Postup : 2016/2009(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0345/2016

Predkladané texty :

A8-0345/2016

Rozpravy :

PV 12/12/2016 - 15
CRE 12/12/2016 - 15

Hlasovanie :

PV 13/12/2016 - 5.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0485

SPRÁVA     
PDF 927kWORD 114k
24.11.2016
PE 585.807v02-00 A8-0345/2016

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015

(2016/2009(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajca: József Nagy

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 STANOVISKO Výboru pre petície
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015

[2016/2009(INI)]

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len charta), ktorá bola vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu a nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

–  so zreteľom na zmluvy OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na judikatúru zmluvných orgánov OSN,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý v New Yorku 13. decembra 2006 a ratifikovaný EÚ 23. decembra 2010,

–  so zreteľom na záverečné pripomienky, ktoré prijal výbor UNCRPD v októbri 2015,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na tieto všeobecné poznámky Výboru OSN pre práva dieťaťa: č. 6 (2005) o zaobchádzaní s deťmi bez sprievodu a odlúčenými od rodičov mimo ich krajiny pôvodu, č. 7 (2005) o uplatňovaní práv dieťaťa v ranom detstve, č. 9 (2006) o právach detí so zdravotným postihnutím, č. 10 (2007) o právach detí v súdnom systéme pre mladistvých, č. 12 (2009) o právu dieťaťa byť vypočuté, č. 13 (2011) o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia a č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepších záujmov,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a na pekinskú akčnú platformu, na svoje uznesenia z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(1) a zo 6. februára 2014 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov(2) a na závery Rady z 5. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia voči ženám a dievčatám vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na jeho Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor z roku 1990 o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín,

–  so zreteľom na Dohovor OSN z roku 1949 o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami,

–  so zreteľom na odporúčané zásady a usmernenia OHCHR o ľudských právach na medzinárodných hraniciach,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre podporu pravdy, spravodlivosti, nápravy škody a záruk proti recidíve z 22. júla 2014,

–  so zreteľom na regionálnu stratégiu vykonávania madridského medzinárodného akčného   plánu pre problematiku starnutia, 2002,

–  so zreteľom na zásady týkajúce sa postavenia vnútroštátnych inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv (tzv. parížske zásady), ktoré sú prílohou rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 48/134,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, najmä veci 18766/11 a 36030/11, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1985 (2014) – Postavenie a práva národnostných menšín v Európe,

–  so zreteľom na chartu Rady Európy o vzdelávaní pre demokratické občianstvo a vzdelávaní o ľudských právach,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní(5),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(7),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ o audiovizuálnych službách(10) a výsledky verejnej konzultácie Európskej komisie v období od júla do septembra 2015,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(13),

–  So zreteľom na smernice o procesných právach osôb, ktoré sú podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní,

–  so zreteľom na balík opatrení na ochranu údajov prijatý v decembri 2015,

–  so zreteľom na nariadenie o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a na smernicu o konaní o azyle,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Barcelone, ktoré sa konalo 15. – 16. marca 2002,

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011–2020 prijatý v záveroch Rady zo 7. marca 2011,

–  so zreteľom na závery Rady z 15. júna 2011 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve,

–  so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 5. a 6. júna 2014 o politike integrácie prisťahovalcov v Európskej únii,

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2015 o rovnakých príležitostiach príjmov pre ženy a mužov: vyrovnávanie rodového rozdielu v starobných dôchodkoch,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ zo 7. decembra 2015 o rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na závery Rady o rovnosti LGBTI osôb prijaté 16. júna 2016,

–  so zreteľom na závery Rady o akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019,

–  so zreteľom na deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (Parížska deklarácia),

–  so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 24. júna 2013,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o obhajcoch ľudských práv;

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometer s názvom Diskriminácia v EÚ v roku 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o novom rámci EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158) a závery Rady s názvom Zabezpečenie rešpektovanie právneho štátu,

–  so zreteľom na zoznam opatrení na dosiahnutie pokroku z hľadiska rovnosti LGBTI osôb,

–  so zreteľom na správu Európskej komisie z roku 2015 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii (SWD (2016)0054),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (COM(2016)0377),

–  so zreteľom na stratégiu Európa 2020, konkrétne jej ciele v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,

–  so zreteľom na publikáciu OECD/Európskej únie s názvom Ukazovatele integrácie prisťahovalcov 2015 – Usadenie sa (Indicators of Immigration Integration 2015 – Settling In),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti (COM(2013)0083) a jej odporúčanie s názvom Investície do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia,

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku z 29. mája 2013 s názvom Barcelonské ciele Rozvoj služieb starostlivosti o deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2013)0322),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286), a najmä ustanovenia týkajúce sa financovania vypracovania usmernení o systémoch ochrany detí a výmene najlepších postupov,

  so zreteľom na oznámenie Komisie o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na závery Európskej rady z 24. júna 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie nazvané Kroky vpred pri implementácii vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (COM(2013)0454),

–  so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2015 (COM(2016)0265) a na sprievodné pracovné dokumenty,

–  so zreteľom na správu Komisie o občianstve EÚ za rok 2013 s názvom Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť (COM(2013)0269),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Posúdenie vykonávania rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov a odporúčaní Rady o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch (COM(2016)0424),

–  so zreteľom na správu Komisie o boji proti korupcii v EÚ (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na európsku migračnú agendu (COM(2015)0240),

–  so zreteľom na európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na závery výročného kolokvia o základných právach z roku 2015,

–  so zreteľom na výsledky verejnej konzultácie zahrnuté do výročného kolokvia o základných právach na tému Pluralita médií a demokracia v roku 2016,

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426),

–  so zreteľom na návrh Komisie na pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru Rady Európy,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o pokroku pri vykonávaní národných stratégií integrácie Rómov(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o základných právach a ľudských právach, najmä na posledné uznesenie z 8. septembra 2015 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014)(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o migrácii, najmä na posledné uznesenie z 12. apríla 2016 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe(19),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(20),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykov a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov – odpor voči Rómom v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o charte: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(24),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky, ktorým uzavrela svoj prieskum z vlastnej iniciatívy OI/8/2014/A týkajúci sa Európskej komisie,

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie 2/2013 k návrhu dohody o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na rozhodnutia a judikatúru Súdneho dvora EÚ, judikatúru národných ústavných súdov, ktorá využíva chartu ako referenciu pre výklad vnútroštátneho práva, najmä veci C-83/14, C-360/10, C-70/10, C-390/12, C-199/12, C-200/12, C-201/12, C-404/15, C-659/15, C-362/14,

–  so zreteľom na blížiacu sa výročnú správu Agentúry Európskej únie pre základné práva za rok 2015,

–  so zreteľom na Príručku Agentúry pre základné práva o súvislosti európskeho práva s právami dieťaťa (2015) (Handbook on European law relating to the rights of the child (2015)),

–  so zreteľom na štúdiu Agentúry pre základné práva o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí – Pohľady a skúsenosti odborníkov v oblasti účasti detí v civilných a trestných súdnych konaniach v 10 členských štátoch EÚ (2015),

–  so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva s názvom Násilie páchané na deťoch so zdravotným postihnutím: právne predpisy, politiky a programy v Európskej únii (2015),

–  so zreteľom na prieskum Agentúry pre základné práva o osobách zo skupiny LGBT v EÚ (2013), na jej správu s názvom Byť trans v EÚ ­ Porovnávacia analýza dát z prieskumu o osobách zo skupiny LGBT v EÚ (2014), na jej správu o situácii v oblasti základných práv intersexuálnych osôb (2015),

–  so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva s názvom Násilie páchané na ženách: celoeurópsky prieskum,

–  so zreteľom na prieskum Agentúry pre základné práva s názvom Antisemitizmus – prehľad dostupných údajov v Európskej únii za roky 2004 – 2015,

–  so zreteľom na komparatívnu právnu analýzu Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Ochrana pred diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie, rodovej príslušnosti a sexuálnej charakteristiky v EÚ,

–  so zreteľom na prieskumy Agentúry Európskej únie pre základné práva EÚ – MIDIS a prieskum o Rómoch,

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti za rok 2015, ktorý vypracoval Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, a jeho správu z roku 2015 s názvom Zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života v Európskej únii: preskúmanie politiky,

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť zameranú na identifikáciu a zmapovanie existujúcich údajov a zdrojov o sexuálnom násilí páchanom na ženách v Európskej únii“,

–  so zreteľom na situačnú správu Europolu z roku 2016 o obchodovaní s ľuďmi v EÚ,

–  so zreteľom na správu Eurostatu s názvom Obchodovanie s ľuďmi z roku 2015,

–  so zreteľom na štúdie Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) s názvom Pracovný čas a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom v priebehu života (2013), Starostlivosť o deti a závislé osoby: dôsledky pre kariéru mladých pracovníkov (2013) a Práca a starostlivosť: opatrenia na ich zosúladenie v čase demografických zmien (2015),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z mája 2015 s názvom Gender equality in employment and occupation – Directive 2006/54/EC, European Implementation Assessment (Rodová rovnosť v otázkach zamestnania a povolania – smernica 2006/54/ES, európske posúdenie vykonávania),

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky Únie s názvom Diskriminácia v dôsledku prieniku rodu a zdravotného postihnutia,

–  so zreteľom na vypočutie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o základných právach, ktoré sa konalo 16. júna 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0345/2016),

A.   keďže je nevyhnutné chrániť všetky základné práva; keďže Charta základných práv sa stala plnohodnotnou súčasťou zmlúv; keďže Komisia, Agentúra pre základné práva, Rada Európy, OSN a mimovládne organizácie vo svojich správach zdôrazňujú, že v EÚ a v členských štátoch dochádza k porušeniam základných práv;

B.   keďže Európska únia je spoločenstvo založené na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám;

C.   keďže zásady právneho štátu sú hlavnou oporou európskej liberálnej demokracie a patria medzi základné zásady EÚ vyplývajúce zo spoločných ústavných tradícií všetkých členských štátov; a keďže rešpektovanie zásady právneho štátu je nevyhnutným predpokladom pre ochranu základných práv a povinností stanovených v zmluvách a v medzinárodnom práve;

D.   keďže vzhľadom na súčasné výzvy by EÚ a členské štáty mali podporovať a presadzovať tieto hodnoty v každom opatrení, ktoré prijmú; keďže spôsob uplatňovania zásad právneho štátu na vnútroštátnej úrovni zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní dôvery medzi členskými štátmi a ich právnymi systémami; keďže v súlade s článkom 17 Zmluvy o EÚ Komisia musí zabezpečiť uplatňovanie zmlúv;

E.  keďže inštitúcie EÚ začali konanie s cieľom prekonať tzv. kodanskú dilemu; keďže nedávny vývoj ukázal, že nástroje a procesy na zabezpečenie plného a správneho uplatňovania zásad a hodnôt zmlúv treba revidovať a integrovať a že treba vypracovať účinný mechanizmus na odstránenie zostávajúcich nedostatkov a na zabezpečenie toho, aby sa zásady a hodnoty obsiahnuté v zmluvách dodržiavali v celej Únii; keďže tento mechanizmus by mal byť založený na dôkazoch, mal by byť objektívny, nediskriminačný a mal by zabezpečovať posudzovanie za rovnakých podmienok, dodržiavať zásady subsidiarity, nevyhnutnosti a proporcionality, mal by sa uplatňovať na členské štáty a inštitúcie Európskej únie a mal by byť založený na odstupňovanom prístupe zahŕňajúcom preventívne a nápravné opatrenia;

F.   keďže Európska únia sa zaviazala, že bude chrániť slobodu a pluralitu médií, ako aj právo na informácie a slobodu prejavu, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv a EDĽP;

G.  keďže migrácia je súčasťou prítomnosti a budúcnosti EÚ a jednou z najväčších výziev našich čias, pretože si vyžaduje medzinárodnú humanitárnu zodpovednosť EÚ a jej členských štátov a je príležitosťou z demografických dôvodov a vyžaduje riešenie s výhľadom do budúcnosti, a to z hľadiska krátkodobých a strednodobých politík krízového riadenia, ako aj dlhodobých politík v oblasti integrácie a sociálneho začlenenia;

H.  keďže právo na azyl sa poskytuje na základe Dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor) a jeho protokolu z 31. januára 1967, ako aj charty;

I.   keďže od septembra do decembra 2015 Komisia prijala 48 rozhodnutí o porušení zo strany členských štátov za nedostatočné transponovanie a uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému;

J.   keďže podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu najmenej 3 771 ľudí zomrelo alebo zmizlo v roku 2015 pri pokuse o dosiahnutie bezpečného miesta v Európe, čím sa celkový počet mŕtvych a nezvestných za posledných 20 rokov zvýšil na viac ako 30 000;

K.   keďže teroristické činy predstavujú jednu z najzávažnejších foriem porušovania základných práv a slobôd; keďže je nevyhnutné mať primerané nástroje na ochranu občanov a obyvateľov EÚ a náležite reagovať na takéto porušovanie a bojovať proti nemu v rámci zásad právneho štátu;

L.   keďže vražda ôsmich novinárov v kanceláriách satirického časopisu Charlie Hebdo 7. januára 2015 predstavovala pokus o útok proti slobode médií, slobode prejavu a slobode umenia v EÚ;

M.   keďže je nevyhnutné, aby sa pri všetkých opatreniach prijatých členskými štátmi a EÚ rešpektovali základné práva a občianske slobody vrátane dodržiavania práva na súkromný a rodinný život, práva na slobodu a bezpečnosť, práva na ochranu osobných údajov, prezumpcie neviny, práva na obhajobu, práva na účinný opravný prostriedok a na riadny a spravodlivý proces, slobody prejavu a informácií a slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania; pripomína, že je nevyhnutný účinný demokratický dohľad nad bezpečnostnými opatreniami; keďže bezpečnosť európskych občanov musí zachovávať ich práva a slobody; keďže tieto dve zásady predstavujú dve strany tej istej mince;

N.   keďže každé obmedzenie práv a slobôd uznaných chartou je podmienené zásadou proporcionality a nevyhnutnosti v súlade s článkom 52 charty;

O.   keďže právomoci členských štátov v oblasti spravodajských služieb sa musia dodržiavať v súlade s článkom 72 ZFEÚ;

P.   keďže v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode, sa v článku 15 ods. 1 uvádza, že členské štáty neuložia poskytovateľom služieb prenosu, ukladania a hostingu všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ktoré uložili, ani všeobecnú povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by svedčili o ilegálnej činnosti;

Q.  keďže podľa Komisie sa v EÚ 75 miliónov ľudí ročne stane obeťou trestnej činnosti;

R.   keďže obchodovanie s ľuďmi predstavuje závažný trestný čin, páchaný často v rámci organizovaného zločinu, čo predstavuje vážny zásah do ľudskej dôstojnosti, ako aj jeden z najzávažnejších druhov porušenia ľudských práv, pričom nadmerne postihuje ženy a dievčatá a Charta základných práv Európskej únie ho výslovne zakazuje;

S.  keďže obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania je stále najrozšírenejšou formou; keďže 76 % evidovaných obetí v EÚ sú ženy; keďže 70 % identifikovaných obetí obchodovania s ľuďmi v Európskej únii sú občania EÚ;

T.  keďže smernica 2011/36/EÚ zavádza všeobecné ustanovenia na posilnenie predchádzania trestným činom týkajúcim sa obchodovania s ľuďmi a ochrany jeho obetí, pričom zohľadňuje rodové hľadisko,

U.   keďže obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo sú dva veľmi odlišné javy, ale v niektorých prípadoch môže byť medzi nimi prepojenie;

V.  keďže diskriminácia, rasizmus, xenofóbia, prejavy nenávisti a zločiny z nenávisti motivované rasizmom, xenofóbiou alebo predpojatosťou voči náboženstvu alebo viere, veku, zdravotnému postihnutiu, sexuálnej orientácii alebo rodovej identite iných osôb ohrozujú základné hodnoty EÚ a jej členských štátov; keďže dochádza k nárastu prejavov nenávisti medzi politickými silami a rastúcej xenofóbii a iným predsudkom v rozsiahlych vrstvách obyvateľstva, a to aj prostredníctvom internetu; keďže boj proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii má zásadný význam pre zabezpečenie dodržiavania európskych hodnôt tolerancie, rozmanitosti a vzájomnej úcty;

W.  keďže ľudia môžu byť vystavení viacnásobnej a prierezovej diskriminácii; keďže politiky zamerané na jednu príčinu diskriminácie by mali venovať pozornosť situácii osobitných skupín, ktoré sú obeťami viacnásobnej diskriminácie, ktorá môže byť okrem iného založená na veku, rase, náboženskom vyznaní, sexuálnej orientácii, pohlaví alebo zdravotnom postihnutí;

X.   keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie a každá diskriminácia na základe pohlavia je zakázaná;

Y.   keďže násilie páchané na ženách je porušením základných práv, ktoré postihuje všetky vrstvy spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie alebo krajinu pôvodu či bydlisko; keďže rodová nerovnosť, rodové stereotypy a chudoba zvyšujú riziko násilia a iných foriem zneužívania a bránia plnej účasti žien vo všetkých oblastiach života;

Z.  keďže podľa údajov Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) týkajúcich sa násilia páchaného na ženách jedna z troch žien v EÚ zažila fyzické alebo sexuálne násilie od svojich 15 rokov, zatiaľ čo jedna z desiatich žien sa stala obeťou niektorej z foriem sexuálneho násilia a jedna z dvadsiatich žien bola znásilnená od tohto veku;

AA.   keďže rodovo podmienené násilie a násilie páchané na ženách je na mnohých miestach naďalej často „potichu“ tolerované a často nie je nahlásené polícii, keďže obete nedôverujú orgánom; keďže je potrebný prístup nulovej tolerancie;

AB.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva patria do právomoci členských štátov; keďže však EÚ môže prispieť k presadzovaniu osvedčených postupov medzi členskými štátmi;

AC.  keďže je potrebné zaručiť rovnaký prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia bez ohľadu na ekonomickú a geografickú situáciu a zdravotné postihnutie žien;

AD.  keďže deti sú budúcnosťou našej spoločnosti a sme zodpovední za ich prítomnosť; keďže vzdelávanie je jedným z najlepších spôsobov, ako šíriť hodnoty, ako sú mier, tolerancia, spolužitie, rovnosť, spravodlivosť a rešpektovanie ľudských práv prostredníctvom formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania v súlade s článkom 14 charty;

AE.  keďže linky pomoci, informačné služby pre deti a podobné nástroje sú užitočné ako mechanizmy zvyšovania informovanosti, odosielania detí príslušným úradom a podávania správ v prípadoch týkajúcich sa porušovania práv detí;

AF.  keďže živý prenos materiálu obsahujúceho pohlavné zneužívanie detí už nie je nový trend, ale skutočnosť; keďže deti sú vystavené riziku ujmy prostredníctvom tzv. online groomingu a kontaktovania na sexuálne účely, čo môže viesť v najvážnejších prípadoch k sexuálnemu násiliu alebo iným formám zneužívania, a neboli vykonané dostatočné kroky prostredníctvom programov sexuálneho vzdelávania ani posilnením súdnej spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom bojovať proti sietiam pedofilov;

AF.   keďže právo na súkromie a na ochranu osobných údajov je obzvlášť dôležité, pokiaľ ide o deti, ktoré predstavujú najbezbrannejšiu časť spoločnosti;

AH.  keďže vychádzajúc z článku 37 Dohovoru o právach dieťaťa a zásady najlepšieho záujmu dieťaťa by deti bez sprievodu alebo odlúčené deti vo všeobecnosti nemali byť zadržiavané, ale mali by byť umiestnené v bezpečnom prostredí a mala by sa im poskytnúť potrebná ochrana, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie;

AI.  keďže dodržiavanie práv osôb patriacich k menšinám je jedným zo základných zásad EÚ; keďže treba posilniť účinnú ochranu menšín; keďže vzhľadom na nárast populizmu a extrémizmu treba podporovať spolužitie so všetkými menšinami a ich rešpektovanie; keďže menšiny prispievajú k bohatosti a rozmanitosti Európy; keďže migračná kríza vyvolala nedôveru a rastúcu neznášanlivosť voči menšinovým komunitám v Európe;

AJ.   keďže v správe Agentúry Európskej únie pre základné práva za rok 2016 sa uvádza, že diskriminácia a protirómske zmýšľanie sú naďalej veľkým problémom integrácie Rómov; keďže podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2015 o diskriminácii sa etnický pôvod považuje za hlavnú príčinu diskriminácie;

AK.  keďže Rómovia v Európe, a to jednotlivo ako aj skupina, čelia protirómskemu zmýšľaniu, systematickým predsudkom, rasizmu, netolerancii, diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu vo svojom každodennom živote; keďže segregácia rómskych detí v školách je pretrvávajúcim problémom vo väčšine členských štátov; keďže diskriminácia Rómov na trhu práce im zabraňuje zlepšiť ich schopnosť vymaniť sa z bludného kruhu chudoby;

AL.  keďže význam sociálnych základných práv je zakotvený v článkoch 8, 9, 10, 19 a 21 Charty základných práv Európskej únie, ako aj v judikatúre Súdneho dvora EÚ, čím sa podčiarkuje skutočnosť, že týmto právam, najmä odborovým právam, právu na štrajk, právu na združovanie a zhromaždovaciemu právu, sa musia poskytnúť rovnaké záruky ako ostatným základným právam zakotveným v charte;

AM.  keďže iba 27 % Európanov pozná jednotné európske číslo tiesňového volania 112 a doposiaľ nie každý má k nemu prístup;

AM.   keďže všetky členské štáty sú povinné chrániť všetky osoby vrátane osôb LGBTI pred všetkými formami diskriminácie a násilia; keďže akákoľvek diskriminácia a násilie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity by sa mala odsúdiť;

AO.   keďže podľa terénneho výskumu Agentúry pre základné práva prevládajúce negatívne sociálne postoje a stereotypy predstavujú významnú prekážku riešenia diskriminácie a zločinov z nenávisti voči LGBTI osobám;

AP.   keďže podľa štúdie Agentúry pre základné práva transrodoví respondenti uvádzali najvyššiu mieru diskriminácie, násilia a obťažovania medzi podskupinami LGBTI;

Ochrana základných práv a dôstojnosti

1.  konštatuje, že ľudská dôstojnosť je nedotknuteľným základom všetkých základných práv a nemala by podliehať žiadnej inštrumentalizácii a že ju treba rešpektovať a chrániť vo všetkých iniciatívach EÚ; vyzýva na zvyšovanie informovanosti občanov EÚ o prirodzenej dôstojnosti všetkých ľudí s cieľom dosiahnuť humánnejšiu a spravodlivejšiu spoločnosť;

2.   odsudzuje všetky formy diskriminácie a násilia v EÚ proti všetkým ľudským bytostiam, pretože to predstavuje priame porušenie ľudskej dôstojnosti;

3.   opakovane vyzýva na rešpektovanie dôstojnosti na sklonku života; opakuje, že trest smrti je v rozpore so základnými hodnotami EÚ;

4.   zdôrazňuje, že pristúpenie Únie k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd predstavuje záväzok podľa článku 6 ods. 2 Zmluvy o EÚ; konštatuje, že by to posilnilo ochranu základných práv v EÚ, a očakáva čo najskoršie odstránenie právnych prekážok pristúpenia;

Právny štát

5.   zdôrazňuje, že ľudské práva sú univerzálne, neoddeliteľné a vždy sa dopĺňajú, a preto je potrebné nájsť spravodlivú rovnováhu medzi právami všetkých v bohatej a rozmanitej spoločnosti; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa zásady článku 2 Charty základných práv plne vykonávali v právnych predpisoch EÚ, ako aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch; vyzýva Komisiu, aby začala konania o porušení vždy, keď členský štát poruší chartu pri vykonávaní práva EÚ;

6.   pripomína, že vo svojich vzťahoch s okolitým svetom by Únia mala prispievať k ochrane základných práv; vyzýva inštitúcie EÚ, aby zabezpečili vysokú úroveň ochrany týchto práv v rámci vonkajších vzťahov, ako aj vo vnútorných politikách, ktoré majú vonkajšie dôsledky;

7.   poznamenáva, že je nevyhnutné zaručiť, aby sa spoločné európske hodnoty uvedené v článku 2 Zmluvy o EÚ zachovávali v plnom rozsahu v európskych a vnútroštátnych právnych predpisoch, ako aj verejných politikách a ich vykonávaní; domnieva sa, že s cieľom chrániť právny štát musia všetky relevantné subjekty na vnútroštátnej úrovni zintenzívniť svoje úsilie na jeho podporu a posilnenie; konštatuje, že efektívne, nezávislé a nestranné súdnictvo je základom právneho štátu;

8.   konštatuje, že pravidelná výmena s inštitúciami EÚ a medzi samotnými členskými štátmi založená na objektívnych kritériách a na posúdení súvislostí by mohla zmierniť problémy právneho štátu v budúcnosti alebo by im mohla predchádzať; opakuje svoju výzvu týkajúcu sa vytvorenia Paktu Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach, ktorý by mal pozostávať z výročnej správy s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny; domnieva sa, že táto správa by mala byť vypracovaná pomocou rôznych zdrojov vrátane Agentúry pre základné práva, Rady Európy alebo správ OSN a mala by začleniť a doplniť existujúce nástroje, ako je porovnávací prehľad v oblasti justície, a nahradiť mechanizmus spolupráce a overovania pre Rumunsko a Bulharsko;

9.   víta skutočnosť, že Rada organizuje pravidelné diskusie o právnom štáte; domnieva sa, že pakt Únie by mal zahŕňať rámec Komisie pre právny štát a dialóg Rady o právnom štáte do jediného nástroja Únie a že Rada by mala uskutočňovať diskusie na základe výročnej správy s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

10.   pripomína, že základné práva by mali byť súčasťou hodnotenia vplyvu všetkých legislatívnych návrhov;

11.   zdôrazňuje, že sloboda pohybu a pobytu európskych občanov a ich rodín stanovená v zmluvách a zaručená smernicou o slobode pohybu patrí medzi základné práva európskych občanov;

12.   uznáva, že neutralita štátu je nevyhnutná na ochranu slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania, na zaručenie rovnakého zaobchádzania so všetkými náboženstvami a vierami a na slobodu vyznávania náboženstva podľa vlastného výberu a zmeny náboženstva alebo viery;

13.   pripomína, že sloboda prejavu, právo na informácie a sloboda médií sú nevyhnutné s cieľom zabezpečiť demokraciu a právny štát; dôrazne odsudzuje násilie, nátlak a hrozby namierené proti novinárom a médiám; žiada členské štáty, aby sa zdržali akýchkoľvek opatrení, ktoré by porušovali slobodu médií, právo na komunikáciu a na informácie; žiada Komisiu, aby sa v procese rokovania o prístupe vo väčšej miere sústredila aj na súlad s týmito základnými právami;

14.   pripomína svoju výzvu určenú EÚ a jej členským štátom, aby preskúmali možnosť zriadiť systém na ochranu informátorov a poskytovať záruky novinárskym zdrojom;

15.   odsudzuje podmienky vo väzniciach v mnohých členských štátoch, ktoré sú preplnené a s väzňami sa tam zle zaobchádza; poukazuje na to, že sa musia zaručiť základné práva väzňov; vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv väzenia a trestného súdneho systému na deti; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby podporila členské štáty a uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi úradmi rôznych členských štátov o rôznych modeloch bezpečných vzťahov medzi rodičmi, ktorí si odpykávajú trest vo väzení, a ich deťmi;

16.   opätovne zdôrazňuje svoje dôrazné odsúdenie používania vyspelých techník vypočúvania, ktoré sú podľa medzinárodného práva zakázané a ktoré okrem iného porušujú právo na slobodu, bezpečnosť, humánne zaobchádzanie, ochranu pred mučením, prezumpciu neviny, právo na spravodlivý proces, právnu pomoc a rovnakú právnu ochranu;

17.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu zaistiť zodpovednosť za rozsiahle porušovanie základných práv, najmä v kontexte prepravy a nelegálneho zadržiavania väzňov, a to prostredníctvom otvoreného a transparentného vyšetrovania;

18.   zdôrazňuje, že korupcia je závažnou hrozbou pre demokraciu, právny štát a základné práva; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby bojovali proti systémovej korupcii, vypracovali účinné nástroje na boj proti korupcii a jej postihovanie a aby pravidelne monitorovali využívanie verejných európskych alebo vnútroštátnych finančných prostriedkov a podporovali transparentnosť;

19.   naliehavo žiada Komisiu, aby prijala protikorupčnú stratégiu doplnenú o účinné nástroje; vyzýva členské štáty, aby nadviazali na odporúčania uvedené v protikorupčnej správe Komisie; naliehavo ich vyzýva, aby posilnili policajnú a justičnú spoluprácu v boji proti korupcii; s týmto cieľom vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby uľahčili rýchle zriadenie Európskej prokuratúry, čím by sa poskytli vhodné záruky nezávislosti a efektívnosti;

Migrácia, integrácia a sociálne začleňovanie

Integrácia a sociálne začleňovanie

20.   domnieva sa, že sociálne začleňovanie a integrácia migrantov a utečencov, ktorí majú medzinárodnú ochranu v hostiteľskej spoločnosti, je súčasťou dynamického, dvojrozmerného procesu (ktorý zahŕňa práva a povinnosti) a jeho neoddeliteľnou súčasťou musí byť úcta k hodnotám, na ktorých je EÚ postavená, a musia sa rešpektovať základné práva dotknutých osôb; je presvedčený, že to predstavuje výzvu a príležitosť, čo si vyžaduje koordinované úsilie a prijatie zodpovednosti utečencami a migrantmi, ako aj členskými štátmi, ich miestnymi a regionálnymi orgánmi a hostiteľskými spoločenstvami, ktorí všetci zohrávajú dôležitú úlohu;

21.   vyzýva členské štáty, aby uplatňovali integračné politiky tak rýchlo, ako je to možné, a s primeranými vyčlenenými zdrojmi a aby ich vypracovali v spolupráci s vnútroštátnymi inštitúciami, miestnymi vládami, školami a mimovládnymi inštitúciami, ako aj s komunitami migrantov a utečencov; nabáda k posilnenia výmeny najlepších postupov v oblasti integrácie; dožaduje sa vzdelávacích programov, ktoré zohľadňujú regionálne a miestne aspekty dotknutých komunít;

22.   domnieva sa, že prístup k vzdelávaniu je jedným zo základov integrácie migrantov a utečencov; zdôrazňuje skutočnosť, že zásady rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a rovnakých príležitostí by mali byť vždy zaručené pri vypracúvaní a uskutočňovaní politík a opatrení sociálneho začleňovania a integrácie;

23.   pripomína, že treba podporovať medzikultúrnu a medzináboženskú toleranciu prostredníctvom neustáleho úsilia a extenzívneho dialógu pri zapojení všetkých subjektov v spoločnosti, a to na všetkých úrovniach správneho riadenia;

24.   nabáda členské štáty, aby sa snažili udržať rodiny pohromade, čo zlepší vyhliadky na integráciu v dlhodobom horizonte; vyzýva členské štáty, aby sledovali pokyny Komisie na vykonávanie smernice 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny; zdôrazňuje, že členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie s cieľom prekonať všetky právne a praktické prekážky pre dosiahnutie rýchlejšieho prijímania rozhodnutí o tejto otázke;

Migranti a utečenci

25.   so znepokojením berie na vedomie udalosti týkajúce sa porušovania základných práv migrantov a utečencov na vonkajších hraniciach EÚ a zdôrazňuje, že všetci ľudia majú nárok požívať svoje ľudské práva; pripomína základné právo požiadať o azyl; nabáda EÚ a členské štáty, aby uvoľnili dostatočné zdroje na vytvorenie nových bezpečných a legálnych ciest pre žiadateľov o azyl s cieľom narušiť model fungovania pašeráckych sietí a prevádzačov, ako aj predchádzať riziku, že sa veľa ľudí vydá na nebezpečnú cestu; pripomína, že záchrana životov je prejavom solidarity s ľuďmi v ohrození, ale je to aj zákonná povinnosť; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby postupovali v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ, ako aj Chartou základných práv Európskej únie pri uplatňovaní opatrení v oblasti pohraničnej stráže a azylovom konaní; pripomína, že fyzickým osobám alebo mimovládnym organizáciám, ktoré skutočne pomáhajú osobám v nebezpečenstve, by za poskytnutie tejto pomoci nemal hroziť trest;

26.  víta skutočnosť, že nedávno prijaté nariadenie o zriadení európskej pohraničnej a pobrežnej stráže predpokladá osobitný mandát pre Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž na podporu pátracích a záchranných operácií, ako aj na zabezpečenie ochrany základných práv stanovenej v tomto nariadení; nabáda členské štáty, aby poskytovali primeranú odbornú prípravu pre azylových pracovníkov (napríklad pre osoby uskutočňujúce pohovor a tlmočníkom) s cieľom čo najskôr určiť zraniteľné skupiny a spracúvať žiadosti o azyl v súlade so smernicou o priznaní azylu a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ;

27.   naliehavo žiada členské štáty, aby zaručili podmienky prijímania, ktoré neupierajú ľudom základné práva na dôstojnú životnú úroveň a fyzické a mentálne zdravie a sú v súlade s existujúcimi právnymi predpismi v oblasti základných práv a azylu, pričom treba venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám; pripomína, že v medzinárodnom práve, ako aj Charte základných práv Európskej únie sa vyžaduje, aby členské štáty preskúmali alternatívy k zadržiavaniu; vyzýva Komisiu, aby monitorovala uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnú a včasnú identifikáciu žiadateľov o azyl s osobitnými potrebami, ich okamžitý prístup k upraveným podmienkam prijatia a poskytovanie procesných záruk; pripomína, že právo na účinný prístup k postupom je neoddeliteľnou súčasťou smernice o konaní o azyle vrátane práva na účinnú nápravu, a to aj v trestnom konaní; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali potrebné opatrenia s cieľom poskytovať informácie a zabezpečovať transparentnosť, pokiaľ ide o zadržiavanie migrantov a žiadateľov o azyl v členských štátoch;

28.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia 862/2007 s cieľom dosiahnuť, aby sa toto nariadenie vzťahovalo aj na štatistické údaje o fungovaní zariadení určených na zaistenie s cieľom zlepšiť chápanie špecifických potrieb utečencov a žiadateľov o azyl a ich uspokojovanie; žiada EÚ a členské štáty, aby vypracovali komplexné politiky s cieľom ukončiť všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako aj osobitné opatrenia s cieľom zabezpečiť ženám a dievčatám, ktoré sú utečenky a žiadateľky o azyl, ochranu a prístup k spravodlivosti; zdôrazňuje, že ženy migrantky môžu v zariadeniach určených na zaistenie alebo v záchytných centrách čeliť dvojitej diskriminácii a že potrebujú mať prístup k hygienickým ženským potrebám, súkromiu, ako aj zdravotnej starostlivosti;

29.  vyjadruje znepokojenie nad správami o tom, že do riadenia fondu prijímania migrantov prenikla organizovaná trestná činnosť, a žiada Komisiu, aby úzko monitorovala používanie týchto fondov a zabezpečila, aby sa akékoľvek nezrovnalosti preskúmali a aby sa trestne stíhali tí, ktorí sú za to zodpovední;

30.   vyzýva členské štáty, aby sa zdržali podnecovania strachu z migrantov a žiadateľov o azyl a nenávisti k nim u svojich občanov z politických pohnútok; vyzýva preto členské štáty, aby organizovali pozitívne kampane, ktorých cieľom je pomôcť občanom zlepšiť ich prístup k integrácii;

31.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia stále neprijala opatrenia nadväzujúce na uznesenia zo 14. septembra 2011 o bezdomovstve a zo 16. januára 2014 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva, a najmä na jeho odseky 10 a 11; zdôrazňuje, že základy stratégie EÚ v oblasti bezdomovstva stále platia;

Sloboda a bezpečnosť

32.   víta iniciatívy a hlavné opatrenia Komisie na posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti medzi členskými štátmi a vytvorenie účinnej reakcie EÚ na teroristické a bezpečnostné hrozby v Európskej únii a v plnej miere podporuje opatrenia na vytvorenie podmienok pre efektívnu bezpečnosť Únie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby medzi sebou v plnej miere spolupracovali a zlepšili vzájomnú výmenu informácií a výmenu informácií s Europolom a inými príslušnými agentúrami EÚ; zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu je dôležité dodržiavať základné práva; žiada o vyhodnotenie všetkých existujúcich opatrení na boj proti terorizmu;

33.   zdôrazňuje, že akýkoľvek systém plošného hromadného sledovania predstavuje vážne porušenie základných práv občanov; zdôrazňuje, že všetky legislatívne návrhy členských štátov týkajúce sa možností sledovania spravodajskými orgánmi by vždy mali byť v súlade s chartou a so zásadou proporcionality a nevyhnutnosti, a i keď uznáva výlučnú právomoc členských štátov v tejto oblasti, vyzýva Komisiu, aby dôsledne sledovala, či sú tieto právne predpisy v súlade so zmluvami, ktoré potenciálne vyvolávajú dôležité právne otázky;

34.   zdôrazňuje, že členský štát by mal vždy, keď prijíma opatrenia v núdzovej situácii, dodržiavať zmluvy a EDĽP; poukazuje na to, že každá výnimka by mala byť prísne obmedzená na to, čo vyžaduje situácia, a musí byť v súlade so záväzkami tohto členského štátu podľa medzinárodného práva;

35.   opakovane vyzýva všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby ich vnútroštátne právne predpisy a mechanizmy dohľadu v oblasti spravodajských služieb boli v súlade s chartou a EDĽP;

36.   vyzýva všetky agentúry a orgány na presadzovanie práva, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie radikalizácie a terorizmu, vrátane tých na miestnej a regionálnej úrovni, aby sa zapojili do tohto úsilia a zabezpečili, aby mali odbornú prípravu a informácie potrebné pre svoju prácu; vyjadruje obavy nad rastúcou nevraživosťou politických, náboženských a teroristických hnutí voči novinárom a médiám; žiada členské štáty, aby novinárom a médiám poskytli primeranú ochranu a prijali potrebné opatrenia pomocou právnych prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, pokiaľ ide o útoky na novinárov;

37.   zdôrazňuje, že primeraný prístup k obetiam vrátane obetí terorizmu je dôležitý z hľadiska ochrany ich základných práv; v tejto súvislosti požaduje silné politiky a mechanizmy s ohľadom na potreby obetí vrátane dôkladného posúdenia vykonávania smernice EÚ o právach obetí (2012/29/EÚ), v ktorej sa zaručuje, že ľudia, ktorí sa stanú obeťou trestnej činnosti v EÚ, môžu využívať minimálny súbor práv;

38.   je presvedčený, že komplexná politika na predchádzanie radikalizácii a náboru občanov Únie teroristickými organizáciami môže byť úspešná len vtedy, ak je sprevádzaná dlhodobými proaktívnymi procesmi boja proti radikalizácii v oblasti súdnictva, vzdelávaním a integráciou opatrení a medzikultúrnym dialógom; zdôrazňuje, že treba vypracovať stratégie na sociálne začlenenie a integráciu, ktoré sa zameriavajú aj na diskrimináciu, ktorá bráni v prístupe k vzdelaniu, zamestnaniu a bývaniu;

39.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v ich úsilí o predchádzanie radikalizácii a násilnému extrémizmu, ktoré sa musí zamerať na presadzovanie európskych hodnôt, tolerancie a komunity, bez stigmatizácie, a zároveň vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v tejto oblasti;

40.  považuje jednotné uplatňovanie antidiskriminačných právnych predpisov za súčasť stratégie na predchádzanie radikalizmu alebo na potláčanie radikalizácie u tých, ktorí patria do extrémistických organizácií; pripomína, že vylúčenie a diskriminácia náboženských komunít v Európskej únii vytvárajú živnú pôdu pre jednotlivcov v zraniteľných situáciách, ktorí vstupujú do extrémistických organizácií, ktoré môžu mať násilný charakter;

41.   domnieva sa, že je potrebné posilniť európsky systém včasného varovania a reakcie s cieľom identifikovať jednotlivcov, ktorým hrozí radikalizácia; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie prostredníctvom vzdelávania, aby sa zabránilo radikalizácii; nabáda členské štáty, aby podporovali online iniciatívy s cieľom bojovať proti ideám a činnostiam radikálnych skupín a začlenili tento rozmer do školských vyučovacích hodín o prevencii online rizík; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie na pomoc rodinám tých, ktorí sú ohrození; žiada o výmenu osvedčených postupov a tvorbu rétoriky na boj proti extrémizmu, radikalizmu a prejavom, ktoré ľudí podnecujú k organizovaniu a páchaniu teroristických útokov v Európe; zdôrazňuje, že je potrebná užšia cezhraničná spolupráca medzi príslušnými vnútroštátnymi a európskymi orgánmi v záujme lepšej výmeny informácií s cieľom účinnejšie bojovať proti teroristickým sieťam; nalieha na členské štáty, aby v plnej miere využívali existujúce nástroje spolupráce; vyzýva EÚ a členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy s cieľom predchádzať radikalizácii osôb, ktoré sú ohrozené, najmä vo väzniciach;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadili normy zaručujúce plnenie odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) a rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva v kontexte väzby pred súdnym konaním, ako aj trestu za trestný čin;

43.   opakuje odporúčania Komisii o revízii európskeho zatykača, najmä pokiaľ ide o zavedenie testu proporcionality a výhrady základných práv;

Obchodovanie s ľuďmi

44.  vyzýva orgány EÚ na presadzovanie práva, aby zintenzívnili svoje úsilie na boj proti zločineckým sieťam prevádzačov a sprostredkovateľov a intenzívnejšie spolupracovali medzi sebou navzájom tým, že budú venovať osobitnú pozornosť trestným činom páchaným na deťoch; zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať odbornú prípravu v oblasti služieb, ktoré sa dostávajú do kontaktu s obeťami alebo potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi, aby bolo možné pomôcť im účinnejšie identifikovať dotknuté osoby a poskytnúť im primeranú podporu, pričom táto odborná príprava by sa mala zameriavať na súlad so základnými právami a na potreby osôb, ktoré sa nachádzajú v osobitne zraniteľnej situácii;

45.  berie na vedomie správu Komisie o pokroku dosiahnutom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá uvádza, že nové technológie umožňujú organizovaným zločineckým skupinám prístup k veľkému počtu potenciálnych obetí v oveľa väčšom rozsahu ako predtým, pretože mnohé obete obchodovania s ľuďmi, najmä na účely sexuálneho a pracovného vykorisťovania, sú vyhľadávané internete; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie využívaniu nových technológií ako nástroja náboru najmä žien a dievčat ako obetí obchodovania s ľuďmi a riešenie týchto otázok;

46.  zdôrazňuje, že deti sa pre svoju zraniteľnosť stávajú prvoradým terčom priekupníkov a že určovanie a overovanie totožnosti detí, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, je čoraz väčším problémom; takisto poznamenáva, že niektoré členské štáty považujú obchodovanie s deťmi za osobitnú formu vykorisťovania a iné zahŕňajú detské obete do jednej skupiny s dospelými, čo znemožňuje vytvorenie komplexného súboru spravodajských informácií a stanovenie najlepších riešení v oblasti vyšetrovania na úrovni EÚ; požaduje preto nástroje, ktoré pomôžu sledovať tieto deti na základe spoločnej definície tohto fenoménu, a riadne a cielené opatrenia, ktoré by ich v tomto procese sprevádzali;

47.  konštatuje, že vymenovanie ochrancov maloletých bez sprievodu je dôležitým ochranným prvkom, ktorý by zabezpečoval ich najlepšie záujmy; vyzýva členské štáty, ktoré pôsobia na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni, aby posilnili systémy opatrovníctva pre deti bez rodičovskej starostlivosti a deti bez sprievodu, a zaviedli tieto systémy v súlade s príručkou opatrovníctva pre deti bez rodičovskej starostlivosti; konštatuje, že pri zavádzaní systému treba osobitnú pozornosť venovať sprevádzajúcim osobám a tomu, že vzhľadom na najlepšie záujmy dieťaťa dieťa nesmie byť oddelené od rodiny alebo od neformálneho sprievodu;

48.  vyzýva členské štáty, aby vyvinuli rovnaké úsilie o identifikáciu a ochranu obetí a pomoc obetiam všetkých foriem vykorisťovania, aktívne a so zapojením sociálnych partnerov, súkromného sektora, odborov a občianskej spoločnosti, a zabezpečili vzájomné uznávanie príkazov na ochranu obetí v EÚ; vyzýva členské štáty, aby vykonávali smernicu EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi v plnej miere a správne, a to najmä jej článok 8, v ktorom sa vyzýva na nekriminalizovanie obetí, ako aj smernicu o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu, a nabáda členské štáty, inštitúcie a agentúry EÚ, aby posilnili svoju spoluprácu v oblasti obchodovania s ľuďmi vrátane výmeny najlepších postupov, a to prostredníctvom podpory koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a v rámci Európskej siete národných spravodajcov alebo rovnocenných mechanizmov EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi;

49.  vyzýva EÚ a všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje, že treba podporovať členské štáty a príslušné agentúry EÚ, napríklad Europol, v ich úsilí umožniť stíhanie tých, ktorí napomáhajú obchod s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych stratégiách a akčných plánoch riešili aj otázky dopytu po obchodovaní s ľuďmi a vykorisťovaní ľudských bytostí;

50.  zdôrazňuje, že vzdelávanie je účinným nástrojom na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a vykorisťovaniu, a vyzýva členské štáty, aby na centrálnej, regionálnej a miestnej úrovni, zavádzali programy prevencie do vnútroštátnych osnov vzdelávania a podporovali a presadzovali programy prevencie a činnosti na zvyšovanie povedomia;

51.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť opatrenia na predchádzanie a zamedzovanie spotrebe tovarov alebo služieb, ktoré vytvorili alebo poskytli obete obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že takéto opatrenia by sa mali začleniť do európskej stratégie na boj proti tejto hrozbe, pričom by sa mali zapojiť aj podniky;

52.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby obchodovanie s ľuďmi na účely výkupného zahŕňajúce mučenie bolo považované za formu obchodovania s ľuďmi; domnieva sa, že veľmi traumatizované obete, ktoré to prežili, by mali byť považované za obete určitej formy trestne stíhateľného obchodovania s ľuďmi a mala by sa im poskytnúť ochrana, starostlivosť a podpora(25);

Boj proti diskriminácii, xenofóbii, trestným činom z nenávisti a nenávistným slovným prejavom

53.  vyjadruje obavy nad rastúcim rasizmom a xenofóbiou vo forme afrofóbie, neznášanlivosti voči Rómom, antisemitizmu, islamofóbie a antimigračným náladám; vyzýva členské štáty, aby chránili slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby do politík v oblasti rovnosti zaradili aj viacnásobnú diskrimináciu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výmenu najlepších postupov a posilnili spoluprácu v oblasti boja proti rasizmu, xenofóbii, homofóbii, transfóbii a ďalším formám neznášanlivosti, a to pri plnom zapojení občianskej spoločnosti a príspevku príslušných zúčastnených strán, napr. FRA;

54.  víta výsledok kolokvia o základných právach z roku 2015 a vymenovanie koordinátorov pre boj proti antisemitizmu a nenávisti voči moslimom; žiada inštitúcie EÚ a členské štáty, aby koordinovali a posilňovali politické reakcie s cieľom zaoberať sa nenávisťou voči židom a moslimom vrátane bezodkladného vykonávania kľúčových oparení identifikovaných na kolokviu;

55.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že navrhovaná smernica o rovnakom zaobchádzaní z roku 2008 ešte stále čaká na schválenie v Rade; opakuje svoju výzvu Rade, aby čo najskôr prijala svoju pozíciu k návrhu; povzbudzuje Komisiu, aby urobila konkrétny pokrok v programe EÚ v oblasti nediskriminácie;

56.   odsudzuje prípady nenávistných prejavov a trestné činy z nenávisti motivované rasizmom, xenofóbiou, náboženskou neznášanlivosťou alebo predsudkami na základe zdravotného postihnutia osoby, sexuálnej orientácie, rodovej identity alebo príslušnosti k menšine, ktoré sa v EÚ objavujú každý deň; vyjadruje poľutovanie nad rastúcou úrovňou nenávistných slovných prejavov v niektorých inštitúciách, politických stranách a médiách; žiada EÚ, aby stanovila príklad, ako sa vzoprieť proti nenávistným prejavom v inštitúciách;

57.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcim výskytom nenávistných slovných prejavov na internete; odporúča členským štátom, aby zaviedli jednoduchý postup, ktorý umožní verejnosti oznamovať takýto nenávistný obsah na internete; víta oznámenie Komisie o kódexe správania v oblasti boja proti nezákonným nenávistným prejavom online a nabáda na jeho dodržiavanie a na pokračujúce úsilie o posilnenie spolupráce medzi súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou; pripomína, že opatrenia, ktoré sa v tejto súvislosti prijmú, by nemali byť v rozpore so základnými zásadami v oblasti slobody prejavu vrátane slobody tlače;

58.  vyjadruje svoju obavu z nedostatočného ohlasovania trestných činov z nenávisti zo strany obetí, keďže orgány v členských štátoch nie sú schopné zabezpečiť primerané záruky a náležite vyšetriť a stíhať za trestné činy z nenávisti; vyzýva členské štáty, aby vyvinuli a šírili nástroje a mechanizmy nahlasovania trestných činov z nenávisti a nenávistných prejavov a aby zabezpečili, že sa všetky prípady údajných trestných činov z nenávisti alebo nenávistných slovných prejavov účinne vyšetria, budú stíhať a súdiť v súlade s vnútroštátnym právom a prípadne v súlade s rámcovým rozhodnutím o rasizme a xenofóbii, európskymi a medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, ako aj príslušnou judikatúrou ESĽP, pričom musí byť zaistené dodržiavanie slobody prejavu a informácií aj ochrana súkromia a údajov;

59.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že viacero členských štátov správne netransponovalo ustanovenia rámcového rozhodnutia 2008/913/SVV, a vyzýva členské štáty, aby tak urobili a aby ho v plnom rozsahu implementovali, a rovnako aj smernicu 2012/29/EÚ o obetiach trestných činov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala transpozíciu týchto nástrojov do práva členských štátov a v prípade potreby začala konanie pre neplnenie povinností; konštatuje, že niektoré členské štáty EÚ pri vykonávaní rámcového rozhodnutia rozšírili ochranu pre obete diskriminácie aj o iné dôvody, ako je sexuálna orientácia alebo rodová identita; vyzýva Komisiu, aby začala dialóg s tými členskými štátmi, ktorých právne predpisy sa nevzťahujú na homofóbne nenávistné motívy, s cieľom zaplniť zostávajúce legislatívne medzery;

60.  vyzýva Komisiu, aby podporovala programy odbornej prípravy orgánov presadzovania práva a justičných orgánov, ako aj príslušných agentúr EÚ, s cieľom zabezpečiť prevenciu diskriminačných praktík a trestných činov z nenávisti a boj proti nim; vyzýva členské štáty, aby orgánom zodpovedným za vyšetrovanie a trestné stíhanie takýchto trestných činov zaistili také praktické nástroje a zručnosti, aby boli schopné identifikovať a riešiť delikty, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie, a zaobchádzať a komunikovať s obeťami;

61.  uznáva, že plný rozsah nerovnosti v EÚ nie je ešte známy, keďže neexistujú porovnateľné a rozčlenené údaje o rovnosti zhromaždené v členských štátoch; domnieva sa, že zbieranie takýchto údajov členskými štátmi je nevyhnutné pre formulovanie zmysluplných politík, ktorými sa bude vykonávať právo EÚ v oblasti rovnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby uznali potrebu spoľahlivých a porovnateľných údajov v oblasti rovnosti, na základe ktorých bude možné zabezpečiť opatrenia rozčlenené podľa dôvodov diskriminácie, ktoré by boli podkladmi pre tvorbu politík; vyzýva obe inštitúcie, aby vymedzili jednotné zásady zhromažďovania údajov v oblasti rovnosti, a to na základe sebaidentifikácie, noriem ochrany údajov EÚ a konzultácií s príslušnými komunitami;

62.  vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby posilnili úlohu vzdelávania o ľudských právach a interkultúrneho vzdelávania v národných učebných osnovách ako nástroja na predchádzanie rasizmu a všetkým ostatným formám neznášanlivosti, a vyzýva na podporu zvyšovania informovanosti o právach; domnieva sa, že úplné vzdelávanie o ľudských právach musí primerane zahŕňať aj vzdelávanie o bezpráví v oblasti ľudských práv, o inštitucionálnom rasizme v minulosti a o význame pamäti;

63.  považuje za nevyhnutné, aby všetky členské štáty EÚ spolupracovali v rámci národných alebo medzinárodných súdnych vyšetrovaní, ktoré sa snažia objasniť zodpovednosti, zistiť pravdu, nastoliť spravodlivosť a odškodniť obete trestných činov proti ľudskosti, ktoré sa v Únii napáchali v dôsledku totalitných režimov; vyzýva členské štáty, aby v tejto oblasti poskytli právnikom potrebnú odbornú prípravu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala objektívne posúdenie stavu v takýchto procesoch s cieľom podporiť demokratickú pamiatku vo všetkých členských štátoch; upozorňuje, že nedodržiavanie medzinárodných odporúčaní o demokratickej pamiatke a zásad univerzálnej jurisdikcie je porušením základných zásad právneho štátu;

Práva žien a násilie voči ženám

64.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa ešte nedosiahla rodová rovnosť, že v mnohých oblastiach sa nedosahujú žiadne zlepšenia a že sa naďalej porušujú základné práva žien; odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako je domáce násilie, vraždy zo cti, nútené sobáše, obchodovanie so ženami a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; domnieva sa, že tieto praktiky nemožno nikdy ospravedlniť a mali by byť trestnými činmi a trestané a že EÚ a vnútroštátne orgány by mali posilniť vzájomnú spoluprácu, a to najmä prostredníctvom výmeny osvedčených postupov a zlepšenia zhromažďovania a porovnateľnosti údajov o všetkých formách násilia páchaného na ženách vrátane viacnásobnej diskriminácie; domnieva sa, že všetci obyvatelia Únie bez ohľadu na svoju pôvodnú kultúru a tradície by mali rešpektovať zákony a ženské práva a dôstojnosť;

65.   ľutuje, že ženy a dievčatá nemajú rovnakú ochranu proti násiliu vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že ešte stále je potrebné zlepšovať boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách; vyzýva EÚ, aby podpísala a ratifikovala Istanbulský dohovor po začatí konania Komisiou v marci 2016; pripomína členským štátom, že pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru ich nezbavuje zodpovednosti podpísať, ratifikovať a presadzovať Istanbulský dohovor, a preto ich naliehavo vyzýva, aby tak urobili; žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali existujúce právne predpisy a aby problematika násilia páchaného na ženách zostala prioritou, keďže násilie na základe pohlavia nemožno tolerovať; pripomína žiadosť určenú Komisii, aby predložila návrh aktu, ktorým by sa zaviedli opatrenia na presadzovanie a podporu opatrení členských štátov v oblasti predchádzania násiliu páchanému na ženách a dievčatách;

66.   naliehavo vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby viedli cielenejšie kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom bezodkladne predchádzať násiliu a podporovať ženy, aby nahlasovali trestné činy; naliehavo vyzýva členské štáty, aby ukladali primerané a odradzujúce tresty páchateľom a chránili bezodkladne obete násilia a ich práva, obzvlášť v prípade zraniteľných skupín, a to v súlade so smernicou o právach obetí; žiada členské štáty, aby plne vykonávali smernicu 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze s cieľom zabezpečiť dostatočnú ochranu a pomoc ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami násilia, ako aj smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu s cieľom ochrániť ženy a dievčatá pred obchodovaním s ľuďmi, násilím a sexuálnym vykorisťovaním; zdôrazňuje, že obetiam násilia na základe pohlavia by sa malo zabezpečiť primerané zaobchádzanie a podpora v súlade s vnútornými pravidlami a medzinárodnými záväzkami;

67.   zdôrazňuje, že s cieľom účinne bojovať proti násiliu na základe pohlavia je potrebná zmena prístupu k ženám a dievčatám; vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie v boji proti rodovým stereotypom, ktoré vytvárajú a posilňujú rodové úlohy v kľúčových oblastiach, v ktorých sa tieto stereotypy zachovávajú; vyzýva Komisiu, aby poskytovala informácie o najlepších postupoch v členských štátoch s cieľom riešiť rodové stereotypy v školách; vyzýva členské štáty, aby poskytovali špecializovanú prípravu pre policajných a justičných zamestnancov a sudcov, aby mohli primerane riešiť problematiku násilia na základe pohlavia s cieľom predchádzať ďalšej traume a opätovnej viktimizácii počas trestných konaní; žiada členské štáty, aby pomáhali orgánom pri účinnom identifikovaní špecifických potrieb obetí násilia na základe pohlavia a poskytovali im služby osobitnej ochrany v súlade so smernicou o právach obetí;

68.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby obetiam rodovo motivovaného násilia poskytli primerané množstvo útočísk a cielené a integrované podporné služby vrátane podpory a poradenstva pri traumách; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby akokoľvek podporovali organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pracujú s obeťami násilia na základe pohlavia;

69.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby riešili situáciu žien so zdravotným postihnutím ako obetí domáceho násilia, ktoré často nemôžu uniknúť zo vzťahu, v ktorom sa s nimi hrubo zaobchádza;

70.   vyjadruje vážne znepokojenie v súvislosti s pokračujúcimi praktikami mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré predstavujú závažnú podobu násilia páchaného na ženách a dievčatách; vyzýva členské štáty, aby zvyšovali informovanosť všetkých dotknutých osôb a vo svojich politikách proti mrzačenia ženských pohlavných orgánov sa sústredili na prevenciu; ďalej naliehavo vyzýva členské štáty, aby vzájomne v plnej miere spolupracovali s cieľom zlepšiť zhromažďovanie údajov a pochopenie tohto javu, aby sa optimalizovali výsledky ich snáh zameraných na ochranu žien a detí pred týmto mrzačením;

71.   dôrazne odsudzuje časté prejavy obťažovania a znásilnenia na verejných miestach v Únii a domnieva sa, že všetky ženy a dievčatá by sa mali cítiť v bezpečí pred všetkými formami sexuálneho obťažovania na akomkoľvek verejnom mieste; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby tieto činy boli riadne potrestané, ich páchatelia boli postavení pred súd a aby sa obetiam poskytovala ochrana; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o ochranu utečeniek a žiadateliek o azyl, ktoré sú počas úteku mimoriadne vystavené násiliu;

72.  vyzýva členské štáty, aby zaistili rodovú rovnosť na pracovisku; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy stále trpia diskriminačnými pracovnými podmienkami vrátane neštandardných foriem zamestnávania; poukazuje na nízke zastúpenie žien vo vede, v technológiách a inžinierskych disciplínach, podnikaní a v rozhodovacích procesoch, a to v súkromnom aj vo verejnom sektore, a zdôrazňuje, že rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami predstavujú neprípustnú diskrimináciu; vyzýva Komisiu, aby posilnila úsilie o zvýšenie zastúpenia žien v politickej a ekonomickej sfére, zlepšila zber údajov o účasti žien a aby riešila rodovú nerovnosť v médiách tým, že bude podporovať výmenu osvedčených postupov;

73.   v tejto súvislosti pripomína, že rovnosť žien a mužov je možné dosiahnuť len prostredníctvom spravodlivého prerozdelenia platenej a neplatenej práce; uznáva, že ochranu základných práv žien a dievčat možno zabezpečiť len prostredníctvom ďalšieho posilňovania postavenia v ekonomickej, politickej a sociálnej oblasti a ich zastúpenia a začleňovania; konštatuje, že v posledných rokoch sa objavili hnutia bojujúce proti rodovej rovnosti, ktoré spochybňujú doterajší pokrok v oblasti práv žien a rodovej rovnosti;

74.   pripomína, že chudoba vo vyššom veku je znepokojujúca najmä v prípade žien, a to pre pokračujúce rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ktoré vedú k rodovým rozdielom v starobných dôchodkoch; žiada členské štáty, aby vypracovali vhodné politiky na podporu starších žien a na odstránenie štrukturálnych príčin rodových rozdielov v odmeňovaní; zdôrazňuje kľúčovú úlohu kvalitných verejných služieb v boji proti chudobe, najmä chudobe žien;

75.   poukazuje na to, že pracovníci v domácnosti sú prevažne ženy, a vyzýva členské štáty, aby urýchlili proces ratifikácie a vykonávania dohovoru MOP o pracovníkoch v domácnosti po rozhodnutí Rady 2014/51/EÚ ako kľúčového nástroja na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok;

76.   vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia, ktoré vyriešia potreby matiek a otcov, pokiaľ ide o rôzne druhy dovoleniek, konkrétne materskej dovolenky, otcovskej dovolenky, rodičovskej dovolenky a opatrovateľskej dovolenky; vyzýva, aby sa prijali konkrétne opatrenia na ďalšie posilnenie práv na rodičovskú dovolenku; berie na vedomie návrh na zavedenie dovolenky pre opatrovateľov, ako sa predpokladá v pláne Komisie o novom začiatku riešenia problémov spojených so zosúladením pracovného a súkromného života, ktorým čelia pracujúce rodiny; čaká na ďalšie kroky Komisie po tom, čo bol stiahnutý návrh o materskej dovolenke;

77.  zdôrazňuje riziká spojené s prípadným používaním internetu, sociálnych médií a ďalších typov technológií na kontrolu a ponižovanie žien a vyhrážky voči nim a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam informačných kampaní;

78.  vyzýva Komisiu, aby s ohľadom na účinnejšiu podporu rodovej rovnosti zaviedla uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v súvislosti so všetkými oblasťami politiky a so všetkými navrhovanými právnymi predpismi vrátane systematického posudzovania vplyvu na rodovú rovnosť ako súčasť hodnotenia dodržiavania základných práv a ako integrálne kritérium v dialógu, a to aj s krajinami, ktoré sú kandidátmi na vstup do EÚ;

79.   uznáva, že sexuálne a reprodukčné zdravie žien súvisí s radom ľudských práv vrátane práva na život, práva na život bez mučenia, práva na prístup k zdravotnej starostlivosti, práva na súkromie, práva na vzdelanie a zákazu diskriminácie; zdôrazňuje, že členské štáty musia rešpektovať, chrániť a napĺňať práva na sexuálne a reprodukčné zdravie všetkých žien a dievčat, bez nátlaku, diskriminácie a násilia; zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú nárok požívať svoje základné práva rovnocenne s inými;

80.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby uznali základné právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti; trvá na tom, že Únia zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní informovanosti o najlepších postupoch v tejto oblasti a ich podpore, a to aj v súvislosti so stratégiou EÚ v oblasti zdravia, pričom je nutné rešpektovať právomoci členských štátov, keďže zdravie je základným ľudským právom nevyhnutným na uplatňovanie ďalších ľudských práv; v tejto súvislosti pripomína veľký význam, ktorý má súlad a konzistentnosť vnútorných a vonkajších politík EÚ v oblasti ľudských práv;

81.   potvrdzuje, že neposkytnutie záchranných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane bezpečného umelého prerušenia tehotenstva je vážnym porušením ľudských práv;

82.   odsudzuje každú formu náhradného materstva;

Deti

83.  so znepokojením konštatuje, že pretrváva vysoká miera chudoby detí v EÚ a počet maloletých žijúcich v chudobe rastie; opakuje, že investovanie do dobrých životných podmienok detí a ich vytiahnutie z chudoby nie je len morálnou požiadavkou, ale aj sociálnou a hospodárskou prioritou; vyzýva členské štáty a EÚ, aby zaviedli programy zamerané osobitne na dobré životné podmienky a zdravý vývoj detí; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o boj proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu účinným vykonávaním odporúčania Komisie s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia, prostredníctvom integrovaných stratégií, ktoré podporujú prístup k vhodným zdrojom a umožňujú prístup k cenovo dostupným kvalitným službám; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na monitorovanie vykonávania tohto odporúčania; požaduje vytvorenie politík a programov zameraných na boj proti rastúcej chudobe maloletých, pokiaľ ide o vzdelávanie, s cieľom dosiahnuť ich sociálne začlenenie; vyzýva Komisiu, aby zvážila spustenie programu záruk pre deti s cieľom bojovať proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu;

84.   odsudzuje akúkoľvek formu diskriminácie detí a víta, že Rada Európy prijala svoju stratégiu pre práva dieťaťa (2016 – 2021), ktorá sa zameriava aj na potrebu bojovať proti diskriminácii detí so zdravotným postihnutím, detí postihnutých migráciou, rómskych detí a LGBT detí; žiada Komisiu a členské štáty, aby spoločne pracovali na odstránení diskriminácie detí; osobitne žiada členské štáty a Komisiu, aby pri tvorbe programov a vykonávaní regionálnych politík a politík súdržnosti, ako je napríklad európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia, rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov a politiky EÚ v oblasti rovnosti a nediskriminácie, explicitne deti považovali za prioritu; opakuje význam ochrany a podpory rovnakého prístupu k zdravotnej starostlivosti, dôstojnému ubytovaniu a vzdelávaniu rómskych detí;

85.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby viedli verejné vzdelávacie a osvetové kampane, ktoré upozornia na práva detí, s cieľom chrániť a podporovať kladné, nenásilné vzťahy s deťmi;

86.  jednoznačne odsudzuje všetky formy násilia, zneužívania a šikanovania detí na všetkých úrovniach, počnúc domovom, po školy, verejné miesta a záchytné zariadenia pre maloletých migrantov; vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na ochranu detí pred všetkými formami fyzického a psychického násilia vrátane fyzického a sexuálneho zneužívania, sexuálneho vykorisťovania, detskej práce, nútených sobášov, vrážd v mene cti, mrzačenia ženských pohlavných orgánov a náborov detí ako vojakov a na predchádzanie týmto javom; zdôrazňuje význam začlenenia formálnych ustanovení, ktoré zakazujú a postihujú telesné tresty na deťoch, a vyzýva Komisiu, aby posilnila vzájomné vzdelávanie medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o to, ako najlepšie riešiť šikanovanie v školách, pričom je potrebné zohľadniť zraniteľné skupiny detí;

87.  žiada viacstupňový systém ochrany detí založený na najlepších záujmoch dieťaťa a úplnom rešpektovaní jeho základných práv, zdôrazňuje, že tento systém by nemal trestať rodičov a opatrovateľov, ale vysielať jasný signál, že všetky formy fyzického a citového násilia voči deťom sú neprijateľné a zo zákona trestne stíhateľné, ale v tomto systéme by oddelenie dieťaťa od rodiny predstavovalo úplne posledný krok; pripomína, že štátna starostlivosť o deti je vždy drahšia ako vhodná a dobre zacielená podpora pre rodiny žijúce v chudobe; opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby predložila novú európsku stratégiu pre práva detí;

88.  požaduje justičné systémy, ktoré by mali vo väčšej miere dbať o deti a v ktorých musia deti poznať svoje práva a úlohu v prípade, keď sa dostanú do polohy obetí, svedkov alebo údajných páchateľov; žiada prijatie osobitných opatrení v trestných aj občianskoprávnych konaniach na ochranu detí pred zbytočným stresom, zastrašovaním a opakovanej viktimizácii, ktoré by mali zohľadňovať smernicu 2016/800 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní;

89.  žiada, aby bola v EÚ prístupná nepretržitá pohotovostná linka 116 pre deti a využívali sa anonymizované linky na internete, ktoré by umožňovali rozhovory s nimi, keďže sú oveľa praktickejšie pre deti v stresových situáciách, a ktoré by boli zriadené ako jednotný systém v EÚ a využívali úradné jazyky a jazyky menšín; žiada členské štáty, aby podporili spoločné európske telefónne číslo 116111 určené pre linky pomoci pre deti, a to posilnením horúcich liniek a kapacít liniek na vedenie rozhovorov a európskej siete a vyčlenením dostatočných finančných prostriedkov;

90.  zdôrazňuje, že ochrana detí by sa mala posilniť v digitálnom svete so zreteľom na rast prípadov pohlavného zneužívania, v ktorých páchatelia na skontaktovanie použili internet, vyzýva na ďalšiu spoluprácu v tejto súvislosti medzi verejným a súkromným sektorom a žiada najmä súkromný sektor, aby prevzal svoj diel zodpovednosti, upustil od agresívnej reklamy určenej deťom a chránil ich pred klamlivou reklamou; vyzýva zainteresované strany, aby nasledovali dobré príklady v oblasti prevencie a mechanizmov podávania sťažností v internetových sociálnych médiách a aby ich implementovali v celej EÚ; ďalej zastáva názor, že by deti mali byť riadne informované o prípadných rizikách internetu, najmä pri poskytovaní osobných údajov on-line, a to napríklad prostredníctvom osvetových kampaní a školských programov; zdôrazňuje, že by sa malo zakázať profilovanie detí; podporuje snahy zabezpečiť ambiciózny a efektívny výsledok reformy smernice o audiovizuálnych mediálnych službách s osobitným odkazom na ochranu detí v digitálnom prostredí; vyzýva členské štáty, aby riešili kybernetické šikanovanie;

91.  požaduje vytvorenie akčného plánu na ochranu práv detí online a offline v kybernetickom priestore a pripomína, že v boji proti počítačovej trestnej činnosti musia orgány presadzovania práva venovať osobitnú pozornosť trestným činom páchaným na deťoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné posilniť súdnu a policajnú spoluprácu medzi členskými štátmi a s Europolom a jeho Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite (EC3) s cieľom predchádzať a bojovať proti počítačovej kriminalite, najmä proti sexuálnemu zneužívaniu detí online;

92. vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii; vyzýva orgány presadzovania práva na vnútroštátnej aj európskej úrovni, aby investovali do nových technológií na boj proti zločinom v sieti dark web a deep web; zdôrazňuje, že Eurojust a Europol musia dostať primerané prostriedky s cieľom zlepšiť identifikáciu obetí, bojovať proti organizovaným sieťam sexuálnych páchateľov a zrýchliť odhaľovanie, analýzu a sprostredkovanie materiálov o zneužívaní detí online aj offline;

93.  domnieva sa, že politiky začleňovania by mali klásť silný dôraz na deti, pretože deti sú mostmi porozumenia medzi kultúrami a spoločnosťami;

94.  pripomína, že podľa správy Komisie o pokroku v boji proti obchodovaniu s ľuďmi z roku 2016 tvorili deti najmenej 15 % registrovaných obetí, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby bezodkladne prijali opatrenia v reakcii na informáciu Europolu o tom, že v roku 2015 bolo v EÚ nezvestných najmenej 10 000 detí bez sprievodu, ktoré prišli ako utečenci alebo prisťahovalci; vyzýva členské štáty a agentúry EÚ, aby zintenzívnili svoju cezhraničnú spoluprácu, výmenu informácií a spoločné vyšetrovanie tak, aby dokázali bojovať proti obchodovaniu s deťmi, cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti, sexuálnemu zneužívaniu a iným formám vykorisťovania a aby chránili deti; žiada členské štáty a agentúry EÚ, aby urýchlili vymenovanie kvalifikovaných ochrancov detí bez sprievodu a zaistili, aby sa vždy brali do úvahy najlepšie záujmy detí; vyzýva členské štáty, aby zaregistrovali a identifikovali deti spôsobom, ktorý bude ohľaduplný voči deťom, a zabránili ich zmiznutiu tým, že zabezpečia, aby deti boli zaevidované do vnútroštátnych systémov ochrany; odporúča posilniť existujúce nástroje pre nezvestné deti vrátane európskych horúcich liniek pre nezvestné deti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naplno využívali odborné skúsenosti FRA s cieľom rozšíriť ochranu detí a ochranu zraniteľných osôb v súčasnej migračnej situácii, najmä v krízových vstupných centrách; zdôrazňuje, že práva dieťaťa a najlepšie záujmy dieťaťa treba zohľadňovať a posudzovať vo všetkých politikách a opatreniach EÚ vrátane oblasti migrácie a azylu;

95.  nabáda členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť programom, ktoré sa zameriavajú na predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky mladých ľudí a na výmenu najlepších postupov v tejto oblasti a na ich testovanie;

Práva menšín

96. poukazuje na skutočnosť, že menšiny, ktoré žijú v Európe po stáročia spoločne s väčšinovými kultúrami alebo vedľa nich, sú v EÚ stále diskriminované; domnieva sa, že riešenie tohto problému spočíva vo vytvorení minimálnych noriem na ochranu práv menšín, ako aj vo vzdelávaní o kultúrnej rozmanitosti a tolerancii, pretože zachovávanie európskeho dedičstva prináša pridanú hodnotu rozmanitosti;

97.   zdôrazňuje, že menšinové spoločenstvá majú osobitné potreby a že treba podporovať ich úplnú rovnosť vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života; zdôrazňuje, že je rozhodujúce rešpektovať a podporovať základné práva a slobody osôb patriacich do menšín;

98.   vyjadruje znepokojenie nad tým, ako tieto skupiny narážajú na prekážky pri presadzovaní svojich práv k nehnuteľnostiam, k prístupe k spravodlivosti a iným verejným službám, vzdelávaniu, zdravotným a sociálnym službám, ako aj kultúrnym právam a ako môžu byť všetky ich práva obmedzované; naliehavo žiada členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na boj proti administratívnym a finančným prekážkam, ktoré by na európskej alebo vnútroštátnej úrovni mohli byť prekážkou jazykovej rozmanitosti;

99.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla politické štandardy na ochranu menšín, keďže ochrana týchto skupín je jedným z kodanských kritérií, ako pre kandidátske krajiny, tak aj pre členské štáty; žiada členské štáty, aby zabezpečili, že ich právne systémy osobám patriacim k menšinám zaručia, že nebudú diskriminované, a aby prijali a vykonávali cielené ochranné opatrenia na základe príslušných medzinárodných noriem;

100.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby si pri riešení problémov menšín v celej Európskej únii vymieňali osvedčené postupy a uplatňovali už overené riešenia; poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú môžu regionálne a miestne orgány v EÚ zohrávať pri ochrane menšín, a domnieva sa, že by administratívna reorganizácia nemala mať na ne negatívny vplyv;

101.   vyzýva FRA, aby aj naďalej podávala správy o diskriminácii na základe príslušenstva k menšine a aby pokračovala v zhromažďovaní údajov týkajúcich sa tohto problému;

102.   pobáda členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby bez odkladu ratifikovali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov; pripomína tiež potrebu vykonávať zásady vypracované v rámci OBSE;

103.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby dôsledne zohľadnili perspektívu menšinových práv, zaistili právo na používanie menšinového jazyka a chránili jazykovú rozmanitosť v Únii; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoj plán na podporu vyučovania a používania regionálnych jazykov, ktorý ponúka možnosť bojovať proti jazykovej diskriminácii v EÚ;

104.  vyzýva EÚ, aby vykonávala uznesenie PACE 1985(2014) o situácii a práv národnostných menšín v Európe a súčasne rešpektovala zásadu subsidiarity; zdôrazňuje, že všetky núdzové telefónne linky a úradné linky prevádzkované v členských štátoch by mali byť dostupné nielen v úradnom jazyku krajiny, ale aj v menšinových jazykoch a hlavných jazykoch EÚ prostredníctvom presmerovania hovorov;

Práva osôb so zdravotným postihnutím

105.   víta záverečné pripomienky o pokroku EÚ pri vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili tieto odporúčania ako príležitosť ísť príkladom tým, že čo najskôr zabezpečia účinné a dôsledné vykonávanie;

106.   zdôrazňuje, že osoby so zdravotným postihnutím majú nárok požívať svoje základné práva rovnocenne s inými vrátane práv na nespochybniteľnú dôstojnosť, zdravie a rodinu, nezávislé bývanie, samostatnosť a plnohodnotnú sociálnu integráciu a prístup k spravodlivosti, tovaru a službám, ako aj hlasovacích práv a práv spotrebiteľov, v súlade s Dohovorom; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenie a zaručili, že všetky osoby so zdravotným postihnutím budú môcť uplatňovať všetky práva zakotvené v zmluvách a právnych predpisoch EÚ; konštatuje, že prístup k zdravotnému postihnutiu založený na ľudských právach zatiaľ nie je úplne podporovaný, čo vedie k diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím v EÚ, a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zosúladenie svojich právnych rámcov s požiadavkami UNCRPD;

107.   žiada členské štáty, aby prijali stratégie na zabezpečenie efektívneho prístupu osôb žijúcich so zdravotným postihnutím na trh práce; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré z fondov EÚ, ktoré sú k dispozícii na integráciu ľudí so zdravotným postihnutím, sa stále plne nevyužívajú na tento účel; žiada Komisiu, aby podrobne monitorovala využívanie finančných prostriedkov a podľa potreby aj konala;

108.  pripomína, že osoby s intelektuálnym a psychosociálnym postihnutím čelia osobitným prekážkam pri napĺňaní svojich základných práv, a žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili úsilie na podporu ich autonómie a začlenenia na rovnakom základe s ostatnými;

109.  poznamenáva, že sú to najmä ženy a deti so zdravotným postihnutím, ktorých ľudské práva sa porušujú rôznym spôsobom vrátane odopierania prístupu k základným službám, ako je vzdelávanie a zdravotná starostlivosť alebo umiestnenie do ústavov ďaleko od rodín a komunít, a sú vystavené vyššiemu riziku, že sa stanú obeťami násilia, sexuálneho zneužívania, vykorisťovania a iných foriem zlého zaobchádzania; zdôrazňuje potrebu komplexných a rodovo citlivých politických opatrení EÚ, členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov s cieľom zabezpečiť dôkladné uplatňovanie Dohovoru OSN o právach dieťaťa v spojení s UNCRPD;

110.   naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby v miestnych komunitách vytvorili podporné služby pre deti so zdravotným postihnutím a ich rodiny s cieľom podporovať deinštitucionalizáciu a zabezpečiť pre ne inkluzívne vzdelávacie systémy;

111.   nalieha na členské štáty, aby zabezpečili plnú prístupnosť linky tiesňového volania 112 pre osoby so zdravotným postihnutím a aby prostredníctvom kampaní zvyšovali informovanosť o nej;

112.   vyzýva EÚ, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby rozšírili finančné a ľudské zdroje pre monitorovacie rámce zriadené podľa článku 33 ods. 2 UNCRPD, aby mohli vykonávať svoje funkcie, a aby zaručili ich nezávislosť tým, že zabezpečia, že ich zloženie a fungovanie bude zohľadňovať parížske zásady týkajúce sa fungovania vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva;

113. vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili skutočnú účasť a slobodu prejavu osôb so zdravotným postihnutím vo verejnom živote; poznamenáva, že takéto úsilie by malo podporovať titulkovanie, tlmočenie v posunkovej reči a dokumenty v Braillovom písme a jednoducho čitateľných formátoch; vyzýva členské štáty, aby utečencom so zdravotným postihnutím poskytli dostupné riešenia; poukazuje na mimoriadne riziká, ktorým sú vystavení utečenci, migranti a žiadatelia o azyl so zdravotným postihnutím, ktorí nemajú prístup k informáciám a komunikácii v dostupnom formáte a môžu byť zadržaní v podmienkach, v ktorých nemajú dostatočnú podporu alebo primerané ubytovanie;

Staršie osoby

114.   konštatuje, že aktívne starnutie a solidarita medzi generáciami sú dôležité otázky, ktoré môžu byť posilnené prostredníctvom prístupu založeného na ľudských právach, keďže ide o jednu z najhlbších hospodárskych a sociálnych zmien, ktorým musia rozvinuté krajiny čeliť; vyzýva členské štáty, aby s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu motivovali starších ľudí na vyššiu a aktívnu účasť na pracovnom trhu prostredníctvom sociálnych a ekonomických ch iniciatív a aby im zaručili jednoduchý prístup k zdravotníckym službám;

115. zdôrazňuje, že diskriminácia na základe veku sa v dnešných spoločenstvách veľmi často vyskytuje a je často spojená s inými formami diskriminácie, napríklad diskrimináciou na základe rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravia alebo sociálno-ekonomických podmienok, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie; žiada členské štáty, aby vykonávali opatrenia zamerané na opätovné začleňovanie starších osôb do života v komunite, aby tak bojovali proti ich izolácii;

116.   žiada EÚ a členské štáty, aby sa aktívne podieľali na činnosti otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva a aby zintenzívnili svoje úsilie o ochranu práv starších ľudí;

Práva Rómov

117.  konštatuje, že osoby, ktoré sú príslušníkmi rómskej menšiny majú právo na voľný pohyb, a vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby toto právo chránili a neplánovali politiky presídľovania na základe etnických dôvodov; vyjadruje znepokojenie, že ľudia patriaci do rómskej menšiny sú v mnohých štátoch neprimerane predmetom núteného súdneho vysťahovania;

118.  ľutuje, že Rómovia sú stále vystavení protirómskym náladám a systematickému a inštitucionálnemu rasizmu, a pripomína, že diskriminácia Rómov v oblastiach práce, bývania, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, prístupu k spravodlivosti alebo v iných oblastiach je neprijateľná a škodlivá pre spoločnosť EÚ; vyzýva preto členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby so zreteľom na správu Komisie o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2015 implementovali plne a rýchlo vlastné národné rómske stratégie, zaviedli osobitné opatrenia na boj proti etnickej diskriminácii Rómov v súlade s ustanoveniami smernice o rasovej rovnosti a s Európskym dohovorom o ľudských právach a bojovali proti neznášanlivosti voči Rómom v súlade s rámcovým rozhodnutím o boji proti rasizmu a xenofóbii;

119.  pripomína judikatúru Súdneho dvora EÚ, ktorá stanovuje, že zásada rovnakého zaobchádzania, na ktorú odkazuje smernica 2000/43/ES, sa vzťahuje na osoby, s ktorými sa zaobchádza menej priaznivo alebo ktoré sú špecificky znevýhodnené pre niektorý z dôvodov, aj keď samy nepatria k príslušnej rase alebo etniku;

120.  vyzýva Komisiu, aby začlenila monitorovanie diskriminačných praktík do všetkých oblastí, najmä vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotnej starostlivosti, pričom treba osobitnú pozornosť venovať tomu, či sa všetky programy vykonávajú tak, aby viedli k znižovaniu rozdielov medzi Rómami a nerómskym obyvateľstvom; naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej podnikala kroky proti tým členským štátom, ktoré podporujú alebo umožňujú inštitucionalizovanú diskrimináciu a segregáciu;

121.  odsudzuje prax segregácie rómskych detí v školách, čo ovplyvňuje veľmi negatívnym spôsobom neskoršie životné vyhliadky týchto detí; podporuje opatrenia Komisie zamerané proti tejto praxi pomocou konania o nesplnení povinnosti a žiada členské štáty, aby podnikli účinné kroky na odstránenie segregácie v školách a aby vypracovali plány opatrení na začleňovanie rómskych detí;

122.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili svoje stratégie na podporu začleňovania Rómov a chudobných spoločenstiev ich rozšírením, aby dosiahli 80 miliónov občanov; výzva aj na posilnenie pracovnej skupiny Komisie pre problematiku rómskeho obyvateľstva a budovanie národných kontaktných miest, regionálnych a miestnych kontaktných miest a regionálnych rómskych platforiem a na rozvoj internetového fóra pre politiku v spolupráci s európskou rómskou platformou; žiada FRA, aby naďalej zhromažďovala údaje o situácii Rómov a vypracovala a navrhla „panel“ ukazovateľov začleňovania Rómov, ktorý by umožnil sledovať pokrok v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby označili 2. august za pamätný európsky deň rómskeho holokaustu;

Práva LGBTI osôb

123.  odsudzuje akúkoľvek diskrimináciu alebo násilie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; nabáda Európsku komisiu, aby predložila program EÚ, ktorým sa zaručia rovnaké práva a príležitosti pre všetkých občanov, a rešpektovala pritom právomocí členských štátov a aby monitorovala správnu transpozíciu a vykonávanie právnych predpisov EÚ, ktoré súvisia s právami LGBTI osôb; v tejto súvislosti víta zoznam opatrení, ktorý pripravila Komisia na podporu rovnosti LGBTI osôb, vrátane komunikačnej kampane Komisie, ktorej cieľom je bojovať proti stereotypom a zlepšiť spoločenské prijímanie LGBTI osôb; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby úzko spolupracovala s organizáciami občianskej spoločnosti zastupujúcimi práva LGBTI osôb; poznamenáva, že výskum Agentúry pre základné práva v teréne ukazuje, že verejní činitelia vnímajú právo a politiky EÚ ako hlavné hnacie sily na podporu vnútroštátneho úsilia presadzovať rovnosť osôb patriacich k LGBTI;

124.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že osoby LGBTI zažívajú šikanovanie a obťažovanie, s ktorými sa stretávajú už v škole, a sú diskriminované v rôznych oblastiach svojho života vrátane pracovného prostredia; vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť homofóbii v športe, mladým LGBTI osobám a šikanovaniu v školách; nabáda členské štáty EÚ, aby podporili odborové zväzy a organizácie zamestnávateľov v ich úsilí prijímať politiky v oblasti rozmanitosti a nediskriminácie so zameraním na LGBTI;

125.  pripomína judikatúru ESĽP týkajúcu sa práv LGBTI osôb; víta skutočnosť, že rastúci počet členských štátov už prijal opatrenia, ktoré prispievajú k lepšej podpore a ochrane práv LGBTI osôb, a aj nové postupy právneho uznania pohlavia so zreteľom na základné práva týchto osôb; vyzýva Komisiu a jej agentúry, aby zhromažďovali údaje o porušovaní ľudských práv, ktorému čelia LGBTI osoby, a aby sa s členskými štátmi podelili o osvedčené postupy týkajúce sa ochrany ich základných práv, a vyzýva členské štáty, aby LGBTI osoby v plnom rozsahu informovali o ich právach a v tejto otázke si vymieňali osvedčené postupy; odsudzuje lekárske postupy, ktoré porušujú základné práva transsexuálnych a intersexuálnych osôb;

126.  domnieva sa, že základné práva LGBTI osôb sa dajú lepšie zaručiť, ak budú mať tieto osoby prístup k právnym inštitútom, ako je spolužitie, registrované partnerstvo a manželstvo; víta, že túto možnosť v súčasnosti ponúka 18 členských štátov, a vyzýva ostatné členské štáty, aby to tiež zvážili;

127.  žiada Komisiu, aby predložila návrh o úplnom vzájomnom uznávaní účinkov a o voľnom obehu všetkých dokladov o civilnom stave všetkých jednotlivcov, párov a rodín v EÚ (vrátane dokladov potvrdzujúcich manželstvo a registrované partnerstvo, zmenu pohlavia a adopciu a rodných listov) vrátane právneho uznania pohlavia s cieľom zmierniť diskriminačné zákonné a správne prekážky pre občanov, ktorí si uplatňujú právo na voľný pohyb;

Občianstvo

128.   s veľkými obavami si všíma nárast euroskepticizmu a prejavov ostrých politických názorov, a preto naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilňovali zapájanie občanov, najmä mladých občanov, a organizácií občianskej spoločnosti do záležitostí EÚ, aby Európania mohli vysloviť svoje obavy a vyjadriť svoje názory prostredníctvom demokratických kanálov;

129.  domnieva sa, že je nevyhnutné znížiť administratívnu záťaž, pokiaľ ide o účasť na verejnom živote, a podporovať elektronickú verejnú správu v celej EÚ, a vyzýva na zvýšenie účinnosti takých mechanizmov, ako je napríklad iniciatíva občanov;

130.  nabáda na rozvoj elektronických konzultácií ako nástroja priamej účasti občanov, ktoré by umožňovali zhromažďovať poznatky o očakávaniach občanov, pokiaľ ide o vlády a verejnú správu; považuje za nevyhnutné odstrániť procesné a jazykové prekážky, ktoré odrádzajú od občianskej účasti na procesoch rozhodovania verejných inštitúcií na všetkých úrovniach riadenia; zdôrazňuje, že transparentnosť treba uplatňovať v plnej miere nielen v procesoch rozhodovania inštitúcií, ale aj pri monitorovaní riešenia záležitostí súvisiacich so službami, ktoré poskytujú verejné inštitúcie; poukazuje na potrebu podporovať poskytovanie takýchto služieb prostredníctvom dostupných digitálnych médií; opakuje význam zvyšovania povedomia o charte;

131. konštatuje, že organizácie občianskej spoločnosti vrátane organizácií dobrovoľníctva, náboženských organizácií a organizácií práce s mládežou zohrávajú kľúčovú úlohu v súvislosti so sociálnou a občianskou účasťou, a vyzýva EÚ, členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby podporovali a propagovali ich prácu; vyzýva členské štáty a EÚ, aby dodržiavali slobodu zhromažďovania a združovania, ktorá je súčasťou Charty základných práv Európskej únie;

132. je presvedčený, že občianske vzdelávanie a medzikultúrny dialóg zlepšujú chápanie dôležitosti sociálnej a politickej účasti občanmi a vzdelávanie v oblasti ľudských práv zvyšuje ich povedomie o právach a učí ich rešpektovať práva iných osôb; vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné akčné plány vzdelávania o základných právach vrátane prínosu EÚ k vypracovaniu rámca pre základné práva a aby implementovali Chartu Rady Európy o vzdelávaní pre demokratické občianstvo a vzdelávaní o ľudských právach; vyzýva regionálne a miestne orgány, aby sa aktívne podieľali na týchto činnostiach;

133.   so znepokojením konštatuje, že naďalej je potrebné vynakladať veľké úsilie na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia, vyzýva členské štáty, aby hľadali správne politiky vrátane podpory zamestnávania a prístupu k vysoko kvalitným službám a vzdelávaniu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby ich sociálne politiky a politiky zamestnanosti neboli diskriminačné z hľadiska veľkosti a zloženia domácností;

Digitálne práva

134.   pripomína, že všetky osoby majú právo na súkromie a právo na ochranu osobných údajov, ktoré sa ich týkajú, vrátane práva na prístup k údajom, ktoré boli zhromaždené a ktoré sa ich týkajú, a právo na ich opravu; zdôrazňuje právo všetkých osôb určiť spôsob spracovania svojich osobných údajov, najmä ich výlučné právo určiť použitie a šírenie ich osobných údajov; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali zaviesť opatrenia, ktoré umožnia každému občanovi získať informácie o potenciálne škodlivom obsahu so zreteľom na dôstojnosť alebo povesť jeho osoby, a zároveň rešpektovať slobodu prejavu a informácií a príslušné právne predpisy a judikatúru; zdôrazňuje, že pri neexistencii osobitného verejného záujmu má každý právo rozhodnúť o tom, ktoré údaje sa môžu sprístupniť, právo odstrániť osobné údaje a právo byť zabudnutý v súlade s v súlade s legislatívou EÚ a vnútroštátnou legislatívou;

135.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že občania dostatočne nepoznajú svoje práva ani možnosti právnej nápravy, ktoré majú k dispozícii; považuje za mimoriadne dôležité oboznámiť verejnosť, a najmä deti s významom ochrany osobných údajov, a to aj v kybernetickom priestore, a s potenciálnym nebezpečenstvom, ktorému sú vystavení, najmä s ohľadom na rýchly vývoj technológií a zvyšujúce sa počítačové útoky; vyzýva členské štáty, aby rozširovali svoje úsilie, pokiaľ ide o gramotnosť v oblasti nových médií, ktorá by sa mala stať nevyhnutnou súčasťou školských osnov; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na riešenie kybernetického šikanovania, a najmä prípadov, keď sa dotýka konkrétnych skupín detí;

136.   zdôrazňuje, že všetky osoby majú právo slobodne vyjadriť a šíriť svoje názory na internete v súlade s príslušnými právnymi predpismi a judikatúrou; zdôrazňuje, že nikto nemôže byť znevýhodnený za to, že nevyužíva digitálne služby; žiada Komisiu, aby prijala následné opatrenia k záverom verejnej konzultácie o smernici EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách a revidovala túto smernicu, najmä pokiaľ ide o problémy zistené v oblasti základných práv;

137.   poukazuje na to, že je potrebné zvážiť vplyv, ktorý môžu mať niektoré nové technológie – napríklad drony – na základné práva a najmä na právo na súkromie; upozorňuje aj na problém, ktorý pre základné ľudské práva predstavujú dôsledky širokého využívania internetu, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, boj proti obťažovaniu online a obchodovanie s ľuďmi, najmä s cieľom sexuálneho a pracovného vykorisťovania;;

138.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, parlamentom a vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1)

  Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.

(2)

  Prijaté texty, P7_TA(2014)0105.

(3)

Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.

(4)

Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.

(7)

Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.

(8)

Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.

(9)

Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(10)

Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(11)

+Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(12)

Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.

(13)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(14)

  Prijaté texty, P7_TA(2013)0594.

(15)

  Prijaté texty, P7_TA(2014)0062.

(16)

  Prijaté texty, P7_TA(2013)0387.

(17)

  Prijaté texty, P8_TA(2015)0286.

(18)

  Prijaté texty, P8_TA(2016)0102.

(19)

  Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 405.

(20)

  Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.

(21)

  Prijaté texty, P7_TA(2013)0350.

(22)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0095.

(23)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0203.

(24)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0409.

(25)

Tento nový typ obchodovania bol predstavený už v uznesení EP z 10. marca 2016 o situácii v Eritrei ( Prijaté texty: P8_TA(2016)0090).


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (9.11.2016)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015

(2016/2009(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Cristian Dan Preda

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že podľa článku 2 ZEÚ je Únia založená na hodnotách úcty k „ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám“; zdôrazňuje, že je nanajvýš dôležité zabezpečiť, posilňovať a presadzovať plné dodržiavanie týchto hodnôt tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov; pripomína, že ľudské práva sú univerzálne a nedeliteľné;

2.  domnieva sa, že závery a stanoviská Agentúry Európskej únie pre základné práva a judikatúra Súdneho dvora Európskej únie predstavujú dobrý základ pre výklad článku 2 ZFEÚ a rozsahu práv zakotvených v Charte základných práv;

3.  berie na vedomie povinnosť pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), ktorá je stanovená v zmluvách; zdôrazňuje skutočnosť, že zmluvy uznávajú, že základné práva, ktoré zaručuje EDĽP a ktoré vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, predstavujú všeobecné zásady práva Únie;

4.  zdôrazňuje, že v prípade systémového ohrozenia právneho štátu by sa mali začať postupy podľa článku 7 a rámca právneho štátu s cieľom zabezpečiť nápravu; považuje za dôležité dosiahnuť nový konsenzus medzi EÚ a jej členskými štátmi, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad demokracie, právneho štátu a základných práv, aby sa zabezpečilo dodržiavanie týchto hodnôt zo strany európskych občanov a zabránilo sa ich oslabovaniu; akékoľvek spochybňovanie právneho štátu predstavuje hranicu, ktorú demokratická krajina nemôže a nesmie prekročiť;

5.  podčiarkuje, že je dôležité zabezpečiť plné dodržiavanie Charty základných práv v priebehu celého legislatívneho procesu; v tejto súvislosti víta dohodu o lepšej tvorbe práva a poukazuje na významnú úlohu komplexných posúdení vplyvu, ako aj úzkej spolupráce medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi; pripomína, že efektívne a presné vykonávanie práva EÚ má rozhodujúci význam pre ochranu hodnôt Únie a táto ochrana je kľúčová pre dôveryhodnosť EÚ ako celku;

6.  poukazuje na to, že účelom politík v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti je ochrana slobody a základných práv; zdôrazňuje preto, že tvorba právnych predpisov a politík v tejto oblasti musí byť v súlade s Chartou základných práv;

7.  domnieva sa, že by sa malo vynaložiť ďalšie úsilie o konzistentné a jednotné vykonávanie charty, a to aj prostredníctvom opatrení na zvýšenie povedomia medzi pracovníkmi v tejto oblasti a širokou verejnosťou, s cieľom zaručiť dodržiavanie a presadzovanie zásad právneho štátu a základných práv európskych občanov, a zdôrazňuje, že európske inštitúcie by mali byť na čele tohto úsilia; upozorňuje, že by sa malo vyvinúť výrazné úsilie o zlepšenie ochrany slobody prejavu, zhromažďovania a združovania a médií, ako aj o zaručenie nezávislosti súdnictva;

8.  schvaľuje skutočnosť, že Komisia vôbec po prvýkrát aktivovala nový rámec pre právny štát; odporúča dôkladné zhodnotenie jeho fungovania a výsledkov s cieľom zlepšiť jeho účinnosť;

9.  berie na vedomie prvé dva dialógy o právnom štáte, ktoré usporiadala Rada; so záujmom očakáva plánované hodnotenie tohto mechanizmu, ktoré by sa malo zamerať na zlepšenie jeho relevantnosti a komplementárnosti s ostatnými nástrojmi EÚ na podporu právneho štátu;

10.  požaduje, aby Agentúra Európskej únie pre základné práva bola poverená vypracovaním dvojročnej správy o tom, do akej miery majú najodkázanejší občania v Európe prístup ku všetkým základným právam stanoveným v Charte základných práv Európskej únie;

11.  kladie dôraz na to, že pristúpenie EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) prispieva k ochrane ľudských práv a základných slobôd občanov EÚ a členských štátov; dôrazne opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii v nadväznosti na stanovisko Európskeho súdneho dvora č. 2/13, aby určila kroky potrebné na pristúpenie Európskej únie k EDĽP v súlade s povinnosťou stanovenou v článku 6 ods. 2 ZEÚ;

12.  zdôrazňuje, že postup podľa článku 7 ZEÚ sa používa v krajnom prípade a jeho potenciál možno len ťažko využiť v plnej miere, pretože si vyžaduje jednomyseľnosť v Európskej rade; v tejto súvislosti upozorňuje na svoje uznesenie o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva; opakuje svoje odporúčanie, aby sa vytvoril komplexný mechanizmus Únie s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie dodržiavania základných práv a zásad právneho štátu v členských štátoch; odporúča, aby Pakt Únie o demokracii, právnom štáte a základných právach zahŕňal preventívne a nápravné prvky, a upozorňuje na návrh, aby sa s využitím rôznych zdrojov vypracúvala výročná správa o demokracii, právnom štáte a základných právach v Európe, ktorá by mala tvoriť základ pre prevenciu a nápravu akéhokoľvek porušovania hodnôt Únie;

13.  požaduje rozsiahlu diskusiu o úlohách a činnosti Agentúry EÚ pre základné práva; zdôrazňuje význam práce tejto agentúry, čo sa týka poskytovania odborných znalostí inštitúciám a členským štátom EÚ, a uznáva jej veľký prínos k širšiemu povedomiu o dodržiavaní základných práv v Únii.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

17

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Richard Corbett, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Constance Le Grip, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, György Schöpflin, Barbara Spinelli, Claudia Țapardel, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Gerolf Annemans, Ashley Fox, Charles Goerens, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jérôme Lavrilleux, Helmut Scholz

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Gabriel Mato, Wim van de Camp


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (7.9.2016)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015

(2016/2009(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jordi Sebastià

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

A.  keďže zlúčenie rodiny, hoci je základným ľudským právom, je systematicky odďaľované a dokonca porušované, a keďže ženy a deti sú prvými obeťami odopierania tohto práva alebo odďaľovania jeho výkonu;

B.  keďže články 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie zakazujú diskrimináciu na základe rodovej príslušnosti; keďže EÚ sa zaviazala k podpore rodovej rovnosti a k zabezpečeniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach;

C.  keďže rómske ženy sú často vystavené viacnásobnej a prierezovej diskriminácii na základe rodovej príslušnosti a etnického pôvodu a majú obmedzený prístup k zamestnaniu, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, sociálnym službám a rozhodovaniu; keďže diskriminácia môže nastať v rámci väčšinovej spoločnosti v súvislosti s rastúcim protirómskym rasizmom, ale aj v rámci vlastných komunít, ku ktorým ženy patria, z dôvodu ich pohlavia;

D.  keďže násilie páchané na ženách je porušením základných práv, ktoré postihuje všetky úrovne spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie alebo krajinu pôvodu či bydlisko; keďže rodová nerovnosť, rodové stereotypy a chudoba zvyšujú riziko násilia a iných foriem zneužívania a bráni plnej účasti žien vo všetkých oblastiach života;

E.  keďže ženy stále čelia mnohým formám diskriminácie v EÚ a sú stále nedostatočne zastúpené vo všetkých oblastiach rozhodovania;

F.  keďže obchodovanie s ľuďmi je závažným porušením ľudských práv, ľudskej dôstojnosti a základných zásad právneho štátu a demokracie; keďže obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania je stále najrozšírenejšou formou; keďže 76 % evidovaných obetí v EÚ sú ženy;

G.  keďže z prieskumu EÚ o LGBT osobách vyplýva, že lesbičky, bisexuáli a transsexuáli čelia neúmernému riziku diskriminácie na základe ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity;

H.  keďže rodová príslušnosť nie je sama o sebe príčinou zraniteľnosti, ale existuje mnoho faktorov, ktoré prispievajú k vytvoreniu situácie zraniteľnosti vrátane chudoby, sociálneho vylúčenia a viacnásobnej diskriminácie;

I.  keďže podľa posledných dostupných odhadov Eurostatu ženy v EÚ zarábajú v priemere o 16 % menej ako muži;

J.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú zakotvené ako základné ľudské práva a sú podstatným prvkom ľudskej dôstojnosti(1);

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa ešte nedosiahla rodová rovnosť, že v mnohých oblastiach sa nedosahujú žiadne zlepšenia a že sa naďalej porušujú základné práva žien; zdôrazňuje, že ženy naďalej trpia diskrimináciou a sociálnym vylúčením, čoho príkladom je ich nízke zastúpenie vo vede, technológiách, inžinierstve, podnikaní a v rozhodovacom procese, a to v súkromnom aj verejnom sektore, i pretrvávajúce rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, a to aj pokiaľ ide o ženy žijúce vo vidieckych oblastiach; konštatuje, že diskriminácia a nedostatok zastúpenia vedie k pretrvávaniu rodových stereotypov, sociálneho a hospodárskeho vylúčenia a násiliu na ženách a dievčatách;

2.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti protirómskemu rasizmu na všetkých úrovniach a všetkými prostriedkami a zdôrazňuje, že tento jav je obzvlášť odolnou, násilnou, opakujúcou sa a bežnou formou rasizmu; vyzýva členské štáty, aby ďalej posilňovali boj proti protirómskemu rasizmu a podporovali emancipáciu rómskych žien ako súčasť ich vnútroštátnych stratégií na integráciu Rómov, ktoré presadzujú osvedčené postupy;

3.  vyzýva na vypracovanie štatistík a ukazovateľov o viacnásobnej diskriminácii, ktorá je často skrytá pod „hlavným prúdom“ diskriminácie, ako je diskriminácia na základe chudoby a rasy; pripomína, že ak existuje riziko diskriminácie, existuje ešte väčšie riziko, že bude založená na rodovej príslušnosti; vyzýva Agentúru Európskej únie pre základné práva (FRA), aby vydala správu o tejto téme;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy stále trpia diskriminačnými pracovnými podmienkami vrátane neštandardných foriem zamestnávania; zdôrazňuje, že ženy, ktoré pracujú v oblasti maloobchodných služieb, sú obzvlášť vystavené predĺženému pracovnému času a upieraniu práva pracovníka na deň odpočinku v týždni;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v posledných rokoch hnutia proti rodovej rovnosti získali verejný priestor v mnohých členských štátoch; zdôrazňuje, že tieto hnutia spochybňujú úspechy dosiahnuté v oblasti rodovej rovnosti a ich cieľom je blokovať zákony a politiky, ktoré chránia LGBTI osoby proti trestným činom z nenávisti a diskriminácii;

6.  v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebola prijatá stratégia EÚ pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 a na základe záverov Rady o rovnosti žien a mužov zo 16. júna 2016 vyzýva Komisiu, aby posilnila postavenie svojho Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 tým, že ho prijme vo forme oznámenia;

7.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila úsilie o zvýšenie zastúpenia žien v rozhodovacích procesoch v politickej a ekonomickej sfére, a to uplatňovaním duálneho prístupu, ktorý kombinuje rodovú rovnosť a cielené opatrenia;

8.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila zhromažďovanie, analýzu a šírenie komplexných, porovnateľných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných údajov o účasti žien na rozhodovacích procesoch;

9.  odsudzuje každú formu náhradného materstva, keďže nezohľadňuje práva všetkých žien;

10.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby podporovali účasť žien v európskom volebnom procese tým, že zahrnú rodovo vyvážené zoznamy do ďalšej revízie európskeho volebného práva;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach z roku 2012 je stále blokovaný, a vyzýva Radu, aby konečne prijala spoločnú pozíciu k tomuto návrhu;

12.  zdôrazňuje, že rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ktoré v súčasnosti dosahujú v EÚ v priemere 16 %, stelesňujú neprípustnú diskrimináciu a sú v rozpore so zmluvami o EÚ (článok 157 ZFEÚ); opakuje svoju výzvu členským štátom, aby preskúmali svoje platné právne predpisy s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a rozdiely v dôchodkoch medzi ženami a mužmi; konštatuje, že opatrenia na zvýšenie transparentnosti miezd sú zásadné pre odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali odporúčania Komisie týkajúce sa transparentnosti miezd;

13.  považuje za naliehavé vypracovať vymedzenie pojmu práce rovnakej hodnoty na úrovni EÚ pri zohľadnení judikatúry Súdneho dvora EÚ, aby sa zabezpečilo, že sa zohľadnia faktory, ako sú pracovné podmienky, zodpovednosť zverená pracovníkom a fyzické alebo psychické predpoklady na prácu;

14.  požaduje, aby sa v plnej miere uplatňovala smernica 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnania a povolania a aby sa vykonala revíziu, ktorá bude od spoločností povinne vyžadovať, aby vypracovali opatrenia alebo plány v oblasti rodovej rovnosti;

15.  konštatuje, že neprimerane vysoký podiel žien často nedobrovoľne vykonáva neistú prácu vrátane vysokej úrovne práce na čiastočný úväzok, málo platenej práce, práce na dobu určitú a zmlúv bez udania pracovného času; konštatuje, že práca na čiastočný úväzok prispieva k riziku chudoby; v tejto súvislosti pripomína, že rovnosť medzi ženami a mužmi je možné dosiahnuť len prostredníctvom spravodlivého prerozdelenia platenej a neplatenej práce, ako aj pracovných, rodinných a opatrovateľských povinností;

16.  poukazuje na vysoký podiel samostatne zárobkovo činných osôb vo vidieckych oblastiach s nedostatkom primeranej sociálnej ochrany a vysoký podiel „neviditeľnej“ práce, najmä pokiaľ ide o ženy; vyzýva preto členské štáty a regióny s legislatívnymi právomocami, aby zlepšili právne predpisy týkajúce sa rovnosti žien a mužov na trhu práce, najmä pokiaľ ide o mzdy, vlastnícke práva a rozhodovanie, a aby takisto zabezpečili sociálne zabezpečenie pre mužov aj ženy, ktorí pracujú vo vidieckych oblastiach;

17.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu kvalitných verejných služieb v boji proti chudobe, najmä chudobe žien, pretože ženy sú od takýchto služieb viac závislé;

18.  vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexné a globálne legislatívne opatrenia s cieľom vyhovieť potrebám matiek a otcov, pokiaľ ide o jednotlivé druhy dovolenky, a to materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky, ako aj dovolenky pre opatrovateľov, najmä s cieľom pomôcť mužom zohrávať aktívnu úlohu otcov, umožniť spravodlivejšie rozdelenie rodinných povinností, a tým dať ženám rovnaké príležitosti na účasť na trhu práce;

19.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Komisie stiahnuť smernicu o materskej dovolenke a vyzýva ju, aby predložila nový návrh na záväzné právo na platenú otcovskú dovolenku;

20.  zdôrazňuje skutočnosť, že len malá časť mužov využíva svoje právo na rodičovskú dovolenku; vyzýva preto na prijatie konkrétnych opatrení s cieľom zabezpečiť, aby práva na rodičovskú dovolenku boli čo v najväčšej miere individuálne a neprenosné;

21.  víta návrh na zavedenie dovolenky pre opatrovateľov, ako sa predpokladá v pláne Komisie o novom začiatku riešenia problémov spojených so zosúladením pracovného a súkromného života, ktorým čelia pracujúce rodiny; vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na zahrnutie tohto ustanovenia;

22.  víta navrhované pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru a vyzýva EÚ, aby čo najskôr ratifikovala Istanbulský dohovor s cieľom zabezpečiť ochranu pred všetkými formami násilia na ženách a dievčatách a domáceho násilia, predchádzanie týmto formám násilia a ich odstránenie; pripomína členským štátom, že pristúpenie k EÚ ich nezbavuje možnosti podpísať, ratifikovať a presadzovať Istanbulský dohovor, a vyzýva ich, aby tak urobili; zdôrazňuje, že Istanbulský dohovor je najkomplexnejší, moderný nástroj na predchádzanie násiliu na ženách, ochranu pred ním a zhromažďovanie údajov o ňom a vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz ho ratifikovalo iba 14 členských štátov;

23.  odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách, ako sú vraždy zo cti, nútené sobáše, obchodovanie s ľuďmi, domáce násilie a mrzačenie ženských pohlavných orgánov; domnieva sa, že tieto praktiky by sa nikdy nemali ospravedlňovať, mali by sa považovať za trestný čin a mali by sa trestať; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenie na boj proti týmto praktikám na celom svete, ako aj v EÚ; zdôrazňuje, že VAW (Violence against Women ), t. j. násilie páchané na ženách, je systematické zneužívanie základných práv, pričom 62 miliónov žien sú obeťami násilia v EÚ;

24.  domnieva sa, že všetci ľudia, ktorí žijú v Európe, by mali rešpektovať zákony a ženské práva a dôstojnosť;

25.  vyjadruje poľutovanie nad prípadmi obťažovania a znásilnenia na verejných miestach v Európe a nad vysokou úrovňou beztrestnosti a nedostatkom spravodlivosti pre obete a domnieva sa, že všetky ženy a dievčatá by sa mali cítiť v bezpečí pred všetkými formami sexuálneho obťažovania na akomkoľvek verejnom mieste v Európe; vyzýva členské štáty, aby organizovali kampane na zvýšenie informovanosti o boji proti sexuálnemu obťažovaniu žien a aby prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby tieto činy boli riadne potrestané, ich páchatelia boli postavení pred súd a aby sa obetiam poskytovala zodpovedajúca ochrana;

26.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zmobilizovali nevyhnutné prostriedky a nástroje na boj proti obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu;

27.  zdôrazňuje, že v záujme účinného boja proti rodovo motivovanému násiliu je potrebná zmena postoja voči ženám a dievčatám; domnieva sa, že príliš často majú podriadenú úlohu a násilie proti nim sa príliš často toleruje a minimalizuje; vyzýva členské štáty, aby vyvíjali väčšie úsilie v boji proti rodovým stereotypom a diskriminácii žien a dievčat;

28.  opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh v oblasti boja proti násiliu voči ženám a rodovo motivovanému násiliu, aby predstavila komplexnú stratégiu pre túto oblasť a aby zároveň zabezpečila prístup ku spravodlivosti pre tých, ktorí boli vystavení násiliu;

29.  víta rastúcu dynamiku hnutia na odstránenie mrzačenia ženských pohlavných orgánov v celej EÚ; konštatuje, že členské štáty postupne vykonávajú pozitívne zmeny vo svojich právnych systémoch s cieľom kriminalizovať vykonávanie mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ako aj prevoz dieťaťa alebo mladej ženy mimo EÚ do tretej krajiny na účely mrzačenia ženských pohlavných orgánov; naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby zabezpečili trestnoprávnu ochranu dievčat a žien pred mrzačením ženských pohlavných orgánov;

30.  uznáva, že priemerný vek začatia vykonávania prostitúcie sa pohybuje medzi 13. až 14. rokom a že prostitúcia a sexuálne vykorisťovanie sú problémy veľmi úzko súvisiace s rodovým hľadiskom a predstavujú formu rodovo motivovaného násilia, ktorá je v rozpore so zásadami rešpektovania ľudských práv, medzi ktoré patrí aj rodová rovnosť ako základná zásada;

31.  zdôrazňuje dôležitú úlohu rodičov vo vzdelávacom rámci na podporu rodovej rovnosti;

32.  vyzýva členské štáty, aby prijali právne predpisy a politiky, ktoré sa zameriavajú priamo na páchateľov s cieľom znížiť dopyt po sexuálnom vykorisťovaní a dekriminalizovať osoby vykonávajúce prostitúciu a poskytovať im podporné služby vrátane kvalitnej sociálnej, právnej a psychologickej pomoci pre tých, ktorí chcú s prostitúciou skončiť;

33.  vyzýva členské štáty, aby plne vykonali smernicu 2012/29/EÚ o právach, podpore a ochrane obetí trestných činov a smernicu 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze s cieľom zabezpečiť dostatočnú ochranu a pomoc ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami násilia;

34.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada ešte neprijala návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu z roku 2008; víta uprednostnenie tejto smernice Komisiou; opakuje svoju pozíciu k smernici o rovnakom zaobchádzaní a vyzýva Radu, aby čo najrýchlejšie prijala tento návrh;

35.  odsudzuje všetky formy diskriminácie a násilia voči LGBTI osobám; požaduje ďalšie kroky na posilnenie trestného a antidiskriminačného práva v rámci celej EÚ s cieľom odstrániť pretrvávajúce legislatívne nedostatky, pokiaľ ide o trestanie homofóbnych, bifóbnych a transfóbnym trestným činov z nenávisti;

36.  vyjadruje znepokojenie nad nárastom kybernetického násilia na ženách a dievčatách, ako aj nad využívaním IKT a internetu na obchodovanie so ženami a deťmi, najmä na sexuálne, reprodukčné a pracovné vykorisťovanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na predchádzanie využívaniu nových technológií ako nástroja náboru najmä žien a dievčat ako obetí obchodovania s ľuďmi, kybernetického obťažovania a kybernetického prenasledovania, ako aj na riešenie prípadov takéhoto využívania nových technológií;

37.  berie na vedomie správu Agentúry EÚ pre základné práva o základných právach intersexuálov, ako aj dokument komisára Rady Európy pre ľudské práva o ľudských právach a intersexuáloch; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby prijali opatrenia na ochranu a rešpektovanie základných práv intersexuálov;

38.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby deti a mladí ľudia mohli využívať svoje právo vyhľadávať, prijímať a rozširovať informácie týkajúce sa sexuality vrátane sexuálnej orientácie, pohlavnej identity a rodového vyjadrenia spôsobom primeraným ich veku pri zohľadnení rodových špecifík;

39.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli vzdelávacie programy zohľadňujúce rodové špecifiká, ako aj opatrenia na ochranu práv dievčat a žien, rodovej rovnosti, rodových identít a vzťahov medzi pohlaviami na všetkých stupňoch vzdelávacích systémov; vyzýva tiež na potrebu vzdelávania dievčat aj chlapcov v školách v ranom veku v oblasti mieru, boja proti diskriminácii a proti rasizmu;

40.  pripomína, že pre všetky ženy v EÚ by sa mal zabezpečiť prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva a vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby dekriminalizovali umelé prerušenie tehotenstva a starostlivosť pri ňom; zdôrazňuje, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva všetkých žien a dievčat sa musia rešpektovať vrátane ich práva na vlastné telo a sexualitu a práva nebyť vystavené nátlaku, diskriminácii a násiliu;

41.  víta všetko úsilie o plné uplatňovanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; pripomína, že ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím sú obzvlášť vystavené diskriminácii, ktorá im bráni požívať ich základné práva rovnako ako iní;

42.  vyzýva príslušné výbory Európskeho parlamentu, aby sa zaoberali otázkou ochrany ľudských práv intersexuálov v EÚ a predložili iniciatívnu správu týkajúcu sa tejto otázky;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali opatrenia na ochranu žien a LGBT osôb pred obťažovaním na pracovisku;

44.  vyzýva Európsku komisiu, aby bojovala proti nespravodlivému zaobchádzaniu so ženami a imidžu rodovej nerovnosti v mediálnom priemysle výmenou najlepších postupov pre mediálne spoločnosti s cieľom lepšie uplatňovať rovnaký prístup z rodového hľadiska vo vysielaní a reklame;

45.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany žien a dievčat, ktoré sú migrantkami, utečeniek a žiadateliek o azyl, ako aj LGBTI utečencov a žiadateľov o azyl, napr. prostredníctvom právneho poradenstva, prístupu k zdravotnej starostlivosti, bezpečných útočísk pre ženy a deti a prístupu k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam vrátane bezpečného umelého prerušenia tehotenstva;

46.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad situáciou utečeniek, žien a dievčat, ktoré žijú v núdzových podmienkach v celej EÚ a na jej hraniciach, ako aj nad tým, že viac než 10 000 maloletých bez sprievodu je nezvestných od ich vstupu do EÚ; poukazuje na to, že ženy a dievčatá tvoria najväčšiu skupinu a osobitne zraniteľnú skupinu v rámci migračných tokov, ktorá si vyžaduje špecifické a starostlivé posúdenie ich potrieb v rámci azylových a prijímacích konaní; opakuje v tejto súvislosti, že sa im musia poskytnúť špecifické prístupy, programy a opatrenia;

47.  zdôrazňuje potrebu otvoriť legálne a bezpečné azylové cesty s cieľom zamedziť pôsobeniu sietí obchodujúcich s ľuďmi, ako aj umožniť ženám, deťom, starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím hľadať útočisko bez toho, aby riskovali svoje životy;

48.  opätovne pripomína základné právo všetkých žien na prístup k systémom verejnej zdravotnej starostlivosti, najmä primárnej, gynekologickej a pôrodníckej zdravotnej starostlivosti, ako stanovuje Svetová zdravotnícka organizácia;

49.  konštatuje, že 70 % identifikovaných obetí v EÚ sú občania EÚ a že väčšina nahlásených obetí sú ženy, ktoré sú občiankami členských štátov EÚ zo strednej a východnej Európy(2); vyzýva členské štáty, aby plne vykonávali smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu, ako aj smernicu 2011/92/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí s cieľom ochrániť ženy a dievčatá pred obchodovaním s ľuďmi, násilím a sexuálnym vykorisťovaním; vyzýva členské štáty, aby vo svojich vnútroštátnych stratégiách a akčných plánoch riešili aj otázky dopytu po obchodovaní s ľuďmi a vykorisťovaní ľudských bytostí;

50.  zdôrazňuje, že migrujúce ženy a dievčatá bez dokumentov by mali mať plný prístup k svojim základným právam a že by sa mali vypracovať možnosti pre legálnu migráciu;

51.  vyjadruje vážne obavy, pokiaľ ide o situáciu migrantov a žiadateľov o azyl, ktorí sú prevádzaní do EÚ, pričom ženy a deti čelia zvýšenému riziku sexuálneho a rodovo motivovaného násilia; pripomína, že ženy a deti môžu byť nútené k sexuálnemu styku výmenou za ochranu alebo základnú podporu s cieľom prežiť, čo je v niektorých prípadoch dôsledkom nedostatkov v poskytovaní pomoci, zlyhaní registračných systémov, odlúčenia rodiny a nedostatku bezpečných a legálnych spôsobov dostať sa do EÚ, ako aj nedostatku úspešných opatrení proti obchodníkom s ľuďmi; zdôrazňuje, že ženy a deti, ktoré sa uchýlia k sexu v záujme prežitia, nie sú považované za obete obchodovania, a teda nemôžu dostať potrebnú pomoc;

52.  poukazuje na to, že pracovníci v domácnosti sú prevažne ženy, a vyzýva členské štáty, aby urýchlili proces ratifikácie a vykonávania dohovoru MOP o pracovníkoch v domácnosti po rozhodnutí Rady 2014/51/EÚ a ako kľúčového nástroja na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok;

53.  dôrazne odmieta praktiky zadržiavania utečencov vrátane tehotných žien, detí a dojčiacich matiek;

54.  vyzýva na posilnenie práv na zlúčenie rodiny v celej EÚ, ako aj na zlepšenie ich vykonávania pomocou rýchlejších a menej nákladných postupov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby postupy zlúčenia rodiny umožňovali uplatňovanie individuálnych práv žien a dievčat, ktoré sa zlučujú so svojimi rodinami v EÚ, aby sa zabezpečila ich nezávislosť, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelanie alebo zamestnanie;

55.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom údajov o rómskych ženách a deťoch, ktoré sú ohrozené obchodovaním s ľuďmi na účely nútenej práce alebo služieb vrátane žobrania; vyzýva Komisiu, aby poskytla údaje o rómskych ženách a deťoch uznaných ako obete obchodovania s ľuďmi, ako aj o číslach, koľkým z nich bola poskytnutá pomoc obetiam a v ktorých krajinách;

56.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach tvorby politiky s cieľom účinnejšie presadzovať rodovú rovnosť a vo všetkých navrhovaných právnych predpisoch vrátane systematického posudzovania vplyvu na rodovú rovnosť ako súčasti hodnotenia dodržiavania základných práv a ako integrálneho kritéria v dialógu, a to okrem iného aj s kandidátskymi krajinami na vstup do EÚ;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali rodové rozpočtovanie ako nástroj na zabezpečenie toho, že rozpočtové rozhodnutia budú zohľadňovať rodový rozmer a riešiť diferencované účinky;

58.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla pilier rodovej rovnosti do stratégie Európa 2020 a aby viac začlenila hľadisko uplatňovania rodovej rovnosti do európskeho semestra tým, že zahrnie rodový rozmer do ročného prieskumu rastu a do procesu formulovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

59.  uznáva, že prijatie úsporných opatrení a nadmerné zameranie sa na fiškálnu konsolidáciu, ktoré zaviedla EÚ a jej členské štáty v reakcii na hospodársku krízu, zvýšili chudobu a sociálne vylúčenie v EÚ, a to najmä žien a ďalších skupín čeliacich sociálnemu znevýhodneniu, a že tieto účinky musia byť zohľadnené v hospodárskych odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

60.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera diskriminácie na základe pohlavia zostáva vysoká, a to aj v iných oblastiach ako zamestnanie;

61.  uznáva, že ochranu základných práv žien a dievčat možno skutočne zabezpečiť len prostredníctvom ďalšieho posilňovania postavenia v hospodárskej, politickej a sociálnej oblasti, zastúpenia a začleňovania;

62.  zdôrazňuje potrebu vykonávania cielených politík s cieľom zaručiť základné práva zraniteľných žien v špecifických skupinách, ako sú utečenky a žiadateľky o azyl, rómske ženy, ženy z etnických menšín, staršie ženy alebo ženy so zdravotným postihnutím;

63.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby v rámci systému monitorovania a ochrany budúceho mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva zaviedli osobitné ukazovatele týkajúce sa rodovej rovnosti vrátane indexu rodovej rovnosti, ktorý vypracoval inštitút EIGE;

64.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby aktívne pracovali na uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti, mapovaní miezd a spravodlivom rozdelení rodičovskej dovolenky; konštatuje, že sociálna zraniteľnosť a slabé sociálne začlenenie pramenia z toho, že zamestnaných je menej žien než mužov a viac žien než mužov pracuje na čiastočný úväzok;

65.  žiada, aby EÚ prijala prístup, v rámci ktorého by ľudské, pracovné, spotrebiteľské a environmentálne práva určovali smerovanie nadnárodného a vnútroštátneho obchodu a investícií a nie naopak;

66.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zosúladili postupy na zvýšenie informovanosti o už existujúcich formách ochrany a na zaistenie lepšieho praktického vykonávania a uplatňovania smerníc o rovnosti;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

5.9.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

13

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Angelika Mlinar, Margot Parker, Marijana Petir, Jordi Sebastià, Anna Záborská, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stefan Eck, Eleonora Forenza, Arne Gericke, Constance Le Grip, Evelyn Regner, Marc Tarabella

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Sylvia-Yvonne Kaufmann, Olle Ludvigsson, Georgi Pirinski, Josep-Maria Terricabras, Claudiu Ciprian Tănăsescu

(1)

Akčný program ICPD § 7.2 a 7.3.

(2)

Europol, Situačná správa: Obchodovanie s ľuďmi v EÚ (február 2016).


STANOVISKO Výboru pre petície (12.10.2016)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

k situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015

(2016/2009(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jude Kirton-Darling

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže petície adresované Parlamentu sú pre občanov dôležitým nástrojom na oznamovanie prípadov údajného porušenia základných práv, s ktorými sa mohli stretnúť v členských štátoch, v ktorých majú bydlisko;

B.  keďže začlenenie Charty základných práv ako záväzného ústredného prvku do rámca Lisabonskej zmluvy vyvolalo veľké očakávania občanov EÚ, pokiaľ ide o úroveň občianskej a sociálnej ochrany;

C.  keďže takmer sto petícií, ktoré boli Parlamentu doručené v roku 2015, sa priamo týkalo údajného porušenia základných práv uvedených v Charte základných práv Európskej únie; keďže pri spracúvaní petícií sa môžu objaviť ďalšie problémy, pokiaľ ide o účinnú ochranu prostredníctvom charty;

D.  keďže k porušovaniu základných práv nedochádza vždy priamo, ale v niektorých prípadoch vyplýva aj zo zhoršovania životného prostredia; keďže článok 37 charty stanovuje právo na ochranu životného prostredia; keďže značný počet prijatých petícií sa zaoberá poškodením životného prostredia, ku ktorému došlo alebo by mohlo dôjsť;

E.  keďže v článkoch 39 a 40 charty je uznané právo voliť a byť volený v krajine pobytu vo voľbách do miestnej samosprávy a do Európskeho parlamentu; keďže uplatňovanie práva na voľný pohyb by nemalo toto právo obmedzovať;

F.  keďže článok 34 charty stanovuje základné právo na sociálne zabezpečenie a pomoc; keďže kvalitná všeobecná verejná zdravotná starostlivosť je základným pilierom sociálneho zabezpečenia; keďže do rozsahu pôsobnosti tohto článku patrí sociálne bývanie na zabezpečenie dôstojnej existencie; keďže prístup k cenovo dostupným dodávkam energie je zásadnou súčasťou dôstojného života;

G.  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP),

H.  keďže stále existujú rodové rozdiely, čo sa týka plného uplatňovania základných práv, najmä pokiaľ ide o účinné vykonávanie ustanovení uvedených v hlavách charty o rovnosti a solidarite v každodennom živote žien a mužov;

I.  keďže článok 24 charty stanovuje základné práva dieťaťa; keďže v roku 2015 boli doručené stovky petícií, ktoré sa týkali otázok starostlivosti o dieťa, pričom väčšina prípadov mala cezhraničný charakter; keďže v záujme účinnejšieho riešenia množstva týchto otázok bola vytvorená osobitná pracovná skupina;

J.  keďže v spoločnej správe Výboru pre petície a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o osobitnej správe európskeho ombudsmana o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s agentúrou Frontex sa uznáva úsilie Frontexu posilniť rešpektovanie základných práv a požaduje sa, aby agentúra riešila individuálne sťažnosti týkajúce sa porušenia základných práv počas jej operácií; keďže táto povinnosť zahŕňa okrem iného vytvorenie systému hlásenia udalostí, ako aj vypracovanie kódexov správania; keďže povinnosť dodržiavať a chrániť základné práva sa vzťahuje na všetky inštitúcie, agentúry a orgány EÚ;

K.  keďže súčasný úzky výklad článku 51 charty predstavuje skutočnú prekážku, pokiaľ ide o účinnosť jej predchádzajúcich ustanovení, ktorá môže zaostať za očakávaniami a napokon viesť k narastajúcej nespokojnosti občanov; keďže Výbor pre petície nedávno usporiadal osobitné vypočutie s cieľom diskutovať o potrebe rozšírenia rozsahu pôsobnosti charty;

L.  keďže Únia si nemôže dovoliť umožňovať potláčanie ani podkopávanie základných občianskych práv, ako je sloboda informácií, ani znášať zneužívanie moci a inštitucionálny rasizmus a xenofóbiu na svojom území, ako sa uvádza v niektorých petíciách;

1.  domnieva sa, že občania od charty očakávajú zabezpečenie ochrany ich základných práv zo strany inštitúcií, orgánov a agentúr Únie a členských štátov pri vykonávaní práva EÚ; konštatuje, že nedostatočná ochrana práv, ktoré občanom vyplývajú z charty, a informovanosť o týchto právach by mohla zvýrazniť ich rozčarovanie z európskeho projektu; konštatuje, že verejnosť má obmedzenú predstavu o rozsahu pôsobnosti charty; nazdáva sa, že Komisia a členské štáty by prostredníctvom cielených kampaní v tradičných aj elektronických médiách mohli urobiť viac v záujme podpory informovanosti o charte, najmä o účinku jej článku 51, a o postupe na dosiahnutie právnej nápravy v prípade porušenia základných práv občanov; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala úplné a jednotné vykonávanie charty v členských štátoch; domnieva sa, že by sa malo zvážiť rozšírenie výkladu článku 51 nad rámec výlučných právomocí Únie, pričom primeranosť tohto článku by sa mala prehodnotiť v rámci pripravovanej revízie zmluvy;

2.  domnieva sa, že skutočná reforma európskej iniciatívy občanov a účinné fungovanie tohto nástroja by mohli podstatne zlepšiť obraz Únie;

3.  vyjadruje hlboké presvedčenie, že úsporné opatrenia vedú k nepretržitému zhoršovaniu ochrany základných práv v EÚ, pričom okrem iného zapríčiňujú znepokojujúcu mieru nezamestnanosti mladých ľudí, obrovský nárast počtu chudobných pracujúcich a vyššiu mieru chudoby a sociálneho vylúčenia; požaduje okamžité ukončenie všetkých úsporných opatrení a naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby realizovali cielené politiky zamerané na zabezpečenie kvalitných a dôstojných pracovných miest a opatrení v oblasti sociálnej ochrany s hlavným dôrazom na občanov, ktorí sú vystavení chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

4.  poukazuje na nárast počtu petícií týkajúcich sa hospodárskej a sociálnej krízy v Európe, ktorá viedla k mnohým porušeniam základných práv;

5.  zdôrazňuje, že všetky inštitúcie Únie vrátane každej agentúry a orgánu, ako aj členské štáty sú viazané ustanoveniami Charty základných práv;

6.  poukazuje na to, že hoci sloboda pohybu a pobytu je základným právom, ktoré sa udeľuje občanom na vnútornom trhu i prostredníctvom charty, mnohí občania stále čelia pri uplatňovaní tohto práva problémom, ako je prenosnosť dávok sociálneho zabezpečenia, dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a uznávanie odbornej kvalifikácie a dokumentov dokazujúcich rodinný stav; vyzýva členské štáty, aby občanom v súlade s chartou zabezpečili univerzálny prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti (vrátane liekov a liečby), spravodlivosti, vzdelávaniu, sociálnej pomoci a pomoci s bývaním;

7.  zdôrazňuje potrebu zaručiť základné práva žien vo všetkých oblastiach verejného života, najmä pokiaľ ide o sociálnu a politickú účasť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali politiky na aktívne presadzovanie týchto práv v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN č. 66/130 z 19. decembra 2011 o ženách a politickej účasti;

8.  zdôrazňuje právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote, ako sa stanovuje v článku 26 charty; vyzýva Komisiu, členské štáty a ich miestne a regionálne orgány, aby zabezpečili riadne rešpektovanie, uplatňovanie a transparentné monitorovanie týchto práv, najmä práv zakotvených v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím a v Marrákešskej zmluve; zastáva názor, že finančné prostriedky EÚ by sa nemali vyčleňovať na projekty, ktoré porušujú tieto základné práva, ako napríklad projekty zamerané na oddelenie ľudí so zdravotným postihnutím od spoločenstva;

9.  vyzýva EÚ, aby ratifikovala opčný protokol k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a čo najskôr vykonala účinné prierezové a komplexné preskúmanie právnych predpisov EÚ s cieľom zabezpečiť ich plné zosúladenie s ustanoveniami zakotvenými v dohovore, čím začne skutočne demokratický a participatívny proces zameraný na zaistenie priameho a plného zapojenia organizácií zastupujúcich osoby so zdravotným postihnutím;

10.  zdôrazňuje skutočnosť, že Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo svojich záverečných pripomienkach k úvodnej správe Európskej únie kriticky poznamenal, že úsporné opatrenia, ktoré prijala EÚ a jej členské štáty, zhoršili životnú úroveň osôb so zdravotným postihnutím, pričom oslabili uplatňovanie základných práv;

11.  zdôrazňuje, že základné práva žiadateľov o azyl, ktorí prichádzajú do styku s agentúrou Frontex, by mali byť rešpektované a že by mali mať možnosť v plnej miere obhajovať tieto práva prostredníctvom zavedeného mechanizmu na podávanie sťažností; víta skutočnosť, že do nariadenia o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži bol začlenený nezávislý mechanizmus podávania sťažností, ktorý je určený na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania základných práv v rámci všetkých činností agentúry;

12.  víta vyšetrovanie európskej ombudsmanky, ktoré viedlo k zavedeniu tohto mechanizmu, a jej nepretržité úsilie zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ rešpektovali základné práva; víta jej vyšetrovanie skutočnosti, či sa dodržiava Charta základných práv, keď členské štáty vynakladajú finančné prostriedky z Kohézneho fondu EÚ na projekty zamerané na umiestňovanie osôb so zdravotným postihnutím do ústavnej starostlivosti namiesto ich začleňovania do spoločnosti;

13.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európska únia a členské štáty chránili pôvodné etnické, národnostné, jazykové a náboženské komunity a ohrozené jazyky;

14.  vyjadruje hlboký nesúhlas so všetkými prípadmi diskriminácie; vyzýva EÚ a členské štáty, aby mimoriadne pozorne sledovali a účinne riešili diskrimináciu menšín a migrantov, ako aj obmedzenia slobody médií, na ktoré pravidelne upozorňujú petície a medzinárodné organizácie, napríklad Reportéri bez hraníc; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali vhodné opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie v mediálnom sektore s cieľom plne zabezpečiť slobodu a pluralitu médií, ktoré sú zakotvené v Charte základných práv Európskej únie; pripomína, že kultúrna a jazyková rozmanitosť je charakteristickou črtou EÚ a že práva kultúrnych a jazykových menšín chráni charta; požaduje, aby Rada odblokovala smernicu o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu;

15.  vyzýva členské štáty a ich miestne a regionálne orgány, aby v EÚ zaručili všetkým občanom z nečlenských krajín EÚ základné práva vrátane práva na prácu v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a členských štátov a aby napomáhali ich sociálnemu začleňovaniu; vyjadruje znepokojenie nad porušovaním základných práv v záchytných centrách pre migrantov a v utečeneckých zariadeniach;

16.  zdôrazňuje skutočnosť, že v niektorých členských štátoch by súčasné mechanizmy riadenia a financovania, ktoré sa využívajú v záchytných centrách pre migrantov, mohli viesť k závažnému porušovaniu práva, ku korupcii, k zneužívaniu a porušovaniu základných práv;

17.  žiada Komisiu, aby konala bez váhania a plne využívala svoje právomoci a výsady na ukladanie sankcií členským štátom, ktoré nedodržiavajú základné práva na slobodu prejavu, na informácie a na slobodu zhromažďovania a združovania alebo ktoré sa dopúšťajú zneužívania právomoci, napríklad uplatňovaním inštitucionálneho rasizmu a xenofóbie;

18.  domnieva sa, že EÚ a členské štáty musia dôsledne dodržiavať zásadu solidarity a vyvinúť potrebné úsilie o rozdelenie povinností v záujme zabezpečenia plnej ochrany životov migrantov a utečencov a boja proti cezhraničnej trestnej činnosti, a to v plnom súlade so zásadou nevyhostenia a so základnými právami;

19.  konštatuje častý výskyt petícií o problémoch, s ktorými sa pri uplatňovaní svojich práv stretávajú partneri občanov EÚ pochádzajúci z tretích krajín, ktorí majú v EÚ oprávnený pobyt, a osoby s trvalým pobytom pochádzajúce z nečlenských krajín, najmä osoby bez štátnej príslušnosti;

20.  domnieva sa, že zavedenie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré narúšajú investičnú klímu v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, nepredstavuje v niektorých prípadoch len útok na právnu istotu, ako sa uvádza v niektorých doručených petíciách, ale môže sa tiež považovať za porušenie charty, ak zodpovedné subjekty netransponujú alebo nevykonávajú právne predpisy týkajúce sa stratégie EÚ v oblasti energetiky a klímy;

21.  poukazuje na problémy vyplývajúce z neuznávania úradných dokumentov, najmä sobášnych listov a osvedčení o osvojení, v rôznych členských štátoch, čo znemožňuje zaručiť „záujem dieťaťa“;

22.  žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala právam detí, najmä v súvislosti s cezhraničnými spormi o opatrovníctvo, osvojeniami bez súhlasu rodičov a právami týkajúcimi sa rodičovských návštev, ako sa uvádza aj v stanovisku Výboru pre petície na tému cezhraničných aspektov osvojenia; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie nariadenia Brusel IIa stanovila jasné usmernenia týkajúce sa pojmu „záujem dieťaťa“; domnieva sa, že existujúce rozdiely v rámci Únie, pokiaľ ide o opatrovnícke právo a rodičovské práva a povinnosti, znemožňujú zaručiť „záujem dieťaťa“ a jeho právo na udržiavanie kontaktu s oboma rodičmi;

23.  naliehavo požaduje prijatie nových právnych predpisov zameraných na boj proti energetickej chudobe a víta predchádzajúce iniciatívy na všetkých administratívnych úrovniach, ktorých cieľom je zaručenie všeobecného prístupu k energii; domnieva sa, že prijímanie osobitných opatrení na zabezpečenie cenovo dostupnej energie pre každú domácnosť patrí do rámca sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci, ktoré sú stanovené v článku 34 charty; kritizuje rozhodnutia, ktoré by mohli zabrániť zaručeniu tohto práva čisto z dôvodu kompetenčných sporov medzi orgánmi;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že chudoba detí zostáva na veľmi vysokej úrovni a deti sú naďalej vystavené vyššiemu riziku chudoby než dospelí; vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili svoj postup vo veci prijatia holistickej stratégie zameranej na úspešné riešenie všetkých hlavných príčin chudoby detí;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť úlohu Výboru pre petície pri presadzovaní základných práv chránených chartou;

26.  víta pokrok, ktorý bol v roku 2015 dosiahnutý v súvislosti s právami lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI); naďalej vyjadruje znepokojenie z pretrvávajúcej diskriminácie na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity a z obmedzení slobody prejavu, zhromažďovania a združovania LGBTI; konštatuje, že problém diskriminácie LGBTI rodín treba okamžite riešiť, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali ich právne postavenie, čím sa zaistí ich voľný pohyb v celej EÚ;

27.  zdôrazňuje, že mnohé osoby bez štátnej príslušnosti sú zbavené hlasovacieho práva vo voľbách do Európskeho parlamentu, pričom kreslá sa prideľujú na ich úkor; vyzýva Komisiu, aby tento problém prešetrila;

28.  poukazuje na porušovanie základných práv intersexuálnych osôb v Európskej únii, ktoré majú len obmedzený nárok dokonca aj na svoju vlastnú identitu;

29.  nabáda Komisiu, aby sa začala čo najúčinnejšie zaoberať otázkou volebných práv na vnútroštátnej úrovni, najmä v prípadoch, keď je občanom pri uplatňovaní ich základného práva na voľný pohyb a pobyt odobraté právo voliť vo vnútroštátnych voľbách, ako aj v európskych a miestnych voľbách, alebo ak majú zakázané členstvo v politickej strane;

30.  pripomína, že v súlade s článkom 46 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach sa vysoké zmluvné strany bez výhrad a v súlade so zásadami právneho štátu slávnostne zaviazali, „že sa budú riadiť právoplatným rozsudkom súdu vo všetkých prípadoch, ktorých sú stranami“; vyjadruje poľutovanie nad omeškaniami pri vykonávaní a v niektorých prípadoch nad nedostatkom politickej vôle vykonať niektoré rozhodnutia Súdneho dvora; nabáda na prijatie silnejších opatrení v prípadoch pomalého vykonávania alebo pokračujúceho nevykonávania rozsudkov;

31.  vyzýva inštitúcie a orgány Únie a členské štáty, aby pri vykonávaní práva Únie zabezpečovali vysokú úroveň ochrany životného prostredia a dodržiavali zásady trvalo udržateľného rozvoja; vyjadruje poľutovanie nad nadmernou výstavbou v niektorých častiach EÚ, ktorá má škodlivé účinky na životné prostredie a životy európskych občanov a obyvateľov, ktorí žijú v postihnutých oblastiach;

32.  vyzdvihuje základné právo na dobrú správu vecí verejných; vyzýva členské štáty, aby išli príkladom a okrem iného zabezpečili, že ich administratívne procesy budú otvorené, zodpovedné, spravodlivé, transparentné a primerané.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

26

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Margrete Auken, Heinz K. Becker, Soledad Cabezón Ruiz, Pál Csáky, Miriam Dalli, Rosa Estaràs Ferragut, Eleonora Evi, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sylvie Goddyn, Rikke Karlsson, Jude Kirton-Darling, Svetoslav Hristov Malinov, Notis Marias, Edouard Martin, Roberta Metsola, Marlene Mizzi, Julia Pitera, Gabriele Preuß, Laurenţiu Rebega, Sofia Sakorafa, Yana Toom, Ángela Vallina, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Iturgaiz, Urszula Krupa, Miltiadis Kyrkos, Josep-Maria Terricabras, Axel Voss


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

17.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

4

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Heinz K. Becker, Malin Björk, Michał Boni, Caterina Chinnici, Ignazio Corrao, Frank Engel, Tanja Fajon, Lorenzo Fontana, Mariya Gabriel, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Claude Moraes, József Nagy, Péter Niedermüller, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Harald Vilimsky, Josef Weidenholzer, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Dalton, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Ska Keller, Jeroen Lenaers, Andrejs Mamikins, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Barbara Spinelli

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Lynn Boylan, Verónica Lope Fontagné, Mylène Troszczynski, Tom Vandenkendelaere, Rainer Wieland


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

41

+

ALDE

Nathalie Griesbeck, Filiz Hyusmenova, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Sophia in 't Veld

ECR

Monica Macovei

EFDD

Ignazio Corrao

GUE/NGL

Malin Björk, Lynn Boylan, Barbara Spinelli

PPE

Heinz K. Becker, Michał Boni, Frank Engel, Mariya Gabriel, Monika Hohlmeier, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, József Nagy, Csaba Sógor, Traian Ungureanu, Tom Vandenkendelaere, Rainer Wieland, Tomáš Zdechovský

S&D

Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Christine Revault D'Allonnes Bonnefoy, Birgit Sippel, Josef Weidenholzer

Verts/ALE

Ska Keller, Judith Sargentini, Bodil Valero

4

-

EFDD

Kristina Winberg

ENF

Lorenzo Fontana, Mylène Troszczynski, Harald Vilimsky

4

0

ECR

Daniel Dalton, Jussi Halla-aho, Helga Stevens, Branislav Škripek

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie