Postup : 2016/2202(DEC)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0125/2017

Predkladané texty :

A8-0125/2017

Rozpravy :

PV 26/04/2017 - 19
CRE 26/04/2017 - 19

Hlasovanie :

PV 27/04/2017 - 5.14

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0145

SPRÁVA     
PDF 698kWORD 98k
30.3.2017
PE 593.839v05-00 A8-0125/2017

o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015

(2016/2202(DEC))

Výbor pre kontrolu rozpočtu

Spravodajca: Younous Omarjee

1. NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

1. NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015

(2016/2202(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na finančné výkazy a príjmové a výdavkové účty ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0485 – C8-0326/2016),

–  so zreteľom na finančné informácie o Európskom rozvojovom fonde (COM(2016)0386),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym, desiatym a jedenástym Európskym rozvojovým fondom za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami Komisie(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(2) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčania Rady z 21. februára 2017 týkajúce sa udelenia absolutória Komisii za vykonávanie činností európskych rozvojových fondov za rozpočtový rok 2015 (05376/2017 – C8-0081/2017, 05377/2017 – C8-0082/2017, 05378/2017 – C8-0083/2017, 05379/2017 – C8-84/2017),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338 a SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000(3) v Cotonou a zmenená 22. júna 2010(4) v Ouagadougou (Burkina Faso),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“)(5),

–  so zreteľom na článok 33 Vnútornej dohody z 20. decembra 1995 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Druhého finančného protokolu k štvrtému dohovoru AKT – ES(6),

–  so zreteľom na článok 32 Vnútornej dohody z 18. septembra 2000 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Finančného protokolu Dohody o partnerstve, uzatvorenej 23. júna 2000 v Cotonou (Benin) medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, a o rozdelení finančnej pomoci určenej zámorským krajinám a územiam, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o ES(7),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody zo 17. júla 2006 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES(8),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody z 24. júna 2013 a 26. júna 2013 medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie(9),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 74 nariadenia o rozpočtových pravidlách zo 16. júna 1998, ktoré sa vzťahujú na spoluprácu pri financovaní rozvoja podľa štvrtého dohovoru AKT – ES(10),

–  so zreteľom na článok 119 nariadenia o rozpočtových pravidlách z 27. marca 2003, ktoré sa vzťahujú na deviaty Európsky rozvojový fond(11),

–  so zreteľom na článok 50 nariadenia Rady (ES) č. 215/2008 z 18. februára 2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na desiaty Európsky rozvojový fond(12),

–  so zreteľom na článok 48 nariadenia Rady (EÚ) 2015/323 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na jedenásty Európsky rozvojový fond(13),

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0125/2017),

1.  udeľuje Komisii absolutórium za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015;

2.  uvádza svoje poznámky v priloženom uznesení;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskej investičnej banke a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

2. NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o účtovnej závierke ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015

(2016/2202(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na finančné výkazy a príjmové a výdavkové účty ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015 (COM(2016)0485 – C8-0326/2016),

–  so zreteľom na finančné informácie o Európskom rozvojovom fonde (COM(2016)0386),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym, desiatym a jedenástym Európskym rozvojovým fondom za rozpočtový rok 2015 spolu s odpoveďami Komisie(14),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(15) vedenia účtov a zákonnosti a správnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2015 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odporúčania Rady z 21. februára 2017 týkajúce sa udelenia absolutória Komisii za vykonávanie činností európskych rozvojových fondov za rozpočtový rok 2015 (05376/2017 – C8-0081/2017, 05377/2017 – C8-0082/2017, 05378/2017 – C8-0083/2017, 05379/2017 – C8-84/2017),

–  so zreteľom na správu Komisie o následných opatreniach k udeleniu absolutória za rozpočtový rok 2014 (COM(2016)0674) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2016)0338 a SWD(2016)0339),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000 v Cotonou(16) a zmenená 22. júna 2010 v Ouagadougou (Burkina Faso)(17),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“)(18),

–  so zreteľom na článok 33 Vnútornej dohody z 20. decembra 1995 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Druhého finančného protokolu k štvrtému dohovoru AKT – ES(19),

–  so zreteľom na článok 32 Vnútornej dohody z 18. septembra 2000 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní a správe pomoci Spoločenstva v rámci Finančného protokolu Dohody o partnerstve, uzatvorenej 23. júna 2000 v Cotonou (Benin) medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi, a o rozdelení finančnej pomoci určenej zámorským krajinám a územiam, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o ES(20),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody zo 17. júla 2006 medzi zástupcami vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, o financovaní pomoci Spoločenstva na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2008 – 2013 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – ES a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje časť štyri Zmluvy o ES(21),

–  so zreteľom na článok 11 Vnútornej dohody z 24. júna 2013 a 26. júna 2013 medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia štvrtej časti Zmluvy o fungovaní Európskej únie(22),

–  so zreteľom na článok 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 74 nariadenia o rozpočtových pravidlách zo 16. júna 1998, ktoré sa vzťahujú na spoluprácu pri financovaní rozvoja podľa štvrtého dohovoru AKT – ES(23),

–  so zreteľom na článok 119 nariadenia o rozpočtových pravidlách z 27. marca 2003, ktoré sa vzťahujú na deviaty Európsky rozvojový fond(24),

–  so zreteľom na článok 50 nariadenia Rady (ES) č. 215/2008 z 18. februára 2008 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na desiaty Európsky rozvojový fond(25),

–  so zreteľom na článok 48 nariadenia Rady (EÚ) 2015/323 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na jedenásty Európsky rozvojový fond(26),

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0125/2017),

1.  schvaľuje účtovnú závierku ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a uznesenie, ktoré je jeho neoddeliteľnou súčasťou, Rade, Komisii, Dvoru audítorov a Európskej investičnej banke a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

3. NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015

(2016/2202(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie o absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015,

–  so zreteľom na článok 93, článok 94 tretiu zarážku a na prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0125/2017),

A.  keďže hlavným cieľom dohody o partnerstve medzi africkými, karibskými a tichomorskými štátmi na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000(27) v Cotonou a zmenená 22. júna 2010(28) v Ouagadougou (Burkina Faso) (ďalej len „dohoda z Cotonou“), ktorá predstavuje rámec vzťahov Únie s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (AKT), je znížiť a napokon odstrániť chudobu v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja,

B.  keďže hlavným cieľom rozhodnutia Rady 2013/755/EÚ(29) je prispieť k postupnému rozvoju zámorských krajín a území (ZKÚ), a to podporou konkurencieschopnosti a posilňovaním odolnosti ZKÚ, pričom sa bude znižovať ich ekonomická a environmentálna zraniteľnosť a bude sa podporovať ich vzájomná spolupráca a spolupráca s ďalšími partnermi;

C.  keďže Európske rozvojové fondy (ERF) sú hlavným finančným nástrojom Únie na rozvojovú spoluprácu so štátmi AKT a ZKÚ;

D.  keďže v 79 krajinách sa používa celý rad spôsobov vykonávania, ktoré sú odrazom medzivládnej povahy ERF, ako aj komplexných pravidiel a postupov v oblasti verejného obstarávania a udeľovania zákaziek;

E.  keďže činnosti v rámci ERF sa vykonávajú v náročných podmienkach, ktoré sa vyznačujú opakujúcim sa vysokým rizikom, či už v geopolitickej, alebo inštitucionálnej oblasti;

F.  keďže externé faktory ovplyvňujúce riadne vykonávanie ERF môžu zmierniť alebo úplne zmariť úsilie vyvíjané v oblasti rozvoja;

G.  keďže ERF financujú členské štáty a ich financovanie riadi Komisia spolu s Európskou investičnou bankou (EIB), pričom Komisia je jediná zodpovedná za udeľovanie absolutória európskym rozvojovým fondom,

H.  keďže Únia má potenciál a vplyv, aby mohla formovať riešenia globálnych a geopolitických výziev;

I.  keďže história členských štátov zaväzuje Úniu, pokiaľ ide o rozvoj krajín AKT a ZKÚ;

J.  keďže budúcnosť Únie je prepojená s budúcnosťou krajín AKT a ZKÚ vzhľadom na geografiu, globalizáciu a demografické zmeny;

K.  keďže odhady svetovej populácie na rok 2100 v spojení s následkami nových migračných tokov, ozbrojených konfliktov, globálneho otepľovania a množstva hospodárskych a sociálnych kríz si vyžadujú okamžitú pozornosť Únie, najmä v rámci jej cieľov v oblasti rozvojovej politiky; keďže rozvojová pomoc je nevyhnutným nástrojom, ktorého mnohoraké metódy realizácie sa musia optimalizovať, aby čelili týmto mnohým globálnym výzvam;

L.  keďže migračné krízy nielenže spochybnili zásady a ciele medzinárodnej pomoci, ale zároveň poukázali na to, že všetky členské štáty musia uplatňovať zásadu solidarity jednotnejším a bezpodmienečným spôsobom;

M.  keďže súčasné migračné krízy nesmú zatlačiť do úzadia udržateľnosť migračných vĺn, ktoré sú spojené s demografickými zmenami a ktoré si vyžadujú odlišné reakcie;

N.  keďže je potrebné zaujať voči krajinám AKT a ZKÚ nový prístup, čo si vyžaduje nové finančné stimuly a nástroje;

O.  keďže si treba pripomenúť, že veľkú časť krajín AKT tvoria malé ostrovné rozvojové štáty; keďže ostrovy, najmä ostrovné krajiny AKT, zohrávajú na medzinárodnej úrovni novú úlohu, najmä v dôsledku medzinárodných rokovaní o zmene klímy;

P.  keďže mnohé ZKÚ sa nachádzajú v tých istých regiónoch ako krajiny AKT; keďže ZKÚ sa stretávajú s podobnými globálnymi výzvami, ale na rozdiel od krajín AKT, sú súčasťou európskej rodiny, a preto by sa im mala venovať pri vykonávaní fondov zvýšená pozornosť; keďže veľmi malá rozloha ZKÚ a ústavné väzby medzi nimi a Úniou sú osobitosti, ktoré treba zohľadniť;

Q.  keďže generálne riaditeľstvá Komisie pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj a pre regionálnu a mestskú politiku podpísali v septembri 2013 memorandum o porozumení s cieľom posilniť spoluprácu medzi najvzdialenejšími regiónmi, ZKÚ a krajinami AKT;

R.  keďže vonkajšie intervencie Únie sú zabezpečované prostredníctvom medzinárodných organizácií, ktoré využívajú financovanie Únie alebo sa podieľajú na financovaní projektov spolu s Úniou, z čoho vyplývajú výzvy v oblasti dohľadu a správy;

S.  keďže miera a charakter angažovanosti Únie musia byť diferencované a podmienečné a musia závisieť od merateľného pokroku v rozličných oblastiach, napríklad demokratizácie, ľudských práv, dobrej správy, udržateľného spoločensko-hospodárskeho rozvoja, právneho štátu a boja proti korupcii, pričom Únia by mala v prípade potreby poskytovať pomoc s cieľom prispieť k podpore pokroku;

T.  keďže pravidelný a vyčerpávajúci dialóg má kľúčový význam, pokiaľ ide o zabezpečenie väčšej zodpovednosti krajín AKT a ZKÚ a možnosť upravovať ciele politiky;

U.  keďže zabezpečenie súdržnosti medzi všetkými politikami Únie a cieľmi rozvojovej politiky Únie je mimoriadne dôležité;

V.  keďže je mimoriadne dôležité podporovať viditeľnosť Únie a odzrkadľovať hodnoty Únie vo všetkých formách rozvojovej pomoci;

W.  keďže zjednodušenie postupov vykonávania je hybnou silou posilnenia účinnosti poskytovania pomoci;

X.  keďže udržateľnosť je nevyhnutná, pokiaľ ide o zvyšovanie celkovej účinnosti rozvojovej pomoci prostredníctvom nepretržitého sledovania účinkov všetkých spôsobov poskytovania pomoci;

Y.  keďže podpora Únie v oblasti správy je hlavnou zložkou rozvojovej pomoci, ktorá povedie k účinným reformám správy;

Z.  keďže hoci rozpočtová podpora môže byť kľúčovým faktorom zmeny a riešenia hlavných rozvojových výziev, vyznačuje sa značným fiduciárnym rizikom a mala by sa poskytovať iba v prípade, že poskytuje dostatočnú transparentnosť, sledovateľnosť, zodpovednosť, účinnosť, ako aj preukázateľný záväzok politických reforiem; keďže rozpočtová podpora je obzvlášť prispôsobená malým a izolovaným územiam, ako sú ostrovy AKT;

AA.  keďže transparentnosť a zodpovednosť sú nevyhnutným predpokladom demokratickej kontroly a účinnosti rozvojovej pomoci;

AB.  keďže riadenie administratívnych nákladov treba nepretržite monitorovať, a to za každých okolností a pri všetkých spôsoboch financovania pomoci;

AC.  keďže nezákonné finančné toky v rozvojových krajinách spôsobujú prehlbovanie chudoby;

AD.  keďže orgán udeľujúci absolutórium opakovane vyzval, aby sa ERF začlenil do všeobecného rozpočtu Únie, aby sa zvýšila viditeľnosť a demokratická kontrola ERF a rozvojovej politiky ako takej;

AE.  keďže podpora rozvojovej politiky zo strany občanov Únie si vyžaduje maximálnu transparentnosť, dobré riadenie a výkonnosť;

Vyhlásenie o vierohodnosti

Finančné plnenie fondov v roku 2015

1.  konštatuje, že v roku 2015 sa výdavky týkali štyroch ERF, najmä ôsmeho ERF, a to vo výške 12 480 miliónov EUR, deviateho ERF, ktorého výška predstavovala 13 800 miliónov EUR, desiateho ERF, ktorého výška predstavovala 22 682 miliónov EUR, a jedenásteho ERF, ktorého výška predstavovala 30 506 miliónov EUR; konštatuje, že z finančných prostriedkov z jedenásteho ERF bolo pre krajiny AKT vyčlenených 29 089 miliónov EUR a pre ZKÚ 364,5 milióna EUR a že v týchto dvoch sumách je zahrnutých 1 134 miliónov EUR a 5 miliónov EUR, v tomto poradí, určených pre investičný nástroj AKT riadený EIB; berie na vedomie, že suma 1 052,5 milióna EUR je spojená s výdavkami Komisie na programovanie a vykonávanie ERF;

2.  konštatuje, že tieto finančné prostriedky sa vynakladajú prostredníctvom projektov a rozpočtovej podpory týmito štyrmi spôsobmi: 42 % platieb sa uskutočnilo v rámci priameho hospodárenia, z toho 24 % prostredníctvom rozpočtovej podpory; konštatuje, že zostávajúcich 58 % sa vykonalo v rámci nepriameho hospodárenia, konkrétne, 31 % prostredníctvom medzinárodných organizácií, 24 % prostredníctvom tretích krajín a 3 % prostredníctvom vnútroštátnych orgánov členských štátov;

3.  konštatuje so znepokojením, že výdavky v roku 2015 stále zahŕňajú finančné prostriedky z ôsmeho ERF, ktorý bol spustený v roku 1995;

4.  oceňuje úsilie úradu Europe Aid v roku 2015, pokiaľ ide o výšku celkových čistých záväzkov prijatých v roku 2015 vo výške 5 034 miliónov EUR v dôsledku nadobudnutia účinnosti jedenásteho ERF, čím sa zvýšili prostriedky na záväzky o 27 839 miliónov EUR; konštatuje, že jedenásty ERF ovplyvnil mieru plnenia zostávajúcich záväzkov, ktoré klesli z 98 % na 69,7 % v prípade celkových záväzkov a z 91,2 % na 63,5 % v prípade jednotlivých záväzkov;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nedostatok platobných prostriedkov, ktorému čelila Komisia v roku 2015, viedol k ťažkej rozpočtovej situácii v oblasti rozvojovej spolupráce, čo poškodilo celkovú výkonnosť fondov, konkrétne prevod 483 miliónov EUR do roku 2016 a vyplatenie úrokov z omeškania v odhadovanej výške 1 milión EUR; víta úsilie, ktoré vyvinula Komisia s cieľom zaručiť kontinuitu rozvojovej pomoci a obmedziť negatívne účinky existujúceho nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov;

6.  takisto berie na vedomie nepretržité úsilie, ktoré Komisia vynakladá v celej oblasti svojej zodpovednosti, pokiaľ ide o zníženie staršieho predbežného financovania (dosiahlo sa 39 % v porovnaní s cieľom 25 %), starších neuhradených záväzkov alebo starších nesplatených záväzkov (RAL) (dosiahlo sa 46 % v porovnaní s cieľom 25 %), ako aj počtu otvorených zmlúv, ktorých platnosť sa skončila a ktoré dosiahli v rámci ERF menej uspokojivé výsledky; nabáda útvary Komisie, aby naďalej znižovali podiel zmlúv so skončenou platnosťou v prípade ERF;

Spoľahlivosť účtovnej závierky

7.  víta skutočnosť, že Dvor audítorov vo svojej výročnej správe o aktivitách financovaných ôsmym, deviatym, desiatym a jedenástym ERF za rozpočtový rok 2015 dospel k záveru, že konečná ročná účtovná závierka vyjadruje verne a zo všetkých významných hľadísk finančnú situáciu ERF k 31. decembru 2015 a že výsledky ich operácií, ich toky hotovosti a zmeny čistých aktív za príslušný rozpočtový rok ukončený k tomuto dátumu sú v súlade s ustanoveniami o rozpočtových pravidlách ERF a účtovnými pravidlami vychádzajúcimi z medzinárodne prijatých účtovných štandardov pre verejný sektor;

8.  víta kroky, ktoré podnikla Komisie v snahe vyriešiť otázky spätného získania úrokov z predbežného financovania vo výške nad 750 000 EUR a úrokov z predbežného financovania vo výške od 250 000 do 750 000 EUR, ktorých výsledkom bolo riadne zaznamenanie získaných úrokov vo výške 2,5 milióna EUR v roku 2015; vyzýva Komisiu, aby rovnako preskúmala stav v prípadoch, keď je suma nižšia ako 250 000 EUR;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súvislosti s príkazmi na vymáhanie pohľadávok boli nesprávne zaznamenané operačné príjmy vo výške 9,6 milióna EUR, ktoré predstavujú nevyužité predbežné financovanie;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že príkazy na vymáhanie pohľadávok v rámci ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho ERF vo výške 29,6 milióna EUR boli zrušené pre chyby v označení, nápravy alebo zmeny; žiada Komisiu, aby informovala o sume 15,8 milióna EUR, v súvislosti s ktorou stále prebieha právny spor;

11.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že zo sumy 1 milión EUR, ktorá bola predmetom príkazu na vymáhanie, sa po priateľskom urovnaní sporu medzi Komisiou a dlžníkom odpísala suma 623 000 EUR(30); berie na vedomie súdržnosť s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(31) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“), ako aj zásadu proporcionality v súvislosti s príkazmi na vymáhanie; zdôrazňuje však skutočnosť, že ide o peniaze daňových poplatníkov, ktoré je potrebné chrániť potrebnými prostriedkami;

Zákonnosť a riadnosť operácií súvisiacich s účtovnou závierkou

12.  víta názor Dvora audítorov, podľa ktorého sú príjmy súvisiace s účtovnou závierkou za rok 2015 zo všetkých významných hľadísk zákonné a riadne;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov sa domnieva, že najpravdepodobnejšia miera chybovosti pre operácie týkajúce sa výdavkov v prípade ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho ERF je stále rovnaká ako v roku 2014, keď predstavovala 3,8 %, vyššia ako v roku 2013, keď predstavovala 3,4 %, a ako v roku 2012, keď sa rovnala 3 %; vyzýva EIB a Komisiu, aby pripravili akčný plán s cieľom zvrátiť trend nárastu závažných chýb a predložili ho orgánu udeľujúcemu absolutórium;

14.  vyjadruje znepokojenie nad hodnotením Dvora audítorov týkajúcim sa zákonnosti a riadnosti platieb súvisiacich s účtovnou závierkou, ktoré vykazujú závažné chyby; je znepokojený výsledkami vzoriek platobných operácií, pri ktorých boli zistené chyby v 35 zo 140 platieb (25 %); konštatuje, že systémy vnútornej kontroly a kontroly ich účinnosti sa týkajú nielen ústredia Komisie a delegácií Únie v prijímajúcich krajinách, ale aj iných aktérov, ako sú napríklad národní povoľujúci úradníci vymenovaní krajinami AKT, u ktorých sú v rámci kontroly často odhalené nedostatky; vyzýva Komisiu, aby podporila a posilnila tieto nestabilné inštitucionálne a administratívne kapacity;

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že typy chýb súvisiace s mierou chybovosti v roku 2015 vo výške 3,8 % sú tie isté ako v roku 2014, t. j. chýbajúca podporná dokumentácia (v tejto kategórii chýb ide o 3 692 833 miliónov EUR) a nedodržanie postupov verejného obstarávania (v tejto kategórii chýb ide o sumu 1 176 140 miliónov EUR), čo predstavuje 70 % z celkovej odhadovanej miery chybovosti (v porovnaní so 63 % v roku 2014); žiada EIB a Komisiu, aby zintenzívnili svoje úsilie a účinne zlepšili kontroly financovania projektov ex ante a ex post s cieľom významne znížiť sumy, ktorých sa chyby týkajú, a to v kategóriách ako „chýbajúce podporné dokumenty“ a „nesúlad s pravidlami verejného obstarávania“;

16.  vyjadruje okrem toho svoje dlhodobé znepokojenie v súvislosti s nedostatkami v kontrolách ex ante, keďže 16 z 28 konečných operácií, ktoré boli predmetom týchto kontrol, bolo následne schválených, a to i napriek vyčísliteľným chybám, ktoré boli zistené v rámci kontrol ex ante; vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina zistených chýb sa podobne ako v minulom roku týkala programových odhadov, grantov a operácií riadených v spolupráci s medzinárodnými organizáciami; vyzýva preto Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť kontrolám ex ante s cieľom zabezpečiť zákonnosť a riadnosť implementácie ERF; berie na vedomie, že povaha rozpočtovej podpory obmedzuje posudzovanie skutočnej miery chybovosti pri vyplácaní rozpočtovej podpory, a preto sú operácie náchylné na chyby;

17.  zdôrazňuje inherentné riziko súvisiace s konceptuálnym prístupom, podľa ktorého sa v prípade príspevkov Komisie na projekty s viacerými darcami vyhlasuje, že neobsahujú chyby v dôsledku porušenia právnych predpisov, keď sa spoja s príspevkami ostatných darcov a nie sú vyčlenené na konkrétne identifikovateľné položky výdavkov, keďže Komisia predpokladá, že boli splnené pravidlá oprávnenosti Únie, ak zlúčená suma zahŕňa dostatočné oprávnené výdavky na pokrytie príspevku Únie;

18.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že konceptuálny prístup podstatne obmedzuje prácu Dvora audítorov, najmä vzhľadom na to, že v rozpočtovom roku 2015 sa vyplatilo 763 miliónov EUR formou rozpočtovej podpory, čo predstavuje 24 % výdavkov ERF v roku 2015(32);

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlene napravila tieto nedostatky v kontrolách ex ante, a konštatuje, že Komisia mala prostredníctvom svojich informačných systémov dostatočné informácie na to, aby vyčísliteľným chybám predišla, aby ich zistila a opravila, a to pred uskutočnením výdavkov, čo by malo priamy pozitívny vplyv na odhadovanú mieru chybovosti, ktorá by bola o 1,7 percentuálneho bodu nižšia;

20.  berie na vedomie, že bolo spätne získaných 89,9 milióna EUR v súvislosti s vrátením platieb neoprávnene vyplatených v dôsledku nezrovnalostí a chýb;

Prvky rámca vierohodnosti

21.  víta prechod zo všeobecnej výhrady k vydaniu odlíšených výhrad, ako Parlament požadoval vo svojich predchádzajúcich uzneseniach o ERF, konkrétne i) jedna tematická výhrada pre obe vysokorizikové nevyriešené oblasti grantov v rámci priameho hospodárenia (18 % z celkovej sumy vyplatenej v roku 2015) a nepriameho hospodárenia s medzinárodnými organizáciami; a ii) špecifická výhrada pre mierový nástroj pre Afriku;

22.  berie na vedomie opatrenia, ktoré podnikla Komisia a ktoré sú zamerané na dve oblasti s vyšším rizikom, žiada Komisiu, aby informovala Parlament o ich vykonávaní;

23.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zdokonaľovaní posudzovania rizika v súvislosti so svojím zostavovaním rozpočtu na základe činností s cieľom naďalej zabezpečovať primeranú mieru vierohodnosti v jednotlivých sektoroch; v tejto súvislosti žiada, aby sa posúdil stupeň rizika a zraniteľnosti nepriameho hospodárenia;

24.  vyjadruje znepokojenie nad riskantnou povahou nepriameho hospodárenia, najmä vzhľadom na nedostatočnú vysledovateľnosť finančných prostriedkov, keď ich Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj vypláca miestnym subjektom a subdodávateľom;

25.  domnieva sa, že zlepšenie nástrojov monitorovania nadväzujúce na zistenia externých auditov je pozitívne; víta novú audítorskú aplikáciu a tabuľku kvality, ktoré vyvinula Komisia, a súhlasí s odporúčaním Dvora audítorov, aby sa tieto nové nástroje zlepšili;

26.  víta skutočnosť, že štvrtý rok po sebe bola vykonaná štúdia týkajúca sa zvyškovej chybovosti, ktorá sa stala kľúčovým nástrojom v rámci stratégie kontroly, monitorovania a auditu;

27.  zdôrazňuje, že zvyšková chybovosť sa vypočíta odpočítaním viacročných finančných opráv uložených na vnútroštátnej a európskej úrovni od ročnej miery chybovosti vykázanej kontrolnými orgánmi;

28.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že zvyšková chybovosť uzavretých zmluvných operácií zahrnutých do výročnej správy o činnosti za rok 2015 sa odhaduje na 2,2 %, čo je stále viac ako 2 % prah významnosti a čo predstavuje približne 174 miliónov EUR vrátane 98 miliónov EUR z ERF;

29.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom posúdení zvyškovej chybovosti zachovala vysoké metodické normy a zároveň intenzívne monitorovala a presadzovala finančné opravy zo strany členských štátov;

30.  upozorňuje na potrebu novej rovnováhy medzi čerpaním, súladom a výkonnosťou, ktorá by sa mala odzrkadľovať v riadení operácií;

31.  víta zníženie odhadovaných nákladov na kontrolu Generálneho riaditeľstva pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj z 371 miliónov EUR v roku 2014 na 293 EUR v roku 2015 a nabáda Komisiu, aby ďalej zlepšovala nákladovú hospodárnosť kontrol generálneho riaditeľa, pričom sa zabezpečí zníženie chýb na minimum;

32.  vyzýva Komisiu, aby do svojho hodnotenia ex ante a ex post začlenila nástroje riadenia a posúdenia výkonnosti v súlade s iniciatívou Komisie Rozpočet zameraný na výsledky, ktorej cieľom je analýza vplyvu iných vonkajších politík a činností Únie na situáciu prijímacích krajín;

Riziká spojené s prístupom k rozvojovej spolupráci EÚ zameraným na výsledky

33.  berie na vedomie skutočnosť, že Komisia zahrnula otázku analýzy rizika do správy svojich vonkajších činností, ktoré sa vykonávajú v zložitom a nestabilnom prostredí s mnohými druhmi rizík, pričom úrovne rozvoja a rámcov správy vecí verejných partnerských krajín sú rôzne;

34.  poukazuje na potrebu zlepšiť používanie terminológie, pokiaľ ide o dlhodobé výsledky (výstupy, výsledky a vplyvy), a dôležitosť sformulovať skutočné a udržateľné ciele SMART, skôr než sa prijme akékoľvek rozhodnutie o financovaní rôznych projektov; zdôrazňuje potrebu venovať mimoriadnu pozornosť formulovaniu „dosiahnuteľných a realistických“ cieľov, aby sa predišlo prípadom, keď partnerské krajiny dosiahnu pôvodné ciele, ale bez výrazných výsledkov z hľadiska rozvoja; opakovane zdôrazňuje, že pri posudzovaní rozvojových cieľov je potrebné zohľadniť sociálne, environmentálne, ako aj hospodárske aspekty;

35.  domnieva sa, že je potrebné upustiť od zamerania na výsledok rozpočtového hospodárenia ako na jediný cieľ riadenia, ktorý môže narúšať zásadu riadneho finančného hospodárenia a dosiahnutie výsledkov; zdôrazňuje, že akýkoľvek prístup založený na stimuloch vychádzajúci zo systému „pozitívnej podmienenosti“, výsledkom ktorého sú stimuly pre príjemcov s dobrými výsledkami a prísnejšie kontroly pre príjemcov so zlými výsledkami, by mal byť spojený s konkrétnymi a prísnymi ukazovateľmi výkonnosti, ktoré umožnia posúdenie nedostatkov a dosiahnutých cieľov prostredníctvom kvantifikovateľného prístupu;

36.  zdôrazňuje, že akýkoľvek systém založený na „pozitívnej podmienenosti“ by mal bez výnimky rešpektovať zásadu predbežnej opatrnosti;

37.  pripomína, že pravidelné monitorovanie a mapovanie vysokorizikových faktorov (vonkajších, finančných a operačných) a ich kvantifikácia, od fázy určenia po fázu realizácie, sú nevyhnutnou podmienkou nielen pre dobré finančné hospodárenie a kvalitu výdavkov, ale aj pre zabezpečenie dôveryhodnosti, udržateľnosti a povesti intervencií Únie; domnieva sa, že zavádzanie profilov činností a rizikových krajín takisto uľahčuje navrhovanie stratégie rýchleho zmierňovania rizika v prípade zhoršenia situácie v partnerskej krajine;

38.  zdôrazňuje potrebu pravidelne prispôsobovať funkcie kontroly životného prostredia a riadenia rizík s cieľom zohľadniť vznik nových foriem nástrojov pomoci a mechanizmov, ako sú kombinované financovanie, trustové fondy a finančné partnerstvá s ďalšími medzinárodnými inštitúciami, aj vtedy, keď sa prijímajúcim krajinám poskytujú rôzne druhy pomoci;

39.  domnieva sa, že rozvoj budovania kapacít partnerských krajín, rámcov správy vecí verejných a zodpovednosti má zásadný význam pre zmierňovanie systémových rizík, použitie rozpočtových prostriedkov na plánovaný účel a splnenie požiadaviek týkajúcich sa hospodárstva, efektívnosti a účinnosti (3 Es’ requirements – economy, efficiency, effectiveness), pričom sa takisto zohľadní ekológia, rovnosť a etika; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby ďalej preskúmala možnosť a riziká využívania miestnych audítorských spoločností a zmluvy pre miestne služby a aby pritom zabezpečila úplnú transparentnosť a zodpovednosť;

40.  berie na vedomie, že nariadenie o rozpočtových pravidlách umožňuje príjemcom zadávať zmluvy miestnym audítorským firmám; je však hlboko znepokojený nedostatkami v informačnom systéme riadenia EuropeAid, ktoré sa týkajú výsledkov a následných krokov súvisiacich s vonkajšími auditmi, ako uviedol Dvor audítorov v rámci postupu udelenia absolutória ERF za rok 2014; naliehavo vyzýva Generálne riaditeľstvo pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj, aby zaviedlo tabuľku kvality s cieľom posúdiť spoľahlivosť kontrol zavedených na účely auditov a overovania výdavkov miestnymi audítorskými firmami, ktoré uzavreli zmluvy priamo s príjemcami, pre prípady, keď je riziko nedostatočnej kvality podľa hodnotenia vyššie a audit a overovacie správy neobsahujú dostatočné informácie o skutočne vykonanej práci na to, aby sa mohla účinne použiť existujúca tabuľka;

Zlepšenie účinnosti pomoci ERF

41.  zdôrazňuje, že na vybudovanie dôveryhodnosti rozvojovej pomoci, najmä pokiaľ ide o použité nástroje, metódy poskytovania pomoci a príslušné finančné prostriedky, je veľmi dôležité, aby bolo možné preukázať výsledky dosiahnuté pomocou tejto podpory, a zároveň aby sa dosiahla súdržnosť medzi vonkajšími politikami a činnosťami Únie a cieľmi rozvojovej pomoci, najmä cieľmi v oblasti sociálneho rozvoja, ochrany ľudských práv a ochrany životného prostredia;

42.  pripomína, že účinnosť pomoci, zodpovednosť partnerskej krajiny za výsledky v oblasti rozvoja a možnosť spoľahnúť sa na rámce správy partnerských krajín predstavujú hlavné zásady, ktoré treba pravidelne zdokonaľovať;

43.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité, aby sa spôsob vykonávania projektov prispôsobil cieľom sledovaným v jednotlivých prípadoch a pri jednotlivých projektoch; domnieva sa, že lepšie výsledky v oblasti účinnosti možno dosiahnuť podporovaním projektov, ktorých rozsah je prispôsobený vopred stanoveným cieľom, ktoré vedú ku konkrétnym a identifikovateľným výsledkom a sú zamerané na udržateľný rozvoj miestnych spoločenstiev;

44.  domnieva sa, že pre projekty infraštruktúry financované prostredníctvom ERF je nevyhnutné nezávislé posúdenie ex ante, ktoré zohľadní sociálny a environmentálny vplyv projektov, ako aj ich pridanú hodnotu; domnieva sa, že rozhodnutiam o financovaní by mala predchádzať riadna analýza nákladov a prínosov a projekty by sa mali financovať, ak ich vykonávanie nie je kontroverzné z environmentálneho, finančného, ani zo sociálneho hľadiska;

45.  pripomína, že narúšanie monitorovania výkonnosti a hodnotenia výsledkov znemožňuje dosiahnuť ciele, pokiaľ ide o zodpovednosť voči verejnosti a komplexné informovanie tvorcov politík; upozorňuje, že je nevyhnutné, aby sa Európskemu parlamentu poskytol jasný prehľad o skutočnom rozsahu, v ktorom boli dosiahnuté hlavné ciele Únie; zdôrazňuje význam vyváženejšieho prístupu, ktorý sa bude vyznačovať nižším stupňom dôvernosti a vyšším stupňom transparentnosti, najmä v súvislosti so správami o riadení vonkajšej pomoci;

46.  domnieva sa, že je v rámci výberu konkrétneho spôsobu vykonávania je nevyhnutné uskutočniť posúdenie rizík, a to pred tým, ako sa vyčlenia finančné prostriedky Únie, ako aj pri skúmaní očakávaných výsledkov; domnieva sa, že široká škála projektov, tak z hľadiska ich obsahu, ako aj druhov vykonávania, má kľúčový význam pre zabezpečenie účinnosti podpory z ERF;

47.  domnieva sa, že výraznejšia podpora v súvislosti s technickými a administratívnymi zdrojmi je nevyhnutná na dosiahnutie zlepšenia účinnosti pomoci z ERF, najmä pokiaľ ide o zložitosť pravidiel, keďže nariadenie o rozpočtových pravidlách ERF nie je samostatný dokument a musí sa používať v kombinácii s ďalšími právnymi zdrojmi, čo prináša značné riziko právnej neistoty a chýb;

48.  domnieva sa, že je potrebné zjednodušiť pravidlá vyčleňovania prostriedkov s cieľom zaručiť ich lepšie využívanie a posilniť účinnosť poskytovania pomoci; nabáda Komisiu, aby iniciovala zjednodušenie pravidiel prideľovania prostriedkov a podporovala miestnych partnerov pri vykonávaní projektov; zdôrazňuje však, že zjednodušenie nesmie prebiehať na úkor súčasného systému kontrol ex ante a ex post a zostatkov, ktoré sú nevyhnutné na účely komplexného dohľadu; zdôrazňuje, že v oblasti kontrol ex ante existujú pretrvávajúce nedostatky a zjednodušenie v tejto oblasti sa musí starostlivo zvážiť na základe porovnania s rizikami; pripomína Komisii, aby zdôrazňovala správnu rovnováhu medzi menšou administratívnou záťažou a účinnou finančnou kontrolou a zároveň zjednodušila pravidlá prideľovania rozvojových fondov;

49.  uvádza, že zjednodušenie pravidiel prideľovania fondov by nemalo odvádzať rozpočtové prostriedky od cieľov a zásad základných aktov, a domnieva sa, že poskytovanie rozpočtových prostriedkov z trustových fondov by nemalo byť na úkor ERF a dlhodobých politík Únie;

Pracovná skupina pre znalosti, výkonnosť a výsledky

50.  víta prvú správu o vybraných výsledkoch projektov v súvislosti so spustením rámca EÚ pre výsledky v oblasti medzinárodnej spolupráce a rozvoja ako kroku, ktorý dopĺňa záväzok Komisie zlepšiť jej zodpovednosť a rozšíriť jej informovanie o výsledkoch prebiehajúcich operácií; osobitne ho zaujíma zoznam ukazovateľov organizačnej výkonnosti, ktoré pomáhajú pri hodnotení a podávaní správ, pokiaľ ide o vplyv rozvoja, výsledky a výstupy, ktoré dosiahli partnerské krajiny a útvary Komisie;

51.  považuje za užitočné, aby sa tieto informácie pravidelne začleňovali do budúcich výročných správ o činnosti, aby bolo možné sledovať vývoj prínosu Únie k výsledkom v rôznych oblastiach rozvojovej spolupráce, ako je riadenie verejných financií, dobrá správa vecí verejných alebo pákový efekt dosahovaný kombinovanými činnosťami;

Posúdenie výsledkov dosiahnutých delegáciami Únie

52.  víta pokrok v analýze globálnych výsledkov dosiahnutých delegáciami Únie, na základe výsledkov získaných z kľúčových ukazovateľov výkonnosti v porovnaní s cieľmi, pokiaľ ide o účinnosť systému vnútornej kontroly a systémov auditu, ako aj účinné riadenie operácií a zdrojov za rok 2015;

53.  požaduje vyššiu úroveň ambícií v súvislosti so stratégiou, riadením a zodpovednosťou fondov ERF; zdôrazňuje, že existuje príležitosť na optimalizáciu odolnosti všetkých činností ERF posilnením ekonomických a finančných kritérií účinnosti a identifikáciou prínosov z hľadiska efektívnosti a účinnosti, čo sa prejavuje vo výkonnosti riadenia; zastáva názor, že vypracovanie posúdenia potrieb je efektívnym krokom v snahe zabezpečiť konečnú účinnosť financovania Únie;

54.  berie na vedomie dôležitý význam informácií uvedených v 86 správach o riadení vonkajšej pomoci z hľadiska vierohodnosti, ktorú má zabezpečiť Komisia v súvislosti s riadením vonkajšej pomoci, ako aj pozitívnych trendov výkonnosti delegácií, pričom v roku 2015 bolo z 24 kľúčových ukazovateľov výkonnosti splnených 20 oproti 15 v roku 2014;

55.  ľutuje však, že pokiaľ ide o kľúčové ukazovatele výkonnosti, deväť z 86 delegácií nedosiahlo hranicu 60 %; vyzýva útvary Komisie, aby dôkladne sledovali tie delegácie, ktoré nedávno dosiahli cieľovú hodnotu 60 % alebo ktorých výkonnosť je mierne nad cieľom 60 %, s cieľom zlepšiť a konsolidovať analýzu trendov delegácií;

56.  vyzýva útvary Komisie, aby pravidelne aktualizovali vymedzenie kľúčových ukazovateľov výkonnosti a súvisiacich spôsobov posúdenia a aby ďalej rozvíjali svoje posudzovanie rizika, najmä vypracovaním rizikového profilu (riziká pri vstupe alebo pri výstupe) projektov v rámci portfólia každej delegácie, aby sa v rannom štádiu ľahšie vyberali udržateľné projekty; dôrazne odporúča vykonať komplexnejšie posúdenie rizika ex ante so zámerom vybrať iba projekty, ktoré sú najviac udržateľné;

57.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala typológiu príčin prekážok a ťažkostí, ktoré sa vyskytujú počas vykonávania projektov, aby sa mohli ihneď stanoviť najvhodnejšie reakcie a nápravné opatrenia;

58.  považuje za nesmierne dôležité, aby sa vedúcim delegácií neustále pripomínala ich kľúčová úloha pri celkovom posilňovaní vierohodnosti a riadení operácií, najmä pokiaľ ide o zváženie rôznych skutočností, ktoré by mohli viesť k vydaniu výhrady;

59.  opätovne zdôrazňuje, že zodpovednosť delegácií Únie, v ktorých pracuje personál Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), sa musí v plnej miere posilniť; domnieva sa, že by sa to malo uskutočniť nad rámec správ o riadení vonkajšej pomoci, ktoré vypracúvajú a podpisujú vedúci delegácií Únie;

60.  zastáva názor, že vedúcim delegácií Únie by sa mali jasne pripomínať ich povinnosti a zodpovednosť v oblasti riadenia a dohľadu, ako aj to, aby sa nezameriavali iba na politickú zložku svojich úloh;

61.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr informovala o konkrétnych nápravných opatreniach, ktoré prijíma v prípade, keď bol projekt označený ako „červený“ tri roky po sebe v súvislosti s KPI 5 (percento projektov, ktoré dostali „červenú“ pre pokrok pri vykonávaní) a v súvislosti s KPI 6 (percento projektov, ktoré dostali „červenú“ pre dosahovanie výsledkov), s cieľom urýchlene preskúmať pôvodné programové ciele, presunúť dostupné prostriedky na vhodnejšie projekty a projekty s väčšou potrebou pomoci, alebo dokonca zvážiť prípadné zastavenie projektu;

62.  berie na vedomie diplomatické dôsledky zastavenia financovania projektov a zastavenia priamych platieb z rozpočtovej podpory, zároveň však zdôrazňuje význam chrániť finančné záujmy Únie;

63.  žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť monitorovaniu operácií vykonávaných v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, ako napríklad Organizácia Spojených národov a jej podriadené organizácie, skorším nesplateným záväzkom, najmä v súvislosti s ERF, a spoľahlivosti údajov a hodnôt zo Spoločného informačného systému pre vonkajšie vzťahy, ktoré sa používajú na prípravu správ o riadení vonkajšej pomoci;

64.  zdôrazňuje, že celková výška zdrojov ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho ERF predstavuje sumu 76,88 miliardy EUR, z čoho 41,98 miliardy EUR sú uvedené ako platby; je osobitne znepokojený, že nesplatené záväzky predstavujú 11,61 miliardy EUR a disponibilný zostatok na konci roka 2015 dosiahol 23,27 miliardy EUR(33);

Monitorovanie orientované na výsledky

65.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila všetky ponaučenia z rozhodovacieho postupu, a tým zabezpečila účinné prepojenie medzi hodnoteniami a tvorbou politiky; žiada Komisiu, aby vyčlenila primerané riadiace kapacity na jednotlivé činnosti hodnotenia a zaručila dostatočnú spoľahlivosť systémov hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky útvaru Europe Aid;

66.  pripomína, že v rámci záväzku Komisie týkajúceho sa zabezpečovania kvality by sa mala poskytovať externá, objektívna a nestranná spätná väzba o výkonnosti projektov a programov Komisie v oblasti pomoci; domnieva sa, že výsledky hodnotení sú kľúčovými prvkami procesu prieskumu politík a stratégií, ktoré pomáhajú upraviť strategické politické ciele a zlepšujú celkovú súdržnosť s ďalšími politikami Únie; považuje za vhodné zaistiť, aby sa financované projekty podrobili konečnému posúdeniu prostredníctvom nezávislej analýzy ex post;

67.   domnieva sa, že investovanie do analýz a zhromažďovania výsledkov a dôkazov z rôznych druhov hodnotenia nielenže pomáha Komisii vytvoriť si celkový obraz o trendoch, ale takisto jej umožňuje poučiť sa zo skúseností, čo posilní konečnú účinnosť procesov hodnotenia, a zároveň poskytne lepšie podklady pre rozhodovanie a tvorbu politiky;

68.  domnieva sa, že výmena poznatkov prostredníctvom všetkých možných prostriedkov a nástrojov je dôležitá nielen pre rozvoj kultúry hodnotenia, ale najmä pre skutočnú kultúru výkonnosti;

Činnosti v rámci rozpočtovej podpory

69.  konštatuje, že v roku 2015 bolo na rozpočtovú podporu vyčlenených 1,266 44 milióna EUR z celkového objemu platieb 5,746 milióna EUR (resp. 22 %);

70.  domnieva sa, že rozpočtová podpora je spôsob poskytovania pomoci prispôsobený špecifickosti rozvojovej pomoci, ktorý podporuje zodpovednosť krajiny a účinnosť pomoci, čo prináša konkrétne výsledky pri dosahovaní cieľov rozvojovej politiky; konštatuje však, že rozpočtová podpora sa vyznačuje fiduciárnym rizikom a môže viesť k neistote, pokiaľ ide o výsledky a výkonnosť; vyzýva Komisiu, aby zaistila správne využívanie rozvojovej pomoci prostredníctvom rozpočtovej podpory, najmä poskytovaním prispôsobenej odbornej prípravy a technickej pomoci príjemcom;

71.  víta výročnú správu Komisie o rozpočtovej podpore za rok 2016, ktorá obsahuje prehľad o kľúčových ukazovateľoch výsledkov za rok 2015 vo všetkých krajinách prijímajúcich rozpočtovú podporu Úniu; nabáda Komisiu, aby zahrnula výsledky tejto správy do pripravovanej výročnej správy o činnosti;

72.  pripomína, že vo fáze pred uzatvorením zmluvy je potrebné neustále dodržiavať štyri kritériá oprávnenosti, vývoj stanovených cieľov a dohodnuté očakávané výsledky v rámci kontroly rozpočtovej podpory;

73.  zdôrazňuje, že prínos rozpočtovej podpory k želaným výsledkom rozvoja musí byť jasne preukázaný a jej použitie musí byť podmienené zlepšením riadenia verejných financií a demokratickým dohľadom a zodpovednosťou, ako aj plnou transparentnosťou voči národným parlamentom a občanom prijímajúcich krajín; domnieva sa, že prioritou je, aby bola táto podpora viazaná na účinný boj proti korupcii v krajinách, ktoré rozpočtovú podporu využívajú;

74.  domnieva sa, že kritérium výkonnosti vyplatenia je kľúčovým faktorom, pokiaľ ide o riadenie činností týkajúcich sa rozpočtovej podpory, ako aj hlbší politický a strategický dialóg;

75.  považuje za nevyhnutné posilniť politický a strategický dialóg, podmienenosť pomoci a rámec logického reťazca s cieľom zabezpečiť súlad medzi rozhodnutím a predbežnými podmienkami platieb, a to jasným prepojením platieb s dosiahnutím výsledkov, vybraných cieľov a vopred vybratých kľúčových ukazovateľov výkonnosti; vyzýva útvary Komisie, aby podľa toho ďalej upevňovali svoj rámec dohľadu; vyzýva Komisiu, aby úzko monitorovala výkonnosť a výsledky a informovala o nich systematickejším spôsobom;

76.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne podávala správy o vykonávaní daňovej iniciatívy Addis, ktorá bola spustená v roku 2015, najmä o aktivitách začatých s cieľom bojovať proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikom a nezákonným finančným tokom; domnieva sa tiež, že účinnosť vlády a riadenia verejných financií, korupcia a podvody sú hlavnými rizikovými faktormi, ktoré treba nepretržite a dôsledne kontrolovať;

Rozvoj rozmeru dohľadu nad trustovými fondmi a nástrojmi kombinovaného financovania

77.  berie na vedomie odôvodnenie rozvoja trustových fondov ako nástrojov na zhromažďovanie finančných zdrojov pochádzajúcich od rôznych zainteresovaných strán v záujme zvyšovania flexibility a zrýchlenia reakcií Únie na globálne medzinárodné problémy, veľké krízy alebo núdzové situácie; domnieva sa však, že aj projekty malého rozsahu s jasne stanovenými cieľmi, prevádzkovateľmi a príjemcami, ktoré prinášajú konkrétne výsledky a zodpovedajú dlhodobej stratégii, sa môžu účinne zúčastňovať na reakcii Únie na uvedené problémy;

78.  domnieva sa, že by sa mala primerane zohľadniť súdržnosť a doplnkovosť akýchkoľvek nových nástrojov rozvoja s ERF, najmä čo sa týka dosahu pomoci a nákladov na riadenie a administratívu vo vzťahu k celkovým príspevkom; vyzýva Komisiu, aby zaručila, že tieto nové nástroje rozvoja budú vždy v súlade s celkovou stratégiou a cieľmi rozvojovej politiky Únie;

79.  vyjadruje znepokojenie nad veľkým množstvom trustových fondov a platforiem kombinovaného financovania, na ktorých financovanie členské štáty vynakladajú značné finančné prostriedky, ktoré však nie sú súčasťou rozpočtu Únie; zdôrazňuje možné problémy týkajúce sa riadenia, účinnosti, transparentnosti a zodpovednosti; upozorňuje Komisiu na riziko externého zabezpečovania činností a oslabenia cieľov rozvojovej politiky; vyzýva Európsky dvor audítorov, aby pomohol pri posudzovaní rizík a zlepšovaní celkovej transparentnosti a zodpovednosti a porovnal účinnosť investícií prostredníctvom trustových fondov s investíciami z priameho alebo nepriameho riadenia ERF;

80.  poznamenáva, že trustové fondy boli súčasťou riešenia ad hoc, čo ukazuje, že ERF, rozpočet Únie a viacročný finančný rámec nemajú dostatočné zdroje a flexibilitu, ktoré sú potrebné na rýchlu a komplexnú reakciu v prípade veľkých kríz; domnieva sa, že na preukázanie ich účinnosti je potrebné viac času;

81.  berie na vedomie zriadenie Núdzového trustového fondu Európskej únie pre Afriku (EÚTF), ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa najskôr neuskutočnila konzultácia s Parlamentom, ktorý má na základe politického záväzku zo strany Komisie vykonávať posilnený dohľad nad plánovaním ERF; konštatuje, že EÚTF bolo vyplatených 57 % pôvodnej sumy, ktorú prisľúbili členské štáty a iní darcovia (Švajčiarsko a Nórsko) (t. j. 47,142 milióna EUR); konštatuje, že na EÚTF sa použije 1,4 miliardy EUR z rezervy ERF a že celková výška financií prisľúbených členskými štátmi predstavuje iba 81,492 milióna EUR (t. j. 4,3 % odhadovanej sumy 1,8 miliardy EUR); konštatuje, že v prípade trustového fondu Bekou bola prisľúbená a vyplatená suma 34,925 milióna EUR;

82.  vyzýva Komisiu, aby implementovala komplexné kontrolné mechanizmy na zaručenie politickej kontroly, najmä zo strany Parlamentu, nad správou, riadením a vykonávaním týchto nových nástrojov v rámci postupu udelenia absolutória; považuje za dôležité, aby sa pre tieto nástroje vypracovali osobitné stratégie dohľadu so špecifickými cieľmi, cieľovými hodnotami a prieskumami;

83.  je hlboko znepokojený nedostatočne konkrétnymi cieľmi a nedostatkom záväzných ukazovateľov a merateľných cieľov na hodnotenie výkonnosti trustových fondov; žiada, aby sa ďalej posilnili opatrenia na sledovanie výkonnosti (alebo štruktúra či rámce výsledkov) súvisiace s plánovanými opatreniami tak, aby zahŕňali strednodobé a dlhodobé ciele, ktoré sú v plnom súlade s cieľmi politiky EÚ;

84.  vyjadruje záujem najmä o informácie o pákovom pomere, ktorý dosahujú existujúce nástroje kombinovaného financovania, s osobitným dôrazom na pridanú hodnotu a doplnkovosť vo vzťahu k tradičnej podpore Únie;

Posilnenie rámcov spolupráce s medzinárodnými organizáciami

85.  konštatuje, že intervencie ERF vykonávané prostredníctvom nepriameho hospodárenia v spolupráci s medzinárodnými organizáciami predstavovali 810 miliónov EUR, z čoho 347 miliónov EUR zo strany OSN;

86.  uznáva pridanú hodnotu spolupráce s medzinárodnými organizáciami v určitých špecifických kontextoch; poukazuje však na opakujúce sa nedostatky ako miera finančných chýb ovplyvňujúca mieru chybovosti, nedostatky v informovaní, problém zodpovednosti za výsledky a následné nedostatočné zviditeľnenie Únie ako darcu, ako aj potrebu harmonizovať očakávania, pokiaľ ide o zameranie na výsledky a efektívnosť nákladov;

87.  nabáda Komisiu alebo medzinárodné inštitúcie, najmä v prípade spolufinancovaných iniciatív a iniciatív s účasťou mnohých darcov, aby:

(i)  posudzovali a plánovali budúce prínosy projektu a spôsob, akým každý partner prispieva ku konečným výsledkom a širším vplyvom, s cieľom predísť otázkam týkajúcim sa zodpovednosti za výsledky, t. j. ktorú časť výsledkov možno pripísať financovaniu Únie a ktorú intervenciám ďalších darcov;

(ii)  kombinovali rámce správy vecí verejných s rámcami Únie, najmä prostredníctvom zlepšenia svojich metód riadenia rizík; domnieva sa, že by sa mala dôkladne monitorovať zastupiteľnosť finančných prostriedkov z dôvodu vysokej úrovne fiduciárneho rizika;

(iii)  zlepšili modely rámcov spolupráce, ktoré sa používajú v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, s cieľom zaručiť najmä dôkladnejšiu kontrolu nákladov na riadenie;

(iv)  zaručili súdržnosť medzi projektmi vykonávanými ako súčasť rámca spolupráce s medzinárodnými organizáciami a činnosťami a politikami Únie ako celku;

Riadenie Mierového nástroja pre Afriku

88.  konštatuje že Mierový nástroj pre Afriku (APF) je finančný nástroj EÚ, ktorého cieľom je podporovať spoluprácu s Afrikou v oblasti mieru a bezpečnosti a na ktorý bolo v roku 2015 vyčlenených 901,2 milióna EUR vo viazaných prostriedkoch, zazmluvnených 600 miliónov EUR a ktorého celkového suma bola vyplatená v rámci jedenásteho ERF; berie na vedomie, že približne 90 % finančných prostriedkov na Mierový nástroj pre Afriku bolo spravovaných prostredníctvom zmlúv podpísaných s Komisiou Africkej únie, ktorá je výkonným orgánom Africkej únie;

89.  konštatuje, že Komisia nedôveruje vykonávaniu mierového nástroja pre Afriku, ktorý funguje už roky; v tejto súvislosti ho prekvapuje návrh Komisie presunúť ešte viac rozvojových finančných prostriedkov na bezpečnostné opatrenia v Afrike; zdôrazňuje tiež, že financovanie mierového nástroja pre Afriku z prostriedkov ERF je už 15 rokov provizórnym riešením; zdôrazňuje, že financovanie rozvoja počas celého tohto obdobia veľmi výrazne finančne prispievalo k politikám v oblasti bezpečnosti v Afrike, pričom výdavky Únie na bezpečnosť v záujme rozvoja sú nulové;

90.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že systém kontroly v prípade riadenia a operačného monitorovania APF nebol dostatočne účinný na to, aby ochránil ERF pred ilegálnymi a nezákonnými výdavkami, a že vykonávanie zmierňujúcich opatrení nebolo primerané na nápravu zistených inštitucionálnych nedostatkov; vyjadruje poľutovanie aj nad nedostatkami v systémoch monitorovania a informovania o financovaných činnostiach APF;

91.  vyjadruje obavy nad tým, že výsledky posúdenia pilierov uskutočneného podľa požiadaviek nariadenia o rozpočtových pravidlách neboli zohľadnené, najmä pokiaľ ide o nedodržanie požiadaviek v oblasti účtovníctva, verejného obstarávania a postupov subdelegovania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nápravné opatrenia neboli vykonané rýchlejšie;

92.  vyzýva Komisiu, aby prispôsobila správu, koordináciu a príslušné úlohy zúčastnených strán (napr. útvarov Komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a delegácií Únie) v rámci monitorovania financovania APF a informovania o jeho prebiehajúcich projektoch;

93.  žiada Komisiu, aby včas informovala Parlament o nápravných opatreniach, miere spätne získaných prostriedkov a zlepšeniach v riadení finančných prostriedkov zo strany APF;

Spolupráca so ZKÚ

94.  uznáva, že ERF sú zamerané najmä na africké krajiny a domnieva sa, že ZKÚ by nemali byť vytlačené do úzadia z hľadiska politických cieľov; vyzýva Komisiu, aby implementovala väčšie synergie s internými a horizontálnymi politikami Únie s reálnou účasťou ZKÚ;

95.  domnieva sa, že pozornosť treba venovať výkonnosti pomoci a vplyvu na rozvojovú politiku, ale aj ďalším európskym a medzinárodným politikám zameraným na krajiny v tej istej geografickej oblasti ako ZKÚ; žiada, aby sa mimoriadna pozornosť zamerala na osobitnú situáciu ostrova Mayotte, ktorého status sa v roku 2014 zmenil zo ZKÚ na najvzdialenejší región;

96.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby výhody financovania plynuli všetkým ZKÚ spravodlivo a rovnocenne; vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala verejnú správu ZKÚ pri vykonávaní projektov ERF, najmä zabezpečovaním osobitnej odbornej prípravy a technickej pomoci;

97.  Pripomína geografické charakteristiky ZKÚ; vyzýva Komisiu, aby lepšie začlenila cielené KPI do financovania ZKÚ; takisto vyzýva Komisiu, aby pri predlžovaní prípravnej akcie v rámci programu BEST (dobrovoľný program Biodiverzita a ekosystémové služby v európskych zámorských územiach) navrhla stály mechanizmus na ochranu biodiverzity, rozvoj ekosystémových služieb a boj proti vplyvom zmeny klímy v zámorských krajinách a územiach Únie;

98.  opätovne vyzýva Komisiu, aby do roku 2020 vytvorila osobitný finančný nástroj pre ZKÚ zohľadňujúci ich osobitný štatút a ich príslušnosť k európskej rodine. Reakcia ERF na naliehavé globálne výzvy

Migračná otázka a rozvojová pomoc

99.  pripomína, že hlavným cieľom rozvojovej pomoci Únie je zníženie, a prípadne odstránenie chudoby a že ERF doteraz dosiahol pokrok v krajinách AKT a v ZKÚ; domnieva sa, že úspešná rozvojová pomoc a problémy migrácie navzájom súvisia, keďže migrácia môže byť výsledkom sociálnej a ekonomickej zraniteľnosti a zmiernenie základných príčin migrácie možno dosiahnuť cielenou rozvojovou pomocou;

100.  berie na vedomie nedávne prijatie globálnej stratégie Únie na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorá ďalej upevní prepojenie medzi rozvojom a migráciou a začlení migráciu a bezpečnosť do nového rámca rozvoja a spolupráce;

101.  pripomína postoj Parlamentu k holistickému prístupu k migrácii, ktorý je založený na novej kombinácii politík, vrátane posilnenia väzby medzi migráciou a rozvojom prostredníctvom riešenia základných príčin migrácie a presadzovania zmeny v spôsoboch financovania reakcií na migračnú krízu;

102.  uznáva, že Únia zvýšila podporu pre reformu sektora bezpečnosti; domnieva sa však, že Komisia by mala zabezpečiť, aby finančné prostriedky nesmerovali na podporu bezpečnosti bez toho, aby sa súbežne posilnila podpora demokratických reforiem;

103.  domnieva sa, že rozsah migračnej krízy vyvolal potrebu rýchlejšej a účinnejšej reakcie a rýchlejšieho a účinnejšieho poskytovania pomoci; domnieva sa, že by bolo užitočné zaviesť vhodný sektorový kód pre „migráciu“ v rámci Výboru pre rozvojovú pomoc OECD s cieľom lepšie začleniť migráciu do rozvojového programu, uľahčiť kódovanie a používanie finančných prostriedkov a lepšie sledovať a monitorovať sumy určené na vonkajšiu činnosť v oblasti boja proti základným príčinám migrácie;

104.  víta zámer spustiť vonkajší investičný plán v Afrike podľa vzoru Európskeho fondu pre strategické investície s cieľom riešiť špecifické nedostatky v oblasti investovania; považuje to za jeden z najvhodnejších a najúčinnejších nástrojov na dosiahnutie dlhodobého cieľa Parlamentu poskytnúť ľuďom primerané životné podmienky, a tak riešiť základné príčiny nadmernej migrácie z Afriky;

105.  uznáva, že finančnými prostriedkami ERF sa prispieva k riešeniu základných príčin súčasnej globálnej utečeneckej a migračnej krízy; zdôrazňuje, že finančné prostriedky ERF sa nesmú zneužiť na iné účely ako účely stanovené v ustanoveniach, ako napríklad kontroly bezpečnosti hraníc a účinné opatrenia týkajúce sa návratu; vyzýva Komisiu, aby sa konštruktívne usilovala o synergický účinok rozpočtu Únie, ERF a bilaterálnej spolupráce, aby bolo možné vyriešiť otázky týkajúce sa prevencie migračných kríz;

106.  vyzýva na neustále zdokonaľovanie strategických poznatkov a rámca pre vonkajšie politiky Únie v oblasti migrácie a politických možností spolu s kľúčovými aktérmi s cieľom zabezpečiť prehľadnosť, ako aj koordinovanú a jednotnú mobilizáciu vonkajších mechanizmov týkajúcich sa migrácie v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte v rámci alebo mimo rámca rozpočtu Únie;

107.  domnieva sa, že na zabezpečenie vysokých ambícií v koncepcii komplexnej a udržateľnej reakcie Únie na súčasné a budúce problémy vyvolané migračnou krízou je obzvlášť potrebné zosúladiť potrebu lepších výsledkov s dostupnosťou dostatočných finančných prostriedkov; zastáva názor, že výdavky na vonkajšiu politiku Únie v oblasti migrácie musia byť vyplácané efektívnejšie a musia spĺňať kritérium „pridanej hodnoty“ s cieľom poskytnúť primerané životné podmienky ľuďom v ich krajinách pôvodu a ďalších krajinách AKT;

108.  vyzýva všetky hlavné zúčastnené strany, aby zohľadnili rovnováhu medzi flexibilitou v intervenciách, doplnkovosťou finančných prostriedkov, ich výškou a potrebným pákovým efektom, ako aj potenciálnymi synergiami a celkovou doplnkovosťou intervencií Únie a primerane na ňu reagovali;

109.  domnieva sa, že súčasná fragmentácia nástrojov s vlastnými špecifickými cieľmi bez ich vzájomného prepojenia bráni parlamentnému dohľadu nad spôsobom, akým sa finančné prostriedky využívajú, ako aj určeniu zodpovednosti, čím sa sťažuje možnosť jasne posúdiť skutočne vynaložené finančné sumy na podporu vonkajšej činnosti v oblasti migrácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že to vedie k nedostatočnej účinnosti, transparentnosti a zodpovednosti; považuje za nevyhnutné zvážiť spôsoby využívania existujúcich nástrojov politiky s jasným a novým stanovením cieľov v záujme zvýšenia ich celkovej účinnosti a viditeľnosti;

110.  domnieva sa v tejto súvislosti, že treba venovať náležitú pozornosť primeranému zameraniu pomoci na odlišné a meniace sa otázky vonkajšej migrácie, a zároveň zaručiť primeranosť dohľadu nad vyplácanými finančnými prostriedkami, aby sa predišlo riziku zneužitia finančných prostriedkov a zdvojeného financovania, a pritom zabezpečiť, že iné krajiny AKT budú môcť naďalej používať pomoc z ERF;

111.  domnieva sa, že zmena klímy a s ňou súvisiace výzvy, migrácia a rozvoj spolu úzko súvisia; požaduje lepšie pochopenie tejto súvislosti pri prideľovaní rozvojovej pomoci a pri stanovovaní cieľov rozvojovej politiky; vyzýva Komisiu a EIB, aby zabránili jednoduchému zvyšovaniu finančných prostriedkov vynaložených na riešenie problémov súvisiacich s migráciou bez toho, aby zohľadnili projekty zamerané na zmenu klímy a iné rozvojové projekty;

Príspevky EIB

112.  konštatuje, že v roku 2015 bolo pre krajiny AKT a ZKÚ vyčlenených 936 miliónov EUR na projekty vykonávané v 15 krajinách a 6 regionálnych zoskupeniach;

113.  podporuje celkové ciele rámca investičného nástroja, t. j. podporovať miestny súkromný sektor a rast zamestnanosti a infraštruktúru v sociálno-ekonomickej oblasti na podporu trvalo udržateľného rozvoja na miestnej a regionálnej úrovni, ako aj rozvoj súkromného sektora a kľúčových infraštruktúr v rámci trustového fondu EÚ a Afriky pre infraštruktúru;

114.  víta úsilie EIB prispieť k reakcii Únie na závažné medzinárodné otázky, najmä prostredníctvom balíka „migrácia pre krajiny AKT“ a iniciatívy zameranej na hospodársku odolnosť na riešenie sociálno-ekonomických výziev prispievajúcich k migrácii, ktoré predchádzali vonkajšiemu investičnému plánu; uvádza však pretrvávajúci problém primeranej politickej a demokratickej kontroly činností EIB;

115.  vyzýva EIB, aby zdôrazňovala a uprednostňovala dlhodobý účinok investícií a ich prínos k udržateľnému rozvoju vo všetkých ekonomických, sociálnych a environmentálnych aspektoch;

116.  nabáda EIB, aby naďalej podporovala rozvoj miestneho súkromného sektora ako kľúčového faktora udržateľnosti, základnú sociálnu a hospodársku infraštruktúru bezprostredného záujmu pre príjemcov, ako aj hľadanie nových miestnych a regionálnych partnerov v špecifickej oblasti mikrofinancovania; vyzýva EIB, aby zvýšila doplnkovosť s lepším odôvodnením využívania finančných prostriedkov;

117.  vyzýva EIB, aby zaručila, že prebiehajúce projekty budú pravidelne monitorované a pôvodné ciele a kritériá budú skutočne splnené v priebehu životnosti projektov; domnieva sa, že EIB by mala zohľadniť možný vývoj projektu a jeho cieľov;

118.  víta druhú správu EIB v roku 2015 o výsledkoch jej vonkajšej činnosti a využívaní rámca pre posúdenie na základe troch pilierov (3PA) a rámca merania výsledkov Európskou investičnou bankou na účely posúdenia ex ante očakávaných výsledkov investičných projektov;

119.  domnieva sa, že rámec na meranie výsledkov a výkonnosti investičného nástroja by mal hodnotiť vplyv na rozvoj pre každý projekt; zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa na rovnaké ciele a stratégie, ako majú rozvojové politiky Únie; vyzýva EIB, aby ďalej zosúladila svoje činnosti s cieľmi rozvojových politík Únie;

120.  požaduje systematické zverejňovanie informácií o dohodách o pôžičkách v rámci investičného nástroja AKT a zvýšenú transparentnosť v súvislosti s rozhodnutiami a riadiacimi dokumentmi správnej rady;

121.  považuje audit investičného nástroja za osvedčený postup, pokiaľ ide o spoluprácu a spoločné kontroly medzi Parlamentom a Dvorom audítorov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že audit nezahŕňa projekty vykonávané v ZKÚ ani finančné prostriedky pridelené ZKÚ; odsudzuje, že investičný nástroj nespadá do rozsahu auditu Dvora audítorov na účely výročného vyhlásenia o vierohodnosti a nevzťahuje sa naň postup udelenia absolutória Parlamentu;

Na ceste k dohode nadväzujúcej na dohodu z Cotonou

122.  uznáva doterajšie výsledky ERF, pričom sa domnieva, že by sa mali preskúmať nové vyhliadky, aby sa zohľadnili zmeny situácie krajín AKT a ZKÚ a rozvoja nových udržateľných cieľov, najmä nové prepojenie medzi mierom, humanitárnou oblasťou, zmenou klímy, stratou biodiverzity a migráciou;

123.  víta Spoločné vyhlásenie pre Parlament a Radu o Obnovenom partnerstve s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami, ktoré Komisia uverejnila v novembri 2016, a žiada ďalšiu diskusiu medzi inštitúciami Únie o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a AKT;

124.  konštatuje, že hoci Komisia navrhla podstatné zjednodušenie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahuje na všeobecný rozpočet, každý ERF je stále riadený podľa svojho vlastného nariadenia o rozpočtových pravidlách; domnieva sa, že jednotné nariadenie o rozpočtových pravidlách by zjednodušilo riadenie a vykonávanie jednotlivých ERF; okrem toho zdôrazňuje, že Parlament už dlho vyzýva na začlenenie ERF do rozpočtu Únie;

125.  domnieva sa, že v období po skončení platnosti dohody z Cotonou by sa mala zaručiť ďalšia súdržnosť medzi cieľmi rozvoja a všetkými vonkajšími politikami Únie a v popredí by mali stáť prvky, ako je boj proti nerovnosti, a činnosti podporujúce trvalo udržateľný rozvoj;

126.  očakáva, že bude riadne informovaný a konzultovaný v súvislosti s preskúmaním 11. ERF v polovici obdobia, ktoré má zohľadniť program 2030 a nový Európsky konsenzus o rozvoji a zároveň v plnej miere rešpektovať zásady účinnosti rozvoja, ktoré boli opätovne potvrdené na fóre globálneho partnerstva na vysokej úrovni v Nairobi, najmä zodpovednosť prijímajúcich krajín za priority;

127.  odporúča, aby dohoda nasledujúca po dohode z Cotonou išla nad rámec ekonomických otázok a podporovala účinný politický dialóg; pripomína, že politický dialóg je jedným z kľúčových faktorov na zaistenie výkonnosti a účinnosti pomoci;

128.  domnieva sa, že dohoda nasledujúca po dohode z Cotonou by mala podporovať posilnenie postavenia a zapojenie miestnych spoločenstiev a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti, najmä zavedením miestnych partnerských dohôd, s cieľom zaručiť riadne vykonávanie projektov na miestnej úrovni, predovšetkým v rámci nepriameho hospodárenia;

129.  požaduje uznanie vplyvu zmeny klímy, súvisiacich výziev a straty biodiverzity na všetky faktory rozvoja; domnieva sa, že dohoda nasledujúca po dohode z Cotonou by mala byť viac zameraná na trvalo udržateľný rozvoj prijímajúcich krajín a najmä na otázku energetickej sebestačnosti;

130.  vyzýva Komisiu, aby uznala a ďalej rozvíjala ostrovný rozmer v rámci rozvojovej politiky a vytvorila osobitný nástroj pre malé ostrovné rozvojové štáty, čo by umožnilo lepšie prideľovanie finančných prostriedkov, výkonnosť a zodpovedajúcu kontrolu;

131.  navrhuje, aby Komisia vopred poskytla posúdenie a systematickejšie informovala o vplyve rozvojovej politiky na krajiny a regióny v tej istej geografickej oblasti, aby sa umožnila väčšia súčinnosť medzi všetkými fondmi dostupnými v týchto regiónoch;

132.  opakovane vyjadruje svoju dlhodobú podporu pre zahrnutie ERF do rozpočtu Únie s cieľom zvýšiť demokratickú kontrolu a zodpovednosť a posilniť účinnosť, transparentnosť a viditeľnosť používania ERF; zdôrazňuje takisto, že zahrnutie do rozpočtu by znížilo transakčné náklady a zjednodušilo by podávanie správ a účtovné požiadavky tým, že by existoval iba jeden súbor administratívnych pravidiel a rozhodovacích štruktúr;

Následné kroky v súvislosti s uzneseniami Európskeho parlamentu

133.  vyzýva Dvor audítorov, aby do svojej ďalšej výročnej správy zahrnul prehľad následných krokov v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu, ktoré sú obsiahnuté vo výročnej správe Európskeho parlamentu o absolutóriu.

6.3.2017

STANOVISKO Výboru pre rozvoj

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k absolutóriu za plnenie rozpočtu ôsmeho, deviateho, desiateho a jedenásteho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2015

(2016/2202(DEC))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Paul Rübig

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky dvor audítorov opäť nemohol vydať pozitívne vyhlásenie o vierohodnosti výdavkov Európskeho rozvojového fondu (ERF) v roku 2015; zdôrazňuje pomerne vysokú mieru chybovosti na úrovni 5,8 %, ak sú vyňaté výdavky, v prípade ktorých k chybám spravidla nedochádza, ako je rozpočtová podpora a platby medzinárodným organizáciám; konštatuje, že táto miera chybovosti je výrazne vyššia než miera chybovosti v prípade výdavkov z rozpočtu Únie na program Globálna Európa, a žiada Komisiu, aby túto skutočnosť vysvetlila;

2.  v zásade víta konkrétne úsilie o rýchle zhromaždenie čerstvých a nových finančných prostriedkov a snahu o dosiahnutie pákového efektu v záujme boja proti základným príčinám migrácie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že pred zriadením Núdzového trustového fondu Európskej únie pre Afriku (EUTF) nedošlo k nijakej konzultácii s Parlamentom, hoci Parlament má vykonávať posilnený dohľad nad plánovaním ERF, a to na základe politického záväzku Komisie; poznamenáva, že Komisia oznámila, že na EUTF vyčlenila celkovo 1,5 miliardy EUR z 11. ERF, pričom ďalší darcovia prisľúbili 81,5 milióna EUR; vyjadruje poľutovanie nad tým, že do polovice novembra 2016 zaplatila len 47,14 milióna EUR; vyzýva na účinnejšie úsilie o zvýšenie transparentnosti rozhodnutí a zodpovednosti, pokiaľ ide o projekty EUTF, a zdôrazňuje skutočnosť, že primeraný formát pre pravidelné konzultácie s Európskym parlamentom stále chýba a v tomto smere sa neprijali žiadne kroky; pripomína, že tento fond má riešiť základné príčiny destabilizácie, núteného vysídľovania a nelegálnej migrácie posilňovaním väčšej odolnosti, hospodárskych odbytísk, rovnakých príležitostí, bezpečnosti a rozvoja;

3.  zdôrazňuje, že pre účinnú rozvojovú politiku Únie sú nanajvýš dôležité medzinárodne dohodnuté ciele v oblasti účinnosti rozvoja, ktoré chce Únia plniť, ako je zodpovednosť, neviazaná pomoc, vzájomne dohodnuté podmienky, zosúladenie s prioritami prijímajúcich krajín;

4.  konštatuje, že Komisia nedôveruje vykonávaniu mierového nástroja pre Afriku, ktorý funguje už roky; v tejto súvislosti ho prekvapuje návrh Komisie presunúť ešte viac rozvojových finančných prostriedkov na bezpečnostné opatrenia v Afrike; zdôrazňuje tiež, že financovanie mierového nástroja pre Afriku z prostriedkov ERF je už 15 rokov provizórnym riešením; zdôrazňuje, že financovanie rozvoja počas celého tohto obdobia veľmi výrazne finančne prispievalo k politikám v oblasti bezpečnosti v Afrike, pričom výdavky Únie na bezpečnosť v záujme rozvoja sú nulové;

5.  konštatuje, že hoci Komisia navrhla podstatné zjednodušenie nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahuje na všeobecný rozpočet, každý ERF je stále riadený podľa svojho vlastného nariadenia o rozpočtových pravidlách; domnieva sa, že jednotné nariadenie o rozpočtových pravidlách by zjednodušilo riadenie a vykonávanie jednotlivých ERF; okrem toho zdôrazňuje, že Parlament už dlho vyzýva na začlenenie ERF do rozpočtu Únie;

6.  podporuje využívanie rozpočtovej podpory, zdôrazňuje však, že prínos k želaným výsledkom v oblasti rozvoja musí byť jasne monitorovaný a použitie rozpočtovej podpory musí byť podmienené zlepšením riadenia verejných financií, účinným bojom proti korupcii, demokratickým dohľadom a zodpovednosťou, ako aj úplnou transparentnosťou voči národným parlamentom a občanom prijímajúcich krajín;

7.  vyzýva Komisiu, aby zaujala prístup k rozvoju založený na stimuloch zavedením zásady „viac za viac“ a aby ako príklad použila európsku susedskú politiku; domnieva sa, že čím viac a čím rýchlejšie krajina pokročí vo svojich vnútorných reformách pri budovaní a konsolidácii demokratických inštitúcií, dodržiavaní ľudských práv a zásad právneho štátu, tým viac podpory od Únie by mala dostať; zdôrazňuje, že tento prístup pozitívnej podmienenosti spolu so silným dôrazom na financovanie malých projektov pre vidiecke komunity môže priniesť skutočnú zmenu a záruku, že peniaze daňovníkov Únie sa použijú udržateľnejším spôsobom;

8.  očakáva, že bude riadne informovaný a konzultovaný v súvislosti s preskúmaním v polovici obdobia 11. ERF, ktoré má zohľadniť program 2030 a nový Európsky konsenzus o rozvoji, ale ktoré by malo v plnej miere tiež dodržiavať zásady účinnosti rozvoja, ktoré boli opätovne potvrdené na fóre globálneho partnerstva na vysokej úrovni v Nairobi, najmä to, aby prijímajúce krajiny samé prijali zodpovednosť za priority;

9.  opäť vyzýva Komisiu, aby do roku 2020 vytvorila osobitný nástroj financovania pre zámorské krajiny a územia zohľadňujúci ich osobitný štatút a ich príslušnosť k európskej rodine.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

28.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nirj Deva, Raymond Finch, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Heidi Hautala, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Eleftherios Synadinos, Eleni Theocharous, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ádám Kósa, Paul Rübig

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

18

+

ECR

Nirj Deva, Eleni Theocharous

NI

Eleftherios Synadinos

PPE

Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Ádám Kósa, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Paul Rübig, Bogdan Brunon Wenta, Željana Zovko, Anna Záborská

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Elly Schlein

5

-

EFDD

Raymond Finch

GUE/NGL

Stelios Kouloglou, Lola Sánchez Caldentey

VERTS/ALE

Heidi Hautala, Maria Heubuch

0

0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

23.3.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dennis de Jong, Tamás Deutsch, Ingeborg Gräßle, Cătălin Sorin Ivan, Jean-François Jalkh, Bogusław Liberadzki, Notis Marias, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Bart Staes, Hannu Takkula, Indrek Tarand, Derek Vaughan, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Karin Kadenbach, Younous Omarjee, Julia Pitera, Miroslav Poche

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Ignazio Corrao, Raymond Finch, Ildikó Gáll-Pelcz, Lieve Wierinck

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

21

+

ALDE

Hannu Takkula, Lieve Wierinck

EFDD

Ignazio Corrao

GUE/NGL

Younous Omarjee, Dennis de Jong

PPE

Tamás Deutsch, Ingeborg Gräßle, Ildikó Gáll-Pelcz, Julia Pitera, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

S&D

Cătălin Sorin Ivan, Karin Kadenbach, Bogusław Liberadzki, Miroslav Poche, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Derek Vaughan

VERTS/ALE

Bart Staes, Indrek Tarand

3

-

ECR

Notis Marias

EFDD

Raymond Finch

ENF

Jean-François Jalkh

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 287.

(2)

Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 297.

(3)

Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(4)

Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3.

(5)

Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1.

(6)

Ú. v. ES L 156, 29.5.1998, s. 108.

(7)

Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 355.

(8)

Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32.

(9)

Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1.

(10)

Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 53.

(11)

Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2003, s. 1.

(12)

Ú. v. EÚ L 78, 19.3.2008, s. 1.

(13)

Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.

(14)

Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 287.

(15)

Ú. v. EÚ C 375, 13.10.2016, s. 297.

(16)

Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(17)

Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3.

(18)

Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1.

(19)

Ú. v. ES L 156, 29.5.1998, s. 108.

(20)

Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 355.

(21)

Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 32.

(22)

Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2013, s. 1.

(23)

Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 53.

(24)

Ú. v. EÚ L 83, 1.4.2003, s. 1.

(25)

Ú. v. EÚ L 78, 19.3.2008, s. 1.

(26)

Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.

(27)

  Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(28)

  Ú. v. EÚ L 287, 4.11.2010, s. 3.

(29)

Rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii („rozhodnutie o pridružení zámoria“) (Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1).

(30)

Oznámenie CAB D(2016) Ares 06675546.

(31)

Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(32)

Výročná správa Dvora audítorov za rok 2015.

(33)

Európsky dvor audítorov, Výročná správa za rok 2015, strana 295 – obrázok 2, Čerpanie zdrojov ERF k 31. decembru 2015.

Právne oznámenie