Postup : 2016/2098(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0161/2017

Predkladané texty :

A8-0161/2017

Rozpravy :

PV 27/04/2017 - 3
CRE 27/04/2017 - 3

Hlasovanie :

PV 27/04/2017 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0138

SPRÁVA     
PDF 765kWORD 78k
5.4.2017
PE 587.516v02-00 A8-0161/2017

o Výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015

(2016/2098(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu

Spravodajca: Nedzhmi Ali

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015

(2016/2098(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky za rok 2015,

–  so zreteľom na finančnú správu Európskej investičnej banky za rok 2015 a na jej štatistickú správu za rok 2015,

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2015, správu o posúdení operácií EIB v EÚ na základe troch pilierov za rok 2015 a na jej správu o výsledkoch mimo EÚ za rok 2015,

–  so zreteľom na výročné správy výboru audítorov za rozpočtový rok 2015,

–  so zreteľom na výročnú správu skupiny Európskej investičnej banky o činnostiach v rámci boja proti podvodom za rok 2015,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2015 a správu o riadení podniku,

–  so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi (Office of the Chief Compliance Officer) o činnosti za rok 2015,

–  so zreteľom na operačné plány skupiny EIB na roky 2014 – 2016, 2015 – 2017 a 2016 – 2018 a na operačný plán EIF na roky 2014 – 2016;

–  so zreteľom na články 3 a 9 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), na protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte EIB a protokol č. 28 k tejto zmluve o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 ZFEÚ o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 11. marca 2014 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2012(1), z 30. apríla 2015 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2013(2) a z 28. apríla 2016 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014(3),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o mandáte EIB pre vonkajšie činnosti na roky 2007 – 2013(4) a na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 670/2012 z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013), a nariadenie (ES) č. 680/2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí(6) (pokiaľ ide o pilotnú fázu iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2015 s názvom Posilnenie európskych investícií na podporu zamestnanosti a rastu: úloha národných podporných bánk (NPB) pri podpore Investičného plánu pre Európu (COM(2015)0361),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  zo zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. septembra 2016 o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a na zavedenie technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597), (SWD(2016)0297) a (SWD(2016)0298),

–  so zreteľom na hodnotenie fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktoré oddelenie operácií EIB vypracovalo v septembri 2016,

–  so zreteľom na stanovisko č. 2/2016 Európskeho dvora audítorov o návrhu na predĺženie a rozšírenie EFSI,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013,

–  so zreteľom na ad-hoc audit spoločnosti Ernst & Young z 8. novembra 2016 o uplatňovaní nariadenia (EÚ) 2015/1017 (nariadenie o EFSI),

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu zo septembra 2016 medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou,

–  so zreteľom na list európskej ombudsmanky predsedovi Európskej investičnej banky z 22. júla 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0161/2017),

A.  keďže EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom osobitných investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, finančné nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

B.  keďže EIB ako najväčší verejný poskytovateľ úverov na svete pôsobí na medzinárodných kapitálových trhoch, ponúka konkurencieschopné produkty klientom a výhodné podmienky na podporu politík a projektov EÚ;

C.  keďže Európsky investičný fond (EIF) a Európsky fond pre strategické investície (EFSI) by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri dopĺňaní intervencií EIB ako osobitné nástroje EÚ v oblasti rizikového kapitálu a záruk zameraných prednostne na podporu MSP a európskej integrácie a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

D.  keďže Európsky parlament vypracoval tri rôzne správy o činnostiach EIB: správu o finančnej činnosti EIB (vypracovanú Výborom pre hospodárske a menové veci a Výborom pre rozpočet), správu o kontrole finančnej činnosti EIB (vypracovanú Výborom pre kontrolu rozpočtu) a správu o vykonávaní EFSI (vypracovanú Výborom pre hospodárske a menové veci a Výborom pre rozpočet);

Ε.  keďže záruky proti podvodom vrátane daňových podvodov a prania špinavých peňazí, ako aj proti financovaniu teroristických rizík sú súčasťou zmluvných ustanovení EIB v zmluvách podpísaných medzi skupinou EIB a jej zmluvnými stranami; keďže EIB požaduje, aby zmluvné strany dodržiavali všetky platné právne predpisy; keďže EIB by mala na základe výsledkov vykonanej povinnej starostlivosti presadiť dodatočné zmluvné ustanovenia zamerané na osobitné otázky spojené s transparentnosťou a integritou;

F.  keďže EIB pôsobí ako vykonávacia zložka stratégie EÚ 2020 a hlavných iniciatív tým, že zabezpečuje použitie verejných investícií ako náhrady alebo nápravy chýbajúcich možností na finančnom trhu a spúšťaním nových impulzov pre rast a tvorbu pracovných miest v EÚ;

G.  keďže katalytický účinok získavania finančných prostriedkov EIB je kľúčovým prvkom pri definovaní pridanej hodnoty EÚ a zaistení toho, že Európa zostane svetovým lídrom so všetkými atribútmi hospodárstva svetového formátu z hľadiska konkurencieschopnosti, inovácie, infraštruktúry a atraktívnosti;

H.  keďže investície EIB tvoria balík ekostimulov, vďaka ktorému je EÚ oveľa lepšie vybavená na to, aby aj naďalej bola miestom príležitostí a mohla čeliť výzvam globalizovanej hospodárskej súťaže;

I.  keďže Investičný plán pre Európu je súčasťou širšej stratégie zameranej na zvrátenie negatívneho trendu pozorovaného vo verejných a súkromných investíciách, a to mobilizáciou nových a súkromných finančných prostriedkov, ktoré sa majú investovať do reálneho hospodárstva s cieľom posilniť dlhodobé strategické a udržateľné investície v celej Únii;

J.  keďže v súčasnosti narastá počet finančných nástrojov, ktoré navrhuje a presadzuje EIB, počnúc verejno-súkromnými partnerstvami až po sekuritizáciu; keďže hrozí, že tieto nástroje môžu spôsobiť socializáciu strát a privatizáciu ziskov;

K.  keďže financovanie operácií mimo EÚ, ktoré zabezpečuje EIB, podporuje v prvom rade ciele vonkajšej politiky EÚ, pričom zlepšuje jej viditeľnosť a šíri jej hodnoty a prispieva k udržaniu stability tretích krajín;

L.  keďže neustála pozornosť by sa mala venovať vývoju najlepších postupov súvisiacich s politikou výkonnosti a riadením EIB, ako aj dobrou správou a transparentnosťou;

M.  keďže EIB by si mala zachovať rating AAA ako základné aktívum svojho podnikateľského modelu a vysoko kvalitné a solídne portfólio aktív s kvalitnými investičnými projektmi pri vykonávaní EFSI;

N.  keďže EIB doteraz nevykonala všetky potrebné opatrenia v reakcii na odporúčania a výzvy Parlamentu uvedené v jeho uzneseniach o výročných správach EIB z minulých rokov;

Posilňovanie udržateľnosti investičnej politiky EIB

1.  konštatuje, že v roku 2015 boli podpísané operácie v hodnote 77,5 miliardy EUR (77 miliárd v roku 2014), z čoho 69,7 miliardy EUR smerovalo do členských štátov EÚ a 7,8 miliardy EUR mimo EÚ;

2.  víta výročné správy EIB za rok 2015 a jej úspechy prezentované v týchto správach, ako aj úsilie vynaložené na lepšie prezentovanie a podávanie správ o prínose (alebo doplnkovosti) a výsledkoch EIB;

3.  pripomína žiadosť Parlamentu o predloženie komplexnejšej a harmonizovanejšej výročnej správy s cieľom získať lepší kvalitatívny prehľad a hodnotenie celkovej činnosti a úverových priorít EIB; trvá na tom, aby EIB ďalej spresnila a poskytla informácie o konkrétnom a dosiahnutom hospodárskom, sociálnom a environmentálnom vplyve a pridanej hodnote jej operácií v členských štátoch EÚ a mimo nej;

4.  zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť dôsledné vykonávanie politiky EÚ všetky činnosti financované EIB musia byť súčasťou všeobecnej stratégie EÚ a neustále byť v súlade s ňou, ako aj s oblasťami politických priorít vymedzenými v stratégii Európa 2020, v rámci programu pre rast a zamestnanosť a Paktu pre rast a zamestnanosť, a zároveň musia plniť kritériá hospodárskej, sociálnej a finančnej účinnosti a kritériá týkajúce sa environmentálneho vplyvu;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné predložiť konkrétne a zhutnené výsledky o tom, ako externé investície EIB prispievajú k dosiahnutiu priorít EÚ a k rozvoju budovania kapacít v regiónoch;

6.  dôrazne nabáda EIB, aby naďalej vyvíjala úsilie o prekonanie investičných, trhových a sektorových rozdielov a investovala do projektov a operácií, ktoré majú skutočnú pridanú hodnotu pre dosiahnutie väčšej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ, pevnejšieho investičného prostredia, vyššej zamestnanosti a návratu k udržateľnému rastu v celej EÚ;

7.  pripomína, že podpora oživenia hospodárstva, udržateľného rastu a väčšej súdržnosti je hlavným cieľom a EIB by mala lepšie predvídať štrukturálne výzvy, a to najmä tie, ktoré sa týkajú reindustrializácie Európy a digitálneho hospodárstva založeného na vedomostiach, s cieľom podnietiť nové hospodárske príležitosti, inováciu, rozvoj obehového hospodárstva a lepšie využívať obnoviteľné zdroje energie v súlade s cieľmi politík v oblasti životného prostredia, klímy a energetiky; zdôrazňuje, že proces reindustrializácie sa musí uskutočňovať s prihliadnutím jednak na nevyhnutnosť vytvárať kvalitné pracovné miesta, jednak na rôzne situácie, ktoré sú typické pre európske hospodárstvo, ale vždy s náležitým ohľadom na životné prostredie a zdravie pracovníkov a verejnosti;

8.  zastáva názor, že EIB by sa pri vymedzovaní investičných činností a svojich rozhodnutí o financovaní mala systematicky zameriavať na strednodobé a dlhodobé hospodárske, sociálne a environmentálne účinky, najmä pokiaľ ide o cezhraničné aspekty; považuje za potrebné, aby EIB investovala do rozsiahlych i malých udržateľných projektov, ktoré majú z dlhodobého hľadiska systémový význam a vytvárajú pridanú hodnotu na regionálnej úrovni a úrovni EÚ;

9.  zdôrazňuje, že primeranosť financovaných projektov by sa mala vo svojej podstate posudzovať nielen z hľadiska hospodárskeho významu, ale rovnaký dôraz by sa mal klásť aj na environmentálnu a sociálnu udržateľnosť, ako aj na politický, cezhraničný a regionálny význam týchto projektov; pripomína, že prednostné zameranie úverových činností EIB na projekty, ktoré prinášajú jasné a udržateľné výsledky a vplývajú na hospodársky rast a zamestnanosť, musia ostať hlavnou usmerňujúcou zásadou;

10.  uznáva, že EIB je kľúčovým aktérom potrebným na oživenie hospodárstva EÚ, zvýšenie zamestnanosti a zlepšenie štatistických údajov o raste v členských štátoch a maximalizovanie účinnosti a hodnoty dostupných finančných zdrojov použitím revolvingových nástrojov, a to prostredníctvom násobiaceho účinku záručných fondov a pákového efektu;

11.  domnieva sa, že je potrebné zaistiť odolnú, udržateľnú a stabilnú stratégiu financovania EÚ s cieľom urýchliť hospodárske oživenie, zvýšiť zamestnanosť a pomôcť určitým hospodárskym odvetviam a menej rozvinutým regiónom dobehnúť ostatné odvetvia a oblasti; pripomína, že je potrebné zamerať sa na produktívne investície, ktoré prinášajú skutočnú zmenu najmä z dlhodobého hľadiska, a oživiť primárny sektor, výskum, infraštruktúru a zamestnanosť; domnieva sa, že projekty by sa mali vyberať na základe ich výsledkov, potenciálu vytvoriť pridanú hodnotu pre EÚ ako celok a skutočnej doplnkovosti, prípadne by sa mali uprednostňovať projekty s vyšším rizikovým profilom;

12.  v tejto súvislosti opakuje, že by sa malo zverejňovať viac informácií o presnej povahe jednotlivých projektov, ktoré sú priamo alebo nepriamo financované prostredníctvom úverových činností EIB, a najmä o ich pridanej hodnote a očakávanom hospodárskom vplyve na jednotlivé členské štáty Únie;

13.  opätovne zdôrazňuje znepokojenie Parlamentu v súvislosti s vymedzením vyváženej stratégie, ktorá zahŕňa dynamické, spravodlivé a transparentné geografické rozloženie projektov a investícií medzi členskými štátmi s osobitným zameraním na menej rozvinuté krajiny a regióny; konštatuje, že 73 % celkového objemu úverov, ktoré EIB poskytla za rok 2015 (51 mld. EUR), je sústredených v šiestich členských štátoch, čo ukazuje, že nie všetky členské štáty alebo regióny vedia rovnako ťažiť z investičných príležitostí;

14.  podporuje iniciatívy EIB zamerané na poskytovanie spoločnej technickej pomoci na mieste riadiacim orgánom a finančným sprostredkovateľom vrátane cieleného vzdelávania fi-compass;

15.  vyzýva EIB, aby vystupňovala svoju komunikačnú politiku o dostupných finančných zdrojoch a nástrojoch zameranú na potenciálne zainteresované strany a súkromných investorov, ako aj na občanov, pokiaľ ide o dosiahnuté výsledky;

16.  vyzýva EIB a Komisiu, aby zintenzívnili šírenie informácií o svojich možnostiach financovania a zároveň poskytovali viac podpory a poradenstva a aby zvýšili množstvo finančných prostriedkov na projekty miestnych a regionálnych orgánov a MSP a zjednodušili prístup k financovaniu z prostriedkov EIB a kombinovanie grantov s úvermi a finančnými nástrojmi; vyzýva Komisiu, aby podporila vypracovanie programov odbornej prípravy pre potenciálnych príjemcov tým, že riadiacim orgánom zabezpečí významnejšiu úlohu pri poskytovaní informácií, usmernení a poradenstva pre konečných príjemcov;

17.  domnieva sa, že je dôležité, aby si EIB udržala rating AAA a zachovala si tak prístup k medzinárodným kapitálovým trhom za čo najlepších úverových podmienok a prenášala tieto výhody do svojej investičnej stratégie a úverových podmienok; vyzýva EIB, aby vyvinula kultúru rizika s cieľom zvýšiť svoju účinnosť a komplementárnosť a synergie medzi svojim intervenciami a rôznymi politikami EÚ;

18.  je hlboko znepokojený všeobecne vyššími nákladmi a poplatkami za fondy riadené EIB/EIF, ktoré slúžia na vykonávanie finančných nástrojov v rámci spoločného riadenia, na ktoré poukázal Európsky dvor audítorov vo svojich zisteniach uvedených v osobitnej správe 19/2016 s názvom Vykonávanie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – ponaučenie z programovacieho obdobia na roky 2007 – 2013, a vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vykonal podobný audit za súčasné obdobie;

Monitorovanie vplyvu EIB vo vykonávaní kľúčových oblastí verejnej politiky

19.  berie na vedomie správu o výsledkoch a vplyve operácií EIB v rámci EÚ v roku 2015 založenú na trojpilierovej metodike hodnotenia s cieľom posúdiť očakávané výsledky, monitorovať aktuálne výsledky a merať vplyv štyroch kľúčových cieľov verejnej politiky, konkrétne inovácie a zručnosti (22,7 % objemu schválených úverov EIB v roku 2015, vo výške 15,8 miliardy EUR), financie pre malé a stredné podniky a podniky so strednou kapitalizáciou (28,5 % podpísaných úverov, resp. 19,8 miliardy EUR), infraštruktúra (24,5 %, t. j. 17,1 miliardy EUR) a životné prostredie (24,3 %, t. j. 16,9 miliardy EUR); konštatuje, že na ilustráciu očakávaných výsledkov správa obsahuje výber výstupov a výsledkov nových podpísaných operácií, ale neobsahuje nijakú informáciu o sledovaných aktuálnych výsledkoch ani o dosiahnutom vplyve;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli poskytnuté žiadne údaje vo výročnej správe o činnosti EIB v rámci EÚ v roku 2015 o očakávaných a dosiahnutých výsledkoch z operácií banky, pokiaľ ide o dva prierezové ciele politiky, konkrétne opatrenia v oblasti klímy a súdržnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2015 EIB nedosiahla predpokladanú výšku 30 % investícií na súdržnosť (v rámci EÚ dosiahla 25,2 %) a že predpokladané vykonávanie za rok 2016 (27 %) je tiež nižšie ako cieľ 30 %; dôrazne vyzýva EIB, aby obnovila hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť ako hlavný cieľ verejnej politiky a začala podávať explicitné správy o jeho vykonávaní;

21.  vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že aktualizácia metodiky troch pilierov s cieľom zabezpečiť jej súlad s požiadavkami nariadenia o EFSI neviedla k harmonizácii podávania správ EIB o operáciách v rámci EÚ s podávaním správ o operáciách mimo EÚ, ani k zahrnutiu analytických a komplexných informácií o dosiahnutých konkrétnych výsledkoch v rámci EÚ; žiada, aby sa na úrovni projektu zverejňovalo viac informácií zabezpečením prístupu verejnosti k projektovým hodnoteniam a tabuľkám hodnotenia, pokiaľ ide o hodnotenie troch pilierov (3PA) a rámec merania výsledkov (REM);

22.  zdôrazňuje, že ambiciózna investičná stratégia musí byť spojená s nástrojmi na jasné monitorovanie a vykazovanie, ktoré zaručujú riadenie výkonnosti;

23.  vyzýva EIB, aby neustále kládla dôraz na kontrolu svojej výkonnosti prostredníctvom hodnotenia výkonnosti a preukázaného dosahu; nabáda EIB, aby naďalej definovala svoje monitorovacie ukazovatele, konkrétne ukazovatele doplnkovosti, s cieľom posúdiť vplyv čo najskôr vo fáze tvorby projektu a poskytnúť správnej rade dostatočné informácie o očakávanom vplyve, najmä pokiaľ ide o príspevok k politikám EÚ;

24.  berie na vedomie zložitosť monitorovania rastúceho portfólia a rôznych prebiehajúcich projektov a následne celkového riadenia ukazovateľov; nabáda EIB, aby vyvinula väčšie úsilie na zabezpečenie riadneho monitorovania;

25.  nabáda EIB, aby bola voči členským štátom aktívnejšia s cieľom zabezpečiť budovanie kapacít a poskytovať poradenské služby priamo príjemcom na prípravu veľkých investičných projektov prostredníctvom lepšej spolupráce s príslušnými národnými alebo decentralizovanými orgánmi alebo národnými podpornými bankami;

Schémy financovania pre MSP

26.  pripomína, že EIB má celosvetovú zodpovednosť za zabezpečenie atraktívnosti EÚ vo svetovom meradle prostredníctvom podpory priaznivého investičného prostredia pre podnikateľov a podniky;

27.  uznáva, že MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou majú hlavnú úlohu pri zvyšovaní zamestnanosti a raste hospodárstva v EÚ a v jednotlivých členských štátoch; podporuje úsilie, ktoré EIB vyvíja na zintenzívnenie svojej podpory pre všetky druhy MSP (počiatočný kapitál, začínajúce podniky, mikropodniky až stredne veľké podniky, podnikateľské klastre) so zameraním na nové podnikateľské modely s vysokým potenciálom na vznik pracovných príležitostí pre mladých ľudí; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby vyvinula potrebné úsilie na zabezpečenie plného vykonávania programu Iniciatívy pre MSP;

28.  berie na vedomie, že podpora EIB pre MSP predstavovala približne 36,6 % z jej financovania v roku 2015 a dosiahol sa celkový pákový efekt na úrovni 39,7 miliardy EUR na financovanie MSP a podporu 5 miliónov pracovných miest;

29.  víta úsilie EIF o to, aby iniciatíva na podporu MSP v súčasnosti pôsobila v šiestich krajinách (Španielsko, Taliansko, Bulharsko, Fínsko, Rumunsko a Malta), ktorým táto iniciatíva podľa očakávaní prinesie 8,5 miliardy EUR v podobe nových úverov poskytnutých MSP za výhodných podmienok; vyzýva členské štáty, aby vykonávali iniciatívu na podporu MSP v širšom meradle, vzhľadom na jej schopnosť znižovať riziko pre finančných sprostredkovateľov; oceňuje preto návrh Komisie na predĺženie iniciatívy na podporu MSP do roku 2020; zdôrazňuje však, že iniciatíva na podporu MSP by mala zohrávať väčšiu úlohu, pretože financovanie MSP má zásadný význam pre podporu rastu a zamestnanosti v EÚ, najmä v období po hospodárskej a finančnej kríze; vyzýva EIB, aby sledovala a posilňovala používanie nástroja sekuritizácie; okrem toho žiada o zlepšenie komunikačnej politiky EIB a administratívnych podmienok iniciatívy na podporu MSP; vyzýva EIF, aby zverejnil podrobnú správu o úspechoch a neúspechoch programu;

30.  víta zavedenie nových nástrojov na základe dohody medzi EIB a Komisiou, ako sú nástroj na súkromné financovanie energetickej efektívnosti (PF4EE), iniciatíva na podporu MSP a finančné nástroje EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020; berie na vedomie činnosti EIF, najmä finančné nástroje COSME (Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP) a InnovFin, ktoré v roku 2015 využili EFSI zdvojnásobením výšky úverov, za ktoré ručí;

31.  vyzýva EIB, aby zvýšila rizikový profil svojich intervencií, a to najmä pri podpore MSP, ktoré podstupujú riziká alebo sa vyvíjajú v hospodársky znevýhodnených regiónoch alebo v nestabilných regiónoch; domnieva sa tiež, že sektor MSP a prístup k financovaniu je opakujúci sa a dlhodobý cieľ, ktorý treba ďalej posilniť;

Inovácie

32.  podporuje všetky stimuly pre inovácie podporované trhom, sociálny rozvoj a ochranu životného prostredia pri zachovaní udržateľného rastu a rozvážne využívanie zdrojov; podporuje stimuly, ktoré pomáhajú naplniť ambíciu EÚ stať sa obehovým, znalostným a digitálnym hospodárstvom a udržať si konkurencieschopnosť;

33.  berie na vedomie, že EIB už financuje investície do výskumu a vývoja bezpečnostných spoločností v EÚ, ktoré sa zaoberajú civilnými technológiami a technológiami dvojakého použitia; zastáva názor, že pokiaľ ide o technológie s dvojakým použitím, EIB by mala podporovať predovšetkým tie investície, ktoré sú motivované ich komercializáciou v civilných použitiach – príklady projektov EIB tohto druhu už zahŕňali investície do výskumu a vývoja v oblasti leteckých a kozmických technológií, radarových systémov, kybernetickej bezpečnosti a bezpečnosti cloudu, mikroelektroniky a očkovacích látok;

34. poznamenáva, že úvery na inovatívne projekty dosiahli v roku 2015 rekordnú výšku 18,7 miliardy EUR, a víta, že EIB kladie väčší dôraz na investície do inovácií;

35.  konštatuje, že pokračujúcou podporou civilných technológií a technológií dvojakého použitia by EIB mohla zvýšiť svoju pomoc sektoru bezpečnosti EÚ v rámci svojho existujúceho právneho rámca; toto zahŕňa operácie profitujúce z EFSI;

Infraštruktúra

36.  vyzýva EIB, aby naďalej podporovala program v oblasti infraštruktúry založený na efektívnych projektoch spoločného záujmu v odvetviach dopravy a energetiky s vlastnými zdrojmi a zavedením dlhových finančných nástrojov v rámci Nástroja na prepájanie Európy, pričom by mala zvážiť ich zlučiteľnosť s cieľmi politiky v oblasti klímy a regionálnym rozvojom; vyzýva EIB, aby vytvorila nové finančné nástroje na výstavbu infraštruktúry a stavieb podľa podmienok makroregionálnych stratégií;

37.  víta úroveň financovania cieľov v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti (17 634 mld. EUR) a obnovy vidieka a miest (5 467 mld. EUR) a odporúča jej zachovanie; považuje toto financovanie za nevyhnutný doplnok politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať pravidelný dialóg s riadiacimi orgánmi s cieľom vytvoriť synergický účinok a komplementárnosť medzi oboma nástrojmi;

38.  vyzýva EIB, Komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány v spolupráci s národnými podpornými bankami a inštitúciami, aby posilnili spoluprácu s cieľom vytvoriť väčšiu súčinnosť medzi EŠIF a finančnými nástrojmi EIB a úvermi, ako aj znížiť administratívnu záťaž, zjednodušiť postupy a zvýšiť správnu kapacitu, zlepšiť regionálny rozvoj, súdržnosť a vnímanie EŠIF a financovanie z prostriedkov EIB; domnieva sa, že je málo dostupných informácií týkajúcich sa činností kombinovaného financovania EIB v rámci projektov a programov politiky súdržnosti; požaduje, aby si EIB splnila svoju úlohu verejnoprávnej inštitúcie a ambicióznejšie sa postavila k otázke zodpovednosti, transparentnosti a viditeľnosti, aby nevznikali nejasnosti; vyzýva EIB, aby vypracovala komunikačnú politiku o svojej činnosti, vrátane jej poradenskej činnosti, aby všetky formy vlády a všetci príjemcovia mohli mať prístup k jej programom;

39.  zdôrazňuje, že intenzívnejšie využívanie finančných nástrojov v politike súdržnosti si vyžaduje väčšie zapojenie Európskeho parlamentu do kontroly činností EIB s cieľom umožniť aj lepšie posúdiť vplyvy a dôsledky úlohy EIB;

40.  žiada členské štáty, aby v plnej miere využívali prostriedky pridelené z EŠIF a doplnkovosť, a dopĺňali tak úvery a finančné nástroje EIB; okrem toho žiada o väčšie a lepšie kombinovanie grantov s financovaním EIB s cieľom lepšie využívať pákový efekt EŠIF; žiada, aby EIB viedla tento proces, pretože má odborné znalosti a zodpovednosť voči akcionárom, čo pomôže zabezpečiť návratnosť jej investícií;

41.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoje financovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ako aj cieľov rozvoja miest a zároveň naďalej podporovala tradičné a inovatívne odvetvia v EÚ; požaduje okrem toho, aby sa v spolupráci s členskými štátmi vyvinuli osobitné finančné nástroje na podporu vykonávania makroregionálnych akčných plánov a stratégií;

Investície v oblasti životného prostredia a klímy

42.  vyzýva EIB, aby zamerala svoje opatrenia v oblasti klímy na udržateľnosť medziodvetvových projektov v kontexte cieľov konferencie COP21 a podporila rozširovanie energie z obnoviteľných zdrojov a efektívnosť využívania zdrojov; konštatuje, že financovanie obnoviteľných zdrojov energie bolo na úrovni 3,4 miliardy EUR;

43.  vyzýva EIB, aby prehodnotila pozornosť, ktorú venuje práve projektom plynárenskej infraštruktúry, najmä v situácii, keď dopyt po plyne v Európe klesá, zatiaľ čo sa objavujú plány na rozsiahlu výstavbu nových plynovodov a terminálov LNG; vyjadruje obavu, že investície EIB do plynárenskej infraštruktúry by mohli viesť k investíciám do uviaznutých aktív;

44.  domnieva sa, že treba naďalej rozvíjať trh s trvalo udržateľnými ekologickými projektmi, a predovšetkým uprednostňovať vytvorenie obehového hospodárstva, a to najmä prostredníctvom trhu zelených dlhopisov;

Príspevok EIB k riešeniu globálnych problémov

45.  berie na vedomie posilnenie mandátu na poskytovanie vonkajších úverov z 10 na 27 miliárd EUR s možnou dodatočnou sumou 3 miliardy EUR; pripomína, že je potrebné neustále udržiavať súdržnosť tohto mandátu s cieľmi vonkajšej politiky EÚ, a to najmä s ohľadom na dodržiavanie občianskych práv v krajinách, ktoré prijímajú finančné prostriedky; opakuje žiadosť Parlamentu, aby Európsky dvor audítorov vypracoval osobitnú správu o zosúladení intervencií EIB súvisiacich s poskytovaním vonkajších úverov s politikami EÚ a o ich výkonnosti;

46.  víta schopnosť EIB rýchlo sa prispôsobiť medzinárodným výzvam; vyzýva EIB, aby naďalej podporovala vonkajšie politiky EÚ a reakcie na núdzové situácie súvisiace s globálnou výzvou migrácie zahrnutím rozvojového aspektu a podporovaním ekonomickej odolnosti;

Monitorovanie pridanej hodnoty a doplnkovosti EFSI

47.  konštatuje, že cieľom EFSI je sústrediť prostredníctvom EIB spolu 315 miliárd EUR v dodatočných investíciách a nových projektoch do reálnej ekonomiky do roku 2018; konštatuje, že bolo schválených 97 projektov v oblasti infraštruktúry a inovácie a 192 dohôd o financovaní MSP, čo predstavuje celkové predpokladané investície vo výške 115,7 miliardy EUR;

48.  uznáva, že vykonávanie EFSI rýchlo zmenilo profil a obchodný model EIB z hľadiska postupov a monitorovania podpisov a zmlúv;

49.  konštatuje, že na to, aby sa v plnej miere využili dodatočné kapacity na podstupovanie rizík, skupina EIB vyvíja rozličné nové produkty, ktoré umožnia vyššie podstupovanie rizika (napr. podriadený dlh, kapitálové riziko, rozdelenie rizika s bankami), a posudzuje svoju politiku v oblasti kreditného rizika a spôsobilostí s cieľom umožniť väčšiu flexibilitu; berie na vedomie, že EIB zvyšuje svoju podporu inovatívnych spoločností alebo infraštruktúrnych projektov, a to aj s podporou EFSI; konštatuje, že EIB môže podporiť väčší počet týchto rizikových projektov bez toho, aby sa odchýlila od zásad správneho riadenia;

50.  pripomína, že cieľom EFSI je identifikovať jedinečné, skutočne inovatívne a rizikovejšie profily projektov s novými partnermi zo súkromného sektora v porovnaní s inými existujúcimi nástrojmi financovania EIB, ktorými sa zároveň dosiahne vysoká cezhraničná európska pridaná hodnota v rámci realizácie vybraných projektov a skutočný prínos k existujúcim spoločným politickým cieľom EÚ;

51.  uznáva, že EFSI je trhový nástroj; pripomína však, že všetky členské štáty musia vyvinúť dostatočnú kapacitu na jeho využívanie;

52.  poznamenáva, že v rámci vykonávania projektov financovaných z EFSI by sa malo v prospech súdržnosti a cieľov trvalej udržateľnosti zvážiť čo najširšie geografické rozloženie; žiada EIB, aby napravila súčasnú geografickú nevyváženosť v rámci Únie a odvetvovú koncentráciu portfólia EFSI, najmä v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW) a malé a stredné podniky (SMEW), posilnením svojich poradenských činností v súvislosti s rozvojovými projektmi v členských štátoch a technickej pomoci prostredníctvom Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH), zvážením rozšírenia počtu odvetví, ktoré možno financovať z EFSI, alebo lepším prispôsobením druhu a veľkosti projektov potrebám trhu v členských štátoch;

53.  vyzýva EIB, aby vo výberovom postupe starostlivo zvážila skutočnú doplnkovosť a novú dynamiku v celom rozsahu násobiaceho účinku, ktorá sa môže líšiť v závislosti od jednotlivých projektov, a to najmä v oblastiach, v ktorých sa EIB alebo EIF ešte neangažovali, v prípadoch zlyhania trhu alebo suboptimálnych investičných situácií;

54.  poznamenáva, že pákový efekt sa medzi projektmi líši najmä z dôvodu ich veľkosti, zložitosti a vzájomného vzťahu medzi dôležitými sektorovými výzvami a očakávaniami konečných príjemcov v kontexte nedostatku verejných financií; zastáva názor, že predpoklad priemerného pákového efektu x15 možno merať až na konci investičného cyklu, pričom sa musia zohľadniť osobitosti jednotlivých sektorov; domnieva sa tiež, že účinnosť intervencií sa neposudzuje so zreteľom na potenciál finančných nástrojov, ale aj na merateľné výsledky;

55.  vyzýva EIB, aby venovala osobitnú pozornosť zásade doplnkovosti a poskytovala relevantné kvalitatívne informácie týkajúce sa riadenia o plnení stanovených cieľov EFSI, ktoré preukážu ich skutočnú doplnkovosť a vplyv v porovnaní s referenčnými hodnotami, ale aj so zreteľom na predĺženie EFSI na obdobie po roku 2017;

56.  domnieva sa, že z hľadiska mobilizácie súkromného kapitálu je dôležité, aby EIB zbavila investorov niektorých rizík, ktoré potenciálne projekty predstavujú; okrem toho vyzýva EIB, aby zvýšila atraktívnosť, ako aj viditeľnosť EFSI v investičných usmerneniach a projektoch, ktoré sa majú financovať, ďalším rozvojom účinnejšej politiky zvyšovania informovanosti medzi potenciálnymi súkromnými investormi;

57.  poznamenáva, že EFSI je (prostredníctvom SMEW) dôležitým nástrojom na poskytovanie dodatočného financovania pre MSP, t. j. až 75 miliárd EUR z celkových investícií, ktoré EFSI zmobilizuje v priebehu troch rokov, spolu s úverovými kapacitami EIB a EIF;

58.  vyzýva Komisiu, aby v rámci EFSI vytvorila stálu európsku záručnú platformu s cieľom uľahčiť prístup MSP k finančným prostriedkom a zlepšila vývoj záruk a úverových produktov založených na európskych zárukách;

59.  vyzýva EIB, aby využila príležitosť, ktorú predstavuje EFSI, na zvýšenie objemu finančných prostriedkov pre menšie, mimosieťové decentralizované projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie so zapojením občanov a komunít, ktoré sa stretávajú s problémami pri získavaní finančných prostriedkov z iných zdrojov;

60.  berie tiež na vedomie nárast objemu osobitných činností EIB vyplývajúcich z prvého roka vykonávania EFSI, ktoré odzrkadľuje vývoj v oblasti obozretnej rizikovej kultúry a úverovej politiky EIB;

61.  trvá na tom, že investičný výbor by mal na účely zodpovednosti pravidelne posudzovať vývoj cielených investícií prostredníctvom hodnotiacej tabuľky ukazovateľov s cieľom identifikovať dobre cielené projekty z hľadiska ich prínosu k rastu a zamestnanosti a získať objektívny prehľad o ich doplnkovosti, pridanej hodnote a súdržnosti s politikami Únie alebo s inými klasickými operáciami EIB; vyzýva EIB, aby zverejnila informácie o tom, aké hodnotenie získali projekty, ktorým bola poskytnutá záruka z EFSI, na základe porovnania s hodnotiacou tabuľkou ukazovateľov EFSI;

62.  berie na vedomie, že EIB je do budúcnosti naďalej otvorená diskusiám s útvarmi Parlamentu o ďalších opatreniach, ktoré by mali mať štruktúrovanejší, menej rozdrobený prístup k dialógu medzi Parlamentom a EIB; EIB a Parlament sa v súčasnosti usilujú o rýchle uzavretie formálnej dohody o EFSI, ktorá stanovuje podmienky výmeny všetkých informácií v jej rámci – vrátane výročnej správy o EFSI Rade a Parlamentu;

Prehĺbenie transparentnosti, zodpovednosti, integrity a vnútornej kontroly EIB ako nevyhnutného predpokladu lepšej správy a riadenia spoločností

63.  domnieva sa, že posilnená hospodárska úloha EIB, jej zvýšená investičná kapacita a používanie rozpočtu EÚ ako záruky za operácie EIB musia byť spojené s väčšou transparentnosťou a hlbšou zodpovednosťou, aby sa zabezpečila skutočná verejná kontrola jej činností, výberu projektov a priorít financovania;

64.  vyzýva EIB, aby pravidelne aktualizovala mapovanie rizík spojených s jej činnosťami a prispôsobila svoju rizikovú kultúru svojmu aktuálnemu obchodnému modelu a zvýšeniu objemu svojho portfólia v súvislosti s implementáciou nových nástrojov s EFSI, rôznych mechanizmov, investičných platforiem a nástrojov na rozdelenie rizika; vyzýva EIB, aby v tejto súvislosti zahrnula do mapovania rizík aj nefinančné hľadiská, ako je sociálna a/alebo environmentálna pridaná hodnota; v tomto kontexte víta zavedenie rámca obozretného podstupovania rizika EIB s cieľom posilniť monitorovanie rizík a dohľad nad pôvodom, osvojením si a riadením rizík; pripomína, že je potrebné vytvoriť jednotný a rovnorodý rámec kontroly;

65.  víta vysokú kvalitu úverového portfólia EIB, pričom miera znehodnotených úverov predstavuje 0,3 % celkového úverového portfólia EIB, čo svedčí o neustále obozretnom riadení rizík EIB a zachovaní jej silného úverového ratingu na medzinárodných finančných trhoch;

66.  víta skutočnosť, že politika transparentnosti EIB vychádza z predpokladu zverejňovania informácií a že každý má prístup k jej dokumentom a informáciám; pripomína svoje odporúčanie, aby EIB na svojom webovom sídle zverejnila dokumenty, ktoré nemajú dôverný charakter, ako sú korporatívne operačné plány na predchádzajúce roky, medziinštitucionálne dohody a memorandá, a vyzýva EIB, aby tým nekončila, ale aby aj naďalej neustále hľadala spôsoby, ako ju zlepšiť a zvyšovať jej úroveň;

67.  víta správu o vykonávaní politiky transparentnosti skupiny EIB v roku 2015 a nadchádzajúce preskúmanie politiky oznamovania nekalých praktík EIB;

68.  pripomína, že transparentnosť vo vykonávaní politík EÚ vedie nielen k posilneniu celkovej podnikovej zodpovednosti a dôveryhodnosti EIB a jasnej perspektíve z hľadiska typov finančných sprostredkovateľov a konečných príjemcov, ale prispieva aj k posilneniu účinnosti a udržateľnosti financovaných projektov spolu s prístupom nulovej tolerancie voči podvodom a korupcii vo svojom úverovom portfóliu; žiada EIB, aby sa prispôsobila novému systému včasného varovania a vylúčenia, ktorý plánuje Európska komisia;

69.  so znepokojením konštatuje, že hoci EIB poskytuje trikrát viac finančných prostriedkov ako Svetová banka, zaradila na čiernu listinu len tri subjekty, kým Svetová banka vylúčila 820 subjektov; žiada EIB, aby sa v záujme nápravy tejto situácie pripojila k sieti iných verejných bánk, ktoré zostavujú čierne listiny, t. j. sieti, ktorá zahŕňa Svetovú banku a Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR);

70.  opakuje svoju výzvu, aby sa zlepšila transparentnosť intervencií EIB vo vzťahu k finančným sprostredkovateľom a prijímateľom s cieľom vyhýbať sa subjektom s predchádzajúcou negatívnou bilanciou, subjektom na čiernej listine, ako aj subjektom s potenciálnym prepojením na nespolupracujúce jurisdikcie, činnosť v daňových rajoch alebo organizovanú trestnú činnosť; domnieva sa, že uplatňovanie kritérií výberu finančných sprostredkovateľov a disponovanie aktuálnymi informáciami o skutočnom vlastníctve podniku vrátane koncernov, nadácií a daňových rajov sú najlepšími postupmi, ktoré treba trvalo dodržiavať; vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala svoje zmluvné podmienky začlenením ustanovenia alebo odkazu na dobrú správu vecí verejných s cieľom zmierniť riziká spojené s integritou a dobrým menom;

71.  navrhuje, aby EIB nasledovala príklad Medzinárodnej finančnej korporácie (IFC) zo skupiny Svetovej banky a začala zverejňovať informácie o čiastkových projektoch s vysokým rizikom, ktoré financuje prostredníctvom komerčných bánk (hlavní sprostredkovatelia/finančné inštitúcie, ktoré EIB používa na financovanie MSP);

72.  víta pravidelné stretnutia so zástupcami občianskej spoločnosti a verejné konzultácie o rozvoji politík EIB;

73.  požaduje zabezpečenie čoraz vyššej úrovne transparentnosti v politike zverejňovania informácií EIB, pokiaľ ide o jej riadiace orgány, najmä prostredníctvom zverejňovania zápisníc zo schôdzí správnej rady EIB a EIF alebo investičného výboru EFSI a v súvislosti s projektmi verejného záujmu, ktoré využívajú záruku z rozpočtu EÚ a majú vplyv na územia EÚ a občanov; domnieva sa, že zverejňovanie hodnotiacej tabuľky ukazovateľov je osvedčeným postupom v prípade každej operácie a posudzovania vplyvu projektov alebo podprojektov na životné prostredie a sociálnu oblasť;

74.  opakuje svoju požiadavku, aby sa informácie o systéme verejných zákaziek a subdodávok zverejňovali a boli ľahko dostupné a aby sa v každom prípade zaručil prístup Európskeho parlamentu k informáciám a finančnej dokumentácii;

75.  víta proaktívny prístup európskej ombudsmanky pri vykonávaní verejnej kontroly nad EIB; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zistenými nedostatkami v existujúcich mechanizmoch EIB, ktoré majú zabrániť možnému konfliktu záujmov v rámci jej riadiacich orgánov; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby lepšie predchádzala konfliktom záujmov vo svojich riadiacich orgánoch a potenciálnemu fenoménu otáčavých dverí s cieľom zohľadniť odporúčania ombudsmanky a aby čo najskôr revidovala svoj kódex;

76.  domnieva sa, že podpredsedovia EIB by už nemali byť zodpovední za projekty vo svojich domovských krajinách vzhľadom na to, že v tejto súvislosti existuje jasný potenciál vzniku konfliktu záujmov a že iba malý počet členských štátov má vlastného podpredsedu;

77.  víta preskúmanie pravidiel kancelárie mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností, ako aj obnovenie memoranda o porozumení medzi Európskym ombudsmanom a EIB; požaduje vysvetlenie od EIB, pokiaľ ide o odklad začatia verejnej konzultácie o revízii politík a postupov jej mechanizmu vybavovania sťažností; poznamenáva, že takáto revízia ponúka príležitosť na ďalšie zväčšenie nezávislosti a účinnosti mechanizmu vybavovania sťažností s cieľom zaviesť tiež mechanizmus zabezpečujúci systematický tok informácií priamo medzi kanceláriou vybavovania sťažností a riaditeľmi; zdôrazňuje, že vedenie EIB by malo každoročne predkladať ombudsmanovi a Parlamentu správu o tom, ako boli odporúčania týkajúce sa jej mechanizmov vybavovania sťažností zohľadnené v politikách a postupoch banky; okrem toho zdôrazňuje, že vedúci kancelárie vybavovania sťažností by mal predložiť Parlamentu raz ročne správu o jej činnosti a posúdenie toho, ako banka plní odporúčania kancelárie vybavovania sťažností;

78.  žiada EIB, aby urobila maximum vo svojom boji proti daňovým únikom, daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, nelegálnym činnostiam a praniu špinavých peňazí prostredníctvom politiky boja proti netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám a rámca boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML-CFT);

79.  vyzýva EIB, aby takisto pokračovala v pravidelnej spolupráci s ostatnými medzinárodnými finančnými inštitúciami prostredníctvom výmeny informácií o výsledkoch vykonanej povinnej starostlivosti, pokiaľ ide o korporátne alebo daňové otázky, alebo hodnotenia typu „poznaj svojho klienta“ a každoročne podávala Parlamentu a verejnosti správu o tom, ako vykonáva svoju politiku v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií;

80.  domnieva sa, že vonkajší prudenciálny dohľad EIB si zasluhuje obozretné zváženie, ako uviedol Európsky parlament vo svojich predchádzajúcich uzneseniach;

81.  berie na vedomie uzavretie aktualizovanej trojstrannej dohody medzi EIB, Komisiou a Európskym dvorom audítorov v septembri 2016 a vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vykonal audit výkonnosti operácií EIB v rôznych odvetviach, kde sú spojené s využívaním rozpočtových prostriedkov EÚ, pokiaľ ide o ich účinnosť a efektívnosť;

82.  vyzýva Komisiu, aby počnúc rokom 2018 každoročne do konca júna predložila správu o vykonávaní súčasného VFR a o súčasnom stave všetkých finančných nástrojov spravovaných a vykonávaných skupinou EIB, ktoré sú napojené na zdroje z rozpočtu EÚ, vrátane dosiahnutých výsledkov, a to s cieľom použiť ju v postupe udeľovania absolutória;

83.  vyzýva Európsky úrad na boj proti podvodom (OLAF), aby do svojej výročnej správy zahŕňal informácie o prípadoch súvisiacich s EIB;

Následné kroky v súvislosti s odporúčaniami Európskeho parlamentu

84.  vyzýva EIB, aby predložila správu o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní Parlamentu z jeho výročných uznesení, predovšetkým pokiaľ ide o dosah jej úverových činností;

85.  vyzýva EIB, aby preskúmala svoju politiku predchádzania a odrádzania od zakázaného konania v činnostiach EIB, v ktorej by sa mala zakotviť nevyhnutnosť zastaviť financovanie a/alebo schvaľovanie ďalších úverových prostriedkov zo strany EIB na projekty, ktoré sú predmetom vyšetrovania vnútroštátnych orgánov alebo úradu OLAF pre korupciu alebo podvod;

o

o o

86.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0201..

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0183.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0200.

(4)

Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 204, 31.7.2012, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (7.2.2017)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k Výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015

(2016/2098(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ivan Jakovčić

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.    berie na vedomie, že Európska investičná banka (EIB) v roku 2015 podpísala nové operácie v hodnote 77,5 miliardy EUR (z toho 69,7 miliardy v Únii a 7,8 miliardy EUR mimo Únie) v oblastiach inovácie, MSP, infraštruktúry a životného prostredia, ako aj na podporu ubytovania pre utečencov a investícií v regiónoch poznačených utečeneckou krízou; berie tiež na vedomie, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) v roku 2015 financoval 126 projektov v celkovej hodnote 7,5 miliardy EUR a zmobilizoval investície vo výške 50 miliárd EUR;

2.    uznáva významnú úlohu, ktorú malo financovanie z EIB v čase vážnej hospodárskej a finančnej krízy, ktorá má značný vplyv na tradičné úverové systémy;

3.    žiada EIB a Komisiu, aby poskytli väčšiu technickú pomoc s cieľom naďalej podporovať administratívne kapacity a riadenie projektov v záujme zjednodušenia prístupu k financovaniu a ľahšieho vykonávania investícií v rôznych oblastiach Európskej únie; uznáva význam tých členských štátov, ktoré sú hlavnými akcionármi EIB, a zároveň žiada, aby bola tým členským štátom, ktoré majú nízky podiel financovania z prostriedkov EIB, poskytnutá pomoc, a to najmä v oblasti poradenstva a analytických služieb, riadenia projektov a opatrení na budovanie kapacít s cieľom zabezpečiť geograficky vyvážené rozdelenie financovania, aby sa zabránilo zväčšovaniu rozdielov medzi regiónmi, a to pri zachovaní posudzovania žiadostí na základe zásluh;

4.    víta úroveň financovania cieľov v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti (17 634 mld. EUR) a obnovy vidieka a miest (5 467 mld. EUR) a odporúča jej zachovanie; považuje toto financovanie za nevyhnutný doplnok politiky súdržnosti a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); zdôrazňuje, že je dôležité udržiavať pravidelný dialóg s riadiacimi orgánmi s cieľom vytvoriť synergický účinok a komplementárnosť medzi oboma nástrojmi;

5.    uznáva, že kvalita úverového portfólia je vďaka zavedeným politikám obozretného riadenia rizika stále vysoká; žiada však EIB, aby zvýšila ochotu podstúpiť riziko, čím by zabezpečila širší a účinnejší hospodársky vplyv, a zachovala pritom vysokú úroveň úverového portfólia, a to aj prostredníctvom opatrení na užšiu spoluprácu s vnútroštátnymi subjektmi, ktoré poskytujú zvýhodnené úvery na investičné programy, ktoré sú v súlade s rozvojovými cieľmi podporovanými EIB; poukazuje na to, že finančné nástroje vrátane úverov nesmú nahrádzať granty;

6.    vyzýva EIB, Komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány spolu s národnými podpornými bankami a inštitúciami, aby posilnili spoluprácu s cieľom vytvoriť väčšiu súčinnosť medzi EŠIF a finančnými nástrojmi EIB a úvermi, ako aj znížiť administratívnu záťaž, zjednodušiť postupy a zväčšiť administratívnu kapacitu, posilniť regionálny rozvoj a súdržnosť a zlepšiť vnímanie EŠIF a financovanie z prostriedkov EIB; domnieva sa, že je málo dostupných informácií týkajúcich sa činností kombinovaného financovania EIB v rámci projektov a programov politiky súdržnosti; požaduje, aby si EIB splnila svoju úlohu verejnoprávnej inštitúcie a ambicióznejšie sa postavila k otázke zodpovednosti, transparentnosti a viditeľnosti, aby nevznikali nejasnosti; vyzýva EIB, aby vypracovala komunikačnú politiku o svojej činnosti, vrátane jej poradenskej činnosti, aby všetky formy vlády a všetci príjemcovia mohli mať prístup k jej programom;

7.    zdôrazňuje, že intenzívnejšie využívanie finančných nástrojov v politike súdržnosti si vyžaduje väčšie zapojenie Európskeho parlamentu do kontroly činností EIB s cieľom umožniť aj lepšie posúdiť vplyvy a dôsledky úlohy EIB;

8.    víta úsilie EIF o to, aby iniciatíva na podporu MSP v súčasnosti pôsobila v šiestich krajinách (Španielsko, Taliansko, Bulharsko, Fínsko, Rumunsko a Malta), ktorým táto iniciatíva podľa očakávaní prinesie 8,5 miliardy EUR v podobe nových úverov poskytnutých MSP za výhodných podmienok; vyzýva členské štáty, aby vykonávali iniciatívu na podporu MSP v širšom meradle vzhľadom na jej schopnosť znižovať riziko pre finančných sprostredkovateľov; oceňuje preto návrh Komisie na predĺženie iniciatívy na podporu MSP do roku 2020; zdôrazňuje však, že iniciatíva na podporu MSP by mala zohrávať väčšiu úlohu, pretože financovanie MSP má zásadný význam pre podporu rastu a zamestnanosti v EÚ, najmä v období po hospodárskej a finančnej kríze; vyzýva EIB, aby sledovala a posilňovala používanie nástroja sekuritizácie; okrem toho žiada o zlepšenie komunikačnej politiky EIB a administratívnych podmienok iniciatívy na podporu MSP; vyzýva EIF, aby zverejnil podrobnú správu o úspechoch a neúspechoch programu;

9.    žiada členské štáty, aby v plnej miere využívali prostriedky pridelené z EŠIF a doplnkovosť, a dopĺňali tak úvery a finančné nástroje EIB; okrem toho požaduje väčšie a lepšie kombinovanie grantov s financovaním EIB s cieľom lepšie využívať pákový efekt EŠIF; žiada, aby EIB viedla tento proces, pretože má odborné znalosti a zodpovednosť voči akcionárom, čo pomôže zabezpečiť návratnosť jej investícií;

10.    vyzýva Komisiu, aby v rámci EFSI vytvorila stálu európsku záručnú platformu s cieľom uľahčiť prístup MSP k finančným prostriedkom a zlepšiť rozvoj záruk a úverových produktov založených na európskych zárukách;

11.    vyzýva EIB, aby zvýšila financovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ako aj mestských cieľov a zároveň naďalej podporovala tradičné a inovatívne odvetvia v EÚ; okrem toho požaduje, aby sa v spolupráci s členskými štátmi vyvinuli osobitné finančné nástroje na podporu vykonávania makroregionálnych akčných plánov a stratégií;

12.    vyzýva EIB a Komisiu, aby zintenzívnili šírenie informácií o svojich možnostiach financovania a zároveň poskytovali viac podpory a poradenstva a aby zvýšili množstvo finančných prostriedkov na projekty miestnych a regionálnych orgánov a MSP a zjednodušili prístup k financovaniu z prostriedkov EIB a kombinovanie grantov s úvermi a finančnými nástrojmi; vyzýva Komisiu, aby podporila vypracovanie programov odbornej prípravy pre potenciálnych príjemcov tým, že riadiacim orgánom zabezpečí významnejšiu úlohu pri poskytovaní informácií, usmernení a poradenstva pre konečných príjemcov;

13.    vyjadruje poľutovanie nad tým, že počet zmlúv o znehodnotených úveroch medzi rokmi 2014 a 2015 vzrástol, pričom celková hodnota expozície vzrástla o 455 miliónov EUR a dosiahla 1,41 miliardy EUR; vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje postupy v oblasti riadenia rizík a projektovej hĺbkovej analýzy s cieľom zabezpečiť účinné riešenie tohto stupňujúceho sa problému a aby poskytla Európskemu parlamentu aktuálne informácie o pokroku v roku 2017.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

6.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Rosa D’Amato, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Constanze Krehl, Jens Nilsson, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Monika Smolková, Maria Spyraki, Ramón Luis Valcárcel Siso, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Petras Auštrevičius, Andor Deli, Maurice Ponga, Bronis Ropė, Branislav Škripek, Hannu Takkula, Julie Ward

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Sofia Ribeiro


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

27.3.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

16

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Martina Dlabajová, Ingeborg Gräßle, Cătălin Sorin Ivan, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Bart Staes, Marco Valli, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Benedek Jávor, Marian-Jean Marinescu, Julia Pitera

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Arndt Kohn, Barbara Kudrycka, Lieve Wierinck


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

16

+

ALDE

PPE

S&D

Greens

Nedzhmi Ali, Martina Dlabajová, Lieve Wierinck

Ingeborg Gräßle, Barbara Kudrycka, Marian-Jean Marinescu, Julia Pitera, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Joachim Zeller

Cătălin Sorin Ivan, Arndt Kohn, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski

Benedek Jávor, Bart Staes

1

-

EFDD

Marco Valli

0

0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie