Postup : 2017/2003(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0195/2017

Predkladané texty :

A8-0195/2017

Rozpravy :

PV 14/06/2017 - 20
CRE 14/06/2017 - 20

Hlasovanie :

PV 15/06/2017 - 7.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0271

SPRÁVA     
PDF 964kWORD 104k
11.5.2017
PE 595.756v02-00 A8-0195/2017

o Európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo

(2017/2003(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Spravodajca: Nicola Danti

Spravodajcovia výboru požiadaného o stanovisko (*):

Joachim Schuster, Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Dario Tamburrano, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB,KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY
 VÝBOR PRE ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNE VECI
 STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU
 STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo

(2017/2003(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o stratégii jednotného trhu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 o nových príležitostiach pre malé podniky v odvetví dopravy vrátane modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov(3),

–  so zreteľom na schôdzu pracovnej skupiny Rady na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť a rast, ktorá sa konala 12. septembra 2016, a na diskusný dokument predsedníctva na túto tému(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo z 2. júna 2016 (COM(2016)0356),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. mája 2016 s názvom Online platformy a jednotný digitálny trh – Príležitosti a výzvy pre Európu (COM(2016)0288),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  zo zreteľom na zasadnutie Rady pre konkurencieschopnosť z 29. septembra 2016 a na jeho výsledok,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (smernica o službách)(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)(6),

–having regard to so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (smernica o nekalých obchodných praktikách)(7),

  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (smernica o právach spotrebiteľa)(8),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 25. mája 2016 o usmerneniach k uplatňovaniu smernice o nekalých obchodných praktikách (SWD(2016)0163),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(9),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. decembra 2016 s názvom Kolaboratívne hospodárstvo a online platformy: spoločný názor miest a regiónov(10),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. decembra 2016 na tému kolaboratívne hospodárstvo(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0195/2017),

A.  keďže kolaboratívne hospodárstvo zaznamenalo v posledných rokoch rýchly rast, pokiaľ ide o používateľov, transakcie a príjmy, a pretvorilo spôsob, akým sú poskytované výrobky a služby, a stalo sa výzvou pre hospodárske modely etablované v mnohých oblastiach;

B.  keďže kolaboratívne hospodárstvo je pre občanov EÚ sociálne prínosné;

C.  keďže malé a stredné podniky (MSP) sú hlavným motorom európskeho hospodárstva a podľa údajov za rok 2014 predstavujú 99,8 % všetkých podnikov mimo finančný sektor a zabezpečujú dve tretiny všetkých pracovných miest;

D.  keďže len 1,7 % podnikov v EÚ naplno využíva pokročilé digitálne technológie, zatiaľ čo 41 % ich nevyužíva vôbec; keďže digitalizácia všetkých odvetví má zásadný význam pre zachovanie a zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ;

E.  keďže z nedávnej štúdie Komisie vyplýva, že 17 % európskych spotrebiteľov už využilo služby poskytované kolaboratívnym hospodárstvom a 52 % vie o ponúkaných službách(12);

F.  keďže neexistujú oficiálne štatistiky o objeme zamestnania v kolaboratívnom hospodárstve;

G.  keďže kolaboratívne hospodárstvo ponúka mladým ľuďom, migrantom, zamestnancom na kratší pracovný čas a seniorom prístup na pracovný trh;

H.  keďže modely kolaboratívneho hospodárstva môžu pomôcť pri posilnení účasti žien na trhu práce a hospodárstve, pretože ponúkajú príležitosti pružných foriem podnikania a zamestnávania;

I.  keďže nedávno zverejnené oznámenie Komisie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo síce predstavuje dobré východisko pre efektívnu podporu a reguláciu tohto odvetvia, ale v rámci ďalšej analýzy a odporúčaní v tejto oblasti je nutné začleniť pohľad rodovej rovnosti a zohľadniť ustanovenia relevantných antidiskriminačných právnych predpisov;

J.  keďže podpora sociálnej spravodlivosti a ochrany vymedzená v článku 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je tiež cieľom vnútorného trhu EÚ;

Všeobecné faktory

1.  víta oznámenie o Európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo a zdôrazňuje, že by malo predstavovať prvý krok smerom k vyváženej, komplexnejšej a ambicióznejšej stratégii EÚ v oblasti kolaboratívneho hospodárstva;

2.  vyjadruje presvedčenie, že ak sa kolaboratívne hospodárstvo rozvíja zodpovedným spôsobom, vytvára významné príležitosti pre občanov a spotrebiteľov, ktorí ťažia z posilnenej konkurencie, služieb prispôsobených na mieru, väčšieho výberu a nižších cien; zdôrazňuje, že rast v tomto odvetví je podnecovaný spotrebiteľmi a umožňuje spotrebiteľom, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu;

3.  zdôrazňuje, že je nutné umožniť podnikom rásť tým, že sa odstránia prekážky, duplicity a fragmentácia, ktoré brzdia cezhraničný rozvoj;

4.  nabáda členské štáty, aby zabezpečili právnu zrozumiteľnosť a nepovažovali kolaboratívne hospodárstvo za hrozbu pre tradičné hospodárstvo; zdôrazňuje, že je dôležité regulovať kolaboratívne hospodárstvo spôsobom, ktorý uľahčuje a umožňuje, a nie obmedzuje;

5.  súhlasí s tým, že kolaboratívne hospodárstvo vytvára nové a zaujímavé podnikateľské príležitosti, pracovné miesta a rast a často zohráva dôležitú úlohu nielen pri zvyšovaní efektívnosti hospodárskeho systému, ale aj pri zaisťovaní jeho sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, a umožňuje lepšie rozdelenie zdrojov a aktív, ktoré sú inak nedostatočne využívané, a tým prispieva k prechodu na obehové hospodárstvo;

6.  zároveň uznáva, že kolaboratívne hospodárstvo má významný vplyv na tradične zavedené modely podnikania v mnohých strategických odvetviach, ako sú doprava, ubytovanie, reštauračné služby, služby, maloobchod a finančné služby; chápe výzvy vyplývajúce z rozličných právnych noriem pre podobné hospodárske subjekty; domnieva sa, že kolaboratívne hospodárstvo posilňuje postavenie spotrebiteľov, ponúka nové pracovné príležitosti a má potenciál na uľahčenie dodržiavania daňových predpisov, ale zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, v plnej miere dodržiavať práva pracujúcich a zabezpečiť dodržiavanie daňových predpisov; uznáva, že kolaboratívne hospodárstvo má vplyv na mestské aj vidiecke prostredie;

7.  poukazuje na nedostatok jasnosti medzi podnikateľmi, spotrebiteľmi a orgánmi, pokiaľ ide o to, ako majú uplatňovať súčasné právne predpisy v niektorých oblastiach, a teda na potrebu riešiť problém sivých zón v oblasti regulácie, a je znepokojený rizikom roztrieštenosti jednotného trhu; je si vedomý toho, že ak sa tieto zmeny nebudú náležite usmerňovať, mohli by viesť k právnej neistote, pokiaľ ide o uplatniteľné predpisy, a obmedzeniam pri výkone individuálnych práv a ochrane spotrebiteľov; domnieva sa, že regulácia musí byť prispôsobená digitálnemu veku a je hlboko znepokojený negatívnym vplyvom právnej neistoty a zložitosti pravidiel na európske začínajúce podniky a neziskové organizácie, ktoré sa zapájajú do kolaboratívneho hospodárstva;

8.  domnieva sa, že rozvoj dynamického, jasného a prípadne harmonizovaného právneho prostredia a vytvorenie rovnakých podmienok pre všetkých je nevyhnutným predpokladom pre prosperujúce kolaboratívne hospodárstvo;

Kolaboratívne hospodárstvo v EÚ

9.  zdôrazňuje, že je nutné pozerať na kolaboratívne hospodárstvo nielen ako na súbor nových podnikateľských modelov poskytujúcich tovar a služby, ale aj ako na novú formu integrácie medzi hospodárstvom a spoločnosťou, kde ponúkané služby sú založené na širokej škále vzťahov zahŕňajúcich hospodárske vzťahy v rámci sociálnych vzťahov a vytvárajúcich nové formy spoločenstva a nové podnikateľské modely;

10.  berie na vedomie skutočnosť, že kolaboratívne hospodárstvo v Európe má niektoré osobitné črty a odráža európsku podnikateľskú štruktúru, ktorá pozostáva prevažne z MSP a mikropodnikov; zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť podnikateľské prostredie, v ktorom sa môžu kolaboratívne platformy rozširovať a byť vysoko konkurencieschopné na svetovom trhu;

11.  poznamenáva, že európski podnikatelia majú silný sklon k vytváraniu kolaboratívnych platforiem na sociálne účely, a uznáva rastúci záujem o kolaboratívne hospodárstvo založené na družstevných podnikateľských modeloch;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť všetkým formám diskriminácie, aby sa zabezpečil účinný a rovnocenný prístup ku kolaboratívnym službám;

13.  domnieva sa, že služby ponúkané v rámci kolaboratívneho hospodárstva, ktoré sú verejne inzerované a ponúkané za účelom zisku, patria do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, a preto by mali byť v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi;

Regulačný rámec EÚ: partneri, spotrebitelia, kolaboratívne platformy

14.  uznáva, že hoci sa na niektoré časti kolaboratívneho hospodárstva vzťahuje toto nariadenie, a to aj na miestnej úrovni a úrovni členských štátov, iné časti môžu spadať do sivých zón regulácie, keďže nie je vždy jasné, ktoré predpisy EÚ sa uplatňujú, čo vzhľadom na národné, regionálne a miestne právne predpisy i judikatúru spôsobuje výrazné rozdiely medzi členskými štátmi a vedie k roztrieštenosti jednotného trhu;

15.  víta zámer Komisie riešiť súčasnú roztrieštenosť, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že jej oznámenie dostatočne neobjasnilo uplatniteľnosť existujúcich právnych predpisov EÚ na rôzne modely kolaboratívneho hospodárstva; zdôrazňuje, že je nutné, aby členské štáty posilnili presadzovanie existujúcich právnych predpisov, a vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na presadzovanie rámca, ktorý podporuje členské štáty v ich úsilí, najmä pokiaľ ide o smernicu o službách a spotrebiteľského acquis; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala všetky nástroje, ktoré sú v tejto súvislosti k dispozícii, vrátane postupov v prípade nesplnenia povinnosti, a to vždy, keď sa zistí nesprávne alebo nedostatočné vykonávanie právnych predpisov;

16.  zdôrazňuje, že požiadavky na prístup na trh pre kolaboratívne platformy a poskytovateľov služieb musia byť nevyhnutné, odôvodnené a primerané, ako sa ustanovuje v zmluvách a sekundárnych právnych predpisov, ako aj jednoduché a jasné; zdôrazňuje, že toto posúdenie by malo zobrať do úvahy, či služby poskytujú profesionáli alebo súkromné osoby, pričom na partnerských poskytovateľov by sa mali vzťahovať ľahšie právne požiadavky, zabezpečujúc dodržiavanie noriem kvality a vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov a prihliadajúc na rozdiely medzi jednotlivými odvetviami;

17.  uznáva, že je nutné, aby sa etablovaní a noví prevádzkovatelia a služby spojení s digitálnymi platformami a kolaboratívnym hospodárstvom rozvíjali v priaznivom podnikateľskom prostredí, v ktorom existuje zdravá hospodárska súťaž a transparentnosť, pokiaľ ide o legislatívne zmeny; súhlasí s tým, že pri posudzovaní požiadaviek prístupu na trh v rámci smernice o službách by členské štáty mali brať do úvahy špecifické črty podnikov kolaboratívneho hospodárstva;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi s cieľom poskytnúť ďalšie usmernenia o stanovení účinných kritérií rozlišovania medzi partnermi a profesionálmi, čo je rozhodujúce pre spravodlivý rozvoj kolaboratívneho hospodárstva; zdôrazňuje, že tieto usmernenia by mali zabezpečovať zrozumiteľnosť a právnu istotu a zohľadniť okrem iného rozdielne právne predpisy v členských štátoch a ich hospodársku realitu, ako napríklad úroveň príjmov, charakteristiky odvetvia, situáciu mikropodnikov a malých podnikov a účel činnosti, ktorým je dosiahnutie zisku; zastáva názor, že dobrým riešením by bolo stanovenie súboru všeobecných zásad a kritérií na úrovni EÚ a súboru hraničných hodnôt na vnútroštátnej úrovni, a vyzýva Komisiu, aby v tomto smere vykonala štúdiu;

19.  upozorňuje na skutočnosť, že stanovenie hraničných hodnôt síce môže poskytnúť primerané deliace čiary medzi partnermi a podnikmi, zároveň však môže vytvoriť rozdiely medzi mikropodnikmi a malými podnikmi na jednej strane a partnermi na strane druhej; domnieva sa, že by bolo veľmi vítané stanovenie rovnakých podmienok pre porovnateľné kategórie poskytovateľov služieb; požaduje, aby sa odstránilo zbytočné regulačné zaťaženie a neodôvodnené požiadavky na prístup na trh pre všetky podniky, najmä pre mikropodniky a malé podniky, keďže aj toto bráni inovácii;

20.  víta iniciatívu Komisie zameranú na to, aby sa zabezpečilo primerané spotrebiteľské právo a zabránilo sa tomu, že kolaboratívne hospodárstvo obchádza právne predpisy; domnieva sa, že spotrebitelia by mali mať zabezpečenú vysokú a účinnú mieru ochrany, a to bez ohľadu na to, či služby poskytujú profesionáli alebo partneri, a poukazuje najmä na význam ochrany spotrebiteľov v rámci transakcií medzi súkromnými osobami, pričom uznáva, že určité formy ochrany sa dajú dosiahnuť prostredníctvom samoregulácie;

21.  požaduje prijatie krokov zameraných na zaručenie plnohodnotného využívania a neustáleho dodržiavania pravidiel ochrany spotrebiteľa zo strany príležitostných poskytovateľov služieb, a to na rovnakej alebo porovnateľnej úrovni ako v prípade profesionálnych poskytovateľov služieb;

22.  konštatuje, že by spotrebitelia mali mať prístup k informáciám o tom, či recenzie ďalších používateľov služieb nemôžu byť ovplyvňované poskytovateľom, napríklad prostredníctvom platenej reklamy;

23.  zdôrazňuje potrebu väčšej jasnosti, pokiaľ ide o záruky pre spotrebiteľov v prípade sporov, a vyzýva kolaboratívne platformy, aby zabezpečili zavedenie účinných systémov týkajúcich sa postupov podávania sťažností a riešenia sporov a uľahčili tak spôsob, akým spotrebitelia môžu uplatňovať svoje práva;

24.  zdôrazňuje, že podnikateľské modely kolaboratívneho hospodárstva sú vo veľkej miere založené na dobrej povesti, a zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je podstatná transparentnosť; domnieva sa, že v mnohých prípadoch podnikateľské modely kolaboratívneho hospodárstva posilňujú postavenie spotrebiteľov a spolu s technickou podporou im umožňujú zohrávať aktívnu úlohu; zdôrazňuje, že v rámci kolaboratívneho hospodárstva sú ešte stále potrebné predpisy na ochranu spotrebiteľov, a to najmä tam, kde sú dominantní hráči na trhu, asymetrická informovanosť, nedostatočný výber a nedostatočná hospodárska súťaž; zdôrazňuje význam zaistenia primeraných informácií pre spotrebiteľov o príslušnom právnom režime každej transakcie a následných právach a právnych povinnostiach;

25.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne ďalej objasnila režimy zodpovednosti kolaboratívnych platforiem, a to s cieľom posilniť ich zodpovedné správanie, transparentnosť, právnu istotu a zvýšiť tak dôveru užívateľov; konštatuje najmä nedostatok istoty, predovšetkým pokiaľ ide o to, či platforma poskytuje základné služby alebo iba ponúka službu informačnej spoločnosti podľa smernice o elektronickom obchode; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla ďalšie usmernenie týkajúce sa týchto aspektov a aby zvážila, či sú potrebné ďalšie opatrenia na to, aby bol regulačný rámec účinnejší; zároveň nabáda kolaboratívne platformy, aby v tomto smere prijali dobrovoľné opatrenia;

26.  vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala právne predpisy EÚ s cieľom znížiť neistotu a zabezpečiť väčšiu právnu istotu, pokiaľ ide o pravidlá uplatniteľné na kolaboratívne podnikateľské modely, a aby tiež posúdila, či sú nové alebo zmenené pravidlá primerané, najmä v súvislosti s aktívnymi sprostredkovateľmi a požiadavkami na informácie a transparentnosť, ktoré sa na nich vzťahujú, a v súvislosti s neplnením povinností a zodpovednosťou;

27.  zastáva názor, že každý nový regulačný rámec by mal zvýšiť samoregulačné schopnosti platforiem a podporiť mechanizmy partnerského preskúmania, keďže sa ukázala účinnosť obidvoch, a zohľadniť spokojnosť spotrebiteľov s kolaboratívnymi službami; je presvedčený, že samotné kolaboratívne platformy môžu zohrávať aktívnu úlohu pri vytváraní tohto nového regulačného prostredia, a to opravovaním asymetrických informácií, najmä prostredníctvom mechanizmov digitálnej povesti zameraných na zvýšenie dôvery používateľov; zároveň konštatuje, že táto samoregulačná schopnosť platforiem nenahrádza potrebu existujúcich pravidiel, napríklad smerníc o službách a o elektronickom obchode, spotrebiteľského práva EÚ a ďalších možných pravidiel;

28.  domnieva sa preto, že mechanizmy budovania digitálnej dôvery sú dôležitou súčasťou kolaboratívneho hospodárstva; víta všetky snahy a iniciatívy zavedené kolaboratívnymi platformami na zabránenie narušeniam, ako aj opatrenia zamerané na zvyšovanie dôvery v mechanizmy hodnotenia a recenzií a ich transparentnosti, na vytvorenie spoľahlivých kritérií dobrej povesti, na zavedenie záruk alebo poistení, na overovanie totožnosti partnerov a výrobcov-spotrebiteľov a na rozvoj bezpečných a transparentných platobných systémov; považuje tieto nové technologické výdobytky, ako sú mechanizmy obojsmerného hodnotenia, nezávislé kontroly recenzií a dobrovoľné prijatie systémov certifikácie, za dobrý príklad toho, ako predchádzať zneužívaniu, manipuláciám, podvodom a falošným spätným väzbám; nabáda kolaboratívne platformy k tomu, aby sa poučili z osvedčených postupov a aby zvyšovali informovanosť o právnych povinnostiach svojich používateľov;

29.  poukazuje na kľúčový význam objasnenia metód, podľa ktorých fungujú automatizované rozhodovacie systémy založené na algoritmoch, s cieľom zaručiť spravodlivosť a transparentnosť algoritmov; žiada Komisiu, aby preskúmala túto otázku aj z pohľadu úniového práva hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi, súkromným sektorom a príslušnými regulačnými orgánmi s cieľom stanoviť účinné kritériá na vypracovanie zásad zodpovednosti algoritmov pre kolaboratívne platformy založené na údajoch;

30.  zdôrazňuje potrebu posúdiť využívanie údajov v prípadoch, keď môže mať rôzne vplyvy na rôzne segmenty spoločnosti, s cieľom predchádzať diskriminácii a overiť potenciálne škody pre súkromie spôsobené veľkými dátami; pripomína, že EÚ už všeobecným nariadením o ochrane údajov vyvinula komplexný rámec ochrany údajov, a preto nabáda kolaboratívne platformy, aby nezanedbávali otázku ochrany údajov a poskytovali poskytovateľom a používateľom služieb transparentné informácie o zhromažďovaných osobných údajoch a spôsobe, akým sa tieto údaje spracúvajú;

31.  uznáva, že mnohé predpisy z acquis EÚ sa už uplatniteľné na kolaboratívne hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu ďalej rozvíjať právny rámec EÚ, aby sa v súlade so zásadami lepšej regulácie a skúsenosťami členských štátov zabránilo ďalšej fragmentácii jednotného trhu; domnieva sa, že tento rámec by v prípade potreby mal byť harmonizovaný a flexibilný, technologicky neutrálny a nadčasový a okrem všetkých sektorovo špecifických nariadení, ktoré by mohli byť potrebné, by ho mala tvoriť kombinácia všeobecných zásad a osobitných pravidiel;

32.  zdôrazňuje význam jednotnej právnej úpravy, aby sa zabezpečilo riadne fungovanie jednotného trhu pre všetkých, a vyzýva Komisiu, aby pred zavedením nových právnych predpisov, ktoré by mohli jednotný trh roztrieštiť, zabezpečila súčasné pravidlá a právne predpisy v oblasti práv pracovníkov a spotrebiteľov;

Hospodárska súťaž a dodržiavanie daňových predpisov

33.  víta skutočnosť, že vzostup kolaboratívneho hospodárstva priniesol väčšiu hospodársku súťaž a existujúce subjekty donútil, aby sa zamerali na skutočné požiadavky spotrebiteľov; nabáda Komisiu, aby podporila rovnaké podmienky pre hospodársku súťaž v porovnateľných službách medzi kolaboratívnymi platformami navzájom, ako aj s tradičnými podnikmi; zdôrazňuje význam identifikácie a odstraňovania prekážok a rozširovania kolaboratívnych podnikov, najmä začínajúcich podnikov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu voľného toku údajov, prenosnosť údajov a interoperabilitu, ktoré uľahčujú prechod medzi platformami a zabraňujú viazanosti, ktoré sú kľúčovými faktormi otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaže a posilnenia postavenia používateľov kolaboratívnych platforiem, pričom sa musia zohľadňovať oprávnené záujmy všetkých účastníkov trhu a chrániť informácie a osobné údaje používateľov;

34.  víta zlepšenie vysledovateľnosti hospodárskych transakcií, ktoré umožnili online platformy s cieľom zabezpečiť plnenie daňových povinností a ich presadzovanie, ale vyjadruje znepokojenie nad ťažkosťami, ktoré vznikli v niektorých odvetviach; zdôrazňuje, že kolaboratívne hospodárstvo by sa nikdy nemalo využívať na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; ďalej zdôrazňuje naliehavú potrebu spolupráce medzi príslušnými orgánmi a kolaboratívnymi platformami, pokiaľ ide o dodržiavanie daňových predpisov a výber daní; uznáva, že tieto otázky sa riešili v určitých členských štátoch, a berie na vedomie úspešnú verejno-súkromnú spoluprácu v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, so zapojením príslušných orgánov a zainteresovaných strán, s cieľom vypracovať účinné a inovatívne riešenia, ktoré by zlepšili dodržiavanie a presadzovanie daňových predpisov, a tiež odstrániť riziko cezhraničných daňových podvodov; vyzýva kolaboratívne platformy, aby v tomto ohľade zohrávali aktívnu úlohu; vyzýva členské štáty, aby vo vzájomnej spolupráci objasnili informácie, ktoré musia rôzne hospodárske subjekty zapojené do kolaboratívneho hospodárstva oznámiť daňovým orgánom v rámci svojich daňových informačných povinností, ako je stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch;

35.  súhlasí s tým, že funkčne podobné daňové povinnosti by sa mali uplatňovať na podniky, ktoré poskytujú porovnateľné služby, či už v tradičnom hospodárstve alebo v rámci kolaboratívneho hospodárstva, a domnieva sa, že dane by sa mali platiť tam, kde sa vytvárajú zisky a kde ide o viac než len o príspevky na náklady, pričom sa musí dodržiavať zásada subsidiarity, ako aj vnútroštátne a miestne daňové právne predpisy;

Vplyv na trh práce a práva pracovníkov

36.  zdôrazňuje, že digitálna revolúcia má významný vplyv na trh práce a že novo vznikajúce trendy v kolaboratívnom hospodárstve sú súčasťou aktuálnej tendencie v rámci digitalizácie spoločnosti;

37.  zároveň poznamenáva, že kolaboratívne hospodárstvo otvára nové možnosti a nové, flexibilné prístupy k zamestnaniu pre všetkých používateľov, najmä v prípade samostatne zárobkovo činných osôb, osôb, ktoré sú nezamestnané, osôb v súčasnosti vzdialených od trhu práce alebo osôb, ktoré by sa inak nemohli zapojiť do trhu práce, a že kolaboratívne hospodárstvo by tak mohlo zaisťovať vstup na trh práce, a to najmä pre mladých ľudí a marginalizované skupiny; poukazuje však na to, že za istých okolností môže tento vývoj viesť aj k situáciám neistoty; zdôrazňuje potrebu flexibility trhu práce na jednej strane a hospodárskeho a sociálneho zabezpečenia pracovníkov na strane druhej, v súlade so zvykmi a tradíciami členských štátov;

38.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité chrániť práva pracovníkov v kolaboratívnych službách – predovšetkým právo pracovníkov organizovať sa, právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, a to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou; konštatuje, že všetci pracovníci v kolaboratívnom hospodárstve pracujú buď ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, podľa príslušných podkladových skutočností, a musia byť zaradení zodpovedajúcim spôsobom; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v rámci svojich príslušných oblastí právomoci zabezpečili spravodlivé pracovné podmienky a primeranú právnu a sociálnu ochranu pre všetkých pracovníkov v kolaboratívnom hospodárstve, a to bez ohľadu na ich štatút;

39.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dodržiavanie základných práv a zaistiť primerané sociálne zabezpečenie rastúceho počtu samostatne zárobkovo činných pracovníkov, ktorí sú kľúčovými aktérmi v rámci kolaboratívneho hospodárstva, vrátane práva na kolektívne vyjednávanie a kolektívne akcie, a to aj so zreteľom na ich odmeňovanie;

40.  nabáda členské štáty, aby uznali, že kolaboratívne hospodárstvo prinesie aj narušenia, a aby preto pripravili absorpčné opatrenia pre niektoré odvetvia a podporili odbornú prípravu a hľadanie náhradného zamestnania (tzv. outplacementu);

41.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby pracovníci kolaboratívnych platforiem boli schopní využívať prenosnosť hodnotení a recenzií, ktoré tvoria ich digitálnu trhovú hodnotu, a že je dôležité uľahčovať prenos a akumuláciu hodnotení a recenzií v rámci rôznych platforiem a zároveň dodržiavať pravidlá o ochrane údajov a súkromia všetkých zúčastnených strán; upozorňuje na možnosť nekalých a svojvoľných praktík týkajúcich sa hodnotení online, ktoré môžu ovplyvniť pracovné podmienky a práva pracovníkov kolaboratívnych platforiem a ich schopnosť získať zamestnanie; domnieva sa, že mechanizmy hodnotenia a recenzií by sa mali rozvíjať transparentným spôsobom a pracovníci by mali byť informovaní o všeobecných kritériách použitých na vytvorenie takýchto mechanizmov a malo by sa s nimi o tejto otázke konzultovať na primeranej úrovni a v súlade s právnymi predpismi a praxou členských štátov;

42.  zdôrazňuje význam aktuálnych zručností v meniacom sa svete zamestnanosti a význam zaistenia toho, aby všetci pracovníci mali primerané zručnosti, ako si ich vyžaduje digitálna spoločnosť a hospodárstvo; nabáda Komisiu, členské štáty a podniky kolaboratívneho hospodárstva, aby sprístupnili celoživotné vzdelávanie a rozvoj digitálnych zručností; domnieva sa, že sú potrebné verejné a súkromné investície a nové možnosti financovania celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, najmä pre mikropodniky a malé podniky;

43.  zdôrazňuje význam telepráce a tzv. inteligentnej práce (smartworking) v prostredí kolaboratívneho hospodárstva a v tejto súvislosti odporúča, aby sa tieto formy práce postavili na rovnakú úroveň ako tradičné formy práce;

44.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery sa smernica o agentúrach dočasného zamestnávania (2008/104/EC) vzťahuje na konkrétne online platformy; domnieva sa, že mnohé sprostredkovacie online platformy sú štrukturálne podobné agentúram dočasného zamestnávania (trojstranný zmluvný vzťah medzi: pracovníkom dočasnej agentúry/pracovníkom platformy; agentúrou dočasného zamestnávania/online platformou; používateľským podnikom/klientom);

45.  vyzýva vnútroštátne verejné služby zamestnanosti a sieť EURES, aby lepšie komunikovali o príležitostiach, ktoré ponúka kolaboratívne hospodárstvo;

46.  vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby pracovníkom poskytli primerané informácie o pracovných podmienkach a právach pracovníkov a o ich pracovných vzťahoch s platformami i s používateľmi; nazdáva sa, že platformy by mali zohrávať proaktívnu úlohu a v záujme plnenia právnych požiadaviek poskytovať používateľom a pracovníkom informácie o uplatniteľnom regulačnom rámci;

47.  upozorňuje na nedostatočné údaje týkajúce sa zmeny pracovného sveta, ktoré prináša kolaboratívne hospodárstvo; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby aj v spolupráci so sociálnymi partnermi v tejto súvislosti zbierali spoľahlivejšie a komplexnejšie údaje, a nabáda členské štáty, aby vymenovali existujúci vnútroštátny príslušný subjekt na monitorovanie a vyhodnocovanie nových trendov v oblasti kolaboratívneho trhu práce; podčiarkuje, že je dôležité aby si členské štáty v tomto smere vymieňali informácie a osvedčené postupy; zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať trh práce a pracovné podmienky v kolaboratívnom hospodárstve, s cieľom potláčať nezákonné praktiky;

Miestny rozmer kolaboratívneho hospodárstva

48.  konštatuje, že čoraz viac miestnych orgánov a vlád už aktívne pôsobí v oblasti regulácie a rozvoja kolaboratívneho hospodárstva a sústreďuje sa na kolaboratívne postupy ako na predmet svojich politík a ako na organizačnú zásadu nových foriem kolaboratívneho riadenia a participatívej demokracie;

49.  poznamenáva, že vnútroštátne, regionálne a miestne orgány majú stále značný manévrovací priestor na to, aby mohli prijímať opatrenia pre osobitné kontexty s cieľom venovať sa jasne stanoveným cieľom verejného záujmu pomocou primeraných opatrení a plne v súlade s právnymi predpismi EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala členské štáty pri tvorbe ich politík a pri prijímaní pravidiel, ktoré budú v súlade s právom EÚ;

50.  konštatuje, že prvými iniciátormi boli mestá, v ktorých mestské podmienky, ako sú hustota obyvateľstva a fyzická blízkosť, podporujú prijímanie kolaboratívnych postupov, pričom po inteligentných mestách sa dôraz rozširuje na mestá spoločne využívajúce zdroje, a uľahčuje sa prechod na infraštruktúry priaznivejšie pre občanov; je tiež presvedčený, že kolaboratívne hospodárstvo môže priniesť významné príležitosti vnútorným perifériám, vidieckym oblastiam a znevýhodneným oblastiam, môže priniesť nové a inkluzívne formy rozvoja, môže mať pozitívny sociálno-ekonomický vplyv a pomôcť marginalizovaným spoločenstvám vďaka nepriamym prínosom pre odvetvie cestovného ruchu;

Podpora kolaboratívneho hospodárstva

51.  poukazuje na význam primeraných schopností, zručností a odbornej prípravy, aby sa čo možno najväčšiemu počtu jednotlivcov umožnilo zohrávať v rámci kolaboratívneho hospodárstva aktívnu úlohu a plne využiť svoj potenciál;

52.  zdôrazňuje, že IKT vytvárajú možnosti pre rýchly a efektívny vývoj inovatívnych nápadov v rámci kolaboratívneho hospodárstva, pričom prepájajú a posilňujú postavenie ich účastníkov, či ide o používateľov alebo poskytovateľov služieb, uľahčujú ich prístup k trhu i ich účasť na ňom a zlepšujú prístupnosť vzdialených a vidieckych oblastí,

53.  vyzýva Komisiu, aby proaktívne podporovala spoluprácu verejného a súkromného sektora, najmä so zreteľom na zavádzanie elektronických identifikátorov (e-ID), s cieľom zvýšiť dôveru spotrebiteľov a poskytovateľov služieb voči internetovým transakciám, rozvíjajúc pritom rámec EÚ pre vzájomné uznávanie elektronických identifikátorov, a aby riešila iné existujúce prekážky brániace rastu kolaboratívneho hospodárstva, napríklad prekážky brániace v poskytovaní cezhraničného poistenia;

54.  poukazuje na to, ako zavedenie sietí 5G zásadne zmení logiku našich ekonomík, pričom služby budú rozmanitejšie a dostupnejšie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť konkurencieschopný trh pre inovatívne podniky, ktorých úspech bude v konečnom dôsledku rozhodujúci pre silu našich ekonomík;

55.  konštatuje, že kolaboratívne hospodárstvo je čoraz dôležitejšie v energetickom sektore, v ktorom spotrebiteľom, výrobcom, jednotlivcom a spoločenstvám umožňuje účinne spolupracovať v niekoľkých decentralizovaných fázach cyklu výroby energie z obnoviteľných zdrojov vrátane vlastnej výroby a spotreby, skladovania a distribúcie v súlade s cieľmi Únie v oblasti zmeny klímy a energetiky;

56.  poukazuje na to, že kolaboratívne hospodárstvo prosperuje najmä v tých komunitách, v ktorých existujú silné modely spoločného využívania poznatkov a vzdelávania, čím sa vytvára a upevňuje kultúra otvorenej inovácie; zdôrazňuje význam súdržných politík a zavádzania širokopásmového a ultraširokopásmového pripojenia ako predpokladu rozvoja plného potenciálu kolaboratívneho hospodárstva a využitia výhod, ktoré ponúka kolaboratívny model; pripomína preto, že je nutné umožniť primeraný prístup na sieť pre všetkých občanov v EÚ, a to najmä v menej osídlených, vzdialených alebo vidieckych oblastiach, kde zatiaľ nie je k dispozícii dostatočná prepojiteľnosť;

57.  zdôrazňuje, že kolaboratívne hospodárstvo potrebuje podporu pre svoj rozvoj a šírenie a musí zostať otvorené pre výskum, inovácie a nové technológie, aby prilákalo investície; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby boli právne predpisy a politiky EÚ nadčasové, s osobitným zreteľom na otvorenie experimentálnych priestorov bez obmedzenia prístupu a podporu digitálnej prepojiteľnosti a gramotnosti, podporu európskych podnikateľov, začínajúcich podnikov a stimuláciu priemyslu 4.0, inovačných centier, podnikateľských klastrov a inkubátorov, a aby zároveň rozvíjali synergie spolužitia s tradičnými podnikateľskými modelmi;

58.  zdôrazňuje zložitú povahu odvetvia dopravy v kolaboratívnom hospodárstve aj mimo neho; konštatuje, že toto odvetvie podlieha prísnej regulácii; berie na vedomie potenciál modelov kolaboratívneho hospodárstva významne zlepšiť efektívnosť a trvalo udržateľný rozvoj dopravného systému (okrem iného prostredníctvom plynulého predaja multimodálnych cestovných lístkov a jednosmerného cestovania pre používateľov dopravy, ktorí majú aplikácie kolaboratívneho hospodárstva), jeho bezpečnosť a spoľahlivosť a vo väčšej miere sprístupniť odľahlé oblasti a znížiť nežiaduce vplyvy preťaženia dopravy;

59.  vyzýva príslušné orgány, aby podporovali prospešné spolunažívanie kolaboratívnych dopravných služieb a konvenčného dopravného systému; vyzýva Komisiu, aby začlenila kolaboratívne hospodárstvo do svojej práce v oblasti nových technológií v doprave (prepojené vozidlá, autonómne vozidlá, integrovaný digitálny predaj cestovných lístkov a inteligentné dopravné systémy), a to z dôvodu ich silnej interakcie a prirodzených synergií;

60.  zdôrazňuje, že platformy a ich používatelia potrebujú právnu istotu, aby sa mohol zabezpečiť rozvoj kolaboratívneho hospodárstva v odvetví dopravy v EÚ; konštatuje, že v odvetví mobility je dôležité jasne rozlišovať medzi i) car-poolingom a delením sa o náklady v kontexte existujúcej cesty, ktorú vodič plánoval na vlastné účely, na jednej strane a ii) regulovanými službami v oblasti osobnej dopravy na strane druhej;

61.  pripomína, že podľa odhadov Komisie poskytovanie ubytovania medzi jednotlivcami je najväčším odvetvím kolaboratívneho hospodárstva z hľadiska objemu vytvoreného obchodu, zatiaľ čo spoločné využívanie vozidiel medzi jednotlivcami je najväčším odvetvím z hľadiska príjmov platforiem;

62.  zdôrazňuje, že v odvetví cestovného ruchu predstavuje spoločné využívanie bytov a domov vynikajúce využívanie zdrojov a nedostatočne využívaného priestoru, najmä v oblastiach, ktoré tradične nemajú prospech z cestovného ruchu;

63.  v tejto súvislosti odsudzuje predpisy, ktoré zaviedli niektoré verejné orgány a ktorých cieľom je obmedziť poskytovanie turistického ubytovania prostredníctvom kolaboratívneho hospodárstva;

64.  upriamuje pozornosť na ťažkosti, ktorým čelia európske kolaboratívne platformy pri získavaní prístupu k rizikovému kapitálu a pri svojich stratégiách expandovania a ktoré vyostruje malý rozsah a roztrieštenosť vnútorného trhu a kritický nedostatok cezhraničných investícií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne využili existujúce nástroje financovania na investície do kolaboratívnych podnikov a aby podporovali iniciatívy zamerané na uľahčenie prístupu k financovaniu, najmä pre začínajúce podniky, malé a stredné podniky;

65.  zdôrazňuje, že kolaboratívne systémy financovania, ako napríklad skupinové financovanie, sú dôležitým doplnkom k tradičným kanálom financovania v rámci účinného ekosystému financovania;

66.  konštatuje, že služby poskytované MSP v odvetví kolaboratívneho hospodárstva nie sú vždy dostatočne prispôsobené potrebám osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb; požaduje, aby nástroje a programy zamerané na podporu týchto subjektov zohľadňovali potreby osôb so zdravotným postihnutím;

67.  vyzýva Komisiu, aby európskym podnikateľom, ktorí pôsobia v odvetví kolaboratívneho hospodárstva, uľahčila a prístup k vhodným spôsobom financovania a podporovala ho, a to aj v rámci výskumného a inovačného programu EÚ Horizont 2020;

68.  berie na vedomie rýchly vývoj a rýchle šírenie inovatívnych technológií a digitálnych nástrojov, napríklad blockchain a technológií distribuovaných záznamov o transakciách, a to aj vo finančníctve; zdôrazňuje, že používanie týchto decentralizovaných technológií môže v kolaboratívnom hospodárstve umožniť reálne transakcie a väzby medzi rovnocennými partnermi (peer-to-peer), čo povedie k vytvoreniu nezávislých trhov alebo sietí a v budúcnosti k nahradeniu úlohy sprostredkovateľov, ktorú dnes zohrávajú kolaboratívne platformy;

69.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0237.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0455

(4)

http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11834-2016-INIT/en/pdf

(5)

Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.

(6)

Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1..

(7)

Ú. v. ES L 149, 11.6.2005, s.22.

(8)

(Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11.

(9)

Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(10)

ECON-VI/016.

(11)

INT/793 EESC-2016-3545-00-00-AC-TRA.

(12)

Bleskový prieskum Eurobarometer 438 (marec 2016) na tému využívanie kolaboratívnych platforiem.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. Kolaboratívne hospodárstvo: všeobecný prehľad

Pojem tzv. kolaboratívneho hospodárstva zahŕňa širokú škálu činností, ktoré spočívajú v množstve kolaboratívnych podnikateľských modelov vrátane neziskových modelov. Škála podnikateľských modelov siaha od kolaboratívnych platforiem, ktoré umožňujú výmenu tovaru alebo služieb na celom svete, po kolaboratívne MSP, ktoré poskytujú služby miestnym spoločenstvám.

Kolaboratívne hospodárstvo zaznamenalo v posledných rokoch rýchly rast, pokiaľ ide o používateľov, transakcie a príjmy, pretvorilo spôsob, akým sú poskytované výrobky a služby. Začiatkom roka 2014 sa kolaboratívne hospodárstvo týkalo predovšetkým šiestich oblastí činností (tovar/maloobchod, služby, priestor/ubytovanie, stravovanie, doprava a peniaze). Do roku 2016 sa počet oblastí zvýšil takmer trojnásobne: kolaboratívne hospodárstvo preniklo do nových odvetví (t. j. zdravie, vzdelávanie, logistika, obce, priestor, služby ako energetika atď.) alebo sa vytvoril nový druh činností (t. j. pohyb výrobcov v rámci odvetvia tovaru).

Na opis tohto rýchlo rastúceho javu sa používa množstvo termínov, ktoré sa často navzájom zamieňajú: hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, vzájomné hospodárstvo, hospodárstvo na vyžiadanie, trhy partnerských platforiem, tzv. gig economy, spoluspotrebiteľstvo, kolektívny kapitalizmus atď. Tieto definície odrážajú dynamiku samotného javu, ako aj rozsah a intenzitu prebiehajúcej politickej a akademickej diskusie o tomto jave.

Zatiaľ existuje niekoľko definícií kolaboratívneho hospodárstva. Oxfordský slovník definuje kolaboratívne hospodárstvo ako „ekonomický systém, v ktorom sa o aktíva alebo služby delia súkromné osoby, zdarma alebo za poplatok, obvykle prostredníctvom internetu.(1)Komisia sa o ňom vo svojom oznámení zmieňuje ako o „obchodnom modeli, v ktorom činnosti sú podporené online platformami, ktoré vytvárajú otvorený trh pre dočasné využívanie tovaru alebo služieb, často poskytovaných súkromnými osobami“, pričom spresňuje, že transakcie kolaboratívneho hospodárstva často neznamenajú zmenu vlastníctva a možno ich vykonávať na účely ziskové alebo neziskové.

V rámci kolaboratívneho hospodárstva a jeho podnikateľských modelov boli identifikované tri hlavné typy subjektov:

i) poskytovatelia služieb – súkromné osoby ponúkajúce služby (aktíva, zručnosti, čas za poplatok alebo zdarma) príležitostne (partneri – „peers“) alebo profesionáli;

ii) používatelia týchto služieb a

iii) kolaboratívne platformy, ktoré spájajú dopyt a ponuku v reálnom čase a sprostredkúvajú transakcie.

2. Odpoveď Komisie

Komisia v júni 2016 zverejnila oznámenie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo s cieľom zaoberať sa obavami súvisiacimi s právami a povinnosťami jednotlivých subjektov pôsobiacich v kolaboratívnom hospodárstve a poskytnúť odpovede z hľadiska EÚ. Komisia má v úmysle poskytnúť nezáväzné usmernenia k použitiu existujúcich právnych predpisov EÚ na podnikateľské modely kolaboratívneho hospodárstva. Skúma problémy, ktorým čelia subjekty na trhu i verejné orgány a ktoré tvoria päť kľúčových oblastí: 1.) Požiadavky v oblasti prístupu na trh 2.) Režimy zodpovednosti 3.) Ochrana používateľov 4.) Samostatne zárobkovo činné osoby a pracovníci v kolaboratívnom hospodárstve 5.) Zdaňovanie

3. Hlavné otázky spojené s kolaboratívnym hospodárstvom

3.1 Príležitosti a výhody

Kolaboratívne hospodárstvo môže vytvoriť významné príležitosti pre spotrebiteľov, podnikateľov a občanov a zároveň vytvárať nové pracovné miesta, rast a zdroje príjmov.

Odhaduje sa, že kolaboratívne platformy pôsobiace v piatich kľúčových odvetviach kolaboratívneho hospodárstva vytvorili v roku 2015 v EÚ príjmy vo výške 3,6 miliárd EUR.(2) Potenciál kolaboratívneho hospodárstva je značný, pretože ročný rast je vyšší ako 25 %(3), a odhadovaný hospodársky výnos spojený s lepším využitím kapacít ako výsledok kolaboratívneho hospodárstva by teoreticky mohol dosiahnuť až 572 miliárd EUR.(4) Tieto údaje by sa však mali posudzovať s určitou opatrnosťou, pretože napriek čoraz väčšiemu hospodárskemu významu je meranie hodnoty kolaboratívneho hospodárstva stále ťažké. Je to aj z dôvodu chýbajúcej dohodnutej metodiky týkajúcej sa spôsobu merania viacnásobného dosahu kolaboratívneho hospodárstva na hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie, ako aj nedostatok zozbieraných údajov.

Viaceré prieskumy poukazujú na dosť výraznú podporu a záujem spotrebiteľov o kolaboratívne hospodárstvo.(5) Partnerov vedú viaceré dôvody a motívy k tomu, aby sa stali súčasťou tohto nového podnikateľského modelu, ako napríklad finančné výhody, kvalita a výhody na základe skúseností, ako aj pozitívny sociálny vplyv alebo vplyv na spoločnosť. Podľa Eurobarometra považuje 42 % spotrebiteľov služby kolaboratívneho hospodárstva za výhodnejšie a 33% oceňuje skutočnosť, že sú lacnejšie alebo dokonca zdarma.(6)

3.2 Hlavné výzvy a riziká

Zároveň je dôležité všimnúť si výrazné vplyvy, ktoré majú podnikateľské modely kolaboratívneho hospodárstva na mnohé tradičné podniky a ich ustálené modely výroby a spotreby. Rýchly a neregulovaný rast tohto javu v posledných rokoch viedol k vzniku mnohých výziev a možných rizík, ktoré by sa mali posúdiť a zvážiť.

V prvom rade sa vynorilo množstvo otázok týkajúcich sa práv spotrebiteľa a režimu ochrany spotrebiteľa v súvislosti s citlivými problémami, ktoré sa týkajú ochrany osobných údajov, transparentnosti a spoľahlivosti informácií poskytovaných spotrebiteľom, režimov zodpovednosti kolaboratívnych platforiem, primeranosti algoritmov a možných foriem diskriminácie. Existuje možné riziko zníženia minimálnych štandardov, najmä v partnerských transakciách (P2P), pokiaľ budú konfrontované s existujúcimi štandardmi, ktoré sa uplatňujú na podobné služby, ktoré poskytujú profesionáli. Okrem toho rýchle šírenie kolaboratívnych platforiem v niektorých odvetviach prináša riziko nekalej hospodárskej súťaže, ktoré sprevádza vznik nových monopolov a mechanizmus naviazanosti na jedného dodávateľa. Toto vedie aj napriek vyššej vysledovateľnosti hospodárskych transakcií k vážnym ťažkostiam vo vzťahu k dodržiavaniu daňových predpisov a ich presadzovania.

V neposlednom rade majú kolaboratívne podnikateľské modely v rámci prebiehajúcej digitálnej revolúcie hlboký vplyv na trh práce, ako aj na pracovné vzťahy medzi kolaboratívnymi platformami a pracovníkmi, pričom existuje konkrétne riziko poškodenia spravodlivých pracovných podmienok, minimálnych právnych noriem a primeranej sociálnej ochrany.

3.3 Regulačný rámec

V súvislosti s regulačným rámcom sa vynárajú sa dve otázky: 1.) ktoré stanovenia acquis communaitaire možno uplatňovať na kolaboratívne hospodárstvo; 2.) či sú existujúce predpisy EÚ vhodné na to, aby poskytli potrebnú jasnosť, posilnili postavenie a ochranu jednotlivých subjektov v rámci kolaboratívneho hospodárstva.

Kolaboratívne obchodné modely sú komplikovanejšie a rôznorodejšie, je pre ne príznačný rôzny stupeň decentralizácie, deprofesionalizácia a účasť nových hospodárskych subjektov, partnerov („peers“)/výrobcov-spotrebiteľov. Okrem toho sa zotierajú doteraz jasné hranice medzi profesionálnym poskytovateľom služieb/obchodníkom a spotrebiteľom v dôsledku mnohostranných vzťahov, ktoré zapájajú spotrebiteľa ako poskytovateľa služieb buď do transakcie spotrebiteľ – spotrebiteľ (P2P) alebo do transakcie spotrebiteľ – podnik.

Keďže existujúci právny rámec EÚ bol vytvorený s cieľom regulovať tradičné podniky a chrániť práva spotrebiteľov ako zraniteľného účastníka obchodnej transakcie, objavujú sa ťažkosti. Vynárajú sa otázky o právach a povinnostiach rozličných subjektov v rámci kolaboratívneho hospodárstva a vytvára sa prostredie plné neistoty. Táto neistota sa týka množstva aspektov, spomedzi ktorých môžno vymenovať uplatniteľný regulačný rámec EÚ, regulačné povinnosti rôznych subjektov v rámci v rámci kolaboratívneho hospodárstva, práva spotrebiteľa, režim zodpovednosti, štatút pracovníkov či daňový režim.

3.4. Riziko roztrieštenosti jednotného trhu

Kolaboratívne hospodárstvo vyvolalo rôzne regulačné reakcie nielen zo strany členských štátov, ale aj regionálnych a miestnych orgánov a ich jurisdikcií, ako aj zo strany Súdneho dvora EÚ.(7) Odpovede a reakcie sa vo veľkej miere líšia a odrážajú rozličné problémy obchodných modelov kolaboratívneho hospodárstva, a to aj v tej istej krajine.

Niektoré členské štáty pripravujú osobitné opatrenia a stanovujú kritériá, podľa ktorých sa na partnerov vzťahujú miernejšie právne požiadavky; v niektorých prípadoch rozlišujú medzi profesionálnym a neprofesionálnym poskytovaním služieb tým, že ustanovujú prahové hodnoty pre príjem partnerov („peers“) kolaboratívneho hospodárstva a uplatňujú v týchto prípadoch nižšie daňové sadzby.(8) V niektorých iných krajinách vnútroštátne orgány zvažujú, či nezavedú prísnejšiu oznamovaciu povinnosť pre kolaboratívne platformy.(9)

Treba poznamenať, že na kolaboratívne hospodárstvo ako prvé zareagovali mestá, pretože mestské podmienky, ako sú hustota obyvateľstva a fyzická blízkosť, vytvorili priaznivé prostredie pre rýchlejšie šírenie a širšie prijímanie kolaboratívnych postupov, najmä v niektorých odvetviach, ako napríklad ubytovanie a doprava.(10) Na základe niektorých pozitívnych prípadov spolupráce medzi príslušnými miestnymi orgánmi a kolaboratívnymi platformami sa vytvorili osvedčené postupy, ako je poskytovanie odbornej prípravy pre výrobcov-spotrebiteľov, systémy poistenia alebo zvyšovanie povedomia používateľov o možných daňových a právnych povinnostiach.(11)

Tieto a iné príklady opatrení, ktoré prijali buď niektoré členské štáty, regionálne orgány alebo mestá, niekedy v aktívnej spolupráci so samotnými kolaboratívnymi platformami, sú ukážkou osvedčených postupov, ktoré by sa mohli zaviesť v celej EÚ. Avšak tieto jednostranne prijaté rozrieštené opatrenia vytvárajú mnohé obmedzenia a vytvárajú prekážky brániace kolaboratívnym podnikom, ktoré by chceli rásť a rozšíriť sa, čím v konečnom dôsledku ohrozujú prínosy kolaboratívneho hospodárstva a vytvárajú riziko roztrieštenia jednotného trhu.

3. Všeobecné stanovisko spravodajcu

Spravodajca uznáva významné príležitosti a výhody, ktoré kolaboratívne hospodárstvo ponúka spoločnosti a hospodárstvu, no zároveň upozorňuje na možné výzvy – uvedené vyššie – a je osobitne znepokojený možným rizikom roztrieštenosti jednotného trhu, pretože kolaboratívne hospodárstvo je z veľkej časti stále neregulované.

Podľa jeho názoru je v prvom rade potrebné zaviesť horizontálny európsky rámec pozostávajúci z kombinácie všeobecných zásad a osobitných pravidiel, ktoré by otvorili cestu na vytvorenie uceleného a dynamického priestoru s rovnakými podmienkami v EÚ a zabránili by možným negatívnym dosahom na pracovníkov, riziku nekalej hospodárskej súťaže medzi tradičnými odvetviami a kolaboratívnymi platformami a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.

Rovnako dôležitá je potreba vymedziť vlastnosti a zodpovednosti kľúčových subjektov kolaboratívneho hospodárstva, najmä pokiaľ ide o:

– jasné rozlíšenie medzi partnermi a profesionálmi;

– povahu, povinnosti a zodpovednosť kolaboratívnych platforiem;

– vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, a to aj v rozmere/transakciách P2P.

Spravodajca napokon nabáda k ďalšiemu presadzovaniu modelu kolaboratívneho hospodárstva na úrovni EÚ prostredníctvom finančných nástrojov a investícií do vzdelávania. Nazdáva sa, že spravodlivý a dobre regulovaný rozvoj kolaboratívneho hospodárstva by mohol ponúknuť významné príležitosti všetkým odvetviam spoločnosti a mohol by podnietiť inkluzívnejší a udržateľnejší hospodársky rozvoj v EÚ.

(1)

Pozri: https://en.oxforddictionaries.com/definition/sharing_economy

(2)

The Sharing Economy, prípadová štúdia, 12. september 2013, PWC.

(3)

Ibid. (PWC(2013).

(4)

Výskumná služba Európskeho parlamentu, 2016: The Cost of Non-Europe in the Sharing Economy.

(5)

Podľa prieskumu Európskej organizácie spotrebiteľov z júla 2015 sa 70 % spotrebiteľov zúčastnilo aspoň raz a 60 – 80 % respondentov je veľmi spokojných so svojou skúsenosťou, pričom 32 % sa zúčastnilo ako „výrobcovia-spotrebitelia“.

(6)

Flash Eurobarometer 438, jún 2016, EK.

(7)

Rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach C-434/15 a C-526/15.

(8)

Belgicko rieši otázku partnerov („peers“), ktorí poskytujú služby len príležitostne, tak, že im ukladá osobitnú daňovú sadzbu vo výške iba 10 % za rôzne príjmy do 5 000 EUR, Taliansko zvažuje zavedenie prahovej hodnoty 10 000 EUR na príjem neprofesionálneho kolaboratívneho hospodárstva, pričom Spojené kráľovstvo nedávno oznámilo daňovú úľavu vo výške 2 000 GBP v prípade príjmu z nehnuteľností a z obchodnej činnosti.

(9)

Francúzsko: Loi n° 2016-1321 du 7 octobre 2016 pour une République numérique.

(10)

Napríklad Nemecko a Belgicko: Kým Berlín a Brusel ukladajú prísne požiadavky na registráciu platforiem ponúkajúcich ubytovanie, Hamburg a flámsky región zaujali odlišný postoj, ktorý sa vyznačuje miernejšími registračnými požiadavkami.

(11)

Estónske miestne orgány vykonávajú pilotný projekt v spolupráci s platformou spoločného využívania áut (car-sharing), ktorým sa zavádza výhodnejšie podávanie daňových priznaní pre rôzne obchodné modely založené na elektronických riešeniach.


PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB,KTORÉ SPRAVODAJCOVI POSKYTLI PODNETY

Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajcu. Tento zoznam nie je úplný. Pred hlasovaním vo výbore IMCO prijal spravodajca a/alebo jeho kancelária podnety od týchto subjektov:

Subjekt

AHTOP – Association française pour un hébergement et un tourisme professionnel

Airbnb

Altroconsumo

Bed & Breakfast Association

BEUC – Európska organizácia spotrebiteľov

Blablacar

Bruegel Institute

CEMR – Rada európskych obcí a regiónov

Charlie 24

CNA – Confederazione Nazionale dell`artigianato e della Piccola Impresa

Collaboriamo

Výbor regiónov

Confcommercio

Cooperatives Europe

Dánska konfederácia odborových zväzov

EFCI – Európska federácia upratovacích služieb

Enterprise Holdings

Podnik Rent-A-Car

Stále zastúpenie Estónska pri Európskej únii

ETUC – Európska konfederácia odborových zväzov

EUCOLAB

Eurocities

European Business Service Alliance (EBSA)

European Holiday Home Association

European Hotel Forum

Flintglobal

Stále zastúpenie Francúzska pri Európskej únii

Heetch

HomeAway

Hotrec

IRU – International Taxi Forum

Stále zastúpenie Talianska pri Európskej únii

Ouishare

Stále zastúpenie Slovenska pri EÚ

Uber

Uni Global Union

Unionen

Volta

Wethic

Zurich Insurance


VÝBOR PRE ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNE VECI (27.3.2017)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k Európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo

(2017/2003(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):Joachim Schuster

(*)  Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v oznámení Komisie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo (COM(2016)0356) sa zdôrazňuje rastúci význam hospodárstva založeného na platformách a jeho vplyv na hospodárske politiky a politiky zamestnanosti vrátane vplyvu na rast a pracovné miesta a uvádzajú sa odporúčania pre členské štáty; keďže v tomto oznámení sa uvádzajú usmernenia k uplatniteľným právnym predpisom Únie, ktoré majú pomôcť pracovníkom, podnikom, členským štátom a širokej spoločnosti pri využívaní hospodárstva založeného na platformách;

B.  keďže podpora sociálnej spravodlivosti a ochrany, ako je vymedzená v článku 9 ZFEÚ, je aj cieľom vnútorného trhu EÚ;

C.  keďže miery samostatne zárobkovej činnosti (2006: 3,7 %, 2016: 5,6%) a pomer pracovníkom, ktorí majú druhé zamestnanie (2002: 3,6 %, 2016: 4,2%) v EÚ stúpajú; keďže je nedostatok údajov o nezamestnanosti, pokiaľ ide o hospodárstvo založené na platformách; keďže Komisia a členské štáty musia lepšie riešiť sociálny rozmer hospodárstva založeného na platformách tým, že zabezpečia hlbšiu analýzu a zhromaždia údaje o nových formách zamestnávania, že budú monitorovať rozvíjajúce sa regulačné prostredie a že budú nabádať na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, aby sa tak mohli riešiť sociálne výzvy súvisiace s týmto novým hospodárstvom;

D.  keďže servery a sídla podnikov mnohých platforiem sa nachádzajú mimo Európskej únie a nepatria tak do európskej regulačnej oblasti;

E.  keďže v správe Parlamentu z 20. decembra 2016 o európskom pilieri sociálnych práv(1) sa uznáva význam zaručenia dostatočných prostriedkov na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany na vnútroštátnej úrovni pre všetky osoby bez ohľadu na formu zamestnania, v ktorej vykonávajú svoju činnosť, a bez ohľadu na to, či ide o bežné alebo netradičné pracovnoprávne vzťahy alebo samostatnú zárobkovú činnosť;

F.  keďže v záujme rýchleho vývoja hospodárstva založeného na platformách a rýchleho odstránenia súvisiacich regulačných medzier a neistôt, ako sú neisté formy zamestnania v hospodárstve založenom na platformách, je oznámenie Komisie východiskom pre vyvážený rozvoj tohto hospodárstva;

G.  keďže formy práce v kolaboratívnom hospodárstve možno rozlíšiť na fyzické služby, napríklad prácu na vyžiadanie, a virtuálne služby, napríklad hromadnú prácu (crowdwork), ktorá sa prenáša len cez internet;

H.  keďže kolaboratívne hospodárstvo zahŕňa také rôznorodé modely, ako sú crowdfunding, výmena tovarov, časové banky, skupiny s vlastnou výrobou a spoločné využívanie tovarov, a keďže sa preto nie vždy rozvíja v digitálnom prostredí, ale aj v súvisiacich prostrediach, v ktorých často nejde o ziskovú činnosť; keďže sa nie vždy rozvíja na globálnej úrovni, ale často len na miestnej, a neobmedzuje sa len na hospodárske prostredie, ale aj na sociálne, environmentálne aspekty a aspekty prístupnosti;

I.  keďže hospodárstvo založené na platformách ponúka príležitosti v oblasti rastu a pracovných miest okrem iného tým, že poskytuje ľahší prístup pre ľudí, ktorí sú okrem iných faktorov vzdialení od trhu práce alebo hľadajú nové formy zamestnania s flexibilnými pracovnými harmonogramami; keďže môže ponúknuť inovačné nové služby; keďže by malo zabezpečiť dobré pracovné podmienky, sociálne zabezpečenie a zosúladenie práce (na vyžiadanie) so súkromným životom;

J.  keďže pre účasť na hospodárstve založenom na platformách je rozhodujúci prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu, a ak takéto pripojenie chýba, niektoré časti spoločnosti, ako sú ľudia žijúci v znevýhodnených oblastiach, vidieckych oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, potenciálne nemôžu tieto nové príležitosti využívať;

K.  keďže jednotlivci a poskytovatelia služieb používajúci platformy by mali byť lepšie informovaní o právnych požiadavkách, ktoré musia splniť, pokiaľ ide o ich práva a povinnosti týkajúce sa ich postavenia v zamestnaní;

L.  keďže neexistujú oficiálne štatistiky o objeme zamestnania v hospodárstve založenom na platformách;

  Úvod

1.  zdôrazňuje, že Únia by mala podporiť rýchly rozvoj hospodárstva založeného na platformách prostredníctvom objasnenia právnych ustanovení a jeho vývoj by mala formovať sociálne spravodlivým a udržateľným spôsobom; odporúča, aby sa ochrana pracovníkov v nových formách zamestnania, ako je hospodárstvo založené na platformách, okrem politiky v oblasti zamestnania a sociálnych vecí začlenila aj do iných oblastí politík;

2.  berie na vedomie vytváranie množstva rozličných vnútroštátnych a miestnych regulačných iniciatív ovplyvňujúcich hospodárstvo založené na platformách(2); poukazuje v tejto súvislosti na to, že rast hospodárstva založeného na platformách a politické reakcie naň odhaľujú príležitosti a výzvy súvisiace s rozvojom foriem zmluvnej práce a činností, ktoré sa jednoducho nehodia do tradičných kategórií podriadenej a nezávislej práce;

3.  konštatuje, že neexistuje žiadne spoločné vymedzenie digitálneho hospodárstva založeného na online platformách (hospodárstvo založené na platformách, kolaboratívne hospodárstvo, hospodárstvo spoločného využívania zdrojov atď.); poukazuje na to, že sa zdá, že najobjektívnejší opis je pojem „hospodárstvo založené na platformách“, a vyzýva Komisiu, aby zaistila používanie jednotnej terminológie;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné jasne rozlišovať medzi „komerčnými“ a nekomerčnými“ platformami, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých, ako aj jasne rozlišovať medzi neprofesionálnou činnosťou súkromných osôb, pri ktorej ide nanajvýš o deľbu nákladov, a poskytovateľmi služieb konajúcimi v rámci svojej odbornej spôsobilosti; vyzýva Komisiu, aby povzbudila členské štáty k tomu, aby v tomto smere v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami vypracovali vymedzenia a prahové hodnoty pre jednotlivé odvetvia; poukazuje na význam uznania platených profesionálnych činností v rámci hospodárstva založeného na platformách ako prácu, a to bez ohľadu na terminológiu („živé vystúpenia“, „úlohy“, „zvezenie“ a podobne);

5.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery sa existujúce predpisy Únie vzťahujú aj na digitálny pracovný trh, a aby zaistila ich primerané vykonávanie a presadzovanie; žiada členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi a inými príslušnými zainteresovanými stranami proaktívnym spôsobom a na základe logiky predvídania zhodnotili potrebu modernizácie existujúcich právnych predpisov vrátane systémov sociálneho zabezpečenia, aby dokázali držať krok s technologickým vývojom a zároveň zabezpečovali ochranu pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby koordinovali systémy sociálneho zabezpečenia s ohľadom na zabezpečenie exportovateľnosti dávok sociálneho zabezpečenia a úhrnu období poistenia v súlade s právnymi predpismi Únie a členských štátov; povzbudzuje sociálnych partnerov k tomu, aby v prípade potreby aktualizovali kolektívne dohody, aby sa existujúce štandardy ochrany mohli zachovať aj vo svete digitálnej práce;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, že hospodárstvo založené na online platformách, ktoré sa rozvíja v Únii, bude udržateľné zo sociálneho i environmentálneho hľadiska, budú sa v ňom dodržiavať pracovné práva a splnia sa minimálne záruky kvality platforiem;

7.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracovala primerané formy sledovania a monitorovania v súvislosti s hospodárstvom založenom na platformách;

8.  zdôrazňuje, že kolaboratívne hospodárstvo sa zatiaľ rozvíja predovšetkým v mestských oblastiach; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti digitálnej priepasti, aby sa zaručil prístup pre všetky osoby bez diskriminácie; v tejto súvislosti poukazuje na význam zavedenia širokopásmového pripojenia vo vidieckych oblastiach, aby mohli všetky regióny a všetci ľudia využívať potenciál hospodárstva založeného na platformách, najmä z hľadiska zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby posilnili finančné a ľudské zdroje s cieľom umožniť znevýhodneným osobám, aby nadobúdali základné digitálne zručnosti;

  Pracovnoprávne vzťahy

9.  uvádza, že všetci pracovníci v rámci hospodárstva založeného na platformách sú na základe prednosti skutočnosti buď zamestnanci, alebo samostatne zárobkovo činné osoby; zdôrazňuje, že členské štáty musia každú prácu v hospodárstve založenom na platformách zatriediť do príslušnej kategórie; zdôrazňuje, že toto objasnenie je potrebné aj preto, aby sa zabránilo falošnej samostatnej zárobkovej činnosti a zabezpečila sa ochrana sociálnych a pracovných práv všetkých pracovníkov v hospodárstve založenom na platformách nezávisle od toho, či majú oficiálne postavenie ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby;

10.  berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo, kde sa okrem iného uvádzajú usmernenia k charakterizovaniu pracovnoprávnych vzťahov na digitálnom trhu práce; v tejto súvislosti pripomína, že Súdny dvor vo svojej judikatúre vymedzuje pojem „pracovník“ na účely uplatňovania práva EÚ na základe pracovnoprávneho vzťahu charakterizovaného určitými kritériami, ako napríklad podriadenosť, odmeňovanie a charakter práce(3); vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so všetkými členskými štátmi, s ktorými objasní, čo predstavuje pojem „pracovnoprávny vzťah“ v prípade práce sprostredkovanej online platformami s ohľadom na odporúčanie ILO č. 198 v súvislosti s určením pracovnoprávneho vzťahu;

11.  zdôrazňuje, že všetci pracovníci musia mať primeranú ochranu a zabezpečenie z hľadiska pracovných podmienok, miezd, sociálneho zabezpečenia a zdravia a bezpečnosti a že kvalita ich zamestnania musí byť zaručená po celý čas bez ohľadu na to, či prácu vykonávajú prostredníctvom platformy alebo nie;

12.  opakuje svoju výzvu na vytvorenie európskeho piliera sociálnych práv s cieľom zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky pre všetkých vrátane pracovníkov platforiem; zdôrazňuje, že je potrebné do tohto procesu zapojiť sociálnych partnerov a ostatné príslušné zainteresované strany; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby mali všetci pracovníci platforiem rovnaké sociálne a pracovné práva, rovnakú ochranu zdravia a bezpečnosti a rovnaký prístup k celoživotnému vzdelávaniu ako pracovníci v tradičnom hospodárstve, a to v súlade s vnútroštátnym právom a praxou, pričom sa podnietia inovácie, podporí udržateľný a inkluzívny rast a zaručia rovnaké podmienky pre všetky podniky;

13.  konštatuje, že je potrebné zaručiť odmenu za výkon činnosti a spoľahlivé platobné lehoty samostatne zárobkovo činným osobám a obchodníkom, ktorí vykonávajú činnosť pre podniky fungujúce ako platformy;

14.  zdôrazňuje význam telepráce a tzv. inteligentnej práce (smartworking) v prostredí kolaboratívneho hospodárstva a v tejto súvislosti odporúča, že je potrebné, postaviť tie formy práce na rovnakú úroveň ako tradičné formy práce;

  Kolektívne vyjednávanie a právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže

15.  zdôrazňuje, že sloboda združovania a kolektívna akcia vrátane kolektívneho vyjednávania sú základnými právami, ktoré musia platiť pre všetkých pracovníkov, či už ide o zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby; poukazuje na to, že samostatne zárobkovo činní jednotlivci, ktorí nie sú právne považovaní za spoločnosť s jedným spoločníkom by mali mať právo voľného združovania, aby sa to nepovažovalo za vytváranie kartelu; v tejto súvislosti žiada Komisiu a členské štáty, aby posúdili európske a vnútroštátne právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže a v prípade potreby vykonali úpravy; žiada Komisiu, aby členským štátom a sociálnym partnerom poskytla podporu pri rozširovaní pokrytia kolektívneho vyjednávania v súlade s vnútroštátnymi právnym právom a praxou a pri posilňovaní postavenia pracovníkov v hospodárstve založenom na platformách;

  Rovnaké podmienky

16.  zdôrazňuje, že potenciálne výhody plynúce z efektívnosti online platforiem v porovnaní s tradičným hospodárstvom by sa mali zakladať na spravodlivej hospodárskej súťaži, a nie na mzdovom dumpingu; zdôrazňuje, že vzhľadom na zabezpečenie rovnakých podmienok v hospodárstve založenom na platformách a tradičných podnikoch, najmä MSP, musí hospodárstvo založené na platformách ako každé iné hospodárstvo platiť dane a sociálne príspevky a plniť právne predpisy v sociálnej a pracovnej oblasti; poukazuje na to, že v prípade potreby je nutné primerane upraviť politiky;

17.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila usmernenia týkajúce sa toho, ako sa právo Únie vzťahuje na rôzne druhy obchodných modelov založených na platformách, s cieľom podľa potreby odstrániť regulačné nedostatky v oblasti zamestnávania a sociálneho zabezpečenia; domnieva sa, že potenciál vysokej transparentnosti, ktorý má hospodárstvo založené na platformách, umožňuje dobrú vysledovateľnosť v súlade s cieľom presadzovania existujúcich právnych predpisov; vyzýva členské štáty, aby vykonávali dostatočné pracovné inšpekcie, pokiaľ ide o online platformy a aby v prípade porušenia predpisov, najmä pokiaľ ide o podmienky práce a zamestnania, ukladali sankcie, ako aj osobitné požiadavky týkajúce kvalifikácií; Vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť nelegálnej práci a falošnej samostatnej zárobkovej činnosti v tomto sektore a aby začlenili hospodárstvo založené na platformách do programu európskej platformy na riešenie problému nedeklarovanej práce; vyzýva členské štáty, aby na inšpekcie vyčlenili dostatočné prostriedky;

18.  pripomína, že všetci prevádzkovatelia platforiem musia vykonávať svoje činnosti v prísnom súlade s európskymi a vnútroštátnymi právnymi predpismi; žiada zavedenie antidumpingových opatrení, ktoré zabezpečia spravodlivú hospodársku súťaž medzi platformami so sídlom v členských štátoch a platformami so sídlom v tretích krajinách; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť účinné predpisy, ktoré pomôžu odstrániť problém vyhýbania sa daňovým povinnostiam zo strany online platforiem so sídlom v tretích krajinách, ktoré poskytujú služby alebo predávajú tovar v Únii;

19.  zdôrazňuje, že je potrebné lepšie riešiť sociálny rozmer hospodárstva založeného na platformách; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby v súlade s právom Únie v oblasti ochrany údajov a v spolupráci so sociálnymi partnermi zhromaždili spoľahlivejšie a komplexnejšie údaje o pracovných miestach a pracovných profiloch, podmienkach práce a zamestnania vrátane informácií o príjmoch a zručnostiach, kvalifikáciách a činnostiach v hospodárstve založenom na platformách; považuje za užitočné, aby sa tieto údaje opierali o pohovory s pracovníkmi platforiem a o informácie zozbierané platformami; žiada hĺbkovú analýzu práce v hospodárstve založenom na platformách, aby sa v prípade potreby upravili existujúce právne predpisy v pracovnej a sociálnej oblasti; podčiarkuje, že je dôležité aby si členské štáty v tomto smere vymieňali osvedčené postupy;

20.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané sociálne zabezpečenie pre samostatne zárobkovo činných pracovníkov, ktorí sú kľúčovými aktérmi na digitálnom pracovnom trhu; vyzýva členské štáty, aby upravili existujúce systémy sociálneho zabezpečenia a v prípade potreby vypracovali nové mechanizmy ochrany, ktoré by pracovníkom v rámci platforiem zabezpečili primeranú sociálnu ochranu, ako aj nediskrimináciu a rodovú rovnosť a ktoré by odpovedali osobitným pracovným a kariérnym vzorcom, ktoré vznikli na základe digitalizácie, a aby si na európskej úrovni vymieňali osvedčené postupy;

21.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery sa smernica o agentúrach dočasného zamestnávania vzťahuje na konkrétne online platformy; domnieva sa, že mnohé sprostredkovacie online platformy sú štrukturálne podobné agentúram dočasného zamestnávania (trojstranný zmluvný vzťah medzi: pracovníkom dočasnej agentúry/pracovníkom platformy; agentúrou dočasného zamestnávania/online platformou; používateľským podnikom/klientom);

22.  vyzýva vnútroštátne verejné služby zamestnanosti a sieť EURES, aby lepšie komunikovali o príležitostiach, ktoré ponúka kolaboratívne hospodárstvo;

23.  uznáva, že hospodárstvo založené na platformách možno využiť na sociálne účely; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci hospodárstva založeného na platformách, s osobitným odkazom na platformy organizované na základe korporatívneho modelu, podporovali modely sociálneho hospodárstva a aby si v tejto súvislosti vymieňali najlepšie postupy, keďže sa ukázalo, že sociálne podniky boli v čase hospodárskej krízy odolnejšie ;

  Požiadavky na zručnosti

24.  zdôrazňuje, že digitálne zručnosti majú zásadný význam pre to, aby sme udržali krok s digitalizáciou, ktorá prebieha vo všetkých aspektoch života; vyzýva členské štáty, aby prispôsobili svoje systémy vzdelávania a odbornej prípravy digitálnemu trhu práce, prepojili svet vzdelávania so svetom práce a pritom podporili podnikanie; poukazuje na to, že ako sa profily pracovných miest a zručností stávajú zložitejšími, vznikajú aj nové požiadavky – najmä pokiaľ ide o zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) – na odbornú prípravu, ako aj ďalšie vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie s cieľom podporovať digitálnu gramotnosť a bojovať proti existujúcim rodovým a medzigeneračným rozdielom v tomto kontexte;

25.  zdôrazňuje význam silnejších synergií s účasťou sociálnych partnerov a rôznych vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií odbornej prípravy s cieľom aktualizovať učebné a študijné materiály a vyvinúť stratégie v oblasti zručností; nabáda členské štáty, aby digitálnu odbornú prípravu zahrnuli do svojich školských osnov, a to už od raného veku; trvá na tom, že ak sa má zaistiť, aby pracovníci mali správne zručnosti potrebné v tejto digitálnej ére, sú potrebné verejné investície do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania; zdôrazňuje, že všetci pracovníci musia mať prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave; domnieva sa, že sú potrebné nové príležitosti financovania celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy, najmä pre mikropodniky a malé podniky;

  Povinnosti prevádzkovateľov platforiem v oblasti podávania správ a transparentnosti

26.  požaduje normy týkajúce sa transparentnosti a oznamovacej povinnosti pre prevádzkovateľov platforiem s cieľom monitorovať platby daní, príspevky sociálneho zabezpečenia a postupy týkajúce sa hodnotenia práce na platformách a zaistiť, aby mali vnútroštátne orgány k dispozícii všetky príslušné informácie; nabáda členské štáty, aby pracovníkom platforiem uľahčovali ich povinnosti v oblasti vlastného podávania správ v podobe zjednodušených daňových priznaní a že by mali spolupracovať s online platformami na oznamovaní zaznamenávaných elektronických transakcií, aby sa pomáhalo bojovať proti daňovým únikom a nelegálnej práci;

27.  konštatuje, že údaje vygenerované používateľmi sa sústreďujú v rukách online platforiem, a žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne fungovanie jednotného digitálneho trhu a aby zaviedli primerané opatrenia na ochranu súkromia používateľov a pracovníkov, ako aj na ochranu zhromaždených údajov;

28.  zdôrazňuje, že spotrebiteľom by mala byť poskytnutá vysoká a účinná úroveň ochrany bez ohľadu na to, či služby poskytujú profesionáli alebo súkromné osoby („peers“); poukazuje najmä na význam ochrany spotrebiteľov v rámci transakcií medzi súkromnými osobami a hľadania riešení na zlepšenie bezpečnosti;

29.  zdôrazňuje, že hospodársky model hospodárstva založeného na platformách je založený na dôvere používateľov, najmä v online hodnoteniach; pripomína, že hodnotenia pracovníkov platforiem predstavujú pre používateľov ich digitálnu trhovú hodnotu; preto zdôrazňuje, že je potrebné, aby platformy vypracovali nástroje na certifikáciu online hodnotení s cieľom zabezpečiť transparentnosť a spoľahlivosť informácií o kvalite služieb; preto žiada Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi zaistili prenosnosť a kumulovanie hodnotení naprieč platformami v rovnocenných službách;

30.  berie na vedomie potenciál nekalých praktík súvisiacich s hodnotením online, ktoré môžu ovplyvniť pracovné podmienky pracovníkov platforiem a ich schopnosť získať zamestnanie; je znepokojený tým, že náhodný počet negatívnych recenzií klientov, ktoré nemusia nevyhnutne odrážať kvalitu práce a ktoré nemožno spochybniť, môže viesť k deaktivácii účtu alebo preradenia výsledkov vyhľadávania platformami; nazdáva sa, že každý tento systém hodnotenia, ktorý vypracuje platforma, by sa mal ustanoviť na základe konzultácie s pracovníkmi a ich zástupcami; žiada platformy, aby pred prijatím krokov v dôsledku skóre vyplývajúceho z hodnotenia informovali o takýchto krokoch a zabezpečili pre pracovníkov platformy proces rozhodcovského konania; zdôrazňuje, že všetci pracovníci platforiem by mali mať právo na odstránenie neodôvodnených hodnotení; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi zaistili, aby aj pracovníci a používatelia mohli hodnotiť online platformy;

31.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali rázne kroky smerujúce k zákazu diskriminačných a nejasných algoritmov a softvéru vyvinutých a používaných online platformami, ktoré nedodržiavajú európske a vnútroštátne právne predpisy, a aby na tento účel zriadili monitorovacie štruktúry;

32.  považuje za nutné zaručiť potrebné prostriedky na to, aby mohli verejné orgány členských štátov stanoviť obmedzenia výkonnosti týchto platforiem na základe verejného záujmu;

33.  vyzýva Komisiu, členské štáty a sociálnych partnerov, aby pracovníkom poskytli primerané informácie o pracovných podmienkach a právach pracovníkov a o ich pracovných vzťahoch s platformami i s používateľmi; nazdáva sa, že platformy by mali zohrávať proaktívnu úlohu a v záujme plnenia právnych požiadaviek poskytovať používateľom a pracovníkom informácie o uplatniteľnom regulačnom rámci;

  Zdravie a bezpečnosť

34.  konštatuje, že hospodárstvo založené na platformách ponúka ľuďom nové príležitosti na získanie dodatočného príjmu, na zamestnanie mladých ľudí (najmä tých, ktorí hľadajú príležitostnú prácu alebo flexibilné formy zamestnania, ktoré by im umožňovali zlúčiť prácu so štúdiom), na lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života a na zníženie podzamestnanosti a nezamestnanosti a na prácu založenú na spolupráci; poukazuje však na to, že za istých okolností môže tento vývoj viesť aj k neistým situáciám; zdôrazňuje, že aj na flexibilné formy zamestnávania sa musia vzťahovať predpisy o zdraví a bezpečnosti, ako aj opatrenia sociálnej ochrany, aby sa zabránilo dlhodobým sociálnym a finančným následkom, a že sa tiež musia vylúčiť možné riziká, ako sú preťaženie pracovníkov a úrovne miezd, ktoré nezodpovedajú výkonnosti; poukazuje preto na potrebu pružnosti trhu práce na jednej strane a hospodárskeho a sociálneho zabezpečenia pracovníkov na strane druhej; zdôrazňuje, že znižovanie nákladov by nemalo znamenať zhoršenie pracovných podmienok ani noriem zamestnávania;

35.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o účinkoch digitalizácie na životné podmienky pracovníkov a rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom, ako aj o spoločenských a environmentálnych následkoch; zdôrazňuje, že práca v hospodárstve založenom na platformách by nemala viesť k neustálej dostupnosti, narušeniu tradičnej organizácie pracovného času ani k sociálnej izolácii, ktorá môže spôsobiť psychosociálne ťažkosti, ako je vyhorenie alebo depresia; obhajuje preto úplné dodržiavanie stanovených časov na odpočinok a zdôrazňuje potrebu rešpektovať organizáciu pracovného času, aby sa zachovali hranice pracovného času, ako sú vymedzené v pracovnom práve jednotlivých členských štátov; zdôrazňuje, že je potrebné posúdiť účinky digitalizácie na ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci a náležite prispôsobiť existujúci rámec v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti; odporúča, aby členské štáty ustanovili „právo na odhlásenie“ pre prácu mimo dohodnutej pracovnej doby, ktoré by bolo opatrením na zabezpečenie rovnováhy medzi profesionálnym a súkromným životom; zdôrazňuje, že toto právo nesmie mať žiaden negatívny vplyv na hodnotenie pracovníkov platforiem;

36.  zdôrazňuje, že profesionálni poskytovatelia služieb v digitálnom hospodárstve musia spĺňať rovnaké požiadavky ako v tradičnom hospodárstve, aby sa zabránilo zdravotným a bezpečnostným rizikám; vyzýva príslušné orgány, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracovali vhodné postupy monitorovania a certifikácie;

37.  pripomína, že v dôsledku flexibility, nestálosti a nestability, ktoré sú príznačné pre tento druh pracovných miest, sa trhové riziká prenášajú na pracovníkov a že preto vzniká veľká sociálna nerovnosť a vyššie miery psychických chorôb ako pri iných zamestnaniach; zdôrazňuje, že tvorba pracovných miest v tomto odvetví v súčasnosti nie je postačujúca z hľadiska počtu nezamestnaných, vylúčenejších skupín v spoločnosti alebo ľudí vo vidieckych oblastiach, a to pre také prekážky, ako sú digitálna priepasť alebo chýbajúce technologické zručnosti.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.3.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

1

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mara Bizzotto, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Ole Christensen, Lampros Fountoulis, Marian Harkin, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Ádám Kósa, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Javi López, Thomas Mann, Anthea McIntyre, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Marek Plura, Dominique Martin, Joëlle Mélin, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Robert Rochefort, Maria João Rodrigues, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Jutta Steinruck, João Pimenta Lopes, Romana Tomc, Yana Toom, Marita Ulvskog, Renate Weber, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Georges Bach, Tania González Peñas, Krzysztof Hetman, Marju Lauristin, Edouard Martin, Alex Mayer, Joachim Schuster, Jasenko Selimovic, Neoklis Sylikiotis, Michaela Šojdrová

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

38

+

ALDE

ECR

EPP

S&D

Green/EFA

Enrique Calvet Chambon, Marian Harkin, Robert Rochefort, Jasenko Selimovic, Yana Toom, Renate Weber

Anthea McIntyre, Jana Žitňanská

Georges Bach, David Casa, Krzysztof Hetman, Ádám Kósa, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Michaela Šojdrová, Romana Tomc

Maria Arena, Ole Christensen, Jan Keller, Marju Lauristin, Javi López, Edouard Martin, Alex Mayer, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Maria João Rodrigues, Joachim Schuster, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog

 

Jean Lambert, Terry Reintke, Tatjana Ždanoka

1

-

NI

Lampros Fountoulis

8

0

ENF

GUE/NGL

Mara Bizzotto, Dominique Martin, Joëlle Mélin

Tania González Peñas, Rina Ronja Kari, Patrick Le Hyaric, João Pimenta Lopes, Neoklis Sylikiotis

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.

(2)

Pozri: Európske monitorovacie centrum pracovného života Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound): „Digitalisation and working life: lessons from the Uber cases around Europe“ (Digitalizácia a pracovný život: poučenia s prípadov Uber v Európe), 2016.

(3)

Pozri: rozsudok Súdneho dvora vo veci C 596/12, bod 17, a rozsudok Súdneho dvora vo veci C 232/09, bod 39.


STANOVISKO VÝBORU PRE PRIEMYSEL, VÝSKUM A ENERGETIKU (24.3.2017)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k Európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo

(2017/2003(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Dario Tamburrano

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo, ktoré uznáva, že kolaboratívne hospodárstvo ponúka inovačné spôsoby, ako poskytovať nové služby občanom, podporovať podnikanie a vytvárať pracovné miesta; uznáva skutočnosť, že všetky modely kolaboratívneho hospodárstva vychádzajú z ľudskej ochoty spolupracovať, sú založené na partnerstvách, spolupatričnosti a dôvere a profitujú zo sociálno-ekonomického vývoja, a to aj zo zmeny z potreby vlastniť na potrebu využívať aktíva a zdroje; uznáva skutočnosť, že pod kolaboratívne hospodárstvo v súčasnosti spadá široké spektrum modelov, od tých, ktoré sú založené na daroch, až po ziskové ekonomické modely, a že bez ohľadu na ich súčasnú alebo budúcu rôznorodosť pre všetky je charakteristické spoločné využívanie zdrojov, aktívna účasť občanov a posilnenie ich postavenia, v spoločenstve uznávané inovácie a intenzívne používanie informačných a komunikačných technológií (IKT) ako kľúčového nástroja;

2.  so zreteľom na viacrozmerný charakter kolaboratívneho hospodárstva poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi „ziskovými“ a „neziskovými“ (zahŕňajúcimi i modely spoločného znášania nákladov) modelov, keďže na ich príslušných účastníkov, či už ide o používateľov, alebo poskytovateľov služieb, by sa nemali vzťahovať rovnaké právne požiadavky;

3.  zdôrazňuje, že kolaboratívne hospodárstvo môže priniesť mnohé príležitosti na investície a prosperitu na európsky trh, a to aj pracovné miesta pre ľudí, ktorí sú vzdialení od trhu práce, ako sú nezamestnaní, mladí ľudia, študenti, ženy a starší občania; v tejto súvislosti poukazuje na možnosť atypických zamestnaneckých vzťahov vrátane nepravej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorú treba vedieť identifikovať, aby sa zabezpečilo spravodlivé uplatňovanie príslušných pracovnoprávnych a daňových predpisov; zdôrazňuje, že kolaboratívne hospodárstvo podporuje podnikanie; kladie dôraz na to, že je potrebné prispôsobiť politiky v oblasti odbornej prípravy týmto novým druhom podnikov;

4.  zdôrazňuje, že IKT vytvárajú možnosti pre rýchly a efektívny vývoj inovatívnych nápadov v rámci kolaboratívneho hospodárstva, pričom prepájajú a posilňujú postavenie ich účastníkov, či ide o používateľov, alebo poskytovateľov služieb, uľahčujú ich prístup k trhu i ich účasť na ňom, zlepšujú dostupnosť vzdialených a vidieckych oblastí, čím znižujú potrebu sprostredkovania, znižujú priame a režijné náklady, usmerňujú bohaté toky informácií a posilňujú dôveru medzi partnermi;

5.  uznáva potenciál údajov, služieb a kreatívneho obsahu vytvorených používateľmi pre európske podniky, pričom však poukazuje na možné riziká spojené s ich koncentráciou v pár nadnárodných digitálnych platformách, ktoré môžu pôsobiť ako noví sprostredkovatelia, čo môže viesť k narušeniu trhu a brzdiť rozvoj miestnych iniciatív v rámci kolaboratívneho hospodárstva; vyzýva preto Komisiu, aby premýšľala nad vhodnými prostriedkami na zabránenie zneužívaniu dominantného postavenia na trhu, ktoré by mohlo ovplyvniť digitálny trh EÚ;

6.  domnieva sa, že na to, aby sa platforma považovala za kolaboratívnu, je nevyhnutné, aby k výmenám tovaru a služieb dochádzalo v prvom rade medzi rovnocennými partnermi; v tejto súvislosti varuje pred rozširovaním platforiem pod značkou kolaboratívneho hospodárstva, ktoré nepôsobia len ako sprostredkovatelia, ale sú skutočnými poskytovateľmi služieb;

7.  zdôrazňuje, že kolaboratívne hospodárstvo je založené na dôvere, najmä online pripomienky, hodnotenia a systémy zachovania dobrej povesti či iné mechanizmy, ktoré môžu odradiť od správania účastníkov spôsobujúceho ujmu, prispievajú k zmierneniu informačných asymetrií a k vyššej kvalite a transparentnosti služieb; upozorňuje však, že treba zabrániť tomu, aby tieto mechanizmy viedli k vytvoreniu neopodstatnených prekážok pre účastníkov, ktorí vstupujú do týchto platforiem, alebo z nich vystupujú, a že samoregulácia vrátane označení kvality nemusí stačiť na dosiahnutie bezpečnosti a štandardov kvality služieb; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vytvorila rovnaké podmienky pre platformy kolaboratívneho hospodárstva, tým že:

a)   bude pokračovať vo svojej práci na voľnom toku údajov a interoperabilite medzi platformami a podporí prenosnosť údajov;

b)   navrhne spôsoby autentifikácie online názorov spotrebiteľov;

c)   zabezpečí, aby platformy: i) poskytovali komplexné informácie o regulačnom rámci, ktorý poskytovatelia služieb musia dodržiavať, a ii) zohrávali aktívnejšiu úlohu pri kontrole toho, či poskytovatelia služieb spĺňajú právne požiadavky;

8.  zdôrazňuje, že spoločné používanie majetku optimalizuje jeho využitie a prináša množstvo pozitívnych environmentálnych a socioekonomických externých vplyvov, vďaka čomu priemyselné odvetvia a služby efektívnejšie využívajú zdroje, znižuje počiatočné náklady vstupu na trh a vytvára príležitosti v rámci spoločenstva, ktoré sú v prospech podnikov a posilňujú postavenie jednotlivých občanov, ktorí sa podieľajú na kolaboratívnom hospodárstve; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že spoločné používanie majetku, ktoré je v súlade s cieľmi Únie v oblasti trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu, treba podporiť;

9.  poukazuje na to, ako zavedenie sietí 5G zásadne zmení logiku našich ekonomík, pričom služby budú rozmanitejšie a dostupnejšie; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť konkurencieschopný trh pre inovatívne podniky, ktorých úspech bude v konečnom dôsledku rozhodujúci pre silu našich ekonomík;

10.  zdôrazňuje potenciálny prínos kolaboratívneho hospodárstva k hospodárskej udržateľnosti EÚ, pokiaľ ide o dosiahnutie hlavných cieľov v oblasti udržateľného poľnohospodárstva, efektívneho využívania zdrojov, boja proti zmene klímy či budovania obehového hospodárstva;

11.  poukazuje na to, že kolaboratívne hospodárstvo prosperuje najmä v komunitách, v ktorých existujú silné modely spoločného využívania poznatkov a vzdelávania, čím sa vytvára a posilňuje kultúra otvorených inovácií, podporuje vývoj slobodného hardvéru a softvéru a rozširuje dedičstvo našej spoločnej tvorby a kreatívneho ľudu; zdôrazňuje, že vzhľadom na jeho potenciál podporovať tvorivý a inovačný kapitál európskych občanov kolaboratívne hospodárstvo by malo ostať slobodné a prístupné pre všetkých jednotlivcov a zároveň zabezpečiť spravodlivú odmenu pre kultúrnych a tvorivých pracovníkov a výskumníkov;

12.  konštatuje, že kolaboratívne hospodárstvo sa rozvíja najmä v mestských oblastiach, v ktorých podmienky ako hustota obyvateľstva a fyzická blízkosť podporujú zavádzanie kolaboratívnych modelov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam vypracovania koherentných politík a zavádzania širokopásmového a ultraširokopásmového pripojenia s cieľom umožniť všetkým územiam Únie, najmä tým, ktoré sú menej osídlené, sú izolované alebo na vidieku, mať prospech z potenciálu tohto hospodárstva;

13.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu s príslušnými zainteresovanými stranami zaistili lepšiu koordináciu na dosiahnutie vysokých štandardov týkajúcich sa: a) práv pracovníkov a sociálnej ochrany pre všetkých pracovníkov v kolaboratívnom hospodárstve; b) bezpečnostných záruk pre používateľov kolaboratívneho hospodárstva; c) rozvoj kolaboratívneho hospodárstva a synergií spolužitia s tradičnými obchodnými modelmi; d) presadzovania ochrany osobných údajov tak, aby sa zabezpečilo súkromie všetkých pracovníkov a dôvernosti údajov o spotrebiteľoch;

14.  vyzýva Komisiu, aby okrem iného ďalej preskúmala spoločensko-ekonomické vplyvy zamestnávania v rámci kolaboratívnych podnikov, ochranu spotrebiteľov, sociálnu ochranu a príslušné verejné politiky, akými sú priestorové plánovanie a cestovný ruch;

15.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom uľahčila zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany pre zamestnancov i samostatne zárobkovo činné osoby v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, pričom trvá na tom, že Komisia musí rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov na národnej úrovni, národné kolektívne dohody a národné tradície a modely trhu práce a zdržať sa prijímania iniciatív, ktoré môžu mať vplyv na právo vyjednávať, uzatvárať a presadzovať kolektívne zmluvy a právo na kolektívne akcie v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou;

16.  vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala, do akej miery sa na kolaboratívne hospodárstvo vzťahuje regulačný rámec jednotlivých členských štátov a existujúce ustanovenia EÚ s cieľom v prípade potreby vytvoriť harmonizovaný prístup pre kolaboratívne hospodárstvo na úrovni Únie v plnom súlade so zásadou subsidiarity; v tejto súvislosti poukazuje na pozitívne skúsenosti v oblasti regulácie na miestnej úrovni vedenej vo všeobecnosti zásadami transparentnosti informácií, zapojenia, začlenenia a dobrej správy vecí verejných;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili odolnosť právnych predpisov a politík EÚ voči budúcim zmenám a ich právnu stabilitu a istotu s cieľom využiť plný potenciál kolaboratívneho hospodárstva pre zamestnancov, podniky a občanov EÚ, najmä pokiaľ ide o:

a)   vymedzenie sektorovo špecifických kritérií a v prípade potreby prahových hodnôt a o jasné rozlíšenie v týchto definíciách medzi pojmami „práca/služba“, „zamestnanec“ a „samostatne zárobkovo činná osoba“, „neprofesionálna činnosť“ a „poskytovateľ služieb“, „zisková“ a „nezisková“ (zahŕňajúca i spoločné znášanie nákladov) aktivita;

b)   zabezpečenie rovnakých podmienok pre podniky a občanov EÚ, najmä zaručením okrem iného uplatňovania funkčne podobných právnych noriem pre podobné hospodárske subjekty týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, práv pracovníkov, dodržiavania daňových predpisov a transparentnosti;

c)   otvorenie experimentálnych priestorov bez obmedzenia prístupu a podporu digitálnej prepojiteľnosti a gramotnosti, podporu európskych podnikateľov, začínajúcich podnikov a stimuláciu priemyslu 4.0, inovačných centier, podnikateľských klastrov a inkubátorov; domnieva sa, že tento cieľ by sa mal dosiahnuť prostredníctvom čo najlepšieho využívania príslušných právnych predpisov a bez toho, aby vznikla nadmerná regulácia, a zároveň sa rešpektovali prednostné právomoci členských štátov v tejto oblasti, vrátane rešpektovania autonómie sociálnych partnerov a vnútroštátnych postupov, ako aj usmernenia Súdneho dvora týkajúceho sa pojmov „práca/služba“, „pracovník“ a „poskytovateľ služieb“, pričom pripomína, že pojem pracovník patrí do právomocí členských štátov;

18.  zdôrazňuje, že kolaboratívne hospodárstvo je ekosystém, ktorý požaduje podporu svojho rýchleho rozvoja a šírenia a ktorý musí zostať otvorený pre výskum, inovácie a nové technológie s cieľom prilákať investície; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne využili existujúce finančné nástroje na investovanie do kolaboratívnych podnikov a podporu iniciatív zameraných na uľahčenie prístupu k financovaniu, najmä pre začínajúce podniky, malé a stredné podniky a podniky v hospodárstve v celej Únii, z rôznych kanálov, akými sú banky, poskytnutie rizikového kapitálu, verejné finančné prostriedky a kolektívne financovanie;

19.  zdôrazňuje, že vnútroštátne a miestne predpisy, ktoré nie sú odôvodnené a primerané, nielenže predstavujú prekážky pre jednotný trh v rozpore s právnymi predpismi EÚ, ale bránia tiež vytváraniu a rozširovaniu začínajúcich podnikov; vyzýva preto Komisiu, aby proaktívne presadzovala právne predpisy v oblasti jednotného trhu;

20.  konštatuje, že kolaboratívne hospodárstvo je čoraz dôležitejšie v energetickom sektore, v ktorom spotrebiteľom, výrobcom, jednotlivcom a spoločenstvám umožňuje účinne spolupracovať v niekoľkých decentralizovaných fázach cyklu výroby energie z obnoviteľných zdrojov vrátane vlastnej výroby a spotreby, skladovania a distribúcie v súlade s cieľmi Únie v oblasti zmeny klímy a energetiky;

21.  zasadzuje sa za považovanie frekvenčného spektra za spoločný statok a nabáda na to, aby sa do jeho regulácie zahrnuli inovatívne iniciatívy podnecované užívateľmi, ktoré posilnia kolaboratívne hospodárstvo a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov;

22.  vyzýva Komisiu, aby podporovala hospodársky rast kolaboratívneho hospodárstva prostredníctvom opatrení, ktorých cieľom bude znížiť administratívne zaťaženie jednotlivcov a podnikov bez rozlišovania medzi obchodnými modelmi.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.3.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

53

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikolay Barekov, Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, Cristian-Silviu Buşoi, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Pilar del Castillo Vera, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, András Gyürk, Rebecca Harms, Eva Kaili, Kaja Kallas, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Michel Reimon, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mario Borghezio, Soledad Cabezón Ruiz, Jens Geier, Françoise Grossetête, Benedek Jávor, Constanze Krehl, Olle Ludvigsson, Sofia Sakorafa, Anne Sander, Maria Spyraki, Marco Zullo

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Arndt Kohn, Pavel Poc

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

53

+

ALDE

Fredrick Federley, Kaja Kallas, Morten Helveg Petersen, Lieve Wierinck

ECR

Nikolay Barekov, Edward Czesak, Ashley Fox, Zdzisław Krasnodębski, Evžen Tošenovský

EFDD

Isabella Adinolfi, Dario Tamburrano, Marco Zullo

EPP

Bendt Bendtsen, Jerzy Buzek, Cristian-Silviu Buşoi, Françoise Grossetête, András Gyürk, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Janusz Lewandowski, Angelika Niebler, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Anne Sander, Algirdas Saudargas, Maria Spyraki, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Anna Záborská, Pilar del Castillo Vera

S&D

José Blanco López, Soledad Cabezón Ruiz, Jens Geier, Adam Gierek, Eva Kaili, Arndt Kohn, Peter Kouroumbashev, Constanze Krehl, Miapetra Kumpula-Natri, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Dan Nica, Pavel Poc, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Reinhard Bütikofer, Rebecca Harms, Benedek Jávor, Michel Reimon, Claude Turmes

4

-

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Paloma López Bermejo, Sofia Sakorafa, Neoklis Sylikiotis

2

0

ENF

Mario Borghezio, Angelo Ciocca

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH (11.4.2017)

pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

k Európskej agende pre kolaboratívne hospodárstvo

(2017/2003(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Merja Kyllönen

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta vznik kolaboratívneho hospodárstva v oblasti dopravy a cestovného ruchu a hosťujúcich služieb a uznáva, že ak sa zavedie vhodný, jednoduchý a jasný regulačný rámec, toto kolaboratívne hospodárstvo má potenciál:

a)  poskytovať zákazníkom väčší výber, cenovú dostupnosť a rôznorodejšie služby a zvyšovať a diverzifikovať dopyt i ponuku;

b)  podporovať nové formy kolaboratívnej výmeny medzi občanmi EÚ, ako aj o hospodársky rast, pracovné miesta a podnikateľské príležitosti, najmä pre malé a stredné podniky v celej Európe;

c)  pozitívne vplývať na mobilitu ľudí so zdravotným postihnutím a na aktívnu podporu udržateľných foriem mobility;

d)  zlepšiť začlenenie ľudí, ktorí mohli byť tradične vylúčení z trhu práce;

2.  uznáva, že kolaboratívne hospodárstvo má pozitívny vplyv na rýchlo rastúce odvetvie cestovného ruchu, podporuje individuálne možnosti zárobku a miestne ekonomiky a poskytuje nástroje umožňujúce lepšie reagovať na dopyt, napríklad počas špičiek dopytu a v odľahlých oblastiach, a odráža rôzne preferencie cestujúcich, najmä cestujúcich s nižšími príjmami; konštatuje, že úroveň spokojnosti spotrebiteľov so službami cestovného ruchu v rámci kolaboratívneho hospodárstva je vysoká; domnieva sa, že kolaboratívne hospodárstvo by malo byť plne začlenené do úniovej politiky cestovného ruchu; zdôrazňuje, že je nutné podporovať prospešnú koexistenciu medzi tradičnými službami cestovného ruchu a kolaboratívnym hospodárstvom;

3.  naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla vhodné opatrenia na riešenie výziev, ktoré vznikajú, keď európski spotrebitelia používajú online platformy so sídlom mimo EÚ, v neeurópskych kultúrnych a regulačných kontextoch, a to najmä v súvislosti s ochranou údajov a právnymi predpismi v oblasti zdravia, bezpečnosti, daní a zamestnania;

4.  pripomína, že podľa odhadov Komisie poskytovanie ubytovania medzi jednotlivcami je najväčším odvetvím kolaboratívneho hospodárstva z hľadiska objemu vytvoreného obchodu, zatiaľ čo spoločné využívanie vozidiel medzi jednotlivcami je najväčším odvetvím z hľadiska príjmov platforiem;

5.  zdôrazňuje, že v odvetví cestovného ruchu predstavuje spoločné využívanie bytov a domov vynikajúce využívanie zdrojov a nedostatočne využívaného priestoru, najmä v oblastiach, ktoré tradične nemajú prospech z cestovného ruchu;

6.  v tejto súvislosti odsudzuje predpisy, ktoré zaviedli niektoré verejné orgány a ktorých cieľom je obmedziť poskytovanie turistického ubytovania prostredníctvom kolaboratívneho hospodárstva;

7.  víta príležitosti, ktoré kolaboratívne hospodárstvo ponúka v oblasti pružného pracovného času, čo umožňuje zladiť prácu s ďalšími povinnosťami a pomáha ľuďom, ktorí stratili prácu, aby sa opäť začlenili do trhu práce;

8.  konštatuje, že reakcia členských štátov na rozvoj modelov kolaboratívneho hospodárstva bola doteraz veľmi roztrieštená, čo vytvára neistotu a v niektorých prípadoch otvára priestor na protekcionistické opatrenia; v tejto súvislosti víta oznámenie Komisie s názvom Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo a snahu o vymedzenie kolaboratívneho hospodárstva, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa neusiluje o vytvorenie explicitného harmonizovaného právneho rámca pre kolaboratívne hospodárstvo v celej Európskej únii a neskúma, ako existujúce právne predpisy riešia otázku potrieb kolaboratívneho hospodárstva; pripomína preto, že je potrebná hĺbková analýza (vrátane makroekonomických, sociálnych a environmentálnych dôsledkov kolaboratívneho hospodárstva), ako aj primerané regulačné opatrenia, ktoré Komisia v prípade potreby prijme najneskôr do roku 2018;

9.  zdôrazňuje potrebu harmonizácie medzi kolaboratívnym hospodárstvom a tradičnými hospodárskymi formami v oblastiach odbornej prípravy, odborných kvalifikácií a daňových a sociálnych povinností;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti platné právne predpisy, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode(1) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(2), sa nevykonávajú správne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby právne predpisy, ktoré sa uplatňujú na modely kolaboratívneho hospodárstva, neboli v rozpore s úniovými právnymi predpismi a zásadami vnútorného trhu;

11.  poukazuje na to, že kolaboratívne hospodárstvo významne prispieva k udržateľnosti odvetvia cestovného ruchu a dopravy a umožňuje optimalizovať existujúce zdroje využívaním nedostatočne využívaných aktív a rozvíjaním nových služieb a produktov bez rozsiahlych investícií; okrem toho poukazuje na to, že kolaboratívne hospodárstvo podporuje zapojenie občanov do týchto odvetví a pomáha zabezpečiť, aby úžitok z cestovného ruchu mali všetky regióny vrátane najvzdialenejších, horských a vidieckych regiónov;

12.  zdôrazňuje, že v kontexte kolaboratívneho hospodárstva by regulačný rámec mal prednostne spočívať na odvetvovom základe a mal by sa snažiť, aby bol zákazník v centre činností, mal by zabezpečovať spravodlivú hospodársku súťaž, podporovať inovácie a prispievať k celkovému rozvoju a plneniu cieľov dopravnej politiky EÚ, ako je zníženie emisií uhlíka v doprave, zníženie znečisťujúcich látok a hluku, územná súdržnosť, cenová dostupnosť, prístupnosť a bezpečnosť; zdôrazňuje, že otázky týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, zodpovednosti, dodržiavania daňových predpisov, systémov poistenia, sociálnej ochrany pracovníkov (bez ohľadu na to, či sú zamestnancami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami), práv osôb so zdravotným postihnutím a ochrany údajov sú najnaliehavejšie, a nabáda preto Komisiu a členské štáty, aby presadzovali existujúce právne predpisy a aby – ak to považujú za potrebné – navrhli ďalšie právne predpisy, a to na základe riadneho posúdenia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na základe zlepšených opatrení koordinovali iniciatívy a osvedčené postupy týkajúce sa kolaboratívneho hospodárstva s cieľom podporiť pozitívny rozvoj tohto odvetvia v Európe;

13.  očakáva, že Komisia poskytne členským štátom ďalšie usmernenia s cieľom zabrániť roztrieštenosti a že bude nabádať členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy a znížili legislatívnu záťaž; zdôrazňuje, že v mnohých prípadoch kolaboratívne hospodárstvo uplatňuje samoregulačné opatrenia a uľahčuje mechanizmy na budovanie dôvery medzi spotrebiteľmi; zdôrazňuje, že regulačný rámec by mal byť primeraný (tým, že zohľadní, či služby poskytujú profesionáli alebo si služby poskytujú jednotlivci) a nemal by brzdiť inovácie tým, že vytvorí prekážky podnikania v EÚ;

14.  konštatuje, že kolaboratívne hospodárstvo je výzvou aj pre trh práce, systémy zamestnanosti a podnikanie a že má svoje výhody aj nevýhody; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali vytváranie nových pracovných miest a príležitostí kvalitného zárobku v rámci kolaboratívneho hospodárstva, a to najmä pre tých, ktorí sú tradične vylúčení z trhu práce, zabezpečením spravodlivých pracovných podmienok a pracovných vzťahov a dodržiavaním práv pracovníkov; nabáda na spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami, ktoré musia prevziať svoju zodpovednosť, a to súbežne s regulačným zásahom, ak je to potrebné; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili, či sa na pracovníkov v kolaboratívnom hospodárstve riadne vzťahuje rámec sociálneho zabezpečenia;

15.  zdôrazňuje, že hospodársky model kolaboratívneho hospodárstva je založený na dôvere používateľov, najmä v online komentáre; zdôrazňuje, že je dôležité umožniť používateľom, aby mali prístup k spoľahlivým a objektívnym informáciám o kvalite služieb ponúkaných na kolaboratívnych platformách;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili spravodlivosť a transparentnosť medzi osobami pracujúcimi v kolaboratívnom hospodárstve a tradičnými hospodárskymi subjektmi a aby zabezpečili vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa bezpečnosti, zdravia, ochrany súkromia a presných informácií;

17.  pripomína potenciál modelov kolaboratívneho hospodárstva podstatne zvýšiť efektívnosť dopravného systému a využívaním existujúcich kapacít vo väčšej miere sprístupniť odľahlé oblasti a znížiť neželané vonkajšie vplyvy dopravy, ako sú preťaženie a emisie; vyzýva príslušné orgány, aby podporovali prospešnú koexistenciu kolaboratívnych dopravných služieb a konvenčného systému dopravy – vrátane plánovania miestnej mobility, systémov poskytovania informácií a predaja cestovných lístkov – a aby sa vyhýbali administratívnym systémom alebo legislatívnym opatreniam, ktoré by mohli viesť k vylúčeniu kolaboratívnych dopravných služieb z dopravného plánovania a operácií, s cieľom umožniť vytvorenie reťazcov kompletného hladkého cestovania „od dverí k dverám“ a podporiť udržateľnú mobilitu; zdôrazňuje, že kombinácia kolaboratívneho hospodárstva a verejnej dopravy ponúka veľký priestor na spájanie ľudí a oblastí, a to najmä oblastí, s ktorými bolo v minulosti nedostatočné spojenie;

18.  zdôrazňuje, že v súlade so širšou digitalizáciou európskych dopravných služieb má vysokorýchlostná bezdrôtová a pevná prepojiteľnosť zásadný význam pre ďalší rozvoj kolaboratívneho hospodárstva;

19.  požaduje, aby sa prepracovali podmienky upravujúce nezávislé poskytovanie služieb v regulovaných odvetviach, ako je mestská a medzimestská cestná osobná doprava, s cieľom vytvoriť jednotný regulačný rámec, ktorý by spájal podmienky prístupu k povolaniu v súlade s právom EÚ s režimom, ktorý zabezpečuje sústavné a stabilné poskytovanie služieb, aby sa zabránilo nekalej hospodárskej súťaži;

20.  domnieva sa, že obchodné kolaboratívne modely sú významnou možnosťou trvalo udržateľného rozvoja spojov v odľahlých, horských a vidieckych regiónoch, hoci tieto oblasti nie sú prirodzene priaznivé pre rozvoj kolaboratívneho hospodárstva;

21.  víta skutočnosť, že digitálna revolúcia umožnila plynulý predaj multimodálnych cestovných lístkov a jednosmerné cestovanie pre používateľov dopravy, ktorí majú aplikácie kolaboratívneho hospodárstva;

22.  vyzýva Komisiu, aby začlenila kolaboratívne hospodárstvo do svojej práce v oblasti nových technológií v doprave (prepojené vozidlá, autonómne vozidlá, integrovaný digitálny predaj cestovných lístkov, inteligentné dopravné systémy), a to z dôvodu ich silnej interakcie a prirodzených synergií;

23.  zdôrazňuje, že v oblasti dopravy kolaboratívne hospodárstvo významne prispieva k bezpečnosti a ochrane (jasná identifikácia strán, vzájomné hodnotenie, dôveryhodné tretie strany, overenie špecifikácií);

24.  poukazuje na to, že veľká rozmanitosť modelov kolaboratívneho hospodárstva, produktov a služieb v rôznych oblastiach sťažuje klasifikáciu činností; zdôrazňuje však, že v terminológii EÚ je nutné jasne rozlišovať medzi platformami sprostredkovania, ktoré nevytvárajú zisk pre svojich používateľov, a platformami, ktoré prepájajú poskytovateľa služieb (ktorý podniká za účelom zisku) a klienta, a to bez pracovnoprávneho vzťahu medzi poskytovateľom služieb a platformou alebo so zachovaním tohto vzťahu, s cieľom uľahčiť, aby všetky strany dodržiavali svoje daňové a sociálne povinnosti, a zabezpečiť ochranu spotrebiteľa; vyzýva Komisiu, aby tiež objasnila terminológiu EÚ týkajúcu sa car-sharing, car-pooling a spolujazdy, s cieľom zabezpečiť primeranú klasifikáciu týchto termínov z hľadiska dopravnej politiky EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby predložila návrhy na prispôsobenie právnych predpisov Únie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala vypracovanie štúdie o úlohe prahových hodnôt v kolaboratívnom hospodárstve a o potrebe normalizácie postupov nutných na vykonávanie profesijnej činnosti;

25.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia a výmenu osvedčených postupov zdaňovania, s cieľom znížiť riziko činností tieňovej ekonomiky a vyhýbania sa daňovým povinnostiam v odvetví služieb kolaboratívneho hospodárstva; zdôrazňuje potenciál kolaboratívnych platforiem pre zlepšenie daňovej transparentnosti vďaka využívaniu elektronických platobných metód a ďalej nabáda k rozvoju vhodných progresívnych riešení platenia daní v rámci kolaboratívneho hospodárstva bez toho, aby sa vytvárali zbytočné prekážky; nalieha na členské štáty, aby objasnili, čo považujú za zdaniteľný zisk a za činnosti oslobodené od dane (napr. spoločné znášanie nákladov) a pripomína, že dane by sa mali platiť a povinnosti sociálnej ochrany by sa mali plniť v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi platnými v mieste, kde boli zisky vytvorené;

26.  požaduje bezbariérovú prístupnosť, aby sa zabezpečilo, že aj staršie osoby a ľudia so zdravotným postihnutím majú prístup k rôznym zdrojom, ktoré ponúkajú služby v rámci kolaboratívneho hospodárstva;

27.  víta skutočnosť, že platformy sprostredkovania priniesli novú trhovú dynamiku tým, že si konkurujú navzájom, že konkurujú existujúcim subjektom a korporatívnym štruktúram, a tým, že oslabujú existujúce monopoly a bránia vzniku nových; uznáva však, že bez primeraného a jasného právneho rámca by mohlo dôjsť k tomu, že platformy sprostredkovania si na trhu vybudujú dominantné pozície, čím sa naruší rozmanitosť hospodárskeho ekosystému; žiada preto členské štáty a Komisiu, aby sledovali vývoj trhu a hospodárske a sociálne dôsledky s cieľom riešiť problém jednoznačných zlyhaní trhu a aby v prípade potreby navrhli opatrenia na zaistenie konkurencieschopnosti európskych podnikov na európskom trhu a na vytvorenie priaznivých trhových podmienok pre mikropodniky a malé a stredné podniky;

28.  berie na vedomie, že digitalizácia a voľný tok údajov sú jedným z najdôležitejších nástrojov pri reformovaní odvetvia dopravy a cestovného ruchu a uznáva význam vlastníctva a prístupu k údajom; vyzýva preto Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu zverejnila plán uvoľňovania údajov o doprave, ktoré sú financované z verejných zdrojov, a harmonizovaných noriem, a to v záujme naštartovania inovácií náročných na údaje a poskytovania nových služieb; zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť voľný pohyb údajov, prenosnosť údajov a interoperabilitu medzi platformami na trhu;

29.  uznáva úlohu, ktorú môžu samosprávne schopnosti kolaboratívnych platforiem zohrávať pri riešení problémov spôsobených informačnou asymetriou a pri náprave ďalších zlyhaní trhu; zdôrazňuje, že v mnohých prípadoch kolaboratívne hospodárstvo uplatňuje samoregulačné opatrenia a uľahčuje mechanizmy na budovanie dôvery medzi spotrebiteľmi; žiada Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby preskúmali možnosti podpory voľného toku údajov zavedením možných administratívnych výnimiek pre spoločnosti, ktoré poskytujú dostatok údajov na monitorovanie plnenia cieľov verejnej politiky; zdôrazňuje potrebu podporiť rast kolaboratívneho hospodárstva pomocou opatrení zameraných na zníženie administratívneho zaťaženia jednotlivcov a podnikov a na zabezpečenie prístupu k finančným prostriedkom vrátane kolektívneho financovania;

30.  zdôrazňuje, že hoci internetoví sprostredkovatelia podliehajú všetkým právnym predpisom Európskej únie, a to aj v oblasti ochrany spotrebiteľa a hospodárskej súťaže, a musia ich dodržiavať, bezpečné prístavy zodpovednosti sprostredkovateľov sú zásadne dôležité pre ochranu otvorenosti internetu, základných práv, právnej istoty a inovácie v odvetví dopravy;

31.  podporuje rýchly rozvoj kolaboratívneho hospodárstva a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie sledujúce dynamiku trhu a posudzujúce hospodársky a sociálny vplyv kolaboratívneho hospodárstva na odvetvia cestovného ruchu a dopravy;

32.  domnieva sa, že začínajúce podniky v odvetviach cestovného ruchu a dopravy by sa mali podporovať, a to najmä prostredníctvom odbornej prípravy; zdôrazňuje potrebu špecifickej odbornej prípravy, aby sa pracovníkom v týchto odvetviach umožnilo, aby si rozvíjali svoje elektronické zručnosti zamerané na modely kolaboratívneho hospodárstva, a to berúc do úvahy nové požiadavky a očakávania spotrebiteľov;

33.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby s príslušnými zástupcami kolaboratívneho hospodárstva, používateľmi a poskytovateľmi služieb a, ak je to relevantné, s mimovládnymi organizáciami a odbormi viedli dialóg zainteresovaných subjektov a vykonávali postupy posudzovania vplyvu, s cieľom zabezpečiť riadnu integráciu a príležitosti rozvoja služieb kolaboratívneho hospodárstva; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ako príklad použila série seminárov, ktoré zorganizovalo generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP, o službách krátkodobých prenájmov ubytovania, s cieľom uľahčiť výmenu informácií medzi zástupcami inštitúcií členských štátov a inštitúcií EÚ, priemyslu a občianskej spoločnosti a poskytnúť usmernenia pre vnútroštátne predpisy inšpirované najlepšími postupmi v oblasti kolaboratívnych dopravných služieb, pokiaľ ide o otázky, ako sú zlepšenie prístupu na trh, mestská mobilita alebo daňová transparentnosť.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.4.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

39

7

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Jens Nilsson, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Peter van Dalen, Wim van de Camp, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jakop Dalunde, Kateřina Konečná, Matthijs van Miltenburg, Henna Virkkunen

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Jiří Maštálka

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

39

+

ALDE

Izaskun Bilbao Barandica, Dominique Riquet, Pavel Telička, Matthijs van Miltenburg

EFDD

Daniela Aiuto

GUE/NGL

Kateřina Konečná, Merja Kyllönen, Jiří Maštálka

PPE

Georges Bach, Deirdre Clune, Andor Deli, Dieter-Lebrecht Koch, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Henna Virkkunen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Luis de Grandes Pascual, Wim van de Camp

S&D

Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Jens Nilsson, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, David-Maria Sassoli, Claudia Țapardel, István Ujhelyi, Janusz Zemke

VERTS/ALE

Michael Cramer, Jakop Dalunde, Keith Taylor

7

-

ECR

Jacqueline Foster, Tomasz Piotr Poręba, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Peter van Dalen

EFDD

Peter Lundgren, John Stuart Agnew

0

0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ L 178, 17.7.2000, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

3.5.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

31

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dita Charanzová, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Vicky Ford, Evelyne Gebhardt, Sergio Gutiérrez Prieto, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Morten Løkkegaard, Eva Maydell, Marlene Mizzi, Jiří Pospíšil, Marcus Pretzell, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Jasenko Selimovic, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Edward Czesak, Roberta Metsola, Julia Reda, Lambert van Nistelrooij

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella De Monte, Angélique Delahaye


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

31

+

ECR

Edward Czesak, Daniel Dalton, Vicky Ford, Anneleen Van Bossuyt

EFDD

Marco Zullo

GUE/NGL

Dennis de Jong

PPE

Carlos Coelho, Angélique Delahaye, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Eva Maydell, Roberta Metsola, Jiří Pospíšil, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mihai Ţurcanu, Lambert van Nistelrooij

S&D

Sergio Gaetano Cofferati, Nicola Danti, Isabella De Monte, Evelyne Gebhardt, Sergio Gutiérrez Prieto, Liisa Jaakonsaari, Marlene Mizzi, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Catherine Stihler

VERTS/ALE

Julia Reda, Igor Šoltes

1

-

ENF

Marcus Pretzell

3

0

ALDE

Dita Charanzová, Morten Løkkegaard, Jasenko Selimovic

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie