Postup : 2016/2055(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0004/2017

Predkladané texty :

A8-0004/2017

Rozpravy :

PV 13/02/2017 - 18
CRE 13/02/2017 - 18

Hlasovanie :

PV 14/02/2017 - 8.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0022

SPRÁVA     
PDF 549kWORD 61k
20.1.2017
PE 587.704v02-00 A8-0004/2017

k úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ

(2016/2055(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu

Spravodajca: Dennis De Jong

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k úlohe oznamovateľov nekalých praktík pri ochrane finančných záujmov EÚ

(2016/2055(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 325,

–  so zreteľom na články 22a, 22b a 22c služobného poriadku úradníkov Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky o oznamovaní nekalých praktík, ktorým sa uzatvára jej vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/1/2014/PMC,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením(2),

–  so zreteľom na článok 9 Občianskoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii,

–  so zreteľom na článok 22 písm. a Trestnoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy CM/Rec(2014)7 o ochrane informátorov,

–  so zreteľom na články 8, 13 a 33 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti korupcii,

–  so zreteľom na zásadu č. 4 odporúčaní OECD o posilňovaní etického správania vo verejnej službe,

–  so zreteľom na vyšetrovanie úradu európskej ombudsmanky z 2. marca 2015 a na jej výzvu na prijatie nevyhnutných pravidiel týkajúcich sa oznamovania, ktorú adresovala inštitúciám EÚ,

–  so zreteľom na publikáciu OECD s názvom Záväzok účinnej ochrany oznamovateľov,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Guja v. Moldavsko, žiadosť č. 14277/04 z 12. februára 2008,

–  so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre ústavné veci (A8-0004/2017),

A.  keďže v súvislosti s postupom udeľovania absolutória Parlament potrebuje čo najviac informácií o všetkých takýchto nezrovnalostiach; keďže v prípadoch týkajúcich sa nezrovnalostí vnútri inštitúcií by Parlament mal byť oprávnený na plný prístup k informáciám, aby tak postup udeľovania absolutória mohol vykonať na základe úplného poznania skutočností;

B.  keďže Európsky dvor audítorov poskytuje pre posudzovanie Parlamentu vynikajúci základ, ale nemôže sám pokrývať všetky individuálne výdavky;

C.  keďže Komisia a ostatné inštitúcie EÚ takisto poskytujú Parlamentu informatívne správy o svojich výdavkoch, sú však tiež odkázané na oficiálne mechanizmy podávania správ;

D.  keďže mnohé fondy Únie podliehajú spoločnému hospodáreniu Komisie a členských štátov, čo sťažuje Komisii podávanie správ o nezrovnalostiach týkajúcich sa jednotlivých projektov;

E.  keďže Parlament pravidelne dostáva informácie od jednotlivých občanov alebo mimovládnych organizácií o nezrovnalostiach týkajúcich sa jednotlivých projektov, ktoré sú financované úplne alebo čiastočne z rozpočtu Únie;

F.  keďže oznamovatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri predchádzaní nezrovnalostiam, ich odhaľovaní a oznamovaní, pokiaľ ide o výdavky súvisiace s rozpočtom EÚ, ako aj pri odhaľovaní a zverejňovaní prípadov korupcie; keďže sa musí nastoliť a propagovať kultúra dôvery, ktorá by podporila európske verejné statky, znamenala, že úradníci a ostatní zamestnanci EÚ, ako aj široká verejnosť, sa budú cítiť chránení riadnym hospodárením a na základe ktorej by bolo zrejmé, že inštitúcie EÚ podporujú, chránia a povzbudzujú potenciálnych oznamovateľov;

G.  keďže je nanajvýš dôležité, aby sa bezodkladne vytvoril horizontálny právny rámec, ktorý bude prostredníctvom stanovenia práv a povinností chrániť oznamovateľov v celej EÚ, ako aj v inštitúciách EÚ (ochrana anonymity, poskytovanie právnej, psychologickej a v prípade potreby finančnej pomoci, prístup k rôznym informačným kanálom, systémy rýchlej reakcie atď.);

H.  keďže väčšina členských štátov EÚ ratifikovala Dohovor OSN proti korupcii, ktorý stanovuje povinnosť zabezpečiť oznamovateľom primeranú a účinnú ochranu;

I.  keďže oznamovanie je základným zdrojom informácií v boji proti organizovanej trestnej činnosti a vo vyšetrovaní korupcie vo verejnom sektore;

J.  keďže oznamovatelia zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu, pokiaľ ide o odhaľovanie a oznamovanie korupcie a podvodov, keďže priami účastníci týchto kriminálnych praktík sa aktívne snažia zakryť svoju činnosť pred všetkými oficiálnymi informačnými mechanizmami;

K.  keďže oznamovanie založené na zásadách transparentnosti a bezúhonnosti má zásadný význam; ochrana oznamovateľov by mala byť preto v celej EÚ zaručená zákonom a posilnená, ale len v prípade, ak je účelom ich činnosti ochrana verejného záujmu konaním v dobrej viere v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva;

L.  keďže orgány by nemali obmedzovať ani znižovať schopnosť oznamovateľov a novinárov dokumentovať a zverejňovať informácie o ilegálnych, nezákonných alebo škodlivých praktikách, pokiaľ tieto informácie zverejňujú v dobrej viere a verejný záujem je prioritou;

M.  keďže všetky inštitúcie EÚ sú od 1. januára 2014 povinné zaviesť vnútorné pravidlá na ochranu oznamovateľov, ktorí sú úradníkmi inštitúcií EÚ, v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku, a pracovná skupina medziinštitucionálneho prípravného výboru pre otázky spojené so služobným poriadkom, ktorá sa zaoberá ochranou oznamovateľov, ešte neukončila svoju prácu; keďže súčasťou činnosti vykonávanej touto pracovnou skupinou by malo byť posúdenie situácie tých oznamovateľov, ktorí v inštitúciách znášali negatívne dôsledky, aby sa tak na základe predchádzajúcich skúseností stanovili najlepšie postupy; keďže uvedené vnútorné pravidlá musia zohľadňovať štruktúru riadenia a špecifický charakter jednotlivých kategórií podľa služobného poriadku;

N.  keďže ochrana oznamovateľov na úrovni členských štátov nebola vo všetkých členských štátoch implementovaná ani harmonizovaná, čo znamená, že aj keď ide o finančné záujmy Európskej únie, poskytovať Parlamentu informácie o nezrovnalostiach môže byť pre oznamovateľov z osobného aj profesijného hľadiska riskantné; keďže nezrovnalosti nie sú oznamované práve preto, že sa ľudia obávajú toho, čo sa im môže kvôli nedostatočnej ochrane stať, a pretože sa domnievajú, že oznámením nezrovnalosti sa nič nezmení, a v dôsledku toho dochádza k oslabeniu finančných záujmov EÚ;

O.  keďže treba zaručiť náležité potrestanie všetkých prípadov odvety proti oznamovateľom;

P.  keďže vo svojom uznesení z 23. októbra 2013 Európsky parlament vyzval Komisiu, aby do konca roku 2013 predložila legislatívny návrh, ktorým sa zavedie účinný a komplexný európsky program ochrany oznamovateľov vo verejnom a súkromnom sektore s cieľom chrániť osoby, ktoré odhalia neefektívne riadenie a nezrovnalosti a ohlásia prípady vnútroštátnej a cezhraničnej korupcie týkajúce sa finančných záujmov EÚ; keďže okrem toho vyzval členské štáty, aby zaviedli vhodnú a účinnú ochranu oznamovateľov;

Q.  keďže zákonodarca EÚ už stanovil ochranu oznamovateľov v odvetvových nástrojoch vrátane smernice 2013/30/EÚ o bezpečnosti vyhľadávania, prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu na mori, nariadenia (EÚ) č. 596/2014 o zneužívaní trhu, smernice (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a nariadenia (EÚ) č. 376/2014 o ohlasovaní udalostí;

R.  keďže ochrana oznamovateľov v Únii sa stala ešte naliehavejšou, pretože smernica o obchodnom tajomstve obmedzuje práva oznamovateľov, a preto môže mať nechcený odrádzajúci účinok na tých, ktorí chcú nahlásiť nezrovnalosti v súvislosti s financovaním Únie v prospech jednotlivých spoločností;

S.  keďže medzinárodné organizácie ako Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Rada Európy už vykonali významnú prácu, pričom vypracovali odporúčania týkajúce sa ochrany oznamovateľov;

T.  keďže podľa OECD viac než tretina organizácií, ktoré disponujú mechanizmom oznamovania, nemá v písomnej podobe sformulovanú politiku ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami, alebo o nej nevie;

U.  keďže mimovládne organizácie ako Transparency International, Whistleblowing International Network atď. podobne vyvinuli medzinárodné zásady pre právnu úpravu v tejto oblasti, ktoré by mali slúžiť ako zdroj inšpirácie pre iniciatívy EÚ v tomto smere;

V.  keďže úrad európskej ombudsmanky má jasnú právomoc, pokiaľ ide o vyšetrovanie sťažností občanov EÚ týkajúcich sa nesprávnych úradných postupov inštitúcií EÚ, jej samotný úrad však v ochrane oznamovateľov v členských štátoch nezohráva žiadnu úlohu;

W.  keďže v najnovšej verzii služobného poriadku úradníkov a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov platnej od 1. januára 2014 sa zaviedlo niekoľko ustanovení týkajúcich sa oznamovateľov;

X.  keďže ochrana oznamovateľov je nevyhnutná na zabezpečenie verejného blaha a finančných záujmov Únie a na presadzovanie kultúry verejnej zodpovednosti a bezúhonnosti tak vo verejných, ako aj v súkromných inštitúciách;

Y.  keďže v mnohých jurisdikciách a najmä v súkromnom sektore sú zamestnanci v súvislosti s určitými informáciami viazaní služobným tajomstvom, čo znamená, že oznamovatelia by v prípade podania oznámenia mimo vlastnej organizácie mohli čeliť disciplinárnym opatreniam;

1.  vyjadruje poľutovanie v súvislosti so skutočnosťou, že Komisia zatiaľ nepredložila žiadne legislatívne návrhy s cieľom zaviesť minimálnu úroveň ochrany európskych oznamovateľov;

2.  naliehavo žiada Komisiu, aby okamžite predložila legislatívny návrh, ktorým sa zavedie účinný a komplexný európsky program ochrany oznamovateľov zahŕňajúci mechanizmy pre spoločnosti, verejné orgány a neziskové organizácie, a predovšetkým vyzýva Komisiu, aby do konca tohto roka predložila legislatívny návrh na ochranu oznamovateľov ako súčasť nevyhnutných opatrení v oblasti prevencie a boja proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie s cieľom umožniť účinnú a rovnocennú ochranu v členských štátoch a vo všetkých inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie;

3.  zastáva názor, že úloha oznamovateľov je veľmi dôležitá, pretože pomáhajú členským štátom a inštitúciám a orgánom EÚ zabraňovať narušovaniu zásady integrity a zneužívaniu právomoci, ktoré ohrozujú alebo porušujú verejné zdravie a bezpečnosť, finančnú integritu, hospodárstvo, ľudské práva, životné prostredie a zásady právneho štátu na európskej aj vnútroštátnej úrovni, alebo zvyšujú nezamestnanosť, obmedzujú alebo narúšajú spravodlivú súťaž a oslabujú dôveru občanov v demokratické inštitúcie a postupy, a riešiť ich; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že oznamovatelia vo výraznej miere prispievajú k zvýšeniu demokratickej kvality a dôvery vo verejné inštitúcie tým, že ich robia transparentnejšími a priamo zodpovednými voči občanom;

4.  poznamenáva, že oznamovatelia aj dotknuté verejné orgány alebo inštitúcie by mali mať zabezpečenú právnu ochranu práv zaručených Chartou základných práv EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

5.  pripomína, že členské štáty sú, ako prví príjemcovia prostriedkov z fondov EÚ, povinné kontrolovať zákonnosť použitia týchto prostriedkov;

6.  konštatuje, že len niekoľko členských štátov zaviedlo dostatočne pokročilé systémy ochrany oznamovateľov; vyzýva členské štáty, ktoré v rámci svojho vnútroštátneho práva ešte neprijali zásady týkajúce sa ochrany oznamovateľov, aby tak spravili čo najskôr;

7.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali účinné protikorupčné pravidlá, a aby zároveň riadne zaviedli európske a medzinárodné normy a usmernenia o ochrane oznamovateľov do svojich vnútroštátnych právnych predpisov;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty ešte stále nezaviedli osobitné pravidlá na ochranu oznamovateľov, a to bez ohľadu na nevyhnutnú potrebu ich ochrany v oblasti predchádzania a boja proti korupcii a napriek skutočnosti, že ochrana oznamovateľov sa odporúča v článku 33 Dohovoru OSN proti korupcii;

9.  zdôrazňuje, že oznamovanie týkajúce sa finančných záujmov Únie je zverejnenie alebo oznámenie protiprávneho konania, okrem iného aj korupcie, podvodu, konfliktu záujmov, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, prania špinavých peňazí, prenikania organizovaného zločinu a snáh o zatajenie niektorej z týchto skutočností;

10.  považuje za nevyhnutné posilniť etickú kultúru, ktorá pomôže zabezpečiť, aby oznamovatelia neboli vystavení odvetným krokom alebo vnútorným konfliktom;

11.  opakuje skutočnosť, že od oznamovateľa sa žiada, aby informoval o nezrovnalostiach týkajúcich sa finančných záujmov EÚ, ako aj skutočnosť, že oznamovatelia by mali vždy spolupracovať tým spôsobom, že sa podelia o informácie s príslušnými orgánmi EÚ;

12.  opakuje skutočnosť, že oznamovatelia majú často lepší prístup k citlivým informáciám ako osoby zvonka, a preto je pravdepodobnejšie, že im budú hroziť väčšie následky súvisiace s ich profesijnou kariérou alebo riziká spojené s ich osobnou bezpečnosťou, ktorá je chránená článkom 6 Charty základných práv EÚ;

13.  zdôrazňuje, že definícia oznamovania zahŕňa aj ochranu osôb, ktoré zverejnia informácie, pričom sa opodstatnene domnievajú, že tieto informácie sú pravdivé v čase ich poskytnutia, vrátane osôb, ktoré zverejnenia nepresné informácie v úprimnom, ale mylnom presvedčení,

14.  zdôrazňuje úlohu investigatívnej žurnalistiky a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že jej návrh zaručí investigatívnym novinárom rovnakú ochranu ako oznamovateľom;

15.  vyjadruje potrebu zriadiť nezávislý orgán EÚ pre zhromažďovanie informácií, poradenstvo a konzultácie, ktorý by mal kancelárie v členských štátoch, ktoré môžu dostávať oznámenia o nezrovnalostiach, s dostatočnými rozpočtovými zdrojmi, primeranými právomocami a odborníkmi s cieľom pomáhať oznamovateľom využívať tie správne cesty na zverejňovanie svojich informácií o možných nezrovnalostiach poškodzujúcich finančné záujmy Únie a zároveň chrániť ich dôvernosť a ponúkať potrebnú podporu a poradenstvo; v prvej etape by sa jej činnosť primárne zameriavala na spoľahlivé overovanie získaných informácií;

16.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby v spolupráci so všetkými príslušnými vnútroštátnymi orgánmi zaviedli a prijali všetky nevyhnutné opatrenia na ochranu dôvernosti informačných zdrojov s cieľom zabrániť akýmkoľvek diskriminačným krokom či vyhrážkam;

17.  víta rozhodnutie európskej ombudsmanky z roku 2014 začať vyšetrovanie z vlastného podnetu vo veci ochrany oznamovateľov, určené inštitúciám EÚ, a víta mimoriadne pozitívne výsledky tohto vyšetrovania; vyzýva inštitúcie a ďalšie orgány EÚ, ktoré tak zatiaľ nespravili, aby bezodkladne začali uplatňovať usmernenia vypracované v nadväznosti na skončenie vyšetrovania;

18.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby zvyšovali informovanosť o vážnych obavách oznamovateľov, ktorí sa nemôžu brániť; vyzýva preto Komisiu, aby v tejto veci pripravila komplexný akčný plán;

19.  žiada, aby sa v rámci Parlamentu zriadilo osobitné oddelenie s hierarchickým vzťahom, ako aj s potrebným vybavením (napr. horúce linky, internetové stránky, kontaktné body) na prijímanie informácií týkajúcich sa finančných záujmov Únie od oznamovateľov, ktoré im bude takisto poskytovať poradenstvo a pomoc pri ochrane pred akýmikoľvek možnými odvetnými opatreniami, kým sa nezriadi nezávislá inštitúcia EÚ, ako sa uvádza v odseku 4;

20.  žiada o realizáciu internetovej stránky, kde by sa mohli podávať sťažnosti; zdôrazňuje, že táto webová stránka by mala byť prístupná verejnosti a mala by zabezpečovať anonymitu údajov;

21.  vyzýva Komisiu, aby poskytla jasný právny rámec, ktorý by zaručil, že osoby, ktoré poukážu na nezákonné či neetické činnosti, budú chránené pred odvetou alebo stíhaním;

22.  vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na plnú ochranu osôb, ktoré poukážu na nezákonné praktiky a nezrovnalosti a zabezpečila komplexný plán na odradenie od prevodu aktív do krajín mimo EÚ chrániacich anonymitu osôb, ktoré sa dopustili korupcie;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli mechanizmy oznamovania prístupné, bezpečné a chránené a aby sa tvrdenia oznamovateľov profesionálne prešetrovali;

24.  vyzýva Komisiu a Európsku prokuratúru, pokiaľ je to v jej právomoci pri jej zriadení, aby zriadili účinné komunikačné kanály medzi zainteresovanými stranami a takisto stanovili postupy na prijímanie a ochranu oznamovateľov, ktorí poskytnú informácie o nezrovnalostiach týkajúcich sa finančných záujmov Únie, a aby zaviedli jednotný pracovný protokol pre oznamovateľov;

25.  vyzýva všetky inštitúcie a orgány EÚ, aby prijali nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie uznania, zohľadňovania a rešpektovania oznamovateľov vo všetkých prípadoch, ktoré sa ich týkajú, alebo sa ich týkali, a v ktorých to uznal Súdny dvor Európskej únie, pričom zdôrazňuje, že by sa to malo uplatňovať so spätnou platnosťou; okrem toho ich vyzýva, aby o príslušných rozsudkoch verejne a vierohodne informovali celú inštitúciu;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli Parlamentu všetky informácie o poškodzovaní finančných záujmov Únie získané od oznamovateľov a aby do svojich výročných správ o činnosti začlenili kapitolu o upozorneniach, ktoré dostali, a o následných opatreniach; vyzýva na kroky na úrovni EP na overovanie presnosti informácií s cieľom prijať vhodné opatrenia;

27.  vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala verejné konzultácie s cieľom získať názor zúčastnených strán na mechanizmy oznamovania a potenciálne nedostatky postupov na vnútroštátnej úrovni, pričom výsledky verejnej konzultácie budú pre Komisiu cenným prínosom pri príprave jej budúceho návrhu o oznamovaní;

28.  vyzýva nezávislý orgán EÚ a – kým nebude zriadený – Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby každoročne vypracoval a zverejnil správu o hodnotení ochrany oznamovateľov v Európskej únii;

29.  okrem toho vyzýva Dvor audítorov, aby vo svojich výročných správach venoval osobitnú kapitolu úlohe oznamovateľov pri ochrane finančných záujmov Únie;

30.  vyzýva agentúry EÚ, aby zabezpečili v písomnej podobe sformulovanú politiku ochrany oznamovateľov pred odvetnými opatreniami;

31.  víta skutočnosť, že Parlament, Komisia, Rada Európskej únie, Súdny dvor Európskej únie, Európsky dvor audítorov, Európska služba pre vonkajšiu činnosť, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, európsky ombudsman a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov uplatnili vnútorné pravidlá na ochranu oznamovateľov v súlade s článkami 22a, 22b a 22c služobného poriadku; naliehavo žiada všetky inštitúcie, aby zabezpečili spoľahlivosť a komplexnosť príslušných prijatých vnútorných pravidiel ochrany oznamovateľov;

32.  nabáda členské štáty, aby vypracovali údaje, porovnávacie kritériá a ukazovatele týkajúce sa politík v oblasti oznamovania tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore;

33.  pripomína, že vo vykonávacej smernici Komisie (EÚ) 2015/2392 sa stanovujú postupy nahlasovania, požiadavky na vedenie záznamov a opatrenia na ochranu oznamovateľov; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť, aby oznamovatelia mohli ohlasovať prípady porušení predpisov dôverným spôsobom a aby ich anonymita bola riadne a úplne chránená aj v digitálnom prostredí, ľutuje však, že toto je jeden z mála odvetvových právnych predpisov, ktorý obsahuje ustanovenia týkajúce sa oznamovateľov;

34.  nabáda Komisiu, aby preskúmala najlepšie postupy z programov ochrany oznamovateľov zavedených už v iných krajinách sveta; upozorňuje na skutočnosť, že niektoré existujúce systémy poskytujú oznamovateľom finančnú odmenu (ako percento nariadených sankcií); domnieva sa, že hoci sa k tomuto aspektu musí pristupovať obozretne, aby sa predišlo možným zneužitiam, takéto výhody by mohli poskytnúť významný príjem osobám, ktoré v dôsledku oznamovania stratili prácu;

35.  vyzýva členské štáty, aby upustili od kriminalizácie činnosti oznamovateľov pri zverejňovaní informácií o nezákonnej činnosti alebo nezrovnalostí poškodzujúcich finančné záujmy EÚ;

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 89.

(2)

Ú. v. EÚ L 157, 15.6.2016, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úloha oznamovateľov je pre činnosť Výboru pre kontrolu rozpočtu dôležitým problémom už veľa rokov. V roku 2011 dal výbor vypracovať štúdiu na tému „Korupcia a konflikt záujmov v európskych inštitúciách: účinnosť oznamovateľov“, ktorá obsahuje niekoľko odporúčaní v oblasti práv a povinností zamestnancov EÚ v tejto súvislosti.

Pre výbor sú dôležití nielen zamestnanci EÚ oznamujúci nezrovnalosti, ale aj externí oznamovatelia. Zatiaľ čo revidovaný služobný poriadok EÚ obsahuje ustanovenia o ochrane oznamovateľov, ochrana ostatných oznamovateľov závisí od vnútroštátnych právnych predpisov, ako vôbec existuje. Situácia sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši. Preto je potrebný právny nástroj a tiež nezávislá európska inštitúcia aj na ochranu externých oznamovateľov, a to vždy, keď ide o finančné záujmy Únie.

Oznamovatelia sú určite dôležití pri riešení nezrovnalostí v širšom zmysle, vrátane tých, ktoré bezprostredne nepoškodzujú finančné záujmy Únie. Spravodajca zastáva názor, že k ochrane oznamovateľov by sa malo pristupovať so širšieho hľadiska. Je si vedomý iniciatív, ktorými sa od Komisie požaduje, aby vypracovala návrh najmä na základe článkov 151 a 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktorým by sa chránili oznamovatelia všeobecnejšie, aspoň z radov pracovníkov.

Súčasná správa nebráni takýmto širším iniciatívam. Jej právny základ, ako aj rozsah pôsobnosti sú odlišné, avšak vymedzenie oznamovateľov a hlavné ochranné nástroje môžu pomôcť pri posilňovaní základu pre širší legislatívny návrh.


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (21.10.2016)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k úlohe oznamovateľov v rámci ochrany finančných záujmov EÚ

(2016/2055(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Morten Messerschmidt

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zastáva názor, že úloha oznamovateľov je veľmi dôležitá, pretože pomáhajú členským štátom a inštitúciám a orgánom EÚ zabraňovať narušovaniu zásady integrity a zneužívaniu právomoci, ktoré ohrozujú alebo porušujú verejné zdravie a bezpečnosť, finančnú integritu, hospodárstvo, ľudské práva, životné prostredie a zásady právneho štátu na európskej aj vnútroštátnej úrovni, alebo zvyšujú nezamestnanosť, obmedzujú alebo narúšajú spravodlivú súťaž a oslabujú dôveru občanov v demokratické inštitúcie a postupy, a riešiť ich; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že oznamovatelia vo výraznej miere prispievajú k zvýšeniu demokratickej kvality a dôvery vo verejné inštitúcie tým, že ich robia transparentnejšími a priamo zodpovednými voči občanom;

2.  poznamenáva, že oznamovatelia aj dotknuté verejné orgány alebo inštitúcie by mali mať zabezpečenú právnu ochranu práv zaručených Európskou chartou základných práv a vnútroštátnymi právnymi predpismi;

3.  pripomína, že v článku 22 písm. c) služobného poriadku sa vyžaduje, aby inštitúcie EÚ zaviedli vnútorné predpisy v oblasti oznamovania nekalých praktík, ktoré zabezpečia ochranu oznamovateľov informujúcich o možných prípadoch takýchto praktík, ako aj ich práv a záujmov, a zaviedli politiky ochrany a prevencie, ako aj primerané nápravné prostriedky proti možným odvetným krokom inštitúcie, pre ktorú pracujú;

4.  s poľutovaním konštatuje, že nie všetky inštitúcie a orgány EÚ prijali tieto predpisy; vyzýva ich preto, aby prijali a bezodkladne začali uplatňovať tieto predpisy na ochranu oznamovateľov;

5.  pripomína, že členské štáty sú ako prví príjemcovia prostriedkov z fondov EÚ povinné kontrolovať zákonnosť použitia týchto prostriedkov;

6.  považuje za nevyhnutné posilniť etickú kultúru, ktorá pomôže zabezpečiť, aby oznamovatelia neboli vystavení odvetným krokom alebo vnútorným konfliktom;

7.  berie na vedomie, že Komisia v správe o boji proti korupcii v EÚ uviedla, že hoci členské štáty EÚ už majú k dispozícii väčšinu potrebných právnych nástrojov a inštitúcií na boj proti korupcii, ich výsledky v rámci EÚ nie sú uspokojivé; vyzýva preto členské štáty, aby vynaložili konkrétne úsilie s cieľom zabezpečiť zodpovedajúcu kapacitu pre tieto nástroje a inštitúcie a zlepšiť ich účinnosť; so znepokojením konštatuje, že protikorupčné predpisy sa nie vždy dôrazne uplatňujú, systémové problémy sa neriešia dostatočne účinne, že príslušné inštitúcie nemajú vždy dostatočnú kapacitu na presadzovanie pravidiel, že deklarované úmysly majú ku konkrétnym výsledkom ešte veľmi ďaleko, a že často chýba skutočná politická vôľa na odstránenie korupcie; vyzýva preto členské štáty, aby presadzovali účinné protikorupčné pravidlá, a aby zároveň riadne zaviedli európske a medzinárodné normy a usmernenia o ochrane oznamovateľov do svojich vnútroštátnych právnych predpisov;

8.  vyzýva Komisiu, aby prijala legislatívne opatrenia s cieľom zlepšiť transparentnosť, poskytnúť úplný prístup k dokumentom, a bojovať proti korupcii vrátane činností súvisiacich s mafiou; považuje za nevyhnutné posilniť právne predpisy zamerané na zabezpečenie väčšej transparentnosti a vysledovateľnosti finančných tokov, najmä pokiaľ ide o fondy EÚ, a to aj prostredníctvom záverečných auditov s cieľom preveriť, či boli finančné prostriedky použité správne;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty ešte stále nezaviedli osobitné pravidlá na ochranu oznamovateľov, a to bez ohľadu na nevyhnutnú potrebu ich ochrany v oblasti predchádzania a boja proti korupcii a napriek skutočnosti, že ochrana oznamovateľov sa odporúča v článku 33 Dohovoru OSN proti korupcii;

10.  pripomína, že v smernici Komisie 2015/2392 sa stanovujú postupy nahlasovania, požiadavky na vedenie záznamov a opatrenia na ochranu oznamovateľov; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby oznamovatelia mohli ohlasovať prípady porušení predpisov dôverným spôsobom a aby ich anonymita bola riadne a úplne chránená aj v digitálnom prostredí, ľutuje však, že toto je jeden z mála odvetvových právnych predpisov, ktorý obsahuje ustanovenia týkajúce sa oznamovateľov;

11.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla právny rámec EÚ na ochranu oznamovateľov s cieľom zlepšiť ich ochranu v členských štátoch;

12.  nabáda Komisiu, aby preskúmala najlepšie postupy z programov ochrany oznamovateľov zavedených už v iných krajinách sveta; upozorňuje na skutočnosť, že niektoré existujúce systémy poskytujú oznamovateľom finančnú odmenu (ako percento nariadených sankcií); domnieva sa, že hoci sa k tomuto aspektu musí pristupovať obozretne, aby sa predišlo možným zneužitiam, takéto výhody by mohli poskytnúť významný príjem osobám, ktoré v dôsledku oznamovania stratili prácu;

13.  vyzýva členské štáty, aby upustili od kriminalizácie činnosti oznamovateľov pri zverejňovaní informácií o nezákonnej činnosti alebo nezrovnalostí poškodzujúcich finančné záujmy EÚ;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia rozhodla o stiahnutí kapitoly o inštitúciách EÚ zo správy o korupcii v členských štátoch, a vyzýva ju preto, aby do nej opäť začlenila kapitolu o tomto dôležitom aspekte;

15.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby sa zaoberali iniciatívnou správou ombudsmanky z 24. júla 2014 v súlade s článkom 22 písm. c) nového služobného poriadku, v ktorej vyzýva všetky orgány EÚ, aby prijali etické mechanizmy varovania a právne rámce oznamovania korupcie, ktoré budú priamo založené na vnútorných predpisoch úradu ombudsmana; opakuje svoje odhodlanie urobiť tak;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali a zavádzali konkrétne politiky a programy na zvyšovanie informovanosti o sociálnom význame oznamovateľov pri zabezpečovaní dodržiavania zásady integrity, odhaľovaní porušovania základných práv a zásad právneho štátu, a predchádzaní zneužívaniu moci v našich spoločnostiach;

17.  požaduje zriadenie dostupných, bezpečných a priamych kanálov, ktoré umožnia, aby sa informácie o možných nezrovnalostiach poškodzujúcich finančné záujmy EÚ mohli poskytovať, pričom sa zabezpečí dôvernosť, pokiaľ ide o tieto informácie a oznamovateľov;

18.  je presvedčený, že v snahe predísť akýmkoľvek konfliktom záujmov, ktoré by mohli oslabiť vnímanie verejnosti, pokiaľ ide o integritu inštitúcií EÚ, by Komisia mala urýchlene revidovať Kódex správania komisárov, a to posilnením transparentnosti a jeho zosúladením s ustanoveniami zmluvy.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

17

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Pascal Durand, Danuta Maria Hübner, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Jo Leinen, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Max Andersson, Gerolf Annemans, Charles Goerens, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jiří Pospíšil

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Csaba Sógor


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

9.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

21

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Ryszard Czarnecki, Dennis de Jong, Martina Dlabajová, Luke Ming Flanagan, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Verónica Lope Fontagné, Dan Nica, Georgi Pirinski, Petri Sarvamaa, Claudia Schmidt, Bart Staes, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brian Hayes, Cătălin Sorin Ivan, Benedek Jávor, Julia Pitera, Miroslav Poche, Patricija Šulin

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pozmeňujúci návrh

Právne oznámenie