Postup : 2016/2099(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0121/2017

Predkladané texty :

A8-0121/2017

Rozpravy :

PV 27/04/2017 - 3
CRE 27/04/2017 - 3

Hlasovanie :

PV 27/04/2017 - 5.67

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0198

SPRÁVA     
PDF 667kWORD 87k
30.3.2017
PE 589.279v02-00 A8-0121/2017

o výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky

(2016/2099(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Georgios Kyrtsos

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):

Eider Gardiazabal Rubial, Výbor pre rozpočet

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet (*)
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky

(2016/2099(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky za rok 2015,

–  so zreteľom na finančnú správu Európskej investičnej banky za rok 2015 a na jej štatistickú správu za rok 2015,

–  so zreteľom na hodnotenie fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktoré v septembri 2016 vypracovala Európska investičná banka,

–  so zreteľom na operačný plán banky na roky 2016 – 2018 uverejnený na webovom sídle EIB;

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2015,

–  so zreteľom na články 15, 126, 175, 177, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na protokol č. 5 o štatúte EIB,

–  so zreteľom na mandát na vonkajšie úvery na roky 2014 – 2020, ktorý Komisia udelila operáciám Európskej investičnej banky mimo Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 o vonkajšej stratégii pre účinné zdaňovanie (COM(2016)0024),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1316/2013 a (EÚ) 2015/1017, pokiaľ ide o predĺženie trvania Európskeho fondu pre strategické investície, ako aj zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016) 0597).

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Zhodnotenie investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  so zreteľom na Politiku EIB voči slabo regulovaným, netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám z 15. decembra 2010 a dodatok k Politike voči nespolupracujúcim jurisdikciám z 8. apríla 2014,

–  so zreteľom na svoj súhlas s ratifikáciou parížskej dohody zo strany Európskej únie zo 4. októbra 2016,

–  so zreteľom na prejav predsedu Junckera o stave Únie prednesený 14. septembra 2016 na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v Štrasburgu,

–  so zreteľom na listy, ktoré poslal európsky ombudsman EIB 22. februára 2016 a 22. júla 2016,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej Únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0121/2017),

A.  keďže EIB sa považuje za finančnú zložku EÚ a je kľúčovou inštitúciou na udržanie verejných a súkromných investícií v EÚ, pričom zohráva dôležitú úlohu mimo EÚ tým, že poskytuje vonkajšie úvery; keďže EIB pokračuje v posilňovaní európskej integrácie a od začiatku finančnej krízy v roku 2008 sa jej úloha ukázala ako ešte zásadnejšia;

B.  keďže by sa mali vytvoriť zásady komplexnej a riadnej parlamentnej zodpovednosti EIB;

C.  keďže EIB si udržala solídnu ziskovosť v roku 2015 s čistým ročným prebytkom vo výške 2,8 miliardy EUR;

D.  keďže EIB si musí zachovať silnú úverovú bonitu a musí zostať vo svojich operáciách selektívna, prihliadajúc nielen na vysoké objemy a výnosnosť svojich investícií, ale aj na sociálne a hospodárske vplyvy v rôznych odvetviach a regiónoch a príspevok svojich investícií k širšiemu sociálnemu blahu;

E.  keďže EIB by mala naďalej zintenzívňovať svoje úsilie o účinné rozšírenie svojich úverových činností, a to najmä v regiónoch s nízkou úrovňou investičnej kapacity, a zároveň znižovať administratívnu záťaž pre žiadateľov;

F.  keďže EIB ako inštitúcia zodpovedná za vykonávanie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) by sa v rámci svojich hlavných priorít mala aj naďalej usilovať o kvalitné portfólio aktív a dosahovanie solídnych finančných výsledkov s dlhodobým hospodárskym prínosom, ktoré vytvárajú kvalitné pracovné miesta;

G.  keďže EIB by mala prostredníctvom všetkých svojich dostupných nástrojov pomáhať riešiť regionálne nerovnosti poskytovaním poradenstva pri vývoji nových súkromných projektov a financovaním spoľahlivých a obozretných investičných projektov – bez toho, aby to ovplyvňovalo alebo nahrádzalo už existujúce programy, ktoré majú ten istý účel – a projektov, ktoré majú silný environmentálny a sociálny rozmer a rozmer v oblasti správy a riadenia spoločnosti; keďže EIB by najmä mala vypracovať ďalšie spôsoby udržania hospodárskeho rozvoja krajín, ktoré museli použiť stabilizačný program;

H.  keďže investície EIB do spoľahlivých projektov môžu napomáhať riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí tým, že ich vybavia potrebným súborom zručností, a pomôžu sprístupniť finančné prostriedky spojené so zamestnávaním mladých ľudí;

I.  keďže osobitnú pozornosť treba venovať kritériám v environmentálnej a sociálnej oblasti a v oblasti správy a riadenia spoločnosti, ako aj zmene klímy, a to predovšetkým pri posudzovaní a monitorovaní všetkých projektov; keďže podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti je životne dôležitá pre plný rozvoj a trvalý úspech Únie,

J.  keďže s viac než biliónom eur investícií do odvetvia dopravy vďaka podpore EIB od jej založenia v roku 1958 je doprava odvetvím, v ktorom je EIB najaktívnejšia;

K.  keďže znižovanie emisií v odvetví dopravy je dôležitou výzvou, a na dosiahnutie dlhodobých cieľov EÚ v oblasti klímy je potrebné výrazné zníženie emisií NOx, CO2 a iných podstatných emisií z dopravy; keďže preťaženie a znečistenie ovzdušia sú najvážnejšími problémami pri rozvoji všetkých foriem mobility a ochrane ľudského zdravia;

L.  keďže v roku 2015 EIB investovala 14 miliárd EUR do dopravných projektov, z ktorých bude mať úžitok 338 miliónov cestujúcich ročne a ktorými sa ušetrí 65 miliónov cestovných hodín ročne;

Investície v EÚ

1.  zdôrazňuje, že súčasná kríza podstatne oslabila rast európskeho hospodárstva a že jedným z hlavných faktorov je pokles investícií v EÚ; zdôrazňuje, že pokles verejných a súkromných investícií dosiahol alarmujúcu úroveň v krajinách, ktoré kríza postihla najviac, čo dokazujú zistenia Eurostatu, podľa ktorých tvorba hrubého fixného kapitálu (ďalej len THFK) v rokoch 2007 a 2015 klesla o 65 % v Grécku a o 35 % v Portugalsku; vyjadruje znepokojenie nad makroekonomickými nerovnováhami a mierou nezamestnanosti, ktorá zostáva v niektorých členských štátoch vysoká;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že posilnenie konkurencieschopnosti EÚ, vyšší hospodársky rast a zamestnanosť závisia, okrem iného, od zvýšenia investícií, a to najmä do výskumu, inovácie, digitalizácie, energetickej efektívnosti a udržateľnosti, do obehového hospodárstva a od zvýšenia podpory pre začínajúce podniky a existujúce MSP;

3.  poukazuje na to, že je naliehavo nutné, aby sa EIB zúčastňovala na zmenšovaní investičnej medzery na základe zdravých ekonomických kritérií; vyzýva EIB, aby sústredila svoje úsilie na účinnejšie a energeticky efektívnejšie investície, ako aj na prilákanie a umožnenie súkromných investícií; žiada EIB, aby sa vyhýbala rozsiahlym infraštruktúrnym projektom, ktoré môžu mať závažný vplyv na životné prostredie a ktoré nepreukazujú skutočnú pridanú hodnotu pre hospodárstvo a miestne obyvateľstvo; vyzýva EIB, aby posilnila svoju technickú pomoc s cieľom riešiť problém malej schopnosti vytvárať projekty a pomôcť členským štátom určiť financovateľné projekty;

4.  berie na vedomie stabilitu pri poskytovaní úverov EIB podpísaných v roku 2015 (77,5 miliardy EUR, po tom, čo v roku 2014 dosiahol 77 miliárd EUR); poukazuje na to, že hoci je tento údaj v súlade s cieľom oznámeným v operačnom pláne EIB na obdobie rokov 2015 – 2017, aktuálny kontext by mal podnecovať banku k prijatiu ambicióznejších cieľov a k zvýšeniu objemu úverov, ktoré EIB podpísala; pripomína, že EIB by mala zohrávať zásadnú úlohu pri vykonávaní stratégie Európa 2020, a to prostredníctvom programu Horizont 2020;

5.  domnieva sa, že EIB, ktorá je ako „banka EÚ“ súčasťou zmlúv a príslušného priloženého protokolu, ktorými sa riadi, musí napĺňať tento osobitný štatút, ktorý zahŕňa určité práva a povinnosti; konštatuje, že banka zohráva kľúčovú úlohu pri vykonávaní čoraz väčšieho počtu finančných nástrojov využívajúcich rozpočtové prostriedky EÚ;

6.  berie na vedomie pozitívne správy, že EIB dokázala splniť prijatý záväzok voči svojim akcionárom, že jej celkové investície dosiahnu najmenej 180 miliárd eur;

7.  poukazuje na to, že ďalšie zvýšenie kapitálu EIB s cieľom chrániť finančnú kapacitu banky v budúcnosti si zasluhuje dôkladné zváženie, a zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné a zodpovedné riadenie zdrojov;

8.  domnieva sa, že zvýšenie úverovej činnosti EIB by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom lepších synergií s verejnými finančnými prostriedkami, čím by sa posilnili verejné a súkromné investície; zdôrazňuje, že takéto zvýšenie by mala sprevádzať zodpovedajúca diverzifikácia súboru produktov EIB vrátane väčšieho a obozretného využívania verejno-súkromných partnerstiev – pri zachovaní rovnováhy medzi verejným a súkromným prínosom – a iných inovačných nástrojov s cieľom lepšie reagovať na potreby reálnej ekonomiky a trhu; zdôrazňuje, že pri prijímaní takýchto opatrení by sa zároveň malo uznať, že nové výrobky si často vyžadujú dodatočné nástroje správy, aby sa zabezpečila ich vhodnosť, a že by sa osobitná pozornosť mala venovať strategickému prideľovaniu finančných prostriedkov a podpore politických cieľov EÚ;

9.  konštatuje, že EIB v roku 2015 poskytla 1,35 miliardy EUR na investície do projektov v Grécku; konštatuje, že EIB poskytla viac ako 12 miliárd EUR na investície v Grécku od začiatku krízy v roku 2008;

10.  víta skutočnosť, že EIB reagovala na krízu výrazným rozšírením svojich činností, a to aj v najviac postihnutých krajinách; vyzýva EIB, aby naďalej podporovala krajiny EÚ zapojené do programov makroekonomických úprav, s cieľom prispieť k rýchlemu naštartovaniu ich hospodárskej obnovy a podporovať ich prechod na udržateľné hospodárstvo, pričom je nutné zabezpečiť, aby stále dodržiavali kritériá EIB pre spoľahlivé investície; zdôrazňuje, že táto podpora by sa mala poskytovať v podobe finančnej podpory a budovania kapacít, s cieľom pomáhať, aby boli projekty pripravené na investície; zdôrazňuje význam regionálneho rozvoja a požaduje prehĺbenie dialógu a spolupráce s regionálnymi a miestnymi orgánmi;

11.  pripomína početné výzvy adresované EIB, aby stimulovala a uľahčila šírenie osvedčených postupov v členských štátoch, najmä prostredníctvom príslušných národných podporných bánk a inštitúcií, ktoré predstavujú hlavný nástroj koordinovanej reakcie EÚ voči nízkej miere investícií;

12.  očakáva, že EIB bude naďalej spolupracovať s Komisiou a členskými štátmi s cieľom riešiť systémové nedostatky, ktoré niektorým regiónom alebo krajinám bránia v plnom využití finančných činností EIB;

13.  konštatuje, že EIB používa široký rad finančných nástrojov, ako sú pôžičky, záruky, projektové dlhopisy a verejno-súkromné partnerstvá, na podporu verejných a súkromných investícií v doprave; zdôrazňuje, že je dôležité koordinovať rôzne druhy financovania EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa splnili ciele politiky EÚ v oblasti dopravy v celej EÚ, s prihliadnutím na skutočnosť, že nie všetky projekty sú vhodné na financovanie z nástrojov typu verejno-súkromných partnerstiev;

14.  zdôrazňuje, že EIB by mala uprednostniť inovačné projekty, ktoré prinášajú jasnú pridanú európsku hodnotu; zdôrazňuje, že je dôležité financovať projekty maximalizujúce vplyv z hľadiska vytvárania pracovných miest; vyzýva EIB, aby urýchlila hodnotenie projektov a osobitnú pozornosť pritom venovala počtu a kvalite vytvorených priamych a nepriamych pracovných miest; vyzýva EIB, aby konala v súlade s trhovými podmienkami, aby sa vytvorili rovnaké podmienky pre iných investorov;

15.  žiada, aby sa poskytovala finančná podpora domácim zdrojom energie s cieľom prekonať veľkú závislosť Európy od vonkajších energetických zdrojov a aby sa zaistila bezpečnosť dodávok;

16.  podporuje Komisiu v jej úsilí o revíziu súčasného nariadenia o rozpočtových pravidlách; podporuje najmä ustanovenia nariadenia týkajúce sa využívania inovatívnych finančných nástrojov, ako sú projektové dlhopisy, za predpokladu, že neznamenajú socializáciu strát a privatizáciu ziskov;

17.  vyzýva EIB, aby predložila komplexné posúdenie potenciálneho vplyvu, ktorý môže mať rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ na jej finančné postavenie a činnosti; zdôrazňuje, že je nutné, aby EIB pri prijímaní dlhodobých záväzkov zohľadňovala rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ; vyzýva EIB, aby udržiavala dialóg s vládou Spojeného kráľovstva s cieľom zabezpečiť veľmi potrebnú istotu pre projekty v Spojenom kráľovstve, ktoré v súčasnosti dostávajú finančné prostriedky z EIB alebo ktoré žiadajú o takéto financovanie; vyzýva EIB, aby skúmala a načrtla rôzne možné vzťahy, ktoré by EIB mohla mať so Spojeným kráľovstvom po jeho rozhodnutí vystúpiť z EÚ;

18.  vyzýva skupinu EIB, aby v plnej miere podporovala stanovisko Komisie, pokiaľ ide o štruktúry agresívneho vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a zdôrazňuje, že okrem vlastných bezpečnostných opatrení EIB je využívanie verejných finančných prostriedkov, ktoré spravuje EIB v rámci svojho mandátu, takisto predmetom kontroly zo strany Európskeho dvora audítorov; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby ukončila spoluprácu so sprostredkovateľmi, krajinami a jurisdikciami, ktoré sú na úniovom zozname nespolupracujúcich jurisdikcií; konštatuje, že všetky projekty financované EIB, vrátane projektov, ktoré sú financované finančnými sprostredkovateľmi, sú uverejňované na webovom sídle EIB; navrhuje, aby EIB posilnila svoje kapacity v oblasti výskumu a sektorovej analýzy;

19.  zdôrazňuje, že boj proti všetkým formám škodlivých daňových praktík by mal byť aj naďalej dôležitou prioritou EIB; vyzýva EIB, aby urýchlene uplatňovala príslušné právne predpisy a normy EÚ v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam, daňových rajov a iných súvisiacich otázok, a aby vyžadovala od svojich klientov, aby tieto pravidlá dodržiavali; vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom informácií, ktoré EIB zverejňuje o skutočnom vlastníctve, najmä keď financovanie závisí od fondov súkromného kapitálu; naliehavo vyzýva EIB, aby prijala proaktívne opatrenia a vykonávala opatrenia zvýšenej hĺbkovej analýzy v prípade projektov EIB, u ktorých sa zistilo, že majú spojenie s jurisdikciami, ktoré vyvolávajú znepokojenie, pokiaľ ide o dane;

20.  zdôrazňuje, že vydanie úniového zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií sa očakáva do konca roku 2017; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby čo najskôr po vydaní úniového zoznamu nespolupracujúcich daňových jurisdikcií preskúmala a posilnila svoju politiku voči netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám;

21.  vyzýva EIB, aby na všetkých úrovniach ďalej zlepšovala postupy zamerané na transparentnosť; nabáda EIB, aby zabezpečila, aby priame financovanie i financovanie prostredníctvom sprostredkovateľov obsahovalo údaje podľa jednotlivých krajín; naliehavo vyzýva EIB, aby sa riadila odporúčaniami európskeho ombudsmana, a požaduje, aby sa posilnila nezávislosť mechanizmu EIB na podávanie sťažností;

22.  vyzýva EIB, aby pokračovala v zlepšovaní svojej komunikácie s finančnými sprostredkovateľmi, aby mohli lepšie informovať príjemcov o možnostiach financovania zo strany EIB, ktoré sú k dispozícii; v tejto súvislosti víta nedávno vytvorený mechanizmus, v rámci ktorého musia úverové inštitúcie, ktoré používajú finančné prostriedky EIB na financovanie projektu, zaslať príjemcovi list výslovne uvádzajúci použitie finančných prostriedkov EIB;

23.  domnieva sa, že transparentnosť a prístup občanov k informáciám o plánoch a štruktúrach financovania sú nevyhnutné na zabezpečenie ohlasu u občanov a prijatie projektov;

Podpora MSP

24.  rozhodne podporuje dôraz, ktorý EIB kladie na financovanie malých a stredných podnikov (MSP), ktoré tvorili 37 % nových úverov poskytnutých v roku 2015 (28,4 mld. EUR); víta najmä skutočnosť, že operácie EIB pomohli vytvoriť a udržať 4,1 milióna pracovných miest v európskych MSP a spoločnostiach so strednou trhovou kapitalizáciou (+13 % v porovnaní s rokom 2014); pripomína, že MSP sú hlavnou oporou európskeho hospodárstva a pripadá na ne 85 % všetkých nových pracovných miest, a že ich podpora musí zostať jedným zo základných cieľov banky; zdôrazňuje, že EIB je jednou z inštitúcií, ktoré pomáhajú zmenšovať medzery vo financovaní, ktorým čelia MSP;

25.  víta úlohu EIB v rozvoji súkromného sektora na miestnej úrovni; poukazuje na to, že podpora mikrofinancovaniu zo strany EIB bola mimoriadne úspešná, pričom 184 miliónov EUR venovaných mikropodnikom prostredníctvom mikroúverov podporilo 230 500 pracovných miest, hoci úvery MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou vo výške takmer 3 miliardy EUR sa prejavili ako omnoho menej účinné, keďže podporili iba 531 880 pracovných miest; poukazuje na to, že pomer finančnej páky investícií vo forme finančných nástrojov mikrofinancovania bol výrazne vyšší než vo forme fondov súkromného kapitálu; zdôrazňuje, že mikroúvery majú silné rodové hľadisko, pričom vytvárajú dvojnásobne viac pracovných miest pre ženy než pre mužov; žiada EIB, aby venovala viac zdrojov na mikrofinancie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tento úspech uznali tým, že zvýšia rozpočtový prídel na mikroúvery v rámci mandátu na poskytovanie úverov tretím krajinám; vyjadruje poľutovanie nad tým že EIB nepodporuje žiadne inštitúcie mikrofinancovania mimo regiónu AKT, a požaduje, aby sa podobná podpora vo forme mikrofinancií poskytla všetkým ostatným rozvojovým krajinám, v ktorých pôsobí EIB;

26.  víta skutočnosť, že v posledných rokoch sa EIB kládla väčší dôraz na podporu MSP; je znepokojený tým, že financovanie EIB môže byť skreslené v prospech väčších podnikov, pretože sa zameriava na počet podporených pracovných miest (čo zahŕňa už existujúce pracovné miesta, ktorým nehrozí prepúšťanie); žiada, aby sa EIB zamerala a nahlasovala nielen podporované pracovné miesta, ale aj pracovné miesta vytvorené vďaka jej finančným aktivitám, a aby sa zamerala na splnenie noriem MOP;

27.  vyzýva EIB, aby zabezpečila, že sa od spoločností, ktoré sa zúčastňujú na projektoch spolufinancovaných EIB, musí vyžadovať dodržiavanie zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania; vyzýva ďalej EIB, aby pri rozhodovaní o tom, ktoré projekty bude financovať, zohľadňovala opatrenia, ktoré prijali kandidátske spoločnosti, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov;

28.  pripomína, že je nutné podporovať projekty miestnych MSP, ktoré usilujú o udržateľné a dlhodobé investície a zabezpečujú zamestnanosť v oblasti inovácií, výskumu a vývoja a energetickej efektívnosti;

29.  domnieva sa, že vzhľadom na strategickú úlohu mikropodnikov, malých a stredných podnikov by EIB mala vypracovať aj stratégiu na zvýšenie ich financovania v krajinách s nepriaznivým hospodárskym a bankovým prostredím; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať aj konkurencieschopným a aktívnym veľmi malým podnikom, ktoré potrebujú financovanie, mikropodnikom a mikropodnikateľom, ktorí predstavujú 30 % pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ a sú náchylnejší na hospodárske otrasy ako väčšie podniky; domnieva sa, že táto stratégia by mala zahŕňať posilňovanie administratívnych a poradenských kapacít s cieľom poskytnúť MSP informácie a technickú podporu pri rozvoji a pri žiadostiach o financovanie; domnieva sa, že v oblasti prístupu k financovaniu by EIB mohla dôraznejšie preklenovať možné medzery vo financovaní pre mikropodniky, a to prostredníctvom finančných nástrojov a produktov, ako sú nástroje mikrofinancovania a záruky;

30.  víta finančnú aktivitu EIB v oblasti infraštruktúry a dopravy, pretože tieto projekty významne zvyšujú potenciál obchodu a môžu mať pákový efekt pri internacionalizácii MSP, najmä v regiónoch so zemepisným znevýhodnením;

31.  zastáva názor, že EIB by mala venovať osobitnú pozornosť tomu, aby zabezpečila, že sieť finančných sprostredkovateľov, ktorú vyvinula, je dôveryhodnou a schopnou účinne financovať dynamické a konkurencieschopné MSP a je v súlade s politikami EÚ; vyzýva EIB, aby viac spolupracovala s regionálnymi verejnými inštitúciami s cieľom optimalizovať možnosti financovania pre malé a stredné podniky; zdôrazňuje, že je nutné prispôsobiť investičné programy malým projektom, aby sa zabezpečilo zapojenie MSP;

32.  zdôrazňuje, že prístup k financovaniu je jedným z najzávažnejších problémov MSP; zdôrazňuje potrebu stratégie EIB, ktorá by umožnila ďalšie zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, a to aj prostredníctvom programov a iniciatív na uľahčenie obchodu, ako je európsky nástroj mikrofinancovania Progress a nové nástroje na financovanie obchodnej činnosti MSP v Európe a Latinskej Amerike/Karibiku; navrhuje vytvorenie požiadaviek proaktívnejšej politiky v oblasti MSP a mikropodnikov pre sprostredkovateľské banky, ktoré rozdeľujú finančné prostriedky EIB; navrhuje ďalšie zlepšenia, pokiaľ ide o transparentnosť v súvislosti s hodnotením miestneho hospodárskeho a sociálneho vplyvu sprostredkovaných úverov EIB; zdôrazňuje, že príspevok EIB k programom pre MSP v tretích krajinách s preferenčnými obchodnými režimami s EÚ by sa mal zamerať na ich integráciu do celosvetových dodávateľských reťazcov, pričom osobitne vo východnom a južnom susedstve by takéto programy mali byť zamerané na začlenenie MSP do európskych hodnotových reťazcov;

33.  naliehavo žiada, aby boli finančné prostriedky EIB nasmerované nielen do MSP, ale aj do rozumného rozvoja infraštruktúry, keďže ich nedostatok v mnohých partnerských krajinách môže byť vážnou prekážkou rastu obchodu a schopnosti ich obyvateľov nakupovať a predávať tovar a služby kdekoľvek v EÚ;

EFSI

34.  víta začatie fungovania EFSI, keď právne predpisy, ktoré ho upravujú, nadobudli účinnosť v júli 2015; zdôrazňuje, že úspech programu závisí od jeho rýchleho a plného vykonávania;

35.  zdôrazňuje najmä skutočnosť, že v čase prípravy tejto správy – pričom údaje sa stále zvyšujú – celkové schválené investície v rámci EFSI predstavujú 168,8 miliardy EUR, čo zodpovedá 54 % pôvodnej cieľovej hodnoty (315 mld. EUR); upriamuje pozornosť na skutočnosť, že doteraz bolo v 28 členských štátoch schválených 450 transakcií; vyzýva EIB, aby sa viac snažila o zabezpečenie doplnkovosti pri výbere projektov v rámci EFSI a aby sa usilovala zlepšiť geografické pokrytie projektov a ich príspevku k udržateľnému a inteligentnému rastu;

Inovácie a konkurencieschopnosť

36.  víta výrazné zvýšenie poskytovania úverov EIB na inovatívne projekty, ktoré predstavovali 18,7 miliardy EUR v roku 2015, v porovnaní s menej ako 10 miliardami EUR v roku 2008 a zastáva názor, že by sa malo ďalej zvyšovať; naliehavo vyzýva EIB, aby pokračovala v tomto úsilí a zamerala sa na vývoj technológií pre budúcnosť, ako sú energeticky účinná doprava, robotika, bioekonomika, digitálne hospodárstvo a nové liečebné postupy pre lepší život; domnieva sa, že sústredenie sa na InnovFin a FinTech pritiahne projekty s pridanou hodnotou v členských štátoch; je presvedčený, že EIB by mohla posilniť svoju podporu inovácií prostredníctvom cielených investícií do vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj pre začínajúce a rastúce podniky, a to najmä v menej rozvinutých regiónoch;

37.  vyzýva EIB, aby pri svojom financovaní dopravných projektov brala do úvahy a hľadala synergie s cestovným ruchom, s cieľom podporiť rozvoj a konkurencieschopnosť odvetvia cestovného ruchu v EÚ;

38.  domnieva sa, že inovatívne a efektívne hospodárstvo potrebuje moderný a vysokokvalitný dopravný systém a infraštruktúru, ktoré by mali byť medzi prioritami, s osobitným zameraním na východný región EÚ, ako aj na inovatívne multimodálne infraštruktúrne riešenia, ako sú krátke multimodálne tunely, mosty alebo trajekty v riedko osídlených oblastiach;

39.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoje úsilie pri rozvoji technickej pomoci prostredníctvom poradenských centier, s cieľom podporovať najlepšie postupy riadenia;

Boj proti nezamestnanosti mladých ľudí

40.  zdôrazňuje, že EIB by mala rozvíjať svoj program Kvalifikácia a zamestnanosť ‒ investície do mladých ľudí a naďalej investovať do ľudského kapitálu s cieľom poskytnúť mladým ľuďom potrebné zručnosti na to, aby získali prístup k financiám spojený so zamestnávaním mladých ľudí v MSP a v spoločnostiach so strednou trhovou kapitalizáciou;

41.  zastáva názor, že EIB by mala navrhnúť spôsoby uvoľnenia podmienok pre firmy, ktoré využívajú financovanie v regiónoch, kde miera nezamestnanosti mladých ľudí prekračuje 25 %, a to s cieľom posilniť podnikanie mladých a podporiť zakladanie spoločností, pričom sa nesmie spochybniť životaschopnosť projektov;

42.  pripomína, že investície EIB do spoľahlivých investičných projektov môžu pomôcť pri podpore sociálneho začleňovania, predovšetkým v členských štátoch s vysokou mierou nezamestnanosti a nízkou úrovňou produktivity; vyzýva EIB, aby ďalej rozvíjala svoj program strategického plánovania s cieľom riešiť problém vysokej miery nezamestnanosti; víta skutočnosť, že podpora EIB projektov v oblasti sociálneho bývania sa v posledných rokoch neustále zvyšovala, a vyzýva EIB, aby ďalej zvyšovala svoje investície do projektov sociálneho bývania;

43.  prízvukuje, že je potrebné aby sa iniciatíva EIB zameraná na podporu odolnosti zamerala na vysoko kvalitné projekty, a zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú má EIB zohrávať v rámci navrhovaného plánu pre vonkajšie investície EÚ, pokiaľ ide o budovanie odolných ekonomík, ktoré riešia základné príčiny chudoby; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa iniciatívy EIB zamerali najmä na mladých ľudí a ženy, aby prispievali k investíciám do spoločensky dôležitých odvetví, ako je voda, zdravie a vzdelávanie, a aby zvýšili podporu pre podnikanie a súkromný sektor;

Klíma

44.  poznamenáva, že EIB v roku 2015 vydala po verejnej konzultácii formálnu stratégiu boja proti zmene klímy zameranú na pomoc pri vykonávaní parížskej dohody na úrovni členských štátov i na medzinárodnej úrovni; pripomína potrebu vykonávať stratégiu EIB v oblasti zmeny klímy z roku 2015 a žiada konkrétne správy o uplatňovaní opatrení obsiahnutých v stratégii;

45.  vyzýva EIB, aby sa intenzívnejšie zapojila do boja proti zmene klímy, ktorý súvisel s 27 % projektov schválených v roku 2015, ktoré predstavovali celkové investície vo výške 20,6 miliárd EUR – čo je vôbec najväčšia ročná suma, akú EIB investovala do boja proti zmeny klímy – pričom na oblasť klímy a životného prostredia bolo zameraných takmer 50 % projektov, ktoré schválila EIB v roku 2015; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité prejsť od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie a zlepšiť energetickú efektívnosť v súlade so záväzkom, ktorý Európska únia prijala v marci 2015 a ktorý sa týka zníženia jej emisií skleníkových plynov aspoň o 40 % do roku 2030; zdôrazňuje, že pri prekonávaní vysokej závislosti Európy od vonkajších zdrojov energie a pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok je dôležité finančne podporovať domáce zdroje energie;

46.  podnecuje EIB, aby pokračovala v podpore udržateľnej, bezpečnej, klimaticky priaznivej a inovatívnej dopravy, a aby naďalej propagovala prístup pre cestujúcich so zníženou pohyblivosťou; zdôrazňuje, že prioritou Únie je zabezpečiť dostatočné financovanie na projekty s európskou pridanou hodnotou vrátane cezhraničných dopravných prepojení, a najmä opustených alebo vyradených cezhraničných regionálnych železničných spojení; zdôrazňuje, že európska investičná politika musí venovať väčšiu pozornosť horizontálnym otázkam, a to najmä pokiaľ ide o budúce dopravné prostriedky a služby, čo si bude vyžadovať súbežný a koherentný rozvoj alternatívnych energetických a telekomunikačných sietí;

47.  zdôrazňuje význam cieľov stanovených počas COP 21 v súvislosti s dopravou v záujme boja proti zmene klímy; zdôrazňuje, že by mali byť k dispozícii finančné prostriedky na zabezpečenie modálneho prechodu z cestnej na železničnú, vodnú a vnútrozemskú vodnú dopravu; trvá tiež na tom, že by sa mala venovať pozornosť investovaniu do čistých energií a moderných služieb v odvetví dopravy; navrhuje preto, aby sa zvýšili kapacity finančných nástrojov, ktoré sa špecializujú na tento účel, ako napríklad nástroj európskej ekologickej dopravy (ECTF);

48.  zdôrazňuje, že investície by sa mali zakladať na minimalizácii externých nákladov, vrátane tých, ktoré boli spôsobené zmenou klímy, čím by sa znížili problémy pre verejné rozpočty v budúcnosti;

49.  vyzýva Komisiu a EIB, aby podporovali investície do udržateľnej mestskej mobility, v ideálnom prípade založené na plánoch udržateľnej mestskej mobility (SUMP) s riadnymi kritériami na zmiernenie preťaženia, zmeny klímy, znečistenia ovzdušia, hluku a počtu dopravných nehôd;

50.  konštatuje, že v záujme zníženia zaťaženia daňovníkov a verejných financií vo všeobecnosti v oblasti výstavby a údržby infraštruktúry by projekty dopravnej infraštruktúry typu PPP mali byť vo všeobecnosti založené na zásade „používateľ platí“;

51.  odporúča, aby EIB svoje operácie poskytovania úverov zamerala na menšie projekty v oblasti poskytovania decentralizovanej mimosieťovej energie z obnoviteľných zdrojov, do ktorých sa zapoja občania a spoločenstvá, a aby bola do všetkých politík a operácií EIB zahrnutá zásada prvoradosti energetickej efektívnosti;

Mandát na poskytovanie úverov tretím krajinám

52.  pripomína, že vonkajšia politika EIB, a najmä regionálne technické operačné usmernenia, by mali byť v súlade s cieľmi vonkajšej činnosti EÚ podľa článku 21 ZEÚ a podľa Charty základných práv Európskej únie;

53.  trvá na súdržnosti a zjednodušení všetkých finančných nástrojov v oblasti vonkajšej činnosti EÚ vrátane iniciatívy EIB „odolnosť“, budúceho európskeho investičného plánu a revízii vonkajšieho mandátu EIB; očakáva najmä aktualizované znenie regionálnych technických operačných usmernení alebo akýkoľvek iný rovnocenný dokument, ktorý sa použije na to, aby sa ciele EÚ a vonkajšia činnosť EIB prepojili dôkladnejšie než doteraz;

54.  očakáva, že v rámci revízie mandátu banky na vonkajšiu činnosť sa obe zložky rozpočtového orgánu dohodnú na vyčlenení ambicióznej výšky prostriedkov pre región východného susedstva, pričom sa zohľadní, že strop pre východné susedstvo bude dosiahnutý už v polovici roku 2017 a EIB potom zrejme nebude môcť poskytovať v tomto regióne úvery po celú dobu trvania svojho mandátu na vonkajšie úvery;

55.  zdôrazňuje, že aktivity EIB by mali prispievať k plneniu programu 2030, a na tento účel vyzýva EIB, aby posilnila svoju kapacitu, pokiaľ ide o posudzovanie projektov podľa ich vplyvu na ciele programu 2030 vrátane sociálnych, rodových, environmentálnych a klimatických otázok; víta súčasnú prácu EIB na vytváraní stratégie v oblasti rodovej rovnosti a skutočnosť, že v decembri 2015 prijala EIB stratégiu týkajúcu sa mandátu na poskytovanie úverov pre oblasť klímy tretím krajinám a že sa zaviazala, že do roku 2020 zvýši podiel projektov súvisiacich s klímou na 35 % svojich investícií v rozvojových krajinách; zdôrazňuje význam dôkladných konzultácií na úrovni projektov, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu, pokiaľ ide o dosah na domorodé komunity v rámci investícií súvisiacich s pôdou a prírodnými zdrojmi;

56.  víta operácie EIB v oblasti rozvoja v súlade s Dohodou z Cotonou a mandát EIB na poskytovanie úverov tretím krajinám na roky 2014 – 2020, ktorý EÚ poskytuje záruku pokrývajúcu vonkajšie operácie EIB až do výšky 30 miliárd EUR; zdôrazňuje dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zmlúv EÚ (vrátane článku 21 Zmluvy o EÚ a článku 208 ZFEÚ), strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva, Charty základných práv Európskej únie a zásad účinnosti rozvoja (vrátane doplnkovosti, zodpovednosti prijímajúc ej krajiny, zosúladenia s rozvojovými stratégiami prijímajúc ej krajiny a transparentnosti pri výbere projektov); poukazuje tiež na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16 z roku 2014, v ktorej žiada Komisiu, aby zabezpečila zdokumentované posúdenie pridanej hodnoty, ktorú vytvorili granty EÚ, z hľadiska dosahovania cieľov EÚ v oblasti rozvoja;

57.  naliehavo žiada EIB, aby zlepšila posudzovanie vplyvu ex-post a ex-ante svojich projektov mimo EÚ s cieľom zabezpečiť, aby boli úspešne realizované, prinášali skutočnú pridanú hodnotu a aby boli plne v súlade s cieľom udržateľného a inkluzívneho rastu pre miestne spoločenstvá;

58.  víta zvýšenie transparentnosti a adresnej zodpovednosti v dôsledku rámca merania výsledkov, ktorý vypracovala EIB; žiada, aby náhodnú vzorku takmer 400 projektov, ktoré boli posúdené rámcom merania výsledkov, po ich ukončení opätovne posúdili nezávislí experti; žiada, aby boli výsledky hodnotenia ex-post oznámené Parlamentu;

59.  pripomína, že na to, aby sa zabezpečila vysoká úroveň transparentnosti, by EIB mala zabezpečiť, aby v prípade ostatných finančných sprostredkovateľov, ktoré EIB využíva (najmä komerčné banky vrátane inštitúcií poskytujúcich mikrofinancie a družstiev), sprostredkované pôžičky podliehali rovnakým požiadavkám na transparentnosť ako ostatné druhy úverov;

60.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa EIB o jej činnostiach mimo EÚ sa vôbec nezmieňuje o výške a počte nesplácaných úverov EIB; žiada, aby EIB poskytla Parlamentu výročný prehľad omeškaných platieb a strát, ku ktorým došlo v rámci jej financovania trvalo udržateľného rozvoja; žiada, aby boli tieto informácie rozčlenené podľa druhu financovania a regiónu;

61.  žiada politickú diskusiu za účasti Parlamentu o plánovanej spolupráci EIB s Ázijskou bankou pre investície do infraštruktúry (AIIB); so znepokojením konštatuje, že riadiace štruktúry AIIB zatiaľ nepredpokladajú primerané zapojenie akcionárov do rozhodnutí o financovaní projektov a že verejne dostupná projektová dokumentácia neobsahuje žiadne podrobnosti o realizácii environmentálnych a sociálnych opatrení, ktoré AIIB vyžaduje od svojich veriteľov; žiada EIB, aby vytvorila synergie a prípadne združila zdroje s inými regionálnymi rozvojovými bankami s cieľom zabezpečiť, aby si ich činnosti vzájomne nekonkurovali; považuje za dôležité, aby EIB presadzovala vysokú úroveň transparentnosti a výkonnostné normy v sociálnej a environmentálnej oblasti v rámci spolupráce s ďalšími rozvojovými bankami, ako podmienku akejkoľvek kapitálovej účasti; žiada EIB, aby zabezpečila, že sa od spoločností, ktoré sa zúčastňujú na projektoch spolufinancovaných EIB, bude vyžadovať dodržiavanie zásady rovnakej odmeny a transparentnosti miezd, ako aj zásady rodovej rovnosti, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania; ďalej poukazuje na skutočnosť, že EIB by pri rozhodovaní o projektoch určených na financovanie mala zohľadňovať opatrenia, ktoré prijali kandidátske podniky, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov;

62.  víta, že Európska rada schválila iniciatívu EIB rýchlo mobilizovať dodatočné financovanie na podporu udržateľného rastu a sociálnej súdržnosti v južnom susedstve a krajinách západného Balkánu; pripomína, že nástroj technickej pomoci EIB je nevyhnutným doplnkom schváleného financovania, a to najmä vo veľmi chudobných krajinách; vyzýva EIB, aby pri investovaní do tretích krajín zohľadnila miestne podmienky; vyzýva EIB, aby posilnila transparentnosť vlastníkov využívajúcich financovanie a konečných príjemcov finančných prostriedkov, najmä keď predmetné financovanie závisí od fondov súkromného kapitálu; domnieva sa, že výber finančných sprostredkovateľov by mal byť prísnejší;

63.  vyzýva EIB, aby pri investovaní do tretích krajín zohľadnila miestne podmienky; pripomína, že investovanie v tretích krajinách nemôže byť založené výlučne na maximalizácii zisku, ale malo by sa zamerať aj na vytváranie dlhodobého, udržateľného hospodárskeho rastu stimulovaného súkromným sektorom a na znižovanie chudoby prostredníctvom vytvárania pracovných miest a zlepšeného prístupu k výrobným zdrojom; domnieva sa, že výber finančných sprostredkovateľov by mal byť v tomto ohľade prísnejší;

64.  konštatuje, že iniciatíva EIB na posilnenie odolnosti v južnom susedstve a krajinách západného Balkánu by sa mala považovať za doplnenie novej iniciatívy Komisie vytvoriť vonkajší investičný plán;

65.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť viditeľnosť účasti banky na financovaní projektov rôznych zainteresovaných strán, najmä mimo Európskej únie, pretože to má zásadný význam pre to, aby si miestni občania uvedomili svoje právo odvolať sa a podať sťažnosť prostredníctvom mechanizmu vybavovania sťažností a európskeho ombudsmana;

66.  vyzýva EIB, aby bližšie upriamila svoju pozornosť na rozvojové krajiny, najmä na tie, ktoré sú postihnuté konfliktmi a extrémnou chudobou, a naliehavo žiada EIB, aby aj naďalej aktívne podporovala udržateľný rast v rozvojových krajinách; vyzýva EIB, aby v súčinnosti s Africkou rozvojovou bankou financovala dlhodobé investície zamerané na hospodársky rozvoj; víta skutočnosť, že granty EÚ sa čoraz viac kombinujú s úvermi poskytovanými EIB, čo umožňuje, aby projekty v rozvojových krajinách dosahovali lepšie výsledky;

67.  berie na vedomie výsledky preskúmania v polovici trvania externého mandátu Európskej investičnej banky (EIB) zo strany Komisie; zdôrazňuje, že EIB pôsobí na základe mandátu v oblasti rozvoja a musí sa riadiť zásadou politiky súdržnosti v oblasti rozvoja; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že projekty financované EIB budú v súlade s politikami EÚ a budú rešpektovať európske záujmy, a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby EIB pracovala v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v rámci jej postavenia ako finančnej páky EÚ;

68.  berie na vedomie pozitívnu skutočnosť, že v niektorých regiónoch predstavuje objem vyčlenených strednodobých prostriedkov vysoké percento z regionálneho stropu; považuje to za znak toho, že presnejšie zameranie sa na priority Únie v záujme zlepšenia reakcie vo vzťahu k cieľom vonkajšej politiky, napríklad ako reakcia na migračnú krízu, je možné a žiaduce;

69.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec na podávanie výročných správ zo strany EIB o jej operáciách mimo EÚ, pokiaľ ide o súlad so všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie; podporuje záver preskúmania v polovici obdobia, že regionálne technické operačné usmernenia EIB by sa – v úzkej spolupráci s ESVČ – mali aktualizovať, aby lepšie odrážali súlad EIB s prioritami Únie; vyzýva Komisiu, aby využila túto aktualizáciu na vypracovanie základu pre podávanie správ zo strany EIB o dodržiavaní článku 21 ZEÚ; zastáva názor, že voliteľná doplnková suma pre EIB by sa mala uvoľniť iba vtedy, ak sa dosiahne pokrok v podávaní takýchto správ;

70.  vyzýva EIB, aby venovala väčšiu pozornosť tomu, ako jej operácie vplývajú na ľudské a pracovné práva a aby ďalej rozvinula svoju politiku sociálnych noriem na politiku ľudských práv v oblasti bankovníctva; na tento účel navrhuje, aby do svojich hodnotení projektov zahrnula ukazovatele týkajúce sa ľudských práv;

Utečenecká kríza a migrácia v rámci EÚ

71.  žiada EIB, aby pokračovala vo svojej činnosti s cieľom riešiť otázku tokov migrantov a utečencov, a to financovaním núdzových projektov v cieľových a tranzitných krajinách a, ak je to možné, prijímaním dlhodobých záväzkov, pokiaľ ide o projekty, ktoré sa zameriavajú na vytváranie pracovných miest a podporu rastu v krajinách pôvodu;

72.  žiada EIB, aby pokračovala v poskytovaní pôžičiek na projekty sociálneho bývania s cieľom zvládnuť veľký počet utečencov v členských štátoch EÚ, najmä v Grécku a Taliansku;

73.  trvá na tom, že je nutné, aby EIB zabezpečila vyššiu úroveň transparentnosti a zodpovednosti; zdôrazňuje skutočnosť, že EIB každý rok predkladá Európskemu parlament tri rôzne správy o svojej činnosti a že predseda EIB a jej zamestnanci sa pravidelne zúčastňujú na vypočutiach na žiadosť Európskeho parlamentu a jeho rôznych výborov; domnieva sa však, že ešte existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o zvýšený parlamentný dohľad nad činnosťou EIB; v tejto súvislosti opakuje svoju výzvu, aby sa medzi EIB a Európskym parlamentom podpísala medziinštitucionálna dohoda o výmene informácií, vrátane možnosti, aby poslanci kládli predsedovi EIB písomné otázky;

74.  víta záväzok EIB riešiť jav nútenej migrácie a prijímať opatrenia v krajinách, ktoré sú obzvlášť zasiahnuté utečeneckou krízou vrátane posilnenia humanitárnej činnosti a podpory hospodárskeho rastu, výstavby infraštruktúry a vytvárania pracovných miest; v tejto súvislosti víta iniciatívu EIB v oblasti krízovej reakcie a odolnosti, ktorej cieľom je zvýšiť objem pomoci pre krajiny v južnom susedstve Európy a na Balkáne o 6 miliárd EUR; žiada, aby táto iniciatíva viedla k skutočnej pridanej hodnote, pokiaľ ide o bežné aktivity EIB v tomto regióne;

75.  vyzýva EIB, aby urýchlene realizovala balík „migrácia pre krajiny AKT“, a trvá na tom, že financované projekty musia byť prioritne zamerané na predchádzanie nútenej migrácii v subsaharskom regióne;

76.  víta návrh Komisie zriadiť európsky vonkajší investičný plán zameraný na riešenie prvotných príčin migrácie tak, že prispieva k dosahovaniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti so záujmom očakáva, že EIB bude zohrávať významnú úlohu, najmä poskytovaním dodatočného financovania príjemcom v súkromnom sektore;

77.  vyzýva EIB, aby uplatňovala prísne kritériá týkajúce sa konfliktu záujmov, podvodov a korupcie, s cieľom chrániť verejný záujem;

78.  vyzýva EIB, aby zlepšila účasť národných vlád a miestnych a regionálnych orgánov; nabáda EIB, aby uľahčovala výmenu najlepších postupov a posilňovala zapojenie národných kancelárií EIB;

79.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, EIB a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0200.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (*) (11.11.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky

(2016/2099(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko(*): Eider Gardiazabal Rubial

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že EIB, ktorá je ako „banka EÚ“ súčasťou zmlúv a príslušného priloženého protokolu, ktorými sa riadi, musí napĺňať tento osobitný štatút, ktorý zahŕňa určité práva a povinnosti; konštatuje, že banka zohráva kľúčovú úlohu pri implementácii čoraz väčšieho počtu finančných nástrojov využívajúcich rozpočtové prostriedky EÚ;

2.  pripomína početné výzvy adresované EIB, aby stimulovala a uľahčila šírenie osvedčených postupov v členských štátoch, najmä prostredníctvom príslušných národných podporných bánk a inštitúcií, ktoré predstavujú hlavný nástroj koordinovanej reakcie EÚ voči nízkej miere investícií;

3.  pripomína dohodu(1) Európskeho parlamentu a Rady, že sa otázkou spracovania dividend Európskeho investičného fondu budú zaoberať v rámci budúceho preskúmania finančných pravidiel, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, alebo najneskôr v súvislosti s predbežnou správou o dosahovaní v nej vytýčených cieľov, ktorú má Komisia predložiť do 31. decembra 2016;

4.  domnieva sa, že informácie o finančných nástrojoch, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii občanom a rozpočtovému orgánu možno vylepšiť z hľadiska o ich úplnosti, včasnosti a využiteľnosti pre prijímanie informovaných rozhodnutí o prideľovaní rozpočtových prostriedkov, budúcich finančných pravidiel EÚ a budúceho finančného rámca EÚ; očakáva, že EIB sa vzhľadom na svoju jedinečnú odbornosť a pozíciu bude aktívne podieľať na čitateľnosti rozpočte EÚ; má pocit, že je obzvlášť potrebné zriadiť „informačné kanály“ vedúce k regionálnym a miestnym vládnym orgánom, aby mohli včas získavať kvalitnejšie informácie o finančných možnostiach; vyzýva EIB, aby vypracovala svoju politiku transparentnosti, pričom náležite zohľadní rozhodnutia európskeho ombudsmana;

5.  nazdáva sa, že úloha EIB sa po vstupe Európskeho fondu pre strategické investície do platnosti výrazne posilnila, a v tejto súvislosti víta návrh na zachovanie EFSI po uplynutí pôvodne predpokladaného obdobia;

6.  očakáva, že EIB bude naďalej spolupracovať s Komisiou a členskými štátmi s cieľom riešiť systémové nedostatky, ktoré niektorým regiónom alebo krajinám bránia v plnom využití finančných činností EIB;

7.  trvá na súdržnosti a zjednodušení všetkých finančných nástrojov v oblasti vonkajšej činnosti EÚ vrátane iniciatívy EIB „odolnosť“, budúceho európskeho investičného plánu a revízii vonkajšieho mandátu EIB; očakáva najmä aktualizované znenie regionálnych technických operačných usmernení alebo akýkoľvek iný rovnocenný dokument, ktorý sa použije na to, aby sa ciele EÚ a vonkajšia činnosť EIB prepojili dôkladnejšie než doteraz;

8.  očakáva, že v rámci revízie mandátu banky na vonkajšiu činnosť sa obe zložky rozpočtového orgánu dohodnú na vyčlenení ambicióznej výšky prostriedkov pre región východného susedstva, pričom sa zohľadní, že strop pre východné susedstvo bude dosiahnutý už v polovici roku 2017 a EIB potom zrejme nebude môcť poskytovať v tomto regióne úvery po celú dobu trvania svojho mandátu na vonkajšie úvery;

9.  vyzýva EIB, aby stanovila novú zodpovednú daňovú politiku a transponovala do svojich zmlúv so všetkými vybranými finančnými sprostredkovateľmi požiadavky dobrej správy v súlade s „vonkajšou stratégiou pre účinné zdaňovanie“; očakáva, že nadchádzajúci akčný plán EIB v daňovej oblasti povedie k lepšej kvalite informácií o konečných príjemcoch a zabráni transakciám s finančnými sprostredkovateľmi s negatívnym záznamom, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody alebo korupciu, alebo sú registrovaní v daňových rajoch.

10.  vyzýva EIB, aby urýchlene posúdila a uplatnila ustanovenia smernice EÚ o boji proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, ktorú prijala Rada 12. júla 2016, ako aj revidovanej smernice o administratívnej spolupráci, ktorú Rada prijala 25. mája 2016;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

27

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Jean-Paul Denanot, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, Vladimír Maňka, Ernest Maragall, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Patricija Šulin, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Monika Vana, Daniele Viotti, Marco Zanni, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stanisław Ożóg, Nils Torvalds, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew

(1)

Uvedené v prílohe k rozhodnutiu Európskeho parlamentu a Rady č. 562/2014/EÚ z 15. mája 2014 o účasti Európskej únie na zvýšení základného imania Európskeho investičného fondu (Ú. v. EÚ L 156, 24.5.2014, s. 1).


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (10.11.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky

(2016/2099(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bernd Lucke

NÁVRHY:

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že aktivity EIB by mali prispievať k plneniu programu 2030, a na tento účel vyzýva EIB, aby posilnila svoju kapacitu, pokiaľ ide o posudzovanie projektov podľa ich vplyvu na ciele programu 2030 vrátane sociálnych, rodových, environmentálnych a klimatických otázok; víta súčasnú prácu EIB na vytváraní stratégie v oblasti rodovej rovnosti a skutočnosť, že v decembri 2015 prijala EIB stratégiu týkajúcu sa mandátu na poskytovanie úverov pre oblasť klímy tretím krajinám a že sa zaviazala, že do roku 2020 zvýši podiel projektov súvisiacich s klímou na 35 % svojich investícií v rozvojových krajinách; zdôrazňuje význam dôkladných konzultácií na úrovni projektov, a to aj prostredníctvom uplatňovania zásady slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu, pokiaľ ide o dosah na domorodé komunity v rámci investícií súvisiacich s pôdou a prírodnými zdrojmi;

2.  víta operácie EIB v oblasti rozvoja v súlade s Dohodou z Cotonou a mandát EIB na poskytovanie úverov tretím krajinám na roky 2014 – 2020, ktorý EÚ poskytuje záruku pokrývajúcu vonkajšie operácie EIB až do výšky 30 miliárd EUR; zdôrazňuje dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zmlúv EÚ (vrátane článku 21 Zmluvy o EÚ a článku 208 ZFEÚ), strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva, Charty základných práv EÚ a zásad účinnosti rozvoja (vrátane doplnkovosti, vlastníckej zodpovednosti krajiny, zosúladenia s rozvojovými stratégiami prijímajúcej krajiny a transparentnosti pri výbere projektov); poukazuje tiež na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16 z roku 2014, v ktorej žiada Komisiu, aby zabezpečila zdokumentované posúdenie pridanej hodnoty, ktorú vytvorili granty EÚ, z hľadiska dosahovania cieľov EÚ v oblasti rozvoja;

3.  víta nárast transparentnosti a adresnej zodpovednosti v dôsledku rámca merania výsledkov Európskej investičnej banky; žiada, aby náhodnú vzorku takmer 400 projektov, ktoré boli predmetom posúdenia rámca merania výsledkov, po ich ukončení opätovne posúdili nezávislí experti; žiada, aby boli výsledky hodnotenia ex-post oznámené Parlamentu;

4.   je znepokojený tým, že mnohé súkromné kapitálové nástroje, ktoré EIB využíva ako finančných sprostredkovateľov, sa nachádzajú v daňových rajoch a jurisdikciách, ktoré zachovávajú bankové tajomstvo; podporuje vonkajšiu stratégiu Komisie pre účinné zdaňovanie z roku 2016 týkajúcu sa dodržiavania medzinárodných štandardov transparentnosti v daňovej oblasti (vrátane presadzovania medzinárodného podávania správ podľa jednotlivých krajín); vyzýva EIB, aby posilnila svoje aktivity v oblasti náležitej starostlivosti s cieľom zvýšiť kvalitu informácií a konečných príjemcoch a účinne predchádzať transakciám s finančnými sprostredkovateľmi s negatívnym záznamom, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, korupciu, organizovanú trestnú činnosť, pranie špinavých peňazí a škodlivé sociálne a environmentálne vplyvy; vyzýva EIB, aby zabezpečila účinné opatrenia na boj proti daňovým únikom a aby prehodnotila svoju politiku týkajúcu sa nespolupracujúcich jurisdikcií;

5.  pripomína, že na to, aby sa zabezpečila vysoká úroveň transparentnosti, by EIB mala zabezpečiť, aby v prípade ostatných finančných sprostredkovateľov, ktoré EIB využíva (najmä komerčné banky vrátane inštitúcií poskytujúcich mikrofinancie a družstiev), sprostredkované pôžičky podliehali rovnakým požiadavkám na transparentnosť ako ostatné druhy úverov;

6.  víta úlohu EIB v rozvoji súkromného sektora na miestnej úrovni; poukazuje na to, že podpora mikrofinancovaniu zo strany EIB bola mimoriadne úspešná, pričom 184 miliónov EUR venovaných mikropodnikom prostredníctvom mikroúverov podporilo 230 500 pracovných miest, hoci úvery MSP a spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou vo výške takmer 3 miliardy EUR sa prejavili ako omnoho menej účinné, keďže podporili iba 531 880 pracovných miest; poukazuje na to, že pomer finančnej páky investícií vo forme finančných nástrojov mikrofinancovania bol výrazne vyšší než vo forme súkromných kapitálových prostriedkov; zdôrazňuje, že mikroúvery majú silné rodové hľadisko, pričom vytvárajú dvojnásobne viac pracovných miest pre ženy než pre mužov; žiada EIB, aby venovala viac zdrojov na mikrofinancie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tento úspech uznali tým, že zvýšia rozpočtový prídel na mikroúvery v rámci mandátu na poskytovanie úverov tretím krajinám; vyjadruje poľutovanie nad tým že EIB nepodporuje žiadne inštitúcie mikrofinancovania mimo regiónu AKT, a požaduje, aby sa podobná podpora vo forme mikrofinancií poskytla všetkým ostatným rozvojovým krajinám, v ktorých pôsobí EIB;

7.  víta skutočnosť, že v posledných rokoch sa EIB kládla väčší dôraz na podporu MSP; je znepokojený tým, že financovanie EIB môže byť skreslené v prospech väčších podnikov, pretože sa zameriava na počet podporených pracovných miest (čo zahŕňa už existujúce pracovné miesta, ktorým nehrozí prepúšťanie); žiada, aby sa EIB zamerala a nahlasovala nielen podporované pracovné miesta, ale aj pracovné miesta vytvorené vďaka jej finančným aktivitám, a aby sa zamerala na splnenie noriem MOP;

8.  vyzýva EIB, aby zabezpečila, že sa od spoločností, ktoré sa zúčastňujú na projektoch spolufinancovaných EIB, musí vyžadovať dodržiavanie zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania; vyzýva ďalej EIB pri rozhodovaní o tom, ktoré projekty bude financovať, zohľadní opatrenia, ktoré prijali kandidátske spoločnosti, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť viditeľnosť účasti banky na financovaní projektov rôznych zainteresovaných strán, najmä mimo Európskej únie, pretože to má zásadný význam pre to, aby si miestni občania uvedomili svoje právo odvolať sa a podať sťažnosť prostredníctvom mechanizmu vybavovania sťažností a európskeho ombudsmana;

10.  žiada, aby EIB všetkých svojich finančných operáciách zabezpečila, aby všetky podniky a finančné inštitúcie zapojené do transakcií zverejnili informácie o skutočných vlastníkoch akejkoľvek právnej štruktúry v priamom či nepriamom vzťahu k danému podniku, a to vrátane koncernov, nadácií a bankových účtov;

11.  pripomína, že EIB by nemala využívať medzinárodný súkromný finančný sektor ako hlavný nástroj na nasmerovanie rozvojových prostriedkov do miestnych a domácich súkromných podnikov. domnieva sa, že v dôsledku kontroly zo strany finančných sprostredkovateľov by bolo vo fáze kontroly ex-ante a ex-post vyčerpaných až príliš veľa prostriedkov bez toho, aby to nevyhnutne podporilo pozitívny výsledok, a že by tento prístup mohol viesť k odkloneniu kapacity od snahy o podporu miestnych verejných a súkromných sektorov, ktorá je priamo v súlade s logikou činnosti v oblasti rozvoja spočívajúcej na mobilizácii domácich zdrojov a kapacít;

12.  pripomína, že je potrebné podporovať projekty miestnych MSP, ktoré usilujú o udržateľné a dlhodobé investície a zabezpečujú zamestnanosť v oblasti inovácií, výskumu a vývoja a energetickej efektívnosti;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa EIB o jej činnostiach mimo EÚ sa vôbec nezmieňuje o výške a počte nesplácaných úverov EIB; žiada, aby EIB poskytla Parlamentu výročný prehľad omeškaných platieb a strát, ku ktorým došlo v rámci jej financovania trvalo udržateľného rozvoja; žiada, aby boli tieto informácie rozčlenené podľa druhu financovania a regiónu;

14.  prízvukuje, že je potrebné aby sa iniciatíva EIB zameraná na podporu odolnosti zamerala na vysoko kvalitné projekty, a zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú má EIB zohrávať v rámci navrhovaného plánu pre vonkajšie investície EÚ, pokiaľ ide o budovanie odolných ekonomík, ktoré riešia základné príčiny chudoby; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa iniciatívy EIB zamerali najmä na mladých ľudí a ženy, aby prispievali k investíciám do spoločensky dôležitých odvetví, ako je voda, zdravie a vzdelávanie, a aby zvýšili podporu pre podnikanie a súkromný sektor;

15.  vyzýva EIB, aby bližšie upriamila svoju pozornosť na rozvojové krajiny, najmä na tie, ktoré sú postihnuté konfliktmi a extrémnou chudobou, a naliehavo žiada EIB, aby aj naďalej aktívne podporovala udržateľný rast v rozvojových krajinách; vyzýva EIB, aby v súčinnosti s Africkou rozvojovou bankou financovala dlhodobé investície zamerané na hospodársky rozvoj; víta skutočnosť, že granty EÚ sa čoraz viac kombinujú s úvermi poskytovanými EIB, čo umožňuje, aby projekty v rozvojových krajinách dosahovali lepšie výsledky.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

19

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Louis Aliot, Nicolas Bay, Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Raymond Finch, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Cristian Dan Preda, Elly Schlein, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Bernd Lucke, Judith Sargentini, Patrizia Toia

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Maria Grapini


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (24.11.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky

(2016/2099(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Yannick Jadot

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie výsledky preskúmania v polovici trvania externého mandátu Európskej investičnej banky (EIB) zo strany Komisie; zdôrazňuje, že EIB pôsobí na základe mandátu v oblasti rozvoja a musí sa riadiť zásadou politiky súdržnosti v oblasti rozvoja; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že projekty financované EIB budú v súlade s politikami EÚ a budú rešpektovať európske záujmy, a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby EIB pracovala v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja v rámci jej postavenia ako finančnej páky EÚ;

2.  berie na vedomie pozitívnu skutočnosť, že v niektorých regiónoch predstavuje objem vyčlenených strednodobých prostriedkov vysoké percento z regionálneho stropu; považuje to za znak toho, že presnejšie zameranie sa na priority Únie v záujme zlepšenia reakcie vo vzťahu k cieľom vonkajšej politiky, napríklad ako reakcia na migračnú krízu, je možné a žiaduce;

3.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec na podávanie výročných správ zo strany EIB o jej operáciách mimo EÚ, pokiaľ ide o súlad so všeobecnými zásadami, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie; podporuje záver preskúmania v polovici obdobia, že regionálne technické operačné usmerneniami EIB by sa – v úzkej spolupráci s ESVČ – mali aktualizovať, aby lepšie odrážali súlad EIB s prioritami Únie; vyzýva Komisiu, aby využila túto aktualizáciu na vypracovanie základu pre podávanie správ zo strany EIB o dodržiavaní článku 21 ZEÚ; zastáva názor, že voliteľná doplnková suma pre EIB by sa mala uvoľniť iba vtedy, ak sa dosiahne pokrok v podávaní takýchto správ;

4.  víta všetky ďalšie snahy EIB o zvýšenie transparentnosti a zabezpečenie podrobných a neustálych konzultácií so zainteresovanými stranami, pretože je zásadne dôležité, aby finančné prostriedky poskytované vládami členských štátov podliehali najvyšším normám účinnosti a zodpovednosti; vyzýva EIB, aby zlepšila primeraný prístup k informáciám, nielen pre Európsky parlament a ďalšie inštitúcie, ale aj pre širokú verejnosť, najmä pokiaľ ide o systém verejného obstarávania a subdodávok a finančné údaje týkajúce sa projektov financovaných EIB;

5.  vyzýva EIB, aby venovala väčšiu pozornosť tomu, ako jej operácie vplývajú na ľudské a pracovné práva a aby ďalej rozvinula svoju politiku sociálnych noriem na politiku ľudských práv v oblasti bankovníctva; na tento účel navrhuje, aby do svojich hodnotení projektov zahrnula ukazovatele týkajúce sa ľudských práv;

6.  víta skutočnosť, že kvantitatívne ciele EIB v oblasti opatrení súvisiacich s klímou sú na dobrej ceste; navrhuje zaviesť prísnejšie kvalitatívne kritériá, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy, napríklad znížiť prahové hodnoty emisií na 350 g CO2/kWh, aby podporu dostávali iba najúčinnejšie elektrárne na fosílne palivá; vyzýva EIB, aby vypracovala ambiciózne akčné plány v rámci svojej novej stratégie v oblasti klímy, s cieľom posilniť svoju pozíciu lídra v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o ambiciózny časový rozvrh postupného ukončenia podpory pre fosílne palivá;

7.  odporúča, aby EIB svoje operácie poskytovania úverov zamerala na menšie projekty v oblasti poskytovania decentralizovanej mimosieťovej energie z obnoviteľných zdrojov, do ktorých sa zapoja občania a spoločenstvá, a aby bola do všetkých politík a operácií EIB zahrnutá zásada prvoradosti energetickej účinnosti;

8.  víta záväzok EIB riešiť fenomén nútenej migrácie a prijímať opatrenia v krajinách, ktoré sú obzvlášť zasiahnuté utečeneckou krízou vrátane posilnenia humanitárnej činnosti a podpory hospodárskeho rastu, výstavby infraštruktúry a vytvárania pracovných miest; v tejto súvislosti víta iniciatívu EIB v oblasti krízovej reakcie a odolnosti, ktorej cieľom je zvýšiť objem pomoci pre krajiny v južnom susedstve Európy a na Balkáne o 6 miliárd EUR; žiada, aby táto iniciatíva viedla k skutočnej pridanej hodnote, pokiaľ ide o bežné aktivity EIB v tomto regióne;

9.  vyzýva EIB, aby urýchlene realizovala balík „migrácia pre krajiny AKT“, a trvá na tom, že financované projekty musia byť prioritne zamerané na predchádzanie nútenej migrácii v subsaharskom regióne;

10.  vyzýva EIB, aby pokračovala v zlepšovaní svojej komunikácie s finančnými sprostredkovateľmi, aby mohli lepšie informovať príjemcov o možnostiach financovania zo strany EIB, ktoré sú k dispozícii; v tejto súvislosti víta nedávno vytvorený mechanizmus, v rámci ktorého musia úverové inštitúcie, ktoré používajú finančné prostriedky EIB na financovanie projektu, zaslať príjemcovi list výslovne uvádzajúci použitie finančných prostriedkov EIB;

11.  víta finančnú aktivitu EIB v oblasti infraštruktúry a dopravy, pretože tieto projekty významne zvyšujú potenciál obchodu a môžu mať pákový efekt pri internacionalizácii MSP, najmä v regiónoch so zemepisným znevýhodnením;

12.  zdôrazňuje, že prístup k financovaniu je jedným z najzávažnejších problémov MSP; zdôrazňuje potrebu stratégie EIB, ktorá by umožnila ďalšie zlepšenie prístupu MSP k financovaniu, a to aj prostredníctvom programov a iniciatív na uľahčenie obchodu, ako je európsky nástroj mikrofinancovania Progress a nové nástroje na financovanie obchodnej činnosti MSP v Európe a Latinskej Amerike/karibskej oblasti; navrhuje vytvorenie požiadaviek proaktívnejšej politiky v oblasti MSP a mikropodnikov pre sprostredkovateľské banky, ktoré rozdeľujú finančné prostriedky EIB; navrhuje ďalšie zlepšenia, pokiaľ ide o transparentnosť v súvislosti s hodnotením miestneho hospodárskeho a sociálneho vplyvu sprostredkovaných úverov EIB; zdôrazňuje, že príspevok EIB k programom pre MSP v tretích krajinách s preferenčnými obchodnými režimami s EÚ by sa mal zamerať na ich integráciu do globálnych dodávateľských reťazcov, pričom osobitne vo východnom a južnom susedstve by takéto programy mali byť zamerané na začlenenie MSP do európskych hodnotových reťazcov;

13.  víta návrh Komisie zriadiť plán pre vonkajšie investície, ktorý je zameraný na riešenie prvotných príčin migrácie tak, že prispieva k dosahovaniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti so záujmom očakáva, že EIB bude zohrávať významnú úlohu, najmä poskytovaním dodatočného financovania príjemcom v súkromnom sektore;

14.  vyzýva EIB, aby ešte viac posilnila opatrenia na poskytovanie technickej pomoci a finančnej expertízy miestnym a regionálnym orgánom ešte pred schválením projektov, s cieľom zvýšiť dostupnosť a zapojiť všetky členské štáty, hlavne tie, ktoré majú nižšiu úspešnosť schvaľovania projektov;

15.  naliehavo žiada, aby boli finančné prostriedky EIB nasmerované nielen do MSP, ale aj do rozumného rozvoja infraštruktúry, keďže ich nedostatok v mnohých partnerských krajinách môže byť vážnou prekážkou rastu obchodu a schopnosti ich obyvateľov nakupovať a predávať tovary a služby kdekoľvek v EÚ;

16.  žiada politickú diskusiu za účasti Parlamentu o plánovanej spolupráci EIB s Ázijskou bankou pre investície do infraštruktúry (AIIB); so znepokojením konštatuje, že riadiace štruktúry AIIB zatiaľ nepredpokladajú primerané zapojenie akcionárov do rozhodnutí o financovaní projektov a že verejne dostupná projektová dokumentácia neobsahuje žiadne podrobnosti o realizácii environmentálnych a sociálnych opatrení, ktoré AIIB vyžaduje od svojich veriteľov; žiada EIB, aby vytvorila synergie a prípadne združila zdroje s inými regionálnymi rozvojovými bankami s cieľom zabezpečiť, aby si ich činnosti vzájomne nekonkurovali; považuje za dôležité, aby EIB presadzovala vysokú úroveň transparentnosti a výkonnostné normy v sociálnej a environmentálnej oblasti v rámci spolupráce s ďalšími rozvojovými bankami, ako podmienku akejkoľvek kapitálovej účasti; žiada EIB, aby zabezpečila, že sa od spoločností, ktoré sa zúčastňujú na projektoch spolufinancovaných EIB, bude vyžadovať dodržiavanie zásady rovnakej odmeny a transparentnosti miezd, ako aj zásady rodovej rovnosti, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania; ďalej poukazuje na skutočnosť, že EIB by pri rozhodovaní o projektoch určených na financovanie mala zohľadňovať opatrenia, ktoré prijali kandidátske podniky, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov;

17.  vyzýva EIB, aby na svojej internetovej stránke zverejňovala podrobné informácie o rozhodnutiach o výbere projektov, ktoré sa majú financovať, najmä dôvody odmietnutia predložených projektov, výsledky interného vyšetrovania a výber, kontrolu a hodnotenie jej činností a programov na základe jasných a merateľných ukazovateľov, ako aj metódy používané v ex ante hodnoteniach a ex post správach o každom financovanom projekte, a ich zistenia;

18.  vyzýva EIB, berúc do úvahy nedostatočnú schopnosť v oblasti tvorby projektov vo verejnom a súkromnom sektore a nižšiu schopnosť požičať si v niektorých členských štátoch, a s cieľom znížiť nedostatok investícií v EÚ, aby zvážila prístup, v rámci ktorého sa jednorazové príspevky členských štátov alebo národných podporných bánk zo sektora verejnej správy alebo konajúcich v mene členského štátu, pre projekty financované EIB, budú považovať za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 a článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

34

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Tiziana Beghin, David Borrelli, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Karoline Graswander-Hainz, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franz Obermayr, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Klaus Buchner, Nicola Danti, Syed Kamall, Frédérique Ries, Fernando Ruas, Jarosław Wałęsa

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Philippe Loiseau


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (15.11.2016)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k výročnej správe o finančných aktivitách Európskej investičnej banky

(2016/2099(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bogusław Liberadzki

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže s viac než biliónom eur investícií do odvetvia dopravy vďaka podpore EIB od jej založenia v roku 1958 je doprava odvetvím, v ktorom je EIB najaktívnejšia;

B.  keďže znižovanie emisií v odvetví dopravy je dôležitou výzvou, a na dosiahnutie dlhodobých cieľov EÚ v oblasti klímy je potrebné výrazné zníženie emisií NOx, CO2 a iných podstatných emisií z dopravy; keďže preťaženie a znečistenie ovzdušia sú najvážnejšími problémami pri rozvoji všetkých foriem mobility a ochrane ľudského zdravia;

C.  keďže v roku 2015 EIB investovala 14 miliárd EUR do dopravných projektov, z ktorých bude mať úžitok 338 miliónov cestujúcich ročne a ušetrí sa nimi 65 miliónov cestovných hodín ročne;

1.   víta plán, ktorý oznámil predseda Komisie Juncker, na preskúmanie nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI), ktorého cieľom je zvýšiť kapacitu investičného plánu pre Európu z315 miliárd EUR na 630 miliárd EUR do roku 2022; zdôrazňuje však, že by to nemalo viesť k zníženiu dobre fungujúcich zdrojov financovania udržateľnej dopravnej infraštruktúry; domnieva sa najmä, že sa obnoví zníženie financovania z nástrojov, ako sú Nástroj na prepájanie Európy, v prospech EFSI; zdôrazňuje význam vyváženého rozdelenia finančných prostriedkov medzi regióny, a zdôrazňuje, že je potrebné dokončenie základnej siete TEN-T do roku 2030;

2.  domnieva sa, že keďže len 8 % investícií EFSI k dnešnému dňu smerovalo do krajín EÚ – 13, súčasné fungovanie EFSI fondu je v rozpore s nariadením, v ktorom sa uvádza, že EFSI by mal prispieť k posilneniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie; ďalej sa domnieva, že koncentrácia kapitálu v krajinách EÚ – 15 a nedostatočné financovanie krajín EÚ – 13 prehlbuje sociálne a hospodárske rozdiely medzi západnými a východnými regiónmi EÚ; poznamenáva, že takéto rozdiely podporujú únik mozgov a emigráciu mladých ľudí z chudobnejších členských štátov do západných členských štátov, čo ďalej vyvíja ďalší tlak na sociálne záchranné siete; ďalej berie na vedomie rastúcu nespokojnosť v západných členských štátoch so zmenami štruktúry trhu práce spôsobenými prisťahovalectvom z chudobnejších členských štátov, ktorá často podnecuje vlády západných štátov k prijímaniu zmien právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sú de facto diskriminačné;

3.   podnecuje EIB, aby pokračovala v podpore udržateľnej, bezpečnej, klimaticky priaznivej a inovatívnej dopravy, a aby naďalej propagovala prístup pre cestujúcich so zníženou pohyblivosťou; zdôrazňuje, že prioritou Únie je zabezpečiť dostatočné financovanie na projekty s európskou pridanou hodnotou vrátane cezhraničných dopravných prepojení, a najmä opustených alebo vyradených cezhraničných regionálnych železničných spojení; zdôrazňuje, že európska investičná politika musí venovať väčšiu pozornosť horizontálnym otázkam, a to najmä pokiaľ ide o budúce dopravné prostriedky a služby, čo si bude vyžadovať súbežný a koherentný rozvoj alternatívnych energetických a telekomunikačných sietí;

4.  vyzýva EIB, aby pri svojom financovaní dopravných projektov brala do úvahy a hľadala synergie s cestovným ruchom, s cieľom podporiť rozvoj a konkurencieschopnosť odvetvia cestovného ruchu v EÚ;

5.  domnieva sa, že inovatívne a efektívne hospodárstvo potrebuje moderný a vysokokvalitný dopravný systém a infraštruktúru, ktoré by mali byť medzi prioritami, s osobitným zameraním na východný región EÚ, ako aj na inovatívne multimodálne infraštruktúrne riešenia, ako sú krátke multimodálne tunely, mosty alebo trajekty v riedko osídlených oblastiach;

6.  poukazuje na rozdiely(1) medzi počtom investičných projektov financovaných v západných a východných členských štátoch; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam zemepisnej vyváženosti pri investíciách, do ktorých je zapojená EIB, a očakáva, že EIB a Komisia poskytnú primeranú technickú a administratívnu pomoc na prípravu projektov v krajinách, ktoré to potrebujú; zdôrazňuje významnú úlohu miestnych a regionálnych samospráv v tomto procese;

7.  podporuje Komisiu v jej úsilí o revíziu súčasného nariadenia o rozpočtových pravidlách; podporuje najmä ustanovenia nariadenia týkajúce sa využívania inovatívnych finančných nástrojov, ako sú projektové dlhopisy, za predpokladu, že nezahŕňajú socializáciu strát a privatizáciu ziskov;

8.  varuje pred tendenciou, keď investičné fondy založené na verejno-súkromných partnerstvách (PPP) nahrádzajú tradičné mechanizmy financovania EÚ, a v rámci EFSI sú čiastočne financované pomocou prostriedkov, ktoré boli predtým vyčlenené na iné účely; konštatuje, že EFSI doteraz nedokázal prispieť k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ, a že štrukturálne fondy EÚ sú naďalej hlavným prostriedkom schopným plniť ciele politiky súdržnosti EÚ;

9.  zdôrazňuje význam cieľov stanovených počas COP 21 v súvislosti s dopravou v záujme boja proti zmene klímy; zdôrazňuje, že by mali byť k dispozícii finančné prostriedky na zabezpečenie modálneho prechodu z cestnej na železničnú, vodnú a vnútrozemskú vodnú dopravu; trvá tiež na tom, že by sa mala venovať pozornosť investovaniu do čistých energií a moderných služieb v odvetví dopravy; navrhuje preto, aby sa zvýšili kapacity finančných nástrojov, ktoré sa špecializujú na tento účel, ako napríklad nástroj európskej ekologickej dopravy (ECTF);

10.  zdôrazňuje, že investície by sa mali zakladať na minimalizácii externých nákladov, vrátane tých, ktoré boli spôsobené zmenou klímy, čím by sa znížili problémy pre verejné rozpočty v budúcnosti;

11.  vyzýva Komisiu a EIB, aby podporovali investície do udržateľnej mestskej mobility, v ideálnom prípade založené na plánoch udržateľnej mestskej mobility (SUMP) s riadnymi kritériami na zmiernenie preťaženia, zmeny klímy, znečistenia ovzdušia, hluku a počtu dopravných nehôd;

12.  konštatuje, že v záujme zníženia zaťaženia daňovníkov a verejných financií vo všeobecnosti v oblasti výstavby a údržby infraštruktúry by projekty dopravnej infraštruktúry typu PPP mali byť vo všeobecnosti založené na zásade „používateľ platí“;

13.  konštatuje, že EIB používa široký rad finančných nástrojov, ako sú pôžičky, záruky, projektové dlhopisy a verejno-súkromné partnerstvá, na podporu verejných a súkromných investícií v doprave; zdôrazňuje, že je dôležité koordinovať rôzne druhy financovania EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa splnili ciele politiky EÚ v oblasti dopravy v celej EÚ, s prihliadnutím na skutočnosť, že nie všetky projekty sú vhodné na financovanie z nástrojov typu PPP;

14.  zdôrazňuje význam optimalizácie investičných politík Únie spájaním rôznych nástrojov na podporu investícií (EFSI, EŠIF, NPE, dlhopisy na projekty, rôzne fondy atď.); požaduje vytvorenie koordinačnej štruktúry medzi EIB a Komisiou s cieľom optimalizovať spoločné využívanie rôznych nástrojov na základe jednotlivých projektov, aby sa mohli spojiť úvery, dotácie a záručné mechanizmy na ten istý projekt za najlepších možných podmienok;

15.  domnieva sa, že transparentnosť a prístup občanov k informáciám o plánoch a štruktúrach financovania sú nevyhnutné na zabezpečenie ohlasu u občanov a prijatie projektov.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

34

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Karima Delli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Bruno Gollnisch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Gabriele Preuß, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Pavel Telička, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Roberts Zīle, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Grapini, Ramona Nicole Mănescu, Matthijs van Miltenburg

(1)

Nezávislá hodnotiaca správa EIB, Hodnotenie fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (Evaluation of the functioning of the European Fund for Strategic Investments)(http://www.eib.org/infocentre/publications/all/evaluation-of-the-functioning-of-the-efsi.htm).


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

22.3.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

7

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Pirkko Ruohonen-Lerner, Alfred Sant, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Cora van Nieuwenhuizen, Jakob von Weizsäcker, Steven Woolfe, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Calvet Chambon, David Coburn, Syed Kamall, Jan Keller, Paloma López Bermejo, Thomas Mann

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Krzysztof Hetman, Agnes Jongerius, Tatjana Ždanoka


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

37

+

ECR

Syed Kamall, Sander Loones, Bernd Lucke, Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Kay Swinburne

PPE

Markus Ferber, Brian Hayes, Krzysztof Hetman, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Ivana Maletić, Thomas Mann, Gabriel Mato, Sirpa Pietikäinen, Theodor Dumitru Stolojan, Tom Vandenkendelaere, Esther de Lange

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Jonás Fernández, Neena Gill, Cătălin Sorin Ivan, Agnes Jongerius, Jan Keller, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Alfred Sant, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

Verts/ALE

Sven Giegold, Ernest Urtasun, Tatjana Ždanoka

7

-

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Ramon Tremosa i Balcells, Cora van Nieuwenhuizen

EFDD

David Coburn

ENF

Marco Zanni

GUE/NGL

Paloma López Bermejo

NI

Steven Woolfe

2

0

EFDD

Marco Valli

GUE/NGL

Dimitrios Papadimoulis

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie