Postup : 2015/2329(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0017/2017

Predkladané texty :

A8-0017/2017

Rozpravy :

PV 02/03/2017 - 3
CRE 02/03/2017 - 3

Hlasovanie :

PV 02/03/2017 - 6.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0063

SPRÁVA     
PDF 795kWORD 89k
1.2.2017
PE 585.532v02-00 A8-0017/2017

o vykonávaní nariadenia Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020

(2015/2329(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajkyňa: María Teresa Giménez Barbat

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN FAKTOV A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN FAKTOV A ZISTENÍ

Postup a zdroje

Dňa 14. septembra 2015 bola spravodajkyňa poverená úlohou vypracovať správu o vykonávaní nariadenia Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020.

Cieľom tejto správy je preskúmať prvé skúsenosti s vykonávaním programu „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020 (ďalej len „program EfC“), ktorý už prebieha dva roky. Touto správou by spravodajkyňa chcela poslancom poskytnúť prehľad o súčasnom stave vykonávania programu a pomôcť im lepšie pochopiť to, čo v tomto období programu EfC funguje dobre a čo je hlavným zdrojom obáv žiadateľov a príjemcov. Závery tejto správy by mali byť podkladom pre priebežné hodnotenie vykonávania programu, ktoré má Európska komisia predložiť v roku 2017, ako aj pre oznámenie o pokračovaní programu, ktoré by Komisia mala uverejniť v roku 2018.

S cieľom dosiahnuť závery a vypracovať návrh odporúčaní spravodajkyňa zorganizovala niekoľko stretnutí s Európskou komisiou (EK) a Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA). Zároveň dostala cennú spätnú väzbu z analýzy založenej na rozhovoroch s národnými kontaktnými miestami (NKM) zodpovednými za vykonávanie programu na vnútroštátnej úrovni, ktorú vypracovala spoločnosť Coffey v čase od marca do mája 2016 z poverenia tematickej sekcie riaditeľstva B. Výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS) vypracovala návrh „európskeho posúdenia vykonávania“, ktorý obsahuje aj hĺbkovú analýzu programu EfC.

Spravodajkyňa sa zúčastnila na stretnutí zainteresovaných strán, ktoré 30. mája 2016 zorganizovala kancelária EP v Barcelone. V tejto súvislosti mala spravodajkyňa príležitosť stretnúť sa s viacerými španielskymi príjemcami programu, ako aj spoznať národné kontaktné miesto pre Španielsko. Zároveň sa spravodajkyňa zúčastnila na stretnutí skupiny pre občiansky dialóg, ktoré Komisia zorganizovala v Barcelone 31. mája a 1. júna 2016.

Od svojho vymenovania spravodajkyňa zhromaždila informácie aj prostredníctvom stretnutí s rôznymi združeniami okrem iného s týmito:

-   Európske združenie pre miestnu demokraciu (ALDA)

-  Priatelia Európy

-  Fundació Solidaritat UB - Universitat de Barcelona ECAS Európsky útvar pre občiansku činnosť

-  Centrum pre európsku politiku

-  Café Babel

-  Rada európskych obcí a regiónov (CEMR)

-  Sociálna platforma

Všetky informácie získané prostredníctvom týchto rôznych štúdií, stretnutí a diskusií s príjemcami, zainteresovanými stranami a inštitúciami sa využili pri vypracovaní tejto správy.

Pôvod, štruktúra a účel programu(1)

Priblíženie Európskej únie k jej občanom bolo dlhodobo kľúčovým cieľom tvorcov európskej politiky a Európskeho parlamentu, ale ešte nikdy to nebolo tak dôležité, ako je to v súčasnej situácii.

Opierajúc sa o skúsenosti s predchádzajúcim programom pre aktívne občianstvo od roku 2004 do 2006 bol program EfC pôvodne vytvorený na obdobie rokov 2007 – 2013(2) s cieľom posilniť podporu občanov pre európsku integráciu.

V rokoch 2007 až 2013 sa na programe EfC zúčastnilo asi 7 miliónov priamych účastníkov a takmer 25 000 európskych miest a veľkomiest. Program vytvoril 350 sietí miest okolo spoločných otázok a podarilo sa zmobilizovať približne 4 250 organizácií občianskej spoločnosti s cieľom riešiť problémy občanov(3). Po úspechu prvého programového obdobia sa v apríli 2014 prijala revidovaná verzia programu EfC.

Hoci podstata EfC zostáva rovnaká, revízia programu EfC sa zamerala na zjednodušenie jeho štruktúry a zlepšenie jeho prístupnosti pre žiadateľov. Ciele programu sa prepracovali na základe jednoduchšieho slovníka a preorientovali na celkový cieľ, ktorým je posilnenie vzťahov medzi Úniou a jej občanmi. V nariadení, ktorým sa ustanovuje tento program, sa zdôrazňuje, že cieľom programu je „prispieť k tomu, aby občania poznali Úniu, jej históriu a rozmanitosť, a podporovať európske občianstvo a zlepšovať podmienky pre občiansku a demokratickú účasť.“(4)

Štruktúra programu bola revidovaná v novom programovom období a realizuje sa prostredníctvom dvoch oblastí činnosti a horizontálnej akcie:

  Oblasť činnosti 1: Európska pamäť: zvyšovať informovanosti o pamäti, spoločnej histórii a hodnotách Únie a cieli Únie.

  Oblasť 2: Demokratická angažovanosť a občianska účasť: motivovať k demokratickej a občianskej účasti občanov na úrovni Únie. Opatrenia v oblasti činnosti 2 sú:

•  partnerstvá miest

•  siete miest

•  projekty občianskej spoločnosti

  horizontálna akcia: Zhodnocovanie: analýza, šírenie a využívanie výsledkov projektu

Príslušné opatrenia boli zefektívnené v snahe zabezpečiť, aby logika programu bola zrozumiteľnejšia. Okrem toho doteraz boli v programe EfC stanovené špecifické ročné priority pre obe oblasti činnosti. Od roku 2015 sa určili priority pre zvyšok programového obdobia 2016 – 2020. Týmto spôsobom môžu žiadatelia svoje projekty lepšie plánovať a pripravovať. Komisia si však vyhradzuje právo preskúmať, prijať a/alebo upraviť zoznam priorít. Tieto priority na obdobie rokov 2016 – 2020(5) sú:

  pre „Európsku pamäť“ (oblasť činnosti 1):

1.  Spomienkové oslavy významných historických obratov v najnovších dejinách Európy;

2.  Občianska spoločnosť a občianska účasť v totalitných režimoch;

3.  Ostrakizmus a strata občianstva v totalitných režimoch: poučenie pre súčasnosť;

4.  Prechod k demokracii a pristúpenie k Európskej únii. 

  pre „Demokratickú angažovanosť a občiansku účasť“ (oblasť činnosti 2):

1.  Porozumenie euroskepticizmu a diskusia o ňom;

2.  Solidarita v čase krízy;

3.  Boj proti stigmatizácii „prisťahovalcov“ a vytváranie protiargumentácie s cieľom podporovať medzikultúrny dialóg a vzájomné porozumenie;

4.  Diskusia o budúcnosti Európy.

Rozpočet programu EfC na roky 2014 – 2020 bol stanovený vo výške 185 468 000 EUR na obdobie siedmych rokov. Rozpočet súčasného programu EfC sa teda výrazne znížil – so zreteľom na to, že finančné krytie predchádzajúceho programu bolo na úrovni 215 000 000 EUR. Pokiaľ ide o pridelenie rozpočtu, v prílohe nariadenia Rady (EÚ) č. 390/2014, ktorým sa ustanovuje program EfC na obdobie rokov 2014 – 2020, sa stanovuje, že približne 20 % celkového rozpočtu programu sa vyčlení na oblasť činnosti 1; asi 60 % z celkového rozpočtu programu sa vyčlení na oblasť činnosti 2; približne 10 % z celkového rozpočtu programu sa vyčlení na horizontálnu akciu (zhodnocovanie); a asi 10 % z celkového rozpočtu programu sa vyčlení na riadenie programu.

Systém jednorazových súm nahradil financovanie založené na rozpočte, ktoré sa používalo v minulosti. Jednorazové sumy pokrývajú všetky oprávnené náklady na akcie a rovnaké parametre platia v prípade všetkých zúčastnených krajín.

Treba uviesť, že v rámci programu sa môžu udeľovať granty na akciu aj granty na prevádzku. Granty na akciu sa udeľujú na projekty (akcie s obmedzenou dĺžkou trvania, počas ktorých sa realizujú konkrétne navrhnuté činnosti) v oboch oblastiach činnosti. Granty na prevádzku sa odlišujú od grantov na akciu tým, že poskytujú finančnú podporu na náklady potrebné na riadne vykonávanie bežných a stálych činností organizácie, ako sú náklady na prenájom priestorov alebo odmeny zamestnancov.(6)

Do programu EfC sa môžu zapojiť všetky zainteresované strany, ktoré propagujú európske občianstvo a integráciu, najmä miestne a regionálne orgány a organizácie, partnerské výbory, organizácie výskumu európskej verejnej politiky („think-tanky“), organizácie občianskej spoločnosti (vrátane združení pozostalých holokaustu), ako aj kultúrne, mládežnícke, vzdelávacie a výskumné organizácie. EÚ poskytuje finančnú podporu širokej škále projektov a činností. Združenia, miestne orgány a inštitúcie, ktoré sa nachádzajú vo všetkých 28 členských štátoch EÚ, v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Srbsku, Čiernej Hore a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko môžu žiadať o granty, ktoré ponúka program EfC.

Program EfC ukázal, že zohráva významnú úlohu v rôznych oblastiach politiky vrátane spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, migrácie, zamestnanosti a sociálnej politiky, ako aj v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a mládeže. Najmä v časoch, keď nebezpečne narastá euroskepticizmus, má podpora zapojenia občanov zásadný význam. V tejto súvislosti sa program EfC opisuje ako program, ktorý poskytuje jedinečnú európsku platformu na podporu občianskej angažovanosti európskych občanov, či už priamo alebo cez organizácie, ktoré sa na nich zameriavajú. Vo svojej záverečnej správe o hodnotení ex post programu EfC na roky 2007 – 2013 Európska komisia potvrdila, že ciele a činnosti programu EfC boli relevantné, v súčinnosti s ostatnými iniciatívami a predstavovali jasnú pridanú hodnotu EÚ, keďže program umožnil vykonávať činnosti, ktoré nebolo možné financovať z iných zdrojov(7).

Program spoločne riadia GR pre migráciu a vnútorné záležitosti (GR HOME) Európskej komisie, Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) a výbor pre program, ktorý sa skladá zo zástupcov vymenovaných členskými štátmi. NKM programu EfC slúžia ako „most“ medzi realizátormi programu (Európska Komisia a EACEA) na jednej strane a potenciálnymi príjemcami, multiplikátormi a širokou verejnosťou na druhej strane.

V súlade s článkom 11 ods. 2 Zmluvy o EÚ a článkom 10 nariadenia, ktorým sa ustanovuje program EfC na obdobie rokov 2014 – 2020, bola zriadená „skupina pre občiansky dialóg“ (predtým nazývaná “skupina pre štruktúrovaný dialóg“). Úlohy skupiny sú:

  viesť pravidelný dialóg o všetkých otázkach súvisiacich s programom EfC vrátane oblastí činnosti „pamäť“ a „demokratická a občianska angažovanosť“, ako aj s jeho vykonávaním;

  vymieňať si skúsenosti a osvedčené postupy v týchto oblastiach;

  prispievať k šíreniu výsledkov programu;

  prispievať k príprave a realizácii všetkých podujatí alebo činností organizovaných v rámci programu Európa pre občanov;

  monitorovať vývoj politiky v príbuzných oblastiach a diskutovať o ňom.

Ročne by sa mali uskutočniť dve schôdze skupiny v závislosti najmä od plánu činnosti programu EfC a európskeho politického programu vrátane ročných priorít EÚ. Skupina sa skladá z týchto organizácií:

  Organizácie, ktoré boli vybrané ako príjemcovia grantu na prevádzku v rámci programu EfC na roky 2014 – 2020 v oblasti činnosti 1 „pamäť“ a v oblasti činnosti 2 „demokratická angažovanosť a občianska účasť“.

  Organizácie, ktoré dostali grant na prevádzku v rámci predchádzajúceho programu EfC na roky 2007 – 2013 a ďalej vyjadrili záujem zúčastňovať sa na dialógu.

  Niektoré organizácie/think tanky, ktoré vyjadrili záujem o program EfC a/alebo prácu v tejto oblasti politiky – bez toho, aby boli nevyhnutne podporované programom.

Ako sa uvádza vyššie, spravodajkyňa mala príležitosť vystúpiť na stretnutí tejto skupiny pre občiansky dialóg konanej v Barcelone od 31. mája do 1. júna 2016.

Zlepšenia, ktoré so sebou prináša nový program(8)

Zmena štruktúry od pomerne širokého usporiadania zahŕňajúceho štyri všeobecné akcie (Aktívni občania Európy; Aktívna občianska spoločnosť v Európe; Spoločne pre Európu a Aktívna európska pamäť) smerom k zjednodušenému programu EfC zameranému na dve oblasti činnosti, t. j. Európska pamäť a Demokratická angažovanosť a občiansku účasť, predstavuje jeden z hlavných rozdielov medzi programom na roky 2007 – 2013 a programom na roky 2014 – 2020. Toto zjednodušenie sa javí ako primerané, pretože umožňuje užší, ale adresnejší rozsah pôsobnosti. Je dôležité poznamenať, že vybrané projekty sa prevažne zaoberajú otázkami týkajúcimi sa migrácie, sociálneho začlenenia a medzikultúrnych záležitostí, a preto dokážu zblížiť miestny a európsky rozmer. Projekty v oblasti činnosti Európska pamäť sa teraz viac zameriavajú na budúcnosť s cieľom prepojiť minulosť s dneškom. Ďalším kľúčovým prvkom nového programu je to, že veľká väčšina vybraných projektov sú „malé projekty (financované do 60 000 EUR).

Postup podávania žiadostí sa značne zlepšil vďaka digitalizovanému formuláru eForm, ktorý žiadatelia musia vyplniť v jednom z 24 úradných jazykov EÚ. Bezpapierová žiadosť sa žiadateľom, ako aj EK a EACEA ľahšie a rýchlejšie vybavuje. Okrem toho tento nový postup podávania žiadostí výrazne znížil počet neoprávnených žiadostí.

Navyše sa urýchlil proces výberu projektov. Týka sa to rozhodnutia o udelení grantu, ale aj obdobia až do vypracovania zmluvy (ktoré predtým trvalo približne päť mesiacov a teraz menej ako tri a pol mesiaca). Podobne platby predbežného financovania a pravidelné platby sa príjemcom prevádzajú oveľa rýchlejšie.

Geografická vyváženosť projektov sa zlepšila tým, že všetky členské štáty okrem jedného (Estónska) boli v roku 2015 príjemcami projektov. Najväčší počet vybraných žiadostí malo Maďarsko (17 %), po ktorom nasledovali Slovensko (13 %), Taliansko a Nemecko (11 %). V priemere majú projekty 8 partnerov, pričom asi 30 % partnerov je z východnej Európy. Treba uvítať, že balkánske krajiny, ktoré podpísali medzinárodnú dohodu s GR HOME, sa mohli zúčastniť na užšej výzve v roku 2015. Dve organizácie, srbská a macedónska, boli vybrané v súvislosti s grantami na prevádzku na roky 2015 – 2017.

Štrukturálna reorganizácia v rámci Komisie týkajúca sa programu EfC prebehla hladko, keď zodpovednosť od GR COMM prevzalo GR HOME.

Hlavné oblasti vzbudzujúce obavy

Hlavnou oblasťou vzbudzujúcou obavy je bezpochyby rozpočet programu na roky 2014 – 2020, ktorý sa znížil o 14 % v porovnaní s predchádzajúcou generáciou programu. Finančné krytie programu EfC na roky 2014 – 2020 predstavuje 185,47 milióna EUR (z 215 miliónov EUR na roky 2007 – 2013), čo predstavuje 0,0171 % viacročného finančného rámca EÚ, pričom to ani zďaleka nezodpovedá symbolickému „jednému euru na občana“, ktoré okrem iných požadovala Rada európskych obcí a regiónov (CEMR) v roku 2011. Konkrétne to znamená, že iba jedno euro zo 4 281 EUR, ktoré sa plánujú vynaložiť na úrovni EÚ, sa v rozpočte vykazuje na jediný program, ktorý sa vo svojej podstate zameriava na občanov Európy. Vyvoláva to veľké obavy spravodajkyne.

Takéto zníženie finančného krytia nepochybne spôsobilo vážne dôsledky z hľadiska fungovania programu EfC ako celku. Znížený rozpočet sa musí prerozdeliť na rovnaký počet projektov. Počet zamestnancov zaoberajúcich sa programom EfC sa znížil v rámci EACEA a rovnako v Komisii, čo má za následok vyššiu záťaž a tlak na zvyšný personál. Otázka ako dosiahnuť výsledky pri skromnejšom rozpočte zostáva najväčšou výzvou pre projekty podporované z programu EfC. Zdá sa, že skutočne existuje určitý nesúlad medzi vysokými ambíciami cieľov programu a množstvom dostupných finančných prostriedkov určených na splnenie uvedených cieľov. Príkladom je nízky počet vybraných projektov: v roku 2015 bolo možné vybrať len 33 žiadostí z 538 žiadostí o projekty v oblasti činnosti „pamäť“, čo predstavuje 6 %. Rovnaká miera sa vzťahuje na projekty občianskej spoločnosti (v roku 2015 sa vybralo 27 zo 440 projektov). V oblasti partnerstiev miest je táto miera na úrovni 18 %. Z celkového počtu 2 791 žiadostí podaných v roku 2015 sa celkovo vybralo na financovanie 408 projektov, čo zodpovedá priemernej miere úspešnosti približne 15 %. Celkovo treba poznamenať, že nízka miera úspešnosti žiadostí viac súvisí s nedostatkom finančných prostriedkov ako s kvalitou projektov, čo u neúspešných uchádzačov vedie k pocitu sklamania.

Ako sa už uviedlo, zdá sa, že prístup založený na jednorazových sumách priniesol značné zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím. Systém funguje dobre a pre žiadateľov je ľahko zrozumiteľný. Podľa NKM sa však aj financovanie v novom programovom období vyznačuje nedostatkami. Je to najmä prípad menších organizácií, ktoré často nemajú potrebné finančné prostriedky na pokrytie výdavkov, a to až do získania záverečnej platby. Znížená miera predbežného financovania (t. j. v súčasnosti maximálne 50 %) predstavuje pre tieto menšie organizácie vážnu prekážku. Zvýšenie miery predbežného financovania by mohlo mať za následok zvýšenie počtu projektových partnerstiev vypracovaných v rámci programu EfC, keďže by sa tým mohla podporiť účasť vyššieho počtu menších organizácií. V zásade sa predbežné financovanie neuplatňuje na projekty partnerstiev miest.

Okrem toho niekoľko NKM vysvetlilo, že výpočet grantu taktiež spôsobuje problémy potenciálnym žiadateľom z niektorých členských štátov. Grant sa vypočíta na základe systému financovania formou jednorazových súm stanoveného na „tranže“, kde maximálnu sumu možno uplatňovať na rozličné náklady projektov.

V prípade partnerstva miest jednorazová suma vychádza z počtu pozvaných účastníkov a pokiaľ ide o ostatné oblasti činnosti/opatrenia, jednorazová suma vychádza z troch parametrov, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou každej akcie týkajúcej sa občianstva: počtu účastníkov, počtu zúčastnených krajín a počtu pripravených podujatí. To znamená, že v súčasnosti financovanie v rámci programu EfC nezohľadňuje geografické rozdiely ani životné náklady v zúčastnených krajinách. Podľa NKM je to problém pre krajiny s vyššími životnými nákladmi (Švédsko, Írsko) a tiež pre geograficky izolované krajiny (Írsko, Portugalsko, Fínsko).

Vo všeobecnosti sa NKM domnievali, že ich potenciál ako aktérov sa v súvislosti s programom EfC nevyužil naplno. Takéto stanovisko zaujali predovšetkým tie NKM, ktoré nie sú ani MVO, ani nemajú rozsiahle skúsenosti s programom EfC. Jedno z troch NKM, s ktorými sa urobil pohovor, sa nazdáva, že EK a EACEA si neuvedomujú, že NKM majú dobré kontakty so žiadateľmi a potenciál fungovať ako multiplikátory programu predovšetkým medzi organizáciami občianskej spoločnosti pôsobiacimi priamo na mieste. Tieto NKM sa domnievajú, že sú vnímané ako „asistenčná služba“, ktorá sa obmedzuje na poskytovanie technickej a administratívnej podpory. Podľa NKM ide o zmeškanú príležitosť vybudovať kapacity na vnútroštátnej úrovni.

Pri pohovoroch s NKM sa tiež ukázalo, že existuje záujem o to, aby sa vypracoval formálny postup na prepojenie príjemcov s NKM po úspešnej žiadosti. Niektoré NKM sa tiež domnievali, že by mal existovať formálny postup na výmenu informácií o posudzovaní žiadostí, pretože by to nesmierne uľahčilo získavanie poznatkov a najlepších postupov smerom do budúcnosti.

Odporúčania spravodajkyne

Spravodajkyňa sa domnieva, že vzhľadom na veľký záujem, ktorý vyvolal program, a nízku mieru úspešnosti projektov sa zdá byť mimoriadne dôležité, aby došlo k zvýšeniu rozpočtu. Pokusy na strane Európskeho parlamentu s cieľom zabrániť zníženiu financovania v rámci tohto programu, ktoré sú zohľadnené v uznesení Parlamentu z 23. októbra 2012 o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020(9), ani správa z 12. decembra 2012 o návrhu nariadenia Rady týkajúceho sa programu „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020 (spravodajca: pán Takkula)(10), ktorú prijal výbor CULT, však nepriniesli žiaden výsledok. Napriek tomu spravodajkyňa odporúča, aby sa počas rokovaní o budúcom viacročnom finančnom rámci aspoň obnovila predošlá úroveň financovania bývalého programu /rozpočet sa zdvojnásobil.

Dôvodom zvýšeného záujmu o program je okrem iného zvýšenie informovanosti cieľovej skupiny vyplývajúce z podpory programu v minulom programovom období (2007 – 2013). V záujme zachovania tohto trendu spravodajkyňa odporúča, aby si tie NKM, ktoré boli mimoriadne úspešné pri podpore programu v ich krajinách, vymieňali najlepšie postupy v oblasti komunikácie, ako sú užitočné nástroje a techniky, s NKM, ktoré mali väčšie ťažkosti s podporou programu. Na dosiahnutie tohto cieľa spravodajkyňa odporúča, aby sa medzi NKM zaviedlo efektívnejšie vytváranie sietí.

Na zmiernenie nepriaznivých účinkov súčasného systému financovania, ktoré sú opísané vyššie, spravodajkyňa navrhuje, aby sa zvážilo zahrnutie dodatočného parametra pri výpočte jednorazovej sumy v prípade cestovných nákladov s cieľom zohľadniť geografické rozdiely a životné náklady v zúčastnených krajinách. Touto možnosťou by sa mohli podporiť projekty spolupráce zo širšej zemepisnej oblasti, keďže v súčasnosti sú projekty často regionálne a žiadatelia majú tendenciu spájať sa s partnermi zo susedných krajín, aby ušetrili zdroje. To by mohlo zvýšiť účasť organizácií s obmedzenou finančnou kapacitou alebo ťažko dostupných skupín.

V mnohých členských štátoch sa totiž potenciálni žiadatelia usilujú zostaviť súdržné návrhy projektov pre ich nedostatočnú spôsobilosť, pokiaľ ide o medzinárodné partnerstvá, alebo nedostatočné prezentovanie európskeho rozmeru projektu. V tejto súvislosti by sa mohli zvážiť riešenia na zvýšenie spôsobilosti zainteresovaných strán, ktoré majú ťažkosti s vytváraním medzinárodných partnerstiev, a to prípadne tým, že NKM uskutočnia školenia a semináre na túto tému, pričom by sa im mohli na tento účel prideliť dodatočné finančné prostriedky.

Z vykonaného prieskumu vyplýva, že v súčasnom programe by sa mohol zlepšiť spôsob poskytovania spätnej väzby zamietnutým uchádzačom. Možným riešením by mohlo byť aktívnejšie zapojenie NKM do procesu poskytovania spätnej väzby. Prúd informácií spätnej väzby by sa mohol formalizovať, ak by agentúra EACEA oznamovala výsledky NKM pred ich uverejnením a poskytovala im prístup k spisom neúspešných žiadateľov s cieľom vysvetliť týmto uchádzačom, čo by sa dalo zlepšiť, a zvýšiť kvalitu spätnej väzby, ktorá sa v súčasnosti považuje za nedostatočnú.

Niektoré NKM spomenuli, že sa zúčastnili na brífingoch s národnými zastúpeniami v Bruseli, ktoré im umožnili lepšie koordinovať činnosť s predstaviteľom členského štátu vo výbore pre program. Spravodajkyňa sa domnieva, že určite ide o užitočnú iniciatívu, ktorá medzi aktérmi programu poskytuje väčšiu súdržnosť.

Podľa spravodajkyne je stále priestor na zlepšenie centralizovaných komunikačných kanálov a nástrojov zo strany EK a EACEA. Aj keď je portál projektov agentúry EACEA významným krokom správnym smerom, je potrebné ďalšie úsilie. Kanály a nástroje musia byť príťažlivejšie, podnecujúce účasť a interaktívne (napr. by mohli existovať lepšie príklady/výklady, obrázky a podrobné opisy projektov). Obsah sa musí aktualizovať pravidelnejšie.

Otázka právneho základu

Program EfC na roky 2014 – 2020 je vytvorený od 1. januára 2014, ale nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 o programe EfC na obdobie rokov 2014 – 2020 bolo prijaté až 14. apríla 2014. Neskoré prijatie tohto nariadenia bolo spôsobené dlhotrvajúcimi rokovaniami o legislatívnom návrhu z dôvodu nezhôd medzi Európskym parlamentom na jednej strane a Radou a Komisiou na druhej strane, ktoré sa týkali právneho základu. Návrh Komisie týkajúci sa programu EfC na obdobie rokov 2014 – 2020 bol založený výlučne na článku 352 ZFEÚ, proti čomu sa dôrazne ohradil výbor CULT ako gestorský výbor pre tento spis. Tento článok zmluvy, ktorý vyžaduje postup súhlasu, priznáva Rade úlohu hlavného zákonodarcu, zatiaľ čo Parlament mohol návrh len odsúhlasiť alebo zamietnuť, čo bolo v silnom rozpore s demokratickým charakterom programu.

Právna služba EP a Výbor pre právne veci (JURI) rokovali o tejto otázke a oba subjekty dospeli k rovnakému záveru, že článok 352 ZFEÚ v spojení s článkom 167 ZFEÚ by mali tvoriť právny základ návrhu programu EfC na roky 2014 – 2020, keďže tvorili právny základ predchádzajúceho programu EfC.

Komisia a Rada nesúhlasili s názorom Parlamentu, pokiaľ ide o právny základ, argumentujúc tým, že obe tieto časti cieľa nie sú rovnako dôležité a že navyše článok 352 ZFEÚ sa nemôže spájať s článkom 167 ZFEÚ, lebo články ukladajú rozdielne postupy. Parlament musel nakoniec akceptovať článok 352 ZFEÚ ako jediný právny základ.

Vzhľadom na voľbu právneho základu nariadenia o programe EfC na obdobie rokov 2014 – 2020 sú oficiálna úloha Európskeho parlamentu a jeho zapojenie do legislatívneho postupu súčasného programu ohraničené.

Parlament prijal túto obmedzenú úlohu, aby sa zabránilo patovej situácii v legislatívnom postupe, ale vo svojom uznesení jasne uviedol, že v prípade nasledujúceho programu by sa malo nájsť riešenie, ktoré náležite zohľadní demokratický rozmer programu(11) a úlohu EP ako spoluzákonodarcu. V prílohe tohto legislatívneho uznesenia Európsky parlament uviedol, že

„opakuje svoje presvedčenie, že toto nariadenie [o programe EfC na obdobie rokov 2014 – 2020] sa takisto usiluje plniť ciele spojené s kultúrou a históriou v zmysle článku 167 ZFEÚ. Preto sa na tento spis mal uplatňovať dvojaký právny základ a následne riadny legislatívny postup. Jediným dôvodom, pre ktorý sa Európsky parlament vzdal svojej pozície k dvojakému právnemu základu, a teda svojho nároku na spolurozhodovanie a prijal postup súhlasu v súlade s návrhom Komisie na základe článku 352 ZFEÚ, bolo úsilie o vyhnutie sa patovej situácii v legislatívnom postupe a následnému oneskoreniu nadobudnutia účinnosti programu. Európsky parlament upozorňuje, že sa bude usilovať o vyhnutie sa opätovnému vzniku podobnej situácie.“

Spravodajkyňa by chcela zdôrazniť, že ako jediná priamo volená inštitúcia EÚ v súčasnosti reprezentujúca približne 508 miliónov obyvateľov si Európsky parlament musí plniť svoju úlohu ako spoluzákonodarca EÚ, pokiaľ ide o prijatie programu osobitne vytvoreného s cieľom podporiť angažovanosť občanov a zlepšiť ich chápanie, a teda zvýšiť ich záujem o EÚ, jej históriu a rozmanitosť. Vyjadruje pevné presvedčenie, že EÚ, ktorá skutočne zamýšľa osloviť svojich občanov takýmto jedinečným programom financovania, pričom Parlament plne nezapojila do zákonodarného procesu, by sa širokej verejnosti mohla javiť ako menej dôveryhodná(12). Naliehavo preto vyzýva EK, aby našla vhodný právny základ v súvislosti s nasledujúcou generáciou programu, ktorý umožní plnohodnotnú účasť EP na procese prijímania a vykonávania programu.

(1)

Mnohé faktické informácie obsiahnuté v tejto časti správy vychádzajú z „európskeho posúdenia vykonávania“ výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS) vydaného v júli 2016 (PE581.418).

(2)

Rozhodnutie č. 1904/2006/ES z 12. decembra 2006, ktorým sa na obdobie rokov 2007 – 2013 ustanovuje program Európa pre občanov na podporu aktívneho európskeho občianstva (Ú. v. EÚ L 378/32, 27.12.2006).

(3)

Európska komisia, správa Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní, výsledkoch a celkovom posúdení programu „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2007 – 2013, COM(2015)652, 16.12.2015.

(4)

Nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 115/3, 17.4.2014).

(5)

Pozri webovú stránku programu EfC na webovej stránke EACEA: http://eacea.ec.europa.eu/europe-for-citizens_en.

(6)

Pozri programového sprievodcu k programu EfC (verzia platná od roku 2014). https://eacea.ec.europa.eu/sites/eacea-site/files/documents/comm2013003670000en.pdf.

(7)

Coffey International and Deloitte, hodnotenie ex post programu Európa pre občanov na roky 2007 – 2013 – záverečná správa vypracovaná pre Európsku komisiu, september 2015.

(8)

Pozri európske posúdenie vykonávania, ktoré vypracovala EPRS.

(9)

Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2012 v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020, postup schvaľovania, P7_TA(2012)0360.

(10)

Správa Európskeho parlamentu z 12. decembra 2012 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa na obdobie rokov 2014 – 2020 ustanovuje program „Európa pre občanov“(spravodajca: pán Takkula), A7-0424/2012.

(11)

v správe Európskeho parlamentu z 12. decembra 2012 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa na obdobie rokov 2014 – 2020 ustanovuje program „Európa pre občanov“, (spravodajca: pán Takkula), A7-0424/2012.

(12)

Európske posúdenie vykonávania, EPRS.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní nariadenia Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020

(2015/2329(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 10 a 11 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), v ktorých sa ustanovuje, že „každý občan má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“, že „inštitúcie dávajú primeraným spôsobom občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie“ a že „udržiavajú otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s reprezentatívnymi združeniami a občianskou spoločnosťou“,

–  so zreteľom na protokol (č. 1) k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

  so zreteľom na protokol (č. 2) k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(2),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Radu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o vykonávaní, výsledkoch a celkovom posúdení programu „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2007 – 2013 (COM(2015)0652),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu;,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a na stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre ústavné veci (A8-0017/2017),

A.   keďže program Európa pre občanov (EfC) je jedinečný a veľmi symbolický program, pretože ide o projekt načúvania diskusii občianskej spoločnosti a kritickému mysleniu o európskom projekte, jeho histórii a histórii hnutí a myšlienok, ktoré ho podporujú, a prispieva k lepšiemu poznaniu rozhodovacieho procesu v Európe a zlepšuje podmienky občianskej a demokratickej účasti na úrovni Únie;

B.   keďže cieľom programu Európa pre občanov je posilniť pocit európskeho občianstva a spolupatričnosti, zvýšiť solidaritu, vzájomnú toleranciu a rešpekt, podporiť lepšie pochopenie fungovania EÚ, jej pôvod a rozvoj, jej hodnoty, inštitúcie a právomoci a podporovať aktívny dialóg medzi občanmi EÚ; keďže činnosti v rámci programu možno chápať ako súčasť neformálneho a celoživotného vzdelávania v oblasti výchovy k občianstvu;

C.  keďže cieľom kampane programu Európa pre občanov v hodnote jedno euro na občana je vyslať silný symbolický odkaz o načúvaní hlasom občanov v Európe;

D.   keďže súčasný rast „euroskepticizmu“, ktorý odrážajú protieurópske sily spochybňujúce samotnú existenciu európskeho projektu a ktorý nedávno vyvrcholil v hlasovaní v prospech vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie – zdôrazňuje význam takýchto programov a posilňuje potrebu podporiť rozvoj spoločného pocitu európskej identity, zamyslieť sa nad príčinami straty dôveryhodnosti Európskej únie, podnietiť občiansku účasť a začať hĺbkovú diskusiu o európskych hodnotách, do ktorej by sa mala zapojiť celá občianska spoločnosť a samotné inštitúcie – a kampaň školení o fungovaní inštitúcií EÚ pri súčasnom zdôrazňovaní príležitostí, ktoré prináša členstvo v EÚ;

E.  keďže pred vstupom novej krajiny do Európskej únie je potrebná dôkladná a komplexná príprava v súvislosti s otázkami historickej pamäti, vyrovnania sa s minulosťou a zabezpečenia aktívnej účasti občanov na občianskom živote v danej krajine;

F.  keďže v súlade s článkom 11 Zmluvy o EÚ sú inštitúcie EÚ povinné poskytovať občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne si vymieňať názory na všetky oblasti činnosti Únie; keďže toto ustanovenie zahŕňa aj povinnosť inštitúcií EÚ viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg s občianskou spoločnosťou, ako aj povinnosť Komisie viesť rozsiahle konzultácie so všetkými dotknutými stranami;

G.  keďže v článku 20 ZFEÚ sa ustanovuje základný status občianstva Únie a podrobnosti o právach s ním spojených a keďže lepšie porozumenie EÚ a jej hodnôt je dôležitým predpokladom pre posilnenie postavenia občanov, aby mohli v plnej miere využívať tieto práva;

H.  keďže aktívne občianstvo, vzdelávanie k občianstvu a medzikultúrny dialóg sú kľúčové k vybudovaniu otvorených, inkluzívnych a odolných spoločností;

I.  keďže súčasný program je založený na článku 352 ZFEÚ, ktorý Parlamentu poskytuje len právo vyjadriť stanovisko v rámci postupu súhlasu, proti čomu sa Parlament prudko ohradil v čase, keď Komisia predložila návrh, pretože je výrazne v rozpore s demokratickou povahou tohto programu;

J.  keďže v hodnotení ex-post uskutočnenom Komisiou sa potvrdila relevantnosť cieľov programu a skutočnosť, že keďže program sa odlišuje od ostatných programov z hľadiska rozsahu pôsobnosti, cieľov, činností a cieľových skupín, umožnil iniciatívy, ktoré sa nemohli financovať inde;

K.  keďže v nadväznosti na rozpočtové škrty, ktoré vyplynuli z rokovaní o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2014 – 2020, sa finančné krytie na program Európa pre občanov znížilo približne o 29,5 milióna EUR, a keďže obmedzené finančné krytie vo výške 185,47 milióna EUR na program predstavuje len 0,0171 % VFR;

L.  keďže sa konštatovalo, že členské štáty majú tendenciu odmietať spolufinancovanie týchto projektov a miestne orgány majú ťažkosti s európskymi projektmi s vysokou mierou spolufinancovania;

M.  keďže v dôsledku zníženia objemu finančného krytia počet projektov, ktoré mohli byť financované v roku 2014, klesol takmer o 25 % v porovnaní s predchádzajúcim programom;

N.  keďže neformálne vzdelávanie a informálne učenie, ako aj dobrovoľníctvo, šport, umenie a kultúra, poskytujú mnoho príležitostí pre vzdelávanie k občianstvu a k aktívnemu občianstvu;

O.  keďže ďalšie synergie s inými programami a lepšia komunikácia s inými generálnymi riaditeľstvami sú potrebné na zníženie prekrývania a na posilnenie vplyvu programu;

P.  keďže sa osvedčilo existujúce medzinárodné partnerstvo miest a obcí (partnerstvá miest – siete miest), ktoré prehlbuje vzájomné poznanie života občanov, nadväzovanie priateľstiev a spolupráce;

Hlavné závery

1.  zdôrazňuje, že celkové finančné prostriedky (185,47 milióna EUR) dostupné pre jediný program, ktorý sa výlučne zameriava na európske občianstvo, t. j. programu Európa pre občanov, sú zanedbateľné v porovnaní s inými programami v oblasti vzdelávania a kultúry, ako je program Kreatívna Európa (1,46 miliardy EUR) a program Erasmus+ (14,7 miliardy EUR), čoho dôsledkom je, že očakávania žiadateľov nebudú splnené;

2.  víta skutočnosť, že na základe prvých dvoch rokov nového cyklu financovania možno konštatovať, že program Európa pre občanov, ktorého cieľom je preklenúť priepasť medzi inštitúciami EÚ a európskymi občanmi, zjavne funguje dobre, stúpa počet žiadateľov, kvalita projektov je vysoká a ich vykonávanie prebieha správne;

3.  uznáva, že hlavnú prekážku úspešnej realizácie programu predstavujú nedostatočné finančné prostriedky, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že tieto prostriedky sa znížili o 13,7 % v rámci VFR na roky 2014 – 2020, čím sa dramaticky znížil počet financovateľných projektov, a čo znamená, že vysoký dopyt nemožno uspokojiť, čo spôsobuje frustráciu uchádzačov s hodnotnými projektmi;

4.  poznamenáva, že v dôsledku rozpočtových obmedzení je celkový počet financovaných projektov príliš malý na dosiahnutie ambicióznych cieľov programu a iba približne 6 % projektov v oblastiach činnosti Európska pamäť a Občianska spoločnosť bolo možné financovať v roku 2015, čo je veľmi málo v porovnaní s výsledkami programu Tvorivá Európa za ten istý rok (19,64 % v časti Kultúra a 45,6 % v časti MEDIA); naznačuje, že finančné prostriedky pre tieto dve oblasti činnosti programu Európa pre občanov by sa mali podstatne zvýšiť v súlade s ambíciami programu;

5.  uznáva úspech projektov partnerstiev miest v celej EÚ a vyzýva členské štáty, aby túto myšlienku šírili medzi obcami a aby uľahčovali spoluprácu;

6.  víta informačný bulletin týkajúci sa programu Európa pre občanov a databázu financovaných projektov, ktoré vytvorila Komisia;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že národné kontaktné miesta pre program Európa pre občanov zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní informovanosti a poskytovaní podpory a poradenstva pre potenciálnych žiadateľov (najmä nových žiadateľov v cieľových krajinách), ako aj pre európske a národné združenia miestnej a regionálnej samosprávy a organizácie občianskej spoločnosti;

8.  víta multidisciplinárny prístup programu, jeho jasný a jednoduchý formulár žiadosti a požiadavky na podávanie správ, ako aj jeho zameranie na konkrétne činnosti;

9.  víta skutočnosť, že priority vymedzené pre obe oblasti činnosti programu, t. j. Európska pamäť a Demokratická angažovanosť a občianska účasť, ktoré sa predtým upravovali ročne, sa odteraz stanú viacročné a budú platiť počas zostávajúceho obdobia trvania programu (2016 – 2020);

10.  uznáva skutočnosť, že vplyv programu zostáva pomerne vysoký, ako to naznačuje skutočnosť, že v roku 2015 sa podľa odhadov 1 100 000 účastníkov zapojilo do 408 vybraných projektov; domnieva sa tiež, že vysoký počet žiadostí – 2 087 v roku 2014 a 2 791 v roku 2015 – a kvalita projektov poukazujú na vysokú úroveň záujmu o program a na potrebu venovať programu viac ľudských a finančných zdrojov, aby sa zvýšil počet podporovaných projektov;

Odporúčania

Právne hľadiská vykonávania

11.   odporúča, aby sa program „Európa pre občanov“ nasledujúcej generácie prijal s právnym základom, ktorý umožní, aby bol Európsky parlament ako spoluzákonodarca zapojený do prijatia programu v rámci riadneho legislatívneho postupu, teda aby mal rovnaké postavenie ako Rada; nabáda Komisiu, aby zvážila možné riešenia na splnenie tohto cieľa;

Finančné hľadisko vykonávania

12.  domnieva sa, že vysoko kvalitné projekty, ako je Európska pamäť a projekty v oblasti občianskej spoločnosti (úspešnosť na úrovni 6% v porovnaní s 19,64 % v časti Kultúra a 45,6 % v časti MEDIA v rámci programu Kreatívna Európa) boli odmietnuté v dôsledku nedostatočného financovania programu Európa pre občanov; so zreteľom na rozhodujúcu úlohu tohto programu ako predpokladu zapojenia občanov do demokratického života Únie sa domnieva, že by bolo potrebné podstatné zvýšenie súčasného rozpočtu na to, aby sa dosiahla vyššia cieľová miera; vyzýva preto Komisiu, Radu a členské štáty, aby zvážili celkové finančné krytie vo výške približne 500 miliónov EUR na program Európa pre občanov v rámci budúceho VFR, čo predstavuje len 1 euro na občana;

13.  uznáva spoločný cieľ európskej iniciatívy občanov a programu Európa pre občanov, ktorým je umožniť občanom priame zapojenie do prípravy politík EÚ, a potenciálnu súčinnosť týchto projektov; vyzýva však Komisiu, aby zabezpečila, aby európska iniciatíva občanov nebola financovaná z obmedzeného rozpočtu programu EfC, ako je tomu v súčasnosti, a nalieha na členské štáty, aby sa viac zapájali do finančnej podpory týchto projektov;

14.  poznamenáva, že systém jednorazových súm alebo paušálnej sadzby by mal zohľadňovať cenové rozdiely v EÚ, a to v závislosti od životných nákladov v členských štátoch; odporúča prehodnotenie tohto systému a zníženie objemu vopred poskytovaného financovania, aby sa zabezpečila udržateľnosť financovaných projektov a aby sa poskytla podpora pre spoluprácu medzi miestnymi samosprávami alebo organizáciami na väčšiu vzdialenosť, a najmä aby sa uľahčilo zapojenie menších organizácií s obmedzenou finančnou kapacitou a účastníkov so špeciálnymi potrebami;

15.  žiada, aby Komisia a Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) pravidelne posudzovali vplyv viacerých rozpočtových opatrení na žiadateľov a potenciálnych oprávnených žiadateľov; predovšetkým požaduje posúdenie toho, či zníženie miery predbežného financovania (z 50 % na 40 % pre projekty a z 80 % na 50 % pre granty na prevádzku a národné kontaktné miesta), ku ktorému došlo v roku 2015 v dôsledku akútneho nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj potreba spolufinancovania a uplatňovanie rovnakých parametrov nezávisle od skutočných nákladov na živobytie a geografickej odľahlosti nemohli – a či aj naďalej nemôžu – znevýhodňovať niektoré typy organizácií a konkrétne členské štáty; okrem toho požaduje, aby vytvorili ďalšie stratégie s cieľom priblížiť európske inštitúcie európskym občanom a občanov lepšie informovať o rôznych politikách EÚ;

16.  konštatuje, že do systému jednej celkovej sumy alebo paušálu by sa mal začleniť ďalší parameter, aby bolo možné lepšie vyhovieť aj osobám s osobitnými potrebami, keďže na to, aby sa mohli zapojiť osoby so zdravotným postihnutím, je potrebných omnoho viac pracovníkov a často aj ďalšie opatrenia, ktoré zase generujú vyššie náklady;

17.  zdôrazňuje, že granty na prevádzku zaručujú príjemcom (t. j. skupinám expertov) nezávislosť a ponúkajú možnosť dlhodobého plánovania s cieľom realizovať činnosti zamerané na budúcnosť a rozvíjať odborné znalosti; odporúča, aby sa využívali osobitné kritériá, ukazovatele a výročné správy na monitorovanie pokroku pri dosahovaní ich cieľov a na zabezpečenie toho, aby tieto programy financovania neviedli k závislosti príjemcov od Komisie;

18.  žiada Komisiu a agentúru EACEA, aby zverejnili výdavky na tretiu oblasť činnosti – horizontálnu akciu Zhodnocovanie: analýza, šírenie a využívanie výsledkov projektu;

19.   vyzýva Komisiu a Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru, aby do priebežnej hodnotiacej správy, ktorá má byť vypracovaná do 31. decembra 2017, zahrnuli dôkladné vyhodnotenie realizácie programu z finančného a rozpočtového hľadiska a aby z tohto hodnotenia vyvodili závery s cieľom nanovo vymedziť budúce ciele a upraviť rozpočtové požiadavky programu pre nadchádzajúci viacročný finančný rámec;

Hľadiská koordinácie a komunikácie

20.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala všetky užitočné informácie týkajúce sa programu Európa pre občanov (programový sprievodca, priority, výzvy na predkladanie návrhov, prebiehajúce a minulé projekty, výsledky a poučenia, informačný bulletin) spolu so všetkými programami, akciami, grantmi a štrukturálnymi fondmi, ktoré spadajú pod záštitu európskeho občianstva (napr. európska iniciatíva občanov a európska dobrovoľnícka služba), na jedinečnom a užívateľsky ústretovom komunikačnom portáli (jednotné kontaktné miesto online platformy) prístupnom aj pre osoby so zdravotným postihnutím; odporúča, aby sa táto platforma používala ako verejný register kontaktných údajov príjemcov a ako nástroj na prístup k opisom projektov a pri hľadaní partnerov v iných krajinách;

21.  zdôrazňuje, že na zamietnuté žiadosti by sa malo uspokojivo odpovedať, pričom by sa mali uviesť dôvody zamietnutia, a to najmä vtedy, keď subjekt, ktorý žiadosť predložil, požiada o vysvetlenie; navrhuje zvážiť, či by sa spomedzi podobných zamietnutých žiadostí dali prípadne identifikovať prioritné otázky;

22.  poukazuje na to, že určité ciele programu Európa pre občanov sú podobné cieľom európskej iniciatívy občanov alebo ich dopĺňajú, predovšetkým pokiaľ ide o zámer zapojiť občanov do práce EÚ; je preto presvedčený o tom, že sa treba usilovať o spoločný prístup k tvorbe politík EÚ v oblasti účasti občanov a participatívnej demokracie, ktorý by sa opieral o jednotnú komunikačnú stratégiu, s cieľom zahrnúť všetky programy Komisie týkajúce sa európskeho občianstva do jednej kategórie na základe prípadného propagovania a posilnenia priamych skúseností a zapojenia na najnižšej úrovni;

23.  zdôrazňuje, že treba vytvoriť otvorený zoznam potenciálnych partnerov v každom členskom štáte, aby sa uľahčili partnerstvá medzi tými, ktorí by sa chceli zúčastniť na programe Európa pre občanov;

24.  odporúča aj vytvorenie internetovej platformy pre hlavné organizácie pôsobiace v oblasti občianstva a využívajúce tento program, a to v záujme zhromažďovania osvedčených postupov, posilňovania kapacít a zvyšovania viditeľnosti po dokončení projektu;

25.   vyzýva Komisiu, aby zvýšila ohlas tohto programu a informovanosť verejnosti o programe a jeho cieľoch zavedením podnetnej komunikačnej stratégie pre európske občianstvo využívaním sociálnych sietí, rozhlasových a televíznych reklám a reklamných pútačov, posilnením miestnej angažovanosti s aktívnym zapojením národných kontaktných miest a neustálym aktualizovaním obsahu a oslovovaním nového publika v zúčastnených krajinách, najmä v tých krajinách, kde je úroveň účasti nižšia, predovšetkým mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a zraniteľných ľudí;

26.  zastáva názor, že program by mal slúžiť aj na propagáciu spôsobov priamej účasti, ktoré už v Európskej únii existujú, ako je európska iniciatíva občanov, občianske fóra a verejné konzultácie, a to s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o možnostiach priamej účasti, ktoré ponúka inštitucionálny rámec EÚ;

27.  naliehavo žiada zúčastnené krajiny, ktoré tak ešte neurobili, aby určili národné kontaktné miesto; odporúča posilniť koordináciu a súčinnosť medzi týmito krajinami, členskými štátmi a Komisiou;

28.   uznáva, že najväčšou výzvou je dosiahnuť súčasné ambiciózne ciele pomocou obmedzených finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii; zdôrazňuje význam členských štátov, regiónov a miestnych samospráv pri zvyšovaní efektívnosti a popularity tohto programu aj tým, že v maximálnej miere zvýšia potenciál národných kontaktných miest (NKM) prostredníctvom výmeny skúseností so subjektmi zodpovednými za podobné projekty, ako sú napríklad Erasmus+ a Kreatívna Európa; nabáda EACEA, aby sa všade, kde je to možné, usilovala o súčinnosť medzi programami EÚ, ako je Kreatívna Európa, Erasmus+ a Európsky sociálny fond, aby sa tak maximalizoval vplyv;

29.  vyzýva Komisiu, aby ešte zvýšila svoje úsilie v oblasti administratívneho zjednodušenia, keďže formálne požiadavky sú niekedy ťažko splniteľné najmä pre malé organizácie, ktoré by nemali byť z byrokratických dôvodov diskriminované;

30.  odporúča, aby sa finančné prostriedky vyčlenené na komunikáciu nepoužívali na pokrytie inštitucionálnej komunikácie o prioritách Únie, ako je v súčasnosti stanovené v článku 12 toho programu, ale mali by sa využívať na propagáciu samotného programu v zúčastnených krajinách, najmä v tých, kde je úroveň účasti nižšia;

Zameranie a ciele programu

31.  odporúča, aby sa v programe ďalšej generácie formalizoval viacročný prístup pri vymedzení priorít a posilnila sa súčinnosť medzi oblasťami činnosti a súčasťami programu; zdôrazňuje, že akékoľvek zmeny štruktúry programu by sa mali uskutočňovať tak, aby sa zabránilo možnosti pomýlenia jeho koncových používateľov a teda zníženia jeho vplyvu;

32.  víta dôrazné zameranie na občanov a spoločenské hľadiská EÚ, čo inštitúciám EÚ umožní priamo spolupracovať s občianskou spoločnosťou v teréne; zdôrazňuje, že v prioritách programu sa význam projektov sústredil na aktuálne výzvy pre Európu súvisiace s otázkami ako rozmanitosť, migrácia, utečenci, predchádzanie radikalizácii, posilňovanie sociálneho začleňovania, medzikultúrny dialóg, riešenie finančných problémov a určovanie spoločného európskeho kultúrneho odkazu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili väzby medzi prioritami programu a politikami súvisiacimi s európskym občianstvom aj s každodenným životom európskych občanov;

33.  tvrdí, že by program mal zasiahnuť širšie spektrum účastníkov, zaistiť účasť ľudí s osobitnými potrebami a podporovať účasť ľudí na okraji spoločnosti a bez volebného práva vrátane migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl;

34.  domnieva sa, že tam, kde je to relevantné, by program mal rozvíjať existujúce úspešné miestne iniciatívy ako družobné partnerstvá miest a obcí (town twinning);

35.  zdôrazňuje, že treba rozvíjať – v oblasti činnosti Európska pamäť – európsku identitu, ktorá by sa mala orientovať na budúcnosť a nie iba na minulosť, mala by byť pluralitná, medzikultúrna a otvorená migračným tokom a vplyvom zo zvyšku sveta, a to v záujme dosiahnutia spoločnej integrácie založenej na európskych hodnotách a európskom duchovnom dedičstve; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa história nepoužívala ako nástroj na rozdelenie, ale ako príležitosť zaoberať sa súčasnými výzvami prostredníctvom citlivého výkladu a inteligentných, cielených vzdelávacích programov. zdôrazňuje význam posilňovania medzigeneračných projektov, ktoré umožňujú výmenu skúseností medzi staršími a mladšími generáciami;

36.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať projekty, ktoré predstavujú nové formáty diskusie s občanmi, v atraktívnom formáte a príťažlivým štýlom s viacrozmerným prístupom;

37.  navrhuje, aby Komisia každoročne zverejňovala súhrnnú správu obsahujúcu hlavné návrhy na zlepšenie európskeho projektu vyslovované účastníkmi projektov financovaných v rámci programu Európa pre občanov;

38.  zdôrazňuje potrebu obohatiť program návrhmi týkajúcimi sa účasti občanov na demokratickom procese a rozhodovacom procese EÚ, a to spôsobom, ktorý prispeje k posilneniu postavenia občanov pri využívaní ich práv, napríklad zavedením elektronickej demokracie; vyzýva Úniu a členské štáty, aby na dosiahnutie tohto cieľa pripravili kroky a politiky na posilnenie prenosných, kritických zručností a zručností založených na kreatívnom myslení a digitálnej a mediálnej gramotnosti, inklúzie a zvedavosti občanov, najmä detí a mládeže, aby títo mohli prijímať informované rozhodnutia a pozitívne prispievať do demokratických procesov;

39.  poukazuje na to, že účasť krajín, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ, na tomto programe, vedie k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a k užšej spolupráci; odporúča posilnenie medzinárodného rozmeru tohto programu, a to najmä tým, že sa krajiny EFTA, EHP, prístupové a kandidátske krajiny vyzvú, aby spolupracovali s členskými štátmi EÚ pri podávaní žiadostí o projekty, a vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi mimovládnymi organizáciami z EÚ, krajín Východného partnerstva a Partnerstva s južným Stredozemím a potenciálnych kandidátskych krajín s cieľom priblížiť EÚ občanom; navrhuje, aby sa podporovala spolupráca na európskych hodnotách medzi organizáciami v EÚ a v susedných krajinách;

40.  zdôrazňuje potrebu rozvíjať partnerstvá miest a obcí so zameraním na možnosť väčšieho využitia tohto systému, jeho propagácie a výsledkov, a to vrátane adekvátnej alokácie finančných prostriedkov;

°

°  °

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 115, 17.4.2014, s. 3.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (9.12.2016)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k vykonávaniu nariadenia Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020

(2015/2329(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Lefteris Christoforou

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta skutočnosť, že na základe prvých dvoch rokov nového cyklu financovania možno konštatovať, že program Európa pre občanov, ktorého cieľom je preklenúť priepasť medzi inštitúciami EÚ a európskymi občanmi, zjavne funguje dobre, stúpa počet žiadateľov, kvalita projektov je vysoká a ich vykonávanie prebieha správne;

2.  zdôrazňuje význam takýchto programov v časoch neustálych kríz, keď protieurópske sily ustavične spochybňujú samotnú existenciu európskeho projektu;

3.   víta zjednodušenie štruktúry programu, napríklad prostredníctvom viacročného stanovovania priorít, ktoré zainteresovaným občanom a organizáciám celkovo zjednodušilo podávanie žiadostí, ako aj viacero nových finančných opatrení, ako je systém jednorazových platieb, ktoré znížili administratívne zaťaženie príjemcov pomoci;

4.  žiada Komisiu a Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA), aby pravidelne posudzovali vplyv viacerých rozpočtových opatrení na žiadateľov a potenciálnych oprávnených žiadateľov; predovšetkým požaduje posúdenie toho, či zníženie miery predbežného financovania (z 50 % na 40 % pre projekty a z 80 % na 50 % pre granty na prevádzku a národné kontaktné miesta), ku ktorému došlo v roku 2015 v dôsledku akútneho nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj potreba spolufinancovania a uplatňovanie rovnakých parametrov nezávisle od skutočných nákladov na živobytie a geografickej odľahlosti nemohli – a či aj naďalej nemôžu – znevýhodňovať niektoré typy organizácií a konkrétne členské štáty; okrem toho požaduje, aby vytvorili ďalšie stratégie s cieľom priblížiť európske inštitúcie európskym občanom a aby občanov lepšie informovali o rôznych politikách EÚ;

5.  uznáva, že najväčšou výzvou je dosiahnuť súčasné ambiciózne ciele pomocou obmedzených finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii; preto nabáda národné kontaktné miesta, spolu s miestnymi a regionálnymi orgánmi, ktoré sú s nimi združené, a EACEA, aby sa všade, kde je to možné, uľahčovali a posilňovali synergie medzi programami EÚ, ako je Kreatívna Európa, Erasmus+ a Európsky sociálny fond, aby sa tak vytvárali úspory z rozsahu a maximalizoval vplyv;

6.   vyzýva Komisiu a Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru, aby do priebežnej hodnotiacej správy, ktorá má byť vypracovaná do 31. decembra 2017, zahrnuli dôkladné vyhodnotenie realizácie programu z finančného a rozpočtového hľadiska a aby z tohto hodnotenia vyvodili závery s cieľom nanovo vymedziť budúce ciele a upraviť rozpočtové požiadavky programu pre nadchádzajúci viacročný finančný rámec;

7.  zdôrazňuje význam zachovania grantov na prevádzku ako prostriedku na udržanie štrukturálnej podpory pre organizácie a príjemcov pomoci a na umožnenie dlhodobého plánovania;

8.  vyzýva Komisiu, EACEA, národné kontaktné miesta a ich mieste a regionálne partnerské orgány a príjemcov pomoci v rámci programu, aby sa zvýšili úsilie o zlepšenie viditeľnosti a komunikácie účinnejším využívaním dostupných finančných zdrojov s cieľom zvýšiť informovanosť o programe a ešte účinnejšie osloviť občanov v účastníckych krajinách, a to aj zlepšením komunikácie a využívania sociálnych médií zahrnutím tém, ktoré občanov v súčasnosti najviac zaujímajú, ako sú pracovné miesta, rast a migrácia;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.12.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

21

5

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Richard Ashworth, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Clare Moody, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Monika Vana, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bill Etheridge, Ivana Maletić, Andrey Novakov, Nils Torvalds, Derek Vaughan

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, Edouard Ferrand, Valentinas Mazuronis


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (9.11.2016)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

o vykonávaní nariadenia Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020

(2015/2329(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Kazimierz Michał Ujazdowski

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  s potešením víta žiadosti predložené v roku 2015 v rámci programu Európa pre občanov a kvalitu projektov; poznamenáva však, že v roku 2015 bolo možné financovať len približne 6 % projektov v oblastiach činnosti Európska pamiatka a Občianska spoločnosť, čo znamená, že financovanie týchto dvoch oblastí by sa malo podstatne zvýšiť; navrhuje, v súlade s článkom 11 Zmluvy o Európskej únii, ktorým sa zavádza dôležitý rozmer participatívnej demokracie, aby sa v nadchádzajúcich rokoch zvýšila účasť na programe za pomoci reklamných kampaní a vytvorenia solídneho ľahko prístupného komunikačného portálu pre európske aj vnútroštátne médiá, ktorý by obsahoval jasné informácie o prioritách a prístupnosti programu, informoval európskych občanov o existencii programu Európa pre občanov a prostredníctvom ktorého by sa oboznámili s prínosmi tohto programu a cítili viac zapojení; navrhuje, aby sa žiadateľom umožnilo využívať nástroje elektronickej účasti;

2.  opakovane žiada významnejšiu úlohu pri stanovovaní priorít a cieľov tohto programu; odporúča, aby sa pre ďalšiu generáciu programu Európa pre občanov stanovil právny základ, ktorý Európskemu parlamentu umožní plnohodnotne sa zúčastniť legislatívneho procesu v rámci bežného legislatívneho postupu a zapojiť sa do určovania priorít programu ako spoluzákonodarca v riadnom legislatívnom postupe na rovnocennej úrovni s Radou; odporúča, aby sa v záujme širokej dostupnosti programu ešte viac zjednodušil jazyk, ktorý sa v ňom používa;

3.  zdôrazňuje, že tento program by mal prispievať k tomu, aby občania lepšie chápali Úniu, jej históriu a rozmanitosť, ako aj k podpore európskeho občianstva a k zlepšovaniu podmienok pre občiansku a demokratickú účasť na úrovni Únie; programom by sa okrem toho malo zvýšiť historické povedomie, zlepšiť informovanosť o spoločnej histórii a hodnotách a o cieli Únie, ktorým je šírenie mieru, a zabezpečiť širšie chápanie histórie Európskej únie a jej počiatkov vrátane historického kontextu dvoch svetových vojen; zdôrazňuje, že tento program by mal tiež motivovať občanov k demokratickej a občianskej účasti na úrovni Únie rozvíjaním ich chápania procesu tvorby politík Únie a propagovaním príležitostí na spoločenskú a medzikultúrnu angažovanosť a dobrovoľníctvo na úrovni Únie; dalo by sa to dosiahnuť napríklad organizovaním reklamných informačných kampaní, ktoré by podnietili diskusiu, reflexiu a vytváranie sietí;

4.  zdôrazňuje význam členských štátov, regiónov a miestnych samospráv pri zvyšovaní efektívnosti a popularity tohto programu okrem iného tým, že budú zohrávať väčšiu úlohu pri stanovovaní priorít programu a umožnia národným kontaktným miestam (NCP) spolupracovať a vymieňať si skúsenosti so subjektmi zodpovednými za podobné projekty (ako sú napríklad Erasmus a Kreatívna Európa), čím sa v plnej miere využije ich potenciál; vyzýva okrem toho na väčšie zapojenie Európskeho parlamentu, napríklad formou každoročného verejného hodnotenia monitorovania programu vo Výbore pre kultúru;

5.  uznáva úspech projektov družobných partnerstiev miest v celej EÚ a vyzýva členské štáty, aby túto myšlienku šírili medzi obcami a aby uľahčovali spoluprácu;

6.  zdôrazňuje, že na zamietnuté žiadosti by sa malo uspokojivo odpovedať, pričom by sa mali uviesť dôvody zamietnutia, a to najmä vtedy, keď subjekt, ktorý žiadosť predložil, požiada o vysvetlenie; navrhuje zvážiť, či by sa spomedzi podobných zamietnutých žiadostí dali prípadne identifikovať prioritné otázky;

7.  poukazuje na to, že určité ciele programu Európa pre občanov sú podobné cieľom európskej iniciatívy občanov alebo ich dopĺňajú, predovšetkým pokiaľ ide o zámer zapojiť občanov do práce EÚ; je preto presvedčený o tom, že sa treba usilovať o sformovanie spoločného prístupu k tvorbe politík EÚ v oblasti účasti občanov a participatívnej demokracie, ktorý by sa opieral o jednotnú komunikačnú stratégiu, s cieľom zahrnúť všetky programy Komisie týkajúce sa európskeho občianstva do jednej kategórie na základe prípadného ocenenia a posilnenia priamych skúseností a zapojenia na najnižšej úrovni;

8.  zdôrazňuje, že treba vytvoriť otvorený zoznam potenciálnych partnerov v každom členskom štáte, aby sa uľahčili partnerstvá medzi tými, ktorí by sa chceli zúčastniť na programe Európa pre občanov;

9.  vyzýva na odstránenie jazykovej bariéry z procesu podávania žiadostí v tomto programe a zdôrazňuje, že aj napriek úsiliu EÚ o poskytovanie informácií vo všetkých úradných jazykoch je väčšina informácií dostupná len v angličtine, francúzštine a nemčine;

10.  poukazuje na to, že účasť krajín, ktoré sa usilujú o členstvo v EÚ, na tomto programe, vedie k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a k užšej spolupráci; odporúča posilnenie medzinárodného rozmeru tohto programu, a to najmä tým, že sa krajiny EFTA, EEA, prístupové a kandidátske krajiny vyzvú, aby spolupracovali s členskými štátmi EÚ pri podávaní žiadostí o projekty, a vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi mimovládnymi organizáciami z EÚ, krajín Východného partnerstva a potenciálnych kandidátskych krajín s cieľom priblížiť EÚ občanom;

11.  zastáva názor, že program by mal slúžiť aj na propagáciu spôsobov priamej účasti, ktoré už v Európskej únii existujú, ako sú: európska iniciatíva občanov, občianske fóra a verejné konzultácie, aby sa zvýšila informovanosť verejnosti o možnostiach priamej účasti, ktoré ponúka inštitucionálny rámec EÚ;

12.  zdôrazňuje, že pred vstupom novej krajiny do Európskej únie je potrebná dôkladná a komplexná príprava v súvislosti s otázkami historickej pamäti, vyrovnania sa s minulosťou a zabezpečenia aktívnej účasti občanov na občianskom živote v danej krajine;

13.  vzhľadom na súčasný rastúci euroskepticizmus vyzýva na zjednodušenie postupu na prístup k programu a na zvýšenie financovania s cieľom zabezpečiť lepšie výsledky;

14.  zdôrazňuje obrovský potenciál sociálnych sietí a sociálnych médií a vyzýva na ich lepšie využitie ako nástrojov na propagáciu hodnôt a histórie EÚ v rámci programu Európa pre občanov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

18

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Richard Corbett, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Constance Le Grip, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, György Schöpflin, Barbara Spinelli, Claudia Țapardel, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Gerolf Annemans, Ashley Fox, Charles Goerens, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jérôme Lavrilleux, Helmut Scholz

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Gabriel Mato, Wim van de Camp


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

24

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Angel Dzhambazki, Jill Evans, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Luigi Morgano, Momchil Nekov, John Procter, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Therese Comodini Cachia, Sylvie Guillaume, Emma McClarkin

Právne oznámenie