Postup : 2016/2313(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0026/2017

Predkladané texty :

A8-0026/2017

Rozpravy :

PV 14/02/2017 - 17
CRE 14/02/2017 - 17

Hlasovanie :

PV 15/02/2017 - 7.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0037

SPRÁVA     
PDF 557kWORD 61k
6.2.2017
PE 594.188v03-00 A8-0026/2017

o správe Komisie o Bosne a Hercegovine za rok 2016

(2016/2313(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Cristian Dan Preda

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe Komisie o Bosne a Hercegovine za rok 2016

(2016/2313(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane,

–  so zreteľom na Protokol o úprave dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane s cieľom zohľadniť pristúpenie Chorvátskej republiky k Európskej únii, ktorý bol parafovaný 18. júla 2016 a podpísaný 15. decembra 2016,

–  so zreteľom na žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii z 15. februára 2016;

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Európskej rady z 19. a 20. júna 2003 o západnom Balkáne a na prílohu k nim s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: smerom k európskej integrácii,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. septembra 2016 o žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ,

–  so zreteľom na závery predsedníctva EÚ z 13. decembra 2016,

–  so zreteľom na prvú schôdzu Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktorá sa konala 5. – 6. novembra 2015 v Sarajeve, a na prvé zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ, ktoré sa konalo 11. decembra 2015, a výboru pre stabilizáciu a pridruženie medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ, ktoré sa konalo 17. decembra 2015,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedu parížskeho samitu o západnom Balkáne zo 4. júla 2016 a na odporúčania organizácií občianskej spoločnosti na parížsky samit v roku 2016,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky (PK/VP) a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení z 1. augusta 2016 o dohode orgánov Bosny a Hercegoviny týkajúcej sa kľúčových opatrení na ceste krajiny do EÚ,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení zo 17. septembra 2016 v nadväznosti na rozhodnutie Ústavného súdu Bosny a Hercegoviny o Dni Republiky srbskej,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2016 s názvom Oznámenie o politike rozširovania EÚ za rok 2016 (COM(2016)0715) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Bosne a Hercegovine za rok 2016 (SWD(2016)365),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov s názvom Predvstupová pomoc EÚ na posilnenie administratívnej kapacity na západnom Balkáne: metaaudit(1),

–  so zreteľom na päťdesiatu správu vysokého predstaviteľa pre vykonávanie mierovej dohody týkajúcej sa Bosny a Hercegoviny adresovanú Bezpečnostnej rade OSN(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie vedúceho delegácie Európskej únie pri OSN J.E. Joãa Valeho de Almeidu z novembra 2016 v mene Európskej únie a jej členských štátov počas diskusie Bezpečnostnej rady o situácii v Bosne a Hercegovine,

–  so zreteľom na program reforiem pre Bosnu a Hercegovinu na roky 2015 – 2018 prijatý v júli 2015 a koordinačný mechanizmus prijatý Radou ministrov Bosny a Hercegoviny a vládami Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej dňa 23. augusta 2016,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0026/2017),

A.  keďže EÚ je naďalej oddaná perspektíve EÚ Bosny a Hercegoviny a jej územnej celistvosti, zvrchovanosti a jednote; keďže sa dosiahol pokrok na ceste integrácie do EÚ; keďže Rada požiadala Komisiu, aby pripravila svoje stanovisko týkajúce sa žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo;

B.  keďže komisár pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení odovzdal dotazník orgánom Bosny a Hercegoviny 9. decembra 2016 v Sarajeve;

C.  keďže pozastavenie autonómnych obchodných opatrení sa zruší vtedy, keď sa podpíše a začne predbežne uplatňovať protokol o úprave dohody o stabilizácii a pridružení;

D.  keďže programom reforiem pre Bosnu a Hercegovinu na roky 2013 až 2018 uznali orgány na všetkých úrovniach naliehavú potrebu začať proces obnovy a modernizácie hospodárstva s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta a posilniť udržateľný, účinný, sociálne spravodlivý a trvalý hospodársky rast; keďže Bosna a Hercegovina preukázala odhodlanie a pripravenosť začať ďalšie sociálno-ekonomické reformy, ktoré sú nevyhnutné na zníženie miery nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je stále príliš vysoká;

E.  keďže nezávislé, funkčné a stabilné súdnictvo je dôležité pri zaručovaní zásady právneho štátu a pokroku na ceste k pristúpeniu k EÚ;

F.  keďže pretrvávajú výzvy v súvislosti s udržateľnosťou procesu zmierenia; keďže pokrok v rámci procesu pristúpenia k EÚ umožní ďalšie zmierenie;

G.  keďže Bosna a Hercegovina ešte stále nevykonala rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v prípadoch Sejdić-Finci, Zornić a Pilav;

H.  keďže korupcia, a to aj na najvyššej úrovni, je naďalej rozšírená;

I.  keďže ešte stále je 74 000 osôb vnútorne vysídlených, značný počet utečencov z Bosny a Hercegoviny sa nachádza v susedných krajinách, v celej Európe a na celom svete a 6 808 osôb je nezvestných;

J.  keďže vzdelanie má kľúčový význam pri vytváraní a podpore tolerantnej a inkluzívnej spoločnosti, ako aj pri posilňovaní kultúrneho, náboženského a etnického povedomia v krajine;

K.  keďže Bosna a Hercegovina je zmluvnou stranou Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Espoo, 1991);

L.  keďže (potenciálne) kandidátske krajiny sa posudzujú na základe ich vlastných zásluh a keďže časový plán pristúpenia sa určí podľa rýchlosti a kvality potrebných reforiem;

1.  víta posúdenie žiadosti Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ Radou a odovzdanie dotazníka a očakáva stanovisko Komisie vo veci merity žiadosti o členstvo; vyzýva príslušné orgány Bosny a Hercegoviny na všetkých úrovniach, aby sa aktívne zapojili do tohto procesu a aby spolupracovali a koordinovali svoju činnosť v rámci účasti na procese formulovania stanoviska Komisie poskytnutím jednotného a uceleného súboru odpovedí na otázky Komisie; poukazuje na to, že to poslúži aj ako dôkaz o fungovaní štátu; opakuje, že proces pristúpenia k EÚ je inkluzívnym procesom, do ktorého sú zapojené všetky zainteresované strany;

2.  oceňuje a víta úlohu tripartitného predsedníctva, keďže zohráva dôležitú úlohu pri vytváraní stimulov pre všetkých ostatných inštitucionálnych aktérov na všetkých úrovniach, aby sa zapojili do úsilia zameraného na napĺňanie ich príslušných úloh v celkovom procese približovania sa krajiny k EÚ;

3.  víta pokrok v plnení programu reforiem na roky 2015 – 2018, ako aj odhodlanie krajiny pokračovať v inštitucionálnych a sociálno-ekonomických reformách; pripomína, že spúšťačom obnoveného prístupu EÚ k Bosne a Hercegovine bola ťažká sociálno-ekonomická situácia a rastúca nespokojnosť obyvateľstva; konštatuje, že situácia sa relatívne zlepšila, zdôrazňuje však, že harmonizované a účinné vykonávanie programu reforiem v súlade s akčným plánom je potrebné v záujme dosiahnutia skutočnej zmeny v celej krajine a citeľného zlepšenia života všetkých občanov Bosny a Hercegoviny;

4.  žiada, aby sa zachovalo súčasné tempo reforiem s cieľom pretvoriť Bosnu a Hercegovinu na plne účinný, inkluzívny a funkčný štát založený na zásade právneho štátu, ktorý zaručuje rovnosť a demokratické zastúpenie všetkých štátotvorných národov a občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že spoločné reformné úsilie je ešte stále často brzdené etnickými a politickými rozpormi spôsobenými hlboko zakorenenými dezintegračnými tendenciami, ktoré bránia normálnemu demokratickému vývoju, a stále intenzívnejšou politizáciou verejnej správy; takisto zdôrazňuje, že Bosna a Hercegovina sa nestane úspešnou kandidátskou krajinou pre členstvo v EÚ, kým nebudú naplnené zodpovedajúce inštitucionálne predpoklady; naliehavo žiada všetkých politických lídrov, aby svoju činnosť zamerali na zavedenie potrebných zmien vrátane reformy volebného zákona, pričom by zohľadnili aj zásady vyjadrené v ich predchádzajúcom uznesení vrátane zásad federalizmu, decentralizácie a legitímneho zastúpenia; považuje za potrebné zachovať konsenzus, pokiaľ ide o integráciu EÚ, a koordinovane napredovať v otázke právneho štátu vrátane boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, reformy súdnictva a verejnej správy; zároveň zdôrazňuje potrebu nepretržitého a účinného zamerania sa na sociálne a hospodárske reformy, ktoré by mali zostať prioritné;

5.  víta dohodu o zriadení koordinačného mechanizmu pre záležitosti EÚ s cieľom zlepšiť funkčnosť a účinnosť prístupového procesu vo vzťahu k finančnej pomoci EÚ a umožniť lepšiu interakciu s EÚ; požaduje jej urýchlené vykonávanie; vyzýva však na účinnú spoluprácu a komunikáciu medzi všetkými úrovňami vlády a s EÚ s cieľom uľahčiť zosúladenie a zavedenie acquis a poskytnúť uspokojivé odpovede na otázky Komisie v rámci procesu formulovania stanoviska; považuje za neprijateľné, že sa vláda Republiky srbskej snaží vytvoriť paralelné komunikačné kanály prijatím ustanovení o priamom podávaní správ Komisii; vyzýva na ďalšie posilnenie úlohy a kapacít riaditeľstva pre európsku integráciu, aby mohlo plne vykonávať svoju koordinačnú funkciu v rámci plnenia DSP a celkovo v prístupovom procese;

6.  vyjadruje uspokojenie nad podpísaním protokolu o úprave dohody o stabilizácii a pridružení, ktorý sa predbežne uplatňuje od 1. februára 2017 a ktorým sa automaticky obnovujú autonómne obchodné opatrenia pozastavené od 1. januára 2016; s potešením očakáva rýchlu a plynulú ratifikáciu protokolu;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rokovací poriadok Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie ešte stále nebol prijatý z dôvodu pokusov o to, aby doň bolo začlenené blokovanie na etnickom základe, a že Bosna a Hercegovina je preto aj naďalej jedinou krajinou zapojenou do procesu rozširovania, kde takýto orgán nemohol byť riadne zriadený; naliehavo vyzýva predsedajúce orgány parlamentu Bosny a Hercegoviny, aby bezodkladne našli riešenie, ktorým by splnili požiadavky inštitucionálneho a právneho rámca EÚ a poskytli zmysluplný parlamentný dohľad nad procesom pristúpenia; pripomína, že dohoda o stabilizácii a pridružení si vyžaduje prijatie rokovacieho poriadku a jeho neprijatie je v priamom rozpore s plnením tejto dohody;

8.  víta určité zlepšenia právnych predpisov týkajúcich sa volieb v súlade s odporúčaniami OBSE/ODIHR; berie na vedomie, že miestne voľby, ktoré sa konali 2. októbra 2016, sa vo všeobecnosti uskutočnili náležitým spôsobom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že po šiestich rokoch občania Mostaru stále nemôžu vykonávať svoje demokratické práva voliť svojich miestnych zástupcov z dôvodu pokračujúcich nezhôd medzi politickými predstaviteľmi; naliehavo požaduje rýchle vykonanie rozhodnutia ústavného súdu týkajúce sa Mostaru zmenou právnych predpisov týkajúcich sa volieb a štatútu mesta; dôrazne odsudzuje neprijateľné násilie voči volebným úradníkom v Stolacu a vyzýva príslušné orgány, aby túto situáciu vyriešili dodržaním zásady právneho štátu, kde patrí vyšetrenie všetkých násilných činov a volebných nezrovnalostí, ako aj prenasledovanie páchateľov; berie na vedomie anulovanie volieb v Stolacu ústrednou volebnou komisiou Bosny a Hercegoviny a žiada o usporiadanie nových volieb podľa demokratických zásad, v mieri a tolerantnom duchu;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že deklarovaný politický záväzok bojovať proti korupcii sa nepremietol do konkrétnych výsledkov; zdôrazňuje, že prípady vysoko postavených osôb nie sú vyšetrené a že právny a inštitucionálny rámec pre boj proti systémovej korupcii, napríklad v súvislosti s financovaním politických strán, verejným obstarávaním, konfliktom záujmov a majetkovým priznaním, je slabý a neprimeraný; uznáva pokrok v prijímaní protikorupčných akčných plánov a zriaďovaní orgánov na predchádzanie korupcii na rôznych úrovniach riadenia a žiada o dôsledné a rýchle vykonanie týchto rozhodnutí; so znepokojením konštatuje, že fragmentácia a nedostatočná spolupráca medzi agentúrami bránia účinnosti protikorupčných opatrení; požaduje väčšiu odbornú špecializáciu polície a súdnictva prostredníctvom vhodných koordinačných kanálov; zdôrazňuje potrebu vypracovať bilanciu účinnej kontroly financovania politických strán a volebných kampaní, vytvoriť transparentné postupy zamestnávania v širšom verejnom sektore, ako aj odstrániť korupciu v cykle verejného obstarávania;

10.  zdôrazňuje, že výsledky sčítania ľudu v roku 2013 sú dôležitým základom pre poskytnutie primeranej reakcie na dotazník Komisie a sú nevyhnutné pre účinné sociálno-ekonomické plánovanie; víta konečné posúdenie Medzinárodnou monitorovacou operáciou, v ktorom sa dospelo k záveru, že sčítanie ľudu v Bosne a Hercegovine sa vcelku uskutočnilo v súlade s medzinárodnými normami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Republika srbská odmietla uznať výsledky sčítania ľudu za legitímne a že orgány Republiky srbskej uverejnili svoje vlastné výsledky, ktoré boli odlišné od tých, ktoré potvrdila Agentúra Bosny a Hercegoviny pre štatistiku; naliehavo žiada orgány Republiky srbskej, aby svoj prístup prehodnotili; vyzýva štatistické úrady Bosny a Hercegoviny, aby v tejto kľúčovej oblasti výrazne pokročili a aby svoje štatistiky a metódy zosúladili s normami Eurostatu;

11.  pripomína, že profesionálna a účinná verejná správa založená na zásluhách je počas integračného procesu hlavnou oporou každej krajiny, ktorá sa chce stať členským štátom EÚ; je znepokojený pretrvávajúcou fragmentáciou a politizáciou verejnej správy, ktoré brzdia inštitucionálne a legislatívne reformy a sú zodpovedné za ťažkopádnosť a nákladnosť poskytovania verejných služieb občanom; naliehavo žiada o harmonizovanejší prístup k rozvoju politík a ku koordinácii všetkých úrovní správy, o depolitizáciu verejnej správy a verejného sektora, lepšie strednodobé plánovanie a jasnú stratégiu týkajúcu sa riadenia verejných financií;

12.  opätovne zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s pretrvávajúcou fragmentáciou na štyri rôzne právne systémy; zdôrazňuje potrebu rýchlo riešiť všetky pretrvávajúce nedostatky v súdnictve, posilniť účinnosť a nezávislosť súdnictva, a to aj jeho depolitizáciou, a bojovať proti korupcii v súdnictve, ako aj zaviesť primerané postupy na vykonávanie súdnych rozhodnutí; naliehavo žiada o urýchlené prijatie akčného plánu na vykonávanie reformy sektora súdnictva v období 2014 – 2018; žiada o to, aby boli v plnej miere zavedené právne predpisy týkajúce sa ochrany detí a účinného prístupu detí k spravodlivosti; víta prijatie zákona o bezplatnej právnej pomoci na celoštátnej úrovni a zavedenie usmernení o predchádzaní konfliktom záujmov, vypracúvaní plánov v oblasti bezúhonnosti a disciplinárnych opatreniach Vysokou radou pre sudcov a prokuratúru;

13.  žiada o posilnenie celkovej účinnosti súdnictva, zvýšenie transparentnosti a objektivity v procese výberu nových sudcov a prokurátorov, ako aj o posilnenie mechanizmov zodpovednosti a integrity v súdnictve; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť mechanizmy na predchádzanie konfliktom záujmov a vytvoriť mechanizmy transparentnosti finančných správ a majetkových priznaní v súdnictve; berie na vedomie dôležitú úlohu štruktúrovaného dialógu o spravodlivosti pri riešení nedostatkov v oblasti súdnictva v Bosne a Hercegovine; žiada o legislatívne riešenia, ktoré by umožnili zistiť účinnosť riešenia prípadov na celom území Bosny a Hercegoviny;

14.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že mnoho rozhodnutí ústavného súdu sa nevykonáva, a to vrátane rozhodnutia o dodržiavaní základných demokratických práv občanov Mostaru umožňujúcich voliť v miestnych voľbách; žiada o urýchlené vykonanie všetkých týchto rozhodnutí; zdôrazňuje najmä rozhodnutie ústavného súdu o Dni Republiky srbskej, ktoré bolo napadnuté v referende z 25. septembra 2016; pokladá to za vážne porušenie Daytonskej mierovej dohody a útok na súdnictvo a zásadu právneho štátu; zdôrazňuje, že je potrebný dialóg, a nie jednostranné iniciatívy; zdôrazňuje, že nacionalistická a populistická rétorika a opatrenia sú vážnymi prekážkami rozvoja a že dodržiavanie zásady právneho štátu a ústavného rámca krajiny má rozhodujúci význam pre ďalší pokrok na ceste do EÚ a pre zachovanie mieru a stability v Bosne a Hercegovine;

15.  dôrazne odsudzuje zákon o poriadku v Republike srbskej, ktorý je stále v platnosti a ohrozuje základné demokratické práva ako slobodu zhromažďovania, slobodu združovania a slobodu médií, ako aj ustanovenie o treste smrti v Republike srbskej; naliehavo žiada o úplné vykonávanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám; naliehavo vyzýva orgány, aby urýchlene vykonali Dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite, týkajúceho sa kriminalizácie skutkov rasistického a xenofóbneho pôvodu páchaných prostredníctvom počítačových systémov;

16.  naliehavo žiada predstaviteľov všetkých strán, aby sa neuchyľovali k rozdeľujúcej, nacionalistickej a separatistickej rétorike, ktorá polarizuje spoločnosť, ani k činnostiam, ktoré sú výzvou pre súdržnosť, zvrchovanosť a celistvosť krajiny; naliehavo žiada, aby sa namiesto toho začali vážne venovať reformám, ktoré zlepšia sociálno-ekonomickú situáciu všetkých občanov Bosny a Hercegoviny, vytvoria demokratický, inkluzívny a fungujúci štát a priblížia krajinu k EÚ;

17.  zdôrazňuje význam nedávneho rozhodnutia ústavného súdu o zásade ustanovujúceho postavenia a rovnosti jeho troch štátotvorných národov pri voľbe svojich vlastných legitímnych politických zástupcov na základe legitímneho a pomerného zastúpenia v Snemovni reprezentantov Parlamentu Federácie Bosny a Hercegoviny;

18.  berie na vedomie uspokojivú spoluprácu v oblasti vojnových zločinov s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a vyzýva na posilnenú regionálnu spoluprácu, pokiaľ ide o riešenie prípadov vojnových zločinov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri posudzovaní prípadov vojnových zločinov sa uplatňujú rôzne právne normy; víta skutočnosť, že sa riešia nevybavené prípady domáceho násilia a dosiahol sa ďalší pokrok v úspešnom stíhaní vojnových zločinov spojených so sexuálnym násilím; víta dohodu o financovaní činností prokuratúr a súdov v Bosne a Hercegovine v súvislosti s riešením prípadov vojnových zločinov, ktorú uzavrela delegácia Európskej únie a ministerstvo financií Bosny a Hercegoviny;

19.  dôrazne odsudzuje rozhodnutie Národného zhromaždenia Republiky srbskej v októbri 2016 vyjadriť uznanie bývalým predstaviteľom Republiky srbskej obvineným z vojnových zločinov; naliehavo žiada o rešpektovanie obetí vojnových zločinov a podporu zmierenia; pripomína všetkým politickým vodcom a inštitúciám v Bosne a Hercegovine, že sú zodpovedné za to, aby v záujme pravdy a zmierenia objektívne zhodnotili vojnové udalosti a aby zabránili zneužívaniu justície na politické účely;

20. oceňuje pokrok dosiahnutý v súvislosti s trestným stíhaním vojnových zločinov zahŕňajúcich sexuálne násilie a naliehavo žiada príslušné orgány, aby zlepšili prístup k spravodlivosti pre obete sexuálneho násilia súvisiaceho s konfliktom, a to aj sprístupnením bezplatnej právnej pomoci, posilnením psychosociálnych a zdravotných služieb, ako aj lepšou kompenzáciou a následnými opatreniami; požaduje záruky toho, že budú nároky na náhradu škody pre tieto obete konzistentným spôsobom uznané;

21.  berie na vedomie určitý pokrok v súvislosti s utečencami a vnútorne vysídlenými osobami, ktoré boli vysídlené v dôsledku bosnianskej vojny, pokiaľ ide o reštitúciu majetku a užívateľské práva, ako aj rekonštrukciu domov; vyzýva príslušné orgány, aby uľahčili ich udržateľný návrat, prístup k zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu, sociálnej ochrane a vzdelávaniu a venovali väčšiu pozornosť náhrade škody v prípade majetku, ktorý nemôže byť vrátený;

22.  vyjadruje znepokojenie nad stále vysokým počtom osôb, ktoré sú nezvestné v dôsledku vojny; žiada príslušné orgány, aby ráznejšie riešili problematiku ich neznámeho osudu, a to aj posilnením spolupráce daných dvoch subjektov; zdôrazňuje, že vyriešenie tejto otázky je pre zmierenie a stabilitu v regióne mimoriadne dôležité;

23.  vyjadruje znepokojenie nad stavom systému zdravotníctva v Bosne a Hercegovine, ktorý je jedným z najskorumpovanejších systémov v krajine; vyzýva orgány, aby dohliadli na to, že sa v prístupe k zdravotnej starostlivosti zabráni diskriminácii;

24.  berie na vedomie určitý pokrok v oblasti boja proti organizovanej trestnej činnosti; je však znepokojený skutočnosťou, že sa v boji proti organizovanému zločinu z dôvodu početných akčných plánov zo strany rôznych orgánov presadzovania práva na rôznych úrovniach neuplatňuje konzistentný prístup; zdôrazňuje potrebu naďalej posilňovať rámec medziagentúrnej spolupráce; víta spoločné vyšetrovania, žiada však o koordinovanejšie operácie a lepšiu výmenu informácií; požaduje posilnenie kapacít orgánov presadzovania práva, a to aj pokiaľ ide o boj proti terorizmu; vyzýva príslušné orgány, aby prijali opatrenia na boj proti financovaniu terorizmu a praniu špinavých peňazí a posilnili kapacity na vykonávanie finančných vyšetrovaní; víta podpísanie dohody o operatívnej a strategickej spolupráci s Europolom zameranej na boj proti cezhraničnej trestnej činnosti okrem iného výmenou informácií a spoločným plánovaním operatívnych činností; podporuje tiež uzatvorenie dohody o spolupráci s Eurojustom;

25.  zdôrazňuje potrebu zlepšenia boja proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva entitu federácie, aby urýchlene uskutočnila zmeny trestného zákonníka, ktorými by sa zakázali všetky formy obchodovania s ľuďmi, ktorého obeťami sú z 80 % ženy a dievčatá;

26.  vyzýva na posilnenie mechanizmov na zhromažďovanie, výmenu a analýzu údajov o migrácii, keďže štatistiky ukazujú rastúci trend, pokiaľ ide o ľudí prichádzajúcich do Bosny a Hercegoviny z krajín s vysokým migračným rizikom; vyzýva príslušné orgány, aby k všetkým utečencom a migrantom žiadajúcim o azyl alebo prechádzajúcim ich územím pristupovali v súlade s medzinárodným právom a právom EÚ, a zároveň aby ďalej rozvíjali regulačný rámec týkajúci sa migrácie a azylu, posilnili medziinštitucionálnu spoluprácu a vybudovali potrebné kapacity; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na otázkach súvisiacich s migráciou so všetkými krajinami západného Balkánu s cieľom uistiť sa, že sa dodržiavajú európske a medzinárodné normy a štandardy;

27.  poukazuje na to, že polarizácia krajiny v kombinácii so zhoršením sociálno-ekonomickej situácie, najmä v prípade mladých ľudí, zvyšuje nebezpečenstvo šírenia radikalizmu; naliehavo žiada o zvýšenie úsilia zameraného na boj proti radikalizácii a ďalšie opatrenia na identifikáciu, bránenie a narúšanie prílevu zahraničných bojovníkov, ako aj kanálov nevysledovateľných peňazí určených na prehĺbenie radikalizácie, a to aj prostredníctvom úzkej spolupráce s príslušnými službami členských štátov a krajín v regióne, ako aj presadzovaním príslušných právnych predpisov; vyzýva na lepšiu koordináciu medzi bezpečnostnými a spravodajskými službami a políciou; nabáda na rozhodnosť a uvalenie sankcií na prípady nenávistných prejavov a šírenia extrémistických ideológií prostredníctvom sociálnych médií; vyzýva na urýchlené zavedenie programov deradikalizácie a predchádzania radikalizácii mládeže v spolupráci s občianskou spoločnosťou, a to prostredníctvom komplexného vzdelávania v oblasti ľudských práv s cieľom pomôcť vyvracať argumentáciu o radikalizácii a budovať u detí a mladých ľudí sociálnu súdržnosť; v tomto ohľade nabáda na väčšiu účasť mladých ľudí na demokratickom politickom procese; naliehavo žiada príslušné orgány, aby bojovali proti náboženskému extrémizmu; so znepokojením berie na vedomie existenciu radikalizovaných komunít v celej krajine a v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu vedúcich náboženských predstaviteľov, učiteľov a celého vzdelávacieho systému; ďalej zdôrazňuje potrebu poskytnutia nástrojov na reintegráciu a opätovné začlenenie do spoločnosti a zlepšenia a posilnenia nástrojov deradikalizácie;

28.  berie na vedomie aktívne zapojenie spoločného parlamentného výboru pre bezpečnosť a obranu pri zabezpečovaní demokratickej kontroly nad ozbrojenými silami Bosny a Hercegoviny; so znepokojením berie na vedomie veľké zásoby neregistrovaných zbraní a munície, ktoré má v nelegálnej držbe obyvateľstvo, a naliehavo žiada o úplné odstránenie týchto zbraní; zároveň vyjadruje znepokojenie nad veľkými zásobami munície a zbraní, za ktoré zodpovedajú ozbrojené sily a ktoré nie sú primerane skladované; zdôrazňuje význam boja proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami a žiada o to, aby sa na tento účel posilnila spolupráca medzi EÚ a Bosnou a Hercegovinou; naliehavo žiada komplexný prístup k riešeniu zostávajúcich výziev v oblasti odmínovania krajiny do roku 2019;

29.  považuje za nevyhnutné posilniť účasť verejnosti na rozhodovaní a účinnejšie zapojiť občanov – vrátane mladých ľudí – do prístupového procesu k EÚ; opakuje svoje výzvy na zavedenie transparentných a inkluzívnych mechanizmov verejnej konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti (OOS), a to na všetkých úrovniach správy, a zároveň zaviesť transparentné a nediskriminačné postupy vyčleňovania verejných finančných prostriedkov OOS; konštatuje, že občianska spoločnosť je rozdrobená a inštitucionálne i finančne slabá, čo vplýva na jej udržateľnosť a nezávislosť; žiada o ďalšiu podporu EÚ, lepšie mechanizmy spolupráce medzi vládou a organizáciami občianskej spoločnosti vrátane vypracovania strategického rámca pre spoluprácu, ako aj konkrétnejšie zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do procesu pristúpenia k EÚ; odsudzuje očierňujúce kampane a násilné útoky na zástupcov organizácií občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv;

30.  zdôrazňuje potrebu výrazného zlepšenia strategického, právneho, inštitucionálneho a politického rámca v oblasti zachovávania ľudských práv; vyzýva na prijatie celoštátnej stratégie v oblasti ľudských práv a nediskriminácie a na ďalšie opatrenia na zaistenie účinného vykonávania medzinárodných nástrojov v oblasti ľudských práv, ktoré Bosna a Hercegovina podpísala a ratifikovala; vyzýva na rýchle prijatie zákona o reforme inštitútu ombudsmana Bosny a Hercegoviny; vyzýva, aby sa pri jeho prijímaní dodržiavali odporúčania medzinárodného koordinačného výboru a Benátskej komisie; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že úrad ombudsmana nefunguje riadnym spôsobom, a to najmä z dôvodu chýbajúcich primeraných ľudských zdrojov a vážnych finančných obmedzení; žiada orgány Bosny a Hercegoviny na federálnej úrovni a v Republike srbskej, aby uľahčili prácu ombudsmanovi pre ľudské práva;

31.  je znepokojený pretrvávajúcou diskrimináciou osôb so zdravotným postihnutím v oblasti zamestnania, vzdelávania a prístupu k zdravotnej starostlivosti; žiada prijatie jednotného národného akčného plánu v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím; žiada o vypracovanie komplexnej a integrovanej stratégie týkajúcej sa sociálneho začlenenia a zastúpenia rómskej komunity; vyzýva na lepšie zameranie sociálnej pomoci, aby sa dostala k najzraniteľnejším obyvateľom; víta skutočnosť, že niektoré vlády a parlamenty začali diskusie o právach LGBTI osôb a vypracovali osobitné opatrenia na ich ochranu; žiada, aby bola zaručená bezpečnosť a právo zhromažďovať sa skupín LGBTI; víta zmeny antidiskriminačného zákona Bosny a Hercegoviny, ktorými sa medzi uvedené dôvody diskriminácie začína radiť aj vek, zdravotné postihnutie, sexuálna orientácia a rodová identita; požaduje jeho riadne presadzovanie; víta zavedenie zákazu trestných činov z nenávisti v zmenách k trestnému zákonníku Federácie Bosny a Hercegoviny; podporuje začlenenie kurzov o trestných činoch z nenávisti do učebných plánov a programov odbornej prípravy príslušníkov polície, prokurátorov a sudcov a žiada o zlepšenie spolupráce medzi policajnými a súdnymi zložkami pri stíhaní trestných činov z nenávisti; opäť naliehavo žiada zrušenie ustanovenia o treste smrti v ústave entity Republika srbská;

32. žiada, aby sa vyvinulo úsilie o ďalšie posilnenie systémov ochrany detí v záujme predchádzania násiliu, zneužívaniu, zanedbávaniu a vykorisťovaniu detí a riešenia týchto problémov; odporúča zvýšiť prideľovanie zdrojov na prevenciu a ďalšie posilnenie koordinácie medzi spoločnosťou a vládou pri ochrane detí; vyzýva na vykonávanie akčného plánu Bosny a Hercegoviny týkajúceho sa detí na roky 2015 – 2018;

33.  konštatuje, že právny rámec na ochranu menšín je už vo veľkej miere zavedený a že je v súlade s Rámcovým dohovorom Rady Európy na ochranu národnostných menšín; víta obnovenie činnosti rady národnostných menšín Federácie Bosny a Hercegoviny; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že vzhľadom na pretrvávajúcu nedostatočnú koordináciu medzi štátom a entitami sa existujúce zákony nevykonávajú a strategická platforma národnostných menšín na štátnej úrovni ešte nebola prijatá; vyjadruje poľutovanie nad tým, že národnostné menšiny majú aj naďalej nízke zastúpenie a nízku účasť v politických a verejných diskusiách a v médiách;

34.  žiada o väčšie úsilie o presadzovanie rodovej rovnosti a zvýšenie účasti žien na politickom a verejnom živote a zamestnaní, zlepšenie ich sociálno-ekonomickej situácie a posilnenie práva žien vo všeobecnosti; konštatuje, že právne ustanovenia, ktorými sa ustanovuje rovnosť medzi mužmi a ženami, boli vo veľkej miere zavedené, ale že ich vykonávanie je naďalej neúčinné; so znepokojením konštatuje, že stále existuje diskriminácia v súvislosti s materstvom v zamestnaní a že entity a kantóny nemajú žiadne harmonizované právne predpisy o materskej a rodičovskej dovolenke; okrem toho zdôrazňuje, že jestvujúce aktívne opatrenia na trhu práce zamerané na podporu zamestnávania dlhodobo nezamestnaných a zraniteľných skupín, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, sa nevykonávajú účinne; zdôrazňuje význam zvýšenia podielu ukončeného základného a stredoškolského vzdelania u dievčat, a to najmä z rómskej komunity;

35.  zdôrazňuje význam účinného zavádzania právnych predpisov týkajúcich sa predchádzania rodovo motivovanému násiliu a ochrany pred takýmto násilím v súlade s medzinárodnými dohovormi týkajúcimi sa predchádzania domácemu násiliu a ochrany pred ním, ktoré Bosna a Hercegovina podpísala a ratifikovala; víta záväzok príslušných orgánov vykonať Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji nemu; žiada o zosúladenie právnych predpisov a verejných politík s týmto dohovorom; žiada o to, aby boli ženy, ktoré prežili násilie, informované o dostupných formách podpory a pomoci a aby boli zriadené krízové centrá pre obete znásilnenia alebo iných foriem sexuálneho násilia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa systematicky nezaznamenáva násilie založené na rodovej príslušnosti;

36.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bosna a Hercegovina naďalej porušuje Európsky dohovor o ľudských právach, keďže neuplatňuje rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ECHR) v prípadoch Sejdić-Finci, Zornić a Pilav; dôrazne a naliehavo žiada, aby sa v tejto veci dosiahol pokrok s cieľom zlepšiť perspektívu krajiny v súvislosti s EÚ; zdôrazňuje, že vykonávanie týchto rozhodnutí by prispelo k vybudovaniu demokratickej a dobre fungujúcej spoločnosti, v ktorej sú zaručené rovnaké práva pre všetkých; opakuje, že neuplatňovanie týchto rozhodnutí umožňuje otvorenú diskrimináciu občanov Bosny a Hercegoviny a je nezlučiteľné s hodnotami EÚ;

37.  je znepokojený prípadmi politického nátlaku a zastrašovania páchaného na novinároch vrátane fyzických a verbálnych útokov aj zo strany vysokopostavených úradníkov či bývalých úradníkov, ako aj nedostatkom transparentnosti v súvislosti s vlastníctvom médií; vyjadruje tiež znepokojenie nad využívaním občianskych žalôb pre urážku na cti podaných voči kritickým médiám a novinárom; zdôrazňuje, že je potrebné vyšetriť útoky na novinárov a zabezpečiť náležité opatrenia na justičnej úrovni; vyzýva orgány, aby jednoznačne odsúdili všetky útoky namierené voči novinárom a médiám a zabezpečili úplné prešetrenie takýchto prípadov a postavenie zodpovedných pred súd; vyzýva na prijatie ďalších opatrení potrebných na zabezpečenie úplného dodržiavania slobody prejavu, tlače a prístupu k informáciám na internete i mimo neho; vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby prijali naliehavé opatrenia s cieľom predísť kolapsu verejnoprávnych médií; vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili nezávislosť a finančnú stabilitu troch verejnoprávnych vysielateľov, ako aj politickú, operačnú a finančnú nezávislosť a transparentnosť regulačného orgánu pre oblasť komunikácií; vyzýva príslušné orgány, aby zaručili pluralitu médií a vysielanie vo všetkých úradných jazykoch Bosny a Hercegoviny; žiada o dokončenie prechodu na digitálne technológie a zavedenie stratégie v oblasti širokopásmového pripojenia;

38.  je naďalej znepokojený pretrvávajúcou fragmentáciou, segregáciou, neefektívnosťou a zložitosťou systému vzdelávania; žiada o prijatie celoštátnych spoločných základných študijných osnov, ktoré prispejú k súdržnosti v krajine; žiada o lepšiu koordináciu medzi rôznymi úrovňami riadenia vzdelávania s cieľom podporovať inkluzívny a nediskriminačný systém vzdelávania a posilňovať spoluprácu presahujúcu kultúrne, náboženské a etnické hranice; žiada orgány, aby podporovali zásady tolerancie, dialógu a medzikultúrneho porozumenia medzi rôznymi etnickými skupinami; naliehavo žiada prijatie konkrétnych opatrení na zlepšenie efektívnosti vzdelávacieho systému a na odstránenie praktík segregácie pri súčasnom zabezpečení práva na rovnaké príležitosti na vzdelanie vo všetkých úradných jazykoch Bosny a Hercegoviny; je naďalej znepokojený vysokým podielom predčasného odchodu žiakov zo systému vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj stále vysokými mierami predčasného ukončenia štúdia zo strany rómskych žiakov; vyjadruje poľutovanie nad pomalým pokrokom v zaoberaní sa problematikou „dve školy pod jednou strechou“, monoetnických škôl, ako aj inými formami segregácie a diskriminácie na školách, a ich riešení;

39.  víta opatrenia na modernizáciu právnych predpisov v oblasti práce, zlepšenie podnikateľského prostredia a riešenie nedostatkov vo finančnom sektore v rámci reformného programu; pozitívne hodnotí aj zvýšenie registrovanej zamestnanosti a kroky na posilnenie koordinácie hospodárskej politiky; víta trojročný program rozšíreného fondu dohodnutý s MMF, ktorý má podľa očakávaní priniesť ďalšie zlepšenie podnikateľského prostredia, zníženie veľkosti verejnej správy a zabezpečenie ochrany finančného sektora; naďalej vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že neexistuje zjednotený ucelený hospodársky priestor, čo narúša podnikateľské prostredie, priame zahraničné investície a MSP; vyzýva na riešenie týchto problémov harmonizovanými a koordinovanými celoštátnymi priemyselnými politikami a politikami týkajúcimi sa MSP; naliehavo žiada, aby príslušné orgány načrtli koordinované opatrenia s cieľom posilniť právny štát, zjednodušiť postupy presadzovania zmlúv a bojovať proti korupcii v hospodárstve;

40.  víta mierne zníženie nezamestnanosti; je však znepokojený tým, že nezamestnanosť je naďalej do veľkej miery štrukturálnej povahy a že nezamestnanosť mladých ľudí je naďalej vysoká, čo má za následok odcestovanie veľkého množstva vysokokvalifikovaných osôb; nabáda Bosnu a Hercegovinu, aby sa aktívne zúčastňovala na rôznych programoch určených pre mladých ľudí v regióne, ako sú programy v rámci pozitívneho programu pre mládež na západnom Balkáne alebo programy úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže (RYCO); vyzýva príslušné orgány, aby naďalej posilňovali existujúce právne predpisy a zaviedli aktívne politiky trhu práce zamerané najmä na mladých ľudí, ženy, zraniteľné skupiny, vrátane Rómov, a dlhodobo nezamestnaných, ktoré zároveň posilňujú kapacity služieb zamestnanosti;

41.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pracovné právo oboch entít bolo prijaté prostredníctvom naliehavého postupu a bez primeraného dialógu so sociálnymi partnermi; konštatuje, že práva pracovníkov a odborov sú ešte stále obmedzené, a zdôrazňuje význam ďalšieho zlepšovania a zosúladenia týchto právnych predpisov v celej krajine; pripomína, že Bosna a Hercegovina podpísala niekoľko dohovorov MOP, ktorými sa, okrem iného, uznávajú zásady sociálneho dialógu a význam spolupráce so sociálnymi partnermi; zdôrazňuje význam ďalšieho posilňovania a harmonizácie právnych predpisov týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti v krajine; zdôrazňuje aj potrebu reformy a harmonizácie rozdrobených systémov sociálneho zabezpečenia, posilnenia sociálnej súdržnosti a zabezpečenia sociálnej ochrany najzraniteľnejších osôb;

42. konštatuje, že sa dosiahol určitý pokrok v ďalšom zosúlaďovaní politík a právnych predpisov v oblasti ochrany životného prostredia; požaduje výrazné úsilie vynaložené v súvislosti s náležitým a systematickým vykonávaním a presadzovaním existujúcich právnych predpisov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa prijala celoštátna stratégia pre aproximáciu aquis v oblasti životného prostredia a posilnil právny rámec a administratívne a kontrolné kapacity; poukazuje na to, že právne predpisy upravujúce prístup k informáciám o životnom prostredí a účasti verejnosti v rozhodovacom procese musia byť uvedené do súladu s acquis; naliehavo vyzýva na zosúladenie právnych predpisov s acquis EÚ v oblasti ochrany prírody; zdôrazňuje, že plánovanie a výstavba vodných elektrární a projektov musí byť v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi a právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia; naliehavo žiada o to, aby sa projekty v oblasti hydroenergetiky nerealizovali v chránenom prírodnom prostredí a aby neškodili prírode; zdôrazňuje potrebu účasti verejnosti na príslušných projektoch a konzultácie s občianskou spoločnosťou v rámci týchto projektov; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným pokrokom pri riešení problému nadmerného a cezhraničného znečisťovania životného prostredia, ktoré spôsobuje prevádzka rafinérie v Bosanskom Brode;

43.  zdôrazňuje, že dohodnuté prioritné projekty EÚ na prepojenie prenosu elektriny a prepravy plynu so susednými krajinami sú v omeškaní v dôsledku chýbajúcej politickej dohody o celoštátnej stratégii v oblasti energetiky; v tejto súvislosti naliehavo žiada o prijatie celoštátnej stratégie v oblasti energetiky, a zároveň o prijatie právneho rámca pre plyn v súlade s tretím energetickým balíkom, aby mohli byť sankcie Európskeho energetického spoločenstva zrušené; naliehavo žiada, aby bol prijatý zákon o zemnom plyne s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok; naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili súlad s normami EÚ a medzinárodnými normami a cieľmi politiky v oblasti energetiky a zmeny klímy;

44. berie na vedomie nedostatky krajiny v oblasti infraštruktúry a podporuje ďalšie investície do projektov, ktoré zlepšujú dopravné spojenia tak v rámci Bosny a Hercegoviny, ako aj so susednými krajinami; podporuje plnú účasť Bosny a Hercegoviny na vykonávaní programu EÚ v oblasti prepojenosti; víta prijatie celoštátnej rámcovej dopravnej stratégie na obdobie 2015 – 2030 v júli 2016; zdôrazňuje, že by to Bosne a Hercegovine umožnilo získať prístup k financovaniu v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) II; vyzýva orgány, aby zosúladili právny rámec týkajúci sa dopravy s príslušnými právnymi predpismi EÚ s cieľom vytvoriť funkčné dopravné reťazce, odstrániť nedostatky v koridore Vc, ako aj dodržiavať pravidlá verejných súťaží a zásady transparentnosti pri výbere dodávateľov, aby sa zabránilo zneužívaniu a korupcii;

45.  víta pretrvávajúcu konštruktívnu a proaktívnu úlohu Bosny a Hercegoviny pri presadzovaní bilaterálnej a regionálnej spolupráce; žiada o ďalšie úsilie o vyriešenie otvorených dvojstranných otázok vrátane otázok vytýčenia hraníc so Srbskom a Chorvátskom a prípadov cezhraničného znečisťovania; vyjadruje Bosne a Hercegovine uznanie za ďalšie zvýšenie miery súladu s príslušnými vyhláseniami a rozhodnutiami EÚ v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) zo 62 % na 77 %; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím orgánov Bosny a Hercegoviny nepodporiť reštriktívne opatrenia EÚ voči Rusku po jeho nezákonnej anexii Krymu; pripomína Bosne a Hercegovine, že je potrebná jednotná zahraničná politika a že zosúladenie zahraničnej politiky je pre členstvo v EÚ nevyhnutné; považuje za dôležitú koordináciu zahraničnej politiky Bosny a Hercegoviny so zahraničnou politikou EÚ a skutočnosť, že EÚ sa bude aj naďalej aktívne podieľať na zachovaní bezpečnosti a ochrany v Bosne a Hercegovine; víta pokračujúcu prítomnosť operácie Althea, ktorá si zachovala schopnosť podporovať v prípadoch, keď si to situácia vyžaduje, odstrašujúci potenciál orgánov Bosny a Hercegoviny, pričom sa zameriava na budovanie kapacít a odbornú prípravu; víta aj predĺženie mandátu EUFOR Bezpečnostnou radou OSN v novembri 2016 o ďalší rok;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, Rade, Komisii, predsedníctvu Bosny a Hercegoviny, Rade ministrov Bosny a Hercegoviny, parlamentnému zhromaždeniu Bosny a Hercegoviny, vládam a parlamentom jednotiek Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej a dištriktu Brčko a vládam 10 kantónov.

(1)

EDA 2016 č. 21.

(2)

S/2016/911.


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

31.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

11

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Victor Boştinaru, Elmar Brok, Klaus Buchner, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Afzal Khan, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, Alex Mayer, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Jacek Saryusz-Wolski, Alyn Smith, Jordi Solé, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Ivo Vajgl, Elena Valenciano, Hilde Vautmans

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Angel Dzhambazki, Mike Hookem, Othmar Karas, Antonio López-Istúriz White, Norica Nicolai, Urmas Paet, Soraya Post, György Schöpflin, Igor Šoltes, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Raymond Finch, Jasenko Selimovic

Právne oznámenie