Postup : 2016/2008(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0041/2017

Predkladané texty :

A8-0041/2017

Rozpravy :

PV 15/03/2017 - 19
CRE 15/03/2017 - 19

Hlasovanie :

PV 16/03/2017 - 6.10
CRE 16/03/2017 - 6.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0095

SPRÁVA     
PDF 608kWORD 73k
16.2.2017
PE 589.225v03-00 A8-0041/2017

o elektronickej demokracii v Európskej únii: potenciál a výzvy

(2016/2008(INI))

Výbor pre ústavné veci

Spravodajca: Ramón Jáuregui Atondo

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o elektronickej demokracii v Európskej únii: potenciál a výzvy

(2016/2008(INI))

Európsky Parlament,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady Európy CM/Rec(2009)1 o elektronickej demokracii, ktoré prijal Výbor ministrov 18. februára 2009 ako prvý medzinárodný právny nástroj stanovujúci normy v oblasti elektronickej demokracie,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej články 2, 3, 6, 9, 10 a 11 a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 8 až 20 a 24,

  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, Európsky dohovor o ľudských právach a Európsku sociálnu chartu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o európskej iniciatíve občanov(1),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020: Urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy (COM(2016)0179)

  so zreteľom na index rozvoja elektronickej verejnej správy (EGDI) Organizácie spojených národov za rok 2014,

–  so zreteľom na tri štúdie s názvom Potential and challenges of e-participation in the European Union (Potenciál a výzvy elektronickej účasti v Európskej únii), Potential and challenges of e-voting in the European Union (Potenciál a výzvy elektronického hlasovania v Európskej únii) a The legal and political context for setting up a European identity document (Právny a politický kontext pre vytvorenie európskeho dokladu totožnosti), ktoré vydala jeho tematická sekcia C v roku 2016,

  so zreteľom na dve štúdie STOA s názvom E-public, e-participation and e-voting in Europe - prospects and challenges: final report' ((Elektronický verejný priestor, elektronická účasť a elektronické hlasovanie – vyhliadky a výzvy: záverečná správa, november 2011) a Technology options and systems to strengthen participatory and direct democracy (Technologické možnosti a systémy na posilnenie participatívnej a priamej demokracie, plánované uverejnenie v roku 2017),

  so zreteľom na prácu v oblasti elektronickej demokracie, ktorú vykonala Konferencia európskych regionálnych legislatívnych zhromaždení (CALRE) s využitím siete OSN pre spoluprácu IT4all,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách(2),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0041/2017),

A.  keďže nedávne krízy a patové situácie vo finančnej, v hospodárskej, politickej a sociálnej oblasti majú závažné dôsledky pre jednotlivé členské štáty a Úniu ako celok, a to práve v čase, keď musia čeliť globálnym výzvam ako zmena klímy, migrácia a bezpečnosť; keďže vzťah občanov k politike je čoraz vypätejší, pričom občania sa odvracajú od procesov politického rozhodovania a narastá riziko straty dôvery verejnosti v politiku; keďže angažovanosť a zapojenie občanov a občianskej spoločnosti do demokratického života sú popri transparentnosti a informovaní nevyhnutné pre dobré fungovanie demokracie a legitimitu a zodpovednosť na každom stupni štruktúry viacúrovňového riadenia EÚ; keďže jednoznačne treba posilniť demokratické prepojenie medzi občanmi a politickými inštitúciami;

B.  keďže za posledné desaťročia sa naša spoločnosť neobyčajne rýchlo zmenila a občania cítia potrebu častejšie a priamejšie vyjadrovať svoje názory na problémy, ktoré rozhodujú o budúcnosti našej spoločnosti, a keďže politické inštitúcie a inštitúcie podieľajúce sa na tvorbe politík by preto mali rozhodne investovať do demokratickej inovácie;

C.  keďže od roku 1974 sa vytrvalo zmenšuje účasť na voľbách do Európskeho parlamentu, pričom pri voľbách v roku 2014 klesla na 42,54 %;

D.  keďže je dôležité opätovne získať dôveru občanov v európsky projekt; keďže nástroje elektronickej demokracie môžu napomôcť aktívnejšiemu občianstvu lepšou účasťou na rozhodovacom procese a jeho väčšou transparentnosťou a zodpovednosťou, ako aj podporou mechanizmov demokratického dohľadu a vedomostí o EÚ, aby tak občania mali väčšie slovo v politickom živote;

E.  keďže demokracia by sa mala vyvíjať a prispôsobovať zmenám a príležitostiam spojeným s novými technológiami a nástrojmi IKT, ktoré treba vnímať ako verejný statok, ktorý – ak bude správne zavedený a sprevádzaný náležitou mierou informácií – môže prispieť k vzniku transparentnejšej a participatívnejšej demokracie; keďže vzhľadom na tento cieľ by každá osoba mala mať príležitosť vyškoliť sa vo využívaní nových technológií;

F.  keďže v záujme výraznejšieho využívania nových technológií v inštitucionálnom a politickom živote, a teda posilnenia účasti občanov na rozhodovacom procese, je rozhodujúce ďalšie napredovanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov;

G.  keďže prílev nových nástrojov digitálnej komunikácie a otvorené platformy založené na spolupráci by mohli poskytnúť inšpiráciu a nové riešenia pre posilnenie politickej účasti a angažovanosti občanov a zároveň znížiť verejnú apatiu a nespokojnosť s politickými inštitúciami a tiež pomôcť zvýšiť mieru dôvery v demokratický systém a jeho transparentnosť a zodpovednosť;

H.  keďže predseda Juncker predstavil v poslednej správe o stave Únie balík opatrení na posilnenie využívania elektronických komunikácií vrátane WiFi4EU a zavedenia 5G v Európe;

I.  keďže otvorené údaje vo verejnej správe majú potenciál posilniť hospodársky rast, zvýšiť účinnosť verejného sektora a zlepšiť transparentnosť a zodpovednosť európskych a vnútroštátnych inštitúcií;

J.  keďže prístup k neutrálnej sieti za rovnakých podmienok je predpokladom zabezpečenia účinnosti základných ľudských práv;

K.  keďže elektronická demokracia by mohla uľahčiť vývoj doplnkových foriem angažovanosti, ktoré by mohli prispieť k zmierneniu rastúceho rozčarovania verejnosti z tradičnej politiky; keďže by navyše mohla pomôcť podpore komunikácie, dialógu a informovanosti o našej Únii, jej politikách a opatreniach a záujmu o tieto oblasti, a tak zaisťovať ľudovú podporu európskemu projektu a zároveň znižovať tzv. európsky demokratický deficit;

L.  keďže nové formy účasti vo virtuálnom verejnom priestore sú nerozlučne späté s dodržiavaním práv a povinností spojených s účasťou vo verejnom priestore, čo zahŕňa napríklad procesné práva v prípade ohovárania;

M  keďže s cieľom zaručiť úlohu internetu ako právoplatného a účinného demokratického nástroja je nevyhnutné odstrániť digitálnu priepasť a poskytnúť občanom náležitú mediálnu gramotnosť a digitálne zručnosti;

N.  keďže systémy informačných a komunikačných technológií (IKT) sú jadrom moderných procesov verejnej správy, no stále treba vyvíjať úsilie o zlepšenie poskytovania služieb elektronickej verejnej správy;

