a Európskemu dvoru audítorov udeľuje právomoc vykonať audit a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) sa umožňuje uskutočniť vyšetrovanie vždy, keď je to potrebné;

22.  vyzýva Komisiu a Európsky dvor audítorov, aby zhodnotili fungovanie FSEÚ pred koncom súčasného viacročného finančného obdobia;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, členským štátom a ich regionálnym orgánom.

(1)

Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

(2)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0003.

(3)

Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143.

(4)

Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 45.

(5)

Ú. v. ES C 272E, 13.11.2003, s. 471.

(6)

Ú. v. EÚ C 193E, 17.8.2006, s. 322.

(7)

Ú. v. EÚ C 114, 15.4.2014, s. 48.

(8)

Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(9)

COM(2016)0605, 2016/0282(COD), Brusel, 14.9.2016.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európska únia zriadila po tragických záplavách, ku ktorým došlo v roku 2002, Fond solidarity Európskej únie (nariadenie (ES) č. 2012/2002). Tento fond predstavuje okamžité vyjadrenie solidarity Únie s krajinami postihnutými vážnymi prírodnými katastrofami. Nevzťahuje sa len na členské štáty Únie, ale aj na kandidátske štáty. V roku 2014 sa pôvodné nariadenie zmenilo s cieľom lepšie reagovať na obavy prijímateľov pomoci a rýchlejšie vybavovať žiadosti postihnutých krajín. Zároveň bolo sucho zaradené do zoznamu prírodných katastrof, pri ktorých sa môže využiť pomoc z FSEÚ (nariadenie (EÚ) č. 661/2014).

FSEÚ môže pomôcť členským štátom, ak celkové priame škody spôsobené prírodnou katastrofou presahujú 3 miliardy eur (v cenách roku 2011), alebo 0,6 % hrubého národného dôchodku (HND) danej krajiny. Existujú aj ustanovenia zamerané na riešenie menších regionálnych katastrof (1,5 % HDP regiónu alebo 1 % v prípade najvzdialenejších regiónov).

V októbri 2015 Európska komisia predložila správu o využití Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) za rok 2014. V tejto správa sa zohľadnila špecifická situácia FSEÚ v roku 2014. Predstavuje tiež príležitosť prehodnotiť fungovanie tohto nástroja solidarity. Z tohto dôvodu sa Výbor pre regionálny rozvoj Európskeho parlamentu rozhodol vypracovať iniciatívnu správu.

Je totiž nemožné predvídať všetky núdzové situácie, všetky katastrofy. Vždy sa však dá zlepšiť riadenie ich následkov. Riadenie katastrof má vždy niekoľko etáp. Prvou je zármutok a uvedomenie si sily prírody spolu s pocitom bezmocnosti voči sile prírodných živlov. Potom nasleduje vzájomná pomoc medzi susedmi, ako aj pomoc zo strany vnútroštátnych a medzinárodných záchranných služieb. Spravodajca by však chcel zamerať na tretiu a štvrtú etapu, pretože po prekonaní najnaliehavejších problémov musia obete udržateľným spôsobom riešiť nápravu škôd.

Spravodajca sa venuje viacerým aspektom riadenia Fondu solidarity Európskej únie. Chce zdôrazniť rýchlosť intervencie z FSEÚ, potrebu politiky prevencie, ktorá ide ruka v ruke s nevyhnutnou komplementárnosťou medzi FSEÚ a inými nástrojmi EÚ, najmä politikou súdržnosti. Rovnako chce upriamiť pozornosť na význam účinnej spolupráce vnútroštátnej úrovne s regionálnymi a miestnymi orgánmi.

Rýchlosť reakcie

Prírodná katastrofa svojím nepredvídateľným charakterom vedie nielen k zmätku postihnutého obyvateľstva, ale zároveň nastoľuje otázku rýchleho konania verejných orgánov, ktoré musia čeliť nepredvídaným nákladom.

Od začiatku zavedenia Fondu solidarity Európskej únie určil zákonodarca konkrétnu lehotu na predkladanie žiadostí, ktorá bola stanovená na 10 týždňov. Malo by to miestnym a regionálnym orgánom umožniť začať celý proces. Avšak v prvých rokoch fungovania FSEÚ sa preukázalo, že táto lehota je príliš krátka. V rámci revízie nariadenia v roku 2014 sa lehota na podávanie žiadostí predĺžila na 12 týždňov. Na prvý pohľad je to v rozpore s požiadavkou spravodajcu. Za daného stavu (pri lehote 10 týždňov) však miestne orgány v mnohých prípadoch nemali čas správne pripraviť podklady. Toto predĺženie lehoty preto nevytvára rozpor, lebo umožňuje predstaviteľom miestnych orgánov lepšie pripraviť dokumentáciu.

Spravodajca by chcel zdôrazniť, že rýchlosť spracovania žiadostí je dôležitá najmä od momentu predloženia úplnej dokumentácie (maximálne 12 týždňov). Potom je potrebná účinná reakcia na všetkých stupňoch rozhodovania, či už na úrovni členských štátov alebo útvarov Komisie, aby sa mohla urýchlene uvoľniť finančná podpora.

Musíme sa vyhnúť sa situáciám, keď sa obete cítia opustené v čase medzi uskutočnením prvej reakcie na núdzovú situáciu a príchodom finančných prostriedkov z FSEÚ.

Táto výzva je o to naliehavejšia, že v uplynulých rokoch zasiahli veľké prírodné katastrofy veľmi často krajiny južnej a juhovýchodnej Európy, krajiny, ktoré sú už značne postihnuté hospodárskou krízou. Napríklad len na Sardínii v dôsledku záplav v novembri 2013 zomrelo 16 ľudí a vo väčšej či menšej miere bolo postihnutých ďalších 1 700 osôb. Záchranné služby, ktoré zasahujú okamžite, umožňujú čo najviac zmierniť negatívne dôsledky katastrof. Potom je na zákonodarcovi, aby pomohol na úrovni právnych predpisov zabezpečiť čo najlepšie prispôsobenie postupov konkrétnej situácii. Európsky parlament tu tiež zohráva významnú úlohu a môže pomôcť zabrániť situáciám ako v prípade Chorvátska v roku 2013, keď bol súhlas udelený nie menej ako 7 mesiacov po predložení dokumentácie. Núdzová situácia si vyžaduje naliehavý postup. V spomenutom prípade uplynul takmer rok a pol, kým sa finančné prostriedky dostali k príjemcom.

Toto všetko si zaslúži dobrú koordináciu, ale aj prácu na vstupe aj výstupe.

Prevencia a komplementárnosť

Keď dôjde ku katastrofe, je už často príliš neskoro na prevenciu. Prevencia však musí byť integrálnou súčasťou fázy nasledujúcej po katastrofe. Je totiž dôležité, aby obnova zničených objektov alebo opravy zariadení infraštruktúry boli príležitosťou na ich zosúladenie s normami. V platných právnych predpisoch sa už vyžadujú správy o tom, ako členský štát plánuje zaviesť stratégiu prevencie a riadenia rizík.

Práve v tejto oblasti sa môže hľadať komplementárnosť medzi FSEÚ a Kohéznym fondom. Kohézny fond by mal najmä v súvislosti s projektmi v oblasti infraštruktúry zohľadňovať aspekty prevencie rizík. Mohli by sa tak znížiť náklady súvisiace s opravami potrebnými po katastrofe.

Transparentnosť a spolupráca medzi rôznymi úrovňami rozhodovania

Využitiu Fondu solidarity EÚ od jeho zriadenia sa venuje Európsky dvor audítorov vo svojej správe. Táto správa poukázala na viaceré možné zlepšenia v riadení fondu. Tieto odporúčania boli zohľadnené počas revízie FSEÚ v roku 2014. Stále by sa však dala zabezpečiť väčšia transparentnosť, najmä pokiaľ ide o rôzne finančné prostriedky prideľované na náhradu škôd spôsobených katastrofou. Na dosiahnutie tohto cieľa spravodajca navrhuje väčšiu spoluprácu medzi rôznymi úrovňami rozhodovania. Zdá sa, že sa nespochybňujú vzťahy medzi príjemcami a Európskou komisiou, ktorá prijíma žiadosti o financovanie v rámci Fondu solidarity EÚ. Namiesto toho sa treba zamerať na mechanizmy spolupráce medzi rôznymi miestnymi a regionálnymi orgánmi a ústrednými útvarmi na úrovni každého členského štátu.

Spravodajca tiež navrhuje zlepšiť komunikáciu s verejnosťou počas celého procesu, čo príjemcom alebo zainteresovanej verejnosti umožní lepšie sledovať postup pri každej jednotlivej žiadosti. To by sa mohlo zabezpečiť na úrovni Európskej komisie za predpokladu, že medzi týmito rôznymi operatívnymi úrovňami bude dobre fungovať výmena informácií.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (1.9.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k Fondu solidarity Európskej únie: hodnotenie

(2016/2045(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Lefteris Christoforou

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže od svojho vzniku v roku 2002 Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) slúži na veľmi užitočné ciele a využil sa pri 69 katastrofách v celej Európe; keďže 24 krajinám sa poskytla pomoc, keď na zmiernenie následkov katastrof získali finančné prostriedky v celkovej výške 3,7 miliardy EUR;

B.  keďže revíziou z roku 2014, ktorá sa týkala nariadenia (ES) č. 2012/2002 o zriadení Fondu solidarity EÚ, sa zlepšili a zjednodušili postupy; keďže v nadväznosti na početné žiadosti podané v priebehu rokov Európskym parlamentom a miestnymi orgánmi sa konečný termín na podanie žiadosti o pomoc predĺžil, čo znamená, že členské štáty majú 18 mesiacov odo dňa vyplatenia sumy nato, aby použili príspevok, a keďže sa zaviedli zálohové platby a určité ustanovenia sa stali zrozumiteľnejšími;

C.  keďže až do revízie sa takmer všetky zamietnutia týkali regionálnych katastrof, pričom v novom nariadení sa objasňujú pravidlá oprávnenosti prostredníctvom jediného kritéria pre regionálne katastrofy na základe prahovej hodnoty 1,5 % regionálneho hrubého domáceho produktu alebo 1 % pre najvzdialenejšie regióny, stanoveného na úrovni NUTS 2;

D.  keďže podľa ustanovení revidovaného nariadenia o Fonde solidarity Európskej únie (FSEÚ) Komisia dostala sedem nových žiadostí v roku 2014 a tri žiadosti v roku 2015;

E.  keďže FSEÚ existoval už v predchádzajúcom programovom období nariadenia o VFR, pričom jeho ročné rozpočtové prostriedky sa znížili; keďže s cieľom kompenzovať toto zníženie (odôvodnené celkovou úrovňou vykonávania) sa zaviedol prenos jedného roka (N + 1) do nového nariadenia;

F.  keďže v prípade nedostatku dostupných finančných prostriedkov v danom roku sa už výnimočne môžu používať prostriedky na nasledujúci rok, berúc do úvahy ročný rozpočtový strop fondu na rok, v ktorom sa vyskytla katastrofa, a na nasledujúci rok;

1.  poukazuje na to, že využívanie ročnej prahovej hodnoty dokazuje, že ročná výška rozpočtových prostriedkov po začatí nového programového obdobia VFR je primeraná;

2.  upozorňuje, že pokiaľ ide o verejnosť, FSEÚ je jedným z najkonkrétnejších a najhmatateľnejších prejavov podpory, ktorú môže Európa poskytnúť miestnym spoločenstvám;

3.  víta, že v novom nariadení sa zavádza možnosť poskytovať zálohové platby až do výšky 10 % pravdepodobnej sumy pomoci, ktorej maximálna výška predstavuje 30 miliónov EUR; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že medzi podaním žiadosti a platbou uplynie dlhý čas; odporúča ďalšie zlepšenia vo fáze hodnotenia a v následných fázach, ktoré by uľahčili vykonávanie platieb; odporúča vytvorenie právneho rámca, ktorý určuje dĺžku trvania hodnotenia;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rozpore s článkom 8 ods. 1 a 3 nariadenia o FSEÚ je postup ukončenia pomoci z fondu v niektorých prípadoch pozoruhodne dlhý: v roku 2014 Komisia ešte stále uzatvárala spisy z rokov 2005, 2007 a 2010; zdôrazňuje preto potrebu urýchliť postupy, keďže včasné získanie každej požadovanej a schválenej pomoci má mimoriadny význam;

5.  žiada, aby sa stanovili jasné kritériá týkajúce sa monitorovacej návštevy v prijímajúcich štátoch s cieľom posúdiť zavedený systém vykonávania, a aby sa monitorované zdroje využívali náležitým spôsobom;

6.  v záujme uľahčenia transparentného využívania finančných prostriedkov požaduje osobitnú správu Európskeho dvora audítorov o fungovaní FSEÚ, a to najmä preto, že posledná správa, ktorá je k dispozícii, pochádza z obdobia pred revidovaným nariadením o FSEÚ; vyzýva najmä na vypracovanie štúdie o možnom prekrývaní používania prostriedkov z FSEÚ so štrukturálnymi fondmi a s národnými systémami;

7.  poukazuje na to, že napriek zapracovanej flexibilite (prenos N + 1) existuje riziko, že značná časť finančných prostriedkov sa každoročne nevyužije; okrem toho navrhuje, aby sa uvažovalo o tom, ako v budúcnosti obmedziť nevyužitie týchto súm, pričom by sa v plnej miere zohľadnila skutočnosť, že sa v tejto súvislosti môžu prirodzene vyskytnúť odchýlky (v závislosti od meniaceho sa počtu prijatých žiadostí a/alebo finančných potrieb v danom roku);

8.  víta skutočnosť, že ustanovenia boli zavedené v roku 2014 s cieľom posilniť predchádzanie riziku prírodných katastrof; pripomína, že obdobia s extrémnym počasím vedúcim k prírodným katastrofám sú v dôsledku zmeny klímy početnejšie; zdôrazňuje preto, že treba zintenzívniť úsilie investovať do zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu, pričom v rámci podpory rekonštrukcie a obnovy lesa v rámci FSEÚ kladie dôraz na preventívne opatrenia;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

31.8.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

37

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Jan Olbrycht, Urmas Paet, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Isabelle Thomas, Monika Vana, Daniele Viotti, Marco Zanni, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Giovanni La Via, Stanisław Ożóg, Pavel Poc, Ivan Štefanec, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

David Coburn, Estefanía Torres Martínez


STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (13.7.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

o Fonde solidarity Európskej únie: posúdenie

(2016/2045(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marco Valli

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na článok 175 ods. 3 a článok 212 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(1), a na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní(3),

A.  keďže Fond solidarity Európskej únie (FSEÚ) bol vytvorený na základe nariadenia č. 2012/2002 v reakcii na katastrofálne povodne, ktoré v lete 2002 postihli strednú Európu;

B.  keďže FSEÚ sa využíva najmä na poskytovanie pomoci v prípade veľkej prírodnej katastrofy s vážnymi dôsledkami pre životné podmienky, prírodné prostredie alebo hospodárstvo jedného alebo viacerých regiónov členského štátu alebo krajiny, ktorá požiadala o pristúpenie;

C.  keďže od roku 2002 bola z FSEÚ poskytnutá podpora v celkovej hodnote viac ako 3,7 miliardy eur na 63 katastrof – vrátane povodní, lesných požiarov, zemetrasení, búrok a období sucha – v 24 rôznych európskych krajinách;

D.  keďže Európsky dvor audítorov predstavil v júni 2008 výsledky auditu výkonnosti, pričom skonštatoval, že aj keď fond splnil svoj účel, pokiaľ ide o preukázanie solidarity s katastrofou postihnutými členskými štátmi, podmienky schvaľovania žiadostí nie sú dostatočne jasné, najmä v súvislosti s regionálnymi katastrofami; keďže Dvor audítorov sa takisto kriticky vyjadril k pomalému tempu procesu prideľovania prostriedkov;

E.  keďže Európsky dvor audítorov prijal v decembri 2012 audit výkonnosti s názvom Reakcia Fondu solidarity Európskej únie na zemetrasenie v regióne Abruzzi v roku 2009: Relevantnosť operácií a náklady na ne;

1.  upozorňuje na svoje uznesenie z 3. apríla 2014 o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s absolutóriom Komisii za rok 2012, v ktorom podporil zistenie Dvora audítorov, podľa ktorého „približne 30 % (144 miliónov EUR) príspevkov z FSEÚ bolo vyčlenených na operácie, na ktoré mali plný nárok v rámci nariadenia o FSEÚ“; niektoré projekty však napriek tomu, že boli relevantné, pokiaľ ide o skutočné potreby, neboli v súlade s osobitnými ustanoveniami nariadenia o FSEÚ, napríklad jeden projekt nereagoval včas a s primeranou kapacitou na skutočné potreby obyvateľov; žiada Komisiu, aby objasnila, akým spôsobom boli v revidovanom nariadení o FSEÚ, ktoré nadobudlo účinnosť 28. júna 2014, vyriešené nedostatky, ktoré zistil Dvor audítorov;

2.  opakuje, že v tom čase boli v rámci audítorskej správy Komisie z roku 2012 zistené nezrovnalosti, ktoré nemali finančné dôsledky, pretože žiadosti o platby presiahli nároky a neoprávneným žiadostiam o platby nebolo vyhovené;

3.  nazdáva sa, že katastrofy a úsilie čo najskôr poskytnúť ľuďom v núdzi pomoc môžu byť záťažou pre vnútroštátne orgány; domnieva sa však, že členské štáty by mali vykonávať právne predpisy EÚ týkajúce sa prevencie a zvládania rizík katastrof a zaviesť programy na riešenie núdzových situácií a prírodných katastrof, čo príslušným orgánom umožní získať rýchlu pomoc EÚ pri súčasnom dodržiavaní riadneho finančného hospodárenia; pripomína, že je potrebné určiť, či sa podpora z FSEÚ využíva v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia s cieľom identifikovať, rozvíjať a vymieňať si najlepšie postupy a získané poznatky týkajúce sa ekonomickej dostupnosti;

4.  zastáva názor, že FSEÚ si vyžaduje určitú mieru flexibility, aby mohol na katastrofy reagovať rýchlejšie a účinnejšie; víta preto skutočnosť, že krajiny môžu požiadať o vyplatenie preddavku;

5.  uznáva, že revíziou nariadenia o FSEÚ boli zavedené dôležité zlepšenia v súlade s požiadavkami Parlamentu(4);

6.  zdôrazňuje a víta zlepšenia riadneho finančného hospodárenia(5), predovšetkým pokiaľ ide o to, že prijímajúce štáty sú povinné:

–  overiť, či riadiace a kontrolné opatrenia boli prijaté a vykonávajú sa tak, aby bolo zabezpečené efektívne a správne využívanie finančných prostriedkov Únie v súlade so zásadami riadneho finančného hospodárenia;

–  overiť, či sa financované opatrenia vykonávajú náležitým spôsobom;

–  zabezpečiť, aby boli financované výdavky založené na sprievodnej dokumentácii, ktorú možno overiť, a aby boli riadne a správne;

–  zamedzovať nezrovnalostiam, zisťovať a napravovať ich a získavať späť neoprávnene vyplatené sumy spolu s prípadnými úrokmi z omeškania, oznamovať Komisii akékoľvek takéto nezrovnalosti a priebežne ju informovať o vývoji správnych a súdnych konaní;

7.  vyjadruje poľutovanie v súvislosti s pretrvávajúcimi ťažkosťami, pokiaľ ide o posúdenie toho, či žiadosti týkajúce sa regionálnych katastrof spĺňajú výnimočné kritériá stanovené v nariadení; vyzýva Komisiu, aby v rámci nasledujúcej revízie FSEÚ zjednodušila a zdokonalila administratívne postupy;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých prípadoch bol v súvislosti s využívaním a smerovaním prostriedkov z FSEÚ zaznamenaný vážny nedostatok transparentnosti; žiada zdokonalenie systému ex post monitorovania výdavkov, ako aj presné a koherentné odôvodnenie týchto výdavkov a vyjadruje pevné presvedčenie, že záverečné správy predkladané členskými štátmi by mali byť verejné a prístupné;

9.  zdôrazňuje dôležitosť postupov verejného obstarávania uplatňovaných členskými štátmi v reakcii na prírodné katastrofy s cieľom identifikovať a šíriť najlepšie postupy a získané poznatky, pokiaľ ide o zmluvy v núdzových situáciách;

10.  domnieva sa, že potrebné zlepšenie nariadenia by mohlo zahŕňať žiadosť o povinné aktualizované vnútroštátne plány zvládania katastrof, zavedenie konkrétneho akčného plánu a prípravu dohôd o núdzových zmluvách;

11.  zdôrazňuje, že aj členské štáty musia preskúmať svoje administratívne postupy s cieľom urýchliť mobilizáciu pomoci pre postihnuté regióny;

12.  navyše zdôrazňuje, že článkom 11 zmeneného nariadenia sa Komisii a Európskemu dvoru audítorov udeľuje právomoc vykonať audit a Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) sa umožňuje uskutočniť vyšetrovanie vždy, keď je to potrebné;

13.  domnieva sa, že FSEÚ by mal vždy, pokiaľ je to možné, fungovať v súčinnosti s ďalšími zdrojmi finančnej pomoci, najmä s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi; vyzýva preto členské štáty, aby v záujme zabezpečenia riadneho vykonávania FSEÚ jasne stanovili, aké škody má FSEÚ pokrývať a aké opatrenia sa budú realizovať s podporou ostatných fondov;

14.  domnieva sa, že by sa mali zaviesť ďalšie požiadavky na väčšie zviditeľnenie pomoci z FSEÚ v podporovaných oblastiach s cieľom preukázať jeho európsku pridanú hodnotu;

15.  vyzýva Komisiu a Európsky dvor audítorov, aby zhodnotili fungovanie FSEÚ pred koncom súčasného viacročného finančného obdobia.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

13.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

22

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Louis Aliot, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Dennis de Jong, Martina Dlabajová, Luke Ming Flanagan, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Bogusław Liberadzki, Georgi Pirinski, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Igor Šoltes, Michael Theurer, Marco Valli, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Benedek Jávor, Marian-Jean Marinescu, Julia Pitera, Miroslav Poche

(1)

Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.

(2)

Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143.

(3)

Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 13.

(4)

Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2013 o Fonde solidarity Európskej únie, vykonávaní a uplatňovaní, Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 13.

(5)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 661/2014 z 15. mája 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie, Ú. v. EÚ L 189, 27.6.2014, s. 143, články 5 a 11.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

9.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Rosa D’Amato, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Andrew Lewer, Iskra Mihaylova, Jens Nilsson, Andrey Novakov, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Julia Reid, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Olaf Stuger, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, James Carver, Miroslav Mikolášik, Bronis Ropė, Damiano Zoffoli

Právne oznámenie