Postup : 2016/2062(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0021/2017

Predkladané texty :

A8-0021/2017

Rozpravy :

PV 16/02/2017 - 2
CRE 16/02/2017 - 2

Hlasovanie :

PV 16/02/2017 - 6.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0054

SPRÁVA     
PDF 1134kWORD 95k
2.2.2017
PE 589.131v02-00 A8-0021/2017

o stratégii v oblasti letectva pre Európu

(2016/2062(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajca: Pavel Telička

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):

Ole Christensen, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

ERRÁTA/DOPLNKY
NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégii v oblasti letectva pre Európu

(2016/2062(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2015 s názvom Stratégia v oblasti letectva pre Európu (COM(2015)0598),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 4 ods. 2 písm. b) a g), článok 16 a hlavy VI a X,

–  so zreteľom na Protokol (č. 2) Zmluvy o Európskej únii (ZFEÚ) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 14. júla 2016 na tému Stratégia v oblasti letectva pre Európu(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 20. decembra 2011 o uplatňovaní článku 106 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na štátnu pomoc vo forme náhrady za službu vo verejnom záujme udeľovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenia EÚ o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (2014/C 99/03),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2016/C 262/01),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 651/2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy,

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 7. decembra 2015 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva, ktorým sa zriaďuje Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008,

–  so zreteľom na závery zo stretnutia na vysokej úrovni s názvom Sociálna agenda pre dopravu, ktoré sa konalo 4. júna 2015 v Bruseli(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2016 o osobitnej situácii ostrovov(3),

–  so zreteľom na výsledky 39. zhromaždenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) konaného v roku 2016,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 551/2004 z 10. marca 2004 o organizácii a využívaní vzdušného priestoru v jednotnom európskom nebi,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2015 o letectve(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o rádiovom frekvenčnom pásme potrebnom na podporu budúceho rozvoja satelitnej technológie umožňujúcej vytvorenie celosvetových systémov sledovania letov, ktoré by sa malo prideliť na Svetovej rádiokomunikačnej konferencii organizovanej od 2. do 27. novembra 2015 v Ženeve (WRC-15)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o medzinárodných dohodách o leteckej doprave podľa Lisabonskej zmluvy(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2007 o vytvorení Spoločného európskeho vzdušného priestoru(7),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o implementácii jednotného európskeho neba (prepracované znenie)(8),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. marca 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb(9),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 5. februára 2014 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 5. februára 2014, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 261/2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov, a nariadenie (ES) č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu pri preprave cestujúcich a ich batožiny v leteckej doprave(10),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 12. decembra 2012 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách prideľovania prevádzkových intervalov na letiskách Európskej únie (prepracované znenie)(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o bezpečnom používaní diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS), všeobecne známych ako bezpilotné lietadlá (dróny), v oblasti civilného letectva(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o vonkajšej politike EÚ v oblasti letectva – riešenie budúcich úloh(13),

–  so zreteľom na závery Európskeho samitu o letectve konaného 20. a 21. januára 2016 na letisku Schiphol (Holandsko)(14),

–  so zreteľom na Chicagský dohovor zo 7. decembra 1944,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0021/2017),

A.  keďže cieľom dopravnej politiky EÚ je v konečnom dôsledku slúžiť záujmom európskych občanov a podnikov zabezpečovaním čoraz lepšej prepojenosti, najvyššej miery bezpečnosti a ochrany a trhov bez prekážok;

B.  keďže prísne bezpečnostné normy by mali zostať hlavným cieľom pri presadzovaní konkurencieschopnosti v leteckej doprave;

C.  keďže jednotný trh leteckej dopravy EÚ je najúspešnejším príkladom regionálnej liberalizácie leteckej dopravy, ktorá výrazne prispela k bezprecedentnej úrovni leteckej prepojenosti tým, že rozšírila možnosti cestovania v Európe aj mimo nej a súčasne znížila ceny; keďže odvetvie letectva je podstatnou súčasťou európskej dopravnej siete, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie prepojenosti a územnej súdržnosti vnútri EÚ a celosvetovo; keďže na rozdiel od centrálne umiestnených a dobre začlenených regiónov najvzdialenejšie regióny nemajú pre svoju odľahlú a izolovanú polohu žiadnu inú možnosť ako letecká doprava; keďže podpora zameraná na zlepšenie leteckých spojení by sa nemala usilovať iba o rozšírenie siete spojení, ale aj o zabezpečenie primeranej kvality spojení z hľadiska frekvencie letov, rozsahu siete a účelnosti leteckých poriadkov;

D.  keďže odvetvie letectva je hybnou silou s multiplikačným účinkom na rast a tvorbu pracovných miest a je významným pilierom hospodárstva EÚ podporujúcim inovácie, obchod a kvalitu pracovných miest, čo občanom prináša významné priame a nepriame výhody; keďže rast leteckej dopravy a dostupnosť rôznych leteckých spojení podporujú hospodársky rast, čím sa potvrdzuje, že letecká doprava pôsobí ako katalyzátor hospodárskeho rozvoja; keďže regionálne a miestne letiská taktiež zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji regiónov tým, že zvyšujú ich konkurencieschopnosť a uľahčujú prístup k cestovnému ruchu;

E.  keďže 4,7 milióna pracovných miest v Únii je priamo (1,9 milióna) alebo nepriamo (2,8 milióna) vytvorených leteckou dopravou, letiskami a súvisiacim spracovateľským priemyslom; keďže európske odvetvie letectva podporuje ďalších 917 000 pracovných miest inde vo svetovom hospodárstve; keďže mobilná a nadnárodná povaha letectva sťažuje odhaľovanie porušovania sociálnych noriem a obchádzania pracovných noriem a znemožňuje riešenie problémov len na vnútroštátnej úrovni; keďže nedávne zistenia MOP naznačujú zhoršenie pracovných podmienok v odvetví letectva; keďže väčšia diverzifikácia zmlúv môže byť nástrojom, ktorý prinesie väčšiu pružnosť, ale môže byť aj zneužívaná na účelový výber najvhodnejších právnych predpisov s cieľom vyhýbať sa plateniu príspevkov na sociálne zabezpečenie;

F.  keďže nedostatočné vykonávanie právnych predpisov EÚ a politická neochota v Rade bránia odvetviu letectva v tom, aby naplno rozvinulo svoj potenciál, a poškodzujú tak jeho konkurencieschopnosť a spôsobujú vyššie náklady na úkor podnikov, cestujúcich a hospodárstva;

G.  keďže v odvetví založenom na technológiách, výskume a inováciách, ktoré si vyžadujú rozsiahle investície aj rozvinutú infraštruktúru, spočíva úspech stratégie v jej schopnosti prijať dlhodobú víziu s náležite naplánovanými investíciami a plne zohľadniť všetky druhy dopravy;

H.  keďže letecká doprava zohráva dôležitú úlohu pri plnení cieľov EÚ v oblasti klímy tým, že zavádza opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov;

I.  keďže hoci sa v rámci jednotného európskeho neba počíta s vytvorením funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB), ich zavádzanie sa doposiaľ značne oneskorilo; keďže Komisia preto odhaduje, že pre nedostatočný pokrok v tomto smere dochádza k strate asi 5 miliárd EUR ročne;

J.  keďže bezpečnosť predstavuje pre odvetvie letectva jeden z problémov, ktorý bezprostredne najviac čelí;

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii v oblasti letectva pre Európu a jej úsilie o nájdenie zdrojov na oživenie tohto odvetvia hľadaním nových trhových možností a odstraňovaním prekážok, ako aj jej návrhy na riešenie a predvídanie nových výziev na základe spoločnej európskej vízie vytvorením moderných regulačných rámcov; je presvedčený, že z dlhodobejšieho hľadiska by sa mal prijať globálnejší a ambicióznejší prístup, aby sa udržateľnému a konkurencieschopnému európskemu leteckému priemyslu poskytol potrebný impulz;

2.  domnieva sa, že bezpečnosť je základnou zásadou európskej stratégie v oblasti letectva a musí sa neustále zlepšovať; víta preto revíziu základného nariadenia (nariadenie (ES) č. 216/2008) vypracovanú Európskou agentúrou pre bezpečnosť letectva (EASA), ktorej cieľom je dosiahnutie čo najvyššej úrovne bezpečnosti letectva; vyzýva Komisiu a Radu, aby v tejto súvislosti poskytli EASA dostatočné zdroje a personál s cieľom zabezpečiť prísne bezpečnostné normy a posilniť jej úlohu na medzinárodnej scéne;

3.  naliehavo vyzýva Radu a členské štáty, aby konečne urýchlene dosiahli pokrok v súvislosti s ďalšími dôležitými spismi, ktoré sú momentálne zablokované, ako je prepracované znenie nariadenia o implementácii jednotného európskeho neba (SES2 +) a revízia nariadenia o prevádzkových intervaloch a nariadení o právach cestujúcich v leteckej doprave; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila prebiehajúce iniciatívy, a navrhla schodné alternatívy na odstránenie nedostatkov v odvetví letectva, ktoré sú dôsledkom oneskoreného a neúplného vykonávania právnych predpisov EÚ, napr. iniciatívy jednotné európske nebo; zdôrazňuje, že ak sa má zabezpečiť právna zrozumiteľnosť a istota, zverejnenie usmernení, i keď užitočné, nie je náhradou za riadnu revíziu existujúcich nariadení;

4.  zdôrazňuje, že cieľom spisov týkajúcich sa letectva, ktoré sú zablokované v Rade, je poskytnúť EÚ lepšiu právnu istotu a posilnený rámec na ochranu práv cestujúcich v leteckej doprave a zabezpečiť účinnejšie a racionálnejšie využívanie vzdušného priestoru EÚ a lepšie ustanovenia na vykonávanie jednotného európskeho neba, čo sú základné prvky nutné na realizáciu stratégie v oblasti letectva; vyzýva Radu, aby vykonala kroky s cieľom pokročiť pri rokovaniach o týchto spisoch;

Medzinárodný rozmer stratégie v oblasti letectva

5.  víta návrh Komisie na revíziu nariadenia 868/2004, ktoré rieši nekalé praktiky v súčasnosti, napríklad neprijateľnú štátnu pomoc, ktorá nie je vhodná ani účinná, čím upozorňuje na hlavné problémy súvisiace s možným narušením hospodárskej súťaže podľa pravidiel EÚ; zdôrazňuje však, že ani neprijateľným trendom smerom k protekcionizmu ani ich vlastnými opatreniami na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže nemožno zaručiť konkurencieschopnosť odvetvia letectva EÚ;

6.  domnieva sa, že európske odvetvie letectva, hoci čelí zvýšenému tlaku zo strany nových konkurentov, z ktorých mnohí využili leteckú dopravu ako strategický nástroj na medzinárodný rozvoj, dokáže obstáť v konkurenčnom globálnom prostredí, ak bude stavať na svojich prednostiach, ako sú prísne normy v oblasti bezpečnosti a ochrany, úloha EASA, geografická poloha, inovatívny priemysel, sociálne a environmentálne ciele, a bude ich rozvíjať; je pevne presvedčený, že čestná konkurencia z tretích krajín by sa mala vnímať ako príležitosť na ďalší rozvoj inovatívneho európskeho modelu letectva, ktorý má potenciál poskytnúť jedinečnú a konkurencieschopnú reakciu na špecifiká konkurentov;

7.  domnieva sa, že možnosť prilákať zahraničné investície je dôležitá z hľadiska konkurencieschopnosti leteckých spoločností EÚ a nemala by sa obmedzovať; víta preto zámer Komisie vydať usmernenia, ktoré prinesú jednoznačnosť, pokiaľ ide o pravidlá vlastníctva a kontroly, ako je uvedené v nariadení (ES) č. 1008/2008, s osobitným odkazom na kritériá „účinnej kontroly“, s cieľom zabezpečiť účinnosť týchto pravidiel;

8.  víta iniciatívu rokovať o dohodách o leteckej doprave na úrovni EÚ a o dvojstranných dohodách o bezpečnosti letectva s tretími krajinami zastupujúcimi nové a strategické trhy (Čína, Japonsko, ASEAN, Turecko, Katar, SAE, Arménsko, Mexiko, Bahrajn, Kuvajt, Omán a Saudská Arábia), a nabáda na rýchle a konštruktívne rokovania; pripomína, že nové dohody by mali byť riadne vykonávané a presadzované všetkými stranami, preto treba do nich začleniť ustanovenie o spravodlivej hospodárskej súťaži na základe medzinárodných noriem (ICAO, MOP); vyzýva Komisiu a Radu, aby rešpektujúc článok 218 ZFEÚ Parlament plne zapojili do všetkých fáz rokovaní;

9.  vyzýva Komisiu, aby rokovania o dohodách o leteckej doprave s tretími krajinami podmienila prísnymi bezpečnostnými normami, primeranými pracovnými a sociálnymi normami a účasťou na trhovo orientovanom nástroji proti zmene klímy v súvislosti s emisiami z leteckej dopravy a na dohodách o leteckej doprave, a to s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky prístupu na trh, rovnaké podmienky vlastníctva a rovnaké podmienky na základe reciprocity;

10.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene ukončila prebiehajúce rokovania a v budúcnosti začala nový dialóg o letectve s ďalšími strategickými partnermi v oblasti letectva; zdôrazňuje, že dohody o leteckých službách tiež prispievajú k podpore technického pokroku a k uplatňovaniu a posilňovaniu iných európskych politík, napríklad susedskej politiky;

Konsolidácia jednotného trhu EÚ v oblasti letectva

11.  pripomína, že aj vzdušný priestor je súčasťou jednotného trhu EÚ a každá roztrieštenosť v dôsledku jeho neefektívneho využívania a rozdielne vnútroštátne postupy (čo sa týka napríklad prevádzkových postupov, daní, poplatkov atď.) spôsobujú dlhšie časy letov, oneskorenia, väčšiu spotrebu paliva a vyššie emisie CO2, a to popri negatívnom vplyve na zvyšok trhu a brzdení konkurencieschopnosti EÚ;

12.  poznamenáva, že bez toho, aby bola dotknutá zvrchovanosť členských štátov nad ich vzdušným priestorom, sa v článku 3 nariadenia č. 551/2004 stanovuje vytvorenie jednotnej európskej hornej letovej informačnej oblasti (EUIR), a vyzýva Komisiu, aby toto ustanovenie vykonala, pretože to umožní vyriešiť regionálne problémy a zaistí kontinuitu leteckých služieb v najhustejších častiach vzdušného priestoru v prípade nepredvídaných okolností alebo narušenia leteckej dopravy; domnieva sa, že EUIR umožní postupné vytvorenie transeurópskej vzdušnej diaľnice, čo by bolo ďalším krokom k dosiahnutiu jednotného európskeho neba a nákladovo efektívneho riadenia vzdušného priestoru EÚ; víta dosiahnutý pokrok v oblasti manažmentu letovej prevádzky zameraná na zvýšenie efektívnosti a na zníženie nákladov a emisií, a to najmä vďaka práci manažéra siete, a vyzýva členské štáty, aby dokončili FAB bez akéhokoľvek ďalšieho odkladu s cieľom uľahčiť ďalší pokrok pri dosahovaní jednotného európskeho neba;

13.  je pevne presvedčený, že odvetvie letectva by malo v plnej miere ťažiť z európskych satelitných technológií, ako sú EGNOS a Galileo, ktoré umožňujú účinnejšie postupy navigácie a priblíženia, pričom súčasne dovoľujú úplné zavedenie projektu výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR); trvá preto na potrebe zavádzať uvedené technológie v širokej miere; poukazuje na to, že na zabezpečenie náležitého zavádzania projektu SESAR a na dosiahnutie globálnej interoperability by sa mal na jeho vykonávanie vyčleniť konkrétny a ambiciózny rozpočet – iný ako rozpočet pre Nástroj na prepájanie Európy (NPE);

14.  berie na vedomie objem leteckej dopravy, ktorý je v súčasnosti značný, a predpokladá sa, že sa v niekoľkých nasledujúcich rokoch zvýši, ako aj kapacitné obmedzenia európskych letísk, pokiaľ ide o prijímanie približne 2 miliónov letov do roku 2035; zdôrazňuje, že toto si bude vyžadovať koordinované a efektívne využívanie kapacity letísk a vzdušného priestoru s cieľom zmierniť preťaženie;

15.  zdôrazňuje zásadný význam odvetvia letectva pre rast, vytváranie pracovných miest a rozvoj cestovného ruchu; zdôrazňuje, že malé a regionálne letiská zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore prepojenosti, územnej súdržnosti, sociálneho začlenenia a hospodárskeho rastu, najmä v prípade najvzdialenejších regiónov a ostrovov; považuje v tejto súvislosti za nutné strategické plánovanie európskeho letiskového systému, ktorý dokáže identifikovať súčasné kapacity, predpokladaný dopyt, súčasné nedostatky a budúce potreby v oblasti infraštruktúry na európskej úrovni a ktorý môže zachovať prístup občanov EÚ k leteckým službám;

16.  uvedomuje si značné nedostatky v prepojenosti v EÚ, pre ktoré je charakteristický nižší počet leteckých spojení v určitých častiach Únie, ako aj význam regionálnej prepojenosti (vrátane geografických oblastí vylúčených z TEN-T); nabáda Komisiu, aby sa problematikou leteckých spojení naďalej zaoberala a riešila ju;

17.  domnieva sa, že mnohé výrazné obmedzenia rastu vo vzduchu aj na zemi (napr. nedostatok kapacít, nedostatočné a nadmerné využívanie infraštruktúr, rôzni poskytovatelia leteckých navigačných služieb alebo obmedzené investície) a tiež nedostatočné letecké prepojenia medzi rôznymi regiónmi EÚ možno riešiť tak, že sa prepojenosť na všetkých úrovniach (vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej) stane jedným z hlavných ukazovateľov pri hodnotení a plánovaní opatrení v tomto odvetví;

18.  domnieva sa, že prepojenosť by sa nemala obmedzovať iba na množstvo, frekvenciu a kvalitu služieb leteckej dopravy, ale mala by sa posudzovať v kontexte integrovanej modernej dopravnej siete a mala by zahŕňať ďalšie kritériá, ako sú čas, územná kontinuita, väčšie prepojenie sietí, prístupnosť, dostupnosť dopravných alternatív, cenová dostupnosť a environmentálne náklady, aby tak odrážala skutočnú pridanú hodnotu danej trasy; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia ukazovateľa EÚ založeného na iných existujúcich indexoch a prieskumnej práci, ktorú už vykonali organizácia Eurocontrol a stredisko pre sledovanie letísk;

19.  domnieva sa, že pri takomto ukazovateli prepojenosti vrátane pozitívnej analýzy nákladov a prínosov by sa mali zvážiť letecké spojenia zo širšieho hľadiska, pričom by sa neoslabil cieľ územnej súdržnosti EÚ, ktorý posilnia pripravované výkladové usmernenia o pravidlách upravujúcich povinnosti vyplývajúce zo služby vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že tento index môže slúžiť záujmom celkového strategického plánovania a zabrániť tak plytvaniu peniazmi daňových poplatníkov tým, že bude z hospodárskeho hľadiska rozlišovať medzi životaschopnými príležitosťami a neziskovými projektami s cieľom okrem iného uprednostňovať ziskovú špecializáciu letísk vrátane klastrov alebo sietí letísk, predísť budúcemu vzniku „letísk duchov“ a zabezpečiť efektívne využívanie kapacity letiska a vzdušného priestoru, ako aj tým, že určí intermodálne, nákladovo efektívne a udržateľné riešenia;

20.  domnieva sa, že výhody, ktoré prináša komplementárnosť všetkých druhov dopravy bez výnimky, by sa mali naplno využiť s cieľom zlepšiť mobilitu a dosiahnuť odolnú dopravnú sieť, čo je v záujme užívateľov osobnej aj nákladnej dopravy; poukazuje na to, že intermodalita tým, že umožňuje modálny prechod, je jediným spôsobom, ako zabezpečiť dynamický a trvalo udržateľný rozvoj konkurencieschopného odvetvia leteckej dopravy EÚ; zdôrazňuje, že rozširovaním a zohľadňovaním letiskových spádových oblastí a zabránením ich prekrývaniu umožňuje intermodalita efektívnejšie využívanie infraštruktúry, čím by sa tiež uvoľnili prevádzkové intervaly a prispelo by sa k vytvoreniu prostredia priaznivého pre obchod, cestovný ruch a operácie nákladnej dopravy; oceňuje úspechy, ktoré sa dosiahli v tejto oblasti integráciou železničnej a leteckej infraštruktúry, a podporuje ďalší pokrok v tejto oblasti;

21.  pripomína, že koridory TEN-T tvoria základnú kostru rozvoja multimodálnych riešení, v rámci ktorých sú letiská hlavnými uzlami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že iniciatívy v oblasti multimodálnej dopravy v Európe sú roztrieštené a ich množstvo je obmedzené; zdôrazňuje potrebu rýchlych, účinných a užívateľsky priaznivých prepojení sietí verejnej dopravy a letiskovej infraštruktúry; vyzýva Komisiu aj členské štáty, aby priradili vyššiu prioritu cieľu multimodálnej dopravy v rámci koridorov TEN-T a súčasne odstraňovali nedostatky; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila návrh na multimodálny a interoperabilný prístup k doprave, do ktorého sa plne zahrnie letecká doprava, a vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali finančné nástroje, ktoré majú k dispozícii, na podporu intermodálnych prepojení;

22.  domnieva sa, že na zvýšenie atraktívnosti intermodálnej dopravy v celej Európe by sa bezbariérové riešenia, aktuálne informácie a integrované služby (napr. integrovaný predaj cestovných lístkov) mali ponúkať všetkým cestujúcim (vrátane osôb so zníženou pohyblivosťou); poukazuje na to, že projekty financované z prostriedkov EÚ preukázali technickú uskutočniteľnosť vytvorenia multimodálnych informačných systémov a systémov predaja cestovných lístkov; vyzýva preto Komisiu, aby podporila skutočné zavedenie týchto systémov pre cestujúcich v celej EÚ;

23.  je presvedčený, že prevádzkovatelia dopravy a poskytovatelia služieb sa zapoja do hľadania intermodálnych a multimodálnych riešení, ak sa regulačným rámcom EÚ zabezpečí jasnosť a právna istota, pokiaľ ide o práva cestujúcich, zodpovednosť, meškania a zrušenia, bezpečnostné previerky, ako aj normy týkajúce sa otvorených údajov a spoločného využívania údajov; vyzýva Komisiu, aby konala v tomto zmysle;

24.  konštatuje, že verejné aj súkromné financovanie v odvetví letectva má zásadný význam pre zaručenie územnej súdržnosti, podporu inovácií a zachovanie alebo opätovné získanie vedúceho postavenia Európy v tomto odvetví; pripomína, že všetko financovanie sa musí riadiť usmerneniami EÚ pre štátnu pomoc a právnymi predpismi pre hospodársku súťaž; zastáva názor, že pri poskytovaní podpory z verejných zdrojov sa musí zaručiť, aby predmetná investícia bola nákladovo efektívna a vhodná na daný účel;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s usmerneniami o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (2014/C 99/03) vypracovanými Komisiou a v súlade s oznámením Komisie o rozsahu štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ (2016/C 262/01) zachovali dlhodobú stratégiu, ktorá sa zaoberá tak prebytkom stratových letísk v regiónoch, kde sú dostupné iné druhy dopravy, ako aj príspevkom sekundárnych letísk k rozvoju, konkurencieschopnosti a integrácii regiónov EÚ;

26.  poukazuje na význam priaznivého regulačného rámca pre letiská na pritiahnutie a zmobilizovanie súkromných investícií; domnieva sa, že hodnotenie Komisie týkajúce sa smernice o letiskových poplatkoch by spolu s účinnými konzultáciami s leteckými spoločnosťami a letiskami malo pomôcť objasniť, či súčasné ustanovenia sú účinným nástrojom na podporu hospodárskej súťaže pred rizikom zneužívania dominantného postavenia na trhu, na podporu záujmov európskych spotrebiteľov a na presadzovanie hospodárskej súťaže, alebo či ich treba reformovať; uznáva prínos neleteckých príjmov ku komerčnej životaschopnosti letísk;

27.  poznamenáva, že Komisia vo svojej stratégii v oblasti letectva uverejnenej v decembri 2015 oznámila, že sa uskutoční hodnotenie smernice Rady 96/67/ES o službách pozemnej obsluhy na letiskách EÚ; podporuje začlenenie pozemnej obsluhy do rozsahu EASA s cieľom pokryť celý reťazec bezpečnosti letectva;

Stratégia v oblasti letectva: vyhliadky do budúcnosti

28.  je presvedčený, že celý hodnotový reťazec letectva má potenciál stať sa strategickým sektorom pre investície, čo treba hlbšie preskúmať vytýčením dlhodobých cieľov a poskytnutím stimulov inteligentným iniciatívam, ktoré spĺňajú tieto ciele, akými sú ekologickejšie letiská alebo lietadlá, zníženie hluku, spojenie medzi letiskovými zariadeniami a verejnou dopravou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali ďalšími opatreniami na podporu takýchto iniciatív, a to aj účinným využívaním Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), a pokračovali v podpore a financovaní programov, ako je Čisté nebo a SESAR; zdôrazňuje, že letecký priemysel je významným prispievateľom ku konkurencieschopnosti odvetvia letectva EÚ, lebo výrazne podporuje presadzovanie čistejších technológií a zavedenie projektu SESAR;

29.  berie na vedomie emisie CO2, ktoré produkuje odvetvie letectva; zdôrazňuje celý rad opatrení, ktoré už prijali a plánujú sa prijať s cieľom dosiahnuť zníženie emisií CO2 a skleníkových plynov, a to tak technicky rozvíjaním alternatívnych palív a výkonnejších lietadiel, ako aj politicky dodržiavaním medzinárodných dohôd; víta dohodu dosiahnutú na 39. zasadnutí zhromaždenia Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) 6. októbra 2016, na ktorom sa prijalo globálne trhové opatrenie (GMBM) na zníženie emisií z medzinárodnej leteckej dopravy, a záväzok 65 krajín zapojiť sa do dobrovoľnej fázy do roku 2027, čo znamená, že do roku 2035 sa bude približne 80 % emisií nad úrovňami emisií z roku 2020 kompenzovať týmto systémom; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať po 31. decembri 2016 výnimku udelenú na základe systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS) na emisie z letov smerujúcich na letiská a z letísk v najvzdialenejších regiónoch, ako sú vymedzené v článku 349 ZFEÚ; víta úmysel Komisie zrevidovať opatrenia EÚ na zníženie emisií CO2 z letectva na základe tejto dohody;

30.  zastáva názor, že aj vzhľadom na balík predpisov Komisie týkajúcich sa obehového hospodárstva by sa mali podporovať ďalšie iniciatívy zamerané na zvýšenie environmentálnej kapacity a zníženie emisií a hluku z prevádzkových činností z letísk, na letiskách a v rámci letísk, napríklad používaním obnoviteľných palív (napr. biopalív), vytvorením efektívnych systémov certifikovanej recyklácie šetrnej voči životnému prostrediu, demontážou a opätovným použitím lietadiel, podporou tzv. ekologických letísk a ekologických trás na letiská a dosahovaním čo najefektívnejšieho riadenia logistiky;

31.  žiada, aby sa zhromažďovali a rozširovali najlepšie postupy na znižovanie emisií v odvetví berúc pritom do úvahy, že prísne environmentálne normy sa musia počas celého obdobia zachovávať a posilňovať s cieľom zabezpečiť, aby sa letectvo rozvíjalo udržateľným spôsobom;

32.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôsledne monitorovali nové postupy, ktoré sú platné od júna 2016, na zníženie hluku a ultrajemných častíc výfukových plynov z lietadiel, ktoré vzlietajú z letísk v blízkosti miest a osídlených centier, aby sa zlepšila kvalita života a najmä kvalita ovzdušia;

33.  berie na vedomie značné náklady na bezpečnostné opatrenia; zdôrazňuje, že bezpečnostné problémy vrátane kybernetickej bezpečnosti, ktorým čelí odvetvie letectva, budú v budúcnosti väčšie, čo si vyžiada okamžitý prechod na prístup viac založený na zohľadnení rizík a spravodajských informácií, ktorým sa zlepší bezpečnosť letiskových zariadení a umožní prispôsobiť sa meniacim sa hrozbám bez toho, aby bolo potrebné neustále reagovať novými opatreniami alebo riziko iba presúvať bez jeho zníženia;

34.  víta návrh Komisie na vytvorenie certifikačného systému EÚ pre detekčné zariadenia na zaistenie bezpečnostnej ochrany letectva; trvá na potrebe dôsledného vykonávania existujúcich pravidiel upravujúce prijímanie zamestnancov a odbornú prípravu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť prehĺbenia koncepcie jednorazovej bezpečnostnej kontroly a rozvoja unijného systému predbežnej kontroly, ktorý by vopred zaregistrovaným cestujúcim z EÚ umožnil prejsť bezpečnostnou previerkou efektívnejšie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali, že si budú systematicky vymieňať spravodajské informácie a najlepšie postupy týkajúce sa letiskových bezpečnostných systémov;

35.  berie na vedomie správu skupiny na vysokej úrovni pre oblasti konfliktov a vyzýva Komisiu a členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa vykonávali odporúčania uvedené v tejto správe vrátane vzájomnej výmeny informácií s cieľom zaistiť vypracovanie posúdenia rizika na úrovni EÚ a schopnosť rýchlo si vymieňať informácie; zdôrazňuje tiež, že bezpečnostné obavy, ktoré sa objavujú v súvislosti s nespolupracujúcimi vojenskými letmi bez aktívnych transpondérov, treba naďalej riešiť;

36.  zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom konkurencieschopnosti európskeho leteckého priemyslu sú inovácie; konštatuje, že v porovnaní s inými druhmi dopravy je už letectvo vedúcim odvetvím pri využívaní výhod digitalizácie, informačných a komunikačných technológií a otvorených údajov, a nabáda toto odvetvie, aby naďalej stálo na čele tohto procesu a zároveň zabezpečovalo spravodlivú hospodársku súťaž, interoperabilitu systémov, neutralitu a transparentnosť prístupu k jasným a stručným informáciám pre všetkých užívateľov, ako sú spotrebitelia, ktorí si rezervujú celú cestu, alebo prepravné spoločnosti zapojené do činností nákladnej dopravy; víta návrh na projekt veľkých dát v oblasti letectva, ktorý vypracovala Komisia, a žiada vysvetlenie týkajúce sa jeho uskutočnenia;

37.  pripomína kontrolnú akciu Komisie a vnútroštátnych orgánov presadzovania práva v roku 2013, ktorá sa zamerala na webové sídla ponúkajúce cestovné služby v celej Únii; poznamenáva, že pri tejto kontrolnej akcii sa odhalili závažné problémy v prípade viac ako dvoch tretín skontrolovaných webových sídiel; vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie informovala o dosiahnutom pokroku pri zabezpečovaní súladu webových sídiel ponúkajúcich cestovné služby s právnymi predpismi EÚ a o svojich budúcich plánoch na presadzovanie práva v tejto oblasti, pokiaľ ide o predaj leteniek online aj offline; pripomína, že zákazníci musia mať vždy možnosť predkladať sťažností obchodníkovi a domáhať sa náhrady; domnieva sa, že táto možnosť by mala byť dostupná spôsobom, ktorý spotrebiteľov neodradí od uplatňovania ich práv, a že spotrebitelia by na ňu mali byť jasne upozornení; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva s cieľom zabezpečiť, aby obchodníci spĺňali tieto požiadavky;

38.  víta inovácie a hospodársky rozvoj, ktoré možno podporiť ďalším rozvojom civilného využitia diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS); poznamenáva, že trh s RPAS rýchlo rastie a takéto lietadlá sú čoraz viac používané na súkromné účely v obchodných činnostiach a verejnými orgánmi pri výkone ich úloh; zdôrazňuje naliehavú potrebu urýchlene prijať jasný, primeraný, harmonizovaný a rizikovo orientovaný regulačný rámec pre RPAS s cieľom stimulovať investície a inovácie v tomto odvetví a naplno využiť jeho obrovský potenciál pri súčasnom zachovaní čo najprísnejších bezpečnostných noriem;

39.  pripomína, že regulácia odvetvia letectva by mala zohľadňovať osobitné potreby všeobecného letectva spôsobom, ktorý poskytuje individuálne riešenia v oblasti leteckej dopravy aj možnosti v oblasti športového letectva;

Sociálna agenda stratégie v oblasti letectva

  Domáca základňa

40.  uznáva potrebu objasniť kritérium „domovskej základne“ a vymedzenie pojmu „hlavné miesto podnikania“, aby sa zabezpečilo, že ich možno uplatňovať konzistentne a účinne zabrániť praxi využívania „výhodných vlajok“ a účelového výberu najvýhodnejších právnych predpisov („rule-shopping“); pripomína, že jednou z hlavných úloh agentúry je vydávať osvedčenia leteckého prevádzkovateľa a povolenia pre prevádzkovateľov a tretie krajiny s cieľom zaručiť bezpečnosť a prispievať k zlepšeniu pracovných podmienok;

Bezpečnosť

41.  vyzýva EFSA a členské štáty, aby pokračovali v kontrole nových obchodných modelov a modelov zamestnávania s cieľom zaručiť bezpečnosť letectva, a žiada Komisiu, aby v prípade potreby prijala regulačné opatrenia; poznamenáva, že osobitnú pozornosť treba venovať okrem iného pracovným zmluvám na nula hodín, tzv. systémov pay-to-fly, nepravej samostatnej zárobkovej činnosti a situácii posádok z tretích krajín na palubách lietadiel zaregistrovaných v EÚ; zdôrazňuje význam nariadenia o hlásení udalostí v letectve a postupov „kultúry spravodlivosti“ z hľadiska posilňovania a zlepšovania bezpečnostných noriem, ako aj zdravotných a pracovných podmienok;

Odborná príprava

42.  pripomína, že odborná príprava vysokej kvality prispieva k bezpečnosti letectva; zdôrazňuje kľúčový príspevok EASA k vytvoreniu spoločnej odbornej prípravy a bezpečnostných noriem pre pilotov, členov posádky a riadiacich letovej prevádzky, a to aj prostredníctvom virtuálnej akadémie, a vyzýva členské štáty, aby investovali do celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy vo všetkých častiach hodnotového reťazca letectva, pretože úspech európskej letectva veľmi závisí od kvalifikovaných pracovníkov a inovácií; uznáva potrebu riešiť otázku prípadných nedostatkov zručností, ktoré by sa mohli objaviť; zdôrazňuje význam partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami, výskumnými strediskami a sociálnymi partnermi s cieľom aktualizovať programy odbornej prípravy a zabezpečiť, aby odrážali potreby trhu práce;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili modely duálnej odbornej prípravy v oblasti leteckého inžinierstva a šírili ich prostredníctvom medzinárodnej spolupráce;

44.  nabáda Komisiu, aby predložila konkrétne iniciatívy na ochranu práv pracovníkov; vyzýva členské štáty, aby všetkým pracovníkom v odvetví letectva zaručili dôstojné pracovné podmienky vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to bez ohľadu na veľkosť a typ spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, miesto zamestnania alebo príslušnú zmluvu;

45.  poznamenáva, že všetky letecké spoločnosti pôsobiace v Európskej únii musia plne dodržiavať sociálne a zamestnanecké požiadavky EÚ a členských štátov; poukazuje na to, že medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely, čo sa týka pracovných podmienok a sociálnej ochrany, a že podniky zneužívajú slobodu usadiť sa na znižovanie nákladov; vyzýva členské štáty, aby zastavili túto škodlivú hospodársku súťaž; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili návrhy na to, ako zabrániť zneužívaniu nepriameho zamestnávania na obchádzanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania a sociálneho zabezpečenia v odvetví letectva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predchádzali porušovaniu sociálnych noriem a obchádzaniu pracovných noriem zaručením ochrany tých, ktorí poskytujú informácie, uľahčením otvoreného poskytovania informácií a rozšírením spolupráce medzi inšpektorátmi práce v členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie a riadne presadzovanie pracovného práva, právnych predpisov v sociálnej oblasti a kolektívnych zmlúv v prípade leteckých spoločností pôsobiacich v danom členskom štáte;

46.  zdôrazňuje, že právo na zakladanie odborových organizácií a právo na členstvo v nich, ako aj právo na kolektívnu akciu sú základnými právami a treba ich dodržiavať, ako je uvedené v článku 12 Charty základných práv Európskej únie; odmieta akékoľvek pokusy o obmedzenie práva na štrajk v odvetví letectva; zdôrazňuje dôležitosť existencie silných, nezávislých sociálnych partnerov v odvetví letectva, pravidelného inštitucionalizovaného sociálneho dialógu na všetkých úrovniach a účasti a zastúpenia zamestnancov so zreteľom na záležitosti spoločnosti; trvá na riadnom procese konzultácie a posilnení sociálneho dialógu pred akoukoľvek iniciatívou EÚ týkajúcou sa odvetvia letectva; víta pokusy sociálnych partnerov rokovať o dohode o pracovných podmienkach a sociálnych právach zamestnancov v európskom odvetví letectva; nabáda ich na rokovanie o kolektívnych zmluvách vo všetkých oblastiach odvetvia v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, keďže takéto zmluvy sú účinným nástrojom v boji proti súťaži o najnižšie sociálne, pracovné a zamestnanecké normy a pri zabezpečovaní dôstojného odmeňovania všetkých pracovníkov;

47.  domnieva sa, že žiadny zamestnanec by nemal mať pochybnosti o uplatniteľných pracovnoprávnych predpisoch alebo o tom, či má nárok na sociálne zabezpečenie; v tejto súvislosti upozorňuje na osobitnú situáciu vysoko mobilných pracovníkov v odvetví letectva a vyzýva na lepšiu koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ; trvá na tom, aby sa potreba ďalšieho objasnenia platných právnych predpisov a súdnej príslušnosti v súvislosti s pracovnými zmluvami mobilných pracovníkov v odvetví letectva posudzovala v úzkej spolupráci so zástupcami týchto pracovníkov;

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

EHSV, AC TEN/581.

(2)

https://ec.europa.eu/transport/media/events/event/high-level-conference-2015-social-agenda-transport_en.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0049.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0394.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0392.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0251.

(7)

Prijaté texty, P6_TA(2007)0153.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0220.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0221.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0092.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0495.

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0390.

(13)

Prijaté texty, P7_TA(2013)0290.

(14)

https://english.eu2016.nl/documents/reports/2016/01/20/report-aviation-summit-2016


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súčasné odvetvie leteckej dopravy

Odvetvie letectva EÚ v súčasnosti predstavuje jeden z uholných kameňov európskej dopravnej siete a nepostrádateľný prvok mobility osôb a podnikov v rámci EÚ aj za jej hranicami, čo z neho robí jeden z najväčších úspechov EÚ.

Priamo zamestnáva približne 1,4 až 2 milióny ľudí a celkovo zabezpečuje 4,8 až 5,5 milióna pracovných miest, čím prispieva k HDP EÚ 110 miliardami EUR. Nedá sa poprieť, že celé odvetvie letectva je pre EÚ silným motorom hospodárskeho rastu, tvorby pracovných miest a obchodu. Vďaka svojmu multiplikačnému účinku prináša za každé euro pridanej hodnoty pre odvetvie leteckej dopravy takmer tri eurá pridanej hodnoty pre celkovú ekonomiku.

Za posledných dvadsať rokov prispela liberalizácia vnútorného trhu EÚ v oblasti leteckých služieb k rozvoju konkurencieschopného európskeho priemyslu, k rozšíreniu možností cestovania v Európe aj mimo nej a k zníženiu cien. Dnes však odvetvie letectva čelí novým, rastúcim výzvam, medzi ktoré patrí zvyšujúca sa konkurencia z tretích krajín, nedostatok kapacít, ktorý by sa mal prejaviť do roku 2035, bezpečnostné a environmentálne obavy, ako aj neutíchajúca potreba vyvíjať nové technológie.

Návrh Komisie týkajúci sa stratégie v oblasti letectva pre Európu

V úsilí o riešenie výziev v odvetví letectva uverejnila Komisia 7. decembra 2015 oznámenie o stratégii v oblasti letectva pre Európu. Navrhuje v ňom spôsoby, ako oživiť európsku ekonomiku, posilniť jej priemyselnú základňu a upevniť jej vedúce postavenie vo svete v odvetví letectva. Komisárka Violeta Bulc pri jeho uverejnení uviedla, že „zachová konkurencieschopnosť európskych spoločností prostredníctvom nových investícií a podnikateľských príležitostí a umožní im rásť udržateľným spôsobom. Európski občania budú profitovať aj z väčšieho výberu, nižších cien a maximálnej miery bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany.“ V stratégii sa navrhujú tri kľúčové priority na dosiahnutie rôznych cieľov, a to:

1.  Využitie rastových trhov formou zlepšenia služieb a prístupu na trh a investičných príležitostí pre letectvo EÚ v tretích krajinách. Na tento účel Komisia navrhuje, aby sa prijala ambiciózna vonkajšia politika v oblasti letectva rokovaniami o komplexných dohodách v oblasti letectva, ktoré by mali zahŕňať účinné predpisy v oblasti spravodlivej hospodárskej súťaže, ako aj rozšírením dvojstranných dohôd o bezpečnosti letectva s cieľom dosiahnuť vzájomné uznanie noriem bezpečnostnej certifikácie a podporou obchodu s lietadlami a súvisiacimi výrobkami.

2.  Riešenie obmedzení rastu vo vzduchu a na zemi znížením kapacitných obmedzení a obmedzení efektívnosti, ktoré bránia udržateľnému rastu odvetvia a spôsobujú preťaženie, meškania a zvyšovanie nákladov, a zlepšovaním prepojenosti.

3.  Udržanie prísnych noriem EÚ v oblasti bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany pomocou nového prístupu, ktorý je založený na riziku a dosiahnutých výsledkoch.

V tejto súvislosti Komisia upozornila na to, že je potrebné, aby sa EÚ angažovala aj z hľadiska posilňovania sociálnej agendy, ďalšej ochrany práv cestujúcich, využívania novej éry inovácií a technológií a prispievania k prísnym environmentálnym normám.

Spravodajca víta oznámenie Komisie a stotožňuje sa s celkovým posúdením súčasnej situácie. Súhlasí aj s cieľmi stanovenými v stratégii a očakáva ich včasné plnenie podľa orientačného akčného plánu, okrem iného pokiaľ ide o legislatívny návrh opatrení na riešenie nekalých praktík v medzinárodnej leteckej doprave, usmernenia k výkladu, v ktorých sa vysvetľujú súčasné pravidlá pre záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme, usmernenia k vlastníctvu a kontrole a hodnotenie smernice 2009/12/ES o letiskových poplatkoch.

Spravodajca víta aj iniciatívu rokovať na úrovni EÚ o dohodách o leteckej doprave a dvojstranných dohodách o leteckej bezpečnosti s tretími krajinami, ktoré predstavujú nastupujúce a strategické trhy (Čína, Japonsko, ASEAN, Turecko, Katar, SAE, Arménsko, Mexiko, Bahrajn, Kuvajt, Omán a Saudská Arábia), a vyjadruje presvedčenie, že Komisia a Rada so zreteľom na článok 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v plnom rozsahu zapoja Parlament do všetkých etáp rokovania o medzinárodných dohodách o leteckej doprave a budú ho o všetkom informovať.

Spravodajca si však myslí, že na prekonanie súčasných výziev a predvídanie budúcich problémov je potrebná komplexná a odvážnejšia európska stratégia v oblasti letectva.

Kroky, ktoré podnikol spravodajca

Spravodajca považuje túto správu za príležitosť podieľať sa na úsilí Európskeho parlamentu o komplexnú stratégiu v oblasti letectva pre Európu a ďalej ho upevňovať. V tomto duchu sa rozhodol sústrediť najmä na témy, ktoré podľa neho boli z oznámenia Komisie vynechané alebo sa im nevenovala dostatočná pozornosť. S cieľom vyhnúť sa duplicite práce sú ďalšie podstatné právne predpisy iba spomenuté, pretože sú aktuálne buď predmetom legislatívneho postupu Parlamentu (napr. revízia základného nariadenia o EASA vrátane rámca EÚ pre bezpilotné lietadlá) alebo sú zablokované v Rade (napr. revízia nariadenia o prevádzkových intervaloch, revízia nariadenia o právach cestujúcich, prepracovanie nariadenia o vykonávaní iniciatívy jednotné európske nebo).

V správe sú rozvinuté niektoré myšlienky v nadväznosti na služobnú cestu výboru TRAN do Kanady v máji 2016, počas ktorej sa delegácia výboru stretla so zástupcami ICAO, leteckého priemyslu a bezpečnostných orgánov. Podľa spravodajcu bola táto študijná návšteva prínosná najmä v tom, že ukázala, ako najmodernejšie inovácie v letectve dokážu splniť environmentálne a bezpečnostné ciele.

V rámci prípravy na vypracovanie správy spravodajca za účasti tieňových spravodajcov zorganizoval aj stretnutie zamerané na výmenu názorov, na ktorom sa stretli zástupcovia celého odvetvia leteckej dopravy (pozri prílohy) – inštitúcií EÚ, leteckých spoločností, letísk, letiskových regiónov, leteckého priemyslu, cestovných služieb, cestujúcich a environmentálnych MVO. Cieľom stretnutia bolo získať názory zúčastnených strán na vypracovanie ukazovateľa prepojenosti, na začlenenie odvetvia letectva do multimodálnej dopravnej siete a na perspektívy rozvoja odvetvia v horizonte najbližších tridsiatich rokov. Účastníci jednoznačne vyjadrili potrebu celkovo koordinovaného a strategického prístupu, ktorý by vychádzal z komplementárnosti všetkých druhov dopravy.

Hlavné zásady

Hlavné motívy správy, ktorými sa spravodajca nechal viesť pri hodnotení stratégie a predkladaní nových návrhov, sú zlepšenie prepojenosti, oživenie konkurencieschopnosti a zachovanie trhovej perspektívy.

Podľa spravodajcu by sa dali mnohé výzvy v odvetví letectva, napríklad nedostatok kapacít, nedostatočné či nadmerné využívanie infraštruktúr, rôzni poskytovatelia leteckých navigačných služieb alebo obmedzené investície, riešiť zlepšením prepojenosti a jej transformáciou na nástroj tvorby politiky.

Spravodajca uznáva, že na trhu leteckej dopravy vládne mimoriadna konkurencia, či už v rámci EÚ alebo v celosvetovom meradle. Čo sa týka EÚ, víta zámer Komisie zaoberať sa súčasnými rôznorodými vnútroštátnymi postupmi, (napr. daňami, poplatkami atď.), ktoré bránia hladkému fungovaniu jednotného trhu leteckej dopravy v EÚ. V súvislosti s trhom mimo EÚ zastáva spravodajca názor, že dohody s tretími krajinami by mohlo pomôcť vytvoriť rámec pre spravodlivú hospodársku súťaž. Poukazuje však na to, že v rámci globálneho trhu leteckej dopravy sa určité krajiny vyznačujú danosťami, ako sú geografické výhody či kultúrno-historická prax, ktoré nemožno vyvážiť, hoci narúšajú hospodársku súťaž.

Navyše úspech stratégie podľa neho spočíva aj v jej schopnosti poskytnúť nástroje a rámec na odmeňovanie a stimulovanie najlepších inovácií, ktoré trh prinesie v osobnej aj nákladnej preprave, napríklad pokiaľ ide o pochopenie výhod plného zavedenia IKT a dosiahnutie najefektívnejšieho riadenia logistiky v celom odvetví, a vyhýbať sa ukladaniu nepružných noriem. Z trhovo orientovaného hľadiska by každé verejné alebo súkromné financovanie malo rešpektovať platné usmernenia EÚ pre štátnu pomoc a právne predpisy pre hospodársku súťaž.

Návrhy

Vzhľadom na uvedené skutočnosti spravodajca predložil niekoľko návrhov, ktoré majú prispieť k zostaveniu komplexnej stratégie v oblasti letectva.

Ďalší rozvoj európskeho modelu letectva: Protekcionizmus nie je nikdy riešením a podnikateľské úspechy prichádzajú so zapojením sa do otvoreného trhu. Odvetvie letectva EÚ sa môže opierať o naše európske prednosti, medziiným o prísne bezpečnostné normy, geografickú polohu, inovatívny priemysel, sociálne a environmentálne ciele, čo mu dáva potenciál poskytnúť jedinečný a konkurencieschopný model, ktorý sa dokáže prispôsobiť špecifikám konkurentov a reagovať na ne, a tak opätovne nastoliť rovnaké podmienky na svetovom trhu.

Transeurópska vzdušná diaľnica: Zatiaľ sa nevykonal článok 3 nariadenia (ES) č. 551/2004, v ktorom sa plánuje vytvorenie jednej európskej hornej letovej informačnej oblasti (EUIR), bez toho, aby bola dotknutá zvrchovanosť členských štátov. Takáto EUIR by umožnila vybudovať transeurópsku vzdušnú diaľnicu, a tak zmierniť súčasnú roztrieštenosť európskeho vzdušného priestoru a prerušenia leteckého dopravného systému, ktoré výrazne ovplyvňujú kontinuitu leteckých služieb a poškodzujú konkurencieschopnosť EÚ. V záujme naplnenia cieľov stratégie EÚ v oblasti letectva je preto naliehavo potrebné, aby sa táto koncepcia premietla do skutočnosti.

Vypracovanie ukazovateľa prepojenosti: Cieľom ukazovateľa prepojenosti by malo zobrazenie skutočnej pridanej hodnoty konkrétnej trasy. Tento typ ukazovateľa by nemal zohľadňovať iba bežné kritériá, ako množstvo, frekvenciu a kvalitu prepojení, ale aj kritériá času, zvýšenia integrácie siete, cenovej dostupnosti a environmentálnych nákladov. Tento koeficient by mal brať plný zreteľ na komplementárnosť všetkých druhov dopravy, aby tak mohol pomôcť aj pri vytyčovaní intermodálnejších a hospodárnejších riešení. Ukazovateľ prepojenosti by podporil strategické plánovanie a investície v odvetví leteckej dopravy tým, že by rozlišoval medzi ekonomicky životaschopnými a nerentabilnými projektmi, s cieľom uprednostniť napr. ziskovú špecializáciu letísk a predchádzať vzniku „letísk duchov“. Tento koeficient by sa mohol vypracovať na základe existujúcich koeficientov a prieskumnej práce, ktorú už vykonala organizácia Eurocontrol a stredisko pre sledovanie letísk.

Podpora multimodality: Vzhľadom na potrebu čoraz väčšej efektívnosti existujúcej infraštruktúry a racionalizácie investícií je zrejmé, že výhody, ktoré prináša komplementárnosť všetkých druhov dopravy, nie sú dostatočne využívané. Z týchto dôvodov je naliehavo nutné, aby sa naplno zužitkoval potenciál multimodálnych riešení, ktoré v plnom rozsahu zahrnú odvetvie leteckej dopravy. Koridory TEN-T ťažia z vhodného rámca a financovania a majú potenciál na zavádzanie pilotných iniciatív v tejto oblasti. Na tento účel by sa mala priradiť vyššia priorita zavŕšeniu tohto cieľa. Dopyt po multimodálnych riešeniach pretrváva a bude uspokojený vtedy, keď legislatívny rámec poskytne náležitú právnu istotu, čo predpokladá vyriešenie problémov zodpovednosti a práv cestujúcich, ale aj preskúmanie kontinuity služieb cestujúcim počas celej multimodálnej trasy, napr. prevoz batožiny a bezpečnostné postupy. Multimodalita si vyžaduje aj zabezpečenie otvorených údajov.

Vytvorenie priaznivého prostredia pre inteligentné investície: Odvetvie letectva síce stavia na technológiách, ale vyžaduje si aj masívne dlhodobé investície a infraštruktúru. V záujme maximalizácie využívania tejto infraštruktúry a ziskovosti týchto investícií je potrebné ich integrovať do dlhodobej strategickej vízie pre toto odvetvie. Podpora inovácií v odvetví letectva by toto odvetvie mala zmobilizovať. Tvorcovia politík by sa naďalej mali podieľať na tom, aby sa celý hodnotový reťazec letectva stal strategickým sektorom pre verejné aj súkromné investície, a to stanovením dlhodobých cieľov poskytovaním stimulov inteligentným iniciatívam, napr. znižovaniu emisií CO2 a hluku z letísk, dosahovaním multimodality a zlepšovaním bezpečnostných postupov. V tomto smere by mohol byť vhodným nástrojom na stimulovanie takýchto trhových projektov EFSI.

Plnenie environmentálnych cieľov: Vzhľadom na záväzok EÚ plniť medzinárodné environmentálne ciele, na nedávne oznámenie Komisie s názvom Európska stratégia pre nízkoemisnú mobilitu a na balík predpisov o obehovom hospodárstve je celkový rámec pozitívne naklonený znižovaniu emisií CO2 produkovaných v odvetví leteckej dopravy. Veľká pozornosť sa právom venuje znižovaniu emisií CO2 v rámci súčasných dopravných činností a podpore inovatívnych riešení zameraných medziiným na rozvoj alternatívnych palív a ľahších lietadiel. Vo všetkom tomto úsilí by sa malo pokračovať. Rovnakú pozornosť treba venovať celkovým letiskovým činnostiam, v rámci ktorých možno presadzovať a podnecovať postupy šetrné k životnému prostrediu, napríklad rozlišovaním a označovaním tzv. ekologických letísk a ekologických trás na letiská a dosahovaním čo najefektívnejšieho riadenia logistiky.

Zvýšenie bezpečnosti: Napriek tomu, že na bezpečnostné účely sa už vynaložili značné investície a náklady, posledné mesiace sú dôkazom toho, že bezpečnosť musí byť naďalej medzi prioritami programu EÚ a že sú naliehavo potrebné ďalšie zlepšenia na zemi aj vo vzduchu. V tomto smere má zásadný význam, aby sa členské štáty zaviazali systematicky si vymieňať spravodajské informácie a prešli na reaktívnejší bezpečnostný systém výraznejšie sa opierajúci o spravodajské informácie. Bude však treba vynaložiť osobitné úsilie o to, aby cestujúci v leteckej doprave neboli nadmerne zaťažovaní, čo by malo pre toto odvetvie nepriaznivé následky. V tejto súvislosti by sa mal podporovať vývoj inovatívnych bezpečnostných riešení pre osobnú aj nákladnú dopravu. Opierajúc sa o už existujúcu koncepciu jednorazovej bezpečnostnej kontroly by Komisia mala posúdiť možnosť rozvinúť unijný systém predbežnej kontroly (po vzore amerického systému TSA-precheck), ktorý by cestujúcim z EÚ umožnil vopred sa dobrovoľne zaregistrovať a absolvovať rýchlejšiu a menej podrobnú kontrolu na letisku.

Prílohy

29 June 2016

Brainstorming Session

Aviation Strategy: what is missing

Room ASP5G365, European Parliament, Brussels

Note: Session only in EN, no interpretation available.

14.00 – 14.10

Introductory remarks by EP Rapporteur Pavel Telička

14.10 – 14.55

Connectivity

Question: How central is the role played by Connectivity in deploying the EU Aviation strategy?

How do you assess connectivity? What is the difficulty in trying to improve connectivity? How would you ensure/ improve it? What drives the strategy to open a certain route and not another? What are the incentives to build / develop airports and / or another line? Based on previous experience, how would you identify ghost airports? What distinguishes them from a “necessary” airport? Would the development of a connectivity index help identify growth potentials?

Round table discussions

14.55 – 15.35

Intermodality

Question: How aviation can contribute and benefit from being integrated into a multimodal network?

What is the experience today as concerns transfers to airports? What are the partnerships / solutions provided by airports / airlines ? What would be the difficulties / solutions to develop an ‘intermodal fast lane’? What are the strategies in place for the aviation sector to fit into an intermodal European transport network? How do you assess the competition / complementarity of high speed railway lines?

Round table discussions

15.35 – 16.15

Aviation 2050

Question: How should the aviation sector look in 2050?

How are ICTs concretely used today and used in 2050? What new technology developments are to be expected to respond to airport security, capacity crunch, environment requirements? How would you assess the synergy within the sector to ensure the coherence of innovative developments? How should connectivity in an ICT world look like in 2050? How should aviation infrastructures (on the ground and on air) look like in 2050?

Round table discussions

16.15 - 16.45

Aviation Strategy: what is still missing?

Looking into concrete proposals.

Round table discussions

16.45 - 17.00

Conclusion

29 June 2016

Brainstorming Session

Aviation Strategy: what is missing

Room ASP5G365, European Parliament, Brussels

List of Participants

First name

Last name

Organisation

Olivier

Jankovec

ACI-Europe

Markus

Broich

Airbus Group

Guillaume

Xavier-Bender

Airlines 4 Europe

Niamh

McCourt

Airlines for America

Léa

Bodossian

Airport Regions Conference

Alexandra

Covrig

Airport Regions Conference

Juan-Jesus

Garcia

Amadeus

Petr

Votoupal

Committee of Regions

Nathalie

Vande Velde

DG MOVE E3

Luc

Tytgat

EASA

Philip

von Schöppenthau

Eurocockpit

Stefania

Gazzina

Eurocontrol

John

Hanlon

European Low Fare Airlines Association (ELFAA)

Stijn

Lewyllie

European Passengers’ Federation

Leonardo

Massetti

European Regions Airline Association (ERA)

Rupert

Hornig

German Airport Association (ADV)

Clemens

Brandt

German Airport Association (ADV)

Philippe

Morin

International Air Transport Association

Bill

Hemmings

Transport&Environment

Andrew

Murphy

Transport&Environment

Luka

De Bruyckere

Transport&Environment

Follow up to the

Brainstorming Session

on

Aviation Strategy: what is missing

hold on 29 June 2016

Organisation / Contact:

Questionnaire :

Connectivity

Question: How central is the role played by Connectivity in deploying the EU Aviation strategy?

How do you assess connectivity?

What is the difficulty in trying to improve connectivity?

How would you ensure/ improve it?

What drives the strategy to open a certain route and not another?

What are the incentives to build / develop airports and / or another line?

Based on previous experience, how would you identify ghost airports?

What distinguishes them from a “necessary” airport?

Would the development of a connectivity index help identify growth potentials?

Intermodality

 

Question: How aviation can contribute and benefit from being integrated into a multimodal network?

What is the experience today as concerns transfers to airports?

What are the partnerships / solutions provided by airports / airlines ?

What would be the difficulties / solutions to develop an ‘intermodal fast lane’?

What are the strategies in place for the aviation sector to fit into an intermodal European transport network? How do you assess the competition / complementarity of high speed railway lines?

Aviation 2050

 

Question: How should the aviation sector look in 2050?

How are ICTs concretely used today and used in 2050? What new technology developments are to be expected to respond to airport security, capacity crunch, environment requirements?

How would you assess the synergy within the sector to ensure the coherence of innovative developments?

How should connectivity in an ICT world look like in 2050?

How should aviation infrastructures (on the ground and on air) look like in 2050?

Role of the aviation industry?

Aviation Strategy

What is still missing and what is essential

Looking into concrete proposals.

Number 3 to 5 elements without which the Aviation Strategy will not fly.

 

 

Deadline: In order for your contribution/ideas to be potentially reflected in the report, thank you for submitting your replies to the questionnaire by next Tuesday 5 July 2016.


STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (14.10.2016)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k stratégii v oblasti letectva pre Európu

(2016/2062(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ole Christensen

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže 4,7 milióna pracovných miest v Únii priamo (1,9 milióna) alebo nepriamo (2,8 milióna) súvisí s leteckou dopravou, letiskami a spracovateľským priemyslom1; keďže európske odvetvie letectva podporuje ďalších 917 000 pracovných miest inde vo svetovom hospodárstve; keďže napriek skutočnosti, že letecký trh v Únii v období 2000 – 2013 zažíval rozmach, keď osobná doprava zaznamenala rast o 47 %, počet pracovných miest v letectve ostal rovnaký a v niektorých pododvetviach dokonca poklesol;

B.  keďže odvetvie letectva v Únii čelí neľútostnej a nekalej hospodárskej súťaži, ako je protiprávna štátna pomoc a nedodržiavanie medzinárodných pracovných noriem dopravcami so sídlom v tretích krajinách; keďže táto nekalá hospodárska súťaž vystavuje európskych dopravcov tlaku, čo spôsobuje stratu pracovných miest v Európe; keďže v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok treba dodržiavať medzinárodné pracovné normy a zásady zdravej hospodárskej súťaže;

C.  keďže vplyvom posilnenia internacionalizácie, liberalizácie a svetovej hospodárskej súťaže sa objavujú nové modely podnikania a zamestnávania;

D.  keďže podľa organizácie Eurocontrol bude objem leteckej dopravy v Európe v roku 2035 pravdepodobne o 50 % vyšší ako v roku 2012;

E.  keďže nedávne zistenia MOP naznačujú zhoršenie pracovných podmienok v sektore letectva; keďže väčšia diverzifikácia zmlúv môže byť nástrojom, ktorý prinesie väčšiu pružnosť, ale môže byť aj zneužívaná na účelový výber najvhodnejších právnych predpisov s cieľom vyhýbať sa plateniu príspevkov na sociálne zabezpečenie; keďže atypické zamestnávanie môže mať v niektorých prípadoch nepriaznivý vplyv na sociálne a pracovné práva, bezpečnosť, hospodársku súťaž, mzdy, zdravie a normy v oblasti bezpečnosti a kvality; keďže niektorí leteckí dopravcovia ponúkajú kadetom prácu za žalostných podmienok alebo sa dokonca uchyľujú k využívaniu tzv. systémov pay-to-fly, v rámci ktorých piloti v skutočnosti platia leteckej spoločnosti za absolvovanie ziskových letov;

F.  keďže v niektorých vzdušných priestoroch je až 94 % meškaní spôsobených nedostatočnou kapacitou oblastných stredísk riadenia;

G.  keďže v rámci štúdie Univerzity v Gente sa zistilo, že viac ako jeden zo šiestich pilotov, ktorým boli položené otázky,(1) čelil atypickým pracovným podmienkam, napr. zamestnaniu prostredníctvom agentúry dočasného zamestnávania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, alebo pracovnej zmluve na nula hodín bez garantovanej minimálnej mzdy; keďže bezkonkurenčne najviac využívajú atypické zamestnávanie nízkonákladové letecké spoločnosti;

H.  keďže mobilná a nadnárodná povaha letectva sťažuje odhaľovanie porušovania sociálnych noriem a obchádzania pracovných noriem a znemožňuje riešenie problémov len na vnútroštátnej úrovni;

I.  keďže európski sociálni partneri vo svojom spoločnom vyhlásení proti registráciám pod výhodnými európskymi vlajkami v letectve vyzvali európskych zákonodarcov, aby prijali naliehavé kroky na predchádzanie registráciám pod výhodnými európskymi vlajkami v letectve a dovozu výhodných vlajok v tomto odvetví z krajín mimo EÚ;

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Stratégia v oblasti letectva pre Európu; zdôrazňuje, že je potrebné väčšie úsilie s cieľom posilniť sociálnu agendu a vytvoriť a udržať vysokokvalitné pracovné miesta v leteckej doprave, ako aj posilniť konkurencieschopnosť európskeho odvetvia letectva; domnieva sa, že zásadný význam má zabezpečenie rovnakých podmienok v tomto odvetví; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne iniciatívy s cieľom zabrániť nespravodlivej hospodárskej súťaži a chrániť práva pracovníkov;

2.  poukazuje na to, že medzi členskými štátmi existujú výrazné rozdiely, čo sa týka pracovných podmienok a sociálnej ochrany, a že podniky zneužívajú slobodu usadiť sa na znižovanie nákladov; vyzýva členské štáty, aby zastavili túto škodlivú hospodársku súťaž;

3.  zdôrazňuje dôležitosť existencie silných, nezávislých sociálnych partnerov v odvetví letectva, pravidelného inštitucionalizovaného sociálneho dialógu na všetkých úrovniach a účasti a zastúpenia zamestnancov v záležitostiach spoločnosti; trvá na riadnom procese konzultácie a posilnení sociálneho dialógu pred akoukoľvek iniciatívou EÚ týkajúcou sa odvetvia letectva;

4.  zdôrazňuje, že právo na zakladanie odborových organizácií a právo na členstvo v nich, ako aj právo na kolektívnu akciu sú základnými právami a treba ich dodržiavať, ako je uvedené v článku 12 Charty základných práv Európskej únie; odmieta akékoľvek pokusy o obmedzenie práva na štrajk v odvetví letectva;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozorne a neustále monitorovali trendy v zamestnanosti v európskom civilnom letectve a v prípade potreby regulovali nové modely podnikania a zamestnávania; navrhuje, aby Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) mohla skúmať nové modely podnikania a zamestnávania s cieľom zaistiť bezpečnosť letectva; trvá na tom, aby EASA do takejto úlohy zapájala sociálnych partnerov;

6.  zdôrazňuje, že nepravá samostatná zárobková činnosť v oblasti letectva má závažné negatívne dôsledky, pokiaľ ide o bezpečnosť letectva, sociálnu ochranu pracovníkov, ako aj spravodlivú hospodársku súťaž na trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v boji proti nepravej samostatnej zárobkovej činnosti v odvetví letectva; nabáda členské štáty, aby v prípade potreby stanovili jasné rozlišovanie medzi zamestnancami a samostatne zárobkovo činnými osobami, a to v spolupráci so sociálnymi partnermi;

7.  víta pokusy sociálnych partnerov rokovať o dohode o pracovných podmienkach a sociálnych právach zamestnancov v európskom odvetví letectva; nabáda ich na rokovanie o kolektívnych zmluvách vo všetkých oblastiach odvetvia letectva v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a postupmi, keďže takéto zmluvy sú účinným nástrojom v boji proti súťaži o najnižšie sociálne, pracovné a zamestnanecké normy a pri zabezpečovaní dôstojného odmeňovania všetkých pracovníkov;

8.  zdôrazňuje, že nie je potrebná žiadna ďalšia liberalizácia služieb pozemnej obsluhy na letiskách Únie; zdôrazňuje potrebu zaistenia lepších pracovných podmienok, vyšších úrovní kvalifikácie, bezpečnosti a kvalitnejších služieb v odvetví pozemnej obsluhy; vyzýva na objasnenie pojmu „hospodársky subjekt“, aby sa tak výhody smernice 2001/23/ES v prípade výzvy na súťaž alebo čiastočnej straty činností rozšírili aj na pracovníkov pozemnej obsluhy;

9.  upriamuje pozornosť na niekoľko prípadov nekalej hospodárskej súťaže v odvetví letectva; pripomína, že nekalá hospodárska súťaž môže prispieť k zhoršeniu pracovných podmienok; vyzýva zodpovedné orgány, aby náležite postihovali každé pochybenie v tejto súvislosti;

10.  domnieva sa, že neisté pracovné podmienky, ktoré sa osobitne často vyskytujú v prípade mladých pilotov a členov posádky, predstavujú bezpečnostné riziko; trvá na tom, aby štandardným modelom zamestnávania v odvetví letectva bolo aj naďalej priame zamestnávanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné podmienky práce a zamestnávania;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili návrhy na to, ako zabrániť zneužívaniu nepriameho zamestnávania na obchádzanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti zdaňovania a sociálneho zabezpečenia v odvetví leteckej dopravy;

12.  poznamenáva, že všetky letecké spoločnosti pôsobiace v Európskej únii musia plne dodržiavať sociálne a zamestnanecké požiadavky EÚ a členských štátov;

13.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pre posádky, a najmä pre pilotov, také pracovné podmienky, aby nedochádzalo k ohrozeniu bezpečnostných noriem v dôsledku nadmernej únavy;

14.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe vzájomného rešpektovania svojich právomocí predložili legislatívne iniciatívy na predchádzanie registráciám pod výhodnou vlajkou, účelovému výberu najvhodnejších právnych predpisov a nekalej hospodárskej súťaži, aj pokiaľ ide pracovné zmluvy na nula hodín a tzv. systémy pay-to-fly v európskych komerčnej leteckej doprave, s cieľom zaručiť spravodlivé pracovné podmienky a podmienky zamestnania;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie a riadne presadzovanie pracovného práva, právnych predpisov v sociálnej oblasti a kolektívnych zmlúv v prípade leteckých spoločností pôsobiacich v danom členskom štáte;

16.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila riadne uplatňovanie nariadenia (ES) č. 1008/2008 a vyhodnotila potrebu preskúmania tohto nariadenia s cieľom zlepšiť kritériá týkajúce sa „hlavného miesta podnikateľskej činnosti“;

17.  vyzýva na objasnenie a dôsledné uplatňovanie kritéria „domovskej základne“ s cieľom zabezpečiť, aby toto kritérium určovalo uplatniteľné právne predpisy v oblasti sociálnych vecí, zamestnanosti a daní pre všetky letecké operácie dopravcov, ktorí sú držiteľmi osvedčenia leteckého prevádzkovateľa EÚ, na vnútornom trhu aj v medzinárodnej prevádzke; domnieva sa, že žiadny zamestnanec by nemal mať pochybnosti o uplatniteľných pracovnoprávnych predpisoch alebo o tom, či má nárok na sociálne zabezpečenie; v tejto súvislosti upozorňuje na osobitnú situáciu vysoko mobilných pracovníkov v odvetví leteckej dopravy a vyzýva na lepšiu koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia v EÚ;

18.  požaduje, aby povolenie na prevádzku lietadiel registrovaných v EÚ bolo podmienené tým, že všetci členovia posádok z tretích krajín plne vyhovujú licenčným požiadavkám EÚ/EASA; zdôrazňuje potrebu predchádzať sociálnemu dumpingu a akejkoľvek forme vykorisťovania pracovníkov alebo nelegálneho využívania leteckých posádok z tretích krajín na palubách lietadiel, ktoré sú zaregistrované v EÚ, a bojovať proti týmto javom s cieľom zaistiť spravodlivé pracovné podmienky a vysokú úroveň bezpečnosti; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby rozšírila pôsobnosť smernice o jednotnom povolení (2011/98 EÚ) aj na mobilných zamestnancov v civilnom letectve; pripomína, že posádky z tretích krajín majú rovnaké práva, čo sa týka pracovnej ochrany a pracovných podmienok, ako posádky z EÚ;

19.  trvá na tom, že všetky dohody v oblasti vonkajšej politiky EÚ v oblasti letectva musia zahŕňať dodržiavanie ľudských práv a príslušných dohovorov MOP, ako aj účinné prostriedky presadzovania vrátane odmietnutia alebo odobratia prepravných práv; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rokovania s tretími krajinami nebudú viesť k dohodám v oblasti leteckej dopravy, ktoré narúšajú ochranu pracovníkov alebo sociálne normy v Európe;

20.  zdôrazňuje, že pri presadzovaní nariadenia o hlásení udalostí v letectve je veľmi dôležité pravidelne hlásiť udalosti súvisiace s únavou posádky alebo s kontaminovaným ovzduším v kabínach pilotov, aby sa zlepšili normy týkajúce sa zdravia posádky a bezpečnosti leteckého personálu aj cestujúcich;

21.  opätovne zdôrazňuje, že akákoľvek dohoda o leteckej doprave musí zahŕňať rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd zakotvených v Európskej sociálnej charte a Charte základných práv Európskej únie;

22.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že požiadavky na letecké spoločnosti z tretích krajín pôsobiace na letiskách v Únii sú v súčasnosti nevymožiteľné, alebo dokonca neexistujú; trvá na tom, aby sa nekalá hospodárska súťaž zo strany leteckých spoločností z tretích krajín, napríklad prostredníctvom priamej a nepriamej štátnej pomoci, dotácií alebo vykorisťovania zamestnancov, musela účinne riešiť a aby sa existujúce nástroje na boj proti nekalej hospodárskej súťaži museli dôkladne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať; je pevne presvedčený, že kým v dohodách o leteckej doprave s tretími krajinami nebudú zahrnuté doložky o spravodlivej hospodárskej súťaži vrátane rešpektovania práv pracovníkov, ich práva na prevádzku v Únii by sa mali obmedziť;

23.  vyzýva členské štáty, aby investovali do celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy vo všetkých častiach hodnotového reťazca v oblasti letectva, keďže úspech európskeho letectva do veľkej miery závisí od kvalifikovaných pracovníkov a inovácií; uznáva, že treba riešiť otázku prípadných nedostatkov zručností, ktoré by sa mohli objaviť; zdôrazňuje význam partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami, výskumnými strediskami a sociálnymi partnermi s cieľom aktualizovať programy odbornej prípravy a zabezpečiť, aby odrážali potreby trhu práce; odporúča zahrnúť do vzdelávacích programov teoretické a praktické zložky a stáže a venovať osobitnú pozornosť najnovšiemu technologickému vývoju, ako sú napríklad bezpilotné lietadlá;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili dostatočné verejné a súkromné investície do výskumu a vývoja v odvetví letectva; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam spracovateľského priemyslu a poskytovania služieb v celom hodnotovom reťazci odvetvia leteckej dopravy, keďže sú veľmi dôležité pre zamestnanosť a rast; je pevne presvedčený, že ich úloha sa musí lepšie zohľadňovať v stratégii v oblasti letectva;

25.  zdôrazňuje, že európsky preukaz pilota by mal zaisťovať vysokú úroveň bezpečnosti, keďže je to v prospech všetkých zamestnancov a cestujúcich; poznamenáva, že prijímanie pilotov, ktorí nie sú držiteľmi európskeho preukazu pilota, by mohlo viesť k všeobecnému znižovaniu miezd pilotov;

26.  domnieva sa, že sieť inštitútov odborného vzdelávania v oblasti letectva pod záštitou virtuálnej akadémie EASA by pomohla stanoviť spoločné normy v oblasti odbornej prípravy a bezpečnosti;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili systém osvedčovania pre vzdelávacie centrá, ktoré poskytujú odbornú prípravu pre palubných sprievodcov, a to s cieľom zvýšiť bezpečnosť;

28.  odporúča, aby sa zaviedli spoločné normy týkajúce sa kompetencií inšpektorov pre bezpečnosť letectva;

29.  pripomína Komisii, že proces liberalizácie jednotného európskeho neba, a najmä systém výkonnosti pre poskytovateľov leteckých navigačných služieb, by sa nemal vykonávať na úkor pracovných podmienok vysoko kvalifikovaných prevádzkových pracovníkov ani by nemal viesť k obmedzovaniu investícií do nových technológií a do odbornej prípravy nových pracovníkov; nabáda Komisiu, aby zvážila, ako zabrániť takémuto vývoju, keďže by neslúžil cieľu, ktorým je lepšia, účinnejšia a produktívnejšia letová prevádzková služba v Európe;

30.  vyzýva členské štáty, aby všetkým pracovníkom v odvetví letectva zaručili dôstojné pracovné podmienky vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to bez ohľadu na veľkosť a typ spoločnosti, ktorá ich zamestnáva, miesto zamestnania alebo príslušnú zmluvu; zdôrazňuje, že to zahŕňa aj ochranu pred vystavením znečisteniu ovzdušia na letiskách pevnými čiastočkami; zdôrazňuje potrebu transparentných pravidiel o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v odvetví letectva, na základe ktorých sa na všetky lietadlá s osvedčením leteckého prevádzkovateľa EÚ musí vzťahovať pravidelný dohľad pri rešpektovaní vnútroštátnych kompetencií;

31.  zdôrazňuje potrebu pravidelného monitorovania psychickej pohody leteckej posádky s cieľom zaistiť jej bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; poukazuje na význam času odpočinku leteckej posádky s cieľom zaistiť maximálnu úroveň bezpečnosti počas jej pracovného času;

32.  trvá na tom, aby sa potreba ďalšieho objasnenia platných právnych predpisov a súdnej príslušnosti v súvislosti s pracovnými zmluvami mobilných pracovníkov v odvetví letectva posudzovala v úzkej spolupráci so zástupcami týchto pracovníkov;

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predchádzali porušovaniu sociálnych noriem a obchádzaniu pracovných noriem zaručením ochrany tých, ktorí poskytujú informácie, uľahčením otvoreného poskytovania informácií a rozšírením spolupráce medzi inšpektorátmi práce v členských štátoch;

34.  vyzýva príslušné orgány, aby zlepšili súčasnú situáciu oblastných stredísk riadenia, a to napríklad zvýšením počtu zamestnancov a zlepšením pracovných podmienok, s cieľom zvládnuť predpokladaný nárast leteckej dopravy a obmedziť počet meškaní a dopravné preťaženie vo vzdušnom priestore EÚ;

35.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepšie vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov Únie v odvetví letectva.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

46

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Morten Løkkegaard, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Terry Reintke, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Deirdre Clune, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Neoklis Sylikiotis, Flavio Zanonato

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Raymond Finch

(1)

Y. Jorens, D. Gillis, L. Valcke a J. De Coninck, „Atypical Forms of Employment in the Aviation Sector“ (Atypické formy zamestnávania v odvetví letectva), Európsky sociálny dialóg, Európska komisia, 2015.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (29.9.2016)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k stratégii v oblasti letectva pre Európu

(2016/2062(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Tibor Szanyi

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta skutočnosť, že v návrhu Komisie týkajúcom sa stratégie v oblasti letectva sa zdôrazňuje významný prínos odvetvia letectva pre EÚ, jej hospodársku a sociálnu oblasť, technológie a konektivitu; zdôrazňuje, že Európa by mala zohrávať vedúcu úlohu v medzinárodnom letectve a byť globálnym vzorom udržateľného letectva, a že sú potrebné ďalšie ambiciózne a udržateľné kroky, ktoré musia zohľadňovať environmentálne, klimatické a zdravotné hľadisko a hľadisko zamestnanosti s cieľom skĺbiť ekológiu s hospodárstvom, životné prostredie s finančnou sférou a dlhodobú víziu s krátkodobými politickými záujmami;

2.  poznamenáva, že trvalo udržateľný rozvoj odvetvia je nevyhnutný, aby sa zabránilo zhoršovaniu environmentálnych vplyvov, ako je zmena klímy, stenčovanie ozónovej vrstvy v stratosfére, znečistenie ovzdušia a hluk; konštatuje, že napriek tomu, že dnešné lietadlá produkujú menej emisií ako ich predchodcovia spred 30 rokov, lietadlá predávané na svetovom trhu musia byť regulované globálnymi minimálnymi environmentálnymi normami; víta v tomto smere novú medzinárodnú normu Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) o hluku, ktorá sa od roku 2017 bude uplatňovať na nové typy veľkých lietadiel;

3.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa odhadov budú emisie CO2 z medzinárodnej leteckej dopravy v roku 2050 sedemkrát vyššie ako v roku 1990, a to napriek lepšej účinnosti spaľovania a opatreniam prijatým na dosiahnutie uhlíkovo neutrálneho rastu od roku 2020, ako je zlepšenie účinnosti a vývoj alternatívnych palív a ľahších lietadiel; víta každé technologické úsilie realizované v rámci výskumu a vývoja, ako sú dodatočné normy pre emisie CO2 lietadiel a emisie tuhých častíc z motorov lietadiel;

4.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť počet ratifikácií potrebných na to, aby Parížska dohoda nadobudla platnosť; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby tiež okamžite ratifikovali túto dohodu; pripomína, že doprava je druhým najväčším producentom emisií skleníkových plynov a vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzinárodné letectvo nie je výslovne uvedené v Parížskej dohode, keďže k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo musia prispieť všetky odvetvia hospodárstva; konštatuje však, že teplotný limit stanovený v dohode a odkaz na antropogénne emisie si zo strany odvetvia letectva vyžadujú ambiciózne úsilie o zníženie emisií; konštatuje, že tieto ciele nemožno dosiahnuť, ak budúci rast celosvetového odvetvia letectva nebude zosúladený s udržateľnosťou životného prostredia a celosvetový úsilím o zmierňovanie zmeny klímy;

5.  požaduje, aby sa neskôr v tomto roku v rámci ICAO vytvorilo spravodlivé a dôveryhodné globálne trhové opatrenie (GTO), ktoré by sa na medzinárodnej úrovni vykonávalo od roku 2020; vyjadruje hlboké sklamanie z aktuálneho návrhu, o ktorom sa rokuje v ICAO; zdôrazňuje, že GTO musí v plnej miere vyjadrovať ciele Parížskej dohody, ak má odvetvie letectva spravodlivo a účinne prispieť k plneniu klimatických cieľov do roku 2030 a cieľov Parížskej dohody, pričom na medzinárodnej úrovni sa má vykonávať od roku 2020 a v záujme optimalizácie jeho účinnosti sa má v stanovených intervaloch prehodnocovať;

6.  vyzýva na zlepšenie systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS); pripomína, že o akejkoľvek zmene platných právnych predpisov o začlenení letectva do EU ETS možno uvažovať len v prípade, ak bude GTO ambiciózne, a ak vnútroeurópske lety budú v každom prípade naďalej zahrnuté do EU ETS; žiada, aby sa ustanovenia o letectve v rámci EU ETS zachovali a posilnili ako neoddeliteľná súčasť opatrení na dosiahnutie cieľa EÚ týkajúceho sa zníženia emisií do roku 2030 najmenej o 40 %; poznamenáva, že hoci sú emisie z leteckej dopravy v EÚ súčasťou ETS, v roku 2014 sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšili o 3 % a v roku 2015 sa v porovnaní s rokom 2014 zvýšili o ďalších 3,6 %;

7.  vyzýva na ukončenie takýchto výnimiek počnúc letmi v rámci EÚ, pričom uznáva, že výnimky z dane z pohonných hmôt a z DPH pre letectvo odrádzajú od zvyšovania účinnosti a narúšajú vnútorný trh; vyjadruje poľutovanie nad tým, že norma účinnosti v oblasti emisií CO2, ktorú navrhuje ICAO, neprinesie zníženie emisií pod úroveň bežnej prevádzky; žiada, aby sa na úrovni EÚ prijali opatrenia nad rámec globálnej normy;

8.  poznamenáva, že úspech udržateľného letectva je nerozlučne spätý s pokračujúcou podporou významných výskumných programov, ako je Čisté nebo a SESAR; víta rozhodnutie o rozšírení právneho mandátu spoločného podniku SESAR a Čistého neba 2, lebo výrazne prispievajú k zvýšeniu bezpečnosti európskeho letectva a k jeho environmentálnej udržateľnosti, napríklad tým, že prostredníctvom projektu SESAR znížia emisie CO2 potenciálne až o 50 miliónov ton; ďalej poznamenáva, že pre udržateľné letectvo sú potrebné významné investície do nových a inovačných technológií, ako sú konštrukcia lietadiel, alternatívne palivá vrátane biopalív druhej generácie a digitálne technológie, a vyzýva Komisiu, aby zaradila výskum na popredné miesto svojho politického programu;

9.  berie na vedomie, že stále je viacero letov na krátke vzdialenosti, pri ktorých sa využívajú zastarané technológie, ktoré produkujú vysokú úroveň emisií; vyzýva na prijatie opatrení, ktoré budú podporovať prechod na ekologickejšie regionálne druhy dopravy, akou je železničná doprava; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je tiež dôležité integrovať rôzne udržateľné druhy dopravy;

10.  v súlade s vyhlásením z Rigy(1) uznáva obrovský potenciál rýchleho vývoja technológie bezpilotných lietadiel a trhu pre civilné bezpilotné lietadlá z hľadiska zníženia vplyvu existujúcich služieb a aplikácií na klímu a životné prostredie, zníženia ich ceny a zvýšenia ich bezpečnosti a udržateľnosti; poznamenáva, že inteligentné technológie, ako sú diaľkovo riadené letecké systémy (RPAS), môžu v poľnohospodárstve poskytnúť nespočetné množstvo rôznorodých služieb a môžu prispieť k zefektívneniu využívania zdrojov a k produktivite, ako aj k lepšej udržateľnosti z hľadiska životného prostredia; uznáva ich potenciálny pozitívny vplyv na životné prostredie, zhutňovanie pôdy a zmiernenie zmeny klímy; naliehavo žiada vytvorenie rámca EÚ pre elektrické, diaľkovo riadené letecké systémy a prevádzku bezpilotných lietadiel; zdôrazňuje, že je dôležité využiť potenciál bezpilotných lietadiel, zdôrazňuje však, že treba nájsť správnu rovnováhu medzi aspektami, ako sú bezpečnosť a ochrana, právna istota a ochrana údajov a súkromia;

11.  žiada, aby sa požiadavky na RPAS začlenili do právnych predpisov upravujúcich leteckú dopravu pri dodržaní požiadaviek na bezpečnosť a súkromie občanov a majetku; poznamenáva, že na plné využitie potenciálu technológie RPAS treba vo vidieckych oblastiach povoliť prevádzku mimo vizuálneho kontaktu (beyond-visual-line-of-sight BVLOS); žiada, aby sa nestanovilo žiadne obmedzenie hmotnosti, keďže RPAS môžu nahradiť väčšie dopravné prostriedky a prepravovať väčšie užitočné zaťaženie na dlhšie vzdialenosti s použitím menšej sily;

12.  žiada, aby sa najlepšie postupy na znižovanie emisií v odvetví zbierali a rozširovali; keďže pre udržateľný rozvoj letectva treba zachovať a postupne sprísňovať náročné environmentálne normy, zdôrazňuje naliehavosť a význam vytvorenia programov a ďalších stimulov pre rozvoj odvetvia a tvorbu pracovných miest súvisiacich s výskumom, účinnosťou, energetickou udržateľnosťou, znížením vplyvu na životné prostredie a technologickou inováciou, pričom sa treba zamerať na globálne opatrenia na riešenie vplyvu letectva na zmenu klímy vrátane cieľov obehového hospodárstva EÚ a členských štátov;

13.  zdôrazňuje, že letectvo výrazne vplýva na klímu aj inak ako produkciou emisií CO2, pričom existuje priestor na zníženie týchto vplyvov aj iných environmentálnych vplyvov zlepšením výkonnosti manažmentu letovej prevádzky vrátane manažmentu „od vzletu po pristátie“ (gate-to-gate); v tejto súvislosti vyzýva na pokračovanie úsilia zameraného na znižovanie rozdrobenosti európskeho vzdušného priestoru a posilnenie jednotného európskeho neba;

14.  chápe, že treba optimalizovať reguláciu a zlepšiť infraštruktúru a kapacity na letiskách aj vo vzduchu; zdôrazňuje, že v prípade neriešenia budú tieto problémy brzdiť rast letectva v EÚ, najmä v dôsledku nákladov vyplývajúcich z fragmentácie; upozorňuje však na potrebu prísnej ochrany životného prostredia a spotrebiteľa s jasnými pravidlami upravujúcimi práva cestujúcich a ich ochranu, aby sa občanom mohli poskytnúť bezpečnejšie, kratšie, čistejšie a lacnejšie lety a väčší výber;

15.  žiada, aby sa prehodnotilo postavenie Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) s cieľom rozšíriť jej pôsobnosť v problematike životného prostredia a dať EÚ väčšiu pružnosť pri prijímaní environmentálnych noriem.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

29.9.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

53

2

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Jørn Dohrmann, Stefan Eck, Eleonora Evi, José Inácio Faria, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Matthias Groote, Andrzej Grzyb, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Josu Juaristi Abaunz, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Dubravka Šuica, Tibor Szanyi, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Nils Torvalds, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Paul Brannen, Mark Demesmaeker, Christofer Fjellner, Karol Karski, Elisabeth Köstinger, Merja Kyllönen, Alessandra Mussolini, James Nicholson, Gabriele Preuß, Bart Staes, Carlos Zorrinho, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pál Csáky, Iveta Grigule

(1)

Generálne riaditeľstvo pre Mobilitu a dopravu ES. (6. marca 2015) vyhlásenie z Rigy. O diaľkovo pilotovaných lietadlách. „Stanovenie rámca pre budúcnosť letectva“. http://ec.europa.eu/transport/modes/air/news/doc/2015-03-06-drones/2015-03-06-riga-declaration-drones.pdf.


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (18.7.2016)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k stratégii v oblasti letectva pre Európu

(2016/2062(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Anneleen Van Bossuyt

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta, že do stratégie Komisie v oblasti letectva bola zahrnutá osobitná časť týkajúca sa spotrebiteľov; konštatuje, že mnoho uplatniteľných práv spotrebiteľov rezervujúcich si cestu sa stále zakladá na horizontálnych právnych predpisoch o ochrane spotrebiteľov; domnieva sa preto, že by sa to malo zohľadniť v rámci kontroly vhodnosti spotrebiteľského acquis;

2.  berie na vedomie dôležitosť odvetvia letectva ako hybnej sily rastu, zamestnanosti a nových obchodných príležitostí pre európske hospodárstvo a jeho kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o mobilitu osôb, tovaru a služieb na vnútornom trhu;

3.  uznáva dôležitosť odvetvia letectva v rámci európskeho leteckého priemyslu, svetového lídra vo výrobe civilných lietadiel, ktorý v EÚ vytvára viac ako 500 000 pracovných miest;

4.  uznáva výhody vyplývajúce z liberalizácie leteckej dopravy v EÚ a z vytvorenia jednotného trhu so službami osobnej leteckej dopravy;

5.  vyjadruje poľutovanie nad roztrieštenosťou vzdušného priestoru Európskej únie, ktorej náklady Komisia odhaduje na 5 miliárd EUR a ktorá vedie k omeškaniam pri preprave cestujúcich;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v Rade sa stále nedosiahla dohoda o nariadení o právach cestujúcich (revízia nariadenia (ES) č. 261/2004), ku ktorému Parlament predložil správu v apríli 2014; víta rozhodnutie Komisie využiť usmernenia na výklad súčasných pravidiel, domnieva sa však, že prijatie revidovaného nariadenia č. 261/2004 je potrebné na poskytnutie právnej istoty spotrebiteľom a leteckému priemyslu a na riešenie nedostatkov v súčasných právnych predpisoch; zdôrazňuje, že posilnenie práv spotrebiteľov by malo byť jedným z hlavných cieľov stratégie v oblasti letectva a každej reformy pravidiel v odvetví letectva;

7.  pripomína kontrolnú akciu Komisie a vnútroštátnych orgánov presadzovania práva v roku 2013, ktorá sa zamerala na webové stránky ponúkajúce cestovné služby v celej Únii; konštatuje, že pri tejto kontrolnej akcii sa odhalili závažné problémy v prípade viac ako dvoch tretín skontrolovaných webových stránok, pričom tieto problémy sa týkali: neuvedenia povinných kontaktných informácií; neuvedenia pokynov o tom, ako podať sťažnosť; nejasnosti, pokiaľ ide o to, či sťažnosť bola doručená, alebo nebola poskytnutá odpoveď; nezobrazenia príplatkov, ako sú poplatky za batožinu a poistenie, alebo nezobrazenia pravidiel zrušenia alebo zmeny rezervácie ako voliteľnej možnosti; a nezobrazenia celkovej ceny hneď od začiatku rezervácie;

8.  vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila ďalší prieskum o vývoji digitálneho trhu v oblasti cestovania s cieľom určiť politiky, ktorými sa zabezpečia rovnaké podmienky pre cestovné kancelárie a ochrana spotrebiteľov zaistením transparentnosti a neutrality pri hľadaní, plánovaní a rezervácii produktov a služieb v oblasti cestovného ruchu;

9.  uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol v nadväznosti na túto kontrolnú akciu, keďže v priebehu dvanástich mesiacov bolo aktualizovaných 191 webových stránok a v prípade ďalších webových stránok stále prebieha konanie;

10.  zdôrazňuje, že z verejných konzultácií uskutočnených pred vypracovaním stratégie v oblasti letectva vyplýva, že spotrebitelia ešte stále čelia problémom pri rezervácii letenky alebo odbavení online; vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie informovala o dosiahnutom pokroku pri zabezpečovaní súladu webových stránok ponúkajúcich cestovné služby s právnymi predpismi EÚ a o svojich budúcich plánoch na presadzovanie práva v tejto oblasti, pokiaľ ide o predaj leteniek online aj offline;

11.  vyzýva Komisiu, aby vo všeobecnosti posilnila kontroly leteckých spoločností a najmä nízkonákladových leteckých spoločností s cieľom zabezpečiť, aby dodržiavali právo EÚ v oblasti práv cestujúcich a bezpečnosti letectva;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby webové stránky a aplikácie ponúkajúce cestovné služby boli v súlade s právom EÚ, najmä v oblasti práv spotrebiteľov, pretože v roku 2015 predstavovali rezervácie ciest a dovolenkového ubytovania 52 % všetkých nákupov online a dôvera spotrebiteľov v toto odvetvie a zvýšenie dôvery v online prostredie má zásadný význam pre rozvoj MSP v odvetví cestovného ruchu; domnieva sa, že spotrebitelia používajúci webové stránky musia byť pravdivo informovaní a nesmú byť zavádzaní a že spoločnosti musia prijať nevyhnutné opatrenia na ochranu spotrebiteľov a hostiteľov s prihliadnutím na bezpečnosť;

13.  poukazuje na dôležitosť online i offline ochrany a presadzovania práv spotrebiteľov, ktorí uskutočňujú rezervácie týkajúce sa cestovania alebo cestujú, vrátane ľudí so zdravotným postihnutím alebo so zníženou pohyblivosťou, pokiaľ ide o prístupnosť, pomoc a prístup k informáciám;

14.  víta konečnú dohodu a prijatie smernice o balíku cestovných služieb; domnieva sa, že nové pravidlá budú pre spotrebiteľov, ktorí chcú takto kupovať cestovné služby a s nimi súvisiace služby, značným prínosom;

15.  opakuje svoj záväzok týkajúci sa dodržiavania prísnych noriem v oblasti bezpečnosti a ochrany tak vo vzduchu, ako aj na letiskách; víta, že sa uvažuje o prístupe jednorazovej bezpečnostnej kontroly, a víta úmysel Komisie podporovať prijatie takéhoto prístupu u kľúčových obchodných partnerov; okrem toho podporuje úmysel Komisie zachovať uvedené prísne normy a zmierniť záťaž, ktorú predstavujú bezpečnostné kontroly, využívaním nových technológií;

16.  víta výrazné zvýšenie prepojenia letísk v EÚ za posledných 10 rokov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré regióny sú ešte stále prepojené v nedostatočnej miere a že spotrebitelia v mestách, regiónoch a krajinách s horším prepojením sú teda v značnej konkurenčnej nevýhode v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorí sú prepojení veľkými dopravnými uzlami; domnieva sa, že v stratégii v oblasti letectva by sa mala osobitná pozornosť venovať horšie prepojeným regiónom a malým letiskám, najmä v najvzdialenejších a menej zaľudnených regiónoch, a mali by sa náležite zohľadniť závery Európskeho dvora audítorov v tejto oblasti(1); zdôrazňuje potrebu prehodnotiť smernicu o letiskových poplatkoch a nalieha na Komisiu, aby posúdila negatívny vplyv na súčasné letecké poplatky;

17.  vyzýva Komisiu, aby posúdila oprávnenosť postupov, keď sa spotrebiteľom pri odbavení alebo príchode k odletovému východu účtujú značné poplatky za batožinu alebo služby vystavenia letenky, ak tieto služby neboli rezervované vopred;

18.  víta ambíciu Komisie posilniť regulačnú právomoc Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA); zdôrazňuje, že otázky bezpečnosti a ochrany musia byť stredobodom akéhokoľvek úsilia o zvýšenie výkonnosti a efektívnosti jednotného európskeho trhu leteckej dopravy s cieľom zabezpečiť trvalú dôveru spotrebiteľov a konkurencieschopnosť odvetvia letectva EÚ v celosvetovom meradle; zdôrazňuje potrebu účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií s cieľom vytvoriť kultúru dodržiavania predpisov a prísnych bezpečnostných noriem v odvetví letectva v celej EÚ;

19.  pripomína, že zákazníci musia mať vždy k dispozícii spôsob na podávanie sťažností obchodníkovi a na domáhanie sa náhrady; domnieva sa, že táto možnosť by mala byť dostupná spôsobom, ktorý spotrebiteľov neodradí od uplatňovania ich práv, a že spotrebitelia by na ňu mali byť jasne upozornení; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva s cieľom zabezpečiť, aby obchodníci spĺňali tieto požiadavky;

20.  domnieva sa, uznávajúc potenciál rýchlo sa šíriaceho využívania bezpilotných lietadiel (drónov), že bezpečnosť a ochrana cestujúcich predstavuje prioritu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaviedla vhodný rámec na zaistenie bezpečného používania drónov v EÚ;

21.  žiada Komisiu, aby poskytla ďalšie informácie o opatreniach, ktoré plánuje prijať, v súvislosti s webovými stránkami zameranými na porovnávanie cien v oblasti leteckej dopravy, ktoré môžu poškodzovať spotrebiteľov tým, že prezentujú informácie nekalým spôsobom, keď udeľujú preferenčné zaobchádzanie na základe obchodných dohôd;

22.  zdôrazňuje potrebu, aby letecké cestovné kancelárie a leteckí dopravcovia propagovali na svojich webových stránkach a elektronických letenkách európske číslo tiesňového volania 112;

23.  zdôrazňuje dôležitosť zachovania prísnych noriem a koordinovaného prístupu medzi členskými štátmi v oblastiach súvisiacich s odvetvím letectva, ako sú cestovný ruch, zamestnanosť, spotrebiteľská politika a životné prostredie, a to aj s ohľadom na zníženie hluku a kvalitu ovzdušia.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

14.7.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

31

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Nicola Danti, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Jiří Maštálka, Eva Paunova, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Richard Sulík, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Pascal Arimont, Kaja Kallas, Julia Reda, Ulrike Trebesius, Lambert van Nistelrooij, Kerstin Westphal

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Gesine Meissner, Lieve Wierinck

(1)

Letiskové infraštruktúry financované z prostriedkov EÚ: nedostatočná hodnota za vynaložené peniaze, Európsky dvor audítorov (21/2014).


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

26.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

7

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Jens Nilsson, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Peter van Dalen, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michael Gahler

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Dariusz Rosati

Právne oznámenie