Postup : 2016/2077(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0011/2017

Predkladané texty :

A8-0011/2017

Rozpravy :

PV 13/03/2017 - 16
CRE 13/03/2017 - 16

Hlasovanie :

PV 14/03/2017 - 6.13
CRE 14/03/2017 - 6.13

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0077

SPRÁVA     
PDF 555kWORD 63k
30.1.2017
PE 587.419v02-00 A8-0011/2017

o minimálnych normách na ochranu chovných králikov

(2016/2077(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Spravodajca: Stefan Eck

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o minimálnych normách na ochranu chovných králikov

(2016/2077(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 13 a 43 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2008/120/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2008/119/EHS z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat,

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu nosníc,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2007/43/ES z 28. júna 2007, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu kurčiat chovaných na produkciu mäsa,

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely,

–  so zreteľom na osobitný Eurobarometer č. 442 s názvom Postoje Európanov týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, ktorý bol uverejnený v marci 2016,

–  so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) k dobrým životným podmienkam zvierat počas prepravy z 12. januára 2011,

–  so zreteľom na vedecké stanovisko EFSA k vplyvu súčasných systémov ustajnenia a chovu na zdravie a dobré životné podmienky domácky chovaných králikov z 11. októbra 2005,

–  so zreteľom na kapitolu 7.5 Kódexu zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) nazvanú Zabíjanie zvierat,

–  so zreteľom na Kódex odporúčaní vlády Spojeného kráľovstva týkajúci sa dobrých životných podmienok králikov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0011/2017),

A.  keďže z hľadiska počtu jedincov sú králiky štvrté najčastejšie chované hospodárske zvieratá vo svete a druhý najčastejšie chovaný druh v EÚ;

B.  keďže európski producenti sú povinní spĺňať prísne normy v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sa nie vždy vyžadujú v tretích krajinách vyvážajúcich jatočné zvieratá do EÚ;

C.  keďže spotrebitelia čoraz väčšmi prihliadajú na podmienky, v akých sa zvieratá chovajú;

D.  keďže pokles spotreby mäsa v Európskej únii a hospodárska kríza v poľnohospodárstve veľmi tvrdo postihli chov králikov a keďže predajné ceny klesli približne o 20 % v priebehu troch rokov, zatiaľ čo výrobné náklady zostali nezmenené;

E.  keďže treba vziať do úvahy výživový prínos králičieho mäsa a úlohu, ktorú jeho produkcia zohráva v rodinných podnikoch, ktoré sa významne podieľajú na pracovných miestach pre ženy v mnohých vidieckych oblastiach, kde existuje len málo možností na diverzifikáciu živočíšnej výroby;

F.  keďže tak ako na dobré životné podmienky zvierat by sa malo prihliadať aj na blaho chovateľov;

G.  keďže väčšina králikov sa chová na produkciu mäsa, pričom každý rok sa kvôli mäsu zabije viac ako 340 miliónov králikov; keďže chov králikov predstavuje menej ako 1 % konečnej živočíšnej výroby v EÚ;

H.   keďže v odvetví chovu králikov v EÚ dochádza k neustálemu poklesu a prognózy na rok 2016 naznačujú 3,9 % zníženie produkcie v dôsledku spotrebiteľského trendu, ktorý spočíva v znižovaní spotreby králičieho mäsa; keďže odvetvie chovu králikov funguje v celosvetových trhových podmienkach a neťaží z priamej pomoci alebo trhových intervencií v rámci prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky;

I.   keďže EÚ má negatívnu obchodnú bilanciu s Čínou, pokiaľ ide o králičie mäso; keďže králičie mäso, ktorá sa dováža do EÚ, pochádza z 99 % z Číny; keďže čínski producenti, ak sa neprijmú žiadne opatrenia, vytlačia z hospodárskej súťaže chovateľov z EÚ, čo bude mať nepriaznivé následky z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat;

J.  keďže je dôležité aj potrebné dosiahnuť a udržať ziskovosť produkcie králikov, aby mohla naďalej prispievať k zachovaniu vidieckej štruktúry a zamestnanosti, najmä v prípade žien, v oblastiach, kde iné druhy výroby nie sú možné, a tiež aby mohla naďalej ponúkať spotrebiteľom rozmanité a vysokokvalitné potraviny;

K.  keďže EÚ je hlavným producentom králikov vo svete, pričom predstihuje Áziu a najmä Čínu, ktorá je najväčším vývozcom, keď vyprodukuje 417 000 ton jatočných tiel;

L.  keďže chovatelia králikov a samotné odvetvie majú záujem zabezpečiť, aby sa pri chove králikov v súlade s európskym modelom produkcie naďalej dodržiavali najprísnejšie normy na svete, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, zdravie a dobré životné podmienky zvierat a rešpektovanie životného prostredia;

M.  keďže európsky chov králikov je založený na koexistencii rôznych systémov produkcie a keďže chov králikov predstavuje dôležitý spôsob, ako diverzifikovať príjmy mnohých malých poľnohospodárskych podnikov na celom území;

N.  keďže pri priemernej spotrebe 1,70 kg na obyvateľa je králičie mäso jedným z najmenej konzumovaných druhov mäsa v Únii (medzi 1 % a 2 % z celkového množstva skonzumovaného mäsa);

O.  keďže existujú vážne obavy v súvislosti so zlými životnými podmienkami zvierat, s vysokými hladinami stresu a vysokou mierou úmrtnosti a chorobnosti u chovných králikov v Európe, ako už v roku 2005 konštatoval EFSA; keďže ustajnenie, kŕmenie, genetika, zdravotné hľadiská a optimalizácia emočného stavu králikov chovaných na hospodárske účely predstavujú pre zainteresované strany životne dôležité otázky pri chove králikov, najmä s ohľadom na udržiavanie zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

P.  keďže od ich zdomácnenia sú králiky v EÚ väčšinou držané v batériových klietkach, ktoré sa môžu – a často je to tak – v jednotlivých krajinách líšiť z hľadiska ich špecifikácií;

Q.  keďže králiky podobne ako iné druhy, ktoré žijú s ľuďmi, si uchovávajú prvky svojho prirodzeného správania, a preto sa musí ďalej skúmať, akými opatreniami a podmienkami chovu sa zabezpečí, aby si králiky mohli v čo najväčšej miere zachovať svoje prirodzené správanie, pokiaľ to má kladný vplyv na ich zdravie;

R.   keďže na intenzívny chov sa využívajú plemená králikov, ktoré rastú rýchlo a skoro, predtým nazývané ako „masové králiky“, a predovšetkým komerčné hybridy využívané na priemyselných chovných staniciach na produkciu zvierat určených na mäso;

S.  keďže systémy ekologickej produkcie, kde sú králiky na výkrm držané v skupinových kotercoch s prístupom na malé plochy pasienku a vo väčšom priestore, sú možnou alternatívou klietkového chovu, hoci takéto systémy skupinového ustajnenia môžu predstavovať problémy v podobe negatívnych sociálnych interakcií a agresivity medzi zvieratami, čo vedie k zraneniam, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravia a dobré životné podmienky zvierat, a k zvýšeniu výskytu chorôb prenášaných orálne-fekálnou cestou;

T.   keďže predpisy niektorých členských štátov upravujúce ekologickú produkciu uprednostňujú chov králikov v skupinových kotercov vybavených prístupom k malej ploche pasienku v spodnej časti koterca;

U.   keďže podobne ako pri iných druhoch, napríklad hydine, by sa mohol uskutočniť výskum týkajúci sa alternatívnych systémov produkcie vrátane ekologických systémov produkcie, ktoré môžu spotrebiteľom ponúknuť širší výber potravinových výrobkov a doteraz sa rozvíjali len v obmedzenej miere;

V.   keďže vzhľadom na uvedené by sa mali ďalej skúmať výzvy a príležitosti systémov skupinového ustajnenia;

W.   keďže malý hospodársky význam tohto odvetvia v EÚ predstavujú značne odrádza výskum a inovácie zamerané na zlepšenie zdravia a dobrých životných podmienok králikov;

X.  keďže existujú minimálne normy EÚ na ochranu ošípaných(1), teliat(2), nosníc(3) a brojlerových kurčiat(4), ako aj všeobecná smernica Rady o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely(5), ale zatiaľ neexistujú žiadne osobitné právne predpisy EÚ o minimálnych normách na ochranu chovných králikov; keďže čoraz viac spotrebiteľov a občanov v celej EÚ požaduje v súvislosti s chovnými králikmi právnu úpravu a lepšie životné podmienky;

Y.   keďže v súčasnosti platí zákaz umiestňovania nosníc do tradičných klietok zavedený smernicou 1999/74/ES a väčšina členských štátov ho úspešne transponovala;

Z.  keďže niektoré členské štáty majú vnútroštátne právne predpisy a právne požiadavky upravujúce chov králikov a v spolupráci s odvetvím vypracovali príručky najlepších postupov; keďže v roku 2012 Rakúsko zakázalo chov králikov v klietkach na produkciu mäsa a Belgicko má platné právne predpisy, ktorých cieľom je postupné vyradenie batériových klietok a ich nahradenie parkovými systémami do roku 2025;

AA.  keďže podľa európskej stratégie v oblasti dobrých životných podmienok zvierat by sa pred zavedením nových právnych predpisov mali v plnom rozsahu vykonávať existujúce právne predpisy a malo by sa podporovať vypracovanie príručiek najlepších postupov;

AB.  keďže berúc do úvahy požiadavku na prechod na alternatívne systémy produkcie a vzhľadom na malý hospodársky význam chovu králikov v európskej živočíšnej výrobe by sa členské štáty a Komisia mali nabádať na to, aby sa uskutočnil ďalší výskum v oblasti zdravia, dobrých životných podmienok, chovu, ustajnenia, výživy, správania a omračovania králikov;

AC.  keďže vo vedeckom stanovisku EFSA z roku 2005 týkajúcom sa systémov ustajnenia a odchovu chovných králikov sa odporúčajú zväčšenie veľkosti klietky, zníženie maximálnej hustoty chovu v prípade dospievajúcich zvierat a terapeutické zásahy vrátane používania prídavných látok na zníženie výskytu chorôb;

AD.  keďže na králiky sa vzťahujú odporúčania Kódexu zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) týkajúce sa zabíjania zvierat vrátane metód omračovania a požiadaviek na prevádzkovateľov v oblasti vedomostí;

AE.  keďže v článku 3 smernice Rady 98/58/ES o ochrane zvierat sa vyžaduje, aby sa vykonali „všetky vhodné kroky“ na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat, a v článku 4 sa vymedzujú normy chovu zvierat, pokiaľ ide o získané skúsenosti a vedecké znalosti, čo zahŕňa normy stanovené EFSA a OIE;

Všeobecné poznámky

1.  poznamenáva, že králiky sa v EÚ bežne chovajú v tradičných neprispôsobených klietkach, v nehostinnom prostredí, v ktorom sa nachádza len napájadlo a kŕmidlo a ktoré nespĺňajú podmienky optimálneho chovu podľa najnovších vedeckých poznatkov; takisto konštatuje, že králiky sa niekedy kŕmia výlučne peletami bez prístupu k vláknitému materiálu a obmedzený priestor v stiesnených drôtených klietkach môže viesť k neobvyklému správaniu;

2.   poznamenáva, že je potrebný ďalší vedecký výskum systémov ustajnenia, ktoré by mohli prispievať ku kvalite zdravia a obmedziť riziko ochorenia alebo nákazy zvierat;

3.  berie na vedomie, že alternatívy ku klietkovému chovu králikov sa úspešne využívajú, ako je parkový systém alebo systém králikární, v ktorých sú králiky kŕmené hlavne trávou, čo zlepšuje pohodlie a životné podmienky chovaných králikov; domnieva sa, že alternatívne systémy by sa mali rozvíjať, zlepšovať a podporovať, pričom uznáva, že dodatočné výrobné náklady na cenu účtovanú spotrebiteľovi by mohli do určitej miery znížiť dopyt po králičom mäse z týchto systémov;

4.  nabáda, aby sa pri králikoch využívali skupinové parkové systémy, ktoré im poskytujú väčší životný priestor a umožňujú prejaviť sociálne a lokomočné správanie; poukazuje na to, že využívanie skupinových parkových systémov zlepšuje životné podmienky chovných králikov tým, že ich život sa viac podobá životu v ich prirodzenom prostredí; zdôrazňuje, že zdravie zvierat závisí aj od dvoch dôležitých chovateľských postupov, a to od podmienok okolia budov a od rozvoja primeraných postupov v oblasti chovu, biologickej bezpečnosti a riadenia;

5.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uskutočnili ďalší výskum s cieľom nájsť najlepší možný systém ustajnenia na zlepšenie životných podmienok zvierat v rôznych typoch chovu, vďaka čomu by bolo možné zaviesť zlepšenia v poľnohospodárskych podnikoch a zároveň zaručiť ich udržateľnosť;

6.  zdôrazňuje, že všetko králičie mäso na trhu Únie musí dodržiavať prísne normy v oblasti bezpečnosti a kvality potravín a kritériá dobrých životných podmienok zvierat, a to vrátane dovozu z tretích krajín; zdôrazňuje nebezpečenstvo nekalej hospodárskej súťaže z tretích krajín, ak rovnocenné normy a kritériá nie sú uplatňované na dovoz;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali normy kvality a bezpečnosti týkajúce sa dovozu králičieho mäsa vykonávaním dôkladných kontrol a inšpekcií, keď sa takýto dovážaný tovar dostáva do Únie;

8.  víta zriadenie európskej platformy pre dobré životné podmienky zvierat a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali a propagovali kódexy postupov na chov králikov;

Plemenitba králikov

9.  zdôrazňuje, že chov králikov v EÚ je veľmi intenzívny, hoci podmienky, v akých sú králiky chované a držané, sa líšia z dôvodu rozdielnych cieľov chovu králikov a odlišných požiadaviek spotrebiteľov na jednotlivých trhov a v jednotlivých členských štátoch;

10.  poukazuje na to, že veľkosť klietky sa líši v závislosti od veku a hmotnosti zvierat a že to ovplyvňuje pohyby ako naťahovanie sa, sedenie a postavenie sa so vztýčenými ušami (pozorovací postoj typický pre tieto druhy), vzpriamenie sa, pohodlné otáčanie a skákanie; zdôrazňuje, že tento nedostatok pohybu môže mať za následok aj oslabenie kostí, stereotypné správanie a lézie na spodnej časti labiek;

11.  zdôrazňuje, že systémy ustajnenia sa postupne zlepšujú a zahŕňajú nové opatrenia, ako sú opierky pre labky, s cieľom znížiť lézie končatín a zlepšiť životné podmienky zvierat; zdôrazňuje však, že niektoré staršie modely používaných klietok majú podľa moderných noriem nevhodnú konštrukciu;

12.  so znepokojením berie na vedomie skutočne vysokú mieru chorobnosti a úmrtnosti chovných králikov v dôsledku faktorov ako vyššia miera parazitnej infekcie (kokcidióza, enterobióza atď.) a náchylnosť na infekčné choroby, ako napríklad hemoragická choroba králikov a myxomatóza;

13.   poukazuje na to, že EFSA v roku 2005 dospel k záveru, že miera úmrtnosti a chorobnosti chovných králikov sa zdá podstatne vyššia ako u iných druhov hospodárskych zvierat z dôvodu črevných a respiračných infekcií a reprodukčných problémov; konštatuje tiež, že v tej istej správe EFSA varoval pred vyšším rizikom pre zdravie králikov vyplývajúcim z chovu na podstielke v porovnaní s klietkami, predovšetkým z dôvodu kokcidiózy a parazitných infekcií;

14.  víta pokrok, ktorí dosiahli mnohí producentmi tým, že zaviedli zlepšenia koncepcie systémov ustajnenia v súlade s odporúčaniami EFSA; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s chýbajúcou liečbou a nedostatočným výskumom, ktoré by sa zameriavali na boj proti chorobám chovných králikov;

Starostlivosť o králiky

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že králikom chovaných a kŕmeným na produkciu mäsa v EÚ a držaným v zastaraných klietkach, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami moderného chovu, sa poskytuje priestor na jedného jedinca, ktorý je menší ako dva listy papiera formátu A4;

16.  poukazuje na to, že králiky sú mimoriadne citlivé zvieratá a môžu trpieť širokou škálou problémov v oblasti dobrých životných podmienok a chorôb spôsobených neprimeranými podmienkami chovu vrátane smrteľných vírusov, respiračných chorôb a boľavých kĺbov zo sedenia na podlahe drôtenej klietky;

17.  pripomína, že chovatelia králikov a veterinári majú k dispozícii len málo nástrojov na liečbu zdravotných problémov, ktoré vznikajú, a že treba vyvinúť väčšie úsilie o riešenie nedostatočného výskumu a chýbajúcich investícií v súvislosti s liekmi na zriedkavé použitie a pre zriedkavé živočíšne druhy;

18.  poznamenáva, že výživa má veľký vplyv na dobré životné podmienky a zdravie zvierat, a preto sa domnieva, že králiky by mali mať stály prístup k vyváženej stravy s riadnymi dávkami vlákniny;

19.  poznamenáva však, že zdravotné riziká sú obmedzené vďaka veľmi prísnym pravidlám EÚ v oblasti zdravia, a zdôrazňuje, že na základe platných právnych predpisov(6) by choré zvieratá mali ihneď dostať lekársku starostlivosť, čo by sprevádzala izolácia zvieraťa počas jeho rekonvalescencie, po ktorej by v prípade potreby nasledovalo usmrtenie;

20.  uznáva, že je dôležité poskytovať kurzy odbornej prípravy osobám, ktoré pri chove králikov v akejkoľvek forme zaobchádzajú so zvieratami, ako aj príručky osvedčených postupov vychádzajúce zo spoľahlivých technických a vedeckých analýz s cieľom zlepšovať ich výkonnosť a chápanie príslušných požiadaviek na dobré životné podmienky zvierat, a tým zabrániť zbytočnému utrpeniu zvierat;

21.  poukazuje na to, že odstavené králiky na výkrm a samice držané v alternatívnych skupinových parkových systémoch, ktoré zvyčajne poskytujú 750 cm²/rastúceho králika a 800 cm²/samicu, majú viac priestoru na pohyb, sociálnu interakciu a hru a že plošiny v skupinových parkových systémoch umožňujú králikom vyhýbať sa násilným jedincom, pričom samice sú pri laktácii ustajnené osobitne;

22.  uznáva, že takéto systémy spôsobia, že poľnohospodárskym podnikom vzniknú náklady, ktoré treba zohľadniť tým, že sa chovateľom, ktorí sa rozhodnú pre tento systém chovu králikov, poskytne finančná pomoc; vyzýva Komisiu, aby v budúcich rozpočtoch EÚ podporila odvetvie chovu králikov; poznamenáva, že finančná podpora je dostupná v rámci programov rozvoja vidieka na podporu chovateľov uplatňujúcich opatrenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré zlepšujú životné podmienky králikov;

23.  pripomína, že zavedenie každého povinného opatrenia bude musieť kryté rozpočtom postačujúcim na podporu chovateľov králikov; taktiež tvrdí, že treba vyčleniť osobitnú položku na podporu konzumácie králičieho mäsa;

24.  zdôrazňuje, že intenzívnejší výskum skupinového ustajnenia samíc by prospel ich dobrým životným podmienkam, najmä s prihliadnutím na obdobie, keď sa samice musia ustajniť samostatne, a čas, keď sa následne opätovne začlenia do skupiny;

25.  odporúča, aby sa samce králikov staršie ako 12 týždňov, ktoré sú určené na plemenitbu, v každom systéme vždy ustajnili oddelene kvôli problémom s agresivitou;

Preprava a zabíjanie

26.  poukazuje na to, že preprava je pre králiky stresujúcim zážitkom; zdôrazňuje, že králiky by sa mali nakŕmiť a napojiť pred prepravou na dlhé vzdialenosti a počas nej by sa im malo zabezpečiť adekvátne množstvo potravy, vody a priestoru a že čas prepravy by mal byť čo najkratší vzhľadom na citlivosť týchto zvierat; zdôrazňuje, že existuje obrovská rozmanitosť stresových faktorov, ktoré majú vplyv na dobré životné podmienky zvierat, ako je horúčava, hlad, dehydratácia, bolesť a trauma, chlad, nevoľnosť pri preprave a strach;

27.  zdôrazňuje, že dobré životné podmienky chovných králikov počas prepravy a zabíjania závisia aj od postojov a postupov manipulácie, ktoré používajú chovatelia, prepravcovia a zamestnanci bitúnkov, ako aj od logistiky prepravy; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie a presadzovanie príslušných právnych predpisov EÚ, najmä nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy;

28.  zdôrazňuje, že pred zabitím by sa králiky mali úplne omráčiť, aby sa zaručilo, že nepocítia utrpenie, bolesť alebo stres; pripomína, že zabitie sa musí vykonať bez rizika, že omráčené zviera znovu nadobudne vedomie, a to v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1099/2009 z 24. septembra 2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania; pripomína, že rozvoj praktického výskumu techník omračovania používaných pri iných druhoch by umožnil overiť elektrické alebo iné metódy omračovania, napríklad omračovanie zmesou plynov, ktoré by vyhovovali osobitným charakteristikám králikov a boli by komerčne realizovateľné, ako aj humánnejšie;

Antimikrobiálna rezistencia

29.  uznáva snahy európskych producentov o zníženie používania antibiotík pri chove králikov; zdôrazňuje, že rozsiahle využívanie antibiotík pri chove zajacov, najmä pri intenzívnych typoch chovu, môže viesť k zvýšeniu antimikrobiálnej rezistencie;

30.  poznamenáva, že silná závislosť od antibiotík môže viesť k zvýšeniu antimikrobiálnej rezistencie, preto je nevyhnutné prejsť na zodpovednejšie využívanie týchto liekov; zastáva názor, že chov králikov je súčasťou tohto problému spolu s inými odvetviami živočíšnej výroby a že aj v tomto odvetví sa musí vynaložiť značné úsilie o podporu zodpovedného používania antibiotík s cieľom zachovať účinnosť a zabrániť antimikrobiálnej rezistencii;

31.   zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť a zachovať vysoké normy hygieny vo všetkých systémoch chovu, najmä vypracovaním preventívnych opatrení a vykonávaním cielených kontrol, by členské štáty mali podporovať postupné ukončenie používania tradičných batériových klietok v celej EÚ a zároveň podporovať ekonomicky životaschopné obohatené systémy chovu;

32.   zdôrazňuje, že antibiotiká sa musia používať len na liečebné účely a mala by po nich nasledovať primeraná ochranná lehota pred zabitím v súlade s nariadením (ES) č. 470/2009 o limitoch rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu s cieľom zaručiť, aby králičie mäso bolo bezpečné;

33.   zdôrazňuje, že zníženie používania antibiotík a to, aby sa pocítil kladný vplyv takéhoto kroku na verejné zdravie, možno dosiahnuť len vtedy, ak sa položí väčší dôraz na riadenie a monitorovanie poľnohospodárskych podnikov chovu králikov;

Závery

34.  nabáda Komisiu, aby vzhľadom na vysoký počet králikov chovaných a zabíjaných v EÚ a na závažné dôsledky systémov, ktoré sa v súčasnosti používajú na chov králikov, z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat predložila plán na vytvorenie finančne udržateľných minimálnych noriem na ochranu chovných králikov; zdôrazňuje, že tento plán by mal obsahovať merateľné čiastkové ciele a zaistiť pravidelné predkladanie správ a že by mal v chronologickom poradí pozostávať aspoň z:

–  — vypracovania usmernení obsahujúcich osvedčené postupy a zo stanovenia pravidiel týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat v prípade králikov v spolupráci so všetkými tými, ktorí sú zapojení do produkcie, a s ostatnými zainteresovanými stranami v odvetví chovu králikov;

–  — odporúčania Komisie, pričom sa zohľadnia existujúce vnútroštátne opatrenia, obsahujúceho prípadne návrhy na spoločný prístup na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o zdravie, dobré životné podmienky a ustajnenie králikov;

35.  vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní opatrení týkajúcich sa požiadaviek na ustajnenie plemenných samíc a králikov chovaných na produkciu mäsa využila vedecké dôkazy a zistenia ako základ a v takýchto požiadavkách náležite zohľadnila biologické potreby zvierat a ich druhovo špecifické správanie;

36.  je presvedčený, že požiadavky uvedené v článkoch 3 a 4 smernice 98/58/ES, aby sa vykonali „všetky vhodné kroky“ na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat, a vymedzenie noriem v súlade so „získanými skúsenosťami a vedeckými znalosťami“ by sa mali využívať na presadzovanie vedeckých odporúčaní o dobrých životných podmienkach králikov stanovených EFSA a OIE;

37.  poukazuje na to, že sa musí zachovať rovnováha medzi rôznymi aspektami, ktoré treba vziať do úvahy, pokiaľ ide o dobré životné podmienky a zdravie zvierat, finančnú situáciu a pracovné podmienky chovateľov, udržateľnosť produkcie, vplyv na životné prostredie a ochranu spotrebiteľa; poukazuje tiež na to, že treba zohľadniť potreby spotrebiteľov, pokiaľ ide o cenovo dostupné králičie mäso vysokej kvality;

38.   zdôrazňuje, že cieľom SPP je zabezpečiť dodávky poľnohospodárskych produktov a potravín spotrebiteľom v celej EÚ a súčasne zohľadniť ich potreby a priania, čo sa týka zdravých a vysokokvalitných poľnohospodárskych produktov a potravín za prijateľné ceny;

39.  nabáda členské štáty a toto odvetvie, aby vytvorili zrozumiteľné systémy označovania produkcie a využívali systémy označovania stanovené v kapitole V nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť na trhu, dodržiavanie noriem kvality a ochranu zdravia spotrebiteľov, čím sa umožní spotrebiteľom prijímať informované a transparentné rozhodnutia o nákupe, pričom sa zdôrazní miesto pôvodu výrobku a zaručí sa jeho ochrana pred nekalou hospodárskou súťažou;

40.  zdôrazňuje, že všetky existujúce pravidlá by sa mali na úrovni EÚ zosúladiť; zdôrazňuje, že z hľadiska tohto procesu má zásadný význam výmena informácií na účely vypracovania príručky osvedčených postupov a podpora vnútroštátnych usmernení;

41.  nabáda všetky členské štáty, aby svoje predpisy zladili s existujúcimi predpismi o dobrých životných podmienkach králikov, ktoré platia v Rakúsku, Belgicku, Nemecku a Spojenom kráľovstve, a to v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok;

42.  uvedomuje si, že vzhľadom na požiadavku na prechod na alternatívne systémy produkcie je potrebné uskutočniť ďalší vedecký výskum chovu králikov; nabáda členské štáty a Komisiu, aby poskytli osobitnú rozpočtovú podporu a uskutočnili výskum v týchto oblastiach:

— zdravie chovných králikov,

— dobré životné podmienky chovných králikov,

— ustajnenie chovných králikov,

— plemenitba chovných králikov vrátane plemenitby králikov z genetických kmeňov vyznačujúcich sa kľudnejšou povahou,

— starostlivosť o chovné králiky,

— správanie chovných králikov,

— výživa chovných králikov,

  — druhovo špecifické choroby, chorobnosť a úmrtnosť chovných králikov,

— vhodné lieky a očkovacie látky a primeraná liečba v prípade chovných králikov s prihliadnutím na rastúci problém antimikrobiálnej rezistencie,

— vhodné druhovo špecifické humánne metódy omračovania chovných králikov;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli údaje o produkcii králičieho mäsa a obchode s ním a zaradili králičie mäso do systému Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s mäsom;

°

°  °

44.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Smernica Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných. Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2009. s. 5.

(2)

Smernica Rady 2008/119/EHS z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat. Ú. v. EÚ L 10, 11.1.2009, s. 7.

(3)

Smernica Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999 ustanovujúca minimálne normy na ochranu nosníc. Ú. v. EÚ L 203, 3.8.1999, s. 53.

(4)

Smernica Rady 2007/43/ES z 28. júna 2007, ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa. Ú. v. EÚ L 182, 12.7.2007, s. 19.

(5)

Smernica Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely. Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.

(6)

Smernica Rady 98/58/EC o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti

Králiky sú druhé najčastejšie chované hospodárske zvieratá v EÚ, pričom každý rok sa usmrtí viac ako 340 miliónov králikov. Chov králikov však v EÚ predstavuje len približne 1,1 % celkovej produkcie mäsa v EÚ. V súčasnosti existujú právne predpisy EÚ, v ktorých sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných, teliat, nosníc a brojlerových kurčiat, ako aj všeobecná smernica Rady o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely, ale zatiaľ neexistujú žiadne osobitné právne predpisy EÚ o minimálnych normách na ochranu králikov.

V tomto čase sa v EÚ králiky chovajú v neľudských podmienkach v plemenných a výkrmových poľnohospodárskych podnikoch, a to aj napriek existencii európskych právnych záruk, ako napríklad smernice Rady o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (1998/58/ES) a článku 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý stanovuje, že „Únia a členské štáty (berú) maximálny ohľad na požiadavky blaha zvierat ako cítiacich bytostí“.

Vo väčšine členských štátov chýbajú osobitné právne predpisy na ustajnenie, plemenitbu a výkrm králikov. Existujú však niektoré výnimky: Rakúsko (2012, zákaz batériových klietok); Belgicko (2014, postupné ukončovanie chovu v klietkach a zavádzanie parkových systémov v roku 2025); Nemecko, (2014, zlepšovanie právnych predpisov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, najmä čo sa týka chovu králikov) a Spojené kráľovstvo (2007, právne predpisy o životných podmienkach chovaných zvierat, ktoré obsahujú druhovo špecifické požiadavky pre chov králikov).

Okrem toho podľa osobitného Eurobarometra č. 442 s názvom Postoje Európanov týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, ktorý bol uverejnený v marci 2016, spotrebitelia žiadajú prísnejšie normy dobrých životných podmienok zvierat. Veľká väčšina spotrebiteľov, ktorá sa zúčastnila na tomto prieskume Eurobarometra, uviedla, že im neprekáža vyššia cena potravin, ak sa pri ich výrobe dôrazne dbá na dobré životné podmienky zvierat. Okrem toho v novom legislatívnom návrhu týkajúcom sa ekologickej výroby, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje, by sa králiky mali držať v skupinových kotercoch s najmenším možným priestorom 0,4 m2 na králika a s prístupom k vonkajšiemu prostrediu v spodnej časti koterca vhodnému na ich pasenie.

Stanovisko spravodajcu

Prostredníctvom tejto iniciatívnej správy sa spravodajca zameriava na otvorenie širokej diskusie o chove králikov v EÚ a metódach ustajnenia chovných králikov, ako aj na nabádanie Európskej komisie, aby predložila ambiciózny legislatívny návrh. Návrh by sa mal zamerať na odstránenie existujúcich nedostatkov, ktoré vedú k závažnému zneužívaniu zvierat pri ustajňovaní, plemenitbe, odchove, preprave a usmrcovaní chovných králikov.

V EÚ zväčša nie sú zohľadnené druhovo špecifické potreby a dobré životné podmienky králikov. Vo väčšine členských štátov neexistujú osobitné právne predpisy obsahujúce záväzné minimálne normy ochrany králikov v poľnohospodárstve. Uplatňovanie, vykonávanie a presadzovanie európskych a vnútroštátnych všeobecných právnych predpisov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat je vo všeobecnosti nedostatočné a zariadenia, ktoré sa bežne používajú v EÚ na plemenitbu a výkrm králikov na mäso, nevyhovujú ani najzákladnejším normám v oblasti dobrých životných podmienok zvierat. Existuje naliehavá potreba zlepšiť situáciu chovných králikov v EÚ a podľa názoru spravodajcu by najvhodnejším riešením boli právne predpisy EÚ o minimálnych normách na ochranu chovných králikov.

V tejto správe a v pracovnom dokumente, ktorý predchádzal správe, spravodajca predložil viacero odporúčaní. Stručne povedané, je nevyhnutné postupne vyradiť stiesnené drôtené klietky na chov králikov a prejsť k alternatívnym metódam chovu králikov, ako sú parkové systémy, ktoré poskytujú dostatočný priestor pre jedinca a kde králikov možno chovať v skupinách. Chovatelia, ktorí uskutočňujú takúto zmenu, by sa mali podporovať prostredníctvom programov rozvoja vidieka v rámci SPP. Systémy ustajnenia pre králiky by mali mať plošiny alebo podobný vyvýšený terén a dostatok materiálu na prispôsobenie prostredia. Okrem toho by čas prepravy mal byť čo najviac obmedzený vzhľadom na citlivosť týchto zvierat a králiky by sa mali nakŕmiť pred prepravou a počas prepravy by sa malo zabezpečiť adekvátne množstvo potravy a vody. Dopravné prepravky a klietky by mali umožniť normálne pozície. Nakoniec králiky by pred usmrtením mali byť úplne omráčené, čím sa zabezpečí, že nepocítia utrpenie, bolesť či stres. Usmrtenie by sa malo vykonať bez rizika, že omráčené zviera znovu nadobudne vedomie.

Spravodajca sa okrem toho domnieva, že právne predpisy EÚ by mali zabezpečiť jednotný výklad, vytvoriť rovnaké podmienky a uspokojiť rastúci dopyt spotrebiteľov po lepších životných podmienkach zvierat počas ich chovu. Hlavné európske organizácie na ochranu zvierat a mimovládne organizácie v posledných rokoch čoraz viac zdôrazňujú otázku chovu králikov a začali kampane za zrušenie batériových klietok. Možno očakávať, že tlak verejnosti v súvislosti s touto otázkou sa v blízkej budúcnosti zvýši.

Napokon vzhľadom na druhovo špecifické choroby a vysokú mieru úmrtnosti sprevádzajúcu chov králikov sa rozsiahle rutinné podávanie antibiotík stalo nevyhnutnosťou. Týmto sa zhoršil problém zvyšovania antimikrobiálnej rezistencie. Chov králikov v jeho súčasnej podobe teda tiež vytvára problém pre verejné zdravie, o to viac, že chovným králikom sa podávajú veľmi silné, rezervné antibiotiká, ktoré sú poslednou možnosťou. Spravodajca je pevne presvedčený, že prechod z klietkového chovu na kotercové systémy by mohol znížiť potrebu používania antibiotík a tým znížiť riziká pre verejné zdravie.

Spravodajca sa domnieva, že ak sa tieto odporúčania zohľadnia v budúcom legislatívnom návrhu o minimálnych normách na ochranu chovných králikov a že ak v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok by sa rovnaké normy vzťahovali na dovážané výrobky z králikov, mohli by sme konečne začať zlepšovať zdravie a životné podmienky miliónov a miliónov chovných králikov v Európskej únii a splniť požiadavky spotrebiteľov, ktorí požadujú prísnejšie normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat v poľnohospodárstve.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

25.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

29

7

9

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Richard Ashworth, Daniel Buda, Matt Carthy, Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Jean-Paul Denanot, Albert Deß, Diane Dodds, Jørn Dohrmann, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Luke Ming Flanagan, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Esther Herranz García, Jan Huitema, Peter Jahr, Ivan Jakovčić, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Giulia Moi, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Laurenţiu Rebega, Jens Rohde, Bronis Ropė, Czesław Adam Siekierski, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Angélique Delahaye, Stefan Eck, Jonás Fernández, Julie Girling, Karin Kadenbach, Norbert Lins, Florent Marcellesi, John Procter, Vladimir Urutchev, Miguel Viegas

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Stanislav Polčák, Damiano Zoffoli

Právne oznámenie