Postup : 2016/2148(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0385/2016

Predkladané texty :

A8-0385/2016

Rozpravy :

PV 15/02/2017 - 17
CRE 15/02/2017 - 17

Hlasovanie :

PV 16/02/2017 - 6.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0053

SPRÁVA     
PDF 669kWORD 102k
15.12.2016
PE 587.442v02-00 A8-0385/2016

o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU

(2016/2148(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajca: Lambert van Nistelrooij

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):

Georgi Pirinski, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU

(2016/2148(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „NSU“)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2016 o zrýchlení uplatňovania politiky súdržnosti(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 s názvom Snaha o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(11),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. februára 2016 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. mája 2016 o oznámení Komisie s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu –maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM (2015)0639),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. – 9. júla 2015 s názvom Výsledok rokovaní o dohodách o partnerstve a operačných programoch,

–  so zreteľom na Šiestu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2014)0473),

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti) v júni 2016 s názvom Maximalizácia súčinnosti medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a ďalšími nástrojmi EÚ na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti) v septembri 2016 s názvom Hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky (tematická sekcia B: štrukturálne politiky a politika súdržnosti) v septembri 2016 s názvom Finančné nástroje v programovom období 2014 – 2020: prvé skúsenosti členských štátov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre rozpočet, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0385/2016),

A.  keďže politika súdržnosti predstavuje významnú časť rozpočtu EÚ, pričom predstavuje takmer jednu tretinu jeho všetkých výdavkov;

B.  keďže európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) s rozpočtom 454 miliárd EUR na roky 2014 – 2020 sú hlavným nástrojom investičnej politiky EÚ a v mnohých členských štátoch sú rozhodujúcim zdrojom verejných investícií, čo v celej EÚ vedie k väčšiemu počtu pracovných miest, zvýšeniu rastu a väčšiemu množstvu investícií, ako aj k znižovaniu rozdielov na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

C.  keďže dohody o partnerstve (DoP) tvoria základ správy podľa článku 16 ods. 3, ktorú predložila Komisia;

D.  keďže rokovania o DoP a operačných programoch (OP) na obdobie 2014 – 2020 sú modernizovaným, vo veľkej miere upraveným a intenzívnym procesom s novým rámcom výkonnosti, ex-ante kondicionalitami a tematickým zameraním, spôsobili však aj vážne oneskorenia v súčasnom vykonávaní politiky súdržnosti, a to najmä pre nedostatočnú administratívnu kapacitu viacerých regiónov a členských štátov, čo sú záležitosti, ktoré sa ešte viac spomalili postupom určovania riadiacich orgánov;

E.  keďže je nesporné, že pre neskoré prijatie regulačného rámca na konci roka 2013 v dôsledku dlhých rokovaní a neskorej dohody o VFR nebolo možné prijať operačné programy včas; keďže v dôsledku toho malo vykonávanie OP pomalý začiatok, čo ovplyvnilo uvedenie politiky do praxe;

F.  keďže v prípade všetkých päť EŠIF boli zavedené spoločné ustanovenia, čím sa posilnili vzťahy medzi nimi;

G.  keďže politika súdržnosti sa v súčasnosti stretáva s mnohými politickými a hospodárskymi problémami plynúcimi z finančnej aj migračnej krízy, čo vedie k poklesu verejných investícií v mnohých členských štátoch a robí z EŠIF a spolufinancovania členskými štátmi hlavné nástroje verejných investícií v mnohých členských štátoch;

H.  keďže v programovom období 2014 – 2020 politika súdržnosti nadobudla cielenejší politický prístup prostredníctvom tematického zamerania a podporovaním priorít a cieľov Únie;

I.  keďže EŠIF sú v súčasnom období financovania dôraznejšie zamerané na výsledky a sú založené na investičnom prostredí, čo umožňuje väčšiu efektívnosť;

J.  keďže v rámci politiky súdržnosti sa musí dosahovať väčší súlad investícií s prioritami stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a s európskym semestrom;

K.  keďže pracovná skupina pre lepšie vykonávanie pomohla zmierniť problematické miesta a počet nevybavených úloh pri prideľovaní prostriedkov;

Využívanie výsledkov, komunikácia a viditeľnosť

1.  poznamenáva, že Európa prechádza z hospodárskeho, sociálneho a politického hľadiska ťažkým obdobím, a preto je viac ako kedykoľvek predtým potrebná efektívna investičná politika, ktorá je orientovaná na hospodársky rast a zamestnanosť, blízka občanom a vhodnejšia z hľadiska osobitného územného zamerania, pričom by mala mať za cieľ zníženie nezamestnanosti aj sociálnych nerovností v Únii, čím sa vytvára európska pridaná hodnota; domnieva sa, že EÚ musí na opätovné získanie dôvery svojich občanov začať proces úprav s cieľom plniť požiadavky stanovené v článku 9 ZFEÚ;

2.  konštatuje, že politika súdržnosti na roky 2014 – 2020 bola dôkladne prepracovaná, čo si vyžiadalo zmenu mentality a pracovných metód na všetkých úrovniach riadenia vrátane horizontálnej koordinácie a zapojenia zainteresovaných strán, ako aj v čo najväčšej miere miestneho rozvoja vedeného komunitou; poukazuje na to, že nedávne výhľadové a príkladné reformy sa často prehliadajú, ale že na politiku súdržnosti sa často stále nazerá skôr ako na tradične výdavkovú politiku než na rozvojovú a investičnú politiku ponúkajúcu hmatateľné výsledky;

3.  domnieva sa, že kľúčová komunikácia o projektoch politiky súdržnosti by sa mala zamerať na európsku pridanú hodnotu, solidaritu a viditeľnosť úspešných príkladov, pričom treba zdôrazniť význam výmeny najlepších postupov, ako aj ponaučenia z projektov, ktoré nedosiahli svoje ciele; trvá na tom, že komunikácia na tému EŠIF by sa mala zmodernizovať a zintenzívniť; zdôrazňuje potrebu identifikovať a vykonávať nové nástroje na informovanie o výsledkoch politiky súdržnosti; domnieva sa, že treba investovať do regionálneho spravodajstva a získavania údajov ako súčasť prebiehajúceho úsilia o vytvorenie a aktualizovanie databáz s prihliadnutím na miestne a regionálne potreby, špecifikácie a priority, ako je to v prípade už existujúcej platformy S3, čo by zainteresovanej verejnosti umožnilo účinne kontrolovať európsku pridanú hodnotu projektov;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že na zlepšenie zviditeľnenia EŠIF a informovania o nich sa musí venovať väčšia pozornosť účasti zainteresovaných subjektov a príjemcov a zapojeniu občanov do navrhovania a vykonávania politiky súdržnosti zmysluplným spôsobom; okrem toho nalieha na Komisiu, členské štáty, regióny a mestá, aby viac informovali o dosiahnutých výsledkoch politiky súdržnosti aj o získaných skúsenostiach a aby predložili koordinovaný a cielený akčný plán;

Tematické zameranie

5.  víta tematické zameranie, ktoré sa ukázalo ako užitočný nástroj na vytvorenie cielenej politiky a väčšej účinnosti v prípade priorít EÚ a stratégie EÚ 2020, čo zlepšuje proces premeny znalostí na inovácie, pracovné miesta a rast; vyzýva preto členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby prijímali jasné rozhodnutia o investičných prioritách, vyberali projekty na základe prioritných stanovených pre EŠIF a tiež využívali zjednodušené a efektívne vykonávacie postupy;

6.  poznamenáva, že analýza tematického zamerania by mala poukázať na to, ako strategické voľby členských štátov a pridelenie zdrojov na jednotlivé tematické ciele plnia špecifické potreby území; vyjadruje poľutovanie, že toto hľadisko je v správe Komisie na základe článku 16 menej zrejmé;

7.  domnieva sa, že výsledky a prínosy politiky súdržnosti musia byť prezentované efektívnejšie, predovšetkým na obnovenie dôvery v európsky projekt;

8.  trvá na tom, že politika súdržnosti by mala byť naďalej tematicky zameraná, pričom by si mala zachovať stupeň flexibility, ktorý je postačujúci na zohľadnenie špecifických potrieb každého regiónu, najmä špecifických potrieb najmenej rozvinutých regiónov, ako je stanovené v nariadeniach; požaduje ďalšie investície z EŠIF v prechodných regiónoch, aby sa zachovalo to, čo už sa dosiahlo pomocou vynaložených zdrojov a snáh;

9.  zdôrazňuje predovšetkým to, že by sa mali zvážiť okolnosti mestských alebo vidieckych regiónov, tzv. zaostávajúcich regiónov, prechodných regiónov a regiónov s trvalým prírodným alebo geografickým znevýhodnením a mali by sa vypracovať primerané podporné politiky v záujme rozvoja týchto oblastí, ktoré by bez politiky súdržnosti asi nedokázali dostihnúť rozvinutejšie regióny; vyzýva Komisiu, aby spoločne s miestnymi orgánmi a mestskými regiónmi koncipovanými ako centrá rastu EÚ vykonávala a rozvíjala stratégie na vykonávanie mestskej agendy; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité umožniť členským štátom a regiónom dostatočnú flexibilitu na podporu nových politických výziev, ako sú výzvy súvisiace s migráciou (pričom sa nesmie zabudnúť na pôvodné a stále relevantné ciele politiky súdržnosti a špecifické potreby regiónov), ako aj digitálny rozmer politiky súdržnosti v širšom význame slova (vrátane problémov s prístupom k IKT a so širokopásmovým prístupom, ktoré úzko súvisia s dobudovaním jednotného digitálneho trhu); upozorňuje na stratégiu energetickej únie, stratégiu obehového hospodárstva a záväzky EÚ v rámci Parížskej dohody o zmene klímy, keďže EIŠF hrajú pri ich realizácii dôležitú úlohu;

10.  domnieva sa, že by sa mala venovať väčšia pozornosť subregionálnym oblastiam, v ktorých sa kopia značné problémy a ktoré sa často nachádzajú v chudobe, segregovaným komunitám a znevýhodneným štvrtiam s nadmerným zastúpením marginalizovaných skupín, ako sú Rómovia;

11.  podporuje postupný presun pozornosti od veľkých projektov v oblasti infraštruktúry k stimulovaniu znalostnej ekonomiky, inovácií a sociálneho začlenenia, ako aj k budovaniu kapacít a posilňovaniu postavenia aktérov, a to aj z radov občianskej spoločnosti, v rámci politiky súdržnosti, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky menej rozvinutých regiónov, ktoré stále potrebujú podporu v oblasti rozvoja infraštruktúry a v prípade ktorých nie sú vždy uskutočniteľné riešenia založené na trhu, a to aj s prihliadnutím na to, že by mala existovať taká flexibilita, ktorá umožní každému členskému štátu investovať podľa svojich priorít stanovených v dohodách o partnerstve s cieľom podporovať svoj hospodársky, sociálny a územný rozvoj;

12.  zastáva názor, že EŠIF vrátane najmä programov Európskej územnej spolupráce by sa mali využívať na vytváranie a podporu kvalitných pracovných miest, ako aj systémov kvalitného celoživotného vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikácie vrátane školskej infraštruktúry s cieľom umožniť pracovníkom za dobrých podmienok prispôsobiť sa meniacej sa realite sveta práce a stimulovať trvalo udržateľný rast, konkurencieschopnosť, rozvoj a spoločnú prosperitu zacielené na dosiahnutie sociálne spravodlivej, udržateľnej a inkluzívnej Európy, a to pri zameraní sa na najmenej rozvinuté oblasti a odvetvia majúce štrukturálne problémy a na podporu najviac zraniteľných a ohrozených skupín v spoločnosti, najmä mladých ľudí (v spojení s programami ako ERASMUS+) a ľudí s minimálnymi zručnosťami a kvalifikáciami, ako aj na presadzovanie väčšej zamestnanosti prostredníctvom obehového hospodárstva a prevencie predčasného ukončenia školskej dochádzky; upozorňuje na to, že ESF je nástroj, ktorým sa podporuje vykonávanie politík verejného záujmu;

13.  vyjadruje obavy, že nezamestnanosť – najmä nezamestnanosť mladých ľudí a žien, ako aj nezamestnanosť vo vidieckych oblastiach – je napriek všetkému úsiliu stále veľmi vysoká v mnohých členských štátoch a politika súdržnosti musí poskytovať odpovede aj na túto otázku; odporúča Komisii, aby venovala väčšiu pozornosť vplyvu politiky súdržnosti na podporu zamestnanosti a zníženie nezamestnanosti; poznamenáva v tejto súvislosti, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI) je začlenená do 34 programov ESF v 20 oprávnených členských štátoch, čo nezamestnaným mladým ľuďom umožňuje využívať YEI na to, aby objavili svoje zručnosti a kvalifikácie; je však znepokojený oneskoreným začiatkom vykonávania YEI a spôsobom, akým sa záruka pre mladých ľudí vykonáva v niektorých regiónoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom rýchlo a úspešne dosiahnuť podstatné a konkrétne účinky z investovaných finančných prostriedkov, najmä pokiaľ ide o finančné prostriedky sprístupnené formou zálohových platieb, a aby sa YEI vykonávala správne a mladým pracovníkom sa zabezpečili dôstojné pracovné podmienky; predovšetkým požaduje, aby sa zohľadňovali skutočné potreby podnikateľskej komunity pri využívaní EŠIF s cieľom splniť požiadavky na odbornú prípravu, a tak vytvárať skutočné pracovné príležitosti a dosiahnuť dlhodobú zamestnanosť; domnieva sa, že boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, sociálna inklúzia a budúce demografické výzvy, ktorým Európa čelí v súčasnosti a bude v blízkej budúcnosti, by mali byť hlavnými oblasťami, na ktoré by sa mala zameriavať politika súdržnosti; vyzýva na pokračovanie YEI po roku 2016 s cieľom pokračovať v úsilí o boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, pričom je potrebné podrobiť túto iniciatívu dôkladnej operačnej analýze zameranej na dosiahnutie úprav potrebných na jej zefektívnenie;

14.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že v prípade systému záruky pre mladých ľudí, ktorý v rokoch 2014 – 2020 dostane finančné prostriedky v celkovom objeme 12,7 miliardy EUR z ESF a osobitnej YEI a ktorý na základe týchto finančných prostriedkov predstavuje hnaciu silu úsilia o podporu zamestnanosti mladých ľudí, Komisia nevykonala analýzu nákladov a prínosov, čo je štandardný postup pri všetkých dôležitých iniciatívach Komisie; konštatuje, že v dôsledku toho neexistuje dostatok informácií o potenciálnych celkových nákladoch na vykonávanie záruky v celej EÚ a, ako zdôraznil Európsky dvor audítorov, existuje riziko, že celková výška financovania môže byť nedostatočná;

15.  zdôrazňuje význam komunikácie, najmä digitálnej, pomocou ktorej sa informácie o možnej pomoci pri hľadaní odbornej prípravy, stáže alebo práce spolufinancovanej prostredníctvom fondov EÚ môžu dostať k čo najväčšiemu počtu mladých ľudí; vyzýva na zintenzívnenie komunikačných aktivít s cieľom podporiť portály ako DROP’PIN a EURES a zlepšiť príležitosti mladých ľudí na mobilitu na vnútornom trhu, ktorá sa považuje za najväčší zatiaľ nevyužitý potenciál v boji proti nezamestnanosti v EÚ;

16.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby členské štáty pri vykonávaní projektov podporovaných z EŠIF, a to aj s cieľom podporovať prechod od ústavnej starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím na komunitný život, dodržiavali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím;

17.  pripomína, že dokončenie základnej siete TEN-T je prioritou európskej dopravnej politiky a EŠIF sú veľmi dôležitým nástrojom pri realizácii tohto projektu; zdôrazňuje potrebu využiť potenciál EŠIF na prepojenie potenciálu základnej a doplnkovej siete TEN-T s regionálnou a miestnou dopravnou infraštruktúrou; uznáva význam Kohézneho fondu pri zlepšovaní infraštruktúry a prepojenia v Európe a trvá na tom, aby sa tento fond zachoval aj v novom finančnom rámci po roku 2020;

18.  zdôrazňuje, že multimodalita dopravy by mala byť rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní projektov infraštruktúry financovaných z EŠIF, nemala by však byť jediným kritériom na posúdenie navrhnutých projektov, najmä v prípade členských štátov s výraznou potrebou investovania do dopravnej infraštruktúry;

19.  zdôrazňuje, že treba zachovať tradičnú obchodnú činnosť vrátane tradície remesiel a súvisiacich zručností a zaviesť stratégie na podporu rozvoja tradičného podnikania v obchode na účely zachovania kultúrnej identity tradičných obchodných odvetví; poukazuje na význam podpory odbornej prípravy spojenej s prácou a mobility mladých remeselníkov a remeselníčok;

Ex ante kondicionality

20.  zdôrazňuje, že účinné monitorovanie ex ante kondicionalít je potrebné na zaznamenávanie úsilia a úspechov; domnieva sa, že ex ante kondicionality, najmä kondicionalita týkajúca sa stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3), sa ukázali ako užitočné a navrhuje ich ďalšie zlepšovanie; pripomína, že väčšia pozornosť by sa mala venovať posilňovaniu mikropodnikov a malých a stredných podnikov;

21.  upozorňuje na skutočnosť, že značná časť ex ante kondicionalít ešte nie je splnená; požaduje preto analýzu súčasnej situácie a prijatie cielených opatrení na jej nápravu, pričom by sa nemalo narušiť optimálne využívanie fondov alebo znížiť účinnosť politiky súdržnosti;

Zostavovanie rozpočtu podľa výkonnosti

22.  zdôrazňuje, že regulačný rámec na obdobie 2014 – 2020 a DoP viedli v programoch súdržnosti k striktnému zameraniu na výsledky a že tento prístup môže slúžiť ako príklad aj pri iných častiach rozpočtových výdavkov EÚ; víta zavedenie spoločných ukazovateľov, ktoré by umožnili meranie a porovnávanie výsledkov; domnieva sa, že sa musí ďalej pracovať na ukazovateľoch s cieľom zlepšiť dôkazy o výdavkoch z EŠIF a optimalizovať výber projektov;

23.  poukazuje na to, že zavedenie tematického zamerania bolo významnou inováciou, prostredníctvom ktorej sa investície orientujú na konkrétne ciele a priority zodpovedajúce ukazovateľom výkonnosti a cieľovým hodnotám dohodnutým špeciálne ku každej téme;

24.  pripomína, že pre každý členský štát bola zavedená výkonnostná rezerva, ktorú tvorí 6 % zo zdrojov pridelených EŠIF; pripomína, že na základe vnútroštátnych správ v roku 2017 a preskúmania výkonnosti v roku 2019 sa táto rezerva rozdelí len medzi tie programy a priority, pri ktorých sa dosiahli čiastkové ciele; požaduje flexibilitu v súvislosti s novými záväzkami z výkonnostnej rezervy, keď programy dosiahnu svoje ciele a čiastkové ciele v blížiacich sa rokoch; žiada Komisiu, aby posúdila, či výkonnostná rezerva je naozaj prínosom alebo spôsobila zvýšenú byrokraciu;

Európsky semester

25.  berie na vedomie, že v priebehu procesu programovania členské štáty považovali viac ako dve tretiny odporúčaní pre jednotlivé krajiny (CSR), ktoré boli prijaté v roku 2014, za relevantné z hľadiska investícií v rámci politiky súdržnosti, a víta skutočnosť, že to zohľadnili vo svojich programových prioritách; uznáva, že v blízkej budúcnosti môžu CSR spustiť zmeny programov EŠIF, čím sa zabezpečení podpora pre štrukturálne reformy v členských štátoch; poukazuje na to, že CSR a národné programy reforiem (NPR) predstavujú jasné spojenie medzi EŠIF a procesmi európskeho semestra;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť vyvážené prepojenie politiky súdržnosti a európskeho semestra, lebo v rámci stratégie Európa 2020 sa usilujú o rovnaké ciele bez toho, aby bolo dotknuté dosahovanie cieľov sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v záujme zníženia rozdielov, ako je stanovené v zmluvách; zastáva názor, že by sa mali opätovne zvážiť dôvody zmrazenia EŠIF v prípade odchýlenia sa od cieľov európskeho semestra, keďže to môže obmedziť podporu rastu a pracovných miest;

Synergie a finančné nástroje

27.  konštatuje, že regulačný rámec pre EŠIF na roky 2014 – 2020 podporuje finančné nástroje; zdôrazňuje však, že využívanie grantov je stále nevyhnutné; všíma si zrejmú orientáciu na postupný presun od grantov k úverom a zárukám; zdôrazňuje, že tento trend bol posilnený Investičným plánom pre Európu a novo zriadeným Európskym fondom pre strategické investície (EFSI); konštatuje tiež, že využívanie prístupu založeného na financovaní z viacerých fondov sa zdá stále problematické; zdôrazňuje, že s ohľadom na zložitosť týchto nástrojov je veľmi dôležité zabezpečiť primeranú podporu pre miestne a regionálne inštitúcie v súvislosti s odbornou prípravou úradníkov zodpovedných za ich riadenie; poukazuje na to, že finančné nástroje by mohli ponúkať riešenia z hľadiska efektívnejšieho využívania rozpočtu EÚ, čo by popri grantoch prispievalo k tomu, aby investície stimulovali hospodársky rast a vytvárali udržateľné pracovné miesta;

28.  poukazuje na to, že Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) sa sleduje samostatná agenda, čo predstavuje vzorný príklad rýchlej realizácie a výsledkov vo forme existujúcich operácií, a to napriek značným nedostatkom, ako je nedostatočná doplnkovosť; v tejto súvislosti žiada Komisiu, aby poskytla presné údaje o vplyve EFSI na rast a zamestnanosť a po príslušnom posúdení predložila usmernenia, ktoré umožnia úspešnejšie využívanie EFSI v novom programovom období od roku 2021; požaduje popri stanovisku Európskeho dvora audítorov č. 2/2016(12) analýzu príspevkov EFSI k cieľom EŠIF a hodnotenie toho, čo EFSI dosiahol vzhľadom na vlastné priority;

29.  konštatuje však nedostatočné dôkazy o výsledkoch, ktoré dosiahli finančné nástroje, a slabú súvislosť medzi týmito finančnými nástrojmi a prierezovými cieľmi a prioritami EÚ;

30.  poznamenáva, že v správe Komisie na základe článku 16 sa poskytuje málo informácií o koordinácii a synergiách medzi jednotlivými programami a s nástrojmi iných oblastí politiky, a predovšetkým to, že nie vždy sa v nej predložili spoľahlivé údaje o očakávaných výsledkoch programov ESF a YEI; zdôrazňuje, že spoločná regulácia piatich EŠIF zvýšila synergie medzi fondmi, a to aj v druhom pilieri spoločnej poľnohospodárskej politiky; je presvedčený, že synergie s ostatnými politikami a nástrojmi vrátane EFSI a s inými finančnými nástrojmi by sa mali zlepšiť v záujme maximalizovania účinku investícií; zdôrazňuje, že pravidlá štátnej pomoci sa uplatňujú v prípade EŠIF, ale nie EFSI alebo Horizont 2020 a že to spôsobuje problémy, pokiaľ ide o zvyšovanie miery súčinnosti medzi fondami, programami a nástrojmi; poznamenáva skutočnosť, že s cieľom zabezpečiť potrebnú komplementárnosť a súčinnosť medzi EFSI, finančnými nástrojmi a EŠIF bude potrebné ďalej preskúmať otázku pravidiel štátnej pomoci v záujme ich vyjasnenia, zjednodušenia a prispôsobenia; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexné usmernenie pre riadiace orgány o kombinovaní EFSI s nástrojmi zdieľaného a priameho hospodárenia vrátane EŠIF, Nástroja na prepájanie Európy a programu Horizont 2020;

31.  odporúča ďalšie vyrovnané využívanie finančných nástrojov, ak majú pridanú hodnotu a neovplyvňujú tradičnú podporu z prostriedkov politiky súdržnosti; zdôrazňuje však, že by sa to malo uskutočniť až po dôkladnom posúdení príspevku finančných nástrojov k dosahovaniu cieľov politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že v prípade všetkých regiónov sa musí zachovávať diverzifikovaná škála zdrojov financovania, pričom dotácie zostávajú v mnohých odvetviach najhodnejším nástrojom na dosahovanie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti; vyzýva Komisiu na predloženie stimulov, ktorými sa zabezpečí, aby riadiace orgány boli plne informované o možnostiach využívania finančných nástrojov a o ich rozsahu, a na vykonanie analýzy nákladov na riadenie grantov a návratnej pomoci, ktoré sa realizujú v programoch zdieľaného a centrálneho hospodárenia; zdôrazňuje, že jasné, dôsledné a cielené pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov, ktoré pomáhajú zjednodušiť proces prípravy a vykonávania pre správcov a príjemcov fondov, sú kľúčové pri zlepšení ich efektívneho vykonávania; upozorňuje na iniciatívnu správu s názvom Správna skladba zdrojov financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ;

Zjednodušenie

32.  konštatuje, že jedným z hlavných cieľov programového obdobia 2014 – 2020 je ďalšie zjednodušenie prostriedkov z EŠIF pre príjemcov, a uznáva, že zjednodušenie predstavuje jeden z kľúčových faktorov pri zlepšovaní prístupu k financovaniu;

33.  víta skutočnosť, že súčasný modernizovaný regulačný rámec pre EŠIF ponúka nové možnosti zjednodušenia, najmä pokiaľ ide o spoločné pravidlá oprávnenosti, zjednodušené vykazovanie nákladov a elektronickú správu; vyjadruje však poľutovanie, že oznámenie Komisie o článku 16 ods. 3 NSU neobsahuje žiadne konkrétne informácie o využívaní možností zjednodušených nákladov; zdôrazňuje, že na zmiernenie administratívnej záťaže sa treba naďalej usilovať o to, aby sa v plnej miere využil potenciál možností zjednodušených nákladov; poznamenáva, že stále sú potrebné významné opatrenia na zjednodušenie v prospech príjemcov aj riadiacich orgánov, ktoré sa budú zameriavať na verejné obstarávanie, riadenie projektov a audity počas operácií a po nich;

34.  vyzýva Komisiu, aby poskytla priebežné hodnotenie administratívneho zaťaženia, ktoré by zahŕňalo najmä také prvky, ako je čas, náklady a administratívne formality pri financovaní z EÚ vo forme grantov aj finančných nástrojov, a vychádzalo z údajov z rokov 2007 – 2013 a zo začiatku nového obdobia od roku 2014;

35.  odporúča, aby sa v budúcom programovom období od roku 2021 na všetkých úrovniach správy vyvinulo úsilie o dosiahnutie systému jednotného auditu tým, že sa odstránia zdvojené kontroly na rôznymi úrovniach správy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyjasnila rozsah a právne postavenie existujúcich usmernení k jednotlivým EŠIF a v úzkej spolupráci s riadiacimi orgánmi a so všetkými relevantnými stupňami orgánov auditu vypracovala spoločný výklad audítorských otázok; opakuje, že v oblasti zjednodušenia sú potrebné ďalšie kroky, predovšetkým v programoch zameraných na mládež, a to zavedením okrem iného väčšej proporcionality kontrol; víta predbežné výsledky práce skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie, ktorú zriadila Komisia;

36.  odporúča zriadenie štandardných postupov na vypracúvanie operačných programov a v súvislosti s riadením, najmä pokiaľ ide o početné programy územnej spolupráce;

Administratívna kapacita

37.  konštatuje, že členské štáty majú vo svojich politických rámcoch odlišnú administratívnu kultúru a rôzne úrovne výsledkov, a práve ex-ante kondicionality by to mali pomôcť vyriešiť; zdôrazňuje potrebu posilniť administratívnu kapacitu ako prioritu v kontexte politiky súdržnosti a vykonávania európskeho semestra, najmä v členských štátoch s malou mierou využívania fondov; konštatuje, že členským štátom, regiónom a oblastiam treba zabezpečiť technickú, odbornú a praktickú pomoc pri podávaní žiadostí o financovanie; oceňuje vplyv nástroja Jaspers a pripomína, že zlé investičné plánovanie má za následok výrazné oneskorenia pri realizácii projektov a neefektívne využívanie finančných prostriedkov;

38.  poukazuje na to, že pomalý štart niektorých programov, nedostatočná riadiaca kapacita pri komplexných projektoch, meškania zaznamenané pri dokončovaní projektov, administratívne zaťaženie v členských štátoch, prílišná regulácia a chyby v postupoch verejného obstarávania sú hlavnými prekážkami vykonávania politiky súdržnosti; domnieva sa, že treba odhaliť a zjednodušiť zbytočne zložité procesy a postupy v spoločnom riadení, ktoré vytvárajú dodatočnú záťaž pre orgány a príjemcov; poukazuje na to, že administratívna kapacita sa musí stále zvyšovať, sledovať a posilňovať; domnieva sa preto, že v tejto súvislosti treba preskúmať riešenia funkčnej a flexibilnej elektronickej verejnej správy, ako aj zlepšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi a koordináciu medzi nimi; okrem toho zdôrazňuje potrebu väčšieho zamerania sa na odbornú prípravu administratívy;

39.  poukazuje na to, že čo sa týka administratívnej kapacity, potrebami a problémami rôznych regiónov sa možno účinnejšie zaoberať pomocou prispôsobených regulačných rámcov, podmienok a riešenia zameraných na zjednodušenie (ako mechanizmus vzájomnej výmeny skúseností Taiex Regio Peer 2 Peer medzi rôznymi regiónmi);

Európska územná spolupráca

40.  vyzdvihuje – najmä z hľadiska zníženia rozdielov medzi pohraničnými regiónmi – európsku pridanú hodnotu Európskej územnej spolupráce (EÚS), ktorá by sa mala odraziť v navýšení prostriedkov pre tento cieľ politiky súdržnosti a zaviesť čo najskôr; zároveň vyzýva členské štáty, aby poskytli potrebné spolufinancovanie; zdôrazňuje potrebu zachovať tento nástroj ako jeden z hlavných prvkov politiky súdržnosti po roku 2020;

41.  zdôrazňuje význam makroregionálnych stratégií ako nástrojov, ktoré sa preukázali užitočné z hľadiska rozvoja územnej spolupráce a hospodárskeho rozvoja dotknutých oblastí; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov pre úspech opatrení zahrnutých v týchto stratégiách;

42.  odporúča intenzívnejšie využívanie upraveného a rozšíreného právneho nástroja európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS) ako právneho základu územnej spolupráce;

43.  navrhuje vytvoriť trvalé prepojenie medzi stratégiou RIS3 a medziregionálnou spoluprácou na úrovni celej EÚ, pokiaľ možno ako neoddeliteľnú súčasť programu INTERREG;

44.  zdôrazňuje, že koncepcia orientácie na výsledky si vyžaduje, aby programy INTERREG zabezpečovali kvalitnú spoluprácu na úrovni projektov a úpravu hodnotiacich metód a kritérií na zohľadnenie špecifickej povahy jednotlivých programov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby pracovali spoločne a vymieňali si informácie a osvedčené postupy s cieľom zabezpečiť čo najefektívnejšie vykonávanie a zameranie orientácie na výsledky, pričom sa zohľadňujú špecifiká EÚS;

45.  zdôrazňuje potenciál využívania finančných nástrojov v programoch INTERREG, ktoré tým, že dopĺňajú granty, pomáhajú podporovať MSP a rozvíjajú výskum a inovácie zvyšovaním investícií, tvorbou nových pracovných miest, umožnením dosiahnutia lepších výsledkov a zvyšovaním efektívnosti projektov;

46.  vyjadruje poľutovanie nad malou informovanosťou verejnosti a nedostatočnou viditeľnosťou programov EUS a žiada efektívnejšiu komunikáciu o výsledkoch dokončených projektov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby zriadili mechanizmy a široké inštitucionalizované platformy na spoluprácu s cieľom zabezpečiť lepšiu viditeľnosť a zvýšenie informovanosti; vyzýva Komisiu, aby zmapovala doterajšie úspechy programov a projektov EÚS;

Zásada partnerstva a viacúrovňové riadenie

47.  víta kódex správania dohodnutý počas rokovaní o aktuálnom období financovania, ktorý uvádza minimálne normy pre dobre fungujúce partnerstvo; konštatuje, že kódex síce zlepšil uplatňovanie zásady partnerstva vo väčšine členských štátov, vyjadruje však poľutovanie, že v mnohých členských štátoch sú rokovania o DoP a OP a ich vykonávanie z veľkej časti centralizované; zdôrazňuje potrebu aktívne zapájať regionálne a miestne orgány a iné zainteresované strany vo všetkých fázach, a žiada preto, aby bolo v budúcnosti zabezpečené ich skutočné zapojenie do procesu rokovaní a vykonávania, pokiaľ ide o štruktúry špecifické pre krajiny; domnieva sa, že prílišná centralizácia a nedostatočná dôvera taktiež zohrávajú úlohu pri meškajúcom vykonávaní EŠIF, keď niektoré členské štáty a riadiace orgány sú menej ochotné zveriť väčšiu zodpovednosť za riadenie fondov EÚ do rúk miestnych a regionálnych orgánov;

48.  zdôrazňuje, že Komisia musí objasniť, ako členské štáty a regióny plnia zásady uvedené v článku 5 NSU, pričom by mala klásť dôraz na spôsob, akým možno podporiť vlády, aby plne uplatňovali zásadu partnerstva; zdôrazňuje, že predpokladom na väčšie uznanie politiky súdržnosti EÚ je spoločná zodpovednosť;

49.  podporuje nový prístup Komisie spočívajúci v zriadení špeciálnych pracovných skupín, t. j. projektových tímov, ktoré majú zabezpečiť lepšie riadenie EŠIF v členských štátoch, a žiada, aby sa tento prístup ďalej rozvíjal;

50.  zdôrazňuje, že budúca politika súdržnosti musí zahŕňať podporné opatrenia na pomoc utečencom pri úspešnom začlenení sa do trhu práce EÚ, čím sa podporí hospodársky rast a pomôže sa zabezpečiť všeobecná bezpečnosť v EÚ;

Budúca politika súdržnosti

51.  zdôrazňuje, že EŠIF prispievajú k HDP, pracovným miestam a rastu v členských štátoch, čo je veľmi dôležité a čo by sa malo vziať do úvahy v 7. správe o súdržnosti chystanej na rok 2017; okrem toho poukazuje na to, že významné investície v menej rozvinutých regiónoch taktiež prispievajú k HDP v rozvinutejších členských štátoch; zastáva názor, že v 7. správe o súdržnosti by mali byť zohľadnené aj možné účinky tzv. brexitu na štrukturálnu politiku, ak vláda Spojeného kráľovstva formálne uplatní článok 50 ZEÚ;

52.  domnieva sa, že HDP by nemuselo byť jediným legitímnym ukazovateľom na zabezpečenie spravodlivého prideľovania finančných prostriedkov a pri rozhodovaní o ich budúcom pridelení by sa mali zohľadňovať špecifické územné potreby a význam dohodnutých programových priorít pre rozvoj programových oblastí; považuje za dôležité, aby sa v budúcnosti zvážilo popri HDP aj zavedenie nových dynamických ukazovateľov; poznamenáva, že mnohé regióny v Európe čelia vysokej miere nezamestnanosti a poklesu počtu obyvateľov; vyzýva Komisiu, aby sa zamyslela nad vytvorením a zavedením tzv. demografického ukazovateľa;

53.  pripomína, že značný objem verejných investícií sa realizuje na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že európsky systém národných a regionálnych účtov (ESA) nesmie obmedziť schopnosť miestnych a regionálnych orgánov realizovať potrebné investície, lebo by to bránilo členským štátom zvýšiť spolufinancovanie pre projekty oprávnené na financovanie zo štrukturálnych fondov, v dôsledku čoho by nemohli využívať tento dôležitý zdroj financovania na pomoc nájsť cestu von z hospodárskej krízy a naštartovať rast a zamestnanosť; dôrazne nabáda Komisiu na opätovné posúdenie striktného ročného prístupu ESA, aby sa verejné výdavky financované z EŠIF považovali za kapitálové investície a nie len za dlh či prevádzkové výdavky;

54.  pripomína, že EÚS by sa mohla zlepšiť, hoci slúži širšej zásade územnej súdržnosti zavedenej Lisabonskou zmluvou; nabáda preto všetky zainteresované subjekty, ktoré sa zúčastňujú na rokovaniach o budúcej politike, aby posilnili tento rozmer územnej súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby v 7. správe o súdržnosti prisúdila potrebný význam EÚS;

55.  domnieva sa, že tematické zameranie sa musí vzhľadom na svoju preukázanú životaschopnosť zachovať aj v budúcnosti; očakáva, že Komisia vypracuje prehľad výsledkov, ktoré sa dosiahli tematickým zameraním v politike súdržnosti;

56.  je presvedčený, že budúca politika súdržnosti zameraná na výsledky sa musí zakladať na údajoch a ukazovateľoch vhodných na meranie úsilia, dosiahnutých výsledkov a účinkov, ako aj na skúsenostiach na regionálnej a miestnej úrovni v tejto oblasti (zostavovanie rozpočtu podľa výkonnosti, ex ante kondicionality a tematické zameranie), pretože práve tie poskytujú miestnym a regionálnym orgánom – vrátane tých, ktoré sa doteraz nepokúsili o uplatnenie tohto prístupu – jasné a praktické usmernenia týkajúce sa uplatňovania týchto zásad;

57.  zdôrazňuje, že do budúcnosti bude potrebné zrýchliť využívanie dostupných finančných prostriedkov a vyváženejší vývoj výdavkov počas cyklu programovania, a to aj s cieľom zabrániť častému uchýleniu sa k „projektom so spätnou platnosťou“, ktorých cieľom je často zabrániť automatickému zrušeniu viazanosti na konci programového obdobia; domnieva sa, že po prijatí všeobecného nariadenia, ako aj nariadení špecifických pre fondy bude možné rýchlejšie začať realizáciu operačných programov v nasledujúcom období financovania od roku 2021, keďže členské štáty budú mať na základe úsilia vynaloženom v súvislosti s politikou súdržnosti na roky 2014 – 2020 už skúsenosti s politikou zameranou na výsledky; v tejto súvislosti pripomína, že členské štáty by sa mali vyhýbať meškaniam pri vymenúvaní riadiacich orgánov pre operačné programy;

58.  trvá na tom, že legislatívny postup na prijatie ďalšieho VFR by mal byť ukončený do konca roku 2018, aby regulačný rámec pre budúcu politiku súdržnosti mohol byť prijatý rýchlo nato a mohol nadobudnúť účinnosť bez ďalšieho zdržania 1. januára 2021;

59.  zastáva názor, že politika súdržnosti by sa mala naďalej vzťahovať na všetky členské štáty a všetky regióny Európy a že zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ je nutnou podmienkou budúceho úspechu politiky;

60.  je presvedčený, že inovatívne myslenie a inteligentná špecializácia spolu s udržateľným rozvojom musia zostať dôležitým faktorom politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že inteligentná špecializácia by mala byť hlavným mechanizmom budúcej politiky súdržnosti;

61.  zdôrazňuje značné riziko nahromadenia žiadostí o platby v rámci okruhu 1b v druhej polovici súčasného VFR a požaduje, aby sa až do konca súčasného výhľadu každoročne poskytovali dostatočné platobné rozpočtové prostriedky s cieľom predísť hromadeniu nových neuhradených platieb; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby tri inštitúcie EÚ vypracovali a odsúhlasili nový spoločný platobný plán na roky 2016 – 2020, ktorý by mal zabezpečiť jednoznačnú stratégiu plnenia všetkých platobných potrieb až do konca súčasného VFR;

62.  odporúča Komisii, aby analyzovala reálny vplyv investícií z EŠIF v predchádzajúcom programovom období a rozsah, v akom boli dosiahnuté európske ciele pomocou investovaných finančných prostriedkov, a aby vyvodila závery, pokiaľ ide o pozitívne a negatívne skúsenosti, a to ako východiskový bod na pridanie hodnoty investičnému procesu;

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov, vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.

(4)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.

(5)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(6)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.

(7)

Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.

(8)

Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0217.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0311.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.

(12)

Stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 2/2016 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, a k priloženému hodnoteniu Komisie podľa článku 18 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/1017.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európa prechádza z hospodárskeho aj politického hľadiska ťažkým obdobím, a preto je viac ako kedykoľvek predtým potrebná dôstojná investičná politika blízka občanom. Komisia 14. decembra 2015 predložila oznámenie COM (2015)0639 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov. Oznámením sa plní požiadavka uvedená v článku 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU).

Európsky parlament teraz hodnotí toto oznámenie Komisie v tejto správe o implementácii.

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) s rozpočtom 454 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020 sú hlavným nástrojom investičnej politiky Európskej únie (EÚ). V dôsledku finančnej krízy výrazne poklesli verejné investície, čo robí z EŠIF a spolufinancovania členských štátov hlavné nástroje verejných investícií v mnohých členských štátoch. Podiel finančných prostriedkov z EŠIF tvorí v niektorých členských štátoch 60 až 80 % celkových verejných investícií. V tomto ohľade sa maximalizovanie dosahu tohto dôležitého investičného nástroja stáva nenahraditeľným.

Spravodajca poznamenáva, že kľúčová komunikácia o našich projektoch by sa nemala týkať len výdavkov a účtovníctva, ale mala by sa zamerať na európsku pridanú hodnotu a zviditeľnenie úspechov Európy. Ďalej trvá na tom, že komunikácia na tému EŠIF by sa mala zmodernizovať a zintenzívniť.

Európski občania by sa mali dozvedieť o každom zaujímavom a inovatívnom projekte, ktorý na svoju realizáciu dostal finančné prostriedky z Európskej únie. Práve preto by sa mala komunikácia na tému EŠIF zmodernizovať a zintenzívniť.

Dôležitým prvkom pre budúcu politiku súdržnosti je rovnováha medzi cieľmi európskeho semestra a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny a cieľmi politiky súdržnosti (hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti), pričom ich komplementárnosť je potrebné ďalej analyzovať.

Jednou z noviniek začlenených do NSU pre programové obdobie 2014 – 2020 sú ex ante kondicionality. Ex ante kondicionality vznikli s cieľom zlepšiť investičné podmienky v Európskej únii a jej regiónoch. Komisia vo svojom oznámení tvrdí, že v čase, keď boli programy schválené, bolo splnených 75 % ex ante kondicionalít, čo znamená, že 750 kondicionalít nebolo splnených. Toto číslo sa do polovice júla znížilo na 500.

Spravodajca očakáva v roku 2017 správy o pokroku členských štátov vrátane kvalitatívnych údajov/analýz celkového pokroku v plnení cieľov stratégie Európa 2020, a to najmä čiastkových cieľov, ako aj o fungovaní ex ante kondicionalít.

Významným zlepšením v kontexte širšej myšlienky politiky orientovanej na výsledky bolo zavedenie tematického zamerania, v rámci ktorého sa investície sústredia na konkrétne ciele a priority, ktoré zodpovedajú ukazovateľom a cieľovým hodnotám určeným špeciálne ku každej téme. Tematické zameranie jasne prispieva k 10 prioritám Európskej komisie.

Politika súdržnosti by mala byť teda aj naďalej tematicky zameraná, pričom by si mala zachovať určitý stupeň flexibility nutný na zohľadnenie špecifických potrieb každého regiónu. Spravodajca v tejto súvislosti zdôrazňuje predovšetkým to, že by sa mali zvážiť okolnosti výrazne mestských alebo vidieckych regiónov, tzv. zaostávajúcich regiónov aj regiónov s trvalým prírodným alebo geografickým znevýhodnením (najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, cezhraničné, ostrovné, horské alebo najodľahlejšie regióny). Pripomína tiež, že je dôležité pamätať na nové politické výzvy, ako je prisťahovalectvo, ako aj všeobecne známy digitálny rozmer politiky súdržnosti (vrátane problémov s prístupom k IKT a so širokopásmovým prístupom, ktoré úzko súvisia s dobudovaním jednotného digitálneho trhu). V tejto súvislosti je dôležité vyzdvihnúť stratégiu energetickej únie, pri ktorej vykonávaní hrajú EŠIF v mnohých smeroch dôležitú úlohu.

V problematike prístupu k financovaniu má veľký význam zjednodušovanie. Avšak pokiaľ ide o túto otázku, je poľutovaniahodné, že príjemcovia stále narážajú na mnoho prekážok a naďalej existuje veľký počet zložitých postupov.

Hoci NSU ponúka viac možností na využívanie finančných nástrojov a tiež financovanie z viacerých fondov, je potrebné ďalej rozvíjať zjednodušovanie a takisto súčinnosť s podobne zameranými nástrojmi politiky EÚ. Regulačný rámec pre EŠIF na programové obdobie 2014 – 2020 podporuje zvýšené využívanie finančných nástrojov. Tento trend bol posilnený investičným plánom pre Európu a najmä novo zavedeným Európskym fondom pre strategické investície (EFSI). V súčasnosti je zrejmá orientácia na postupný presun z grantov k úverom a zárukám, zatiaľ čo prístup k viacerým fondom sa naďalej javí ako ťažký.

Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ale aj nástroje pre malé a stredné podniky (MSP) boli v rokovaniach dohodnuté veľmi neskoro, čo spôsobilo, že členské štáty ich dostatočne nezaviedli do svojich programov. V rámci EFSI, na ktorý bolo vynaložených 12 miliárd EUR aktivujúcich nové investície vo výške 100 miliárd EUR, sa doteraz začalo 64 investičných projektov a bolo podpísaných 185 zmlúv so sprostredkovateľmi o financovaní MSP.

Pokiaľ ide Európsku územnú spoluprácu (EÚS), je potrebné zdôrazniť, že ju ohrozuje prinajmenšom jeden dôležitý faktor, ktorý nemá úplne politický, právny alebo ekonomický charakter. Mnohé regióny v Európe čelia demografickej zmene a tiež poklesu počtu obyvateľov vo vidieckych oblastiach vyplývajúceho zo sťahovania mladých ľudí z vidieka do miest, ktoré im v porovnaní s vidiekom ponúkajú viac príležitostí.

Členské štáty by mali zaviesť nástroje potrebné na nepretržité budovanie administratívnych kapacít, napr. zdokonalením funkčných a flexibilných systémov elektronickej správy.

V neposlednom rade je dôležité upozorniť na to, že vysoké percento chýb v rámci politiky súdržnosti je čiastočne spôsobené vplyvom iných politík, ako je verejné obstarávanie, štátna pomoc a pod.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (17.10.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k investovaniu do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU

(2016/2148(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Georgi Pirinski

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  je prekvapený a znepokojený tým, že Komisia namiesto správy vyžadovanej podľa článku 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU) predložila len oznámenie týkajúce sa rokovaní o partnerských dohodách a operačných programoch, ktoré nemá žiadny podstatný dosah, neobsahuje analýzu a nespĺňa požiadavky stanovené v článku 16 ods. 3;

2.  zastáva názor, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sa musia využívať na vytváranie a podporu kvalitných pracovných miest a presadzovanie systémov kvalitného celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy vrátane rekvalifikácie, ktoré pracovníkom umožnia za dobrých podmienok prispôsobiť sa meniacej sa realite sveta práce, na povzbudzovanie udržateľného rastu, konkurencieschopnosti, rozvoja a spoločnej prosperity zacielené na sociálne spravodlivú, udržateľnú a inkluzívnu Európu so zameraním na najmenej rozvinuté oblasti a odvetvia so štrukturálnymi problémami a na podporu najviac zraniteľných a ohrozených skupín v spoločnosti, najmä mladých ľudí a ľudí s minimálnymi kvalifikáciami, ako aj na presadzovanie väčšej zamestnanosti prostredníctvom obehového hospodárstva a obnoviteľných zdrojov energie; upozorňuje na skutočnosť, že Európsky sociálny fond nie je výlučne investičným nástrojom, ale skôr nástrojom, ktorý podporuje vykonávanie politík verejného záujmu, ako aj posilňovanie inštitucionálnych kapacít orgánov verejnej moci a zainteresovaných strán a efektívnu verejnú správu;

3.  berie na vedomie predpokladané výsledky uvedené v partnerských dohodách a operačných programoch, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom oznámení (COM(2015)0639) nepredložila úplne spoľahlivé údaje o očakávaných výsledkoch programov ESF a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ani podrobné údaje o splnení požiadaviek na minimálny podiel ESF (článok 92 ods. 4 NSU) aj na pridelenie minimálnych prostriedkov na sociálne začlenenie; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podnikali správne kroky, pokiaľ ide o rozhodnutia o investičných prioritách a o výbere projektov len na základe jasných priorít stanovených pre EŠIF, a aby využívali zjednodušené a efektívne vykonávacie postupy v záujme dosiahnutia cieľov politiky súdržnosti, keďže výsledky až príliš často nesplnili očakávania; pripomína, že k dosiahnutiu tohto cieľa by mohol prispieť prístup zdola nahor; pripomína, že účinnejšie a efektívnejšie politiky sú potrebné na to, aby sa zabránilo prekrývaniu, nadbytočnosti, deštruktívnej administratívnej záťaži a nezrovnalostiam;

4.  vyjadruje vážne znepokojenie a sklamanie v súvislosti s neskorým prijatím operačných programov Európskeho sociálneho fondu (ESF) a naliehavo vyzýva členské štáty aj Komisiu, aby urýchlili vykonávanie operačných programov; domnieva sa, že významné novinky zavedené na obdobie 2014 – 2020 vedú aj napriek úsiliu o zjednodušenie k administratívnym ťažkostiam; očakáva od Komisie, že sa z toho poučí, a to s cieľom predísť v budúcnosti podobným oneskoreniam, ako aj zlepšiť monitorovanie vykonávania EŠIF, a zaistiť tak ich účinnosť a transparentnosť;

5.  zdôrazňuje prioritný charakter problémov, ktoré sa majú riešiť prostredníctvom ESF, čo sa odráža v sume 86,4 miliardy EUR vyčlenenej na opatrenia ESF v rámci príslušných tematických cieľov v súlade so stratégiou Európa 2020;

6.  poznamenáva, že iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí je začlenená do 34 programov ESF v 20 oprávnených členských štátoch, čo nezamestnaným mladým ľuďom umožní využívať túto iniciatívu na nájdenie pracovných miest alebo na zlepšenie svojich zručností a kvalifikácií; je však znepokojený oneskoreným začiatkom vykonávania tejto iniciatívy a spôsobom, akým sa záruka pre mladých ľudí vykonáva v niektorých regiónoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie s cieľom rýchlo a úspešne dosiahnuť podstatné a konkrétne účinky z investovaných finančných prostriedkov, najmä pokiaľ ide o prostriedky sprístupnené formou zálohových platieb, ako aj aby sa iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí vykonávala správne a aby sa pre mladých pracovníkov zabezpečili dôstojné pracovné podmienky; predovšetkým požaduje, aby sa zohľadňovali skutočné potreby podnikateľskej komunity pri využívaní EŠIF s cieľom splniť požiadavky na odbornú prípravu, a tak vytvárať skutočné pracovné príležitosti a dosiahnuť dlhodobú zamestnanosť;

7.  vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že v prípade systému záruky pre mladých ľudí, ktorý v rokoch 2014 – 2020 dostane finančné prostriedky v celkovom objeme 12,7 miliardy EUR z Európskeho sociálneho fondu a osobitnej iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a ktorý na základe týchto prostriedkov predstavuje hnaciu silu úsilia zameraného na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Komisia nevykonala analýzu nákladov a prínosov, ktorá je štandardným postupom pri všetkých dôležitých iniciatívach Komisie; konštatuje, že v dôsledku toho neexistuje dostatok informácií o potenciálnych celkových nákladoch na vykonávanie záruky v celej EÚ a – ako zdôraznil Európsky dvor audítorov – existuje riziko, že celková výška financovania môže byť nedostatočná;

8.  vyzýva Komisiu, aby zjednodušila postupy na využívanie finančných prostriedkov na podporu zamestnanosti mladých ľudí, aby tak mohli pomôcť vytvoriť nové štruktúry, a prospieť teda čo najväčšiemu počtu ľudí;

9.  zdôrazňuje význam komunikácie, najmä digitálnej, prostredníctvom ktorej sa môžu informácie o možnej pomoci pri hľadaní odbornej prípravy, stáže alebo práce spolufinancovanej prostredníctvom fondov EÚ dostať k čo najväčšiemu počtu mladých ľudí; vyzýva na zintenzívnenie komunikačných aktivít s cieľom podporiť portály ako DROP’PIN a EURES a zlepšiť príležitosti mladých ľudí na mobilitu na vnútornom trhu, ktorá sa považuje za najväčší zatiaľ nevyužitý potenciál v boji proti nezamestnanosti v EÚ;

10.  vyzýva na pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí po roku 2016 s cieľom pokračovať v úsilí o boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, pričom je potrebné podrobiť túto iniciatívu dôkladnej operačnej analýze zameranej na dosiahnutie úprav potrebných na jej zefektívnenie;

11.  žiada Komisiu, aby pozorne monitorovala správne vykonávanie plánovaných akcií, a tým zabezpečila úplné splnenie špecifických cieľov programov ESF týkajúcich sa hlavných cieľov stratégie Európa 2020 a vyčlenenia 20 % rozpočtu ESF na výdavky na sociálne začlenenie;

12.  zdôrazňuje, že v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny treba venovať väčšiu pozornosť otázkam zamestnanosti, sociálnych vecí, odbornej prípravy a verejnej správy, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby investície z ESF a z ostatných EŠIF lepšie zacielili na riešenie týchto otázok;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahol pokrok v plnení cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a boja proti chudobe; vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že najhoršie výsledky sa dosiahli v menej rozvinutých alebo prechodných regiónoch;

14.  zdôrazňuje, že prostriedky EÚ by sa nemali použiť výlučne na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020, ale aj na ďalšie štrukturálne zlepšenia a investície do reálnej ekonomiky; zdôrazňuje, že treba kvantitatívne vyhodnotiť účinnosť a efektívnosť už investovaných finančných prostriedkov, pričom posudzovať treba najmä ich vplyv na tvorbu pracovných miest;

15.  trvá na tom, že EŠIF sú pre EÚ veľkou príležitosťou na financovanie väčšieho počtu projektov v oblasti výskumu a vývoja, teda v oblasti, v ktorej výrazne zaostávame a ktorá by mala vplyv na vytváranie kvalitných a udržateľných pracovných miest; žiada Komisiu, aby podporila úlohu EŠIF pri presadzovaní výskumu a inovácií v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch;

16.  odporúča Komisii, aby prostredníctvom EŠIF aktívne podporovala tvorbu pracovných miest v nízkouhlíkovom hospodárskom prostredí so zníženými emisiami znečisťujúcich látok;

17.  vyzýva na pokračovanie investícií zo štrukturálnych fondov v prechodných regiónoch, aby nedošlo k prerušeniu výsledkov, ktoré sa už dosiahli vďaka vynaloženým zdrojom a úsiliu;

18.  zdôrazňuje, že aktívna účasť sociálnych partnerov a ďalších relevantných aktérov občianskej spoločnosti na procese vývoja aj realizácie projektov, ktoré sa majú uskutočniť, výrazne uľahčuje úspešné dosiahnutie cieľov partnerských dohôd a operačných programov; vyzýva na väčšie zapojenie sociálnych partnerov do nezávislej expertnej skupiny na vysokej úrovni, ktorej úlohou je monitorovať zjednodušovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov pre príjemcov;

19.  vyjadruje spokojnosť s tým, že v partnerských dohodách sa navrhuje koordinácia a súčinnosť medzi ESF a ostatnými EŠIF, ďalšími programami EÚ (EaSI, FEAD, EGF, Erasmus+, Life+ a Horizont 2020) a vnútroštátnymi nástrojmi; konštatuje, že ESF nemôže sám osebe vyriešiť zložité problémy týkajúce sa trhu práce, politiky v oblasti vzdelávania a sociálnej politiky, a zdôrazňuje, že napriek očakávaniu hospodárskeho rastu sa predpokladá, že úroveň zamestnanosti v Európe zostane nižšia ako v roku 2008; preto trvá na tom, aby Komisia a členské štáty zabezpečili celistvú koordináciu a komplementárnosť medzi rôznymi nástrojmi s cieľom vyhnúť sa prekrývaniu a dosiahnuť účinné a efektívne investície a lepšie výsledky;

20.  vyzýva Komisiu, aby sa usilovala aj o harmonizáciu vymedzení a pravidiel s cieľom dosiahnuť väčšiu súdržnosť medzi rôznymi fondmi a nástrojmi;

21.  poznamenáva, že opatrenia podporované z ESF len zriedkakedy priamo generujú zisk, a že granty sú preto vhodným nástrojom na ich vykonávanie, zatiaľ čo určité finančné nástroje, ako pôžičky a záruky, by mohli byť užitočným doplnkovým nástrojom pre niektoré intervencie ESF s možným pákovým efektom;

22.  zdôrazňuje, že je dôležité zatraktívniť investície ESF pre príjemcov využívaním zjednodušených možností nákladov, a víta predpokladaný nárast sumy zjednodušených nákladov v období 2014 – 2020 zo 7 % na 35 %; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v tomto úsilí o širšie využívanie zjednodušených možností; vyzýva členské štáty, aby v záujme dosiahnutia účinnejšieho vykonávania ESF obmedzili byrokratické prekážky;

23.  vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na špecifické potreby a osobitosti členských štátov zlepšila zjednodušenie pre prijímateľov a zabezpečila presnejšie zacielenie na plnenie ich potrieb; okrem toho vyzýva členské štáty, aby aj ony vyvinuli úsilie v tejto oblasti;

24.  zdôrazňuje, že pred uskutočnením investícií treba zabezpečiť dostatočné administratívne kapacity, vzhľadom na skutočnosť, že viac finančných prostriedkov EÚ neznamená väčší rast; poznamenáva, že sa dosiahol bod, keď návratnosť začína klesať a ďalšie finančné prostriedky nevedú k vyššiemu rastu;

25.  odporúča Komisii, aby vytvorila a zaviedla používateľsky ústretový portál, ktorý poskytne stručný opis všetkých možností financovania na úrovni EÚ a odkazy na webové stránky všetkých jednotlivých programov;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že zdroje určené na technickú pomoc iniciovanú Komisiou sa budú zameriavať výlučne na podporu prekonávania rôznych prekážok, ktoré stoja v ceste vykonávaniu ESF/iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, a na zvyšovanie efektívnosti a účinnosti využívania investícií z EŠIF, a to aj vďaka zlepšeniu miery čerpania, ako aj na úspešné splnenie zostávajúcich ex ante kondicionalít; zdôrazňuje význam boja proti nehospodárnemu používaniu finančných prostriedkov EÚ a so záujmom očakáva výsledky reformy štrukturálnych a investičných fondov, najmä v prípade ex ante kondicionality;

27.  vyzýva Komisiu, aby vykonala podrobnú analýzu skutočného vplyvu investovania finančných prostriedkov EÚ počas predchádzajúceho programového obdobia a vyvodila závery týkajúce sa pozitívnych a negatívnych výsledkov partnerských dohôd a operačných programov; domnieva sa, že to isté by sa malo vykonať pre budúce programové obdobie; domnieva sa, že je potrebné vytvoriť portál sumarizujúci štatistiky o schválených projektoch, aby sa zabránilo triešteniu informácií.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

43

2

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Morten Løkkegaard, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Deirdre Clune, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Neoklis Sylikiotis, Flavio Zanonato

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Raymond Finch

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

43

+

ALDE

 

EFDD

GUE/NGL

Verts/ALE

PPE

 

S&D

Enrique Calvet Chambon, Martina Dlabajová, Marian Harkin, Morten Løkkegaard, Yana Toom, Renate Weber

Laura Agea

Tania González Peñas, Rina Ronja Kari, João Pimenta Lopes, Neoklis Sylikiotis

Jean Lambert, Terry Reintke, Tatjana Zdanoka

David Casa, Deirdre Clune, Danuta Jazłowiecka, Dieter-Lebrecht Koch, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Anne Sander, Sven Schulze, Romana Tomc

Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Elena Gentile, Agnes Jongerius, Jan Keller, Javi López, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog, Flavio Zanonato

2

-

EFDD

NI

Raymond Finch

Lampros Fountoulis

7

0

ECR

ENF

Arne Gericke, Czesław Hoc, Anthea McIntyre, Ulrike Trebesius, Jana Žitňanská, Mara Bizzotto

Dominique Martin

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (11.10.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k investovaniu do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU

(2016/2148(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Daniele Viotti

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s meškaním pri prijímaní operačných programov a pri určení riadiacich, platobných a certifikačných orgánov v rámci politiky súdržnosti, ktoré spôsobili pomalý začiatok projektov a mimoriadne nízku úroveň čerpania prostriedkov politiky súdržnosti v prvých troch rokoch súčasného programového obdobia; domnieva sa, že treba vyvinúť maximálne úsilie o zabezpečenie toho, aby sa nové programy začínali na začiatku každého programového obdobia bez meškania, a v tejto súvislosti vyzýva na včasné dosiahnutie dohody o nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR);

2.  zdôrazňuje značné riziko nahromadenia žiadostí o platby v rámci okruhu 1b v druhej polovici súčasného VFR a požaduje, aby sa do konca súčasného finančného výhľadu každoročne poskytovali dostatočné platobné rozpočtové prostriedky s cieľom predísť hromadeniu nových neuhradených platieb; zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby tri inštitúcie EÚ vypracovali a dohodli nový spoločný platobný plán na roky 2016 – 2020, ktorý by mal zabezpečiť jednoznačnú stratégiu plnenia všetkých platobných potrieb do konca súčasného VFR;

3.  berie na vedomie skutočnosť, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) prispievajú k podpore vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje, že článok 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach sa musí využívať iba ako posledná možnosť a že Parlament musí byť plne zapojený už od počiatočných fáz; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie programu na podporu štrukturálnych reforiem, ktorý bude čiastočne financovaný presunom finančných prostriedkov určených na technickú pomoc v rámci politiky súdržnosti do uvedeného programu;

4.  zdôrazňuje, že súčasný VFR je vo väčšej miere zameraný na výkonnosť EŠIF; domnieva sa, že budúci rámec výkonnosti v nadchádzajúcom výhľade by mal stavať na výsledkoch dôkladného zhodnotenia fungovania súčasného režimu;

5.  dospel k záveru, že plnenie rozpočtu EÚ a jeho efektívnosť možno výrazne zlepšiť zjednodušením EŠIF pre príjemcov aj riadiace orgány, a to vrátane podávania žiadostí (verejné obstarávanie), vykonávania (riadenie projektov) a kontroly (audity v priebehu projektu a po jeho ukončení); vyzýva Komisiu, aby podnecovala expertnú skupinu na vysokej úrovni k práci, ktorá sa bude niesť v duchu skúmania a netradičných riešení, namiesto činnosti v rámci obmedzení;

6.  pripomína, že v súčasnom VFR zohrávajú finančné nástroje podstatnejšiu úlohu ako doplnková forma financovania v porovnaní s dotáciami a grantmi; domnieva sa však, že by nemali nahrádzať granty ako základný nástroj pre EŠIF; poukazuje na to, že ich realizácia musí byť účinná, transparentná a vždy musí podliehať plnej parlamentnej kontrole bez toho, aby tým bola dotknutá jednotnosť rozpočtu EÚ;

7.  očakáva, že Komisia pri najbližšej príležitosti predloží Parlamentu podrobné posúdenie komplementárnosti, doplnkovosti a súčinnosti, ktorá bola doposiaľ dosiahnutá medzi EŠIF a Európskym fondom pre strategické investície (EFSI), a žiada, aby sa prijali opatrenia s cieľom zabezpečiť plnú súdržnosť a súčinnosť medzi EŠIF a ďalšími nástrojmi EÚ;

8.  víta výrazný pokrok a výsledky existujúcich operácií EFSI; domnieva sa, že revízia nariadenia o EFSI poskytne príležitosť na ďalšie zlepšenie výkonnosti EFSI okrem iného tým, že sa: nezúčastneným regiónom umožní prostredníctvom technickej pomoci na mieste podnietiť regionálne vyvážený dopyt a projektové operácie, poskytnú riadiacim orgánom komplexné usmernenia, pokiaľ ide o kombinovanie EFSI s nástrojmi spoločného a priameho riadenia, urýchli vytváranie investičných platforiem v členských štátoch, ktoré budú styčným miestom pre verejné finančné prostriedky a súkromné financovanie, obnoví rovnováha v súvislosti s odvetvovými investíciami, najmä s ohľadom na najväčšie investičné nedostatky; zvýši rizikový profil schválených investičných projektov a poskytnú sa kompletné údaje a informácie o pokroku časti venovanej MSP vrátane využívania finančných produktov zo strany MSP;

9.  zdôrazňuje, že primeraná reakcia na migračnú krízu sa stala jedným z hlavných problémov pre Európu; zdôrazňuje potenciál prínosu EŠIF v tomto smere, najmä vzhľadom na celkovo obmedzené finančné zdroje v rozpočte EÚ; nabáda členské štáty, aby využívali finančné prostriedky politiky súdržnosti na podporu integrácie žiadateľov o azyl a utečencov do spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby umožnila na tento účel rýchlu zmenu operačných programov;

10.  žiada Komisiu, aby priebežne informovala rozpočtový orgán o možných rozpočtových dôsledkoch vystúpenia Veľkej Británie z Únie na EŠIF v zostávajúcich 27 členských štátoch EÚ v súčasnom programovom období.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

29

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jonathan Arnott, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Urmas Paet, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Daniele Viotti, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Derek Vaughan

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Edouard Ferrand, Afzal Khan


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (12.10.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k investovaniu do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU

(2016/2148(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Kosma Złotowski

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie výrazný prínos európskych štrukturálnych a investičných fondov k vytvoreniu modernej, efektívnej, nízkoemisnej a bezpečnej európskej siete dopravy; zdôrazňuje potrebu komplementárnosti a lepšej súčinnosti pri čerpaní fondov EÚ v záujme podpory kombinovaného financovania a zvýšenia pákového efektu finančných nástrojov EÚ v odvetví dopravy; berie na vedomie potrebu zintenzívniť úsilie a vytvoriť spoločné monitorovacie výbory na posilnenie súčinnosti medzi EŠIF, Nástrojom na prepájanie Európy, Európskym fondom pre strategické investície a programom Horizont 2020 v odvetví dopravy; poukazuje na to, že v rámci jednotlivých fondov a sietí treba zohľadniť rozličné potreby členských štátov a regiónov;

2.  zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy sa stali hlavným – a v krajinách výrazne zasiahnutých krízou dôležitým – zdrojom investícií a že sa stávajú nielen kľúčovým nástrojom pri odstraňovaní nerovností v dopravnej infraštruktúre na regionálnej a vnútroštátnej úrovni v záujme podpory sociálnej a územnej súdržnosti, ale aj dôležitou pákou na udržanie podnikov a pracovných miest v odvetviach dopravy a cestovného ruchu; zdôrazňuje, že spolufinancovanie projektov dopravnej infraštruktúry by sa malo zameriavať na znižovanie nehodovosti a minimalizáciu externých nákladov;

3.  zdôrazňuje význam účasti občanov, transparentnosti a udržateľnosti vnútroštátnych všeobecných plánov dopravy, ako aj dôležitosť plánov udržateľnej mestskej mobility a ich koordinácie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ, predovšetkým medzi susednými členskými štátmi, z hľadiska dokončenia cezhraničných plánov dopravy a chýbajúcich cezhraničných úsekov a stanovenia ucelenej vízie rozvoja jednotlivých druhov dopravy; vyzýva členské štáty, aby lepšie koordinovali svoje vnútroštátne plány dopravy s cieľmi a lehotami stanovenými v rámci TEN-T; naliehavo žiada Komisiu, aby zaviedla osobitný mechanizmus na zlepšenie koordinácie európskeho a vnútroštátneho plánovania;

4.  zdôrazňuje potrebu využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov v súčinnosti s Nástrojom na prepájanie Európy a s Európskym fondom pre strategické investície na vyplnenie existujúcich medzier a odstránenie jestvujúcich nedostatkov medzi ukončenými projektmi infraštruktúry, ktoré brzdia zlepšovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, najmä v cezhraničných regiónoch a najvzdialenejších regiónoch uvedených v článku 349 ZFEÚ vrátane odstránených a vyradených regionálnych železničných spojení (chýbajúce spojenia); pripomína, že EŠIF sa môžu využiť na investície do inteligentnej mobility a inteligentných dopravných systémov (IDS), najmä do udržateľnej verejnej dopravy v mestách a regiónoch;

5.  poukazuje na osobitnú potrebu maximalizovať prínos štrukturálnych fondov v súvislosti s plnením cieľov mestskej agendy EÚ; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila primerané finančné prostriedky na podporu plánov udržateľnej mestskej mobility a projektov pre udržateľnú, prístupnú, bezpečnú a intermodálnu verejnú dopravu a dopravné terminály; zdôrazňuje, že integrované územné investície sú dôležité z hľadiska vybudovania komplexnej a energeticky účinnej siete verejnej dopravy, ktorá je ústretová k cestujúcim;

6.   konštatuje, že členským štátom, regiónom a oblastiam treba zabezpečiť technickú, odbornú a praktickú pomoc pri podávaní žiadostí o financovanie vo fáze plánovania a pri uskutočňovaní projektov infraštruktúry, ktoré sú najviac a najmenej kapitálovo náročné, s cieľom zaručiť optimálnu kvalitu a náklady v záujme prekonania nedostatku odborných znalostí v členských štátoch; konštatuje, že s pomocou Komisie by sa mali zlepšiť poznatky o nástrojoch financovania EÚ a súvisiacich postupoch podávania žiadostí v členských štátoch, aby sa tak finančné prostriedky mohli rozdeliť rovnomerne a účinne; oceňuje vplyv nástroja Jaspers a pripomína, že zlé investičné plánovanie má za následok výrazné oneskorenia realizácie projektov a neefektívne využívanie finančných prostriedkov;

7.  pripomína, že dokončenie základnej siete TEN-T je prioritou európskej dopravnej politiky a štrukturálne a investičné fondy sú veľmi dôležitým nástrojom realizácie tohto projektu; zdôrazňuje potrebu využiť potenciál európskych štrukturálnych a investičných fondov na prepojenie potenciálu základnej a doplnkovej siete TEN-T s regionálnou a miestnou dopravnou infraštruktúrou; uznáva význam Kohézneho fondu pri zlepšovaní infraštruktúry a prepojenia v Európe a trvá na tom, aby sa tento fond zachoval aj v novom finančnom rámci po roku 2020;

8.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila hlavné rysy dlhodobých investícií do dopravnej infraštruktúry; zdôrazňuje, že investície do udržateľnej dopravnej infraštruktúry si vyžadujú značnú verejnú intervenciu a pre súkromný sektor nemusia byť natoľko atraktívne, pretože sa vyznačujú príliš nízkou či neistou návratnosťou investícií;

9.  pripomína, že prostriedky určené na financovanie Nástroja na prepájanie Európy (NPE) boli výrazne obmedzené v záujme rekapitalizácie Európskeho fondu pre strategické investície; pripomína, že doprava je stále hlavnou prioritou Európskeho fondu pre strategické investície, a požaduje, aby sa tieto prostriedky používali na financovanie projektov udržateľnej dopravnej infraštruktúry, najmä so zreteľom na železničnú infraštruktúru; dôrazne žiada, aby sa škrty v NPE určené na financovanie programu EFSI vrátili počas revízie viacročného finančného rámca; upozorňuje na možnosť skombinovať v rámci jedného projektu finančné nástroje EFSI s EŠIF;

10.  zdôrazňuje, že multimodalita dopravy by mala byť rozhodujúcim faktorom pri posudzovaní projektov infraštruktúry financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov, nemala by však byť jediným kritériom na posúdenie navrhnutých projektov, najmä v prípade členských štátov s výraznou potrebou investovania do dopravnej infraštruktúry;

11.  zdôrazňuje, že financovanie v rámci politiky súdržnosti, tvorba pracovných miest, trvalo udržateľný rozvoj a realizácia inovatívnych technológií sú mimoriadne dôležité z hľadiska výstavby a rozvoja dopravnej infraštruktúry v krajinách strednej a východnej Európy a v iných krajinách, najmä v menej rozvinutých regiónoch Európy; vyzýva na zabezpečenie potrebných zdrojov a udržanie úrovne financovania v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, ako aj na zachovanie podpory projektom v oblasti prepájania a investičným projektom pri modernizácii ciest, železníc a splavných vodných ciest;

12.  pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy a NPE majú ústredný význam pre rozvoj dopravnej infraštruktúry prímorských regiónov, najmä v najvzdialenejších regiónoch, pokiaľ ide o vyváženie chýbajúcich námorných spojení medzi ostrovnými regiónmi a vnútorným trhom; poznamenáva preto, že je dôležité zabezpečiť zdroje na rozvoj morských diaľnic a námornej infraštruktúry;

13.  žiada o zintenzívnenie úsilia o obmedzenie plytvania a efektívnejšie vynakladanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov v súvislosti s letiskovou infraštruktúrou;

14.  konštatuje značné rozdiely v úrovni rozvoja a využívania vnútrozemskej vodnej dopravy v členských štátoch; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa európske štrukturálne a investičné fondy využívali na preklenutie týchto rozdielov;

15.  berie na vedomie existujúce podstatné administratívne prekážky v prístupe k európskym štrukturálnym a investičným fondom, najmä v prípade MSP; zdôrazňuje, že vyňatím EŠIF spod pravidiel štátnej pomoci sa MSP a miestnym podnikom, ktoré sa boria s veľkými administratívnymi prekážkami, výrazne uľahčí prístup k EŠIF; zdôrazňuje, že štrukturálne a investičné fondy majú mimoriadny veľký význam z hľadiska napomáhania miestnych a regionálnych investícií malého a stredného rozsahu do infraštruktúry, ktoré sú dôležité pre každodenný život ľudí; požaduje väčšiu flexibilnosť pri príprave pokynov a posudzovaní zrealizovaných projektov infraštruktúry financovaných z tohto zdroja; požaduje väčšiu pružnosť, pokiaľ ide o tematické zameranie, na základe ktorého sa stanovujú investičné priority EŠIF, s prihliadnutím na skutočnosť, že takéto tematické zameranie by nemalo obmedzovať investície miestnych orgánov do dopravnej infraštruktúry; zdôrazňuje, že sa musia zaviesť konkrétne opatrenia na zjednodušenie administratívnych formalít;

16.  zdôrazňuje, že treba podporiť digitalizáciu dopravného systému, a v tejto súvislosti vyzdvihuje význam zabezpečenia finančných prostriedkov pre MSP;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že tematické zameranie, na základe ktorého sa stanovujú investičné priority EŠIF, by mohlo obmedziť schopnosť miestnych orgánov investovať do dopravnej infraštruktúry, najmä v rozvinutejších regiónoch, v ktorých sa má aspoň 80 % zdrojov z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na vnútroštátnej úrovni vyčleniť na dva alebo viaceré tematické ciele 1, 2, 3 a 4 spoločného strategického rámca (SSR); vyzýva preto Komisiu, aby regiónom dala väčšiu pružnosť pri rozhodovaní o tom, na aké priority sa chcú sústrediť; zdôrazňuje, že cieľ 7 SSR, ktorým je „Podporovanie udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“, by sa mal zohľadniť ako kľúčová akcia EFRR;

18.  zastáva názor, že krajiny s hospodárskymi ťažkosťami majú veľké problémy spolufinancovať európske projekty vzhľadom na striktné uplatňovanie Paktu stability a rastu pri výpočte deficitu verejných financií; naliehavo žiada Komisiu, aby v súvislosti s výpočtom deficitu verejných financií preukázala väčšiu pružnosť pri posudzovaní štátnych investícií na spolufinancovanie záväzkov v oblasti európskych dopravných projektov siete TEN-T;

19.  žiada lepšiu informovanosť a spoluprácu s členskými štátmi s cieľom posilniť administratívnu kapacitu európskych štrukturálnych a investičných fondov a zabezpečiť tak čo najvyššiu efektívnosť miestnych a vnútroštátnych orgánov, ktoré spravujú tieto fondy;

20.  požaduje väčšie zapojenie miestnych a regionálnych orgánov, ako aj sociálnych partnerov v odvetví dopravy do vypracúvania vnútroštátnych všeobecných plánov a generelov dopravy a do prideľovania zdrojov na projekty infraštruktúry, najmä v cezhraničných regiónoch;

21.  navrhuje, aby sa do európskeho semestra zaradila kapitola na monitorovanie súladu medzi vnútroštátnymi investíciami do dopravnej infraštruktúry a cieľmi stanovenými v rámci TEN-T;

22.  zastáva názor, že treba nájsť ukazovatele, ktorými sa zaručí spravodlivé rozdelenie prostriedkov z európskych fondov pri súčasnom zohľadnení špecifických územných potrieb; poukazuje na to, že efektívnejší rozvoj dopravy možno docieliť len európskou územnou spoluprácou a inteligentným rozdelením finančných prostriedkov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

40

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, Wim van de Camp, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Knut Fleckenstein, Maria Grapini

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Olle Ludvigsson


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (14.10.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k investovaniu do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU

(2016/2148(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Viorica Dăncilă

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie oznámenie Komisie týkajúce sa rokovaní o dohodách o partnerstve a operačných programoch v zmysle požiadavky stanovenej v článku 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU);

2.  zastáva názor, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), do ktorých patrí Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV), sú kľúčovými investičnými nástrojmi a hlavnými finančnými nástrojmi na podporu rozvoja vidieka v mnohých členských štátoch; zdôrazňuje, že komplementárnosť a doplnkovosť medzi týmito fondmi je nevyhnutná na vytvorenie podmienok na vytváranie pracovných miest a rast vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje, že najmä program POSEI je zodpovedný za vytváranie priamych a nepriamych pracovných miest v poľnohospodárskom odvetví pre najvzdialenejšie regióny, a dôrazne podporuje aktualizovanie jeho rozpočtu, aby mohol reagovať na osobitné charakteristiky a obmedzenia týchto regiónov, a to v súlade s ustanoveniami v článku 349 ZFEÚ;

3.  zdôrazňuje, aké je dôležité, aby sa rozvojové potreby vidieckych oblastí primerane zohľadnili v partnerských dohodách, a že ustanovenia partnerských dohôd v tejto oblasti sú transponované do rôznych operačných programov v rámci politiky súdržnosti;

4.  zastáva názor, že vidiecke oblasti, najmä najmenej rozvinuté oblasti, môžu významne prispievať k zvyšovaniu zamestnanosti a znižovaniu chudoby podporou investícií do inovácií a vzdelávania a zvýšením ich konkurencieschopnosti, čím sa zaručí generačná výmena; zastáva preto názor, že v záujme zabezpečenia hospodárskeho rastu vo vidieckych oblastiach sa musí predchádzať akémukoľvek zníženiu alebo zmrazeniu finančných prostriedkov pridelených pre tieto oblasti; odmieta akékoľvek zmrazenie alebo zníženie pomoci z EŠIF ako donucovacích opatrení za nesplnenie cieľov v oblasti deficitu bez prihliadnutia na sociálno-ekonomický vplyv týchto opatrení;

5.  zdôrazňuje, že EŠIF by mali prispievať k rozvoju infraštruktúry vo vidieckych oblastiach, a najmä podporovať rozširovanie širokopásmového pripojenia, rozvíjať a modernizovať agro-potravinárske odvetvie a zlepšiť prístupu k financovaniu pre MSP v tomto odvetví; zastáva názor, že mnohé súčasné nástroje SPP by sa mali použiť na úspešnú a účinnú realizáciu cielených investícií;

6.  zdôrazňuje úlohu poľnohospodárstva pri vytváraní pracovných miest a ochrany krajiny;

7.  zdôrazňuje, že nový EPFRV vychádza z predchádzajúcich programových období tým, že poskytuje flexibilitu potrebnú na lepšie riešenie konkrétnych územných potrieb a rozširuje ciele na šesť priorít EÚ pre rozvoj vidieka rozdelených do 18 oblastí záujmu, ktoré všetky prispievajú k trom prierezovým cieľom týkajúcim sa inovácie, životného prostredia/zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu; zdôrazňuje, že podpora technologických a sociálnych inovácií v nasledujúcich finančných obdobiach je kľúčová pre udržateľné a konkurencieschopné európske poľnohospodárstvo; zdôrazňuje, že EŠIF by sa mali v prvom rade a predovšetkým zamerať na investície, ktoré by mohli podporiť podnikateľské cykly;

8.  pripomína dôležitý príspevok EPFRV k ochrane klímy a cieľ vynaložiť aspoň 20 % rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy;

9.  poukazuje na význam EPFRV pre mikropodniky a malé a stredné podniky;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet, ktorý bol pôvodne vyčlenený na súčasné programové obdobie v rámci druhého piliera, predstavoval 99,6 miliardy EUR, čo znamená prudký pokles v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, zdôrazňuje pridanú hodnotu financovania z viacerých fondov a trvá na tom, že je potrebné harmonizovať pravidlá súčinnosti fondov;

11.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s dlhým procesom prijímania programov rozvoja vidieka; očakáva, že Komisia, členské štáty a regióny sa z tohto procesu poučia, aby v budúcnosti zamedzili podobným oneskoreniam; poukazuje na to, že oneskorenia pri schvaľovaní programov rozvoja vidieka a pri uskutočňovaní platieb pre poľnohospodárov prispievajú k zhoršovaniu krízy v poľnohospodárskom sektore, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli prechodné opatrenia na zachovanie prístupu poľnohospodárov k financovaniu;

12.  poukazuje na to, že oneskorené prijatie programov rozvoja vidieka malo za následok oneskorenie uverejnenia oznámení o osobitných opatreniach a čiastkových opatreniach, čo poľnohospodárom spôsobilo značné ťažkosti;

13.  domnieva sa, že jeden z dôvodov oneskorenia spočíva v tom, že programy rozvoja vidieka, pretože musia zahŕňať viaceré úrovne a rôzne stupne podrobnosti, sú formulované príliš roztrieštene a že táto skutočnosť zvyšuje množstvo práce spojenej s praktickým riadením pomoci, čo je v rozpore s požadovanými cieľmi zjednodušenia a jasnosti pravidiel;

14.  domnieva sa, že v programe rozvoja vidieka by prioritou mali byť navrhované projekty, ktoré majú priamy vplyv na rozvoj poľnohospodárstva, pričom je potrebné zabezpečiť, aby tento program nezahŕňal projekty, ktoré, hoci sú určené pre vidiecke oblasti, by mohli byť zahrnuté do iných európskych programov;

15.  opätovne zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú mladí ľudia a ženy vo vidieckych oblastiach; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v Európe v priemere iba 28 % poľnohospodárskych podnikov riadia ženy, pričom podnikanie žien predstavuje zo sociálneho, hospodárskeho a environmentálneho hľadiska dôležitý pilier udržateľného rozvoja vo vidieckych oblastiach; konštatuje, že najmä vo vidieckych oblastiach ženy a mladí ľudia patria do skupín, ktorých situácia je najneistejšia s vysokou mierou nezamestnanosti; zdôrazňuje význam programov rozvoja vidieka pre podporu zamestnanosti v poľnohospodárstve, najmä pokiaľ ide o tvorbu kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí a ženy; vyzýva Komisiu, aby podporovala a podnecovala prístup žien z vidieckych oblastí na trh práce ako prioritu vo svojich budúcich rozvojových politikách; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere posilnili a presadzovali rodový rozmer pri vykonávaní programov rozvoja vidieka a venovali osobitnú pozornosť projektom zameraným na integráciu mladých ľudí, a tým ich podnecovali k tomu, aby si ako prácu vybrali poľnohospodárstvo a umožnili výmenu generácií;

16.  pripomína, že vidiecke oblasti v EÚ čelia celému radu dlhodobých problémov – vyľudňovaniu, starnutiu zostávajúceho obyvateľstva, nedostatku sociálnych služieb a iným sociálno-ekonomických problémom, ktoré by sa mali považovať za hlavnú prioritu v európskej politike súdržnosti financovanej z EŠIF;

17.  víta skutočnosť, že členské štáty a regióny vyčlenili viac prostriedkov na environmentálne opatrenia a hmotné investície zamerané na zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľný rozvoj vidieckych oblastí; očakáva, že tieto opatrenia, ako aj služby, ktoré poskytujú manažéri, ktorí riadia krajinu, v prospech politiky v oblasti klímy a stratégie v oblasti biodiverzity, budú mať dlhodobý vplyv a budú mať vysokú hospodársku účinnosť, ktorá posilní efektívnu doplnkovosť medzi rôznymi fondmi; zdôrazňuje význam zavedenia nástroja na riadenie rizika v rámci EPFRV a vyzýva členské štáty, aby podporovali zakladanie vzájomných fondov a poistného s cieľom odstrániť zraniteľné miesta v poľnohospodárskom odvetví; okrem toho konštatuje, že zaistenie produktivity, a tým konkurencieschopnosti, z dlhodobého hľadiska závisí vo veľkej miere od investovania do environmentálnych aspektov poľnohospodárstva a udržateľného obhospodarovania pôdy, vody a biodiverzity, ako je napríklad predchádzanie pôdnej erózii, účinný kolobeh živín, optimálne opeľovanie, tvorba ornice a integrácia agrolesníctva a udržateľného obhospodarovania lesov na budovanie odolnosti voči zmene klímy a ďalší rozvoj silného biohospodárstva; berie na vedomie, že samotní poľnohospodári sú menej schopní investovať do takýchto opatrení, pričom ich príjmy sa v súčasnej hospodárskej situácii znižujú, a preto je financovanie EÚ a členských štátov kľúčové, aby umožnilo reagovať na výzvy, akými sú budúce zvyšovanie produktivity, prosperita, bezpečnosť potravín a klimatické zmeny;

18.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila ľahší a geograficky vyvážený prístup k financovaniu, osobitnú prioritu pre podniky a družstvá vo vidieckych a štrukturálne znevýhodnených oblastiach, ako aj projekty zamerané na podporu územnej súdržnosti a prepojenie vidieckych oblastí;

19.  zdôrazňuje, že opatrenia na financovanie rozvoja vidieka zamerané na podporu inovácií a investícií do nových technológií a presného poľnohospodárstva by sa mali výrazne posilniť s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť európskych podnikov vo vidieckych oblastiach;

20.  trvá na tom, že projekty financované v rámci programov rozvoja vidieka musia skutočne reagovať na potrebu vytvárať rast a zamestnanosť, a vyzýva Komisiu a riadiace orgány, aby vypracovali ex ante a ex post hodnotenia pridanej hodnoty a hospodárskeho a sociálneho vplyvu financovaných projektov a operácií;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli zavedené mechanizmy, ktoré zosúladia výrobné a predajné ceny, a tým zabezpečila, že hlavnými príjemcami financovania v rámci SPP budú poľnohospodárski výrobcovia;

22.  domnieva sa, že niektoré členské štáty a regióny EPFRV nevyužívajú naplno, a to vzhľadom na rastúcu zložitosť a požiadavky na kontrolu stanovené Komisiou, a preto požaduje, aby bol na európskej úrovni zavedený centralizovaný, digitálny systém, ktorý umožní identifikáciu účtovných problémov; žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky strany boli včas informované o obnovenej štruktúre EPFRV a aby aktívne uľahčovala využívanie a zviditeľňovanie týchto finančných prostriedkov;

23.  zdôrazňuje, že je dôležité upraviť EŠIF tak, aby boli lepšie použiteľné pre najvzdialenejšie regióny a podporovali tak hospodárstvo a zamestnanosť v týchto oblastiach, ktoré sa vyznačujú veľkou vzdialenosťou, odľahlosťou, rozptýlenosťou a malou rozlohou, a z tohto dôvodu si vyžadujú osobitnú pozornosť vo vzťahu k vytváraniu a zachovávaniu pracovných miest;

24.  poznamenáva, že niektoré členské štáty alebo regióny, niekedy tie, ktoré rozvoj vidieka najviac potrebujú, nepodporujú účasť v systémoch a v niektorých prípadoch dokonca ani neponúkajú systémy, ktoré sú potrebné na ich území;

25.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju úlohu v oblasti výmeny a šírenia osvedčených postupov týkajúcich sa využívania EPFRV medzi členskými štátmi a regiónmi;

26.  vyzýva členské štáty, regióny a Komisiu, aby účinne a naplno využívali EPFRV a predchádzali nadmernej regulácii alebo pridávaniu nepotrebných postupov; zdôrazňuje, že špecializované poradenské služby a neustále monitorovanie a poskytovanie podpory sú v rámci operačných programov nevyhnutné na podporu poľnohospodárov, vlastníkov lesov a vidieckych komunít s cieľom účinného a transparentného vykonávania operačných programov; žiada Komisiu, aby pokračovala v zjednodušovaní SPP a neobmedzovala rámec pôsobnosti programov rozvoja vidieka, a tým znižovala zbytočnú administratívnu záťaž a byrokraciu bez toho, aby ohrozila dosiahnutie politických cieľov, a aby na tento účel, ak je to možné a potrebné, prispôsobovala základné právne predpisy, a tak umožnila rýchly a jednoduchý prístup k európskemu financovaniu, najmä pre malé poľnohospodárske podniky, a to v záujme dosiahnutia cieľov SPP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatočné zdroje na úspešné splnenie zostávajúcich ex ante kondicionalít; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nadmerná byrokracia a zložité pravidlá znižujú atraktívnosť financovania založeného na SPP; dúfa, že zjednodušenie sa dosiahne bez zbytočného odkladu;

27.  víta skutočnosť, že Komisia zriadila nezávislú expertnú skupinu na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov s cieľom znížiť administratívnu záťaž pre prijímateľov týchto fondov vrátane EPFRV; dúfa, že správy skupiny umožnia určiť praktické spôsoby uplatňovania ďalšieho zjednodušenia európskych finančných prostriedkov a uľahčenia prístupu k nim;

28.  zdôrazňuje, že na zlepšenie prostredia pre investície v EÚ je potrebné vykonať štrukturálne reformy a znížiť byrokraciu;

29.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že opatrenia na pomoc poľnohospodárom čeliť rizikám a na vytvorenie skupín výrobcov neboli začlenené do mnohých programov, ktoré by mohli pomôcť poľnohospodárom lepšie reagovať na zvýšenú nestálosť trhu;

30.  domnieva sa, že Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka má o problematike vidieka a poľnohospodárstva potrebné technické znalosti a prehľad, v dôsledku čoho prirodzene riadi programy rozvoja vidieka, a naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila primeraný počet zamestnancov potrebný na riadne vykonávanie a kontrolu SPP;

31.  zdôrazňuje, že k úspešnému dosiahnutiu cieľov dohôd o partnerstve a operačných programov vo výraznej miere prispieva aktívne zapojenie subjektov na miestnej a regionálnej úrovni, miestnych akčných skupín a ďalších zainteresovaných strán pôsobiacich na mieste, ako sú družstvá, odborové združenia a organizácie výrobcov, do zabezpečovania toho, aby boli projekty úspešne začlenené do miestnych oblastí a aby účinne fungovali; víta úspech nástrojov miestneho rozvoja vedeného komunitou a odborné znalosti miestnych akčných skupín v oblasti projektového riadenia na miestnej úrovni; vyzýva Komisiu a orgány spravujúce programy rozvoja vidieka, aby od fázy plánovania programov rozvoja vidieka až po ich vykonávanie pravidelne konzultovali so zainteresovanými stranami;

32.  vyzýva Komisiu, aby prijala súbor usmernení s cieľom oboznámiť agro-potravinársky sektor s tým, aké možnosti financovania im poskytujú EŠIF spolu s novým Európskym fondom pre strategické investície;

33.  okrem toho vyzýva Komisiu, aby sa usilovala aj o harmonizáciu vymedzení a pravidiel s cieľom dosiahnuť väčšiu súdržnosť medzi finančnými prostriedkami a nástrojmi;

34.  žiada, aby sa prijali opatrenia na zlepšenie informovanosti členských štátov o potrebe posilniť mechanizmy pre počiatočné a ďalšie odborné vzdelávanie v poľnohospodárstve, a to prostredníctvom zdrojov z Európskeho sociálneho fondu a programov, ako sú napr. záruky pre mladých ľudí.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

13.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

36

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Daniel Buda, Nicola Caputo, Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Norbert Erdős, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Esther Herranz García, Jan Huitema, Elisabeth Köstinger, Urszula Krupa, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Giulia Moi, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Marijana Petir, Jens Rohde, Bronis Ropė, Jasenko Selimovic, Czesław Adam Siekierski, Marc Tarabella, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Angélique Delahaye, Karin Kadenbach, Hannu Takkula, Estefanía Torres Martínez, Ramón Luis Valcárcel Siso, Miguel Viegas


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (14.10.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k investovaniu do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU

(2016/2148(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nikolaos Chountis

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) sú hlavnými finančnými nástrojmi politiky súdržnosti EÚ na dosiahnutie cieľa prosperujúcejšej, vyváženejšej a solidárnejšej Únie, ako aj hlavných cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu tým, že zlepšujú hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ; zdôrazňuje, že cieľom EŠIF je podporovať strategické investície v kľúčových oblastiach, akými sú infraštruktúra, vzdelávanie, výskum a inovácie; zdôrazňuje potenciál účinného využívania EŠIF, najmä Európskeho sociálneho fondu (ESF), na riešenie štrukturálnej a dlhodobej nezamestnanosti, podporovanie sociálneho začlenenia a presadzovanie lepšieho vzdelávania pre všetkých, najmä pre mladých ľudí s nízkou kvalifikáciou, ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, a osôb zo znevýhodneného prostredia; v tejto súvislosti víta posilnenú úlohu ESF na obdobie 2014 – 2020, keďže rovnaký prístup ku kvalitnému formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu, odbornej príprave a príležitostiam na celoživotné vzdelávanie je jednou z hlavných priorít pri zabezpečovaní skutočného zbližovania a znižovaní rozdielov a sociálno-ekonomických nerovností medzi členskými štátmi, regiónmi a územiami v rámci EÚ; zdôrazňuje, že z tohto hľadiska sú účinné, riadne financované a mimoriadne dobre dostupné systémy verejného vzdelávania, ako aj udržateľné, vysokokvalitné pracovné miesta pre mladých ľudí nevyhnutné na oslovenie všetkých vrstiev európskej spoločnosti;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že celková úroveň VFR na roky 2014 – 2020 je nižšia ako v prípade VFR na roky 2007 – 2013; zdôrazňuje, že v čase úsporných politík a radikálnych fiškálnych úprav sa tlak na rozpočty členských štátov zvyšuje; zdôrazňuje skutočnosť, že tento tlak viedol v niektorých členských štátoch k znižovaniu verejného financovania na vzdelávanie a spôsobil vysokú a pretrvávajúcu nezamestnanosť, najmä medzi mladými ľuďmi;

3.  nabáda členské štáty, aby čo najlepšie využívali posilnenú flexibilitu a zameranie sa na výsledky súčasného programového obdobia politiky súdržnosti s cieľom zvýšiť pridanú hodnotu; zdôrazňuje, že je nevyhnutné prijať opatrenia zamerané na čo najlepšie využitie financovania z EŠIF prostredníctvom investícií do relevantnej infraštruktúry s cieľom podporovať solidaritu, vytváranie pracovných miest a trvalé možnosti zamestnania, vzdelávanie, kultúru a šport, poskytovanie vysokokvalitných verejných služieb, environmentálnu spravodlivosť a znižovanie nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že možné pozastavenie financovania z EŠIF negatívne ovplyvní členské štáty čeliace ťažkostiam a výrazným škrtom v odvetviach kultúry a vzdelávania;

4.  konštatuje, že EŠIF sa zameriavajú na oblasti, ako je vzdelávanie, odborná príprava a kultúrny a kreatívny priemysel, ktoré vytvárajú vhodné prostredie na tvorbu pracovných miest tým, že dopĺňajú vnútroštátne rozpočty a vyrovnávajú znižovanie úrovne investícií;

5.  vyzýva členské štáty, aby využívali plný potenciál EŠIF tým, že budú posilňovať pridanú hodnotu svojich projektov a ich zameranie na výsledky a že potenciálnym príjemcom vrátane príjemcov z odvetvia vzdelávania, kultúry a športu budú poskytovať dostatočné a primerané informácie;

6.  zdôrazňuje, že podľa zistení Monitora vzdelávania a odbornej prípravy za rok 2015 existuje naliehavá potreba zlepšenia inkluzívnosti, kvality a relevantnosti vzdelávania v EÚ s cieľom zabezpečiť udržateľný rast, zvýšiť produktivitu, riešiť štrukturálnu a dlhodobú nezamestnanosť, presadzovať spravodlivú mobilitu a podporovať sociálne začleňovanie; vyzýva členské štáty, aby presadzovali a podporovali projekty zamerané na systémy vzdelávania, určené učiteľom a školiteľom, ako aj študentom všetkých vekových kategórií, predovšetkým takým, ktorí pochádzajú zo zraniteľných a znevýhodnených skupín, a to prostredníctvom efektívneho využívania finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rámci EŠIF, najmä ESF, v spojení s ďalšími nástrojmi EÚ, ako sú Erasmus+ a programy Európskej územnej spolupráce;

7.  pripomína, že dva milióny podnikov získajú priamu podporu z EŠIF v záujme zvýšenia svojej konkurencieschopnosti, ako aj posilnenia svojej výskumnej a inovačnej kapacity; víta skutočnosť, že takmer 15 miliónov domácností získa vďaka Európskemu fondu regionálneho rozvoja (EFRR) prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu, zatiaľ čo takmer 20 miliónov ľudí vo vidieckych oblastiach získa vďaka Európskemu poľnohospodárskemu fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) nové alebo dokonalejšie služby či infraštruktúru v oblasti IKT;

8.  zdôrazňuje význam štrukturálnych a investičných fondov pre zlepšenie predškolskej, vzdelávacej a univerzitnej infraštruktúry s cieľom zlepšiť kvalitu odbornej prípravy a zmodernizovať systémy vzdelávania a odbornej prípravy takým spôsobom, aby mladým ľuďom ponúkali zručnosti a kvalifikácie, ktoré im umožnia nájsť si zamestnanie, a aby pracovníkom pomohli zlepšiť svoje zručnosti a kvalifikácie;

9.  zdôrazňuje veľký potenciál obnoviteľných zdrojov energie v oblasti inovácií a zamestnanosti vzhľadom na úsilie o dosiahnutie väčšej efektívnosti využívania zdrojov a energetickej účinnosti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétnu energetickú a environmentálnu stratégiu regionálneho rozvoja, a to aj s cieľom podporiť vzdelávanie a zamestnanosť;

10.  zastáva názor, že je potrebná širšia investičná stratégia, ktorá by sa mala vzťahovať na celý cyklus vzdelávania a odbornej prípravy a ktorá by zahŕňala všetky odvetvia celoživotného vzdelávania, učenie sa prácou, ako aj formálne a neformálne vzdelávanie; keďže lepšie vzdelávanie je jednou z hlavných priorít Európskeho sociálneho fondu, nabáda členské štáty, aby ho plne využívali nasmerovaním investícií do inkluzívneho vzdelávania, ktoré reaguje na spoločenské výzvy, s cieľom zabezpečiť rovnaký prístup a príležitostí pre všetkých;

11.  uznáva, že mikropodniky a MSP pôsobiace v kultúrnom a kreatívnom sektore majú čoraz väčší význam pre investície, rast, inovácie a zamestnanosť, a že spolu s kultúrnymi MVO, sieťami a platformami zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní a podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a celej škály tradičných umení a remesiel; uznáva, že kultúra a inovácie sú kľúčovými faktormi, ktoré pomáhajú regiónom prilákať investície, podporujú tvorivý talent a zlepšujú sociálnu súdržnosť, čím prispievajú k miestnemu rozvoju, ktorý môžu miestne a regionálne orgány veľmi dobre podporovať;

12.  žiada o zvýšenie investícií v oblastiach vzdelávania, sociálneho začleňovania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania s cieľom zlepšiť relevantnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj uľahčiť prechod zo vzdelávania do pracovného života a podporiť celoživotné vzdelávanie; zdôrazňuje potrebu sústredenia finančných prostriedkov s cieľom zabrániť predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a zabezpečiť rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu;

13.  nabáda členské štáty, aby čo najlepšie využívali väčšiu flexibilitu v rámci súčasnej politiky súdržnosti s cieľom lepšie reagovať na miestne a regionálne potreby a špecifiká, a to aj v oblasti vzdelávania, kultúry a športu;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité pristupovať ku kultúre širším, holistickým spôsobom, pri ktorom sa zohľadní jej významný prínos v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, inovatívneho sociálneho a hospodárskeho rozvoja a sociálneho začleňovania; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali povedomie o potenciáli kultúry posilňovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a aby podporovali kultúrne projekty vrátane cezhraničných projektov, ktoré môžu prispieť k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

15.  berie na vedomie význam iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorá môže vyriešiť pretrvávajúci problém vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá vo viacerých členských štátoch zostáva na úrovni viac ako 40 %; žiada Komisiu, aby podporovala infraštruktúru, ktorá v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov vytvára pre mladých ľudí nové kvalitné pracovné miesta a sociálnu ochranu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali záruku pre mladých ľudí, a to na základe intenzívnej spolupráce medzi službami zamestnanosti a vzdelávacím systémom;

16.  zdôrazňuje potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu z hľadiska zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že ďalšia podpora a investície v oblasti kultúrneho a kreatívneho sektora by mohli významne prispieť k investíciám, rastu, inováciám a zamestnanosti; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila osobitné príležitosti, ktoré ponúka celý kultúrny a kreatívny sektor zahrňujúci mimovládne organizácie a malé združenia, napríklad v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

17.  konštatuje, že zrejme existujú čoraz väčšie problémy s obsadzovaním voľných pracovných miest z dôvodu nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami na trhu práce; zdôrazňuje, že problémy súvisiace s nesúladom medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, obmedzenou geografickou mobilitou a praktikami spojenými s neistými pracovnými miestami treba riešiť prostredníctvom EŠIF, a vyzýva na užšiu spoluprácu medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, poskytovateľmi odbornej prípravy a MSP v oblasti prístupu k EŠIF;

18.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby členské štáty pri vykonávaní projektov podporovaných z EŠIF dodržiavali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím;

19.  s uspokojením konštatuje, že ciele legislatívneho balíka európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 zahŕňajú aj podporu prechodu od ústavnej starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím na komunitný život, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty budú pri vykonávaní EŠIF v tejto súvislosti dodržiavať ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

20.  zdôrazňuje, že členské štáty by sa mali zaviazať, že poskytnú lepší prístup k vysokokvalitnému širokopásmovému internetu, najmä k verejným bezdrôtovým miestnym počítačovým sieťam, ktorý má zásadný význam pre vidiecke a riedko osídlené oblasti; vyzýva členské štáty a regióny, aby identifikovali svoje investičné priority v oblasti IKT; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili prístupnosť a transparentnosť, ako aj urýchlili zjednodušovanie postupov, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov EŠIF v odvetví IKT;

21.  zdôrazňuje, že je potrebné zachovať tradičnú obchodnú činnosť, ako aj tradíciu remesiel a s ňou spojené zručnosti a zaviesť stratégie na podporu rozvoja tradičného podnikania v obchode na účely zachovania kultúrnej identity tradičných obchodných odvetví; poukazuje na význam podpory činnosti spojenej s odbornou prípravou a mobilitou mladých remeselníkov a remeselníčok;

22.  zdôrazňuje, že súčasná migračná kríza prináša mnohé výzvy pre systémy vzdelávania a odbornej prípravy v hostiteľských členských štátoch; vyzýva inštitúcie EÚ, aby prostredníctvom EŠIF a ďalších fondov a programov Únie zabezpečili členským štátom potrebnú flexibilitu a primerané financovanie, a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali existujúce možnosti a prostriedky na projekty, ktoré výrazne podporujú integráciu utečencov, migrantov a žiadateľov o azyl do systémov vzdelávania a odbornej prípravy; je presvedčený, že prístup k celoživotnému vzdelávaniu vrátane neformálneho vzdelávania a odborného vzdelávania má potenciál byť účinným nástrojom aktívneho začleňovania utečencov, migrantov a žiadateľov o azyl, ako aj ich integrácie na európsky trh práce a do európskej spoločnosti; v tejto súvislosti vyzdvihuje významnú úlohu miestnych a regionálnych orgánov;

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že kultúrna infraštruktúra má významný vplyv na hospodársky a sociálny rozvoj a súdržnosť na miestnej, regionálnej a národnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby pri príležitosti prijatia tzv. súhrnného nariadenia vrátane nariadenia o EFRR prehodnotila limit pre kultúrnu infraštruktúru stanovený na 5 miliónov EUR, aby sa tak zvýšili maximálne náklady na kultúrne projekty na 10 miliónov EUR pre všetky projekty (nielen pre projekty súvisiace s pamiatkami UNESCO), a aby namiesto celkových nákladov zohľadňovala oprávnené náklady na projekty;

24.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť koordináciu a umožniť a optimalizovať synergie medzi EŠIF a ďalšími fondmi a programami Únie s cieľom dosiahnuť väčší vplyv a efektívnosť a podporiť udržateľný rast a zamestnanosť v EÚ; vyzýva na pokračovanie investovania zo štrukturálnych fondov v prechodných regiónoch s cieľom zabrániť prerušeniu pozitívnych vplyvov, ktoré sa už dosiahli.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Jill Evans, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Stefano Maullu, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Therese Comodini Cachia, Ilhan Kyuchyuk, Emma McClarkin, Hannu Takkula

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

29.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

5

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Steeve Briois, Rosa D’Amato, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Julia Reid, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Olaf Stuger, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, James Carver, Elena Gentile, Ivana Maletić, Dan Nica, James Nicholson, Bronis Ropė

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Vladimir Urutchev, Boris Zala

Právne oznámenie