Postup : 2016/2249(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0046/2017

Predkladané texty :

A8-0046/2017

Rozpravy :

PV 13/03/2017 - 13
CRE 13/03/2017 - 13

Hlasovanie :

PV 14/03/2017 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0073

SPRÁVA     
PDF 1437kWORD 930k
23.2.2017
PE 589.343v02-00 A8-0046/2017

o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015

(2016/2249(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajca: Ernest Urtasun

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015

(2016/2249(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(1),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking+5 (2000), Peking+10 (2005) a Peking+15 (2010),

–  so zreteľom na Dohovor OSN z roku 1949 o potláčaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(2),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 20. októbra 2010 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 92/85/EHS o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok (smernica o materskej dovolenke)(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)(4),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii(6),

–  so zreteľom na smernice EÚ od roku 1975 o rozličných aspektoch rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami (smernica 2010/41/EÚ(7), smernica 2010/18/EÚ(8), smernica 2006/54/EÚ(9), smernica 2004/113/ES(10), smernica 92/85/EHS(11), smernica 86/613/EHS(12) a smernica 79/7/EHS(13)),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o ženách vo vrcholových orgánoch) (COM(2012)0614),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), a jeho článok 3, v ktorom sa pojem „rod“ označuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady zo 4. marca 2016 o podpise Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie (COM(2016)0111),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rodovej rovnosti (00337/2016),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. – 6. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim (09543/2014),

–  so zreteľom na závery Rady zo 7. decembra 2015 o rovnosti žien a mužov v oblasti rozhodovania (14327/2015),

–  so zreteľom na vyhlásenie trojice predsedníctiev zo 7. decembra 2015, ktoré podpísali Holandsko, Slovensko a Malta,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. marca 2015 s názvom Správa o rovnosti žien a mužov v roku 2014 (SWD(2015)0049),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 4. marca 2016 s názvom Správa o rovnosti žien a mužov v roku 2015 (SWD(2016)0054),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(14), z 8. marca 2011 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2010(15), z 13. marca 2012 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2011(16) a z 10. marca 2015 o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(17),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. novembra 2013 s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov (COM(2013)0833) a na svoje uznesenie zo 6. februára 2014 o odstránení mrzačenia ženských pohlavných orgánov(18),

–  so zreteľom na výsledky prieskumu Európskej únie o lesbách, gejoch, bisexuálnych a transrodových osobách (EU LGBT), ktorý vykonala Agentúra pre základné práva (FRA) a ktorý bol zverejnený v máji 2013,

–  so zreteľom na správu FRA s názvom Násilie páchané na ženách – prieskum v celej EÚ. Hlavné výsledky, uverejnenú v marci 2014,

–  so zreteľom na správu agentúry FRA s názvom Situácia základných práv intersexuálnych osôb, ktorá bola uverejnená v máji 2015,

–  so zreteľom na správu Európskej siete orgánov pre rovnosť (EQUINET) s názvom Pretrvávanie diskriminácie, obťažovania a nerovnosti žien. Práca orgánov pre rovnosť formujúca novú stratégiu Európskej komisie pre rodovú rovnosť, uverejnenú v roku 2015,

–  so zreteľom na správy Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound) s názvom Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov: výzvy a riešenia (2016), Sociálni partneri a rodová rovnosť v Európe (2014), Vývoj v oblasti pracovného života v Európe: ročný prieskum EurWORK (2014 a 2015) a Šiesty európsky prieskum pracovných podmienok (EWCS) (2016),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2016 o novej stratégii pre rodovú rovnosť a práva žien na obdobie po roku 2015(19) a na svoju správu z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi po roku 2015(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o boji proti násiliu voči ženám(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o vytvorení podmienok na trhu práce priaznivých pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2015 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“)(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o zahrnutí rodového hľadiska do práce Európskeho parlamentu(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2016 o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania z rodového hľadiska(29),

–  so zreteľom na správu Komisie z 3. júna 2013 o pokroku v oblasti barcelonských cieľov s názvom Rozvoj služieb starostlivosti o malé deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu(30),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia(31),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) za rok 2015, jeho správu s názvom Peking +20: 4. preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ a ďalšie správy inštitútu EIGE,

–  so zreteľom na štúdiu Európskej siete právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie z januára 2016 s názvom Porovnávacia analýza právnych predpisov o rodovej rovnosti v Európe 2015,

–  so zreteľom na závery o úlohe mužov a chlapcov v dosahovaní rodovej rovnosti schválené na 48. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien (CWS) v marci 2004(32),

–  so zreteľom na dokument s názvom Transformácia nášho sveta: program pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030, ktorý bol prijatý na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015, a na ciele a zámery týkajúce sa rodovej rovnosti, práv žien a posilnenia postavenia žien zahrnuté do tohto dokumentu;

–  so zreteľom na štatistickú správu Komisie z apríla 2014 s názvom Slobodní rodičia a zamestnanosť v Európe(33),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0046/2017),

A.  keďže index rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2015 ukazuje iba nepatrné zlepšenie: EÚ ostáva len na polceste k dosiahnutiu rodovej rovnosti, pričom celkové hodnotenie sa od roku 2005 zvýšilo z 51,3 na 52,9 zo 100; keďže je potrebný rýchlejší pokrok, ak má EÚ splniť ciele stratégie Európa 2020;

B.   keďže v ostatných rokoch bol v niektorých členských štátoch EÚ zaznamenaný výrazný nárast občianskych a politických hnutí, ktoré poškodzujú ideu rovnakých práv pre ženy a mužov a dokonca spochybňujú celkovú potrebu politík rodovej rovnosti; keďže tento odpor k rodovej rovnosti sa zameriava na posilnenie tradičných rodových úloh a na spochybňovanie súčasných a budúcich úspechov v oblasti rodovej rovnosti, práv žien a práv LGBTI osôb;

C.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základným právom zakotveným v Zmluve o Európskej únii a v Charte základných práv; keďže cieľom Európskej únie v tejto oblasti je tiež zabezpečiť rovnaké príležitosti a zaobchádzanie pre mužov a ženy a bojovať proti akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia;

D.  keďže miera zamestnanosti žien dosiahla v roku 2015 doteraz najvyššiu hodnotu 64,5 %, ale stále výrazne zaostáva za mierou zamestnanosti mužov, ktorá dosiahla 75,6 %. keďže je poľutovaniahodné, že pravdepodobnosť prijatia práce na kratší pracovný úväzok a zotrvania v nej, často nedobrovoľne, je u žien štyrikrát vyššia ako u mužov; keďže veľa mladých ľudí najmä v Grécku, Španielsku, Chorvátsku, Taliansku, na Cypre, v Portugalsku a na Slovensku ostáva v chudobe aj napriek tomu, že majú prácu;

E.  keďže miera nezamestnanosti žien je podhodnotená, pretože mnohé ženy nie sú evidované ako nezamestnané, najmä ženy, ktoré žijú vo vidieckych alebo vzdialených oblastiach, ktoré pomáhajú v rodinných podnikoch a mnohé zo žien, ktoré sa venujú výhradne práci v domácnosti a starostlivosti o deti; keďže táto situácia takisto vytvára nerovnosť v prístupe k verejným službám (k dávkam v nezamestnanosti, dôchodkom, materskej dovolenke, nemocenskej, prístupu k sociálnemu zabezpečeniu atď.);

F.   keďže v správe nadácie Eurofound o rozdieloch v zamestnanosti žien a mužov sa odhaduje, že tieto rozdiely stoja EÚ približne 370 miliárd EUR ročne, čo predstavuje 2,8 % HDP EÚ(34),

G.  keďže v krajinách postihnutých hospodárskou krízou a úspornými opatreniami sú neúmerne postihnuté práve ženy, najmä mladé ženy, staršie ženy, slobodné matky a ženy trpiace viacnásobnou diskrimináciou, a keďže to vedie k ich chudobe a sociálnej marginalizácii, lebo sa stále zväčšuje ich vylúčenie z trhu práce; keďže škrty v ústavnej starostlivosti a zdravotných službách vedú k presunu zodpovednosti za starostlivosť zo spoločnosti späť na domácnosti, čo sa dotýka najmä žien;

H.  keďže v EÚ pretrváva feminizácia chudoby a keďže veľmi vysoký podiel nezamestnanosti, chudoby a sociálneho vylúčenia žien úzko súvisí s rozpočtovými škrtmi v oblasti verejných služieb, ako sú zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, sociálne služby a sociálne dávky; keďže tieto politiky vedú k väčšej nestabilite pracovných miest, najmä z dôvodu zvýšenia nedobrovoľnej práce na kratší pracovný čas a dočasných pracovných zmlúv;

I.  keďže v roku 2015 vykonávali tri štvrtiny úloh v domácnosti a dve tretiny rodičovskej starostlivosti pracujúce ženy, ktoré v dôsledku toho v drvivej väčšine prípadov niesli dvojité bremeno povinností; keďže ženy nesú vo všeobecnosti neporovnateľne väčšiu zodpovednosť za rodičovskú starostlivosť a starostlivosť o domácnosť; keďže tradičné úlohy mužov a žien a rodové stereotypy majú naďalej veľký vplyv na rozdelenie úloh medzi ženy a mužov v domácnosti, na pracovisku a v spoločnosti ako takej; keďže takéto tradičné rozdelenie úloh zväčša zachováva status quo, obmedzuje pracovné príležitosti a osobný rozvoj žien a ponecháva ženám málo času na začlenenie do spoločnosti a komunity alebo na hospodársku účasť; keďže rovnaká deľba „neplatenej práce“, ako je poskytovanie starostlivosti a zodpovednosť za domácnosť, medzi ženami a mužmi je z dlhodobého hľadiska predpokladom pre hospodársku nezávislosť žien;

J.  keďže i napriek platnému politickému rámcu a právnym predpisom na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni sú určité typy dovolenky z rodinných dôvodov stále príčinou diskriminácie a stigmatizácie žien i mužov, a keďže to má dosah najmä na ženy ako hlavné opatrovateľky, ktoré využívajú dovolenku z rodinných dôvodov;

K.  keďže takmer štvrtina členských štátov EÚ nemá zákonné ustanovenia o otcovskej dovolenke a keďže mnohé z krajín, ktoré takéto ustanovenia majú, umožňujú mužom vziať si dovolenku len na jeden deň, dva dni alebo niekoľko dní; keďže v ôsmich členských štátoch nie je rodičovská dovolenka vôbec platená, pričom priemerné využívanie rodičovskej dovolenky zo strany otcov je slabé, keď len 10 % otcov si vezme aspoň jeden deň dovolenky a 97 % žien využíva rodičovskú dovolenku, ktorá je k dispozícii pre oboch rodičov; keďže na dosiahnutie rodovej rovnosti je nevyhnutná podpora väčšieho využívania rodičovskej a otcovskej dovolenky; keďže štúdia nadácie Eurofound(35) priblížila aspekty, ktoré ovplyvňujú mieru čerpania rodičovskej dovolenky otcami, a to: úroveň kompenzácie, pružnosť systému dovoleniek, dostupnosť informácií, dostupnosť a pružnosť zariadení starostlivosti o deti a obava z vylúčenia z trhu práce v dôsledku čerpania dovolenky;

L.  keďže jedným z predpokladov pre aktívne začlenenie žien do trhu práce je dostupnosť prístupných kvalitných a finančne prijateľných zariadení a služieb starostlivosti o deti, starších príbuzných a ostatných závislých členov rodiny; keďže barcelonské ciele sú vynikajúcim nástrojom na dosiahnutie skutočnej rodovej rovnosti a keďže všetky členské štáty ich musia dosiahnuť čo najskôr; keďže v dôsledku nedostatku vysokokvalitných zariadení a služieb starostlivosti o deti za dostupné ceny sú matky stále častejšie nútené rozhodnúť sa medzi prácou na kratší pracovný čas a odchodom zo zamestnania, aby sa mohli starať o svoje deti, čo má vplyv na rodinný príjem a dôchodkové úspory;

M.  keďže prístup k odbornej príprave a základné ľudské právo dievčat a žien na vzdelanie sú dôležitými európskymi hodnotami a zásadnými prvkami pre posilnenie postavenia dievčat a žien na sociálnej, kultúrnej a profesionálnej úrovni, ako aj v záujme neobmedzeného uplatňovania všetkých ostatných sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a politických práv a následne predchádzania násiliu na ženách a dievčatách; keďže bezplatné povinné všeobecné vzdelanie je nevyhnutným predpokladom pre zaručenie rovnakých príležitostí pre všetkých a malo by byť dostupné pre všetky deti bez akejkoľvek diskriminácie a bez ohľadu na ich pobytový status; keďže boj proti rodovým rozdielom sa začína v predškolskom veku a vyžaduje si neustály pedagogický dohľad nad učebnými plánmi, cieľmi v oblasti rozvoja a študijnými výsledkami;

N.  keďže rodová rovnosť je zodpovednosťou všetkých jednotlivcov v spoločnosti a vyžaduje si aktívny prínos od žien aj mužov; keďže orgány by sa mali zaviazať, že budú rozvíjať vzdelávacie kampane zamerané na mužov a mladšie generácie s cieľom zapájať mužov a chlapcov ako partnerov, postupne predchádzať všetkým formám rodovo motivovaného násilia a odstraňovať ich a podporovať alebo posilňovať postavenie žien;

O.  keďže napriek tomu, že ženy dosahujú v priemere vyššiu úroveň vzdelania ako muži, bol v EÚ v roku 2014 stále priemerný rozdiel v odmeňovaní žien a mužov 16,1 %, aj keď medzi jednotlivými členskými štátmi existujú značné rozdiely;

P.   keďže horizontálna a vertikálna rodová segregácia v zamestnaní je stále častým javom, ktorý spôsobujú okrem iného fakt, že pracovným miestam, ktoré sa považujú za „ženské“ sa pripisuje nižšia hodnota ako miestam, ktoré sú považované za „mužské“, pretrvávajúce neviditeľné stropy, ktoré ženám bránia dosiahnuť najvyššie a najlepšie platené pozície, ako aj nepomerne vyššie zastúpenie žien v práci na kratší pracovný čas, ktorá je platená horšie ako práca na plný pracovný čas; keďže hoci sa počet žien na úrovni absolventov vyrovná počtu mužov alebo ho dokonca prevyšuje, vplyv rodových stereotypov na vzdelávanie a odbornú prípravu a na rozhodnutia študentov v škole môžu ovplyvniť voľby počas celého ich života a následne má veľký vplyv na trh práce; keďže stereotypy týkajúce sa nezlučiteľnosti materstva a práce na plný pracovný čas, ktoré sú v spoločnosti veľmi rozšírené, môžu priviesť ženy do znevýhodnenej pozície a môžu odradiť mladé ženy od pokračovania vo vyššom vzdelávaní alebo od investovania do kariéry;

Q.  keďže zložený ukazovateľ plateného a neplateného pracovného času v prieskume nadácie Eurofound o pracovných podmienkach vykazuje, že pracovný čas žien je celkovo dlhší, keď sa spočíta platený a neplatený pracovný čas(36);

R.  keďže v sektoroch, ktoré sa týkajú okrem iného tovaru, služieb alebo poľnohospodárstva, existuje medzi mužmi a ženami nerovný prístup k hospodárskym a finančným zdrojom, ako je majetok, kapitál, výrobné zdroje a úvery;

S.  keďže v EÚ stále pretrvávajú rozdiely v dôchodkoch medzi mužmi a ženami a v roku 2014 dosiahol tento rozdiel mimoriadne vysokú úroveň 40,2 %; keďže tieto rozdiely sú dôsledkom kombinácie viacerých znevýhodnení, ktorým sú ženy počas života vystavené, ako je nedostatočný prístup k finančným zdrojom, ako sú systémy sociálnych dávok a dôchodkové systémy, ktoré sú viazané na prácu na plný pracovný čas a na ktoré mnohé ženy nemajú nárok, lebo zostávajú v pracovných pozíciách na kratší pracovný čas alebo zamestnanie prerušia, aby sa mohli starať o rodinu;

T.  keďže v niektorých členských štátoch EÚ sa naďalej uplatňuje prax, v ktorej systémy daní a sociálneho zabezpečenia nie sú individualizované; keďže v dôsledku toho môžu byť ženy závislé od svojich manželov, lebo majú priznané len odvodené práva vyplývajúce zo vzťahu k mužovi;

U.  keďže v minulom desaťročí sa celkový podiel žien vo vnútroštátnych/federálnych parlamentoch zvýšil len asi o 6 %, keď v roku 2015 dosiahol 29 %;

V.  keďže v roku 2015 bolo medzi prezidentmi a generálnymi riaditeľmi v najväčších spoločnostiach kótovaných na burze len 6,5 %, resp. 4,3 % žien;

W.  keďže aj napriek záväzku EÚ dosiahnuť rodovú rovnosť v rozhodovacom procese, správnym radám agentúr EÚ vážne chýba rodová rovnováha a vykazujú pretrvávajúce vzory rodovej segregácie, keď v priemere 71 % členov správnych rád tvoria muži a iba jednej z troch správnych rád predsedá žena a zo 42 výkonných riaditeľov agentúr EÚ je len 6 žien;

X.  keďže viac ako polovica ženských obetí vrážd je zabitá intímnym partnerom, príbuzným alebo rodinným príslušníkom(37); keďže 33 % žien v EÚ zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie, 55 % ich čelilo sexuálnemu obťažovaniu a 32 % sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku; keďže ženy sa môžu mimoriadne ľahko stať obeťou sexuálneho násilia a fyzického násilia, násilia online, kybernetického šikanovania a prenasledovania;

Y.  keďže násilie páchané na ženách patrí medzi najrozšírenejší typ porušovania ľudských práv na svete, postihuje všetky úrovne spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie a krajinu pôvodu alebo pobytu a predstavuje vážnu prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže výskyt javu vraždenia žien (femicída) v členských štátoch neklesá;

Z.  keďže prieskumy medzi obyvateľstvom o postojoch k násiliu páchanému na ženách ukazujú znepokojivo častý výskyt tendencie obviňovať obeť, čo môže byť jedným z dôsledkov patriarchátu; keďže často chýba jasné odsúdenie takéhoto správania verejnými orgánmi a inými inštitúciami;

AA.  keďže digitálne spôsoby komunikácie prispeli k rozšíreniu nenávistných prejavov a vyhrážok voči ženám, pričom 18 % žien v Európe bolo od obdobia dospievania vystavených nejakej forme obťažovania online a bolo zaznamenaných deväť miliónov obetí online násilia v Európe; keďže systém súdnictva dostatočne nereaguje na násilie páchané na ženách online; keďže násilníci a odporcovia sú len veľmi zriedka nahlasovaní, vyšetrovaní, stíhaní a odsúdení;

AB.  keďže za uplynulých 5 rokov bolo 23 % lesieb a 35 % transrodových osôb aspoň raz fyzicky/sexuálne napadnutých alebo ohrozených násilím doma alebo inde (na ulici, v hromadnej doprave, na pracovisku atď.);

AC.   keďže z prieskumu EÚ o LGBT vyplýva, že lesby, bisexuálne a transsexuálne ženy čelia veľkému riziku diskriminácie na základe svojej sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; keďže diskriminácia na základe rodu sa prekrýva s ďalšou diskrimináciou na základe rasy a etnického pôvodu, náboženstva, zdravotného postihnutia, zdravotného stavu, rodovej identity, sexuálnej orientácie a/alebo sociálno-ekonomických podmienok;

AD.  keďže sa zhoršujú podmienky určitých skupín žien, ktoré často čelia viacerým ťažkostiam a rizikám a vysokej miere diskriminácie súčasne, najmä žien so zdravotným postihnutím, žien so závislými osobami, starších žien, žien z radov menšín a prisťahovalcov, utečeniek a žiadateliek o azyl, žien s nízkym alebo žiadnym vzdelaním, ženských obetí rodovo motivovaného násilia, členiek komunity LGTBI atď.;

AE.  keďže v roku 2015 došlo na území EÚ k nebývalému zvýšeniu počtu utečencov a žiadateľov o azyl; keďže podľa Úradu vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov tvoria viac ako polovicu týchto utečencov a žiadateľov o azyl ženy a deti a keďže boli hlásené prípady násilia a zneužívania vrátane sexuálneho násilia na ženách a deťoch z radov utečencov počas ich cesty a tiež v preplnených prijímacích centrách v EÚ;

AF.  keďže ženy a dievčatá tvoria 80 % registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi(38); keďže identifikácia obetí zostáva náročnou úlohou a keďže je potrebné posilniť podporu a ochranu obetí a pri každom úsilí v boji proti obchodovaniu s ľuďmi sa musí zohľadňovať rodový aspekt;

AG.  keďže jedným z hlavných cieľov obchodovania s ľuďmi je sexuálne vykorisťovanie a keďže ženy, ktoré sa stanú jeho obeťami, sú nútené žiť uväznené a týrané každodenným násilím fyzickej aj psychickej povahy;

AH.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú základnými ľudskými právami a podstatným prvkom rodovej rovnosti a sebaurčenia a keďže by preto mali byť zahrnuté do stratégie EÚ v oblasti zdravia;

AI.  keďže zdravie žien by nemalo byť nikdy ohrozené z dôvodu práva na výhradu vo svedomí alebo osobného presvedčenia;

AJ.  keďže sa ukázalo, že uplatňovanie právnych predpisov EÚ o rodovej rovnosti v členských štátoch prináša osobitné problémy súvisiace s transpozíciou a uplatňovaním príslušných smerníc, ako sú zásadné nedostatky v právnych predpisoch a ich nekonzistentné uplatňovanie vnútroštátnymi súdmi, ale – čo je dôležité – aj všeobecný nedostatok informovanosti o zásadách rovnosti a právnych predpisoch v tejto oblasti(39);

AK.  keďže vo viacerých členských štátoch EÚ, ktoré nechránia transrodové osoby pred diskrimináciou v oblasti prístupu k zamestnaniu a prístupu k tovaru a službám, sa riadne nevykonávajú najmä smernice EÚ o rodovej rovnosti;

AL.  keďže inštitucionálne mechanizmy rodovej rovnosti sú vo vnútroštátnych štruktúrach štátnej správy často marginalizované, rozdelené do rozličných politických oblastí, brzdené komplexnými a rozširujúcimi sa mandátmi, nedostatkom vhodného personálu, odbornej prípravy, údajov a potrebných zdrojov a politické vedenie im neposkytuje dostatočnú podporu(40);

AM.  keďže pretrvávajúci problém nedostatku komplexných, spoľahlivých údajov rozčlenených na základe rodovej príslušnosti vytvára nejasnosti a skresľuje obraz situácie v oblasti rodovej rovnosti, najmä pokiaľ ide o násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie; keďže zhromaždenie takýchto údajov by nielen poskytlo jasný obraz o situácii, ale takisto by upriamilo pozornosť na neodkladné otázky;

AN.  keďže sociálni partneri zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov v oblasti rovnosti vďaka svojej rozhodujúcej úlohe pri formovaní trhu práce a sociálnych podmienok prostredníctvom zapájania sa do tvorby politiky a kolektívneho vyjednávania na rôznych úrovniach, aj keď je jasné, že špecifická úloha, ktorú zohrávajú v jednotlivých krajinách a systémoch priemyselných vzťahov do veľkej miery závisí od národných tradícií a sily organizácie(41);

AO.  keďže podľa prieskumu Eurobarometer 2016 by 55 % Európanov privítalo väčšiu angažovanosť EÚ v oblasti rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami; keďže povinnosť Komisie dosiahnuť rodovú rovnosť v súlade so zmluvami je nezávislá od prieskumov;

1.  je hlboko znepokojený tým, že podľa indexu rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2015 je EÚ stále len na polceste k dosiahnutiu rodovej rovnosti; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že sa zdá, že status a profil rodovej rovnosti a boja proti rodovej diskriminácii stráca význam, keď sa ako politický cieľ marginalizuje a ako oblasť politiky oslabuje, najmä v kontexte vlny odporu v celej Európe proti právam žien, osôb LGBTI a právam týkajúcim sa sexuálneho a reprodukčného zdravia, a považuje za potrebné preskúmať dôvody tohto trendu a zrevidovať súčasné stratégie, nástroje a prístupy, ktoré sa podporujú v oblasti rodovej rovnosti;

2.  poukazuje na to, že EÚ je na základe ZEÚ povinná bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a že v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa zakotvuje záväzok EÚ týkajúci sa odstránenia nerovnosti a presadzovania rovnosti medzi mužmi a ženami; zdôrazňuje, že zásada rodovej rovnosti nevylučuje zachovanie alebo prijatie opatrení, ktoré poskytujú konkrétny prínos pre menej zastúpené pohlavie, ako sa stanovuje v článku 23 Charty základných práv;

3.  vyzýva Komisiu, aby začlenila rodovú rovnosť do rozpočtov a tvorby politík a tiež do vykonávania opatrení a programov EÚ a aby pri vytváraní akejkoľvek novej politiky vykonala posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť, a tak pomohla zaistiť súdržnejšiu politickú reakciu EÚ na výzvy v oblasti rodovej rovnosti založenú na dôkazoch; vyzýva členské štáty, aby prijali zodpovedajúce opatrenia na vnútroštátnej úrovni;

4.   žiada Komisiu, aby vo väčšej miere posudzovala vplyv takého znižovania verejných výdavkov, ktoré má negatívny vplyv na práva žien a rodovú rovnosť v členských štátoch EÚ a aby prijala opatrenia na zastavenie takéhoto vplyvu; dôrazne odsudzuje to, že úsporné politiky výrazne spomaľujú pokrok pri dosahovaní rodovej rovnosti a následne vedú k marginalizácii žien v spoločnosti a na pracovisku;

5.  vyjadruje poľutovanie nad absenciou hľadiska rodovej rovnosti v stratégii Európa 2020 a vyzýva na zahrnutie celkového a výraznejšieho hľadiska rodovej rovnosti do tejto stratégie, aby sa riešili štrukturálne príčiny chudoby žien, najmä v rámci formulovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny v kontexte európskeho semestra, a na zahrnutie konkrétnych politických usmernení zameraných na zmierňovanie rodových nerovností do ročného prieskumu rastu;

6.  berie na vedomie prelínanie medzi rodovými a inými dôvodmi diskriminácie a neprimeraný vplyv viacnásobnej diskriminácie na ženy; tvrdí, že treba naliehavo riešiť chudobu žien, najmä starších žien, slobodných matiek, žien, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, žien so zdravotným postihnutím, migrantiek, žien z radov utečencov a žiadateľov o azyl a žien z menšín; nabáda členské štáty, aby spolupracovali s regionálnymi a miestnymi orgánmi, orgánmi presadzovania práva, vnútroštátnymi orgánmi pre otázky rovnosti a organizáciami občianskej spoločnosti na zvýšení monitorovania prelínania medzi rodovým hľadiskom a ďalšími dôvodmi diskriminácie a aby zaviedli účinnejšie stratégie a efektívnejšie využívali zdroje v oblasti sociálnej politiky, v neposlednom rade Európsky sociálny fond a štrukturálne fondy;

7.  podporuje výzvu Rady na novú iniciatívu Komisie s cieľom sformulovať stratégiu rodovej rovnosti na obdobie 2016 – 2020 zahŕňajúcu transrodové a intersexuálne osoby, a na posilnenie statusu jej strategického zapojenia v oblasti rodovej rovnosti, ktoré by malo byť úzko prepojené so stratégiou Európa 2020 a v ktorom by sa mal zohľadňovať program trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov do roku 2030;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili politiky a zvýšili investície na podporu zamestnanosti žien na kvalitných pracovných miestach vo všetkých odvetviach a prijali opatrenia na boj proti neistým formám práce;

9.  nabáda členské štáty, aby podporovali iniciatívy, opatrenia a kroky na poskytovanie pomoci a poradenstva ženám, ktoré sa rozhodli, že sa stanú podnikateľkami;

10.  vyzýva Komisiu, aby prepojila rodové hľadisko s makroekonomickou politikou a zaviedla inovačné opatrenia na zlepšenie rovnosti pracovných príležitostí a opatrovateľských povinností pre obe pohlavia;

11.   konštatuje, že rovnaká účasť žien a mužov na trhu práce a lepšie a spravodlivejšie mzdy pre ženy nielenže zvyšujú ekonomickú nezávislosť žien, ale takisto výrazne zvyšujú hospodársky potenciál EÚ, pričom zároveň podporujú jeho spravodlivý a inkluzívny charakter; poukazuje na to, že podľa prognóz OECD by celková konvergencia miery účasti priniesla zvýšenie HDP na obyvateľa o 12,4 % do roku 2030;

12.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali práva pracovníkov a podnikli kroky proti porušovaniu práv pracovníkov, najmä pracovníčok, ktoré čoraz častejšie pracujú v málo platených zamestnaniach a sú obeťami diskriminácie, a tiež aby prijali politiky a opatrenia umožňujúce rozpoznať a riešiť jav šikanovania na pracovisku, chrániť pred ním a poskytovať o ňom informácie, a to vrátane obťažovania tehotných zamestnankýň alebo akéhokoľvek znevýhodňovania, ktorému sú vystavené po návrate z materskej dovolenky alebo pri uchádzaní o zamestnanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali údaje o rozdieloch v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov rozdelené podľa pohlavia a rodičovstva;

13.  zdôrazňuje, že vzdelanie je dôležitým nástrojom, ktorý ženám umožňuje plne sa zúčastňovať na sociálnom a hospodárskom rozvoji; zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania sú kľúčom k poskytovaniu zručností ženám, ktoré im umožnia vrátiť sa do zamestnania alebo zlepšiť svoje zamestnanie, príjem a pracovné podmienky; vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy poskytujúce pomoc pri vykonávaní programov odborného vzdelávania pre ženy, povzbudzovaní žien k účasti na vysokoškolskom vzdelávaní v oblasti vedy, technológie a informačných technológií, rozvoji programov odbornej prípravy v oblasti rodovej rovnosti pre vzdelávanie odborníkov a predchádzaní prenášania stereotypov prostredníctvom učebných plánov a učebných materiálov; vyzýva univerzity a výskumné ústavy, aby prijali politiky v oblasti rodovej rovnosti tým, že nadviažu na usmernenia, ktoré vypracoval inštitút EIGE v spolupráci s Komisiou („nástroj GEAR – rodová rovnosť v akademickej obci a vo výskume“);

14.  vyzýva členské štáty, aby riešili problematiku rodovej rovnosti, sexizmu a rodových stereotypov na všetkých úrovniach svojich vzdelávacích systémov a aby zabezpečili, že medzi ciele ich vzdelávacích systémov bude patriť vzdelávanie v oblasti dodržiavania základných práv a slobôd, ako aj rovnakých práv a príležitostí pre ženy a mužov, a že ich zásady kvality budú zahŕňať odstránenie prekážok pre skutočnú rovnosť žien a mužov a podporu úplnej rovnosti medzi nimi;

15.   žiada Komisiu, aby v úzkej koordinácii s členskými štátmi v rámci svojho pracovného programu na rok 2017 predložila ambiciózny, komplexný balík legislatívnych a nelegislatívnych opatrení týkajúcich sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, v ktorom zohľadní ohlásený európsky pilier sociálnych práv a do ktorého začlení revíziu platných smerníc upravujúcich materskú a rodičovskú dovolenku(42), ako aj návrhy smerníc o otcovskej a opatrovateľskej dovolenke, pričom podporí rovnocenné využívanie rôznych typov dovolenky mužmi aj ženami vo všetkých kategóriách pracovníkov;

16.   s uspokojením konštatuje, že v rokoch 2014 – 2015 viacero členských štátov zmenilo svoju politiku a/alebo legislatívu týkajúcu sa rodičovskej dovolenky, zaviedlo neprevoditeľnosť práva na čerpanie tejto dovolenky, povinný charakter otcovskej dovolenky, dlhšiu otcovskú dovolenku a/alebo prídavky, ak sa táto dovolenka rozdelí medzi rodičov alebo ak ju čerpajú rovnakou mierou, čím sa posilňujú ich rodičovské práva, zabezpečuje vyšší stupeň rovnosti medzi ženami a mužmi a vhodnejšie rozdelenie starostlivosti o deti a domácnosť a tiež sa posilňujú príležitosti žien plne sa zúčastňovať na trhu práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia s cieľom podporiť mužov, aby sa rovnakou mierou ako ženy podieľali na domácich povinnostiach a starostlivosti o deti a ďalšie závislé osoby;

17.  vyzýva nadáciu Eurofound, aby ďalej rozvíjala svoje činnosti v oblasti monitorovania kvality zamestnanosti a pracovného života v rámci svojho Európskeho prieskumu pracovných podmienok, a to na základe svojej koncepcie kvality práce, ktorá zahŕňa zárobky, vyhliadky, kvalitu pracovného času, využívanie zručností a slobodu vlastného rozhodovania, sociálne prostredie, fyzické riziká a intenzitu práce; vyzýva nadáciu Eurofound, aby rozvíjala svoj výskum politík, dohôd so sociálnymi partnermi a postupov spoločností, ktoré podporujú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a aby tiež rozvíjala výskum o tom, ako domácnosti s dvoma pracujúcimi osobami dokážu zosúladiť svoj pracovný čas a ako ich čo najlepšie podporiť;

18.  vyzýva členské štáty, ktoré ešte neprijali kroky smerujúce k individualizácii práv v oblasti politiky sociálnej spravodlivosti, najmä pokiaľ ide o daňové systémy, aby ich prijali, s cieľom odstrániť finančné stimuly vedúce menej zarábajúceho manželského partnera k odchodu z trhu práce alebo k práci na kratší pracovný čas;

19.  blahoželá členským štátom, ktoré dosiahli oba barcelonské ciele; nabáda Portugalsko, Holandsko, Luxembursko, Fínsko, Taliansko, Maltu a Estónsko na dosiahnutie druhého cieľa a vyzýva Poľsko, Chorvátsko a Rumunsko, ktoré zostávajú vzdialené od dosiahnutia oboch cieľov, aby zintenzívnili úsilie v oblasti poskytovania formálnej starostlivosti o deti s cieľom prispieť k dosiahnutiu lepšej rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom pracovníkov; poukazuje na to, že súčasné zistenia jasne naznačujú, že investíciami do starostlivosti o deti a starších ľudí sa zlepší zastúpenie žien v pracovnej sile na plný pracovný čas a umožní ich lepšie začlenenie do miestnej komunity a spoločnosti;

20.  opätovne potvrdzuje svoju výzvu, aby sa Komisia a členské štáty usilovali o zavedenie európskej záruky pre deti, ktorou by sa zabezpečilo, že každé európske dieťa ohrozené chudobou bude mať prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, slušnému bývaniu a primeranej výžive; zdôrazňuje, že takáto politika musí riešiť situáciu žien a dievčat, najmä v zraniteľných a marginalizovaných skupinách obyvateľstva; konštatuje, že iniciatíva záruky pre mladých ľudí musí zahŕňať rodové hľadisko;

21.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi rozdielmi v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov a naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby bezodkladne podnikli kroky na ich odstránenie;

22.  poznamenáva, že prvým krokom v boji proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov je zavedenie transparentnosti mzdových hladín, a s nadšením poznamenáva, že mnohé spoločnosti zaviedli prax analyzovania a uverejňovania rozdielov medzi platmi svojich zamestnancov a zamestnankýň; vyzýva všetkých zamestnávateľov a odborové hnutia, aby vypracovali a zaviedli operatívne špecifické nástroje hodnotenia pracovných miest, ktoré pomôžu stanoviť rovnakú mzdu za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty; vyzýva členské štáty, aby okrem toho pravidelne mapovali platy a mzdy, uverejňovali tieto údaje a žiadali spoločnosti, aby zaviedli vnútorné mechanizmy na odhaľovanie rozdielov v odmeňovaní;

23.  víta skutočnosť, že Komisia považuje „rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty“ za jednu z kľúčových oblastí činnosti; domnieva sa, že je naliehavo potrebné vytvoriť na úrovni EÚ definíciu zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty; v tejto súvislosti žiada o prepracovanie smernice o rovnakom zaobchádzaní z roku 2006;

24.  odsudzuje skutočnosť, že vo viac ako polovici členských štátov sa rozdiely v dôchodkoch žien a mužov prehĺbili; nabáda Cyprus, Nemecko a Holandsko, aby znížili rozdiely medzi dôchodkami mužov a žien, ktoré dosahujú takmer 50 %; vyzýva Maltu, Španielsko, Belgicko, Írsko, Grécko, Taliansko a Rakúsko, aby odstránili rodové rozdiely v dôchodkovom krytí, keďže 11 až 36 % žien v týchto krajinách nemá prístup k nijakému dôchodku;

25.  blahoželá švédskej vláde k dosiahnutiu rovnosti v rodovom zastúpení a Slovinsku a Francúzsku k dosiahnutiu takmer úplnej rovnosti a nabáda Maďarsko, Slovensko a Grécko, v ktorých vznikli vlády bez akéhokoľvek zastúpenia žien,(43) aby zaistili dostatočné zastúpenie žien na všetkých úrovniach politického a hospodárskeho rozhodovania; vyzýva členské štáty, aby zaručili rodovú paritu vo vysokých pozíciách vo svojich vládach, verejných inštitúciách a orgánoch, ako aj na kandidátskych listinách s cieľom zabezpečiť rovnaké zastúpenie mužov a žien v miestnych radách a v regionálnych a národných parlamentoch, ako aj v Európskom parlamente; zdôrazňuje, že rôzne štúdie ukázali, že primerané legislatívne opatrenia by mohli viesť k rýchlym zmenám rodovej rovnováhy v politickej sfére; súhlasí s názorom Komisie, že ak majú byť kvóty účinné, mali by ich sprevádzať právne predpisy upravujúce poradie zoznamov kandidátov a primerané sankcie v prípade ich porušenia;

26.  zdôrazňuje, že jasné nedostatočné zastúpenie žien vo volených a nominovaných politických pozíciách na úrovni EÚ a členských štátov je demokratický deficit, ktorý ohrozuje legitimitu prijímania rozhodnutí na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni;

27.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby zaručili rodovú rovnosť v kolégiu komisárov a vo vyšších pozíciách vo všetkých inštitúciách, agentúrach, ústavoch a orgánoch EÚ;

28.  so znepokojením si všíma, že v roku 2015 ostala väčšina krajín pod priemerom EÚ, pokiaľ ide o úroveň zastúpenia žien v predstavenstvách veľkých kótovaných spoločností v porovnaní s rokom 2010; oceňuje však celkový trend pokroku, najmä vo Francúzsku, v Taliansku, Spojenom kráľovstve, Belgicku a Dánsku;

29.  opakuje svoju výzvu Rade, aby urýchlene prijala smernicu o rodovej rovnováhe medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi kótovaných spoločností (smernica o ženách v predstavenstvách) ako dôležitý prvý krok pre rovnaké zastúpenie vo verejnom a súkromnom sektore; konštatuje, že najhmatateľnejší pokrok (z 11,9 % v roku 2010 na 22,7 % v roku 2015) bol zaznamenaný v tých členských štátoch, ktoré prijali záväzné právne predpisy o kvótach v predstavenstvách(44);

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že iba jeden členský štát dosiahol rodovú paritu vo vrcholových pozíciách vyššieho vzdelávania, ale víta skutočnosť, že zastúpenie žien v uvedených pozíciách sa vo všeobecnosti zlepšilo;

31.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby predchádzali všetkým typom násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia, aby na ne reagovali a aby zaviedli ďalšie preventívne stratégie, aby všeobecne sprístupnili špecializované služby podpory a ochrany, ku ktorým budú mať prístup všetky obete, a aby pri príprave správ o vykonávaní smernice o právach obetí v roku 2017 venovali osobitnú pozornosť rodovo špecifickým aspektom práv obetí, a to aj v prípade rodovej identity a rodového vyjadrenia obete; vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku tým, že prijme jednomyseľné rozhodnutie o zaradení rodovo motivovaného násilia medzi oblasti trestnej činnosti, ktoré sú uvedené v článku 83 ods. 1 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby zaviedla európsky register európskych ochranných príkazov s cieľom doplniť právne predpisy EÚ o ochrane obetí;

32.  dôrazne opakuje, že rodové formy násilia a diskriminácie, ako sú okrem iného znásilnenie a sexuálne násilie, sexuálne obťažovanie, mrzačenie ženských pohlavných orgánov, dohodnuté sobáše a domáce násilie, hrubo narúšajú ľudskú dôstojnosť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli politiku nulovej tolerancie všetkých foriem násilia vrátane domáceho násilia, ktorého obete nechcú násilie nahlasovať, lebo im ho spôsobujú ich partneri alebo členovia ich vlastnej rodiny; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zviditeľnili situáciu žien so zdravotným postihnutím ako obetí domáceho násilia, ktoré často nemôžu uniknúť zo vzťahu, v ktorom sú zneužívané;

33.  víta pokrok, ktoré členské štáty dosiahli podpísaním Istanbulského dohovoru, prvého právne záväzného nástroja na prevenciu násilia páchaného na ženách a boj proti nemu na medzinárodnej úrovni; naliehavo žiada 14 členských štátov, ktoré ho ešte neratifikovali, aby to bezodkladne urobili; víta návrh Komisie z marca 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru; vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlili rokovania o podpise a uzavretí Istanbulského dohovoru, a podporuje bezvýhradné pristúpenie k tomuto dohovoru na širokom základe; okrem toho žiada Komisiu, aby zahrnula definíciu rodovo motivovaného násilia v súlade s ustanoveniami smernice 2012/29/EÚ a čo najskôr predložila komplexnú európsku stratégiu prevencie a boja proti rodovo motivovanému násiliu, ktorá by mala obsahovať záväzný legislatívny akt;

34.  chváli postup Eurostatu, vnútroštátnych súdnych orgánov a polície v spolupráci pri výmene údajov s cieľom osvetliť poľutovaniahodnú prax rodovo motivovaného násilia v EÚ a vyzýva ich, aby v tomto postupe naďalej pokračovali a v spolupráci s inštitútom EIGE každoročne monitorovali výskyt trestnej činnosti páchanej na ženách;

35.  podčiarkuje úzke prepojenie medzi stereotypmi a výrazne rastúcim počtom prípadov obťažovania žien a sexizmu na internete a sociálnych médiách, ktoré prinášajú aj nové formy násilia na ženách a dievčatách, ako sú kybernetické šikanovanie, kybernetické obťažovanie a používanie ponižujúcich obrázkov online, šírenie súkromných fotografií a videí v sociálnych médiách bez súhlasu dotknutých osôb; zdôrazňuje potrebu bojovať proti nim od raného veku; zdôrazňuje, že takéto situácie môžu vznikať v dôsledku nedostatočnej ochrany verejnými orgánmi a ďalšími inštitúciami, ktoré by mali vytvárať rodovo neutrálne prostredie a odsudzovať sexizmus;

36.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli všetky právne a súdne opatrenia na boj proti fenoménu násilia páchaného na ženách online; predovšetkým vyzýva EÚ a členské štáty, aby spojili svoje sily v komplexnej európskej stratégii na prevenciu rodovo motivovaného násilia a boj proti nemu s cieľom vytvoriť rámec, v ktorom sa nové formy násilia online budú považovať za trestné činy, a na zavedene psychologickej podpory pre ženy a dievčatá, ktoré sú obeťami násilia online; žiada o posúdenie rodového vplyvu v rámci stratégie kybernetickej bezpečnosti EÚ a európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (Europol) s cieľom začleniť tieto otázky do ich práce a uplatňovať rodové hľadisko;

37.  znovu vyzýva Komisiu, aby zriadila európske stredisko pre monitorovanie rodovo motivovaného násilia (v duchu súčasného Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť) pod vedením európskeho koordinátora pre prevenciu násilia páchaného na ženách a dievčatách;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli opatrenia na ochranu žien a LGBTI pred obťažovaním na pracovisku; žiada Komisiu, aby prepracovala súčasné rámcové rozhodnutie EÚ o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(45) tak, aby zahŕňalo sexizmus, trestnú činnosť, ktorej motívom sú predsudky, a podnecovanie k nenávisti na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a sexuálnej charakteristiky;

39.  odsudzuje skutočnosť, že vo väčšine krajín EÚ ešte stále dochádza k operáciám na „normalizáciu“ genitálií u intersexuálnych detí aj napriek tomu, že to z lekárskeho hľadiska nie je potrebné; vyzýva členské štáty, aby zabránili takýmto lekárskym zásahom bez slobodného a informovaného súhlasu dotknutej osoby;

40.  konštatuje, že na Malte a v Grécku sú intersexuálne osoby chránené pred diskrimináciou na základe sexuálnej charakteristiky; vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní smerníc EÚ o rodovej rovnosti zahrnuli dôvody pohlavnej identity a sexuálnej charakteristiky do svojich právnych predpisov o rodovej rovnosti;

41.  zdôrazňuje, že rodové formy násilia a diskriminácie, medzi ktoré okrem iného patrí znásilnenie a sexuálne násilie, mrzačenie ženských genitálií, nútené manželstvo, domáce násilie, tzv. zločiny zo cti a rodová diskriminácia povolená štátom, predstavujú prenasledovanie a mali by sa považovať za opodstatnené dôvody na žiadanie o azyl v EÚ; podporuje vytvorenie bezpečných a legálnych spôsobov vstupu do EÚ; pripomína, že ženy a dievčatá sú obzvlášť ľahkou obeťou vykorisťovania prevádzačmi;

42.  opakuje svoju výzvu, aby členské štáty okamžite skoncovali so zadržiavaním detí, tehotných a dojčiacich žien a obetí znásilnenia, sexuálneho násilia a obchodovania s ľuďmi a aby pre ne zabezpečili primeranú psychologickú a zdravotnú pomoc poskytovanú profesionálmi vhodného pohlavia, ako sú psychologičky, sociálne pracovníčky, zdravotné sestry a lekárky, ktoré boli vhodne vyškolené pre takéto núdzové prípady; pripomína, že vo všetkých fázach procesu migrácie by sa mala poskytovať včasná podpora pre osoby z radov utečencov, ktoré sú obeťami násilia založeného na rodovom hľadisku, (vnímanej) sexuálnej orientácii alebo rodovej identite, vrátane okamžitého premiestnenia v prípade, že nemožno zaručiť ich bezpečnosť, kvalitnú podporu ich duševného zdravia a okamžité rozpoznanie rodovej identity počas azylového konania ako opatrenia na predchádzanie násiliu;

43.  opakovane zdôrazňuje, že pri vykonávaní právnych predpisov EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré je v súčasnosti jednou z najziskovejších činností organizovaného zločinu, sa musí dôsledne monitorovať rodová dimenzia prevencie a boja proti obchodovaniu s ľuďmi, a opakuje svoju výzvu Komisii, aby vo svojom posudzovaní zhody s príslušnou smernicou a jej vykonávania v členských štátoch naďalej monitorovala túto dimenziu a dbala pri tom na plnenie povinností a harmonogramu ohlasovania podľa tejto smernice;

44.  vyzýva Komisiu, aby poskytla finančnú aj logistickú podporu členským štátom, ktoré sú zapojené do boja proti obchodovaniu s ľuďmi, najmä Taliansku a Grécku, ktoré sa v dôsledku súčasnej prisťahovaleckej krízy ocitli v prvej línii pri riešení tejto krízovej situácie;

45.  žiada o vynaloženie väčšieho úsilia na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ v boji proti pretrvávaniu stereotypov a rodovo motivovanej diskriminácii prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti zameraných na také zobrazovanie žien a dievčat a mužov a chlapcov, ktoré sa vymyká stereotypom, a určených pre všetky vrstvy spoločnosti, vyzýva členské štáty, aby prijali pozitívne iniciatívy, ako sú stratégie na podporu žien pri výbere profesionálnej dráhy a zamestnania, v ktorých sú ženy nedostatočne zastúpené, a na podnietenie mužov, aby prevzali spravodlivú časť rodinných a domácich povinností, či na zvyšovanie porozumenia medzi mužmi o tom, ako násilie vrátane obchodovania na účely komerčného sexuálneho vykorisťovania, nútených sobášov a nútenej práce poškodzuje ženy, mužov a deti a narúša rodovú rovnosť, ako aj prijatie opatrení na zníženie dopytu po obchodovaní so ženami a deťmi prostredníctvom informačných kampaní;

46.  opakovane zdôrazňuje, že ženy musia mať možnosť rozhodovať o svojom sexuálnom a reprodukčnom zdraví a právach; vyzýva všetky členské štáty, aby zaručili ľahký prístup žien k dobrovoľnému rodičovskému plánovaniu a k širokému radu služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane antikoncepcie a umelého prerušenia tehotenstva; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uskutočnili akcie na zvýšenie povedomia verejnosti s cieľom plne informovať mužov a ženy o ich právach a povinnostiach, pokiaľ ide o sexuálne a reprodukčné otázky;

47.   zvýrazňuje rastúci trend nadmerného využívania doložky o výhrade svedomia, ktoré sťažuje prístup k službám zdravotnej starostlivosti v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia; vyzýva krajiny EÚ, aby zabezpečili, aby doložky o výhrade svedomia nebránili pacientom v prístupe k zákonnej lekárskej zdravotnej starostlivosti;

48.  domnieva sa, že popieranie záchranných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, medzi ktoré patrí bezpečné umelé prerušenie tehotenstva, predstavuje závažné porušenie základných ľudských práv;

49.  zdôrazňuje význam aktívnej prevencie, vzdelávania a informačných politík pre dospievajúcich, mladých ľudí a dospelých s cieľom zabezpečiť, aby sa občania EÚ mohli tešiť dobrému sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, a zabrániť sexuálne prenosným chorobám a nechceným tehotenstvám;

50.  povzbudzuje príslušné orgány v členských štátoch, aby podporovali rodovú rovnosť vo svojich komplexných programoch sexuálnej výchovy a vzdelávania o vzťahoch vrátane vzdelávania dievčat a chlapcov o vzťahoch založených na súhlase, úcte a reciprocite, ako aj v športe a voľnočasových činnostiach, v rámci ktorých môžu mať rodové stereotypy a očakávania vplyv na sebavedomie, zdravie, získavanie zručností, rozvoj intelektu, sociálne začlenenie a formovanie identity dievčat a chlapcov;

51.  zdôrazňuje, že je dôležité podporiť mužov, aby sa plne podieľali na všetkých činnostiach týkajúcich sa dosahovania rodovej rovnosti, a identifikovať všetky kontexty, v rámci ktorých možno osloviť veľký počet mužov, najmä v inštitúciách, odvetviach a združeniach, v ktorých dominujú muži, a zvýšiť vnímanie ich úloh a povinností pri podpore rodovej rovnosti a podporiť zásadu deľby moci a zodpovednosti medzi ženami a mužmi na pracovisku, v komunitách, v súkromnej sfére a v širších národných a medzinárodných spoločenstvách;

52.  vyzýva členské štáty, aby monitorovali prípady, keď mediálna a reklamná sféra propaguje obraz ženy ako sexuálneho objektu a tovaru a často zobrazuje ženské stereotypy mladosti, krásy a sexuálneho pokušenia ako model sociálneho úspechu; vyzýva Komisiu, aby podnikla právne kroky v prípadoch porušenia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách členskými štátmi a stimulmi podporovala osvedčené postupy verejných a súkromných mediálnych spoločností; vyzýva mediálnu a reklamnú sféru, aby rešpektovali dôstojnosť žien a zabezpečili, že ženy budú zobrazované bez stereotypov a diskriminácie a v súlade s existujúcou rôznorodosťou žien; ďalej vyzýva mediálny a reklamný priemysel, aby venovali pozornosť zdravému životnému štýlu, rôznym modelom rodiny a životným štýlom;

53.  pripomína záväzky týkajúce sa odstránenia násilia páchaného na ženách, ktoré schválila EÚ v akčných plánoch EÚ – CELAC (Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku) na roky 2013 a 2015, a vyjadruje znepokojenie nad nedostatočným vykonávaním 7. kapitoly týchto plánov o podpore rodovej rovnosti; vyzýva členské štáty a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby spolupracovali a pridelili hospodárske a inštitucionálne zdroje na zabezpečenie splnenia odporúčaní týkajúcich sa presadzovania rodovej rovnosti schválených v akčných plánoch, najmä pokiaľ ide o odstránenie všetkých foriem násilia, v súlade s Dohovorom z Belem de Pará, Istanbulským dohovorom a Dohovorom CEDAW;

54.  zdôrazňuje, že z výskumov vyplýva, že zmena klímy má väčší vplyv na ženy ako na mužov, lebo v situáciách chudoby nesú väčšie bremeno s vyššou pravdepodobnosťou práve ženy; je presvedčený, že ženy sa musia aktívne zúčastňovať na tvorbe a vykonávaní politiky v oblasti klímy;

55.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh celkovej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorá by zahŕňala všetky relevantné oblasti vnútornej a vonkajšej politiky, a vytvorila účinné mechanizmy monitorovania, revízie a zodpovednosti pre vykonávanie programu do roku 2030 vrátane jej cieľov a ukazovateľov týkajúcich sa rodovej rovnosti, práv žien a posilnenia postavenia žien;

56.  žiada Komisiu, aby účinnejšie monitorovala vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ v oblasti rodovej rovnosti v členských štátoch, pričom zdôrazňuje potrebu začať konanie vo veci porušenia povinnosti, ak sa tieto predpisy nevykonávajú;

57.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek medziinštitucionálnemu vyhláseniu o zabezpečení uplatňovania rodového hľadiska, ktoré tvorí prílohu k viacročnému finančnému rámcu (VFR), neboli doteraz prijaté žiadne opatrenia týkajúce sa rodového rozpočtovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné pozorne monitorovať vykonávanie zásad tohto spoločného vyhlásenia, pokiaľ ide o ročné rozpočtové postupy, a vyzýva, aby bola gestorskému výboru v rámci revízie VFR pridelená formálna úloha;

58.  vyzýva vlády členských štátov, aby zabezpečili existenciu, stálosť a primerané zdroje orgánov poverených navrhovaním, koordinovaním a vykonávaním politík pre rodovú rovnosť ako hlavný ukazovateľ záväzku vlád presadzovať rodovú rovnosť;

59.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby v rámci systému monitorovania budúceho mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva zaviedli osobitné ukazovatele týkajúce sa rodovej rovnosti vrátane indexu rodovej rovnosti, ktorý vypracoval inštitút EIGE;

60.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala rozsiahlejšiu stratégiu o rovnosti vrátane horizontálnej smernice na riešenie diskriminácie s cieľom odstrániť všetky formy rodovo motivovanej diskriminácie; vyzýva Radu, aby v záujme toho čo najskôr dosiahla spoločnú pozíciu k návrhu smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo presvedčenie, zdravotné postihnutie, vek, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426), ktorá je od jej prijatia Parlamentom v apríli 2009 zablokovaná; opäť vyzýva Radu, aby zahrnula rodové hľadisko ako faktor diskriminácie;

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(2)

Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 162.

(4)

Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(5)

Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.

(6)

Ú. v. EÚ L 353, 28.12.2013, s. 7.

(7)

Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.

(8)

Ú. v. EÚ L 68, 18.3.2010, s. 13.

(9)

Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(10)

Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.

(11)

Ú. v. EHS L 348, 28.11.1992, s. 1.

(12)

Ú. v. EHS L 359, 19.12.1986, s. 56.

(13)

Ú. v. EHS L 6, 10.1.1979, s. 24.

(14)

Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.

(15)

Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 65.

(16)

Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 1.

(17)

Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 2.

(18)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0105.

(19)

Prijaté texty, P7_TA(2016)0042.

(20)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0218.

(21)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.

(22)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0312.

(23)

Prijaté texty, P7_TA(2016)0073.

(24)

Prijaté texty, P7_TA(2016)0203.

(25)

Prijaté texty, P7_TA(2016)0235.

(26)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0338.

(27)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0360.

(28)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0072.

(29)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0227.

(30)

ISBN 978-92-79-29898-1.

(31)

Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5.

(32)

http://www.un.org/womenwatch/daw/csw/csw48/ac-men-auv.pdf.

(33)

ISBN 978-92-79-36171-5.

(34)

Správa Eurofound (2016): Rozdiely v zamestnanosti žien a mužov: výzvy a riešenia.

(35)

Správa Eurofound (2015): Podpora vyberania rodičovskej a otcovskej dovolenky medzi otcami v Európskej únii.

(36)

Eurofound (2015): Prvé zistenia: šiesty európsky prieskum pracovných podmienok.

(37)

http://ec.europa.eu/eurostat/web/crime/database.

(38)

Správa Eurostatu s názvom Obchodovanie s ľuďmi, ročník 2015.

(39)

Európska sieť právnych expertov v oblasti rodovej rovnosti a nediskriminácie: Porovnávacia analýza právnych predpisov o rodovej rovnosti v Európe 2015.

(40)

Inštitút EIGE, 2014. Účinnosť inštitucionálnych mechanizmov na presadzovanie rodovej rovnosti. Preskúmanie vykonávania Pekinskej akčnej platformy v členských štátoch EÚ.

(41)

Správa nadácie Eurofound (2014) s názvom Sociálni partneri a rodová rovnosť v Európe.

(42)

Smernica Rady 92/85/EHS z 19. októbra 1992 o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok; smernica Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES.

(43)

Vývoj v rokoch 2014 a 2015.

(44)

Informačný prehľad Európskej komisie s názvom Rodová rovnováha v riadiacich radách – Európa búra neviditeľný strop, október 2015; Európska komisia, GR JUST, Ženy v hospodárskom rozhodovaní v EÚ: správa o pokroku: Iniciatíva Európa 2020, 2012; Aagoth Storvik a Mari Teigen, Ženy v predstavenstvách: nórska skúsenosť, jún 2010.

(45)

Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európa nepochybne patrí medzi svetových vedúcich aktérov, pokiaľ ide o práva žien a rodovú rovnosť, realita je však taká, že sa nachádzame len na polceste k dosiahnutiu rodovej rovnosti a súčasná miera pokroku je v skutočnosti veľmi pomalá.

Ako vyplýva z najnovších štatistík, EÚ ostáva len na polceste k dosiahnutiu rodovej rovnosti. Podľa indexu rodovej rovnosti inštitútu EIGE za rok 2015 je celkové hodnotenie rodovej rovnosti v EÚ na úrovni 52,9 zo 100 a od roku 2005 sa zvýšilo len o 1,6 bodu, čo znamená takmer žiadny pokrok v tejto oblasti. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov ostáva na úrovni 16,5 % a podľa Eurostatu sa tento rozdiel v niektorých členských štátoch za uplynulých päť rokov dokonca zvýšil. Rodové rozdiely v dôchodkoch sú na alarmujúcej úrovni 40 %. Ešte znepokojivejšia je skutočnosť, že v polovici krajín EÚ sa rozdiel v dôchodkoch zvýšil a 11 – 36 % žien nemá vôbec žiadny prístup k dôchodku. Podiel mladých žien, ktoré nie sú ani zamestnané, ani v procese vzdelávania, ani si nehľadajú zamestnanie, je v porovnaní s mladými mužmi viac ako dvojnásobný (11 % žien a 5 % mužov). Podľa inštitútu EIGE väčší rozdiel medzi mužmi a ženami v Európe súvisí s menším zastúpením žien na pozíciách moci a rozhodovania v hospodárskej oblasti, čo odhaľuje nedostatočné zahrnutie rodového hľadiska do hospodárskych politík EÚ.

Aj keď rovnosť žien a mužov je jedným z cieľov EÚ a musí byť neoddeliteľnou súčasťou všetkých politických reakcií, tendencia ústupu v oblasti rodovej rovnosti úzko súvisí s hospodárskou krízou a s politikami, v ktorých chýba uznanie, pochopenie, analýza a náprava rodového vplyvu hospodárskej krízy.

Z mnohých štúdií jasne vyplynulo, že politiky úsporných opatrení mali veľký vplyv na ženy a rodovú rovnosť. Na ženy mali veľký vplyv aj rozpočtové škrty vo verejnom sektore (najmä v oblastiach, ako je vzdelávanie, zdravotná starostlivosť alebo sociálna práca), keďže ženy tvoria 70 % pracovnej sily v tomto sektore. Experti varujú, že v dôsledku politík úsporných opatrení narastá feminizácia chudoby, pričom kroky späť v oblasti verejnej starostlivosti a zdravotných služieb (menšia dostupnosť starostlivosti o deti a vyššie poplatky za ňu, obmedzenie služieb pre staršie a zdravotne postihnuté osoby, privatizácia a zatváranie nemocníc) smerujú k opätovnej privatizácii starostlivosti a k návratu do tradičných rodových rolí, kde sa zodpovednosť za starostlivosť presúva zo spoločnosti a vracia sa späť do domácnosti, a najmä na plecia žien. A napokon, rozpočtové obmedzenia sú citeľné aj v činnostiach, iniciatívach a organizáciách usilujúcich o presadzovanie rodovej rovnosti, keď také dôležité programy, ako je program boja proti rodovo motivovanému násiliu, nie sú dostatočne financované.

Ako vyplýva zo správy inštitútu EIGE za rok 2014, zdá sa, že status a profil rodovej rovnosti stráca význam, pričom sa rodová rovnosť ako politický cieľ marginalizuje a ako dôležitá oblasť politiky oslabuje. Pokrok v jednotlivých členských štátoch a v jednotlivých oblastiach je nerovný – v niektorých členských štátoch sa situácia zlepšila, v iných zhoršila.

V niektorých členských štátoch EÚ došlo aj k podstatnému posilneniu občianskych a politických hnutí, ktorých činnosť oslabuje rovnosť práv žien a mužov, a ktoré dokonca spochybňujú potrebu politík rodovej rovnosti ako takú. Zároveň, hoci na jednej strane by 55 % Európanov uvítalo väčší zásah EÚ v oblasti rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami než v súčasnosti, na druhej strane Európska komisia (EK) v skutočnosti znížila status stratégie EÚ v oblasti rovnosti a pritom zachovala aj znížený status výročnej správy Komisie o rodovej rovnosti.

Ak by sa status stratégie EÚ v oblasti rovnosti a príslušnej výročnej správy mal obnoviť na úroveň oznámení, dokumenty by sa museli preložiť do všetkých jazykov EÚ, muselo by ich schváliť kolégium komisárov a museli by sa automaticky predkladať Európskej rade; znížením statusu stratégie rodovej rovnosti a príslušnej výročnej správy EÚ zároveň oslabuje politickú legitímnosť svojho úsilia v prospech práv žien a rodovej rovnosti.

Do roku 2020 ostávajú už len štyri roky a ak bude EÚ napredovať takýmto tempom, nedosiahne ciele stanovené v stratégii Európa 2020. EK odhadla, že pri súčasnej miere pokroku by na dosiahnutie rovnakej odmeny bolo potrebných ďalších 70 rokov, na dosiahnutie rovnej deľby práce v domácnosti ďalších 40 rokov, na dosiahnutie 70 % miery zamestnanosti žien ďalších 30 rokov a na dosiahnutie rodovej rovnováhy v politike ďalších 20 rokov. Na dosiahnutie skutočnej rodovej rovnosti v Európe ale nemôžeme čakať desaťročia.

Mojím cieľom ako spravodajcu je analyzovať pokrok – alebo jeho absenciu – v oblasti práv žien a rodovej rovnosti v EÚ a jej členských štátoch v období rokov 2014 – 2015 a podporiť politické odporúčania, ktoré pomôžu tvorcom politík EÚ a európskym občanom posilniť prácu na presadzovaní práv žien a rodovej rovnosti. Z praktických dôvodov som dodržal formát rozdelenia obsahu podľa výročnej správy Komisie o rodovej rovnosti za rok 2015 a zahrnul som niekoľko poznámok o výkonoch členských štátov podľa opisu v správe EK a podľa indexu rodovej rovnosti inštitútu EIGE.

Dôrazne podporujem prístup EK k zahrnutiu poznámok o výkonoch členských štátov a domnievam sa, že diskusia o výsledkoch členských štátov má zásadný význam pre informovanú a konštruktívnu demokratickú diskusiu. Preto som dúfal, že budem môcť poskytnúť objektívne, ľahko spracovateľné údaje, na základe ktorých bude možné vypracovať pozmeňujúce návrhy, závery a odporúčania k správe a z ktorých bude možné čerpať informácie pre politickú diskusiu v EP.

Treba však poukázať na to, že je nedostatok komplexných, spoľahlivých a pravidelne aktualizovaných údajov o rovnosti, ktoré by boli rozčlenené podľa pohlavia a ktoré by bolo možno použiť na porovnávanie. Preto je veľmi dôležité systematicky zhromažďovať údaje o rovnosti na vnútroštátnej úrovni. Na dosiahnutie tohto cieľa navrhujem do správy Európskeho parlamentu zahrnúť prílohu pripravenú inštitútom EIGE, ktorá by vychádzala z indexu rodovej rovnosti inštitútu EIGE, ale v stručnejšom formáte, a ktorá by obsahovala najnovšie štatistiky a trendy za roky 2014 a 2015.

Na tento účel som ako spravodajca nadviazal štandardný pracovný vzťah medzi tímom spravodajcu EP a výskumným tímom inštitútu EIGE na účely výročných správ o právach žien a rodovej rovnosti v EÚ. Lepšiemu vykonávaniu politík EÚ v oblasti rodovej rovnosti by prospelo posilnenie koordinácie rôznych nástrojov a mechanizmov, ktoré sú už dostupné na úrovni EÚ, ako je výročná správa Komisie o rodovej rovnosti, index rodovej rovnosti vypracúvaný inštitútom EIGE každé dva roky, správa Európskeho parlamentu o situácii v oblasti rodovej rovnosti vypracúvaná každé dva roky a každoročné závery Rady k posúdeniu vybranej oblasti vykonávania Pekinskej akčnej platformy v EÚ. Zosúladenie ich časového harmonogramu by pomohlo zaistiť súdržnejšiu politickú reakciu EÚ na výzvy v oblasti rodovej rovnosti založenú na dôkazoch.

V súčasnej politickej atmosfére v Európe je potrebné, aby vedenie EÚ zaujalo pevný postoj, pokiaľ ide o stanovenie rodovej rovnosti ako priority, a preukázalo tak svoju oddanosť hodnotám, na ktorých je EÚ založená, a zaistilo presadenie ľudskej dôstojnosti, demokracie, rovnosti, nediskriminácie a rovnosti žien a mužov v EÚ.

 

The EU is only half way towards gender equality, as shown by the Gender Equality Index 2015 of the European Institute for Gender Equality (EIGE). The Gender Equality Index covers data from 2005, 2010 and 2012, for the first time allowing for an assessment of the progress made in the pursuit of gender equality in the European Union (EU) and individual Member States over time. During this period the total score for the EU rose marginally from 51.3 out of 100 to 52.9 points. The progress varies between Member States and domains, showing not only improvements, but also regression.

In order to present a comprehensive and updated picture of gender equality in Europe in this Annex, the 2015 Gender Equality Index scores are complemented with separate information boxes on the latest trends and indicators based on EIGE’s most recent studies and the statistics from the European Commission, Eurostat, Eurofound and other sources. The latest Index includes statistics up to 2012.

EIGE’s next Gender Equality Index will be published in October 2017, covering statistics up to 2015 (latest data available at that point in time).

 

 

The Gender Equality Index is a unique measurement tool that synthesises the complexity of gender equality into a user-friendly and easy to understand measure. Based on the EU policy framework, it assists the monitoring of progress in gender equality across the EU over time. The Index consists of six core domains: work, money, knowledge, time, power and health, and assigns scores for Member States between 1 for total inequality and 100 for full equality.

It measures not only gender gaps between women and men, but also takes into account the country context and the different levels of achievement of Member States in various areas. A high overall score reflects both small (or absent) gender gaps and a good situation for all (e.g. high involvement of both women and men in employment).

Work

 

Domain of work

 

Scores in the domain of work and its subdomains have increased only marginally since 2005. The gender gap in employment, measured by the full-time equivalent (FTE) employment rates, has narrowed slightly at EU level, largely driven by decreased levels of men’s participation in the labour market.

However, women’s propensity to work on a part-time basis makes the Europe 2020 employment target of 75% rather difficult to reach. The employment rate counts the number of hours worked, rather than the number of people with a job.

The subdomain of segregation and quality of work shows slight progress brought mainly by the improvement of working conditions. The ability of workers to take an hour or two off during working hours has almost doubled (from 18 % in 2005 to 33 % in 2012) and the gender gap has shrunk. However, the gender-segregated labour market remains a reality for both women and men in Europe today. Almost four times more women than men (30 % compared to 8 %) worked in education, human health and social work activities in the EU on average in 2012.

Subdomains

 

 

 

Latest trends and indicators:

Employment rate of women is moving closer to the Europe 2020 target. In 2015, it had reached 64 % for women and 76 % for men. However, nearly every third woman in the EU (32 %) works part-time and there have been no signs of this number decreasing over the last ten years, compared to 30 % in 2005. From them, 44% chose part time work due to family and care related reasons. The challenges of work-life balance remain the main reason for women to stay outside of the labour market altogether. In 2015, 29 % of women in EU-28 aged between 20-64 years were inactive, and from them 31% were not searching for a job because they were looking after children or had other family or personal responsibilities.

From the age of 50 the inactivity of women starts again disproportionately increasing compared to that of men. In 2015, 29% of women and 16% of men aged 50-59 were inactive, whereas in the age group 60-64 inactivity reached 66 % and 51 % respectively.

Money

 

Domain of money

 

 

Progress in this domain is largely driven by the overall improvement in access to financial resources for both women and men (by 5.8 points), although the gender gap remains significant and largely unchanged.

Although scores are slightly higher than those in other domains, women throughout the EU face bigger challenges in accessing financial resources. Women earn less than men and have a lower income, including pensions. Progress in closing the gender gaps in earnings and income has been remarkably slow.

This domain aims to grasp the power relations between women and men in the management of financial and economic resources in a household. This is a big challenge since the income indicators rely on household-level data and assume that income is shared equally among all members. Individual indicators would thus provide more accurate information and depict a more realistic situation of income sharing between family members.

Subdomains

 

 

Latest trends and indicators:

 

With EU average at 16.1% in 2014, gender pay gap does not show significant improvement. It has only slightly decreased compared to 16.6 % in 2012, and remains at the same level as in 2010. Moreover, life-long inequalities in the labour market and the gender pay gap lead to significantly high gender pension gap: in 2014, women’s pensions remained 40,2 % below those of men.

Europe remains far from the target of lifting at least 20 million people out of poverty and social exclusion by 2020. The number of people in poverty has increased by an additional four million over the last five years. Women are systematically at a higher risk of poverty across the EU, primarily due to gender inequalities in the labour market and their limited economic independence. Many of the families depend on the income of the man. For instance, in the EU-28, while the at-risk-of-poverty rate of couples with children was 16 % in 2014, without the income of the father 70 % of couples with children would fall into poverty (EIGE, forthcoming).

Knowledge

 

Domain of knowledge

 

The decline in the score in the domain of knowledge (by 3 points) is the result of decreased adult participation (aged 15-74) in lifelong learning - both formal and non-formal education and training. The educational attainment of women and men is steadily increasing and women are now outnumbering men at graduate level. However, women are still concentrated in the fields of study traditionally seen as ‘feminine’.

In 2012, women in the EU-28 were overrepresented among tertiary students in the fields of education (77 %), health and welfare (73 %) and humanities and arts (65 %). Gender segregation at all levels in education leads to occupational segregation and subsequently impacts future career options of both women and men.

In the context of rapid technological change and transformation of the labour market, lifelong learning is an area of crucial importance for both women and men. However, the majority of Member States are far from achieving the 15 % target for adults aged 25-64 to be involved in lifelong learning, as set out in the strategic framework for European cooperation in education and training (ET2020).

Subdomains

 

 

 

Latest trends and indicators:

 

In 2015, 43 % of women and 34 % of men between 30 and 34 years had completed tertiary education. Measuring against the Europe 2020 target of 40 %, women have reached it since 2012, whereas men continue to be underrepresented among university, college and other graduates.

Despite higher levels of educational attainment among women, gender segregation continues to persist across higher education institutions. Women are heavily underrepresented among graduates of maths, science, engineering and technology (STEM). Since 2003, the share of female graduates in these fields has been between 12 % and 13 % and does not show signs of progress.

Time

 

The domain of time has the lowest score of all the Index domains (37.6) and shows the greatest challenge, which is in the division of time between women and men. The 3.9 decrease from 2005 to 2010 was mainly caused by a decrease in time that both women and men were able to devote to social activities.

On average in the EU, 77 % of women, compared to only 24 % of men, do cooking and housework every day for at least 1 hour or more. Women continue to take a far greater responsibility in taking care of a family. Inequality in time-sharing at home also extends to other social activities. In the majority of Member States, men are more likely than women to participate in sporting, cultural or leisure activities outside the home.

Personal time spent on caring responsibilities has a major impact on women’s employment opportunities and economic independence. The findings reaffirm the importance of better work-life balance measures for women and men, such as an adequate supply of affordable and high-quality care services for children and other dependants and flexible working arrangements.

Domain of time

 

Subdomains

 

 

 

Latest trends and indicators:

 

The 2015 European Working Conditions Survey by Eurofound illustrates the disproportionately higher time pressure that women face across the EU-28. The survey findings confirm that care responsibilities and unpaid domestic work are unevenly shared by women and men. Women are undertaking a bigger share of unpaid work, such as care for children and other dependants, as well as housework. When counting together paid job, unpaid working time and commuting, the number of hours women work is significantly higher. This is particularly visible among part-time workers, where total weekly number of hours that men spend on paid and unpaid work, and commuting is over 30 hours, and for women it reaches almost 50 hours.

Power

 

The domain of power shows the second lowest score, despite the most pronounced increase in the score by 8.3 points since 2005.

Results show notable progress in the representation of women on corporate boards of publicly listed companies. However, in the finance sector, women are nearly absent in decision-making. Only one of the 28 central bank governors in 2014 was a woman - from Cyprus; and in the same year, there were only two women finance ministers in the EU - from Romania and Sweden.

In the last few years, measures applied by Member States and tailored EU-level initiatives - such as the proposed directive on improving the gender balance among non-executive board directors - contributed to a marked improvement in women’s access to leadership positions in the corporate sector. However, broader public debate and awareness-raising are needed to change the corporate culture. Long working hours and physical presence at work, combined with traditional masculine leadership styles and a lack of transparency in recruitment and promotion practices, advantage men and reinforce gender inequalities.

Domain of power

 

Subdomains

 

 

Latest trends and indicators:

 

Political power score has been slowly but steadily increasing. The share of women in the European Parliament has increased from 30 % to 37 % between 2005 and 2016. In national parliaments the share of women has increased from 21 % to 28 %; in regional assemblies from 29 % to 33 %. The share of ministers in national governments remains at 26 % in 2016 (19 % in 2005, 22 % in 2012).

Economic power remains the domain with biggest gender gaps. While the share of women among board members has increased from 10 % in 2005 to 23 % in 2016, in 2015, of the biggest companies publicly listed in the EU only 4,3 % of CEOs were women.

Health

 

The domain of health is an important area of gender equality. Health is directly linked not only to personal, social and economic well-being, but also to human dignity and physical integrity. The score in the domain of health has risen slightly by 2.2 points since 2005 as a result of a small advance in health status and, to a greater extent, an improved access to health structures. This is reflected in an increased number of people whose medical or dental needs are being met.

Due to an unavailability of suitable indicators, the Index does not include differences in health-related behaviours of women and men. Data from European health interview survey (EHIS) will be available during 2016 and will be considered for the Index.

 

 

Domain of health

 

Subdomains

 

 

 

 

Latest trends and indicators:

 

Recently published data of the European health interview survey (EHIS), conducted in 2014, shows significant gender differences in lifestyles and health behaviour. In 2014, 46 % of adult women (18 years and over) and 60 % of adult men in EU-28 were overweight (BMI 25 and more); 17 % of men and 16 % of women were obese (MBI 30 and more); and 42 % of adult men and 30 % of adult women did not eat any vegetables or fruits daily. Furthermore, 24 % of men and 16 % of women smoked on a daily basis, 10 % of men and 3 % of women succumbed to a heavy episode of drinking at least once a week (22 % of men and 11 % of women every month).

Ageing of the population is also reflected in health indicators. For instance, the share of men and women with long-standing limitations in usual activities due to health problems is increasing. In 2014 it reached 17 % of men and 20 % of women, compared to 16 % and 19 % respectively in 2012.

Gender Equality Index 2015: satellite domains

 

Violence

The domain of violence was identified as the biggest gap of all in 2013 because of a lack of comparable and harmonised data at EU level. Building on FRA’s violence against women survey and Eurobarometer data, the Gender Equality Index 2015 proposes a possible composite measure of violence against women. It also analyses attitudes towards violence against women and awareness levels, as well as trust in police and justice institutions in a given society. The analysis shows that countries with a high score in the Gender Equality Index, violence against women is seen as less acceptable and women are more likely to report violence. The lower levels of reported violence do not necessarily reflect lower levels of violence, but rather mean that attitudes, awareness and trust in police and justice institutions prevent the disclosure.

 

The commitment of the EU and its Member States to eradicate violence against women needs to be supported by evidence in the form of systematic, comparable and harmonised data. EIGE will continue to develop a comprehensive measurement framework of violence against women, combining data from surveys and administrative sources.

 

 

 

 

 

The domain of intersecting inequalities considers how gender intersects with other aspects that may influence women’s and men’s life experiences. People have multiple identities and the group of women as well as the group of men are not homogeneous, but consist of people with very different characteristics which all create and influence the life experience of a person. They have different nationalities, race, age, sexual and gender identities, they live in different kinds of households, with children or without; they belong to different social classes etc.

 

 

 

 

Intersecting

inequalities

 

Used sources:

EIGE (2015), Gender Equality Index 2015

EIGE (forthcoming), Poverty, gender and intersecting inequalities: Review of the implementation of an area A: Women and Poverty of the Beijing Platform for Action in the EU Member States

Eurofound (2016), First findings: Sixth European Working Conditions Survey

Eurostat database

Eurostat, Health Status Determinants Database

European Commission, Database on women and men in decision-making


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

6.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

17

3

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Arne Gericke, Anna Hedh, Mary Honeyball, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Florent Marcellesi, Maria Noichl, Pina Picierno, João Pimenta Lopes, Terry Reintke, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Ángela Vallina, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Anna Záborská

Náhradníčky prítomné na záverečnom hlasovaní

Evelyn Regner, Mylène Troszczynski

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Assis, Claudia Schmidt


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

17

+

Skupina ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea

Skupina EFDD

Daniela Aiuto

Skupina GUE/NGL

Malin Björk, João Pimenta Lopes, Ángela Vallina

S&D

Francisco Assis, Vilija Blinkevičiūtė, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Mary Honeyball, Maria Noichl, Pina Picierno, Evelyn Regner

Skupina Verts/ALE

Florent Marcellesi, Terry Reintke, Ernest Urtasun

3

-

Skupina ECR

Arne Gericke

Skupina ENF

Mylène Troszczynski

PPE

Anna Záborská

4

0

Skupina PPE

Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Claudia Schmidt, Michaela Šojdrová, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

Právne oznámenie