Postup : 2016/2228(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0032/2017

Predkladané texty :

A8-0032/2017

Rozpravy :

PV 15/03/2017 - 17
CRE 15/03/2017 - 17

Hlasovanie :

PV 16/03/2017 - 6.8
CRE 16/03/2017 - 6.8

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0093

SPRÁVA     
PDF 760kWORD 94k
8.2.2017
PE 589.323v02-00 A8-0032/2017

o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu

(2016/2228(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajcovia: Urmas Paet, Sirpa Pietikäinen

(Spoločné schôdze výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre rybárstvo
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu

(2016/2228(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS) uzatvorený 10. decembra 1982 a platný od 16. novembra 1994, Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Deklaráciu OSN o právach pôvodných obyvateľov z 13. septembra 2007(1),

–  so zreteľom na dohodu prijatú 12. decembra 2015 v Paríži na 21. konferencii zmluvných strán UNFCCC (Parížska dohoda), ako aj na hlasovanie Európskeho parlamentu o ratifikácii tejto dohody zo 4. októbra 2016,

–  so zreteľom na Minamatský dohovor, Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a Göteborský protokol, Štokholmský dohovor, Aarhuský dohovor a Dohovor o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 pod názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(2),

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zo 16. novembra 1972,

–  so zreteľom na dohovor MOP č. 169 a Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva,

–  so zreteľom na Ilulissatskú deklaráciu oznámenú 28. mája 2008 piatimi štátmi ležiacimi na pobreží Severného ľadového oceánu na konferencii o Severnom ľadovom oceáne, ktorá sa konala v grónskom meste Ilulissat,

–  so zreteľom na Vyhlásenie cirkumpolárnych Inuitov o zásadách rozvoja zdrojov v Inuit Nunaat(3) (Circumpolar Inuit Declaration on Resource Development Principles in Inuit Nunaat),

  so zreteľom na to, že Valné zhromaždenie OSN prijalo 13. decembra 2007 Deklaráciu OSN č. 61/295 o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),

–  so zreteľom na závery Rady o arktických otázkach, najmä na tie z 20. júna 2016, 12. mája 2014, 8. decembra 2009 a 8. decembra 2008,

  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016 – Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa, ako aj „správu SZBP – naše priority v roku 2016“, ako ich prijala Rada 17. októbra 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP) z 27. apríla 2016 s názvom Integrovaná politika Európskej únie pre Arktídu(4), spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky z 26. júna 2012(5) s názvom Pokrok pri vytváraní politiky Európskej únie pre Arktídu a oznámenie Komisie z 20. novembra 2008 s názvom Európska únia a arktický región,

–  so zreteľom na vnútroštátne stratégie arktických štátov, najmä Dánskeho kráľovstva (2011), Švédska (2011), Fínska (2013), ako aj ostatných členských štátov EÚ a EHP,

  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/137/EÚ zo 14. marca 2014 o vzťahoch medzi Európskou úniou na jednej strane a Grónskom a Dánskym kráľovstvom na strane druhej,

–  so zreteľom na Vyhlásenie o založení Arktickej rady a na jej aktuálny program na roky 2015 – 2017 počas predsedníctva USA,

  so zreteľom na vyhlásenie pri príležitosti 20. výročia euro-arktickej spolupráce v regióne Barentsovho mora, vydané 3. – 4. júna 2013 v meste Kirkenes v Nórsku,

–  so zreteľom na vyhlásenia Konferencie poslancov arktického regiónu (KPAR) a parlamentnej konferencie krajín Barentsovho mora (KBM), najmä na vyhlásenie prijaté na 12. konferencii KPAR v Ulan Ude, Rusko, 14. – 16. júna 2016,

  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z tretej schôdze ministrov obnovenej Severnej dimenzie, ktorá sa konala 18. februára 2013 v Bruseli,

  so zreteľom na vyhlásenia prijaté na parlamentnom fóre Severnej dimenzie v máji 2015 v meste Reykjavík na Islande, v novembri 2013 v meste Archangeľsk v Rusku, vo februári 2011 v meste Tromso v Nórsku, a v septembri 2009 v Bruseli,

–  so zreteľom na medzinárodný kódex pre lode plaviace sa v polárnych vodách, ktorý prijala Medzinárodná námorná organizácia (IMO),

  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL),

  so zreteľom na dohovor o ropných škvrnách, fond pre ropné škvrny a doplnkový fond,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2013 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike)(6), z 12. septembra 2013 o námornom rozmere spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(7), z 22. novembra 2012 o úlohe spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v prípade krízy súvisiacej s klímou a prírodných katastrof (8)a z 12. septembra 2012 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike(9),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o oblasti Arktídy, najmä uznesenie z 12. marca 2014 o stratégii EÚ pre oblasť Arktídy(10), z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ na ďalekom severe(11) a z 9. októbra 2008 o správe Arktídy(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity(13) v polovici trvania a z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(14),

–  so zreteľom na príslušné odporúčania Delegácie pre vzťahy so Švajčiarskom a Nórskom, pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Island a pri Spoločnom parlamentnom výbore Európskeho hospodárskeho priestoru (SINEAA delegácie),

  so zreteľom na Stratégiu pre Európu v oblasti kozmického priestoru (COM(2016)0705), ktorú Komisia zverejnila 26. októbra 2016,

  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1775 zo 6. októbra 2015 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre rybárstvo (A8–0032/2017),

A.  keďže EÚ je globálnym aktérom; keďže EÚ sa v Arktíde dlhodobo angažuje, čo vyplýva z historických, geografických, hospodárskych a výskumných súvislostí; keďže tri jej členské štáty – Dánsko, Fínsko a Švédsko – sú arktické krajiny; keďže Arktídu obklopujú medzinárodné vody a občania a vlády na celom svete, a to aj v Európskej únii, zodpovedajú za podporu ochrany Arktídy;

B.  keďže angažovanosť EÚ v severných oblastiach a v Arktíde začala už počiatkom 90. rokov 20. storočia zapojením EÚ do vytvárania Rady krajín Baltského mora (CBSS) a Euro-arktickej rady regiónu Barentsovho mora (BEAC), a plnohodnotným členstvom Komisie v týchto orgánoch;

C.  keďže politika pre oblasť Severnej dimenzie (SD), ktorá ovplyvňuje politiku EÚ v oblasti vnútorných záležitostí a vonkajších vzťahov, sa rozvinula do rovnocenného partnerstva medzi EÚ, Ruskom, Nórskom a Islandom; keďže okrem partnerov v rámci Severnej dimenzie sa na tejto politike zúčastňuje niekoľko ďalších viacstranných organizácií, ako napríklad Arktická rada (AR), Rada krajín Baltského mora (CBSS) a Euro-arktická rada regiónu Barentsovho mora (BEAC), pričom Kanada a Spojené štáty majú štatút pozorovateľa; keďže táto politika zahŕňa širokú geografickú oblasť a zohráva dôležitú úlohu prostredníctvom praktickej regionálnej spolupráce v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, verejného zdravia a sociálneho blahobytu, kultúry, ochrany životného prostredia, logistiky a dopravy;

D.  keďže EÚ postupne vybudovala a posilnila svoju politiku pre Arktídu; keďže vyvíjajúca sa spoločná angažovanosť a spoločné záujmy EÚ sa najlepšie zastupujú prostredníctvom dobre koordinovaných spoločných prostriedkov; keďže výzvy súvisiace s Arktídou si vyžadujú spoločnú regionálnu a medzinárodnú reakciu;

E.  keďže Arktída čelí jedinečným sociálnym, environmentálnym a hospodárskym výzvam;

F.  keďže európska Arktída je riedko osídlená a jej obyvateľstvo je rozptýlené po rozsiahlej oblasti charakterizovanej nedostatkom dopravných spojení, akými sú cestné a železničné spoje a letecké spoje medzi východom a západom; keďže európska Arktída trpí nedostatočnými investíciami;

G.  keďže na Arktídu sa vzťahuje široký medzinárodný právny rámec;

H.  keďže AR je primárne fórum pre spoluprácu v Arktíde; keďže za 20 rokov svojej existencie AR preukázala svoju schopnosť udržať spoluprácu v konštruktívnom a pozitívnom duchu, prispôsobiť sa novým výzvam a preberať nové povinnosti;

I.  keďže arktické štáty majú zvrchovanosť a jurisdikciu nad svojim územím a svojimi vodami; keďže práva obyvateľov Arktídy na udržateľné využívanie jej prírodných zdrojov musia byť zaručené;

J.  keďže záujem o Arktídu a jej zdroje narastá vzhľadom na meniace sa životné prostredie v tejto oblasti a nedostatok zdrojov; keďže narastá geopolitický význam regiónu; keďže účinky zmeny klímy, rastúca konkurencia, pokiaľ ide o prístup k Arktíde a prírodným zdrojom, a zintenzívnená hospodárska činnosť prinášajú so sebou riziká pre región vrátane výziev v súvislosti so životným prostredím a s ľudskou bezpečnosťou, ale aj nové príležitosti, napr. v oblasti vysoko rozvinutého, udržateľného biohospodárstva; keďže v dôsledku zmeny klímy sa otvoria nové námorné cesty a sprístupnenie nových rybolovných oblastí a prírodných zdrojov môže viesť k zvýšeniu ľudskej činnosti a environmentálnym výzvam v regióne;

K.  keďže Arktída je dlhodobo miestom konštruktívnej medzinárodnej spoluprácu a keďže je potrebné zachovať Arktídu ako pokojnú oblasť;

L.  keďže dobrá dostupnosť lepšieho prepojenia vidieckych oblastí na severe so zbytkom EÚ je nutným predpokladom udržateľného a konkurencieschopného hospodárskeho rozvoja v severných centrách, a to so zreteľom na čoraz väčšiu pozornosť investorov a zainteresovaných subjektov upriamenú na nevyužité zdroje, čo predstavuje základ obáv o životné prostredie;

M.  keďže do roku 2015 Ruská federácia zriadila prinajmenšom šesť nových základní severne od severného polárneho kruhu vrátane šiestich námorných prístavov a 13 letísk a zvyšuje prítomnosť svojich pozemných síl v Arktíde;

N.  keďže rozsiahle, zdravé a udržateľné ekosystémy v Arktíde, ktoré obývajú životaschopné spoločenstvá, sú strategicky dôležité pre politickú a hospodársku stabilitu Európy i sveta; keďže zdôrazňuje, že Arktída obsahuje viac než polovicu svetových mokradí a má zásadnú úlohu pri čistení vody; keďže sa domnieva, že sa Arktída podieľa na dosahovaní cieľov v oblasti dobrého stavu vody v EÚ, uvedených v rámcovej smernici o vode; keďže náklady vznikajúce v dôsledku nečinnosti, pokiaľ ide o zachovanie arktických socioekosystémov, narastajú geometrickým radom;

O.  keďže od roku 1981 sa objem ľadu v Severnom ľadovom oceáne výrazne znížil, oblasti permafrostu sa zmenšujú, čo spôsobuje riziko náhodného uvoľnenia obrovského množstva oxidu uhličitého(15) a metánu do atmosféry, snehová pokrývka a ľadovce sa topia a prispievajú ku globálnemu zvyšovaniu hladiny morí; keďže je možné pozorovať, že úbytok morského ľadu je rýchlejší, než sa pôvodne predpokladalo, pričom objem morského ľadu prítomného počas leta za 35 rokov klesol o 40 %; keďže rýchlosť zmeny klímy v polárnych oblastiach sa zdvojnásobila a stále sa zvyšuje a spôsobuje neznáme a nepredvídateľné zmeny existujúcich svetových ekosystémov;

P.  keďže tri členské štáty EÚ (Dánsko, Fínsko a Švédsko) a jedna zo zámorských krajín a území (Grónsko) sú členmi osemčlennej Arktickej rady a sedem ďalších členských štátov (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) má štatút pozorovateľov; keďže EÚ očakáva konečnú realizáciu jej formálneho postavenia pozorovateľa v Arktickej rade;

Q.  keďže ochrana životného prostredia a trvalo udržateľný rozvoj sú dva hlavné piliere Ottawskej deklarácie, ktorá položila základy pre vznik AR v roku 1996;

R.  keďže v regióne Arktídy žijú približne štyri milióny ľudí, z čoho asi 10 % tvorí pôvodné obyvateľstvo; keďže zraniteľné arktické prostredie ako aj základné práva pôvodného obyvateľstva sa musia rešpektovať a vyžadujú si silnejšie záruky; keďže práva pôvodného obyvateľstva a miestnych populácií na schvaľovanie ťažby prírodných zdrojov a na účasť na rozhodovaní o nej musia byť zaručené; keďže zvyšovanie výskytu znečisťujúcich látok a ťažkých kovov v Arktíde má negatívny vplyv na potravinový reťazec z dôvodu ich prítomnosti vo faune aj flóre, najmä v rybách, a predstavuje významný zdravotný problém pre miestne obyvateľstvo a konzumentov výrobkov z rýb;

S.  keďže ekosystémy Arktídy vrátane flóry a fauny sú obzvlášť citlivé na zásahy s relatívne dlhými obdobiami zotavovania; keďže negatívne environmentálne vplyvy sa často kumulujú, sú nezvratné a často majú vonkajšie geografické a ekologické vplyvy (napr. poškodzovanie oceánskych ekosystémov);

T.  keďže v posledných desaťročiach sa teplota v Arktíde zvyšuje zhruba dvojnásobne vyšším tempom, než je svetový priemer;

U.  keďže zvýšené množstvo skleníkových plynov a znečistenie ovzdušia v atmosfére prispievajú k zmene klímy v Arktíde; keďže znečistenie, ktoré je možné pozorovať v arktickej klíme, spôsobujú najmä znečisťovatelia v Ázii, Severnej Ameriky a Európe, takže opatrenia na znižovanie emisií v EÚ zohrávajú významnú úlohu pri riešení klimatických zmien v Arktíde;

V.  keďže používanie ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) v arktickej námornej doprave prináša viacero rizík: v prípade úniku vzniká z veľmi hustého oleja emulzia, tá klesá pod hladinu a v prípade zachytenia v ľade môže prekonať veľké vzdialenosti; úniky TVO predstavujú obrovské riziko pre potravinovú bezpečnosť arktických komunít pôvodného obyvateľstva, ktorých živobytie závisí od rybolovu a lovu; pri horení TVO vznikajú oxidy síry, ťažké kovy, ako aj veľké množstvo čierneho uhlíka, ktorý v prípade uloženia na arktický ľad podnecuje absorpciu tepla do masy ľadu a urýchľuje tak jej topenie a účinky zmeny klímy; keďže IMO vo vodách v okolí Antarktídy zakazuje prevoz a používanie ťažkých vykurovacích olejov;

W.  keďže Únia musí byť hnacím motorom diskusií a rokovaní medzinárodných inštitúcií, aby všetci aktéri splnili svoje povinnosti v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok a aby bolo možné čeliť čoraz väčším výzvam v oblasti udržateľného riadenia zdrojov;

X.  keďže by sa vo všetkých činnostiach súvisiacich s pripravenosťou a reakciou mali zohľadňovať a minimalizovať riziká vyplývajúce z používania jadrovej energie v ľadoborcoch a pobrežných zariadeniach;

Y.  keďže vyhadzovanie akéhokoľvek odpadu do arktického permafrostu nie je za žiadnych okolností udržateľným riešením odpadového hospodárstva, ako to dokazujú nedávne zistenia z grónskej lokality Camp Century;

Z.  keďže politika EÚ v arktickej oblasti by mala dôslednejšie zohľadňoval ciele udržateľného rozvoja, ktoré sa EÚ zaviazala dosiahnuť do roku 2030;

AA.  keďže vedecké informované rozhodovanie vrátane poznatkov miestneho a pôvodného obyvateľstva je kľúčom k zachovaniu krehkého ekosystému Arktídy, zníženiu rizík a umožneniu miestnym spoločenstvám prispôsobiť sa a k podpore trvalo udržateľného rozvoja; keďže EÚ je celosvetovo najväčším poskytovateľom finančných prostriedkov na výskum Arktídy a podporuje slobodnú výmenu svojich výsledkov;

AB.  keďže vyvážená kombinácia priemyselných arktických odborných znalostí a špecializácie na jednej strane a odhodlania plniť environmentálne priaznivé a udržateľné rozvojové ciele na strane druhej má potenciál prispievať k ekologickej inovácii, priemyselnej symbióze a účinnému odpadovému hospodárstvu v tejto oblasti, čo umožňuje zachovanie panenského arktického prostredia a potenciálu v oblasti nových obchodných príležitostí a zvyšovanie počtu pracovných miest, a tým pozitívne prispievajú aj k zamestnanosti mladých ľudí a k riešeniu výzvy starnutia obyvateľstva;

AC.  keďže technické schopnosti v oblasti existujúcej satelitnej komunikácie v Európskej únii, a to podľa vzoru služieb a infraštruktúry programov Copernicus a Galileo, by mohli spĺňať potreby používateľov v arktickej oblasti;

AD.  keďže zapojenie miestnych komunít je kľúčové pre úspech riadenia prírodných zdrojov a pre budovanie odolnosti v prípade krehkých ekosystémov;

AE.  keďže uznáva význam zvažovania tradičných a miestnych poznatkov pri rozhodovaní v Arktíde;

AF.  keďže podľa Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) treba chrániť kultúry Sámov, Nenetov, Chantov, Evenkov, Čukčov, Aleutov, Jupikov a Inuitov; keďže pôvodné obyvateľstvo Arktídy má právo využívať prírodné zdroje vo svojich domovských oblastiach, a preto by malo byť súčasťou všetkých budúcich plánov týkajúcich sa komerčného rybolovu;

AG.  keďže akýkoľvek rybolov v arktickej oblasti sa musí uskutočňovať v súlade s platnými medzinárodnými dohodami pre túto oblasť vrátane Špicberskej zmluvy z roku 1920 a konkrétne aj súlade so všetkými právami štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tejto zmluvy, ako aj v súlade s akýmikoľvek historickými rybolovnými právami;

1.  víta spoločné oznámenie ako pozitívny krok smerom k integrovanej politike EÚ v oblasti arktických záležitostí, v ktorom sú identifikované konkrétne oblasti činnosti a ktoré prispieva k vytvoreniu koherentnejšieho rámca pre opatrenia na úrovni EÚ s dôrazom na európsku Arktídu; zdôrazňuje potrebu väčšej súdržnosti medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, pokiaľ ide o arktické záležitosti; vyzýva Komisiu, aby určila konkrétne vykonávacie a následné opatrenia pre svoje oznámenie; opakuje svoju požiadavku komplexnej stratégie a skonkretizovaného akčného plánu pre angažovanosť EÚ v Arktíde, ktorej východiskom by mala byť ochrana zraniteľného ekosystému Arktídy;

2.  víta tri prioritné oblasti uvedené v oznámení, ktorými sú konkrétne zmena klímy, trvalo udržateľný rozvoj a medzinárodná spolupráca;

3.  zdôrazňuje význam Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS) ako právneho rámca pre všetky oceánske činnosti, a to aj v Arktíde, pre určovanie arktického kontinentálneho šelfu a pre riešenie vnútroarktických otázok suverenity, pokiaľ ide o teritoriálne moria; konštatuje, že v Arktíde existuje iba niekoľko nevyriešených otázok týkajúcich sa jurisdikcie; považuje dodržiavanie medzinárodného práva v Arktíde za zásadne dôležité; poukazuje na to, že vody v okolí severného pólu sú zväčša medzinárodné vody; podporuje silnú úlohu EÚ pri podpore účinných viacstranných dohôd a globálneho poriadku založeného na pravidlách prostredníctvom posilneného a uceleného vykonávania príslušných medzinárodných, regionálnych a dvojstranných dohôd a právnych rámcov; zdôrazňuje, že EÚ by mala zohrávať pozitívnu úlohu pri presadzovaní a podpore dohôd, ktoré posilňujú riadenie biodiverzity a životného prostredia v oblastiach Severného ľadového oceánu mimo právomoci jednotlivých štátov; konštatuje, že toto sa netýka navigácie a tradičných spôsobov života; naliehavo žiada EÚ, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi podporila zachovanie a ochranu životného prostredia v tomto regióne; zdôrazňuje významnú úlohu AR pri zachovávaní konštruktívnej spolupráce, pokoja, mieru a stability v Arktíde;

4.  víta ratifikáciu Parížskej dohody Európskou úniou a to, že 4. novembra 2016 nadobudla účinnosť; požaduje jej rýchle a účinné vykonávanie zo strany všetkých zmluvných strán; nabáda členské štáty, aby Parížsku dohodu ratifikovali a začali tak plniť ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, ako aj v oblasti opatrení týkajúcich sa obchodovania s emisiami a spoločného úsilia sektorov, majúc na pamäti cieľ obmedziť nárast teploty na 1,5 °C do roku 2100;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prevzali väčšiu úlohu pri účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov, ako sú Parížska dohoda, Minamatský dohovor, Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, Göteborský protokol, Štokholmský dohovor, medzinárodný kódex pre lode plaviace sa v polárnych vodách (polárny kódex) a Dohovor o biologickej diverzite (DBD); žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť prebiehajúcemu medzinárodnému procesu prostredníctvom Výboru pre posudzovanie perzistentných organických látok s cieľom pokračovať v postupnom ukončení používania perzistentných organických znečisťujúcich látok a aktívneho uhlia; vyzýva partnerské krajiny EÚ, aby tak urobili tiež;

6.  podporuje vytvorenie siete arktických chránených oblastí a ochranu medzinárodných námorných oblastí v okolí severného pólu za hranicami hospodárskych zón pobrežných štátov;

7.  žiada, aby sa komerčné rybárstvo v arktickej oblasti rozvíjalo tak, aby sa plne zohľadnil citlivý a osobitný charakter tejto oblasti; trvá na tom, že pred začatím akéhokoľvek nového komerčného rybolovu v arktickom regióne sa musí uskutočniť spoľahlivé a preventívne vedecké posúdenia populácií s cieľom určiť mieru rybolovu, ktorou sa zachovajú cielené populácie rýb nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos a nepovedú k devastácii iných druhov alebo k vážnemu poškodeniu morského životného prostredia; zdôrazňuje, že každý rybolov v oceáne musí regulovať regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva, ktorá rešpektuje vedecké poradenstvo a má rozsiahle riadiace a dozorné programy na zabezpečenie súladu s opatreniami v oblasti riadenia; pripomína, že rybolov v rámci výhradných hospodárskych zón musí spĺňať rovnaké normy; požaduje zavedenie moratória na priemyselný rybolov, vrátane rybolovu s použitím vlečných sietí, vo vodách Arktídy, kde sa dosiaľ rybolov neuskutočňoval;

8.  víta pokračujúce rokovania o medzinárodnej dohode medzi arktickými pobrežnými štátmi a medzinárodnými subjektmi s cieľom zabrániť neregulovanému rybolovu v medzinárodných vodách v Arktíde a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podpísali toto vyhlásenie a zasadzovali sa jeho záväznosť pre zmluvné strany;

9.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a povzbudzovala arktické krajiny k ďalšej práci na zvýšení rozsahu dostupných informácií a analýz týkajúcich sa všetkých populácií v regióne;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v rámci legislatívneho rámca EÚ prostredníctvom dohody o ambicióznych cieľoch v oblasti znižovania emisií pri rokovaniach o smernici o národných emisných stropoch, znížením úrovne miestneho znečistenia prostredníctvom balíka opatrení pre čisté ovzdušie v záujme nižšieho znečisťovania na veľké vzdialenosti, najmä prostredníctvom sadzí, a rokovaním o ambicióznych cieľoch znižovania emisií skleníkových plynov a opatreniach týkajúcich sa obchodovania s emisiami a spoločného úsilia sektorov, majúc na pamäti cieľ obmedziť nárast teploty na 1,5 °C do roku 2100;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že dohoda OSN týkajúca sa oceánu zameraná na ochranu biodiverzity v oblastiach mimo právomoci jednotlivých štátov, o ktorej sa v súčasnosti rokuje, bude dôrazná a účinná a že bude môcť zabezpečiť stabilný postup na identifikáciu, označenie, správu a presadzovanie chránených morských oblastí vrátane morských rezervácií;

12.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby potvrdili svoju úlohu pri efektívnom vykonávaní DBD a súvisiacich medzinárodných dohôd; považuje za dôležité vykonávanie akčného plánu pre identifikáciu a určovanie priorít v oblasti škodlivých cudzorodých druhov ohrozujúcich ekosystémy a trás ich šírenia, dohodnutého podľa článku 10 Nagojského protokolu, takým spôsobom, aby sa najškodlivejšie invazívne druhy kontrolovali alebo vykynožili, a aby sa prijali opatrenia zamerané na trasy ich šírenia s cieľom eliminovať prenos a inváziu škodlivých cudzorodých druhov, a to aj do arktických oblastí;

13.  vyzýva členské štáty, aby zakázali dotácie na fosílne palivá, ktoré znižujú náklady na výrobu energie z fosílnych palív, s cieľom odrádzať od ťažby a využívania fosílnych palív; nabáda Komisiu a členské štáty, aby na medzinárodných fórach pracovali na budúcom úplnom zákaze ťažby ropy a zemného plynu v Arktíde v záujme dosiahnutia cieľa nízkouhlíkového hospodárstva;

14.  vyzýva EÚ, aby v oblasti ochrany životného prostredia a bezpečnosti ropného prieskumu a produkcie ropy na medzinárodnej úrovni podporovala striktné regulačné normy založené na predbežnej opatrnosti; požaduje zákaz ropných vrtov v ľadových arktických vodách EÚ a EHP, ako aj podporu porovnateľných noriem predbežnej opatrnosti v Arktickej rade a v prípade arktických pobrežných štátov zo strany EÚ;

15.  zdôrazňuje, že pre EÚ je dôležité podporovať rýchlu ratifikáciu Minamatského dohovoru v záujme prevencie a znižovania emisií ortuti;

16.  víta zámer Komisie nasmerovať prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) do opatrení v oblasti klímy v Arktíde, a to so zreteľom na miestne podmienky a osobitnú povahu arktických oblastí;

17.  zdôrazňuje, že čoraz intenzívnejšie využívanie prírodných zdrojov v Arktíde by sa malo uskutočňovať spôsobom, ktorý rešpektuje miestne obyvateľstvo, prospieva mu, a ku krehkému arktickému prostrediu pristupuje s plnou environmentálnou zodpovednosťou; domnieva sa, že tento strategický výber je nevyhnutný pre zaistenie legitimity a miestnej podpory angažovanosti EÚ v Arktíde;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, ktoré sú členmi alebo pozorovateľmi AR, aby podporovali jej pokračujúcu prácu, pokiaľ ide o posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) v Arktíde s cieľom chrániť jej zraniteľný ekosystém v súlade s ustanoveniami Dohovoru z Espoo; zdôrazňuje zásadnú dôležitosť posúdení EIA pre zaistenie udržateľného rozvoja hospodárskych činností a ochrany zvlášť zraniteľných ekosystémov a komunít v Arktíde; upriamuje pozornosť na tieto orientačné kritériá, ktoré predstavila Polárna rada Inuitov, na vyhodnocovanie projektov uskutočňujúcich sa v Arktíde:

  Je potrebné preskúmať všetky možné environmentálne, sociálno-ekonomické a kultúrne vplyvy tak počas, ako aj po skončení projektu, vrátane kumulatívnych účinkov súčasných a budúcich projektov.

  Zásada predbežnej opatrnosti a zásada znečisťovateľ platí sa musia dodržiavať vo všetkých fázach plánovania projektov, posudzovania, vykonávania a rekultivácie.

  Rekultivácia a obnova biotopov a zasiahnutých pozemkov musia byť dôsledne plánované a v plnej miere financované vopred.

  Návrhy projektov zamerané na odstraňovanie úniku ropy musia nesporne preukazovať schopnosti priemyselného odvetvia odčerpať vytečenú ropu z mrznúcich, polámaných alebo opätovne mrznúcich ľadových krýh.

  Je nevyhnutné zaviesť medzinárodnú zodpovednosť ako aj režim kompenzácií na kontamináciu pôdy, vody a morských oblastí v dôsledku prieskumu a ťažby ropy v pobrežných vodách.

19.  zdôrazňuje význam toho, aby sa našli mechanizmy na začlenenie sociálnej zodpovednosti do činností podnikov, ktoré podnikajú v regióne Arktídy, najmä prostredníctvom spolupráce so zástupcami podnikateľského sektora, napríklad s Arktickou hospodárskou radou; odporúča, aby sa preskúmal potenciál dobrovoľných mechanizmov podnecujúcich vysoké priemyselné štandardy v oblasti sociálnej a environmentálnej výkonnosti, ako je zdôrazňovanie najlepších výkonov v indexe arktickej podnikovej zodpovednosti, napríklad na základe investičného protokolu pre podnikanie v Arktíde a iniciatívy OSN Global Compact;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili akékoľvek úsilie IMO o dosiahnutie celosvetovej dohody na znížení emisií z lodnej dopravy;

21.  uznáva význam pokračujúceho a dostatočného financovania severných riedko osídlených oblastí s cieľom bojovať proti trvalým znevýhodneniam ako riedke osídlenie, tvrdé klimatické podmienky a dlhé vzdialenosti;

22.  nabáda na úzku spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a príslušnými členskými štátmi EÚ v otázkach súvisiacich s Arktídou; vyzýva tie členské štáty, ktoré sú členmi Arktickej rady, aby ostatné členské štáty a vysokú predstaviteľku informovali o všetkých veciach spoločného záujmu v Arktickej rade v súlade s článkom 34 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii;

23.  zdôrazňuje, že EÚ musí spolupracovať so všetkými arktickými partnermi v rámci dialógu o politikách a požaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ, Arktickou radou v rámci Severnej dimenzie, Euro-arktickou radou regiónu Barentsovho mora a ďalšími orgánmi zapojenými do spolupráce v najsevernejších oblastiach; zdôrazňuje významnú úlohu pozorovateľov v Arktickej rade, ktorí majú množstvo skúseností s vedeckou a politickou spoluprácou v Arktíde a dlhodobo sa v tomto smere angažujú; víta v tejto súvislosti pokračujúci dialóg medzi pozorovateľskými štátmi a predsedníctvom AR;

24.  dôrazne podporuje poskytnutie štatútu pozorovateľa Európskej únii v Arktickej rade; je presvedčený, že plnohodnotné vykonávanie štatútu EÚ ako formálneho pozorovateľa by malo pozitívny vplyv na politickú a inštitucionálnu úlohu Arktickej rady pri riešení otázok Arktídy, a posilnilo by ju;

25.  víta rozšírenú koordináciu medzi Komisiou a ESVČ o arktických otázkach; navrhuje, aby sa v rámci ESVČ vytvorilo oddelenie pre severné politiky a aby sa posilnila spolupráca medzi útvarmi ESVČ a Komisiou, ktorá zabezpečí ucelený, koordinovaný a integrovaný politický prístup naprieč príslušnými kľúčovými oblasťami politiky;

26.  poznamenáva, že EÚ má kapacitu prispieť k riešeniu potenciálnych bezpečnostných výziev; vyzýva EÚ, aby v spolupráci so svojimi členskými štátmi a s arktickými krajinami prispievala k budovaniu civilných bezpečnostných mechanizmov, ako aj zlepšovaniu kapacít v prípade prírodných a človekom spôsobených kríz a katastrof, pátracích a záchranných kapacít a infraštruktúry;

27.  upozorňuje na skutočnosť, že energetická bezpečnosť úzko súvisí so zmenou klímy; domnieva sa, že sa musí zvýšiť energetická bezpečnosť znížením závislosti EÚ od fosílnych palív; zdôrazňuje, že premena Arktídy predstavuje jeden z hlavných účinkov zmeny klímy na bezpečnosť EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa týmto násobiteľom rizika prostredníctvom posilnenej stratégie EÚ pre Arktídu a rozšírenej politiky obnoviteľných zdrojov energie vyrobených v EÚ, ako aj prostredníctvom energetickej účinnosti, ktorá významne znižuje závislosť Únie od vonkajších zdrojov, a tým zlepšuje jej postavenie z hľadiska bezpečnosti;

28.  požaduje vytvorenie plánov reakcie na poškodenie prírody ropou v súlade s vymedzenými osvedčenými postupmi vo všetkých arktických štátoch, a to vrátane účinného posúdenia ohrozených zraniteľných druhov a uskutočniteľných stratégií prevencie a reakcie na zaistenie ich ochrany;

29.  zdôrazňuje prebiehajúcu konštruktívnu a pragmatickú cezhraničnú spoluprácu v rámci Severnej dimenzie a jej partnerstiev a v rámci spolupráce v oblasti Barentsovho mora;

30.  zdôrazňuje dôležitosť pokračujúceho angažovania sa a dialógu s Ruskom v rámci arktickej regionálnej spolupráce, najmä cezhraničnej spolupráce medzi EÚ a Ruskom, a to napriek zvyšovaniu prítomnosti ruských vojenských síl v regióne, budovaniu a opätovnému otváraniu ruských vojenských základní a vytvoreniu ruského vojenského arktického okresu; zdôrazňuje význam z hľadiska EÚ ďalšieho presadzovania strategických záujmov EÚ voči Rusku prostredníctvom selektívnej angažovanosti a úsilia o dosiahnutie pokroku v otázkach spoločného záujmu, pri ktorých existuje dôvod na globálne riešenia spoločných výziev a hrozieb; naliehavo žiada, aby sa táto otázka zahrnula do stratégie EÚ pre Arktídu; zdôrazňuje, že Arktída je neoddeliteľnou súčasťou environmentálnych, hospodárskych a politických sfér medzinárodných vzťahov;

31.  domnieva sa, že politika Severnej dimenzie je úspešným vzorom stability, spoločnej zodpovednosti a angažovanosti v arktickej spolupráci; zdôrazňuje význam sektorových partnerstiev Severnej dimenzie, najmä v oblasti životného prostredia, infraštruktúry a logistiky;

32.  konštatuje, že sa vytvorili arktické migračné trasy do EÚ; zdôrazňuje, že migračné trasy a zvýšená doprava by mali byť zohľadnené pri vypracovávaní stratégie EÚ pre Arktídu;

33.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty aktívne dodržiavali zásady slobody plavby a pokojného prechodu;

34.  víta plány na vytvorenie európskeho arktického fóra zainteresovaných strán; zdôrazňuje potrebu posilnia synergií medzi existujúcimi nástrojmi financovania, aby sa zabránilo možnej duplicite a aby sa maximalizovali interakcie medzi vnútornými a vonkajšími programami EÚ; konštatuje, že Fínsko sa ponúklo ako hostiteľ prvého fóra, ktoré sa má zvolať v roku 2017;

35.  zdôrazňuje význam začlenenia tradičných a miestnych poznatkov do rozhodovania v Arktíde;

36.  opätovne potvrdzuje podporu Deklarácii OSN o právach pôvodného obyvateľstva; pripomína najmä jej článok 19, v ktorom sa potvrdzuje, že štáty uskutočňujú konzultácie a v dobrej viere spolupracujú s dotknutým pôvodným obyvateľstvom prostredníctvom svojich vlastných reprezentatívnych inštitúcií s cieľom získať ich slobodný, vopred udelený a informovaný súhlas pred prijatím legislatívnych a administratívnych opatrení, ktoré sa ich môžu dotknúť, a ich zavedením do praxe; požaduje lepšie a včasnejšie zapojenie pôvodných obyvateľov do tvorby politiky pre Arktídu, ktorá bude zameraná na občanov, a do práce Arktickej rady; zdôrazňuje, že ich začlenenie do rozhodovania uľahčí udržateľné riadenie prírodných zdrojov v Arktíde; zdôrazňuje nevyhnutnosť ochrany a podpory ich práv, kultúr a jazykov; zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať obnoviteľné zdroje energie v Arktíde udržateľným spôsobom, ktorý rešpektuje aj krehké prostredie, a s plnohodnotným zapojením pôvodného obyvateľstva;

37.  venuje osobitnú pozornosť cieľu trvalo udržateľného rozvoja č. 4.5, ktorý zahŕňa zabezpečenie rovnakého prístupu ku všetkým stupňom vzdelávania a odbornej prípravy pre pôvodné obyvateľstvo, a to aj v ich vlastných jazykoch;

38.  zdôrazňuje, že prístupný, prepojený, bezpečný a udržateľný cestovný ruch vo vidieckych a riedko osídlených oblastiach európskej Arktídy môže prispieť k zvýšeniu obchodných činností, čo zase prispieva k počtu pracovných miest v malých a stredne veľkých podnikoch a celkovo pozitívnemu vývoju v tomto regióne; zdôrazňuje preto, že cestovný ruch v tejto oblasti by sa mal podporovať kvôli jeho sociálnym a environmentálnym vplyvom na infraštruktúru a výskum, vzdelávanie a odbornú prípravu;

39.  vyzdvihuje úlohu pôvodného obyvateľstva a miestnych spoločenstiev pri udržiavaní životaschopného a udržateľného arktického regiónu; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na poskytovanie prístupu ku všetkým relevantným informáciám o požiadavkách jednotného trhu EÚ, najlepších postupoch a nástrojoch financovania týmto spoločenstvám; zdôrazňuje význam plynulej dopravy, komunikačných a elektrických sietí, ako aj úlohu kozmických geolokačných a telekomunikačných technológií, pri vytváraní hospodárskej činnosti v tejto oblasti; pripomína Komisii jej povinnosti podľa nariadenia 2015/1775/EÚ v oblasti podávania správ a informovania verejnosti a príslušných orgánov o ustanoveniach nariadenia; zdôrazňuje, že je potrebné začleniť do rozhodovacích procesov domorodé a miestne praktické poznatky a zaistiť dôslednejšie zapojenie domorodých a miestnych komunít do rozhodovacích procesov a ich akceptáciu; zdôrazňuje význam nevyhnutnej podpory a financovania; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa zapojenie zastúpenia pôvodného obyvateľstva Arktídy v Bruseli zviditeľnilo; domnieva sa, že by EÚ mala podporovať používanie inovatívnych technológií v Arktíde a rozvoj arktických obnoviteľných zdrojov;

40.  zdôrazňuje, že zachovanie udržateľne sa rozvíjajúcich arktických spoločenstiev, ktoré dokážu využívať najnovšie informačné technológie, a ich vysokej kvality života má najväčšiu prioritu, a že EÚ môže v tejto oblasti zohrávať zásadnú úlohu; opätovne zdôrazňuje právo obyvateľstva Arktídy určiť si spôsob svojho živobytia a uznáva jeho túžbu po udržateľnom rozvoji tohto regiónu; žiada ESVČ a Komisiu, aby zintenzívnili dialóg s obyvateľmi Arktídy a preskúmali možnosti poskytnutia finančných prostriedkov pre ich združenia a zabezpečili, že ich hlasy budú zohľadnené v diskusiách EÚ o Arktíde; víta prácu osobitného spravodajcu OSN pre situáciu ľudských práv a základných slobôd pôvodného obyvateľstva a prácu Expertného mechanizmu OSN pre práva pôvodného obyvateľstva;

41.  zdôrazňuje, že arktické vody sú zraniteľné voči vrtom na mori zameraným na získavanie fosílnych palív, ktorých používanie prispeje k zmene klímy ohrozujúcej tento región a urýchli ju; domnieva sa, že EÚ musí v spolupráci s medzinárodnými partnermi skoncovať s vŕtaním na mori v arktických vodách;

42.  zdôrazňuje, že hlavným základom pre tvorbu politík, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia a boj proti zmene klímy v Arktíde, by mala byť veda;

43.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) pri rozvoji európskej časti Arktídy a vytváraní udržateľného rastu a kvalitných pracovných miest zameraných na odvetvia orientované na budúcnosť; zdôrazňuje zároveň potrebu zodpovedného a ohľaduplného rozvoja arktických prírodných zdrojov; upriamuje pozornosť na trvalé znevýhodnenia, ktoré musia byť kompenzované (článok 174 ZFEÚ); zdôrazňuje dlhodobý význam stratégie v rôznych oblastiach, ako sú digitálna agenda, zmena klímy, modrý rast atď.;

44.  zdôrazňuje dôležitosť dobrej dostupnosti Arktídy z hľadiska siete TEN-T, jej plánovaného rozšírenia základných sieťových koridorov Severné more – Pobaltie – Škandinávia – Stredozemné more, ako aj prístupových ciest druhej úrovne, ako kľúčovej dopravnej štruktúry umožňujúcej udržateľnú mobilitu ľudí a tovarov; pripomína potenciál financovania z EÚ, napríklad prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (NPE) a Európskeho fondu, pre infraštruktúrne projekty v európskej časti Arktídy; berie v tejto súvislosti na vedomie prominentnú úlohu Európskej investičnej banky (EIB); navrhuje, aby Komisia preskúmala potenciál širšej medzinárodnej finančnej spolupráce na rozvoji novej infraštruktúry a prepojenia vrátane IKT systémov;

45.  víta záväzok Komisie prinajmenšom zachovať úroveň financovania arktického výskumu v rámci programu Horizont 2020, a najmä jej zámer podporovať zavádzanie inovatívnych technológií; vyzýva Komisiu, aby vo viacročnom finančnom rámci (VFR) na obdobie po roku 2020 zvýšila objem prostriedkov určených na financovanie arktického výskumu; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej a vo väčšej miere využívala program Horizont 2020 a ďalšie programy financovania na účely štúdia Arktídy;

46.  konštatuje, že arktické morské ekosystémy sú kľúčové pre zachovanie svetovej biodiverzity; konštatuje, že znižovanie objemu arktického morského ľadu a iné environmentálne zmeny v Arktíde si v kombinácii s obmedzenými vedeckými poznatkami o morských zdrojoch v tejto oblasti vyžadujú prístup založený na predbežnej opatrnosti a zavedenie vhodných medzinárodných opatrení na zaistenie dlhodobej ochrany a udržateľného používania zdrojov v arktickom otvorenom mori;

47.  nabáda, vzhľadom na to, že lepšie znalosti Arktída sú kľúčové z hľadiska primeraného riešenia všetkých výziev, na presadzovanie a uľahčovanie medzinárodnej vedeckej a výskumnej spolupráce všetkých zainteresovaných strán pôsobiacich v oblasti výskumu Arktídy a pri vytváraní výskumnej infraštruktúry; podporuje spoluprácu medzi poprednými arktickými výskumnými inštitúciami na vypracovaní integrovaného európskeho polárneho výskumného programu v rámci iniciatívy EU-PolarNet, ktorá zahŕňa tradičné a miestne poznatky; konštatuje, že Komisia bola pozvaná na medzinárodnú vedeckú konferenciu o Arktíde, ktorá sa má uskutočniť v Európe v roku 2018; zdôrazňuje význam úspešnej spolupráce s Kanadou a USA prostredníctvom Transatlantického združenia pre výskum oceánov;

48.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby v Arktíde vytvorila arktické informačné stredisko EÚ s dostatočnými finančnými prostriedkami na zabezpečenie efektívneho prístupu k informáciám a poznatkom o Arktíde a na podporu cestovného ruchu; poukazuje na to, že takéto arktické informačné stredisko EÚ by mohlo byť spojené s už existujúcimi Arktickými centrami alebo s niektorou inou arktickou inštitúciou, keďže takéto riešenie by výrazne znížilo náklady;

49.  požaduje systematickejší a dlhodobý zber údajov získaných z arktických výskumných projektov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dosiahnuté výsledky jednotlivých projektov často zaniknú pri prechode z jedného programového obdobia do druhého; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na kontinuitu pri plánovaní rámca pre arktický výskum po roku 2020;

50.  víta skutočnosť, že Komisia podporuje vytvorenie chránených morských oblastí v Arktíde; pripomína Komisii a členským štátom najmenej 10 % cieľov v oblasti ochrany pobrežných a morských oblastí v rámci cieľov udržateľného rozvoja; konštatuje však, že akýkoľvek nový návrh týkajúci sa týchto záležitostí by mal byť v súlade s výsledkom diskusie arktických štátov v Arktickej rade; zdôrazňuje, že morské chránené oblasti sú kriticky dôležité pre zachovanie arktických ekosystémov; pripomína nevyhnutnosť plnohodnotného zapojenia miestnych komunít do plánovania, realizácie a správy týchto chránených oblastí;

51.  poukazuje na dôležitosť vesmírnych technológií a výskumných činností súvisiacich s vesmírom, ktoré sú základom pre bezpečné lodné operácie, ako aj pre environmentálne monitorovanie a pre sledovanie zmeny klímy v Arktíde; nabáda Komisiu, a to aj so zreteľom na zmeny v Arktíde uznané v jej oznámení o Stratégii pre Európu v oblasti kozmického priestoru (COM(2016)705), aby v spolupráci s Arktickou radou preskúmala možnosti intenzívnejšieho využívania svojich súčasných a budúcich satelitných programov v tejto oblasti a aby v rámci iniciatívy GOVSATCOM zohľadňovala potreby používateľov; vyzýva všetky zainteresované strany, aby v tomto smere naplno využili potenciál navigačného systému Galileo a programy pozorovania Zeme Copernicus;

52.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a podporovali vytvorenie chránenej morskej oblasti na šírom mori Severného ľadového oceánu na základe mandátu komisie OSPAR (Dohovor o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku), v ktorej by bolo zakázané akékoľvek využívanie medzinárodných vôd okolo Severného pólu v pôsobnosti dohovoru OSPAR na ťažbu vrátane rybolovu;

53.  vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy na zákaz používania vlečných sietí na lov pri dne v ekologicky alebo biologicky významných morských oblastiach a na šírom mori Severného ľadového oceánu;

54.  žiada, aby sa v prípade akéhokoľvek komerčného rybárstva v oblasti vychádzalo z cieľov pre ochranu stanovených v novej spoločnej rybárskej politike, ako aj kvantitatívneho cieľa obnovy a udržiavania populácií nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos;

55.  vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri predchádzaní neregulovanému rybolovu v Arktíde; zastáva názor, že EÚ má plné právo tak urobiť, keďže členské štáty sú zapojené do všetkých úrovní riadenia v arktickom regióne;

56.  zdôrazňuje, že rybárske flotily EÚ nesmú ohrozovať biodiverzitu v regióne; víta určenie ekologicky a biologicky významných oblastí v Arktíde v rámci Dohovoru o biologickej diverzite ako významný proces pri zabezpečovaní účinnej ochrany arktickej biodiverzity a zdôrazňuje, že v pobrežných, námorných a pozemných oblastiach Arktídy je dôležité uplatňovať riadenie na základe ekosystémového prístupu, ako to zdôraznila odborná skupina Arktickej rady pre riadenie na základe ekosystémového prístupu; vyzýva štáty, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru o biologickej diverzite a Dohovoru OSN o morskom práve vytvorením siete chránených morských oblastí a morských rezervácií v Severnom ľadovom oceáne;

57.  vyzýva Komisiu, aby preštudovala posilnenie arktickej telekomunikačnej infraštruktúry vrátane satelitov a predložila v tomto smere návrhy, a to s cieľom pomôcť vedeckému výskumu a monitorovaniu klímy, ako aj vytvoriť miestny rozvoj, navigáciu a bezpečnosť na mori;

58.  opakuje svoju výzvu Komisii a členským štátom z roku 2014, aby prostredníctvom Medzinárodného dohovoru o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL) a/alebo prostredníctvom štátnej prístavnej kontroly prijali všetky potrebné opatrenia na aktívne urýchlenie zákazu používania ťažkého vykurovacieho oleja (TVO) ako paliva v plavidlách, ktoré sa plavia v arktických moriach, podobným spôsobom, ako to už platí vo vodách v okolí Antarktídy; vyzýva Komisiu, aby začlenila environmentálne a klimatické riziká vyplývajúce z používania TVO do svojej štúdie o rizikách, ktoré by so sebou prinieslo zintenzívnenie plavby na trase cez Severné more; keďže neexistujú primerané medzinárodné opatrenia, vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy pravidiel pre plavidlá kotviace v prístavoch EÚ po ceste cez arktické vody alebo pred takouto cestou, a to s cieľom zakázať používanie a prepravu TVO;

59.  očakáva nadobudnutie účinnosti polárneho kódexu IMO v rokoch 2017 a 2018, ktorý zvýši bezpečnosť plavby cez Arktídu; zdôrazňuje význam vytvorenia jednotného systému pre únik, evakuáciu a záchranu (EER, Escape, evacuation and rescue) personálu mimo pevniny, ktorý by sa dal jednotne uplatňovať na všetky arktické platformy a plavidlá;

60.  pripomína, že podľa dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) prijali Island a Nórsko záväzky týkajúce sa zachovania kvality životného prostredia a udržateľného využívania prírodných zdrojov v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ;

61.  zdôrazňuje rastúci záujem Číny o arktickú oblasť, najmä pokiaľ ide o prístup k lodným trasám a dostupnosť energetických zdrojov; berie na vedomie uzavretie dohody o voľnom obchode medzi Islandom a Čínou a vyzýva Komisiu, aby úzko monitorovala vplyvy, ktoré môže mať na udržateľný hospodársky rozvoj nielen na islandskej strane Arktídy, ale aj na hospodárstvo a vnútorný trh EÚ;

62.  pripomína, že podľa dohody medzi EÚ a Grónskom o partnerstve v sektore rybolovu z roku 2007 poskytuje Európska únia Grónsku finančnú podporu na zabezpečenie zodpovedného rybolovu a udržateľného využívania rybolovných zdrojov v grónskej výhradnej hospodárskej zóne;

63.  požaduje urýchlenú ratifikáciu členskými štátmi protokolu z roku 2010 k Medzinárodnému dohovoru o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori (dohovor HNS), a ich pristúpenie k tomuto protokolu;

64.  domnieva sa, že zapojenie parlamentov a úzka medziparlamentná spolupráca v arktických záležitostiach, najmä s národnými parlamentmi členských štátov EÚ, zohrávajú zásadnú úlohu pri vykonávaní politík Arktídy;

65.  vyzýva vysokú predstaviteľku a Komisiu, aby pozorne monitorovali klímu, ochranu životného prostredia, námorný, sociálno-ekonomický a bezpečnostný vývoj v Arktíde a pravidelne podávali správy Parlamentu a Rade, okrem iného aj o vykonávaní politiky EÚ pre Arktídu;

66.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom štátov arktickej oblasti.

(1)

VZ OSN 61/295/2007.

(2)

Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN A/RES/70/1.

(3)

http://www.inuitcircumpolar.com/uploads/3/0/5/4/30542564/declaration_on_resource_development_a3_final.pdf .

(4)

JOIN(2016)0021.

(5)

JOIN(2012)0019.

(6)

Prijaté texty, P7_TA (2013)0513.

(7)

Prijaté texty, P7_TA (2013)0380.

(8)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0458.

(9)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0334.

(10)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0236.

(11)

Prijaté texty, P7_TA(2011)0024.

(12)

Prijaté texty, P6_TA(2008)0474.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0034.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0224.

(15)

Podľa odhadov je v Arktíde uväznených pol miliardy ton CO2.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Geopolitická situácia, medzinárodná spolupráca, bezpečnostné problémy a otázky správy v oblasti Arktídy

Geopolitický význam arktického regiónu vzrastá. Účinky zmeny klímy a rastúca konkurencia, pokiaľ ide o prístup k Arktíde, prírodným zdrojom a zintenzívnená hospodárska činnosť prinášajú so sebou pre región tak príležitosti, ako aj riziká vrátane bezpečnostných výziev. Premena Arktídy pravdepodobne prinesie otvorenie nových námorných ciest a nových rybolovných oblastí, ako aj prístup k oblastiam s prírodnými zdrojmi, v dôsledku čoho sa zvýši ľudská činnosť v regióne.

Arktída je dlhodobo priestorom konštruktívnej medzinárodnej spolupráce a zachovala si poriadok umožňujúci mierovú regionálnu spoluprácu vo svete. Je mimoriadne dôležité, aby Arktída ostala pokojnou oblasťou. Na Arktídu sa vzťahuje rozsiahly medzinárodný právny rámec a Dohovor OSN o morskom práve ako doplnkový viacstranný právny rámec je pre riešenie otázok zvrchovanosti v rámci Arktídy veľmi dôležitý.

EÚ sa v Arktíde dlhodobo angažuje, čo vyplýva z historických, geografických, hospodárskych a výskumných súvislostí. Tri členské štáty EÚ (Dánsko, Fínsko a Švédsko) sú riadnymi členmi osemčlennej Arktickej rady a sedem ďalších (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) má štatút pozorovateľov.

Európska únia má v Arktickej rade štatút dočasného pozorovateľa. Keďže EÚ je celosvetovo najväčším svetovým poskytovateľom financií v Arktíde, je logické, aby sa jej štatút v Arktickej rade zmenil na pozorovateľa.

EÚ postupne vybudovala a posilnila svoju politiku pre Arktídu. Spoločné oznámenie Komisie je pozitívnym krokom smerom k integrovanejšej politike EÚ v arktických záležitostiach. Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z júna 2016 – Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa, sa na rozdiel od spoločného oznámenia Komisie venuje aj aspektom bezpečnosti v Arktíde. Treba mať na pamäti, že geopolitický vývoj v arktickej oblasti ovplyvňuje bezpečnostnú situáciu aj v severnej Európe a vo svete. Je potrebné zabrániť militarizácii Arktídy. V správe sa uvádza potreba súdržnejšej vnútornej a vonkajšej politiky EÚ, stratégie pre Arktídu a konkrétneho akčného plánu pre angažovanosť EÚ v Arktíde, zohľadňujúc pritom všetky aspekty. Vyplýva to aj zo skutočnosti, že všetky arktické členské štáty EÚ, ako aj niektoré iné štáty, majú vlastné vnútroštátne stratégie pre arktickú oblasť.

Európska únia má kapacitu prispievať mnohými spôsobmi k riešeniu prípadných bezpečnostných výziev a prevencii konfliktov a EÚ by mala prispievať, v spolupráci so svojimi členskými štátmi, k budovaniu mechanizmov civilnej bezpečnosti, ako aj pri zlepšovaní kapacít riadenia v prípade kríz a katastrof, infraštruktúry v oblasti pátracích a záchranných akcií.

V správe sa vyzýva k udržateľnej politike v Arktíde a upozorňuje sa na skutočnosť, že EÚ považuje za dôležité dodržiavanie medzinárodného práva v Arktíde a podporuje silnú úlohu EÚ pri účinnom presadzovaní viacstranných dohôd a globálneho poriadku založeného na pravidlách. Navrhuje sa v nej aj zlepšenej mnohostrannej správy v Arktíde prostredníctvom posilneného a uceleného vykonávania príslušných medzinárodných, regionálnych a dvojstranných dohôd, rámcov a dojednaní.

Trvalo udržateľná politika pre Arktídu, miestne komunity, environmentálne výzvy a potreba boja proti zmene klímy

Arktída je predovšetkým nedotknutá a zraniteľná oblasť. Konečným cieľom svetového spoločenstva je zachovať a posilniť kapacitu arktického ekosystému. Táto kapacita čelí tlaku z viacerých strán. Arktída je regiónom, v ktorom sa miestne spoločenstvá usilujú o udržateľný hospodársky rast, pobrežné krajiny skúmajú prírodné zdroje v oblasti, nadnárodné spoločnosti majú záujem o rýchlejšie logistické trasy a vedci skúmajú meniace sa životné prostredie Arktídy. Všetky tieto záujmy sú úzko prepojené s najdôležitejším cieľom, a to tým, že všetky politiky v oblasti Arktídy by mali byť environmentálne, sociálne a kultúrne udržateľné a zamerané na zmierňovanie zmeny klímy znižovaním ľudskej uhlíkovej stopy. Európska únia sa zaviazala k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja do roku 2030. Trvalo udržateľný rozvoj je jediný možný spôsob rozvoja arktickej oblasti, a preto by sa v politike EÚ pre Arktídu mali lepšie odzrkadľovať požiadavky jednotlivých cieľov udržateľného rozvoja v súvislosti s Arktídou s osobitným dôrazom na zachovanie ekosystémov. Ciele udržateľného rozvoja poskytujú užitočný rámec pre holistické preskúmanie kapacity ekosystému, ktorý je pod tlakom kumulácie negatívnych vplyvov na životné prostredie, čo ešte urýchľuje zmena klímy.

Antropogénny podiel na klimatických zmenách je nesporný. Environmentálne zmeny prebiehajú v Arktíde rýchlejšie než kdekoľvek inde na svete. Zvýšená koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére za posledných 50 rokov zvýšila povrchovú teplotu v Arktíde o dva stupne viac, než inde. Objem ľadu v Severnom ľadovom oceáne poklesol za desaťročie od roku 1981 o 13,4 % a snehová pokrývka každoročne klesá.

Zvyšujúca sa teplota a roztápanie morského ľadu ovplyvňujú ekosystémy na celom svete prostredníctvom zvyšovania hladín morí, zmenou zloženia morskej masy a vznikom nepredvídateľných poveternostných podmienok. Bez účinných opatrení by sa v budúcnosti v dôsledku topenia permafrostu v arktickom regióne mohlo tempo zmeny klímy ešte viac urýchliť. Plochy ovplyvnené ústupom permafrostu spôsobujú riziko náhodného uvoľňovania obrovského množstva oxidu uhličitého a metánu do atmosféry.

Účinné opatrenia proti zmene klímy nie sú len záležitosťou arktických štátov, ale všetkých štátov ležiacich v strednej zemepisnej šírke. Znečistenie, ktoré je možné pozorovať v arktickej klíme, spôsobujú najmä znečisťovatelia v Ázii, Severnej Ameriky a Európe, takže opatrenia na znižovanie emisií v EÚ zohrávajú významnú úlohu pri riešení klimatických zmien v Arktíde.

V správe sa Komisia a členské štáty vyzývajú, aby prevzali väčšiu úlohu pri účinnom vykonávaní medzinárodných dohovorov, ako sú Parížska dohoda, Minamatský dohovor, Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, Göteborský protokol, Štokholmský dohovor a Dohovor o biologickej diverzite. Komisia by mala taktiež využiť svoju sprostredkovateľskú úlohu v rámci prebiehajúcich rokovaní v Medzinárodnej námornej organizácii na presadenie zákazu používania a prepravy ťažkého palivového oleja ako paliva pre plavidlá, ktoré sa plavia v arktických moriach, a to prostredníctvom dohovoru MARPOL organizácie IMO.

Je potrebné urýchlene konať. Náklady spojené s nečinnosťou sa zvyšujú s časom, ktorý plynie. Ak sa má dosiahnuť cieľ stanovený v Parížskej dohode, je nevyhnutné okamžite a výrazne znížiť emisie. Navyše negatívne environmentálne vplyvy na Arktídu sa často kumulujú a sú nezvratné. Ekosystém v Arktíde vrátane flóry a fauny je obzvlášť zraniteľný voči narušeniu.

Udržateľný rozvoj v arktickom regióne spočíva v kombinácii životaschopných miestnych spoločenstiev a zdravého ekosystému. Návrh Komisie vytvoriť fórum zainteresovaných strán s miestnymi aktérmi je veľmi vítanou iniciatívou a keď začne fungovať, malo by postupne získať stálejšiu štruktúru. Fórum má potenciál zvýšiť informovanosť o možnostiach, ktoré ponúka EÚ v tejto oblasti, napríklad pre malé a stredné podniky, pre zlepšenie dopravných, komunikačných a elektrických sietí, pre inováciu čistých technológií vhodných pre studené teplotné podmienky.

Jedným z ďalších spôsobov zavedenia prísnejších záruk pre ochranu zraniteľného životného prostredia, ako aj základných práv pôvodného obyvateľstva, je osobitné posudzovanie vplyvov na životné prostredie v Arktíde, ktoré sa uskutočňuje pred realizáciou projektov v arktickom regióne.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (7.12.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu

(2016/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: David Martin

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že tri členské štáty EÚ (Dánsko, Fínsko a Švédsko) a jedna zo zámorských krajín a území (Grónsko) sú členmi osemčlennej Arktickej rady a sedem ďalších štátov (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo) má štatút pozorovateľov a že EÚ sa snaží posilniť svoje postavenie v Arktickej rade;

2.  berie na vedomie skutočnosť, že Arktída bola dlho miestom konštruktívnej medzinárodnej spolupráce a že by mala byť aj naďalej oblasťou s nízkou mierou napätia; je si vedomý skutočnosti, že z dôvodu nedostatku zdrojov a meniaceho sa životného prostredia rastie záujem o Arktídu;

3.  berie na vedomie, že zmena klímy vytvára nové príležitosti pre hospodársky rozvoj Arktídy prostredníctvom možného využívania ešte čiastočne neobjavených zdrojov energie, ako je ropa a zemný plyn,pre vytvorenie nových prepravných trás a intenzívnejšieho cestovného ruchu, čo môže v dlhodobom horizonte zvýšiť obchodovanie s touto oblasťou a investície do nej; v tomto ohľade zdôrazňuje význam obchodnej politiky EÚ ako nástroja na podporu udržateľného rozvoja a environmentálnych cieľov;

4.  žiada o intenzívnejšiu spoluprácu, pokiaľ ide o udržateľnosť a prispôsobenie sa zmene klímy v Arktíde;

5.  odporúča posilniť environmentálnu bezpečnosť a udržateľnú hospodársku spoluprácu medzi arktickými štátmi, regiónmi a miestnymi komunitami s cieľom zvýšiť zamestnanosť, prosperitu a kvalitu života pri použití najvyšších environmentálnych štandardov;

6.  pripomína, že všetky členské štáty Arktickej rady určili ochranu životného prostredia za svoj prioritný cieľ pre tento región; pripomína, že obchodné a hospodárske záujmy Európska únia by nemali ohroziť opatrenia na ochranu životného prostredia v danom regióne;

7.  pripomína svoje uznesenie z 20. januára 2011 o udržateľnej politike EÚ pre Sever, v ktorom zdôrazňuje globálny vplyv zmien v arktickom regióne a významnú úlohu, ktorú budú musieť zohrávať EÚ a ostatné priemyselné veľmoci spolu s národmi z oblasti polárneho kruhu pri znižovaní znečistenia v arktickom regióne spôsobeného rastúcim počtom činností v ňom, upozorňuje, že zmena klímy v Arktíde bude výrazne vplývať na pobrežné regióny na celom svete vrátane Európskej únie, ako aj na odvetvia v Európe, ktoré sú závislé od klímy, ako je poľnohospodárstvo a rybolov, energetika, chov sobov, lov, cestovný ruch a doprava;

8.  domnieva sa, že akákoľvek súčasná alebo nová ekonomická činnosť by sa mala vykonávať udržateľne, aby sa nepoškodil krehký ekosystém a prírodné dedičstvo Arktídy, najmä pokiaľ ide o nebezpečenstvá vyplývajúce z možnej intenzívnejšej ťažby fosílnych palív, a aby sa v plnej miere rešpektovalo pôvodné obyvateľstvo Arktídy a miestne komunity;

9.  považuje EÚ za hlavného strategického partnera, pokiaľ ide o podporu udržateľného hospodárskeho rozvoja v Arktíde; považuje za nevyhnutné, aby politika EÚ v arktickej oblasti zohľadňovala ciele udržateľného rozvoja, ktoré sa EÚ zaviazala dosiahnuť do roku 2030;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť aj miestne arktické komunity do rozvoja a vykonávania európskej politiky pre Arktídu, trvalo udržateľnej hospodárskej činnosti a rozhodovacích procesov s cieľom nájsť správnu rovnováhu medzi zachovaním arktickej oblasti a napĺňaním potrieb hospodárskeho rozvoja a vyhnúť sa radikálnym zmenám v životnej úrovni miestnych komunít;

11.  berie na vedomie konzultácie Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, z ktorých vyplýva, že európska časť Arktídy trpí nedostatkom investícií;

12.  víta skutočnosť, že ruská vláda oznámila v septembri 2016 desaťročné moratórium na nové povolenia na príbrežnú ťažbu ropy a zemného plynu v oblasti arktického šelfu tejto krajiny;

13.  pripomína potrebu udržateľného hospodárskeho rozvoja, ktorý si vyžaduje investície do životného prostredia a prispôsobovanie sa zmene klímy, energiu z obnoviteľných zdrojov, prepravné trasy a príslušnú infraštruktúru, meteorologickú spoluprácu a trvalo udržateľný cestovný ruch; vyzýva Komisiu, aby na tento účel preskúmala možnosť nástrojov širšej medzinárodnej finančnej spolupráce a sledovala účinky nových hospodárskych činností na životné prostredie;

14.  víta zásadné rozhodnutie Výboru pre ochranu morského prostredia (MEPC) Medzinárodnej námornej organizácie (IMO), ktoré prijal na svojom 70. zasadnutí uskutočnenom v Londýne 24. – 28. októbra 2016, ktoré bolo zamerané na životné prostredie a ľudské zdravie, potvrdiť 1. január 2020 ako dátum uskutočnenia výrazného zníženia obsahu síry vo vykurovacom oleji používanom na lodiach v medzinárodnej námornej doprave na maximálne 0,50 % m/m; vyzýva vlády v arktickom regióne, aby urobili všetko, čo je v ich silách na zabezpečenie vykonávania tohto rozhodnutia pre všetky dopravné prostriedky využívajúce arktické trasy v súlade s jasným záväzkom zo strany IMO zabezpečiť, aby dopravné odvetvie plnilo svoje záväzky v oblasti životného prostredia;

15.  vyzýva Komisiu, členské štáty EÚ a ostatných členov Arktickej rady, aby sa usilovali o medzinárodnú dohodu, ktorá by zakazovala tak používanie arktických pasáží lodiam poháňaným nebezpečnými palivami, ako aj využívanie arktických pasáží pre medzinárodný obchod s nebezpečným tovarom;

16.  berie na vedomie záväzky Kanady v rámci kapitoly komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody (CETA) týkajúcej sa obchodu a životného prostredia, najmä pokiaľ ide o udržateľný rybolov a obchodovanie s lesnými výrobkami; kladie dôraz na kapitoly dohody CETA venované medzinárodným námorným prepravným službám a verejnému obstarávaniu, ktoré posilnia účasť európskych firiem na kanadských trhoch verejného obstarávania, najmä pri stavbe ľadoborcov; zdôrazňuje, že Kanada a EÚ v spoločnom vyhlásení zo XVI. samitu Kanada – EÚ z 30. októbra 2016 znovu potvrdili svoje záväzky posilňovať spoluprácu v Arktíde;

17.  zdôrazňuje, že rybárske flotily EÚ nesmú ohrozovať biodiverzitu v regióne; víta určenie ekologicky a biologicky významných oblastí v Arktíde v rámci Dohovoru o biologickej diverzite ako významný proces pri zabezpečovaní účinnej ochrany arktickej biodiverzity a zdôrazňuje, že v pobrežných, námorných a pozemných oblastiach Arktídy je dôležité uplatňovať riadenie na základe ekosystémového prístupu, ako to zdôraznila odborná skupina Arktickej rady pre riadenie na základe ekosystémového prístupu; vyzýva štáty, aby splnili svoje záväzky vyplývajúce z Dohovoru o biologickej diverzite a Dohovoru OSN o morskom práve vytvorením siete chránených morských oblastí a morských rezervácií v Severnom ľadovom oceáne;

18.  pripomína, že po napadnutí zákazu obchodovania s výrobkami z tuleňov EÚ zo strany Kanady a Nórska na pôde WTO bolo toto opatrenie zosilnené tak, aby bolo v súlade s rozhodnutím odvolacieho orgánu WTO z roku 2014, a jeho legitímnosť už nemôže byť spochybnená; zdôrazňuje, že podobné zákazy obchodovania platia najmä v USA a v Rusku a že tieto opatrenia prispejú k zachovaniu voľne žijúcich druhov v Arktíde, keďže tulene sú súčasťou miestneho ekosystému;

19.  vyzýva Komisiu, aby po obnovení rokovaní začlenila do Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (TTIP) podstatné ustanovenia týkajúce sa obchodu a životného prostredia, vrátane ustanovení o rybolove a lesníctve, čo môže prispieť k ochrane prírodného prostredia Aljašky a európskej časti Arktídy; domnieva sa, že zahrnutie týchto ustanovení by sa malo stať súčasťou akejkoľvek budúcej dohody o voľnom obchode, ktorú EÚ uzavrie s arktickými partnermi, ktorí nie sú členmi EÚ;

20.  pripomína, že podľa dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) prijali Island a Nórsko záväzky týkajúce sa zachovania kvality životného prostredia a udržateľného využívania prírodných zdrojov v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ;

21.  zdôrazňuje rastúci záujem Číny o arktickú oblasť, najmä pokiaľ ide o prístup k lodným trasám a energetickým zdrojom; berie na vedomie uzavretie dohody o voľnom obchode medzi Islandom a Čínou a vyzýva Komisiu, aby úzko monitorovala vplyvy, ktoré môže mať na udržateľný hospodársky rozvoj nielen na islandskej strane Arktídy, ale aj na hospodárstvo a vnútorný trh EÚ;

22.  pripomína, že medzi EÚ a Ruskom nebola uzavretá žiadna dohoda o voľnom obchode a že EÚ preto nemá účinný dvojstranný nástroj, ktorým by mohla ovplyvňovať obchod a investície v ruskej časti Arktídy; zdôrazňuje však, že aj v rámci dohody o partnerstve a spolupráci je dialóg medzi EÚ a Ruskom o Arktíde v oblastiach environmentálneho riadenia a vedeckej spolupráce stále otvorený;

23.  opakuje výzvu Komisii, aby vytvorila arktické informačné stredisko EÚ a vyčlenila naň dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie efektívneho prístupu k informáciám a poznatkom o Arktíde; poukazuje na to, že takéto arktické informačné stredisko EÚ by mohlo byť spojené s existujúcimi arktickými centrami alebo s inými arktickými inštitúciami s cieľom znížiť náklady;

24.  pripomína, že podľa dohody medzi EÚ a Grónskom o partnerstve v sektore rybolovu z roku 2007 poskytuje Európska únia Grónsku finančnú podporu na zabezpečenie zodpovedného rybolovu a udržateľného využívania rybolovných zdrojov v grónskej výhradnej hospodárskej zóne;

25.  zdôrazňuje, že spoločnosti pôsobiace v Arktíde by mali dodržiavať záväzné normy sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré by mohli byť vyvinuté v spolupráci s Arktickou hospodárskou radou a mali by byť založené okrem iného na arktickom investičnom protokole a globálnom pakte OSN;

26.  pripomína, že lodná doprava v Arktíde podlieha osobitným požiadavkám stanoveným Medzinárodnou námornou organizáciou a víta, že 1. januára 2017 má vstúpiť do platnosti polárny kódex.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

5.12.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

20

3

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Tiziana Beghin, Karoline Graswander-Hainz, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, Marine Le Pen, David Martin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Reimer Böge, Klaus Buchner, Edouard Ferrand, Agnes Jongerius, Sander Loones

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Mairead McGuinness, Molly Scott Cato, Ramón Luis Valcárcel Siso


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (7.12.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu

(2016/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jens Nilsson

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že Európska územná spolupráca vrátane spolupráce naprieč vonkajšími hranicami EÚ je pre regióny v Arktíde dôležitá; zdôrazňuje, že financovanie EÚ na podporu spolupráce vytvára pridanú hodnotu a malo by sa zachovať aj po roku 2020; konštatuje, že táto spolupráca má okrem regionálneho vplyvu aj dôležité geopolitické a bezpečnostné dôsledky; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala plnohodnotnú stratégiu EÚ pre Arktídu, v ktorej zohľadní všetky aspekty tejto spolupráce;

2.  požaduje, aby EÚ získala v Arktickej rade plný štatút pozorovateľa s podporou súčasných členských štátov, a to s cieľom posilniť arktickú spoluprácu a bojovať proti spoločným výzvam, ktorým Arktída čelí; v tejto súvislosti vyzýva Rusko a Kanadu ako arktické štáty, ktoré majú záujmy vo svojich arktických regiónoch a závisia od nich, aby boli aj z hospodárskych a strategických dôvodov ústretovejšie, pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby EÚ získala plný štatút pozorovateľa; žiada, aby bol Parlament plne informovaný o tomto procese;

3.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) pri rozvoji európskej časti Arktídy a vytváraní udržateľného rastu a kvalitných pracovných miest zameraných na odvetvia orientované na budúcnosť, ako aj potrebu zodpovedného a ohľaduplného rozvoja arktických prírodných zdrojov; pripomína trvalé znevýhodnenia, ktoré musia byť kompenzované (článok 174 ZFEÚ); zdôrazňuje dlhodobý význam stratégie v rôznych oblastiach, ako sú digitálna agenda, zmena klímy, modrý rast atď.;

4.  zdôrazňuje, že úzka spolupráca s regiónmi a so subregiónmi vrátane zámorských krajín a území v európskej časti Arktídy má zásadný význam pre tvorbu politiky EÚ v oblasti Arktídy a financovanie EÚ pre túto oblasť, keďže regióny, miestne komunity a pôvodné obyvateľstvo, t. j. koneční príjemcovia politík týkajúcich sa Arktídy, majú rozsiahle odborné znalosti, čo sa týka zásadných tém; domnieva sa preto, že ich názory a stanoviská by sa mali vypočuť a zohľadniť;

5.  zastáva názor, že by sa malo zriadiť európsko-arktické fórum zainteresovaných strán, ktoré by zlepšilo spoluprácu, koordináciu, doplnkovosť a synergie medzi rôznymi programami financovania EÚ, a podporuje ďalšie úsilie v tomto smere, ktoré by mohlo byť príkladom aj pre ďalšie regióny v EÚ i mimo nej; vyzýva Komisiu, aby do tohto fóra zahrnula všetky príslušné regionálne organizácie, ktoré sú zodpovedné za poskytovanie financovania z EŠIF a monitorovanie jeho poskytovania; ďalej nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že práca arktického fóra zainteresovaných strán bude prebiehať podľa plánu a v rámci existujúceho rozpočtu;

6.  konštatuje, že EÚ v regióne Arktídy spolupracuje v citlivých oblastiach ako ochrana životného prostredia, energetika, doprava a rybolov; zároveň zdôrazňuje, že napriek vážnym problémom existujú v Arktíde aj cenné príležitosti a aktíva, a preto ju treba vnímať ako miesto pre výskum, ekologický cestovný ruch, udržateľný priemysel, ekologické technológie a know-how, t. j. odvetvia, ktoré sú potenciálnym prínosom pre mnohé podniky, predovšetkým MSP, ktoré prosperujú na základe inovačných podnikateľských modelov a inovatívnych technológií; berie na vedomie tieto príležitosti, výzvy a riziká pri investovaní do ich súčasného a potenciálneho sociálno-ekonomického rozvoja;

7.  zdôrazňuje, že spoločné výzvy pre región Arktídy, najmä jej ľahko zraniteľné životné prostredie a vplyv zmeny klímy, možno riešiť len spoluprácou medzi všetkými úrovňami riadenia vrátane medzinárodnej úrovne a zapojením príslušných zainteresovaných strán, najmä občianskej spoločnosti; pripomína zodpovednosť, ktorú prevzala Únia v otázke zintenzívnenia úsilia v boji proti zmene klímy; preto sa domnieva, že región Arktídy by mal prispievať k udržateľnému rozvoju, a predovšetkým k zmierneniu zmeny klímy; zdôrazňuje, že EŠIF by sa v tejto súvislosti mali využívať, pričom sa zohľadní potreba zabezpečiť rýchlejší prechod na udržateľnejší rozvoj; pripomína účinky globálneho otepľovania v tomto regióne a zmien v jeho ekosystéme, ktoré budú mať dôsledky nielen na miestnej, ale aj na celosvetovej úrovni; zdôrazňuje potrebu pozorne sledovať účinky zmeny klímy v tomto regióne;

8.  zdôrazňuje význam výskumnej spolupráce v Arktíde, ktorá zohráva kľúčovú úlohu, lebo nielenže umožňuje lepšie porozumieť procesom a javom, ku ktorým dochádza, ale predovšetkým vytvára základ na vypracovanie návrhov zameraných na prispôsobenie sa novej situácii; v tejto súvislosti navrhuje preskúmať možnosti rozvíjania kybernetickej prepojenosti v regióne Arktídy a pripomína, že by sa mali posilniť partnerstvá pre výskum a inováciu v arktických regiónoch; berie na vedomie, že popri EŠIF by nástroje financovania, ako sú napríklad EFSI, InnovFin, TEN-T alebo sieť Enterprise Europe Network, mohli pomôcť stanoviť priority pre investície a výskum v tomto regióne;

9.  zdôrazňuje význam ochrany kultúry a krehkého ekosystému pre obyvateľov regiónu Arktídy; upriamuje pozornosť na pretrvávajúci a priamy vplyv faktorov pochádzajúcich z vnútra regiónu aj z oblasti mimo neho; vyzýva Komisiu, aby prijala návrh na vytvorenie chránenej oblasti v medzinárodných vodách Arktídy zameraný na zabránenie akémukoľvek ďalšiemu zhoršovaniu problémov životného prostredia a na ochranu biodiverzity a ohrozených ekosystémov v regióne Arktídy;

10.  berie na vedomie svoj návrh na zriadenie Arktického informačného strediska EÚ so stálou kanceláriou v meste Rovaniemi vo Fínsku a opätovne potvrdzuje svoju podporu tomuto návrhu, ktorého cieľom je vo väčšej miere sprístupniť a poskytovať vo všetkých členských štátoch informácie o Arktíde vrátane informácií o projektoch financovaných z prostriedkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia potrebné na zriadenie tohto strediska.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

29.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Steeve Briois, Rosa D’Amato, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Julia Reid, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Olaf Stuger, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, James Carver, Elena Gentile, Ivana Maletić, Dan Nica, James Nicholson, Bronis Ropė

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Vladimir Urutchev, Boris Zala


STANOVISKO Výboru pre rybárstvo (7.12.2016)

pre Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k integrovanej politike Európskej únie pre Arktídu

(2016/2228(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jarosław Wałęsa

NÁVRHY

Výbor pre rybárstvo vyzýva Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v Dohovore Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS) sa stanovuje zmluvný režim, ktorým sa má riadiť činnosť v svetových oceánoch; keďže vytvorenie rámca týkajúceho sa morskej biodiverzity v oblastiach mimo pôsobnosti vnútroštátnej jurisdikcie v rámci Dohovoru OSN o morskom práve sa týka a malo by sa týkať aj arktického regiónu;

B.  keďže podľa Deklarácie OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP) treba chrániť kultúry Sámov, Nenetov, Chantov, Evenkov, Čukčov, Aleutov, Jupikov a Inuitov; keďže pôvodné obyvateľstvo Arktídy má právo využívať prírodné zdroje vo svojej domovskej oblasti, a preto by malo byť súčasťou všetkých budúcich plánov týkajúcich sa komerčného rybolovu;

C.  keďže v dôsledku zmeny klímy bude najbližších rokoch v arktickej oblasti možné vykonávať komerčné rybárstvo, ktoré však vzhľadom na veľmi citlivý charakter tohto jedinečného regiónu bude treba rozvíjať s čo najväčšou opatrnosťou;

D.  keďže je dôležité rozlišovať medzi šírym morom Severného ľadového oceánu, kde v súčasnosti neprebieha komerčné rybárstvo, a priľahlým arktickým regiónom, v ktorom už vznikli regionálne rokovania fóra pre riadenie rybárstva;

E.  keďže v Severnom ľadovom oceáne a priľahlých moriach sa vyskytuje 633 druhov rýb, z ktorých sa v súčasnosti z dôvodu environmentálnych obmedzení loví len 58, ale v blízkej budúcnosti by k nim mohli pribudnúť ďalšie, čo by viedlo k zvýšeniu tlaku na životné prostredie;

F.  keďže flóra a fauna arktickej oblasti patria medzi spoločné hodnoty;

G.  keďže uplatňovanie a dodržiavanie pravidiel a cieľov spoločnej rybárskej politiky by malo byť jedným z najdôležitejších cieľov členských štátov EÚ, ktoré majú územia v arktickej oblasti; keďže, navyše, súčasťou každého hodnotenia týkajúceho sa morského prostredia a rybolovu v tejto oblasti by mal byť kvantitatívny cieľ obnovy a udržiavania populácií nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos;

H.  keďže akýkoľvek rybolov v arktickej oblasti sa musí uskutočňovať v súlade s platnými medzinárodnými dohodami pre túto oblasť vrátane Špicberskej zmluvy z roku 1920 a konkrétne aj súlade so všetkými právami štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tejto zmluvy, ako aj v súlade s akýmikoľvek historickými rybolovnými právami;

I.  keďže v dôsledku špecifického charakteru arktickej oblasti je nanajvýš dôležité, aby akýkoľvek rozvoj komerčného rybárstva vychádzal z najlepších dostupných vedeckých odporúčaní a aby sa monitorovanie a kontrola vykonávali spôsobom, ktorý je v súlade s týmito cieľmi;

J.  keďže ekosystém arktického regiónu má mimoriadnu biodiverzitu a široké spektrum biotopov, ktoré bez ďalšej analýzy a štúdií nemôžeme plne pochopiť; keďže v ňom žijú druhy, ktoré neboli predmetom dostatočného výskumu, preto nie je možné plne pochopiť, ako sa ich stavy prispôsobujú zmene klímy a obnovujú pri komerčnom rybolove;

K.  keďže zavedenie komerčného rybárstva do novej oblasti, akou je aj arktická oblasť, môže vytvoriť priestor pre vstup produktov rybárstva s nesprávnym označením alebo vyhlásením o pôvode do EÚ, a to buď priamo, alebo na základe dohôd o voľnom obchode tretích strán;

L.  keďže zámerom strategického plánu pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020 vrátane cieľa 11, ktorý prijali zmluvné strany Dohovoru o biologickej diverzite (CBD), a cieľa 14 programu trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov z roku 2016 je zachovať a udržateľne využívať oceány, moria a morské zdroje, pričom jedným z cieľov je ochrana 10 % morských oblastí do roku 2020; keďže zmluvné strany CBD uznali 77 ekologicky alebo biologicky význačných morských oblastí a 13 mimoriadnych ekologicky alebo biologicky významných morských oblastí, ktoré si vyžadujú osobitné preventívne riadenie;

M.  keďže región, akým je arktická oblasť, by sa mal využívať udržateľným spôsobom na základe prístupu predbežnej opatrnosti;

N.  keďže arktické krajiny by mali zvážiť možnosť vytvoriť v budúcnosti osobitnú regionálnu organizáciu pre riadenie rybného hospodárstva a chránených morských oblastí na základe modelov, ktoré už v súčasnosti existujú;

O.  keďže vyhlásenie z Galway o spolupráci v oblasti Atlantického oceánu predstavuje spoločný záväzok EÚ, Kanady a USA, že budú okrem iného budovať schopnosti chápať a predvídať hlavné procesy v atlantickej a arktickej oblasti, ako aj zmeny a riziká, ktorými tieto procesy môžu byť spojené v súvislosti s ľudskou činnosťou a zmenou klímy;

P.  keďže inštitúcie ako Európska námorná rada, Európska polárna rada a EurOcean neustále skúmajú Arktídu a šíria o nej informácie;

Q.  keďže v článkoch 4 a 5 rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (Parížska dohoda) sa vyžaduje, aby jeho zmluvné strany udržateľne hospodárili so záchytmi a rezervoármi skleníkových plynov vrátane oceánov a prijali opatrenia na ich zachovanie;

1.  pripomína, že zmeny v Arktíde majú globálny dosah, najmä vzhľadom na skutočnosť, že nepriaznivé účinky globálneho otepľovania v tomto zraniteľnom prostredí napredujú oveľa rýchlejším tempom;

2.  žiada, aby sa komerčné rybárstvo v arktickej oblasti rozvíjalo tak, aby sa plne zohľadnil citlivý a osobitný charakter tejto oblasti; trvá na tom, že pred začatím akéhokoľvek nového komerčného rybolovu v arktickom regióne sa musí uskutočniť spoľahlivé a preventívne vedecké posúdenia populácií s cieľom určiť mieru rybolovu, ktorou sa zachovajú cielené populácie rýb nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos a nepovedú k spotrebovaniu iných druhov alebo k vážnemu poškodeniu morského životného prostredia; zdôrazňuje, že každý rybolov v oceáne musí regulovať regionálna organizácia pre riadenie rybného hospodárstva, ktorá rešpektuje vedecké poradenstvo a má rozsiahle riadiace a dozorné programy na zabezpečenie súladu s opatreniami v oblasti riadenia; pripomína, že rybolov v rámci výhradných hospodárskych zón musí spĺňať rovnaké normy; požaduje zavedenie moratória na priemyselný rybolov, vrátane rybolovu s použitím vlečných sietí, vo vodách Arktídy, kde sa dosiaľ rybolov neuskutočňoval;

3.  víta pokračujúce rokovania o medzinárodnej dohode medzi arktickými pobrežnými štátmi a medzinárodnými subjektmi s cieľom zabrániť neregulovanému rybolovu v medzinárodných vodách v Arktíde a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podpísali toto vyhlásenie a zasadzovali sa jeho záväznosť pre zmluvné strany;

4.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a povzbudzovala arktické krajiny k ďalšej práci na zvýšení rozsahu dostupných informácií a analýz týkajúcich sa všetkých populácií v regióne;

5.  pripomína, že práva na pôdu a prírodné zdroje sú dôležité pre kultúru a prežitie pôvodných obyvateľov arktickej oblasti a sú nevyhnutné na ochranu ich tradičného spôsobu života;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a podporovali vytvorenie chránenej morskej oblasti na šírom mori Severného ľadového oceánu na základe mandátu komisie OSPAR, ktorým sa zakazuje akékoľvek využívanie medzinárodných vôd okolo Severného pólu v pôsobnosti dohovoru OSPAR na ťažbu vrátane rybolovu;

7.  vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy na zákaz používania vlečných sietí na lov pri dne v ekologicky alebo biologicky významných morských oblastiach a na šírom mori Severného ľadového oceánu;

8.  žiada, aby sa v prípade akéhokoľvek komerčného rybárstva v oblasti vychádzalo z cieľov pre ochranu stanovených v novej spoločnej rybárskej politike, ako aj kvantitatívneho cieľa obnovy a udržiavania populácií nad úrovňami, ktoré dokážu priniesť maximálny udržateľný výnos;

9.  konštatuje, že arktické morské ekosystémy sú kľúčové pre zachovanie svetovej biodiverzity; domnieva sa, že znižovanie objemu arktického morského ľadu a iné environmentálne zmeny v Arktíde si v kombinácii s obmedzenými vedeckými znalosťami morských zdrojov v tejto oblasti si vyžadujú prístup založený na predbežnej opatrnosti, aby bolo možné zaviesť vhodné medzinárodné opatrenia na zaistenie dlhodobej ochrany a udržateľného používania zdrojov na otvorenom mori v Arktíde;

10.  dôrazne sa zasadzuje o to, aby akýkoľvek ďalší rozvoj komerčného rybárstva v arktickej oblasti bol v súlade s medzinárodnými dohodami pre túto oblasť vrátane Špicberskej zmluvy z roku 1920, právami všetkých štátov, ktoré sú zmluvnými stranami takýchto dohôd, a s platnými historickými rybolovnými právami;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že nová dohoda OSN týkajúca sa oceánu zameraná na ochranu biodiverzity v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci bude dôrazná a účinná a že bude môcť zabezpečiť stabilný postup na identifikáciu, označenie, správu a presadzovanie chránených morských oblastí vrátane morských rezervácií;

12.  vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri predchádzaní neregulovanému rybolovu v Arktíde; zastáva názor, že EÚ má plné právo tak urobiť, keďže členské štáty sú zapojené do všetkých úrovní riadenia v arktickom regióne;

13.  zdôrazňuje, že morské chránené oblasti sú mimoriadne dôležité pre zachovanie arktických ekosystémov; pripomína potrebu plnohodnotného zapojenia miestnych komunít do plánovania, realizácie a správy týchto chránených oblastí;

14.  podporuje stanovisko, že pri rozvoji komerčného rybolovu sa vždy musia dodržiavať všetky medzinárodné dohody vrátane Dohovoru OSN o morskom práve a dohody OSN o populáciách rýb;

15.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej a vo väčšej miere využívala program Horizont 2020 a ďalšie programy financovania na účely štúdia Arktídy;

16.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatok vedeckých odporúčaní na podporu akýchkoľvek krokov zameraných na rozvoj komerčného rybárstva v arktickej oblasti, rovnako ako prijatie potrebných monitorovacích a nadväzujúcich opatrení;

17.  poukazuje na význam vyhlásenia o rybolove v Arktíde z júla 2015, ktorú podpísalo päť arktických pobrežných štátov;

18.  vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala všetky produkty rybárstva z arktickej oblasti, ktoré sa objavia na vnútornom trhu, a zabezpečila, aby boli v plnom súlade s existujúcimi európskymi právnymi predpismi platnými pravidlami označovania;

19.  poukazuje na význam politiky súdržnosti a na potrebu účinnejšieho financovania zo zdrojov EÚ v týchto oblastiach.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

5.12.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

22

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Richard Corbett, Linnéa Engström, Carlos Iturgaiz, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Ulrike Rodust, Remo Sernagiotto, Isabelle Thomas, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, José Blanco López, Ole Christensen, Ian Duncan, Anja Hazekamp, Maria Heubuch, Mike Hookem, Verónica Lope Fontagné, Francisco José Millán Mon, Piernicola Pedicini, Maria Lidia Senra Rodríguez


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

31.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

111

8

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Louis Aliot, Francisco Assis, Margrete Auken, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Ivo Belet, Goffredo Maria Bettini, Simona Bonafè, Mario Borghezio, Biljana Borzan, Victor Boştinaru, Paul Brannen, Elmar Brok, Klaus Buchner, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Arnaud Danjean, Angélique Delahaye, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, Georgios Epitideios, José Inácio Faria, Knut Fleckenstein, Karl-Heinz Florenz, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Francesc Gambús, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Afzal Khan, Kateřina Konečná, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Urszula Krupa, Eduard Kukan, Giovanni La Via, Ryszard Antoni Legutko, Jo Leinen, Peter Liese, Norbert Lins, Barbara Lochbihler, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, Alex Mayer, Valentinas Mazuronis, David McAllister, Susanne Melior, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Pavel Poc, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Julia Reid, Michèle Rivasi, Sofia Sakorafa, Daciana Octavia Sârbu, Alyn Smith, Jordi Solé, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Claudiu Ciprian Tănăsescu, László Tőkés, Ivica Tolić, Estefanía Torres Martínez, Ivo Vajgl, Adina-Ioana Vălean, Hilde Vautmans, Anders Primdahl Vistisen, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Zigmantas Balčytis, Jørn Dohrmann, Fredrick Federley, Neena Gill, Takis Hadjigeorgiou, Mike Hookem, Liisa Jaakonsaari, Peter Jahr, Merja Kyllönen, Javi López, Antonio López-Istúriz White, Gesine Meissner, Norica Nicolai, Urmas Paet, Miroslav Poche, Soraya Post, Gabriele Preuß, Christel Schaldemose, György Schöpflin, Igor Šoltes, Bart Staes, Bodil Valero, Tiemo Wölken, Janusz Zemke, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jiří Maštálka, Jens Nilsson, Jasenko Selimovic

Právne oznámenie