Postup : 2015/2327(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0389/2016

Predkladané texty :

A8-0389/2016

Rozpravy :

PV 01/02/2017 - 20
CRE 01/02/2017 - 20

Hlasovanie :

PV 02/02/2017 - 7.7
CRE 02/02/2017 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0018

SPRÁVA     
PDF 826kWORD 103k
18.1.2017
PE 587.695v02-00 A8-0389/2016

o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES

(2015/2327(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajca: Milan Zver

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN FAKTOV A ZÁVEROV
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN FAKTOV A ZÁVEROV

Postup a zdroje

Spravodajca bol v septembri 2015 poverený úlohou pripraviť správu o vykonávaní nariadenia Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(1). Spravodajca odvtedy zhromaždil veľké množstvo informácií, ktoré získal z rozličných zdrojov.

Cenné informácie získal predovšetkým zo štúdie Erasmus+: decentralised implementation - first experiences (Erasmus+: decentralizované vykonávanie – prvé skúsenosti), o ktorej vypracovanie požiadala tematická sekcia B Európskeho parlamentu a ktorú vypracoval think tank Academic Cooperation Association (ACA)(2). Táto podrobná analýza vychádza z výskumu, ktorý sa uskutočnil v období od apríla do júna 2016. Zahŕňa online prieskum na základe dotazníkov, ktorý bol adresovaný všetkým národným agentúram pre program Erasmus +, a rozhovory so zástupcami 10 národných agentúr zamerané na zistenie prvých skúseností s decentralizovanými opatreniami programu Erasmus+.

Okrem toho uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS) európske posúdenie vykonávania, ktoré poskytuje internú analýzu kľúčových prvkov vykonávania programu vrátane sektoru športu(3). K posúdeniu boli pripojené dve výskumné práce. V prvej práci sa uvádzajú zistenia týkajúce sa vykonávania kľúčovej akcie č. 1, ktorou je vzdelávacia mobilita jednotlivcov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Druhá práca sa zaoberá kľúčovou akciou č. 2, ktorou je spolupráca v záujme inovácie a výmena osvedčených postupov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže.

S cieľom získať ďalšie informácie o vykonávaní programu je spravodajca takisto v pravidelnom kontakte s veľkým počtom zainteresovaných strán zo všetkých sektorov súvisiacich s programom. Stretol sa so zástupcami Generálneho riaditeľstva Komisie pre vzdelávanie a kultúru (GR EAC) a Výkonnej agentúry pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA).

Spravodajca sa 23. septembra 2016 zúčastnil na dialógu so zainteresovanými stranami v Ľubľane, ktorý organizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu v Slovinsku. Na tomto stretnutí spravodajca diskutoval s komisárom Navracsicsom a so zainteresovanými stranami pôsobiacimi na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni o aktuálnom stave procesu vykonávania a ďalších možnostiach zlepšenia programu.

Spravodajca napokon pri príprave tejto správy takisto preskúmal kľúčové dokumenty Komisie, najmä ročné pracovné programy na vykonávanie programu Erasmus+ na roky 2014(4), 2015(5) a 2016(6) a prvé hodnotenie Komisie v rámci jej ročnej správy k programu Erasmus+ za rok 2014(7).

Napriek všetkému úsiliu vynaloženému na zhromaždenie informácií si je spravodajca dobre vedomý toho, že po menej než troch rokoch vykonávania programu nie je plnohodnotné kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie programu Erasmus+ možné. Počas zostávajúceho programového obdobia treba zozbierať ďalšie informácie, aby bolo možné posúdiť konečný dosah programu Erasmus+.

Touto správou o vykonávaní chce teda spravodajca poskytnúť prehľad o vykonávaní programu počas prvého dva a pol roka jeho existencie. Poukazuje na možnosti a hlavné výzvy a prichádza s návrhmi na zlepšenie pre zostávajúce štyriapolročné obdobie. Závery a odporúčania by sa mali zahrnúť do správy o strednodobom hodnotení programu, ktorú má predložiť Európska komisia na konci roka 2017. Správa obsahuje aj niekoľko podnetov, ktoré by mohli byť relevantné z hľadiska rokovaní o nasledujúcom programovom období.

Pôvod a štruktúra programu

Program Erasmus+, ktorý bol spustený v roku 2014, je výsledkom dlhého historického vývoja programov EÚ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Po spustení viacerých samostatných programov v 80. rokoch minulého storočia sa zjednodušenie programov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy začalo vytvorením programu Socrates (vzdelávanie) a Leonardo da Vinci (odborné vzdelávanie a príprava) v 90. rokoch. Programom celoživotného vzdelávania (2007 – 2013) došlo k zlúčeniu existujúcich podporných programov systému Socrates a programu Leonardo da Vinci. Najväčšou zmenou bola integrácia všetkých programov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže (tzv. integrovaný prístup), ktorú prinieslo vytvorenie programu Erasmus+. Sektor športu je do programu doplnený po prvýkrát ako nový podporovaný prvok.

Podľa nového integrovaného prístupu sa program Erasmus+ organizuje v rámci troch kľúčových akcií: 1. vzdelávacia mobilita pre jednotlivcov, 2. spolupráca na účely inovácie a výmena osvedčených postupov a 3. podpora reformy politiky. Dve kapitoly, t. j. kapitola vzdelávanie a odborná príprava a kapitola mládež, stanovujú jasné konkrétne ciele a príslušné činnosti týchto kľúčových akcií. Sektor športu je predmetom tretej kapitoly a neorganizuje sa v rámci kľúčových akcií.

Hlavné závery a odporúčania

Mnohí občania EÚ oceňujú program Erasmus+ ako hlavný nástroj na podporu činností v oblastiach vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže a športu a považujú ho za úspech európskej integrácie. Celkový záver je taký, že program ponúka potenciálnym účastníkom množstvo nových príležitostí. Prevláda názor, že ciele programu úzko súvisia so súčasnými politikami v príslušných oblastiach.

Pokiaľ ide o viditeľnosť programu, záver je dvojaký. Na jednej strane viedla integrácia rôznych programov do jediného programu k zviditeľneniu podpory EÚ, čo takisto prinieslo väčšiu verejnú a politickú pozornosť. Na druhej strane však niektoré zainteresované strany kritizujú, že pre celkovú komplexnosť programu teraz nie sú dostatočne viditeľné jednotlivé sektory.

Cieľ, ktorým bolo zjednodušenie, bol do značnej miery splnený zavedením viacerých nových opatrení, ako je ponúknutie digitálnych riešení pre proces podávania žiadostí a riadenie projektov. Mnohé zainteresované strany takisto oceňujú zavedenie systému jednotkových nákladov, ktorý prináša zjednodušenie finančného riadenia programu.

Napriek tomu bolo obdobie prvého dva a pol roka vykonávania nepochybne ťažké a náročné. Komisia medzitým zlepšila vykonávacie opatrenia a je opäť na správnej ceste. Zostáva však ešte veľa práce, ktorú treba urobiť, aby bol program skutočne úspešný. Spravodajca si napríklad všimol, že úroveň spokojnosti v jednotlivých sektoroch programu a v rámci jednotlivých kľúčových akcií sa líši.

Spravodajca považuje za dôležité zdôrazniť najmä tieto hlavné závery a odporúčania:

Medzisektorová spolupráca

Zjednodušená štruktúra programu bola zavedená s cieľom „dosiahnuť vzájomné pôsobenie a podporiť medzisektorovú spoluprácu naprieč rôznymi sektormi vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže“(8). Podľa 2/3 národných agentúr je zvýšený potenciál medzisektorovej spolupráce jedným z najvýraznejších pozitívnych prvkov programu Erasmus+. Medzisektorová spolupráca však v skutočnosti neprebieha. Spravodajca preto žiada Komisiu, aby v plnej miere využila možnosť posilniť a podporiť medzisektorovú spoluprácu. Okrem toho sa zdá, že pojem „medzisektorovej spolupráce“ nie je celkom jasný. Používa sa napríklad na označenie spolupráce medzi žiadateľmi a príjemcami z rôznych sektorov, spolupráce medzi sektormi spravovanými jednou národnou agentúrou, či dokonca spolupráce medzi národnými agentúrami s rozdielnymi portfóliami. Z tohto dôvodu spravodajca navrhuje jasnú definíciu medzisektorových projektov pre nasledujúce programové obdobie.

Rozpočet

V porovnaní s predchádzajúcou generáciou programu došlo k podstatnému zvýšeniu celkového rozpočtu programu. Zvýšenie rozpočtu programu o 40 % poukazuje na vysoký politický a hospodársky význam programu Erasmus+. Toto zvýšenie však nadobudne účinnosť až od roku 2017. V dôsledku obmedzeného zvýšenia rozpočtu na roky 2014 – 2016 majú niektoré časti programu iba veľmi nízku mieru úspešnosti. Čo je ešte horšie, vysoký počet kvalitných projektov musel byť zamietnutý a neboli naplnené očakávania mnohých žiadateľov. Spravodajca je však presvedčený, že každoročné zvyšovanie rozpočtu počas zostávajúcich štyroch rokov programu prinesie stále rastúcu mieru úspešnosti a čoraz väčšiu spokojnosť žiadateľov. Víta zámer Komisie vyčleniť na program dodatočných 200 miliónov eur na zostávajúce programové obdobie, ako bolo uvedené v oznámení Komisie o strednodobom preskúmaní/revízii VFR na roky 2014 – 2020(9).

Aby mohol byť program úspešný aj v budúcnosti, je nevyhnutné ešte viac zvýšiť rozpočet na nasledujúce programové obdobie. V neposlednom rade, súčasná takmer 100 % miera záväzkov pre všetky akcie v rámci programu poukazuje na nerovnováhu medzi ponukou a dopytom, ktorú treba v záujme zaistenia úspešnosti programu aj v budúcnosti riešiť ďalším zvýšením rozpočtu.

Značky

Dlhoročné značky Comenius, Erasmus, Erasmus Mundus, Leonardo da Vinci, Grundtvig a Mládež v akcii boli pre podporu jednotlivých sektorov vždy dôležité. Parlament vždy podporoval ich používanie, aby sa zainteresovaným stranám a príjemcom umožnila jasná orientácia v programe. Značky zaisťujú lepšie rozoznávanie a zabraňujú nejasnostiam, najmä v prípade príjemcov, ktorí boli účastníkmi predchádzajúceho programu. S cieľom zachovať a posilniť identitu jednotlivých sektorov musia všetky zainteresované strany používať značky aktívnejšie.

Zjednodušenie a ľahká použiteľnosť

Viaceré opatrenia, ktoré boli zavedené na zjednodušenie vykonávania programu, zatiaľ nepriniesli zainteresovaným stranám plánovaný praktický účinok. Hoci je zjednodušenie hlavným prvkom programu, mnohé zainteresované strany sa vyjadrili, že programová príručka je príliš zložitá, dlhá a nezohľadňuje špecifiká jednotlivých sektorov. Keďže nie je dostatočne zrozumiteľná ani v celom rozsahu rovnako podrobná, nemožno ju považovať za ľahko použiteľnú. Zatiaľ čo narastajúca digitalizácia postupu podávania žiadostí a ich vybavovania je veľmi vítaná, používanie nových IT nástrojov prinieslo i viaceré ťažkosti. Podľa národných agentúr sú tieto nástroje veľmi nestabilné, ich používanie je časovo náročné a komplikované, a to tak pre národné agentúry, ako aj pre príjemcov. Spravodajca víta akčný plán v oblasti IT, ktorý predložila Komisia a ktorého cieľom je odstrániť tieto každodenné ťažkosti. Vo svojej správe vyzýva na ďalšie zlepšovanie príslušných nástrojov IT a naliehavo žiada Komisiu, aby sa namiesto vývoja nových nástrojov zamerala na zlepšenie tých existujúcich. Podľa zainteresovaných strán znamená zavedenie systému jednotkových nákladov zníženie administratívnej záťaže spojenej s finančným riadením projektov. Systém výpočtu sa však zdá nespravodlivý, najmä pre príjemcov z odľahlých oblastí. Komisia už reagovala úpravami tohto systému. Úroveň podpory sa však považuje za nerealistickú, pretože údajne neodzrkadľuje skutočné vzniknuté náklady. Spravodajca sa domnieva, že na poskytnutie dostatočnej finančnej podpory účastníkom projektu je potrebné ďalšie zvýšenie úrovne jednotkových nákladov.

Malé organizácie

Mnohé zainteresované strany vyjadrujú obavy, že program Erasmus+ sa mení na program pre veľké inštitúcie a veľké rozvojové projekty. Predovšetkým malé organizácie chcú vykonávať malé projekty spolupráce. Administratívne zaťaženie však tento zámer veľmi sťažuje. Malé organizácie nemajú potrebné finančné a organizačné kapacity na to, aby mohli úspešne konkurovať veľkým organizáciám. Komisia reagovala na túto kritiku zavedením zmien v ročnom pracovnom programe na rok 2016. Konkrétne boli v rámci kľúčovej akcie č. 2 navrhnuté dva druhy strategických partnerstiev: strategické partnerstvá zamerané na zavádzanie inovatívnych postupov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže a strategické partnerstvá vytvorené v záujme zavedenia výmeny postupov. V sektore športu sa vyvinul pojem malých partnerstiev spolupráce. Spravodajca vyjadruje presvedčenie, že tieto zmeny sú prvým krokom k zvýšeniu šancí malých organizácií na projekty spolupráce. Vyzýva však Komisiu, aby uskutočnila ďalšie zlepšenia s cieľom zahrnúť do aktivít v rámci programu viac malých organizácií.

Ďalšia harmonizácia a ďalšie zmeny

V neposlednom rade by chcel spravodajca zdôrazniť, že je potrebné upustiť od ďalšej harmonizácie v nasledujúcom programovom období. Výsledky programu treba chrániť a konsolidovať. V prípade potreby treba vykonať ďalšie zlepšenia pri zachovaní zavedenej štruktúry programu. Spravodajca v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pre vzdelávanie a odbornú prípravu, mládež a šport zachovala samostatné kapitoly s ich samostatnými rozpočtami. Pri stanovovaní ich cieľov a osobitných činností treba zohľadniť ich špecifické znaky.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.

(2)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/585877/IPOL_STU(2016)585877_EN.pdf.

(3)

Program Erasmus+ (nariadenie EÚ č. 1288/2013): európske posúdenie vykonávania, http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/581414/EPRS_STU(2016)581414_EN.pdf.

(4)

2014 annual work programme for the implementation of the ‘Erasmus+’ Programme - International dimension of Higher Education, C(2014) 5455 z 5. augusta 2014, http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/more_info/awp/docs/c-2014-5455_en.pdf.

(5)

2015 annual work programme for the implementation of the ‘Erasmus+’ Programme: the Union Programme for Education, Training, Youth and Sport, C(2014)6856 z 30. augusta 2014, http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/more_info/awp/docs/c_2014_6856_en.pdf.

(6)

2016 annual work programme for the implementation of the ‘Erasmus+’ Programme - International dimension of Higher Education, C(2015) 6151 zo 14. septembra 2015, http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/more_info/awp/docs/c-2015-6151.pdf.

(7)

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/statistics/erasmus-plus-annual-report_en.pdf.

(8)

Odôvodnenie č. 10 nariadenia č. 1288/2013.

(9)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Strednodobé preskúmanie/revízia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020: rozpočet EÚ zameraný na výsledky, COM(2016)0603 zo 14.9.2016.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES

(2015/2327(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie (2006/962/ES)(2),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2010 o vzdelávaní pre trvalo udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. januára 2011 s názvom Rozvíjanie európskeho rozmeru v športe (COM(2011)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 s názvom Mládež v pohybe – rámec na skvalitnenie európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy(5)

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Podpora rastu a zamestnanosti – program modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania (COM(2011)0567),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých (2011/C 372/01)(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. a 29. novembra 2011 o referenčnej hodnote pre vzdelávaciu mobilitu(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(8),

–  so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie z roku 2012 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe(9);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o prehodnotení vzdelávania(10),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy,

–  so zreteľom na deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (Parížska deklarácia), ktorú 17. marca 2015 prijali ministri školstva krajín Európskej únie na neformálnom zasadnutí v Paríži,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (COM(2015)0429),

–  so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (COM(2015)0408),

–  so zreteľom na závery Rady o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovačnosti a digitálnej kompetencie(12),

–  so zreteľom na závery Rady o znižovaní miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a podpore úspechu v škole(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy(15),

–  so zreteľom na závery Rady z 30. mája 2016 o rozvoji mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy,

–  so zreteľom na závery Rady z 30. mája 2016 o úlohe sektora mládeže v rámci integrovaného a medziodvetvového prístupu k prevencii násilnej radikalizácie mladých ľudí a k boju proti takejto radikalizácii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2016 o opatreniach v nadväznosti na strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(16),

–  so zreteľom na článok 52 svojho rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) prílohy XVII k rokovaciemu poriadku a na prílohu 3 k tejto prílohe,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0389/2016),

A.  keďže Erasmus+ je jedným z najúspešnejších programov Únie a hlavným nástrojom na podporu činností v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu a jeho cieľom je zlepšiť kariérny potenciál mladých ľudí a poskytnúť účastníkom sociálne väzby; pričom v rokoch 2014 – 2020 poskytol príležitosť študovať, absolvovať odbornú prípravu a zapojiť sa do dobrovoľníckej činnosti v inej krajine viac než 4 miliónom Európanov;

B.  keďže Komisia preukázala pružnosť a podnikla inovačné kroky na riešenie nových výziev, ako je návrh pre utečencov, ako aj na podporu občianskych hodnôt v rámci stimulov, ktoré Erasmus+ ponúka, v záujme vytvorenia aktívnejšieho a participatívnejšieho medzikultúrneho dialógu;

C.  keďže obrovský vzdelávací, spoločenský, politický a hospodársky význam tohto programu sa odráža v 40 % zvýšení rozpočtu na programové obdobie a v miere záväzkov stanoveného rozpočtu, ktorá v dôsledku vysokého počtu žiadostí dosiahla takmer 100 %;

D.  keďže zatiaľ nie sú k dispozícii všetky relevantné údaje pre úplnú kvantitatívnu a kvalitatívnu analýzu vykonávania a keďže je teda predčasné vypracovať kvalitatívne hodnotenie vplyvu programu;

E.  keďže z výsledkov štúdie vplyvu programu Erasmus z roku 2014(17) vyplýva, že osoby, ktoré študovali alebo absolvovali odbornú prípravu v zahraničí, majú v porovnaní s osobami bez podobnej skúsenosti dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že si nájdu zamestnanie, 85 % študentov programu Erasmus študuje alebo sa odborne pripravuje v zahraničí, aby zvýšili svoju zamestnateľnosť v zahraničí, a miera nezamestnanosti osôb, ktoré študovali alebo absolvovali odbornú prípravu v zahraničí, je päť rokov po ukončení štúdia o 23 % nižšia; keďže v štúdii o vplyve programu Erasmus sa tiež uvádza, že 64 % zamestnávateľov považuje medzinárodnú skúsenosť za dôležitú pre prijatie do zamestnania (v porovnaní s 37 % v roku 2006) a absolventom s medzinárodnými skúsenosťami sa zveruje väčšia profesijná zodpovednosť; keďže tretine stážistov programu Erasmus ponúkne zamestnanie podnik, v ktorom stáž absolvovali, takmer desatina stážistov programu Erasmus, ktorí absolvovali pracovnú stáž, si založila vlastný podnik a tri štvrtiny to plánujú urobiť alebo si to dokážu predstaviť;

Hlavné závery

1.  poukazuje na to, že Erasmus+ je kľúčový program EÚ v oblasti mobility, vzdelávania a odbornej prípravy, ktorému bol vzhľadom na pozitívne výsledky a vysoký záujem pridelený o 40 % vyšší rozpočet v porovnaní s obdobím 2007 – 2013;

2.  konštatuje, že veľká väčšina národných agentúr očakáva dosiahnutie cieľov programu Erasmus+ v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže;

3.  domnieva sa, že program Erasmus+ zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní európskej identity a integrácie, solidarity, inkluzívneho a udržateľného rastu, kvalitných pracovných miest, konkurencieschopnosti, sociálnej súdržnosti a pracovnej mobility mládeže tým, že pozitívne prispieva k zlepšeniu európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, celoživotnému vzdelávaniu, aktívnemu európskemu občianstvu a lepším vyhliadkam na získanie zamestnania, tým, že poskytuje Európanom príležitosť na získanie prierezových a prenosných súborov osobných a profesijných zručností a schopností prostredníctvom štúdia, odbornej prípravy, pracovných skúseností v zahraničí a dobrovoľníckej práce, ako aj tým, že jednotlivcom ponúka šancu na nezávislejší život, jednoduchšiu adaptáciu a dosiahnutie osobného rozvoja;

4.   zdôrazňuje, že hoci program ako celok je viditeľnejší než predošlý program, jednotlivým sektorovým programom stále chýba viditeľnosť; v tejto súvislosti pripomína, že počas vykonávania programu treba zohľadniť osobitné znaky a charakteristiky jednotlivých sektorov;

5.  zdôrazňuje, že by sa mali opäť zaviesť sektorové formáty, ako sú semináre Grundtvig či národné iniciatívy pre mládež otvorené neformálnym skupinám, a mala by sa zlepšiť dostupnosť nadnárodných iniciatív pre mládež; navrhuje, aby sa vplyv programu maximalizoval pomocou nových oprávnených činností, napríklad zavedením veľkých výmen mládeže na základe štruktúry rozsiahlej Európskej dobrovoľníckej služby v rámci kľúčovej akcie 1;

6.  zdôrazňuje, že rastúci záujem európskych občanov o Erasmus+ sa najviac dotýka kapitoly programu týkajúcej sa mládeže; konštatuje, že v súčasnosti je 36 % všetkých žiadostí v rámci programu Erasmus+ z oblasti mládeže, pričom v období rokov 2014 až 2016 došlo k nárastu podaných žiadostí o 60 %;

7.  uznáva význam štruktúrovaného dialógu EÚ o mládeži, čo je participatívny proces, ktorý mladým ľuďom a mládežníckym organizáciám poskytuje príležitosť zapojiť sa do tvorby politiky EÚ v oblasti mládeže a ovplyvňovať ju, a víta podporu, ktorú program poskytuje tomuto procesu podporovaním národných pracovných skupín a projektov štruktúrovaného dialógu v rámci kľúčovej akcie 3; poznamenáva, že Európska dobrovoľnícka služba je formátom intenzívneho učenia a skúseností pre mladých ľudí a vyžaduje si kvalitný rámec; zdôrazňuje, že prístup k programu Erasmus+ by mal zostať vyhradený v prvom rade pre subjekty občianskej spoločnosti;

8.   uznáva, že podľa správ zainteresovaných strán na všetkých úrovniach bolo obdobie prvého dva a pol roka vykonávania programu ťažké a náročné, ale medzičasom došlo k zlepšeniam, hoci zjednodušenia zavedené nediferencovaným prístupom k žiadostiam mali v mnohých prípadoch nepriaznivý účinok; domnieva sa, že menej byrokratických prekážok by viedlo k širšiemu záberu a väčšej prístupnosti programu; žiada preto, aby sa vynaložilo ďalšie úsilie na odstránenie byrokracie v celom projektovom cykle a aby sa náklady stanovili primerane vzhľadom na rozpočet alebo druh projektu; zároveň vyzýva Komisiu, aby v záujme čo najširšieho prístupu k programu posilnila dialóg so sociálnymi partnermi, miestnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vzhľadom na vysokú úroveň administratívnej záťaže môže byť financovanie v rámci programu Erasmus+ nedostupné pre menšie organizácie; je presvedčený o tom, že byrokracia a požiadavky na podávanie správ by sa mali zjednodušiť;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neposkytuje žiadne údaje o kvalite úspešných projektov; zdôrazňuje, že analýza kvality každého projektu a transparentné zverejňovanie výsledkov sú zrejmým krokom, ktorý by Komisia mala podniknúť a ktorý by mohol prispieť k vyššej miere úspešnosti žiadostí;

10.  zdôrazňuje, že zatiaľ sa nepodarilo dosiahnuť cieľ, ktorým je jednoduchšie, užívateľsky prístupnejšie a pružnejšie vykonávanie; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcim nedostatkom zrozumiteľnosti, nejednotnou úrovňou detailnosti programovej príručky, ako aj príliš komplikovanými formulármi žiadostí, ktoré značne znevýhodňujú menších, neskúsených a neprofesionálnych žiadateľov; zdôrazňuje, že program treba neustále zlepšovať, aby bol pre účastníkov prístupnejší, pričom treba zohľadniť význam rozlišovania medzi rôznymi sektormi a skupinami príjemcov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dlhé platobné lehoty v rámci programu Erasmus+ ovplyvňujú možnosti menších organizácií na podanie žiadosti o financovanie;

11.  žiada Komisiu, aby podstatne zjednodušila postup podávania žiadostí a aby prepracovala programovú príručku, lepšie ju prispôsobila užívateľom a zohľadnila v nej špecifiká jednotlivých sektorov tým, že všetky relevantné informácie o jednotlivých oblastiach programu uvedie v jednej kapitole, a aby uverejnila žiadosti vo všetkých jazykoch v rovnakom čase ako programovú príručku a v dostatočnom predstihu pred uplynutím lehoty na podanie žiadosti, a tiež aby jasne uviedla, aká dokumentácia je potrebná v jednotlivých štádiách projektu; požaduje vyjasnenie a zjednodušenie finančnej časti elektronického formulára; zdôrazňuje, že na hodnotenie žiadostí je potrebné koordinované a jednotné posudzovanie za podpory nezávislých odborníkov;

12.  zdôrazňuje význam jasných výsledkov vzdelávania a konkrétnych popisov pracovnej činnosti pre pracovné skúsenosti Erasmus+ v zahraničí pre študentov odborného vzdelávania a prípravy, stážistov, učňov a dobrovoľníkov; zdôrazňuje, že príprava kandidátov pred pobytom v zahraničí je neoddeliteľnou súčasťou činnosti a musí zahŕňať stretnutia na tému profesionálneho smerovania, jazykové kurzy, ako aj kurzy prípravy v oblasti sociálnej a kultúrnej integrácie vrátane medzikultúrnej komunikácie, ktoré by podporovali zapojenie ľudí do spoločnosti a zlepšili ich pracovné a životné podmienky; vzhľadom na dôležitosť viacjazyčnosti pre zlepšovanie zamestnateľnosti mladých ľudí sa domnieva, že v rámci programu Erasmus+ by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na propagáciu a podporu viacjazyčnosti; víta skutočnosť, že sa posilnia jazykové znalosti účastníkov projektov Erasmus+ vrátane znalostí susedských jazykov, ktoré môžu zvýšiť mobilitu a zamestnateľnosť na cezhraničnom pracovnom trhu; domnieva sa, že jazykové kurzy pre nových účastníkov mobility by sa mohli zabezpečovať v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami a hostiteľskými spoločnosťami a prispôsobiť ich oblasti štúdia alebo stáže;

13.  pripomína, že i napriek výraznému celkovému zvýšeniu rozpočtu programu bolo vo VFR v prvej polovici programového obdobia naplánované len obmedzené zvýšenie, čo, žiaľ, viedlo k zamietnutiu mnohých vysoko kvalitných projektov, a teda k nižšej miere úspešnosti a veľkej nespokojnosti žiadateľov;

14.  víta zvýšenie prostriedkov dostupných na program Erasmus+ na rok 2017 o takmer 300 miliónov EUR v porovnaní s rokom 2016; ďalej zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa tieto prostriedky čiastočne využili na zlepšenie slabín programu, a najmä na zvýšenie počtu úspešných kvalitných projektov;

15.  uznáva, že investície z rozpočtu EÚ v rámci programu Erasmus+ významne prispievajú k zlepšovaniu zručností, zamestnateľnosti a nižšiemu riziku dlhodobej nezamestnanosti mladých Európanov, ako aj k aktívnemu občianstvu a sociálnemu začleneniu mladých ľudí;

16.  domnieva sa, že 12,7 % zvýšenie celkového rozpočtu v roku 2017 v porovnaní s rokom 2016 a ďalšie ročné zvýšenia počas zostávajúcich rokov programu prinesú vyššiu mieru úspešnosti a väčšiu spokojnosť žiadateľov; očakáva uskutočnenie zámeru Komisie prideliť na zostávajúce programové obdobie ďalších 200 miliónov EUR, hoci na pokrytie požiadaviek nedostatočne financovaných sektorov je potrebný ešte väčší rozpočtový príspevok, ktorý značne prevyšuje dostupné finančné prostriedky; poznamenáva, že podľa správ 48 % národných agentúr sú akcie programu nedostatočne financované;

17.  nabáda Komisiu, aby analyzovala kľúčové akcie programu a sektory, ktoré nemajú dostatok financovania, ako sú strategické partnerstvá v rámci kľúčovej akcie 2, vzdelávanie dospelých, mládež, školské vzdelávanie, odborné vzdelávanie a príprava (OVP) a vysokoškolské vzdelávanie, a tie, pre ktoré by zvýšenie rozpočtu mohlo byť najväčším prínosom; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať nepretržité monitorovanie programu s cieľom určiť takéto oblasti a sektory, aby sa mohli čo najskôr prijať nápravné opatrenia; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť dostatočné financovanie pre mobilitu, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť zvýšeniu mobility nedostatočne zastúpených skupín; zdôrazňuje, že vzhľadom na špecifické potreby jednotlivých sektorov sú pre jednotlivé sektory potrebné osobitné rozpočtové riadky; poukazuje na to, že prostriedky sa môžu použiť výlučne v rámci programových ustanovení;

18.  zdôrazňuje, že jedným zo spôsobov podpory šírenia a využívania výsledkov sú virtuálne prostriedky, ale veľmi dôležitú úlohu z hľadiska úspešnosti projektu a programu ako celku zohráva osobný kontakt a aktivity založené na osobnom kontakte; v tejto súvislosti sa domnieva, že informačné kampane v členských štátoch by mali zahŕňať semináre a činnosti s osobnou účasťou možných účastníkov;

19.  zdôrazňuje tiež, že silným prvkom pre všetkých účastníkov programu Erasmus+ je rozvoj ich jazykových zručností; preto víta online jazykové nástroje, ktoré Komisia ponúka, ale poukazuje na to, že sa musí zriadiť sprievodný (vnútroštátny, regionálny, miestny) rámec na zabezpečenie úspechu mobility, najmä pre školákov a študentov OVP, ako aj pre zamestnancov na podporu ich začlenenia do rôznych prostredí;

20.  poukazuje na to, že v súčasnosti v rámci svojej odbornej prípravy využíva systémy mobility len 1 % mladých ľudí v praktickej odbornej príprave (vrátane učňov); poukazuje na to, že je nevyhnutné vytvoriť v rámci EÚ podmienky pre rozvoj mobility učňov, aby učni získali rovnaké možnosti ako vysokoškolskí študenti, čím sa dosiahnu ciele boja proti nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí;

21.  zdôrazňuje význam informálneho a neformálneho vzdelávania, pracovníkov s mládežou a účasti na športe a dobrovoľníctve v programe Erasmus+ ako spôsobov stimulácie občianskych, sociálnych a medzikultúrnych schopností, podpory sociálneho začlenenia a aktívneho občianstva mladých ľudí a podpory rozvoja ich ľudského a spoločenského kapitálu;

22.  zdôrazňuje, že v minulosti boli programy Erasmus a Leonardo zamerané hlavne na mladých ľudí s vyššou úrovňou zručností a lepšími možnosťami prístupu na trh práce, pričom sa dostatočne nezameriavali na najzraniteľnejšie skupiny; poukazuje na cieľ EÚ, ktorým je znižovanie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a chudoby; zdôrazňuje, že pri uplatňovaní programu Erasmus+ sa musia členské štáty dôrazne zamerať na osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, keďže predstavujú skupinu s vysokým rizikom chudoby; zdôrazňuje, že programy pre osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou nemôžu byť štandardnou súčasťou OVP alebo výmenných programov, ale mali by sa zamerať na osobitné potreby týchto osôb, ľahký prístup a jednoduché financovanie, ako aj na vytvorenie prostredia priaznivého pre neformálne vzdelávanie a informálne učenie;

23.  berie na vedomie nové spoločenské výzvy a náplne práce, ktoré sa neustále vyvíjajú; pripomína, že program Erasmus+ pripravuje mladých ľudí aj na zamestnanie a domnieva sa, že osobitný dôraz by sa mal klásť na prechod od schopností získaných na pracovisku k mäkkým zručnostiam a podporovať pritom získavanie prierezových a prenosných súborov zručností a schopností, ako je podnikavosť, gramotnosť v oblasti IKT, kreatívne myslenie, riešenie problémov a inovatívne orientované myslenie, sebadôvera, prispôsobivosť, vytváranie kolektívu, projektové riadenie, hodnotenie rizika a jeho podstupovanie, ako aj spoločenské a občianske schopnosti, ktoré sú veľmi dôležité pre trh práce; domnieva sa, že by to malo zahŕňať aj dobré pracovné podmienky, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a integráciu osôb, ktoré sa nachádzajú v zraniteľnej situácii, do trhu práce a spoločnosti;

24.  konštatuje, že nástroj záruk za študentské pôžičky bol spustený iba vo februári 2015 po podpísaní dohody o delegovaní s Európskym investičným fondom (EIF) v decembri 2014 a že k dnešnému dňu existujú len štyri banky vo Francúzsku, v Španielsku a Írsku, ktoré využívajú tento inovatívny nástroj; vyslovuje poľutovanie nad tým, že tento finančný nástroj zďaleka nedosiahol očakávané výsledky, keďže zatiaľ sa na ňom zúčastňuje len 130 študentov druhého stupňa vysokoškolského vzdelávania; požaduje kritické posúdenie nástroja záruk za pôžičky, v rámci ktorého sa preskúma jeho účel a dostupnosť v Európe, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s Parlamentom navrhla stratégiu na prerozdelenie tej časti rozpočtového riadku, ktorá sa do roku 2020 pravdepodobne nevyužije; zdôrazňuje, že by sa mala monitorovať celková miera zadlžených študentov, aby sa zaručilo, že komplexné finančné nástroje využívané v programe pomôžu väčšiemu počtu jednotlivcov;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že organizácie zastupujúce amatérskych športovcov, a najmä športovcov so zdravotným postihnutím, na miestnej úrovni sú veľmi málo zastúpené ako účastníci projektov pri realizácii projektov masového športu; víta zavedenie malých partnerstiev spolupráce s nižšími administratívnymi požiadavkami ako dôležitý krok k tomu, aby sa na programe mohli zúčastniť i menšie organizácie masového športu a mohol sa ďalej zvyšovať ich význam; zdôrazňuje, že medzisektorová akcia, v tomto prípade akcia spájajúca šport a vzdelávanie, môže prispieť k odstráneniu tohto nedostatku; poznamenáva, že táto prax by sa mala rozšíriť na ďalšie sektory financovania projektu Erasmus+, najmä na dobrovoľnícke organizácie;

26.   víta osobitné zapojenie programu Erasmus+ do spolupráce a činností v masovom športe; nabáda Komisiu, aby zlepšila dostupnosť programu pre amatérske subjekty, ako sú športové kluby, a ich účasť na ňom; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sa existujúce financovanie dostupné pre šport v rámci programu Erasmus+ využíva efektívne a v prospech masového športu, a ak nie, aby určila oblasti možného zlepšenia so zameraním na masový šport a vzdelávanie s cieľom zlepšiť viditeľnosť, propagovať fyzickú aktivitu a sprístupniť šport všetkým občanom EÚ; vyzýva Komisiu, aby zlepšila medzisektorový prístup k masovému športu vo všetkých relevantných činnostiach programu Erasmus+ a koordinovala činnosti v tejto oblasti na zabezpečenie ich efektívnosti a želaného vplyvu;

27.  zdôrazňuje pridanú hodnotu opatrení OVP v rámci programu Erasmus+ podporovaním začlenenia alebo opätovného začlenenia znevýhodnených skupín do príležitostí na vzdelávanie/odbornú prípravu s cieľom zlepšiť ich prechod na trh práce;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj agentúry EÚ, ako je Cedefop, aby zlepšili kvalitu, dostupnosť a rovnosť prístupu k programom mobility v oblasti OVP, aby priniesli pridanú hodnotu všetkým účastníkom, pokiaľ ide o kvalifikáciu, uznávanie a obsah, a aby zabezpečili zavedenie noriem kvality do programov učňovskej prípravy;

29.  uznáva, že vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí v niektorých členských štátoch je hlavným cieľom programu Erasmus+ príprava mladých ľudí na zamestnanie; zároveň kladie osobitný dôraz na nutnosť zachovať postavenie mimoškolských aktivít, odbornej prípravy a štúdia v rámci programu Erasmus+;

30.  pripomína Komisii, že ľudia so zdravotným postihnutím, ako sú sluchovo postihnuté osoby, majú osobitné potreby, a preto potrebujú primerané financie a príslušnú podporu, ako napríklad tlmočníkov posunkovej reči a lepší prístup k informáciám a primeraný grant, aby mohli získať prístup k programu Erasmus+; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zavádzaní ďalších opatrení na poskytnutie bezbariérového a nediskriminačného prístupu ku všetkým štipendijným programom v rámci Erasmus+ pre osoby so zdravotným postihnutím; považuje za užitočné vymenovať v prípade potreby tzv. koučov v rámci národných agentúr, ktorí by poskytovali poradenstvo o čo najlepšom využití financií;

31.  zdôrazňuje požiadavku na podporu – či už finančnú alebo prostredníctvom daňových stimulov – MSP, ktoré ponúkajú odbornú prípravu v rámci programu Erasmus+;

Odporúčania

32.   domnieva sa, že Erasmus+ je jedným z kľúčových pilierov, vďaka ktorému si európska populácia osvojí koncepciu celoživotného vzdelávania; žiada preto Komisiu, aby plne využila potenciál dimenzie celoživotného vzdelávania programu posilnením a podporou medzisektorovej spolupráce v rámci programu Erasmus+, ktorý je oveľa vyšší než v prípade predchádzajúcich programov, a aby v strednodobom hodnotení programu, ktoré má byť predložené na konci roka 2017, zhodnotila medzisektorovú spoluprácu; uznáva, že v medzisektorových projektoch a činnostiach sa ukazuje potenciál na zlepšenie výkonnosti programu; žiada začlenenie vzdelávacej mobility do programov vysokoškolského vzdelávania alebo odborného vzdelávania, aby sa zlepšila kvalita vysokoškolského vzdelávania a systému OVP, aby sa jednotlivcom poskytla pomoc pri prehlbovaní ich profesijných zručností, kompetencií a pri kariérnom raste, a tiež aby sa zvýšila informovanosť o schopnostiach získaných počas mobility vo všetkých cieľových odvetviach a podporili znalostí o učení, odbornej príprave a práci s mládežou; zdôrazňuje pridanú hodnotu opatrení OVP v rámci programu Erasmus+ podporovaním začlenenia alebo opätovného začlenenia znevýhodnených skupín do príležitostí na vzdelávanie/odbornú prípravu s cieľom zlepšiť ich prechod na trh práce; žiada, aby sa vytvorili lepšie podmienky na to, aby študenti OVP mohli absolvovať stáž alebo časť svojho štúdia v susedných krajinách, napríklad financovaním cestovných nákladov študentov, ktorí zostali bývať vo svojej krajine;

33.  poukazuje na program Erasmus+, ako na dôležitý nástroj na zlepšenie kvality odborného vzdelávania a prípravy v EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že inkluzívne kvalitné odborné vzdelávanie a príprava a mobilita v oblasti OVP zohrávajú dôležitú hospodársku a sociálnu úlohu v Európe, na rýchlo sa meniacom trhu práce, ako prostriedok poskytujúci mladým ľuďom a dospelým odborné a životné zručnosti potrebné na prechod od vzdelávania a odbornej prípravy k práci; zdôrazňuje, že OVP a mobilita v oblasti OVP by mali podporovať rovnosť príležitostí, nediskrimináciu a sociálne začleňovanie pre všetkých občanov vrátane žien, ktoré sú v OVP nedostatočne zastúpené, a osôb nachádzajúcich sa v zraniteľnej situácii vrátane Rómov, nezamestnaných mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, obyvateľov najvzdialenejších regiónov a migrantov; navrhuje tiež, aby sa dôraz kládol na nízkokvalifikovaných príjemcov s cieľom zvýšiť ich účasť a zvýšiť tak dosah týchto programov;

34.   poukazuje na pretrvávajúcu sociálnu selektívnosť pri prihlasovaní sa do programu mobility v niektorých členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rastúca nerovnosť v rámci členských štátov a medzi nimi sťažuje prístup k programu, lebo vytvára prekážky pre žiadateľov, najmä pre študentov s nižším príjmom; poukazuje na vysoký podiel študentov v programoch mobility, ktorých podporujú tretie strany (rodina, rodičia, partneri, spriaznení miestni aktéri); poznamenáva, že mnohí pracujúci študenti rušia svoju účasť na mobilite z dôvodu možnej straty príjmu; poznamenáva, že odstránenie prekážok mobility, napr. finančných prekážok, a uznanie výsledkov medzinárodnej práce/štúdia, sú dôležitými nástrojmi na splnenie cieľov kľúčovej akcie 1; nabáda Komisiu a členské štáty, aby ešte zvýšili finančnú pomoc pre tých, ktorí sa nemôžu zúčastniť z dôvodu finančných obmedzení, a hľadali ďalšie možnosti na uľahčenie ich mobility, aby bol program Erasmus+ skutočne prístupný pre všetkých; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rodovú rovnosť a rovnaký prístup k tomuto programu;

35.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila celoeurópsku mobilitu aj v časoch krízy a aby zachovala možnosti, ktoré umožňujú krajinám zapojeným do európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania prístup k programu Erasmus+;

36.  naďalej vyjadruje znepokojenie nad tým, že program Erasmus+ vnímajú mladí ľudia a širšia verejnosť predovšetkým ako program vysokoškolského vzdelávania; odporúča preto klásť väčší dôraz na to, aby sa na európskej, národnej a regionálnej úrovni zviditeľňovali rôzne oblasti, do ktorých sa ľudia môžu prihlásiť, vrátane školského vzdelávania, vysokoškolského vzdelávania, medzinárodného vysokoškolského vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávania dospelých, mládeže a športu a dobrovoľníctva, a aby sa tiež zdôrazňovala možnosť uskutočňovať prierezové projekty, a to najmä prostredníctvom informačnej kampane a práce v oblasti vzťahov s verejnosťou, pokiaľ ide o obsah všetkých programov;

37.   domnieva sa, že dlhoročné značky (Comenius, Erasmus, Erasmus Mundus, Leonardo da Vinci, Grundtvig a Mládež v akcii) a ich logá sú dôležitými nástrojmi pri propagovaní rozmanitosti programu; konštatuje tiež, že názov „Erasmus+“ sa stáva najznámejším, najmä medzi novými účastníkmi; zdôrazňuje, že program by si mal chrániť svoj nový názov Erasmus+ a ďalej využívať rôzne metódy na zvyšovanie informovanosti; navrhuje, aby Komisia viac zdôraznila vzťah programu Erasmus+ k značkám a jeho rôznym podprogramom; žiada, aby sa názov „Erasmus+“ pridal k názvom jednotlivých programov (takže sa budú označovať ako „Erasmus+ Comenius“, „Erasmus+ Mundus“, „Erasmus+ Leonardo da Vinci“, „Erasmus+ Grundtvig“ a „Erasmus+ Mládež v akcii“); vyzýva všetky zainteresované strany, aby ich naďalej používali, najmä v publikáciách a brožúrach, s cieľom zachovať a posilniť identitu sektorových programov, zabezpečiť lepšie rozoznávanie a zamedziť akýmkoľvek nejasnostiam medzi príjemcami; vyzýva Komisiu, aby programovú príručku Erasmus+ zostavila za pomoci dlhoročných značiek a aby tieto označenia v programovej príručke aj dôsledne používala;

38.  nabáda Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zavedenie otvoreného, konzultačného a transparentného spôsobu práce a aby ďalej zlepšovala svoju spoluprácu so sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou (v prípade potreby vrátane združení rodičov, študentov, učiteľov, nepedagogických pracovníkov a mládežníckych organizácií) na všetkých úrovniach vykonávania; zdôrazňuje, že program Erasmus+ by sa mal stať vzorom transparentnosti Európskej únie, za čo by si mal získať uznanie občanov, a mal by postupne smerovať k tomu, aby bolo 100 % jeho rozhodnutí a procesov úplne transparentných, najmä pokiaľ ide o finančné aspekty; pripomína, že plne transparentné rozhodnutia by priniesli lepšiu zrozumiteľnosť pre projekty a jednotlivcov, ktorých žiadosti neboli úspešné;

39.  zdôrazňuje dôležitú úlohu programového výboru stanovenú v nariadení (EÚ) č. 1288/2013, ktorým sa zriaďuje program Erasmus+, ako kľúčového aktéra pri vykonávaní programu a zvyšovaní európskej pridanej hodnoty prostredníctvom lepšej komplementárnosti a synergie programu Erasmus+ s politikami na vnútroštátnej úrovni; požaduje silnejšiu úlohu programového výboru a jeho úlohu v politických rozhodnutiach; vyzýva Komisiu, aby naďalej poskytovala podrobné informácie o pridelení centralizovaných prostriedkov programovému výboru;

40.  zdôrazňuje, že IT nástroje by sa nemali chápať len ako vektor pre riadiace procesy, procesy spracovania žiadostí a administratívne procesy, ale že tieto nástroje môžu poskytnúť aj cenné možnosti udržiavania kontaktu s príjemcami a môžu uľahčiť kontakty medzi nimi, čo môže podporiť mnohé ďalšie procesy, ako sú spätná väzba príjemcov a vzájomné mentorstvo, a zlepšiť viditeľnosť programu;

41.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelné výmeny informácií a dobrú spoluprácu medzi národnými orgánmi, vykonávacími orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti na európskej úrovni a národnými agentúrami v oblasti decentralizovaných aj centralizovaných akcií programu; vyzýva národné agentúry, aby na svojich domovských stránkach poskytovali všetky potrebné informácie podľa možnosti v rovnakom formáte a s rovnakým obsahom;

42.  vyzýva Komisiu a osobitne Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru (GR EAC) a Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), aby umožnili ďalšiu podporu decentralizovaných opatrení, ako je kľúčová akcia 2, tým, že navrhnú vhodné financovanie primerané veľkosti akcií;

43.  podporuje ďalší rozvoj spolupráce medzi národnými agentúrami a agentúrou EACEA na podporu centralizovaných akcií v rámci programu Erasmus+, poskytovanie potrebnej podpory, zvyšovanie informovanosti o programe, poskytovanie ďalších informácií o programe možným žiadateľom a výmenu spätnej väzby o zlepšovaní procesu vykonávania; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s národnými agentúrami vypracovala európske vykonávacie usmernenia pre národné agentúry; žiada uľahčenie kontaktov medzi Komisiou, národnými agentúrami, príjemcami programu, zástupcami občianskej spoločnosti a agentúrou EACEA vytvorením komunikačnej platformy na výmenu informácií a osvedčených postupov, kde budú môcť všetky zainteresované strany dostávať kvalitné informácie, ako aj zverejňovať svoje skúsenosti a návrhy na ďalšie zlepšenie programu; zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť zainteresované strany a príjemcov do zasadnutí programového výboru; zdôrazňuje, že v súlade s nariadením(EÚ) č. 1288/2013 by to malo umožniť zriadenie stálych podvýborov s účasťou zástupcov zainteresovaných strán a príjemcov, sektorových národných agentúr, poslancov Európskeho parlamentu a zástupcov členských štátov;

44.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a zodpovedajúcim spôsobom upravila formy platieb pre národné agentúry, lehoty na podávanie žiadostí a lehoty na schválenie; poukazuje na to, že národným agentúram by sa mala umožniť väčšia pružnosť, pokiaľ ide o granty na podporu mobility a administratívne náklady, v prospech dlhších zahraničných pobytov; nabáda Komisiu, aby národným agentúram dala väčšiu pružnosť na presúvanie prostriedkov v rámci kľúčových akcií s cieľom prekonať možné nedostatky financovania na základe potrieb príjemcov; navrhuje poveriť týmto procesom národné agentúry s ohľadom na ich znalosť možných nedostatkov financovania v príslušných krajinách; konštatuje, že zvýšená pružnosť so sebou prináša potrebu vykonávať zodpovedajúce monitorovanie a postupovať transparentne;

45.  vyjadruje znepokojenie nad klesajúcim počtom projektov z kategórie tzv. pool projects v rámci programu Leonardo a požaduje, aby národné agentúry v tejto súvislosti dostali väčšiu rozhodovaciu právomoc, pokiaľ ide o výšku príspevkov na administratívne náklady, aby mohli lepšie zohľadniť vnútroštátne špecifiká, ako je duálny systém;

46.  je znepokojený ťažkosťami národných agentúr pri výklade a uplatňovaní pravidiel programu a pripomína, že 82 % rozpočtu programu Erasmus+ sa spravuje v rámci decentralizovaných akcií; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila vymedzenia pojmov a zlepšila usmernenia pre decentralizované akcie a aby zabezpečila dôsledné uplatňovanie pravidiel programu a nariadení vo všetkých národných agentúrach, pričom sa musia dodržiavať spoločné normy kvality, postupy hodnotenia projektov a administratívne postupy, čím sa zaručí jednotné a súdržné vykonávanie programu Erasmus+, najlepšie výsledky z hľadiska rozpočtu EÚ a odstránenie miery chybovosti;

47.  je presvedčený o tom, že výkonnosť národných agentúr by sa mala pravidelne hodnotiť a zlepšovať, aby sa zaručil úspech akcií financovaných Európskou úniou; uznáva, že v tejto súvislosti by mala mať kľúčový význam miera účasti a tiež skúsenosti účastníkov a partnerov;

48.  navrhuje, aby bola organizačná štruktúra príslušných útvarov Komisie zosúladená so štruktúrou programu;

49.  vyzýva na ďalšie zlepšovanie príslušných IT nástrojov a zameranie sa na zefektívnenie, ľahšiu použiteľnosť a zlepšenie prepojení medzi rôznymi existujúcimi nástrojmi namiesto vyvíjania nových; v tejto súvislosti pripomína, že nové IT nástroje patria medzi najobľúbenejšie prostriedky mladých občanov pri interakcii s webom; zdôrazňuje, že IT technológie môžu zohrať dôležitú úlohu pri zlepšení viditeľnosti programu;

50.  vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala platformy eTwinning, School Education Gateway, Open Education Europe, EPALE, Európsky portál pre mládež a VALOR IT s cieľom zvýšiť ich príťažlivosť a používateľskú prístupnosť; žiada Komisiu, aby zahrnula hodnotenie týchto platforiem do strednodobého hodnotenia programu Erasmus+, ktoré bude predložené na konci roka 2017;

51.  vyzýva Komisiu, aby optimalizovala výkonnosť a používateľskú ústretovosť používania IT nástrojov, ako je Mobility Tool, alebo iných podobných podporných IT platforiem ako je Elektronická platforma pre vzdelávanie dospelých v Európe (EPALE), aby sa zabezpečilo, že príjemcovia programu čo najlepšie využijú svoje skúsenosti, a aby sa podporila aj cezhraničná spolupráca a výmena najlepších postupov;

52.  vyzýva Komisiu na posilnenie rozmeru školského vzdelávania v rámci programu, aby sa umožnila väčšia mobilita žiakov, zjednodušenie financovania a administratívnych postupov pre školy a poskytovateľov neformálneho vzdelávania, čím sa využije všeobecný zámer programu Erasmus+ podporovať medzisektorovú spoluprácu a bude sledovať cieľ povzbudzovať poskytovateľov neformálneho vzdelávania pri ich zapájaní sa do partnerstiev so školami; nabáda Komisiu, aby posilnila prácu s mládežou a postupy vývoja neformálneho vzdelávania v rámci programu podporovaním mládežníckych organizácií a iných subjektov zaoberajúcich sa prácou s mládežou, ako aj ďalším podporovaním európskeho partnerstva pre mládež EÚ a Rady Európy;

53.   víta zavedenie dvoch druhov strategických partnerstiev ako prvý a dôležitý pozitívny krok smerom k zvýšeniu šancí malých organizácií zapojiť sa do programu, pretože pre malé organizácie je často ťažké splniť podmienky, takže sú fakticky diskriminované, čo znižuje dobré meno a presvedčivosť programu; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila zlepšenia, ktorými sa zvýši príťažlivosť programu, čím sa zabezpečí zapojenie väčšieho počtu malých organizácií do činností programu, pričom konečným cieľom je zvýšiť podiel malých organizácií na programe, ale zároveň treba brať do úvahy kvalitatívne požiadavky; víta skutočnosť, že sa vytvorili európske vykonávacie usmernenia a podrobnejšia stránka s najčastejšie kladenými otázkami, ktoré umožňujú zefektívniť podávanie odpovedí o kritériách výberu a predstaviť vybrané projekty s cieľom objasniť výber a lepšie podporovať malé organizácie; zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť do činností programu rôzne zúčastnené organizácie a zachovať medzi nimi rovnováhu;

54.  odporúča znížiť sumy finančnej podpory v oblasti školskej spolupráce v prospech počtu podporovaných projektov, aby sa mohli priamo podporovať výmeny študentov a tým umožniť osobné stretnutia ľudí rôznych kultúr a jazykov; zdôrazňuje význam osobných skúseností s ľuďmi z iného kultúrneho prostredia, osobitne so zreteľom na podporu európskej identity a základnej myšlienky európskej integrácie, a odporúča usilovať sa o umožnenie účasti čo najväčšieho počtu ľudí, čo by malo určite platiť pre všetky ciele programu; v tejto súvislosti víta už vykonané zlepšenia, očakáva však zvýšenie pružnosti pravidiel v rámci strategických partnerstiev národných agentúr a Komisie;

55.  zohľadňujúc dôležitosť viacjazyčnosti pre zvyšovanie zamestnateľnosti mladých ľudí(18) sa domnieva, že v rámci programu Erasmus+ by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na propagáciu a podporu viacjazyčnosti;

56.  poznamenáva, že so zreteľom na nové spoločenské výzvy Európy je potrebné posilniť európsky prístup k riešeniu spoločných európskych otázok podporovaním veľkých inovačných projektov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže, ktoré vykonávajú siete európskej občianskej spoločnosti; poukazuje na to, že by sa to mohlo najlepšie dosiahnuť pridelením časti celkových finančných prostriedkov programu Erasmus+ z kľúčovej akcie 2 „Spolupráca v oblasti inovácií a výmena osvedčených postupov“ na centralizované činnosti;

57.  poznamenáva, že 75 % národných agentúr uvádza vysokú mieru administratívnej záťaže, čo znižuje investičnú schopnosť rozpočtu EÚ, pričom hrozí, že to bude mať priamy vplyv na príjemcov; vyzýva GR EAC a EACEA, aby zlepšili vykonávanie, a to najmä proces podávania žiadostí;

58.  víta zavedenie systému jednotkových nákladov do programu s cieľom minimalizovať administratívnu záťaž; víta aj úpravy, ktoré Komisia vykonala v roku 2016 a plánuje na rok 2017; konštatuje, že v dôsledku regulačných požiadaviek nemôžu niektoré členské štáty tento systém uplatňovať alebo považujú úroveň nákladov za nedostatočnú v porovnaní so skutočnými nákladmi; domnieva sa, že ďalšie zvýšenie jednotkových nákladov je nevyhnutné na poskytnutie dostatočnej finančnej podpory účastníkom projektu, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby účastníci a organizácie zo vzdialených oblastí a hraničných regiónov neboli systémom jednotkových nákladov znevýhodnení; žiada o náležité odmeňovanie vysokej úrovne osobného zapojenia najmä mnohých dobrovoľníkov, učiteľov, ako aj iných žiadateľov; žiada o (opätovné) začlenenie iniciácie projektov, ako je nadviazanie styku s možnými partnermi spolupráce alebo prípravné stretnutie, do financovania alebo napríklad o dostatočný celkový príspevok na krytie týchto nákladov; zdôrazňuje, že transparentnosť v tejto oblasti je podstatným prvkom požiadaviek a cieľov týkajúcich sa transparentnosti programu Erasmus+ ako celku;

59.  víta zjednodušenie zavedené používaním jednorazového a paušálneho financovania; nabáda Komisiu, aby hľadala možnosti ďalšieho zlepšenia komplikovaného administratívneho postupu pre žiadateľov v rámci rôznych sektorov programu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že národné agentúry hlásia vyššie zaťaženie súvisiace s auditmi;

60.  poznamenáva, že je potrebné zvýšiť operačnú podporu pre európske siete v rámci kľúčovej akcie 3 „Podpora reformy politík“ s cieľom maximalizovať propagáciu a šírenie príležitostí, ktoré ponúka program Erasmus+;

61.  žiada Komisiu o prijatie krokov potrebných na uznanie dobrovoľníctva za zdroj vlastných príspevkov do rozpočtu projektu, lebo to uľahčuje účasť menších organizácií predovšetkým z oblasti športu, majúc na pamäti, že program Erasmus+ umožňuje uznanie času vynaloženého na dobrovoľnícku prácu ako spolufinancovanie v podobe nepeňažných príspevkov a že nový návrh finančných usmernení Komisie obsahuje takúto možnosť; zdôrazňuje, že príspevok dobrovoľníctva musí byť vzhľadom na svoj osobitný význam pre program uznaný a musí sa zaručiť jeho viditeľnosť, pričom ho však treba sledovať, aby sa zabezpečilo, že dobrovoľníctvo nebude nahrádzať, ale len dopĺňať investície z verejných zdrojov;

62.  uznáva hospodársku a sociálnu hodnotu dobrovoľníckej činnosti a vyzýva Komisiu, aby v rámci akcií programu viac podporovala organizácie založené na dobrovoľníckej činnosti;

63.   víta návrh Komisie na zriadenie Zboru európskej solidarity; nabáda Komisiu, aby do vývoja tejto novej iniciatívy zapojila dobrovoľnícke organizácie, čím by sa zabezpečila jej pridaná a komplementárna hodnota pri posilňovaní dobrovoľníctva v Európskej únii; nabáda Komisiu a členské štáty, aby poskytli rozpočtový príspevok pre túto novú iniciatívu bez toho, aby to malo za následok nedostatočné financovanie ostatných súčasných a prioritných programov, a žiada, aby sa preskúmali možnosti jej integrácie do Európskej dobrovoľníckej služby s cieľom posilniť dobrovoľníctvo v EÚ bez zdvojenia iniciatív a programov;

64.  zdôrazňuje, že dobrovoľníctvo je vyjadrením solidarity, slobody a zodpovednosti a prispieva k posilňovaniu aktívneho občianstva a osobného ľudského rozvoja; domnieva sa, že dobrovoľníctvo je aj dôležitým nástrojom sociálneho začleňovania a súdržnosti, ako aj odbornej prípravy, vzdelávania a medzikultúrneho dialógu, a zároveň významne prispieva k šíreniu európskych hodnôt; domnieva sa, že by sa mala uznať úloha Európskej dobrovoľníckej služby (EDS) pri podpore rozvoja zručností a schopností, ktoré môžu uľahčiť vstup účastníkov EDS na trh práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky dobrovoľníkov a monitorovali, či sa zmluvy, na základe ktorých dobrovoľníci pracujú, v plnej miere dodržiavajú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby účastníci Európskej dobrovoľníckej služby neboli nikdy považovaní za náhradu pracovnej sily a aby sa nevyužívali ako takáto náhrada;

65.  žiada, aby bolo obdobie rozhodovania čo najkratšie, hodnotenie žiadostí sa vykonávalo jednotne a koordinovane a aby sa pri zamietnutí žiadosti poskytlo transparentné a zrozumiteľné odôvodnenie, čím sa predíde dramatickej strate motivácie používateľov programov EÚ;

66.  dôrazne nabáda k väčšej transparentnosti pri vyhodnocovaní žiadostí a ku kvalitnej spätnej väzbe pre všetkých žiadateľov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinný mechanizmus spätnej väzby, aby príjemcovia programu mohli Komisiu informovať o akýchkoľvek nezrovnalostiach, ktoré zistia v súvislosti s vykonávaním programu Erasmus+; ďalej vyzýva Komisiu, aby zlepšila a zvýšila tok informácií medzi európskymi inštitúciami zodpovednými za vykonávanie programu a vnútroštátnymi orgánmi; nabáda národné agentúry a Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru, aby v záujme zlepšenia vykonávania programu poskytovali príležitosti na odbornú prípravu pre hodnotiteľov a aby organizovali pravidelné stretnutia s príjemcami a návštevy projektov;

67.  poukazuje na význam posilnenia miestneho rozmeru Európskej dobrovoľníckej služby; navrhuje poskytnúť dobrovoľníkom v rámci Európskej dobrovoľníckej služby silnejšiu podporu nielen pred odchodom, ale aj pri ich návrate do miestnych komunít vo forme odbornej prípravy integrovanej a orientovanej na obdobie po absolvovaní dobrovoľníckej služby s cieľom pomôcť im podeliť sa o svoje európske skúsenosti propagáciou dobrovoľníctva na miestnej úrovni;

68.  podporuje zvýšenie účinnosti a efektívnosti prostredníctvom rozsiahlejších projektov; poznamenáva však, že musí existovať rovnováha medzi malými a veľkými skupinami žiadateľov;

69.  žiada Komisiu, aby v maximálnej možnej miere harmonizovala uvedené sadzby predbežného financovania počas celého programu s cieľom poskytnúť všetkým príjemcom rovnaké výhody a uľahčiť vykonávanie projektu, najmä v prípade malých organizácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že veľké inštitúcie nebudú uprednostňované pred menšími a menej zavedenými organizáciami ako vhodnejší žiadateľ o účasť na programe;

70.  poukazuje na regionálne rozdiely na úrovni EÚ aj medzi oblasťami v rámci členských štátov v účasti na akciách financovaných z programu Erasmus+; je znepokojený tým, že miera úspešnosti týchto akcií je relatívne nízka a líši sa v rámci jednotlivých krajín EÚ; vyzýva na uskutočnenie cielenej a včasnej akcie, ktorou by sa rozšírila účasť a zlepšila miera úspešnosti bez ohľadu na pôvod žiadateľov, pričom by sa časť finančných prostriedkov vyčlenila na konkrétne opatrenia na podporu a zvyšovanie povedomia o tejto iniciatíve, a to najmä v tých regiónoch, kde prístup k financovaniu zostáva aj naďalej na pomerne nízkej úrovni;

71.  konštatuje, že vykonávanie programu Erasmus+ v regiónoch EÚ odhaľuje rôznorodosť požiadaviek na financovanie a priorít v oblasti intervencií, čo si vyžaduje, aby niektoré členské štáty zmenili zameranie intervencií programu s cieľom zabezpečiť nákladovú efektívnosť vynaložených prostriedkov;

72.  poukazuje na neodôvodnené nezrovnalosti, ktoré existujú medzi krajinami v súvislosti s metódami prideľovania grantov; nabáda Komisiu, aby preskúmala vplyv týchto rozdielov v rámci úsilia o minimalizáciu sociálno-ekonomickej nerovnosti v Európskej únii; podporuje ďalšie zvýšenie podielu grantov, ako aj ich úpravu podľa nákladov na život v krajine mobility s cieľom podporiť účasť sociálno-ekonomicky znevýhodnených študentov, študentov a zamestnancov s osobitnými potrebami a študentov a zamestnancov zo vzdialených regiónov;

73.  poznamenáva, že väčší pozitívny účinok grantov Erasmus+ na podporu mobility a vyšší dopyt po nich vo východnej a južnej Európe je v kontraste s obmedzeným celkovým rozpočtom programu, čo vedie k vyššej miere zamietnutých žiadostí; navrhuje, aby Komisia zvýšila úsilie o podporu mobility zo západnej Európy do východnej Európy;

74.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rastúca nerovnosť v rámci niektorých členských štátov i medzi nimi a vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ sťažujú prístup k programu, keďže vytvárajú prekážky mobility uchádzačov z regiónov s nižšími príjmami, ktoré boli vážnejšie postihnuté hospodárskou krízou a škrtmi; konštatuje, že program Erasmus+ a odborné vzdelávanie a príprava (OVP) musia byť aktívne aj vo vzdialených a okrajových regiónoch EÚ; domnieva sa, že zaistenie prístupu a rovnakých príležitostí pre obyvateľov týchto regiónov predstavuje veľmi pozitívny krok a nástroj na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí a podporu oživenia hospodárstva;

75.  zdôrazňuje, že granty na podporu mobility jednotlivcov v rámci programu Erasmus+ by mali byť oslobodené od daní a príspevkov na sociálne zabezpečenie;

76.  vyzýva Komisiu, aby uznala osobitný charakter projektov a mobility osôb s osobitnými potrebami a osôb zo znevýhodneného prostredia; nabáda na výraznejšiu propagáciu možností účasti na programe pre osoby s osobitnými potrebami a osoby zo znevýhodneného prostredia vrátane utečencov a žiada, aby sa uľahčil ich prístup k nemu;

77.  zdôrazňuje, že hoci sa dosiahol pokrok v uznávaní študijných pobytov, kreditov, kompetencií a zručností získaných neformálnym a informálnym vzdelávaním v zahraničí, tieto oblasti zostávajú problematické; zdôrazňuje, že uznávanie medzinárodnej kvalifikácie je veľmi dôležité pre mobilitu a je základom ďalšej spolupráce v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania; vyzdvihuje význam plného využívania všetkých nástrojov EÚ na validáciu znalostí, zručností a kompetencií potrebných na uznanie kvalifikácie;

78.  zdôrazňuje, že počet študijných období dokončených v zahraničí v rámci programu Erasmus od roku 2008 neustále rastie, a to aj napriek hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze; upriamuje pozornosť na to, že zároveň sa exponenciálne zvýšil počet pracovných stáží v zahraničí; usudzuje, že mladí ľudia zjavne považujú pracovné stáže za výbornú príležitosť na zlepšenie svojej zamestnateľnosti; odporúča, aby Komisia a národné agentúry, organizátori a inštitúcie vzali tento vývoj na vedomie;

79.  zdôrazňuje, že vďaka európskemu kvalifikačnému rámcu (2008/C111/01) sa dosiahlo jednoznačné zlepšenie systémov uznávania a potvrdzovania diplomov, kvalifikácií, kreditov, osvedčení o kvalifikácii, ako aj akreditácie skutočných schopností vo vzdelávaní a OVP, poznamenáva však, že problémy stále pretrvávajú; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby schopnosti a kvalifikácie získané prostredníctvom zahraničnej mobility v akomkoľvek prostredí – vo formálnom vzdelávacom prostredí, na podnikovej stáži alebo v dobrovoľníckych a mládežníckych činnostiach – boli riadne zdokumentované, potvrdené, uznané a aby ich bolo možné porovnať v rámci systému domovskej krajiny; vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory voľného pohybu reformovala európsky kvalifikačný rámec a pokročila pri jeho posilňovaní zo súčasného odporúčania na pevnejší nástroj; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky využívali a ďalej rozvíjali existujúce európske nástroje, akými sú Europass, Youthpass a ECVET; podnecuje vývoj spoločných kvalifikácií OVP, ktoré môžu zabezpečiť medzinárodné uznávanie kvalifikácií; vyzýva členské štáty, aby úplne a včas vykonávali odporúčania Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;

80.  zdôrazňuje, že neformálne vzdelávanie a výučba dospelých podporuje základné a mäkké zručnosti, ako sú spoločenské a občianske schopnosti, ktoré sú dôležité pre trh práce, ako aj pre dobré podmienky na pracovisku a rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom; pripomína, že neformálne vzdelávanie a výučba dospelých zohrávajú kľúčovú úlohu pri oslovovaní znevýhodnených skupín spoločnosti, pričom pomáhajú zlepšovať ich zručnosti, ktoré im budú nápomocné pri vstupe na trh práce, pri hľadaní udržateľného a kvalitného zamestnania, alebo pri zlepšovaní ich pracovného postavenia, pričom tiež prispievajú k demokratickejšej Európe;

81.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy OVP, poukazuje na to, že systémy odbornej prípravy a stáží predstavujú formatívne príležitosti, ktoré nenahrádzajú profesijné pozície na plný úväzok, že musia zaručiť dôstojné pracovné podmienky a primeranú odmenu pre učňov a kompetencie pripisované príjemcom by sa v žiadnom prípade nemali nahradiť kompetenciami náležitými pre zamestnanca;

82.  poukazuje na náročnejšiu prácu národných agentúr, ktorú si vyžaduje vykonávanie v rámci súčasného programu; vyzýva Komisiu, aby národným agentúram poskytla dostatočné zdroje a potrebnú pomoc, čím umožní efektívnejšie vykonávanie programu a umožní národným agentúram venovať sa novým výzvam vyplývajúcim zo zvýšenia rozpočtu;

83.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala kritériá kvality, ktoré národné agentúry používajú na hodnotenie projektov, a výmenu najlepších postupov v tejto oblasti; podporuje programy odbornej prípravy hodnotiteľov, aby pokračovali vo svojom rozvoji, najmä v medzisektorových projektoch, a mohli poskytovať kvalitnú spätnú väzbu všetkým žiadateľom s cieľom povzbudiť ich v plnení cieľov v budúcich projektoch a zlepšiť výkonnosť budúcich žiadateľov;

84.  domnieva sa, že hodnotenie kvality by malo byť rovnako dôležité ako hodnotenie kvantity; žiada o vypracovanie hodnotenia kvality v kontexte programu Erasmus+;

85.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby potvrdili a uznali formálne a neformálne učenie a učňovskú prípravu; nabáda členské štáty, aby poskytovali mladým učňom lepšie informácie o možnostiach, ktoré sú im k dispozícii, a aby viac podporovali vzdelávacie strediská, ktoré sa chcú zapojiť do programu Erasmus+, v prípadoch cezhraničnej mobility do susedných krajín by však mali zaviesť aj podporné opatrenia na pomoc učňom s ubytovaním a dopravou;

86.  podporuje väčšiu mobilitu vo vzdelávaní, v programoch učňovskej prípravy a počas stáží v rámci programov záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, s cieľom pokúsiť sa o zníženie vysokej úrovne nezamestnanosti mladých ľudí a geografických nerovnováh v rámci Európskej únie;

87.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby identifikovala súčasnú nerovnakú účasť inštitúcií OVP na programoch mobility EÚ v krajinách a regiónoch s cieľom zmierniť tieto rozdiely prostredníctvom lepšej spolupráce a výmeny informácií medzi národnými agentúrami pre Erasmus+, podporovania tímovej práce medzi inštitúciami OVP spájaním skúsených inštitúcií OVP s ostatnými inštitúciami, ponuky politických podporných opatrení a konkrétnych návrhov pre inštitúcie OVP a zlepšenia existujúcich podporných systémov inštitúcií OVP;

88.  povzbudzuje členské štáty, aby v záujme podporenia mobility učiteľov, prednášajúcich a neakademických pracovníkov uznali ich účasť na programoch mobility ako dôležitú časť ich kariérneho rozvoja, a ak je to možné, zaviedli systém odmien spojený s účasťou na programoch mobility, napríklad formou finančných výhod alebo zníženia pracovného zaťaženia;

89.  vyzýva národné agentúry, aby zabezpečili úplnú transparentnosť pri hodnotení projektov zverejňovaním zoznamu vybraných projektov spoločne s ich priebežným pokrokom a určenou finančnou podporou;

90.  nabáda k tomu, aby sa v kľúčovej akcii 1 pokračovalo v najlepšie fungujúcich postupoch z programu Comenius, ako je podpora výmen školských tried a možnosť zamestnancov škôl individuálne požiadať o granty na podporu mobility v rámci kľúčovej akcie 1;

91.  poznamenáva, že napriek vysokej kvalite projektov v rámci kľúčovej akcie 2 boli mnohé z nich zamietnuté z dôvodu obmedzeného financovania; nabáda Komisiu, aby tieto projekty bodovo ohodnotila s cieľom pomôcť im prilákať investície z iných zdrojov; nabáda členské štáty, aby uznali takto ohodnotené projekty tým, že ich uprednostnia pri prístupe k verejných prostriedkom na ich vykonávanie, ak sú takéto prostriedky dostupné;

92.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí o vyriešenie problému financovania pre európske organizácie sídliace v Bruseli s cieľom zvýšiť ich príspevok k rozvoju európskych politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu;

93.  poukazuje na problémy národných agentúr pri vykonávaní medzinárodnej mobility kreditov (ICM); požaduje väčšiu pružnosť vnútroštátnych organizácií pri prideľovaní zdrojov z niektorých krajín a regiónov iným na účely dosiahnutia priorít spolupráce inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;

94.  poukazuje na klesajúci počet účastníkov individuálnej mobility mimo programu Erasmus+, ktorý je dôsledkom toho, že európske inštitúcie vysokoškolského vzdelávania zvýhodňujú systém inštitucionalizovanej mobility; nabáda Komisiu a vnútroštátne orgány, aby obnovili príležitosti pre individuálnych uchádzačov o účasť na mobilite;

95.  nabáda Komisiu, aby podporila systém OVP propagáciou podprogramov Leonardo da Vinci medzi novými organizáciami a menšími inštitúciami a aby im tiež poskytla pomoc pri podávaní žiadosti o primerané financovanie poskytnutím ďalšieho usmernenia, online odbornej prípravy a personalizovanej podpory pri príprave kvalitných žiadostí o financovanie prostredníctvom kontaktov s národnými agentúrami pre program Erasmus+;

96.  podporuje propagáciu európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania na celom svete, ako aj skvalitnenia individuálnych znalostí na celom svete posilnením všetkých relevantných zainteresovaných strán (členské štáty, inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, združenia vysokoškolského vzdelávania) s cieľom zvýšiť atraktívnosť spoločného magisterského štúdia Erasmus Mundus pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania a možných žiadateľov;

97.  navrhuje väčšiu účasť národných agentúr na rozvoji politík v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu posilnením väzieb medzi Komisiou, členskými štátmi a národnými agentúrami;

Nasledujúce programové obdobie

98.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie o zjednodušenie postupov a zníženie vysokej administratívnej záťaže pre študentov, inštitúcie a pre hostiteľské spoločnosti zapojené do projektov Erasmus+, najmä pre tie, ktoré túto možnosť nevyužívajú dostatočne, a to s cieľom uľahčiť rovnaký prístup, proces registrácie, potvrdzovania a uznávania; trvá na tom, že v záujme podpory väčšej účasti sa informácie o tomto programe musia poskytovať vo všetkých úradných jazykoch EÚ; vyzýva Komisiu a národné agentúry, aby štandardizovali kritériá prístupu s cieľom zabezpečiť prístup čo najväčšiemu počtu žiadateľov;

99.  naznačuje, že prioritou by malo byť upustenie od ďalšej harmonizácie a výrazných zmien štruktúry programu a namiesto toho zabezpečenie a konsolidácia dosiahnutých výsledkov a v prípade potreby postupné zlepšovanie;

100.  odporúča zvýšenie významu a viditeľnosti neformálneho vzdelávania pre zamestnávanie mládeže a aj pre vzdelávanie dospelých v programe Erasmus+, lebo neformálne vzdelávanie je dôležité najmä v oblastiach európskeho občianstva, ako aj podpory demokracie a budovania hodnôt; tento program je však pre svoj názov často spájaný len s formálnym vzdelávaním

101.  vyzýva Komisiu, aby zapojila všetky relevantné zainteresované strany do práce na ďalšom programovom období financovania a do zavádzania možných zlepšení s cieľom zabezpečiť ďalší úspech a pridanú hodnotu programu;

102.  odporúča, aby sa v programe Erasmus+ ďalej rozvíjala medzisektorová mobilita jednotlivcov v rámci kľúčovej akcie 1, aby sa študenti, učitelia, pedagogickí pracovníci, odborní školitelia, učni, pracovníci a mladí ľudia mohli plne zúčastňovať na medzisektorovej mobilite;

103.  žiada, aby sa vypracovala jasná definícia medzisektorových projektov s cieľom vyhnúť sa nejasnostiam vyplývajúcim z nesprávneho označenia projektov;

104.   žiada nielen zabezpečenie súčasnej úrovne rozpočtu pre nasledujúcu generáciu programu v novom VFR, ale domnieva sa, že ďalšie zvýšenie rozpočtu, ktoré zabezpečí úroveň ročného financovania pre ďalšiu generáciu programov najmenej na rovnakej úrovni ako počas posledného roku vykonávania súčasného rámca, je absolútne nevyhnutým predpokladom pre ďalší úspech programu; navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť zvýšiť predbežné financovanie;

105.   víta štruktúru programu a vyzýva Komisiu, aby v návrhu ďalšej generácie programov zachovala samostatné kapitoly a samostatné rozpočty pre vzdelávanie a odbornú prípravu, pre mládež a pre šport, a to s ohľadom na ich špecifické vlastnosti, a aby prispôsobila formuláre žiadostí, systémy podávania správ a požiadavky týkajúce sa vyvinutých produktov jednotlivým sektorom;

106.   nabáda národné agentúry, aby zabezpečili, že rozpočty pre kľúčové opatrenia a sektory budú po každom kole žiadostí ľahko prístupné, čo umožní žiadateľom strategické plánovanie budúcich krokov, a taktiež ich nabáda, aby zverejňovali výsledky výberu projektov a rozpočtové riadky, aby sa mohlo uskutočniť adekvátne externé monitorovanie programu;

107.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne prehodnocovala výšku finančnej podpory, napríklad jednorazových náhrad cestovného a diét, s cieľom zabezpečiť, aby odrážali reálne životné náklady a aby sa predchádzalo zadlženosti zapríčinenej obdobím stáže, a pomôcť tak zabrániť diskriminácii a tomu, aby sa ľudia s obmedzenými finančnými prostriedkami a/alebo osobitnými potrebami vzdávali účasti;

108.  naznačuje, že na znevýhodnené skupiny sa program osobitne zameriava v sektore mládeže; navrhuje rozšírenie stratégie začlenenia a rozmanitosti na všetky sektory programu s cieľom podporiť sociálne začlenenie a účasť ľudí s osobitnými potrebami alebo s menším počtom príležitostí na programe Erasmus+;

109.  vyzýva Komisiu, aby predložila, a členské štáty, aby prijali rámec kvality učňovskej prípravy a návrh na zvýšenie mobility pre učňov s cieľom zabezpečiť súbor práv učňov, stážistov a študentov odborného vzdelávania a prípravy, aby sa zabezpečilo, že budú primerane chránení a že tieto programy mobility nebudú nikdy náhradou štandardných pracovných zmlúv; požaduje kvalitné a platené stáže a odbornú prax, a žiada, aby členské štáty nahlasovali prípady, keď sú podmienky týkajúce sa úloh alebo práv príjemcov grantu Erasmus+ porušené;

110.  vyzýva Komisiu, aby sa s členskými štátmi snažila o posilnenie spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a kľúčovými zainteresovanými stranami (miestne/regionálne orgány, sociálni partneri, súkromný sektor, zástupcovia mládeže, zariadenia OVP, výskumné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti) s cieľom zlepšiť schopnosť systémov vzdelávania a OVP reagovať na skutočné potreby trhu práce a zabezpečiť, aby sa táto spolupráca premietla do programu Erasmus+; domnieva sa, že aktívne zapojenie príjemcov a všetkých zainteresovaných strán do navrhovania, organizácie, vykonávania a vyhodnocovania programu zabezpečí jeho životaschopnosť, úspešnosť a pridanú hodnotu;

111.  presadzuje, aby sa mobilným študentom umožnilo skombinovať štúdium v zahraničí so stážou súvisiacou so štúdiom v rámci programu, čím sa im uľahčí pobyt v zahraničí, zníži sa sociálna selektívnosť, zvýši sa počet mobilných študentov, zlepšia sa zručnosti študentov a zlepšia sa prepojenia medzi vysokoškolským vzdelávaním a pracovným prostredím; vyzýva Komisiu, aby pri prideľovaní grantov v rámci programu Erasmus+ venovala osobitnú pozornosť dlhodobej mobilite učňov;

112.  berie na vedomie rozdiely medzi členskými štátmi týkajúce sa kritérií prijímania do programu Erasmus+; trvá na tom, aby Komisia zabezpečila, že pravidlá programu sa budú uplatňovať jednotne vo všetkých národných agentúrach, že sa budú dodržiavať jednotné normy kvality a procedurálne postupy, čím sa zabezpečí vnútorná a vonkajšia súdržnosť programu Erasmus+ a jeho status skutočného európskeho programu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pre národné agentúry vypracovala európske usmernenie o vykonávaní programu Erasmus+; nabáda národné agentúry, ktoré musia byť neoddeliteľnou súčasťou procesu monitorovania, aby sa zamerali aj na vytvorenie alebo uľahčenie fóra pre konštruktívny dialóg medzi orgánmi zodpovednými za politiku v oblasti vzdelávania a práce v každom členskom štáte; dôrazne podporuje lepšiu koordináciu medzi agentúrami, aby spájali projekty s podobným obsahom;

113.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili možnosti odbornej prípravy v zahraničí pre OVP a aby z OVP spravili najlepšiu možnosť ako si nájsť prácu a začať sľubnú profesijnú dráhu, a tiež aby zabezpečili prístup pre všetkých občanov všetkých vekových kategórií a poskytovali primerané financovanie, keďže finančné prostriedky určené na OVP nie sú primerané(19) počtu potenciálnych žiadateľov o účasť v programoch mobility, ktoré sa ponúkajú; dôrazne podporuje efektívne propagovanie a presadzovanie mobility v oblasti OVP medzi ženami a domnieva sa, že členské štáty by v tejto súvislosti mali stanoviť ambiciózne ciele a pokrok by sa mal dôsledne monitorovať;

114.  zdôrazňuje, že dochádza k novému vymedzeniu pracovných miest a zručností, a to najmä v dôsledku prebiehajúceho prechodu k digitalizovanejšiemu hospodárstvu s novými potrebami podnikov a sektormi orientovanými na budúcnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že program Erasmus+ bude zohľadňovať túto skutočnosť;

115.  žiada väčšiu podporu programov mobility pre pokročilé úrovne vyššieho vzdelávania s cieľom zabezpečiť mobilitu medzi európskymi výskumnými strediskami a ďalej rozvíjať cieľ, ktorým je premeniť európske univerzity na medzinárodné;

116.  zdôrazňuje, že treba posilniť obraz programu Erasmus+ ako prostriedku na zlepšenie individuálnych zručností osôb, ktorý im poskytne ďalší rozmer a ktorý by mal zabezpečiť správny prístup k tomuto nástroju v zmysle zabezpečenia jeho potrebného účinku a odstránenia rizika, že sa z neho stane len životná skúsenosť;

117.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala a sprístupnila aktualizované štatistiky a uskutočnila následné štúdie o vykonávaní programu Erasmus+, najmä pokiaľ ide o mieru využívania mladými ľuďmi podľa regiónov a rodu, vplyv na zamestnateľnosť, ako aj druh a mieru zamestnanosti a vplyv na platy a spôsoby prípadného zlepšenia; vyzýva Komisiu, aby analyzovala, prečo sa niektoré krajiny vo väčšej miere uchádzajú o mobilitu v oblasti OVP, kde sú rodové rozdiely najväčšie, a dôvody týchto rozdielov, alebo kde je viac uchádzačov so zdravotným postihnutím, a aby pripravila plán, ako zvýšiť účasť iných krajín; preto vyzýva národné agentúry v členských štátoch, aby úzko spolupracovali pri výmene informácií a štatistík; trvá na tom, aby budúce preskúmanie v polovici trvania programu Erasmus+ obsahovalo a zohľadnilo výsledky uvedených štúdií a uvedené štatistiky;

118.  pripomína, že najmä v čase významnej krízy týkajúcej sa základných hodnôt EÚ môže byť program Erasmus+ hlavnou príležitosťou na podporu integrácie, porozumenia a solidarity medzi mladými ľuďmi; požaduje preto, aby sa integrácia mladých ľudí podporovala prostredníctvom spoznávania rôznych kultúr a tradícií a ich vzájomného a nutného rešpektovania;

119.  navrhuje, aby Komisia zachovala vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti podnikania ako jeden z cieľov budúceho programu Erasmus+ v nasledujúcom finančnom období (po roku 2020), vrátane mobility, a aby súčasťou tohto programu boli tieto prvky:

i)  dôkladné posúdenie vplyvu existujúcich opatrení na podporu podnikania prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a prípadne ich prispôsobenie, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu na nedostatočne zastúpené a znevýhodnené skupiny,

ii)  presadzovanie lepšie vymedzených učebných osnov a nástrojov v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania, ktoré sa budú zameriavať na všetkých študentov a budú pozostávať z teoretických aj praktických modulov, ako sú študentské podnikateľské projekty;

iii)  podpora partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, neziskovými organizáciami a poskytovateľmi neformálneho vzdelávania s cieľom navrhnúť vhodné kurzy a poskytnúť študentom požadované praktické skúsenosti a príklady;

iv)  rozvoj zručností súvisiacich s podnikateľskými procesmi, finančnou gramotnosťou, gramotnosťou a zručnosťami v oblasti IKT, kreatívnym myslením, riešením problémov a inovatívne orientovaným myslením, sebadôverou, adaptabilitou, budovaním kolektívu, projektovým riadením, hodnotením rizika a prijímaním rizika, ako aj s osobitnými obchodnými zručnosťami a znalosťami;

v)  poukazovanie na neformálne vzdelávanie a informálne učenie ako privilegované prostredie na získanie podnikateľských schopností;

120.  nabáda členské štáty, aby sa intenzívnejšie zapojili do programu Erasmus pre mladých podnikateľov a aby ho intenzívnejšie propagovali medzi mladými ľuďmi, ktorí majú záujem začať podnikateľský projekt, aby mohli ťažiť zo zahraničnej skúsenosti a aby mohli nadobudnúť nové zručnosti, ktoré im pomôžu úspešne realizovať ich podnikateľské projekty;

121.  dôrazne nabáda k partnerskému učeniu po štúdiu, odbornej príprave a pracovných skúsenostiach v zahraničí s cieľom zvýšiť vplyv programu Erasmus+ na miestne komunity; zdôrazňuje, že výmena osvedčených postupov má zásadný význam pre zlepšenie kvality projektov v rámci programu Erasmus+; víta platformu Erasmus+ na šírenie výsledkov projektu a požaduje rozhodnejší prístup k výmene osvedčených postupov a k medzinárodným výmenám názorov medzi národnými agentúrami, partnermi a príjemcami programu; vyzýva Komisiu, aby podporovala žiadateľov o účasť v programe pri hľadaní medzinárodných partnerov, a to vytvorením používateľsky ústretových platforiem, ktoré spájajú verejné informácie o jednotlivých príjemcoch a ich projektoch;

122.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila programovú príručku a zabezpečila jej ľahšiu použiteľnosť a zrozumiteľnosť a aby pripravila aj osobitné informačné brožúry o každej z kľúčových akcií; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila proces podávania žiadostí z hľadiska administratívnej záťaže;

123.  podporuje rozvoj inštitúcií vzdelávania dospelých prostredníctvom nepretržitého profesijného rozvoja a možností mobility učiteľov, vedúcich pracovníkov škôl, školiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov; podporuje rozvoj zručností a schopností, najmä v oblasti účinného využívania IKT vo vzdelávaní dospelých, na zlepšenie výsledkov vzdelávania; zdôrazňuje dôležitosť výmeny najlepších postupov;

124.  víta rozvoj pilotných projektov, akým je Európsky rámec pre mobilitu učňov: rozvíjanie európskeho občianstva a zručností prostredníctvom integrácie mladých ľudí na trhu práce, ktorý je zameraný na vykonávanie nákladovo efektívnych cezhraničných učňovských programov mobility medzi inštitúciami poskytujúcimi OVP, podnikmi a/alebo inými príslušnými organizáciami, ako aj na formálne uznávanie a potvrdzovanie výsledkov vzdelávania a vzájomné uznávanie diplomov, a pilotný projekt Mobilita mládeže v rámci odbornej prípravy – lepšia mobilita mladých ľudí, ktorý je zameraný na zlepšenie mobility mladých ľudí v rámci odbornej prípravy; vyzýva Komisiu na účinnú realizáciu týchto dvoch pilotných projektov a na ich dlhodobé začlenenie do programu Erasmus+;

125.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rozsiahlejšiu a dlhodobejšiu štrukturálnu podporu vo forme prevádzkových grantov európskym organizáciám občianskej spoločnosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, keďže sú to organizácie, ktoré poskytujú občanom a obyvateľom Európy študijné príležitosti a priestor na účasť na tvorbe a vykonávaní európskych politík;

126.  vyzýva Komisiu, aby rozhodla o vhodnom riešení situácie mimovládnych organizácií na európskej úrovni sídliacich v Bruseli, ktoré žiadajú o finančné prostriedky belgické národné agentúry;

127.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.

(2)

Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 29.

(5)

Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 77.

(6)

Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2013, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 31.

(8)

Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ C 70, 8.3.2012, s. 9.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0433.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0292.

(12)

Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 17.

(13)

Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 36.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0106.

(15)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0107.

(16)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0291.

(17)

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/study/2014/erasmus-impact_en.pdf

(18)

Správa JRC v oblasti vedy a politiky o jazykoch a zamestnateľnosti, 2015.

(19)

Podľa Komisie bola miera úspešnosti oprávnených žiadateľov o mobilitu v oblasti OVP v rámci programu Erasmus+ v roku 2016 v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov 42 %. Situácia sa postupne zhoršuje – miera úspešnosti v roku 2014 bola 54 % a v roku 2015 bola 48 %. Hoci objem dostupných finančných prostriedkov sa v priebehu rokov mierne zvýšil, dopyt rastie oveľa rýchlejšie a obmedzené zdroje programu Erasmus+ neumožňujú, aby financovanie držalo krok s dopytom.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (10.11.2016)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k vykonávaniu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES

(2015/2327(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Andrey Novakov

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že Erasmus+ je kľúčový program EÚ v oblasti mobility, vzdelávania a odbornej prípravy, ktorému bol vzhľadom na pozitívne výsledky a vysoký záujem pridelený o 40 % vyšší rozpočet v porovnaní s obdobím 2007 – 2013;

2.  uznáva, že investície z rozpočtu EÚ v rámci programu Erasmus+ významne prispievajú k zlepšovaniu zručností, zamestnateľnosti a nižšiemu riziku dlhodobej nezamestnanosti mladých Európanov, ako aj k aktívnemu občianstvu a sociálnemu začleneniu mladých ľudí;

3.  víta štruktúru programu so samostatnými rozpočtovými kapitolami podľa odvetví a vyzýva Komisiu, aby v návrhu pre ďalšiu generáciu programov zachovala samostatné rozpočtové kapitoly;

4.  uznáva hospodársku a sociálnu hodnotu dobrovoľníckej činnosti a vyzýva Komisiu, aby v rámci akcií programu viac podporovala organizácie založené na dobrovoľníckej činnosti;

5.  poukazuje na regionálne rozdiely na úrovni EÚ aj medzi oblasťami v rámci členských štátov v účasti na akciách financovaných z programu Erasmus+; je znepokojený tým, že miera úspešnosti týchto akcií je relatívne nízka a líši sa v rámci jednotlivých krajín EÚ; vyzýva na uskutočnenie cielenej a včasnej akcie, ktorou by sa rozšírila účasť a zlepšila miera úspešnosti bez ohľadu na pôvod žiadateľov, pričom by sa časť finančných prostriedkov vyčlenila na konkrétne opatrenia na podporu a zvyšovanie povedomia o tejto iniciatíve, a to najmä v tých regiónoch, kde prístup k financovaniu zostáva aj naďalej na pomerne nízkej úrovni;

6.  víta návrh Komisie zvýšiť záväzky pre Erasmus+ do konca súčasného VFR o 200 miliónov eur a zvýšiť platby v návrhu rozpočtu na rok 2017 o 4,5 %; vyzýva Komisiu, aby pri prideľovaní grantov v rámci programu Erasmus venovala osobitnú pozornosť dlhodobej mobilite učňov; poznamenáva, že podľa správ 48 % národných agentúr sú akcie programu nedostatočne financované; vyzýva Komisiu, aby navrhla adekvátny viacročný plán platieb, a nabáda ju, aby navrhla úroveň ročného financovania pre budúcu generáciu programov minimálne na rovnakej úrovni ako v poslednom roku vykonávania súčasného rámca; navrhuje, aby Komisia preskúmala možnosť zvýšiť predbežné financovanie;

7.  poznamenáva, že väčší pozitívny účinok grantov Erasmus+ na podporu mobility a vyšší dopyt po nich vo východnej a južnej Európe je v kontraste s obmedzeným celkovým rozpočtom programu, čo vedie k vyššej miere zamietnutých žiadostí; navrhuje, aby Komisia zvýšila úsilie o podporu mobility zo západnej Európy do východnej Európy;

8.  zdôrazňuje, že rastúci záujem európskych občanov o Erasmus+ sa najviac dotýka kapitoly programu týkajúcej sa mládeže; konštatuje, že v súčasnosti 36 % všetkých žiadostí v rámci programu Erasmus+ je z oblasti mládeže, pričom v období rokov 2014 až 2016 došlo k nárastu podaných žiadostí o 60 %;

9.  vyzýva Komisiu a osobitne Generálne riaditeľstvo pre vzdelávanie a kultúru (GR EAC) a Výkonnej agentúre pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), aby umožnili ďalšiu podporu decentralizovaných opatrení, ako je kľúčové opatrenie 2, navrhnutím vhodného financovania primeraného veľkosti akcií;

10.  konštatuje, že vykonávanie programu Erasmus+ v regiónoch EÚ odhaľuje rôznorodosť požiadaviek na financovanie a priorít v oblasti intervencií, čo si vyžaduje, aby niektoré členské štáty zmenili zameranie intervencií programu s cieľom zabezpečiť nákladovú efektívnosť vynaložených prostriedkov;

11.  vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami národných agentúr pri výklade a uplatňovaní pravidiel programu; pripomína, že 82 % rozpočtu programu Erasmus+ sa spravuje v rámci decentralizovaných akcií; vyzýva Komisiu, aby v záujme zabezpečenia čo najlepších výsledkov pre rozpočet EÚ a odstránenia chybovosti zjednodušila vymedzenie pojmov a zlepšila usmernenia pre decentralizované akcie;

12.  poznamenáva, že 75 % národných agentúr uvádza vysokú mieru administratívnej záťaže, čo znižuje investičnú schopnosť rozpočtu EÚ, pričom hrozí, že to bude mať priamy vplyv na príjemcov; vyzýva GR EAC a EACEA, aby zlepšili vykonávanie, a to najmä proces podávania žiadostí;

13.  víta zjednodušené finančné riadenie a využívanie systému jednotkových nákladov; konštatuje, že v dôsledku regulačných požiadaviek ho niektoré členské štáty nemôžu uplatňovať alebo považujú úroveň nákladov za nedostatočnú v porovnaní so skutočnými nákladmi; vyjadruje znepokojenie nad tým, že národné agentúry hlásia vyššie zaťaženie súvisiace s auditmi;

14.  je presvedčený o tom, že výkonnosť národných agentúr by sa mala pravidelne hodnotiť a zlepšovať, aby sa zaručil úspech akcií financovaných Európskou úniou; uznáva, že v tejto súvislosti by mala mať kľúčový význam miera účasti a tiež skúsenosti účastníkov a partnerov;

15.  podporuje zvýšenie účinnosti a efektívnosti prostredníctvom rozsiahlejších projektov; poznamenáva však, že musí existovať rovnováha medzi malými a veľkými skupinami žiadateľov;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že vzhľadom na vysokú úroveň administratívnej záťaže môže byť financovanie v rámci programu Erasmus+ nedostupné pre menšie organizácie; domnieva sa, že byrokracia a požiadavky na podávanie správ by sa mali zjednodušiť;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dlhé platobné lehoty v rámci programu Erasmus+ ovplyvňujú možnosti menších organizácií na podanie žiadosti o financovanie;

18.  zastáva názor, že dobrovoľnícka činnosť by sa mala považovať za oprávnený zdroj vlastného príspevku do rozpočtu projektu, pretože to uľahčuje účasť menších organizácií.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

27

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, Monika Hohlmeier, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Patricija Šulin, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Monika Vana, Daniele Viotti, Marco Zanni, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrey Novakov, Stanisław Ożóg, Nils Torvalds, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (17.11.2016)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k vykonávaniu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES

(2015/2327(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Emilian Pavel

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže podľa Eurostatu bola nezamestnanosť v júli 2016 stále na úrovni 10,1 %; keďže nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ dosahuje 18,8 %;

B.  keďže výsledky štúdie vplyvu programu Erasmus z roku 2014(1) ukazujú, že osoby, ktoré študovali alebo absolvovali odbornú prípravu v zahraničí, majú v porovnaní s ostatnými bez podobnej skúsenosti dvakrát vyššiu pravdepodobnosť, že si nájdu zamestnanie;

C.  keďže miera nezamestnanosti osôb, ktoré študovali alebo absolvovali odbornú prípravu v zahraničí, je päť rokov po ukončení štúdia o 23 % nižšia(2);

D.  keďže 85 % študentov programu Erasmus študuje alebo sa odborne pripravuje v zahraničí, aby zvýšili svoju zamestnateľnosť v zahraničí(3);

E.  keďže v súčasnosti si 64 % zamestnávateľov myslí, že medzinárodné skúsenosti sú dôležité pre prijatie do zamestnania; keďže v roku 2006 to bolo len 37 %(4);

F.  keďže 64 % zamestnávateľov tvrdí, že absolventom s medzinárodnými skúsenosťami sa zveruje väčšia profesijná zodpovednosť(5);

G.  keďže jednému z troch stážistov programu Erasmus ponúkne zamestnanie podnik, v ktorom stáž absolvoval(6);

H.  keďže takmer jeden z desiatich stážistov programu Erasmus, ktorí absolvovali pracovnú stáž, si založil vlastný podnik a traja zo štyroch to plánujú urobiť alebo si to dokážu predstaviť(7);

I.  keďže cieľom programu Erasmus+, ktorý prebieha v období 2014 – 2020, je modernizovať vzdelávanie, odbornú prípravu a prácu s mládežou v celej Európe, a keďže tento program je otvorený vzdelávacím organizáciám, organizáciám odborného vzdelávania a mládežníckym a športovým organizáciám vo všetkých odvetviach celoživotného vzdelávania; keďže viac než štyrom miliónom Európanov poskytne príležitosť študovať, zúčastniť sa na odbornej príprave, získať pracovné skúsenosti a zapojiť sa do dobrovoľníckej činnosti v zahraničí;

1.  domnieva sa, že program Erasmus+ zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní európskej identity a integrácie, solidarity, inkluzívneho a udržateľného rastu, kvalitných pracovných miest, konkurencieschopnosti, sociálnej súdržnosti a pracovnej mobility mládeže tým, že pozitívne prispieva k zlepšeniu európskych systémov vzdelávania a odbornej prípravy, celoživotnému vzdelávaniu, aktívnemu európskemu občianstvu a lepším vyhliadkam na získanie zamestnania, tým, že poskytuje Európanom príležitosť na získanie prierezových a prenosných súborov osobných a profesijných zručností a schopností prostredníctvom štúdia, odbornej prípravy, pracovných skúseností v zahraničí a dobrovoľníckej práce, ako aj tým, že jednotlivcom ponúka šancu na nezávislejší život, jednoduchšiu adaptáciu a dosiahnutie osobného rozvoja;

2.  domnieva sa, že Erasmus+ je jedným z kľúčových pilierov, vďaka ktorému si európska populácia zvykne na celoživotné vzdelávanie; vyzýva Komisiu a národné agentúry, aby lepšie propagovali význam prierezových projektov, pretože sa musí klásť väčší dôraz na rozmer programu týkajúci sa celoživotného vzdelávania;

3.  poukazuje na to, že v súčasnosti v rámci svojej odbornej prípravy využíva systémy mobility len 1 % mladých ľudí v praktickej odbornej príprave (vrátane učňov); poukazuje na to, že je nevyhnutné vytvoriť v rámci EÚ podmienky pre rozvoj mobility učňov, aby učni získali rovnaké možnosti ako vysokoškolskí študenti, čím sa dosiahnu ciele boja proti nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí; nabáda členské štáty, aby poskytovali mladým učňom lepšie informácie o možnostiach, ktoré sú im k dispozícii, a aby viac podporovali vzdelávacie strediská, ktoré sa chcú zapojiť do programu Erasmus+, v prípadoch cezhraničnej mobility do susedných krajín by však mali zaviesť aj podporné opatrenia na pomoc učňom s ubytovaním a dopravou;

4  zdôrazňuje, že počet študijných období dokončených v zahraničí v rámci programu Erasmus od roku 2008 neustále rastie, a to napriek hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze; upozorňuje na skutočnosť, že v rovnakom období sa exponenciálne zvýšil počet pracovných stáží v zahraničí; usudzuje, že pracovné stáže mladí ľudia zjavne považujú za skvelú príležitosť na zlepšenie svojej zamestnateľnosti; odporúča, aby Komisia a národné agentúry, organizátori a inštitúcie vzali tento vývoj na vedomie;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rastúca nerovnosť v rámci niektorých členských štátov i medzi nimi a vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ sťažujú prístup k programu, keďže vytvárajú prekážky mobility uchádzačov z regiónov s nižšími príjmami, ktoré boli vážnejšie postihnuté hospodárskou krízou a škrtmi; konštatuje, že program Erasmus+ a odborné vzdelávanie a príprava (OVP) musia byť aktívne aj vo vzdialených a okrajových regiónoch EÚ; domnieva sa, že zaistenie prístupu a rovnakých príležitostí pre obyvateľov týchto regiónov predstavuje veľmi pozitívny krok a nástroj na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí a podporu oživenia hospodárstva;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie o zjednodušenie postupov a zníženie vysokej administratívnej záťaže pre študentov, inštitúcie a pre hostiteľské spoločnosti zapojené do projektov Erasmus+, najmä pre tie, ktoré túto možnosť nevyužívajú dostatočne, a to s cieľom uľahčiť rovnaký prístup, proces registrácie, potvrdzovania a uznávania; trvá na tom, že v záujme podpory väčšej účasti sa informácie o tomto programe musia poskytovať vo všetkých úradných jazykoch EÚ; vyzýva Komisiu a národné agentúry, aby štandardizovali kritériá prístupu s cieľom zabezpečiť prístup čo najväčšiemu počtu žiadateľov; nabáda národné agentúry, aby zabezpečili, že rozpočty pre kľúčové opatrenia a sektory budú po každom kole žiadostí ľahko prístupné, čo umožní žiadateľom strategické plánovanie ich budúcich krokov, taktiež ich nabáda, aby zverejňovali výsledky výberu projektov a rozpočtové riadky, aby sa mohlo uskutočniť adekvátne externé monitorovanie programu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že veľké inštitúcie nebudú uprednostňované pred menšími a menej zavedenými inštitúciami, pokiaľ ide o žiadateľov o účasť na programe;

7.  naďalej vyjadruje znepokojenie nad tým, že program Erasmus+ vnímajú mladí ľudia a širšia verejnosť predovšetkým ako program vysokoškolského vzdelávania; odporúča preto, aby sa väčší význam prikladal zvyšovaniu európskej, národnej a regionálnej viditeľnosti rôznych oblastí, do ktorých sa ľudia môžu prihlásiť, vrátane školského vzdelávania, vysokoškolského vzdelávania, medzinárodného vysokoškolského vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávania dospelých, mládeže a športu a dobrovoľníctva, a aby bola tiež zdôrazňovaná možnosť uskutočňovať prierezové projekty, a to najmä prostredníctvom informačnej kampane a práce v oblasti vzťahov s verejnosťou, pokiaľ ide o obsah všetkých programov;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, ako aj agentúry EÚ, ako je Cedefop, aby zlepšili kvalitu, dostupnosť a rovnosť prístupu k programom mobility v oblasti OVP, aby priniesli pridanú hodnotu všetkým účastníkom, pokiaľ ide o kvalifikáciu, uznávanie a obsah, a aby zabezpečili zavedenie noriem kvality do programov učňovskej prípravy;

9.  berie na vedomie rozdiely medzi členskými štátmi týkajúce sa kritérií prijímania do programu Erasmus+; trvá na tom, aby Komisia zabezpečila, že pravidlá programu sa budú uplatňovať jednotne vo všetkých národných agentúrach, že sa budú dodržiavať jednotné normy kvality a procedurálne postupy, čím sa zabezpečí vnútorná a vonkajšia súdržnosť programu Erasmus+ a jeho status skutočného európskeho programu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pre národné agentúry vypracovala európske usmernenie o vykonávaní programu Erasmus+; nabáda národné agentúry, ktoré musia byť neoddeliteľnou súčasťou procesu monitorovania, aby sa zamerali aj na vytvorenie alebo uľahčenie fóra pre konštruktívny dialóg medzi orgánmi zodpovednými za vzdelávanie a pracovné politiky v každom členskom štáte; dôrazne podporuje lepšiu koordináciu medzi agentúrami, aby spájali projekty s podobným obsahom;

10.  poukazuje na program Erasmus+, ako na dôležitý nástroj na zlepšenie kvality odborného vzdelávania a prípravy v EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že inkluzívne kvalitné odborné vzdelávanie a príprava a mobilita v oblasti OVP zohrávajú dôležitú hospodársku a sociálnu úlohu v Európe, na rýchlo sa meniacom trhu práce, ako prostriedok poskytujúci mladým ľuďom a dospelým odborné a životné zručnosti potrebné na prechod od vzdelávania a odbornej prípravy k práci; zdôrazňuje, že OVP a mobilita v oblasti OVP by mali podporovať rovnosť príležitostí, nediskrimináciu a sociálne začleňovanie pre všetkých občanov vrátane žien, ktoré sú nedostatočne zastúpené v OVP, a osôb nachádzajúcich sa v zraniteľnej situácii vrátane Rómov, nezamestnaných mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, obyvateľov najvzdialenejších regiónov a migrantov; navrhuje aj, aby sa dôraz kládol na nízkokvalifikovaných príjemcov s cieľom zvýšiť ich účasť a zvýšiť tak dosah týchto programov;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prípade OVP zvýšili možnosti odbornej prípravy v zahraničí pre OVP a aby zaradili OVP ako najlepšiu možnosť nájsť si prácu a začať sľubnú profesijnú dráhu, a aby zabezpečili prístup pre všetkých občanov všetkých vekových kategórií a poskytovali primerané financovanie, keďže finančné prostriedky určené na OVP nie sú primerané(8) počtu potenciálnych žiadateľov o účasť v programoch mobility, ktoré sa ponúkajú; dôrazne podporuje efektívne podporovanie a presadzovanie mobility v oblasti OVP medzi ženami a domnieva sa, že členské štáty by v tejto súvislosti mali stanoviť ambiciózne ciele a pokrok by sa mal dôsledne monitorovať;

12.  zdôrazňuje, že dochádza k novému vymedzeniu pracovných miest a zručností, a to najmä v dôsledku prebiehajúceho prechodu k digitalizovanejšiemu hospodárstvu s novými potrebami podnikov a sektormi orientovanými na budúcnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že program Erasmus+ bude zohľadňovať túto skutočnosť;

13.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne prehodnocovala výšku finančnej podpory, napríklad jednorazových náhrad cestovného a diét, s cieľom zabezpečiť, aby boli v súlade s reálnymi životnými nákladmi a aby sa predchádzalo zadlženosti zapríčinenej obdobím stáže, a pomôcť tak zabrániť diskriminácii a tomu, aby sa ľudia s obmedzenými finančnými prostriedkami a/alebo osobitnými potrebami vzdávali účasti;

14.  poukazuje na význam jasných výsledkov vzdelávania a konkrétnych popisov pracovnej činnosti pre pracovné skúsenosti Erasmus+ v zahraničí pre študentov OVP, stážistov, učňov a dobrovoľníkov; zdôrazňuje, že príprava kandidátov skôr, než začnú nadobúdať skúsenosti v zahraničí, je neoddeliteľnou súčasťou činnosti a musí zahŕňať stretnutia na tému vedenia profesijnej dráhy, jazykové kurzy, ako aj kurzy odbornej prípravy v oblasti sociálnej a kultúrnej integrácie, vrátane medzikultúrnej komunikácie, ktoré by podporovali zapojenie ľudí do spoločnosti a zlepšili ich pracovné a životné podmienky; zohľadňujúc dôležitosť viacjazyčnosti pre zlepšovanie zamestnateľnosti mladých ľudí sa domnieva, že v rámci programu Erasmus+ by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na propagáciu a podporu viacjazyčnosti; víta skutočnosť, že jazykové znalosti účastníkov projektov Erasmus+ sa budú rozširovať, vrátane znalostí susedských jazykov, ktoré môžu zvýšiť mobilitu a zamestnateľnosť na cezhraničnom pracovnom trhu; domnieva sa, že jazykové kurzy pre nových účastníkov mobility by sa mohli zabezpečovať v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami a hostiteľskými spoločnosťami a prispôsobiť ich oblasti štúdia alebo stáže;

15.  uznáva, že s ohľadom na vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí v niektorých členských štátoch je hlavným cieľom programu Erasmus+ príprava mladých ľudí na zamestnanie; zároveň kladie osobitný dôraz na nutnosť zachovať status aktivít mimo školy, odbornej prípravy a štúdia v rámci programu Erasmus+;

16.  zdôrazňuje, že v minulosti boli programy Erasmus a Leonardo zamerané hlavne na mladých ľudí s vyššou úrovňou zručností a lepšími možnosťami prístupu na trh práce, pričom sa dostatočne nezameriavali na najzraniteľnejšie skupiny; poukazuje na cieľ EÚ, ktorým je znižovanie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky a chudoby; zdôrazňuje, že pri uplatňovaní programu Erasmus+ sa musia členské štáty dôrazne zamerať na osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, keďže predstavujú skupinu s vysokým rizikom chudoby; zdôrazňuje, že programy pre osoby s predčasne ukončenou školskou dochádzkou nemôžu byť štandardnou súčasťou OVP alebo výmenných programov, ale mali by sa zamerať na osobitné potreby týchto osôb, ľahký prístup a jednoduché financovanie, ako aj na vytvorenie prostredia priaznivého pre neformálne vzdelávanie a informálne učenie;

17.  pripomína Komisii, že ľudia so zdravotným postihnutím, ako sú sluchovo postihnuté osoby, majú osobitné potreby, a preto potrebujú primerané financie a príslušnú podporu, ako napríklad tlmočníkov znakovej reči a lepší prístup k informáciám a primeraný grant, aby mohli získať prístup k programu Erasmus+; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci na zavádzaní ďalších opatrení na poskytnutie bezbariérového a nediskriminačného prístupu ku všetkým štipendijným programom v rámci Erasmus+ pre osoby so zdravotným postihnutím; považuje za užitočné vymenovať v prípade potreby tzv. koučov v rámci národných agentúr, ktorí by poskytovali poradenstvo o čo najlepšom využití financií;

18.  domnieva sa, že existuje priestor na zlepšenie podpory práce s mládežou, umeleckých a kultúrnych aktivít, účasti na politickom živote, vzdelávania dospelých a masového športu;

19.  vyzýva Komisiu, aby predložila, a členské štáty, aby prijali rámec kvality učňovskej prípravy a návrh na zvýšenie mobility pre učňov s cieľom zabezpečiť súbor práv učňov, stážistov a študentov odborného vzdelávania a prípravy tak, aby sa zabezpečilo, že sú primerane chránení a že tieto programy mobility nebudú nikdy náhradou štandardných pracovných zmlúv; požaduje kvalitné a platené stáže a odbornú prax, a žiada, aby členské štáty nahlasovali prípady, keď sú podmienky týkajúce sa úloh alebo práv príjemcov grantu Erasmus+ porušené;

20.  vyzýva Komisiu, aby sa s členskými štátmi snažila o posilnenie spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a kľúčovými zainteresovanými stranami (miestne/regionálne orgány, sociálni partneri, súkromný sektor, zástupcovia mládeže, zariadenia OVP, výskumné organizácie a organizácie občianskej spoločnosti) s cieľom zlepšiť schopnosť systémov vzdelávania a OVP reagovať na skutočné potreby trhu práce a zabezpečiť, aby sa táto spolupráca premietla do programu Erasmus+; domnieva sa, že aktívne zapojenie príjemcov a všetkých zainteresovaných strán do navrhovania, organizácie, vykonávania a vyhodnocovania programu zabezpečí jeho životaschopnosť, úspešnosť a pridanú hodnotu;

21.  žiada väčšiu podporu programov mobility pre pokročilé úrovne vyššieho vzdelávania s cieľom zabezpečiť mobilitu medzi európskymi výskumnými strediskami a ďalej rozvíjať cieľ, ktorým je premeniť európske univerzity na medzinárodné;

22.  dôrazne podporuje väčšiu transparentnosť pri vyhodnocovaní žiadostí a kvalitnú spätnú väzbu pre všetkých žiadateľov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinný mechanizmus spätnej väzby, aby príjemcovia programu mohli Komisiu informovať o akýchkoľvek nezrovnalostiach, ktoré by zistili v súvislosti s realizáciou programu Erasmus+; ďalej vyzýva Komisiu, aby zlepšila a zvýšila tok informácií medzi európskymi inštitúciami zodpovednými za vykonávanie programu a vnútroštátnymi orgánmi; nabáda národné agentúry a Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru, aby v záujme zlepšenia vykonávania programu poskytovali príležitosti na odbornú prípravu pre hodnotiteľov a aby organizovali pravidelné stretnutia s príjemcami a návštevy projektov;

23.  zdôrazňuje, že vďaka európskemu kvalifikačnému rámcu sa dosiahlo jednoznačné zlepšenie, čo sa týka systémov uznávania a potvrdzovania diplomov, kvalifikácií, kreditov, osvedčení o kvalifikácii, ako aj akreditácie skutočných schopností vo vzdelávaní a OVP, poznamenáva však, že problémy stále pretrvávajú; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby schopnosti a kvalifikácie získané prostredníctvom zahraničnej mobility v akomkoľvek prostredí – formálnom vzdelávacom prostredí, podnikovej stáži alebo dobrovoľníckych a mládežníckych činnostiach – boli riadne zdokumentované, potvrdené, uznané a aby ich bolo možné porovnať v rámci systému domovskej krajiny; vyzýva Komisiu, aby s cieľom podporiť voľný pohyb reformovala európsky kvalifikačný rámec a dosiahla pokrok smerom k jeho posilneniu tak, aby sa zo súčasného odporúčania stal pevnejší nástroj; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby systematicky využívali a ďalej rozvíjali existujúce európske nástroje, akými sú Europass, Youthpass a ECVET; podnecuje vývoj spoločných kvalifikácií OVP, ktoré môžu zabezpečiť medzinárodné uznávanie kvalifikácií; vyzýva členské štáty, aby úplne a včasne vykonávali odporúčania Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;

24.  uznáva, že dobrovoľníctvo je vyjadrením solidarity, slobody a zodpovednosti a prispieva k posilňovaniu aktívneho občianstva a osobného ľudského rozvoja; domnieva sa, že dobrovoľníctvo je aj dôležitým nástrojom sociálneho začleňovania a súdržnosti, ako aj odbornej prípravy, vzdelávania a medzikultúrneho dialógu, a zároveň významne prispieva k šíreniu európskych hodnôt; domnieva sa, že by sa mala uznať úloha Európskej dobrovoľníckej služby (EDS) pre jej úlohu pri podpore rozvoja zručností a schopností, ktoré môžu uľahčiť vstup účastníkov EDS na trh práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky dobrovoľníkov a monitorovali, či sa zmluvy, na základe ktorých dobrovoľníci pracujú, v plnej miere dodržiavajú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby účastníci Európskej dobrovoľníckej služby neboli nikdy považovaní za náhradu pracovnej sily a aby sa nevyužívali ako takáto náhrada;

25.  zdôrazňuje, že neformálne vzdelávanie a výučba dospelých podporuje základné a mäkké zručnosti, ako sú spoločenské a občianske schopnosti, ktoré sú dôležité pre trh práce, ako aj pre dobré podmienky na pracovisku a rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom; pripomína, že neformálne vzdelávanie a výučba dospelých zohrávajú kľúčovú úlohu pri oslovovaní znevýhodnených skupín spoločnosti, pričom pomáhajú zlepšovať ich zručnosti, ktoré im budú nápomocné pri vstupe na trh práce, pri hľadaní udržateľného a kvalitného zamestnania, alebo pri zlepšovaní ich pracovného postavenia, pričom tiež prispievajú k demokratickejšej Európe;

26.  berie na vedomie nové spoločenské výzvy a náplne práce, ktoré sa neustále vyvíjajú; pripomína, že program Erasmus+ pripravuje mladých ľudí aj na zamestnanie a domnieva sa, že osobitný dôraz by sa mal klásť na prechod od schopností získaných na pracovisku k mäkkým zručnostiam a podporovať pritom získavanie prierezových a prenosných súborov zručností a schopností, ako je podnikavosť, gramotnosť v oblasti IKT, kreatívne myslenie, riešenie problémov a inovatívne orientované myslenie, sebadôvera, prispôsobivosť, vytváranie kolektívu, projektové riadenie, hodnotenie rizika a jeho podstupovanie, ako aj spoločenské a občianske schopnosti, ktoré sú veľmi dôležité pre trh práce; domnieva sa, že by to malo zahŕňať aj dobré pracovné podmienky, rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a integráciu osôb, ktoré sa nachádzajú v zraniteľnej situácii, do trhu práce a spoločnosti;

27.  zohľadňujúc dôležitosť viacjazyčnosti pre zvyšovanie zamestnateľnosti mladých ľudí(9) sa domnieva, že v rámci programu Erasmus+ by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na propagáciu a podporu viacjazyčnosti;

28.  zdôrazňuje požiadavku na podporu – či už finančnú alebo prostredníctvom daňových stimulov – MSP, ktoré ponúkajú odbornú prípravu v rámci programu Erasmus+;

29.  domnieva sa, že hodnotenie kvality by malo byť rovnako dôležité ako hodnotenie kvantity; žiada o vypracovanie hodnotenia kvality v kontexte programu Erasmus+;

30.  zdôrazňuje, že treba posilniť obraz programu Erasmus+ ako prostriedku na zlepšenie individuálnych zručností osôb, ktorý im poskytne ďalší rozmer a ktorý by mal zabezpečiť správny prístup k tomuto nástroju v zmysle zabezpečenia jeho potrebného účinku a odstránenia rizika, že sa z neho stane len životná skúsenosť;

31.  podporuje väčšiu mobilitu vo vzdelávaní, v programoch učňovskej prípravy a počas stáží v rámci programov záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, s cieľom pokúsiť sa o zníženie vysokej úrovne nezamestnanosti mladých ľudí a geografických nerovnováh v rámci Európskej únie;

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala a sprístupnila aktualizované štatistiky a uskutočnila následné štúdie o vykonávaní programu Erasmus+, najmä pokiaľ ide o mieru využívania mladými ľuďmi podľa regiónov a rodu, vplyv na zamestnateľnosť, ako aj druh a mieru zamestnanosti a vplyv na platy a spôsoby prípadného zlepšenia; vyzýva Komisiu, aby analyzovala, prečo sa niektoré krajiny vo väčšej miere uchádzajú o mobilitu v oblasti OVP, kde sú rodové rozdiely najväčšie, a dôvody týchto rozdielov, alebo kde je viac uchádzačov so zdravotným postihnutím, a aby pripravila plán, ako zvýšiť účasť iných krajín; preto vyzýva nato, aby národné agentúry v členských štátoch úzko spolupracovali pri výmene informácií a štatistík; trvá na tom, aby budúce preskúmanie v polovici trvania programu Erasmus+ obsahovalo a zohľadnilo výsledky uvedených štúdií a uvedené štatistiky;

33.  pripomína, že najmä v čase významnej krízy týkajúcej sa základných hodnôt EÚ môže byť program Erasmus+ hlavnou príležitosťou na podporu integrácie, porozumenia a solidarity medzi mladými ľuďmi; požaduje preto, aby sa integrácia mladých ľudí podporovala prostredníctvom spoznávania rôznych kultúr a tradícií a ich vzájomného a nutného rešpektovania;

34.  navrhuje, aby Komisia zachovala vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti podnikania ako jeden z cieľov budúceho programu Erasmus+ v nasledujúcom finančnom období (po roku 2020), vrátane mobility, a aby súčasťou tohto programu boli tieto prvky:

i)  dôkladné posúdenie vplyvu existujúcich opatrení na podporu podnikania prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a prípadne ich prispôsobenie, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu na nedostatočne zastúpené a znevýhodnené skupiny,

ii)  presadzovanie lepšie vymedzených učebných osnov a nástrojov v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania, ktoré sa budú zameriavať na všetkých študentov a budú pozostávať z teoretických aj praktických modulov, ako sú študentské podnikateľské projekty;

iii)  podpora partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, neziskovými organizáciami a poskytovateľmi neformálneho vzdelávania s cieľom navrhnúť vhodné kurzy a poskytnúť študentom požadované praktické skúsenosti a príklady;

iv)  rozvoj zručností súvisiacich s podnikateľskými procesmi, finančnou gramotnosťou, gramotnosťou a zručnosťami v oblasti IKT, kreatívnym myslením, riešením problémov a inovatívne orientovaným myslením, sebadôverou, adaptabilitou, budovaním kolektívu, projektovým riadením, hodnotením rizika a prijímaním rizika, ako aj s osobitnými obchodnými zručnosťami a znalosťami;

v)  poukazovanie na neformálne vzdelávanie a informálne učenie ako privilegované prostredie na získanie podnikateľských schopností;

35.  nabáda členské štáty, aby sa intenzívnejšie zapojili do programu Erasmus pre mladých podnikateľov a aby ho intenzívnejšie propagovali medzi mladými ľuďmi, ktorí majú záujem začať podnikateľský projekt, aby mohli ťažiť zo zahraničnej skúsenosti a aby mohli nadobudnúť nové zručnosti, ktoré im pomôžu úspešne realizovať ich podnikateľské projekty;

36.  dôrazne nabáda k partnerskému učeniu po štúdiu, odbornej príprave a pracovných skúsenostiach v zahraničí s cieľom zvýšiť vplyv programu Erasmus+ na miestne komunity; zdôrazňuje, že výmena osvedčených postupov má zásadný význam pre zlepšenie kvality projektov v rámci programu Erasmus+; víta platformu Erasmus+ na šírenie výsledkov projektu a požaduje rozhodnejší prístup k výmene osvedčených postupov a k medzinárodným výmenám názorov medzi národnými agentúrami, partnermi a príjemcami programu; vyzýva Komisiu, aby podporovala žiadateľov o účasť v programe pri hľadaní medzinárodných partnerov, a to vytvorením používateľsky ústretových platforiem, ktoré spájajú verejné informácie o jednotlivých príjemcoch a ich projektoch;

37.  vyzýva Komisiu, aby optimalizovala výkonnosť a používateľskú ústretovosť používania IT nástrojov, ako je Mobility Tool, alebo iných podobných podporných IT platforiem ako je Elektronická platforma pre vzdelávanie dospelých v Európe (EPALE), aby sa zabezpečilo, že príjemcovia programu čo najlepšie využijú svoje skúsenosti, a aby sa podporila aj cezhraničná spolupráca a výmena najlepších postupov;

38.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila programovú príručku, aby ju spravila ľahšie použiteľnou a zrozumiteľnejšou a aby pripravila aj osobitné informačné brožúry o každej z kľúčových akcií; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila proces podávania žiadostí z hľadiska administratívnej záťaže;

39.  podporuje rozvoj inštitúcií vzdelávania dospelých prostredníctvom nepretržitého profesijného rozvoja a možností mobility učiteľov, vedúcich pracovníkov škôl, školiteľov a ostatných pedagogických pracovníkov; podporuje rozvoj zručností a schopností, najmä v oblasti účinného využívania IKT vo vzdelávaní dospelých, na zlepšenie výsledkov vzdelávania; zdôrazňuje dôležitosť výmeny najlepších postupov;

40.  víta rozvoj pilotných projektov, akým je Európsky rámec pre mobilitu učňov: rozvíjanie európskeho občianstva a zručností prostredníctvom integrácie mladých ľudí na trhu práce, ktorý je zameraný na vykonávanie nákladovo efektívnych cezhraničných učňovských programov mobility medzi inštitúciami poskytujúcimi OVP, podnikmi a/alebo inými príslušnými organizáciami, ako aj na formálne uznávanie a potvrdzovanie výsledkov vzdelávania a vzájomné uznávanie diplomov, a pilotný projekt Mobilita mládeže v rámci odbornej prípravy – lepšia mobilita mladých ľudí, ktorý je zameraný na zlepšenie mobility mladých ľudí v rámci odbornej prípravy; vyzýva Komisiu na účinnú realizáciu týchto dvoch pilotných projektov a na ich dlhodobé začlenenie do programu Erasmus+;

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rozsiahlejšiu a dlhodobejšiu štrukturálnu podporu vo forme prevádzkových grantov európskym organizáciám občianskej spoločnosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu, keďže sú to organizácie, ktoré poskytujú občanom a obyvateľom Európy študijné príležitosti a priestor na účasť na tvorbe a vykonávaní európskych politík;

42.  vyzýva Komisiu, aby rozhodla o vhodnom riešení situácie medzivládnych organizácií na európskej úrovni sídliacich v Bruseli, ktoré žiadajú o finančné prostriedky belgické národné agentúry;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

48

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Arne Gericke, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Morten Løkkegaard, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Yana Toom, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Georges Bach, Amjad Bashir, Sergio Gutiérrez Prieto, Csaba Sógor, Helga Stevens, Neoklis Sylikiotis, Tom Vandenkendelaere, Flavio Zanonato

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

David Coburn

(1)

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/study/2014/erasmus-impact_en.pdf

(2)

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/study/2014/erasmus-impact_en.pdf

(3)

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/study/2014/erasmus-impact_en.pdf

(4)

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/study/2014/erasmus-impact_en.pdf

(5)

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/study/2014/erasmus-impact_en.pdf

(6)

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/study/2014/erasmus-impact_en.pdf

(7)

http://ec.europa.eu/dgs/education_culture/repository/education/library/study/2014/erasmus-impact_en.pdf

(8)

podľa Komisie miera úspešnosti oprávnených žiadateľov o mobilitu v oblasti OVP v rámci programu Erasmus+ bola v roku 2016 v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov 42 %; situácia sa zhoršuje už v priebehu niekoľkých rokov – miera úspešnosti v roku 2014 bola 54 % a v roku 2015 bola 48 %; hoci objem dostupných finančných prostriedkov sa v priebehu rokov mierne zvýšil, dopyt rastie oveľa rýchlejšie a obmedzené zdroje programu Erasmus+ neumožňujú, aby financovanie držalo krok s dopytom;

(9)

Správa JRC v oblasti vedy a politiky o jazykoch a zamestnateľnosti, 2015.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

5.12.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Angel Dzhambazki, María Teresa Giménez Barbat, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Stefano Maullu, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dietmar Köster, Ernest Maragall, Liliana Rodrigues

Právne oznámenie