Postup : 2015/2343(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0042/2017

Predkladané texty :

A8-0042/2017

Rozpravy :

PV 15/03/2017 - 16
CRE 15/03/2017 - 16

Hlasovanie :

PV 16/03/2017 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0092

SPRÁVA     
PDF 708kWORD 69k
17.2.2017
PE 594.055v02-00 A8-0042/2017

o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva

(2015/2343(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Výbor pre ústavné veci

Spravodajcovia: Michael Gahler, Esteban González Pons

(Spoločné schôdze výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva

(2015/2343(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom článok 36 Zmluvy o EÚ o úlohe Európskeho parlamentu v spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politike,

–  so zreteľom na článok 42 ods. 2, 3, 6 a 7 a články 45 a 46 Zmluvy o EÚ o postupnom vymedzení spoločnej obrannej politiky,

–  so zreteľom na protokol (č. 1) zmlúv o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na protokol (č. 2) zmlúv o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015 a 15. decembra 2016,

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016 a 14. novembra 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(1);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o doložkách EÚ o vzájomnej obrane a solidarite: politický a operačný rozmer(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(3),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o doložke o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 ZEÚ)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. novembra 2016 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1835 z 12. októbra 2015, ktorým sa vymedzuje postavenie, sídlo a prevádzkové pravidlá Európskej obrannej agentúry(6),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 22. januára 2001 o zriadení Politického a bezpečnostného výboru(7),

–  so zreteľom na konečné závery medziparlamentných konferencií o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (SZBP) a o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike (SBOP) z 8. apríla 2016 v Haagu, zo 6. septembra 2015 v Luxemburgu, 6. marca 2015 v Rige, 7. novembra 2014 v Ríme, 4. apríla 2014 v Aténach, 6. septembra 2013 vo Vilniuse, z 25. marca 2013 v Dubline a 10. septembra 2012 v Pafose,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) 28. júna 2016,

–  so zreteľom na Severoamerickú zmluvu podpísanú 4. apríla 1949 vo Washingtone,

–  so zreteľom na dokument s názvom Plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý predložila PK/VP 14. novembra 2016,

–  so zreteľom na správu PK/VP a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016,

–  so zreteľom na výsledky referenda, ktoré sa konalo v Spojenom kráľovstve 23. júna 2016,

–  so zreteľom na výsledky osobitného prieskumu Európskeho parlamentu Eurobarometer, ktorý sa uskutočnil v 28 členských štátoch Európskej únie od 9. do 18 apríla 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 31. novembra 2016 s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre ústavné veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0042/2017),

A.  keďže Európska únia je odhodlaná vytvoriť spoločnú obrannú politiku vedúcu k spoločnej obrane, ktorá posilní jej jednotu, strategickú autonómiu a integráciu s cieľom presadzovať mier, bezpečnosť a stabilitu v susedstve Európy a vo svete; keďže o spoločnej obrane musí jednomyseľne rozhodnúť Európska rada a toto rozhodnutie musia prijať členské štáty v súlade so svojimi ústavnými požiadavkami;

B.  keďže vznik nových geopolitických a geostrategických okolností – s prevahou ázijského regiónu nad euroatlantickým – a nástup nových aktérov, ako aj výskyt skutočných nových hrozieb a oblastí činnosti preukazujú, že štáty nemôžu novým rizikám čeliť samostatne a je potrebná spoločná reakcia;

C.  keďže náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v oblasti bezpečnosti a obrany sa odhadujú na viac než 100 miliárd EUR ročne a miera účinnosti EÚ zodpovedá 10 – 15 % miery účinnosti Spojených štátov;

D.  keďže globálne sa zhoršujúce prostredie poukázalo na význam zlepšenia spolupráce a výmeny informácií i najlepších postupov medzi členskými štátmi, ako aj na potrebu výrazného zvýšenia vojenských výdavkov v EÚ z vlastných zdrojov vyčlenených na tento účel;

E.  keďže cieľ spočívajúcim vo vojenskej integrácii a integrácii v oblasti obrany stanovili už zakladatelia európskeho projektu, ktorých hlavným cieľom bolo vytvoriť mechanizmus legitímnej kolektívnej obrany a zachovať mier na európskom kontinente;

F.  keďže Zmluva o Európskej únii v článku 21 ods. 1 a 2 a v článku 42 jasne definuje zásady a ciele v oblasti SZBP a SBOP, ako aj mechanizmy a rámec na ich dosiahnutie; keďže v plnení týchto cieľov sa dosiahol len veľmi obmedzený pokrok, a to aj napriek mnohým výzvam a návrhom Parlamentu a Komisie, čo sa týka ich realizácie;

G.  keďže rozvoj SBOP si vyžaduje predovšetkým politickú vôľu zo strany členských štátov založenú na spoločných hodnotách a zásadách, ako aj na spoločných záujmoch a prioritách a zároveň vytvorenie štruktúr inštitucionálnej spolupráce; keďže SBOP by mala byť účinnou a štruktúrovanou spoločnou politikou, ktorá vytvára pridanú hodnotu, a nie len súhrnom vnútroštátnych politík členských štátov alebo ich najmenším spoločným menovateľom;

H.  keďže aktivovanie článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ v novembri 2015 zo strany Francúzska preukázalo potenciál všetkých ustanovení zmluvy spojených s bezpečnosťou a obranou;

I.  keďže EÚ má podľa článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ a článku 2 ods. 4 ZFEÚ právomoc vymedziť a vykonávať spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku, ktorá zahŕňa postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie; keďže Únia by mala využiť túto právomoc na zlepšenie koordinácie a účinnosti a doplnenie činností členských štátov bez toho, aby narušila alebo nahradila ich právomoc v oblasti obrany;

J.  keďže existujú európske mnohonárodné štruktúry, ako je Eurocorps, ktoré sú príkladom osvedčených postupov a spolupráce medzi členskými štátmi dlhé roky; keďže tieto štruktúry by mohli byť východiskom pre pokrok smerom k spoločnej obrannej politike Únie;

K.  keďže občania EÚ očakávajú viac opatrení EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti; keďže podľa prieskumu Eurobarometra č. 85.1 z júna 2016 by si dve tretiny oslovených občanov EÚ priali väčšiu angažovanosť EÚ prostredníctvom zapojenia členských štátov do otázok bezpečnostnej a obrannej politiky;

L.  keďže existuje potreba vytvoriť kultúru obrany, ktorá pomôže zabezpečiť, aby mali občania EÚ jasnú predstavu o úlohe, ktorú obrana zohráva v našej spoločnosti, a jej príspevku k stabilite, udržiavaniu mieru a posilňovaniu medzinárodnej bezpečnosti;

M.  keďže je potrebné prijať opatrenia zamerané na posilnenie funkčnosti a účinnosti európskej bezpečnostnej politiky, aby mohla zabezpečiť skutočné zvýšenie bezpečnosti v Európe;

N.  keďže Európska rada by mala bezodkladne zaviesť európsku obrannú úniu, ako sa o to zasadzuje aj Parlament, i spoločnú obranu Únie; keďže členské štáty by mali prijať rozhodnutie o spoločnej obrane v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami;

O.  keďže obranná politika EÚ by mala zlepšiť schopnosť Európy posilniť bezpečnosť v EÚ aj za jej hranicami a mala by skonsolidovať partnerstvo s NATO a transatlantické vzťahy, čím tiež pomôže posilniť NATO;

P.  keďže Parlament aktívne podporuje európsku obrannú úniu a bude naďalej predkladať vhodné návrhy smerujúce k tomuto cieľu; keďže medziparlamentná konferencia o SZBP a SBOP by sa mala stať fórom, na ktorom by sa viedla účinná a pravidelná medziparlamentná spolupráca v oblasti SBOP a postupne by sa vymedzovala spoločná obranná politika Únie;

Q.  keďže PK/VP pravidelne konzultuje s Parlamentom o postupnom vymedzovaní spoločnej obrannej politiky Únie, zabezpečuje, aby boli v tomto procese názory Parlamentu náležite zohľadnené, a informuje Parlament o pokroku, ktorý sa dosiahol v súvislosti s európskou obrannou úniou;

R.  keďže PK/VP sa vo svojom vyhlásení na neformálnom zasadnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v Gymnichu 2. septembra 2016 zmienila o aktuálnej príležitosti na podstatný pokrok, ktorý môžu členské štáty dosiahnuť v oblasti obrany;

S.  keďže Komisia zabezpečuje uplatňovanie zmlúv a opatrení prijatých inštitúciami na ich základe, a to aj v oblasti SBOP;

T.  keďže budúce ročné a viacročné plánovanie Únie by malo zahŕňať aj obrannú politiku; keďže Komisia by mala začať prácu na príslušných medziinštitucionálnych dohodách vrátane bielej knihy EÚ o obrane, aby sa ich uplatňovanie mohlo začať v ďalšom viacročnom finančnom a politickom rámci EÚ;

U.  keďže Parlament zastupuje občanov Európy a vykonáva legislatívne a rozpočtové funkcie, ako aj funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu, takže má kľúčovú úlohu pri vytváraní koncepcie európskej obrannej únie;

V.  keďže aktívna úloha Parlamentu, ako aj jeho politická podpora a demokratická kontrola pri vymedzovaní spoločnej obrannej politiky Únie a zavádzaní spoločnej obrany by potvrdili a posilnili reprezentatívne a demokratické základy Únie;

W.  keďže globálna stratégia EÚ by mala slúžiť ako veľmi jasný a hodnotný strategický rámec pre budúci rozvoj SBOP;

X.  keďže existujú obmedzenia, pokiaľ ide o vojenský výcvik v zahraničí, z hľadiska akčných plánov aj nevyhnutnej vojenskej logistickej podpory;

Y.  keďže preto nie je možné vykonávať výcvikové misie v zahraničí, ako je to v prípade vojenských výcvikových misií v Stredoafrickej republike (EUTM RCA) či v Mali (EUTM Mali), ak vlády dotknutých krajín nezabezpečia vojenským jednotkám nevyhnutnú výzbroj a vybavenie; keďže bez výcviku s výzbrojou a vybavením nie je možné vytvoriť jednotky schopné čeliť výzvam spojeným s vojnou a vykonávať operácie;

Z.  keďže európski vojaci sa v súčasnosti nesmú zúčastňovať na vojenských operáciách ako pozorovatelia, čo znamená, že nedokážu identifikovať možné problémy jednotiek, ktoré absolvovali výcvik, a preto v neskoršom štádiu nie sú schopní vyriešiť žiadne operačné problémy;

AA.  keďže tieto jednotky – v Mali aj v Stredoafrickej republike – sa vytvárajú na bojové operácie a keďže po troch rokoch bez riadneho vybavenia a výcviku, ako je to v prípade EUTM Mali, nie sú ani zďaleka bojaschopné;

AB.  keďže bez nevyhnutnej výzbroje budú výcvikové misie v zahraničí prebiehať len v prípade, že vláda dotknutej krajiny poskytne jednotkám výzbroj a vybavenie, ktoré budú môcť po dokončení výcviku naďalej používať;

Ústavný a právny rámec

1.  pripomína, že SBOP podľa Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) zahŕňa postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie, ktorá povedie k budúcej spoločnej obrane, keď o tom jednomyseľne rozhodne Európska rada a keď členské štáty prijmú toto rozhodnutie v súlade so svojimi príslušnými ústavnými požiadavkami; vyzýva členské štáty, aby sa prioritne usilovali o realizáciu ustanovení Zmluvy o SBOP a zvýšili snahu o dosiahnutie hmatateľného pokroku pri plnení cieľov vymedzených v týchto ustanoveniach;

2.  konštatuje, že reforma a inovácie, ktoré v súvislosti s SBOP prináša Lisabonská zmluva, predstavujú dostatočný a ucelený rámec a mali by vytvoriť cestu ku skutočne spoločnej politike založenej na spoločných zdrojoch a kapacitách, ako aj na koordinovanom plánovaní na úrovni Únie; zdôrazňuje, že pokrok dosiahnutý v SBOP v rámci súčasného inštitucionálneho a právneho rámca závisí viac od politickej vôle členských štátov než od právnych aspektov; zdôrazňuje, že článok 43 Zmluvy o EÚ sa vzťahuje na celé spektrum úloh krízového riadenia, ktorých rýchle a rozhodné využívanie je ambíciou EÚ;

3.  vyzýva preto PK/VP, Radu a členské štáty, aby zabezpečili – ako sa stanovuje v Zmluve o EÚ – súlad medzi jednotlivými oblasťami vonkajšej činnosti, riešili tieto oblasti prostredníctvom globálneho a komplexného prístupu a využili všetky možnosti, ktoré zmluva poskytuje, najmä mechanizmy obsiahnuté v článku 42 ods. 6 a článku 46 Zmluvy o EÚ, v protokole (č. 10) o stálej štruktúrovanej spolupráci zavedenej článkom 42 Zmluvy o Európskej únii a – počas operačnej fázy – v článku 44 Zmluvy o EÚ o vykonávaní misií SBOP skupinou členských štátov, s cieľom dosiahnuť rýchlejšiu, účinnejšiu a pružnejšiu realizáciu misií a operácií; zdôrazňuje, že pravidlá spolupráce v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce by sa mali jasne vymedziť;

4.  konštatuje, že ak sa v Zmluve o EÚ ustanovuje, že Rada prijíma rozhodnutia týkajúce sa SBOP na základe kvalifikovanej väčšiny, najmä rozhodnutia v súlade s článkom 45 ods. 2 a článkom 46 ods. 2 Zmluvy o EÚ, všetky výdavky, ktoré vyplynú z vykonávania týchto rozhodnutí, by sa mali financovať z nových dodatočných zdrojov v rozpočte EÚ a ísť na ťarchu tohto rozpočtu; domnieva sa, že na tento účel je potrebné dodatočné financovanie alebo spolufinancovanie zo strany členských štátov;

5.  domnieva sa preto, že Európska obranná agentúra (EDA) a stála štruktúrovaná spolupráca by sa mali považovať za inštitúcie Únie sui generis, ako je to v prípade Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ); domnieva sa, že toto si vyžaduje zmenu nariadenia o rozpočtových pravidlách s cieľom zahrnúť agentúru EDA a stálu štruktúrovanú spoluprácu do článku 2 písm. b) uvedeného nariadenia a vyčleniť pre ne v rozpočte Únie osobitný oddiel; pripomína, že Parlament by mal spolu s Radou vykonávať legislatívne a rozpočtové funkcie, ako aj funkciu politickej kontroly a poradnú funkciu, ako sa ustanovuje v zmluvách;

6.  vyjadruje presvedčenie, že článok 41 ods. 1 Zmluvy o EÚ sa vzťahuje na správne výdavky agentúry EDA a stálej štruktúrovanej spolupráce;

7.  konštatuje, že článok 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ sa vzťahuje na prevádzkové výdavky agentúry EDA a stálej štruktúrovanej spolupráce; pripomína, že prevádzkové výdavky vyplývajúce z vojenských misií podľa článku 42 ods. 1 Zmluvy o EÚ, prevádzkové výdavky vyplývajúce z obranných operácií členského štátu, ktorý sa stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, a prevádzkové výdavky vyplývajúce z obranných operácií členských štátov, ktoré plnia svoju povinnosť poskytnúť pomoc a podporu v súlade s článkom 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ, by sa mali financovať kolektívne, ale nemali by sa účtovať na ťarchu rozpočtu Únie; víta aktiváciu článku 42 ods. 7 o doložke o vzájomnej obrane;

8.  domnieva sa teda, že jedinou možnosťou financovania správnych a prevádzkových výdavkov agentúry EDA a stálej štruktúrovanej spolupráce, ktorú umožňujú zmluvy, je financovanie z rozpočtu Únie, hoci obe inštitúcie môžu spravovať finančné prostriedky, ktoré získajú priamo od členských štátov;

9.  vyzýva členské štáty, aby poskytli nevyhnutné dodatočné finančné prostriedky potrebné na financovanie správnych a prevádzkových nákladov agentúry EDA a stálej štruktúrovanej spolupráce z rozpočtu Únie;

10.  naliehavo žiada Radu, aby na tento účel zrevidovala rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1835, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry;

11.  domnieva sa, že prehlbovanie spolupráce v oblasti obrany medzi členskými štátmi na úrovni EÚ by sa malo uskutočňovať spolu s posilňovaním parlamentného dohľadu a kontroly zo strany Európskeho parlamentu aj národných parlamentov;

12.  zdôrazňuje v tejto súvislosti úlohu Parlamentu ako rozpočtového orgánu; vyjadruje odhodlanie vykonávať účinnú parlamentnú kontrolu a rozpočtovú kontrolu nad agentúrou EDA a stálou štruktúrovanou spoluprácou, ako sa stanovuje v zmluvách;

13.  nalieha na Radu, aby konala v súlade s článkom 41 ods. 3 Zmluvy o EÚ a bezodkladne prijala rozhodnutie o ustanovení počiatočného fondu na neodkladné financovanie počiatočných fáz vojenských operácií v prípade misií uvedených v článku 42 ods. 1 a článku 43 Zmluvy o EÚ;

14.  v súlade s článkom 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ naliehavo vyzýva Radu, aby prijala konkrétne opatrenia vedúce k harmonizácii a normalizácii európskych ozbrojených síl s cieľom uľahčiť spoluprácu personálu ozbrojených síl v rámci novej európskej obrannej únie ako krok pri postupnom vymedzovaní spoločnej obrannej politiky Únie;

Európska pridaná hodnota SBOP

15.  zdôrazňuje, že vzhľadom na rýchlo sa zhoršujúce bezpečnostné prostredie je dosiahnutie cieľov SBOP spočívajúcich v posilnení operačnej spôsobilosti Únie konať mimo územia Únie na udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti, ako sa stanovuje v Zmluve o EÚ, potrebné viac než kedykoľvek predtým; je pevne presvedčený, že hrozby v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorým čelí EÚ a ktoré sú namierené proti jej občanom a územiu, sú spoločné a nemôže ich riešiť osamotený členský štát; je presvedčený, že bezpečnosť a obrana Únie budú silnejšie, ak sa Únia a členské štáty rozhodnú zostať jednotné a spolupracovať; zastáva názor, že EÚ musí v záujme svojej vlastnej bezpečnosti a obrany vytvoriť účinný systém európskej deľby záťaže, čo sa doposiaľ nestalo; vyzýva členské štáty, aby preukázali plnú politickú angažovanosť a spolupracovali v záujme dosiahnutia tohto cieľa;

16.  zdôrazňuje, že bezpečnosť a obrana predstavujú oblasť, v ktorej je európska pridaná hodnota evidentná, pokiaľ ide o účinnosť, pretože členské štáty získajú prostredníctvom posilnenej súdržnosti, koordinácie a interoperability v rámci bezpečnosti a obrany väčšie a nákladovo efektívnejšie kapacity, a tiež pokiaľ ide o prínos k upevneniu solidarity, súdržnosti, strategickej autonómie a odolnosti Únie; poukazuje na to, že podľa odhadov generuje každé euro investované do obrany návratnosť 1,6 EUR, a to najmä prostredníctvom kvalifikovaného zamestnania, výskumu a technológií a vývozu;

17.  zdôrazňuje, že využitím všetkých možností, ktoré poskytujú zmluvy, by sa zlepšila konkurencieschopnosť a fungovanie obranného priemyslu na jednotnom trhu, ešte viac by sa podporila spolupráca v oblasti obrany prostredníctvom pozitívnych stimulov a pozornosť by sa zamerala na projekty, ktoré členské štáty nie sú schopné uskutočniť, pričom by sa znížila zbytočná duplikácia a podporilo by sa efektívnejšie využívanie verejných finančných prostriedkov;

18.  zdôrazňuje, že posilnenie SBOP v súlade so zmluvami nebude mať dosah na zvrchovanosť členských štátov, pretože ide o politiku, ktorej hybnou silou sú členské štáty; je presvedčený, že nič nepredstavuje väčšie rešpektovanie zvrchovanosti než obrana územnej celistvosti Európskej únie prostredníctvom spoločnej obrannej politiky;

19.  zdôrazňuje, že začatie misií SBOP na základe článku 44 Zmluvy o EÚ prispieva k vytváraniu európskej obrannej únie; vyzýva EÚ, aby v plnom rozsahu využila potenciál článku 44 s cieľom pokračovať v takýchto misiách a zintenzívniť ich, a to so zámerom vytvoriť podmienky pre funkčnú bezpečnostnú a obrannú politiku;

20.  považuje za nevyhnutné, aby sa výdavky členských štátov na obranu zvýšili na 2 % HDP EÚ; zdôrazňuje, že tento nárast by do konca nadchádzajúceho desaťročia predstavoval mimoriadne výdavky na obranu vo výške takmer 100 miliárd EUR; domnieva sa, že uvedené zvýšenie by sa malo použiť na začatie strategickejších programov spolupráce v rámci Únie a prostredníctvom Únie, a to zlepšením štruktúry na strane dopytu a ponuky a zvýšením účinnosti a efektívnosti oboch strán; domnieva sa, že toto zvýšenie prispeje k podpore európskeho obranného priemyslu na európskej úrovni a k vytváraniu pracovných miest, najmä v malých a stredných podnikoch; zastáva názor, že podstatná časť týchto výdavkov by sa mala vyčleniť na výskum a vývoj, ako aj na strategické programy spolupráce, pričom dôraz sa bude klásť na nové technológie dvojakého použitia a obranné technológie, ktoré nie sú len kľúčovým faktorom na dosiahnutie týchto cieľov, ale môžu tiež priniesť dodatočnú pridanú hodnotu pre Európsku úniu; poznamenáva, že v prípade týchto mimoriadnych výdavkov by sa mala zabezpečiť zvýšená zodpovednosť, transparentnosť a kontrola využívania európskych verejných prostriedkov;

21.  je presvedčený, že investície Únie do obrany by mali zabezpečiť, aby sa všetky členské štáty mohli zapojiť do vyváženého, súdržného a synchronizovaného zlepšovania svojich vojenských spôsobilostí; domnieva sa, že to pre Úniu predstavuje strategickú príležitosť, aby zlepšila svoju bezpečnosť a obranu;

Inštitucionálny rámec

Rada ministrov obrany

22.  zdôrazňuje, že je aj naďalej potrebné vytvoriť Radu v zložení ministrov obrany, ktorej by predsedal vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ktorá by koordinovala vykonávanie SBOP a zvýšila jej účinnosť;

Riadiaci výbor v oblasti obrany

23.  domnieva sa, že riadiaci výbor agentúry EDA zložený zo zástupcov ministerstiev obrany členských štátov je vhodným orgánom na výkon poradných a dozorných funkcií, ktoré sú potrebné na vykonávanie článkov 42, 45 a 46 Zmluvy o EÚ;

24.  domnieva sa, že článok 4 ods. 4 rozhodnutia Rady (SZBP) 2015/1835, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry, poskytuje potrebný a pevný základ pre to, aby riadiaci výbor agentúry EDA pôsobil ako tretí výbor stálych predstaviteľov Únie, teda ako riadiaci výbor v oblasti obrany; domnieva sa, že tento výbor by mal vykonávať aj poradné a dozorné funkcie potrebné na realizáciu stálej štruktúrovanej spolupráce po tom, ako bude zavedená;

25.  je presvedčený, že mandát Politického a bezpečnostného výboru (PBV) uvedeného v článku 38 Zmluvy o EÚ sa musí vykladať reštriktívne; domnieva sa, že podľa zmlúv sa jeho mandát vzťahuje len na situácie a misie mimo Únie, ako aj na určité aspekty vykonávania doložky o solidarite; predovšetkým sa domnieva, že jeho existujúce pracovné dojednania nie sú prispôsobené na ďalšie vykonávanie tej časti SBOP, ktorá je vymedzená v článku 42 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

26.  naliehavo žiada Radu, aby na tento účel zrevidovala rozhodnutie Rady 2001/78/SZBP o zriadení Politického a bezpečnostného výboru, ako aj rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/1835, ktorým sa vymedzuje štatút, sídlo a spôsob fungovania Európskej obrannej agentúry;

Európska obranná agentúra

27.  pripomína ciele agentúry EDA, ktorými sú podpora členských štátov pri rozvoji ich obranných spôsobilostí a posilňovanie ich priemyselnej a technologickej obrannej základne; zdôrazňuje nedostatočne využívaný potenciál agentúry EDA, pokiaľ ide o podporu rozvoja SBOP a plnenie tých cieľov, ktoré si vyžadujú plné využitie kapacít agentúry; vyzýva na úvahy o budúcej role a úlohách agentúry; vyzýva členské štáty, aby stanovili spoločnú úroveň ambícií v reformovanej agentúre EDA a zaviazali sa k nej; požaduje posilnenie politickej podpory, financovania a zdrojov pre agentúru EDA, ako aj koordináciu jej činnosti s opatreniami Komisie, členských štátov a iných aktérov, najmä v oblastiach rozvoja spôsobilostí, verejného obstarávania v oblasti obrany, výskumu a presadzovania interoperability ozbrojených síl členských štátov; domnieva sa, že agentúra môže s orgánmi členských štátov a súkromnými aktérmi na trhu spolufinancovať obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím a verejné obstarávanie inovatívnych riešení;

28.  berie na vedomie rozhodnutie agentúry EDA zrevidovať plán rozvoja spôsobilostí v súlade s globálnou stratégiou EÚ a so záujmom očakáva budúci plán rozvoja spôsobilostí, ktorý bude relevantnejším spôsobom odrážať priority a potreby EÚ a členských štátov;

29.  vyzýva členské štáty, aby v rámci agentúry EDA vypracovali spoločnú európsku politiku v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania, ako sa uvádza v článku 42 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a žiada Komisiu a agentúru EDA, aby v tejto súvislosti predložili návrhy; vyzýva PK/VP, aby informovala Parlament o výsledkoch existujúceho pracovného vzťahu medzi agentúrou EDA a Komisiou, ako aj ich vzťahu s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) a Organizáciou pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR); žiada členské štáty, aby riadne vykonávali spoločnú pozíciu 944/2008/SZBP o vývoze zbraní a vytvorili spoločnú politiku v oblasti vývozu zbraní, ktorá zabezpečí, že na vývoz zbraní sa budú vzťahovať spoločné kritériá na úrovni EÚ upravujúce vývoz zbraní, munície, obranného vybavenia a technológií do tretích krajín;

Stála štruktúrovaná spolupráca

30.  nabáda členské štáty, aby v záujme zachovania a zlepšovania svojich vojenských spôsobilostí prostredníctvom rozvoja doktríny a vedenia, rozvoja a výcviku personálu, rozvoja obranného materiálu a infraštruktúry, ako aj interoperability a certifikácie čo najskôr vytvorili v rámci Únie stálu štruktúrovanú spoluprácu a zapojili sa do nej; zdôrazňuje, že je dôležité a nevyhnutné, aby sa do stálej a účinnej štruktúrovanej spolupráce zapojili všetky členské štáty, ktoré chcú pokročiť v integrácii svojej obrany na tú najambicióznejšiu úroveň; domnieva sa, že by sa mali vytvoriť stále európske integrované sily ako mnohonárodné sily v zmysle článku 1 protokolu (č. 10) o stálej štruktúrovanej spolupráci, ktoré by boli k dispozícii Únii na vykonávanie SBOP, ako sa stanovuje v článku 42 ods. 3 Zmluvy o EÚ; vyzýva VP/PK, aby predložila návrhy na sfunkčnenie stálej štruktúrovanej spolupráce v prvej polovici roka 2017;

31.  domnieva sa, že Únia by si mala na základe dohody s dotknutými členskými štátmi zabezpečiť účasť na programoch v oblasti spôsobilostí, ktoré tieto členské štáty vykonávajú; domnieva sa, že finančný príspevok Únie na tieto programy by nemal presiahnuť príspevky zúčastnených členských štátov;

32.  zastáva názor, že systém bojových skupín EÚ by mal byť zahrnutý do stálej štruktúrovanej spolupráce súčasne s vytvorením trvalého civilno-vojenského veliteľstva s rovnako dôležitým útvarom pre plánovanie a vedenie vojenských operácií (MPCC) a útvarom pre plánovanie a vedenie civilných operácií (CPCC), čo by skvalitnilo strategické a operačné plánovanie počas celého plánovacieho cyklu, posilnilo civilno-vojenskú spoluprácu a zlepšilo schopnosť EÚ pohotovo reagovať na krízy; domnieva sa, že súčasťou stálej štruktúrovanej spolupráce by mali byť aj ďalšie európske nadnárodné štruktúry, ako je napríklad európske velenie leteckej dopravy, Eurocorps a Organizácia pre spoluprácu v oblasti vyzbrojovania (OCCAR), ako aj všetky dvojstranné a mnohostranné formy vojenskej spolupráce medzi krajinami zúčastňujúcimi sa na stálej štruktúrovanej spolupráci; domnieva sa, že výsady a imunity EÚ by sa mali vzťahovať na tie nadnárodné štruktúry, ktoré sú súčasťou stálej štruktúrovanej spolupráce;

33.  usudzuje, že počas fázy aktivácie, pohotovosti a deaktivácie bojových skupín EÚ by Únia by mala pokrývať všetky ich náklady;

34.  vyzýva PK/VP a Radu, aby v plnej miere realizovali rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 1325 a vymenovali osobitného zástupcu pre ženy v konfliktoch;

Európsky parlament

35.  zdôrazňuje, že Parlament by mal zohrávať poprednú úlohu pri kontrole a dohľade nad vykonávaním a pri hodnotení SBOP v súlade s článkom 14 ods. 1 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že medziparlamentná konferencia o SZBP a SBOP by mala slúžiť aj ako platforma pre medziparlamentné konzultácie a kontrolu SBOP; trvá na tom, že s Parlamentom sa musia účinne konzultovať významné rozhodnutia v oblasti SBOP, najmä pokiaľ ide o vojenské a civilné misie mimo EÚ a strategické obranné operácie;

36.  v tejto súvislosti vyzýva PK/VP, aby v plnom rozsahu napĺňala článok 36 Zmluvy o EÚ tým, že zabezpečí, aby sa postoje Parlamentu náležite zohľadňovali v rámci konzultácií s Parlamentom o hlavných aspektoch a základných rozhodnutiach SBOP ako súčasti SZBP; žiada, aby sa Parlamentu pravidelnejšie poskytovalo viac informácií s cieľom posilniť dostupné mechanizmy parlamentnej a politickej kontroly;

37.  nalieha na Parlament, aby z Podvýboru pre bezpečnosť a obranu vytvoril plnohodnotný parlamentný výbor a umožnil mu plniť dôležitú úlohu vo vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, najmä pri kontrole právnych aktov súvisiacich s trhom v oblasti obrany a pri postupoch, ako je koordinované ročné preskúmanie týkajúce sa obrany;

38.  vyzýva na posilnenie spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi, pretože ide o kľúčový prvok na dosiahnutie konkrétnych výsledkov v oblasti SBOP a pre jej legitimizáciu; konštatuje, že takáto spolupráca by nemala ohroziť vykonávanie SBOP a dosiahnutie jej cieľov ako politiky Únie;

39.  domnieva sa, že Parlament by mal okrem svojej úlohy v rámci rozpočtového postupu naďalej podporovať osobitné iniciatívy a poskytovať Rade, PK/VP a Komisii odporúčania týkajúce sa otázok spoločnej bezpečnosti a obrany;

Vzťah medzi EÚ a NATO

40.  požaduje užší vzťah medzi SBOP a NATO, ktorý ponúkne politickú príležitosť na spoluprácu a doplnkovosť na každej úrovni, bez toho, aby bol dotknutý článok 42 ods. 7 druhý pododsek Zmluvy o EÚ; pripomína, že je potrebné obnoviť rovnováhu v rámci strategického partnerstva medzi EÚ a NATO a rozšíriť toto partnerstvo v záujme zabezpečenia kompatibility, rozvoja spoločných spôsobilostí a predchádzania zdvojeniu činností a štruktúr, čím sa znížia výdavky a zvýši účinnosť; vyzýva PK/VP, aby bezodkladne začala rokovať s transatlantickými partnermi s cieľom objasniť ich pozíciu k rôznym témam, ktorými sa zaoberá globálna stratégia;

41.  vyzýva PK/VP a generálneho tajomníka NATO, aby poskytli podrobnú analýzu právnych a politických dôsledkov možnej aktivácie článku 50 Zmluvy o EÚ Spojeným kráľovstvom pre rozvoj partnerstva medzi EÚ a NATO;

42.  zdôrazňuje, že dojednania Berlin plus by sa mali dôkladne preformulovať s cieľom prispôsobiť ich súčasným strategickým súvislostiam a riešiť zistené nedostatky, napríklad prostredníctvom posilnenia taktických a operačných mechanizmov v situáciách, keď sú prítomné EÚ aj NATO, a umožnenia, aby NATO využívalo nástroje EÚ;

Politické odporúčania

43.  podporuje návrh koordinovaného ročného preskúmania týkajúceho sa obrany, v rámci ktorého by členské štáty koordinovali svoje plány obranných výdavkov a spôsobilostí v otvorenom procese za účasti Európskeho parlamentu a národných parlamentov;

44.  vyzýva Radu a PK/VP, aby vypracovali bielu knihu EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorá bude obsahovať vhodnú definíciu hrozieb a rizík pre európsku bezpečnosť, ktorým EÚ a členské štáty čelia, ako prvý krok k vytvoreniu kapacít, ktoré európska obrana potrebuje, ako aj plán s jasnými fázami a harmonogram postupných krokov, ktoré treba prijať v záujme vytvorenia európskej obrannej únie a účinnejšej spoločnej obrannej politiky; domnieva sa, že táto biela kniha by mala byť výsledkom príspevkov rôznych inštitúcií EÚ, mala by byť čo najúplnejšia a mala by zahŕňať rôzne opatrenia, ktoré Únia mieni prijať;

45.  víta akčný plán v oblasti európskej obrany, ktorý navrhla Komisia v novembri 2016; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôkladne objasnili riadenie, financovanie a ciele prípadného európskeho obranného fondu, najmä pokiaľ ide o témy spôsobilostí a výskumu; nazdáva sa, že účinné vykonávanie tohto plánu si vyžaduje pevnú podporu a politické odhodlanie zo strany členských štátov a inštitúcií EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia, agentúra EDA a členské štáty ešte nesplnili všetky úlohy stanovené na zasadnutiach Európskej rady zameraných na obranu, ktoré sa konali v rokoch 2013 a 2015;

46.  upozorňuje, že rôzne iniciatívy navrhnuté Komisiou budú musieť zohľadniť osobitné črty sektora obrany (pravidlá účasti, práva duševného vlastníctva, riadenie a spojitosť s operačnými požiadavkami); počas rokovaní o období 2021 – 2027 bude tieto otázky veľmi pozorne sledovať, najmä pokiaľ ide o vykonávanie budúceho európskeho programu výskumu v oblasti obrany;

47.  domnieva sa, že prijatie bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane by malo vychádzať z plánu vykonávania bezpečnosti a obrany v rámci globálnej stratégie s cieľom podporovať postupné vymedzenie spoločnej obrannej politiky Únie; zdôrazňuje, že tento dokument by mal nielen odrážať súčasné vojenské spôsobilosti členských štátov, ale tiež analyzovať povahu nevyhnutnej spolupráce a prostriedky na jej dosiahnutie, druh operácií, ktoré EÚ môže vykonávať, a požadované spôsobilosti a zdroje a zároveň prispievať ku koordinácii a k spolupráci medzi NATO a EÚ;

48.  požaduje okamžitú reformu mechanizmu Athena s cieľom rozšíriť jeho potenciál, pokiaľ ide o rozdelenie nákladov a spoločné financovanie, ako aj zabezpečenie spravodlivého rozdelenia prevádzkových nákladov, aby členské štáty boli motivované prispievať svojimi jednotkami, pričom nebudú obmedzené svojimi finančnými možnosťami; domnieva sa, že takáto reforma by mala zabezpečiť, aby všetky spoločné náklady uvedené v prílohách I až IV k rozhodnutiu Rady (SZBP) 2015/528 z 27. marca 2015 boli vždy hradené v rámci mechanizmu Athena; domnieva sa, že reformovaný mechanizmus Athena by sa mal použiť aj na financovanie výdavkov na operácie európskych integrovaných síl (keď budú zriadené v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce) vrátane bojových skupín EÚ;

49.  požaduje, aby európske vojenské výcvikové misie v zahraničí plnili svoju úlohu spočívajúcu vo výcviku miestnych národných vojenských jednotiek, ktoré budú schopné zasahovať v prípade vojny a bezpečnostných hrozieb (povstania a terorizmus); domnieva sa, že uvedené jednotky by preto mali disponovať zbraňami a vybavením potrebnými na výcvik a nadobudnutie schopností operovať v teréne a že európske jednotky zodpovedné za ich výcvik by mali byť schopné sprevádzať ich v úlohe pozorovateľov bez zasahovania do operácií, aby mohli vyhodnotiť účinnosť výcviku a následne uskutočniť úpravy a zabezpečiť nevyhnutný dodatočný výcvik;

50.  zdôrazňuje potrebu hlbšej diskusie o budúcich vzťahoch medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom v otázkach SBOP, najmä v oblasti vojenských spôsobilostí, ak sa Spojené kráľovstvo rozhodne aktivovať článok 50 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že je potrebné nájsť novú podobu velenia, pokiaľ ide o operačné veliteľstvo operácie Atalanta v Northwoode;

51.  vyzýva Radu a PK/VP, aby zabezpečili koordináciu na všetkých úrovniach interakcie: civilnej a vojenskej, medzi ESVČ a Komisiou a medzi EÚ a členskými štátmi; víta prepojenie medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, ktoré zavádza globálna stratégia, a vyzýva PK/VP a Komisiu, aby zabezpečili súdržnosť a riadnu koordináciu vnútorných a vonkajších aspektov bezpečnosti, a to aj na administratívnej úrovni;

52.  zdôrazňuje, že EÚ musí zintenzívniť svoje úsilie o posilnenie globálnej správy, čo povedie k zlepšeniu strategickej a bezpečnostnej situácie; vyzýva členské štáty, aby podporili reformu OSN v záujme posilnenia jej legitímnosti, transparentnosti, postupov vyvodzovania zodpovednosti a účinnosti; zastáva názor, že Bezpečnostná rada OSN sa musí zreformovať, najmä pokiaľ ide o jej zloženie a postupy hlasovania, aby sa zvýšila jej schopnosť rozhodne konať s cieľom riešiť globálne bezpečnostné výzvy, pričom treba prekonať jej čisto vojenské zameranie;

53.  zdôrazňuje, že ľudský faktor je jedným z najcennejších aktív v práci na spoločnej obrane; domnieva sa, že sú potrebné ďalšie investície do výcviku a vzdelávania v oblasti SBOP vrátane snahy o vytvorenie integrovaného systému založeného na národných vojenských strediskách, pretože výcvik a vzdelávanie sú mocnými nástrojmi pokroku v tejto oblasti;

54.  považuje stanoviská Európskeho parlamentu vyjadrené prostredníctvom tohto uznesenia za odporúčania pre Radu a PK/VP, ako sa uvádza v článku 36 Zmluvy o EÚ; domnieva sa, že PK/VP by mala tieto odporúčania náležite zohľadniť vo všetkých návrhoch na rozvoj SBOP a Rada zase pri prijímaní takýchto návrhov, čo by predstavovalo osvedčený postup, pokiaľ ide o vzájomnú lojálnu spoluprácu medzi inštitúciami Únie;

55.  zdôrazňuje, že v článku 21 Zmluvy o Európskej únii sa výslovne uvádza, že činnosť „Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva“;

Možný vývoj a úpravy súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie

56.  vyzýva členov budúceho konventu, aby:

–  zvážili odporúčania a usmernenia tejto správy a správ Parlamentu o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a o európskej obrannej únii;

–  na základe odporúčaní a usmernení uvedených správ zahrnuli do budúcej zmluvy Únie ustanovenia, ktoré zabezpečia

•  vytvorenie európskych ozbrojených síl, ktoré budú schopné nasadiť bojové jednotky v prípade vysoko intenzívnych konfliktov, stabilizačné sily, ktoré zabezpečujú dodržiavanie prímerí alebo mierových dohôd a úlohy súvisiace s evakuáciou, ako aj zdravotné služby vrátane mobilných poľných nemocníc a sily zamerané na vojenskú logistiku a vojenské inžinierstvo;

•  stanovenie presných a záväzných usmernení, pokiaľ ide o aktiváciu a vykonávanie doložky o vzájomnej pomoci a podpore, v rámci spoločnej obrannej politiky Únie;

•  povinnú výmenu informácií na európskej úrovni medzi národnými spravodajskými orgánmi v rámci primeraných štruktúr spolupráce;

•  zriadenie stálej pracovnej skupiny pre otázky obrany, ktorú budú tvoriť členovia Komisie a ktorej bude predsedať PK/VP; zapojenie Parlamentu so stálymi zástupcami v rámci tejto skupiny; hlbšie zapojenie Komisie do oblasti obrany prostredníctvom cieleného výskumu, plánovania a vykonávania; umožnenie, aby PK/VP zaradila zmenu klímy do všetkých vonkajších činností EÚ a najmä do SBOP;

–  zvážili posúdenie finančnej a rozpočtovej politiky členských štátov, pokiaľ ide o výdavky na obranu v rámci budúceho európskeho semestra v oblasti obrany, t. j. vzali do úvahy výšku výdavkov každého členského štátu v tejto oblasti s cieľom dať do spojitosti význam výdavkov jednotlivých štátov s bezpečnosťou Európy ako celku; domnieva sa, že v dlhodobom horizonte by EÚ mala preskúmať možnosti a usilovať sa o spoločný rozpočet;

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0120.

(2)

Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 138.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0435.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0019.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0440.

(6)

Ú. v. EÚ L 266, 13.10.2015, s. 55.

(7)

Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2001, s. 1.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

k ústavným, právnym a inštitucionálnym dôsledkom spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva (2015/2343(INI))

Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre ústavné veci Spravodajcovia: Esteban González Pons, Michael Gahler

Menšinové stanovisko, ktoré predložili poslanci skupiny GUE/NGL Sabine Lösing, Javier Couso Permuy, Takis Hadjigeorgiou, Sofia Sakorafa, Miguel Urban

V správe sa uvádza, že je potrebné, aby členské štáty poskytli do rozpočtu EÚ dodatočné finančné prostriedky na obranu a aby sa z tohto rozpočtu hradili obranné a vojenské výdavky. Požaduje sa v nej vytvorenie európskej politiky v oblasti spôsobilostí a vyzbrojovania. Správa naliehavo vyzýva na zavedenie a sfunkčnenie stálej štruktúrovanej spolupráce, vypracovanie bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane a posilnenie spolupráce medzi EÚ a NATO, ako aj civilno-vojenskej spolupráce.

Namietame proti tejto správe, pretože:

•  žiada od členských štátov zvýšenie investícií do oblasti obrany – kapacitný cieľ NATO (min. 2 % of HDP na výdavky na obranu, čo by znamenalo o približne 100 miliárd EUR viac do roku 2020);

•  víta aktivovanie doložky o obrane (článok 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ), ktorá ide nad rámec článku 5 NATO;

•  požaduje rozšírenie mechanizmu Athena nad rámec parlamentnej kontroly, zasadzuje sa za stálu štruktúrovanú spoluprácu financovanú zo strany EÚ v kombinácii so systémom bojových skupín EÚ a podporuje vytvorenie stálych európskych integrovaných síl;

•  víta výskum v oblasti obrany, obranný fond EÚ a akčný plán v oblasti európskej obrany, ktorý prináša výhody pre obranný a bezpečnostný priemysel EÚ a vojensko-priemyselný komplex;

•  neobsahuje žiadnu dôraznú požiadavku na zmysluplný parlamentný dohľad nad SBOP.

Požadujeme:

-  radikálne (aj jadrové) odzbrojenie na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni;

-  neposkytovanie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ na vojenskú oblasť a prísny výklad článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

-  zrušenie NATO.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (26.1.2017)

pre Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre ústavné veci

k ústavným, právnym a inštitucionálnym dôsledkom spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva

(2015/2343(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean Arthuis

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre zahraničné veci a Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktoré prijmú, tieto návrhy:

1.  poznamenáva, že nedávny politický vývoj a početné hrozby, ktoré sa týkajú členských štátov v rámci EÚ aj NATO, ešte zdôrazňujú mimoriadne naliehavú potrebu vytvoriť skutočnú európsku bezpečnostnú a obrannú úniu a posilniť strategickú autonómiu Európskej únie;

2.  domnieva sa, že združenie finančných zdrojov je kľúčovým faktorom pri stimulovaní EÚ a jej členských štátov, aby konali primerane vzhľadom na súčasné výzvy v oblasti bezpečnosti a obrany; poukazuje na to, že neschopnosť EÚ naplno využiť možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva, má za následok, že jej činnosť obmedzujú zložité a neatraktívne mechanizmy podieľania sa na nákladoch; je pevne presvedčený, že vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu EÚ je mimoriadne dôležité, aby sa nástroje, ktoré poskytuje Lisabonská zmluva, konečne zaviedli, najmä pokiaľ ide o spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi, a to aj vo finančných a rozpočtových otázkach;

3.  pripomína, že náklady v prípade nekonania na úrovni Európy v oblasti bezpečnosti a obrany a možné zisky vďaka zvýšeniu efektívnosti sa podľa odhadov pohybujú v rozmedzí od 26 miliárd EUR do 130 miliárd EUR ročne, hoci akýkoľvek pokus o takéto určenie nákladov je notoricky náročné; zdôrazňuje význam zlepšenia výdavkov na obranu prostredníctvom zintenzívnenia spolupráce, spoločného plánovania a obstarávania, aby sa zabránilo duplicite, fragmentácii a nedostatočnej funkčnosti; domnieva sa, že európsky zbrojársky priemysel môže uspokojiť celú škálu potrieb v oblasti obrany bez toho, aby toho, aby bol odkázaný na dovoz z krajín mimo Európy;

4.  rozhodne sa domnieva, že využívanie finančných prostriedkov Únie prostredníctvom rozpočtu EÚ by bolo silným prejavom súdržnosti a solidarity a umožnilo by lepšiu a transparentnejšiu kontrolu financovania; je presvedčený, že z tohto dôvodu treba zvýšiť rozpočet EÚ, čo možno dosiahnuť ďalšími vlastnými zdrojmi alebo zvýšením vlastných zdrojov odvodených z hrubého národného dôchodku (HND);

5.  naliehavo žiada, aby sa v krátkodobom horizonte prijali tieto konkrétne kroky:

–  zásadná revízia a rozšírenie mechanizmu Athena s cieľom zabezpečiť viac spoločného financovania pre misie EÚ;

–  zavedenie stálej štruktúrovanej spolupráce a vytvorenie počiatočného fondu uvedeného v článku 41 ods. 3 ZEÚ, čo by pomohlo začínať vojenské operácie v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) omnoho rýchlejšie;

–  preskúmanie možností optimálneho financovania rozpočtu Európskej obrannej agentúry (EDA);

–  plné vykonávanie prípravnej akcie týkajúcej sa výskumu v oblasti SBOP, pričom sa uzná, že ide o novú politickú iniciatívu s výrazným vplyvom na rozpočet EÚ, ktorej by sa už pre jej povahu mali naďalej prideľovať nové zdroje; dôrazne nabáda na vytvorenie osobitného konzultačného fóra všetkých relevantných zainteresovaných subjektov s cieľom čo najlepšie zosúladiť strany ponuky a dopytu na účel prípravy navrhovaného programu obranného výskumu v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR);

6.  domnieva sa, že v dlhodobom horizonte by EÚ mala preskúmať možnosti a usilovať sa o spoločný rozpočet vrátane štruktúry velenia, spoločných operácií a vybavenia, ako aj o príslušný program EÚ na výskum v oblasti SBOP, a to so zreteľom na špecifiká odvetvia obrany; očakáva, že Komisia predloží návrh týkajúci sa európskeho obranného fondu;

7.  dôrazne nabáda Komisiu, Európsku obrannú agentúru a členské štáty, aby sa aktívne zapojili do procesu vykonávania akčného plánu v oblasti európskej obrany; vyzýva Komisiu, aby v prvom štvrťroku 2017 objasnila právnu štruktúru a rozpočtové zdroje európskeho obranného fondu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

25

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, Ingeborg Gräßle, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, Zbigniew Kuźmiuk, Victor Negrescu, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Daniele Viotti, Tiemo Wölken

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Paul Denanot, Andrey Novakov, Marco Valli

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Paul Brannen, Ulrike Lunacek


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

9.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

48

21

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Louis Aliot, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Pascal Durand, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Esteban González Pons, Iveta Grigule, Diane James, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Ulrike Lunacek, Andrejs Mamikins, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, Claudia Țapardel, Geoffrey Van Orden

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Laima Liucija Andrikienė, Brando Benifei, Doru-Claudian Frunzulică, Elisabetta Gardini, Neena Gill CBE, María Teresa Giménez Barbat, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Antonio López-Istúriz White, Gilles Pargneaux, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Marietje Schaake, Jean-Luc Schaffhauser, Igor Šoltes, Renate Sommer, Ernest Urtasun, Paavo Väyrynen, Janusz Zemke, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Dieter-Lebrecht Koch, Ramón Luis Valcárcel Siso


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

48

+

ALDE

Petras Auštrevičius, María Teresa Giménez Barbat, Charles Goerens, Iveta Grigule, Ilhan Kyuchyuk, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jozo Radoš, Marietje Schaake

PPE

Laima Liucija Andrikienė, Elmar Brok, Michael Gahler, Elisabetta Gardini, Esteban González Pons, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Dieter-Lebrecht Koch, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Cristian Dan Preda, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jacek Saryusz-Wolski, György Schöpflin, Renate Sommer, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Ramón Luis Valcárcel Siso, Željana Zovko

S&D

Brando Benifei, Goffredo Maria Bettini, Andi Cristea, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Doru-Claudian Frunzulică, Neena Gill, Enrique Guerrero Salom, Andrejs Mamikins, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Gilles Pargneaux, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Pedro Silva Pereira, Janusz Zemke, Claudia Țapardel

21

-

ALDE

Paavo Väyrynen

ECR

Amjad Bashir, Anna Elżbieta Fotyga, Ryszard Antoni Legutko, Geoffrey Van Orden

EFDD

James Carver

ENF

Louis Aliot, Mario Borghezio, Jean-Luc Schaffhauser

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Sabine Lösing

NI

Georgios Epitideios, Diane James, Janusz Korwin-Mikke

VERTS/ALE

Max Andersson, Klaus Buchner, Pascal Durand, Barbara Lochbihler, Ulrike Lunacek, Ernest Urtasun, Igor Šoltes

1

0

ECR

Charles Tannock

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

Právne oznámenie