Postup : 2016/2222(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0066/2017

Predkladané texty :

A8-0066/2017

Rozpravy :

PV 03/04/2017 - 19
CRE 03/04/2017 - 19

Hlasovanie :

PV 04/04/2017 - 7.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0098

SPRÁVA     
PDF 744kWORD 107k
17.3.2017
PE 593.850v02-00 A8-0066/2017

o palmovom oleji a odlesňovaní dažďových lesov

(2016/2222(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajkyňa: Kateřina Konečná

NÁVRH UZNESE EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o palmovom oleji a odlesňovaní dažďových lesov

(2016/2222(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja na obdobie 2015 – 2030,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu dosiahnutú na 21. zasadnutí Konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21),

–  so zreteľom na technickú správu Európskej komisie 2013 – 063, o vplyve spotreby EÚ na odlesňovanie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 týkajúce sa výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (KOM(2008)0645),  

–  so zreteľom na Amsterdamské vyhlásenie zo 7. decembra 2015 nazvané Smerom k odstráneniu odlesňovania v rámci reťazcov poľnohospodárskych komodít s európskymi krajinami, ktoré podporuje plne udržateľný dodávateľský reťazec palmového oleja do roku 2020 a ukončenie nezákonného odlesňovania do roku 2020,

–  so zreteľom na prísľub vládnej podpory pre plán zabezpečenia 100 % udržateľnosti priemyslu palmového oleja do roku 2020, ktorý vypracovalo päť členských štátov a signatárov Amsterdamského vyhlásenia: Dánsko, Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Holandsko;

–  so zreteľom na európsku stratégiu pre mobilitu s nízkymi emisiami uhlíka z júla 2016 a na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 30. novembra 2016 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie);

–  so zreteľom na štúdiu vypracovanú a financovanú Komisiou zo 4. októbra 2016 s názvom Vplyv biopalív spotrebovaných v EÚ na zmeny využívania pôdy: kvantifikácia plochy a vplyvu skleníkových plynov;

–  so zreteľom na správu s názvom Globiom: základ politiky v oblasti biopalív po roku 2020,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 18/2016 s názvom Systém EÚ na certifikáciu udržateľných biopalív,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD),

–  so zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES),

–  so zreteľom na Nagojský protokol o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania, ktorý je prílohou k Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý bol prijatý 29. októbra 2010 v Nagoji v Japonsku a nadobudol platnosť 12. októbra 2014;

–  so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a súvisiace preskúmanie v polovici obdobia(1);

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity v polovici trvania(2),

–  so zreteľom na Svetový kongres ochrany prírody Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) na Havaji v roku 2016 a jeho návrh 066 na zmiernenie vplyvu rozšírenia používania palmového oleja a činnosti v oblasti biodiverzity,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva (UNDRIP),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0066/2017),

A.  keďže Európska únia ratifikovala Parížsku dohodu a mala by zohrávať zásadnú úlohu pri plnení cieľov vytýčených v oblastiach boja proti zmene klímy a zabezpečenia ochrany životného prostredia a udržateľného rozvoja;

B.  keďže EÚ zohrala rozhodujúcu úlohu pri formovaní cieľov udržateľného rozvoja, s ktorými je palmový olej úzko spätý (body 2, 3, 6, 14, 16, 17, a najmä 12, 13, 15);

C.  keďže v rámci programu udržateľného rozvoja do roku 2030 sa EÚ zaviazala podporovať vykonávanie udržateľného obhospodarovania všetkých typoch lesov, zastaviť odlesňovanie, obnoviť lesy, ktoré sú v zhoršenom stave, a podstatne a celosvetovo zvýšiť zalesňovanie a obnovu lesa do roku 2020; keďže v rámci Agendy 2030 je EÚ tiež odhodlaná zabezpečiť udržateľné modely spotreby a výroby, a to s cieľom nabádať spoločnosti, aby prijali udržateľné postupy, a do svojho cyklu podávania správ zapracovať informácie o udržateľnosti a podporovať udržateľné postupy verejného obstarávania v súlade s vnútroštátnymi politikami a globálnymi prioritami do roku 2020;

D.  keďže ku globálnemu odlesňovaniu prispieva veľa faktorov vrátane výroby poľnohospodárskych komodít, ako je sója, hovädzie mäso, kukurica a palmový olej;

E.  keďže takmer polovica (49 %) všetkého odlesňovania tropických oblastí v poslednom období je výsledkom nezákonného odstraňovania lesa pre komerčné poľnohospodárstvo, a toto ničenie je výsledkom dopytu v zámorí po poľnohospodárskych komoditách vrátane palmového oleja, hovädzieho mäsa, sóje a výrobkov z dreva; keďže sa odhaduje, že nezákonná premena tropických lesov na účely komerčného poľnohospodárstva vyprodukuje 1,47 gigaton uhlíka ročne, čo zodpovedá 25 % ročných emisií EÚ z fosílnych palív(3);

F.  keďže lesné požiare v roku 2015 v Indonézii a na Borneu boli najhoršími pozorovanými lesnými požiarmi za obdobie takmer dvoch desaťročí v dôsledku globálnych klimatických zmien, zmien vo využívaní pôdy a odlesňovania; keďže extrémne suché podmienky v tomto regióne budú v budúcnosti pravdepodobne bežnejšie, ak sa neprijmú spoločné opatrenia na predchádzanie požiarom;

G.  keďže v dôsledku lesných požiarov v Indonézii a na Borneu bolo 69 miliónov ľudí vystavených nezdravému znečisteniu ovzdušia a požiare boli zodpovedné za tisíce predčasných úmrtí;

H.  keďže požiare v Indonézii sú zvyčajne výsledkom čistenia pôdy pre plantáže palmy olejnej a iné poľnohospodárske využitie; keďže 52 % požiarov v Indonézii v roku 2015 vzniklo v rašeliniskách bohatých na uhlík, čo z Indonézie urobilo jedného z najväčších prispievateľov ku globálnemu otepľovaniu na svete;(4)

I.  keďže neexistencia presných máp koncesií na výrobu palmového oleja a verejných registrov pozemkov v mnohých producentských krajinách sťažuje určovanie zodpovednosti za lesné požiare;

J.  keďže EÚ v rámci Newyorskej deklarácie o lesoch súhlasila, že bude „pomáhať plniť cieľ súkromného sektora, ktorým je odstrániť odlesňovanie z výroby poľnohospodárskych komodít, ako je palmový olej, sója, papier a výrobky z hovädzieho mäsa najneskôr do roku 2020, pričom uznáva, že mnohé spoločnosti majú ambicióznejšie ciele“;

K.  keďže v roku 2008 sa EÚ zaviazala k zníženiu odlesňovania najmenej o 50 % do roku 2020 a zaisteniu celosvetového úbytku lesného porastu do roku 2030;

L.  keďže vzácne tropické ekosystémy, ktoré pokrývajú len 7 % zemského povrchu, sú pod rastúcim tlakom v dôsledku odlesňovania; keďže zriaďovanie plantáží palmy olejnej spôsobuje rozsiahle lesné požiare, vysychanie riek, eróziu pôdy, odvodňovanie rašelinísk, znečisťovanie vodných ciest a celkovú stratu biodiverzity, čo zase vedie k mnohým stratám ekosystémových služieb a má výrazný vplyv na klímu, ochranu prírodných zdrojov a ochranu globálneho životného prostredia pre súčasné a budúce generácie;

M.  keďže spotreba palmového oleja a z neho odvodených spracovaných výrobkov zohráva dôležitú úlohu pri vplyve spotreby v EÚ na globálne odlesňovanie;

N.  keďže dopyt po rastlinných olejoch vo všeobecnosti bude narastať(5), pričom dopyt po palmovom oleji sa podľa odhadov do roku 2050 zdvojnásobí(6); keďže od 70. rokov 20. storočia sa 90 % nárastu výroby palmového oleja sústredilo v Indonézii a Malajzii; keďže pestovanie palmového oleja sa rozbieha aj v ďalších ázijských štátoch, ale i v Afrike a Latinskej Amerike, kde neustále vznikajú nové výsadby a existujúce výsadby sa rozširujú, čo povedie k ďalším škodám na životnom prostredí; keďže však nahradenie palmového oleja inými rastlinnými olejmi by vytvorilo potrebu väčšej rozlohy pôdy na pestovanie;

O.  keďže masívne používanie palmového oleja je dané hlavne nízkou cenou tohto výrobku, ktorá je možná vďaka nárastu rozlohy plantáží palmy olejnej na odlesnených plochách; keďže používanie palmového oleja v potravinárskom priemysle okrem toho reaguje na masový a neudržateľný model výroby a spotreby v protiklade k používaniu a presadzovaniu ekologických, kvalitných a domácich surovín a výrobkov;

P.  keďže palmový olej sa čoraz viac používa ako biopalivo a v spracovaných potravinách, pričom asi 50 % balených potravín v súčasnosti obsahuje palmový olej;

Q.  keďže niektoré spoločnosti obchodujúce s palmovým olejom nedokážu jednoznačne vyvrátiť, že palmový olej v ich dodávateľskom reťazci nie je spojený s odlesňovaním alebo znečistením životného prostredia a bol vyrobený pri plnom dodržiavaní základných ľudských práv a primeraných sociálnych noriem;

R.  keďže podľa 7. environmentálneho akčného programu musí Komisia posúdiť vplyv spotreby potravinárskych aj nepotravinárskych komodít v Únii na životné prostredie v globálnom kontexte a, ak je to vhodné, prijať návrhy politík na riešenia na základe zistení vyplývajúcich z posudzovania a zvážiť vypracovanie akčného plánu Únie o odlesňovaní a zhoršovaní kvality lesov;

S.  keďže Komisia plánuje štúdie o odlesňovaní a o palmovom oleji;

T.  keďže celkové emisie skleníkových plynov zo zmeny využívania pôdy v súvislosti s palmovým olejom nie sú známe; keďže je v tejto súvislosti nevyhnutné zlepšiť vedecké posúdenia;

U.  keďže v producentských krajinách nie sú k dispozícii žiadne spoľahlivé údaje o ploche pôdy určenej na pestovanie palmy olejnej, zákonne alebo nezákonne; táto prekážka od počiatku oslabuje účinok opatrení prijatých na certifikáciu udržateľnosti palmového oleja;

V.  keďže v roku 2014 bolo odvetvie energetiky zodpovedné za 60 % dovozu palmového oleja do EÚ, pričom 46 % dovážaného palmového oleja sa spotrebovalo v doprave (šesťnásobné zvýšenie v porovnaní s rokom 2010) a 15 % na výrobu elektriny a tepla;

W.  keďže sa odhaduje, že do roku 2020 bude celosvetová rozloha pôdy, ktorá sa premení na účely pestovania palmy olejnej na bionaftu, predstavovať 1 milión hektárov (Mha), z čoho 0,57 Mha sa premení z primárnych lesov juhovýchodnej Ázie(7);

X.  keďže celková zmena využívania pôdy spôsobená mandátom biopalív v EÚ do roku 2020 predstavuje 8,8 Mha, z čoho 2,1 Mha pôdy bolo zmenených v juhovýchodnej Ázii pod tlakom rozširovania plantáží palmy olejnej, pričom k polovici prípadov dochádza na úkor tropických lesov a rašelinísk;

Y.  keďže odlesňovanie dažďových lesov ničí biotopy viac ako polovice svetových druhov zvierat a viac ako dvoch tretín druhov rastlín a ohrozuje ich prežitie vrátane niektorých najvzácnejších druhov na svete; keďže dažďové lesy sú domovom niektorých z najvzácnejších a často endemických druhov, ktoré sú na červenom zozname Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) v kategórii kriticky ohrozených druhov, za ktoré sa považujú druhy, ktorých odhadovaná, odvodená alebo predpokladaná populácia sa za posledných 10 rokov alebo za tri generácie znížila o viac ako 80 %; keďže spotrebitelia v EÚ by mali byť lepšie informovaní o úsilí na ochranu živočíšnych a rastlinných druhov;

Z.  keďže pri viacerých vyšetrovaniach sa zistilo rozšírené porušovanie základných ľudských práv pri zakladaní a prevádzke plantáží palmy olejnej v mnohých krajinách vrátane násilného vysťahovania, ozbrojeného násilia, detskej práce, dlhového otroctva alebo diskriminácie pôvodného obyvateľstva;

AA.  keďže existujú veľmi znepokojujúce správy(8) o tom, že podstatná časť svetovej výroby palmového oleja porušuje základné ľudské práva a primerané sociálne normy, že sa často využíva detská práca, a že existujú mnohé konflikty o pôdu medzi miestnymi a domorodými spoločenstvami a držiteľmi koncesií na palmový olej;

Všeobecné poznámky

1.  pripomína, že udržateľné poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť a udržateľné lesné hospodárstvo sú hlavnými zámermi cieľov udržateľného rozvoja;

2.  pripomína, že lesy majú zásadný význam pre prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmierňovanie;

3.  berie na vedomie zložitosť faktorov, ktoré poháňajú svetové odlesňovanie, ako je čistenie pôdy na chov dobytka alebo pestovanie orných plodín, najmä na produkciu sójového krmiva pre živočíšnu výrobu v EÚ, ako aj palmového oleja, rozrastanie mestských oblastí, ťažba dreva a iné intenzívne poľnohospodárske činnosti;

4.  poznamenáva, že 73 % svetového odlesňovania je spôsobených čistením pôdy pre poľnohospodárske komodity, pričom 40 % svetového odlesňovania je zapríčinených konverziou na monokultúrne plantáže palmy olejnej(9);

5.  konštatuje, že výroba palmového oleja nie je jedinou príčinou odlesňovania, pretože rozširovanie nelegálnych ťažobných činností a demografické tlaky sú tiež zodpovedné za vznik tohto problému;

6.  konštatuje, že iné rastlinné oleje vyrobené zo sójových bôbov, z repky a ďalších plodín, majú oveľa väčší vplyv na životné prostredie a vyžadujú si oveľa rozsiahlejšie využitie pôdy než palmový olej; konštatuje, že iné olejniny obvykle vyžadujú intenzívnejšie využívanie pesticídov a hnojív;

7.  so znepokojením konštatuje, že globálnu honbu za pôdou poháňa narastajúci celosvetový dopyt po biopalivách a surovinách a špekulácia s pôdou a poľnohospodárskymi komoditami;

8.  pripomína, že EÚ je významným dovozcom výrobkov pochádzajúcich z odlesňovania, čo má ničivý vplyv na biodiverzitu;

9.  konštatuje, že takmer štvrtina (podľa hodnoty) všetkých poľnohospodárskych komodít v medzinárodnom obchode z nezákonného odlesňovania je určená pre EÚ, čo zahŕňa aj 27 percent všetkej sóje, 18 percent všetkého palmového oleja, 15 percent všetkého hovädzieho mäsa a 31 percent všetkej kože(10);

10.  zdôrazňuje, že v záujme účinného boja proti odlesňovaniu spojenému so spotrebou poľnohospodárskych komodít by opatrenia na úrovni EÚ mali brať do úvahy nielen výrobu palmového oleja, ale aj všetkých takýchto dovážaných poľnohospodárskych výrobkov;

11.  pripomína, že Malajzia a Indonézia sú hlavnými výrobcami palmového oleja, pričom sa odhaduje, že pokrývajú 85 – 90 % celosvetovej produkcie, a víta skutočnosť, že rozloha primárneho lesa sa v Malajzii od roku 1990 zvýšila, ale je naďalej znepokojený tým, že súčasné miery odlesňovania v Indonézii predstavujú 0,5 % celkového úbytku každých päť rokov;

12.  pripomína, že Indonézia sa nedávno stala tretím najväčším znečisťovateľom CO2 na svete a trpí znižovaním biodiverzity, pričom viaceré ohrozené druhy sú na pokraji vyhynutia;

13.  pripomína, že palmový olej predstavuje približne 40 % svetového obchodu so všetkými rastlinnými olejmi, a že EÚ je s približne 7 miliónmi ton ročne jeho druhým najväčším svetovým dovozcom;

14.  je znepokojený skutočnosťou, že približne polovica územia nelegálne vyrúbaných lesov sa využíva na účely výroby palmového oleja na trh EÚ;

15.  poznamenáva, že agropotravinársky priemysel používa palmový olej ako prísadu a/alebo náhradu kvôli jeho produktivite a chemickým vlastnostiam, napríklad jednoduchému skladovaniu, bodu topenia a nižšej cene ako suroviny;

16.  poznamenáva tiež, že výlisky z palmových jadier sa v EÚ používajú ako živočíšne krmivo, najmä na výkrm dojníc a hovädzieho dobytka;

17  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sociálne, zdravotné a environmentálne normy sú v EÚ prísnejšie;

18.  je si plne vedomý toho, aká zložitá je otázka palmového oleja, a zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť globálne riešenie založené na kolektívnej zodpovednosti mnohých aktérov; dôrazne odporúča túto zásadu všetkým subjektom, ktoré sú zapojené do dodávateľského reťazca, vrátane: EÚ a iných medzinárodných organizácií, členských štátov, finančných inštitúcií, vlád produkujúcich krajín, pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, vnútroštátnych a nadnárodných podnikov pôsobiacich vo výrobe, distribúcii a spracovaní palmového oleja, spotrebiteľských združení a MVO; okrem toho je presvedčený, že všetci títo aktéri musia nevyhnutne zohrávať úlohu a koordinovať úsilie s cieľom vyriešiť mnohé závažné problémy spojené s neudržateľnou výrobou a spotrebou palmového oleja;

19.  poukazuje na spoločnú globálnu zodpovednosť pri dosahovaní udržateľnej výroby palmového oleja a súčasne zdôrazňuje významnú úlohu potravinárskeho priemyslu pri nákupe udržateľne vyrábaných alternatívnych výrobkov;

20.  konštatuje, že množstvo výrobcov komodít a obchodníkov, maloobchodníkov a iných sprostredkovateľov v rámci dodávateľského reťazca vrátane európskych spoločností prijalo záväzky výroby a obchodu s komoditami vo veci neodlesňovania, nepremieňania rašelinísk bohatých na uhlík, dodržiavania ľudských práv, transparentnosti, vysledovateľnosti, overovania treťou stranou a postupov zodpovedného riadenia;

21.  uznáva, že zachovanie dažďového lesa a globálna biodiverzita majú zásadný význam pre budúcnosť Zeme a ľudstva, ale zdôrazňuje, že úsilie o jeho zachovanie by sa malo kombinovať s nástrojmi politiky rozvoja vidieka s cieľom zabrániť chudobe a posilniť zamestnanosť v malých poľnohospodárskych komunitách v dotknutých oblastiach;

22.  domnieva sa, že úsilie o zastavenie odlesňovania musí zahŕňať budovanie miestnych kapacít, technickú pomoc, výmenu najlepších postupov medzi komunitami a podporu, aby drobní poľnohospodári mohli lepšie využívať existujúce polia bez potreby ďalšej konverzie lesných porastov; v tejto súvislosti zdôrazňuje vysoký potenciál agroekologických postupov s cieľom maximalizovať ekosystémové funkcie prostredníctvom pestovania plodín s vysokým stupňom diverzity, agrolesníctva a permakultúrnych techník, bez uchyľovania sa k závislosti od vstupov alebo monokultúram;

23.  konštatuje, že pestovanie palmy olejnej môže priniesť pozitívny prínos pre hospodársky rozvoj krajín a poskytnúť reálne hospodárske príležitosti pre poľnohospodárov, za predpokladu, že sa vykonáva zodpovedne a udržateľne, a že sa plnia prísne podmienky udržateľného pestovania;

24.  berie na vedomie, že existujú rôzne druhy dobrovoľných certifikačných systémov, ako je RSPO, ISPO a MSPO, a víta ich úlohu pri podpore udržateľného pestovania palmy olejnej; konštatuje však, že kritériá udržateľnosti týchto noriem sú predmetom kritiky, najmä pokiaľ ide o ekologickú a sociálnu integritu; zdôrazňuje, že existencia rôznych systémov je pre spotrebiteľov mätúca, a že konečným cieľom by malo byť vytvorenie jedného certifikačného systému, ktorý by zlepšil viditeľnosť udržateľného palmového oleja pre spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že takýto certifikačný systém zaručí, že sa na trh EÚ dostane iba udržateľne vyrobený palmový olej;

25.  konštatuje, že naši partneri z krajín mimo EÚ musia byť tiež lepšie informovaní o svojej úlohe pri riešení problémov udržateľnosti a odlesňovania vrátane ich postupov nakupovania surovín;

Odporúčania

26.  vyzýva Komisiu, aby si splnila medzinárodné záväzky EÚ, najmä v rámci COP 21, Fóra OSN o lesoch (UNFF)(11), Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (UNCBD)(12), Newyorskej deklarácie o lesoch, cieľa udržateľného rozvoja zastaviť odlesňovanie do roku 2020(13);

27.  berie na vedomie potenciál iniciatív, ako napríklad Newyorskej deklarácie o lesoch(14), ktoré sú zamerané na splnenie cieľov súkromného sektora odstrániť do roku 2020 odlesňovanie spôsobené produkciou poľnohospodárskych komodít, akými sú palma olejná, sója, papier a hovädzie mäso; konštatuje, že niektoré spoločnosti majú ambicióznejšie ciele, ale napriek tomu, že 60 % spoločností obchodujúcich s palmovým olejom sa zaviazalo podporovať takéto iniciatívy, doteraz iba 2 % dokážu vysledovať pôvod palmového oleja, s ktorým obchodujú(15);

28.  berie na vedomie úsilie a pokrok dosiahnutý v rámci odvetvia výroby potravín pri získavaní certifikovaného udržateľného palmového oleja; vyzýva všetky odvetvia priemyslu, ktoré používajú palmový olej, aby zvýšili svoje úsilie o získavanie certifikovaného udržateľného palmového oleja;

29.  vyzýva Komisiu a všetky členské štáty EÚ, aby, ak tak zatiaľ neurobili, sa usilovali o demonštrovanie záväzku pracovať na vytvorení celoúniového národného záväzku do roku 2020 získavať 100 % certifikovaného udržateľného palmového oleja okrem iného podpísaním Amsterdamského vyhlásenia Smerom k odstráneniu odlesňovania v rámci reťazcov poľnohospodárskych komodít s európskymi krajinami, a usilovali sa o vytvorenie záväzku odvetvia, okrem iného prostredníctvom uzatvorenia a vykonávania Amsterdamského vyhlásenia Smerom k odstráneniu odlesňovania v rámci reťazcov poľnohospodárskych komodít s európskymi krajinami do roku 2020;

30.  požaduje, aby podniky pestujúce palmu olejnú dodržiavali Bangkokskú dohodu o jednotnom prístupe k realizácii záväzkov v oblasti zákazu odlesňovania pri rozvoji svojich plantáží, a používali nástroj High Carbon Stock (HCS), ktorým sa určujú oblasti vhodné na vysádzanie paliem olejných, napr. znehodnotená pôda s nízkou mierou ukladania uhlíka a nízkou prírodnou hodnotou;

31.  žiada EÚ, aby dodržiavala záväzky dobrovoľných dohôd o partnerstve FLEGT a aby zabezpečila, aby sa vzťahovali na drevo z premeny lesov na plantáže na výrobu palmového oleja; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby tieto dohody boli v súlade s medzinárodným právom a záväzkami týkajúcimi sa ochrany životného prostredia, ľudských práv a udržateľného rozvoja, a aby viedli k zodpovedajúcim opatreniam na zachovanie lesov a udržateľné hospodárenie v lesoch vrátane ochrany práv miestnych komunít a pôvodného obyvateľstva; poznamenáva, že podobný prístup by sa mohol tiež prijať s cieľom zabezpečiť zodpovedné dodávateľské reťazce palmového oleja; navrhuje, aby sa politiky EÚ pre odvetvie palmového oleja zakladali na zásadách FLEGT, pokiaľ ide o vedenie viacstranného dialógu zainteresovaných strán a riešenie hlboko zakorenených problémov správy v producentských krajinách, ako aj z podporných dovozných politík EÚ; konštatuje, že by mohli viesť k lepšej kontrole v oblasti palmového priemyslu v cieľových krajinách;

32.  konštatuje, že dôležitým prvkom je spolupráca s producentskými krajinami prostredníctvom výmeny informácií o udržateľnom a hospodársky životaschopnom rozvoji a obchodných praktikách; podporuje producentské krajiny v ich úsilí o vytvorenie udržateľných postupov, ktoré môžu prispieť k zlepšeniu životných podmienok a hospodárstva v týchto krajinách;

33.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov týkajúcich sa transparentnosti a spolupráce medzi vládami a spoločnosťami, ktoré využívajú palmový olej, a aby spolu s členskými štátmi spolupracovala s tretími krajinami s cieľom vypracovať a vykonávať vnútroštátne právne predpisy a rešpektovať zvykové pozemkové práva spoločenstiev, ktoré zabezpečia ochranu lesov, ich obyvateľov a ich živobytia;

34.  vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu zavedenia mechanizmov na riešenie premeny lesov na komerčné poľnohospodárstvo v rámci dobrovoľných dohôd o partnerstve (DDP) uvedených v akčnom pláne FLEGT a v tomto procese posilnila postavenie ďalších organizácií občianskej spoločnosti, pôvodných komunít a poľnohospodárov – vlastníkov pôdy;

35.  požaduje, aby EÚ ako doplnkový prvok dobrovoľných dohôd o partnerstve vypracovala právne predpisy nadväzujúce na dobrovoľné dohody o partnerstve v oblasti palmového oleja, podľa vzoru nariadenia EÚ o ťažbe dreva, ktoré zahŕňa spoločnosti, ako aj finančné inštitúcie; konštatuje, že Európska únia reguluje dodávateľské reťazce dreva, rýb a nerastov z konfliktných oblastí, ale zatiaľ nereguluje nijaký dodávateľský reťazec, ktorý ohrozuje lesy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie pri vykonávaní nariadenia o dreve, s cieľom lepšie posúdiť jeho účinnosť a zistiť, či je možné ho použiť ako vzor pre nový legislatívny akt EÚ na to, aby sa zabránilo predaju neudržateľného palmového oleja v EÚ;

36.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s všetkými významnými zúčastnenými stranami z verejného aj súkromného sektora iniciovala informačné kampane a poskytovala tak spotrebiteľom komplexné informácie o pozitívnych environmentálnych, sociálnych a politických dôsledkoch udržateľnej výroby palmového oleja; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že informácia o tom, že výrobok je udržateľný, sa bude poskytovať spotrebiteľom prostredníctvom ihneď rozoznateľného označenia pre všetky výrobky obsahujúce palmový olej, a dôrazne odporúča, aby toto označenie bolo uvedené na výrobku alebo obale, alebo ľahko prístupné prostredníctvom technologických prvkov;

37.  vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s ďalšími významnými konzumentmi palmového oleja, ako je Čína, India a krajiny vyrábajúce palmový olej, s cieľom zvýšiť ich povedomie a preskúmať spoločné riešenia problému odlesňovania tropických oblastí a zhoršovania kvality lesov;

38.  teší sa na štúdie Komisie o odlesňovaní a palmovom oleji a dúfa, že tieto štúdie budú predložené v čo najskoršom termíne po ich dokončení;

39.  vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexné údaje o využívaní a spotrebe palmového oleja v Európe a jeho dovoze do EÚ;

40.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila výskum s cieľom zhromaždiť informácie o vplyvoch európskej spotreby a investícií na proces odlesňovania, sociálne problémy, ohrozené druhy a znečisťovanie životného prostredia v tretích krajinách, a aby apelovala na obchodných partnerov mimo EÚ, aby nasledovali tento príklad;

41.  žiada Komisiu, aby rozvíjala technológie a predložila konkrétny akčný plán vrátane informačných kampaní, ktoré by obmedzili vplyv európskej spotreby a investícií na odlesňovanie v tretích krajinách;

42.  uznáva pozitívny prínos existujúcich certifikačných systémov, ale s poľutovaním konštatuje, že RSPO, ISPO, MSPO a všetky ostatné uznávané najvýznamnejšie systémy certifikácie účinne nezakazujú svojim členom, aby menili dažďové lesy alebo rašeliniská na palmové plantáže; domnieva sa preto, že tieto najvýznamnejšie systémy certifikácie nedokážu účinne obmedzovať emisie skleníkových plynov v rámci procesu zakladania a obhospodarovania plantáží, a v dôsledku toho ani nedokážu predchádzať rozsiahlym požiarom lesov a rašelinísk; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa bude vykonávať nezávislá kontrola a monitorovanie týchto certifikačných systémov, aby sa zabezpečilo, že palmový olej na trhu EÚ bude spĺňať všetky potrebné normy a bude udržateľný; konštatuje, že otázku udržateľnosti odvetvia výroby palmového oleja nemožno vyriešiť len prostredníctvom dobrovoľných opatrení a politík, ale že spoločnosti vyrábajúce palmový olej by mali tiež podliehať záväzným pravidlám a systému povinnej certifikácie;

43.  vyzýva EÚ, aby zaviedla minimálne kritériá udržateľnosti pre palmový olej a výrobky obsahujúce palmový olej, ktoré vstupujú na trh EÚ, čím sa zaručí, že palmový olej v EÚ:

-   nebude príčinou zhoršovania kvality ekosystému, ako je napríklad odlesňovanie primárnych a sekundárnych lesov alebo ničenie alebo degradácia rašelinísk alebo iných ekologicky vzácnych biotopov, či už priamo alebo nepriamo, a nebude spôsobovať stratu biodiverzity, predovšetkým všetkých ohrozených druhov živočíchov a rastlín,

-   nebude viesť k zmenám v postupoch obhospodarovania pôdy, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie,

-   nebude príčinou vzniku hospodárskych, sociálnych a environmentálnych problémov a konfliktov, konkrétne vrátane detskej práce, nútenej práce, zaberania pôdy alebo vysťahovania pôvodného obyvateľstva alebo miestnych komunít,

-   bude plne rešpektovaťe základné ľudské a sociálne práva a bude v plnom súlade s príslušnými sociálnymi a pracovnými normami, ktoré zaručujú bezpečnosť a kvalitu života pracovníkov,

-  umožní začleniť drobných pestovateľov palmy olejnej do systému certifikácie a zabezpečí ich spravodlivý podiel na zisku;

-   sa pestuje na plantážach, ktoré sú riadené pomocou moderných agro-ekologických techník s cieľom stimulovať prechod na udržateľné poľnohospodárske postupy tak, aby sa minimalizovali nepriaznivé environmentálne a sociálne dôsledky;

44.  konštatuje, že záväzné normy pre zodpovednú výrobu palmového oleja vrátane noriem, ktoré vypracovala Skupina pre inovácie v odvetví palmového oleja (POIG) už existujú, ale zatiaľ neboli široko prijaté spoločnosťami a systémami certifikácie, s výnimkou RSPO Next;

45.  poznamenáva, že je dôležité, aby všetci aktéri v celom dodávateľskom reťazci dokázali rozlišovať medzi palmovým olejom, jeho zvyškami a vedľajšími produktmi pochádzajúcimi z udržateľných a z neudržateľných zdrojov; poukazuje na význam vysledovateľnosti komodít a transparentnosti vo všetkých fázach dodávateľského reťazca;

46.  vyzýva EÚ, aby stanovila záväzný regulačný rámec s cieľom zabezpečiť, aby dodávateľské reťazce všetkých dovozcov poľnohospodárskych komodít boli spätne vysledovateľné až k zdroju surovín;

47.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila vysledovateľnosť palmového oleja dovážaného do EÚ, a aby dovtedy, kým sa bude uplatňovať jeden certifikačný systém, zvážila uplatňovanie rôznych colných režimov, ktoré by presnejšie odrážali skutočné náklady spojené s environmentálnou záťažou; žiada Komisiu, aby zvážila aj zavedenie a používanie nediskriminačných tarifných aj netarifných prekážok založených na uhlíkovej stope palmového oleja; žiada, aby sa zásada „znečisťovateľ platí“ v plnej miere uplatňovala vo vzťahu k odlesňovaniu;

48.  vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila sankcie za nedodržanie predpisov, pri súčasnom udržaní obchodných vzťahov s tretími krajinami;

49.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby iniciovala reformu v nomenklatúre harmonizovaného systému (HS) v rámci Svetovej colnej organizácie (WCO), ktorá by umožnila rozlišovať medzi certifikovaným udržateľným a neudržateľným palmovým olejom a ich derivátmi;

50.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zahrnula záväzky do kapitol o udržateľnom rozvoji v dohodách o obchode a rozvojovej spolupráci s cieľom zabrániť odlesňovaniu, vrátane najmä záruky neodlesňovania v rámci obchodných dohôd s producentskými krajinami, a s cieľom zabezpečiť silné a vymáhateľné opatrenia na riešenie neudržateľných postupov lesného hospodárstva v producentských krajinách;

51.  žiada Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na vypracovanie nástrojov, ktoré umožnia lepšie začlenenie témy ochrany životného prostredia do rozvojovej spolupráce; konštatuje, že tento postup pomôže zabezpečiť, aby rozvojové činnosti neboli príčinou nedomyslených environmentálnych problémov, ale boli v súčinnosti s ochrannou činnosťou;

52.  konštatuje, že nedostatočné katastrálne režimy vo vyrábajúcich krajinách predstavujú významnú prekážku pre kontrolu rozširovania plantáží palmového oleja, a obmedzujú možnosti jednotlivých malých vlastníkov pri prístupe k úverom potrebným na zlepšenie udržateľnosti ich plantáží; konštatuje, že posilňovanie riadenia a lesníckych inštitúcií na miestnej a celoštátnej úrovni je predpokladom účinnej politiky v oblasti ochrany životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby poskytla technickú a finančnú pomoc vyrábajúcim krajinám s cieľom posilniť ich katastrálne režimy a zlepšiť environmentálnu udržateľnosť plantáží palmy olejnej; poukazuje na to, že mapovanie v producentských krajinách, okrem iného prostredníctvom využívania satelitných a geopriestorových technológií, je jediný spôsob, ako monitorovať koncesie na výrobu palmového oleja a zaviesť cielené stratégie pre zalesňovanie, opätovné zalesňovanie a vytváranie ekologických koridorov; vyzýva Komisiu, aby podporovala vyrábajúce krajiny pri zavádzaní programov predchádzania požiarom;

53.  podporuje nedávne moratórium indonézskej vlády na rašeliniská, ktoré by malo zabrániť tomu, aby sa plantáže rozširovali na zalesnené rašeliniská; podporuje vytvorenie agentúry pre obnovu rašelinísk na účely obnovenia 2 miliónov hektárov rašelinísk zasiahnutých požiarmi;

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako súčasť dialógu s týmito krajinami podporili potrebu zmrazenia rozširovania územia na pestovanie palmového oleja vrátane zavedenia moratória na nové koncesie s cieľom chrániť zostávajúce dažďové lesy;

55.  vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že transakcie s pôdou môžu porušovať zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu miestnych spoločenstiev stanovenú v dohovore MOP č. 169; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že investori pochádzajúci z EÚ v plnej miere dodržiavajú medzinárodné normy zodpovedného a udržateľného investovania do poľnohospodárstva, najmä usmernenia FAO-OECD pre zodpovedné poľnohospodárske dodávateľské reťazce, dobrovoľné usmernenia FAO o pozemkovom vlastníctve, usmerňujúce zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti; zdôrazňuje potrebu prijať kroky na zabezpečenie prístupu k náprave pre obete porušovania práv podnikmi;

56.  vyzýva preto príslušné orgány v krajinách pôvodu, aby rešpektovali ľudské práva vrátane pozemkových práv obyvateľov lesov, a aby posilňovali environmentálne, zdravotne a sociálne záväzky, zohľadňujúc dobrovoľné usmernenia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) týkajúce sa držby pôdy(16);

57.  naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala mikropodniky, malé a rodinné miestne vidiecke podniky a presadzovala národnú a miestnu právnu registráciu vlastníctva alebo držby pôdy;

58.  zdôrazňuje nízku mieru odlesňovania pôdy, s ktorou hospodári pôvodné obyvateľstvo so zabezpečeným zvykovým systémom držby a hospodárenia so zdrojmi, čo má vysoký potenciál z hľadiska nákladovo efektívneho znižovania emisií a zabezpečenia celosvetových ekosystémových služieb; vyzýva na využitie medzinárodných fondov v oblasti zmeny klímy a rozvoja na zabezpečenie pôdy pôvodného obyvateľstva a komunít a na podporu pôvodného obyvateľstva a komunít, ktoré investujú do ochrany svojej pôdy;

59.  pripomína, že živobytie chudobných vidieckych žien je obzvlášť závislé od lesných zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rodové hľadisko začlenilo do vnútroštátnych lesohospodárskych politík a inštitúcií tak, aby sa podporoval napríklad rovnaký prístup žien k vlastníctvu pôdy a iných zdrojov;

60.  pripomína Komisii jej oznámenie s názvom Riešenie výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity(17), v ktorom zdôrazňuje celostný prístup k tropickému odlesňovaniu pri zohľadnení všetkých faktorov odlesňovania vrátane výroby palmového oleja; pripomína Komisii jej cieľ, ktorý si stanovila pri rokovaniach COP21, a to zastaviť úbytok celosvetového lesného porastu najneskôr do roku 2030 a znížiť hrubý úbytok tropických lesov najmenej o 50 % do roku 2020 v porovnaní so súčasnými úrovňami;

61.  vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán EÚ o odlesňovaní a znehodnocovaní lesov, ktorý by zahŕňal konkrétne regulačné opatrenia, ktoré zaručia, že nijaké dodávateľské reťazce a finančné transakcie spojené s EÚ nebudú spôsobovať odlesňovanie a zhoršovanie kvality lesov, v súlade so 7. environmentálnym akčným programom, ako aj akčný plán EÚ týkajúci sa palmového oleja; vyzýva Komisiu, aby prijala jedinú jednotnú definíciu pojmu „bez odlesňovania“;

62.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby stanovili vymedzenie pojmu les, ktoré zahŕňa biologickú, sociálnu a kultúrnu rozmanitosť, s cieľom predchádzať zaberaniu pôdy a ničeniu tropických lesov pre potreby obrovských monokultúr palmy olejnej, keďže by to ohrozilo záväzky EÚ v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu uprednostňovať pôvodné druhy, a tým chrániť ekosystémy, biotopy a miestne komunity;

63.  vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán EÚ v oblasti zodpovednej podnikateľskej činnosti;

64.  trvá na tom, že rozvojové finančné inštitúcie by mali zabezpečiť záväznosť svojich politík týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych záruk a ich plný súlad s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; požaduje väčšiu transparentnosť financovania zo strany súkromných finančných inštitúcií a verejných finančných subjektov;

65.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli povinné požiadavky, ktoré uprednostnia udržateľný palmový olej vo všetkých vnútroštátnych postupoch zadávania verejných zákaziek;

66.  so znepokojením konštatuje, že komerčné poľnohospodárstvo je aj naďalej dôležitou hybnou silou globálneho odlesňovania, a že približne polovica všetkého odlesňovania tropických oblastí od roku 2000 bola dôsledkom nezákonnej premeny lesov na komerčné poľnohospodárstvo, čo môže priniesť aj riziko konfliktu; vyzýva na lepšiu koordináciu politík v oblasti lesníctva, komerčného poľnohospodárstva, využívania pôdy a rozvoja vidieka, aby sa dosiahli ciele udržateľného rozvoja a záväzky v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) aj v tejto oblasti vrátane politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

67.  upozorňuje na problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s procesmi koncentrácie pôdy a zmenami využívania pôdy pri zakladaní monokultúr, ako sú plantáže palmy olejnej;

68.  vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalší výskum účinkov zmeny vo využívaní pôdy vrátane odlesňovania a výroby bioenergie na emisie skleníkových plynov;

69.  vyzýva Komisiu, aby dala príklad ostatným krajinám stanovením pravidiel započítavania emisií skleníkových plynov z obhospodarovaných mokradí a zmien vo využívaní pôdy mokradí v právnych predpisoch EÚ;

70.  berie na vedomie účinky veľkých monokultúr palmy olejnej, ktoré zvyšujú výskyt škodcov, znečisťovanie vody z agrochemikálií a eróziu pôdy, čo má vplyv na záchyt uhlíka a ekológiu celého regiónu a bráni migrácii živočíšnych druhov;

71.  konštatuje, že najnovší výskum preukazuje, že agrolesnícke polykultúrne pestovanie uplatňované na plantážach paliem olejných môže ponúknuť kombinované výhody z hľadiska biodiverzity, produktivity a pozitívnych sociálnych vplyvov;

72.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť a posilnila synergie medzi spoločnou poľnohospodárskou politikou a inými politikami EÚ, a zabezpečila, že budú vykonávané spôsobom, ktorý je v súlade s programami zameranými na boj proti odlesňovaniu v rozvojových krajinách, ako sú REDD; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že reforma SPP nebude priamo či nepriamo viesť k ďalšiemu odlesňovaniu a bude podporovať cieľ, ktorým je zastavenie globálneho odlesňovania; žiada Komisiu a členské štáty, aby tiež zabezpečili, aby sa environmentálne problémy súvisiace s odlesňovaním spôsobeným palmovým olejom riešili v kontexte cieľov stanovených stratégií Európskej únie v oblasti biodiverzity do roku 2020, ktorá by mala byť neoddeliteľnou súčasťou vonkajšej činnosti Únie v tejto oblasti;

73.  žiada Komisiu, aby poskytla podporu organizáciám zameraným na ochranu všetkých živočíšnych druhov in situ, ako aj ex situ, ktoré zasiahla strata prirodzených biotopov v dôsledku odlesňovania kvôli palmovému oleju;

74.  požaduje intenzívnejší výskum v oblasti udržateľných krmív na úrovni EÚ pre európske poľnohospodárstvo v záujme vývoja alternatív k výrobkom z palmového oleja.

75.  konštatuje, že 70 % biopaliva spotrebovaného v EÚ je dopestovaných/vyrobených v EÚ a 23 % biopaliva dovezeného do EÚ tvorí palmový olej, najmä z Indonézie, a ďalších 6 % predstavuje sója(18);

76.  konštatuje nepriame účinky dopytu po biopalive v EÚ súvisiace s likvidáciou dažďových lesov;

77.  konštatuje, že ak sa berie do úvahy nepriama zmena využívania pôdy (ILUC), biopalivá z plodín môžu v niektorých prípadoch dokonca viesť k čistému zvýšeniu emisií skleníkových plynov, napríklad k páleniu biotopov s vysokým obsahom uhlíka, ako sú tropické lesy a rašeliniská; je znepokojený tým, že Komisia do svojho hodnotenia dobrovoľných systémov nezahrnula vplyv ILUC;

78.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby do reformy smernice o obnoviteľných zdrojoch energie zahrnuli v rámci dobrovoľnej časti konkrétne overovacie postupy, pokiaľ ide o konflikty týkajúce sa držby pôdy, nútenej/detskej práce, zlých pracovných podmienok pre poľnohospodárov a nebezpečenstiev pre zdravie a bezpečnosť; takisto vyzýva EÚ, aby vzala do úvahy vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy a zahrnula požiadavky v oblasti sociálnej zodpovednosti do reformy smernice o obnoviteľných zdrojoch energie;

79.  požaduje, aby sa politika EÚ v oblasti biopalív začlenila do účinných kritérií udržateľnosti na ochranu pôdy s vysokou hodnotou pre biodiverzitu, s vysokým obsahom uhlíka, a rašelinísk, a do tých kritérií, ktoré obsahujú sociálne prvky;

80.  berie na vedomie najnovšiu správu(19) Európskeho dvora audítorov, v ktorej sa analyzujú súčasné systémy certifikácie pre biopalivá a ktorá zistila, že týmto systémom chýbajú dôležité aspekty udržateľnosti, napríklad nezohľadňujú nepriamy vplyv dopytu, chýba im overenie a nemôžu zaručiť, že certifikované biopalivá nespôsobujú odlesňovanie a súvisiace negatívne hospodárske dôsledky; je si vedomý obáv o transparentnosť pri posudzovaní systémov certifikácie; vyzýva Komisiu, aby zlepšila transparentnosť systémov udržateľnosti vrátane vypracovania vhodného zoznamu aspektov, ktoré by sa mali preskúmať, ako napríklad výročné správy a možnosť požiadať o audity vykonávané nezávislými tretími stranami; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje právomoci, pokiaľ ide o overovanie a monitorovanie systémov, správ a činností;

81.  požaduje vykonávanie príslušných odporúčaní Súdneho dvora, ako sa na nich dohodla Komisia;

82.  so znepokojením konštatuje, že 46 % z celkového objemu palmového oleja dovezeného do EÚ sa používa na výrobu biopalív, a že to vyžaduje využitie asi milióna hektárov tropickej pôdy; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom postupne vyradiť používanie rastlinných olejov, ktoré sú hnacou silou odlesňovania, vrátane palmového oleja, ako zložky biopalív, pokiaľ možno do roku 2020;

83.  konštatuje, že jednoduchý zákaz (alebo postupné vyradenie) používania palmového oleja môže viesť k jeho nahradeniu inými tropickými rastlinnými olejmi na výrobu biopalív, ktoré by boli pravdepodobne pestované v rovnakých ekologicky citlivých oblastiach a ktoré by mohli mať oveľa väčší vplyv na biodiverzitu, využívanie pôdy a emisie skleníkových plynov než samotný palmový olej; odporúča nájsť a podporovať udržateľnejšie alternatívy využívania biopalív, ako sú v tuzemsku pestované európske oleje z repky a zo slnečnicových semien;

84.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zároveň podporili rozvoj biopalív druhej a tretej generácie s cieľom znížiť riziko nepriamej zmeny využívania pôdy v Únii a stimulovať prechod na pokročilé biopalivá v Únii v súlade so smernicou (EÚ) 2015/1513 a v súlade s ambíciami Únie v oblasti obehového hospodárstva, efektívneho využívania zdrojov, ako aj mobility s nízkymi emisiami;

85.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

  Oznámenie Komisie s názvom Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 (COM(2011)0244).

(2)

  Prijaté texty, P8_TA(2016)0034.

(3)

  Zdroj: Forest Trends: Consumer Goods and Deforestation: An Analysis of the Extent and Nature of Illegality in Forest Conversion for Agriculture and Timber Plantations (Spotrebný tovar a odlesňovanie: Analýza rozsahu a charakteru nezákonnosti premeny lesa na poľnohospodársku pôdu a plantáže drevín) (http://www.forest-trends.org/documents/files/doc_4718.pdf).

(4)

  Zdroj: World Resources Institute (Svetový inštitút pre zdroje) (http://www.wri.org/blog/2015/10/indonesia%E2%80%99s-fire-outbreaks-producing-more-daily-emissions-entire-us-economy).

(5)

  http://www.fao.org/docrep/016/ap106e/ap106e.pdf (FAO, Svetové poľnohospodárstvo s výhľadom na obdobie rokov 2030/2050: revízia z roku 2012).

(6)

  http://wwf.panda.org/what_we_do/footprint/agriculture/palm_oil/ (WWF)

(7)

  Zdroj: Správa Globiom (https://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/Final%20Report_GLOBIOM_publication.pdf).

(8)

  Napríklad: Amnesty International - The Great Palm Oil Scandal (https://www.amnesty.org/en/documents/asa21/5243/2016/en/) a Rainforest Action Network - The Human Cost of Conflict Palm Oil (https://d3n8a8pro7vhmx.cloudfront.net/rainforestactionnetwork/pages/15889/attachments/original/1467043668/The_Human_Cost_of_Conflict_Palm_Oil_RAN.pdf?1467043668)

(9)

  Vplyv spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie, 2013, Európska komisia, http://ec.europa.eu/environment/forests/pdf/1.%20Report%20analysis%20of%20impact.pdf (s. 56).

(10)

  Zdroj: FERN: Ukradnutý tovar: Účasť EÚ na nezákonnom odlesňovaní tropických oblastí (Stolen Goods: The EU’s complicity in illegal tropical deforestation) (http://www.fern.org/sites/fern.org/files/Stolen%20Goods_EN_0.pdf)

(11)

  Závery Fóra OSN o lesoch.

(12)

  Dohovor OSN o biologickej diverzite, ciele z Aiči: https://www.cbd.int/sp/targets/.

(13)

  Ciele udržateľného rozvoja, článok 15.2, cieľ zastaviť odlesňovaniehttps://sustainabledevelopment.un.org/sdg15.

(14)

  Samit OSN o klíme 2014.

(15)

  http://forestdeclaration.org/wp-content/uploads/2015/09/2016-NYDF-Goal-2-Assessment-Report.pdf

(16)

  Dobrovoľné usmernenia FAO pre zodpovednú správu držby pôdy, rybného hospodárstva a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti, Rím 2012 (UN FAO’s Voluntary Guidelines on the Responsible Governance of Tenure of Land, Fisheries and Forests in the Context of National Food Security), http://www.fao.org/docrep/016/i2801e/i2801e.pdf

(17)

  Oznámenie Komisie zo 17. októbra 2008 (COM(2008)0645 final),

(18)

  Eurostat – Ponuka, transformácie a spotreba energie z obnoviteľných zdrojov; ročné údaje (nrg_107), Štúdia Globiom Vplyv zmeny využívania pôdy na pestovanie biopalív spotrebovaných v EÚ (The land use change impact of biofuels consumed in the EU), 2015, a http://www.fediol.be/.

(19)

  Zdroj: Európsky dvor audítorov: Certifikácia biopalív: nedostatky v uznávaní a dohľade nad systémom (http://www.eca.europa.eu/en/Pages/NewsItem.aspx?nid=7171).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európska komisia sa k téme udržateľného rozvoja vyjadrila takto: Udržateľný rozvoj znamená uspokojovanie potrieb súčasnej generácie bez ohrozenia potrieb nasledujúcich generácií. Vízia progresívneho a dlhodobého rozvoja ľudskej spoločnosti je jedným zo základných kameňov EÚ, a preto musí byť aspektom našich rozhodnutí aj v prípadoch, ako je problematika palmového oleja.

Neuplynulo ani dvadsať rokov, keď sa palmový olej stal celosvetovo najpoužívanejším olejom, ale stal sa aj jednou z príčin rozsiahlej devastácie rozmanitých ekosystémov v tropickom pásme. Prípady ostrovov Sumatra a Borneo v Indonézii sa kvôli tejto komodite zapísali do histórie ako prípady najrýchlejšieho odlesnenia v histórii ľudstva. Kvôli nebývalo rýchlemu rozmachu tohto odvetvia neboli žiaľ podchytené všetky hrozby, ktoré sú spojené s rozsiahlym zakladaním monokultúrnych plantáží. Čas teraz ukazuje, že riziká sa podcenili a nastupujú negatívne konotácie, ktoré sa spájajú s takmer neregulovaným pestovaním tejto plodiny.

Tropické ekosystémy, a najmä dažďové lesy, ktoré predstavujú len 7 % svetovej vegetácie – čelia ich najväčšej výzve v histórii ľudstva. Nielenže sa stráca mimoriadne hodnotná vegetácia, ale aj mnohé živočíšne druhy, pričom niektoré z nich sa ani nebola objavené. Vplyv pestovania palmy olejnej sa ale neobmedzuje iba na dažďové lesy. Susediace morské ekosystémy sú pod rastúcim tlakom. Stráca sa nenahraditeľná podzemná voda a rieky vysychajú. Dochádza k obrovským požiarom rašelinísk a lesov a mení sa klíma v postihnutých regiónoch, čo prispieva ku globálnej zmene klímy. Tieto zmeny sa netýkajú len tropických rastlín a živočíchov; majú vplyv aj na miestne obyvateľstvo, ktorého živobytie je úzko spojené s týmito ekosystémami. Palmový olej sa tak stáva aj ohniskom mnohých sociálnych a ekonomických konfliktov. Tempo, akým ku týmto zmenám dochádza, je alarmujúce, a žiada si preto okamžitú reakciu.

Európska únia je tretím najväčším trhom, kam palmový olej prúdi, a zásadným spôsobom sa tak podieľa na udalostiach v tropických krajinách, kde sa palma olejná pestuje. Okrem toho európske finančné inštitúcie patria medzi najväčších investorov v tomto sektore. Sú preto zodpovedné za spôsob, akým sa s ich peniazmi manipuluje. Je nutné uviesť, že na vzniknutých problémoch má podiel mnoho subjektov a nesú tak spoločnú zodpovednosť. EÚ a jej členské štáty ako jedni zo subjektov by mali čeliť tejto zodpovednosti a mali by prijať opatrenia, ktoré budú viesť k zlepšeniu súčasnej kritickej situácie.

OSN vytvorila akčný plán pre udržateľný rozvoj do roku 2030, v ktorom uvádza 17 zásadných bodov, ktoré treba do tohto časového horizontu splniť. Problematika palmového oleja sa prípadne týka všetkých sedemnástich uvedených bodov, pričom najviac sa spája s bodmi 2, 3, 6, 14, 16, 17, a najmä 12, 13 a 15. To len ilustruje, akou zásadným témou palmový olej je a prečo je neodkladne nutné sa touto problematikou zaoberať a hľadať uspokojivé, dlhodobé riešenia.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (2.3.2017)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k palmovému oleju a odlesňovaniu dažďových pralesov

(2016/2222(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Heidi Hautala

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že udržateľné poľnohospodárstvo, potravinová bezpečnosť a udržateľné lesné hospodárstvo sú hlavnými zámermi cieľov udržateľného rozvoja; so znepokojením konštatuje, že palmový olej je dôležitou hnacou silou odlesňovania, najmä v Malajzii, Indonézii, Papue-Novej Guinei, Libérii, Kamerune, Konžskej republike, Kolumbii a Peru; pripomína, že lesy majú zásadný význam pre prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmierňovanie;

2.  zdôrazňuje nízku mieru odlesňovania pôdy pôvodného obyvateľstva so zabezpečeným zvykovým systémom držby a hospodárenia so zdrojmi, čo má vysoký potenciál z hľadiska nákladovo efektívneho znižovania emisií a zabezpečenia celosvetových ekosystémových služieb; vyzýva na využitie medzinárodných fondov v oblasti zmeny klímy a rozvoja na zabezpečenie pôdy pôvodného obyvateľstva a komunít a na podporu pôvodného obyvateľstva a komunít, ktoré investujú do ochrany svojej pôdy;

3.  pripomína, že živobytie chudobných vidieckych žien je obzvlášť závislé od lesných zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa rodové hľadisko začlenilo do vnútroštátnych lesohospodárskych politík a inštitúcií tak, aby sa podporoval napríklad rovnaký prístup žien k vlastníctvu pôdy a iných zdrojov;

4.  so znepokojením konštatuje, že komerčné poľnohospodárstvo je aj naďalej dôležitou hybnou silou globálneho odlesňovania a že približne polovica všetkého odlesňovania tropických oblastí od roku 2000 bola dôsledkom nezákonnej premeny lesov na komerčné poľnohospodárstvo, čo môže priniesť aj riziko konfliktu; vyzýva na lepšiu koordináciu politík v oblasti lesníctva, komerčného poľnohospodárstva, využívania pôdy a rozvoja vidieka, aby sa dosiahli ciele trvalo udržateľného rozvoja a záväzky v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) aj v tejto oblasti vrátane politiky EÚ v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

5.  so znepokojením konštatuje, že globálnu honbu za pôdou poháňa narastajúci celosvetový dopyt po biopalivách a surovinách a špekulácia s pôdou a poľnohospodárskymi komoditami; poukazuje na záver osobitnej správy Dvora audítorov č. 18/2016, že systém EÚ na certifikáciu udržateľnosti biopalív nie je úplne spoľahlivý; vyzýva inštitúcie EÚ, aby do reformy smernice o obnoviteľných zdrojoch energie zahrnuli v rámci dobrovoľnej časti konkrétne overovacie postupy, pokiaľ ide o konflikty týkajúce sa držby pôdy, nútenej/detskej práce, zlých pracovných podmienok pre poľnohospodárov a nebezpečenstiev pre zdravie a bezpečnosť; takisto vyzýva EÚ, aby vzala do úvahy vplyv nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC) a zahrnula požiadavky v oblasti sociálnej zodpovednosti do reformy smernice o obnoviteľných zdrojoch energie;

6.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú výroba palmového oleja zohráva v hospodárstvach rozvojových krajín produkujúcich palmový olej ako cenný zdroj príjmov aj pracovných miest;

7.  pripomína Komisii jej oznámenie zo 17. októbra 2008 s názvom Riešenie výziev súvisiacich s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesa pri zvládaní zmeny klímy a straty biodiverzity (COM(2008)0645), v ktorom zdôrazňuje celostný prístup k tropickému odlesňovaniu pri zohľadnení všetkých faktorov odlesňovania vrátane výroby palmového oleja; pripomína Komisii cieľ, ktorý si stanovila pri rokovaniach o Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy (UNFCCC), a to zastaviť úbytok celosvetového lesného porastu najneskôr do roku 2030 a znížiť hrubý úbytok tropických pralesov najmenej o 50 % do roku 2020 v porovnaní so súčasnými úrovňami;

8.  vyzýva na pomoc krajinám produkujúcim palmový olej pri vypracúvaní a presadzovaní príslušných domácich politík a právnych predpisov zameraných na minimalizáciu vplyvu tohto odvetvia na odlesňovanie, ekosystém a prírodné dedičstvo;

9.  vyzýva EÚ, aby stanovila záväzný regulačný rámec s cieľom zabezpečiť, aby dodávateľské reťazce všetkých dovozcov poľnohospodárskych komodít boli spätne vysledovateľné až k zdroju surovín;

10.  pripomína, že Malajzia a Indonézia sú hlavnými výrobcami palmového oleja, pričom sa odhaduje, že pokrývajú 85 – 90 % celosvetovej produkcie, a víta skutočnosť, že rozloha malajzijského pralesa sa od roku 1990 zvýšila, ale je naďalej znepokojený tým, že súčasné miery odlesňovania v Indonézii predstavujú 0,5 % celkového úbytku každých päť rokov;

11.  pripomína, že EÚ je významným dovozcom výrobkov pochádzajúcich z odlesňovania, čo má ničivý vplyv na biodiverzitu; vyzýva na ukončenie subvencií EÚ na biopalivá vyrobené z potravinových plodín a na postupné ukončenie využívania takýchto palív, ktoré by nemali byť oprávnené na účely plnenia klimatických a energetických cieľov EÚ do roku 2030, a to najmä bionafty, ktorá vytvorila neudržateľný dopyt po palmovom oleji; zdôrazňuje potrebu zvýšiť spoľahlivosť dobrovoľných certifikačných systémov, ako je Okrúhly stôl pre udržateľnú produkciu palmového oleja (RSPO), s cieľom vhodnejšie riešiť zaberanie pôdy vrátane zaberania vody a porušovanie ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že pri viacerých vyšetrovaniach sa zistilo rozsiahle porušovanie základných ľudských práv v čase založenia a prevádzky plantáží palmy olejnej v mnohých krajinách vrátane násilného vysťahovania, ozbrojeného násilia, detskej práce, dlhového otroctva alebo diskriminácie pôvodného obyvateľstva;

12.  vyzýva Komisiu, aby prijala záväzné predpisy týkajúce sa dodávateľských reťazcov dovozcov poľnohospodárskych komodít s cieľom zabezpečiť plne udržateľný dodávateľský reťazec palmového oleja do roku 2020 v súlade s amsterdamským vyhlásením o palmovom oleji; požaduje najmä primeraný a povinný rámec náležitej starostlivosti a mechanizmy sledovateľnosti v rámci celého dodávateľského reťazca zosúladené s najlepšími celosvetovo prijatými normami a zohľadňujúce konfliktný potenciál komodít z palmového oleja; nabáda EÚ, aby zapojila významných aktérov, ako sú India a Čína, do posilňovania zodpovednej a udržateľnej výroby palmového oleja;

13.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť podmienky výroby palmového oleja prostredníctvom podpory existujúcich certifikačných systémov, ktoré sú ľahko dostupné pre MSP a zrozumiteľné pre spotrebiteľov a potvrdzujú, že predmetný palmový olej bol vyrobený v súlade s usmerneniami o udržateľnosti vrátane požiadavky, aby bol produkt účinne a transparentne sledovateľný v rámci celého dodávateľského reťazca;

14.  upozorňuje na skutočnosť, že popri odvetví biopalív využíva značný podiel vyrobeného palmového oleja potravinový priemysel; vyzýva EÚ, aby vytvorila stimuly na úsilie dosiahnuť používanie výlučne udržateľného palmového oleja v Európe do roku 2020;

15.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s krajinami vyrábajúcimi palmový olej na zvýšení biodiverzity v oblastiach plantáží, najmä prostredníctvom opatrení, ako je vytvorenie biokoridorov;

16.  pripomína, že 30 až 50 % indonézskych požiarov v roku 2015, ktoré boli zvyčajne dôsledkom čistenia pôdy pre plantáže palmy olejnej a iné poľnohospodárske využitie, vzniklo v rašeliniskách bohatých na uhlík, čo z Indonézie urobilo jedného z najväčších pôvodcov globálneho otepľovania na svete;

17.  vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu zavedenia mechanizmov na riešenie premeny lesov na komerčné poľnohospodárstvo v rámci dobrovoľných dohôd o partnerstve (DDP) uvedených v akčnom pláne FLEGT a v tomto procese posilnila postavenie ďalších organizácií občianskej spoločnosti, pôvodných komunít a poľnohospodárov – vlastníkov pôdy; vyzýva na zvýšenú finančnú a technickú pomoc EÚ pre producentské krajiny a ich miestne orgány s cieľom bojovať proti korupcii, zlepšiť správu a transparentnosť a podporovať udržateľné metódy produkcie; uznáva užitočnosť akčného plánu FLEGT, ale poznamenáva, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na zníženie lesnej stopy EÚ; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila akčný plán EÚ v oblasti odlesňovania a degradácie lesov;

18.  konštatuje, že palma olejová sa môže pestovať zodpovedným spôsobom a môže skutočne prispievať k hospodárskemu rozvoju štátu a ponúkať životaschopné hospodárske príležitosti pre poľnohospodárov, pôvodné obyvateľstvo a obyvateľov komunít produkujúcich palmový olej v prípade, že nebude dochádzať k odlesňovaniu a rozvoju plantáží na rašeliniskách, plantáže budú riadené s využitím moderných agroekologických techník s cieľom minimalizovať negatívne environmentálne a sociálne dôsledky a budú sa dodržiavať a posilňovať práva k pôde vrátane práv žien a pôvodného obyvateľstva, ako aj ľudské práva a práva pracujúcich;

19.  vyzýva Komisiu, aby dala príklad ostatným krajinám stanovením pravidiel započítavania emisií skleníkových plynov z obhospodarovaných mokradí a zmien vo využívaní pôdy mokradí v právnych predpisoch EÚ;

20.  naliehavo vyzýva EÚ, aby podporovala mikropodniky, malé a rodinné miestne vidiecke podniky a presadzovala národnú a miestnu právnu registráciu vlastníctva alebo držby pôdy;

21.  konštatuje, že nedávny výskum preukazuje, že agrolesnícke polykultúrne pestovanie uplatňované na plantážach paliem olejných môže ponúknuť kombinované výhody z hľadiska biodiverzity, produktivity a pozitívnych sociálnych vplyvov;

22.  pripomína, že je potrebné pomôcť rozvojovým krajinám pri zlepšovaní ich ľudských kapacít;

23.  je veľmi znepokojený negatívnym vplyvom nezodpovednej výroby palmového oleja na zmenu klímy, využívanie pôdy, úrodnosť pôdy, biodiverzitu, degradáciu lesov a ľudské práva pôvodných obyvateľov, miestnych spoločenstiev a malých poľnohospodárov vrátane ich zvykových systémov držby a hospodárenia so zdrojmi, čím ohrozuje živobytie obyvateľstva, ktorého život závisí od potravy z lesov; vyzýva vlády krajín produkujúcich palmový olej, aby zaručili ľudské právo na potraviny a výživu (čo znamená dodržiavanie zásad primeranosti, dostupnosti, prístupnosti a udržateľnosti) a aby sa zaviazali vykonávať základné pracovné normy a program dôstojnej práce MOP; požaduje odstránenie všetkých foriem nútenej alebo povinnej práce vrátane detskej práce, zlepšenie situácie migrujúcich pracovníkov, slobodu združovania a zriadenie legitímneho, prístupného a transparentného mechanizmu sťažností v súlade s najlepšími medzinárodnými postupmi;

24.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby stanovili vymedzenie pojmu les, ktoré zahŕňa biologickú, sociálnu a kultúrnu rozmanitosť, s cieľom predchádzať zaberaniu pôdy a ničeniu tropických lesov pre potreby obrovských monokultúr palmy olejnej, keďže by to ohrozilo záväzky EÚ v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu uprednostniť pôvodné druhy, a tým chrániť ekosystémy, biotopy a miestne komunity;

25.  vyjadruje veľké znepokojenie nad tým, že transakcie s pôdou môžu porušovať zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu miestnych spoločenstiev stanovenú v dohovore MOP č. 169; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že investori pochádzajúci z EÚ v plnej miere dodržiavajú medzinárodné normy zodpovedného a udržateľného investovania do poľnohospodárstva, najmä usmernenia FAO-OECD pre zodpovedné poľnohospodárske dodávateľské reťazce, dobrovoľné usmernenia FAO o pozemkovom vlastníctve, usmerňujúce zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti; zdôrazňuje potrebu prijať kroky na zabezpečenie prístupu k náprave pre obete porušovania práv podnikmi;

26.  trvá na tom, že rozvojové finančné inštitúcie by mali zabezpečiť záväznosť svojich politík týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych záruk a ich plný súlad s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv; požaduje väčšiu transparentnosť financovania zo strany súkromných finančných inštitúcií a verejných finančných subjektov;

27.  upozorňuje na problémy, ktoré vznikajú v súvislosti s procesmi koncentrácie pôdy a zmenami využívania pôdy pri zakladaní monokultúr, ako sú plantáže palmy olejnej;

28.  vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán EÚ v oblasti zodpovednej podnikateľskej činnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

28.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nirj Deva, Raymond Finch, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Eleftherios Synadinos, Eleni Theocharous, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ádám Kósa, Paul Rübig


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (24.1.2017)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k palmovému oleju a odlesňovaniu dažďových pralesov

(2016/2222(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Tiziana Beghin

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že palmový olej predstavuje približne 40 % svetového obchodu so všetkými rastlinnými olejmi a že EÚ je s približne 7 miliónmi ton ročne jeho druhý najväčší svetový dovozca; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi, obmedzila a lepšie kontrolovala množstvo palmového oleja vyrábaného trvalo neudržateľným spôsobom a dovážaného z tretích krajín s použitím rôznych colných režimov pre certifikované udržateľné výrobky z rastlinných olejov, vrátane výrobkov z palmového oleja, ktoré presahuje rámec certifikačných systémov, ako je napríklad systém rozhovorov o udržateľnej produkcii palmového oleja (Roundtable on Sustainable Palm Oil – RSPO), RSPO-next v súlade s požiadavkami udržateľnosti, ktoré vypracovala Skupina pre inovácie v odvetví palmového oleja (Palm Oil Innovation Group – POIG); vyzýva Komisiu, aby tiež pomohla krajinám vyrábajúcim palmový olej pri navrhovaní a vykonávaní príslušných stimulačných politík a regulačných obchodných rámcov, ktoré by viedli k minimalizácii dôsledkov tohto odvetvia na odlesňovanie, obmedzeniu straty biodiverzity, neudržateľného využívania pôdy, vysokých dávok chemikálií a zmeny klímy;

2.  je znepokojený skutočnosťou, že približne polovica oblasti nelegálne vyrúbaných lesov sa používa na výrobu palmového oleja určeného pre trh EÚ, a že 18 % celkového množstva nelegálne vyrobeného palmového oleja sa dostáva na trh EÚ; konštatuje, že otázku udržateľnosti odvetvia výroby palmového oleja nemožno vyriešiť prostredníctvom dobrovoľných opatrení a politík, ale že sú potrebné záväzné pravidlá a presadzovanie certifikačných systémov aj pre spoločnosti vyrábajúce palmový olej; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy podobné akčnému plánu FLEGT a nariadeniu o nerastoch z konfliktných oblastí;

3.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby iniciovala reformu v nomenklatúre harmonizovaného systému (HS) v rámci Svetovej colnej organizácie (WCO), ktorá by umožnila rozlišovať medzi certifikovaným udržateľným a neudržateľným palmovým olejom a ich derivátmi;

4.  pripomína, že hlavnými výrobcami palmového oleja sú Malajzia a Indonézia, ktoré zabezpečujú odhadom 85 – 90 % svetovej produkcie, a že rastúci dopyt po tejto komodite vytvára tlak na využívanie pôdy a má významný vplyv na miestne spoločenstvá, zdravie a zmenu klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Indonéziou, dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Malajziou, ako aj iné dohody o voľnom obchode by mali riešiť obavy v súvislosti s neudržateľne vyrobenými rastlinnými olejmi vrátane palmového oleja a ich derivátmi v rámci rokovaní spolu so záväznými a vymáhateľnými kapitolami o udržateľnom rozvoji zahŕňajúce odlesňovanie, životné prostredie, zneužívanie ľudských práv, detskú a nútenú práce, najmä žien, násilné vysťahovanie a diskrimináciu domorodých komunít, kľúčové dohovory MOP a ich vykonávanie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pestovanie mnohých náhrad palmového oleja by mohlo priniesť vyššiu úroveň emisií skleníkových plynov a spôsobiť ďalšie a rýchlejšie odlesňovanie;

5.  pripomína, že Indonézia sa nedávno stala tretím najväčším znečisťovateľom CO2 na svete a trpí znižovaním biodiverzity, pričom viaceré ohrozené druhy sú na pokraji vyhynutia;

6.  víta skutočnosť, že rozloha malajzijského pralesa sa od roku 1990 zvýšila, ale je naďalej znepokojený tým, že súčasné miery odlesňovania v Indonézii sú vo výške -0,5 % celkových strát každých päť rokov;

7.  okrem toho zdôrazňuje význam a naliehavú potrebu ďalších doplnkových činností viacerých zainteresovaných strán a mnohostranných iniciatív na úrovni EÚ alebo na národných úrovniach zameraných na postupné odstránenie obchodu s neudržateľným palmovým olejom v súlade s normami a inými právnymi predpismi WTO; opakuje, že s cieľom zabezpečiť čo najvyšší stupeň účinnosti by tieto iniciatívy mali zohľadňovať odlišné výrobné systémy a faktory typické pre jednotlivé krajiny pri posudzovaní stupňa sociálno-ekonomických a environmentálnych problémov;

8.  naliehavo preto vyzýva finančný sektor, aby zahrnul otázky trvalej udržateľnosti do svojich investičných a úverových operácií;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšovať situáciu prostredníctvom príslušných osvedčení, ktoré sú ľahko dostupné a nediskriminujú drobných poľnohospodárov a MSP a sú zrozumiteľné pre spotrebiteľov, a ktoré budú potvrdzovať, že daný palmový olej bol skutočne vyrobený v súlade s usmerneniami o udržateľnosti a všeobecne prijatými normami a najlepšími postupmi, bez poškodzovania životného prostredia, biodiverzity, miestnych komunít, pôvodných obyvateľov a spoločnosti a že výrobok je účinne a transparentne vysledovateľný v rámci celého dodávateľského reťazca; je presvedčený, že dobrovoľné systémy certifikácie by mohli fungovať lepšie, ak by boli ešte väčšmi posilnené prísnejšími kritériami ako súčasné normy, začlenenými v rámci opatrení náležitej starostlivosti zo strany príslušných zainteresovaných strán, že by sa mali prijať právne kroky proti nezákonným praktikám a že by sa mala výrazne zlepšiť informovanosť spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby spustila informačné kampane a poskytla spotrebiteľom úplné informácie o dôsledkoch neudržateľnej výroby palmového oleja;

10.  zdôrazňuje, že s cieľom vyhnúť sa nepriaznivým vplyvom na medzinárodný obchod by sa tieto certifikačné systémy mali vypracúvať na základe širokého participatívneho procesu, do ktorého by mali byť zapojené všetky príslušné subjekty v celom dodávateľskom reťazci zo všetkých zúčastnených krajín;

11.  v tejto súvislosti rozhodne víta, okrem iných iniciatív, RSPO, zdôrazňuje však potrebu jeho nepretržitého zlepšovania okrem iného rozširovaním zastúpenia jeho zainteresovaných strán lepším zapájaním MSP, ako aj posilnením kontrolných a presadzovacích kapacít;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej realizovali výskum vhodných alternatív bionafty vyrobenej z palmového oleja;

13.  domnieva sa, že udržateľnosť palmového oleja je právne vymedzená v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie a v smernici o kvalite palív na výrobu biopalív, pričom však nejestvujú žiadne zákonné kritériá pre palmový olej, ako aj pre iné rastlinné oleje, vrátane repky olejnej a slnečnice, ktoré sú používané v potravinárskom priemysle; preto požaduje takéto vymedzenie a žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť rozšíriť kritériá trvalej udržateľnosti na iné použitia tej istej plodiny v súlade s pravidlami WTO a nariadeniami a usmerneniami OECD;

14.  poukazuje na to, že je potrebné, aby certifikačné schémy zaručovali skutočne udržateľný palmový olej podľa protokolov, ktoré budú účinne chrániť biodiverzitu a zachovávať pracovné podmienky a zároveň prispievať k udržaniu miery odlesňovania na hodnote blízkej nule;

15.  zdôrazňuje, že na základe nariadenia o vynútiteľnosti práva, správe a obchode v lesnom hospodárstve a dobrovoľných dohôd o partnerstve medzi EÚ a krajinami produkujúcimi drevo má Indonézia od 15. novembra 2016 prvý plne funkčný licenčný systém; žiada EÚ, aby dodržiavala záväzky dobrovoľných dohôd o partnerstve FLEGT a aby zabezpečila, aby sa vzťahovali na drevo z premeny lesov na plantáže na výrobu palmového oleja; navrhuje, aby politiky EÚ pre odvetvie palmového oleja vychádzali zo zásad FLEGT, pokiaľ ide o vedenie viacstranného dialógu zainteresovaných strán a riešenie problémov hlboko zakorenených v producentských krajinách, ako aj z podporných dovozných politík EÚ; žiada, aby sa pokračovalo v iniciovaní dobrovoľných dohôd o partnerstve, ako je FLEGT; konštatuje, že podobný prístup by sa mohol uplatňovať aj na palmový olej a mohol by viesť k lepšej kontrole v oblasti palmového priemyslu v cieľových krajinách;

16.  domnieva sa, že takéto iniciatívy sú vysoko prospešné a vyzýva na ich ďalšiu podporu a rozšírenie aj na iné komodity.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

35

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Tiziana Beghin, David Borrelli, David Campbell Bannerman, Salvatore Cicu, Marielle de Sarnez, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Eleonora Forenza, Karoline Graswander-Hainz, Heidi Hautala, Yannick Jadot, Bernd Lange, David Martin, Emmanuel Maurel, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franz Obermayr, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Matteo Salvini, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eric Andrieu, Bendt Bendtsen, Edouard Ferrand, Syed Kamall, Seán Kelly, Ramon Tremosa i Balcells

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Laura Agea


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (2.3.2017)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k palmovému oleju a likvidácii dažďových pralesov

(2016/2222(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Florent Marcellesi

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje častejšie využívanie palmového oleja na výrobu biopaliva a v spracovaných potravinách, kde jeho využitie v porovnaní s inými rastlinnými olejmi vzrástlo, pričom asi 50 % baleného tovaru v súčasnosti obsahuje palmový olej;

2.  konštatuje, že palmový olej tvorí asi jednu tretinu celkovej spotreby rastlinného oleja a približne 60 % svetového obchodu s rastlinnými olejmi;

3.  je znepokojený možným rizikom, ktoré pre životné prostredie a spoločnosť predstavuje predpovedaný trojnásobný nárast celosvetového dopytu po palmovom oleji v nadchádzajúcich desaťročiach;

Použitie iných tukov a olejov

4.  poznamenáva, že agropotravinársky priemysel používa palmový olej ako prísadu a/alebo náhradu kvôli jeho produktivite a chemickým vlastnostiam, napríklad jednoduchému skladovaniu, bodu topenia a nižšej cene ako suroviny;

5.  poznamenáva tiež, že výlisky z palmových jadier sa v EÚ používajú ako živočíšne krmivo, najmä na výkrm dojníc a hovädzieho dobytka;

6.  konštatuje, že výlisky/vedľajšie produkty repky olejnej sa môžu využívať aj ako živočíšne krmivo bohaté na bielkoviny, ktoré môže znížiť závislosť od svetového dovozu sójových zŕn;

7.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sociálne, zdravotné a environmentálne normy sú v EÚ prísnejšie;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby namiesto toho zaviedli politiku na lepšie využitie bohatých zásob maslového tuku vyrobeného v EÚ s cieľom znížiť závislosť od palmového oleja dovážaného z tretích krajín;

Označovanie

9.  víta ustanovenie nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa ukladá povinnosť označovania druhu rastlinných olejov vrátane palmového oleja v zozname zložiek balených potravín;

10.  trvá na tom, aby členské štáty a spracovávatelia vykonávali toto povinné označovanie, a tým umožnili vysledovateľnosť a informované rozhodovanie o nákupe;

11.  konštatuje veľký potenciál využívania digitálnych prostriedkov z hľadiska poskytovania informácií spotrebiteľom o udržateľnosti palmového oleja v spracovaných potravinách, napríklad prostredníctvom aplikácií na skenovanie čiarových kódov;

12.  vyzýva Komisiu, aby poskytla komplexné údaje o využívaní a spotrebe palmového oleja v Európe a jeho dovoze do EÚ;

Zdravie

13.  zdôrazňuje zistenia Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA)(1) a iných štúdií, podľa ktorých spracované rastlinné oleje, a najmä palmový olej, obsahujú karcinogénne kontaminanty, ktoré sa vytvárajú počas rafinácie alebo pri vysokých teplotách a môžu mať vplyv na zdravie;

14.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby naďalej zabezpečovali súlad s právnymi predpismi v oblasti potravinovej bezpečnosti a označovania výrobkov vyrobených s použitím rastlinných tukov vrátane palmového oleja;

15.  so znepokojením poznamenáva, že v niektorých členských štátoch sa palmový olej naďalej používa pri výrobe mliekarenských výrobkov, ako je syr, a to bez toho, aby táto skutočnosť bola uvedená na výrobku, čo je pre spotrebiteľov zavádzajúce;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali kampane, ktorými budú spotrebiteľov informovať o osobitných vlastnostiach palmového oleja s cieľom chrániť ich zdravie a povzbudiť informovanú spotrebu;

Hnacie sily odlesňovania a geografický rozsah/dosah

17.  poznamenáva, že produkcia palmového oleja je v tropických oblastiach hlavnou hnacou silou odlesňovania, ktoré dosahuje znepokojivý rozsah;

18.  poznamenáva, že 73 % svetového odlesňovania je spôsobených čistením pôdy pre poľnohospodárske komodity, pričom 40 % svetového odlesňovania je zapríčinených konverziou na monokultúrne plantáže palmy olejovej(2);

19.  poznamenáva, že palmový olej sa vyrába väčšinou v Malajzii a Indonézii, ktoré spolu tvoria približne 85 % svetovej produkcie, pričom výrazná alebo rastúca výroba je aj v Papue Novej Guiney, Libérii, Konžskej demokratickej republike, Kolumbii a Peru;

20.  konštatuje tiež veľký rozsah a zrýchlenie transformácie, pri ktorej sa v týchto siedmich vývozných krajinách oblasti upravené na palmový olej dvojnásobne alebo trojnásobne rozšírili, čo znamená až 15 % stratu lesného porastu len v priebehu desaťročia;

21.  berie na vedomie zložitosť faktorov, ktoré poháňajú svetové odlesňovanie, ako je čistenie pôdy na chov dobytka alebo pestovanie orných plodín, najmä na produkciu sójového krmiva pre živočíšnu výrobu v EÚ, ako aj na palmový olej, rozrastanie mestských oblastí, ťažbu dreva a iné intenzívne poľnohospodárske činnosti;

22.  uznáva, že je potrebný komplexný prístup, ktorý zohľadní všetky hnacie sily odlesňovania, pričom konať a spolupracovať musia produkujúce i spotrebiteľské krajiny;

Environmentálne vplyvy

23.  uznáva dôležitosť zachovania dažďového pralesa a biodiverzity; je hlboko znepokojený konverziou biologicky extrémne rôznorodého tropického pralesa na monokultúrne plantáže palmy olejovej za cenu nenahraditeľných prirodzených biotopov a ekosystémov, v ktorých žije nespočetné množstvo kriticky ohrozených a endemických druhov;

24.  berie na vedomie účinky veľkých monokultúr palmy olejovej, v dôsledku ktorých vzrastá výskyt škodcov, znečisťovanie vody z agrochemikálií a eróziu pôdy, čo má vplyv na záchyt uhlíka a ekológiu celého regiónu a bráni migrácii živočíšnych druhov;

25.  poznamenáva, že vypaľovanie tropických lesov a rašelinných pôd okrem iného na účely premeny pôdy na poľnohospodársko-potravinárske a energetické systémy sa spája s vážnym poškodzovaním životného prostredia vrátane uvoľňovania veľkého množstva skleníkových plynov;

Vplyv na miestne spoločenstvá, zaberanie pôdy a malí poľnohospodári

26.  berie na vedomie veľmi negatívne účinky konverzie na monokultúrne plantáže palmy olejovej na obyvateľov lesa vrátane malých poľnohospodárov, ktorým sa v čoraz väčšej miere zaberá pôda alebo sú presúvaní do menej úrodných oblastí;

27.  so znepokojením berie na vedomie častý výskyt ťažby dreva, zaberania pôdy alebo nezákonného získavania pôdy určenej na plantáže; ďalej konštatuje, že ničením dažďových pralesov sa zároveň ničí živobytie týchto spoločenstiev;

28.  konštatuje sociálnu nespravodlivosť a zlé pracovné podmienky, ktoré prevládajú na niektorých plantážach;

29.  vyzýva preto príslušné orgány v krajinách pôvodu, aby rešpektovali ľudské práva vrátane pozemkových práv obyvateľov lesov, a aby posilňovali environmentálne, zdravotne a sociálne záväzky, zohľadňujúc dobrovoľné usmernenia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) týkajúce sa držby pôdy(3);

Rozvoj vidieka a agroekologické postupy

30.  domnieva sa, že ochrana dažďových pralesov by sa mala kombinovať s udržateľným rozvojom vidieka, aby sa v dotknutých oblastiach predchádzalo chudobe a podporovala zamestnanosť, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby takýmto spôsobom prispievali k regionálnemu sociálno-ekonomickému rozvoju;

31.  uznáva úlohu palmy olejovej ako súčasti rôznorodých systémov plodín pri zabezpečovaní dôstojného príjmu pre malých poľnohospodárov;

32.  domnieva sa, že úsilie o zastavenie odlesňovania musí zahŕňať budovanie miestnych kapacít, technickú pomoc, výmenu najlepších postupov medzi komunitami a podporu, aby drobní poľnohospodári mohli lepšie využívať existujúce polia bez potreby ďalšej konverzie lesných porastov; v tejto súvislosti zdôrazňuje vysoký potenciál agroekologických postupov s cieľom maximalizovať ekosystémové funkcie prostredníctvom pestovania plodín s vysokým stupňom diverzity, agrolesníctva a permakultúrnych techník bez vzniku závislosti na vstupoch alebo monokultúrach;

Biopalivá

Nárast používania palmového oleja ako biopaliva

33.  konštatuje, že v Európe je dopyt po palmovom oleji z veľkej časti spôsobený jeho používaním ako biopaliva;

34.  konštatuje, že 70 % biopaliva spotrebovaného v EÚ je dopestovaného/vyrobeného v EÚ a 23 % biopaliva dovezeného do EÚ tvorí palmový olej, najmä z Indonézie, a ďalších 6 % predstavuje sója(4);

35.  konštatuje, hoci jeho využívanie v rámci členských štátov sa odlišuje, obrovský nárast používania palmového oleja ako prvej generácie bionafty, (zvýšenie o 2,6 milióna ton medzi rokmi 2010 a 2014, čo predstavuje nárast o 606 %), pričom celkový podiel palmového oleja v rámci spotreby bionafty v EÚ vzrástol zo 6 % v roku 2010 na takmer jednu tretinu v roku 2014 (31 %), a takmer polovica palmového oleja používaného v EÚ sa používa ako palivo v doprave(5);

Nepriame účinky vrátane nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC)

36.  konštatuje nepriame účinky dopytu po biopalive v EÚ súvisiace s likvidáciou dažďových pralesov;

37.  konštatuje, že určité spôsoby výroby biopaliva zvyšujú celkové emisie skleníkových plynov, ak sa zohľadnia emisie z nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC)(6), pričom bionafta z palmového oleja je biopalivom s najvyššími emisiami(7);

38.  požaduje preto, aby sa v analýze bionafty ako alternatívneho paliva zohľadňovali celkové energetické náklady na pestovanie plodín určených na biopalivá a aby sa v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie v plnej miere zohľadnili emisie vznikajúce v dôsledku nepriamej zmeny využívania pôdy na účely produkcie biopalív;

39.  domnieva sa, v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, že výroba biopalív by nemala spôsobovať odlesňovanie ani vplývať na potravinovú bezpečnosť a práva na potraviny v tretích krajinách s cieľom zamerať sa na postupné ukončenie verejnej podpory pre biopalivá vyrábané z palmového oleja;

Prvá a druhá generácia biopalív

40.  konštatuje prevahu biopalív prvej generácie, ako aj slabú komerčnú dostupnosť biopalív druhej generácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili ďalší rozvoj novej generácie biopalív s cieľom zabrániť odlesňovaniu;

41.  požaduje rýchle postupné zrušenie všetkých stimulov pre biopalivá získané z palmového oleja, pretože spôsobujú konkurenčný boj o pôdu na úkor produkcie potravín, čo zase vedie k odlesňovaniu a preto výrazne prispieva k emisiám skleníkových plynov;

42.  odkazuje na štúdiu Globiom, v ktorej sa uvádza zarážajúco vysoká úroveň emisií skleníkových plynov v dôsledku palmového oleja;

43.  požaduje vytvorenie systému povinného označovania pôvodu biopalivových zložiek;

Transparentnosť dodávateľského reťazca 

44.  domnieva sa, že vysledovateľnosť v potravinovom reťazci má zásadný význam pre dovozcov a spotrebiteľov, najmä preto, aby bolo možné rozlišovať medzi legálne a nelegálne vyrobeným alebo udržateľným spôsobom získaným palmovým olejom a jeho vedľajšími produktami;

45.  konštatuje, že transparentnosť dodávateľského reťazca umožňuje prístup k informáciám o palmovom oleji pochádzajúcom z rizikových oblastí;

Certifikácia

46.  uznáva dôležitú úlohu a potenciál rôznych druhov dobrovoľných certifikačných schém udržateľnosti pre výrobky z palmového oleja a domnieva sa, že musia zohľadňovať environmentálne a sociálne dôsledky jeho výroby;

47.  konštatuje, že Dvor audítorov dospel k záveru(8), že niektoré certifikačné schémy nezaručujú skutočne udržateľný spôsob výroby palmového oleja, a preto nie sú účinné pri zabezpečovaní príslušných noriem a súladu s nimi;

48.  konštatuje najmä, že Dvor audítorov zistil, že niektoré schémy neboli dostatočne transparentné, prípadne neobsahovali nezávislé štruktúry riadenia, v ktorých hrozí konflikt záujmov a neefektívna komunikácia, kritizoval normy kritérií udržateľnosti vrátane konfliktov týkajúcich sa držby pôdy, nútenej/detskej práce, zlých pracovných podmienok pre poľnohospodárov a zároveň zistil, že tieto nedostatky viedli k nespoľahlivým štatistikám a nadhodnoteniu objemu biopaliva certifikovaného ako udržateľný;

49.  je preto zároveň znepokojený tým, že systém EÚ na certifikáciu udržateľnosti biopalív nie je úplne spoľahlivý a domnieva sa, že certifikačné schémy by sa mali ďalej a nepretržite rozvíjať a zlepšovať, aby sa zabezpečila skutočne trvalo udržateľná výroba palmového oleja a účinný súlad s príslušnými normami;

50.  požaduje vykonávanie príslušných odporúčaní Súdneho dvora, ako sa na nich dohodla Komisia;

51.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôveryhodné normy a usilovala sa o vytvorenie silných a záväzných rámcov na zaručenie udržateľnosti palmového oleja;

52.  požaduje, aby aj vedľajšie produkty z palmy olejovej (palmojadrové výlisky) používané v EÚ podliehali certifikácii;

Iniciatívy

53.  víta iniciatívy viacerých zúčastnených strán, ktoré sú zamerané na stanovenie a vykonávanie ambicióznych noriem pre udržateľnú výrobu palmového oleja, vrátane ľudských, pozemkových a pracovných práv;

54.  podporuje ciele stanovené v iniciatíve OSN pre udržateľný palmový olej a Amsterdamskej deklarácii z roku 2015 na dosiahnutie dodávateľského reťazca, ktorý nebude spôsobovať odlesňovanie a konflikty;

55.  konštatuje potenciál iniciatív, ako napríklad Newyorskej deklarácie o lesoch(9), ktoré sú zamerané na splnenie cieľov súkromného sektora odstrániť do roku 2020 odlesňovanie spôsobené produkciou poľnohospodárskych komodít, akými sú palma olejová, sója, papier a hovädzie mäso; konštatuje, že niektoré spoločnosti majú ambicióznejšie ciele, ale napriek tomu, že 60 % spoločností obchodujúcich s palmovým olejom sa zaviazalo podporovať takéto iniciatívy, doteraz sa iba 2 % podarilo vypátrať pôvod palmového oleja, s ktorým obchodujú(10);

56.  vyzýva Komisiu, členské štáty a priemysel, aby podporovali iniciatívy, ako napríklad nástroj High Carbon Stock (HCS), ktorým sa určujú oblasti vhodné na vysádzanie paliem olejových, napr. znehodnotená pôda s nízkou mierou ukladania uhlíka a nízkou environmentálnou hodnotou, čím sa podporuje skutočne udržateľný palmový olej, ktorý sa môže vyrábať bez konverzie lesov alebo zasahovania do ekosystémov s vysokou spoločenskou hodnotou;

Dialóg pre lepšie riadenie v krajinách produkujúcich drevo

57.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby zintenzívnila dialóg s vládami krajín a spoločnosťami produkujúcimi palmový olej, a to aj prostredníctvom dvojstranných dohôd s týmito krajinami, s cieľom podporiť účinné právne predpisy v oblasti predchádzania škodlivým zmenám využívania pôdy a zlepšiť normy týkajúce sa životného prostredia, ochranu biodiverzity, ľudské, sociálne a pracovné práva a právo na pôdu, pracovnoprávne predpisy, transparentnosť držby pôdy a vlastníctva podnikov a konzultácie s miestnymi spoločenstvami s cieľom zabrániť zaberaniu pôdy;

Právny rámec EÚ vrátane výziev adresovaných Komisii

58.  je si vedomý, že EÚ je tretím najväčším dovozcom palmového oleja a palmojadrových výliskov na svete a zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť pravidlá, ktorými sa zabezpečí skutočná udržateľnosť výroby palmového oleja;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili existujúce kontrolné nástroje a využili všetky prostriedky potrebné na zabránenie dovozu palmového oleja vyrobeného v dôsledku odlesňovania do EÚ, aby vytvorili regulačný rámec silných a vynútiteľných opatrení, ktorými sa zaručí, že všetci aktéri v celom dodávateľskom reťazci vrátane európskych finančných inštitúcií a investícií a úverov, ktoré poskytujú, budú zapojení len do skutočne udržateľnej výroby palmového oleja, ktorou sa zabezpečí ochrana lesov, ich obyvateľov a biodiverzity;

60.  vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila sankcie za nedodržanie predpisov, pri súčasnom udržaní obchodných vzťahov s tretími krajinami;

Precedens a platné právne predpisy

61.  očakáva, že podobne ako v prípade modelu sektora kakaa sa zavedú medzinárodné normy trvalo udržateľnej výroby palmového oleja a konštatuje, že podobné mechanizmy, ako v nariadení EÚ o ťažbe dreva môžu pomôcť zabezpečiť, aby sa na trh EÚ uvádzali len produkty vyrobené legálnym spôsobom;

62.  požaduje, aby sa politika EÚ v oblasti biopalív začlenila do účinných kritérií trvalej udržateľnosti na ochranu pôdy s vysokou hodnotou pre biodiverzitu, s vysokým obsahom uhlíka, a rašelinísk, a do tých kritérií, ktoré obsahujú sociálne prvky;

Využívanie dvojstranných dohôd a obchod

63.  konštatuje, že mechanizmy, ako sú napríklad dobrovoľné dohody o partnerstve, môžu pomôcť objasniť problémy zákonnosti spojené so zaberaním pôdy a konverziou lesov prostredníctvom iniciovania pozemkových reforiem na národnej úrovni a transparentnosti, pokiaľ ide o držbu pôdy;

64.  požaduje, aby sa bilaterálne dohody využívali ako katalyzátor pre účinnú ochranu životného prostredia vrátane uplatnenia rozdielnych tarifných režimov v závislosti od toho, či je výroba palmového oleja udržateľná alebo nie, alebo vylúčením neudržateľného palmového oleja a jeho derivátov z dohôd o voľnom obchode;

65.  vyzýva Komisiu, aby do rokovaní o obchodných dohodách s krajinami produkujúcimi palmový olej zahrnula záruku „zákazu odlesňovania“ a potrebu rešpektovania práv spoločenstiev;

Pomoc a budovanie kapacít

66.  trvá na tom, že je dôležité podporovať rozvojové krajiny potrebnými prostriedkami na zlepšenie správy vecí verejných, presadzovania práva a súdnych postupov na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni s cieľom chrániť lesy a rašeliniská a presadzovať agroekologické poľnohospodárske postupy;

67.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu najlepších postupov týkajúcich sa transparentnosti a spolupráce medzi vládami a spoločnosťami, ktoré využívajú palmový olej, a aby spolu s členskými štátmi spolupracovala s tretími krajinami s cieľom vypracovať a vykonávať vnútroštátne právne predpisy a rešpektovať zvykové pozemkové práva spoločenstiev, ktoré zabezpečia ochranu lesov a ich obyvateľov a ich živobytia;

Existujúce záväzky EÚ a akčný plán

68.  vyzýva Komisiu, aby si splnila medzinárodné záväzky EÚ, okrem iného aj v rámci parížskej konferencie o zmene klímy (COP 21), Fóra OSN o lesoch (UNFF)(11), Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (UNCBD)(12), Newyorskej deklarácie o lesoch, cieľa trvalo udržateľného rozvoja zastaviť odlesňovanie do roku 2020(13) a akčného plánu FLEGT, a aby zintenzívnila svoje úsilie o vytvorenie podrobného akčného plánu EÚ na viditeľnú a ráznu ochranu lesov a práv ich obyvateľov a predložila konkrétne návrhy na zastavenie odlesňovania a znehodnocovania lesov, ktorý bude zahŕňať ustanovenia o obchode s poľnohospodárskymi komoditami, najmä palmovým olejom, a o predchádzaní zaraďovania monokultúrnych plantáží medzi opatrenia zalesňovania;

69.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby mali sociálne a environmentálne kritériá vrátane práva na prístup k pôde pri hodnotení rôznych lesníckych stratégií silnejšie postavenie, než logika výlučne finančného zisku;

70.  požaduje intenzívnejší výskum v oblasti udržateľných krmív na úrovni EÚ pre európske poľnohospodárstvo v záujme vývoja alternatív k výrobkom z palmového oleja.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

28.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

34

3

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Daniel Buda, Nicola Caputo, Matt Carthy, Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Jean-Paul Denanot, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Esther Herranz García, Jan Huitema, Peter Jahr, Ivan Jakovčić, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Zbigniew Kuźmiuk, Mairead McGuinness, Ulrike Müller, James Nicholson, Marijana Petir, Laurenţiu Rebega, Bronis Ropė, Maria Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Michela Giuffrida, Florent Marcellesi, Anthea McIntyre, Susanne Melior, Sofia Ribeiro

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

34

+

ALDE

Jan Huitema, Ivan Jakovčić, Ulrike Müller

ECR

Beata Gosiewska, Zbigniew Kuźmiuk, Anthea McIntyre, James Nicholson

EPP

Franc Bogovič, Daniel Buda, Michel Dantin, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Esther Herranz García, Peter Jahr, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Mairead McGuinness, Marijana Petir, Sofia Ribeiro, Czesław Adam Siekierski

EUL/NGL

Matt Carthy

Greens/EFA

Martin Häusling, Florent Marcellesi, Bronis Ropė

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Nicola Caputo, Viorica Dăncilă, Paolo De Castro, Jean-Paul Denanot, Michela Giuffrida, Susanne Melior, Tibor Szanyi, Marc Tarabella

3

-

EFDD

Marco Zullo

EUL/NGL

Luke Ming Flanagan, Anja Hazekamp

3

0

EFDD

John Stuart Agnew

ENF

Laurenţiu Rebega

EUL/NGL

Maria Lidia Senra Rodríguez

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

(1)

Vestník EFSA (EFSA Journal) 2016;14(5):4426 [159 s.], http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/2193.pdf.

(2)

Vplyv spotreby EÚ na odlesňovanie: Komplexná analýza vplyvu spotreby EÚ na odlesňovanie, 2013, Európska komisia, http://ec.europa.eu/environment/forests/pdf/1.%20Report%20analysis%20of%20impact.pdf (s. 56).

(3)

Dobrovoľné usmernenia FAO pre zodpovednú správu držby pôdy, rybného hospodárstva a lesov v kontexte národnej potravinovej bezpečnosti, Rím 2012 (UN FAO’s Voluntary Guidelines on the Responsible Governance of Tenure of Land, Fisheries and Forests in the Context of National Food Security, Rome 2012), http://www.fao.org/docrep/016/i2801e/i2801e.pdf.

(4)

EUROSTAT – Ponuka, transformácia a spotreba energie z obnoviteľných zdrojov; ročné údaje (nrg_107a), štúdia Globiom „Vplyv biopalív spotrebovaných v EÚ na zmenu využívania pôdy“ (Supply, transformation and consumption of renewable energies; annual data (nrg_107a), Globiom study ‘The land use change impact of biofuels consumed in the EU), 2015, http://www.fediol.be/.

(5)

Ibid.

(6)

Správa Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (SWD(2015)0117).

(7)

Štúdia Globiom „Vplyv biopalív spotrebovaných v EÚ na zmenu využívania pôdy“, 2015.

(8)

Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 18/2016 (absolutórium za rok 2015): Systém EÚ na certifikáciu udržateľných biopalív http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR16_18/SR_BIOFUELS_SK.pdf

(9)

Samit OSN o klíme 2014

(10)

http://forestdeclaration.org/wp-content/uploads/2015/09/2016-NYDF-Goal-2-Assessment-Report.pdf

(11)

Závery Fóra OSN o lesoch.

(12)

Dohovor OSN o biologickej diverzite, ciele z Aichi: https://www.cbd.int/sp/targets/

(13)

Ciele trvalo udržateľného rozvoja, článok 15.2, cieľ zastaviť odlesňovanie: https://sustainabledevelopment.un.org/sdg15


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

9.3.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

56

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Alberto Cirio, Mireille D’Ornano, Seb Dance, Angélique Delahaye, Mark Demesmaeker, Ian Duncan, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Jytte Guteland, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Peter Liese, Valentinas Mazuronis, Gilles Pargneaux, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Julia Reid, Frédérique Ries, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Estefanía Torres Martínez, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Nicola Caputo, Albert Deß, Eleonora Evi, Merja Kyllönen, James Nicholson, Gabriele Preuß, Christel Schaldemose, Bart Staes, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Edouard Martin, Lieve Wierinck


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

56

+

ALDE

Gerben-Jan Gerbrandy, Valentinas Mazuronis, Frédérique Ries, Nils Torvalds, Lieve Wierinck

ECR

Mark Demesmaeker, Ian Duncan, Arne Gericke, Urszula Krupa, James Nicholson, Bolesław G. Piecha

EFDD

Eleonora Evi

ENF

Mireille D’Ornano, Sylvie Goddyn

GUE/NGL

Lynn Boylan, Stefan Eck, Kateřina Konečná, Merja Kyllönen, Estefanía Torres Martínez

NI

Zoltán Balczó

PPE

Ivo Belet, Alberto Cirio, Angélique Delahaye, Albert Deß, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, Peter Liese, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nicola Caputo, Nessa Childers, Seb Dance, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Edouard Martin, Gilles Pargneaux, Pavel Poc, Gabriele Preuß, Christel Schaldemose, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Marco Affronte, Margrete Auken, Bas Eickhout, Benedek Jávor, Bart Staes, Davor Škrlec

1

-

EFDD

Julia Reid

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie