Postup : 2016/0339(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0134/2017

Predkladané texty :

A8-0134/2017

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 27/04/2017 - 5.4

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0135

SPRÁVA     *
PDF 764kWORD 105k
31.3.2017
PE 597.532v02-00 A8-0134/2017

o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami

(COM(2016)0687 – C8-0464/2016 – 2016/0339(CNS))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Olle Ludvigsson

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami

(COM(2016)0687 – C8-0464/2016 – 2016/0339(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0687),

–  so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0464/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality prvou a druhou komorou holandského parlamentu a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na iné príspevky k návrhu legislatívneho aktu, ktoré predložili český Senát, nemecká Spolková rada, španielsky parlament a portugalské Republikové zhromaždenie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 30. augusta 2016 o štátnej pomoci SA.38373 (2014/C) (ex 2014/NN) (ex 2014/CP), ktoré vykonalo Írsko voči spoločnosti Apple, a na otvorené vyšetrovania Komisie v súvislosti s údajnou štátnou pomocou Luxemburska spoločnostiam McDonald’s a Amazon,

–  so zreteľom na prebiehajúcu prácu Vyšetrovacieho výboru na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0134/2017),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)  V smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovuje rámec riešenia hybridných nesúladných dohôd.

(4)  V smernici (EÚ) 2016/1164 sa stanovuje prvotný rámec riešenia hybridných nesúladných dohôd, ktorým sa hybridné nesúlady neriešia komplexne a systematicky a ktorého rozsah pôsobnosti sa obmedzuje na Úniu.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4a)  Podkladom pre iniciatívu BEPS je tiež vyhlásenie, ktoré prijali lídri krajín G20 na svojom zasadnutí v Petrohrade v dňoch 5. – 6. septembra 2013, v ktorom vyjadrili záujem zabezpečiť, aby sa zisky zdaňovali tam, kde sa vykonávajú hospodárske činnosti, z ktorých tieto zisky vyplývajú, a tam, kde sa vytvára hodnota. V praxi by si to vyžadovalo, aby sa zaviedlo jednotné zdaňovanie so vzorcom pre rozdelenie príjmov z daní v štátoch. Tento cieľ sa nepodarilo dosiahnuť.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)  Je nevyhnutné stanoviť pravidlá, ktorými by sa komplexne neutralizovali hybridné nesúlady. Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 sa vzťahuje iba na hybridné nesúladné dohody, ku ktorým dochádza pri interakcii medzi systémami zdaňovania príjmov právnických osôb členských štátov, Rada ECOFIN vydala 20. júna 2016 vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby Komisia do októbra 2016 predložila návrh o hybridných nesúladných dohodách, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, aby sa zabezpečili pravidlá konzistentné s pravidlami odporúčanými v správe OECD v oblasti BEPS týkajúcou sa akcie 2, ktoré zároveň nebudú menej účinné ako tieto odporúčané pravidlá, a to s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2016.

(5)  Je mimoriadne dôležité stanoviť pravidlá, ktorými by sa komplexne neutralizovali hybridné nesúlady a nesúlady týkajúce sa pobočiek. Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 sa vzťahuje iba na hybridné nesúladné dohody, ku ktorým dochádza pri interakcii medzi systémami zdaňovania príjmov právnických osôb členských štátov, Rada ECOFIN vydala 20. júna 2016 vyhlásenie, v ktorom požaduje, aby Komisia do októbra 2016 predložila návrh o hybridných nesúladných dohodách, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, aby sa zabezpečili pravidlá konzistentné s pravidlami odporúčanými v správe OECD v oblasti BEPS týkajúcou sa akcie 2, ktoré zároveň nebudú menej účinné ako tieto odporúčané pravidlá, a to s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2016.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5a)  O účinkoch hybridných nesúladných dohôd by sa malo uvažovať aj z hľadiska rozvojových krajín a Únia a jej členské štáty by sa mali zamerať na podporu rozvojových krajín pri riešení týchto účinkov.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Keďže[, okrem iného, v odôvodnení 13 smernice (EÚ) 2016/1164 sa uvádza, že] je mimoriadne dôležité, aby sa vykonala ďalšia práca v súvislosti s hybridnými nesúladmi, ako sú napríklad tie, ktoré zahŕňajú stále prevádzkarne, je nevyhnutné, aby sa nesúlady týkajúce sa hybridnej stálej prevádzkarne riešili aj v uvedenej smernici.

(6)  Keďže aj v odôvodnení 13 smernice (EÚ) 2016/1164 sa uvádza, že je mimoriadne dôležité, aby sa vykonala ďalšia práca v súvislosti s inými hybridnými nesúladmi, ako sú napríklad tie, ktoré zahŕňajú stále prevádzkarne vrátane nezohľadnených stálych prevádzkarní je nevyhnutné, aby sa nesúlady týkajúce sa hybridných stálych prevádzkarní riešili aj v smernici (EÚ) 2016/1164. Pri riešení takýchto nesúladov by sa malo prihliadať na odporúčané pravidlá obsiahnuté v návrhu verejného diskusného dokumentu OECD z 22. augusta 2016 o opatrení 2 akčného plánu BEPS k štruktúram nesúladu týkajúcim sa pobočiek.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  V snahe stanoviť komplexný rámec, ktorý by bol v súlade so správou OECD v oblasti BEPS o hybridných nesúladných dohodách, je bytostne dôležité, aby smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňala aj pravidlá o hybridných transferoch, importovaných nesúladoch a nesúladoch týkajúcich sa dvojitej rezidencie, aby sa predišlo situácii, keď by daňovníci využívali pretrvávajúce právne medzery.

(7)  S cieľom stanoviť rámec, ktorý by bol v súlade so správou OECD o BEPS týkajúcou sa hybridných nesúladných dohôd a bol by aspoň taký účinný, ako táto správa, má zásadný význam, aby smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňala aj pravidlá o hybridných prevodoch a importovaných nesúladoch a riešenie celej škály výsledných dvojitých odpočtov, aby sa daňovníkom zabránilo vo využívaní pretrvávajúcich právnych medzier. Tieto pravidlá by sa mali v maximálnom možnom rozsahu štandardizovať a koordinovať medzi členskými štátmi. Členské štáty by mali zvážiť zavedenie sankcií proti daňovým poplatníkom využívajúcim hybridné nesúlady.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7a)  Musia sa stanoviť pravidlá s cieľom zastaviť používanie rôznych daňových účtovných období v jednotlivých jurisdikciách, čo vedie k nesúladom v daňových výsledkoch. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby daňoví poplatníci deklarovali platby vo všetkých zúčastnených jurisdikciách v primeranej lehote. Vnútroštátne orgány by ďalej mali preskúmať všetky dôvody hybridných nesúladov a mali by odstrániť akékoľvek medzery a zabrániť agresívnemu daňovému plánovaniu, a nezameriavať sa iba na vyberanie daňových príjmov.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)  Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňa pravidlá o hybridných nesúladoch medzi členskými štátmi, je vhodné zahrnúť do uvedenej smernice aj pravidlá o hybridných nesúladoch s tretími krajinami. Následne by sa uvedené pravidlá mali uplatňovať aj na všetkých daňovníkov, ktorí v nejakom členskom štáte podliehajú dani z príjmu právnických osôb, vrátane stálych prevádzkarní subjektov, ktoré sa považujú za rezidentov v tretích krajinách. Treba zachytiť všetky hybridné nesúladné dohody, v rámci ktorých je aspoň jedna z dotknutých strán platcom dane z príjmu právnických osôb v niektorom členskom štáte.

(8)  Keďže smernica (EÚ) 2016/1164 zahŕňa pravidlá o hybridných nesúladoch medzi členskými štátmi, je vhodné zahrnúť do uvedenej smernice aj pravidlá o hybridných nesúladoch s tretími krajinami. Následne by sa uvedené pravidlá mali uplatňovať aj na všetkých daňovníkov, ktorí v nejakom členskom štáte podliehajú dani z príjmu právnických osôb, vrátane stálych prevádzkarní subjektov, ktoré sa považujú za rezidentov v tretích krajinách. Treba zachytiť všetky hybridné nesúlady alebo s nimi súvisiace dohody, v rámci ktorých je aspoň jedna z dotknutých strán platcom dane z príjmu právnických osôb v niektorom členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  Pravidlá o hybridných nesúladoch by mali riešiť situácie nesúladu, ktoré sú výsledkom konfliktných daňových predpisov dvoch (alebo viacerých) jurisdikcií. Uvedené pravidlá by však nemali mať vplyv na všeobecné prvky daňového systému danej jurisdikcie.

(9)  Je dôležité, aby sa pravidlá týkajúce sa hybridných nesúladov automaticky uplatňovali vždy, keď platba, ktorá bola odpočítaná na strane platiteľa, prichádza cez hranice, a to bez toho, aby sa musel preukázať motív vyhýbania sa daňovým povinnostiam, a riešili sa situácie nesúladu, ktoré vyplývajú z dvojitých odpočtov, konfliktov v právnom vymedzení finančných nástrojov, platieb a subjektov alebo konfliktov pri alokácii platieb. Keďže hybridné nesúlady by mohli viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby príslušnú platbu zahrnul do svojho zdaniteľného príjmu.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9a)  Nesúlady týkajúce sa stálych prevádzkarní vznikajú, keď rozdiely v pravidlách v jurisdikcii stálej prevádzkarne a pravidlách v jurisdikcii stáleho pobytu, ktorými sa riadi alokácia príjmov a výdavkov medzi rôznymi časťami toto istého subjektu, spôsobujú nesúlad v daňových výsledkoch, a to aj v prípadoch, keď nesúlad vzniká v dôsledku skutočnosti, že stála prevádzkareň sa neberie do úvahy v dôsledku uplatňovania právnych predpisov v jurisdikcii pobočky. Uvedené výsledky nesúladu by mohli viesť k nezdaneniu bez zahrnutia, dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, a preto by sa mali odstrániť. V prípade nezohľadnených stálych prevádzkarní by členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom, mal od daňovníka vyžadovať, aby medzi svoje zdaniteľné príjmy zahrnul príjem, ktorý by sa inak pripísal stálej prevádzkarni.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  S cieľom zabezpečiť proporcionalitu je nevyhnutné riešiť len tie prípady, v ktorých existuje významné riziko vyhýbania sa daňovej povinnosti prostredníctvom využívania hybridných nesúladov. Preto treba zahrnúť do rozsahu pôsobnosti hybridné nesúladné dohody medzi daňovníkom a jeho prepojenými podnikmi a hybridné nesúlady vyplývajúce zo štruktúrovaných dohôd zahŕňajúcich daňovníka.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  V snahe stanoviť dostatočne komplexné vymedzenie „prepojeného podniku“ na účely pravidiel o hybridných nesúladoch by vymedzenie uvedeného pojmu malo zahŕňať aj subjekt, ktorý je súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny na účtovné účely, podnik, v ktorom daňovník má významný vplyv na riadenie a naopak, podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)  Nesúlady, ktoré sa týkajú osobitne hybridnej povahy subjektov, by sa mali riešiť len vtedy, keď jeden z prepojených podnikov má minimálne účinnú kontrolu nad ostatnými prepojenými podnikmi. V uvedených prípadoch by sa následne malo vyžadovať, aby prepojený podnik bol v držbe daňovníka alebo inej prepojeného podniku, resp. aby bol ich držiteľom prostredníctvom účasti formou hlasovacích práv, vlastníctva kapitálu alebo nároku na získanie 50 percent alebo viac zisku.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Keďže nesúlady týkajúce sa hybridných subjektov zahŕňajúce tretie krajiny môžu viesť k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát podľa prípadu buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby dotknutú platbu zahrnul do svojho základu dane.

(15)  Keďže nesúlady týkajúce sa hybridných subjektov zahŕňajúce tretie krajiny v mnohých prípadoch vedú k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia, je nevyhnutné stanoviť pravidlá, na základe ktorých by dotknutý členský štát podľa prípadu buď zamietol odpočet platby, nákladov alebo strát, alebo by od daňovníka vyžadoval, aby dotknutú platbu zahrnul do svojho základu dane.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17)  Hybridné transfery môžu spôsobiť rozdielne daňové zaobchádzanie, ak sa v dôsledku transferu finančného nástroja v rámci štruktúrovanej dohody s podkladovou návratnosťou z uvedeného nástoja zaobchádza ako s návratnosťou odvodenou súčasne viac než jednou zo strán dohody. Podkladová návratnosť je príjmom súvisiacim s prevedeným nástrojom a odvodeným z neho. Tento rozdiel v daňovom zaobchádzaní môže viesť k odpočtu bez zahrnutia alebo k zápočtu dane v dvoch rôznych jurisdikciách pre tú istú daň vyberanú pri zdroji. Takéto nesúlady by sa preto mali odstrániť. V prípade odpočtu bez zahrnutia by sa mali uplatňovať rovnaké pravidlá ako pri neutralizácii hybridného finančného nástroja alebo nesúladu týkajúceho sa hybridných subjektov, ktorý vedie k odpočtu bez zahrnutia. V prípade dvojitého zápočtu dane by mal dotknutý členský štát obmedziť výhodu daňovej úľavy proporcionálne k čistému zdaniteľnému príjmu, pokiaľ ide o podkladovú návratnosť.

(17)  Hybridné transfery môžu spôsobiť rozdielne daňové zaobchádzanie, ak sa v dôsledku transferu finančného nástroja s podkladovou návratnosťou z uvedeného nástroja zaobchádza ako s návratnosťou odvodenou súčasne viac než jednou zo strán dohody. Podkladová návratnosť je príjmom súvisiacim s prevedeným nástrojom a odvodeným z neho. Tento rozdiel v daňovom zaobchádzaní môže viesť k odpočtu bez zahrnutia alebo k zápočtu dane v dvoch rôznych jurisdikciách pre tú istú daň vyberanú pri zdroji. Takéto nesúlady by sa preto mali odstrániť. V prípade odpočtu bez zahrnutia by sa mali uplatňovať rovnaké pravidlá ako pri neutralizácii hybridného finančného nástroja alebo nesúladu týkajúceho sa hybridných subjektov, ktorý vedie k odpočtu bez zahrnutia. V prípade dvojitého zápočtu dane by mal dotknutý členský štát obmedziť výhodu daňovej úľavy proporcionálne k čistému zdaniteľnému príjmu, pokiaľ ide o podkladovú návratnosť.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19)  Importované nesúlady presúvajú účinok hybridného nesúladu medzi stranami v tretích krajinách do jurisdikcie členského štátu prostredníctvom využitia nehybridného nástroja, čím narúšajú účinnosť pravidiel na neutralizáciu hybridných nesúladov. Odpočítateľnú platbu v členskom štáte možno použiť na financovanie výdavku v rámci štruktúrovanej dohody, ktorá zahŕňa hybridný nesúlad medzi tretími krajinami. V snahe bojovať s takýmito importovanými nesúladmi treba zahrnúť pravidlá, ktoré zakazujú odpočítať platbu, ak je zodpovedajúci príjem z tejto platby priamo alebo nepriamo zahrnutý oproti odpočtu, ktorý vyplýva z hybridnej nesúladnej dohody, čo vedie k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia medzi tretími krajinami.

(19)  Importované nesúlady presúvajú účinok hybridného nesúladu medzi stranami v tretích krajinách do jurisdikcie členského štátu prostredníctvom využitia nehybridného nástroja, čím narúšajú účinnosť pravidiel na neutralizáciu hybridných nesúladov. Odpočítateľnú platbu v členskom štáte možno použiť na financovanie výdavku v rámci štruktúrovanej dohody, ktorá zahŕňa hybridný nesúlad medzi tretími krajinami. V snahe bojovať s takýmito importovanými nesúladmi treba zahrnúť pravidlá, ktoré zakazujú odpočítať platbu, ak je zodpovedajúci príjem z tejto platby priamo alebo nepriamo zahrnutý oproti odpočtu, ktorý vyplýva z hybridného nesúladu alebo zo s ním súvisiacej dohody, čo vedie k dvojitému odpočtu alebo k odpočtu bez zahrnutia medzi tretími krajinami.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(21)  Cieľom tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči hybridným nesúladným dohodám. To nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty konajúce individuálne, keďže vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. To by následne viedlo k nedostatočnej koordinácii. Uvedený cieľ možno namiesto toho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a to vzhľadom na cezhraničnú povahu hybridných nesúladných dohôd a potrebu prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením požadovanej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie základnej úrovne koordinácie v rámci Únie, ktorá je potrebná na splnenie jej cieľov.

(21)  Cieľom tejto smernice je zvýšiť odolnosť vnútorného trhu ako celku voči hybridným nesúladom. To nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty konajúce individuálne, keďže vnútroštátne systémy zdaňovania príjmov právnických osôb sú rôznorodé a individuálne opatrenia členských štátov by len rozšírili existujúcu roztrieštenosť vnútorného trhu v oblasti priameho zdaňovania. Nedostatočná efektivita a narušenia vznikajúce vzájomným pôsobením jednotlivých vnútroštátnych opatrení by tak mohli pretrvávať. To by následne viedlo k nedostatočnej koordinácii. Uvedený cieľ možno namiesto toho lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, a to vzhľadom na cezhraničnú povahu hybridných nesúladov a potrebu prijať riešenia, ktoré fungujú pre vnútorný trh ako celok. Únia môže preto prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii vrátane prechodu od prístupu založeného na samostatnosti subjektov k jednotnému prístupu, pokiaľ ide o zdanenie nadnárodných podnikov. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa. Stanovením požadovanej úrovne ochrany pre vnútorný trh sa táto smernica zameriava len na dosiahnutie základnej úrovne koordinácie v rámci Únie, ktorá je potrebná na splnenie jej cieľov.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Odôvodnenie 21 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(21a)  S cieľom zabezpečiť jasné a účinné vykonávanie právnych predpisov by sa mal zdôrazniť súlad s odporúčaniami OECD uvedenými v publikácii s názvom Neutralising the Effects of Hybrid Mismatch Arrangements, Action 2 - 2015 Final Report (Neutralizácia účinkov hybridných nesúladných dohôd, opatrenie 2 – Záverečná správa za rok 2015).

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Odôvodnenie 23

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(23)  Komisia by mala vyhodnotiť vykonávanie tejto smernice štyri roky po nadobudnutí jej účinnosti a Rade o ňom podať správu. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie,

(23)  Komisia by mala vykonávanie tejto smernice po nadobudnutí jej účinnosti vyhodnocovať každé tri roky a podávať o ňom správu Európskemu parlamentu a Rade. Členské štáty by Komisii mali poskytovať všetky informácie potrebné na toto vyhodnotenie,

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Odôvodnenie 23 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(23a)  Členské štáty by mali byť povinné vymieňať si všetky relevantné dôverné informácie a najlepšie postupy s cieľom bojovať proti daňovým nesúladom a zabezpečiť jednotné vykonávanie smernice (EÚ) 2016/1164.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 1 – odsek 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(-1)  V článku 1 sa dopĺňa tento odsek:

 

„Článok 9a sa uplatňuje aj na všetky subjekty, ktoré členský štát považuje na daňové účely za transparentné.“

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 4 – pododsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(a)  v odseku 4 sa tretí pododsek nahrádza takto:

vypúšťa sa

„Na účely článku 9 je prepojený podnik aj subjekt, ktorý je súčasťou tej istej konsolidovanej skupiny na účely finančného účtovníctva, podnik, v ktorom má daňovník významný vplyv na riadenie, alebo podnik, ktorý má významný vplyv na riadenie daňovníka. Keď nesúlad zahŕňa hybridný subjekt, vymedzenie prepojeného podniku sa upraví tak, aby sa požiadavka 25 % nahradila požiadavkou 50 %“;

 

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a a (nové)

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 4 – pododsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(aa)  v bode 4 sa vypúšťa tretí pododsek;

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – úvodná časť

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

'(9)  „hybridný nesúlad“ je situácia medzi daňovníkom a prepojeným podnikom alebo štruktúrovaná dohoda medzi stranami v rôznych daňových jurisdikciách, keď možno ktorýkoľvek z nasledujúcich výsledkov pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo subjektu, alebo v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou:

'(9)  „hybridný nesúlad“ je situácia daňovníkom a iným subjektom, keď možno ktorýkoľvek z nasledujúcich výsledkov pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo platby uskutočnenej v rámci neho alebo je výsledkom rozdielov pri uznávaní platieb uskutočnených hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni alebo platieb, výdavkov alebo strát spôsobených hybridným subjektom alebo stálou prevádzkarňou, alebo výsledkom rozdielov pri uznávaní predpokladanej platby uskutočnenej medzi dvoma časťami rovnakého daňovníka alebo pri uznávaní obchodnej prítomnosti ako stálej prevádzkarne:

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(b)  k odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej platba zdroj, v ktorej sa náklady vynaložili alebo v ktorej došlo ku stratám, ako aj v druhej jurisdikcii („dvojitý odpočet“);

(b)  k odpočtu platby od základu dane dochádza v ktorejkoľvek jurisdikcii, v ktorej sa platba považuje za uskutočnenú (jurisdikcia platiteľa), bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v ktorejkoľvek inej jurisdikcii, v ktorej sa platba považuje za prijatú (jurisdikcia príjemcu) („odpočet bez zahrnutia“);

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno c

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(c)  k odpočtu platby od základu dane dochádza v jurisdikcii, v ktorej má platba zdroj, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely tej istej platby v druhej jurisdikcii („odpočet bez zahrnutia“);

(c)  v prípade rozdielov v uznávaní obchodnej prítomnosti ako stálej prevádzkarne nezdanenie príjmu, ktorý má zdroj v niektorej jurisdikcii, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely toho istého príjmu v druhej jurisdikcii („nezdanenie bez zahrnutia“)

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno c a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(ca)  platba hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni, ktorá môže byť dôvodom na odpočet bez zahrnutia, ak možno nesúlad prisúdiť rozdielom pri uznávaní platieb uskutočnených stálej prevádzkarni alebo hybridnému subjektu;

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 9 – pododsek 1 – písmeno c b (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(cb)  platba vedie k odpočtu bez zahrnutia v dôsledku platby uskutočnenej nezohľadnenej stálej prevádzkarni;

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 9 – pododsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

v prípade rozdielov v zaobchádzaní s obchodnou prítomnosťou ako so stálou prevádzkarňou nezdanenie príjmu, ktorý má zdrojniektorej jurisdikcii, bez zodpovedajúceho zahrnutia na daňové účely toho istého príjmudruhej jurisdikcii („nezdanenie bez zahrnutia“).

K hybridnému nesúladu, ktorý je výsledkom rozdielov pri uznávaní platieb, výdavkov alebo strát spôsobených hybridným subjektom alebo stálou prevádzkarňou alebo výsledkom rozdielov pri uznávaní predpokladanej platby uskutočnenej medzi dvoma časťami rovnakého daňovníka dochádza iba v takom rozsahu, že výsledný odpočetzdrojovej jurisdikcii sa zahrnie do položky, ktorá nie je obsiahnutá v oboch jurisdikciách, v ktorých došlo k nesúladu. Avšak v prípade, že platba, ktorá bola dôvodom tohto hybridného nesúladu, je aj dôvodom hybridného nesúladu, ktorý možno pripísať rozdielom v právnej kvalifikácii finančného nástroja alebo platby uskutočnenej v rámci neho alebo je výsledkom rozdielov pri uznávaní platieb uskutočnených hybridnému subjektu alebo stálej prevádzkarni, k hybridnému nesúladu dochádza iba v tej miere, že platba vedie k odpočtu bez zahrnutia.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 9 – pododsek 3 – úvodná časť

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Hybridný nesúlad zahŕňa aj prevod finančného nástroja v rámci štruktúrovanej dohody zahŕňajúcej daňovníka, ak sa podkladová návratnosť prevedeného finančného nástroja považuje na daňové účely za odvodenú súčasne viac ako jednou zo strán dohody, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v rôznych jurisdikciách, pričom dôjde k niektorému z týchto výsledkov:

Hybridný nesúlad zahŕňa aj prevod finančného nástroja zahŕňajúcej daňovníka, ak sa podkladová návratnosť prevedeného finančného nástroja považuje na daňové účely za odvodenú súčasne viac ako jednou zo strán dohody, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v rôznych jurisdikciách, pričom dôjde k niektorému z týchto výsledkov:

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b a (nové)

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 9 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(ba)  dopĺňa sa tento bod:

 

„9a)  „hybridný subjekt“ je akýkoľvek subjekt alebo usporiadanie, ktoré sa na daňové účely považuje za právnickú osobu podľa právnych predpisov jednej jurisdikcie a ktorého príjmy alebo výdavky sa považujú za príjmy alebo výdavky jedného alebo viacerých iných právnických osôb podľa práva inej jurisdikcie;“

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno b b (nové)

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 9 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(bb)  dopĺňa sa tento bod:

 

„9b)  „nezohľadnená stála prevádzkareň“ je akékoľvek usporiadanie, ktoré sa považuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov jurisdikcie ústredia a ktoré sa nepovažuje za stálu prevádzkareň podľa právnych predpisov jurisdikcie, v ktorej sa stála prevádzkareň nachádza;“

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno c

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 11

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  „štruktúrovaná dohoda“ je dohoda zahŕňajúca hybridný nesúlad, ak sa nesúlad zohľadní v podmienkach a cene dohody, alebo dohoda navrhnutá s cieľom dosiahnuť výsledok plynúci z hybridného nesúladu s výnimkou prípadu, keď od daňovníka alebo prepojeného subjektu nebolo možné opodstatnene očakávať, že o hybridnom nesúlade vedeli, a keď nevyužili hodnotu daňovej výhody vyplývajúcej z daného hybridného nesúladu.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno c a (nové)

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 2 – bod 11 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(ca)  dopĺňa sa tento bod:

 

„11a)  „jurisdikcia platiteľa“ je jurisdikcia, v ktorej má sídlo hybridný subjekt alebo stála prevádzkareň alebo v ktorej sa platba považuje za vykonanú.“

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 9 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, odpočet sa umožní len v členskom štáte, v ktorom má platba zdroj, náklady sa vynaložili alebo došlo ku stratám.

1.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou investora.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k dvojitému odpočtu tej istej platby, tých istých nákladov alebo strát, dotknutý členský štát zamietne odpočet takejto platby, takýchto nákladov alebo strát, ak tak už neurobila daná tretia krajina.

V prípade, že sa odpočet nezamietne v jurisdikcii investora, odpočet sa zamietne v jurisdikcii platiteľa. Ak je zapojená tretia krajina, dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania toho, že tretia krajina zamietla odpočet, znáša daňovník.

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 9 – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi vedie k odpočtu bez zahrnutia, členský štát platiteľa odpočet takejto platby zamietne.

2.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad vedie k odpočtu bez zahrnutia, odpočet sa zamietne v členskom štáte, ktorý je jurisdikciou platiteľa takejto platby. Ak sa odpočet nezamietne v jurisdikcii platiteľa, príslušný členský štát požaduje od daňovníka, aby zahrnul sumu platby, ktorá by inak spôsobila nesúlad, do príjmu v jurisdikcii príjemcu platby.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci tretiu krajinu vedie k odpočtu bez zahrnutia:

 

(i)  ak má platba zdroj v členskom štáte, tento členský štát zamietne odpočet, alebo

 

(ii)  ak má platba zdroj v tretej krajine, dotknutý členský štát vyžaduje od daňovníka, aby takúto platbu zahrnul do základu dane s výnimkou prípadu, keď daná tretia krajina už zamietla odpočet alebo vyžiadala, aby sa platba zahrnula.

 

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 9 – odsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  V rozsahu, v akom hybridný nesúlad medzi členskými štátmi zahŕňajúci stálu prevádzkareň vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, členský štát, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni.

3.  Pokiaľ hybridný nesúlad zahŕňa príjem nezohľadnenej stálej prevádzkarne, ktorý nie je predmetom dane v jurisdikcii členského štátu, v ktorom je daňovník rezidentom na daňové účely, tento členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul príjem, ktorý by inak bol pripísaný nezohľadnenej stálej prevádzkarni, medzi svoje zdaniteľné príjmy.

V rozsahu, v akom hybridný nesúlad zahŕňajúci stálu prevádzkareň nachádzajúcu sa v tretej krajine vedie k nezdaneniu bez zahrnutia, dotknutý členský štát vyžaduje, aby daňovník zahrnul do základu dane príjem pripísaný stálej prevádzkarni v tretej krajine.

 

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 9 – odsek 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.  Členské štáty zamietnu odpočet akejkoľvek platby zo strany daňovníka v rozsahu, v akom takáto platba priamo alebo nepriamo financuje odpočítateľné výdavky, ktoré spôsobujú hybridný nesúlad prostredníctvom transakcie alebo série transakcií.

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 9 – odsek 4

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  V rozsahu, v akom sa platba daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, nákladom alebo strate, ktoré sú z dôvodu hybridného nesúladu odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách mimo Únie, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna zo dotknutých tretích krajín už zamietla odpočet platby, nákladov alebo strát, ktoré by boli odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách.

4.  V rozsahu, v akom sa platba daňovníka subjektu v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, nákladom alebo strate, ktoré sú z dôvodu hybridného nesúladu odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách mimo Únie, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna zo dotknutých tretích krajín už zamietla odpočet platby, nákladov alebo strát, ktoré by boli odpočítateľné v dvoch rôznych jurisdikciách.

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 9 – odsek 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5.  V rozsahu, v akom sa zodpovedajúce zahrnutie odpočítateľnej platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, ktorú z dôvodu hybridného nesúladu nezahrnie do svojho základu dane jej príjemca, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka prepojenému podniku v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna z dotknutých tretích krajín už odpočet tejto nezahrnutej platby zamietla.

5.  V rozsahu, v akom sa zodpovedajúce zahrnutie odpočítateľnej platby daňovníka v tretej krajine priamo alebo nepriamo započíta proti platbe, ktorú z dôvodu hybridného nesúladu nezahrnie do svojho základu dane jej príjemca, členský štát daňovníka zamietne odpočet platby daňovníka v tretej krajine od základu dane s výnimkou prípadu, ak jedna z dotknutých tretích krajín už odpočet tejto nezahrnutej platby zamietla.

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok -9 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(3a)  Vkladá sa tento článok:

 

„Článok -9a

 

Reverzné hybridné nesúlady

 

Ak jeden alebo viacero prepojených nerezidentných subjektov vlastniacich podiel na zisku v hybridnom subjekte, ktorý je zriadený alebo má sídlo v členskom štáte, má sídlo v jurisdikcii alebo jurisdikciách, ktoré považujú hybridný subjekt za zdaniteľnú osobu, tento hybridný subjekt sa považuje za rezidenta tohto členského štátu a jeho príjem sa zdaňuje v tom rozsahu, v akom sa tento príjem inak nezdanil podľa právnych predpisov tohto členského štátu alebo ktorejkoľvek inej jurisdikcie.“

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica (EÚ) 2016/1164

Článok 9a – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Pokiaľ sú platba, náklady alebo straty daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom členského štátu aj tretej krajiny, v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu a tejto tretej krajiny, odpočítateľné od základu dane v oboch jurisdikciách a tieto platby, náklady alebo straty sa môžu započítať v členskom štáte daňovníka proti zdaniteľnému príjmu, ktorý nie je zahrnutý v danej tretej krajine, členský štát daňovníka zamietne odpočet tejto platby, týchto nákladov alebo strát s výnimkou prípadu, keď tak už urobila daná tretia krajina..

Pokiaľ sú platba, náklady alebo straty daňovníka, ktorý je na daňové účely rezidentom členského štátu aj tretej krajiny, v súlade s právnymi predpismi tohto členského štátu a tejto tretej krajiny, odpočítateľné od základu dane v oboch jurisdikciách a tieto platby, náklady alebo straty sa môžu započítať v členskom štáte daňovníka proti zdaniteľnému príjmu, ktorý nie je zahrnutý v danej tretej krajine, členský štát daňovníka zamietne odpočet tejto platby, týchto nákladov alebo strát s výnimkou prípadu, keď tak už urobila daná tretia krajina. Takéto zamietnutie odpočtu sa uplatňuje aj situácii, keď daňovník pre daňové účely nemá štátnu príslušnosť. Dôkazné bremeno toho, že táto tretia krajina odmietla odpočet platby, výdavku alebo straty, znáša daňovník.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0457.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Pri pohľade na návrh, ktorým sa mení smernica (EÚ) 2016/1164, pokiaľ ide o hybridné nesúlady s tretími krajinami, sa spravodajca domnieva, že Komisia predložila návrh, ktorý účinne zužuje priestor na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam právnických osôb.

Medzinárodné daňové problémy boli za ostatné roky oprávnene na významnom mieste politických programov. Narastajúca rýchlosť globalizácie, digitalizácia a integrácia národných hospodárstiev a trhov odhalili nedostatky platných predpisov, a tak vytvorili príležitosti na narúšanie základu dane a presun ziskov (BEPS). V nadväznosti na to OECD a krajiny skupiny G20 prijali v septembri 2013 15-bodový akčný plán na riešenie BEPS. V roku 2015 bola zverejnená záverečná správa o akcii 2 – neutralizácia účinkov hybridných nesúladných dohôd.

Hybridné nesúladné dohody využívajú rozdiely v daňovom zaobchádzaní so subjektom alebo nástrojom na základe právnych predpisov dvoch alebo viacerých daňových jurisdikcií, aby sa dosiahlo dvojité nezdanenie. Tieto druhy dohôd sa často uzatvárajú s jediným cieľom znížiť mieru zdanenia právnických osôb a majú za následok výrazné narúšanie základov dane právnických osôb, ktoré sú daňovníkmi v EÚ. Bolo tak treba vytvoriť predpisy proti týmto druhom dohôd.

Najrozšírenejším formám hybridných nesúladov sa venujú pravidlá pre hybridné nesúlady uvedené v smernici Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá boja proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam s priamym vplyvom na fungovanie vnútorného trhu (smernica o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam), ale iba v EÚ. Článok 9 smernice o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam sa zameriava na hybridné nesúlady vyplývajúce z rozdielov v právnom vymedzení subjektu alebo finančného nástroja medzi daňovníkom v jednom členskom štáte a prepojeným podnikom v inom členskom štáte, alebo vyplývajúce zo štruktúrovanej dohody medzi jednotlivými stranami v členských štátoch.

Hybridné nesúlady na zníženie celkovej daňovej povinnosti v EÚ však využívajú aj daňovníci v EÚ, ktorí pôsobia v cezhraničných štruktúrach, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny. Rada ECOFIN preto vydala stanovisko k hybridným nesúladom, ktoré bolo súčasťou záverečného kompromisného návrhu smernice o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam schváleného 20. júna 2016, v ktorom sa požaduje, aby Komisia „do októbra 2016 predložila návrh o hybridných nesúrodých opatreniach, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, aby sa zabezpečili pravidlá konzistentné s pravidlami odporúčanými v správe OECD v oblasti BEPS týkajúcej sa akcie 2, ktoré zároveň nebudú menej účinné ako tieto odporúčané pravidlá, a to s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka 2016.“

Možno teda privítať, že Komisia v súčasnosti predstavuje opatrenia na riešenie hybridných nesúladov, na ktorých sa zúčastňujú aj tretie krajiny. Spravodajca sa navyše domnieva, že by sa mali riešiť aj iné druhy nesúladov zahrnuté v návrhu Komisie, napríklad nesúlady týkajúce sa hybridných stálych prevádzkarní, hybridné transfery, tzv. importované nesúlady a nesúlady týkajúce sa dvojitej rezidencie, ktoré v článku 9 smernice o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam ošetrené nie sú, a to s cieľom minimalizácie príležitostí na narúšanie základu dane a presun ziskov.

Spravodajca sa nazdáva, že ako súčasť balíka, ktorý zahŕňa opätovné predloženie návrhu spoločného konsolidovaného základu dane právnických osôb (CCCTB) a návrhu o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (CCTB), je tento návrh smernice základným krokom v boji proti hybridným nesúladom, na ktorých sa zúčastňujú tretie krajiny, s cieľom neutralizácie hybridných nesúladných dohôd.


POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR

Názov

Hybridné nesúlady s tretími krajinami

Referenčné čísla

COM(2016)0687 – C8-0464/2016 – 2016/0339(CNS)

Dátum konzultácie s EP

21.11.2016

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

21.11.2016

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

INTA

21.11.2016

IMCO

21.11.2016

 

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

INTA

28.11.2016

IMCO

5.12.2016

 

 

Spravodajcovia

       dátum vymenovania

Olle Ludvigsson

24.11.2016

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

28.2.2017

27.3.2017

 

 

Dátum prijatia

27.3.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

44

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Esther de Lange, Anneliese Dodds, Markus Ferber, Sven Giegold, Sylvie Goulard, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Sander Loones, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Costas Mavrides, Bernard Monot, Luigi Morgano, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Sirpa Pietikäinen, Pirkko Ruohonen-Lerner, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Kay Swinburne, Paul Tang, Ernest Urtasun, Marco Valli, Jakob von Weizsäcker, Steven Woolfe

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Calvet Chambon, Doru-Claudian Frunzulică, Ildikó Gáll-Pelcz, Thomas Mann, Joachim Starbatty, Nils Torvalds

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Iturgaiz, Bogdan Andrzej Zdrojewski

Dátum predloženia

31.3.2017


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

44

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Sylvie Goulard, Nils Torvalds

ECR

Sander Loones, Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Joachim Starbatty, Kay Swinburne

ENF

Bernard Monot

GUE/NGL

Marisa Matias

PPE

Burkhard Balz, Markus Ferber, Ildikó Gáll-Pelcz, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Carlos Iturgaiz, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Fulvio Martusciello, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Esther de Lange

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Anneliese Dodds, Doru-Claudian Frunzulică, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Luigi Morgano, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

Verts/ALE

Sven Giegold, Philippe Lamberts, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun

0

-

2

0

EFDD

Marco Valli

NI

Steven Woolfe

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania.

Právne oznámenie