Postup : 2016/2306(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0039/2017

Predkladané texty :

A8-0039/2017

Rozpravy :

CRE 14/02/2017 - 18

Hlasovanie :

PV 15/02/2017 - 7.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0038

SPRÁVA     
PDF 660kWORD 76k
14.2.2017
PE 594.134v02-00 A8-0039/2017

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2017

(2016/2306(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Gunnar Hökmark

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):

Jean-Paul Denanot, Výbor pre rozpočet

(*) Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet (*)
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2017

(2016/2306(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 121 ods. 2, 126, 136 a jej protokol č. 12,

–  so zreteľom na protokol (č. 1) k Zmluve o fungovaní Európskej únie o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

  so zreteľom na Protokol č. 2 Zmluvy o Európskej únii (ZFEÚ) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na medzinárodnú zmluvu o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. januára 2016 o ročnom prieskume rastu na rok 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 8. marca 2016 o správe o fiškálnej udržateľnosti za rok 2015,

–  so zreteľom na závery Európskej rady zo 17. – 18. marca 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenie Euroskupiny z 9. septembra 2016 o spoločných zásadách zameraných na zlepšenie rozdeľovania výdavkov,

–  so zreteľom na výročnú správu ECB za rok 2015,

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Európskej komisie na rok 2016 z 9. Novembra 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 o ročnom prieskume rastu 2017 (COM(2016)0725),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 o odporúčaní Rady o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2016)0727),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Smerom k pozitívnym zámerom fiškálnej politiky pre eurozónu (COM(2016)0726),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. novembra 2016 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2017 (COM(2016)0728),

–  so zreteľom na diskusiu s národnými parlamentmi v kontexte Európskeho parlamentného týždňa 2017,

–  so zreteľom na správu o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 o ceste k dobudovaniu európskej hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(9),

–  so zreteľom na výročnú správu nadácie Eurofound za rok 2015 s názvom Európsky monitor reštrukturalizácie,

–  so zreteľom na komuniké vedúcich predstaviteľov krajín G20, ktoré bolo vydané 4. – 5. septembra 2016 na samite v Chang-čou,

–  so zreteľom na vyhlásenie prezidenta ECB, ktoré vydal 7. októbra 2016 na 34. zasadnutí Medzinárodného menového a finančného výboru,

–  so zreteľom na dohodu 21. konferencie zmluvných strán, ktorá sa prijala na konferencii o zmene klímy v Paríži konanej 12. decembra 2015,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho výboru regiónov o európskom semestri 2016 a so zreteľom na ročný prieskum rastu 2017 (12. októbra 2016),

–  so zreteľom na výročnú správu o európskych MSP 2015/2016,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 26. augusta 2016 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ a správu Rady zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0039/2017),

A.  keďže hospodárstvo Európskej únie zaznamenáva oživenie a mierny rast, avšak nerovnomerne v rôznych členských štátoch;

B.  keďže reálny rast HDP v roku 2016 predpokladá Komisia na úrovni 1,8 % v EÚ a 1,7 % v eurozóne, a v roku 2017 na 1,6 %, resp. 1,7 %, a pomer štátneho dlhu má predstavovať 86,0 % v EÚ a 91,6 % v eurozóne v roku 2016; keďže schodok eurozóny má byť na úrovni 1,7 % HDP v roku 2016, 1,5 % v roku 2017 a 2018;

C.  keďže výdavky spotrebiteľov sú v súčasnosti hlavnou hnacou silou rastu a očakáva sa, že ňou zostanú aj v roku 2017; keďže Európa však stále čelí významnému nedostatku investícií, keď investície zostávajú výrazne pod úrovňami spred krízy;

D.  keďže miera zamestnanosti v EÚ rastie, hoci nerovnomernou a nedostatočnou rýchlosťou, a nezamestnanosť v eurozóne sa znížila na 10,1 % v roku 2016, čo však nestačí na výrazné zníženie nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných;

E.  keďže toto oživenie na trhu práce a rast sú v členských štátoch rozdielne a stále zostávajú nestabilné, a keďže je potrebné podporovať vzostupnú konvergenciu v EÚ;

F.  keďže rast sa do značnej miery spolieha na neštandardnú menovú politiku, ktorá nemôže trvať večne; keďže toto podporuje trojdielny politický prístup, ktorý tvoria investície podporujúce rast, udržateľné štrukturálne reformy a zodpovedné verejné výdavky prostredníctvom konzistentného vykonávania Paktu stability a rastu vo všetkých členských štátoch pri plnom rešpektovaní existujúcich doložiek flexibility:

G.  keďže niektoré členské štáty stále znášajú veľmi vysoký súkromný a verejný dlh, nad hranicou 60 % HDP uvedenou v Pakte stability a rastu;

H.  keďže Komisia vo svojom posúdení návrhov rozpočtových plánov (NRP) na rok 2017 členských štátov eurozóny uviedla, že pri žiadnom z NRP na rok 2017 sa nezistilo, že by bol v mimoriadne závažnom nesúlade s požiadavkami Paktu stability a rastu, ale v niektorých prípadoch sú však plánované fiškálne úpravy buď nedostatočné na splnenie PSR, alebo hrozí, že budú nedostatočné;

I.   keďže posúdenia Komisie návrhov rozpočtových plánov (NRP) členských štátov na rok 2017 konštatuje, že len deväť členských štátov je v súlade s požiadavkami PSR;

G.  keďže dlhodobá udržateľnosť verejných financií v členských štátoch EÚ je otázkou, ktorá vzbudzuje obavy ohľadom medzigeneračnej spravodlivosti;

K.  keďže veľkosť vládneho dlhu môže byť ovplyvnená aj podmienenými a implicitnými záväzkami;

L.  keďže niektoré členské štáty zaznamenali veľmi vysoký prebytok bežného účtu a európske makronerovnováhy sú stále veľké;

M.  keďže EÚ si vyžaduje významné dodatočné súkromné a verejné investičné úsilie, najmä v oblasti vzdelávania, výskumu, informačných a komunikačných technológií a inovácií, ako aj do nových pracovných miest, podnikov a spoločností, s cieľom naplniť svoj potenciál rastu a odstrániť súčasný nedostatok investícií, keď investície zostávajú pod úrovňou spred krízy; keďže toto si vyžaduje najmä zlepšenie regulačného prostredia;

N.  keďže vysoká úroveň nesplácaných úverov zostáva závažným problémom vo viacerých členských štátoch; keďže rast úverov sa postupne zotavuje, ale stále je pod úrovňou z obdobia pred krízou;

O.  keďže s cieľom zlepšiť nedostatočnú úroveň globálnej konkurencieschopnosti a produktivity EÚ a hospodársky rast sú potrebné lepšie vykonávanie nového súboru politík, inteligentné štrukturálne reformy v členských štátoch a dokončenie jednotného trhu;

P.  keďže ekonomiky s represívnejšími konkurznými režimami sa vzdávajú potenciálneho rastu v pridanej hodnote a zamestnanosti, čo si žiada plné vykonávanie iniciatívy Small Business Act so zásadou druhej šance vo všetkých členských štátoch;

Q.  keďže európska konkurencieschopnosť závisí vo veľkej miere od necenových prvkov týkajúcich sa inovácií, technológií a organizačných schopností, a nielen od cien a nákladov na mzdy;

R.  keďže smernica o oneskorených platbách bola navrhnutá s cieľom pomôcť spoločnostiam, ktoré čelia vysokým nákladom, alebo dokonca platobnej neschopnosti v dôsledku oneskorených platieb súkromných a verejných podnikov; keďže na základe externého hodnotenia ex post sa zistilo, že verejné subjekty vo viac ako polovici všetkých členských štátov stále nedodržiavajú zákonom stanovenú 30-dňovú platobnú lehotu; keďže v správe sa uvádza, že členské štáty, v ktorých sa uplatňujú programy úprav, majú ťažkosti pri uplatňovaní smernice, keď sa včasné platby aktuálnych faktúr musí vyvážiť so splátkami kumulovaného dlhu;

