Postup : 2015/2103(INL)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0005/2017

Predkladané texty :

A8-0005/2017

Rozpravy :

PV 15/02/2017 - 14
CRE 15/02/2017 - 14

Hlasovanie :

PV 16/02/2017 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0051

SPRÁVA     
PDF 853kWORD 131k
27.1.2017
PE 582.443v03-00 A8-0005/2017

s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky

(2015/2103(INL))

Výbor pre právne veci

Spravodajkyňa: Mady Delvaux

(Iniciatíva – článok 46 rokovacieho poriadku)

Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):

Georg Mayer, Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Michał Boni, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA:PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (*)
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (*)
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky

(2015/2103(INL))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu 85/374/EHS o zodpovednosti za výrobky,

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0005/2017),

Úvod

A.   keďže od čias Frankensteina od Mary Shelleyovej až po klasického Pygmaliona, cez príbeh o pražskom Golemovi po robota od Karla Čapka, ktorý tento pojem zaviedol, ľudia snívali o možnosti vytvorenia inteligentných strojov, najčastejšie vo forme androidov s ľudskými vlastnosťami;

B.   keďže teraz, keď ľudstvo stojí na prahu éry, keď čoraz sofistikovanejšie roboty, softvérové roboty (tzv. boty), androidi a ďalšie formy umelej inteligencie (UI) sú zdá sa pripravené rozpútať novú priemyselnú revolúciu, ktorá sa pravdepodobne dotkne všetkých vrstiev spoločnosti, je nanajvýš dôležité, aby zákonodarca zvážil jej právne a etické dôsledky a vplyvy bez toho, aby bola obmedzená inovácia;

C.  keďže je potrebné stanoviť všeobecne uznávanú definíciu robotov a UI, ktorá bude flexibilná a nebude prekážkou inovácie;

D.   keďže v období rokov 2010 až 2014 priemerný nárast predaja robotov predstavoval 17 % ročne a v roku 2014 sa predaj zvýšil o 29 %, ide teda o najväčší medziročný nárast, pričom dodávatelia automobilových komponentov a elektrický/elektronický priemysel sú hlavnou hnacou silou rastu; keďže za ostatných desať rokov sa v oblasti robotiky počet patentových prihlášok za rok strojnásobil;

E.   keďže za posledných 200 rokov miery zamestnanosti v dôsledku technologického rozvoja neustále rástli; vzhľadom na skutočnosť, že rozvoj robotiky a UI môže mať potenciál zmeniť životy a pracovné postupy, zvýšiť efektívnosť, úspory a úroveň bezpečnosti, poskytovať vyššiu úroveň služieb v krátkodobom až strednodobom horizonte, je robotika a UI prísľubom efektívnosti a úspor, nielen vo výrobe a obchode, ale aj v takých oblastiach, ako je doprava, zdravotná starostlivosť, záchrana, vzdelávanie a poľnohospodárstvo, a zároveň je umožnené vyhnúť sa riziku vystavenia človeka nebezpečným podmienkam, ako napríklad pri čistení toxicky zamorených lokalít;

F.  keďže starnutie je výsledkom predlžujúcej sa strednej dĺžky života vďaka pokroku v oblasti životných podmienok a modernej medicíne a pre európske spoločnosti je jedným z najväčších politických, sociálnych a hospodárskych problémov 21. storočia; keďže do roku 2025 bude mať viac ako 20 % Európanov 65 alebo viac rokov, pričom mimoriadne prudko stúpne počet osôb starších ako 80 rokov, čo povedie k zásadne zmenenej rovnováhe medzi generáciami v našich spoločnostiach, a keďže je v záujme spoločnosti, aby starší ľudia zostali čo najdlhšie zdraví a aktívni;

G.  keďže v dlhodobom horizonte súčasný trend smerujúci k rozvoju inteligentných a autonómnych strojov schopných vzdelávať sa a nezávisle sa rozhodovať neprináša len hospodárske výhody, ale aj rôzne obavy, pokiaľ ide o ich priame a nepriame účinky na spoločnosť ako celok;

H.  keďže strojové učenie ponúka spoločnosti ohromné hospodárske a inovačné prínosy výrazným zlepšením schopnosti analyzovať dáta a súčasne prináša výzvy v oblasti zaistenia nediskriminácie, riadneho procesu, transparentnosti a zrozumiteľnosti rozhodovacích procesov;

I.  keďže podobne musia byť v dôsledku robotiky a strojového učenia posúdené hospodárske zmeny a vplyv na zamestnanosť; keďže napriek nepopierateľným výhodám, ktoré poskytuje robotika, jej realizácia môže priniesť transformáciu trhu práce a potrebu zodpovedajúcim spôsobom sa zamyslieť nad budúcnosťou vzdelávania, zamestnanosti a sociálnych politík;

J.  keďže rozsiahle používanie robotov nemusí automaticky nahrádzať pracovné miesta, avšak menej kvalifikované pracovné miesta v odvetviach náročných na pracovnú silu sú náchylnejšie na to, že sa ich automatizácia dotkne; keďže tento trend by mohol navrátiť výrobné procesy späť do EÚ; keďže výskum preukázal, že zamestnanosť rastie oveľa rýchlejšie pri povolaniach, ktoré využívajú počítače; keďže automatizácia pracovných miest má potenciál oslobodiť ľudí od manuálnej monotónnej práce, čo im umožní preorientovať sa na kreatívnejšie a zmysluplné úlohy; keďže automatizácia si vyžaduje, aby vlády investovali do vzdelávania a iných reforiem s cieľom zlepšiť prerozdelenie druhov zručností, ktoré budú potrebovať pracovníci budúcnosti;

K.  keďže súčasne môže mať vývoj robotiky a UI za následok to, že veľkú časť práce v súčasnosti vykonávanej ľuďmi prevezmú roboty bez toho, aby sa v plnej miere nahradili stratené pracovné miesta, čo vyvoláva obavy o budúcnosť zamestnanosti, odolnosť systémov sociálnych dávok a zabezpečenia a trvalú medzeru v príspevkoch do dôchodkového systému, ak sa má zachovať súčasný daňový systém, a vytvára potenciál na zvýšenie nerovnosti v rozdelení bohatstva a vplyvu, zatiaľ čo v záujme zachovania sociálnej súdržnosti a prosperity by sa v kontexte financovania podpory a rekvalifikácie nezamestnaných, ktorých pracovné miesta sa zredukovali alebo zrušili, mala preskúmať pravdepodobnosť vyberania dane z práce vykonávanej robotom alebo poplatku za používanie a udržovanie robota;

L.  keďže v očiach čoraz viac rozdelenej spoločnosti so zmenšujúcou sa strednou triedou je dôležité mať na zreteli, že rozvoj robotiky môže mať za následok vysokú koncentráciu bohatstva a vplyvu v rukách menšiny;

M.  keďže rozvoj robotiky a UI nepochybne ovplyvní prostredie na pracovisku, čo môže vytvoriť nové otázky v oblasti zodpovednosti a iné zas odstrániť; keďže je potrebné objasniť právnu zodpovednosť z pohľadu modelu podnikov, ako aj charakteristiky pracovníkov v prípade mimoriadnych udalostí alebo problémov;

N.  keďže trend smerom k automatizácii vyžaduje, aby subjekty zapojené do vývoja a komercializácie aplikácií umelej inteligencie do nich od začiatku začlenili bezpečnosť a etiku, čím uznajú, že musia byť pripravené prijať právnu zodpovednosť za kvalitu technológie, ktorú vyrábajú;

O.   keďže nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679(1) (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) sa stanovuje právny rámec na ochranu osobných údajov; keďže ďalšie aspekty prístupu k údajom a ochrany osobných údajov a súkromia môže byť ešte potrebné riešiť, pretože stále môžu vzniknúť obavy o ochranu súkromia v aplikáciách a zariadeniach, ktoré komunikujú navzájom a s databázami bez zásahu človeka;

P.   keďže rozvoj robotiky a umelej inteligencie môže a mal by byť navrhnutý takým spôsobom, aby sa zachovala dôstojnosť, autonómia a sebaurčenie jednotlivca, najmä v oblasti starostlivosti o ľudí a poskytovania spoločnosti, a v rámci zdravotníckych prístrojov, „opravy“ alebo zlepšovania ľudských bytostí;

Q.   keďže v konečnom dôsledku existuje možnosť, že z dlhodobého hľadiska by UI mohla prekonať ľudskú intelektuálnu kapacitu;

R.  keďže ďalší vývoj a intenzívnejšie využívanie automatického a algoritmického rozhodovania má nepochybne vplyv na voľby, ktoré súkromná osoba (napr. podnik alebo používateľ internetu) a správny, súdny alebo iný orgán verejnej moci uskutočňuje pri prijímaní konečného rozhodnutia spotrebiteľskej, podnikovej alebo autoritatívnej povahy; keďže bezpečnostné záruky a možnosť ľudskej kontroly a overovania musia byť začlenené do procesu automatického a algoritmického rozhodovania;

S.  keďže viaceré zahraničné jurisdikcie, napr. USA, Japonsko, Čína a Južná Kórea, zvažujú prijatie a do určitej miery už prijali právne predpisy, pokiaľ ide o robotiku a UI, a keďže niektoré členské štáty začali uvažovať aj o možnosti vypracovania právnych noriem alebo uskutočnení legislatívnych zmien s cieľom zohľadniť nové uplatnenie takýchto technológií;

T.   keďže európsky priemysel by mohol ťažiť z efektívneho, jednotného a transparentného prístupu k regulácii na úrovni Únie, ktorý by priniesol predvídateľné a dostatočne jasné podmienky, za ktorých by podniky mohli vyvíjať aplikácie a plánovať svoje obchodné modely v celoeurópskom meradle, a zároveň zabezpečoval, že Únia a jej členské štáty si zachovajú kontrolu nad regulačnými normami, ktoré budú stanovené, a nebudú musieť prijímať a riadiť sa normami, ktoré stanovil niekto iný, t. j. tretie štáty, ktoré sú takisto na čele vývoja robotiky a UI;

Všeobecné zásady

U.   keďže Asimove zákony(2) treba považovať za určené tvorcom, výrobcom a prevádzkovateľom robotov vrátane robotov so zabudovanou autonómiou a samovzdelávaním, keďže tieto zákony nie je možné prepísať do strojového kódu;

V.  keďže je potrebný súbor noriem, ktoré upravujú najmä zodpovednosť, transparentnosť a sledovateľnosť a ktoré odrážajú skutočné európske a univerzálne humanistické hodnoty charakterizujúce prínos Európy pre spoločnosť; keďže tieto normy nesmú ovplyvňovať proces výskumu, inovácií a rozvoja robotiky;

W.   keďže Únia by mohla hrať zásadnú úlohu pri stanovení základných etických zásad, ktoré treba dodržiavať pri vývoji, programovaní a používaní robotov a UI a pri začlenení takýchto zásad do európskych nariadení a kódexov správania s cieľom formovať technologickú revolúciu tak, aby slúžila ľudstvu a aby boli výhody vyspelej robotiky a UI dostupné pre všetkých, pričom treba v čo najväčšej miere zabrániť potenciálnym nástrahám;

X.   keďže Únia by mala v súvislosti s budúcimi iniciatívami v oblasti robotiky a umelej inteligencie prijať postupný, pragmatický a opatrný prístup v súlade s myšlienkami Jeana Monneta(3), aby sa zabezpečilo, že inovácie budú napredovať;

Y.   keďže vzhľadom na dosiahnutý stupeň vývoja robotiky a UI je vhodné začať s otázkami občianskoprávnej zodpovednosti;

Zodpovednosť

Z.  keďže vďaka pozoruhodnému technologickému pokroku za posledných desať rokov nielenže dnešné roboty dokážu vykonávať činnosti, ktoré boli predtým typicky a výlučne vyhradené ľuďom, ale rozvoj určitých autonómnych a kognitívnych funkcií, napr. schopnosti učiť sa zo skúseností a prijímať takmer nezávislé rozhodnutia, ich čoraz viac približuje prvkom, ktoré komunikujú so svojím prostredím a sú schopné ho výrazne meniť; keďže v tejto súvislosti sa právna zodpovednosť vyplývajúca z činnosti robota, ktorá má škodlivé následky, stáva kľúčovou otázkou;

AA.   keďže autonómnosť robota možno definovať ako schopnosť prijímať rozhodnutia a vykonávať ich v externom prostredí nezávisle od vonkajšej kontroly alebo vplyvu; keďže táto autonómnosť je čisto technickej povahy a jej stupeň závisí od toho, ako sofistikovaná je naprogramovaná schopnosť robota komunikovať s prostredím;

AB.   keďže čím sú roboty autonómnejšie, tým menej ich možno považovať za jednoduché nástroje v rukách iných subjektov (napríklad výrobcov, prevádzkovateľov, vlastníkov, používateľov atď.); keďže v tejto súvislosti sa ponúka otázka, či sú všeobecné pravidlá o zodpovednosti dostatočné, alebo či sú potrebné nové zásady a pravidlá na objasnenie právnej zodpovednosti rôznych aktérov, pokiaľ ide o zodpovednosť za činnosť a nečinnosť robotov v prípadoch, kedy príčinu nie je možné vysledovať späť ku konkrétnemu ľudskému prvku, a či sa činnostiam alebo nečinnostiam robotov, v dôsledku ktorých vznikla škoda, mohlo predísť;

AC.   keďže v konečnom dôsledku autonómnosť robotov spochybňuje ich povahu v rámci existujúcich právnych kategórií a vynára sa otázka, či by sa mala vytvoriť nová kategória s vlastnými špecifickými črtami a implikáciami;

AD.   keďže podľa súčasného právneho rámca roboty nie sú zodpovedné za vlastnú činnosť alebo nečinnosť, v dôsledku ktorej vznikla tretím stranám škoda; keďže existujúce pravidlá zodpovednosti smerujú príčinu činnosti alebo nečinnosti robota späť ku konkrétnemu ľudskému prvku, ako napríklad výrobcovi, prevádzkovateľovi, majiteľovi alebo používateľovi, a k tomu, či tento prvok mohol predvídať škodlivú činnosť robota a zabrániť jej; keďže navyše za činnosť alebo nečinnosť robotov by mohli byť výlučne zodpovední výrobcovia, prevádzkovatelia, vlastníci alebo používatelia;

AE.  keďže podľa súčasného právneho rámca, zodpovednosť za výrobok – ak je výrobca výrobku zodpovedný za poruchu – a pravidlá upravujúce zodpovednosť za škodlivú činnosť – ak je používateľ výrobku zodpovedný za správanie, ktoré vedie k škode – sa vzťahujú na škody spôsobené robotmi a UI;

AF.   keďže v prípade robotov prijímajúcich autonómne rozhodnutia tradičné pravidlá nebudú stačiť na vznik právnej zodpovednosti za škodu spôsobenú robotom, pretože by na ich základe nebolo možné určiť subjekt zodpovedný za poskytnutie náhrady škody a požadovať od tohto subjektu, aby vykonal nápravu škody, ktorú spôsobil;

AG.  keďže nedostatky súčasného právneho rámca sú takisto zjavné v oblasti zmluvnej zodpovednosti vzhľadom na to, že stroje navrhnuté na výber svojich zmluvných partnerov, rokovanie o zmluvných podmienkach, uzatváranie zmlúv a rozhodovanie, či a ako ich vykonávať, robia tradičné pravidlá neuplatniteľnými, čo zdôrazňuje potrebu prijatia nových, účinných a aktuálnych pravidiel, ktoré by zohľadnili najnovší technologický vývoj a inovácie na trhu;

AH.   keďže pokiaľ ide o mimozmluvnú zodpovednosť, smernica Rady 85/374/EHS(4) sa vzťahuje iba na škody vzniknuté v dôsledku výrobnej vady robota a za predpokladu, že poškodená osoba je schopná preukázať skutočnú škodu, vadu výrobku a príčinnú súvislosť medzi škodou a vadou, preto rámec objektívnej zodpovednosti alebo zodpovednosti bez zavinenia pravdepodobne nestačí;

AI.   keďže bez ohľadu na rozsah pôsobnosti smernice 85/374/EHS, súčasný právny rámec by nestačil na pokrytie škody spôsobenej novou generáciou robotov, keďže roboty môžu byť vybavené schopnosťami prispôsobovať sa a učiť sa, čo v sebe nesie určitý stupeň nepredvídateľnosti ich správania, keďže tieto roboty by autonómne vychádzali z vlastných variabilných skúseností a komunikovali by s prostredím jedinečným a nepredvídateľným spôsobom;

Všeobecné zásady týkajúce sa vývoja robotiky a umelej inteligencie na civilné účely

1.  vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločné definície na európskej úrovni, pokiaľ ide o počítačové fyzikálne systémy, autonómne systémy, inteligentných autonómnych robotov a ich podkategórie, pričom zohľadní tieto charakteristické vlastnosti inteligentného robota:

–  získavanie autonómnosti prostredníctvom snímačov a/alebo výmenou údajov s prostredím (prepojiteľnosť), výmenou a analýzou týchto údajov,

–  učenie zo skúseností a prostredníctvom vzájomného pôsobenia (nepovinné kritérium),

–  aspoň malá fyzická podpora,

–  prispôsobenie správania a činností prostrediu;

–  absencia života v biologickom zmysle;

2.  domnieva sa, že v rámci vnútorného trhu Únie by sa mal zaviesť komplexný systém registrácie vyspelých robotov, a to podľa relevantnosti a potreby pre konkrétne kategórie robotov, vyzýva Komisiu, aby stanovila kritériá na klasifikáciu robotov, ktoré by sa mali zaregistrovať; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by bolo vhodné, aby systém registrácie a register spravovala osobitná agentúra EÚ pre robotiku a umelú inteligenciu;

3.  zdôrazňuje, že vývoj robotickej technológie by sa mal zameriavať na dopĺňanie ľudských schopností a nie na ich nahrádzanie; považuje za nevyhnutné, aby sa pri vývoji robotiky a UI zaručila neprestajná kontrola inteligentných strojov zo strany ľudí; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať možnému vybudovaniu citového vzťahu medzi ľuďmi a robotmi – najmä u zraniteľných skupín (deti, starší ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím) – a upozorňuje na otázky, ktoré vyplývajú z vážnych citových alebo fyzických dosahov, ktoré by takáto citová väzba mohla mať na ľudí;

4.   zdôrazňuje, že prístup na úrovni Únie môže uľahčiť vývoj tým, že zabráni fragmentácii vnútorného trhu, a zároveň zdôrazňuje dôležitosť zásady vzájomného uznávania v cezhraničnom používaní robotov a robotických systémov; pripomína, že testovanie, certifikácia a schvaľovanie uvádzania na trh by sa mali vyžadovať len v jednom členskom štáte; zdôrazňuje, že tento prístup by mal byť sprevádzaný účinným dohľadom nad trhom;

5.  zdôrazňuje význam opatrení na pomoc MSP a začínajúcim podnikom v odvetví robotiky, ktoré vytvárajú v tomto odvetví nové trhové segmenty alebo ktoré používajú roboty;

Výskum a inovácie

6.  zdôrazňuje, že mnohé robotické aplikácie sa stále nachádzajú iba v pokusnom štádiu; víta skutočnosť, že členské štáty a Únia financujú čoraz viac výskumných projektov; považuje za nevyhnutné, aby si Únia spolu s členskými štátmi zabezpečili prostredníctvom verejného financovania vedúcu pozíciu, pokiaľ ide o výskum v oblasti robotiky a UI; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili finančné nástroje na výskumné projekty v oblasti robotiky a IKT vrátane verejno-súkromných partnerstiev a aby uplatňovali vo svojich výskumných politikách zásady otvorenej vedy a zodpovedných etických inovácií; zdôrazňuje, že je potrebné vyčleniť dostatok zdrojov na hľadanie riešení sociálnych, etických a právnych a hospodárskych výziev, ktoré so sebou prináša technologický vývoj a jeho uplatnenie;

7.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskumné programy, stimulovali výskum možných dlhodobých rizík a možností UI a robotických technológií a aby podnecovali začatie štruktúrovanej verejnej diskusie o dôsledkoch vývoja týchto technológií, a to čo najskôr; vyzýva Komisiu, aby pri príležitosti strednodobého preskúmania viacročného finančného rámca zvýšila svoju podporu pre program SPARC financovaný v rámci Horizontu 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zjednotili svoje snahy s cieľom dôkladne monitorovať a zabezpečiť plynulejší prechod týchto technológií od výskumu cez uvedenie na trh po používanie na trhu, a to po vykonaní primeraných hodnotení bezpečnosti a v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti;

8.  zdôrazňuje, že inovácie v robotike a umelej inteligencii, ako aj integrácia technológií v oblasti robotiky a umelej inteligencie do hospodárstva a spoločnosti si vyžadujú digitálnu infraštruktúru, ktorá zabezpečí všadeprítomnú pripojiteľnosť; vyzýva Komisiu, aby stanovila rámec, ktorý bude zodpovedať požiadavkám týkajúcim sa pripojenia v digitálnej budúcnosti Únie, a aby zabezpečila, že prístup k širokopásmovým a 5G sieťam bude plne v súlade so zásadou neutrality siete;

9.    je pevne presvedčený, že na to, aby toky údajov v skutočnom čase umožnili, aby sa roboty a umelá inteligencia stali flexibilnejšími a autonómnejšími, je nevyhnutná interoperabilita medzi systémami, zariadeniami a cloudovými službami založená na bezpečnosti a ochrane súkromia už v štádiu návrhu; žiada Komisiu, aby podporovala otvorené prostredie, ktoré bude siahať od otvorených noriem a inovatívnych foriem udeľovania licencií až po otvorené platformy a transparentnosť, s cieľom zabrániť vzniku uzatvorených vlastníckych systémov, ktoré by obmedzovali interoperabilitu;

Etické zásady

10.  konštatuje, že potenciálne posilnenie postavenia prostredníctvom používania robotiky ide ruka v ruke s napätím alebo rizikami, preto by sa malo dôkladne posúdiť z hľadiska bezpečnosti ľudí, zdravia a bezpečnosti, slobody, ochrany súkromia, integrity, dôstojnosti, sebaurčenia, nediskriminácie a ochrany osobných údajov;

11.  domnieva sa, že existujúci právny rámec Únie by mal byť podľa potreby aktualizovaný a doplnený o hlavné etické zásady, pričom sa zohľadní zložitosť robotiky a jej rôzne sociálne, zdravotnícke a bioetické dôsledky; domnieva sa, že právne odporúčania zo správy a existujúce vnútroštátne právne predpisy a acquis Únie je potrebné doplniť o jasný, striktný a účinný smerodajný etický rámec pre vývoj, navrhovanie, výrobu, používanie a úpravu robotov; navrhuje, v prílohe k uzneseniu, rámec v podobe charty pozostávajúcej z kódexu správania pre inžinierov v oblasti robotiky, kódexu výborov pre etiku vo výskume pri preskúmavaní protokolov robotiky a vzorov licencií pre konštruktérov a používateľov;

12.  poukazuje na zásadu transparentnosti, konkrétne, aby bolo vždy možné zdôvodniť akékoľvek rozhodnutie prijaté pomocou UI, ktoré môže zásadne ovplyvniť život jednej osoby alebo viacerých osôb; domnieva sa, že vždy musí byť možné zjednodušiť výpočty systému UI tak, aby im ľudia rozumeli; domnieva sa, že vyspelé roboty by mali byť vybavené „čiernou skrinkou“, ktorá zaznamenáva údaje o každej transakcii, ktorú stroj vykoná, ako aj logiku, ktorá stojí za jeho rozhodnutiami;

13.  poukazuje na to, že smerodajný etický rámec by mal vychádzať zo zásad ako zabezpečenie najlepšieho záujmu, neškodnosť, autonómia a spravodlivosť, zo zásad a hodnôt zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie, akými sú ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť a slušnosť, nediskriminácia, informovaný súhlas, súkromný a rodinný život a ochrana osobných údajov, ako aj z ďalších podstatných zásad a hodnôt práva Únie, ako napríklad nestigmatizácia, transparentnosť, autonómia, individuálna zodpovednosť a sociálna zodpovednosť a z existujúcich postupov a kódexov etického správania;

14.  domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať robotom, ktoré do značnej miery ohrozujú dôvernosť vzhľadom na ich umiestnenie v tradične chránených a súkromných sférach a pretože sú schopné získať a posielať osobné a citlivé údaje;

Európska agentúra

15.  domnieva sa, že posilnená spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou je potrebná s cieľom zaručiť jednotné cezhraničné normy Únie, ktoré podporia spoluprácu v rámci európskeho priemyslu a umožnia v celej Únii zaviesť roboty, ktoré spĺňajú požadovanú úroveň bezpečnosti, ako aj etické zásady, ktoré sú zakotvené v právnych predpisoch Únie;

16.  žiada Komisiu, aby zvážila vymenovanie Európskej agentúry pre robotiku a umelú inteligenciu so zámerom poskytnúť technické, etické a regulačné znalosti potrebné na podporu príslušných verejných aktérov, tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov, v ich úsilí zabezpečiť včasnú, etickú a informovanú reakciu na nové príležitosti a výzvy, najmä tie, ktoré sú cezhraničnej povahy a ktoré vyplývajú z technologického vývoja v oblasti robotiky, napríklad v odvetví dopravy;

17.  domnieva sa, že potenciál využitia robotiky a problémy s tým spojené, ako aj súčasná dynamika v oblasti investícií sú dôvodmi na to, aby mala európska agentúra k dispozícii primeraný rozpočet a personál odborníkov v oblasti regulácie, externých technických expertov a expertov v oblasti etiky, ktorí by sa venovali medzisektorovému a multidisciplinárnemu monitorovaniu aplikácií založených na robotike, identifikovali normy pre najlepšie postupy a v prípade potreby odporúčali regulačné opatrenia, definovali nové zásady a zaoberali sa možnými otázkami súvisiacimi s ochranou spotrebiteľa a systematickými výzvami; žiada Komisiu (a európsku agentúru, ak vznikne), aby informovala Európsky parlament o najnovšom vývoji v robotike a o akýchkoľvek opatreniach, ktoré je potrebné každoročne prijať;

Práva duševného vlastníctva a tok údajov

18.  konštatuje, že neexistujú žiadne právne ustanovenia, ktoré sa osobitne vzťahujú na robotiku, ale že existujúce právne režimy a doktríny možno jednoducho uplatniť na robotiku, aj keď niektoré aspekty si zrejme vyžadujú osobitnú pozornosť; vyzýva Komisiu, aby podporila horizontálny a technologicky neutrálny prístup k právam duševného vlastníctva platný pre rôzne sektory, v ktorých by sa robotika mohla využiť;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súlad občianskoprávnych predpisov v odvetví robotiky so všeobecným nariadením o ochrane údajov a so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy rýchly technologický vývoj v oblasti robotiky vrátane pokroku kyberneticko-fyzických systémov a aby zabezpečili, že právne predpisy Únie nezaostanú za krivkou technologického vývoja a zavádzania;

20.  zdôrazňuje, že právo na ochranu súkromného života a osobných údajov, ktoré je zakotvené v článkoch 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie a v článku 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa vzťahuje na všetky oblasti robotiky a že právny rámec EÚ na ochranu údajov sa musí v plnej miere dodržiavať; v tejto súvislosti žiada, aby sa preskúmali normy a kritériá, pokiaľ ide o používanie kamier a senzorov v robotoch; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že zásady ochrany údajov, ako sú cielená ochrana súkromia, štandardná ochrana súkromia, minimalizácia údajov, obmedzenie účelu, ako aj transparentné kontrolné mechanizmy pre spracúvanie údajov a primerané opravné prostriedky v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany budú dodržané a príslušné odporúčania a štandardy budú posilnené a začlenené do politík Únie;

21.  zdôrazňuje, že voľný pohyb údajov je mimoriadne dôležitý pre digitálne hospodárstvo a rozvoj sektora robotiky a UI; zdôrazňuje, že vysoká úroveň bezpečnosti systémov robotiky vrátane ich vnútorných systémov údajov a tokov údajov je nevyhnutná, aby sa roboty a UI mohli vhodne používať; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ochranu sietí vzájomne prepojených robotov a umelej inteligencie, aby sa zabránilo možnému narušeniu bezpečnosti; zdôrazňuje, že vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany osobných údajov a náležitý ohľad na súkromie v komunikácii medzi ľuďmi, robotmi a UI majú zásadný význam; zdôrazňuje, že konštruktéri v oblasti robotiky a umelej inteligencie sú zodpovední za vývoj produktov, ktoré majú byť bezpečné, spoľahlivé a vhodné na daný účel; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a stimulovali vývoj potrebných technológií vrátane cielenej bezpečnosti;

Normalizácia a bezpečnosť

22.  zdôrazňuje, že otázka stanovenia noriem a zabezpečenia interoperability je kľúčom pre budúcu hospodársku súťaž v oblasti umelej inteligencie a robotických technológií; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na medzinárodnej harmonizácii technických noriem, najmä spoločne s európskymi normalizačnými organizáciami a Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu s cieľom podporiť inovácie, zabrániť fragmentácii vnútorného trhu a zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti výrobkov a ochrany spotrebiteľa vrátane minimálnych bezpečnostných noriem v pracovnom prostredí podľa potreby; zdôrazňuje význam zákonného reverzného inžinierstva a otvorených noriem s cieľom maximalizovať hodnotu inovácií a zabezpečiť, aby mohli roboty navzájom komunikovať; v tejto súvislosti víta zriadenie osobitných technických výborov, ako napr. technického výboru ISO/TC 299 Robotika, určených výlučne na vypracovanie noriem pre robotiku;

23.  zdôrazňuje, že testovanie robotov v reálnych situáciách je nevyhnutné na identifikáciu a posúdenie rizík, ktoré môžu skrývať, ako aj ich technologického vývoja nad rámec výskumného laboratórneho štádia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že testovanie robotov v reálnych situáciách, najmä v mestách a na cestách, vyvoláva mnohé otázky vrátane prekážok, ktoré spomaľujú vývoj týchto štádií skúšok, a vyžaduje si účinnú stratégiu a účinný monitorovací mechanizmus; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednotné kritériá pre všetky členské štáty, ktoré by mali jednotlivé členské štáty používať s cieľom identifikovať oblasti, v ktorých sú pokusy s robotmi povolené, a to v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti;

Autonómne dopravné prostriedky

a) Autonómne vozidlá

24.  zdôrazňuje, že autonómna doprava zahŕňa všetky formy diaľkovo riadených, automatizovaných, prepojených a autonómnych systémov cestnej, železničnej, lodnej a leteckej dopravy vrátane automobilov, vlakov, lodí, trajektov, lietadiel, bezpilotných lietadiel, ako aj všetkých budúcich foriem vývoja a inovácií v tomto odvetví;

25.  domnieva sa, že je to práve automobilový sektor, ktorý najnaliehavejšie potrebuje účinné európske a celosvetové pravidlá, aby sa zabezpečil cezhraničný rozvoj automatizovaných a autonómnych vozidiel, plne využil ich hospodársky potenciál a zužitkovali pozitívne vplyvy technologických trendov; zdôrazňuje, že nejednotné regulačné prístupy by bránili implementácii autonómnych dopravných systémov a ohrozovali konkurencieschopnosť Európy;

26.  upozorňuje na skutočnosť, že čas reakcie vodiča v prípade neplánovaného prevzatia kontroly nad vozidlom je životne dôležitý, a preto vyzýva zainteresované strany, aby poskytovali reálne hodnoty, ktoré budú určujúce pri riešení otázok bezpečnosti a zodpovednosti;

27.  zastáva názor, že prechod na autonómne vozidlá ovplyvní tieto aspekty: občianska zodpovednosť (zodpovednosť a poistenie), bezpečnosť cestnej premávky, všetky témy týkajúce sa životného prostredia (napr. účinnosť, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a technológií), otázky týkajúce sa údajov (napr. prístup k údajom, ochrana údajov, súkromia a výmena údajov), otázky týkajúce sa infraštruktúry IKT (napr. vysoká hustota efektívnej a spoľahlivej komunikácie) a zamestnanosť (napr. vytváranie a straty pracovných miest, odborná príprava vodičov ťažkých nákladných vozidiel na používanie automatizovaných vozidiel); zdôrazňuje, že budú potrebné podstatné investície do cestných komunikácií, energetiky a infraštruktúry IKT; vyzýva Komisiu, aby vo svojej práci v oblasti autonómnych dopravných prostriedkov zvážila tieto aspekty;

28.  zdôrazňuje kľúčový význam spoľahlivých informácií o polohe a čase, ktoré poskytujú programy satelitnej navigácie Galileo a EGNOS na účel realizácie autonómnych vozidiel, v tejto súvislosti naliehavo žiada, aby sa satelity potrebné na dokončenie európskeho systému určovania polohy Galileo sfinalizovali a uviedli do prevádzky;

29.  upriamuje pozornosť na vysokú pridanú hodnotu autonómnych vozidiel pre osoby so zníženou pohyblivosťou, pretože takéto vozidlá im umožňujú účinnejšie sa podieľať na individuálnej cestnej doprave, a tým im uľahčujú každodenný život;

b) Bezpilotné lietadlá (RPAS)

30.  berie na vedomie pozitívny pokrok v oblasti technológie bezpilotných lietadiel, najmä v oblasti pátrania a záchrany; zdôrazňuje význam rámca Únie pre bezpilotné lietadlá na ochranu bezpečnosti a ochrany súkromia občanov Únie a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na odporúčania uvedené v uznesení Parlamentu z 29. októbra 2015 o bezpečnom používaní diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS), všeobecne známych ako bezpilotné lietadlá (dróny), v oblasti civilného letectva(5); naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie týkajúce sa otázok bezpečnosti súvisiacich s rozsiahlym využívaním bezpilotných lietadiel; vyzýva Komisiu, aby preskúmala potrebu zaviesť systém povinného sledovania a identifikácie (diaľkovo riadený letecký systém, RPAS), ktorý umožňuje určiť v reálnom čase pozíciu lietadla počas letu; pripomína, že homogénnosť a bezpečnosť bezpilotných lietadiel by sa mali zabezpečiť prostredníctvom opatrení stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008(6);

Roboty určené na starostlivosť

31.  zdôrazňuje, že výskum a vývoj robotov určených na opatrovanie starších osôb sa postupne stal rozšírenejším a lacnejším a vytvára produkty, ktoré majú väčšiu funkčnosť a spotrebitelia ich viac prijímajú; berie na vedomie širokú škálu využitia takýchto technológií, ktoré poskytujú prevenciu, pomoc, monitorovanie, stimuláciu a spoločnosť starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím, ako aj osobám trpiacim demenciou, kognitívnymi poruchami alebo stratou pamäti;

32.  poukazuje na to, že ľudský kontakt je jedným zo základných aspektov ľudskej starostlivosti; domnieva sa, že nahradenie ľudského faktora robotmi by mohlo dehumanizovať postupy v oblasti starostlivosti, na druhej strane uznáva, že roboty by mohli vykonávať automatizované úkony starostlivosti, pričom by sa zvýšila ľudská starostlivosť, proces rehabilitácie by sa stal viac cielený a zdravotnícky personál a opatrovatelia by mohli venovať viac času stanoveniu diagnózy a hľadaniu lepších možností liečby; zdôrazňuje, že hoci robotika má potenciál zvýšiť mobilitu a integráciu osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb, ľudia opatrovatelia budú naďalej potrební a budú stále predstavovať dôležitý zdroj sociálnej interakcie, ktorý nemožno úplne nahradiť;

Roboty v oblasti lekárskej starostlivosti

33.  zdôrazňuje dôležitosť primeraného odborného výcviku, vzdelávania a prípravy pre zdravotníckych pracovníkov, ako sú lekári a asistenti, aby sa zabezpečila najvyššia úroveň odbornej spôsobilosti, ako aj zaručilo a chránilo zdravie pacientov; zdôrazňuje potrebu vymedzenia minimálnych požiadaviek na odbornú spôsobilosť, ktoré bude musieť chirurg spĺňať, aby mohol operovať a používať chirurgické roboty; považuje za zásadne dôležité, aby sa rešpektovala zásada dohľadu nad autonómiou robotov, podľa ktorej počiatočné plánovanie liečby a konečné rozhodovanie o jej uskutočnení bude vždy závisieť od ľudského chirurga; zdôrazňuje osobitný význam ďalšej odbornej prípravy pre používateľov, aby sa im umožnilo oboznámiť sa s technologickými požiadavkami v tejto oblasti; upozorňuje na rastúci trend samodiagnostiky prostredníctvom mobilných robotov, a teda na potrebu vyškoliť lekárov v oblasti riešenia prípadov samodiagnostiky; zastáva názor, že používanie takýchto technológií by nemalo oslabovať ani poškodzovať vzťah medzi lekárom a pacientom, ale malo by lekárom poskytnúť pomoc pri diagnostikovaní a/alebo liečbe pacientov s cieľom znížiť riziko ľudského pochybenia a zvýšiť kvalitu a strednú dĺžku života;

34.  je presvedčený, že medicínske roboty budú ďalej prenikať do oblasti poskytovania vysokopresných operatívnych zákrokov a vykonávania opakujúcich sa úkonov a že majú potenciál zlepšovať výsledky rehabilitácií a poskytujú vysokoúčinnú logistickú podporu v nemocniciach; konštatuje, že medicínske roboty majú aj potenciál znižovať náklady na zdravotnú starostlivosť tým, že zdravotníckemu personálu umožnia presunúť dôraz z liečby na prevenciu a že uvoľnia viac rozpočtových prostriedkov na lepšie prispôsobenie sa rôznorodým potrebám pacientov, kontinuálnu odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov a výskum;

35.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že postupy skúšania nových robotických zdravotníckych pomôcok sú bezpečné, a to najmä v prípade pomôcok implantovaných do ľudského tela, pred dátumom nadobudnutia účinnosti nariadenia o zdravotníckych pomôckach(7);

Ľudské opravy a zlepšenia

36.  berie na vedomie zásadné prínosy, ktoré robotika poskytuje a jej ďalší potenciál v oblasti nápravy a kompenzácie poškodených orgánov a telesných funkcií, ale aj komplexné otázky, najmä v súvislosti s možnosťou zdokonaľovania človeka, keďže medicínske roboty, a najmä kybernetické fyzikálne systémy, môžu zmeniť naše chápanie, pokiaľ ide o zdravé ľudské telo, keďže môžu byť na ľudské telo priamo upevnené alebo doň implantované; zdôrazňuje význam toho, aby boli v nemocniciach a iných zdravotníckych inštitúciách urýchlene zriadené a primerane vybavené personálom výbory pre etiku robotov, ktoré by boli poverené posudzovaním a pomáhali by pri riešení neobvyklých, zložitých etických otázok, ktoré majú dosah na zdravotnú starostlivosť a liečbu pacientov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali usmernenia na pomoc pri zriaďovaní a prevádzke týchto výborov;

37.  pripomína, že v prípade životne dôležitých liečebných aplikácií, napr. robotických protéz, je nutné zaistiť trvalý a udržateľný prístup k údržbe a zlepšovaniu, a najmä k softvérovým aktualizáciám, ktoré riešia zlyhania a zraniteľné prvky;

38.  odporúča, aby sa vytvorili nezávislé dôveryhodné subjekty s cieľom zachovať prostriedky potrebné na poskytovanie služieb, ako sú údržba, opravy a vylepšenia, vrátane aktualizácií softvéru, osobám, ktoré majú na tele upevnené životne dôležité a moderné lekárske prístroje, a to najmä v prípade, keď už tieto služby neposkytuje pôvodný dodávateľ; navrhuje zavedenie povinnosti výrobcov poskytovať týmto nezávislým dôveryhodným subjektom komplexné inštrukcie týkajúce sa dizajnu vrátane zdrojového kódu, podobne ako pri právnej povinnosti ukladať publikácie do národnej knižnice;

39.  upozorňuje na riziká spojené s možnosťou pirátskeho napadnutia, vypnutia alebo vymazania pamäte CPS integrovaných do ľudského tela, keďže by to mohlo ohroziť ľudské zdravie a v extrémnych prípadoch aj ľudské životy, a preto zdôrazňuje, akú prioritu musí mať ochrana týchto systémov;

40.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby bol pre všetkých ľudí zaručený rovnaký prístup k takýmto technologickým inováciám, nástrojom a intervenciám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali rozvoj podporných technológií s cieľom uľahčiť rozvoj a prijímanie týchto technológií osobami, ktoré ich potrebujú, a to v súlade s článkom 4 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je Únia zmluvnou stranou;

Vzdelávanie a zamestnanosť

41.  upozorňuje na prognózu Komisie, že Európa môže do roku 2020 čeliť nedostatku až 825 000 odborníkov v oblasti IKT a 90 % pracovných miest bude vyžadovať aspoň základné digitálne zručnosti; víta iniciatívu Komisie navrhnúť plán možného použitia a revízie rámca digitálnych kompetencií a deskriptorov digitálnych kompetencií pre osoby, ktoré sa danou problematikou zaoberajú, a to nezávisle od toho, akú majú úroveň poznania danej veci, a vyzýva Komisiu, aby ako prvý krok vedúci k lepšiemu zosúladeniu nedostatkov na trhu práce a dopytu výrazne podporila rozvoj digitálnych schopností všetkých vekových skupín bez ohľadu na ich postavenie v zamestnaní; zdôrazňuje, že rast v oblasti robotiky si vyžaduje, aby členské štáty vyvinuli flexibilnejšie systémy vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby sa zabezpečilo, že stratégie v oblasti zručností budú zodpovedať potrebám robotického hospodárstva;

42.  domnieva sa, že pritiahnutie väčšieho množstva mladých dievčat, ktoré majú záujem o kariéru v digitálnej oblasti a viac žien na digitálnych pracovných miestach by bolo prínosom pre digitálne odvetvie, ženy samotné, ako aj hospodárstvo EÚ; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali iniciatívy s cieľom podporiť ženy v oblasti IKT a zvýšiť ich digitálnu gramotnosť;

43.  vyzýva Komisiu, aby začala analyzovať a monitorovať strednodobé a dlhodobé trendy vývoja zamestnanosti, s osobitným zameraním na vytváranie, presuny a úbytok pracovných miest v rámci rôznych druhov kvalifikácie s cieľom zistiť, v ktorých oblastiach nové pracovné miesta v dôsledku zvýšeného využívania robotov vznikajú a v ktorých zanikajú;

44.  zdôrazňuje, že je dôležité predvídať zmeny spoločnosti majúc na pamäti možný vplyv vývoja a zavádzania robotiky a UI; žiada Komisiu, aby analyzovala rôzne možné scenáre a ich vplyv na životaschopnosť systémov sociálneho zabezpečenia členských štátov; zastáva názor, že by sa mala začať inkluzívna diskusia o nových pracovných modeloch a o udržateľnosti našich sociálnych a daňových systémov na základe existencie dostatočného príjmu vrátane možného zavedenia všeobecného základného príjmu; ;

45.  zdôrazňuje význam flexibility zručností a sociálnych, kreatívnych a digitálnych zručností vo vzdelávaní; vyjadruje presvedčenie, že okrem škôl sprostredkujúcich akademické znalosti sa prostredníctvom celoživotnej činnosti musí dosiahnuť celoživotné vzdelávanie;

46.  berie na vedomie veľký potenciál robotiky pri zlepšovaní bezpečnosti pri práci prevedením určitého počtu nebezpečných a škodlivých úloh z ľudí na roboty, ale zároveň poukazuje na ich potenciál vytvoriť niekoľko nových rizík vzhľadom na rastúci počet interakcií ľudí a robotov na pracovisku; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť uplatňovania prísnych a na budúcnosť orientovaných pravidiel interakcií ľudí a robotov s cieľom zaručiť zdravie, bezpečnosť a dodržiavanie základných práv na pracovisku;

Vplyv na životné prostredie

47.  konštatuje, že rozvoj robotiky a umelej inteligencie by sa mal uskutočniť tak, aby bol vplyv na životné prostredie obmedzený účinnou spotrebou energie, energetickou účinnosťou v podobe podpory využívania energie z obnoviteľných zdrojov a vzácnych surovín, minimalizáciou odpadu, napríklad elektrického a elektronického odpadu, a opraviteľnosťou; vyzýva preto Komisiu, aby do každej politiky Únie v oblasti robotiky začlenila zásady obehového hospodárstva; konštatuje, že používanie robotiky bude aj kladne vplývať na životné prostredie, najmä v oblastiach poľnohospodárstva a dodávky a prepravy potravín, predovšetkým vďaka menšej veľkosti strojov a zníženému využívaniu hnojív, energie a vody, ako aj vďaka presnému poľnohospodárstvu a optimalizácii trás;

48.  zdôrazňuje, že CPS povedú k vytvoreniu energetických systémov a systémov infraštruktúry, ktoré dokážu kontrolovať tok elektrickej energie od výrobcu k spotrebiteľovi, a povedú tiež k vzniku tzv. prozumentov energie, ktorí ju vyrábajú aj spotrebúvajú, čo prinesie výrazné environmentálne prínosy;

Zodpovednosť

49.  domnieva sa, že otázka občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené robotmi je kľúčová a takisto je potrebné analyzovať ju a zaoberať sa ňou na úrovni Únie, aby sa zabezpečila rovnaká miera účinnosti, transparentnosti a konzistentnosti pri zavádzaní právnej istoty v celej Európskej únii v prospech obyvateľov, spotrebiteľov aj podnikov;

50.  konštatuje, že rozvoj robotických technológií si bude vyžadovať viac porozumenia pre nájdenie spoločnej reči potrebnej v súvislosti s aktivitami, na ktorých sa spoločne podieľajú ľudia a roboty a ktoré by sa mali zakladať na dvoch hlavných vzťahoch vzájomnej závislosti, a to na predvídateľnosti a ovládateľnosti; poukazuje na to, že tieto dva vzťahy vzájomnej závislosti sú dôležité na určenie toho, aké informácie sa musia vymieňať medzi ľuďmi a robotmi a ako možno medzi nimi vybudovať spoločný základ umožňujúci plynulé vykonávanie činností, na ktorých sa spoločne podieľajú ľudia a roboty;

51.  žiada Komisiu, aby na základe článku 114 Zmluvy o fungovaní EÚ predložila návrh legislatívneho nástroja upravujúceho právne otázky súvisiace s vývojom a využívaním robotiky a umelej inteligencie, ktoré je možné predvídať v najbližších 10 až 15 rokoch, spolu s nelegislatívnymi nástrojmi, ako sú usmernenia a kódexy správania, a to na základe odporúčaní stanovených v prílohe;

52.  domnieva sa, že bez ohľadu na to, aké právne riešenie sa uplatní na občianskoprávnu zodpovednosť za škody spôsobené robotmi v prípadoch iných, ako je škoda na majetku, v budúcom legislatívnom nástroji by sa v žiadnom prípade nemal obmedzovať druh ani rozsah škody, ktorá má byť nahradená, podobne, ako by nemal byť obmedzený spôsob náhrady, ktorú má prijať poškodená strana, iba z jediného dôvodu, a to že škoda bola spôsobená iným, než ľudským faktorom;

53.  domnieva sa, že budúci legislatívny nástroj by mal byť založený na dôkladnom posúdení zo strany Komisie, v ktorom sa určí, či sa má uplatňovať metóda absolútnej zodpovednosti alebo metóda riadenia rizík;

54.  zároveň poznamenáva, že objektívna zodpovednosť si vyžaduje iba dôkaz o vzniknutej škode a vytvorení príčinnej súvislosti medzi škodlivým správaním robota a škodou, ktorú utrpela poškodená strana;

55.  poznamenáva, že prístup založený na riadení rizík nie je zameraný na osobnú zodpovednosť osoby, ktorá konala nedbanlivo, ale na osobu, ktorá je za určitých okolností schopná minimalizovať riziká a vyrovnať sa s negatívnymi vplyvmi;

56.  domnieva sa, že v zásade po tom, ako by boli zistené strany nesúce konečnú zodpovednosť, by ich zodpovednosť mala byť úmerná skutočnému rozsahu pokynov daných robotovi a miere jeho autonómnosti, takže čím väčšia by bola jeho schopnosť učiť sa alebo jeho autonómnosť, tým väčšia by bola zodpovednosť jeho učiteľa; konštatuje najmä, že pri zisťovaní osoby zodpovednej za škodlivé konanie robota by sa zručnosti nadobudnuté počas „výcviku“ robota nemali zamieňať so zručnosťami, ktoré závisia výlučne na jeho schopnosti učiť sa samostatne; konštatuje, že aspoň v súčasnom stave musí zodpovednosť niesť človek, a nie robot;

57.  poukazuje na to, že možným riešením zložitého vyvodzovania zodpovednosti za škodu spôsobenú čoraz autonómnejšími robotmi by mohol byť systém povinného poistenia, ako je to napríklad pri automobiloch; konštatuje však, že na rozdiel od poistného systému pre cestnú dopravu, kde sa poistenie vzťahuje na ľudské konanie a zlyhanie, by systém poistenia pre robotiku mal zohľadňovať všetky potenciálne povinnosti v reťazci;

58.  domnieva sa, že podobne ako v prípade poistenia motorových vozidiel, takýto systém poistenia by mohol byť doplnený o fond s cieľom zabezpečiť, že sa škoda nahradí aj v prípadoch, keď neexistuje žiadne poistné krytie; vyzýva poisťovacie spoločnosti, aby vytvorili nové produkty a druhy ponúk, ktoré budú zohľadňovať pokrok v oblasti robotiky;

59.  vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní posúdenia vplyvu budúcich legislatívnych nástrojov preskúmala, analyzovala a zvažovala dôsledky všetkých možných právnych riešení, napríklad:

a)  zavedenia systému povinného poistenia, ak je to vhodné a potrebné pre konkrétne kategórie robotov, pričom by podobne, ako je to pri automobiloch, výrobcovia alebo vlastníci robotov boli povinní uzavrieť poistenie pokrývajúce potenciálne škody spôsobené ich robotmi;

b)  zabezpečenia, že kompenzačný fond nebude slúžiť iba na účel zabezpečenia náhrady škody spôsobenej robotom v prípade, ktorý nebol krytý poistením;

c)  umožnenia výrobcom, programátorom, vlastníkom alebo používateľom, aby využívali obmedzenú zodpovednosť, ak prispievajú do kompenzačného fondu alebo ak sa spoločne poistia s cieľom zaručiť kompenzáciu, ak škodu spôsobí robot;

d)  rozhodovania, či vytvoriť všeobecný fond pre všetky inteligentné autonómne roboty alebo individuálny fond pre každú kategóriu robotov a či by sa príspevky mali platiť ako jednorazový poplatok pri uvádzaní robota na trh alebo pravidelne počas celej životnosti robota;

e)  zabezpečenia toho, aby prepojenie robota s fondom bolo viditeľné prostredníctvom individuálneho registračného čísla v osobitnom registri Únie, kde by sa každý, kto by s robotom prišiel do kontaktu, mohol informovať o povahe fondu, obmedzeniach zodpovednosti v prípade škody na majetku, menách a funkciách prispievateľov a všetkých ďalších relevantných podrobnostiach;

f)  vytvorenia špecifického právneho postavenia pre roboty v dlhodobom horizonte, aby sa aspoň tie najsofistikovanejšie autonómne roboty mohli považovať za elektronické osoby zodpovedné za náhradu akejkoľvek škody, ktorú môžu spôsobiť, a prípadného uplatnenia elektronickej osobnosti na prípady, keď roboty robia samostatné rozhodnutia alebo iným spôsobom nezávisle komunikujú s tretími stranami;

g)  zavedenia vhodného nástroja pre spotrebiteľov, ktorí chcú spoločne žiadať náhradu za škody vyplývajúce z porúch inteligentných zariadení od zodpovedných výrobných podnikov;

Medzinárodné aspekty

60.  konštatuje, že súčasné všeobecné pravidlá medzinárodného práva súkromného uplatniteľné na dopravné nehody v rámci EÚ si nevyžadujú naliehavé významné úpravy vzhľadom na rozvoj autonómnych vozidiel, ale zjednodušenie súčasného duálneho systému na určovanie rozhodného práva (na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007(8) a Haagskeho dohovoru zo 4. mája 1971 o práve použiteľnom na dopravné nehody) by zlepšilo právnu istotu a obmedzilo možnosti svojvoľného výberu jurisdikcie;

61.  konštatuje, že treba zvážiť zmeny v medzinárodných dohodách, ako sú Viedenský dohovor o cestnej premávke z 8. novembra 1968 a Haagsky Dohovor o práve použiteľnom na dopravné nehody;

62.  očakáva, že Komisia zabezpečí, aby členské štáty vykonávali medzinárodné právne predpisy, napr. Viedenský dohovor o cestnej doprave, ktorý treba zmeniť, jednotným spôsobom, a umožnili tak existenciu dopravy bez vodiča, a vyzýva Komisiu, členské štáty a priemysel, aby čo najskôr splnili ciele Amsterdamského vyhlásenia;

63.  dôrazne podporuje medzinárodnú spoluprácu pri preskúmavaní sociálnych, etických a právnych výziev a následnom stanovovaní regulačných noriem pod záštitou Organizácie Spojených národov;

64.  poukazuje na to, že obmedzenia a podmienky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 428/2009(9) o obchode s položkami s dvojakým použitím – tovarom, softvérom a technológiami, ktoré sa môžu používať tak na civilné, ako aj vojenské účely a/alebo môžu prispievať k šíreniu zbraní hromadného ničenia – by sa mali uplatňovať aj na aplikácie v oblasti robotiky;

Záverečné aspekty

65.  žiada Komisiu na základe článku 225 ZFEÚ, aby na základe článku 114 ZFEÚ predložila návrh smernice o predpisoch občianskeho práva v oblasti robotiky vychádzajúci z podrobných odporúčaní uvedených v prílohe;

66.  potvrdzuje, že tieto odporúčania rešpektujú základné práva a zásadu subsidiarity;

67.  domnieva sa, že požadovaný návrh by mal finančný dosah, ak sa zriadi nová európska agentúra;

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a sprievodné podrobné odporúčania Komisii a Rade.

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

(2)

1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené. 2. Robot musí poslúchnuť človeka, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým zákonom. 3. Robot sa musí chrániť pred poškodením, okrem prípadov, keď je to v rozpore s prvým alebo druhým zákonom. (pozri: I. Asimov, Runaround, 1943) a 0. Robot nesmie ublížiť ľudstvu alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené.

(3)

Por. Schumanova deklarácia (1950: „Európa sa nestvorí naraz ani podľa jediného plánu. Bude vybudovaná konkrétnymi činmi, ktoré najskôr vytvoria skutočnú solidaritu.“)

(4)

Smernica Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 7.8.1985, s. 29).

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0390.

(6)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1).

(7)

Pozri legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 2. apríla 2014 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zdravotníckych pomôckach a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/83/ES, nariadenie (ES) č. 178/2002 a nariadenie (ES) č. 1223/2009 (COM(2012)0542 – C7-0318/2012 – 2012/0266(COD)).

(8)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) (Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40).

(9)

Nariadenie Rady (ES) č.428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím (Ú. v. EÚ L 341, 29.5.2009, s. 1).


PRÍLOHA K NÁVRHU UZNESENIA:PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

Vymedzenie a klasifikácia „inteligentných robotov“

Mala by sa zaviesť spoločná európska definícia inteligentných autonómnych robotov, podľa potreby vrátane vymedzenia ich podkategórií, s ohľadom na tieto parametre:

–  schopnosť získavať autonómnosť prostredníctvom snímačov a/alebo výmenou údajov s prostredím (prepojiteľnosť) a analýzou týchto údajov,

–  schopnosť samostatne sa učiť formou skúsenosti a interakcie,

–  formu fyzickej podpory robota,

–  schopnosť prispôsobiť svoje správanie a činnosti svojmu prostrediu.

Registrácia inteligentných robotov

Na účely vysledovateľnosti a uľahčenia vykonávania ďalších odporúčaní by sa mal zaviesť systém registrácie vyspelých robotov, a to na základe kritérií stanovených pre ich klasifikáciu. Systém registrácie a register by sa mal vzťahovať na celú Úniu a jej vnútorný trh a spravovať by ho mohla osobitná agentúra EÚ pre robotiku a umelú inteligenciu, ak sa takáto agentúra vytvorí.

Občianskoprávna zodpovednosť

Každé právne riešenie, ktoré sa uplatní na zodpovednosť robotov a umelej inteligencie v iných prípadoch, ako je škoda na majetku, by v žiadnom prípade nemalo obmedzovať druh ani rozsah škody, ktorá má byť nahradená, ani formu náhrady poskytnutej poškodenej strane iba z dôvodu, že škoda bola spôsobená iným než ľudským faktorom.

Budúci legislatívny nástroj by mal byť založený na dôkladnom vyhodnotení zo strany Komisie, či by sa mal uplatňovať prístup objektívnej zodpovednosti alebo prístup riadenia rizík.

Mal by sa zaviesť povinný systém poistenia, ktorý by mohol byť založený na povinnosti výrobcu uzavrieť poistenie pre autonómne roboty, ktoré vyrába.

Poistný systém by sa mal doplniť o fond s cieľom zabezpečiť, že sa škoda nahradí aj v prípadoch, keď neexistuje žiadne poistné krytie.

Každé rozhodnutie v rámci politiky týkajúce sa pravidiel zodpovednosti za škodu uplatniteľných na roboty a umelú inteligenciu by sa malo prijať po riadnej konzultácii s celoeurópskym projektom výskumu a vývoja venovaným robotike a neurovede, aby vedci a odborníci mohli vyhodnotiť všetky súvisiace riziká a dôsledky;

Interoperabilita, prístup ku kódu a práva duševného vlastníctva

Mala by sa zaručiť interoperabilita autonómnych robotov pripojených na sieť, ktoré navzájom komunikujú. Prístup k zdrojovému kódu, vstupné údaje a údaje o konštrukcii by mali byť v prípade potreby k dispozícii na účely vyšetrovania nehôd a škôd spôsobených inteligentnými robotmi, ako aj s cieľom zabezpečiť ich ďalšiu prevádzku, dostupnosť, spoľahlivosť, ochranu a bezpečnosť.

Charta o robotike

Komisia by pri navrhovaní právnych aktov v oblasti robotiky mala zohľadniť zásady zakotvené v tejto charte o robotike.

CHARTA O ROBOTIKE

Navrhovaným kódexom etického správania v oblasti robotiky sa položia základy pre identifikáciu, dohľad a súlad so základnými etickými zásadami už od fázy navrhovania a vývoja.

Rámec, ktorý bol vypracovaný s prihliadnutím na celoeurópsky projekt výskumu a vývoja zameraný na robotiku a neurovedu, musí byť navrhnutý takým spôsobom, aby umožňoval individuálne úpravy v závislosti od konkrétneho prípadu, s cieľom posúdiť, či je dané konanie v danej situácii správne alebo nesprávne a prijímať rozhodnutia v súlade s vopred stanoveným rebríčkom hodnôt.

Kódex by nemal nahrádzať potrebu riešiť všetky hlavné právne problémy v tejto oblasti, ale mal by mať doplnkovú funkciu. Bude skôr uľahčovať etickú kategorizáciu robotiky, posilňovať snahy o zodpovedné inovácie v tejto oblasti a bude sa zaoberať obavami verejnosti.

Osobitný dôraz by sa mal klásť na výskumné a vývojové fázy príslušnej technologickej trajektórie (proces plánovania, etické posudzovanie, audit atď.). Mala by sa ním riešiť potreba súladu s etickými normami zo strany výskumných pracovníkov, používateľov a tvorcov, ale aj zaviesť postup navrhovania spôsobov riešenia príslušných etických dilem a umožniť, aby tieto systémy fungovali eticky zodpovedným spôsobom.

KÓDEX ETICKÉHO SPRÁVANIA PRE INŽINIEROV V OBLASTI ROBOTIKY

PREAMBULA

v kódexe správania sa všetci výskumníci a konštruktéri vyzývajú, aby konali zodpovedne a s úplným zreteľom na potrebu rešpektovať dôstojnosť, súkromie a bezpečnosť ľudí,

v kódexe sa požaduje úzka spolupráca medzi všetkými odbormi, s cieľom zabezpečiť, aby výskum v oblasti robotiky v Európskej únii prebiehal bezpečným, etickým a účinným spôsobom,

kódex správania sa vzťahuje na všetky výskumné a vývojové aktivity v oblasti robotiky,

kódex správania vychádza zo zásady dobrovoľnosti a ponúka súbor všeobecných zásad a usmernení týkajúcich sa opatrení, ktoré majú prijať všetky zainteresované strany,

subjekty financujúce výskum robotiky, výskumné organizácie, výskumní pracovníci a etické výbory sa vyzývajú, aby už v počiatočných fázach posudzovali budúce účinky technológií alebo objektov, ktoré skúmajú, a rozvíjali kultúru zodpovednosti s ohľadom na výzvy a príležitosti, ktoré sa môžu v budúcnosti objaviť,

verejné a súkromné subjekty financujúce výskum robotiky by mali požadovať, aby sa spolu s každým predloženým návrhom na financovanie výskumu v oblasti robotiky vykonalo a predložilo aj posúdenie rizík. V takomto kódexe by ako prvky nesúce zodpovednosť mali vystupovať ľudia, nie roboty.

Výskumní pracovníci v oblasti robotiky by sa mali zaviazať k najetickejšiemu a najprofesionálnejšiemu konaniu a dodržiavať tieto zásady:

Dobrý úmysel – robot by mal konať v najlepšom záujme človeka;

Neškodnosť – doktrína „v prvom rade neublížiť“, pričom robot by nemal ublížiť človeku;

Samostatnosť – schopnosť robiť informované, slobodné rozhodnutia o podmienkach komunikácie s robotmi;

Spravodlivosť – spravodlivé rozdelenie prínosov, ktoré prináša robotika, a dostupnosť robotov určených na domácu a najmä zdravotnícku starostlivosť.

Základné práva

Výskum v oblasti robotiky by mal rešpektovať základné práva a v rámci navrhovania, realizácie, šírenia a používania by sa mal uskutočňovať v záujme blahobytu a sebaurčenia jednotlivcov a spoločnosti ako celku. Ľudská dôstojnosť a autonómia – fyzická aj psychická – sa musí vždy rešpektovať.

Predbežná opatrnosť

Výskum v oblasti robotiky by sa mal vykonávať v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti, predvídať potenciálne bezpečnostné účinky dosiahnutých výsledkov a zaručovať preventívne opatrenia primerané úrovni ochrany pri súčasnej podpore pokroku v prospech spoločnosti a životného prostredia.

Inkluzívnosť

Inžinieri v oblasti robotiky sú zárukou transparentnosti a rešpektovania zákonného práva na prístup k informáciám pre všetky zainteresované strany. Inkluzívnosť umožňuje účasť na rozhodovacích procesoch všetkým zúčastneným stranám alebo tým, ktorých sa týka výskum v oblasti robotiky.

Zodpovednosť

Inžinieri v oblasti robotiky by mali ostať zodpovední za sociálne a environmentálne účinky a za účinky na ľudské zdravie, ktoré môže robotika mať na súčasné a budúce generácie.

Bezpečnosť

Tvorcovia robotov by mali zohľadňovať a rešpektovať telesnú pohodu, bezpečnosť, zdravie a práva ľudí. Inžinier v oblasti robotiky musí usilovať o blaho ľudí pri súčasnom rešpektovaní ľudských práv a urýchlene informovať o faktoroch, ktoré by mohli ohroziť verejné zdravie alebo životné prostredie.

Reverzibilita

Reverzibilita, ako nevyhnutná podmienka kontrolovateľnosti, je základnou koncepciou pri programovaní robotov takým spôsobom, aby fungovali bezpečne a spoľahlivo. Model reverzibility robotovi určí, ktoré činnosti sú reverzibilné a ako ich zvrátiť. Schopnosť napraviť posledný vykonaný úkon alebo sled úkonov umožňuje používateľom opravu neželanej činnosti a vrátiť veci do pôvodného stavu.

Súkromie

Právo na súkromie musí byť vždy dodržané. Inžinier v oblasti robotiky by mal zabezpečiť, že osobné údaje sa zabezpečia a správne použijú. Okrem toho by mal zaručiť, že jednotlivcov nebude možné osobne identifikovať, s výnimkou osobitných okolností a len po jasnom, jednoznačnom a informovanom súhlase. Informovaný súhlas človeka by sa mal vyžadovať a získať pred každou interakciou medzi človekom a strojom. Konštruktéri v oblasti robotiky majú povinnosť vypracovať postupy a postupovať podľa nich v prípade platného súhlasu, dôvernosti, anonymity, spravodlivého zaobchádzania a riadneho procesu. Konštruktéri vyhovejú každej požiadavke na zničenie a odstránenie príslušných údajov zo všetkých databáz.

Maximalizácia prínosov a minimalizácia škôd

Výskumní pracovníci by sa mali snažiť o maximalizáciu prínosov vo všetkých fázach od začiatku až po šírenie. V rámci výskumu sa musí za predísť ujme účastníkov, ľudského jedinca alebo účastníka pokusu, procesu alebo štúdie. V prípade vzniku neodvrátiteľného rizika, ktoré je však neoddeliteľnou súčasťou výskumu, by sa malo vypracovať rozsiahle posúdenie rizika a protokoly riadenia, a tieto by sa mali dodržiavať. Za bežných okolností by riziko poškodenia nemalo byť väčšie než je v bežnom živote, t. j. ľudia by nemali byť vystavení väčším alebo dodatočným rizikám v porovnaní s tými, ktorým sú vystavení za bežných okolností. Prevádzkovanie robotických systémov by vždy malo vychádzať z dôkladného posúdenia rizika, ktoré by malo byť založené na zásadách opatrnosti a proporcionality.

KÓDEX VÝBOROV PRE ETIKU VO VÝSKUME (VEV)

Zásady

Nezávislosť

Proces etického preskúmania by mal byť nezávislý od samotného výskumu. Táto zásada zdôrazňuje potrebu zabránenia konfliktom záujmov medzi výskumnými pracovníkmi a tými, ktorí preskúmavajú vykonávanie etického protokolu, a medzi kontrolórmi a organizačnými štruktúrami riadenia.

Príslušnosť

Proces etického preskúmania by mali vykonávať kontrolóri s náležitými odbornými znalosťami, berúc do úvahy potrebu dôkladného zváženia rozsahu členstva a osobitnej odbornej prípravy VEV v oblasti etiky.

Transparentnosť a zodpovednosť

Postup preskúmania by mal vychádzať zo zodpovednosti a mal by byť otvorený kontrole. VEV si musia byť vedomé svojej zodpovednosti a byť vhodne zaradené do organizačných štruktúr, ktoré umožňujú transparentnosť ich operácií a postupov na zachovanie a revíziu noriem.

Úloha výboru pre etiku vo výskume

VEV je zvyčajne zodpovedný za kontrolu každého výskumu, ktorý zahŕňa ľudských účastníkov a je uskutočňovaný jednotlivcami zamestnanými príslušnou inštitúciou; zabezpečiť, aby etické preskúmanie bolo nezávislé, kompetentné a vykonané včas; ochrana dôstojnosti, práv a blaha účastníkov výskumu; posudzovanie bezpečnosti výskumníkov; posudzovanie oprávnených záujmov zúčastnených strán; prijímanie informovaných rozhodnutí, pokiaľ ide o vedeckú podstatu návrhov; a poskytovanie informovaných odporúčaní výskumníkovi, ak sa návrh z určitého hľadiska považuje za nevyhovujúci.

Zriadenie výboru pre etiku vo výskume

VEV by mal byť zvyčajne multidisciplinárny; mal by zahŕňať tak mužov ako ženy; mal by byť zložený z členov s rozsiahlymi skúsenosťami a poznatkami z výskumu v oblasti robotiky. Zvolený mechanizmus by mal zabezpečiť, že členovia výboru budú predstavovať primeranú rovnováhu medzi odbornými znalosťami, filozofickým, právnym alebo etickým zázemím a názormi laikov a že budú zahŕňať aspoň jedného člena s odbornými znalosťami v oblasti etiky, používateľov špecializovaných zdravotníckych, vzdelávacích alebo sociálnych služieb, ak sú tieto zamerané výskumné činnosti, a osoby s osobitnými metodickými odbornými poznatkami týkajúcimi sa výskumu, ktorý preskúmavajú; a musia byť zostavené tak, aby nedochádzalo ku konfliktu záujmov.

Monitorovanie

Všetky výskumné organizácie by mali stanoviť vhodné postupy na monitorovanie vykonávania výskumu, ktorý dostal etické schválenie až dovtedy, kým nie je ukončený, a zaistiť nepretržité preskúmanie v prípadoch, keď sa vo výskumnom návrhu časom predpokladajú možné zmeny, ktoré bude treba riešiť. Monitorovanie by malo byť úmerné povahe a stupňu rizika spojeného s výskumom. Ak sa VEV domnieva, že monitorovacia správa vyvoláva značné obavy týkajúce sa etického vykonávania štúdie, mal by požiadať o úplné a podrobné informácie s cieľom vykonať úplné etické posúdenie. Ak sa rozhodne, že štúdia sa vykonáva neetickým spôsobom, mal by zvážiť zrušenie schválenia a príslušný výskum by sa mal zastaviť alebo prerušiť.

LICENCIA PRE KONŠTRUKTÉROV

–  mali by ste mať na pamäti európske hodnoty ľudskej dôstojnosti, slobody a spravodlivosti pred, počas a po ukončení procesu projektovania, vývoja a dodávky takých technológií vrátane potreby nespôsobiť ujmu, nezraniť, neoklamať alebo nezneužiť (zraniteľných) užívateľov,

–  mali by ste zaviesť spoľahlivý systém konštruktérskych zásad vo všetkých aspektoch prevádzky robota, tak pre hardvérové, ako aj softvérové projekty, a pre každé spracovanie údajov v rámci alebo mimo platformy na bezpečnostné účely,

–  mali by ste zaviesť prvky ochrany súkromia už v štádiu návrhu tak, aby sa zaistilo bezpečné uchovávanie osobných údajov a výlučne ich správne použitie,

–  mali by ste zaviesť jasné mechanizmy ukončenia prevádzky v stave núdze, ktoré by mali byť v súlade s primeranými konštruktérskymi cieľmi,

–  mali by ste zabezpečiť, že robot bude fungovať spôsobom, ktorý je v súlade s miestnymi, národnými a medzinárodnými etickými a právnymi zásadami,

–  mali by ste zabezpečiť, že činnosť robota v rámci rozhodovania bude možné prepracovať a vysledovať,

–  mali by ste zabezpečiť požiadavku maximálnej transparentnosti pri programovaní robotických systémov, ako aj predvídateľnosť robotickej činnosti,

–  mali by ste analyzovať predvídateľnosť ľudsko-robotických systémov zvážením interpretačnej a funkčnej neistoty a možné zlyhanie robota alebo ľudského faktora,

–  mali by ste v štádiu projektovania vyvinúť nástroje na sledovanie robota, tieto nástroje uľahčia vyhodnotenie a vysvetlenie robotickej činnosti, aj keď obmedzene, na rôznych úrovniach určených pre odborníkov, prevádzkovateľov a používateľov,

–  mali by ste vypracovať konštrukčné a hodnotiace protokoly a pri vyhodnocovaní prínosov a rizík robotiky vrátane kognitívnych, psychologických a environmentálnych, sa spojiť s potenciálnymi používateľmi a zainteresovanými stranami,

–  mali by ste zabezpečiť, aby boli roboty pri komunikácii s človekom identifikovateľné ako roboti,

–  mali ste chrániť bezpečnosť a zdravie tých, ktorí s robotmi komunikujú a prichádzajú do kontaktu, keďže roboty ako výrobky musia byť navrhnuté tak, aby bola zaručená bezpečnosť, Inžinier v oblasti robotiky musí dbať na blaho ľudí a zároveň dodržiavať ľudské práva a nesmie dať do prevádzky robota bez toho, aby zaručil bezpečnosť, účinnosť a reverzibilitu prevádzky systému,

–  mali by ste získať kladné stanovisko výboru pre etiku vo výskume pred testovaním robota v reálnom prostredí alebo zapojením ľudí do procesov jeho konštruovania alebo vývoja.

LICENCIA PRE POUŽÍVATEĽOV

–  môžete využívať robota bez rizika alebo strachu, že vám fyzicky alebo psychicky ublíži,

–  mali by ste byť oprávnení očakávať, že robot vykoná všetky úlohy, na ktoré bol vyslovene vytvorený,

–  mali by ste mať na pamäti, že každý robot môžu mať obmedzenia z hľadiska vnemových, kognitívnych a funkčných vlastností,

–  mali by ste rešpektovať ľudské slabosti, fyzické aj psychologické, a emocionálne potreby ľudí,

–  mali by ste mať na zreteli práva jednotlivcov na súkromie vrátane deaktivácie videomonitorov počas dôverných činností,

–  nie ste oprávnení zhromažďovať, používať alebo zverejňovať osobné informácie bez výslovného súhlasu dotknutej osoby,

–  nie ste oprávnení používať robota akýmkoľvek spôsobom, ktorý je v rozpore s etickými alebo právnymi zásadami a normami,

–  nie ste oprávnení zmeniť žiadneho robota takým spôsobom, aby mohol použitý ako zbraň.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Kontext

Podľa prílohy VI rokovacieho poriadku je Výbor pre právne veci okrem iného zodpovedný za občianske a obchodné právo, právo obchodných spoločností, právo duševného vlastníctva a výklad, uplatňovanie medzinárodného práva, pokiaľ má vplyv na Európsku úniu a etické otázky súvisiace s novými technológiami. Rozvoj robotiky a umelej inteligencie vyvoláva právne a etické otázky, ktoré sú jasne prepojené so všetkými týmito oblasťami a ktoré si vyžadujú rýchly zásah na úrovni EÚ. Hoci bude nakoniec na Komisii predložiť jeden alebo viacero legislatívnych návrhov týkajúcich sa robotiky a umelej inteligencie, Európsky parlament sa rozhodol pripraviť pôdu pre takéto iniciatívy s využitím svojho práva podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 46 rokovacieho poriadku.

V dôsledku toho sa 20. januára 2015 výbor JURI sa rozhodol zriadiť pracovnú skupinu (PS) pre právne otázky týkajúce sa vývoja robotiky a umelej inteligencie (UI) v Európskej únii. PS je primárne zameraná na vypracovanie občianskoprávnych predpisov týkajúcich sa tejto problematiky.

Okrem členov Výboru pre právne veci sú v pracovnej skupine aj poslanci z Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE), Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL).

Pracovná skupina konzultovala s expertmi z rôznych prostredí a získavala dôležité poznatky, ktoré sú uvedené v tomto uznesení.

Všeobecné informácie

Robotika a UI sa stali jednými z najvýznamnejších technologických trendov nášho storočia. Rýchly nárast ich využívania a rozvoja prináša nové a náročné výzvy pre našu spoločnosť. Cesta od priemyselného sektora k prostrediu občianskej spoločnosti vyžaduje odlišný prístup k týmto technológiám, keďže roboti a UI zvýšia svoju komunikáciu s ľuďmi v rôznych oblastiach.

Výbor JURI sa domnieva, že riziká, ktoré predstavujú tieto nové interakcie, by sa mali naliehavo riešiť tak, aby sa zabezpečilo, že celý rad kľúčových základných hodnôt sa pretaví do všetkých fáz kontaktu medzi robotmi, UI a ľuďmi. V rámci tohto procesu je osobitnú pozornosť potrebné venovať ľudskej bezpečnosti, súkromiu, integrite, dôstojnosti a autonómnosti.

Ďalšie dôležité aspekty uvedené v tomto uznesení sú: normalizácia, práva duševného vlastníctva, vlastníctvo údajov, zamestnanosť a zodpovednosť. Je dôležité, aby právna úprava poskytovala predvídateľné a dostatočne jasné podmienky na podnietenie európskych inovácií v oblasti robotiky a UI.

Právny základ a subsidiarita

Opatrenia Komisie, ktorých cieľom je prispôsobiť existujúce právne predpisy dobe robotov a umelej inteligencie, by sa mali zakladať na článku 114 ZFEÚ. V zmysle článku 5 ods. 3 ZEÚ koná Únia podľa zásady subsidiarity v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Vývoj robotiky momentálne prebieha v celej Únii. V reakcii na tieto inovačné opatrenia členské štáty vypracúvajú rôzne vnútroštátne právne predpisy. Očakáva sa, že tieto rozdiely budú vytvárať prekážky pre účinný rozvoj robotiky. Vzhľadom na skutočnosť, že táto technológia má cezhraničné dôsledky, je najlepšou legislatívnou možnosť európsky variant.

Všeobecné a etické zásady

V uznesení sa ustanovujú všeobecné požiadavky, ako aj etické zásady týkajúce sa vývoja robotiky a UI na civilné použitie. Po prvé s cieľom venovať tomuto vývoju náležitú pozornosť má spoločná definícia autonómnych inteligentných robotov zásadný význam. Okrem toho by sa mal posilniť výskum robotiky a IKT, ako aj dôsledkov ich rozširovania.

Po druhé s cieľom riešiť etické zásady tvorí prílohu k tomuto uzneseniu charta o robotike. Táto charta obsahuje kódex etického správania pre inžinierov v oblasti robotiky, kódex výborov pre etiku vo výskume a licencie pre konštruktérov a používateľov. Navrhovaný rámec je v plnom súlade s Chartou základných práv EÚ.

Okrem toho sa navrhuje vytvorenie Európskej agentúry pre robotiku a UI. Táto agentúra by mala poskytovať potrebnú technickú, etickú a právnu expertízu s cieľom pomôcť príslušným verejným subjektom.

Práva duševného vlastníctva, ochrana údajov a vlastníctvo údajov

V uznesení sa Komisia vyzýva, aby predložila vyvážený prístup k právam duševného vlastníctva pri ich uplatňovaní na normy hardvéru a softvéru a kódexy, ktoré chránia a zároveň podporujú inovácie. Navyše sa vyžaduje vypracovanie kritérií pre výsledky „vlastnej tvorivej duševnej činnosti“ pre diela v oblasti duševného vlastníctva, ktoré vytvorili počítače alebo roboty.

Súčasný nedostatočný právny rámec ochrany a vlastníctva údajov je veľmi znepokojujúci z dôvodu (očakávaného rozsiahleho) toku údajov vyplývajúceho z využívania robotov a UI.

Normalizácia a bezpečnosť

Zvýšené používanie robotov a UI si vyžaduje normalizáciu na európskej úrovni s cieľom vyhnúť sa odlišnostiam medzi členskými štátmi a fragmentácii vnútorného trhu Európskej únie.

Okrem toho je potrebné zaoberať sa obavami o bezpečnosť a ochranu v súvislosti s používaním robotov a UI. V tomto uznesení sa osobitne zdôrazňuje, že skúšky robotov v reálnom prostredí sú nevyhnutné na identifikáciu a posúdenie rizík, ktoré môžu spôsobiť.

Pravidlá pre osobitné použitie robotov a UI

Uznesenie obsahuje ustanovenia, ktoré sa uplatňujú na určité druhy robotov. Pre autonómne vozidlá, roboty určené na starostlivosť o ľudí, zdravotnícke roboty, nápravu ľudí a ich zlepšovanie, ako aj dróny (RPAS), by sa mali prijať špecifické pravidlá.

Pravidlá upravujúce zodpovednosť

S používaním autonómnych strojov v našej spoločnosti sú nevyhnutne spojené riziká. Činnosť robota má potenciálny dosah na občianske právo, tak v oblasti zmluvnej, ako aj mimozmluvnej zodpovednosti. Preto je v záujme zabezpečenia transparentnosti a právnej istoty pre výrobcov a spotrebiteľov v celej Európskej únii potrebné objasniť zodpovednosť za činnosť robotov a v konečnom dôsledku právnu spôsobilosť a/alebo postavenia robotov a UI.

Vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie vplyvu svojich budúcich legislatívnych nástrojov a preskúmala dôsledky všetkých možných právnych riešení, ako napríklad zriadenie systému povinného poistenia a kompenzačného fondu.

Robotika a UI v sociálnom kontexte

Zvýšená komunikácia a interakcia s robotmi má potenciál výrazne ovplyvňovať fyzické a morálne vzťahy v našej spoločnosti. Platí to najmä pre roboty určené na starostlivosť, ku ktorým si najmä zraniteľní ľudia môžu vytvoriť citové väzby a citový vzťah, čo spôsobuje obavy o ľudskú dôstojnosť a ostatné morálne hodnoty.

Roboty a UI už ovplyvňujú vzdelávania a zamestnanosť. V tejto súvislosti je nevyhnutné podrobne sledovať vývoj zamestnanosti, aby sme sa vyhli neželaným dôsledkom na trhu práce.

Medzinárodné aspekty

Z hľadiska vývoja robotiky a UI na celom svete by sa podľa potreby mala venovať pozornosť zmenám a iniciatívam v oblasti existujúcich príslušných medzinárodných dohôd, alebo by sa mali vypracovať nové nástroje s cieľom zaviesť osobitné odkazy na robotiku a UI. Medzinárodná spolupráca v tejto oblasti je veľmi potrebná.


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (*) (16.11.2016)

pre Výbor pre právne veci

s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky

(2015/2103(INI))

Spravodajca: Georg Mayer

(Iniciatíva – článok 46 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na Amsterdamské vyhlásenie Rady zo 14. – 15. apríla 2016 o spolupráci v oblasti prepojenej a automatizovanej dopravy (ďalej len „Amsterdamské vyhlásenie“),

A.  keďže Komisia nedávno zriadila skupinu na vysokej úrovni GEAR 2030, ktorá má za úlohu vypracovať plán na správne využívanie autonómnych vozidiel;

B.  keďže na účely občianskoprávnej zodpovednosti by sa malo rozlišovať medzi automatizovanými vozidlami (so zariadeniami, ktoré umožňujú automatické plnenie niektorých jazdných činností) a autonómnymi vozidlami (ktoré vykonávajú všetky tieto činnosti); keďže v prvom prípade jazdy musí vodič nepretržite monitorovať jazdu a je naďalej v plnej miere za ňu zodpovedný; a v druhom prípade jazda už vyžaduje nepretržité monitorovanie alebo akýkoľvek zásah používateľa; keďže v prvom prípade režim občianskoprávnej zodpovednosti zostáva nezmenená v porovnaní s tradičnými vozidlami, pričom v druhom prípade je potrebná úprava;

1.  zdôrazňuje, že autonómna doprava zahŕňa všetky formy diaľkovo riadených, automatizovaných, prepojených a autonómnych systémov cestnej, železničnej, lodnej a leteckej dopravy vrátane automobilov, vlakov, lodí, trajektov, lietadiel, bezpilotných lietadiel, ako aj všetkých budúcich foriem vývoja a inovácií v tomto odvetví (ďalej len „autonómne dopravné prostriedky“);

2.  vyzýva Komisiu, aby vo svojej práci v oblasti autonómnych dopravných prostriedkov zvážila tieto aspekty: občianskoprávnu zodpovednosť (zodpovednosť a poistenie), všetky témy týkajúce sa životného prostredia (napr. energetická účinnosť, využívanie technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a obnoviteľné zdroje energie) a problémy týkajúce sa údajov (prístup k údajom, ochrana osobných údajov a súkromia, poskytovanie údajov o nehodách a rizikových situáciách, finančná hodnota údajov a ich distribúcia);

3.  berie do úvahy, že autonómne dopravné prostriedky by mohli mať významný vplyv na zvýšenie bezpečnosti dopravy, pretože ľudské chyby sú v súčasnosti zodpovedné za približne 90 % dopravných nehôd na cestách; poznamenáva však, že nebude možné zamedziť všetkým nehodám autonómnych vozidiel; táto skutočnosť vyvoláva otázky o občianskoprávnej zodpovednosti a otázky o zodpovednosti zainteresovaných strán a odškodnení obetí v prípade nehody;

4.  pripomína, že autonómne dopravné systémy v sektore verejnej dopravy už existujú dlho (metro) a preukázali svoju spoľahlivosť a vysokú mieru ich prijatia verejnosťou;

5.  zastáva názor, že prechod na autonómne vozidlá okrem toho, že má priaznivý vplyv na bezpečnosť cestnej premávky, spotrebu paliva, životné prostredie a tvorbu nových pracovných príležitostí v telekomunikačnom a automobilovom odvetví, by tiež mohol viesť k strate pracovných miest v odvetví dopravy, a takisto mať dôsledky pre odvetvie poisťovníctva;

6.  upozorňuje na skutočnosť, že čas reakcie vodiča v prípade neplánovaného prevzatia kontroly nad vozidlom je životne dôležitý, a preto vyzýva zainteresované strany, aby poskytovali reálne hodnoty, ktoré budú určujúce pri riešení otázok bezpečnosti a zodpovednosti;

7.  zdôrazňuje osobitný význam návrhu správy Výboru pre právne veci o sektore dopravy vzhľadom na technologický pokrok a vzhľadom na skutočnosť, že poloautonómne dopravné prostriedky sú už dostupné na trhu a plne autonómne dopravné prostriedky budú takisto čoskoro dostupné;

8.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať ďalšie inovácie v oblasti robotiky, ako napríklad prepojené a automatizované vozidlá a bezpilotné lietadlá, aby sa posilnilo postavenie priemyslu Únie na svetovom trhu;

9.  konštatuje, že autonómne dopravné prostriedky zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji trvalo udržateľnej dopravy; konštatuje, že autonómne dopravné prostriedky by mohli pomôcť znížiť preťaženie dopravy a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere a včas zohľadňovali technický pokrok, ako aj environmentálne a bezpečnostné vplyvy a podporu inovácií;

10.  očakáva, že Komisia zabezpečí, aby členské štáty prispôsobili existujúce právne predpisy, ako je napr. Viedenský dohovor o cestnej doprave z 8. novembra 1968, a to jednotným spôsobom, aby umožnili existenciu dopravy bez vodiča, a vyzýva Komisiu, členské štáty a priemysel, aby čo najskôr splnili ciele Amsterdamského vyhlásenia;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie týkajúce sa otázok bezpečnosti súvisiacich s rozsiahlym využívaním bezpilotných lietadiel; vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie o vplyve autonómnych dopravných prostriedkov na posilnenie dopravnej bezpečnosti a udržateľnosti;

12.  poukazuje na to, že optimalizáciou trás, bojom proti preťaženiu, optimalizáciou využívania pohonného systému a jeho komunikáciou so systémami regulácie prietoku pomôžu autonómne vozidlá zlepšiť environmentálne faktory, najmä v mestských uzloch;

13.  zdôrazňuje, že interakcia medzi autonómnymi dopravnými prostriedkami, riadením dopravy, infraštruktúrou a jej riadením bude vyžadovať rozsiahlu efektívnu a spoľahlivú komunikáciu na bezpečný prenos veľkého množstva údajov v reálnom čase; zdôrazňuje, že budú potrebné rozsiahle investície do cestných komunikácií, energetiky a infraštruktúry IKT, pričom treba zaručiť ochranu súkromia a údajov;

14.  zdôrazňuje význam inteligentnej a vzájomne prepojenej dopravnej infraštruktúry a vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vytvorili primeraný komplexnú, cezhraničnú a interoperabilnú infraštruktúru;

15.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala systém občianskoprávnej zodpovednosti vrátane dôkazného bremena, ktorý by bol prispôsobený rozvoju autonómnych vozidiel; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť jasné rozdelenie zodpovedností medzi návrhármi, výrobcami rôznych zložiek a montéri autonómnych vozidiel, poskytovateľmi služieb (dopravné služby alebo služby, ktoré sú nevyhnutné na prevádzku autonómnych vozidiel) a koncovými užívateľmi, aby sa zaručila bezpečnosť a práva cestujúcich, ochrana údajov a ochrana proti pirátstvu;

16.  zdôrazňuje kľúčový význam spoľahlivých informácií o polohe a čase poskytovaných programami satelitnej navigácie Galileo a EGNOS pre zavádzanie autonómnych vozidiel, najmä pokiaľ ide o navigáciu a bezpečnostné systémy v autonómnych vozidlách na jednej strane a inteligentné dopravné systémy a systémy riadenia dopravy na druhej strane;

17.  upriamuje pozornosť na vysokú pridanú hodnotu autonómnych vozidiel pre osoby so zníženou pohyblivosťou, pretože takéto vozidlá im umožňujú účinnejšie sa podieľať na individuálnej cestnej doprave, a tým im uľahčujú každodenný život;

18.  vyzýva Komisiu, aby do roku 2019 navrhla spoločnú európsku stratégiu (vrátane jednotného plánu) pre autonómne dopravné prostriedky a užšiu spoluprácu všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane dôkladnej analýzy a odporúčaní týkajúcich sa dynamiky a vývoja trhu; vyzýva Komisiu, aby s cieľom podporiť rozvoj a využívanie autonómnych dopravných prostriedkov preskúmala a v prípade potreby prispôsobila regulačný rámec Únie; nalieha na finalizáciu a čo najskoršie vypúšťanie satelitov, ktoré sú potrebné na to, aby sa dokončil európsky systém určovania polohy Galileo, keďže takýto systém možno použiť ako štandardný systém určovania polohy v autonómnych dopravných prostriedkoch;

19.  konštatuje, že rozvoj autonómnych vozidiel si vyžaduje proaktívny a záväzný prístup zo strany Únie a členských štátov, ako aj zapojenie technologických centier a automobilového priemyslu;

20.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala normy európskej infraštruktúry s cieľom umožniť šírenie autonómnych vozidiel spolu s plánom na ich zavádzanie;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli používanie automatických vozidiel do počiatočnej a ďalšej odbornej prípravy vodičov ťažkých nákladných vozidiel a zabezpečili, aby sa táto časť odbornej prípravy vyžadovala na získanie vodičského preukazu;

22.  pripomína, že homogénnosť a bezpečnosti bezpilotných lietadiel by sa mala zabezpečiť prostredníctvom opatrení stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008(1);

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

22

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Jacqueline Foster, Bruno Gollnisch, Merja Kyllönen, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Pavel Telička, Wim van de Camp, Roberts Zīle, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ramona Nicole Mănescu, Matthijs van Miltenburg

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1).


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (*) (23.11.2016)

pre Výbor pre právne veci

s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky

(2015/2103(INL))

Spravodajca: Michał Boni

(Iniciatíva – článok 46 rokovacieho poriadku)

(*)  Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor:

–  zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže technologický pokrok v oblasti robotiky bude prínosom pre hospodárstvo Únie, ako aj každodenný život jednotlivcov, no takisto z neho môžu vyplývať aj riziká, ktoré treba riešiť; keďže pri rozvoji nových technologických a výrobných paradigiem, v rámci programu Horizont 2020 či mimo neho, sa musia dodržiavať etické zásady a náležite zohľadňovať základné práva zakotvené v Charte základných práv;

B.   keďže mnohé tretie krajiny prijali usmernenia a právne predpisy v oblasti robotiky a niektoré členské štáty začali s konkrétnymi úvahami na túto tému; keďže regulačný rámec, ktorým je upravený rozvoj a používanie robotiky a umelej inteligencie v Únii a ktorý vychádza z platných pravidiel, akým je všeobecné nariadenie o ochrane údajov v Únii(1), by mohol zabrániť fragmentácii pravidiel na jednotnom trhu a ešte viac podporiť ochranu základných práv všetkých občanov EÚ, ako sú právo na ľudskú dôstojnosť, súkromie a rodinný život, ochranu osobných údajov a duševného vlastníctva, slobodu prejavu a právo na informácie, rovnosť a nediskrimináciu, solidaritu, občianske práva a spravodlivosť, ako aj bezpečnosť a ochranu, pričom by bol v súlade so zásadou proporcionality;

Etické zásady

1.  domnieva sa, že platný právny rámec Únie treba aktualizovať a prípadne doplniť o usmerňujúce etické zásady týkajúce sa navrhovania, konštrukcie, testovania a používania robotiky a umelej inteligencie s cieľom zaručiť, že tieto technológie skutočne môžu zlepšiť kvalitu ľudského života; žiada, aby sa pri vývoji a používaní týchto technológií vždy zohľadňovala zásada predbežnej opatrnosti;

2.  domnieva sa, že robotika a umelá inteligencia, najmä robotika a umelá inteligencia s integrovanou autonómiou a so schopnosťou samostatne vyberať, zhromažďovať a sprístupňovať citlivé informácie rôznym zainteresovaným stranám a schopnosťou samostatne sa učiť alebo dokonca vyvinúť si schopnosť vlastných úprav, by mala podliehať prísnym konceptuálnym zákonom alebo zásadám, ako je zásada, že robot nesmie zabiť ľudskú bytosť alebo jej ublížiť a musí poslúchať človeka, ktorý ho musí aj ovládať; že postup, na základe ktorého roboty a umelá inteligencia zhromažďujú, využívajú a spracúvajú osobné údaje, musí byť transparentný a zrozumiteľný; domnieva sa, že tieto zásady by mali byť technologicky neutrálne a mali by vychádzať z empirického výskumu; podporuje vývoj rámca štandardnej etiky pre výskumníkov, akademických pracovníkov a inžinierov, ktorým sa zabezpečí, že tieto technologické riešenia nebudú prekážkou pre výskum a technologický vývoj, ale budú v súlade s platnými etickými postupmi a kódexmi na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie, ako aj s právami a zásadami zakotvenými v Charte základných práv, predovšetkým s právom na ľudskú dôstojnosť, rešpektovanie súkromného a rodinného života, bezpečnosť a ochranu, ochranu osobných údajov, ochranu duševného vlastníctva, slobodu prejavu a právom na informácie, rovnosť a nediskrimináciu, solidaritu, občianske práva a spravodlivosť, pričom by mali podliehať zásade proporcionality;

3.  uznáva, že vymedzenie takýchto zákonov a zásad, ako aj ich vykonávanie v praxi, si vyžadujú viac výskumu v oblasti etiky umelej inteligencie; domnieva sa, že Európska skupina pre etiku vo vede a v nových technológiách by mohla časom zohrávať úlohu pri vymedzení vyhliadkových etických usmernení a noriem, ktoré budú reagovať na technologické zmeny v budúcnosti;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť psychologický a spoločenský dosah interakcie medzi človekom a robotom, ako aj dvojaký charakter dosahu technológií na ľudské schopnosti, pričom treba venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám, najmä deťom, s cieľom predchádzať vzniku škodlivej závislosti od robotov, napríklad vyvolaním emotívnej reakcie alebo izoláciou týchto ľudí z reality;

5.  zdôrazňuje, že robotika a umelá inteligencia, predovšetkým robotika v zdravotníctve, v oblasti starostlivosti a v domácnosti, ako aj zdravotnícke kyberneticko-fyzikálne systémy, ktorých niektoré prvky možno implantovať do ľudského telo alebo na ňom nosiť, budú mať zásadný vplyv na ľudský život, najmä na život ľudí so zdravotným postihnutím; poznamenáva preto, že je kľúčové, aby sa zabezpečil inkluzívny a rovnaký prístup k týmto technológiám; ďalej poukazuje na dosah týchto robotov na súkromie používateľa vzhľadom na ich prístup do zvyčajne chránených priestorov a k citlivým osobným informáciám; domnieva sa, že treba zabezpečiť dodržiavanie zásad lekárskej etiky, bezpečnosti pacientov a integritu poskytovanej starostlivosti;

Ochrana súkromia a údajov

6.  pripomína, že právo na ochranu súkromného života a právo na ochranu osobných údajov zakotvené v článku 7 a 8 Charty základných práv a článku 16 ZFEÚ sa vzťahuje na všetky oblasti robotiky a umelej inteligencie, a že právny rámec Únie na ochranu údajov sa musí v plnej miere dodržiavať; poukazuje na zodpovednosť, ktorú majú dizajnéri robotov a umelej inteligencie za vývoj produktov, ktoré sú bezpečné, spoľahlivé a primerané ich účelu, a za dodržiavanie postupov spracúvania údajov v súlade s platnými právnymi predpismi, dôvernosťou, anonymitou, spravodlivým zaobchádzaním a riadnym procesom;

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky právne predpisy Únie v oblasti robotiky a umelej inteligencie budú zahŕňať opatrenia a pravidlá zohľadňujúce rýchly technologický vývoj v tejto oblasti vrátane oblasti rozvoja kyberneticko-fyzických systémov, a zabezpečila, aby právne predpisy Únie nezaostávali za vývojom a využívaním technológií; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto právne predpisy boli v súlade s pravidlami týkajúcimi sa súkromia a ochrany údajov, t. j. s pravidlami týkajúcimi sa informačných povinností, právom na vysvetlenie rozhodnutia, ktoré je výsledkom automatizovaného spracovania, požiadavkou na dodržiavanie špecificky navrhnutých a štandardných zásad súkromia, so zásadami proporcionality, nevyhnutnosti, minimalizácie údajov, obmedzenia účelu, ako aj s transparentnými kontrolnými mechanizmami pre dotknuté osoby a orgány pre ochranu osobných údajov a vhodnými prostriedkami nápravy v súlade so súčasnými právnymi predpismi; žiada, aby sa zrevidovali pravidlá, zásady a kritériá v oblasti používania kamier a senzorov v robotoch a umelej inteligencii v súlade s právnym rámcom Únie na ochranu údajov;

8.  žiada jednotný horizontálny postoj k robotike a umelej inteligencii v regulačnom rámci Únie, ktorý bude technologicky neutrálny a bude sa vzťahovať na rôzne odvetvia, v ktorých by sa robotika mohla uplatniť, ako je doprava, zdravotníctvo, priemyselná výroba, telekomunikácie, presadzovanie práva a mnohé iné odvetvia; zdôrazňuje, že platný právny rámec by sa mal v prípade potreby aktualizovať a doplniť, aby sa zabezpečila rovnaká úroveň ochrany údajov, súkromia a bezpečnosti;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť hromadnému sledovaniu prostredníctvom technológií v oblasti robotiky a umelej inteligencie;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali úzku a transparentnú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom a akademickou obcou, ktorá by posilnila výmenu poznatkov, a podporovali vzdelávanie a odbornú prípravu dizajnérov o etických dôsledkoch, bezpečnosti a dodržiavaní základných práv, ako aj vzdelávanie a odbornú prípravu spotrebiteľov o používaní robotiky a umelej inteligencie, pričom treba klásť mimoriadny dôraz na bezpečnosť a ochranu údajov;

Bezpečnosť údajov a dátových systémov a dátový tok

11.  zdôrazňuje, že voľný dátový tok je mimoriadne dôležitý pre digitálne hospodárstvo a je nevyhnutný pre rozvoj robotiky a umelej inteligencie; zdôrazňuje, že vysoká úroveň bezpečnosti robotických systémov a systémov umelej inteligencie ako celku vrátane ich vnútorných dátových systémov a dátových tokov je nevyhnutná pre náležité využitie robotov a umelej inteligencie; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť ochrana sietí, v ktorých sú prepojené roboty a umelá inteligencia, s cieľom zabrániť možným porušeniam bezpečnosti, kybernetickým útokom alebo zneužitiu osobných údajov, najmä pri zbere a spracúvaní veľkého množstva údajov; zdôrazňuje, že potrebné navrhnúť mechanizmus, ktorý používateľovi umožní zastaviť spracúvanie jeho osobných údajov v prípade porušenia bezpečnosti; poukazuje na význam výskumných a vývojových činností v oblasti techník zaručenia bezpečnosti údajov a vyzdvihuje spoločnú zodpovednosť verejnosti a podnikov v oblasti spolupráce, ktorej cieľom je zaručiť vysokú úroveň bezpečnosti, ochrany a súkromia údajov používaných pri komunikácii medzi ľuďmi a robotmi a umelou inteligenciou, ako aj vysokú úroveň systémov na rozpoznávanie hlasu a posunkovej reči; domnieva sa, že komerční výrobcovia hardvéru a softvéru by mali niesť dôsledky v prípade závažných porušení bezpečnosti údajov spôsobených ich nedbanlivosťou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a stimulovali rozvoj potrebných technológií vrátane cielenej bezpečnosti a komunikačných kanálov;

Dróny (systémy diaľkovo pilotovaných lietadiel, RPAS – Remotely Piloted Aircraft System)

12.  zdôrazňuje, že ak sa osobné údaje spracúvajú pomocou systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel, či už verejnými orgánmi na účely presadzovania práva alebo súkromnými alebo verejnými subjektmi na iné účely v medziach zákona, uplatňuje sa právo na ochranu súkromného života zakotvené v článku 6 a 7 charty a právo na ochranu osobných údajov zakotvené v článku 7 a 8 charty a článku 16 ZFEÚ, a musí sa v plnej miere dodržiavať právny rámec Únie na ochranu údajov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala potrebu zaviesť systém povinného sledovania a identifikácie (diaľkovo riadený letecký systém, RPAS), ktorý umožňuje určiť v reálnom čase pozíciu lietadla počas letu.

13.  opakovane vyzýva Radu, aby vypracovala prísny a účinný spoločný rámec Únie týkajúci sa používania ozbrojených bezpilotných vzdušných prostriedkov, v ktorom sa bude klásť mimoriadny význam na dodržiavanie etických zásad, ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a budú sa riešiť otázky ako právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilného obyvateľstva vrátane prijímania všetkých možných preventívnych opatrení na zabránenie chybnému zameraniu a spôsobeniu náhodných civilných škôd a zabezpečenia, že hlavnú kontrolu a zodpovednosť nesie ľudská bytosť; opakovane žiada zakázať výrobu, vývoj a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali široký medzinárodný politický dialóg, ktorého cieľom bude zaviesť celosvetové právne normy a právne a etické obmedzenia vzťahujúce sa na vývoj, šírenie a používanie čoraz autonómnejších bojových systémov, ktoré budú mať podobu, napríklad, záväznej medzinárodnej dohody;

14.  berie na vedomie pozitívne napredovanie technológie bezpilotných lietadiel, najmä v oblasti pátrania a záchrany, a trvá na tom, že toto je smer, ktorým by sa Únia mala uberať v súvislosti s dosahovaním pokroku v oblasti technológie bezpilotných lietadiel.

Kódex správania

15.  zastáva názor, že v určitých oblastiach, v ktorých by bola príprava právnych predpisov podľa relevantných štúdií predčasná, by príslušné právne predpisy mali byť podporované rámcom právne nezáväzných predpisov, kódexom správania alebo verejno-súkromným partnerstvom podľa možnosti na úrovni Únie, ktorých cieľom by bolo zabezpečiť spoluprácu odvetvia a dizajnérov robotiky s verejnými orgánmi a všetkými ostatnými príslušnými zainteresovanými stranami; je presvedčený, že tieto nástroje by sa mali zamerať na praktické riešenia na zabezpečenie súkromia a ochrany údajov, ľudskej dôstojnosti, nediskriminácie, bezpečnosti a etiky robotického priemyslu a správne každodenné používanie robotiky a umelej inteligencie;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

17.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

47

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Heinz K. Becker, Malin Björk, Michał Boni, Caterina Chinnici, Ignazio Corrao, Frank Engel, Tanja Fajon, Lorenzo Fontana, Mariya Gabriel, Kinga Gál, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Filiz Hyusmenova, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Roberta Metsola, Claude Moraes, József Nagy, Péter Niedermüller, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Harald Vilimsky, Josef Weidenholzer, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Dalton, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Ska Keller, Jeroen Lenaers, Andrejs Mamikins, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Barbara Spinelli

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Lynn Boylan, Verónica Lope Fontagné, Mylène Troszczynski, Tom Vandenkendelaere, Rainer Wieland

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (9.11.2016)

pre Výbor pre právne veci

s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky

(2015/2103(INL))

Spravodajca: Ádám Kósa

(Iniciatíva – článok 46 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôsledné posúdenie vplyvu robotiky na množstvo a druh pracovných miest, ako aj na kvalitu a kompetenčný profil existujúcich pracovných miest; aby zbierala informácie o nových formách zamestnania s cieľom čo najefektívnejšie predvídať po prvé to, či rozmach robotiky sám osebe prinesie blahobyt a pokrok, či bude viesť k tomu, že ľudská práca v tradičných oblastiach výroby a služieb už nebude potrebná, a pokiaľ áno – aké ďalšie podmienky, okrem finančnej istoty, bude treba splniť na zaručenie toho, aby boli ľudia zdraví (pokiaľ ide o duševnú a telesnú pohodu), šťastní aktívni občania, a či teoretické výhody symbiózy medzi ľuďmi a strojmi skutočne prispievajú k pocitu pohody a rozvoju; a – po druhé – to, či v podmienkach meniaceho sa trhu práce môžu právne predpisy a prax členských štátov zaručiť, že znižovanie nerovnosti, chudoby a miery sociálneho vylúčenia bude prebiehať sociálne spravodlivým, inkluzívnym a udržateľným spôsobom, a zabezpečiť prostredie, v ktorom budú mať všetky ľudské bytosti rovnaké príležitosti rozvíjať svoje nadanie, zručnosti a svoju osobnosť;

2.  so zrýchľovaním rozvoja robotiky a umelej inteligencie je nevyhnutné riadiť jeho smerovanie a predvídať možné dôsledky, pokiaľ ide o zamestnanosť a sociálnu politiku, pretože intenzívnejšie a globálne využívanie robotiky pri výrobe tovaru a v oblasti služieb vedie k vyššej produktivite, než akú možno dosiahnuť s malým počtom pracovníkov, čo v priebehu najbližšieho desaťročia ovplyvní niektoré pracovné miesta a mnoho ďalších v dôsledku toho úplne zanikne; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila analýzu problémov a štrukturálnych možností v oblasti zamestnanosti a aby vypracovala metodiku, ktorá umožní monitorovať počet a druh pracovných miest, ktoré zanikli a vznikli v dôsledku robotizácie a automatizácie, a vplyv tohto javu na stratu príjmov pre systémy sociálneho zabezpečenia; ďalej vyzýva Komisiu, aby pravidelne a na základe dialógu so sociálnymi partnermi posudzovala, v akej miere možno skrátiť týždenný, ročný a celoživotný pracovný čas bez straty príjmu, aby preskúmala nové možnosti financovania budúcich systémov sociálnej ochrany a prehodnotila spôsob, akým pracovníci robia svoju prácu a ako môžu digitálne pracovné platformy lepšie prepájať jednotlivcov, tímy a projekty;

3.  poukazuje na to, že robotizácia bude na jednej strane viesť k zániku mnohých pracovných miest, na druhej strane sa však vďaka nej v mnohých odvetviach skráti individuálny pracovný čas, pričom z nárastu produktivity by sa mohlo financovať mzdové vyrovnanie;

4.  je presvedčený, že roboty by mali byť navrhované s využitím procesov zabezpečujúcich ich ovládanie ľuďmi a možnosť vrátiť úkony robotov späť, a že vzhľadom na čoraz väčšiu autonómiu robotov by s tým mala byť spojená zmena pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti za dôsledky súvisiace s konaním či nekonaním robotov; je znepokojený tým, že neexistuje všeobecný rámec ani právne predpisy, pokiaľ ide o automatizáciu práce v tejto novej a prebiehajúcej priemyselnej revolúcii a považuje za nevyhnutné, aby Únia vymedzila právny rámec, ktorý bude odrážať zložitosť robotiky a jej početné sociálne dôsledky; preto vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločnú definíciu inteligentných autonómnych robotov a ich podkategórií na pracovisku a aby zvážila výhody a nevýhody schémy povinného poistenia, ktoré bude kryť prípadnú škodu a poruchy spôsobené robotmi výrobcu;

5.  zdôrazňuje, že systémy vzdelávania a odbornej prípravy sa musia prispôsobiť vývoju povolaní a výrobných postupov tým, že sa bude klásť väčší dôraz na pracovné miesta s tvorivým a neopakujúcim sa obsahom s cieľom zachovať hodnotu ľudskej práce a poskytnúť všetkým generáciám všetky potrebné nástroje, ktoré im umožnia čo najlepšiu prípravu na pracovný trh vo svete, ktorý sa v dôsledku robotizácie a automatizácie neustále mení; podčiarkuje význam flexibilných zručností a vyzdvihuje dôležitosť životných zručností a spoločenských zručností v rámci vzdelávania; vyjadruje presvedčenie, že okrem akademických poznatkov, ktoré deti nadobúdajú v školách, potrebujú získať zručnosť myslieť kriticky, aby vedeli klásť otázky a prijímať informované rozhodnutia, tvorivé zručnosti, aby vedeli nápady pretaviť do praxe a rozvíjať zmysel pre iniciatívu, a že je potrebné, aby sa celoživotné vzdelávanie prejavilo v celoživotnom konaní; zdôrazňuje, že digitálne zručnosti majú zásadný význam, pokiaľ ide súčasnú rýchlo sa rozvíjajúcu automatizáciu a digitalizáciu práce a služieb, a že preto je nevyhnutné rozvíjať digitálne zručnosti a kompetencie s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň zamestnanosti, odstrániť narastajúcu digitálnu negramotnosť a riziko sociálneho vylúčenia, ktoré sa s ňou spája; zdôrazňuje, že mimoriadnu pozornosť treba venovať digitalizácii vyučovacieho procesu a využívaniu robotizácie vo vyučovaní a pri učení sa, zatiaľ čo vo vzdelávaní by sa mal klásť dôraz aj na humanitné predmety, ktorých prínos sa prejavuje vo forme tvorivosti, vynachádzavosti, umeleckých schopností a kultivovanosti, vďaka čomu si človek v meniacich sa podmienkach na pracovnom trhu udržuje komparatívnu výhodu oproti strojom;

6.  pripúšťa, že robotika má veľký potenciál v oblasti podpory a pomoci predovšetkým osobám so zdravotným postihnutím a starším ľuďom v ich každodennom živote a že by mohla vo veľkej miere prispieť k tomu, aby mohli o svojom živote rozhodovať sami, a k ich začleneniu do pracovného trhu, domnieva sa, že treba dôkladne zvážiť otázku, aké zamestnanecké právne predpisy budú potrebné vzhľadom na pracovnú silu, ak výsledkom rozvoja alebo obohatenia súčasných ľudských schopností prostredníctvom genetiky a umelej inteligencie budú ľudia s nadľudskými vlastnosťami, čím sa od základov zmení význam pojmu „zdravotné postihnutie“ a tí, ktorí budú mať prístup k takýmto technologickým inováciám, prostriedkom a zásahom, získajú nedostihnuteľnú výhodu, čo prirodzene vyvolá etické a mravné otázky, ktoré by sa mali dôkladne preskúmať;

7.  zdôrazňuje, že rozhodnutie jednotlivca prijať alebo odmietnuť implantát, protézu alebo predĺženie ľudského tela nesmie mať nikdy za následok znevýhodňujúce zaobchádzanie alebo vyhrážanie sa v súvislosti so zamestnaním, vzdelávaním, zdravotnou starostlivosťou, sociálnym zabezpečením alebo s inými výhodami; vyzdvihuje skutočnosť, že všetci občania musia mať rovnaký a bezproblémový prístup k využívaniu nových technológií; v tejto súvislosti poukazuje na to, že keďže je ľudská dôstojnosť ústredným prvkom práva Únie a medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv, je dôležité preskúmať, ako možno zaručiť, aby sa osoby, ktoré zatiaľ nie sú klasifikované ako osoby so zdravotným postihnutím, neocitli v rovnakej situácii ako osoby s mentálnou retardáciou, a či osoby s mentálnou retardáciou budú schopné v budúcnosti prijímať uvedomelé rozhodnutia formou podporovaného rozhodovania, ako sa uvádza v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím, s pomocou robotov a ako sa medzi nich rozdelí zodpovednosť;

8.  upozorňuje však, že existujú riziká vyplývajúce z využívania robotov, ktoré treba starostlivo zvážiť vzhľadom na ich možný prínos; konštatuje, že treba mať na zreteli pracovné poranenia spôsobené robotmi a s tým súvisiace nároky na náhradu škody; poznamenáva, že nositeľné robotické technológie ako exoskeletony, ktoré sú určené na ochranu proti poraneniam na pracovisku, síce môžu zvýšiť produktivitu, mohli by však spôsobiť to, že zamestnávatelia budú mať vyššie očakávania od pracujúcich ľudí a, naopak, viesť k vyššiemu riziku poranenia; zdôrazňuje, že túto možnosť musia zohľadniť o. i. zákonodarcovia, zamestnávatelia, odbory a zamestnanci prostredníctvom vnútorných predpisov a kolektívnych zmlúv a že ďalšie riziká spojené s robotmi môžu súvisieť s antidiskrimináciou, napríklad v prípade, ak po pracovnom pohovore došlo k neúmyselnej analýze získaných údajov; konštatuje, že v dôsledku využívania robotiky sa môžu objaviť aj nové výzvy týkajúce sa obchodovania a ochrany súkromia;

9.  zdôrazňuje, že v očiach čoraz viac rozdelenej spoločnosti so zmenšujúcou sa strednou triedou je dôležité mať na zreteli, že rozvoj robotiky môže mať za následok nadmernú koncentráciu bohatstva a vplyvu v rukách menšiny;

10.  poznamenáva, že vplyv technologického pokroku a prebiehajúcej robotizácie na zamestnanosť a sociálnu politiku zásadným spôsobom zmenil spôsob, akým ľudia získavajú a poskytujú informácie, komunikujú, socializujú sa a pracujú, čím sa vytvárajú nové príležitosti a výzvy a potenciálne sa otvárajú nové možnosti zvýšenia efektivity činností a úspory energie a materiálu; poukazuje však na to, že hoci z krátkodobého a strednodobého hľadiska robotika a umelá inteligencia prinášajú skutočné výhody, pokiaľ ide o účinnosť a úspory, a to nielen v oblasti výroby a obchodu, ale aj v takých oblastiach, v ktorých je automatizácia zložitá kvôli interakcii, inteligencii a kreativite ľudí a v ktorých doteraz mohli pôsobiť iba ľudia, ako sú odvetvia zamestnávajúce veľký počet sčasti nízkokvalifikovaných ľudí, mohlo by nastať riziko, že v oblasti robotiky sa nevytvorí toľko pracovných miest, koľko pravdepodobne zanikne v oblastiach, ako je doprava, logistika a kancelárska práca; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a s prípadným zapojením regionálnych a miestnych orgánov vyvinuli nové ochranné mechanizmy, ktoré budú prispôsobené pracovným a kariérnym modelom, ktoré vznikli v dôsledku digitalizácie a intenzívnejšieho využívania robotiky, a aby zabezpečili zodpovedajúce vzdelávacie programy a programy odbornej prípravy pre všetkých;

11.  poukazuje na to, že v dôsledku rozvoja a využívania inteligentných, spolupracujúcich robotov a umelej inteligencie by rozdiel medzi vznikom a zánikom pracovných miest mohol mať následky pre finančnú udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia, dôchodkových systémov a systémov poistenia členských štátov pre prípad nezamestnanosti a zdôrazňuje, že zánik pracovných miest v strednodobom a dlhodobom horizonte v dôsledku robotizácie môže tiež sprevádzať riziko poklesu spotrebnej kapacity; zdôrazňuje, že väčšina výhod automatizácie a robotizácie v zamestnaní by mala vyplývať nielen zo zníženia nákladov na prácu, ale aj z nárastu produktivity v dôsledku menšieho množstva chýb, väčšej produkcie a lepšej kvality, bezpečnosti a rýchlosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa pravidelne radili so sociálnymi partnermi a zapájali ich do úpravy regulačného rámca pre robotiku a digitálne hospodárstvo, aby identifikovali možné riziká vyplývajúce z technologických inovácií pre zdravie a bezpečnosť pri práci a prijali primerané opatrenia na predchádzanie týmto rizikám, a aby preskúmali možnosť zavedenia oznamovacieho systému ešte pred zavedením robotov a ich pomerný podiel na obrate spoločností na účely zdaňovania a príspevkov na sociálne zabezpečenie;

12.  vyzýva Komisiu, aby predložila usmernenia o etických a spoločenských zásadách, ktoré budú v budúcnosti dopĺňať nariadenia v oblasti robotiky, najmä pokiaľ ide o cieľ týkajúci sa vymedzenia progresívnych noriem, ktoré budú primerané budúcemu technologickému rozvoju;

13.  upriamuje pozornosť na hromadnú prácu (tzv. crowdworking); vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala touto novou formou zamestnania a preskúmala, v akom rozsahu bude potrebné prispôsobiť systémy sociálneho zabezpečenia a platné pracovné právo s cieľom poskytnúť pracovníkom v oblasti hromadnej práce primeranú ochranu;

14.    zdôrazňuje, že hoci technologický pokrok nemožno zastaviť, súčasná generácia má príležitosť a zároveň zodpovednosť ovplyvňovať smer, ktorým sa uberá, v prospech ľudí a planéty; domnieva sa, že Únia by mala prispievať k integrovanej stratégii v takých oblastiach politiky, ako je sociálne zabezpečenie, hospodársky rast a technológia s cieľom zaujať popredné miesto v celosvetovom rozvoji; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podrobne preskúmali dôsledky intenzívnejšieho využívania robotických systémov na prácu v blízkej budúcnosti a poskytli rámec pre tento rozvoj spolu s právnymi predpismi, ktoré budú navrhnuté tak, aby bol pre zamestnancov tento technologický prechod čo najmenej problematický, a pevne verí, že je naliehavo potrebné nájsť odpoveď na otázku, či budú v dôsledku ďalšieho rozvoja robotiky a menej nákladných riešení existovať pracovné miesta, na ktorých bude schopnosť ľudí pracovať zákonom obmedzená pre škodlivosť alebo nebezpečenstvo pre ľudské zdravie vyplývajúce z povahy práce (podobne ako v prípade v súčasnosti platných predpisov pre tehotné ženy) alebo z iných dôvodov, ako aj na otázku, v ktorých oblastiach bude možné obmedziť alebo vylúčiť čiastočnú alebo úplnú automatizáciu s cieľom zaručiť bezpečnosť a dodržiavanie základných práv, ktoré sú postavené pred výzvu čoraz väčšej automatizácie celých odvetví, pričom treba zohľadniť demografické zmeny a udržateľnosť a zabrániť prípadným neželaným sociálnym dôsledkom;

15.  je presvedčený, že vzhľadom na tempo technologického napredovania by sme sa mali snažiť prijímať právne predpisy týkajúce sa robotiky na obdobie predvídateľnej budúcnosti; je rovnako presvedčený, že právne predpisy by mali byť prispôsobené danému účelu s cieľom reagovať na vedecké a technologické zmeny; domnieva sa, že treba predvídať rozvoj nových hospodárskych odvetví, ktoré by sa mohli vyvíjať na základe ďalšieho rozvoja robotiky a umelej inteligencie; poukazuje však to, že roboty nie sú len pracovnými nástrojmi, ale čoraz viac pracujú samostatne pri výrobe tovaru alebo poskytovaní služieb, a preto vyzýva na zavedenie komplexných systémov ochrany pri práci alebo spolupráci s robotmi a inými formami umelej inteligencie, ako aj pravidiel zodpovednosti, ktorými sa zaručí, že škoda spôsobená autonómnymi robotmi sa za každých okolností môže vyjasniť v prospech zamestnancov; preto vyzýva Úniu a členské štáty, aby podporovali čo najskoršie nadviazanie štruktúrovaného dialógu s verejnosťou o dôsledkoch vývoja týchto technológií, a zároveň vyzýva zúčastnené strany zapojené do výskumu, aby zaujali kritický postoj k predmetom svojho výskumu a konštruktívne prispeli do dialógu s verejnosťou;

16.  zdôrazňuje, že akákoľvek činnosť súvisiaca so spracovávaním, ktorú vykonávajú roboty alebo systémy umelej inteligencie, sa musí uskutočňovať v plnom súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany údajov a musí zahŕňať uplatňovanie zásad ochrany súkromia už v štádiu návrhu a štandardnej ochrany súkromia;

17.  upozorňuje, že robotizácia je zdrojom významných príležitostí na návrat spracovateľského priemyslu späť do Únie, v dôsledku čoho by vznikali nové pracovné príležitosti najmä pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou;

18.  vyjadruje presvedčenie, že s využívaním robotov vo výrobe sa spájajú veľké výzvy z hľadiska zdravia a bezpečnosti na pracovisku; poukazuje na to, že robotizácia môže na jednej strane znížiť fyzickú záťaž kladenú na pracovníkov, no môže tiež vyústiť do väčšej psychickej záťaže vzhľadom na väčšiu zodpovednosť jednotlivca pri zložitejších výrobných postupoch; vyzýva Komisiu a jej agentúry, najmä Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA), aby preskúmali účinky digitalizácie, robotiky a umelej inteligencie na psychickú záťaž a navrhli protiopatrenia; žiada, aby bola zamestnancom poskytnutá príležitosť vždy sa aktívne zapájať do úprav ich pracovného prostredia a aby sa zabezpečila účasť sociálnych partnerov a odborov na všetkých úrovniach;

19.  poukazuje na vedecké štúdie, v ktorých sa uvádzajú štyri hlavné problémy, ktoré vznikajú pri snahe vytvoriť právne predpisy v oblasti využívania robotov: priestor na vlastné uváženie, pokiaľ ide o platformy a výrobcov zapojených do vývoja a výskumu umelej inteligencie, ktorí nemusia byť regulačným orgánom vždy známi; rozptýlenosť, ktorá nastáva, keď systémy umelej inteligencie vyvíjajú organizačne, geograficky a jurisdikčne oddelené výskumné tímy; priestor na vlastné uváženie súvisí so skutočnosťou, že systémy umelej inteligencie by mohli zahŕňať veľké množstvo samostatných, rozdielnych, už existujúcich hardvérových a softvérových komponentov; poukazuje na to, že účinky spojenia všetkých týchto komponentov sa môžu naplno prejaviť až vtedy, keď dôjde k takémuto spojeniu, a že neprehľadnosť znamená, že spôsob, akým systémy umelej inteligencie pracujú, môže byť menej prehľadný ako v prípade predchádzajúcich technológií; konštatuje, že toto môže predstavovať problém pre regulačné úrady, keďže vládne nejasnosť v súvislosti s problémami, ktoré takéto systémy môžu spôsobovať, a so spôsobmi ich riešenia.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

36

7

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Arne Gericke, Sergio Gutiérrez Prieto, Marian Harkin, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Jean Lambert, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Morten Løkkegaard, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Yana Toom, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Georges Bach, Amjad Bashir, Heinz K. Becker, Csaba Sógor, Helga Stevens, Neoklis Sylikiotis, Flavio Zanonato

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

David Coburn


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (14.10.2016)

pre Výbor pre právne veci

s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky

(2015/2103(INL))

Spravodajca: Cristian-Silviu Buşoi

(Iniciatíva – článok 46 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor:

–  zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže starnutie je výsledkom predlžujúcej sa strednej dĺžky života vďaka pokroku v oblasti životných podmienok a modernej medicíne a pre európske spoločnosti je jedným z najväčších politických, sociálnych a hospodárskych problémov 21. storočia; keďže do roku 2025 bude mať viac ako 20 % Európanov 65 alebo viac rokov, pričom mimoriadne prudko stúpne počet osôb starších ako 80 rokov, čo povedie k zásadne zmenenej rovnováhe medzi generáciami v našich spoločnostiach, a keďže je v záujme spoločnosti, aby starší ľudia zostali čo najdlhšie zdraví a aktívni;

B.  keďže predaj a výroba robotov medzi rokmi 2010 až 2014 výrazne vzrástli, pričom len v roku 2014 došlo k nárastu o takmer 30 %, a to najmä v odvetviach zdravotníctva a starostlivosti;

C.  keďže v starnúcej spoločnosti sa zvyšuje prevalencia a incidencia zdravotného postihnutia, chronických chorôb, rizika mŕtvice, poškodení mozgu a zhoršených schopností;

D.  keďže spoločnosti a systémy zdravotníctva sa budú musieť prispôsobiť procesu starnutia a požiadavkám zdravotnej starostlivosti o starších ľudí, aby dokázali poskytovať primeranú starostlivosť a zostali finančne udržateľné;

E.  keďže kyberneticko-fyzické systémy (CPS) sú technické systémy sieťovo prepojených počítačov, robotov a umelej inteligencie, ktoré interagujú s fyzickým prostredím a majú veľa spôsobov uplatnenia v odvetví zdravotnej starostlivosti;

F.  keďže so zreteľom na povahu CPS treba dosiahnuť konkrétne a podrobnejšie normy rovnaké pre celú Úniu;

G.  keďže takéto systémy poskytnú základ a podklad pre vznikajúce a budúce inteligentné služby a prinesú pokrok v oblasti personalizovanej zdravotnej starostlivosti, reakcie na núdzové situácie a telemedicíny;

H.  keďže používanie robotickej alebo technologicky vyspelej diagnostiky alebo liečebných nástrojov by za žiadnych okolností nemalo viesť k väčšej zodpovednosti lekárov alebo zdravotníkov, ktorí ich musia používať; keďže sa preto považuje za vhodné zvýšiť zodpovednosť príslušných zdravotníckych zariadení alebo výrobcov;

I.  keďže hospodársky a spoločenský potenciál CPS je omnoho väčší, než sme si pôvodne predstavovali, a do rozvoja tejto technológie plynú na celom svete veľké investície;

J.  keďže používanie tejto technológie by nemalo oslabovať ani poškodzovať vzťah medzi lekárom a pacientom, ale malo by lekárom poskytnúť pomoc pri diagnostikovaní a/alebo liečbe pacientov;

K.  keďže CPS vyvolávajú veľké očakávania a majú veľký potenciál a keďže účinky novo zavádzaných technológií nikdy nie je možné predpovedať v plnej miere a tieto technológie možno úspešne integrovať len vtedy, ak sa spoločnosť dokáže prispôsobiť novému spôsobu interakcie s technológiou;

1.  uznáva, že prijatie nových technológií v oblasti zdravotnej starostlivosti, a to pod podmienkou, že dôraz sa bude klásť na vzťah medzi pacientom a lekárom a slobodnú vôľu, môže priniesť významné výhody z hľadiska starostlivosti o pacienta a účinnosti a presnosti liečby, ako aj zníženia rizika ľudskej chyby, čo povedie k zvýšeniu kvality života a predĺženiu strednej dĺžky života;

2.  domnieva sa, že hoci robotika môže spoločnosti priniesť prospech, zároveň môže dramaticky zmeniť medziľudskú interakciu a môže tak mať skutočný vplyv na súčasné spoločenské štruktúry; zdôrazňuje preto, že je naliehavo potrebná rozsiahla a informovaná verejná diskusia o tejto novej technologickej revolúcii;

3.  považuje za zásadne dôležité, aby Únia vypracovala regulačný rámec založený na etických zásadách a zodpovedajúci zložitosti robotiky a jej rôznym sociálnym, zdravotníckym a bioetickým dôsledkom;

4.  zdôrazňuje, že inovácie umožňujúce lepšiu diagnostiku a lepší pohľad na možnosti liečby, starostlivosti a rehabilitácie vedú k presnejším lekárskym rozhodnutiam a rýchlejšiemu zotaveniu, a preto by mohli zmierniť nedostatok zdravotníckych pracovníkov v oblasti starostlivosti a rehabilitácie;

5.  zdôrazňuje, že zvýšenie dopytu po CPS má potenciál vytvoriť v Únii veľký počet vysoko kvalifikovaných pracovných miest;

6.  považuje prítomnosť robotov za užitočnú v záujme podpory práce lekárov alebo zdravotníckych asistentov a zlepšenia ľudskej skúsenosti s diagnostikou a liečbou, pričom však nemožno odhliadať od potreby zabezpečiť, aby nedošlo k dehumanizácii lekárskej praxe a postupov v oblasti starostlivosti o pacientov;

Roboty určené na starostlivosť

7.  poznamenáva, že CPS sú schopné zmeniť k lepšiemu život ľudí so zdravotným postihnutím, keďže vyspelé technológie možno použiť na prevenciu, pomoc, monitorovanie a poskytovanie spoločnosti;

8.  konštatuje, že CPS budú pravdepodobne mať zásadný vplyv na sektor zdravotnej starostlivosti s potenciálom znížiť celkové náklady na zdravotnú starostlivosť tým, že sa zdravotníckemu personálu umožní presunúť dôraz z liečby na prevenciu;

9.  zdôrazňuje, že výskum a vývoj robotov určených na opatrovanie starších ľudí sa postupne stal rozšírenejším a lacnejším a vytvára produkty, ktoré majú väčšiu funkčnosť a spotrebitelia ich viac prijímajú; berie na vedomie širokú škálu využitia takýchto technológií, ktoré poskytujú prevenciu, pomoc, monitorovanie, stimuláciu a spoločnosť starším ľuďom, ako aj osobám trpiacim demenciou, kognitívnymi poruchami alebo stratou pamäti;

10.  zdôrazňuje, že hoci CPS majú potenciál zvýšiť mobilitu a posilniť spoločenské kontakty osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí, ľudskí opatrovatelia budú naďalej potrební a budú pre nich naďalej predstavovať dôležitý zdroj sociálnej interakcie, ktorý nemožno úplne nahradiť; berie na vedomie, že technológie CPS alebo roboty môžu len výrazne zvýšiť ľudskú starostlivosť a lepšie zacieliť proces rehabilitácie, aby zdravotnícki pracovníci a opatrovatelia mohli venovať viac kvalitného času stanoveniu diagnózy a hľadaniu lepších možností liečby;

Roboty v oblasti lekárskej starostlivosti

11.  konštatuje, že v oblasti zdravotnej starostlivosti sa už využívajú rané formy robotov a vyspelých CPS pomôcok, napr. pomôcky elektronického zdravotníctva a chirurgické roboty, a v blízkej budúcnosti sa táto technológia bude ďalej vyvíjať, lebo má potenciál znižovať aj náklady na zdravotnú starostlivosť tým, že zdravotníckemu personálu umožní presunúť dôraz z liečby na prevenciu a že uvoľní viac rozpočtových prostriedkov na lepšie prispôsobenie sa rôznorodým potrebám pacientov, kontinuálnu odbornú prípravu zdravotníckych pracovníkov a výskum;

12.  zdôrazňuje, že častejšie využívanie CPS by mohlo viesť k zdravšej spoločnosti, keďže liečebné postupy budú menej invazívne, čo povedie k rýchlejšiemu zotaveniu a zníženiu počtu absencií na pracovisku súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou;

13.  konštatuje, že zdravotnícke robotické zariadenia sa naďalej vyvíjajú a pravdepodobne sa budú častejšie využívať v chirurgických postupoch, čím sa posunú hranice lekárstva;

14.  berie na vedomie, že chirurgické roboty boli navrhnuté s cieľom rozšíriť schopnosti ľudských chirurgov nad rámec bežnej laparoskopie a rozvoj chirurgických robotov tkvie v túžbe prekonať tieto obmedzenia a rozšíriť prínosy minimálne invazívnej chirurgie, jemných pohybov a presnosti;

15.  zdôrazňuje, že CPS umožňujú telechirurgiu, ktorá prináša množstvo výhod, ako je väčšia presnosť pohybov ruky, odstránenie chvenia pri pohybe ruky, priblíženie obrazu, ktorý možno ihneď analyzovať a posúdiť, lepšia zručnosť a diaľkové operácie, pričom však základnou požiadavkou na lekárov musí byť získanie zručností a akreditácie na uskutočňovanie lekárskych zákrokov s jednotlivými prístrojmi CPS;

16.  poznamenáva, že v uplynulých rokoch nastali významné zmeny vo vzdelávaní a odbornej príprave zdravotníckych pracovníkov; okrem toho konštatuje, že tým, že sa zdravotná starostlivosť stáva čoraz komplexnejšou, atmosféra v akademických zdravotníckych strediskách poskytuje príležitosť na zlepšenie celostného prístupu k zdraviu a prehodnotenie spôsobu, akým sa zabezpečuje medicínske vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, pričom treba zachovať kľúčovú schopnosť lekárov udržať si odborné znalosti a právomoc nad robotmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali vysoké normy odbornej prípravy a špecializácie lekárov a zdravotníkov, ktorí používajú alebo plánujú využívať nové robotické technológie, a podporovali voľný pohyb chirurgov, ktorí chcú tieto technológie využívať na vykonávanie operácií;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili finančné nástroje pre výskumné projekty v oblasti robotiky určenej na sociálne a zdravotné núdzové stavy;

18.  považuje za zásadne dôležité, aby sa rešpektovala zásada dohľadu nad autonómiou robotov, podľa ktorej počiatočné plánovanie liečby a konečné rozhodovanie o jej uskutočnení bude vždy závisieť od rozhodnutia ľudského chirurga;

Klinické posudzovanie a klinické vyšetrovanie

19.  zdôrazňuje, že zdravotnícke CPS by mali spĺňať prísne normy stanovené pre zdravotnícke pomôcky, a to prostredníctvom účinných postupov overovania a certifikácie, ktoré umožňujú posúdenie bezpečnosti a účinnosti navrhovanej technológie primerane vyškoleným personálom už od fázy návrhu;

20.  zdôrazňuje význam odlišovania chirurgických robotov od protéz a exoskeletov od robotických spoločníkov, ktorých funkciou je pomáhať osobám so zdravotným postihnutím alebo osobám, ktoré sa o seba dočasne nemôžu postarať; zdôrazňuje význam toho, aby oba druhy robotov podliehali kontrolám uskutočňovaným v súlade s čo najpresnejšími a najpodrobnejšími normami;

21.  víta politickú dohodu o nariadení o zdravotníckych pomôckach (2012/0266(COD)), ktorú spoluzákonodarcovia dosiahli v júni 2016; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že postupy skúšania nových robotických zdravotníckych pomôcok sú bezpečné, a to najmä v prípade pomôcok implantovaných do ľudského tela, pred dátumom nadobudnutia účinnosti uvedeného nariadenia; okrem toho konštatuje, že musí existovať úplná transparentnosť voči pacientom, pokiaľ ide o ich vlastné údaje, a voči verejnosti, pokiaľ ide o neúspešné a úspešné skúšky, a že zodpovednosť za neúspešné skúšky a CPS musí byť pacientom a verejnosti jasná;

Etika

22.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo rozvoj technológie rastie exponenciálne, sociálne systémy v Únii nedokážu reagovať rovnako rýchlo a systémy zdravotnej starostlivosti reagujú ešte pomalšie; zdôrazňuje, že tento vývoj má výrazný vplyv na civilizáciu, ako ju poznáme, a je preto zásadne dôležité, aby technologický pokrok sprevádzalo posúdenie dlhodobých morálnych a etických dôsledkov nových technológií pred a počas celého ich vývoja;

23.  pokiaľ ide o etické normy, zdôrazňuje význam zaistenia toho, aby robotické výrobky rešpektovali základné práva jednotlivcov a spoločnosti, ktoré by mali byť chránené na úrovni EÚ, a to zaistením všetkých potrebných technických opatrení zabezpečujúcich dodržiavanie práv už od etapy návrhu, a to v súlade so zásadou ochrany súkromia už v štádiu návrhu;

24.  upozorňuje na riziká spojené s možnosťou pirátskeho napadnutia, vypnutia alebo vymazania pamäte CPS integrovaných do ľudského tela, keďže by to mohlo ohroziť ľudské zdravie a v extrémnych prípadoch aj ľudské životy, a preto zdôrazňuje, akú prioritu musí mať ochrana týchto systémov;

25.  berie na vedomie zraniteľnosť pacientov s osobitnými potrebami vrátane detí, starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím a zdôrazňuje, že ktorýkoľvek používateľ si môže vytvoriť citovú väzbu k CPS a robotom; zdôrazňuje etické hľadiská súvisiace s možným vznikom takejto väzby; nabáda Komisiu, aby sa začala zamýšľať nad tým, ako zabrániť negatívnemu vplyvu CPS na samostatnosť a nezávislosť zraniteľných osôb;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali rozvoj podporných technológií, a to aj prostredníctvom systémov zodpovednosti odlišných od tých, ktoré platia v súčasnosti, s cieľom uľahčiť rozvoj a prijímanie týchto technológií osobami, ktoré ich potrebujú, a to v súlade s článkom 4 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého je Únia zmluvnou stranou;

27.  zdôrazňuje význam toho, aby sa v rámci starostlivosti zachoval vzťah medzi lekárom a pacientom, najmä pokiaľ ide o oznamovanie lekárskej diagnózy a liečby;

28.   konštatuje, že používanie CPS vyvoláva otázku vylepšovania ľudí, ktoré je vymedzené ako vylepšenie existujúcich prirodzených ľudských schopností alebo dodanie nových schopností, čo jednotlivcom umožňuje prekonať zdravotné postihnutie;

Vplyv na životné prostredie

29.  uznáva potrebu minimalizovať možnú ekologickú stopu robotiky, keďže sa očakáva, že používanie CPS a robotov povedie k zvýšeniu celkovej spotreby energie a množstva elektrického a elektronického odpadu; zdôrazňuje potrebu maximalizovať potenciál na to, aby procesy efektívnejšie využívali zdroje, zvýšiť energetickú efektívnosť podporou využívania technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov pre robotiku, podporovať používanie a opätovné používanie druhotných surovín a znížiť tvorbu odpadu; vyzýva preto Komisiu, aby do každej politiky Únie v oblasti robotiky začlenila zásady obehového hospodárstva;

30.  takisto konštatuje, že používanie CPS bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, najmä v oblastiach poľnohospodárstva a dodávky potravín, predovšetkým vďaka menšej veľkosti strojov a zníženému využívaniu hnojív, energie a vody, ako aj vďaka presnému poľnohospodárstvu;

31.  zdôrazňuje, že CPS povedú k vytvoreniu energetických systémov a systémov infraštruktúry, ktoré dokážu kontrolovať tok elektrickej energie od výrobcu k spotrebiteľovi, a povedú tiež k vytvoreniu výrobcov-spotrebiteľov energie, ktorí ju vyrábajú aj spotrebúvajú; umožnia sa tým významné environmentálne prínosy;

–  zaradil do prílohy k návrhu uznesenia tieto odporúčania:

Bezpečnosť

  Bezpečnosť robotických zdravotníckych pomôcok je predpokladom ich zavedenia v odvetví zdravotnej starostlivosti. Účinnosť a bezpečnosť robotov určených na opatrovanie a zdravotníckych robotov by sa mala posudzovať na základe osobitných, veľmi podrobných bezpečnostných záruk a štandardných postupov osvedčovania s osobitným dôrazom na ich používanie osobami s postihnutím alebo v núdzových situáciách; vyzýva Komisiu, aby prijala podrobné spoločné špecifikácie pre robotické zdravotnícke pomôcky; osobitná pozornosť by sa mala venovať bezpečnosti CPS sietí, aby sa odstránila akákoľvek možnosť pirátskeho napadnutia týchto systémov a krádeže citlivých osobných údajov.

  Bezpečnosť CPS systémov implantovaných do ľudského tela je základnou požiadavkou, keďže akákoľvek chyba v nich môže viesť k úmrtiu, a v tejto súvislosti je dôležité poskytovať informácie a jednoznačne regulovať otázky zodpovednosti vrátane otázky, komu tieto implantované CPS patria, kto má nad nimi právomoc a kto môže zmeniť ich implantáciu, a striktne zakázať akékoľvek experimenty na ľuďoch bez ich súhlasu.

Súkromie

  Zdravotnícke CPS a využitie robota ako „elektronického zdravotného záznamu“ vyvolávajú otázky, pokiaľ ide o právne predpisy o súkromí pacientov, lekárskom služobnom tajomstve a ochrane údajov v oblasti verejného zdravia. Pravidlá Únie v oblasti ochrany údajov by sa mali prispôsobiť tak, aby zohľadňovali rastúcu zložitosť a prepojenosť robotov určených na opatrovanie a zdravotníckych robotov, ktoré môžu spracúvať veľmi citlivé osobné informácie a údaje o zdravotnom stave; mali by byť v súlade so zásadou ochrany súkromia už v štádiu návrhu, ako je uvedená v nariadení (EÚ) 2016/679 o ochrane údajov. Mali by sa zlepšiť kódexy správania týkajúce sa lekárskeho služobného tajomstva, pokiaľ ide o údaje o zdravotnom stave uchovávané v CPS, ku ktorým môžu mať prístup tretie strany.

  Poisťovne a iní poskytovatelia služieb by nemali mať možnosť využívať údaje elektronického zdravotníctva na zavedenie diskriminácie pri určovaní cien, keďže by to bolo v rozpore so základným právom na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia.

Etické komisie pre výskum

  Etické komisie pre výskum by mali zohľadňovať etické otázky, ktoré vyvoláva vývoj robotických zdravotníckych pomôcok a CPS v mnohých oblastiach zdravotnej starostlivosti a poskytovania pomoci osobám so zdravotným postihnutím a starším ľuďom. Mali by sa náležite zohľadniť otázky ako rovnaký prístup k robotickej preventívnej zdravotnej starostlivosti, privilegovaný vzťah medzi pacientom a lekárom v rámci starostlivosti a náchylnosť predovšetkým pacientov s osobitnými potrebami (napríklad ľudí so zdravotným postihnutím), ale nielen ich (napríklad aj detí, osamelých ľudí atď.), na vytvorenie si citovej väzby k robotom.

  Etické komisie pre výskum a Komisiu by sa mali začať zamýšľať nad vypracovaním kódexu správania pre výskumníkov/dizajnérov a používateľov zdravotníckych CPS, ktorý by mal vychádzať zo zásad zakotvených v Charte základných práv Únie (napr. ľudská dôstojnosť a ľudské práva, rovnosť a spravodlivosť, prínosy a škody, dôstojnosť, nediskriminácia a nestigmatizácia, samostatnosť a individuálna zodpovednosť, informovaný súhlas, súkromie a sociálna zodpovednosť, ako aj práva starších ľudí, integrácia osôb so zdravotným postihnutím, právo na zdravotnú starostlivosť a právo na ochranu spotrebiteľov) a z existujúcich etických postupov a kódexov.

  Treba podotknúť, že robotika môže viesť k vysokej miere neistoty v otázkach zodpovednosti a ručenia.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

13.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

61

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Angélique Delahaye, Stefan Eck, Bas Eickhout, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Josu Juaristi Abaunz, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Bolesław G. Piecha, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Guillaume Balas, Paul Brannen, Nicola Caputo, Michel Dantin, Mark Demesmaeker, Luke Ming Flanagan, Elena Gentile, Martin Häusling, Krzysztof Hetman, Gesine Meissner, James Nicholson, Marijana Petir, Gabriele Preuß, Christel Schaldemose, Jasenko Selimovic, Mihai Ţurcanu

Náhradníčky (čl. 200 ods. 2) prítomné na záverečnom hlasovaní

Nicola Danti, Anna Hedh


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (15.11.2016)

pre Výbor pre právne veci

s odporúčaniami pre Komisiu k normám občianskeho práva v oblasti robotiky

(2015/2103(INL))

Spravodajkyňa: Kaja Kallas

(Iniciatíva – článok 46 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor:

–  zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže skupiny zložené z robotov a ľudí by mohli byť o 85 %(1) produktívnejšie ako skupiny tvorené výlučne ľuďmi alebo výlučne robotmi; keďže posilnením schopností ľudí roboty znížia riziko zlyhania ľudského faktora;

B.  keďže Únia zastáva v priemyselnej robotike vedúcu pozíciu s viac ako 25 %(2) podielom dodávok a využitia a že rast trhu predstavuje podľa odhadov 8 až 9 % ročne, čím sa toto odvetvie stáva z priemyselno-strategického hľadiska prioritou;

1.  je presvedčený, že robotika a umelá inteligencia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a produktivity európskeho hospodárstva a v strednodobom horizonte by mohli mať väčší vplyv na konkurencieschopnosť nevýrobných odvetví ako poľnohospodárstvo, doprava, zdravotná starostlivosť, bezpečnosť a verejné služby; vyzýva Komisiu, aby v oblasti robotiky a umelej inteligencie podporovala ambicióznu a medzisektorovú, na inovácie zameranú politiku, čím sa uľahčí integrácia technológií do hodnotového reťazca a rozvoj inovačných podnikateľských modelov a skráti sa čas, ktorý prejde medzi inováciou a industrializáciou; žiada Komisiu, aby posúdila, či si spoločný prístup k robotike a umelej inteligencii, ktorý je nevyhnutý na rast spoločností v Únii, vyžaduje modernizáciu právnych predpisov alebo vytvorenie európskych usmernení;

2  konštatuje, že tretie krajiny uznávajú strategický význam robotiky a útočia na vedúce postavenie Únie na svetových trhoch napríklad preberaním vedenia vo výrobných podnikoch Únie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala priemyselnú stratégiu, ktorá sa zaoberá úlohou strategicky významných odvetví, ako je robotika, a stanovuje, ako môže Únia zachovať pracovné miesta, rast, know-how a veľkú časť hodnotového reťazca;

3.  zdôrazňuje, že inovácie v robotike a umelej inteligencii, ako aj integrácia technológií v oblasti robotiky a umelej inteligencie do hospodárstva a spoločnosti si vyžadujú digitálnu infraštruktúru, ktorá zabezpečí všadeprítomnú pripojiteľnosť; vyzýva Komisiu, aby stanovila rámec, ktorý bude zodpovedať požiadavkám týkajúcim sa pripojenia v digitálnej budúcnosti Únie, a aby zabezpečila, že prístup k širokopásmovým a 5G sieťam bude plne v súlade so zásadou neutrality siete;

4.  je pevne presvedčený, že na to, aby toky údajov v skutočnom čase umožnili, aby sa roboty a umelá inteligencia stali flexibilnejšími a autonómnejšími, je nevyhnutná interoperabilita medzi systémami, zariadeniami a cloudovými službami založená na bezpečnosti a ochrane súkromia už v štádiu návrhu; žiada Komisiu, aby podporovala otvorené prostredie, ktoré bude siahať od otvorených noriem a inovatívnych foriem udeľovania licencií až po otvorené platformy a transparentnosť, s cieľom zabrániť vzniku uzatvorených vlastníckych systémov, ktoré by obmedzovali interoperabilitu; zdôrazňuje okrem toho, že sa musí zabezpečiť vysoká úroveň bezpečnosti, ochrany a súkromia, pokiaľ ide o údaje používané na komunikáciu ľudí s robotmi a umelou inteligenciou; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zásady bezpečnosti a ochrany súkromia už v štádiu návrhu začlenili do svojich politík týkajúcich sa robotiky a umelej inteligencie a do stratégie kybernetickej bezpečnosti Únie a aby zahrnuli robotiku a umelú inteligenciu do diskusií poradnej skupiny na vysokej úrovni pre kybernetickú bezpečnosť, ktorú zriadi Komisia;

5.  poznamenáva, že kľúčom k inovácii v algoritmoch strojového učenia je prístup k údajom; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom iniciatívy týkajúcej sa voľného toku údajov realizovala ambiciózny rámec a stratégiu pre otvorený a voľný tok údajov, a to v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov a zreformovaným právom duševného vlastníctva; zdôrazňuje, že iniciatíva v oblasti voľného toku údajov by mala objasniť otázky, ktoré sa týkajú vlastníctva údajov, ich využiteľnosti a prístupu k nim a ktoré sú dôležité pre ďalší vývoj a využívanie robotickej technológie;

6.  vyzýva Komisiu, aby v medziach preskúmania viacročného finančného rámca v polovici jeho trvania zvýšila podporu pre program SPARC financovaný v rámci Horizontu 2020, aby vypracovala prognostické štúdie, presadzovala otvorenú inováciu ako strategický cieľ a podporovala atmosféru spolupráce medzi národnými a európskymi inštitúciami, výskumnou obcou, normalizačnými orgánmi, ktoré priťahujú talenty, ale aj v rámci súkromného sektora, medzi svetovými spoločnosťami, MSP a začínajúcimi podnikmi, ktoré majú kľúčový význam pre inováciu a otváranie nových trhov v oblasti robotických technológií v celosvetovom meradle; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu v tejto súvislosti zohrávať verejno-súkromné partnerstvá;

7.  zdôrazňuje, že vývoj robotickej technológie by sa mal zameriavať na dopĺňanie ľudských schopností a nie na ich nahrádzanie; zdôrazňuje, že v dôsledku rastu v oblasti robotiky a umelej inteligencie sa zautomatizuje značný počet pracovných miest, zníži sa vystavenie ľudí škodlivým a nebezpečným podmienkam a zmení sa život a pracovné postupy, čo si vyžaduje dlhodobé posúdenie a opatrenia na zabezpečenie náležitého riešenia sociálnych, environmentálnych a etických aspektov, ako aj aspektov týkajúcich sa zodpovednosti a vzdelávania; domnieva sa najmä, že potrebu získania digitálnych zručností vrátane programovania treba zohľadniť na všetkých úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy počnúc začiatkom školskej dochádzky a končiac celoživotným vzdelávaním;

8.  je presvedčený, že medicínske roboty budú ďalej prenikať do oblasti poskytovania vysokopresných operatívnych zákrokov a vykonávania opakujúcich sa úkonov; domnieva sa, že majú potenciál zlepšiť výsledky v oblasti rehabilitácie a poskytnúť vysokoúčinnú logistickú podporu v nemocniciach;

  –  zaradil do prílohy k návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto odporúčania:

9.  domnieva sa, že akékoľvek budúce legislatívne iniciatívy týkajúce sa robotiky a umelej inteligencie by po konzultácii s rôznymi relevantnými zainteresovanými stranami a na základe nepretržitého dialógu mali poskytnúť právnu istotu bez toho, aby sa potlačila inovácia v tejto rýchlo sa vyvíjajúcej technologickej oblasti;

10.  domnieva sa, že Komisia by spolu s koncovými používateľmi, inžiniermi v oblasti robotiky, výskumnou obcou a ďalšími zainteresovanými stranami mala vypracovať kódex etického správania zameraný na usmerňovanie činností v oblasti vývoja robotiky a umelej inteligencie;

11.  domnieva sa, že odporúčania týkajúce sa licencií by mali zohľadňovať zmluvnú voľnosť a ponechávať dostatočný priestor na inovatívne spôsoby udeľovania licencií; varuje pred zavedením nových práv duševného vlastníctva v oblasti robotiky a umelej inteligencie, ktoré by mohli brzdiť inovácie a výmenu odborných poznatkov;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

13.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

54

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, David Borrelli, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jaromír Kohlíček, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Ernest Maragall, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Nadine Morano, Dan Nica, Carolina Punset, Herbert Reul, Paul Rübig, Algirdas Saudargas, Sergei Stanishev, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Boni, Rosa D’Amato, Esther de Lange, Jens Geier, Benedek Jávor, Olle Ludvigsson, Vladimír Maňka, Marian-Jean Marinescu, Clare Moody, Maria Spyraki

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Salvatore Cicu, Albert Deß

(1)

Podľa výskumu MIT na základe spoločnej skúsenosti výrobcov automobilov BMW a Mercedes-Benz.

(2)

http://ec.europa.eu/programmes/horizon2020/en/h2020-section/robotics.


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (12.10.2016)

pre Výbor pre právne veci

Normy občianskeho práva v oblasti robotiky

(2015/2103(INL))

Spravodajkyňa: Dita Charanzová

(Iniciatíva – článok 46 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže robotika nie je novinkou; keďže robotika môže a zohráva úlohu pri transformácii našej spoločnosti k lepšiemu; keďže robotika a umelá inteligencia aktívne prispievajú k digitalizácii hospodárstva vo veľkom počte odvetví, ako je priemysel, zdravotníctvo, výstavba či doprava, a prinášajú inovácie, menšie vystavovanie nebezpečným pracovným podmienkam a nové obchodné modely, pričom Únia musí aktívne využívať vývoj v tejto oblasti na pokrok v budovaní jednotného digitálneho trhu;

B.  keďže roboty čoraz viac pôsobia v blízkosti ľudí, a najmä trh robotických služieb sa stále rozširuje, čo prináša nové výhody pre spoločnosť bez toho, aby sa zanedbávali otázky bezpečnosti a zodpovednosti;

C.  keďže napriek nepopierateľným výhodám, ktoré poskytuje robotika, jej realizácia môže priniesť transformáciu trhu práce a potrebu zodpovedajúcim spôsobom sa zamyslieť nad budúcnosťou vzdelávania, zamestnanosti a sociálnych politík;

D.  keďže predaj a výroba robotov boli v období 2010 až 2014 výrazne na vzostupe, pričom len v roku 2014 došlo ku zvýšeniu o takmer 30 %, najmä v odvetví elektroniky;

E.  keďže digitálna transformácia európskeho výrobného priemyslu, ktorý predstavuje 15 % HDP Únie, by mohla mať v roku 2025 potenciálnu pridanú hodnotu vo výške 1,25 bilióna EUR(1) a prijatie autonómnych a robotických technológií by mohlo prispieť k zvýšeniu objemu priemyselnej výroby v Európe a priniesť Európe významnú konkurenčnú výhodu;

F.  keďže strojové učenie ponúka spoločnosti ohromné hospodárske a inovačné prínosy výrazným zlepšením schopnosti analyzovať dáta a súčasne prináša výzvy v oblasti zaistenia nediskriminácie, riadneho procesu, prístupu k informáciám a zrozumiteľnosti rozhodovacích procesov;

G.  keďže vývoj v oblasti liečebných aplikácií, napríklad robotických protéz a implantátov, spôsobuje životnú závislosť ľudí, ktorí ich nosia, od dostupnosti údržby, opráv a zlepšení;

H.  keďže pri vývoji akýchkoľvek nových technologických a výrobných prototypov je nutné zohľadňovať ochranu a rešpektovanie duševného vlastníctva;

I.  keďže mnohé tretie krajiny prijali v oblasti robotiky vhodné usmernenia a právne predpisy, pričom niekoľko členských štátov takisto začalo tieto záležitosti vážne posudzovať;

1.  zdôrazňuje, že prístup na úrovni Únie môže uľahčiť vývoj tým, že zabráni fragmentácii vnútorného trhu, a zároveň zdôrazňuje dôležitosť zásady vzájomného uznávania v cezhraničnom používaní robotov a robotických systémov; pripomína, že testovanie, certifikácia a schvaľovanie uvádzania na trh by sa mali vyžadovať len v jednom členskom štáte;

2.  zdôrazňuje, že tento prístup by mal sprevádzať účinný dohľad nad trhom, ako aj opravné prostriedky a právomoci členských štátov stiahnuť výrobky a sankcionovať porušenia;

3.  zdôrazňuje význam opatrení na pomoc MSP a startupom v odvetví robotiky, ktoré vytvárajú v tomto odvetví nové trhové segmenty alebo využívajú roboty;

4.  podporuje vytvorenie ambicióznej európskej stratégie výskumu a inovácie v oblasti robotiky s cieľom v plnej miere rozvinúť jej potenciál v oblasti rastu a zamestnanosti v Európe;

5.  hoci uznáva, že veľký počet medzinárodných noriem vrátane otázok interoperability a bezpečnosti už existuje a uplatňuje sa v priemysle, je presvedčený, že je potrebná ďalšia harmonizovaná normalizácia robotiky a umelej inteligencie a že by mala byť súčasťou priorít normalizácie Únie s cieľom podporiť inovácie a zaručiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa v tejto oblasti zameranej na budúcnosť vytvorili spoločné a bezpečné normy na vysokej úrovni;

6.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s európskymi orgánmi pre normalizáciu pokračovala v aktívnej spolupráci s medzinárodnými orgánmi pre normalizáciu a aby zlepšila spoluprácu s medzinárodnými partnermi a pokračovala v práci na zlepšovaní noriem v tejto oblasti; v tejto súvislosti víta zriadenie osobitných technických výborov, ako napr. technického výboru ISO/TC 299 Robotika, určených výlučne na vypracovanie noriem pre robotiku;

7.  pripomína, že prevažná väčšina noriem vzniká v reakcii na potreby priemyslu a nabáda európske a medzinárodné normalizačné orgány, aby priebežne skúmali vlastné normy s cieľom zabezpečiť uspokojovanie týchto potrieb;

8.  domnieva sa, že na roboty na výrobné aj osobné použitie by sa mali vzťahovať predpisy o bezpečnosti výrobkov a ochrane spotrebiteľa, ktoré v prípade potreby zabezpečujú minimálne bezpečnostné normy a zohľadňujú zvýšené riziko nehôd vyplývajúcich z interakcie s ľuďmi alebo práce v ich blízkosti; je presvedčený, že každá politika v oblasti robotiky musí zohľadňovať otázky etiky, ochrany údajov vrátane údajov tretích osôb a osobných údajov, občianskoprávnej zodpovednosti, vzdelávania, odbornej prípravy a kybernetickej bezpečnosti;

9.  zdôrazňuje význam ochrany súkromia a cielenej bezpečnosti pri vývoji robotov a význam pravidiel pre testy týkajúce sa reakcií robotov na účely ochrany spotrebiteľa;

10.  zdôrazňuje, že všade tam, kde sa navrhuje používanie robotov, je potrebné zamerať sa na dôstojnosť človeka, a to predovšetkým v oblasti zdravotnej starostlivosti;

11.  pripomína, že v prípade životne dôležitých liečebných aplikácií, napr. robotických protéz, je nutné zaistiť trvalý a udržateľný prístup k údržbe a zlepšovaniu, a najmä k softvérovým aktualizáciám, ktoré riešia zlyhania a zraniteľné prvky;

12.  domnieva sa, že dôsledky robotizácie by sa mali lepšie zohľadňovať v politikách členských štátov v oblasti zamestnanosti a vzdelávania a v sociálnej politike; žiada Komisiu, aby pomáhala v úsilí o jednotný regulačný rámec a užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi; žiada Komisiu, aby vytvorila pozmenený rámec odbornej prípravy a zabránila tak nedostatku odborníkov na IKT;

13.  uznáva, že robotika a technológie umelej inteligencie sa čoraz viac využívajú v autonómnych vozidlách, ako sú autonómne automobily a civilné bezpilotné lietadlá (tzv. dróny); konštatuje, že niektoré členské štáty už prijali právne predpisy týkajúce sa tejto konkrétnej oblasti alebo ich prijatie zvažujú, čo by mohlo viesť k tomu, že nejednotné vnútroštátne právne predpisy spomalia vývoj autonómnych vozidiel; požaduje preto jednotný súbor pravidiel Únie so správnou rovnováhou medzi záujmami používateľov, podnikov a iných dotknutých strán, ktorý súčasne zabráni nadmernej regulácii robotiky a robotických systémov;

14.  požaduje regulačnú spoluprácu zameranú na zmenu niektorých medzinárodných dohôd, napríklad Viedenského dohovoru o cestnej premávke z 8. novembra 1968 a Haagskeho dohovoru zo 4. mája 1971 o práve použiteľnom na dopravné nehody;

15.  domnieva sa, že v prípade autonómnych vozidiel nemusí byť nutné nahradiť právnu situáciu súvisiacu s poistením, keďže so súčasnými postupmi a vzťahmi medzi prevádzkovateľmi, výrobcami a poisťovateľmi je možné primerane zvládnuť zavedenie nových technológií, ako sa to podarilo už v minulosti;

16.  zdôrazňuje, že používanie robotiky v zdravotníctve je už v súčasnosti rastúcim trhom, a to najmä v oblasti telerobotických chirurgických postupov, v ktorej je Európa svetovým lídrom; žiada Komisiu, aby zabezpečila podmienky umožňujúce častejšie používanie týchto postupov;

17.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila objem finančných prostriedkov vyčlenených na interdisciplinárne štúdie o spoločenskom vplyve umelej inteligencie a procesoch strojového učenia;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

35

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Catherine Bearder, Dita Charanzová, Carlos Coelho, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Marlene Mizzi, Eva Paunova, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Richard Sulík, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Birgit Collin-Langen, Morten Løkkegaard, Julia Reda, Marc Tarabella

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew

(1)

STOA, Ethical Aspects of Cyber-Physical Systems, Scientific Foresight Study (Etické aspekty kyberneticko-fyzikálnych systémov, vedecká prognostická štúdia (máj 2016), príloha 1, s. 37.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

12.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

17

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Therese Comodini Cachia, Mady Delvaux, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mary Honeyball, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Julia Reda, Evelyn Regner, József Szájer, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Sergio Gaetano Cofferati, Angel Dzhambazki, Heidi Hautala, Constance Le Grip, Victor Negrescu

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Eleonora Evi, Andrey Novakov

Právne oznámenie