Postup : 2016/2060(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0365/2016

Predkladané texty :

A8-0365/2016

Rozpravy :

PV 12/12/2016 - 17
CRE 12/12/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 13/12/2016 - 5.6
CRE 13/12/2016 - 5.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0487

SPRÁVA     
PDF 649kWORD 76k
2.12.2016
PE 589.329v04-00 A8-0365/2016

o právach žien v krajinách Východného partnerstva

(2016/2060(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyňa: Mariya Gabriel

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o právach žien v krajinách Východného partnerstva

(2016/2060(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), v ktorých je rodová rovnosť ustanovená ako jedna z hlavných zásad, na ktorých je EÚ založená,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu OSN (1995) pre rovnosť, rozvoj a mier,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1820 (2008) a č. 1325 (2000) a na nedávnu rezolúciu č. 2242 (2015) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na Pekinské vyhlásenie a akčnú platformu zo septembra 1995, na akčný program medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (káhirská konferencia) zo septembra 1994 a na výsledky ich hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 18. novembra 2015 s názvom Preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. februára 2008 o európskej susedskej politike, z 20. apríla 2015 o preskúmaní európskej susedskej politiky a zo 14. decembra 2015 o preskúmaní európskej susedskej politiky,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 28. – 29. novembra 2013 vo Vilniuse, s názvom Východné partnerstvo: cesta vpred,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 21. – 22. mája 2015 v Rige,

–  so zreteľom na dohody o pridružení/prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (DCFTA) medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (ENI)(1),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júla 2015 o akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019,

–  so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie z 22. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o gendercíde (rodovo podmienenom vraždení): chýbajúce ženy?(5),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a na nedávne uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(6),

–  so zreteľom na projekt Rady Európy na zlepšenie prístupu žien k spravodlivosti v piatich krajinách Východného partnerstva,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor Rady Európy z roku 2011,

–  so zreteľom na správy o krajinách v súvislosti s istanbulským akčným plánom boja proti korupcii OECD a na správy o pokroku krajín Východného partnerstva,

–  so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce o rodovej rovnosti, najmä Dohovor z roku 1951 o rovnakom odmeňovaní (č. 100), Dohovor z roku 1958 o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) (č. 111), Dohovor z roku 1981 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (č. 156) a Dohovor z roku 2000 o ochrane materstva (č. 183),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0365/2016),

A.  keďže podľa vyhlásenia z Prahy sa Východné partnerstvo zakladá na oddanosti zásadám medzinárodného práva a základným hodnotám vrátane demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd; keďže vo vyhlásení z Rigy sa v súvislosti s rodovou rovnosťou hovorí o „sľubnej novej ére spolupráce“;

B.  keďže posilnená diferenciácia medzi krajinami a väčšia zodpovednosť partnerských krajín sú kľúčovými zásadami revidovanej ESP, berúc do úvahy špecifickú situáciu každej krajiny;

C.  keďže rodová rovnosť medzi ženami a mužmi je zakotvená v ústavách a právnych systémoch všetkých krajín Východného partnerstva a všetky tieto krajiny už bez výhrad ratifikovali väčšinu dôležitých medzinárodných dohovorov v tejto oblasti; odsudzuje skutočnosť, že v krajinách Východného partnerstva sú ženy stále vystavené sociálnej diskriminácii;

D.  keďže všetky krajiny Východného partnerstva vyvinuli stratégie, programy alebo akčné plány na zlepšenie situácie žien;

E.  keďže v štátoch Východného partnerstva bolo v roku 2015 len 17 zo 136 vyšších ministerských pozícií obsadených ženami, ženy tvorili v priemere 16 % zvolených poslancov parlamentu a zastávali v priemere len 17 % najvyšších pozícií v štátnej službe; keďže iba tri politické strany v celom regióne viedli ženy;

F.  keďže vertikálna a horizontálna segregácia zamestnanosti žien na pracovných trhoch štátov Východného partnerstva je naďalej hlboko zakorenená v kultúrnych a spoločenských normách; keďže ďalšou záťažou pre ženy je „druhá zmena“ spočívajúca v neplatenej domácej práci;

G.  keďže stereotypy, ktoré sú v spoločnosti značne rozšírené, prisudzujú ženám podriadenú úlohu; keďže tieto stereotypy vznikajú už v detstve a prejavujú sa pri výbere vzdelania a odbornej prípravy a následne na trhu práce;

H.  keďže veľa žien vo vidieckych oblastiach, kde nie sú iné možnosti, prijíma slabo platené pracovné miesta v poľnohospodárstve, často bez oficiálnej registrácie a bez akýchkoľvek práv sociálneho zabezpečenia; keďže odstránenie nerovnosti medzi mužmi a ženami v poľnohospodárstve by mohlo zaistiť rovnaký prístup mužov a žien k zamestnaniu, ako aj rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty;

I.  keďže ženy a muži v krajinách Východného partnerstva sa často stretávajú s ťažkosťami, pokiaľ ide o prístup k službám a právam v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia (SRZP), a stále existujú vážne prekážky pre chudobné ženy, migrantov, etnické menšiny a osoby žijúce vo vidieckych oblastiach; keďže menej než 50 % žien v krajinách Východného partnerstva využíva moderné metódy antikoncepcie a v niektorých krajinách je to dokonca menej než 20 %, pričom medzi hlavné príčiny patrí nedostatočné poradenstvo, vysoké náklady a nemožnosť výberu a nespoľahlivosť dodávok antikoncepčných prostriedkov;

J.  keďže pretrvávajú závažné nedostatky v prístupe k spravodlivosti pre ženy, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia, pričom ide najmä o chýbajúcu kriminalizáciu všetkých foriem násilia páchaného na ženách, výrazne nedostatočné nahlasovanie takýchto zločinov, veľmi málo odsudzujúcich rozsudkov za znásilnenie, a veľmi malé alebo žiadne štátne financovanie podporných služieb;

K.  keďže miera výskytu násilia páchaného na ženách a akceptovania tohto násilia sa síce v jednotlivých krajinách Východného partnerstva podstatne líši(7), ale celkovo je relatívne vysoká, keď v štyroch zo šiestich krajín je úroveň výskytu fyzického násilia počas života vyššia ako 20 %; keďže nie je k dispozícii dostatok porovnateľných údajov na zistenie výskytu fyzického, sexuálneho a psychického násilia na pracovisku, tiež veľmi pravdepodobne v dôsledku zriedkavého oznamovania prípadov jeho výskytu; keďže riziko násilia je oveľa vyššie v prípade žien, ktoré patria k etnickým menšinám, ako napríklad Rómom;

L.  keďže krajiny Východného partnerstva sú naďalej krajinami pôvodu, a v niektorých prípadoch tranzitnými a cieľovými krajinami, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi vrátane žien a dievčat, a to aj na účely sexuálneho vykorisťovania;

M.  keďže pretrvávajúce konflikty naďalej bránia rozvoju tohto regiónu, čo má zásadný vplyv na život a ľudské práva dotknutých osôb vrátane žien a dievčat;

N.  keďže pretrvávajúci konflikt na východe Ukrajiny prehĺbil rodové stereotypy, ktoré zdôrazňujú postavenie mužov ako ochrancov a žien ako poskytovateliek starostlivosti, a obmedzil účasť žien na riešení konfliktu a zapojenie doň;

O.  keďže od začiatku konfliktu bolo na Ukrajine vnútorne vysídlených viac než 1,5 milióna ľudí – z toho dve tretiny predstavujú ženy a deti – a títo ľudia majú sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a zamestnaniu;

P.  keďže rómske dievčatá v Moldavsku strávia v škole v priemere menej než štyri roky v porovnaní s 11 rokmi u nerómskych dievčat, a to v dôsledku detských a skorých manželstiev, neplánovaných tehotenstiev a povinností súvisiacich so starostlivosťou o deti;

Q.  keďže EÚ a jej členské štáty sa zasadzujú o ochranu, plnenie a uplatňovanie ľudských práv žien a dievčat a dôrazne presadzujú tieto práva vo všetkých vonkajších vzťahoch vrátane tých, ktoré idú nad rámec rozvojovej spolupráce;

R.  keďže rodová rovnosť je naďalej horizontálnou prioritou v rámci európskej susedskej politiky (ESP) a nástroja európskeho susedstva (ENI) a keďže revidovaná ESP by mala zahŕňať posilnenú podporu občianskej spoločnosti a obnovený dôraz na význam rodovej rovnosti; keďže občianska spoločnosť zohráva veľmi dôležitú úlohu pri dosahovaní rodovej rovnosti v rámci Východného partnerstva;

S.  keďže viaceré programy EÚ, ako je Erasmus +, Cosme, Kreatívna Európa a Horizont 2020, sú otvorené krajinám Východného partnerstva;

T.  keďže predpôrodná starostlivosť a kvalifikovaná pôrodná asistencia majú spolu s akútnou pôrodníckou starostlivosťou a zabezpečením základných potrieb zásadný význam pri znižovaní úmrtnosti matiek; keďže krajiny Východného partnerstva stále zaostávajú pri poskytovaní pomoci všetkým ženám, najmä ženám z najchudobnejších a najvzdialenejších oblastí a ženám patriacim k marginalizovaným skupinám, ako sú príslušníčky národnostných menšín, migrantky a ženy so zdravotným postihnutím;

1.  považuje za nevyhnutné zlepšiť situáciu v oblasti práv žien v krajinách Východného partnerstva; poukazuje na to, že zásadné ekonomické zmeny a hospodárska neistota negatívne ovplyvnili ekonomickú situáciu žien, čo narúša ich skutočnú rovnosť;

2.  poukazuje na to, že nevyhnutným predpokladom posilnenia práv žien a zlepšenia ich situácie v dotknutých krajinách je obvykle celková politická stabilita a dodržiavanie ľudských práv;

3.  zastáva názor, že krajiny Východného partnerstva musia prijať okamžité opatrenia na posilnenie rovnosti medzi ženami a mužmi v spoločnosti vrátane prijatia národných akčných plánov a spolupráce s medzinárodnými organizáciami a zainteresovanými subjektmi občianskej spoločnosti;

4.  vyzýva krajiny Východného partnerstva na odstránenie nedostatkov v ich antidiskriminačných rámcoch, na väčšie využívanie právnych predpisov proti diskriminácii na základe pohlavia vrátane väčšieho používania medzinárodných noriem pri súdnych rozhodnutiach s cieľom posilniť vykonateľnosť právnych predpisov a na skoncovanie s porušovaním práv žien v týchto krajinách;

5.  konštatuje, že v niektorých krajinách Východného partnerstva je napriek dekriminalizácii homosexuality situácia LGBTI osôb stále neistá a znepokojujúca; čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy diskriminácie a násilia voči LGBTI osobám a vyzýva vnútroštátne orgány, aby prijali politiky na boj proti všetkým formám diskriminácie na základe sexuálnej orientácie;

6.  zdôrazňuje, že sú potrebné verejné informačné kampane a inštitucionálne zmeny zamerané na odstránenie závažných stereotypov, ktoré sa týkajú žien a negatívne ovplyvňujú všetky oblasti účasti žien v spoločnosti;

7.  vyzýva vnútroštátne orgány, aby boli ostražité a rozhodné a aby sankcionovali tých, ktorí urážajú alebo stigmatizujú LGBTI osoby, a to najmä vo verejných službách a verejnom priestore;

Účasť žien na rozhodovacom procese

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v štátoch Východného partnerstva je výrazná a viditeľná absencia žien v mocenských štruktúrach;

9.  poukazuje na pretrvávajúce diskriminačné praktiky na politickej scéne krajín Východného partnerstva, kde sa schopnosti a zručnosti žien neprestávajú spochybňovať ani vtedy, keď sa im podarí dosiahnuť politické a rozhodovacie pozície na vysokej úrovni;

10.  požaduje rovnaký prístup k moci a zastúpenie žien na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania s cieľom podporiť ich vedúcu úlohu; uznáva zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti a medzinárodných mimovládnych organizácií pri podpore pozitívnych reforiem a opatrení na ochranu práv žien a zlepšenie ich účasti na politických a ekonomických činnostiach; nabáda na výmenu najlepších postupov, čo sa týka podpory politickej účasti žien v decentralizovaných inštitúciách a miestnych orgánoch; zdôrazňuje skutočnosť, že udržateľné výsledky sa dajú najlepšie dosiahnuť pod vedením politických strán, a preto podčiarkuje kľúčovú úlohu európskych politických strán a ich ženské sekcie;

11.  vyzýva štáty Východného partnerstva, aby podporovali a posilňovali politickú účasť a vedúce postavenie žien; zdôrazňuje, že zvýšená účasť žien na správach zavádzajúcich kľúčové reformy, ako sú protikorupčné a hospodárske reformy, by bola prospešná; víta každé úsilie zamerané na dosiahnutie tohto cieľa, ako napríklad povinné kvóty pre zoznamy kandidátov, granty, školenia a podpora poskytovaná političkám a aktivistkám, ako ak mentorské programy a osvetové kampane zamerané na zmenu obrazu žien v médiách;

12.  zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú môže zohrávať Parlamentné zhromaždenie Euronest pri podpore politickej účasti žien a ich zviditeľnenia vo Východnom partnerstve; víta prvé zasadnutie Fóra žien Euronestu, ktoré sa konalo v marci 2016; všeobecnejšie ďalej nabáda EÚ, aby vytvorila a podporovala nadnárodné siete žien v politike;

13.   dôrazne podporuje účasť a úlohu žien vo vládnych i mimovládnych protikorupčných organizáciách, na protikorupčných opatreniach a programoch a v boji proti korupcii; zastáva názor, že zvýšenie účasti žien na politickom živote a vyšších úrovniach štátnej správy krajín Východného partnerstva by vo všeobecnosti prispelo k obnove politickej triedy, a tým k pokračujúcim politickým transformáciám;

14.  pripomína, že volebné pozorovateľské misie EÚ a iné medzinárodné volebné pozorovateľské misie poskytujú vo svojich správach odporúčania týkajúce sa účasti žien na volebnom procese; vyzýva EÚ, aby v plnej miere využila tieto odporúčania v rámci európskej susedskej politiky;

Hospodárska účasť žien

15.  konštatuje, že celkovo sú ženy v krajinách Východného partnerstva v relatívne vysokej miere integrované do pracovnej sily, ale ich hospodárska účasť v poslednom čase klesá;

16.  konštatuje, že rodové stereotypy a diskriminácia žien bránia väčšiemu začleneniu žien do trhu práce a sú príčinou ďalších prekážok pre podnikateľské aktivity žien;

17.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú zamestnané v oveľa väčšom rozsahu v službách a štátnom sektore s výrazne nižšími mzdami ako v odvetviach zamestnávajúcich väčšinou mužov, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je naďalej vysoký a niekedy predstavuje až 50 % a že ženy čelia kultúrnym a sociologickým prekážkam, ktoré im bránia v prístupe k riadiacim pozíciám, ako sa často stáva aj v EÚ;

18.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy vo všetkých krajinách Východného partnerstva pôsobia prevažne v slabo platených sektoroch napriek svojej vysokej úrovni vzdelania; požaduje zapájanie žien do procesu rozhodovania a vykonávania hospodárskych politík, presadzovanie podnikateľských programov na začlenenie a podporu žien v rámci spoločností a podnikov a realizáciu projektov miestneho rozvoja, ktoré sú zamerané na posilnenie ekonomického postavenia žien; podporuje cielený prístup k zabezpečeniu väčšieho počtu ženských vzorov na vedúcich a riadiacich pozíciách, aby mladšia generácia verila vo svoju schopnosť zastávať vedúce miesta vo všetkých sektoroch práce; zdôrazňuje nutnosť aktívnej účasti žien v odboroch a naliehavú potrebu prekonať právne a štrukturálne prekážky diskriminujúce ženy v pracovnom prostredí, pričom cieľom je zabezpečiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu, aby sa odstránili rozdiely v mzdách a dôchodkoch medzi oboma rodmi;

19.  konštatuje, že cenovo dostupné služby starostlivosti o deti a jasné ustanovenia týkajúce sa rodičovskej dovolenky majú rozhodujúci význam pri zvyšovaní účasti žien na trhu práce; konštatuje, že v niektorých prípadoch má nedostatok takýchto služieb vplyv na prístup dievčat a mladých žien k vzdelaniu a na ich profesijný rast, pretože sa musia starať o svojich súrodencov;

20.  zdôrazňuje, že ženy najčastejšie nesú zodpovednosť za starostlivosť o staršie a nezaopatrené osoby a že ženy s deťmi často čelia prekážkam pri opätovnom zaradení do pracovného života; zdôrazňuje, že rovnomerné rozdelenie neplatenej práce, ako je starostlivosť a práce v domácnosti, medzi mužov a ženy je jednou z podmienok pre účasť žien na trhu práce a ich ekonomickú nezávislosť; naliehavo vyzýva vnútroštátne orgány, aby ďalej posilňovali sieť kvalitných zariadení starostlivosti o staršie a nezaopatrené osoby;

21.  zdôrazňuje, že ochranné právne ustanovenia existujúce v niektorých krajinách Východného partnerstva, ktoré zakazujú zamestnávanie žien v potenciálne nebezpečných zamestnaniach, obmedzujú prístup žien k určitým profesiám a práci a ďalej obmedzujú ich možnosti na trhu práce; nabáda tieto krajiny, aby tieto ustanovenia preskúmali;

22.  poukazuje na význam kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy žien a dievčat pri uľahčovaní ich začleňovania do trhu práce a pripomína aj úlohu vzdelávania pri odstraňovaní stereotypov súvisiacich s úlohou žien; zdôrazňuje potrebu cielenej podpory a poradenstva pre ženy podnikateľky, ktoré často nemajú prístup k úverom alebo obchodným sieťam a čelia vysokej regulačnej záťaži;

23.  podnecuje rozvoj sociálneho hospodárstva pre ženy a uľahčenie využívania mikroúverov ako nástroja na zabezpečenie hospodárskej nezávislosti žien a stimulovanie podnikateľských programov, ktorých cieľom je začleniť ženy do spoločností a podnikov; v tejto súvislosti poukazuje na rozhodujúci význam transparentnosti, spravodlivého prístupu a dostupnosti informácií o nástrojoch finančnej podpory;

24.   požaduje rovnaký prístup všetkých detí k vzdelávaniu, a to aj na úrovni starostlivosti o deti, predškolského, základného, stredného a vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania v predmetoch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), pričom osobitnú pozornosť treba venovať vzdelávaniu a odbornej príprave dievčat žijúcich vo vidieckych oblastiach, prostredníctvom vzdelávania a povzbudzovania v útlom veku, čo pomôže posilniť rast v kľúčovej oblasti hospodárskeho rozvoja; žiada, aby sa ženám otvorili všetky možnosti, čo sa týka vzdelávania a povolaní, ktoré sú pre ne stále zakázané; zdôrazňuje problém detskej práce, ktorá bráni deťom získať prístup k primeranému vzdelaniu alebo odbornej príprave, čo má následne vplyv na ich schopnosť získať dobré postavenie na trhu práce; podporuje širšie prepojenie partnerských krajín s agentúrami a programami EÚ, ako je Horizont 2020, Kreatívna Európa, COSME a Erasmus+;

25.  zdôrazňuje, že detská práca je naďalej závažným problémom v niektorých krajinách Východného partnerstva, najmä v Moldavsku, Gruzínsku a Azerbajdžane; vyzýva tieto krajiny, aby stanovili konkrétne ciele odstránenia všetkých foriem detskej práce a zabezpečili plné presadzovanie príslušných právnych predpisov;

Násilie páchané na ženách

26.  vyjadruje názor, že je potrebné bojovať proti domácemu násiliu a rodovo motivovanému násiliu vrátane sexuálneho zneužívania, núteného náhradného materstva a obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania v krajinách Východného partnerstva, ktoré často zostáva nenahlásené vzhľadom na spoločenské akceptovanie takéhoto správania;

27.  odsudzuje používanie sexuálneho násilia voči ženám a dievčatám ako vojnovej zbrane vrátane hromadného znásilňovania, sexuálneho otroctva, prostitúcie a rodovo motivovaných foriem prenasledovania, čo zahŕňa aj obchodovanie s ľuďmi a sexuálnu turistiku; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti núteným manželstvám, ako ich definuje Organizácia spojených národov (OSN), vrátane detských a predčasných manželstiev, a vyzýva východných susedov, aby sa dôsledne stavali proti všetkým formám vykorisťovania a zneužívania žien prostredníctvom náhradného materstva; vyzýva štáty Východného partnerstva, aby urýchlene podnikli kroky na prevenciu a stíhanie takýchto závažných trestných činov spáchaných v ich jurisdikcii a aj mimo ich územia; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočné prostriedky na financovanie iniciatív proti násiliu na ženách a dievčatách, ktoré zaručia obetiam a pozostalým dlhodobý prístup k účinným službám, a preto by mali disponovať dostatkom personálu a zdrojov; požaduje, aby sa urýchlene prijali pozitívne opatrenia, ako napríklad programy odbornej prípravy, pre obete násilia, najmä ak sa starajú o deti, s cieľom začleniť ich do trhu práce;

28.  upozorňuje na to, že zločiny na základe rodovej príslušnosti a zločiny sexuálneho násilia sú klasifikované v Rímskom štatúte ako vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo skutky, ktoré sú súčasťou genocídy či mučenia; v tejto súvislosti víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2106 o predchádzaní sexuálnemu násiliu počas konfliktov, ktorá bola prijatá 24. júna 2013,

29.  zdôrazňuje, že sú potrebné účinné mechanizmy na zabezpečenie ochrany obhajkýň ľudských práv;

30.  vyzýva krajiny Východného partnerstva, aby vyčlenili viac zdrojov na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a aby pristúpili aj k zmene právnych nástrojov a poskytovaniu pomoci obetiam násilia; zdôrazňuje, že boj proti spoločenským stereotypom, ktoré vedú k ďalšej stigmatizácii obetí znásilnenia, si vyžaduje inštitucionálne zmeny;

31.  zdôrazňuje dôležitosť cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5 s osobitným zreteľom na jeho bod 2, v ktorom sa požaduje odstránenie všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách vo verejnej aj súkromnej sfére, a upozorňuje, že je potrebné preskúmať existujúce právne predpisy v štátoch Východného partnerstva týkajúce sa násilia páchaného na ženách a dievčatách, pokiaľ ide o ich adekvátnosť pri účinnom predchádzaní a odstraňovaní násilia voči ženám a dievčatám, pričom sa treba osobitne zamerať na potrebu zákonov, ktoré sa budú zaoberať všetkými formami násilia (fyzickým, sexuálnym, psychologickým, ekonomickým), a primeraných trestov pre páchateľov, ako aj odškodnenia obetí a pozostalých;

32.   vyzýva krajiny Východného partnerstva, aby navrhli opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že reťazec spravodlivosti bude zohľadňovať rodové otázky, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy expertov pracujúcich v oblasti práva, príslušníkov polície a ostatných pracovníkov, ktorí sa zaoberajú oznámeniami a správami o násilí voči ženám a dievčatám, aby obete takéhoto násilia boli riadne vypočuté, a navyše požaduje intenzívnejšiu spoluprácu a odbornú pomoc zo strany polície, právnikov, lekárov, psychológov, orgánov a dobrovoľníckych subjektov, ktoré sa venujú obetiam týchto útokov;

33.  opakovane zdôrazňuje, že výber pohlavia na základe rodových stereotypov je závažnou formou rodovo motivovaného násilia a porušovaním ľudských práv; podporuje realizáciu verejných informačných kampaní zameraných na zmenu postoja spoločnosti k praktikám výberu pohlavia a vyzýva na zvýšenie úsilia o predchádzanie a boj proti týmto praktikám;

34.  naliehavo vyzýva vlády, aby postupovali s väčším nasadením pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní osôb podozrivých z obchodovania s ľuďmi a odsúdení osôb, ktoré boli usvedčené z obchodovania s ľuďmi na účely nútenej práce a sexuálneho vykorisťovania, aby chránili integritu dotknutých žien v súlade so severským modelom a aby podporovali mimovládne organizácie, ktoré obetiam poskytujú rehabilitačné a reintegračné služby;

35.  vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi krajinami Východného partnerstva na jednej strane a agentúrami EÚ a orgánmi presadzovania práva členských štátov na druhej strane s cieľom bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré patrí k jednej z najvýnosnejších foriem organizovanej trestnej činnosti, a rozložiť zločinecké siete;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dokončila posúdenia vplyvu všetkých readmisných dohôd s krajinami Východného partnerstva na rodovú rovnosť, a to v spolupráci s koordinátorom EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE);

37.  nabáda krajiny Východného partnerstva, aby čo najskôr podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu, pretože žiadna z dotknutých krajín ho neratifikovala, a vyzýva príslušné orgány, aby zaviedli a dôsledne monitorovali účinné vykonávanie vnútroštátnych stratégií na boj proti násiliu páchanému na ženách;

38.   vyzýva na uplatňovanie Pekinskej akčnej platformy v oblasti vzdelávania a zdravia ako základných ľudských práv vrátane prístupu k dobrovoľnému plánovaniu rodiny a k celej škále služieb reprodukčného a sexuálneho zdravia, čo zahŕňa aj antikoncepciu, bezpečné a legálne prerušenie tehotenstva a sexuálnu výchovu;

39.  zdôrazňuje, že riziko úmrtia na rakovinu kŕčka maternice je desaťkrát vyššie v krajinách Východného partnerstva v porovnaní so západnou Európou a že tento typ rakoviny je najčastejšou formou rakoviny u žien vo veku od 15 do 44 rokov, a preto má ďalekosiahly vplyv na štruktúru spoločnosti; požaduje vnútroštátne organizované programy skríningu a očkovania na boj proti tomuto vývoju;

40.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ženám v krajinách Východného partnerstva sa budú práva, ako je prístup k vízam, práva na legálny pobyt a sociálne práva, udeľovať individuálne a nie v závislosti od rodinného alebo manželského stavu;

41.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby postupy zlučovania rodín zabezpečovali individuálne práva žien a dievčat, ktoré sa pripájajú k svojim rodinám v EÚ, aby nemuseli byť závislé od potenciálne zneužívajúceho vzťahu s členom rodiny, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu alebo práci;

Úloha žien v mierovom riešení konfliktov

42.  vyzdvihuje úlohu, ktorú ženy zohrávajú pri riešení konfliktov, budovaní mieru a núdzových situáciách súvisiacich s konfliktami, keď napríklad poskytujú humanitárnu pomoc vysídleným osobám; zdôrazňuje, že ženy by mali byť plne začlenené do mierových rokovaní, úsilia o obnovu a politickej transformácie;

43.  podporuje ďalšie úsilie o mierové riešenie konfliktov a žiada väčšie zapojenie žien do týchto procesov, v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti;

44.  požaduje osobitnú ochranu žien a dievčat, ktoré žiadajú o azyl, lebo ženy a dievčatá sú obzvlášť zraniteľné a môžu byť na úteku pred násilím na základe rodovej príslušnosti, ale nemusia byť schopné alebo ochotné prezradiť príslušné informácie počas procesu určovania postavenia utečenca;

Príklady najlepších postupov

45.  zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov a pozitívnych príkladov, ktoré možno uplatniť aj v iných krajinách Východného partnerstva; domnieva sa, že medzi projekty, ktoré treba vyzdvihnúť, by mala patriť iniciatíva OSN Ženy – UNDP financovaná švédskou vládou s názvom Ženy v politike v Moldavsku, ktorá podporuje budovanie kapacít žien v politike a kampane na zvyšovanie povedomia o prínose žien k politickému procesu;

46.  víta program EÚ a EBOR v krajinách Východného partnerstva Ženy v podnikaní, ktorý poskytuje malým a stredným podnikom, ktoré vedú ženy, prístup k financovaniu a podnikateľskému poradenstvu prostredníctvom úverových liniek, podpory v oblasti riadenia rizík a technickej pomoci pre miestne partnerské banky, ktoré spolupracujú s týmito MSP, a tiež podnikateľské poradenstvo, odbornú prípravu a mentorstvo;

47.  poukazuje na pozitívne príklady väčšieho začlenenia žien do riešenia konfliktov a zmierenia, ako je Transkaukazský mierový a bezpečnostný dialóg žien (Trans-Caucasus Women’s Peace and Security Dialogue), ktorý bol vytvorený v roku 1994 a ktorý vypracovala Národná mierová nadácia (USA), aby ženy v kaukazskej oblasti mohli pracovať na projektoch, ako napríklad rehabilitácia detských obetí vojny, školenia pre budovanie mieru a demokracie;

48.  podporuje projekty na posilnenie postavenia žien, ktorými sa zvyšuje sebadôvera žien, zaručuje ich účasť a zvyšuje ich moc a autorita pri rozhodovaní vo všetkých oblastiach, ktoré ovplyvňujú ich životy; osobitne upozorňuje na úlohu slobody prejavu a presvedčenia pri posilňovaní postavenia žien; rozhodne podporuje projekty na posilnenie postavenia žien zamerané na presadzovanie účasti žien v miestnych voľbách, ako napríklad projekt WiLD (ženy v miestnej demokracii), vďaka ktorému bolo vo voľbách v Arménsku v rokoch 2013 a 2014 zvolených 70 % žien využívajúcich tento projekt, alebo ich účasti na vykonávaní hospodárskych politík, ako napríklad projekt UNDP, ktorý sa v súčasnosti realizuje v Azerbajdžane a ktorý je určený na podporu vytvárania podnikov vedených ženami v oblasti Masalli; víta projekt Rady Európy týkajúci sa zlepšenia prístupu žien k spravodlivosti v piatich krajinách Východného partnerstva, ktorého cieľom je identifikovať prekážky rovnakého prístupu žien k spravodlivosti, podporiť ich odstránenie a posilniť schopnosť krajín Východného partnerstva, pokiaľ ide o navrhovanie opatrení, ktoré zabezpečia, že reťazec spravodlivosti bude zohľadňovať rodové otázky, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy expertov pracujúcich v oblasti práva;

Podpora EÚ v rámci európskej susedskej politiky

49.  zdôrazňuje, že za posledných päť rokov sa použilo 103 miliónov eur na 121 projektov a programov na podporu rodovej rovnosti v európskom susedstve vrátane 5 miliónov EUR na program Ženy v podnikaní v krajinách Východného partnerstva; uznáva, že EÚ už poskytla dôležitú podporu pri napĺňaní cieľov v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, a to aj prostredníctvom programu TAIEX, v rámci ktorého sa poskytuje partnerská pomoc pri reforme verejnej správy a podporuje sa spolupráca v oblasti základných zásad a politík;

50.  poukazuje na to, že rodová rovnosť je síce horizontálnou zásadou v rámci európskej susedskej politiky a nástroja európskeho susedstva, ale v oblasti rodovej rovnosti by sa mali sledovať presnejšie a merateľnejšie ciele, a to aj pokiaľ ide o nový akčný plán pre rodovú rovnosť na obdobie 2016 – 2020; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti ako stratégiu na dosiahnutie rodovej rovnosti a realizovať pozitívne opatrenia v rámci národných akčných plánov európskej susedskej politiky;

51.  vyzýva Komisiu, aby vyžadovala uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a vykonávala rodové rozpočtovanie a posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť vo všetkých oblastiach ESP a ENI, čím zabezpečí vypracovanie a monitorovanie konkrétnych cieľov v oblasti rodovej rovnosti;

52.  konštatuje, že v rámci revidovanej ESP by sa správy za jednotlivé krajiny mali zamerať na priority dohodnuté s partnermi; víta skutočnosť, že pravidelné správy o vývoji v susedstve sa budú zameriavať aj na rodovú rozmer;

53.  naliehavo požaduje začlenenie otázky práv žien a rodovej rovnosti spolu s navrhovanými opatreniami do programu pravidelných politických dialógov a dialógov o ľudských právach s krajinami Východného partnerstva;

54.  zdôrazňuje významnú úlohu parlamentnej diplomacie vo všetkých uvedených oblastiach a potrebu výmeny najlepších postupov;

55.  považuje za dôležité zhromažďovať harmonizované údaje o situácii žien v krajinách Východného partnerstva; podporuje možnosť zavedenia indexu rodovej rovnosti, ktorý vytvoril Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, v krajinách Východného partnerstva ako súčasť projektov financovaných z nástroja európskeho susedstva;

56.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť podporu z ENI ženským organizáciám na miestnej úrovni a občianskej spoločnosti, pretože majú najlepšie možnosti na oslovenie miestneho obyvateľstva a prispievajú k zvyšovaniu povedomia a riešeniu problémov, s ktorými sa stretávajú ženy a dievčatá v regiónoch;

57.  nabáda členské štáty, aby vytvorili silnejšie bilaterálne a multilaterálne väzby s krajinami Východného partnerstva a aby sa aktívne zapájali do prechodnej pomoci, technickej podpory a výmeny skúseností; domnieva sa, že členské štáty, ktoré sú v tesnej fyzickej blízkosti krajín Východného partnerstva, by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní vytvárania silnejších väzieb a pri zapájaní ostatných členských štátov do partnerstiev s krajinami Východného partnerstva;

°

°    °

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0018.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0350.

(5)

Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 21.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.

(7)

http://eeca.unfpa.org/sites/default/files/pub-pdf/21770%20Brief_web.pdf.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Stabilizácia susedstva je jedným z kľúčových cieľov zahraničnej politiky Európskej únie a Európskej susedskej politiky (ESP), ktorý má zaistiť bezpečnosť, mier, stabilitu a prosperitu pre všetkých. Ženy k tomu zásadným spôsobom prispievajú.

Východné partnerstvo vzniklo v roku 2009 na základe pražského vyhlásenia ako spoločná iniciatíva EÚ, jej členských štátov a šiestich partnerských krajín východnej Európy a Zakaukazska: Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavskej republiky a Ukrajiny. Keďže Východné partnerstvo sa zakladá na oddanosti zásadám medzinárodného práva a základným hodnotám, ako je demokracia, právny štát a ľudské práva, nesmieme pri tom zabúdať na význam rodovej rovnosti a práv žien. Pri oznámení strategických priorít Európskej susedskej politiky na roky 2014 – 2020 bola rodová rovnosť vyzdvihnutá ako prierezová otázka, ktorej sa treba venovať a ktorú treba začleňovať do všetkých príslušných činností. Rodová rovnosť sa tiež spomína ako „nová sľubná oblasť spolupráce“ v poslednom vyhlásení zo samitu Východného partnerstva, ktoré bolo prijaté na samite Východného partnerstva v Rige v roku 2015. Posilnenie postavenia žien a ich aktívna účasť na spoločenskom, politickom a hospodárskom živote sú skutočne kľúčové na dosiahnutie zmien v procese.

Berúc do úvahy zásadu diferenciácie ESP a rozmanitosť, ktorá charakterizuje krajiny Východného partnerstva, je dôležité zdôrazniť, že práva žien aj rodová rovnosť sú dobre zakotvené v ústavách a právnych systémoch všetkých krajín Východného partnerstva. Avšak sociálna diskriminácia a rodové stereotypy sú naďalej výrazné. Rodové stereotypy nielen bránia väčšiemu začleneniu žien do trhu práce a ich zapojeniu do politického života, ale vedú aj k spoločenskej prijateľnosti rodovo motivovaného a neohláseného domáceho násilia.

Ženy naďalej výrazne absentujú v politických štruktúrach, či už ide o výkonnú moc alebo parlamentné orgány, a to najmä z dôvodu diskriminačných praktík. Zastávajú v priemere 14 % ministerských a 16 % poslaneckých postov. Aj napriek tomu, že ženy sú vo všeobecnosti viac vzdelané ako muži, predstavujú v hospodárskej oblasti len 10 % členov riadiacich orgánov zamestnávateľských organizácií a 15 % členov odborových organizácií. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sú vo všeobecnosti výrazné, ale existujú značné rozdiely medzi jednotlivými krajinami Východného partnerstva (medzi 24 % a 50 %), pričom má zásadný význam horizontálna a vertikálna segregácia trhu práce. Ženy preto často prijímajú slabo platené alebo dokonca neregistrované pracovné miesta, najmä vo vidieckych oblastiach, alebo sa venujú podnikateľskej činnosti. Ženy skutočne predstavujú veľkú časť podnikateľov a živnostníkov, ale musia čeliť rovnakým prekážkam ako v EÚ, najmä z dôvodu pretrvávajúcich rodových stereotypov, a preto, že niektorým odvetviam dominujú muži. (1)

Boj proti násiliu páchanému na ženách je spoločnou úlohou EÚ a jej východných susedov. Zo štatistiky oznámených prípadov vyplýva, že 7 až 25 %(2) žien (v závislosti od krajiny) sa stalo obeťou domáceho násilia, ale väčšina prípadov zostáva neohlásených. Okrem toho patria krajiny Východného partnerstva medzi krajiny pôvodu alebo tranzitné krajiny obchodovania s ľuďmi a niekedy sú aj krajinami určenia, najmä v prípade vnútroštátneho obchodovania s ľuďmi. Prevažná väčšina obetí obchodovania s ľuďmi sú ženy(3).

Ženy a deti predstavujú prevažnú väčšinu osôb zasiahnutých ozbrojenými konfliktmi. Z tohto dôvodu sa v tejto správe zdôrazňuje kľúčová úloha, ktorú ženy zohrávajú pri riešení konfliktov, budovaní mieru a v núdzových situáciách súvisiacich s konfliktmi. Správa tiež vyzýva na väčšie zapojenie žien do mierových rokovaní a politickej transformácie.

Táto správa sa nezameriava na vymenovanie nedostatkov a zlyhaní pri ochrane práv žien, ale skôr na zdôraznenie prekážok, ktoré bránia posilňovaniu postavenia žien, a na to, ako by väčšia rovnosť medzi ženami a mužmi prispela k plneniu cieľov Východného partnerstva a ESP. Správa takisto obsahuje príklady osvedčených postupov, relevantných a úspešných projektov zameraných na podporu práv žien a rodovej rovnosti v štátoch Východného partnerstva. Zaoberá sa aj podporou EÚ v rámci ESP a v tejto súvislosti je v nej sformulovaných niekoľko odporúčaní.

Ako sa zdôraznilo vo vyhlásení z Rigy, rodová rovnosť je oblasť, pre ktorú by bolo veľmi prospešné posilnenie spolupráce medzi EÚ a štátmi Východného partnerstva. Väčšina problémov je svojou podstatou spoločná pre EÚ aj jej východných susedov a cieľom tejto správy je prispieť k zvýšeniu dôležitosti práv žien a rodovej rovnosti v rebríčku politických priorít Východného partnerstva.

(1)

Správa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť o rodovej rovnosti a rozhodovaní v krajinách Východného partnerstva, 2015 http://eige.europa.eu/sites/default/files/documents/gender_equality_and_decision_making_in_eap_countries_2015_-_report_and_annex_one_file.pdf.

(2)

OSN Ženy, http://www.endvawnow.org/uploads/browser/files/vawprevalence_matrix_june2013.pdf.

(3)

UNODC, http://www.unodc.org/documents/Global_Report_on_TIP.pdf.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (11.10.2016)

pre Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

o právach žien v krajinách Východného partnerstva

(2016/2060(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pier Antonio Panzeri

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu OSN (1995) pre rovnosť, rozvoj a mier;

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1820 (2008) a č. 1325 (2000) a na nedávnu rezolúciu č. 2242 (2015) o ženách, mieri a bezpečnosti;

–  so zreteľom na uznesenia Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor z roku 2011 prijatý Radou Európy,

–  so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce o rodovej rovnosti, najmä Dohovor z roku 1951 o rovnakom odmeňovaní (č. 100), Dohovor z roku 1958 o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) (č. 111), Dohovor z roku 1981 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (č. 156) a Dohovor z roku 2000 o ochrane materstva (č. 183),

1.  žiada rovnaké rozdelenie moci medzi ženami a mužmi a rovnosť ich zastúpenia na všetkých úrovniach štátnej správy a rozhodovania, a to aj so zreteľom na podporu účasti žien v miestnych voľbách, v prípade potreby aj za použitia kvót; rozhodne podporuje projekty posilnenia postavenia žien zamerané na podporu účasti žien v miestnych voľbách, ako napríklad projekt WiLD (ženy v miestnej demokracii), ktorý zaručil zvolenie 70 % žien využívajúcich projekt v rokoch 2013 a 2014 vo voľbách v Arménsku; zdôrazňuje význam systematickej, rovnocennej, plnej a aktívnej účasti žien na prevencii a riešení konfliktov, presadzovaní ľudských práv a demokratických reforiem, ako aj na mierových operáciách, humanitárnej pomoci a obnove po konflikte a na procesoch prechodu k demokracii vedúcich k trvalým a stabilným politickým riešeniam;

2.  poukazuje na to, že nevyhnutným predpokladom posilnenia práv žien a zlepšenia ich situácie v dotknutých krajinách je obvykle celková politická stabilita a dodržiavanie ľudských práv;

3.  zdôrazňuje dôležitosť rovnocennej, plnej a aktívnej účasti žien na prevencii a riešení konfliktov;

4.  podporuje projekty posilnenia postavenia žien, ktorými sa zvyšuje sebadôvera žien, zaručuje ich účasť a posilňuje ich moc a autorita pri rozhodovaní vo všetkých oblastiach, ktoré ovplyvňujú ich životy; osobitne upozorňuje na úlohu slobody prejavu a presvedčenia pri posilňovaní postavenia žien;

5.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti ako stratégiu na dosiahnutie rodovej rovnosti a realizovať pozitívne opatrenia v rámci národných akčných plánov európskej susedskej politiky;

6.  žiada rovnaký prístup všetkých detí k vzdelávaniu vrátane úrovne starostlivosti o deti, predškolského, základného, stredného a vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania v predmetoch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), pričom osobitnú pozornosť treba venovať vzdelávaniu a odbornej príprave dievčat vrátane dievčat z vidieckych oblastí v predmetoch, ktorými sa narúšajú spoločenské konvencie; v tejto súvislosti víta projekty, ako napríklad projekt zameraný na podporu rovnosti príležitostí pre mladé matky – študentky pri získavaní zamestnania na vysokých školách, ktorý na Ukrajine realizovala Štátna univerzita v Sumy; žiada, aby sa ženám otvorili všetky možnosti vzdelávania a aby sa zlepšil ich prístup k vyššiemu vzdelaniu a povolaniam, ktoré sú pre ženy naďalej zakázané;

7.  zdôrazňuje, že detská práca je naďalej závažným problémom v niektorých krajinách Východného partnerstva, najmä v Moldavsku, Gruzínsku a Azerbajdžane; vyzýva tieto krajiny, aby stanovili konkrétne ciele odstránenia všetkých foriem detskej práce a zabezpečili plné presadzovanie príslušných právnych predpisov;

8.  nabáda k zdokonaleniu hospodárskych politík pre ženy a využívaniu mikroúverov ako nástroja hospodárskej nezávislosti, ako aj k podpore podnikateľských zručností; zdôrazňuje potrebu poskytnúť ženám poradenstvo a objasnenie toho, ako môžu makroekonomické politiky prispieť k podpore ich práv, a tiež potrebu prístupu žien k informáciám o ich sociálnych a hospodárskych právach;

9.  žiada zapojenie žien do rozhodovania a do procesu vykonávania hospodárskych politík, podporu podnikateľských programov na rovnosť príležitostí žien a mužov v spoločnostiach a podnikoch a realizáciu projektov miestneho rozvoja zameraných na posilnenie hospodárskeho postavenia žien v štátoch Východného partnerstva, napríklad projekt Rozvojového programu OSN (UNDP), ktorý sa v súčasnosti vykonáva v Azerbajdžane na podporu vytvárania podnikov vedených ženami v oblasti Masalli; vyzýva aj na prijatie konkrétnych hospodárskych politík, ktorých cieľom je pomôcť ženám dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

10.  zdôrazňuje, že treba podporiť podnikanie žien a ich prístup k financovaniu, a celkovo ich účasť na hospodárskom živote, a to rozvojom silného sektora podnikania žien v MSP v krajinách Východného partnerstva pomocou uľahčenia prístupu k financovaniu a poradenstva pre MSP pod vedením žien;

11.  víta príspevok EÚ k programu Európskej banky pre obnovu a rozvoj Ženy v podnikaní v krajinách Východného partnerstva, ktorý ponúka podnikom vedeným ženami prístup k poradenstvu;

12.  víta projekt Rady Európy zameraný na identifikáciu prekážok, ktoré bránia rovnakému prístupu žien k spravodlivosti v krajinách Východného partnerstva, a na podporu ich odstránenia;

13.  zdôrazňuje potrebu aktívnej účasti žien v odboroch a naliehavú potrebu prekonať právne a štrukturálne prekážky diskriminujúce ženy v pracovnom prostredí, pričom cieľom je zabezpečiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu, aby sa odstránili rozdiely v mzdách a dôchodkoch medzi oboma pohlaviami;

14.  domnieva sa, že je nevyhnutné vypracovať postupy a právne predpisy, ktoré by umožnili zachovať pracovné miesta žien počas tehotenstva a počas určitého obdobia po ňom, aby bolo možné prostredníctvom štátnej podpory udržať predchádzajúcu úroveň príjmu pre ženy, ktorých príjem sa znížil, lebo vychovávajú deti, a zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

15.  vyzýva krajiny Východného partnerstva, aby nabádali médiá k presadzovaniu politík zameraných na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi a boj proti rodovým stereotypom;

16.  naliehavo vyzýva štáty Východného partnerstva, aby ratifikovali Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, keďže žiadny z týchto štátov ho zatiaľ neratifikoval, a vyzýva príslušné orgány, aby zaviedli vnútroštátne stratégie na prevenciu, vyšetrovanie a trestanie prípadov násilia páchaného na ženách, podporovali ochranu obetí a pomoc obetiam a zabezpečili ich opätovné začlenenie do spoločnosti;

17.  odsudzuje používanie sexuálneho násilia proti ženám a dievčatám ako vojnovej zbrane vrátane hromadného znásilňovania, sexuálneho otroctva, nútenej prostitúcie, rodovo motivovaných foriem prenasledovania vrátane obchodovania s ľuďmi a tiež sexuálnej turistiky, manželstiev maloletých a manželstiev vynútených násilím a všetkých ostatných foriem fyzického, sexuálneho a psychologického násilia, a vyzýva krajiny Východného partnerstva, aby urýchlene podnikli kroky na prevenciu a stíhanie takýchto závažných trestných činov spáchaných v ich jurisdikcii a aj mimo ich územia; zdôrazňuje, že manželstvá maloletých zostávajú problémom v Gruzínsku a Moldavsku, kde podľa dostupných údajov približne 17 – 19 % vstupuje do manželstva pred dovŕšením 18 rokov; upozorňuje na to, že zločiny na základe rodovej príslušnosti a zločiny sexuálneho násilia sú klasifikované v Rímskom štatúte ako vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo skutky, ktoré sú súčasťou genocídy či mučenia; v tejto súvislosti víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2106 o predchádzaní sexuálnemu násiliu počas konfliktov, ktorá bola prijatá 24. júna 2013,

18.  zdôrazňuje význam cieľov udržateľného rozvoja, konkrétne cieľa udržateľného rozvoja 5 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia všetkých žien a dievčat, a najmä jeho bodu 2, v rámci ktorého sa požaduje odstránenie všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách vo verejnej a súkromnej sfére vrátane obchodovania s nimi a sexuálneho či iného vykorisťovania;

19.  žiada osobitnú ochranu pre ženy žiadajúce o azyl vrátane matiek s malými deťmi, keďže najmä ženy môžu byť na úteku pred rodovo motivovaným násilím, ale počas procesu posudzovania žiadosti o postavenie utečenca nedokážu alebo nechcú zverejniť relevantné informácie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby realizovala projekty zamerané na ochranu zraniteľných skupín, akým bol projekt realizovaný v Gruzínsku v období rokov 2012 – 2014 financovaný z prostriedkov EÚ;

20.  vyzýva na uplatňovanie Pekinskej akčnej platformy v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti ako základných ľudských práv a žiada prístup žien vrátane žien a dievčat s postihnutím k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; zdôrazňuje, že plánovanie rodiny, zdravie matiek a prístup k antikoncepcii a službám sexuálneho a reprodukčného zdravia sú dôležitými aspektmi pri záchrane života žien; zdôrazňuje význam projektu financovaného EÚ v Moldavsku zameraného na posilnenie organizácií občianskej spoločnosti v prevencii HIV/AIDS a starostlivosti o ženy a mladistvých väzňov;

21.  dôrazne odsudzuje obchodovanie s ľuďmi a akékoľvek iné vykorisťovateľské praktiky, ktoré porušujú právo na telesnú integritu a spôsobujú násilie; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť otázku obchodovania s ľuďmi, ktorého obeťou sú väčšinou ženy zneužívané na sexuálne alebo pracovné účely; podporuje zaradenie týchto politík do centra rozvojovej spolupráce v rámci susedských politík EÚ;

22.  vyzýva krajiny Východného partnerstva, aby navrhli opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že reťazec spravodlivosti bude zohľadňovať rodové otázky a riešiť potreby najviac znevýhodnených žien (chudobných, negramotných, z vidieckych oblastí, príslušníčok menšín a žien so zdravotným postihnutím);

23.  zdôrazňuje, že sú potrebné účinné mechanizmy na zabezpečenie ochrany obhajkýň ľudských práv;

24.  zdôrazňuje významnú úlohu parlamentnej diplomacie vo všetkých uvedených oblastiach a potrebu výmeny najlepších postupov;

25.  naliehavo žiada, aby sa problematika rovnosti žien a mužov systematicky začleňovala do politických dialógov a dialógov o ľudských právach so štátmi Východného partnerstva.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

48

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Mark Demesmaeker, Eugen Freund, Michael Gahler, Richard Howitt, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Tonino Picula, Kati Piri, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Ivo Vajgl, Johannes Cornelis van Baalen, Geoffrey Van Orden

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Neena Gill, María Teresa Giménez Barbat, Ana Gomes, Othmar Karas, Javi López, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, Eleni Theocharous, Traian Ungureanu, Paavo Väyrynen

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Edward Czesak, Heidi Hautala, Emilian Pavel, Mylène Troszczynski, Michaela Šojdrová


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

29.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

22

3

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Elisabeth Köstinger, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Florent Marcellesi, Maria Noichl, Marijana Petir, João Pimenta Lopes, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Biljana Borzan, Stefan Eck, Mariya Gabriel, Clare Moody, Sirpa Pietikäinen, Dubravka Šuica, Marc Tarabella, Monika Vana, Julie Ward


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

22

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea

ECR

Jana Žitňanská

EFDD

Daniela Aiuto

GUE/NGL

Malin Björk, Stefan Eck

PPE

Mariya Gabriel, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Sirpa Pietikäinen, Renato Soru, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

S&D

Vilija Blinkevičiūtė, Biljana Borzan, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Clare Moody, Maria Noichl, Marc Tarabella, Julie Ward

GREENS/ALE

Florent Marcellesi, Ernest Urtasun, Monika Vana

3

-

EPP

Elisabeth Köstinger, Angelika Niebler, Marijana Petir

3

0

ECR

Jadwiga Wiśniewska

EPP

Anna Záborská

GUE/NGL

João Pimenta Lopes

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

Právne oznámenie