Postup : 2015/2328(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0030/2017

Predkladané texty :

A8-0030/2017

Rozpravy :

PV 02/03/2017 - 2
CRE 02/03/2017 - 2

Hlasovanie :

PV 02/03/2017 - 6.7
CRE 02/03/2017 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0062

SPRÁVA     
PDF 682kWORD 73k
7.2.2017
PE 589.315v01-00 A8-0030/2017

o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES

(2015/2328(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajkyňa: Silvia Costa

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN FAKTOV A ZÁVEROV
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN FAKTOV A ZÁVEROV

Nariadenie, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa(1), nadobudlo účinnosť 1. januára 2014 a program sa bude vykonávať od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Program Kreatívna Európa zlučuje predchádzajúce samostatné programy MEDIA, Kultúra 2007 – 2013 a MEDIA MUNDUS a vzťahuje sa na kultúrne, kreatívne a audiovizuálne sektory(2).

Cieľom tejto správy o vykonávaní je posúdiť, ako sa v rámci programu realizujú všeobecné a osobitné ciele(3) stanovené v nariadení a akým spôsobom sa vykonáva. Táto správa predchádza správu o preskúmaní v polovici trvania, ktorú by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2017.

Program pozostáva z dvoch osobitných podprogramov nazvaných Kultúra a MEDIA, medzisektorovej oblasti a nového finančného nástroja s názvom záručný mechanizmus. Podprogram MEDIA obsahuje sériu opatrení na podporu(4) a podprogram Kultúra obsahuje štyri akcie(5). Podprogram Kultúra je doplnený súborom osobitných opatrení, ako sú európske kultúrne ocenenia (za literatúru, súčasnú architektúru, cena Border Breakers za hudbu a kultúrne dedičstvo) a iniciatívy: Európske hlavné mestá kultúry a značka „Európske dedičstvo“.

Medzisektorová oblasť podporuje vytvorenie záručného mechanizmu, ktorý sa zameriava na kultúrne a kreatívne sektory, presadzovanie nadnárodnej politickej spolupráce a sieť informačných kancelárií programu Kreatívna Európa.

Na podprogramoch Kultúra a MEDIA a na medzisektorovej oblasti s výnimkou záručného mechanizmu sa zúčastňujú tieto krajiny: Albánsko, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko. Gruzínsko, Moldavsko, Turecko(6) a Ukrajina sa v plnej miere zúčastňujú na podprograme Kultúra a na medzisektorovej oblasti s výnimkou záručného mechanizmu, pričom na podprograme MEDIA sa zúčastňujú čiastočne. Táto čiastočná účasť znamená, že sú oprávnené len na odbornú prípravu, prístup na trh, festivaly a programy rozširovania publika. Prebiehajú rokovania s Izraelom.

Od 1. januára 2015 program spravujú dve generálne riaditeľstvá (GR EAC a GR CNECT) a Výkonná agentúra pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA). GR EAC zodpovedá za program Kultúra, GR CNECT za program MEDIA, pričom nesie hlavnú zodpovednosť aj za záručný mechanizmus. V rámci agentúry EACEA zodpovedajú za dva podprogramy dva samostatné subjekty. S cieľom uľahčiť spoluprácu medzi dvomi generálnymi riaditeľstvami bola zriadená osobitná pracovná skupina.

Celkový rozpočet programu Kreatívna Európa na roky 2014 – 2020, ktorý spadá do okruhu 3 VFR, je stanovený vo výške 1,46 miliardy EUR. To predstavuje 0,14 % celkového rozpočtového stropu VFR. Z celkových pridelených finančných prostriedkov je najmenej 31 % vyčlenených na program Kultúra, najmenej 56 % na program MEDIA a najviac 13 % na medzisektorovú oblasť.

Rozpočet programu Kreatívna Európa spravuje GR EAC a agentúra EACEA. Financovanie sa zväčša realizuje vo forme grantov, ktoré sa prideľujú prostredníctvom systému výziev na predkladanie návrhov, ktoré riadi agentúra EACEA. Financovanie niektorých opatrení (ako sú štúdie, organizovanie odovzdávania cien atď.) sa zabezpečuje prostredníctvom verejného obstarávania.

Dohoda o delegovaní týkajúca sa finančného záručného mechanizmu s Európskym investičným fondom (EIF) bola podpísaná 30. júna 2016. Nástroj bude poskytovať záruky inštitúciám poskytujúcim úvery a záruky s cieľom stimulovať ich k tomu, aby poskytovali úvery MSP, kultúrnym inštitúciám a združeniam v sektore. EIF uverejnil výzvu pre finančné inštitúcie 18. júla 2016, pričom táto výzva bude otvorená do septembra 2020. Finanční sprostredkovatelia predkladajú svoje žiadosti, ktoré sú v súčasnosti podrobované hĺbkovej analýze.  Rozpočet nástroja na obdobie rokov 2014 – 2020 predstavuje 121 miliónov EUR.

Informačné kancelárie programu Kreatívna Európa sú zastúpené vo všetkých krajinách, ktoré sú súčasťou programu Kreatívna Európa, a sú spolufinancované členskými štátmi. V 38 krajinách bolo zriadených 39 kancelárií – 29 kancelárií v 28 členských štátoch EÚ, dve samostatné kancelárie v Belgicku, 2 pre EHP/EZVO a 8 kancelárií v tretích krajinách. Ich úlohou je poskytovať bezplatné informácie, poradenstvo o prístupe k možnostiam financovania v rámci programu Kreatívna Európa a organizovať vytváranie sietí s cieľom uľahčiť kontakty medzi subjektmi v oblasti kultúry.

Spravodajkyňa sa pri príprave tejto správy opierala o závery štúdií(7) zadaných tematickou sekciou B a o vlastné posúdenie vykonávania EPRS(8). Spravodajkyňa sa stretla so zainteresovanými stranami, subjektmi z oblasti kultúry, príjemcami a potenciálnymi príjemcami programu. Spravodajkyňa sa okrem toho zúčastnila na kultúrnom fóre v Bruseli a na väčšine európskych filmových fór v rámci filmových festivalov v Berlíne, Cannes, Benátkach a Karlových Varoch, ako aj na stretnutiach so sieťami a príjemcami, okrem iného v Krakove, San Sebastiane a Ríme. Vnútroštátne stretnutia s príjemcami a neúspešnými žiadateľmi sa uskutočnili aj v Taliansku a Francúzsku. Spravodajkyňa dostala niekoľko stanovísk od hlavných sietí a európskych profesijných združení zastupujúcich všetky sektory. Pravidelné stretnutia sa organizovali aj s jednotlivými generálnymi riaditeľstvami a agentúrou EACEA.

Odôvodnenie

Kreatívna Európa je jediným priamym programom EÚ pre kreatívny, kultúrny a audiovizuálny sektor, ktorý si v tejto oblasti vybudoval stabilnú pozíciu, a to v súlade s predchádzajúcimi programami, a najmä vďaka tradícii výmen a dialógu v spoločenstve umelcov a kultúrnych inštitúcií členských štátov.

Program Kreatívna Európa sa ukázal byť úspešný pri predvídaní nových trendov v príslušných sektoroch vďaka spájaniu kultúry a tvorivosti a vďaka podpore pohybu mladých talentovaných umelcov a rozširovaniu publika v prostredí jednotného digitálneho trhu. Informačné kancelárie programu Kreatívna Európa prispeli k jeho úspechu; predstavujú rozsiahle siete, ktoré sú napriek obmedzeným rozmerom programu čoraz viac integrované. Program Kreatívna Európa je relatívne malý, no veľmi ambiciózny program so širokým rozsahom pôsobnosti.

Zainteresované strany potvrdzujú, že program Kreatívna Európa usporiadal spôsob ich práce na európskej úrovni, a to v rámci vzájomnej spolupráce aj naprieč sektormi, a že už niet cesty späť: program musí pokračovať aj po roku 2020. Spravodajkyňa navrhne niekoľko zmien, ktoré by sa mohli realizovať už v rámci preskúmania v polovici trvania.

Program Kreatívna Európa pomáha vytvárať kritické množstvo konsolidáciou kultúrnych, kreatívnych a audiovizuálnych sektorov. Napriek tomu, že medzi audiovizuálnym sektorom na jednej strane a združeniami, kultúrnymi inštitúciami a kultúrnym a kreatívnym priemyslom na strane druhej existujú značné rozdiely, bol začatý interdisciplinárny dialóg posilnený spoločnými výzvami digitálneho prostredia, potrebou lepších manažérskych a vzdelávacích zručností, vzťahmi so širokým, rozmanitým a participatívnym publikom, prístupom k úverom a hľadaním riešení problémov spojených s globalizáciou. Spravodajkyňa je z týchto dôvodov, a aj napriek určitým ťažkostiam, naďalej stotožnená s výberom jediného programu rozdeleného na podprogramy.

V rámci ekonomického prístupu programu Kreatívna Európa, ktorý odôvodňuje jeho zahrnutie do stratégie Európa 2020, sa stanovili ciele a súbory hodnotiacich kritérií, ktoré zvyšujú kvalitu podnikateľských plánov, dôveryhodnosť sietí, inováciu a vplyv na nové a rozšírené publikum, v rámci tohto prístupu sa však zanedbala umelecká kvalita a kreatívne a kultúrne návrhy, bez ktorých hrozí riziko, že z umenia sa stane čistý obchod. Hrozí riziko, že program bude odmeňovať tých, ktorí sa držia predpísaného formátu bez toho, aby priniesli skutočnú kvalitu.

Program, hoci pôvodne koncipovaný ako vysoko integrovaný, však začal po rozdelení medzi dve generálne riaditeľstvá odzrkadľovať rozdiely medzi týmito dvoma sektormi, pričom audiovizuálny je viac orientovaný na podnikanie a kultúrny je viac hybridný. K tomuto došlo aj preto, že medzisektorová oblasť, ktorá mala byť priestorom na dialóg medzi disciplínami, sa stala nástrojom financovania využívaným najmä na komunikáciu a propagáciu. Potreba získať prístup na nové trhy, vytvoriť nové publikum a zabezpečiť výuku digitálnych a manažérskych zručností sú naozaj spoločné pre obidva podprogramy a mali by sa riešiť v rámci medzisektorovej oblasti.

Prvé finančné inštitúcie, ktoré sa zúčastnia záručného mechanizmu pre kultúrne a kreatívne sektory, ktorý bude mať k dispozícii 120 miliónov EUR s odhadovaným násobiacim koeficientom 5,7, budú zverejnené koncom roka 2016. Spravodajkyňa vyjadruje poľutovanie nad oneskoreným zriadením nástroja, no napriek tomu s radosťou víta rozhodnutia o vytvorení otvoreného zoznamu.

Program na seba správne prevzal novú úlohu a v roku 2015 vyčlenil 1,6 milióna EUR na sociálne začlenenie utečencov, ako prejav medzikultúrneho dialógu, ktorý je v našej spoločnosti taký potrebný. Vyjadruje poľutovanie nad tým, že na tento účel neboli vyčlenené žiadne ďalšie prostriedky.

Niektoré rozhodnutia skoncovať s predchádzajúcimi programami, ako zrušenie veľvyslancov, špecifík programov MEDIA Mundus a prevádzkových grantov pre siete, v skutočnosti obmedzili schopnosť programu vyrovnať sa s novými medzinárodnými sociálno-ekonomickými scenármi a posilniť nadnárodné partnerstvá. Preto sa treba nad touto situáciou zamyslieť.

Program Kreatívna Európa je obeťou vlastného úspechu: pomer medzi podanými a úspešnými žiadosťami je mimoriadne nízky, pričom miera úspešnosti v rámci programu Kultúra je len 15,83 % a v rámci programu MEDIA(9) 32 %, pričom automatické systémy rozdeľovania podpory sa nezohľadňujú.

V prvých rokoch programu (2014, 2015 a prvý polrok 2016) bolo v rámci podprogramu Kultúra prijatých 13,67 % žiadostí v oblasti výziev na spoluprácu, 39,66 % v oblasti sietí, 11,27 % v oblasti platforiem a 24,03 % v oblasti umeleckých prekladov. Vo výzve na predkladanie projektov v oblasti integrácie utečencov bolo doručených 274 žiadostí, pričom len 12 bolo vybratých, čo zodpovedá miere úspešnosti len 4,38 %(10).

Prahová hodnota pre financovanie je veľmi vysoká a mnohé návrhy sú vylúčené jednoducho z dôvodu nedostatočného financovania. Preto je nevyhnutné výrazne zvýšiť rozpočet programu. To vysvetľuje aj veľkú frustráciu zainteresovaných strán a ich neochotu znovu podávať žiadosti.

Zainteresované strany poukazujú predovšetkým na nedostatky v oblasti výziev na spoluprácu (program Kultúra), tvrdiac, že je príliš rozsiahla, všeobecná a nedostatočne financovaná. Preto sa odporúča rozdeliť túto výzvu do samostatných akcií s osobitnými charakteristikami.

Riadenie programov je oblasť, ktorú zhodne kritizuje väčšina zainteresovaných strán. Vyjadrujú veľké sklamanie nad nedostatočným zjednodušením, transparentnosťou, komunikáciou, predvídateľnosťou, a najmä nad hodnotiacimi kritériami, hodnotením a odbornou spôsobilosťou hodnotiteľov súvisiacou s konkrétnou oblasťou, ich pracovnými metódami, najmä pokiaľ ide o hodnotenie na diaľku.

Automatický systém bodovania v rámci podprogramu MEDIA je kontroverzný, pričom sa zdá, že nepriaznivo ovplyvňuje rovnaké podmienky a vedie k narúšaniu trhu.

Nová priorita sociálneho začleňovania by sa mala stať trvalou súčasťou programu, pričom by sa mala zamerať predovšetkým na zraniteľné osoby alebo skupiny vystavené riziku marginalizácie a radikalizácie.

Ďalšia oblasť, ktorú treba zlepšiť, sa týka obmedzenej účasti tretích krajín, najmä krajín z oblasti Stredozemia. Spravodajkyňa zdôrazňuje naliehavú potrebu zahrnúť krajiny, ktoré tvoria európske južné susedstvo, pričom v tejto oblasti treba vyvinúť značné úsilie na podporu dvojstranných dohôd. Spravodajkyňa podporuje okamžité otvorenie rokovaní s Tuniskom.

Program by mal podporovať kultúrnu rozmanitosť na medzinárodnej úrovni v súlade s Dohovorom UNESCO z roku 2005. Nad osobitnou výzvou treba uvažovať tak v kultúrnych, ako aj kreatívnych a audiovizuálnych sektoroch.

Program Kreatívna Európa by vzhľadom na nedávne oznámenie o kultúrnej diplomacii(11) mal byť stále viac propagovaný personálom, ktorý sa v rámci delegácií EÚ v tretích krajinách zaoberá predovšetkým kultúrnou politikou, a to s cieľom podporovať európsku kultúru a kreativitu vo svete a podporovať budovanie mieru, dialóg medzi kultúrami a rozvoj trhu.

Malo by sa urobiť viac pre posilnenie plánovaných synergií medzi programom Kreatívna Európa a viacerými viacročnými programami a súvisiacimi fondmi, ako sú Erasmus +, Horizont 2020, štrukturálne fondy (najmä s cieľom posilniť hospodársky a inovačný rozmer kultúrneho a kreatívneho sektora pre stratégiu S3, inteligentné mestá a rozvoja vidieka). Viac by sa malo urobiť aj v oblasti zlepšovania know-how, pokiaľ ide o Európske hlavné mestá kultúry, značku „Európske dedičstvo“, európske ceny a kultúrne trasy Rady Európy. Výsledky programu treba chrániť a zlepšovať, zároveň však treba zachovať štruktúru programu a posilňovať medzisektorovú oblasť. V tejto súvislosti by sa v polovici trvania programu mal pripraviť nový program na obdobie po roku 2020.

(1)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES

(2)

Kultúrne a kreatívne sektory zahŕňajú okrem iného architektúru, archívy, knižnice a múzeá, umelecké remeslá, audiovíziu (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo, dizajn, festivaly, hudbu, literatúru, divadelné umenie, vydavateľskú činnosť, rozhlas a výtvarné umenie.

(3)

Podľa všeobecných ustanovení nariadenia sú všeobecnými cieľmi: chrániť, rozvíjať a podporovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a podporovať kultúrne dedičstvo Európy; posilňovať konkurencieschopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov, najmä audiovizuálneho sektora, so zámerom podporovať inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast.

Konkrétnymi cieľmi sú: podporovať schopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov pôsobiť na nadnárodnej a medzinárodnej úrovni, podporovať nadnárodnú mobilitu kultúrnych a kreatívnych aktérov, udržateľne posilňovať finančnú kapacitu MSP a mikroorganizácií a malých a stredne veľkých organizácií v kultúrnych a kreatívnych sektoroch a podporovať rozvoj politík, inovácie, kreativitu, rozširovanie publika a nové obchodné modely a modely riadenia.

(4)

Odborná príprava pracovníkov v audiovizuálnej oblasti, vývoj samostatných projektov a financovanie projektov, vývoj európskych videohier, príprava televíznych audiovizuálnych diel, prístup na trhy, automatický systém v oblasti filmu, filmové festivaly, siete kín, online distribúcia, rozširovanie publika.

(5)

Projekty spolupráce, európske siete, európske platformy, projekty umeleckého prekladu.

(6)

Turecko informovala Komisiu o svojom odstúpení od programu, ktoré je v súčasnosti predmetom rokovaní medzi EÚ a tureckou vládou a má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2017.

(7)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/573451/IPOL_STU(2016)573451_EN.pdf.

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/573452/IPOL_STU(2016)573452_EN.pdf.

(8)

http://www.eprs.sso.ep.parl.union.eu/lis/lisrep/13-EPRS-publications/2016/EPRS_IDAN_581413_The_Creative_Europe_programme.pdf.

(9)

Miera úspešnosti otvorených výziev na predkladanie návrhov v rámci Kreatívnej Európy a jej programu MEDIA je približne 32 % (+/- 8800 žiadostí a 2800 vybraných projektov). Obnovenia rámcových partnerstiev a automatické systémy rozdeľovania podpory sa nezohľadňujú, keďže fungujú podľa odlišných pravidiel výberu.

(10)

Údaje poskytla Európska komisia – GR EAC.

(11)

JOIN(2016) 29 final, Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES

(2015/2328(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(1),

–  so zreteľom na články 167 a 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–   so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom K stratégií EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (KOM(2010)0352),

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (KOM(2010)0183),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(2),

–   so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o európskom filme v digitálnej ére(5),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Európske hlavné mestá kultúry: stratégia úspechu a dlhodobé účinky, ktorú uskutočnilo tematické oddelenie B: štrukturálna a kohézna politika v roku 2013 na žiadosť Výboru pre kultúru a vzdelávanie,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 k podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(8),

–  so zreteľom na pracovný plán EÚ pre kultúru na roky 2015 – 2018,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Parlamentom, Radou a Komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, najmä na jej články 20 až 24 o ex post hodnotení platných právnych predpisov;

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0030/2017),

A.  keďže k cieľom programu Kreatívna Európa patrí ochrana a podpora európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, pričom popri podpore kultúrneho dedičstva Európy na jednej strane je na druhej strane zámerom posilňovať konkurencieschopnosť európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov;

B.  keďže kultúra je kľúčovým faktorom pri podporovaní európskej integrácie;

C.  keďže program Kreatívna Európa, najmä jeho podprogram Kultúra, je výrazne podfinancovaný a teda má ťažkosti s napĺňaním vysokých očakávaní;

D.  keďže podľa článkov 3 a 4 nariadenia patrí podpora európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva Európy – konkrétne podpora nadnárodnej cirkulácie kultúrnych a kreatívnych diel – k základným cieľom tohto programu;

E.  keďže podľa článku 12 nariadenia patrí podpora nadnárodnej cirkulácie a mobility – konkrétne cirkulácie európskej literatúry, aby sa zaručil čo najširší prístup k nej – k prioritám podprogramu Kultúra;

F.  keďže štruktúra jediného programu prináša výhody, ktoré vedú k dosiahnutiu kritického množstva, a potenciálne zviditeľňuje stále podceňované oblasti, ktoré čelia rovnakým výzvam v súvislosti s fragmentáciou, globalizáciou, nedostatkom údajov a ťažkým prístupom k úverom;

G.  keďže štruktúra programu s dvoma podprogramami, prostredníctvom ktorej sa zachovávajú osobitosti a identita oboch, a doplnenie medzisektorovej oblasti sú prínosné pri zabezpečovaní lepšieho pochopenia spolupráce a rozvoja v oblasti kultúry a prepojenia s tretími krajinami;

H.  keďže medzisektorová oblasť len čiastočne rozvinula svoj strategický cieľ podporovať nadnárodnú a medzisektorovú spoluprácu v oblasti kultúry;

I.  keďže program Kreatívna Európa umožňuje spoluprácu a jednotnú akciu s krajinami, ktoré sa na programe nezúčastňujú, a s medzinárodnými organizáciami aktívnymi v kultúrnych a kreatívnych sektoroch, ako je UNESCO, Rada Európy, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, na základe spoločných príspevkov na realizáciu cieľov programu;

J.  keďže systém ukazovateľov výkonnosti stanovený v článku 18 nariadenia vrátane ukazovateľov pre všeobecné ciele programu, ukazovateľov súvisiacich s podprogramami MEDIA a Kultúra a osobitných ukazovateľov týkajúcich sa nástroja záručného mechanizmu ešte nebol stanovený ani uvedený do praxe;

K.  keďže sa ukázalo, že súčasný systém hodnotenia nie je vhodný vzhľadom na charakter a osobitosť programu a mal by sa preto zlepšiť;

L.  keďže špecifické akcie, ako je iniciatíva Európske hlavné mestá kultúry vrátane ich siete, ceny a značka „Európske dedičstvo“, odhalili potenciál pre trvalo udržateľný miestny hospodársky rozvoj a kultúrny cestovný ruch, a preto by sa mali aktívnejšie zlepšovať a podporovať;

M.  keďže v roku 2016 bola v rámci medzisektorovej oblasti vydaná osobitná výzva na začlenenie utečencov do európskej spoločnosti s cieľom propagovať a podporovať kreativitu a medzikultúrny dialóg;

N.  keďže oblasť podpory „Projekty spolupráce“ v podprograme Kultúra vyžaduje približne 70 % rozpočtu tohto podprogramu, je u aktérov pôsobiacich v oblasti kultúry veľmi obľúbená a zameriava sa na spoločné cezhraničné prístupy, pričom umožňuje otvorené formulovanie nepredvídateľných, vysokoinovatívnych a kreatívnych projektov, ktoré sú výslovne žiadané;

O.  keďže napriek tomu, že v nariadení sa ustanovuje uzatváranie dvojstranných dohôd s tretími krajinami s cieľom zapojiť ich do účasti na programe alebo jeho častiach, doteraz ukončilo tento postup len niekoľko krajín;

P.  keďže vďaka aktivite Parlamentu boli kultúra, kultúrny a kreatívny priemysel a audiovizuálny sektor zahrnuté, hoci nedostatočne, do viacročných programov Erasmus +, Horizont 2020 a COSME, štrukturálnych fondov a priorít Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI);

Q.  keďže existuje silná synergia medzi informálnym učením a kreatívnym a mediálnym sektorom, pretože mnohé umelecké, mediálne a kultúrne organizácie poskytujú príležitosti na informálne učenie;

R.  keďže podiel úspešných žiadateľov v rámci programu Kultúra predstavuje 15 % a v rámci programu MEDIA 44 %, pričom pri vylúčení automatických systémov je v druhom prípade dokonca nižší (32 %);

S.  keďže v rámci programu MEDIA bolo zaregistrovaných 13 000 žiadostí a podporu získalo vyše 5 500 projektov;

T.  keďže automatický systém bodovania v rámci programu MEDIA, ktorý je zameraný na zabezpečenie rovnakých podmienok medzi členskými štátmi, vedie k narúšaniu trhu, pričom výrazne znevýhodňuje krajiny s vysokou produkčnou kapacitou v audiovizuálnej oblasti;

U.  keďže typ grantov udeľovaných na projekty spolupráce v rámci kultúrneho podprogramu Kreatívna Európa nezodpovedá potrebám sietí, ktoré sa opierajú o operačnú štruktúru a činnosti, ako tomu bolo v predchádzajúcom programe Kultúra na roky 2007 – 2013;

V.  keďže zainteresované strany stále kritizujú administratívne riadenie (postupy podávania žiadostí, hodnotenia a podávania správ) ako zaťažujúce; zdôrazňuje preto potrebu zjednodušovať postup podávania žiadosti s cieľom uľahčiť prístup k programu a podporiť účasť medzi potenciálnymi príjemcami;

W.  keďže informačné kancelárie programu Kreatívna Európa sú kľúčovým sprostredkovateľom medzi Komisiou, Výkonnou agentúrou pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru (EACEA) a žiadateľmi a keďže by mali byť lepšie informované o prebiehajúcom rozhodovacom procese a úzko zapojené do poskytovania informácií o projektoch a do propagovania ich výsledkov;

X.  keďže aktéri vyjadrujú poľutovanie nad vysokým administratívnym zaťažením pri postupe podávania žiadostí, ktorého súčasťou sú rozsiahle usmernenia a veľký počet dokumentov s niekedy protichodnými informáciami;

Y.  keďže registrácia spoločností v rámci autentifikačnej služby Európskej komisie (ECAS) sa označuje za problematickú; keďže elektronický formulár je však veľmi vítaný;

1.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozpočet programu Kreatívna Európa s cieľom zladiť ho s očakávaniami európskych občanov a s ambíciami každého podprogramu, čím akceptujú skutočnosť, že hodnoty kultúrnej produkcie nemožno vyjadriť len v ekonomických údajoch, a umožnia dosiahnuť väčšiu efektívnosť a lepšie výsledky;

2.  víta viacero racionalizačných opatrení v oblasti riadenia programu, ktoré sa uplatňujú od roku 2014;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatok finančných kapacít je naďalej jednou z hlavných prekážok pre potenciálnych žiadateľov, a to spolu s administratívnymi a regulačnými prekážkami; nabáda Komisiu, Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovíziu a kultúru (EACEA) a národné informačné kancelárie programu Kreatívna Európa, aby sa snažili vyriešiť problém nedostatočného zastúpenia mikrosubjektov v oblasti kultúry medzi financovanými organizáciami a v určitých sektoroch podprogramu Kultúra;

4.  žiada Komisiu, aby zvýšila súlad programu so všetkými príslušnými politikami EÚ a inými zdrojmi financovania;

5.  žiada Komisiu, aby zabezpečila dobrú koordináciu medzi generálnymi riaditeľstvami zodpovednými za program Kreatívna Európa, ako aj agentúrou EACEA a informačnými kanceláriami programu Kreatívna Európa, ktoré majú na starosti rôzne fázy vykonávania programu Kreatívna Európa, pričom pripomína, že úloha informačných kancelárií programu Kreatívna Európa a agentúry EACEA je rozhodujúca, pretože zahŕňa priame prepojenie nielen s príjemcami, ale aj s celým kultúrnym a kreatívnym sektorom;

6.  žiada Komisiu, aby čo najužšie spolupracovala s organizáciou UNESCO, Radou Európy a OECD s cieľom vytvoriť pevnejší základ spoločného prispievania k plneniu cieľov programu a hodnoteniu vplyvu, najmä z hľadiska medzinárodného rozmeru a rešpektovania osobitných ľudských a ekonomických hodnôt kultúry a tvorby;

7.  vyzýva Komisiu, aby zachovala súčasnú štruktúru programu Kreatívna Európa a zároveň preskúmala a lepšie definovala osobitosti dvoch rôznych podprogramov, posilnila potenciál medzisektorovej oblasti a overila, či sa záručný fond využíva účinne;

8.  žiada Komisiu, aby v rámci oboch podprogramov a usmernení pre hodnotiteľov lepšie vyvážila umeleckú a kreatívnu zložku a riadiace a inovačné aspekty, najmä pokiaľ ide o kultúrny a kreatívny priemysel;

9.  žiada Komisiu, aby využívala systém ukazovateľov výkonnosti stanovený v článku 18 právneho základu programu Kreatívna Európa, a tak trvala na umeleckej a kreatívnej zložke programu, ktorá sa príliš často obetuje v prospech čisto ekonomických faktorov, ako sú napríklad riadiace kapacity alebo kvantitatívne rozširovanie publika;

10.  nalieha na Komisiu, aby stanovila viac ako šesť existujúcich oblastí odbornosti pre hodnotiteľov s cieľom účinnejšie riešiť špecifické oblasti;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu a agentúru EACEA, aby zlepšili proces hodnotenia tým, že v prvej fáze zvýšia počet hodnotiteľov, a aby pre výber kandidátov z užšieho zoznamu v druhom kole zaviedli kolektívne rozhodovanie de visu; zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť vysokú mieru transparentnosti a dôvody zamietnutia projektov treba dôkladne a jasne vysvetliť, aby prijímanie programu nebolo pre nezrozumiteľnosť ohrozené;

12.  žiada Komisiu, aby zabezpečila možnosti odbornej prípravy a budovania kapacít pre subjekty z oblasti kultúry, ktorí chcú zlepšovať svoje zručnosti v súvislosti s postupmi podávania žiadostí, celkovým riadením a vykonávaním projektu;

13.  žiada Komisiu a agentúru EACEA, aby viac podporovali subjekty z oblasti kultúry pri hľadaní partnerov na projekty spolupráce, a to prostredníctvom opatrení, ktoré okrem iného zahŕňajú aj osobitne zamerané sekcie na hľadanie partnerov v rámci najdôležitejších európskych kultúrnych podujatí, zlepšovanie existujúcich nástrojov a databáz vyhľadávania a organizovanie príležitostí na vytváranie sietí na vopred oznámené témy;

14.  žiada Komisiu a agentúru EACEA, aby prijali opatrenia s cieľom zvýšiť transparentnosť konania na spochybnenie pri zamietnutých žiadostiach, a tak znížiť celkovú frustráciu kandidátov a zvýšiť dôveryhodnosť programu z dlhodobého hľadiska;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby ešte viac zjednodušila postupy podávania žiadostí a správ tým, že obmedzí a zjednoduší usmernenia a iné dokumenty, zabezpečí pružnejšie časové výkazy a vypracuje vzor dohody o spolupráci;

16.  žiada Komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje na ešte lepšie presadzovanie a šírenie výsledkov realizovaných projektov, ako aj informácií o európskej pridanej hodnote všetkých opatrení uskutočnených v rámci tohto programu;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby nemenila priority a pravidlá ani nedopĺňala nové bez poskytnutia potrebného času informačným kanceláriám programu Kreatívna Európa a zainteresovaným stranám na prípravu na ďalšie výzvy;

18.  naliehavo žiada Komisiu, aby ešte viac zjednodušila finančné aspekty, a to aj rozšírením nástroja jednorazových platieb a podporovaním väčšieho využívania paušálnych úhrad, využívala kritériá, ktoré nebránia malým projektom v prístupe k financovaniu, a zabezpečila, že konečné vyplatenie grantov sa zrealizuje v čo najkratšom čase, čo by mali byť kritériá excelentnosti pre prácu agentúry EACEA v prípade oboch podprogramov – Kultúra i MEDIA;

19.  konštatuje, že existujú značné vnútroštátne rozdiely v úrovniach miezd pracovníkov zapojených do projektov spolupráce, čo následne vedie k podstatným rozdielom z hľadiska schopnosti spolufinancovania medzi partnermi z rozličných členských štátov; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila možnú alternatívu, čo sa týka hodnotenia práce zamestnancov v rámci projektov spolupráce, ktorá by bola založená na iných ukazovateľoch než len na platovej triede;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s Eurostatom pokračovala v stanovovaní osobitných kritérií zodpovedajúcich špecifickému charakteru jednotlivých sektorov (tvorba, kultúrna a umelecká hodnota, inovácie, rast, sociálne začlenenie, budovanie komunít, internacionalizácia, zlepšovanie podnikania, schopnosť prenikania a presahovania do iných oblastí atď.) a aby posúdila možné zapojenie Spoločného výskumného centra do tohto procesu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam budovania kvalitných zdrojov vedomostí o sektoroch, ako aj štatistického výskumu a prístupu k porovnateľným zdrojom údajov v tejto oblasti, čo umožňuje účinné monitorovanie a analýzu kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho vplyvu politík v kultúrnom a kreatívnom sektore;

Program MEDIA

21.  víta skutočnosť, že Komisia a agentúra EACEA v súčasnosti pracujú na zmene automatického systému bodovania s cieľom umožniť skutočne rovnaké podmienky, a to pri vyváženom zohľadnení všetkých kritérií uvedených v programe Kreatívna Európa (nadnárodný charakter, rozvoj nadnárodnej spolupráce, úspory z rozsahu, kritické množstvo, pákový efekt), ako aj produkčných kapacít a existujúcich vnútroštátnych systémov podpory pre audiovizuálny priemysel;

22.  uznáva, že program MEDIA sa ukázal byť hlboko zakorenený v diverzifikovanom audiovizuálnom sektore a účinne podporuje kultúrnu rozmanitosť a priemyselnú politiku;

23.  podnecuje k väčšiemu rozvoju titulkovania a dabovania s cieľom uľahčiť cirkuláciu audiovizuálnych produktov v rámci EÚ aj mimo nej;

24.  odporúča, aby sa európske audiovizuálne dedičstvo zabezpečilo a sprístupnilo na účely štúdia, zapojenia divákov a podpory hospodárstva prostredníctvom digitalizácie filmov a audiovizuálnych archívov;

25.  zdôrazňuje, že v medzinárodnom a čoraz konkurenčnejšom filmovom prostredí musí európsky audiovizuálny sektor naďalej presadzovať opatrenia na ochranu svojej rozmanitosti a nezávislosti; kladie dôraz na to, že európska audiovizuálna produkcia potrebuje najmä vo fáze vývoja projektov priamu podporu, ktorá by sa mala realizovať rozširovaním odbornej prípravy tak, aby zahŕňala viac akcií a posilnila sa konkurencieschopnosť sektora;

26.  odporúča zintenzívniť opatrenia určené susedným krajinám v rámci tohto programu s cieľom podporiť propagáciu európskych diel na ich území a spoločných kreatívnych projektov;

27.  uznáva, že európske online platformy stále nie sú na medzinárodnej úrovni konkurencieschopné, a to napriek podpore online distribúcie, a že európsky obsah je na existujúcich platformách ťažké nájsť a získať k nemu prístup;

28.  víta skutočnosť, že oblasť rozširovania publika je rozdelená na iniciatívy zamerané na filmovú gramotnosť, pričom dôraz sa kladie na filmové vzdelávanie na školách, a iniciatívy určené na rozširovanie publika;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia predložila projekt na zapojenie európskeho publika založený na údajoch, ktorý sa zameria na preskúmanie a posilnenie kapacity audiovizuálneho a filmového sektora Európy v oblasti zberu, analýzy a predvídania údajov o správaní publika s cieľom zvýšiť dopyt po zahraničných európskych filmoch;

30.  zdôrazňuje, že podpora nezávislých televíznych producentov fikčných seriálov, ktorí sa snažia súťažiť na svetovej úrovni, pokračuje najmä s cieľom reagovať na súčasný veľký medzinárodný dopyt po kvalitných seriáloch skutočne európskou ponukou, aj keď najlepšie výsledky sa doteraz dosahujú v oblasti dokumentov a detských programov;

31.  žiada Komisiu, aby zachovala svoju podporu sieťam kín, ako je Europa Cinemas, ktoré propagujú európsky film po celom svete, a to finančnou a prevádzkovou pomocou kinám, ktoré uvádzajú značný počet európskych filmov, a zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú kiná zohrávajú pri zvyšovaní informovanosti divákov a zachovávaní sociálneho prvku filmového zážitku;

32.  žiada Komisiu, aby zmenila systém bonusov za súbežné uvádzanie diel v kinách a na platformách VOD;

33.  odporúča, aby sa hodnotiteľom poskytol súbor nástrojov, ktorý by zohľadňoval osobitosť podporného programu každej krajiny, s cieľom zaručiť rovnaké podmienky v rámci programu MEDIA;

34.  žiada Komisiu, aby zvýšila strop financovania európskych videohier s cieľom zohľadniť ich vysoké a rastúce výrobné náklady; okrem toho zdôrazňuje potrebu preskúmať kritérium oprávnenosti týkajúce sa výlučne rozprávačského charakteru videohry s cieľom rozšíriť rozsah tak, aby zahŕňal projekty, ktoré majú nadnárodný distribučný potenciál (športové hry, hry sandbox atď.), a začleniť „hrateľnosť“ medzi kritériá hodnotenia projektov, aby sa odzrkadlil kľúčový význam tohto aspektu pre úspech produktu;

Podprogram Kultúra

35.  žiada Komisiu, aby zabezpečila rovnováhu medzi ekonomickým rozmerom a vnútornou hodnotou umenia a kultúry a aby sa viac sústredila na umelcov a tvorcov;

36.  odporúča, aby európske projekty spolupráce zohľadňovali inovácie, mobilitu a rozšírené koprodukcie;

37.  žiada Komisiu, aby zaviedla možné opatrenia na obmedzenie nepomeru medzi počtom príjemcov a počtom žiadateľov, ktoré budú okrem iného zahŕňať zvýšenie rozpočtu pre podprogram Kultúra, primeranejšie zastúpenie všetkých kultúrnych a kreatívnych sektorov a väčšiu podporu menším projektom;

38.   vyzdvihuje význam prekladu pre podporu dedičstva jazykovej rozmanitosti a odporúča, aby súčasťou projektov literárnych prekladov bola propagácia kníh a čítania, ako aj podpora účasti na knižných veľtrhoch, pričom by sa malo zvážiť usporadúvanie každoročného európskeho knižného veľtrhu s cieľom zvýšiť cirkuláciu kníh, podporovať európsku literárnu výmenu a zabezpečiť prezentáciu literatúry jednotlivých krajín i prístup ku gramotnosti pre všetkých vrátane osôb so zdravotným postihnutím;

39.  víta vytvorenie centier (projektov európskych platforiem) s cieľom podporovať nových umelcov a tvorcov a umožniť im vzájomnú výmenu a spoluprácu;

40.  trvá na tom, že stabilné a vysoko reprezentatívne európske kultúrne siete sú nevyhnutné pre viditeľnosť kultúrnych a umeleckých činností v Európe a s tretími krajinami, pretože často ako prvé začínajú spoluprácu v nových oblastiach, sektoroch alebo krajinách; domnieva sa, že ich úloha ako koordinátorov činností a propagátorov kultúry a kreativity pre celé umelecké oblasti by sa mala podporovať prostredníctvom prevádzkových grantov; je presvedčený, že v tejto súvislosti by sa mali vopred zaviesť jasné a transparentné výberové kritériá;

41.  vyzýva Komisiu a agentúru EACEA, aby v rámci podprogramu Kultúra vytvorili príležitosti na vonkajšiu prezentáciu a organizáciu štruktúrovaných stretnutí so subjektmi v tomto sektore;

42.  odporúča opätovné zavedenie Európskej divadelnej ceny a vyčlenenie primeraných finančných prostriedkov;

43.  zdôrazňuje úspech a význam programu Európske hlavné mestá kultúry, ktorý je založený na dynamike miest a regiónov zapojených do tohto procesu a ktorý zo značky a z ešte stále veľmi skromného finančného príspevku EÚ činí skutočný prínos pre ďalšie financovanie a činnosti na obdobie ďaleko presahujúce daný rok;

44.  víta skutočnosť, že program Európske hlavné mestá kultúry sa od roku 2020 rozšíri na kandidátske krajiny a krajiny EZVO, a odporúča lepšie šírenie tejto skúsenosti v rámci EÚ aj mimo nej;

45.  odporúča, aby sa značka „Európske dedičstvo“ viac zviditeľňovala, a zdôrazňuje význam príslušných (hmotných aj nehmotných) miest, pokiaľ ide o európsku identitu, podporu spoločného pocitu európskej spolupatričnosti, budovanie EÚ a oboznamovanie sa s rozličným dedičstvom pre lepšiu budúcnosť;

46.  odporúča, aby sa podnikli kroky na koordináciu a primeranú podporu iniciatív v rámci Európskeho roka kultúrneho dedičstva 2018 a programu Kreatívna Európa, počnúc prípravným rokom 2017, avšak na základe vyčleneného rozpočtového riadku, a nie prostredníctvom zdrojov vyčlenených na podprogram Kultúra, ako navrhuje Komisia;

47.  žiada Komisiu, aby zvážila spôsoby, ako zjednodušiť prístup utečencov so skúsenosťami v oblasti umenia k programu Kreatívna Európa;

Medzisektorová oblasť

48.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozvinula a plne využívala potenciál tejto oblasti s cieľom dosiahnuť jej ciele stanovené v nariadení, najmä pokiaľ ide o podporu nadnárodnej a medzisektorovej spolupráce;

49.  odporúča, aby sa v rámci tejto oblasti zaviedli tri nové podporné opatrenia: a) Kreatívna Európa Mundus pre nadnárodnú spoluprácu, b) sociálne začlenenie a c) inovatívne prierezové a medzisektorové projekty;

50.  žiada Komisiu, aby sa v rámci záručného mechanizmu snažila dosiahnuť geografickú a sektorovú rovnováhu, zabezpečila rovnaký prístup pre malé organizácie a miestne iniciatívy a projekty zo všetkých členských štátov, zhodnotila jeho vplyv najmä na malé kultúrne podniky, kultúrnych sprostredkovateľov a tvorcov sietí a preskúmala možnosti, pokiaľ ide o rozvoj synergií s EFSI a ostatnými programami, predovšetkým COSME, v záujme zabezpečenia toho, aby sa záručný mechanizmus využíval čo najefektívnejšie s cieľom pomáhať kultúrnemu a kreatívnemu sektoru;

51.  so záujmom očakáva prvé výsledky nástroja finančnej záruky, ktorý sa začal využívať v roku 2016; očakáva, že uľahčovaním prístupu MSP a mikropodnikov k úverom tento nový trhový nástroj prispeje k rozšíreniu kultúrnych a tvorivých projektov v odvetviach, ktoré predstavujú 4,4 % HDP EÚ a 3,8 % pracovnej sily, aby naplno využili svoj potenciál ako sľubný zdroj rastu a pracovných miest a ako hybná sila konkurencieschopnosti, kultúrnej rozmanitosti a cezhraničnej spolupráce; vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že tento nástroj bude fungovať len v tých krajinách, kde už podobný nástroj existuje;

52.  víta opatrenia, ktoré prijala Komisia a agentúra EACEA na zabezpečenie odbornej prípravy a vyrovnanie zručností vo všetkých informačných kanceláriách programu Kreatívna Európa, a odporúča, aby sa v tomto úsilí pokračovalo;

53.   vyzýva Komisiu a agentúru EACEA, aby zlepšili komunikáciu a výmenu informácií s informačnými kanceláriami programu Kreatívna Európa o prebiehajúcich rozhodovacích procesoch, a to aj o finančných nástrojoch a nových medzisektorových iniciatívach; odporúča Komisii, aby s cieľom zlepšiť vykonávanie programu zohľadňovala odborné znalosti informačných kancelárií programu Kreatívna Európa vo fázach pred výberovým konaním i po ňom a aby na internete sprístupnila nástroje a dokumentáciu vypracovanú uvedenými kanceláriami ako vzory osvedčených postupov; zdôrazňuje, že je potrebná lepšia spolupráca medzi informačnými kanceláriami programu Kreatívna Európa, aby sa stali účinnejšími poradenskými nástrojmi pre žiadateľov zo svojich krajín; poukazuje na to, že dôverná vzájomná výmena hodnotiacich správ, hoci aj negatívnych, môže pomôcť zlepšiť ich kapacitu, a vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť postupov hodnotenia a výberu;

Odporúčania pre budúce generácie programu

54.  odporúča, aby sa program Kreatívna Európa v rokoch 2021 – 2028 naďalej realizoval, skúmal a zlepšoval, a to ako program, ktorý zahŕňa všetky kultúrne a kreatívne sektory, kladie dôraz na kvalitné projekty, zachováva rovnaké hodnoty a priority a pozostáva z dvoch podprogramov a medzisektorovej oblasti zahŕňajúcej odbornú prípravu, rozširovanie publika, prístup na trhy, sociálne začleňovanie, spoluprácu, medzisektorové a prierezové projekty a partnerské učenie, ako aj komunikáciu, štúdie, podporu prispôsobenú kultúrnym a kreatívnym sektorom, záručný mechanizmus a podporu informačných kancelárií programu Kreatívna Európa;

55.  vzhľadom na značný prílev migrantov a utečencov do EÚ v posledných rokoch víta rastúci medzikultúrny rozmer programu, od ktorého očakáva, že od roku 2017 prinesie viac projektov, ktoré podnietia kultúrnu rozmanitosť a medzikultúrny dialóg a podporia viacjazyčnosť; zdôrazňuje, že tento aspekt by sa mal podporovať ako riadna zložka programu, pretože kultúrna integrácia bude pravdepodobne v najbližších rokoch v mnohých krajinách EÚ naďalej výzvou;

56.  odporúča, aby právny základ budúceho programu výslovne zahŕňal podporu kultúrnej a umeleckej kvality a skutočnú hodnotu kultúry v rámci cieľov programu a podprogramov, ako aj v rámci kritérií výberu a hodnotenia;

57.  vyzýva Komisiu, aby pri revízii podprogramu MEDIA preskúmala, či by bolo možné zvýšiť efektívnosť poskytovanej podpory priradením menších projektov k sekciám programu ako produkcia, festivaly, kiná a distribúcia;

58.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaujala aktívny prístup k prijímaniu nových krajín do programu, a to s osobitným postavením pre krajiny z európskeho južného a východného susedstva;

59.  konštatuje, že európske filmové koprodukcie sú nevyhnutné na zabezpečenie dostatočnej konkurencieschopnosti našich produktov a riešenie trhových výziev, pričom odporúča, aby sa vypracúvali pomocou primeraných metód a zdrojov, a to aj v rámci spolupráce s hlavnými európskym inštitúciami v tomto sektore, ako je Eurimages;

60.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či by nebolo vzhľadom na rozmanitosť kreatívnych odvetví vhodné vytvoriť európske observatórium kultúry a tvorivosti podobné Európskemu audiovizuálnemu observatóriu, ktorého štandardy by boli porovnateľné so štandardmi Európskeho audiovizuálneho observatória, a ak áno, žiada Komisiu, aby vypracovala kvalitatívne kritériá zodpovedajúce špecifickej povahe sektorov;

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Výkonnej agentúre pre vzdelávanie, audiovizuálny sektor a kultúru.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.

(2)

Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0293.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0005.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0108.

(6)

Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.

(7)

Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 133.

(8)

Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (8.12.2016)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k vykonávaniu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES,

(2015/2328(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Clare Moody

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, najmä na články 20 až 24 o hodnotení platných právnych predpisov ex post;

1.  víta niekoľko racionalizačných opatrení v oblasti riadenia programu, ktoré sa zaviedli v roku 2014;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatok finančných kapacít je naďalej jednou z hlavných prekážok pre potenciálnych žiadateľov, a to spolu s administratívnymi a regulačnými prekážkami; nabáda Komisiu, Výkonnú agentúru pre vzdelávanie, audiovíziu a kultúru (EACEA) a národné sekcie programu Kreatívna Európa, aby sa snažili vyriešiť nedostatočné zastúpenie mikrooperátorov v oblasti kultúry medzi financovanými organizáciami a určitých sektorov v čiastkovom programe Kultúra;

3.  so záujmom očakáva prvé výsledky nástroja finančnej záruky, ktorý sa začal využívať v roku 2016; očakáva, že uľahčovaním prístupu MSP a mikropodnikov k úverom tento nový trhový nástroj prispeje k rozšíreniu kultúrnych a tvorivých projektov v odvetviach, ktoré predstavujú 4,4 % HDP EÚ a 3,8 % pracovnej sily, aby naplno využili svoj potenciál ako sľubný zdroj rastu a tvorby pracovných miest a ako hybná sila konkurencieschopnosti, kultúrnej rozmanitosti a cezhraničnej spolupráce; vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že tento nástroj bude fungovať len v tých krajinách, kde už existuje podobný nástroj;

4.  poznamenáva, že miera plnenia, ktorá v roku 2014 a 2015 konštantne dosahovala 100 % alebo sa k nim blížila, dokazuje, že program je stále opodstatnený; na základe tejto vynikajúcej výkonnosti považuje za jednoznačné, že financovanie musí byť stabilné alebo sa musí v budúcich rokoch dokonca zvýšiť, pričom berie do úvahy skutočnosť, že financovanie nástroja z rozpočtu sa uskutočňuje v poslednej fáze;

5.  vzhľadom na značný prílev migrantov a utečencov do EÚ v posledných rokoch víta rastúci medzikultúrny rozmer programu, od ktorého očakáva, že od roku 2017 prinesie viac projektov, ktoré podnietia kultúrnu rozmanitosť a medzikultúrny dialóg a podporia viacjazyčnosť; zdôrazňuje, že táto oblasť by sa mala podporovať ako riadna zložka programu vzhľadom na to, že v mnohých krajinách EÚ integrácia bude v najbližších rokoch pravdepodobne stále výzvou.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.12.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

25

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Richard Ashworth, Xabier Benito Ziluaga, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, Bill Etheridge, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Zbigniew Kuźmiuk, Ivana Maletić, Vladimír Maňka, Clare Moody, Andrey Novakov, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Monika Vana, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bill Etheridge, Nils Torvalds, Derek Vaughan

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

José Blanco López, Edouard Ferrand, Valentinas Mazuronis, Claudia Schmidt


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Jill Evans, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Luigi Morgano, Momchil Nekov, John Procter, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sylvie Guillaume, Marc Joulaud, Emma McClarkin


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

24

+

ALDE:

Mircea Diaconu, María Teresa Giménez Barbat, Yana Toom

GUE/NGL:

Nikolaos Chountis, Curzio Maltese

PPE:

Andrea Bocskor, Marc Joulaud, Svetoslav Hristov Malinov, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

S&D:

Silvia Costa, Giorgos Grammatikakis, Sylvie Guillaume, Petra Kammerevert, Krystyna Łybacka, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Julie Ward

Verts/ALE:

Jill Evans, Helga Trüpel

0

-

4

0

ECR:

Andrew Lewer, Emma McClarkin, John Procter

ENF:

Dominique Bilde

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

Právne oznámenie