O.  keďže elektronické hlasovanie by mohlo pomôcť pri uplatnení hlasovacích práv ľuďom, ktorí žijú alebo pracujú v tretej krajine alebo v členskom štáte, ktorého nie sú občanmi; keďže v rámci postupov elektronického hlasovania sa pri odovzdávaní a zaznamenávaní hlasov musí zaistiť bezpečnosť a tajný charakter hlasovania, najmä vzhľadom na možnosť kybernetických útokov;

Potenciál a výzvy

1.  vyzdvihuje potenciálne výhody elektronickej demokracie, ktorá je definovaná ako podpora a posilnenie tradičnej demokracie prostredníctvom IKT a ktorá môže dopĺňať a obohacovať demokratické procesy o prvky zapojenia občanov na základe rozličných online aktivít, ktoré okrem iného zahŕňajú elektronickú verejnú správu, elektronickú správu vecí verejných, elektronické diskusie, elektronickú účasť a elektronické hlasovanie; víta skutočnosť, že prostredníctvom nových informačných a komunikačných nástrojov sa do demokratických procesov môže zapájať čoraz viac občanov;

2.  zdôrazňuje, že Rada Európy vo svojom odporúčaní CM/Rec(2009)1 vyzýva členské štáty, aby zaistili, že elektronická demokracia podporuje, zabezpečuje a posilňuje transparentnosť, zodpovednosť, schopnosť reagovať, angažovanosť, diskusiu, inkluzívnosť, prístupnosť, účasť, subsidiaritu a sociálnu súdržnosť; poukazuje na to, že v tomto odporúčaní sa členským štátom adresuje výzva na rozvoj opatrení, ktorými možno posilniť ľudské práva, demokraciu a právny štát;

3.  zdôrazňuje, že zámerom elektronickej demokracie je presadzovať demokratickú kultúru, ktorá obohacuje a uľahčuje demokratické postupy tým, že poskytuje dodatočné prostriedky na zvýšenie transparentnosti a občianskej účasti, a nie zaviesť alternatívny demokratický systém na úkor zastupiteľskej demokracie; poukazuje na to, že samotná elektronická demokracia nezaručuje politickú účasť a že súbežne s elektronickou demokraciou sa v záujme politickej účasti občanov musí rozvíjať aj nedigitálne prostredie;

4.  poukazuje na význam elektronického hlasovania a hlasovania na diaľku cez internet ako systémov, ktoré dokážu posilniť zapojenie občanov, uľahčiť demokratickú účasť, najmä v oblastiach výraznejšie marginalizovaných z geografického a sociálneho hľadiska, a ponúknuť mnohé potenciálne výhody predovšetkým mladým ľuďom, osobám so zníženou pohyblivosťou, starším osobám a osobám žijúcim alebo pracujúcim v členskom štáte, ktorého občanmi nie sú, či v treťom štáte, za predpokladu, že budú zabezpečené najprísnejšie normy ochrany údajov; pripomína, že pri zavádzaní hlasovania na diaľku cez internet musia členské štáty zabezpečiť transparentnosť a spoľahlivosť sčítavania hlasov a dodržiavať zásady rovnosti, tajného charakteru hlasovania, prístupu k hlasovaniu a slobodného hlasovania;

5.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa všetky procesy digitálnej interakcie zakladali na zásade inštitucionálnej otvorenosti a spájali transparentnosť v reálnom čase s informovanou účasťou;

6.  vyzdvihuje a podporuje význam elektronickej účasti ako kľúčovej charakteristiky elektronickej demokracie, ktorá zahŕňa tri formy interakcie medzi inštitúciami EÚ a verejnou správou na jednej strane a občanmi na strane druhej: elektronické informácie, elektronickú konzultáciu a elektronický rozhodovací proces; uznáva, že mnohé prípady elektronickej účasti na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni možno považovať za dobrý príklad toho, ako sa v rámci participatívnej demokracie dajú využívať IKT; nabáda členské štáty, aby tieto postupy ďalej rozvíjali na vnútroštátnej a miestnej úrovni;

7.  zdôrazňuje, že IKT prispievajú k vytváraniu priestorov na účasť a diskusiu, ktoré zase zlepšujú kvalitu a legitímnosť našich demokratických systémov;

8.  zdôrazňuje potrebu zapojiť mladých ľudí do politickej debaty a konštatuje, že tomuto zámeru môže účinne poslúžiť využívanie IKT v rámci demokratických postupov;

9.  pripomína prvý úspešný európsky príklad online hlasovania v právne záväzných voľbách v Estónsku v roku 2005, domnieva sa však, že podmienkou úspešného rozšírenia prípadného elektronického hlasovania v ďalších členských štátoch je posúdenie možnosti zaručiť skutočnú účasť všetkých obyvateľov a tiež zhodnotenie prínosov a výziev, ako aj dôsledkov rozličných alebo navzájom sa odlišujúcich technologických prístupov; zdôrazňuje, že existencia bezpečných, vysokorýchlostných internetových pripojení a infraštruktúry zaisťujúcej bezpečnú elektronickú identitu je dôležitým predpokladom pre úspešnosť elektronického hlasovania; zdôrazňuje potrebu zužitkovať prínosy nových technológií v rámci súčasných volebných postupov na báze hlasovacích kabínok a vyjadruje presvedčenie, že by sa mohol docieliť výrazný pokrok spoločným využívaním najlepších postupov a výskumu na všetkých politických úrovniach;

10.  poukazuje na výzvu spočívajúcu v reakcii na obavy občanov v súvislosti s nástrojmi online demokracie; zastáva názor, že riešenie bezpečnostných obáv a zaručenie súkromia majú prvoradý význam pre budovanie dôvery občanov v nastupujúcu digitálnu politickú scénu;

11.  zdôrazňuje, že demokratické procesy si vyžadujú rozsiahlu debatu na každej úrovni spoločnosti v EÚ, ako aj preskúmanie a úvahy, pretože napomáhajú spravodlivej, plnohodnotnej a racionálnej diskusii, upozorňuje na riziko skreslenia a manipulácie výsledku diskusií v rámci internetových diskusných nástrojov; zastáva názor, že najlepšou zárukou ochrany pred týmto rizikom je transparentnosť všetkých aktérov, ktorí vzájomne komunikujú a poskytujú informácie o kampaniach, ktoré sa môžu priamo či nepriamo propagovať na platformách pre digitálnu účasť;

12.  konštatuje, že základným rozmerom fungujúcej demokracie je dôvera občanov v inštitúcie a demokratické procesy; zdôrazňuje preto, že zavedenie nástrojov elektronickej demokracie musia sprevádzať náležité komunikačné a vzdelávacie stratégie;

13.  zdôrazňuje význam zakorenenia elektronickej účasti v politickom systéme s cieľom začleniť príspevky občanov do rozhodovacieho procesu a zabezpečiť nadväzné kroky; konštatuje, že chýbajúce reakcie zo strany subjektov s rozhodovacou právomocou vedú k sklamaniu a nedôvere;

14.  zdôrazňuje, že využívanie nástrojov IKT by malo dopĺňať ďalšie komunikačné kanály s verejnými inštitúciami, s cieľom vyhnúť sa každému druhu diskriminácie na základe digitálnych zručností alebo nedostatočných zdrojov a infraštruktúry;

Návrhy na zlepšenie demokratického systému prostredníctvom IKT

15.  domnieva sa, že účasť na demokratických procesoch je v prvom rade založená na účinnom a nediskriminačnom prístupe k informáciám a poznatkom;

16.  okrem toho vyzýva EÚ a členské štáty, aby neprijímali zbytočné opatrenia zamerané na svojvoľné obmedzenie prístupu k internetu a výkonu základných ľudských práv, ako sú neprimerané cenzúrne opatrenia alebo kriminalizácia legitímneho vyjadrenia kritiky a nesúhlasu;

17.  vyzýva členské štáty a EÚ, aby poskytovali vzdelávacie a technické prostriedky na posilnenie demokratického postavenia občanov a zlepšenie zručností v oblasti IKT a aby zabezpečovali digitálnu gramotnosť a rovnocenný a bezpečný digitálny prístup pre všetkých občanov EÚ s cieľom preklenúť digitálnu priepasť (digitálna integrácia), čo bude v konečnom dôsledku prospešné pre demokraciu; nabáda členské štáty, aby začlenili získavanie digitálnych zručností do školských osnov a celoživotného vzdelávania a aby si ako prioritu stanovili programy digitálnej odbornej prípravy starších ľudí; podporuje rozvoj sietí s univerzitami a vzdelávacími inštitúciami na podporu výskumu a zavádzania nových participatívnych nástrojov; vyzýva tiež EÚ a členské štáty, aby presadzovali programy a politiky zamerané na rozvoj kritického a informovaného hodnotenia využívania IKT;

18.  navrhuje ďalšie napredovanie v oblasti hodnotenia využívania nových technológií s cieľom zlepšiť demokraciu v administratíve EÚ tým, že sa ako ukazovatele začlenia ciele na zisťovanie kvality služieb online;

19.  odporúča, aby sa Európsky parlament, ktorý je jedinou priamo volenou inštitúciou Európskej únie, postavil na čelo úsilia o posilnenie elektronickej demokracie; na tento účel považuje za užitočné vyvinúť inovatívne technologické riešenia, ktoré občanom umožnia zmysluplne komunikovať a deliť sa o svoje obavy so svojimi volenými zástupcami;

20.  nabáda k zjednodušeniu inštitucionálneho jazyka a postupov a k organizácii multimediálneho obsahu s cieľom vysvetliť kľúčové pojmy hlavných rozhodovacích procesov, a tak podporovať porozumenie a účasť; zdôrazňuje, že túto vstupnú bránu k elektronickej účasti treba presadzovať prostredníctvom segmentovaných proaktívnych nástrojov, ktoré umožňujú prístup ku všetkým dokumentom v parlamentných spisoch;

21.  dôrazne vyzýva členské štáty a EÚ, aby zabezpečili dostupnú a vysokorýchlostnú digitálnu infraštruktúru predovšetkým v okrajových regiónoch a vo vidieckych a hospodársky menej rozvinutých oblastiach v snahe zaistiť, aby sa zaručila rovnosť medzi občanmi, a aby pritom venovali osobitnú pozornosť najzraniteľnejším občanom a poskytli im zručnosti na zaistenie bezpečného využívania technológie; odporúča, aby boli knižnice, školy a budovy, v ktorých sa poskytujú verejné služby, riadne vybavené vysokorýchlostnou, modernou infraštruktúrou IT, ktorá je rovnako dostupná všetkým občanom, najmä najzraniteľnejším skupinám, ako sú ľudia so zdravotným postihnutím; poukazuje na potrebu vyčleniť na tieto účely primerané finančné a školiace zdroje; odporúča Komisii, aby poskytla zdroje na projekty zamerané na zlepšenie digitálnych infraštruktúr v oblasti sociálneho a solidárneho hospodárstva;

22.  zdôrazňuje, že ženy sú nedostatočne zastúpené pri politickom rozhodovaní na všetkých úrovniach, ako aj v odvetviach IKT; konštatuje, že ženy a dievčatá sa často stretávajú s rodovými stereotypmi vo vzťahu k digitálnym technológiám; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby investovali do cielených programov, ktoré podporujú vzdelávanie v oblasti IKT a elektronickú účasť žien a dievčat, a to najmä žien a dievčat zo zraniteľných a marginalizovaných skupín, prostredníctvom formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania;

23.  konštatuje, že pre zabezpečenie rovnakého prístupu všetkých občanov k nástrojom elektronickej demokracie je nevyhnutný viacjazyčný preklad, aby sa informácie mohli šíriť a aby si ich mohli prečítať všetci občania v krajinách s viac ako jedným úradným jazykom alebo občania rôzneho etnického pôvodu;

24.  nabáda členské štáty a EÚ, aby propagovali, podporovali a realizovali mechanizmy a nástroje, ktoré umožnia zapojenie verejnosti a jej interakciu s verejnou správou a s inštitúciami EÚ, napríklad crowdsourcingové platformy; zdôrazňuje, že IKT by mali uľahčovať prístup k nezávislým informáciám, transparentnosť, zodpovednosť a účasť na rozhodovacom procese; v tejto súvislosti žiada, aby všetky nástroje Komisie určené na komunikáciu a vzťahy s občanmi, najmä portál Europe Direct, lepšie zodpovedali výzvam elektronickej demokracie; zaväzuje sa, že zlepší dostupnosť, zrozumiteľnosť, poučnosť a interaktívnosť všetkých existujúcich nástrojov nadväznej legislatívnej činnosti, a vyzýva Komisiu, aby rovnako postupovala na svojej webovej stránke;

25.  vyzýva členské štáty a EÚ, aby preskúmali obsah svojich oficiálnych stránok, ktorý sa venuje fungovaniu demokracie, s cieľom poskytnúť vzdelávacie nástroje, ktoré mladým ľuďom uľahčia návštevu predmetných stránok a pochopenie ich obsahu, a sprístupniť stránky ľuďom so zdravotným postihnutím;

26.  nabáda správne orgány, aby svoj záväzok uplatňovať zásadu inštitucionálnej otvorenosti realizovali prostredníctvom zmien svojej strategickej koncepcie, internej kultúry, rozpočtov a procesov organizačných zmien, ktoré sú motivované cieľom zlepšiť demokraciu využívaním nových technológií;

27.  požaduje vytvorenie internetovej platformy, ktorá by umožnila systematické konzultácie s verejnosťou predtým, ako európski zákonodarcovia prijmú rozhodnutia, a teda jej priamejšie zapojenie do verejného života;

28.  je presvedčený, že je rozhodujúce podporiť zavádzanie týchto nových nástrojov kampaňami, ktoré propagujú možnosti ponúkané týmito nástrojmi a občianske hodnoty spoločnej zodpovednosti a účasti;

29.  poukazuje na význam európskej iniciatívy občanov ako prostriedku na zapojenie verejnosti do politického života EÚ a jej priamej účasti na ňom, a preto vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsob jej fungovania v záujme využitia jej plného potenciálu, v súlade s odporúčaniami, ktoré uviedol Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. októbra 2015 (2014/2257(INI); upriamuje preto pozornosť na význam zjednodušenia a zrýchlenia byrokratických požiadaviek v tejto súvislosti a širšieho využívania IKT, napr. prostredníctvom digitálnych platforiem a iných aplikácií kompatibilných s mobilnými zariadeniami, s cieľom uľahčiť používanie tohto dôležitého nástroja a široko ho propagovať; domnieva sa, že využívanie novej technológie by mohlo zlepšiť predovšetkým online systém zberu podpisov prostredníctvom služieb elektronickej identifikácie a overovania (e-IDAS), čo by občanom umožnilo ľahšie získavať a vymieňať si informácie o existujúcich alebo potenciálnych európskych iniciatívach občanov, aby sa tak mohli aktívne zúčastňovať na diskusiách a/alebo podporovať samotné iniciatívy;

30.  zdôrazňuje, že viaceré postupy Komisie, ako sú verejné konzultácie online, aktivity v oblasti elektronickej účasti a hodnotenia vplyvu, by mohli ťažiť z rozsiahlejšieho využívania nových technológií s cieľom zvýšiť zapojenie verejnosti, prehĺbiť zodpovednosť v rámci týchto postupov a transparentnosť inštitúcií EÚ a posilniť európsku správu vecí verejných; zdôrazňuje, že postupy verejnej konzultácie treba zefektívniť a sprístupniť čo najširšiemu okruhu ľudí, pričom technické prekážky treba obmedziť na minimum;

31.  podčiarkuje, že občanov treba rozsiahlejšie informovať o existujúcich platformách pre elektronickú účasť na únijnej, vnútroštátnej a miestnej úrovni;

32.  vyzýva Komisiu, aby rozširovala a rozvíjala elektronickú účasť v rámci preskúmania stratégie digitálneho jednotného trhu v polovici trvania, ktoré sa má začať v roku 2017, a aby presadzovala rozvoj a financovanie nových nástrojov súvisiacich s elektronickým občianstvom Európskej únie; navyše odporúča Komisii, aby sa sústredila na riešenia na báze otvoreného softvéru, ktoré možno poľahky zaviesť na celom digitálnom jednotnom trhu; vyzýva Komisiu, aby predovšetkým zahrnula opätovné využívanie predchádzajúcich projektov, ako je platforma D-CENT (projekt financovaný EÚ, ktorý poskytuje technologické nástroje pre participatívnu demokraciu);

33.  zdôrazňuje, že rozvoj elektronickej verejnej správy by mal byť pre členské štáty a inštitúcie EÚ prioritou, a víta ambiciózny a komplexný akčný plán Komisie pre elektronickú verejnú správu, ktorého kľúčovým predpokladom bude správne vykonávanie na vnútroštátnej úrovni a koordinácia dostupného financovania zo strany EÚ v súčinnosti s vnútroštátnymi digitálnymi agentúrami a orgánmi; domnieva sa, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na podporu otvorených dát a využívania nástrojov IKT na báze otvoreného a bezplatného softvéru v inštitúciách EÚ aj v členských štátoch;

34.  vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu na úrovni EÚ a odporúča výmenu najlepších postupov pri projektoch v oblasti elektronickej demokracie ako spôsob dosiahnutia pokroku smerom k takej forme demokracie, ktorá je participatívnejšia, vo väčšej miere využíva diskusie, reaguje na požiadavky a záujmy občanov a snaží sa ich zapojiť do rozhodovacích procesov; poukazuje na potrebu zistiť, aký majú občania postoj k zavedeniu hlasovania na diaľku cez internet; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2018 poskytla členským štátom nezávislé hodnotenie alebo konzultáciu verejnej mienky o hlasovaní online (s analýzou jeho silných a slabých stránok) ako doplnkovej možnosti hlasovania občanov;

35.  ako prvoradú prioritu zdôrazňuje potrebu ochrany súkromia a osobných údajov pri používaní nástrojov elektronickej demokracie a nevyhnutnosť posilnenia bezpečnosti internetového prostredia, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť informácií a údajov vrátane práva na zabudnutie, a poskytnutia záruk proti sledovacím softvérom a overiteľnosti zdroja; navyše požaduje ďalšie využívanie digitálnych služieb založených na kľúčových faktoroch ako bezpečná a zakódovaná digitálna identita v súlade s nariadením eIDAS; zasadzuje sa o bezpečné a zaistené digitálne verejné registre a overovanie elektronických podpisov s cieľom predísť mnohým podvodným interakciám, čo je v súlade s európskymi a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie; napokon zdôrazňuje, že otázky bezpečnosti nesmú odrádzať od zapojenia jednotlivcov a skupín do demokratických procesov;

36.  zdôrazňuje potrebu posilniť demokraciu prostredníctvom technológie, ktorá by sa mala používať v bezpečnom prostredí chránenom pred zneužívaním technologických nástrojov (napr. automatickými programami nevyžiadanej pošty, anonymným profilovaním a prisvojením si identity), a pripomína nevyhnutnosť dodržiavať najprísnejšie právne normy;

37.  pripomína rozhodujúcu úlohu oznamovateľov, ktorí – najmä prostredníctvom internetu – odhaľujú korupciu, podvod, zlé hospodárenie a iné formy protiprávneho konania ohrozujúce verejné zdravie a bezpečnosť, finančnú integritu, ľudské práva, životné prostredie a právny štát a zároveň zabezpečujú právo verejnosti na informácie;

38.  nabáda verejných zástupcov, aby sa s občanmi aktívne zúčastňovali na existujúcich, úplne nezávislých fórach a aby využívali nové médiá a platformy IT s cieľom podnietiť diskusiu a výmenu názorov a návrhov s občanmi (elektronický parlament), čím s nimi nadviažu priame spojenie; vyzýva politické skupiny v Európskom parlamente a európske politické strany, aby rozšírili príležitosti na verejnú diskusiu a elektronickú účasť;

39.  vyzýva svojich poslancov a ďalšie inštitúcie EÚ, aby pri svojej práci naďalej posilňovali transparentnosť, predovšetkým v súčasnej náročnej politickej situácii, a žiada verejné orgány, aby preskúmali možnosť vytvorenia digitálnych platforiem vrátane najnovších nástrojov IT; nabáda volených zástupcov, aby využívali tieto nástroje a efektívne komunikovali a budovali pozitívne kontakty s voličmi a so zainteresovanými stranami s cieľom informovať ich o činnosti EÚ a Parlamentu, a tak sprístupniť procesy diskusií a tvorby politiky a zvýšiť informovanosť o európskej demokracii;

40.  víta iniciatívy Parlamentu v oblasti elektronickej účasti; podporuje nepretržité snahy o posilnenie zastupiteľského charakteru Parlamentu, jeho legitímnosti a účinnosti a nabáda členské štáty, aby vo väčšej miere využívali nové technológie s cieľom naplno rozvinúť ich potenciál a zároveň brali do úvahy nevyhnutné obmedzenia, ktoré vyplývajú z práva na súkromie a ochrany osobných údajov; poukazuje na potrebu iniciovať rozsiahly proces úvah o tom, ako zlepšiť využívanie IKT poslancami Parlamentu, a to nielen na budovanie kontaktov s verejnosťou, ale aj v súvislosti s právnymi predpismi, petíciami, konzultáciami a ďalšími relevantnými stránkami ich každodennej práce;

41.  nabáda politické strany na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, aby vyťažili maximum z digitálnych nástrojov s cieľom rozvíjať nové spôsoby podpory internej demokracie vrátane transparentnosti ich riadenia, financovania a rozhodovacích procesov a s cieľom môcť lepšie komunikovať so svojimi členmi a stúpencami a s občianskou spoločnosťou a umožniť ich plnšiu účasť; nabáda ich tiež na mimoriadnu transparentnosť a zodpovednosť voči občanom; na tento účel navrhuje, aby sa zvážili prípadné úpravy Štatútu európskych politických strán, ktoré by zahŕňali a presadzovali postupy elektronickej účasti;

42.  vyzýva EÚ a jej inštitúcie, aby boli otvorenejšie k experimentovaniu s novými metódami elektronickej účasti, ako je tzv. crowdsourcing, na úrovni EÚ a na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, pričom by mohli zvážiť najlepšie postupy, ktoré už boli vyvinuté v členských štátoch, a aby na tento účel spustili špecifické pilotné projekty; zároveň pripomína potrebu doplniť takéto opatrenia o osvetové kampane s cieľom ozrejmiť možnosti, ktoré tieto nástroje prinášajú;

43.  vyzýva európske inštitúcie, aby začali participatívny proces zameraný na vypracovanie európskej charty internetových práv, ktorej predlohou by mohla byť medziiným Deklarácia internetových práv, zverejnená talianskou Poslaneckou snemovňou 28. júla 2015, s cieľom presadzovať a zaručiť všetky práva týkajúce sa digitálnej sféry, ku ktorým patrí skutočné právo na prístup k internetu a neutralita siete;

44.  konštatuje, že v súčasnosti možno nájsť na internete obrovské množstvo rozmanitých informácií, a zdôrazňuje, že schopnosť občanov kriticky myslieť by sa mala posilniť tak, aby boli schopní lepšie rozlišovať medzi spoľahlivými a nespoľahlivými zdrojmi informácií; nabáda preto členské štáty, aby prispôsobili a aktualizovali právne predpisy s cieľom reagovať na súčasný vývoj a aby plne uplatňovali a presadzovali existujúce právne predpisy týkajúce sa nenávistných prejavov offline aj online, pričom musia dodržiavať základné a ústavné práva; zdôrazňuje, že Únia a jej členské štáty by mali vypracovať opatrenia a politiky na posilňovanie prenosných a kritických zručností, tvorivého myslenia a digitálnej a mediálnej gramotnosti, ako aj začlenenia a záujmu svojich občanov, najmä mladých ľudí, aby boli schopní robiť informované rozhodnutia a pozitívne prispievať k demokratickým procesom;

°

° °

45.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0382.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0288.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Rozvoj a využívanie nových informačných a komunikačných technológií (IKT) prináša radikálne zmeny v moderných spoločnostiach. To je predzvesťou významnej technologickej revolúcie, ktorej razí cestu internet a rôzne siete pre komunikáciu a sociálnu interakciu, ktoré vďaka nemu vznikli. Podarilo sa im ovplyvniť aj politickú sféru, najmä pokiaľ ide o spôsoby účasti občanov.

Prílev nových nástrojov digitálnej komunikácie a otvorené platformy založené na spolupráci podnietili vznik nového modelu komunikácie, diskusie a spoločenskej účasti na veciach verejných a skoncovali s monopolom tradičných médií, ktoré boli prostredníkom medzi občanmi a politikou.

Na pozadí týchto zmien rastie apatia a nedôvera širokých vrstiev spoločnosti v demokraciu a jej fungovanie. Hoci je zastupiteľská demokracia na našom kontinente pevne zakorenená, jej hodnovernosť v posledných desaťročiach naštrbila vzmáhajúca sa nedôvera verejnosti v spôsob práce a výkonnosť inštitúcií, ktoré ju zastupujú. Pod toto nebezpečné oslabenie nášho politického systému sa podpísalo viacero faktorov. Ekonomické rozhodnutia, niekedy prijaté nikomu sa nezodpovedajúcimi beztvarými orgánmi pôsobiacimi mimo vnútroštátnej demokratickej sféry, ktoré vyvolali závažné konflikty medzi miestnou demokraciou a nadnárodnou úrovňou správy. Tieto rozhodnutia sú po odbornej stránke natoľko zložité, že prevažná časť verejnosti ich len ťažko dokáže pochopiť. Celosvetová finančná a hospodárska kríza za posledných desať rokov spôsobila závažný pokles spoločenského postavenia pracujúcej a strednej triedy v západnom svete, čo viedlo k zvyšujúcej sa nespokojnosti so systémom. No a napokon korupcia v niektorých systémoch a krajinách spôsobila radikálnu stratu dôvery občanov v politiku a svojich zástupcov.

Európska únia aj členské štáty čelia rastúcej kritike v súvislosti s potrebou zlepšiť vnútorné fungovanie národných parlamentov a výkonnej a administratívnej zložky verejnej správy a podporiť mechanizmy demokratického dohľadu. Čoraz lepšie informovaní občania požadujú výraznejšie zapojenie sa do rozhodovacieho procesu a jeho vyššiu transparentnosť, ako aj väčšie možnosti na interakciu medzi politikou a verejnosťou.

Vzhľadom na tieto skutočnosti môže byť prílev nových nástrojov digitálnej komunikácie a otvorené platformy založené na spolupráci podnetom pre vznik kreatívnych, doplnkových riešení zameraných na zlepšenie kapacít a výkonnosti zastupiteľskej demokracie, ktorá tak získa väčšiu legitímnosť. Zámerom elektronickej demokracie nie je zaviesť alternatívny demokratický systém, ale – ako to je vyjadrené v odporúčaní Rady Európy CM/Rec(2009)1 – podporiť, zabezpečiť a posilniť transparentnosť, zodpovednosť, schopnosť reagovať, angažovanosť, diskusiu, inkluzívnosť, prístupnosť, účasť, subsidiaritu a sociálnu súdržnosť.

V rámci tejto zásady sa rozlišuje medzi tromi pojmami, ktoré sa nevyhnutne prelínajú:

— elektronická verejná správa: ide o využívanie IKT v rámci postupov verejného sektora, najmä na elektronické poskytovanie informácií a služieb verejných orgánov jednotlivcom (napríklad zaplatenie pokuty za prekročenie rýchlosti),

— elektronická správa vecí verejných: ide o využívanie IKT na budovanie komunikačných kanálov umožňujúcich zapojenie rôznych zainteresovaných strán, ktoré majú čo povedať k procesu tvorby politík (napríklad prostredníctvom elektronických verejných konzultácií o tom, či treba zmeniť konkrétne rýchlostné obmedzenie, alebo konzultácií o rozpočte samospráv),

— elektronická demokracia: ide o využívanie IKT na vytváranie kanálov na konzultácie s verejnosťou a jej zapájanie (napríklad elektronický parlament, elektronické iniciatívy, elektronické hlasovanie, elektronické petície, elektronické konzultácie).

Súčasná situácia v EÚ

Od roku 2009 sa Komisia sústreďuje najmä na elektronickú verejnú správu a elektronickú správu vecí verejných. V súčasnosti už vykonáva verejné konzultácie a posúdenia vplyvu online, hlavne pred podaním návrhu legislatívneho aktu, s cieľom posilniť účasť verejnosti a zlepšiť európsku správu vecí verejných. Tieto procesy by sa mohli skvalitniť, ak by boli nové technológie prístupnejšie a častejšie využívané. Tak by sa do životného cyklu tvorby politík a posilňovania európskej správy vecí verejných mohli zapojiť všetky zainteresované strany.

IKT by tiež mohli prispieť k rozmachu a rozvoju elektronickej verejnej správy, čo by znamenalo pokrok smerom k takej forme demokracie, ktorá je participatívnejšia a vo väčšej miere využíva diskusie, ako aj digitálnej účasti v rámci stratégie digitálneho jednotného trhu.

Európsky parlament vydal viacero štúdií (napríklad štúdiu s názvom The Future of Democracy in Europe: Trends, Analyses and Reforms (Budúcnosť demokracie v Európe: trendy, analýzy a reformy) v roku 2008 a štúdiu E-Public, E-Participation and E-Voting – prospects and challenges (Elektronický verejný priestor, elektronická účasť a elektronické hlasovanie – vyhliadky a výzvy) v roku 2012), v ktorých sa analyzujú nové nástroje a zdôrazňujú najmä súvisiace ťažkosti.

Aj Zmluva o Európskej únii priniesla Európskej únii novátorský nástroj participatívnej demokracie: európsku iniciatívu občanov. Od jej zavedenia v roku 2012 bolo zaregistrovaných 35 žiadostí, pričom trom z nich sa podarilo dosiahnuť stanovenú hranicu 1 milión podpisov, a preto na ne Komisia oficiálne zareagovala. Osvojením si nových technológií by sa tento nový nástroj mohol využívať v oveľa väčšej miere a mohli by sa zlepšiť niektoré technické otázky, napríklad online systém zberu podpisov.

Elektronická demokracia: sľubné vyhliadky alebo potenciálne riziká?

Nové komunikačné technológie majú nesmierny potenciál posilniť účasť občanov na demokratickom systéme a keďže sú prostriedkom na budovanie transparentnejšej a participatívnejšej demokracie, mali by sa považovať za verejný statok. Ich transformačná schopnosť by sa nemala obmedzovať na volebné procesy, ale mala by zahŕňať všetky stránky občianskej účasti na politických postupoch, najmä tri formy interakcie medzi úrovňami verejnej správy a občanmi: online informácie a digitálnu konzultáciu a rozhodovanie.

Pre tieto ambície by sme však nemali prehliadať riziká, ktoré prináša nová technologická éra, ani zabúdať, že technológia nikdy nie je samoúčelná, ale je prostriedkom na riešenie spomínaných otázok. Treba prihliadať najmä na tieto aspekty:

— digitálna priepasť: prístup k novým technológiám je predpokladom využitia jeho transformačnej sily v demokratických procesoch; v mnohých krajinách sú však stále miesta bez prístupu k internetu a v každej spoločnosti existujú obrovské skupiny obyvateľstva, ktoré nemajú technické zručnosti potrebné na používanie internetu (digitálna negramotnosť), – volebné podvody: pri hlasovacích systémoch by mali byť vylúčené akékoľvek nečestné praktiky, ktoré bránia vernému zobrazeniu vôle voličov,

— ochrana súkromia a osobných údajov: keďže absolútna ochrana údajov nie je možná, môže dôjsť k ohrozeniu súkromia, čo pre verejnosť predstavuje mimoriadne citlivú otázku,

— potreba prevzatia zodpovednosti za demokratické procesy: demokratické postupy si zvyčajne vyžadujú rozsiahle rozpravy a zbližovanie rôznych postojov. Internet vždy nie je najideálnejším miestom na racionálne diskusie a podrobnú analýzu argumentov. V online prostredí sa vždy nedá rozlíšiť medzi názorom verejnosti a postojmi, ktoré sa vďaka najaktívnejším používateľom internetu javia ako postoje verejnosti,

— niektoré skúsenosti poukazujú na čoraz častejšiu tendenciu využívať informácie a siete na súkromné záujmy, takže konkrétny záujem by sa mohol mylne považovať za verejný záujem, čo by ohrozilo etiku a transparentnosť. Požiadavky odvetvových špecialistov na IKT a lobistov by nemali prevážiť nad potrebami celej spoločnosti.

Ďalšie možné kroky

Odborníci, inštitúcie, vlády a široká verejnosť predložili viacero návrhov a odporúčaní. Spravodajca je po rozsiahlej debate so svojimi kolegami presvedčený, že tieto návrhy by mohli byť súčasťou jeho správy a riešiť sa na európskej aj vnútroštátnej úrovni:

– keďže digitálna revolúcia už naplno prepukla a nevyhnutne ovplyvní každodenný život občanov, bolo by vhodné poskytnúť vzdelávacie a technické prostriedky na zlepšenie schopností v oblasti IKT, pretože to v konečnom dôsledku prospeje demokracii,

— stále treba vyvíjať úsilie o preklenutie digitálnej priepasti, zabezpečiť rozsiahly prístup k technológiám pre širokú verejnosť (digitálna integrácia) a posilniť bezpečnosť internetového prostredia, najmä pokiaľ ide o bezpečnosť informácií a údajov, zriadenie bezpečných digitálnych verejných registrov a overovanie jedinečných elektronických podpisov s cieľom predísť mnohým podvodným interakciám,

— digitálne technológie by sa mohli použiť na zlepšenie postupov verejných konzultácií a posudzovania vplyvu ako pomocný krok v procese rozhodovania na podporu správy vecí verejných,

— treba presadzovať a povzbudzovať mechanizmy, ktoré verejnosti umožňujú zúčastňovať sa na činnosti inštitúcií a úradníkov, ktorí ich zastupujú, a interagovať s nimi; IKT by mali uľahčiť prístup k informáciám, transparentnosť, aktívne načúvanie, diskusie, a preto by mohli pomôcť zmenšiť priepasť medzi verejnosťou a lepším rozhodovacím procesom; takisto by mali napomôcť preberaniu zodpovednosti atď.

– treba nabádať verejných zástupcov, aby sa aktívne zúčastňovali na existujúcich fórach s cieľom podnietiť diskusiu a výmenu názorov a návrhov s verejnosťou;

— potrebná je výmena najlepších postupov pri projektoch v oblasti elektronickej demokracie ako spôsob dosiahnutia pokroku smerom k takej forme demokracie, ktorá je participatívnejšia, vo väčšej miere využíva diskusie a reaguje na požiadavky a záujmy verejnosti,

— treba vytvárať siete na spoluprácu s univerzitami a vzdelávacími inštitúciami s cieľom podporiť výskum v oblasti nových komunikačných a participatívnych nástrojov a kanálov a ich zavádzanie,

— treba podporovať spoluprácu na európskej úrovni, najmä čo sa týka transparentnosti európskych inštitúcií a účasti verejnosti na demokratickom rozhodovaní,

— politickým stranám treba ponúknuť nové spôsoby, ako sa otvoriť svojim členom a stúpencom a spojiť sa s nimi.

Na záver treba zdôrazniť, že samotné technické inovácie nevyriešia rozčarovanie verejnosti z politiky ani nepovedú k zmysluplnej zmene našich demokracií. Táto kríza má hlboké korene a súvisí s vykonávanými politikami, rozmáhajúcou sa globalizáciou a rastúcou nespokojnosťou s fungovaním európskych demokratických systémov a ich inštitúcií. Digitálna revolúcia si však vyžaduje, aby sme pozorne a vytrvalo sledovali, ako tieto inovácie zmysluplne využiť, s cieľom predísť nielen falošnému optimizmu, pokiaľ ide o ich výhody pri prekonávaní problémov, ktoré sužujú dnešnú parlamentnú demokraciu, ale aj vytváraniu nových problémov, ktoré IKT nedokážu riešiť.


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (14.10.2016)

pre Výbor pre ústavné veci

k elektronickej demokracii v Európskej únii: potenciál a výzvy

(2016/2008(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Isabella Adinolfi

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie neustále a rýchle technologické zmeny, ku ktorým dochádza v informačnej spoločnosti, a zásadné transformácie, ktoré tieto zmeny so sebou priniesli v rámci spoločnosti ako celku, najmä so zreteľom na aspekty vzdelávania a občianstva, ako aj výzvy a príležitosti súvisiace s rozličnými nástrojmi informačných a komunikačných technológií (IKT), s novými médiami a ďalšími novými technológiami; v tejto súvislosti nabáda na vypracovanie kritérií na posudzovanie pridanej hodnoty online účasti;

2.  konštatuje, že rastúci počet občanov využíva nástroje IKT a nové médiá a technológie s cieľom získavať čoraz rozmanitejšiu škálu informácií, vymieňať si názory a vyjadrovať svoje postoje, pričom sa angažuje v politickom živote a kolektívnom rozhodovaní a zapája sa do nich na miestnej a celoštátnej úrovni a na úrovni EÚ; preto sa domnieva, že je nevyhnutné zvýšiť mieru digitálnej integrácie a gramotnosti a odstrániť tak existujúcu digitálnu priepasť, ktorá je hlavnou prekážkou uplatňovania aktívneho občianstva;

3.  pripomína, že účasť občanov na demokratickom rozhodovacom procese prostredníctvom využívania nástrojov IKT si vyžaduje priaznivé právne prostredie, ktoré zaručuje právo na súkromie, slobodu prejavu a nezávislé informácie, ako aj investície, prostredníctvom ktorých možno občanom s primeranou mediálnou a digitálnou gramotnosťou a zručnosťami zabezpečiť úplný a rovnaký prístup k vysokovýkonnej technickej infraštruktúre IKT;

4.  pripomína, že je potrebné zaviesť ambiciózne technické normy pre celú Úniu, ktorých cieľom bude podstatne a účinne zmenšiť existujúcu digitálnu priepasť, a to v závislosti od špecifických podmienok v jednotlivých členských štátoch; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť pre všetkých rovnaký prístup k cenovo dostupnému, inkluzívnemu, spravodlivému a bezpečnému internetu, kde je chránená sloboda prejavu, právo na súkromie, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov, a zásada neutrality siete, ako aj rovnaký prístup k verejným službám online a k službám elektronickej identifikácie; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy všetky relevantné fyzikálne, zemepisné a sociálne prekážky online účasti bez ohľadu na príjem alebo sociálne postavenie a osobný stav, najmä v menej prístupných oblastiach, a zabránili akejkoľvek diskriminácii, ako je stanovené v článku 21 Charty základných práv;

5.  poukazuje na čoraz väčšie využívanie sociálnych médií na účely socializácie a komunikácie a ich rastúce využívanie v kreatívnom a kultúrnom sektore; konštatuje, že rozsiahle využívanie IKT v každodennom živote a v rámci moderného životného štýlu občanov si vyžaduje podporu digitálneho začlenenia ľudí všetkých vekových skupín s cieľom vyriešiť problém digitálnej priepasti v EÚ;

6.  je presvedčený o tom, že nástroje IKT a nové médiá a technológie majú kľúčový význam a budú zohrávať čoraz významnejšiu úlohu v súčinnosti s offline kanálmi, pokiaľ ide o posilnenie pocitu príslušnosti k EÚ, občianskej angažovanosti a sociálneho začlenenia a poskytovanie objektívnych informácií a vedomostí o EÚ, jej histórii a hodnotách a základných právach, s cieľom podnietiť kritické myslenie a konštruktívnu verejnú diskusiu o Európskej únii;

7.  konštatuje, že elektronická demokracia má potenciál zvýšiť pocit zodpovednosti za osud EÚ medzi občanmi, čo je dôležité najmä vzhľadom na súčasnú euroskeptickú atmosféru;

8.  konštatuje, že v súčasnosti možno nájsť na internete obrovské množstvo rozmanitých informácií, a zdôrazňuje, že schopnosť občanov kriticky myslieť by sa mala posilniť tak, aby boli schopní lepšie rozlišovať medzi spoľahlivými a nespoľahlivými zdrojmi informácií; nabáda preto členské štáty, aby prispôsobili a aktualizovali právne predpisy s cieľom reagovať na súčasný vývoj a aby plne uplatňovali a presadzovali existujúce právne predpisy týkajúce sa nenávistných prejavov offline aj online, pričom musia dodržiavať základné a ústavné práva; zdôrazňuje, že Únia a jej členské štáty by mali vypracovať opatrenia a politiky na posilňovanie prenosných a kritických zručností, tvorivého myslenia a digitálnej a mediálnej gramotnosti, začlenenia a záujmu svojich občanov, najmä mladých ľudí, aby boli schopní robiť informované rozhodnutia a pozitívne prispievať k demokratickým procesom;

9.  konštatuje, že zatiaľ čo nástroje IKT ponúkajú široký prístup k rôznym zdrojom informácií, uľahčujú aj šírenie obsahu nízkej kvality, ktorý môže byť ťažko odlíšiteľný od serióznych a spoľahlivých zdrojov a môže byť pre občanov zavádzajúci; zdôrazňuje preto kľúčovú potrebu riadneho vzdelávania v oblasti mediálnej gramotnosti so zameraním na občanov, najmä mladých ľudí;

10.  vyzýva na opatrnosť, pretože v online politických debatách často zaznievajú príliš polarizované názory a môžu sa v nich objaviť nenávistné prejavy, zatiaľ čo umiernené názory sú často prehliadané;

11.  uznáva, že elektronická demokracia môže mať pozitívny vplyv len vtedy, ak sú občania dobre informovaní, vedia sa kriticky postaviť voči nesprávnym a jednostranným informáciám a sú schopní identifikovať pokusy o propagandu;

12.  uznáva, že uvedené riziká a ciele predstavujú obrovskú výzvu pre učiteľov a pedagógov vo formálnom, neformálnom a informálnom kontexte; vyzýva preto Úniu a jej členské štáty, aby zvýšili investície do celoživotného vzdelávania a rozvoja, pričom budú kombinovať metódy online a offline, stimulovať vzájomné učenie, výmenu osvedčených postupov a budovanie kapacít a vytvárať príležitosti na štúdium a výučbu inovatívnym, inkluzívnym a nediskriminačným spôsobom;

13.  zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali najmä na regionálnej a miestnej úrovni podporovať programy celoživotného vzdelávania založené na IKT, ktoré sa zameriavajú na digitálnu gramotnosť a začlenenie, ako aj občianske zapojenie a účasť, pričom by mali vypracovať opatrenia a politiky vrátane výskumu, ktorými zabezpečia ľahký prístup najzraniteľnejších občanov, najmä dievčat a žien, LGBTI osôb, ľudí so zdravotným postihnutím a iných sociálne znevýhodnených skupín a menšín k týmto programom; zdôrazňuje, že tieto programy by mali byť navrhované a používané v záujme všetkých občanov a zároveň riešiť problematiku kybernetického šikanovania, stigmatizácie a iných foriem násilia online, ako aj vylúčenia z politického života a zvyšovať povedomie v tejto oblasti, pričom nesmie dochádzať k rozdeľovaniu a diskriminácii v spoločnosti;

14.  zdôrazňuje, že ženy sú nedostatočne zastúpené pri politickom rozhodovaní na všetkých úrovniach, ako aj v odvetviach IKT; konštatuje, že ženy a dievčatá sa často stretávajú s rodovými stereotypmi vo vzťahu k digitálnym technológiám; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby investovali do cielených programov, ktoré podporujú vzdelávanie v oblasti IKT a elektronickú účasť žien a dievčat, a to najmä žien a dievčat zo zraniteľných a marginalizovaných skupín, prostredníctvom formálneho, informálneho a neformálneho vzdelávania;

15.  poukazuje na zásadný význam digitálnej integrácie osôb všetkých vekových skupín a vyzýva Komisiu, aby na tento účel plne využívala nástroje IKT a nové médiá a technológie s cieľom podnietiť pozitívnu online dynamiku, ktorá prispieva k ľudskému rozvoju, mieru a ľudským právam; domnieva sa, že v tomto kontexte môžu zároveň nástroje elektronickej demokracie napomôcť zníženie demokratického deficitu a poklesu politickej účasti v Únii a uľahčenie zapojenia a účasti vo verejnej sfére; požaduje, aby sa vypracúvali iniciatívy určené konkrétne pre mladú generáciu, ako aj pre staršie osoby, pretože obe skupiny sú postihnuté generačnými rozdielmi; vyzýva na rozvoj kritického prístupu k využívaniu týchto technológií v záujme ochrany osôb a najmä detí pred všetkými súvisiacimi rizikami;

16.  pripomína, že väčšie zapojenie občanov do procesov súvisiacich s európskymi politikami môže prispieť k obnoveniu ich podpory pre Európsku úniu a zároveň znížiť demokratický deficit v Únii; vyzdvihuje preto potenciál nástrojov elektronickej demokracie na tento účel, pričom zároveň uznáva súvisiace obmedzenia vyplývajúce z ich požiadaviek, a to na technickej úrovni (vysoká úroveň internetového pokrytia, rozšírené možnosti bezdrôtového pripojenia, vysokorýchlostné internetové pripojenie atď.), ako aj na praktickej úrovni (mediálna a digitálna gramotnosť a zručnosti, dostupnosť jazykových verzií atď.);

17.  považuje za mimoriadne dôležité, aby sa Únia a členské štáty venovali strategickým úvahám so zámerom rozvíjať a zavádzať nástroje elektronickej demokracie, ktoré môžu zabezpečiť širšiu škálu zdrojov poskytujúcich nezávislé a spoľahlivé informácie, podporovať otvorené a inovatívne modely vzdelávania, a to s ohľadom na kultúrnu a jazykovú rozmanitosť Európy a špecifické záujmy menšinových skupín, zvyšovať kvalitu verejnej diskusie, podnecovať účasť občanov na rozhodovaní a stimulovať ich aktívne zapojenie do politického života prostredníctvom mechanizmov participatívnej a priamej demokracie, ktorými možno posilňovať a podľa možnosti dopĺňať zastupiteľskú demokraciu;

18.  konštatuje, že pre zabezpečenie rovnakého prístupu všetkých občanov k nástrojom elektronickej demokracie je nevyhnutný viacjazyčný preklad, aby sa informácie mohli šíriť a aby si ich mohli prečítať všetci občania v krajinách s viac ako jedným úradným jazykom alebo občania rôzneho etnického pôvodu;

19.  varuje, že hoci nástroje elektronickej demokracie by mohli byť užitočné pre zapojenie občanov do európskych procesov, nenahrádzajú tradičné demokratické nástroje a ich výsledky by sa nemali považovať za reprezentatívne vyjadrenie názoru občanov ako celku;

20.  zdôrazňuje, že nástroje elektronickej demokracie majú zásadný význam, pokiaľ ide o podporu zodpovednosti, transparentnosti a dobrej správy vecí verejných vo verejnej správe, pretože rozširujú verejnú diskusiu tým, že umožňujú občanom zapojiť sa do reaktívneho dialógu ako čitatelia aj autori obsahu na miestnej, národnej a európskej úrovni politického života; je presvedčený, že na to, aby podpora angažovanosti a dôvery občanov bola úspešná, treba zmeniť vládnu kultúru, a to tak, aby zahŕňala väčšiu zodpovednosť a kontrolu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že konzultácie so zainteresovanými stranami, tvorba politík a legislatívne procesy budú ešte transparentnejšie, prístupnejšie, digitalizovanejšie, konzultatívnejšie, inkluzívnejšie, dôveryhodnejšie, spoľahlivejšie a spravodlivejšie, pričom prinesú viac možností na priamu kontrolu a aktívny dohľad nad volenými zástupcami zo strany občanov a združení;

21.  zdôrazňuje, že podľa analýzy OECD existujú tri rozmery elektronickej demokracie, a to informácie, konzultácie a aktívna účasť; konštatuje, že z tohto dôvodu je potrebná kultúra vládnutia, organizačná kultúra, špecifické zručnosti, vymedzené pravidlá a postupy účasti a účinné zapojenie do rozhodovacích procesov;

22.  domnieva sa, že elektronická demokracia môže zvýšiť transparentnosť rozhodovacieho procesu v zastupiteľskej demokracii a môže mať pozitívny vplyv na dôveru občanov v ich volených zástupcov;

23.  zdôrazňuje, že bezpečnostné výzvy, ktoré sú spojené s nástrojmi elektronickej demokracie, by sa mali riešiť primeraným a proporcionálnym spôsobom, prostredníctvom transparentných, bezpečných a distribuovaných kontrolných mechanizmov kopírujúcich preventívne opatrenia, ktoré už sú nevyhnutné v prostredí offline, s osobitným dôrazom na predchádzanie volebným podvodom a manipulácii pri hlasovaní online, pričom treba zaistiť práva občanov na súkromie a ochranu ich údajov pred zneužitím, sledovacím softvérom tretích strán a inými zásahmi;

24.  konštatuje, že transparentnosť, bezpečnosť a existencia mechanizmov demokratickej kontroly v priebehu celého procesu elektronickej demokracie majú kľúčový význam pre zaistenie práv občanov na súkromie a ochranu pred sledovaním;

25.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala a zrealizovala osobitné pilotné projekty, ako sa stanovuje v digitálnej agende, a pokračovala v podpore prostredníctvom ďalších relevantných fondov a programov EÚ, napríklad programu Európa pre občanov, pričom bude klásť dôraz na mobilitu a účasť mladých ľudí, s cieľom presadzovať a posilňovať projekty zodpovedného a aktívneho európskeho občianstva v záujme skutočného upevnenia demokracie ako politickej a sociálnej skúsenosti, ktorú treba spoznať, zažiť a prijať a s ktorou sa treba podeliť;

26.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v podpore iniciatív zameraných na presadzovanie a posilňovanie projektov zodpovedného a aktívneho európskeho občianstva, a to najmä programu Erasmus+, Nástroja na prepájanie Európy, európskych štrukturálnych a investičných fondov, programu Horizont 2020 a programu Kreatívna Európa; na tento účel požaduje posilnenie a zlepšenie platforiem eTwinning, Európska školská sieť a elektronická výučba a programov, ktoré podporujú aktívne občianstvo, ako je napríklad Európska dobrovoľnícka služba.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Jill Evans, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Luigi Morgano, Michaela Šojdrová, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Therese Comodini Cachia, Ilhan Kyuchyuk, Emma McClarkin, Hannu Takkula

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

9.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Richard Corbett, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Helmut Scholz, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Claudia Țapardel

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Diane Dodds, Sylvie Goulard, Enrique Guerrero Salom, Jérôme Lavrilleux, Rainer Wieland

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Ramón Luis Valcárcel Siso


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

15

+

ALDE

Sylvie Goulard, Maite Pagazaurtundúa Ruiz

EFDD

Isabella Adinolfi

GUE/NGL

Helmut Scholz, Barbara Spinelli

PPE

Jérôme Lavrilleux, György Schöpflin, Ramón Luis Valcárcel Siso, Rainer Wieland

S&D

Richard Corbett, Enrique Guerrero Salom, Ramón Jáuregui Atondo, Pedro Silva Pereira, Claudia Țapardel

VERTS/ALE

Max Andersson

1

-

NI

Diane James

0

0

 

 

 

Opravy hlasovania

+

 

-

0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie