SPRÁVA o vykonávaní Európskeho fondu pre strategické investície

22.5.2017 - (2016/2064(INI))

Výbor pre rozpočet
Výbor pre hospodárske a menové veci
Spravodajcovia: José Manuel Fernandes, Udo Bullmann
Spoločný postup výborov – článok 55 rokovacieho poriadku
Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):
Marian-Jean Marinescu, Výbor pre priemysel, výskum a energetiku
Inés Ayala Sender a Dominique Riquet, Výbor pre dopravu a cestovný ruch
(*) Pridružené výbory – článok 54 rokovacieho poriadku


Postup : 2016/2064(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0200/2017
Predkladané texty :
A8-0200/2017
Prijaté texty :

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN FAKTOV A ZÁVEROV

V júli 2015 nadobudlo účinnosť nariadenie o Európskom fonde pre strategické investície. Predchádzali tomu intenzívne rokovania – obsahovo i časovo – medzi Európskou komisiou, Radou a Európskym parlamentom. V týchto rokovaniach trval Európsky parlament na viacerých politických a technických úpravách a podarilo sa mu výrazne zlepšiť návrh Európskej komisie, ktorý bol vopred prerokovaný s Európskou investičnou bankou.

Pohľad späť: Čo dosiahol Európsky parlament v trialógových rokovaniach

V pozoruhodnom duchu dobrej spolupráce naprieč politickými skupinami sa Európskemu parlamentu za 66 hodín rokovaní trialógu podarilo dosiahnuť, že:

•  EFSI prinesie skutočnú doplnkovosť. Mnohým projektom, ktoré majú potenciál, aby posunuli európske hospodárstvo vpred – ako sú napríklad investície do energetickej efektívnosti, širokopásmového pripojenia a dopravy – chýbajú finančné prostriedky len preto, že sú príliš riskantné. Európsky parlament zaviedol jasné usmernenia – a to prostredníctvom kritérií oprávnenosti, investičných usmernení a hodnotiacej tabuľky – pre výber projektov, aby boli jasným cieľom EFSI investície orientované na budúcnosť.

•  financovanie záručného fondu EÚ vo výške 8 miliárd EUR bolo zabezpečené z dodatočnej 1 miliardy z rezerv (t .j. z „čerstvých“ prostriedkov), čo viedlo k o 500 miliónov EUR nižším škrtom v programe Horizont 2020 a v Nástroji na prepájanie Európy (v porovnaní s pôvodným návrhom COM). Táto suma zvýšila celkový príspevok z rezerv na 3 miliardy EUR a zodpovedajúco znížila príspevok z dvoch uvedených programov.

•  sa zaviedla silná sprostredkovateľská štruktúra. Vzhľadom na to, že členské štáty oznámili svoju neochotu zapojiť sa do štruktúry EFSI, a na úspešnú úlohu, ktorú už dnes zohrávajú národné podporné banky v Európe, Európsky parlament rozšíril manévrovací priestor EFSI zavedením sprostredkovateľskej štruktúry.

•  sa podporujú MSP. