Postup : 2015/2348(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0384/2016

Predkladané texty :

A8-0384/2016

Rozpravy :

PV 18/01/2017 - 22

Hlasovanie :

PV 19/01/2017 - 7.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0009

SPRÁVA     
PDF 720kWORD 69k
13.12.2016
PE 589.115v02-00 A8-0384/2016

o logistike v EÚ a multimodálnej doprave v rámci nových koridorov TEN-T

(2015/2348(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajkyňa: Inés Ayala Sender

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o logistike v EÚ a multimodálnej doprave v rámci nových koridorov TEN-T

(2015/2348(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. decembra 2015 o udržateľnej mestskej mobilite(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o nákladnej doprave v Európe(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2007 o logistike prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite(4),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 1315/2013(5) a nariadenie (EÚ) č. 1316/2013(6),

–  so zreteľom na nariadenie (EÚ) č. 913/2010(7),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rýchlejší prechod Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo (COM(2016)0500),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu (COM(2016)0501),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: prechod na druhú fázu Európskeho fondu pre strategické investície a nový Európsky vonkajší investičný plán (COM(2016)0581),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2016 o stratégii EÚ pre skvapalnený zemný plyn a skladovanie plynu (COM(2016)0049),

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov o realizácii transeurópskej dopravnej siete (TEN-T)(8), prijaté 20. júna 2016 v Rotterdame,

–  so zreteľom na tematické dokumenty, ktoré pripravili európski koordinátori koridorov siete TEN-T pri príležitosti Dní TEN-T v roku 2016 v Rotterdame(9),

–  so zreteľom na pracovné plány pre koridory, ktoré vypracovali európski koordinátori siete TEN-T,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 08/2016: Železničná nákladná doprava v EÚ: stále nie na správnej dráhe(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0384/2016),

A.  keďže moderná efektívna doprava a logistika sú rozhodujúce pre účinné fungovanie vnútorného trhu EÚ a dôležité pre zabezpečenie konkurencieschopnosti, vytváranie príležitostí v oblasti podnikania a zamestnania, ochranu životného prostredia a zmierňovanie zmeny klímy znižovaním emisií oxidu uhličitého v doprave;

B.  keďže tretím cieľom bielej knihy Komisie o doprave je do roku 2030 presunúť 30 % cestnej nákladnej dopravy na vzdialenosť presahujúcu 300 km na udržateľnejšie druhy dopravy, ako napríklad na železničnú a vodnú dopravu, a do roku 2050 viac ako 50 %, čo vyžaduje aj vytvorenie vhodnej infraštruktúry; keďže európska dopravná politika a sieť TEN-T môžu vo významnej miere prispieť k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti klímy a cieľov Parížskej dohody vytýčených na konferencii COP 21;

C.  keďže cieľom progresívnej politiky EÚ v oblasti logistiky by malo byť pomôcť logistickému sektoru zachovať si globálnu konkurencieschopnosť a naďalej byť prínosom k rastu ekonomiky EÚ vzhľadom na vyvíjajúce sa ekonomické, spoločenské a technologické trendy a obchodné väzby v celosvetovom meradle;

D.  keďže cieľom politiky v oblasti TEN-T je umožniť efektívnu, inteligentnú a udržateľnú dopravu a keďže logistika zameraná na budúcnosť a riešenia multimodálnej dopravy si osobitne vyžadujú medziodvetvovú spoluprácu;

E.  keďže prioritou by sa mali stať multimodálne dopravné spojenia medzi prístavmi, letiskami, multimodálnymi platformami a hlavnými koridormi TEN-T a ďalšími úsekmi s cieľom podporiť ekonomiku EÚ a vytváranie pracovných miest;

F.  keďže hlavné koridory TEN-T stimulujú synergie prostredníctvom väčšieho dôrazu na terminály a mestské uzly, ako aj integráciou inteligentných dopravných systémov využívajúcich čisté palivá, a keďže mimoriadne dôležitá je aj funkcia komplementárneho prístupu súhrnnej siete;

G.  keďže medzi členskými štátmi stále existujú značné rozdiely, pokiaľ ide o úroveň efektívnosti a účinnosti dopravy, ktoré sú odrazom ich hospodárskej sily, úlohy priemyslu v týchto krajinách a ich zemepisných podmienok, kvality infraštruktúry a hustoty obyvateľstva;

H.  keďže dopravné dróny predstavujú nové možnosti na prepravu tovaru v rámci logistického reťazca, ale na využitie ich potenciálu je nevyhnutný harmonizovaný právny základ a plynulá koordinácia s tradičnými druhmi dopravy, aby sa zaručila konkurencieschopnosť Európy v budúcnosti;

I.  keďže súčasná úroveň realizácie prioritných koridorov, ktoré boli odsúhlasené v rámci európskej dopravnej siete, by mohla výrazne prospieť ekonomikám krajín vážne postihnutých hospodárskou krízou;

J.  keďže v rámci nákladnej dopravy boli zistené problémy spojené s líšiacim sa napätím v cezhraničných spojeniach;

K.  keďže právne úpravy v oblasti dopravy sa v súčasnosti viažu na druh dopravy a patria do právomoci rôznych medzinárodných subjektov (akými sú Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO));

Logistika EÚ a potreba dodatočných opatrení v rámci programu TEN-T

1.  zdôrazňuje, že v záujme rozvoja vnútorného trhu, prosperity a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ je dôležité zabezpečiť voľný pohyb osôb, tovaru a služieb, a to aj prostredníctvom efektívneho a udržateľného systému nákladnej dopravy;

2.  domnieva sa, že jednoliaty systém infraštruktúry EÚ bude pre odvetvie logistiky, a tým aj pre regionálny rozvoj a rast, prínosom iba vtedy, ak sa bude realizovať v súlade s už prijatými právnymi predpismi EÚ a s politikou TEN-T; naliehavo žiada členské štáty, aby právne predpisy riadne transponovali do vnútroštátneho práva bez obmedzenia voľnej výmeny tovaru; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom uplatňovať európske právne predpisy a riadiť sa mi a aby nezavádzali nové prekážky; dôrazne vyzýva Komisiu, aby na Súdnom dvore podala žalobu na členské štáty, ktoré odkladajú alebo menia vykonávanie práva EÚ, a aby podporila opatrenia všetkých ostatných príslušných aktérov s cieľom predísť takýmto odkladom či zmenám;

3.  je znepokojený negatívnym dosahom, ktorý má na odvetvie logistiky, a tým aj na regionálny rozvoj a rast, zatvorenie vnútorných hraníc v súvislosti s humanitárnou a migračnou krízou a s teroristickou hrozbou v Európskej únii; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri navrhovaní takýchto opatrení v čo najväčšej miere predchádzali vedľajším škodám na tokoch nákladnej dopravy; vyzýva Komisiu, aby začala disciplinárne konanie voči členským štátom, ktoré úmyselným zamedzovaním tokov nákladnej dopravy bránia voľnému pohybu;

4.  zdôrazňuje, že logistika zohráva kľúčovú, nedostatočne docenenú úlohu pri zabezpečovaní efektívnosti a udržateľnosti dopravných operácií v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné sformulovať obnovenú stratégiu EÚ pre logistiku nákladnej dopravy,

•  v ktorej sa zohľadní nová infraštruktúrna politika TEN-T,

•  ktorej cieľom bude ďalšie zníženie regulačných, prevádzkových a technických prekážok,

•  ktorá bude navrhnutá tak, aby zabezpečila optimálne využívanie zdrojov,

•  ktorá sa bude zameriavať na zavádzanie a uplatňovanie nových technológií a inovatívnych riešení, ktoré posilnia výkonnosť tohto sektora a urýchlia prechod na bezpečný a nizkouhlíkový dopravný systém,

•  ktorej cieľom bude zlepšiť prepojenosť a rozvíjať infraštruktúru v oblastiach, kde chýba,

•  ktorá bude propagovať a podporovať európske železničné zásobovacie odvetvie a posilňovať európsku politiku železničnej reindustrializácie so všeobecne výhodnými vyhliadkami na zabezpečenie väčšej udržateľnosti logistiky EÚ a dosiahnutie konkurenčnejšieho postavenia železničných produktov na svetovom trhu,

•  ktorá bude od začiatku počítať s drónmi ako budúcim spôsobom dopravy,

•  ktorá bude presadzovať pokračovanie v rozvoji akademického výskumu a vzdelávania v oblasti dopravy a logistiky a

•  ktorá prinesie nezávislú vedeckú štúdiu s podrobnosťami o tom, v akom rozsahu by cestná nákladná doprava mohla byť do roku 2030 a 2050 presunutá na železnice a vnútrozemské vodné cesty, aké náklady sú s tým spojené a do akej miery možno predísť poškodzovaniu životného prostredie napríklad v podobe hluku a znečistenia ovzdušia;

5.  zdôrazňuje, že prostredníctvom realizácie siete TEN-T s osobitným dôrazom na cezhraničné spojenia a v rámci lehôt stanovených a dokončených do roku 2030 sa obmedzia úzke miesta, zlepší sa interoperabilita medzi rôznymi druhmi dopravy a podporí sa vytvorenie integrovanej multimodálnej nákladnej dopravy v EÚ; pripomína, že treba zaviesť vnútroštátne plánovanie súhrnnej siete v súlade so základnou sieťou s cieľom prepojiť ju s národnými, regionálnymi a miestnymi infraštruktúrami, čo by sa malo dokončiť najneskôr do roku 2050;

6.  víta skutočnosť, že v rámci prístupu ku koridorom základnej siete sa kladie väčší dôraz na zvyšovanie kvality dopravných uzlov a ich spojení na poslednom úseku, určovanie a prekonávanie prekážok interoperability, zlepšovanie a inovovanie riešení IKT a odstraňovanie akýchkoľvek ďalších nedostatkov (fyzických, technických alebo organizačných), ktoré by mohli obmedzovať plynulé služby v oblasti logistiky nákladnej dopravy;

7.  v tejto súvislosti pripomína význam mestských uzlov – v ktorých sa nachádza veľká časť druhov dopravy (prístavy, letisková logistika, centrá, terminály atď.) a kde sa uskutočňujú prekládky a distribúcia na poslednom úseku –, pretože sú kľúčové pre celé logistické reťazce a vyžadujú väčšiu pozornosť, ak sa má zabezpečiť bezproblémová mestská logistika; zdôrazňuje dôležitosť investícií do týchto mestských uzlov, ako aj podpory železničných spojení s priemyselnými podnikmi a zlepšenej prepojenosti železnice s námornými prístavmi, vnútrozemskými prístavmi a vnútrozemskými uzlami; žiada Komisiu, aby tieto investície stanovila ako prioritu v rámci revízie Nástroja na prepájanie Európy v roku 2017;

8.  konštatuje, že absencia účinnej harmonizácie a včasného vykonávania zo strany členských štátov, ako aj primeranej politickej spolupráce medzi susediacimi členskými štátmi môže brániť realizácii cezhraničných projektov; víta rastúci záujem inštitúcií EÚ podporovať cezhraničnú infraštruktúru a zariadenia, najmä cezhraničné regionálne železničné spojenia značného významu a s pridanou hodnotou EÚ; zdôrazňuje, že by sa mal riešiť problém chýbajúcich spojení, pokiaľ ide o železničnú infraštruktúru v cezhraničných regiónoch, aby sa umožnilo zabezpečenie efektívnej a úspešnej železničnej dopravy; vyzýva Komisiu, európskych koordinátorov a ďalšie zainteresované strany, aby pripisovali rovnakú dôležitosť projektom TEN-T malého i väčšieho rozsahu a krátkodobým, strednodobým i dlhodobým prínosom, ktoré môžu z týchto projektov vzísť; nabáda jednotlivých aktérov, aby podporovali krátkodobé zisky; podnecuje Komisiu, aby uľahčila a zabezpečila ich začlenenie do financovania v rámci Nástroja na prepájanie Európy;

9.  domnieva sa, že hoci sú za súhrnnú sieť zodpovedné v prvom rade členské štáty, pre logistiku EÚ sú v záujme toho, aby sa nebránilo v pripojení niektorých oblastí EÚ, rozhodujúce obe úrovne TEN-T, ktoré umožňujú rozvetvenosť základnej siete a zabezpečujú distribúciu na poslednom úseku; zastáva názor, že EÚ by sa mala zaoberať aj regionálnymi sieťami, a to i z hľadiska finančných a regulačných opatrení, najmä tých, ktoré súvisia s prístupom do železničnej siete, prideľovaním prevádzkových intervalov a poplatkami; zdôrazňuje, že by sa mal riešiť problém chýbajúcich spojení, pokiaľ ide o železničnú infraštruktúru v cezhraničných regiónoch, aby sa umožnilo zabezpečenie efektívnej a úspešnej cezhraničnej železničnej dopravy;

10.  poukazuje na kľúčovú úlohu multimodality v logistike nákladnej dopravy a vyzýva preto na väčšie zapojenie multimodálnych platforiem do plánovania členských štátov a ďalšieho rozvoja trás;

11.  konštatuje, že veľká časť uzlov a nákladnej dopravy v rámci siete TEN-T je rozmiestnená pozdĺž husto osídlených oblastí a hustých sietí vrátane cezhraničných zón, ktorých kapacitu využíva aj osobná doprava; považuje za potrebné optimalizovať, ako by sa v rámci siete TEN-T mala koncipovať infraštruktúra nákladnej dopravy, najmä v oblastiach s dopravným preťažením, v snahe zahrnúť inovatívne stratégie mestskej logistiky; žiada Komisiu, aby v spolupráci s európskymi koordinátormi posúdila pokrok pri realizácii projektov a naliehavo vyzvala členské štáty na splnenie ich záväzkov; okrem toho vyzýva Komisiu, aby znovu posúdila metodiku a kritériá týkajúce sa vytvárania sietí nákladnej dopravy a zabezpečila najmä investovanie do alternatívnych trás nákladnej dopravy s menej preťaženými uzlami, terminálmi, letiskami a prístavmi, a to aj s ohľadom na ochranu životného prostredia a znižovanie hluku;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že o vnútroštátnych plánoch infraštruktúry členských štátov sa príliš často rozhoduje bez zohľadnenia cieľov TEN-T; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala dôvody tejto nedostatočnej spolupráce a lepšie koordinovala obe úrovne plánovania, a navrhuje, aby sa do európskeho semestra doplnila kapitola o kontrole jeho súladu a jasnej účinnosti, ktorá bude obsahovať náležité nápravné opatrenia; vyzýva Komisiu, aby uprednostňovala projekty členských štátov, ktoré sú v súlade s TEN-T, sústreďovala úsilie na tie s vyššou európskou pridanou hodnotou a monitorovala cezhraničné dopravné projekty; naliehavo vyzýva členské štáty, aby o svojich vnútroštátnych plánoch infraštruktúry rozhodovali v súlade s cieľmi TEN-T;

13.  konštatuje, že v dôsledku prísneho výkladu Paktu stability a rastu členské štáty s ekonomickými a rozpočtovými problémami nedokážu spolufinancovať projekty nákladnej dopravy; zasadzuje sa za optimálne využívanie verejných a súkromných systémov financovania, a to aj s ohľadom na prelínanie Nástroja na prepájanie Európy a programu Horizont 2020 s Európskym fondom pre strategické investície a inými finančnými nástrojmi; domnieva sa, že projekty realizované v rámci Nástroja na prepájanie Európy by sa nemali brať do úvahy pri výpočte verejného dlhu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o tom, či by takéto opatrenie bolo vhodným prostriedkom na výrazné zvýšenie investícií do infraštruktúry nákladnej dopravy;

14.  domnieva sa, že efektívny systém logistiky EÚ si vyžaduje ďalšiu koordináciu nad rámec fyzickej prepojenosti a funkčnú sieť TEN-T; vyzýva Komisiu, aby z logistiky urobila neoddeliteľnú súčasť koridorov základnej siete, zlepšila svoju koordináciu s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a v tejto súvislosti sa zamerala aj na prepojenosť medzi rozličnými koridormi a regionálnymi a mestskými sieťami nákladnej dopravy; vyzýva Komisiu na posilnenie sféry pôsobnosti európskych koordinátorov TEN-T tak, aby prekračovala rámec geografického rozsahu koridorov, ktoré patria do ich právomoci, a aby pokrývala horizontálne otázky politiky, ako sú multimodalita a efektívna logistika nákladnej dopravy; vyzýva Komisiu, aby každé dva roky vyhodnocovala túto prácu v oblasti logistiky a multimodality v koridoroch;

15.  domnieva sa, že zlá údržba siete môže ovplyvniť udržateľnosť a výkonnosť infraštruktúry siete TEN-T; zdôrazňuje, že dopravnú infraštruktúru treba nielen renovovať a modernizovať, ale aj pravidelne udržiavať; so znepokojením konštatuje, že pretrvávajúci nedostatok pozornosti zo strany manažérov infraštruktúry a členských štátov, pokiaľ ide o údržbu, znižuje konkurencieschopnosť liniek (obmedzenia rýchlosti, spoľahlivosť, bezpečnosť), najmä v prípade železníc, čo niekedy vedie k ich uzavretiu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu s EIB preskúmali nové systémy financovania s cieľom uľahčiť investície do údržby siete;

16.  žiada Komisiu, aby Parlamentu pravidelne podávala správy o záveroch a opatreniach prijatých v rámci Fóra pre digitálnu dopravu a logistiku s cieľom ďalej podporovať digitalizáciu nákladnej dopravy a logistiky; žiada, aby toto fórum pokračovalo v činnosti, kým bude užitočné;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť, aby plánovaná infraštruktúra zodpovedala skutočným potrebám udržateľnej logistiky a nebola neudržateľným bremenom pre životné prostredie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že do plánovania a realizácie siete TEN-T by mala byť oveľa lepšie zakomponovaná ochrana biodiverzity a napĺňanie cieľov EÚ v oblasti ochranárstva;

Výraznejšie zjednodušenie a nový rámec digitalizácie 

18.  zdôrazňuje, že vo všetkých druhoch dopravy a v rôznych fázach logistických reťazcov je nevyhnutné väčšmi zjednodušiť doklady a administratívne a colné postupy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci dohody o lepšej tvorbe právnych predpisov zanalyzovali nadbytočné právne predpisy EÚ týkajúce sa dopravy a mobility, monitorovali vnútroštátne, regionálne a miestne predpisy, ktoré by mohli byť v rozpore s právom EÚ, a ak sa takéto prípady zistia, zharmonizovali čo najskôr tieto predpisy s legislatívou EÚ; žiada, aby Komisia podávala výročné správy o pokroku, ktoré Komisia v tejto oblasti;

19.  naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roku 2017 navrhla digitálny rámec pre elektronickú výmenu informácií a riadenie dopravy v multimodálnej doprave (elektronická nákladná doprava) s cieľom uľahčiť jednoduchší, bezpapierový, súvislý, transparentný, bezpečný a spoľahlivý tok informácií medzi podnikmi, zákazníkmi a orgánmi, ktorý sa bude opierať o zavedené služby (ako napríklad SafeSeaNet, RFD, e-Manifest, RIS, TAF, ITS); vyzýva Komisiu, aby zaistila harmonizované používanie elektronických prepravných dokladov, systémov na boj proti podvodom a kybernetickej bezpečnosti;

20.  vyzýva členské štáty, aby vo všeobecnosti akceptovali elektronické prepravné doklady a bezodkladne ratifikovali a uplatňovali protokol e-CMR;

21.  zdôrazňuje význam inovácií v súvislosti s používaním nových technológií, ako je digitalizácia (napríklad digitálne nákladné listy), prístupu k údajom a výmeny údajov pri zachovaní vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov, pretože umožňujú nájsť efektívnejšie riešenia v doprave a logistike, za predpokladu, že je zabezpečená interoperabilita a rovnaký a nediskriminačný prístup; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zabezpečenie integrácie, dostupnosti a ochrany údajov, na ktorých je založená logistika a nákladná doprava;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom zabezpečiť nediskriminačné zaobchádzanie pri digitálnej výmene informácií vytvorili systém investícií na zaistenie počiatočnej odbornej prípravy v oblasti informačných technológií a nepretržité obnovovacie školenia zamerané na platformy používané na výmenu údajov;

23.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu hrať výskum a inovácie pri rozvoji environmentálne udržateľnej a digitalizovanej logistiky a zabezpečovaní vyššej interoperability a prepojenia IT systémov a služieb;

24.   vyzdvihuje potrebu ďalej rozvíjať informačné a komunikačné systémy, pričom sa plne využije potenciál európskych systémov satelitnej navigácie Galileo a EGNOS a súvisiacich systémov riadenia dopravy a informačných systémov v rámci všetkých druhov dopravy i logistiky a sprístupnia sa všetky dostupné finančné nástroje na podnietenie súkromných investícií;

25.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchle administratívne postupy zamerané na urýchlenie realizácie koridorov TEN-T; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že pravidlá týkajúce sa Paktu stability a rastu, štátnej pomoci a finančných trhov nebránili investíciám;

Logistika ako ťažisko tvorby európskeho dopravného systému a s ním spojených investícií

26.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť dostatočný objem finančných prostriedkov EÚ pre realizáciu siete TEN-T nad rámec súčasného VFR; očakáva, že Komisia v roku 2017 predloží hodnotenie Nástroja na prepájanie Európy v polovici trvania, v ktorom navrhne racionalizáciu opatrení a zdrojov na včasné zrealizovanie prioritných projektov; trvá na zásade, aby sa nevyužité prostriedky odobrali, pričom nevyčerpané finančné prostriedky z Nástroja na prepájanie Európy by sa poskytli na nadchádzajúce výzvy na predloženie ponuky; naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila návrh na vyhlásenie osobitnej výzvy na predkladanie návrhov pre oblasť logistiky v roku 2017, ktorá bude zahŕňať riešenia týkajúce sa multimodálnej dopravy a nákladnej dopravy, ako aj nákladu v mestských uzloch vrátane inovatívnej a alternatívnej dopravy (t. j. drónov, nákladných vozidiel na alternatívne palivá, cyklistiky atď.);

27.  vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby poskytli investície nevyhnutné na dokončenie prepojení hlavných koridorov EÚ;

28.  pripomína význam mestských uzlov, kde sa uskutočňuje značná časť prekládok a distribúcie na poslednom úseku, v celom logistickom reťazci; vyzýva členské štáty, Komisiu a realizátorov projektov, aby sa v rámci koridorov základnej siete TEN-T zamerali na koordinovaný rozvoj projektov podporujúcich multimodalitu v logistike nákladnej dopravy, najmä terminálové centrá, logistické platformy a mestské uzly, ktoré vychádzajú zo súčasného a budúceho dopytu po doprave a sú náležite uprednostňované podľa miestneho a cezhraničného vplyvu a vplyvu na celý koridor;

29.  domnieva sa, že spoľahlivosť, frekvencia, flexibilita, orientácia na zákazníka, čas prepravy a cena sú hlavné faktory, ktoré prepravcovia berú do úvahy, keď sa rozhodujú medzi rôznymi dostupnými spôsobmi dopravy;

30.  domnieva sa, že efektívny systém logistiky musí byť zameraný aj na technológie budúcnosti, ktoré zabezpečujú rýchle, ekologické a účinné spôsoby nákladnej dopravy; zdôrazňuje potenciál a rastúcu úlohu automatizácie a autonomizácie dopravy pre logistiku a automatizácie vrátane automatizovaných vozidiel, drónov a diaľkovo ovládaných robotov;

31.  vyzýva Komisiu, aby vo svojej stratégii logistiky plne zohľadnila automatizáciu a jej vplyv, čím sa zabezpečí jej bezproblémové a efektívne začlenenie do siete TEN-T, a aby podporovala výskum a investície v oblasti vývoja týchto kľúčových technológií;

32.  poukazuje na potenciál automatizovanej, autonómnej dopravy, ako aj diaľkovo ovládaných lietadiel (drónov) pre logistiku; požaduje prijatie opatrení, ktoré zabezpečia, aby pri zavádzaní systémov IDS v sieti automatizované vozidlá a systémy hladko interagovali s konvenčnými vozidlami a nechránenými používateľmi dopravy; domnieva sa, že budúci rozvoj a rozsiahle používanie diaľkovo ovládaných robotov a leteckých systémov (drónov) povedie k vytváraniu nových, rýchlych, ekologických a účinných druhov nákladnej dopravy; vyzýva Komisiu, aby vypracovala novú stratégiu, ktorá zabezpečí, že dróny bude možné účinne začleniť do programu TEN-T, a aby zostavila príručku na túto tému pre členské štáty;

33.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila dosah rozšírenia metódy „práve včas“ na životné prostredie, keďže sa ňou zvyšuje premávka vozidiel;

34.  zdôrazňuje, že prinajmenšom vzhľadom na postupný prechod na obehové hospodárstvo je potrebné prepájať operácie výstupnej a reverznej logistiky s cieľom znížiť celkový objem pohybu vozidiel;

Naliehavá a efektívnejšia integrácia druhov dopravy

35.  zdôrazňuje potrebu zamerať výrazné úsilie na obnovu železničných tratí a posilnenie vnútrozemských vodných ciest ako prioritu v rámci stratégie EÚ v oblasti udržateľnej dopravy; uznáva, že od začiatku hospodárskej krízy strácajú najmä železnice neustále svoj podiel na trhu, a preto sa domnieva, že členské štáty a Komisia by mali navrhnúť nové a nediskriminačné iniciatívy na podporu rozvoja tohto odvetvia v celej Európe;

36.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom plne interoperabilných a prepojených železničných sietí a zaručením rovnakého prístupu pre spoločnosti podporovala konkurencieschopnosť služieb nákladnej železničnej dopravy, a tým istým spôsobom aj konkurencieschopnosť vnútrozemskej vodnej dopravy, námorno-riečnej dopravy, námornej a leteckej dopravy, pričom by zabezpečila rovnaké podmienky pre všetky druhy dopravy, a naliehavo ju žiada, aby podporovala multimodálnu a intermodálnu dopravu;

37.  vníma Európsky systém riadenia železničnej dopravy (ERTMS) ako úspešný európsky projekt na podporu nákladnej železničnej dopravy a víta úsilie o jeho rýchlejšie zavedenie stanovením hlavných cieľov pre každý koridor; uvedomuje si obmedzenia, ktoré ovplyvňujú financovanie nadnárodných, viacúrovňových (ERTMS) projektov; vyzýva Komisiu a Európske centrum investičného poradenstva, aby predložili konkrétne riešenia v oblasti financovania s cieľom uľahčiť prístup k prostriedkom z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) na zavedenie ERTMS v prospech infraštruktúry i hnacích zariadení;

38.  domnieva sa, že prekážky a obmedzenia v oblasti interoperability sa značne zredukujú, keď budú všetky členské štáty uplatňovať smernicu o interoperabilite; zdôrazňuje, že okrem toho môžu k zmierneniu týchto obmedzení prispieť aj nenormatívne opatrenia, napríklad interoperabilné železničné koľajové vozidlá (nízkopodlahové vozne, lokomotívy s meniteľným rozchodom atď.); naliehavo žiada spoločný podnik Shift2Rail, aby zanalyzoval trh EÚ, ako aj budúci vývoj, a stimuloval dostupnosť riešení v oblasti nemateriálnej multifunkčnej infraštruktúry a železničných koľajových vozidiel s cieľom podporiť multimodálnu a kombinovanú dopravu;

39.  poukazuje na potrebu posilniť kombinovanú dopravu a zmodernizovať platné predpisy EÚ vrátane predpisov upravujúcich kabotáž v rámci Spoločenstva a prepravné doklady tak, aby boli jasné a zrozumiteľné a aby ich orgány mohli vykonávať; víta záväzok Komisie preskúmať smernicu Rady 92/106/EHS a naliehavo ju žiada, aby bezodkladne predložila jej revidované znenie;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bez ohrozenia celkovej bezpečnosti zaviedli dôraznejšie a účinnejšie opatrenia a stimuly, ktorými podnietia železničné spoločnosti, aby vzhľadom na nepriaznivé účinky hluku na zdravie riešili otázku hluku pochádzajúceho z nákladnej železničnej dopravy, hlavne preto, že v súčasnosti je takmer sedem miliónov ľudí v EÚ vystavených úrovni hluku zo železničnej dopravy, ktorá prevyšuje prahovú hodnotu nadmerného vystavenia, a to najmä v mestských oblastiach; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zaviedla emisné limity pre hluk pochádzajúci z nákladnej železničnej dopravy;

41.  zastáva názor, že by sa mal stimulovať prechod na železničnú a vodnú dopravu, pretože znižujú preťaženie a znečisťujú životné prostredie menej než cestná doprava;

42.  konštatuje, že vnútrozemské vodné cesty musia zohrávať významnejšiu úlohu pri využívaní námorných prístavov ako logistických centier, najmä prostredníctvom prepravy tovaru do vnútrozemia a prepájania európskych morí;

43.  víta prvé kroky Komisie smerujúce k zavedeniu palivových noriem pre ťažké úžitkové vozidlá a limitov CO2, ako aj cieľa zníženia emisií skleníkových plynov pre odvetvie cestnej nákladnej dopravy na základe parížskych dohôd; zastáva názor, že o opatreniach, ktoré si vyžadujú revíziu infraštruktúry a prevádzkových noriem siete TEN-T, by sa malo uvažovať len v prípade, že prostredníctvom alternatív, ako je znižovanie počtu spiatočných jázd naprázdno, lepšie využívanie a dostupnosť alternatívnych palív, lepšia logistika a hnacie sústavy, by sa nemohla dosiahnuť vyššia efektívnosť s menším dosahom na infraštruktúru a životné prostredie;

44.  žiada Komisiu, aby posúdila možnosť zavedenia jednotnej štandardnej metódy merania emisií skleníkových plynov v celom dodávateľskom reťazci pre všetky modálne dopravné riešenia;

45.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj druhov dopravy na elektrický a alternatívny pohon a potrebnej infraštruktúry v celej sieti TEN-T a aby najmä v centrách miest presadzovala rozvoj inovatívnych dopravných systémov, ktoré zahŕňajú napríklad využívanie elektrických vozidiel a obnoviteľných zdrojov energie, a rozvoj alternatívnych palív a potrebnej infraštruktúry; zdôrazňuje, že používanie elektrických ľahkých úžitkových vozidiel v logistike na poslednom úseku všeobecne znižuje emisie CO2 a konkrétne aj znečistenie ovzdušia a emisie hluku na miestnej úrovni, a tým priaznivo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia v mestách; zdôrazňuje preto, že v logistických uzloch je potrebná dobíjacia infraštruktúra;

46.  domnieva sa, že na to, aby sa cestná doprava stala v rámci logistického reťazca efektívnejšou a šetrnejšou k životnému prostrediu, treba ďalšie opatrenia; navrhuje, aby sa v rámci koridorov základnej siete zmiernili dopravné obmedzenia a zabezpečila kontinuita a plne efektívna logistika, pokiaľ ide o ťažké úžitkové vozidlá s pohonom na čisté alternatívne palivá, ktoré spĺňajú najprísnejšie emisné, hlukové, bezpečnostné a sociálne normy; trvá na tom, aby koridory základnej siete boli vo veľkej miere vybavené aspoň čerpacími stanicami ponúkajúcimi alternatívne palivo a bezpečnými parkoviskami pre kamióny vrátane potrebných zariadení, ktoré profesionálnym vodičom umožnia stráviť čas odpočinku v dôstojných podmienkach;

47.  domnieva sa, že zavádzanie čistejších pohonných systémov v nákladnej doprave by sa malo posilniť prostredníctvom koordinovaného a urýchleného vytvárania infraštruktúry pre alternatívne palivá v koridoroch TEN-T, a to v súlade s právnymi predpismi EÚ;

48.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť poskytovanie informácií o multimodálnych a logistických službách v EÚ a ich dostupnosť najmä malým a stredným podnikom, ktoré majú obmedzený prístup k takýmto informáciám; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s prevádzkovateľmi siete a členskými štátmi uľahčila výmenu platných dohôd, nástrojov, konvencií, právnych predpisov a najlepších postupov v oblasti multimodálnej dopravy v EÚ a vypracovala príručku s cieľom podporiť hospodárske subjekty, ktorá bude dostupná na internete;

49.  konštatuje, že digitalizácia služieb zohráva úlohu pri podnecovaní ekologickejších riešení v oblasti dopravy; vyzýva preto Komisiu, aby aj prostredníctvom uceleného legislatívneho prístupu na úrovni EÚ uľahčila prístup k údajom týkajúcim sa dopravných tokov v koridoroch a využívania multimodálnej dopravy, ako aj poskytovanie týchto údajov, najmä malým a stredným podnikom, a aby zabezpečila širšie zapojenie miestnych prevádzkovateľov dopravy a verejných orgánov pôsobiacich v tomto odvetví, s cieľom zlepšiť riadenie dodávateľského reťazca a zefektívniť využívanie zdrojov a infraštruktúry, a to aj výmenou najlepších postupov; zdôrazňuje, že prístup aktérov, akými sú poskytovatelia digitálnych máp a navigačných služieb, k týmto údajom o dopravných tokoch má zásadný význam z hľadiska realizácie intermodálnej dopravy, efektívnejšieho stanovovania trás, automatizovanej jazdy, inteligentných dopravných systémov a tzv. platooning (jazda v konvojoch) v cestnej nákladnej doprave, ktoré umožňuje lepšie využívať aerodynamické účinky, čím sa znižujú emisie a zvyšuje cestná kapacita;

50.  odporúča, aby bola povinná inštalácia alkoholových zámkov – s malým a vedecky podloženým rozsahom tolerancie na meranie – do všetkých nových typov vozidiel na prepravu tovaru;

Lepšia odborná príprava a pracovné podmienky s cieľom pritiahnuť nových odborníkov

51.  konštatuje, že pracovné a životné podmienky pracovníkov v logistickom reťazci sa v posledných rokoch podstatne zhoršili, čím sa toto odvetvie stalo menej atraktívnym pre nové generácie, najmä pre mobilných pracovníkov;

52.  so znepokojením konštatuje, že odvetvie logistiky sa vyrovnáva s nedostatkom pracovnej sily, technologický rozvoj prinesie v nasledujúcich rokoch ďalšie výzvy a pomalá adaptácia pracovnej sily na nové technológie vrátane digitálnych technológií by mohla oslabiť výkonnosť tohto odvetvia; vyzýva Komisiu, aby identifikovala potreby v oblasti odbornej prípravy a učenia sa na úrovni EÚ, zistila, aké pracovné podmienky, náklady a prekážky odrádzajú pracovnú silu od vstupu do odvetvia dopravy, a urýchlene navrhla opatrenia na zatraktívnenie tohto odvetvia v očiach mladých ľudí a budúcich generácií; vníma túto situáciu ako príležitosť na zvýšenie podielu žien – aj prostredníctvom opatrení pozitívnej diskriminácie – a nových účastníkov vrátane štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce v oblasti dopravy; okrem toho sa domnieva, že strategické investície do odbornej prípravy a lepších pracovných podmienok by mali zahŕňať iniciatívy zamerané na rozvoj poznatkov v rámci verejného sektora, aby sa problematika nákladnej dopravy lepšie začlenila do sociálneho plánovania, a zriaďovanie predvádzacích a testovacích areálov, kde možno výskum a inovácie týkajúce sa nákladnej dopravy a logistiky uplatňovať a testovať v reálnych podmienkach;

53.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť finančných investícií do duálneho a odborného vzdelávania v odvetví dopravy;

54.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby poskytli dostatočné a bezpečné parkovacie priestory v koridoroch TEN-T s cieľom zabrániť zhoršovaniu problémov týkajúcich sa bezpečnosti, pokiaľ ide o mobilných pracovníkov v doprave;

55.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili nedávne odporúčania Parlamentu týkajúce sa sociálno-ekonomických aspektov v odvetví dopravy a boja proti nekalým praktikám na trhu práce; konštatuje, že právne predpisy o sociálnych a pracovných podmienkach musia rešpektovať všetky základné slobody EÚ a nesmú obmedzovať spravodlivú hospodársku súťaž ani vytvárať ďalšie administratívne zaťaženie;

Nutnosť lepších štatistických údajov o logistike

56.  zdôrazňuje potrebu lepších štatistík týkajúcich sa intermodálnej dopravy a výkonnosti pre odvetvie logistiky, aby sa uľahčilo prognózovanie a skúmanie politických i investičných opatrení a zabezpečilo poskytovanie cenných informácií prevádzkovateľom; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so zainteresovanými stranami na vytvorení rámca EÚ pre štatistické údaje o multimodálnej doprave a logistike vrátane stanovenia nových ukazovateľov, ktoré budú lepšie odrážať skutočné trendy v nákladnej doprave;

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0310.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0423.

(3)

Ú. v. EÚ 259E, 4.12.2009, s. 79.

(4)

Ú. v. EÚ 187E, 24.7.2008, s. 154.

(5)

Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

(7)

Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 22.

(8)

https://english.eu2016.nl/documents/publications/2016/06/20/ministerial-declaration-on-implementing-ten-t.

(9)

http://ec.europa.eu/transport/themes/infrastructure/news/doc/2016-06-20-ten-t-days-2016/issues-papers.pdf.

(10)

http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR16_08/SR_RAIL_FREIGHT_SK.pdf,


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti

Logistika zahŕňa služby a procesy plánovania, riadenia a realizácie tokov tovaru a informácií medzi miestom pôvodu a miestom určenia. Efektívna a udržateľná logistika nákladnej dopravy zohráva dôležitú úlohu z hľadiska hladkého fungovania mnohých ďalších služieb a aktivít v rámci našej ekonomiky, ktoré siahajú od výroby tovaru až po jeho dodanie a recykláciu a od miestnej až po globálnu úroveň.

Európske odvetvie logistiky v skutočnosti prispieva k HDP EÚ asi 14 % a v členských štátoch EÚ zamestnáva vyše 11 miliónov ľudí (ak berieme všetky aktivity ako celok). Rastúci dopyt po nákladnej doprave, ktorá sa má do roku 2020 opätovne vyšplhať na maximálne úrovne spred hospodárskej krízy, ktorá začala v roku 2008, má navyše do roku 2040 priniesť nárast o vyše 40 %. Hospodársky dosah logistiky nákladnej dopravy a jej prínos k európskemu rastu sa dá teda len ťažko preceniť.

Vzhľadom na vyvíjajúce sa ekonomické a spoločenské trendy, dynamický technologický rozvoj a čoraz globálnejší obchod by politika EÚ v oblasti logistiky a nákladnej dopravy mala napomáhať zachovaniu priaznivého prostredia, prekonávanie nedostatkov a využitiu potenciálu rastu a zamestnanosti v tomto odvetví. Do širokej škály výziev a príležitostí, ktoré sa dotýkajú odvetvia logistiky, možno zaradiť zvyšujúce sa energetické náklady, potrebu znižovať emisie CO2, boj o talentovaných zamestnancov v starnúcich spoločnostiach, automatizovanú a autonómnu obsluhu vozidiel a ovládanie, čoraz integrovanejšie dodávateľské siete a pretrvávajúcu kontajnerizáciu.

Naposledy v roku 2007 predostrela Komisia akčný plán v oblasti logistiky nákladnej dopravy na zlepšenie systému nákladnej dopravy v EÚ (týkal sa inteligentných dopravných systémov, elektronickej nákladnej dopravy, udržateľnosti a efektívnosti, zjednodušenia dopravných reťazcov, rozmerov vozidiel, noriem nakladania, dopravných koridorov pre ekologickú nákladnú dopravu a logistiky mestskej nákladnej dopravy). Odvtedy sa v mnohých oblastiach dosiahol výrazný pokrok. Treba však napredovať ešte viac, najmä čo sa týka plného využitia potenciálu novej politiky týkajúcej sa siete infraštruktúry multimodálnej dopravy, predloženej v posledných rokoch, ktorú majú členské štáty zrealizovať do roku 2030, pokiaľ ide o základnú sieť TEN-T, a do roku 2050, pokiaľ ide o súhrnnú sieť.

Účel tejto správy a riešené otázky

Vzhľadom na tieto súvislosti je naliehavo potrebné, aby sa oblasť logistiky stala stredobodom politického programu. Malo by sa diskutovať o tvarovaní budúcej politiky EÚ v oblasti nákladnej dopravy a logistiky, ktorá podporuje dôležitú funkciu tohto odvetvia a stanovuje priority potrebné na realizáciu multimodálnej siete TEN-T a jej koridorov, s cieľom vytvoriť v EÚ efektívnu a udržateľnú multimodálnu nákladnú dopravu v súlade s cieľmi stanovenými v bielej knihe o doprave z roku 2011, najmä pokiaľ ide o ciele týkajúce sa zníženia emisií uhlíka v doprave a prechodu na iné druhy dopravy.

Účelom tejto správy je sformulovať pozíciu Európskeho parlamentu a povzbudiť iniciatívy na podporu odvetvia logistiky nákladnej dopravy, pričom treba riešiť tieto kľúčové otázky:

Stratégia EÚ pre logistiku nákladnej dopravy – vzhľadom na kľúčovú úlohu logistiky v súvislosti s efektívnosťou a udržateľnosťou operácií nákladnej dopravy v EÚ by Komisia mala predložiť obnovenú stratégiu EÚ pre nákladnú dopravu a logistiku, ktorá by presadzovala multimodalitu na báze novej politiky infraštruktúry siete TEN-T a zameriavala sa na ďalšie zmierňovanie regulačných, administratívnych, prevádzkových a technických prekážok, s cieľom urýchliť zavádzanie sľubných inovatívnych technológií a zvýšiť príťažlivosť odvetvia v očiach odborníkov.

Posilnenie integrovanej multimodálnej nákladnej dopravy – na tento cieľ sa treba dôraznejšie zamerať pri ďalšom rozvoji koridorov základnej siete TEN-T, ako aj pri plánovaní súhrnnej siete v rámci členských štátov, ktorá ako druhá úroveň TEN-T umožňuje rozvetvenosť základnej siete, napája ju na toky nákladnej dopravy a prepája ju s distribúciou na poslednom úseku.

To si na jednej strane vyžaduje koordinované vypracúvanie projektov podporujúcich multimodalitu (terminálové centrá, prekládkové platformy a prepojenia na mestské uzly) na základe skutočného dopytu po doprave a s prvoradým zohľadnením miestneho, cezhraničného a celokoridorového vplyvu.

Zároveň sa treba zamyslieť nad tým, ako v rámci TEN-T lepšie koncipovať infraštruktúru nákladnej dopravy vzhľadom na oblasti s dopravným preťažením, v ktorých využíva kapacitu hustých sietí aj osobná doprava, pričom nové dopravné toky znamenajú pre okolitých obyvateľov ďalšie preťaženie, hluk a iné nepriame náklady.

Európsky koordinátor logistiky siete TEN-T – mal by byť osobitne vymenovaný na to, aby dopĺňal a zosúlaďoval prebiehajúcu prácu koordinátorov koridorov TEN-T v oblasti multimodality a zasadzoval úsilie vynakladané v rámci siete TEN-T (vrátane koridorov železničnej nákladnej dopravy) do širšieho kontextu budúcej stratégie efektívneho systému logistiky EÚ.

Zabezpečenie optimálneho využívania dostupných finančných prostriedkov – vzhľadom na potrebu obrovských investícií na dokončenie infraštruktúry siete TEN-T a na náležitú údržbu cestnej, železničnej a vodnej infraštruktúry je nanajvýš dôležité zabezpečiť v rozpočte EÚ dostatočné finančné prostriedky pre TEN-T a zároveň optimálne využívať dostupné prostriedky a mechanizmy pomoci. Najmä v oblasti multimodality je potrebné, aby členské štáty, promotéri projektov a Komisia zužitkovali všetky synergie medzi dostupnými finančnými prostriedkami v rámci Nástroja na prepájanie Európy, európskych štrukturálnych a investičných fondov a finančných nástrojov EIB a naplno využili Európsky fond pre strategické investície vrátane prístupov zameraných na spájanie rôznych nástrojov finančnej pomoci v záujme ďalšej mobilizácie súkromných investícií.

Komisia musí navyše lepšie zabezpečiť, aby pravidlá aktu stability a rasti nebránili investíciám, najmä ak sú projekty rozhodujúce pre fungovanie koridorov nákladnej dopravy a prinášajú skutočnú európsku pridanú hodnotu. Pružnejšie uplatňovanie Paktu stability a rastu tak, aby sa do výpočtu verejného dlhu sa nezarátavali skutočné európske projekty infraštruktúry (t. j. projekty v rámci Nástroja na prepájanie Európy), by členským štátom s ekonomickými a rozpočtovými problémami umožnilo financovať naliehavo potrebné investície.

Optimálne využívanie zdrojov tiež znamená, že plánovanie vnútroštátnej infraštruktúry členských štátov je v súlade s dohodnutým plánovaním siete TEN-T. Realita je však zatiaľ iná. Väčšia zhoda by sa dala dosiahnuť vhodnou kontrolou podľa kapitoly, ktorá by sa na tento účel doplnila do európskeho semestra. Komisia by prinajmenšom nemala uprednostňovať žiadny projekt predložený členskými štátmi, ktorý nie je v plnom súlade s dohodnutým plánovaním siete TEN-T.

Zjednodušenie právnych predpisov a administratívnych postupov na všetkých úrovniach – vnútorný trh EÚ a výhody, ktoré prináša občanom EÚ a podnikom, vychádzajú zo zásady voľného pohybu osôb, tovaru a služieb opierajúceho sa o výkonný dopravný systém. Preto je rozhodujúce, aby členské štáty v plnom rozsahu a včas transponovali a uplatňovali dohodnuté právne predpisy Únie a aby sa predišlo nadbytočným predpisom a akýmkoľvek novým prekážkam, ktoré by bránili voľnému toku tovaru. Stále je tiež naliehavo nutné ďalej znižovať administratívnu záťaž zjednodušovaním a harmonizovaním prepravných dokladov, dokumentov o zhode a súvisiacich postupov. Pokrok sa dosiahol napr. v súvislosti s elektronickým zoznamom tovaru (eManifest) v námornom sektore, mnohé štáty však stále neprijali nákladný list e-CMR. Najmä vzhľadom na multimodálnu cezhraničnú dopravu by (dlhoočakávaný) rámec elektronickej nákladnej dopravy mohol pomôcť docieliť jednoduchší, bezpapierový, súvislý a transparentný tok informácií medzi podnikmi a orgánmi. V tejto súvislosti by Komisia mala predložiť novú iniciatívu vychádzajúcu z činnosti Fóra pre digitálnu dopravu a logistiku, ktoré zriadila.

Efektívna integrácia druhov dopravy – efektívna multimodálna nákladná doprava a jej prijatie zákazníkmi a dopravcami rozhodujúcim spôsobom závisí od optimálnej dopravy v rámci jednotlivých druhov dopravy, konkrétne cestnej, železničnej alebo vodnej dopravy. V železničnej doprave zaznamenal úspech systém ERTMS, treba ho však urýchlene a nepretržite zavádzať v členských štátoch, pričom treba prekonať súčasné obmedzenia týkajúce sa financovania. Zmierniť treba aj prekážky v oblasti interoperability, a to rozvojom a podporovaním používania interoperabilných železničných koľajových vozidiel na trhu. Spoločný podnik Shift2Rail združuje potrebné zainteresované strany a výskumné zdroje. Čo sa týka kombinovanej dopravy, mali by sa ďalej uľahčovať cezhraničné operácie, a preto si úsilie Komisie o modernizáciu pravidiel kombinovanej dopravy zaslúži podporu. V cestnej doprave sa musí pozornosť jednoznačne zamerať na zvyšovanie efektívnosti a boj proti negatívnym účinkom. Najnovšie trendy, napríklad využívanie online burzy nákladov, môžu pomôcť znížiť počet jázd naprázdno a zabezpečiť efektívnosť bez potreby využívať väčšie kamióny. S cieľom presadzovať udržateľnosť v cestnej nákladnej doprave by sa takisto mali využívať aj nenormatívne opatrenia, ako je uprednostňovanie naložených ekologických vozidiel, ktoré spĺňajú najprísnejšie emisné normy, a rozvíjanie alternatívnej palivovej infraštruktúry minimálne v rámci koridorov TEN-T.

Zlepšovanie prístupu k informáciám o multimodálnych a logistických službách v EÚ – v záujme účinného využívania dopravných možností v cezhraničnom kontexte a v rámci čoraz zložitejších logistických reťazcov je prvoradé, aby používatelia logistických služieb disponovali dostupnými, presnými a spoľahlivými informáciami o multimodálnych a logistických službách v EÚ. Platí to najmä pre MSP, u ktorých môže byť kapacita na získavanie týchto informácií obmedzená. Rovnaký prístup k pravidlám a najlepším postupom v multimodálnej nákladnej doprave by zabezpečila príručka.

Digitalizácia a inovatívne technológie – čoraz výraznejšia digitalizácia v oblasti komunikácie, informačných služieb, výroby a prevádzkových procesov má závažný dosah aj na organizáciu a výkon služieb nákladnej dopravy a logistiky. Ako kľúčové otázky treba riešiť rovnaký prístup k údajom, výmenu údajov, integráciu a interoperabilitu informačných systémov (nových, existujúcich a cezhraničných), ako aj hľadiská (kybernetickej) bezpečnosti, boja proti podvodom a ochrany, ktoré majú zásadný význam pre komunikáciu medzi podnikmi a orgánmi. Vďaka inteligentnej informačnej a komunikačnej infraštruktúre a telematickým službám využívaným v EÚ (napr. Galileo, SafeSeaNet, Riečny informačný systém, IDS, telematické aplikácie v železničnej nákladnej doprave) je dnes nákladná doprava efektívnejšia a bezpečnejšia a treba ju ďalej rozvíjať. Objavujúce sa kooperatívne dopravné systémy (C-ITS) a prípadné automatizované a autonómne dopravné riešenia sú prísľubom ďalšieho potenciálu pre inovácie v tejto oblasti. V tomto smere by sa jedným z ťažísk Strategického programu Komisie pre výskum a inovácie v doprave mali stať aj riešenia pre inteligentnú multimodálnu nákladnú dopravu a prekládku.

Zvýšenie príťažlivosti odvetvia v očiach odborníkov – súčasné trendy naznačujú, že odvetvie dopravy a logistiky v najbližších rokoch pocíti nedostatok kvalifikovanej aj nekvalifikovanej pracovnej sily, čo môže oslabiť jeho výkonnosť. Takisto aj príležitosti, ktoré ponúkajú vyspelé digitálne riešenia, bude môcť odvetvie využiť len vtedy, ak si jeho zamestnanci včas osvoja nové technológie. V tejto súvislosti je úlohou členských štátov, Komisie a odvetvia logistiky vypracovať lepšie opatrenia pre oblasť vzdelávania a odbornej prípravy. V záujme zatraktívnenia odvetvia v očiach mladých ľudí a budúcich generácií treba riešiť aj nedostatky identifikované v oblasti sociálnych podmienok.

Napokon ešte treba vypracovať komplexnejšie štatistiky týkajúce sa intermodálnej dopravy a výkonnosti s cieľom podporiť plánovanie a revíziu politiky a investícií, napríklad v rámci koridorov základnej siete TEN-T, a zabezpečiť cenné vstupné informácie pre podniky v odvetví logistiky.

EÚ sa tiež bude musieť zaoberať možným dosahom rozhodnutia Spojeného kráľovstva vystúpiť z Únie na dopravnú politiku a regulačný rámec a realizáciu siete TEN-T, najmä pokiaľ ide o koridor Severné more – Stredozemie, ktorý spája Írsko s pevninou a prechádza cez Spojené kráľovstvo.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (9.11.2016)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k logistike v EÚ a multimodálnej doprave v rámci nových koridorov TEN-T

(2015/2348(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Damiano Zoffoli

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje vzájomný vzťah medzi sieťami infraštruktúry TEN-T a rozvojom logistiky, ako aj možnosti, ktoré tieto siete môžu ponúknuť v súvislosti s posilnením výkonnosti a multimodálnej dopravy, okrem iného prostredníctvom lepšieho používania a údržby existujúcej fyzickej a digitálnej infraštruktúry; domnieva sa, že pri prijímaní opatrení, ktorých cieľom je posilniť výkonnosť logistiky v súvislosti s koridormi TEN-T, by sa členské štáty a Komisia mali v prvom rade zameriavať na posilňovanie už existujúcich prepojení, zariadení a infraštruktúry;

2.  zdôrazňuje, že odvetvie dopravy v EÚ produkuje približne 1/4 skleníkových plynov a na základe súčasného vývoja a prijatých politík sa v období 2010 – 2050 predpokladá nárast nákladnej dopravy (vrátane medzinárodnej prepravy) asi o 70%; zdôrazňuje preto, že sieť TEN-T by sa mala považovať za rozhodujúci nástroj na dosiahnutie cieľa európskej dopravnej politiky týkajúceho sa eliminácie emisií uhlíka, ktorý môže vo významnej miere prispieť k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody, vytýčených na konferencii COP 21, ktorá nadobudla platnosť po tom, ako ju EÚ nedávno ratifikovala, a k dlhodobým klimatickým cieľom Únie; v tomto smere poukazuje na úlohu medzinárodných orgánov a opatrení s celosvetovou pôsobnosťou pri znižovaní globálneho dosahu dopravy na životné prostredie;

3.  žiada Komisiu, aby posúdila možnosť zavedenia jednotnej štandardnej metódy merania emisií skleníkových plynov v celom dodávateľskom reťazci pre všetky modálne dopravné riešenia;

4.  poukazuje na to, že hlavnou výzvou pre EÚ v odvetví logistiky bude zminimalizovať vplyv nákladnej dopravy na životné prostredie a verejné zdravie, najmä cestnej dopravy, ktorá je zodpovedná za asi 1/4 emisií skleníkových plynov z cestnej dopravy, a to znížením znečistenia ovzdušia a hluku a zvýšením efektívnosti dopravy v súlade s Parížskou dohodou;

5.  považuje za dôležité zaručiť, že sa v dôsledku rozvoja logistiky nezhoršia životné podmienky, a to najmä životné podmienky ľudí, ktorí sú vystavení vysokým hodnotám znečistenia, a pripomína, že pri posudzovaní projektov infraštruktúry sa musia zohľadniť sociálne, environmentálne a hospodárske aspekty, v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ, najmä so smernicou o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorú by mali členské štáty náležite transponovať, vykonávať a presadzovať;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť, aby plánovaná infraštruktúra zodpovedala skutočným potrebám udržateľnej logistiky a nebola neudržateľným bremenom pre životné prostredie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že do plánovania a realizácie siete TEN-T by mala byť oveľa lepšie zakomponovaná ochrana biodiverzity a napĺňanie cieľov EÚ v oblasti zachovania chránených druhov a biotopov;

7.  zdôrazňuje, že technologické inovácie sú prostriedkom na rýchlejšie a lacnejšie napredovanie smerom k efektívnejšiemu a udržateľnejšiemu európskemu dopravnému systému, a to zameraním sa na tieto tri základné faktory: efektívnosť vozidiel, ktorá sa dosahuje využívaním nových motorov, materiálov a dizajnov, používanie čistejšej energie vďaka novým palivám a pohonným systémom (najmä ak zvážime, že 95 % energie využívanej odvetvím dopravy v EÚ sa získava z ropy) a lepšie využívanie dopravných sietí vďaka informačným a komunikačným technológiám; v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že náhrada fosílnych palív ako zdroja energie v doprave sa prejaví v lepšom environmentálnom správaní tohto odvetvia a že by sa preto mali zvážiť opatrenia, ako sú stimulačné schémy, ktoré budú nabádať na rýchle prebudovanie ťažkých nákladných automobilov a ťažkých úžitkových vozidiel v záujme prechodu na ekologickejšie, alternatívne pohony, alebo opatrenia, ktorými sa zavedie skvapalnený zemný plyn (LNG) ako alternatíva k motorovej nafte a ako dočasné palivo na zníženie emisií z cestnej nákladnej dopravy, kým sa alternatívne pohony, napríklad elektrický batériový pohon a palivové články, nestanú konkurencieschopné;

8.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom plne interoperabilných a prepojených železničných sietí a zaručením rovnakého prístupu pre spoločnosti podporovala konkurencieschopnosť nákladnej železničnej dopravy, a tým istým spôsobom aj konkurencieschopnosť vnútrozemskej vodnej dopravy, námorno-riečnej dopravy, námornej a leteckej dopravy, pričom by zabezpečila rovnaké podmienky pre všetky druhy dopravy, a naliehavo ju žiada, aby podporovala multimodálnu a intermodálnu dopravu; upozorňuje tiež, že na podporu efektívnejších a trvalo udržateľnejších modálnych presunov a logistiky prepravy tovaru treba vo všetkých dopravných sieťach vykonať opatrenia na zabezpečenie súvislých prepojení medzi rôznymi dopravnými prostriedkami, na zjednodušenie služieb a zaistenie ich spoľahlivosti, ako aj na odstránenie legislatívnych, technických a prevádzkových prekážok; v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že Komisia by mala navrhnúť rámec pre elektronickú výmenu informácií a riadenie dopravy v multimodálnej doprave (elektronická nákladná doprava) s cieľom uľahčiť jednoduchší, bezpapierový, súvislý a transparentný tok informácií medzi podnikmi a orgánmi;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bez toho, že bude ohrozená celková bezpečnosť, posilnili účinnejšie opatrenia a stimuly, ktorými povzbudia železničné spoločnosti, aby vzhľadom na nepriaznivé účinky hluku na zdravie riešili otázku hluku pochádzajúceho z nákladnej železničnej dopravy, hlavne preto, že v súčasnosti je takmer sedem miliónov ľudí v EÚ vystavených úrovni hluku zo železničnej dopravy, ktorá prevyšuje prahovú hodnotu nadmerného vystavenia, a to najmä v mestských oblastiach; v tomto smere vyzýva Komisiu, aby zaviedla emisné limity pre hluk pochádzajúci z nákladnej železničnej dopravy;

10.  zdôrazňuje potrebu zamerať výrazné úsilie na obnovu železničných tratí a posilnenie vnútrozemských vodných ciest ako prioritu v rámci trvalo udržateľnej dopravnej stratégie EÚ; domnieva sa, že vzhľadom na skutočnosť, že od začiatku hospodárskej krízy predovšetkým železnice neprestali prichádzať o trhový podiel, členské štáty a Komisia by mali navrhnúť nové a nediskriminačné iniciatívy na podporu rozvoja tohto odvetvia v celej Európe; pripomína Komisii a členským štátom odvážne ciele stanovené v bielej knihe o doprave z roku 2011 (COM(2011)0144), medzi ktoré patrí presunutie 30 % cestnej nákladnej dopravy nad 300 km na železnicu a vnútrozemské vodné cesty do roku 2030 a 50 % do roku 2050;

11.  zdôrazňuje význam prepojení medzi námornými prístavmi a inými druhmi dopravy, najmä železnicou, s cieľom vzbudiť záujem o využívanie tých druhov dopravy, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu, podporovať intermodalitu a znížiť emisie CO2; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na zlepšovanie prepojení s námornými prístavmi, ktoré majú záujem o budovanie spojení so železnicou a s koridormi TEN-T;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité investovať do logistiky „poslednej míle“, zabezpečiť, aby sa logistika v centrálnych uzloch, najmä mestských a prístavných, stala ekologickejšou, s cieľom dosiahnuť hlbšiu integráciu medzi mestskými uzlami a hlavnými koridormi, keďže väčšina ciest začína a končí v mestských oblastiach, a že je takisto dôležité pracovať na zjednodušení administratívnych postupov a colného konania s cieľom skrátiť celkový čas prepravy a znížiť náklady; vyzdvihuje potenciál vnútrozemskej plavby a námorného rozmeru siete TEN-T z hľadiska znižovania vplyvu odvetvia dopravy na životné prostredie;

13.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj elektrických dopravných prostriedkov a potrebnej infraštruktúry v celej sieti TEN-T a aby najmä v centrách miest presadzovala rozvoj inovačných dopravných systémov, ktoré zahŕňajú napríklad využívanie elektrických vozidiel a obnoviteľných zdrojov energie, a rozvoj alternatívnych palív a potrebnej infraštruktúry; zdôrazňuje, že používanie elektrických ľahkých úžitkových vozidiel v logistike „poslednej míle“ všeobecne znižuje emisie CO2 a konkrétne aj znečistenie ovzdušia a emisie hluku na miestnej úrovni, a tým priaznivo ovplyvňuje kvalitu ovzdušia v mestách; zdôrazňuje preto, že v logistických uzloch je potrebná dobíjacia infraštruktúra;

14.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu hrať výskum a inovácie pri rozvoji environmentálne udržateľnej a digitalizovanej logistiky a vyššej interoperability a prepojenia IT systémov a služieb;

15.  zdôrazňuje, aké dôležité je z hľadiska odvetvia dopravy a logistiky dokončiť digitálny jednotný trh, najmä pokiaľ ide o vysoko dostupné, spoľahlivé a stabilné prepojenie naprieč sieťou TEN-T a železničnými koridormi;

16.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej súčinnosti so strategickým plánom pre energetické technológie (plánom SET) vypracovala pre odvetvie dopravy novú stratégiu inovácie a zavádzania s cieľom určiť vhodné nástroje na správu a financovanie a zaistiť rýchle využitie výsledkov výskumu;

17.  keďže určitú úlohu pri podpore riešení multimodálnej dopravy šetrnejších k životnému prostrediu zohráva digitalizácia služieb, vyzýva Komisiu, aby aj prostredníctvom uceleného legislatívneho prístupu na úrovni EÚ uľahčila prístup k údajom týkajúcim sa dopravných tokov v koridoroch a využívania multimodálnej dopravy, ako aj poskytovanie týchto údajov, najmä malým a stredným podnikom, a aby zabezpečila širšie zapojenie miestnych prevádzkovateľov dopravy a verejných orgánov pôsobiacich v tomto odvetví, s cieľom zlepšiť riadenie dodávateľského reťazca a zefektívniť využívanie zdrojov a infraštruktúry, a to aj výmenou osvedčených postupov; zdôrazňuje, že prístup aktérov, akými sú tvorcovia digitálnych máp a poskytovatelia navigačných služieb, k týmto údajom o dopravných tokoch má zásadný význam z hľadiska realizácie intermodálnej dopravy, efektívnejšieho stanovovania trás, automatizovanej jazdy, inteligentných dopravných systémov a tzv. platooning (jazda v konvojoch) v cestnej nákladnej doprave, ktoré umožňuje lepšie využívať aerodynamické účinky, čím sa znižujú emisie a zvyšuje cestná kapacita;

18.  upozorňuje, že právne úpravy v oblasti dopravy sa v súčasnosti viažu na druh dopravy a patria do právomoci rôznych medzinárodných subjektov (akými sú Medzinárodná námorná organizácia – IMO a Medzinárodná organizácia civilného letectva – ICAO); takisto poznamenáva, že vzhľadom na veľký počet zapojených aktérov sú globálne preskúmanie a rozvoj multimodálneho dopravného systému náročné;

19.  odporúča, aby bola povinná inštalácia alkoholových zámkov – s malým a vedecky podloženým rozsahom tolerancie na meranie – do všetkých nových typov vozidiel na prepravu tovaru;

20.  vyzýva Komisiu, aby uvoľnila viac zdrojov a využívala finančné prostriedky EÚ efektívnejšie, a to najmä na tie projekty, ktorých cieľom je zmenšiť environmentálny vplyv odvetvia dopravy všeobecne a vplyv dopravy tovaru konkrétne, ako aj na udržateľné projekty s vyšším rizikom, ktoré by mohli byť pre súkromných investorov menej zaujímavé;

21.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila dosah rozšírenia metódy „práve včas“ na životné prostredie, keďže sa ňou zvyšuje premávka vozidiel;

22.  zdôrazňuje, že prinajmenšom vzhľadom na postupný prechod na obehové hospodárstvo je potrebné prepájať operácie výstupnej a reverznej logistiky s cieľom znížiť celkový objem pohybu vozidiel.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

52

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Biljana Borzan, Paul Brannen, Cristian-Silviu Buşoi, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Estefanía Torres Martínez, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nicola Caputo, Michel Dantin, Christofer Fjellner, Elena Gentile, Peter Jahr, James Nicholson, Jasenko Selimovic, Bart Staes

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jens Nilsson, Marco Valli


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

5.12.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

4

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Deirdre Clune, Michael Cramer, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Bruno Gollnisch, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Gesine Meissner, Renaud Muselier, Jens Nilsson, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Dalton, Fabio De Masi, Maria Grapini, Werner Kuhn, Ramona Nicole Mănescu, Matthijs van Miltenburg

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Jeroen Lenaers

Právne oznámenie