1.  víta ročný prieskum rastu na rok 2017 vypracovaný Komisiou, v ktorom sa potvrdzuje stratégia účinného trojuholníka pozostávajúceho z verejných a súkromných investícií, štrukturálnych reforiem a zodpovedných verejných financií, a požaduje lepšie vykonávanie tohto súboru politík; súhlasí s tým, že na splnenie cieľov v oblasti rastu a zamestnanosti je potrebný rýchlejší pokrok pri prijímaní reforiem v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny na podporu zotavenia hospodárstva; vyjadruje preto poľutovanie nad veľmi nízkou mierou vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktorá klesla z 11 % v roku 2012 na 4 % v roku 2015; zdôrazňuje, že členské štáty budú musieť zintenzívniť svoje reformné úsilie, ak chcú zabezpečiť návrat k rastu a vytváraniu pracovných miest; podporuje Komisiu v jej priorite v oblasti podpory zamestnanosti, rastu a investícií v Únii;

2.  vníma súčasné nadmerné spoliehanie sa na menovú politiku Európskej centrálnej banky a konštatuje, že menová politika sama osebe nepostačuje na stimuláciu rastu, ak chýbajú investície a udržateľné štrukturálne reformy;

3.  súhlasí s Komisiou, že eurozóna sa bude musieť stále viac spoliehať na domáci dopyt; zastáva názor, že silnejší domáci dopyt by bol výhodnejší z hľadiska udržateľného rastu eurozóny;

4.  konštatuje, že rast v roku 2016 pokračuje pozitívnym, miernym tempom, prevyšuje úroveň spred krízy, ale tento skromný rast treba vnímať v kontexte mimoriadnej menovej politiky, a že je stále slabý a nerovnomerný medzi členskými štátmi; so znepokojením konštatuje, že miery rastu HDP a produktivity nedosahujú plný potenciál, a preto nie je čas zaspať na vavrínoch, a že toto mierne zotavenie si vyžaduje neochvejné úsilie, ak má dosiahnuť väčšiu odolnosť prostredníctvom vyššieho rastu a zamestnanosti;

5.  konštatuje, že referendum v Spojenom kráľovstve spôsobilo nejasnosti pre európske hospodárstvo a finančné trhy; poznamenáva, že výsledok nedávnych prezidentských volieb v Spojených štátoch amerických vytvoril politickú neistotu, ktorá má vplyv na európske hospodárstvo, a to nielen pokiaľ ide o medzinárodné obchodné vzťahy;

6.  so znepokojením berie na vedomie odpor proti globalizácii a vzostup protekcionizmu;

7.  nazdáva sa, že hoci nezamestnanosť v priemere postupne klesá a že miera ekonomickej aktivity rastie, v niektorých členských štátoch naďalej pretrvávajú štrukturálne výzvy; konštatuje, že miery dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí zostávajú vysoké; zdôrazňuje, že inkluzívne reformy trhu práce, pri ktorých treba plne rešpektovať sociálny dialóg, sú potrebné v dotknutých členských štátoch, ak sa majú tieto štrukturálne nedostatky vyriešiť;  zdôrazňuje, že miera investícií v EÚ a v eurozóne je stále hlboko pod úrovňou z obdobia pred krízou; domnieva sa, že tento nedostatok investícií sa musí vyplniť zo súkromných a verejných investícií, a zdôrazňuje, že iba cielené investície môžu priniesť viditeľné výsledky v krátkom čase a na primeranej úrovni; súhlasí s Komisiou, že prostredie s nízkymi nákladmi na financovanie podporuje prednostné pridelenie investícií, a to najmä do infraštruktúry;

Investície

7.  súhlasí s Komisiou, že prístup k financovaniu a posilňovanie jednotného trhu sú dôležité pre podniky, aby mohli inovovať a rásť; zdôrazňuje, že nové kapitálové požiadavky a požiadavky na likviditu, aj napriek tomu, že sú potrebné na posilnenie odolnosti bankového sektora, by nemali oslabiť schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike; domnieva sa, malo by sa vynaložiť viac úsilia na zvyšovanie prístupu MSP k financovaniu; vyzýva preto Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie o zlepšenie finančného prostredia;

8.  zdôrazňuje, že súkromné a verejné investície do ľudského kapitálu a infraštruktúry sú mimoriadne dôležité; domnieva sa, že existuje silná potreba uľahčiť investície v oblastiach, ako je vzdelávanie, inovácie, výskum a vývoj, ktoré sú kľúčovými faktormi v záujme konkurencieschopnejšieho európskeho hospodárstva;

9.  víta návrh Komisie na predĺženie trvania a zdvojnásobenie sumy Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje, že geografické a odvetvové pokrytie sa musí výrazne zlepšiť, ak sa majú splniť ciele stanovené v nariadení; zdôrazňuje, že EFSI by mal tiež prilákať financie na projekty s cezhraničným rozmerom, v rovnováhe v celej Únii; zdôrazňuje význam lepšej koordinácie medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskym centrom investičného poradenstva;

10.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby urýchlili a maximalizovali využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) s cieľom využiť všetky hnacie sily vnútorného rastu a podporiť konvergenciu smerom hore;

11.  konštatuje, že dôveryhodný finančný systém a jeho inštitúcie majú kľúčový význam pre investície a rast v európskom hospodárstve; zdôrazňuje, že bezpečnosť a stabilita súčasného finančného systému sa v porovnaní s predkrízovou úrovňou zvýšila; berie na vedomie, že napriek tomu zostávajú niektoré naliehavé výzvy nevyriešené, ako napríklad množstvo nesplácaných úverov, ktoré sa nahromadilo počas finančnej krízy;

12.  zdôrazňuje, že plne funkčná únia kapitálových trhov (ÚKT) môže z dlhodobého hľadiska poskytnúť alternatívne financovanie pre MSP, ktoré by doplnilo bankový sektor, a diverzifikovanejšie zdroje financovania hospodárstva vo všeobecnosti; vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju prácu na ÚKT s cieľom vytvoriť efektívnejšie rozdeľovanie kapitálu v celej EÚ, zlepšiť hĺbku kapitálových trhov EÚ, zvýšiť diverzifikáciu pre investorov, stimulovať dlhodobé verejné investície a plne využiť inovačné finančné nástroje EÚ určené na podporu prístupu MSP na kapitálové trhy; zdôrazňuje, že dobudovanie únie kapitálových trhov by nemalo ohroziť výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli, ale malo by sa usilovať o prínos pre európskych občanov;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné vyššie financovanie investícií; žiada dobre fungujúci finančný systém, v ktorom môžu zvýšená stabilita a existujúce cezhraničné inštitúcie uľahčiť likviditu a budovanie trhu, najmä pre MSP; konštatuje tiež, že v tejto súvislosti majú rýchlo rastúce firmy problémy s prístupom k finančným prostriedkom; žiada Komisiu, aby identifikovala a realizovala projekty, ktoré podporujú a prilákajú trhové investície pre tieto podniky; zdôrazňuje, že reformy štruktúry bankového sektora nesmú brániť tvorbe likvidity;

14.  nabáda na detailné, postupné dobudovanie bankovej únie a vytvorenie ÚKT s cieľom zvýšiť odolnosť bankového sektora, prispieť k finančnej stabilite, vytvoriť stabilné prostredie pre investície a rast a zamedziť fragmentácii finančného trhu eurozóny; v tejto súvislosti zdôrazňuje zásadu zodpovednosti, a zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť morálnemu hazardu, najmä s cieľom chrániť občanov; naliehavo požaduje rešpektovanie existujúcich spoločných pravidiel;

15.  zdôrazňuje, že verejné a súkromné investície sú mimoriadne dôležité s cieľom umožniť prechod na nízkouhlíkové a obehové hospodárstvo; pripomína záväzky Európskej únie, najmä v parížskej dohode, na financovanie zavedenia čistých technológií, zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti, a na celkové zníženie emisií skleníkových plynov;

16.  zdôrazňuje, že spoľahlivé investície si vyžadujú stabilné regulačné prostredie, ktoré umožní návrat investícií; domnieva sa, že kľúčovými faktormi v záujme prilákania investícií sú predvídateľné pravidlá, účinné a transparentné verejné správy, účinné právne systémy, rovnaké podmienky a zníženie administratívnej záťaže; zdôrazňuje, že 40 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny na rok 2016 sa riešiť prekážky v investovaní, ktoré by miestne a regionálne orgány mohli pomôcť odstrániť; okrem toho vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na základe dokumentu Výzva na predloženie dôkazov: Regulačný rámec EÚ pre finančné služby, znížila administratívnu záťaž, zjednodušila a zlepšila finančné prostredie;

17.  uvedomuje si nevyužitý potenciál pre rast produktivity a investície, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by sa v plnej miere vynucovali pravidlá jednotného trhu a ak by boli trhy s výrobkami a službami boli lepšie integrované; pripomína význam odporúčaní pre jednotlivé krajiny poukazuje na kľúčové oblasti pre opatrenia v členských štátoch;

18.  súhlasí s Komisiou, že prínosy obchodu sa nie vždy uznávajú v priebehu verejnej diskusie, a zdôrazňuje, že medzinárodný obchod je dôležitým zdrojom pracovných miest pre Európanov a základným predpokladom rastu; pripomína, že vývoz z EÚ podporuje v súčasnosti viac ako 30 miliónov pracovných miest; zdôrazňuje, že medzinárodnými obchodnými dohodami by sa nemali ohrozovať európske regulačné, sociálne a environmentálne normy, ale posilniť globálne normy;

19.  so znepokojením konštatuje, že od začiatku krízy výrazne poklesol podiel EÚ na celosvetových tokoch priamych zahraničných investícií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o zlepšenie podnikateľského prostredia na investície okrem iného tým, že budú v plnej miere vykonávať a presadzovať právne predpisy EÚ v oblasti jednotného trhu; súhlasí s tým, že rýchlejší pokrok pri prijímaní udržateľných štrukturálnych reforiem v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny je nutný na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ, podporu priaznivého prostredia pre podniky (najmä MSP) a investície, na dosiahnutie rastu a zamestnanosti, ako aj na podporu vzostupnej konvergencie medzi členskými štátmi;

20.  trvá na tom, že treba zaručiť dlhodobé investičné kapacity finančných inštitúcií, ziskovosť úspor s nízkym rizikom a dlhodobých produktov dôchodkového zabezpečenia, aby nedošlo k ohrozeniu udržateľnosti úspor a poskytovania dôchodkov pre európskych občanov;

21.  zdôrazňuje, že udržateľné štrukturálne reformy sa musia doplniť dlhodobými investíciami do vzdelávania, výskumu, inovácií a ľudského kapitálu, najmä do vzdelávania a odbornej prípravy zameraného na poskytovanie nových zručností a znalostí; domnieva sa, že partnerstvá medzi tvorcami politík, zákonodarcami, výskumníkmi, výrobcami a inovátormi, sa takisto môžu považovať za nástroj na podporu investícií, zabezpečenie inteligentného a udržateľného rastu, a dopĺňať investičné programy;

Štrukturálne reformy

22.  súhlasí s tým, že udržateľné štrukturálne reformy na trhoch s výrobkami a službami, ako aj na inkluzívnych pracovných, zdravotných, obytných a dôchodkových trhoch, zostávajú prioritou v členských štátoch s cieľom účinne podporiť hospodárske oživenie, bojovať proti vysokej nezamestnanosti, zvýšiť konkurencieschopnosť, spravodlivú hospodársku súťaž a rastový potenciál, zlepšiť efektívnosť systémov výskumu a inovácií, bez toho, aby sa oslabili práva pracovníkov, normy v oblasti ochrany spotrebiteľa a ochrany životného prostredia;

23.  domnieva sa, že sa preukázalo, že dobre fungujúce a produktívne trhy práce spolu s primeranou úrovňou sociálnej ochrany a sociálneho dialógu sa dokážu rýchlejšie zotaviť z hospodárskej recesie; vyzýva členské štáty, aby znížili segmentáciu trhov práce, zvýšili účasť na trhu práce a zvýšili úrovne zručností, a to aj prostredníctvom silnejšieho zamerania na odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie na zlepšenie zamestnateľnosti a produktivity; poznamenáva, že niektoré členské štáty majú stále veľkú potrebu reformy, ak chcú, aby boli ich trhy práce odolnejšie a inkluzívnejšie;

24.  zdôrazňuje význam začatia a pokračovania vykonávania súvislých a udržateľných štrukturálnych reforiem pre stabilitu v strednodobom a dlhodobom horizonte; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty nemôže konkurovať len na základe všeobecných nákladov a nákladov práce, ale je potrebné, aby viac investovala do výskumu, inovácií a vývoja, vzdelávania a zručností a efektívneho využívania zdrojov na národnej aj európskej úrovni;

25.  je znepokojený vplyvom demografického vývoja na verejné financie a udržateľný rast, ktoré sú podmienené okrem iného nízkou pôrodnosťou, starnúcim obyvateľstvom, emigráciou a prílivom utečencov; poukazuje najmä na vplyv starnutia obyvateľstva na dôchodkové systémy a systémy zdravotnej starostlivosti v EÚ; konštatuje, že vzhľadom na rôzne demografické štruktúry sa budú účinky tohto vývoja v jednotlivých členských štátoch líšiť, ale upozorňuje, že predvídateľné náklady na financovanie nebudú mať významný vplyv na verejné financie;

26.  pripomína, že dôležitým faktorom z hľadiska zaistenia udržateľnosti dôchodkových systémov je zabezpečenie vysokej miery zamestnanosti; poukazuje v tejto súvislosti aj na význam využívania zručností migrantov lepším spôsobom, s cieľom prispôsobiť sa potrebám trhu práce;

27.  konštatuje, že členské štáty v súčasnosti vynakladajú 5 – 11 % HDP na zdravotnú starostlivosť, pričom sa očakáva, že tento podiel v nadchádzajúcich desaťročiach výrazne narastie v dôsledku demografických zmien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby svoje úsilie zamerala na nákladovo efektívne vynakladanie prostriedkov na kvalitnú zdravotnú starostlivosť, a na všeobecný prístup k nej, a to prostredníctvom spolupráce a výmeny najlepších postupov na úrovni EÚ a prostredníctvom riešenia udržateľnosti kvalitných systémov zdravotnej starostlivosti v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

28.  víta skutočnosť, že nezamestnanosť mladých ľudí v priemere klesá, hoci je stále príliš vysoká; berie na vedomie, že stále pretrvávajú výrazné rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré si vyžadujú ďalšie reformy s cieľom uľahčiť mladým ľuďom vstup na trh práce, čím sa zabezpečí spravodlivosti medzi generáciami; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam systému záruky pre mladých ľudí a vyzýva na pokračovanie financovania EÚ pre tento dôležitý program; súhlasí s Komisiou, že je potrebných viac opatrení členských štátov na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, najmä prostredníctvom posilnenia účinnosti systému záruk pre mladých ľudí;

29.  poukazuje na význam zodpovedného a rast podporujúceho vývoja miezd, ktorý zabezpečí dobrú životnú úroveň v súlade s produktivitou, zohľadňujúc pritom konkurencieschopnosť, ako aj význam účinného sociálneho dialógu pre dobre fungujúce sociálne trhové hospodárstvo;

30.  súhlasí s tým, že dane musia podporovať investície a vytváranie pracovných miest; požaduje reformy zdaňovania s cieľom riešiť vysoké daňové zaťaženie práce v Európe, zlepšiť výber daní, boj proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zjednodušiť, urobiť spravodlivejšie a zefektívniť daňové systémy; zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie administratívnych postupov v oblasti zdaňovania; vyzýva na ďalšiu transparentnosť medzi členskými štátmi v oblasti zdaňovania právnických osôb;

Fiškálna zodpovednosť a štruktúra verejných financií

31.  berie na vedomie, že Komisia sa nazdáva, že fiškálna udržateľnosť je i naďalej prioritou a že výzvy od vyvrcholenia krízy ustúpili do úzadia a nesmú byť z krátkodobého hľadiska hlavným zdrojom rizika pre eurozónu ako celok;

32.  berie tiež na vedomie, že Komisia sa domnieva, že výzvy pretrvávajú a že dedičstvá krízy, ako aj štrukturálne nedostatky pretrvávajú a treba ich riešiť, ak sa má zabrániť dlhodobým rizikám;

33.  zdôrazňuje skutočnosť, že všetky členské štáty sú povinné dodržiavať Pakt stability a rastu pri plnom dodržiavaní jeho existujúcich doložiek o flexibilite; v tejto súvislosti poukazuje aj na význam Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe (TSCG), a naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila komplexné hodnotenie skúseností získaných pri jej vykonávaní ako základ na prijatie potrebných krokov, v súlade so ZEÚ a ZFEÚ, na začlenenie obsah tejto zmluvy do právneho rámca EÚ;

34.  konštatuje, že šesť členských štátov je aj naďalej predmetom postupu pri nadmernom deficite (EDP), že sa znížila úroveň priemerného schodku verejných financií, ktorá má podľa očakávaní ostať pod úrovňou 2 % v roku 2016 a v nasledujúcich rokoch klesať, a že v roku 2017 budú naďalej predmetom postupu pri nadmernom deficite zrejme iba dva členské štáty; poznamenáva, že v niekoľkých prípadoch je veľký nárast dlhu v nedávnej minulosti aj dôsledkom rekapitalizácie bánk a nízkeho rastu; zdôrazňuje, že ak úrokové sadzby začnú opäť stúpať, mohli by sa vystupňovať ťažkosti pri zlepšovaní verejných financií;

35.  zdôrazňuje úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv; zdôrazňuje potrebu objektívneho a transparentného hodnotenia uplatňovania a presadzovania spoločne prijatých právnych predpisov;36.  trvá na tom, že s členskými štátmi by sa nemalo zaobchádzať rozdielne; konštatuje, že iba fiškálna politiku, ktorá bude rešpektovať a dodržiavať právo Únie, povedie k dôveryhodnosti a dôvere medzi členskými štátmi a bude slúžiť ako základ pre dokončenie HMÚ a vybudovanie dôvery vo finančné trhy;

37.  vyzýva Komisiu a Radu, aby boli čo najkonkrétnejšie pri riešení fiškálnych odporúčaní v rámci preventívnej a nápravnej časti Paktu stability a rastu s cieľom zvýšiť transparentnosť a vykonateľnosť odporúčaní; zdôrazňuje potrebu zahrnúť do preventívnej časti odporúčaní tak cieľový dátum pre strednodobé ciele jednotlivých krajín, ako ak fiškálnu úpravu potrebnú na jeho dosiahnutie alebo udržanie sa na ňom;

38.  domnieva sa, že makroekonomická nerovnováha v rámci členských štátov by sa mala riešiť v súlade s postupom pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) pomocou úsilia všetkých členských štátov príslušnými reformami a investíciami; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že každý členský štát si musí plniť svoje individuálne povinnosti; konštatuje, že z vysokých prebytkov bežného účtu vyplýva možnosť väčšieho domáceho dopytu; zdôrazňuje, že vysoké úrovne verejného a súkromného zadlženia predstavujú výraznú zraniteľnosť a že na ich rýchlejšie zníženie sú potrebné príslušné fiškálne politiky a vyšší rast;

39.  poznamenáva, že verejné financie sa v ostatných rokoch síce zlepšili, ale podľa posúdenia NRP na rok 2017 sa osem členských štátov považuje za ohrozených rizikom nesúladu; domnieva sa, že dohodnuté spôsoby fiškálnych úprav, sa musia dodržiavať;

40.  víta zníženie priemerných deficitov a dlhov verejných financií, ale súhlasí s tým, že v súhrnných prehľadoch sú ukryté významné rozdiely medzi jednotlivými členskými štátmi; zdôrazňuje, že súhrnné prehľady by sa mali vždy posudzovať v súvislosti s preskúmaním jednotlivých rozpočtov a zdôrazňuje potrebu zdravej fiškálnej politiky v očakávaní zvyšujúcich sa úrokových sadzieb; domnieva sa, že treba dosiahnuť väčšiu konvergenciu, najmä medzi členskými štátmi eurozóny;

Zámery fiškálnej politiky eurozóny

41.  konštatuje, že podľa hospodárskych prognóz Komisie z jesene 2016 sa zámery fiškálnej politiky eurozóny v roku 2015 presunuli z reštriktívnych na neutrálne a očakáva sa, že počas prognózovaného obdobia sa stanú mierne expanzívne; ďalej konštatuje, že Komisia zvažuje, že úplné plnenie fiškálnych požiadaviek obsiahnutých v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny Rady by v súhrnnom vyjadrení viedlo v rokoch 2017 a 2018 k mierne reštriktívnym zámerom fiškálnej politiky eurozóny ako celku, a berie na vedomie výzvy Európskej komisie na stanovenie pozitívnych expanzívnych zámerov fiškálnej politiky, hoci uznáva ich ekonomické i právne obmedzenia;

42.  domnieva sa, že oznámenie Komisie o pozitívnych zámeroch fiškálnej politiky je dôležitým krokom; víta zámer Komisie prispieť k lepšej koordinácii hospodárskych politík v eurozóne a zdôrazniť príležitosti na fiškálne stimuly v členských štátoch, ktoré na tom majú priestor; zdôrazňuje, že fiškálne požiadavky sú založené na spoločne dohodnutých fiškálnych pravidlách; pripomína, že členské štáty sú povinné dodržiavať Pakt stability a rastu, a to bez ohľadu na súhrnné odporúčania; konštatuje, že existujú rozdielne názory, pokiaľ ide o potenciál a úroveň súhrnného cieľa zámerov fiškálnej politiky; víta prebiehajúcu prácu nezávislej Európskej fiškálnej rady v tejto veci;

43.  zastáva názor, že zlepšenie štruktúry verejných rozpočtov je jedným z kľúčových nástrojov na zabezpečenie súladu s fiškálnymi pravidlami EÚ, a na umožnenie financovania nevyhnutných výdavkov, na vybudovanie rezervy na nepredvídané potreby a investícií na podporu rastu, a napokon na financovanie menej podstatných výdavkov, ako aj s cieľom prispieť k účinnejšiemu a zodpovednejšiemu využívaniu verejných finančných prostriedkov; pripomína, že zloženie vnútroštátnych rozpočtov sa rozhoduje na vnútroštátnej úrovni pri zohľadnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

44.  poukazuje na to, že diskusia o vhodnom rozdelení verejných výdavkov a politických prioritách sa pravidelne uskutočňuje v rámci rozpočtu EÚ, a že je tiež nevyhnutná na kritické posúdenie vnútroštátnych rozpočtov s cieľom zlepšiť kvalitu verejných rozpočtov v strednodobom a dlhodobom horizonte a zabrániť lineárnym škrtom v rozpočte;

45.  víta prebiehajúce preskúmavanie verejných výdavkov a nabáda členské štáty, aby kriticky posúdili kvalitu a zloženie svojich rozpočtov; podporuje snahy o zlepšenie kvality a efektívnosti verejných výdavkov, a to aj prostredníctvom posunu od neproduktívnych výdavkov k investíciám podporujúcim rast;

46.  domnieva sa, že rozpočet EÚ by mohol pomôcť odľahčiť rozpočty členských štátov prostredníctvom vyberania vlastných zdrojov namiesto spoliehania sa na národné príspevky;

47.  víta tematické diskusie a najlepšie postupy, ktoré prijala Euroskupina, ako napr. preskúmania výdavkov počas cyklu európskeho semestra v roku 2016; vyzýva Komisiu a Euroskupinu, aby tieto diskusie učinili efektívnejšími a transparentnejšími;

48.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vypracovali odporúčania pre jednotlivé krajiny tak, aby bolo možné zmerať pokrok, najmä v prípadoch, keď sú politické odporúčania opakovane zacielené na rovnaké politické oblasti a/alebo keď si charakter reforiem vyžaduje vykonávanie mimo jedného cyklu semestra;

Koordinácia vnútroštátnych politík a demokratická zodpovednosť

49.  zdôrazňuje význam diskusií v národných parlamentoch o správach o jednotlivých krajinách, odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, národných programoch reforiem a programoch stability, a nadväzného konania vo väčšej miere než doteraz;

50.  domnieva sa, že lepšie vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny si vyžaduje jasne formulované priority na európskej úrovni a skutočnú verejnú diskusiu na regionálnej a miestnej úrovni, čo povedie k vyššej zodpovednosti; vyzýva členské štáty, aby zapojili miestne a regionálne orgány do interakcie štruktúrovaným spôsobom, vzhľadom na vplyv a výzvy pociťované v rámci členských štátov aj na regionálnej a miestnej úrovni, s cieľom zlepšiť vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

51.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala rokovania o medziinštitucionálnej dohode o správe hospodárskych záležitostí; trvá na tom, aby táto medziinštitucionálna dohoda zaručila v rámci zmlúv, že štruktúra európskeho semestra umožní zmysluplnú a pravidelnú parlamentnú kontrolu tohto procesu, najmä pokiaľ ide o priority ročného prieskumu rastu a odporúčania týkajúce sa eurozóny;

Odvetvové príspevky k správe o ročnom prieskume rastu na rok 2017

Rozpočty

52.  domnieva sa, že rozpočet EÚ by mohol priniesť pridanú hodnotu pre investície a štrukturálne reformy v členských štátoch v prípade zavedenia väčšej synergie medzi existujúcimi nástrojmi a prepojenia na rozpočty členských štátov; je preto presvedčený, že ročný prieskum rastu (RPR), je dôležitý politický dokument, ktorý poskytuje základný obsah národných programov reforiem, odporúčaní pre jednotlivé krajiny a plánov vykonávania, by mal slúžiť ako usmernenie pre členské štáty a na prípravu národných rozpočtov, s cieľom zaviesť spoločné viditeľné riešenia vo vnútroštátnych rozpočtoch a súvisiace s rozpočtom EÚ;

53.  pripomína, že zlepšenie systémov výberu DPH a colných poplatkov by malo byť najvyššou prioritou všetkých členských štátov; víta návrh Komisie na vytvorenie čierneho zoznamu EÚ daňových rajov, ktorý by sa mal presadzovať trestnými sankciami s cieľom čeliť nadnárodným spoločnostiam, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní;

Životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

54.  zdôrazňuje, že lepšie a efektívnejšie využívanie zdrojov, znižovanie závislosti od zahraničných zdrojov energie a zavedenie udržateľnej výroby na základe požiadaviek na lepší dizajn výrobkov a udržateľnejších modelov spotreby si vyžaduje podporu podnikania a vytvárania pracovných miest, účinné vykonávanie medzinárodných cieľov a environmentálnych cieľov Únie a diverzifikáciou zdrojov príjmov, a to v kontexte fiškálnej zodpovednosti a hospodárskej konkurencieschopnosti; nazdáva sa, že na základe cieľov stanovených na úrovni EÚ by sa do európskeho semestra malo zakomponovať aj podávanie správ o energetickej účinnosti a prepojenosti.

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.

(1)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.

(2)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.

(3)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.

(4)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.

(5)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.

(6)

Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.

(8)

Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

v súlade s článkom 52a ods. 4 rokovacieho poriadku

Miguel Viegas, Fabio De Masi, Paloma López Bermejo, Miguel Urbán Crespo, Marisa Matias, Rina Ronja Kari, Matt Carthy

Správa obhajuje štrukturálne reformy, oslabenie úlohy štátu, pakt stability a fiškálnu dohodu. Je v nej vyjadrený názor, že prehĺbenie neoliberálnych reforiem a finančnej sféry, a to aj prostredníctvom únie kapitálových trhov, je riešením hospodárskej stagnácie v EÚ – skôr než zvýšenie verejných výdavkov a zvýšenia miezd a sociálnej ochrany, zničených úspornými opatreniami. Okrem toho sa vyjadruje znepokojenie nad rozhodnutím nesankcionovať Portugalsko a Španielsko.

Popiera skutočnosť, že euro a rámec správy hospodárskych záležitostí boli neúčinné pri riešení finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy, ktorá sužuje EÚ takmer desať rokov, ale boli za ňu aj za jej prehĺbenie zodpovedné. Euro a rámec správy hospodárskych záležitostí pôsobia ako nástroje na presadzovania neoliberálneho programu: privatizácia a deregulácie, štrukturálne reformy, strata sociálnych a zamestnaneckých práv, obmedzovania príjmu z práce a blahobytu občanov.

Euro a rámec správy hospodárskych záležitostí viedli k väčším rozdielom medzi členskými štátmi a väčším rozdielom v príjmoch, teda k menšej územnej, sociálnej a hospodárskej súdržnosti.

Preto naliehame na zrušenie:

·rozpočtovej dohody,

·Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii, ako aj

·európskeho semestra.  


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (*) (25.1.2017)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2017

(2016/2306(INI))

Spravodaja výboru požiadaného o stanovisko (*): Jean-Paul Denanot

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že rozpočet EÚ by mohol priniesť pridanú hodnotu pre investície a štrukturálne reformy v členských štátoch v prípade zavedenia väčšej synergie medzi existujúcimi nástrojmi a prepojenia na rozpočty členských štátov; je preto presvedčený, že ročný prieskum rastu (RPR), je dôležitý politický dokument, ktorý poskytuje základný obsah národných programov reforiem, odporúčaní pre jednotlivé krajiny a plánov vykonávania, by mal slúžiť ako usmernenie pre členské štáty a na prípravu národných rozpočtov, s cieľom zaviesť spoločné viditeľné riešenia vo vnútroštátnych rozpočtoch a súvisiace s rozpočtom EÚ;

2.  súhlasí s tým, že stabilizačné mechanizmy sú dôležité, a pripomína, že vykonávanie a dodržiavanie kritérií stanovených v Pakte stability a rastu by malo byť pre členské štáty prioritou; víta plné využívanie existujúcich doložiek flexibility, aby sa podporili väčšie investície a štrukturálne reformy a aby sa riešili bezpečnostné hrozby a prílev utečencov;

3.  pripomína, že zlepšenie systémov výberu DPH a colných poplatkov by malo byť najvyššou prioritou všetkých členských štátov; víta návrh Komisie na vytvorenie čierneho zoznamu EÚ daňových rajov, ktorý by sa mal presadzovať trestnými sankciami s cieľom čeliť nadnárodným spoločnostiam, ktoré sa vyhýbajú plateniu daní; víta návrhy Komisie na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb, ktorý by mal zlepšiť cezhraničné činnosti, obmedziť daňové úniky a agresívne daňové plánovanie; pripomína potrebu zavedenia reformy systému vlastných zdrojov, ktorá by mala viesť k skutočnej reforme financovania EÚ bez toho, aby sa zvýšilo daňové zaťaženie občanov;

4.  domnieva sa, že rast je stále nedostatočný na vytváranie pracovných miest, ktoré EÚ naliehavo potrebuje, najmä miest pre svojich mladých ľudí, a že treba podporovať rozsiahlejšie verejné aj súkromné investície do infraštruktúry a vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj MSP, a podporovať činnosti na znižovanie nezamestnanosti, napr. záruku pre mladých ľudí; víta ďalšie posilnenie iniciatívy na podporu zamestnanosti, ktorá získala ďalších 500 miliónov EUR v rámci osobitných rozpočtových prostriedkov, spolu s 1 miliardou EUR z Európskeho sociálneho fondu na obdobie 2017 – 2020, čo poskytne viacerým členským štátom, ktoré sú oprávnené na podporu z tejto iniciatívy, možnosť, aby investovali viac prostriedkov z ESF do opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

5.  víta návrh Komisie na predĺženie a rozšírenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), pokiaľ ide o dĺžku trvania a finančnú kapacitu; zdôrazňuje, že posilnenie EFSI je dôležité preto, aby sa investície vrátili k dlhodobo udržateľnému trendu, aby naďalej prinášali konkrétne výsledky a poskytovali predkladateľom projektov istotu, že aj po skončení počiatočného investičného obdobia budú mať možnosť pripravovať projekty; očakáva ďalšie zlepšenia v oblastiach doplnkovosti, zemepisného a sektorového pokrytia, ako aj transparentnosti; zdôrazňuje potenciál synergií medzi EFSI a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF), najmä so zreteľom na ich príspevok k územnej súdržnosti; vyzýva európske a národné inštitúcie, aby lepšie zapájali regionálne a miestne orgány s cieľom riešiť otázku malej schopnosti vytvárať projekty a schopnosti prijímať úvery v niektorých členských štátoch;

6.  opätovne zdôrazňuje, že investovanie a stimulovanie investícií do inovácií a IKT by mali byť jadrom hospodárskej politiky na úrovni EÚ, s cieľom vytvárať trvalo udržateľný rast;

7.  domnieva sa, že sa musí zvýšiť zodpovednosť bankového systému s cieľom zabezpečiť dlhodobé investície a stabilitu finančného trhu;

8.  zdôrazňuje význam spravodlivej a súdržnej investičnej politiky EÚ, ktorá dokáže vytvárať rast v celej EÚ, ale aj uľahčovať zmenšovanie existujúcich rozdielov medzi členskými štátmi;

9.  je presvedčený, že MSP a začínajúce podniky sú kľúčové pre budúci rozvoj hospodárstva EÚ, a opätovne pripomína, že na ich ďalšiu podporu sú nutné silnejšie investičné a fiškálne politiky;

10.  vyjadruje presvedčenie, že menová politika – ak ju dôrazne podporuje skutočná rozpočtová politika – môže podporiť hospodársky rozvoj, udržateľný rast a vytváranie pracovných miest;

11.  domnieva sa, že rozdielny demografický vývoj v jednotlivých členských štátoch by mal upozorniť členské štáty na potrebu posudzovať deficity verejných financií v súvislostiach;

12.  pripomína, že využívanie EŠIF podlieha makroekonomickým podmienkam; so zreteľom na vzťah medzi dobrou správou hospodárskych záležitostí a schopnosťou čerpať prostriedky vyzýva Komisiu, aby podporovala využívanie EŠIF na realizáciu odporúčaní pre jednotlivé krajiny tým, že sa predĺži obdobie na fiškálne úpravy, počas ktorého sa prostriedky z EŠIF používajú ako sprievodné opatrenie na vykonávanie štrukturálnych reforiem a na dosiahnutie rastu investícií;

13.  zdôrazňuje, že v porovnaní s inými veľkými trhmi, napr. s USA, má EÚ prísne fiškálne pravidlá, rozdielne právne predpisy v jednotlivých členských štátoch a veľký počet rôznych obmedzení, ktoré predstavujú prekážky pre pokrok, inovatívne riešenia a rast; vyzýva preto Komisiu, aby uskutočnila podrobnejšiu diskusiu s členskými štátmi o spoločných činnostiach a pravidlách, ktoré sa musia stanoviť na úrovni EÚ, aby sa pred prezentáciou ročného prieskumu rastu podporila výmena znalostí, skúseností, technológií, inovácie, rozvoj a rýchly rast začínajúcich podnikov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

27

2

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Victor Negrescu, Jan Olbrycht, Urmas Paet, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Daniele Viotti, Tiemo Wölken

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Paul Denanot, Ivana Maletić, Marco Valli

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Paul Brannen, Ulrike Lunacek


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (25.1.2017)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2017

(2016/2306(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nuno Melo

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že diskusia o európskom semestri má osobitný význam, pokiaľ ide o potrebu nájsť nový model rozvoja pre štrukturálne reformy a selektívne investície v strategických oblastiach smerom k hospodárskemu modelu kombinujúcemu priemyselný rozvoj s ekologickou udržateľnosťou; opätovne preto zdôrazňuje, že environmentálny rozmer by mal spolu s hospodárskym a sociálnym rozmerom zohrávať kľúčovú úlohu v procese európskeho semestra;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že obnova v EÚ je stále pomalá a nestabilná, čo zdôrazňuje, že je potrebné urýchliť štrukturálne reformy, podporiť investície a budovať konkurencieschopnejšie hospodárstvo;

3.  víta skutočnosť, že v ročnom prieskume rastu na rok 2017 je okrem všeobecných hospodárskych priorít pre EÚ uvedená jasná zmienka o obehovom hospodárstve;

4.  poukazuje na to, že zmena klímy je nepochybne vážnou svetovou výzvou a že prioritou EÚ by mali byť aj naďalej rýchle opatrenia; v tejto súvislosti podčiarkuje význam Parížskej dohody, ktorá bola prijatá v decembri 2015 na konferencii COP21, a ktorá je globálnym míľnikom z hľadiska globálneho prechodu na nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú proti zmene klímy; konštatuje, že v dohode sa stanovuje dlhodobý kvalitatívny cieľ znižovania emisií v súlade s cieľom udržať zvýšenie globálnej teploty pod úrovňou 2 °C a vyvíjať úsilie, aby sa táto úroveň znížila na 1,5 °C; vyzýva preto Komisiu, aby vo svojich odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zohľadnila skutočnosť, že je potrebné, aby členské štáty investovali do nízkouhlíkových energetických projektov v záujme plnenia cieľov Parížskej dohody; zdôrazňuje, že účinný prechod na nízkouhlíkovú spoločnosť si vyžaduje obrovské investície do strategických oblastí, ako je energetika, odpadové hospodárstvo, doprava a stavebníctvo; požaduje v tomto kontexte vyčlenenie udržateľných investícií v rámci pripravovaného nariadenia o EFSI 2;

5.  vyzýva Komisiu, aby využila európsky semester ako nástroj na plnenie záväzkov EÚ vyplývajúcich z programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a aby do procesu začlenila najmä politiky a účinné opatrenia na riešenie zmeny klímy, udržateľnej výroby a spotreby, potravinovej bezpečnosti a biodiverzity;

6.  pripomína, že zabezpečenie udržateľného rastu, ochrany klímy a tvorby zamestnania v EÚ znamená, že naše zdroje musíme využívať inteligentnejšie a udržateľnejšie, že musíme presunúť zdaňovanie z práce na znečisťovanie životného prostredia, odstrániť dotácie na fosílne palivá a znížiť našu závislosť od dovozu surovín; domnieva sa, že dôraz by sa mal klásť na uplatňovanie odpadovej hierarchie najmä na podporu vykonávania opatrení na predchádzanie vzniku odpadu, väčšiu recykláciu a opätovné využitie výrobkov; konštatuje, že podľa odhadov by obehové hospodárstvo mohlo zabezpečiť podnikom EÚ úspory vo výške asi 600 miliárd EUR ročne; preto znova opakuje, že na zrýchlenie prechodu EÚ na obehové hospodárstvo by sa do európskeho semestra mali začleniť zásady obehového hospodárstva a hlavný ukazovateľ účinnosti využívania zdrojov a bezpečnosti dodávok v prípade kľúčových surovín; zdôrazňuje potrebu silnejších investícií do osvedčených ekologických technológií v záujme dosiahnutia cieľov Európa 2020 v oblasti udržateľného rastu, ako aj cieľov na rok 2030 v oblasti klímy a energetiky;

7.  zdôrazňuje význam prebiehajúcej reformy právnych predpisov o odpadoch v záujme urýchlenia prechodu európskeho hospodárstva na obehový model;

8.  zdôrazňuje, že lepšie a efektívnejšie využívanie zdrojov, znižovanie závislosti od zahraničných zdrojov energie a zavedenie udržateľnej výroby na základe požiadaviek na lepší dizajn výrobkov a udržateľnejších modelov spotreby si vyžaduje podporu podnikania a vytvárania pracovných miest, účinné vykonávanie medzinárodných cieľov a environmentálnych cieľov Únie a diverzifikáciou zdrojov príjmov, a to v kontexte fiškálnej zodpovednosti a hospodárskej konkurencieschopnosti; nazdáva sa, že na základe cieľov stanovených na úrovni EÚ by sa do európskeho semestra malo zakomponovať aj podávanie správ o energetickej účinnosti a prepojenosti;

9.  poukazuje na to, že podľa štúdie Komisie z roku 2012 by sa v prípade plného vykonávania všetkých právnych predpisov EÚ v oblasti odpadu ušetrilo v Európe 72 miliárd EUR ročne, obrat odpadového hospodárstva a recyklačných odvetví by sa zvýšili o 42 miliárd EUR a vytvorilo by sa 400 000 pracovných miest do roku 2020; pripomína, že zníženie množstva odpadu a zabezpečenie súladu s právnymi predpismi v tejto oblasti by sa mali považovať za najvyššiu prioritu;

10.  zdôrazňuje, že členské štáty musia uskutočniť reformu svojich daňových systémov s cieľom podporiť rast podnikov a zaviesť spravodlivé pravidlá medzi nimi; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu environmentálneho zdaňovania, reforiem environmentálnych daní a programov presunu daní ako kľúčových faktorov umožňujúcich prechod na ekologické hospodárstvo, keďže môžu podnietiť ekologické inovácie, ktoré vytvoria dobré životné podmienky a pracovné miesta a prispejú k zlepšeniu životného prostredia a k zníženiu spotreby energie a zdrojov;

11.  vyzýva Komisiu, aby do procesu európskeho semestra začlenila ciele udržateľného rozvoja;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť komplexnejší súbor ukazovateľov s cieľom posúdiť opatrenia členských štátov určené na príspevok k dosiahnutiu cieľov prijatých Európskou úniou v programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a najmä cieľa zníženia plytvania potravinami na polovicu do roku 2030; zdôrazňuje, že je potrebné riadne začleniť ciel trvalo udržateľného rozvoja do vnútorných aj vonkajších politík Únie;

13.  pripomína, že v EÚ je možné pozorovať trend rastu pracovných miest v ekopriemysle; zdôrazňuje, že ďalšie znižovanie využívania energie a zdrojov by mohlo viesť k ďalšej tvorbe pracovných miest, a to najmä v odvetviach izolácií, technológií tepelných čerpadiel, vozidiel na elektrický pohon a poľnohospodárskych závlahových technológií s efektívnym využívaním vody, ale aj v odvetviach recyklácie a v odvetviach závislých od zdrojov;

14.  víta rozhodnutie Komisie zriadiť expertnú skupinu na vysokej úrovni pre udržateľné financie; zdôrazňuje, že reformy v záujme udržateľných financií sú potrebné na podporu investícií do čistých technológií a ich zavádzania, na zabezpečenie toho, aby finančný systém dokázal udržateľne financovať rast v dlhodobom horizonte, a na prispievanie k vytvoreniu nízkouhlíkového, obehového hospodárstva odolného proti zmene klímy, ako je stanovené v oznámení Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Únia kapitálových trhov – urýchlenie reformy;

15.  konštatuje, že niektoré projekty schválené na financovanie z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) sú zamerané na infraštruktúru a inovácie v odvetviach životného prostredia a zdravotníctva; zdôrazňuje však, že je potrebné zvýšiť dostupnosť ekologických finančných prostriedkov z EFSI;

16.  zdôrazňuje, že účinné investovanie do zdravia a vzdelávania vrátane podpory zdravia a prevencie chorôb, je nevyhnutné na zabezpečenie rovného prístupu občanov k službám zdravotnej starostlivosti, ako aj stability, udržateľnosti, hospodárskej prosperity a podpory rastu, vytvárania výsledkov v oblasti produktivity, ponuky práce, ľudského kapitálu a verejných výdavkov; pripomína, že výdavky na zdravotnú službu sú investíciou do zdravšej, bezpečnejšej, produktívnejšej a konkurencieschopnejšej spoločnosti; zdôrazňuje význam udržateľnosti odvetvia zdravotnej starostlivosti, ktoré hrá v rámci hospodárstva ako celku významnú úlohu, keďže predstavuje 8 % všetkých európskych pracovných miest a 10 % HDP v EÚ;

17.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť udržateľný systém na výmenu poznatkov v oblasti posudzovania zdravotníckych technológií, a že cieľom posudzovania zdravotníckych technológií je riešiť otázky spojené s vlastnosťami zdravotníckych technológií vrátane ich bezpečnosti, účinnosti, efektívnosti, použiteľnosti, údajov, nákladov, nákladovej účinnosti a sociálnych, etických a ekonomických následkov ich používania;

18.  opätovne odporúča, že by sa do odporúčaní pre jednotlivé krajiny mali začleniť zásady obehového hospodárstva.

19.  zdôrazňuje význam štruktúrovaného a systematického dialógu na vnútroštátnej úrovni vzhľadom na zlepšenie osvojenia odporúčaní pre jednotlivé krajiny zo strany všetkých zainteresovaných strán v zdravotníckom systéme; poukazuje preto na potrebu komplexnejšieho posúdenia výkonnosti systému zdravotnej starostlivosti na úrovni EÚ; nabáda členské štáty, aby využili dôkazy získané pri tvorbe svojich politík a vymieňali si najlepšie postupy s cieľom znížiť rozdiely a nerovnosti v oblasti zdravia v rámci členských štátov a medzi nimi;

20.  zdôrazňuje, že v rámci európskeho semestra je potrebné vykonávať komplexnejšie posudzovanie systémov zdravotníctva, ktoré nezohľadní len fiškálny rozmer, ale zameria sa aj na prístup, efektívnosť a kvalitu európskeho odvetvia zdravotníctva;

21.  zdôrazňuje, že by sa mala venovať náležitá pozornosť nákladom súvisiacim so zdravotnou starostlivosťou, ktoré vzniknú členským štátom v dôsledku núdzových situácií spôsobujúcich dodatočný nápor na systémy zdravotnej starostlivosti, ako napríklad príchod imigrantov a utečencov prichádzajúcich do EÚ v podmienkach vyžadujúcich okamžitú lekársku starostlivosť, že lekárska pomoc je nevyhnutná pre ochranu ľudských práv, ako aj pre znižovanie rizika na ochranu občanov EÚ pred možným vystavením chorobám s endemickým výskytom v krajinách pôvodu migrantov, a že súvisiace náklady by preto mali byť náležite zohľadnené pri hodnotení rozpočtov členských štátov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

52

5

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Josu Juaristi Abaunz, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Estefanía Torres Martínez, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Renata Briano, Herbert Dorfmann, James Nicholson, Stanislav Polčák, Gabriele Preuß, Tiemo Wölken

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Richard Corbett, Sander Loones, Kosma Złotowski


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (25.1.2017)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: Ročný prieskum rastu na rok 2017

(2016/2306(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Krzysztof Hetman

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta ročný prieskum rastu na rok 2017, ktorý vypracovala Komisia, ako dôležitú súčasť európskeho procesu zotavovania vychádzajúceho zo stratégie založenej na investíciách, štrukturálnych reformách, vytváraní pracovných miest a zodpovedných verejných financiách s cieľom ďalej presadzovať vyššiu mieru rastu a posilňovať európske zotavovanie obnovu a dosiahnuť konvergenciu smerom hore;

2.  je znepokojený v súvislosti so stále sa vyskytujúcimi makroekonomickými nerovnováhami a obmedzenou konvergenciou, najmä v rámci eurozóny;

3.  znepokojený neuceleným vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny počas oživenia európskeho hospodárstva, ako aj podstatným nedostatkom investícií v EÚ, ktoré výrazne ohrozujú dlhodobý rastový potenciál EÚ; vyzýva členské štáty, aby sa pevne zaviazali vykonať štrukturálne reformy a znížiť svoj pomer dlhu k HDP a svoj deficit verejných financií na podporu rastu a vytvárania pracovných miest; domnieva sa, že členské štáty by mali zostať primárne zodpovedné za vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny a rozhodovanie o najlepšom spôsobe ich vykonávania; vyzdvihuje úlohu miestnych a regionálnych orgánov a ďalších relevantných zainteresovaných strán, ako aj samotných európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pri podpore týchto štrukturálnych reforiem, vytváraní pracovných miest a investícií; žiada Komisiu, aby zvážila zapojenie miestnych a regionálnych orgánov v prípadoch, ak je to potrebné;

4.  požaduje politiky európskeho semestra, ktoré by si kládli za cieľ zvýšenie domáceho dopytu, aby sa európske hospodárstvo stalo odolnejším v situácii zhoršujúcich sa globálnych vyhliadok a spomaľovania globálneho dopytu;

5.  uznáva cieľ Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý je určený na podporu veľmi rizikových investičných projektov s cieľom posilniť rastový potenciál na základe kvalitných pracovných miest a produktivity; vyjadruje však znepokojenie nad obrovskou nerovnováhou pri využívaní fondu medzi krajinami EÚ-15 (91 % finančných prostriedkov) a krajinami EÚ-13 (9 % finančných prostriedkov); berie na vedomie návrh Komisie posilniť súčinnosť a doplnkovosť EFSI a EŠIF a poskytovať cielenejšiu a regionálnu technickú pomoc s cieľom zmierniť rozdiely na jednotnom trhu tým, že sa všetkým regiónom umožní rozvinúť svoj potenciál a zlepšiť geografické pokrytie EFSI v celej EÚ; vyzýva EIB a Komisiu, aby zabezpečili, aby sa finančné prostriedky prideľovali na základe obozretnej finančnej analýzy, pričom použitie sa posúdi spravodlivo podľa skutočných zásluh; zdôrazňuje však nedostatok dôkazov o vplyve EFSI, pokiaľ ide o jeho príspevok k rastu a vytvoreniu pracovných miest; z tohto hľadiska zdôrazňuje, že EFSI musí dopĺňať EŠIF a v žiadnom prípade by nemal ohroziť úlohu politiky súdržnosti ako hlavnej investičnej politiky Únie, ktorá približuje EÚ občanom; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na zlepšenie vyváženia tohto nesúladu;

6.  súhlasí s názorom Komisie, že treba zlepšiť centrum investičného poradenstva tak, aby mohlo pracovať vo väčšej miere lokálne a regionálne, a zlepšiť jeho spoluprácu s národnými podpornými bankami, a aby išlo o užitočný nástroj, ktorý pomôže realizátorom projektov pri vývoji lepších projektov, a to najmä v prípade regiónov alebo odvetví, kde sú potrebné dodatočné presiahnutie a technická kapacita; žiada Komisiu, aby presadzovala lepšie použitie EFSI zo strany miestnych a regionálnych orgánov v celej EÚ, najmä prostredníctvom investičných platforiem; na tento účel vyzýva Komisiu, aby poskytla pomoc tým, že bude šíriť informácie, a aby riešila súčasný nedostatok administratívnej a inštitucionálnej kapacity na nižšej ako vnútroštátnej úrovni; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili celý potenciál EFSI a EŠIF v súlade so stratégiou Európa 2020 na zníženie nedostatku investícií v EÚ;

7.  zdôrazňuje, že v kontexte európskeho semestra a úsilia o zjednodušenie politiky súdržnosti, ako sú činnosti pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie, je nutné, aby členské štáty zintenzívnili svoje opatrenia zamerané na uskutočnenie potrebných štrukturálnych reforiem a všetky ostatné opatrenia, ktoré podporujú toto vykonávanie vrátane budovania inštitucionálnych kapacít, s cieľom posilniť rast a tvorbu pracovných miest a odstrániť prekážky, s ktorými sa stretávajú príjemcovia politiky súdržnosti; zdôrazňuje však potrebu koordinácie medzi prioritami EÚ a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi potrebami; zdôrazňuje dôležitosť ex ante kondicionalít s cieľom zlepšiť budovanie kapacít v členských štátoch; zdôrazňuje potrebu zintenzívniť komunikáciu s európskymi občanmi o výsledkoch, aby bola európska pridaná hodnota viac viditeľná;

8.  zdôrazňuje potrebu urýchliť vykonávanie EŠIF počas finančného programového obdobia 2014 – 2020; uznáva síce, že členské štáty by mali byť aj naďalej zodpovedné za určenie programov, ale domnieva sa, že na analýzu nedostatkov týkajúcich sa vykonávania by mali nadviazať individuálne prispôsobené odporúčania, ktoré by mali byť zahrnuté do procesu formulovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny; vyzýva Komisiu, aby nadviazala s členskými štátmi úzky dialóg s cieľom určiť takéto opatrenia;

9.  zdôrazňuje, že na to, aby bolo možné lepšie reagovať na hospodárske výzvy a zvýšiť rast, je potrebné poskytnúť členským štátom vyššiu úroveň pružnosti vykonávania pri využívaní doložiek o investíciách; súhlasí v tejto súvislosti s názorom Európskeho dvora audítorov, že verejné obstarávanie síce predstavuje trvalý problém, ale je tiež potrebné ho riešiť na úrovni Komisie, ktorá by mala konať ako zástanca zlepšenia v tejto oblasti;

10.  víta skutočnosť, že po konštruktívnej kritike zo strany Parlamentu, ktorá definitívne ukázala, že návrh je nadbytočný, a na základe hodnotenia Komisie, v ktorom sa uvádza, že obe krajiny robia pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov zníženia deficitu, Komisia pozastavila časti EŠIF pre Španielsko a Portugalsko; súhlasí s názorom Komisie, že je potrebné, aby eurozóna prijala kolektívnejší prístup, ktorý zohľadňuje rozdiely v rozpočtovej situácii medzi členskými štátmi: pripomína v tejto súvislosti úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv; očakáva, že Komisia vypracuje správu o uplatňovaní článku 23 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013, naplánovanú na rok 2017, v ktorej sa zohľadní stanovisko Európskeho parlamentu vyjadrené počas štruktúrovaného dialógu v roku 2016;

11.  víta vyhlásenie Komisie o dôležitosti investícií do znalostí, inovácií, vzdelávania a IKT ako hnacích síl rastu; podporuje prijatie politík, ktoré umožnia základný prístup k prepojeniu každému európskemu občanovi;

12.  domnieva sa, že Investičný plán pre Európu splní svoje ciele len ak sa lepšie zapoja MSP, miestne orgány a iní miestni aktéri; vyzýva EIB a Komisiu, aby zabezpečili, aby tieto zainteresované strany mohli úspešne navrhovať a predkladať žiadosti o financovanie projektov, dostávali primeranú podporu a neboli vystavené zbytočnému regulačnému zaťaženiu; všíma si najmä pozitívny vplyv, ktorý môže mať miestny rozvoj pod vedením komunít na zabezpečenie toho, aby boli vypočutí aj miestni aktéri;

13.  víta podporu, ktorá sa MSP poskytuje prostredníctvom špecializovaného nástroja EFSI pre MSP a iniciatívy na podporu MSP; povzbudila ho prebiehajúca obnova odvetvia MSP od finančnej krízy v roku 2008; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť, že sa budú riešiť problémové oblasti vrátane pomalého zvyšovania počtu zamestnaných v MSP a stagnujúci rast v odvetví výroby, stavebníctva a maloobchodu;

14.  domnieva sa, prístup k finančným prostriedkom je aj naďalej hlavnou výzvou pre rastúce MSP; konštatuje, že odvetvie komerčného bankovníctva, ktoré primárne regulujú členské štáty, zostáva hlavným zdrojom finančných prostriedkov pre väčšinu MSP; poznamenáva preto, že členské štáty budú aj naďalej hlavnými aktérmi pri obnove odvetvia MSP, a že Komisia by mala zabezpečiť, aby jej opatrenia zohrávali účinnú podpornú úlohu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

31

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Tamás Deutsch, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Andrew Lewer, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Jens Nilsson, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Petras Auštrevičius, Ivana Maletić, Dimitrios Papadimoulis, Maurice Ponga, Laurenţiu Rebega, Bronis Ropė, Iuliu Winkler


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

13.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

34

13

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Jonás Fernández, Neena Gill CBE, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Philippe Lamberts, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Marisa Matias, Gabriel Mato, Bernard Monot, Luigi Morgano, Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Paul Tang, Michael Theurer, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bas Eickhout, Doru-Claudian Frunzulică, Thomas Mann, Siegfried Mureşan, Maria João Rodrigues, Renato Soru, Romana Tomc, Lieve Wierinck, Roberts Zīle

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Klaus Buchner, Ingeborg Gräßle, Monica Macovei, Petri Sarvamaa


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

34

+

ALDE

Michael Theurer, Lieve Wierinck, Cora van Nieuwenhuizen

ECR

Monica Macovei

NI

Renato Soru

PPE

Burkhard Balz, Ingeborg Gräßle, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Ivana Maletić, Thomas Mann, Gabriel Mato, Siegfried Mureşan, Petri Sarvamaa, Theodor Dumitru Stolojan, Romana Tomc, Tom Vandenkendelaere

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Jonás Fernández, Doru-Claudian Frunzulică, Neena Gill CBE, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Olle Ludvigsson, Luigi Morgano, Maria João Rodrigues, Pedro Silva Pereira, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

13

-

ECR

Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Kay Swinburne

EFDD

Marco Valli

ENF

Gerolf Annemans, Bernard Monot

GUE/NGL

Marisa Matias, Miguel Viegas

NI

Sotirios Zarianopoulos

Verts/ALE

Klaus Buchner, Bas Eickhout, Philippe Lamberts, Molly Scott Cato

1

0

ECR

Roberts Zīle

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie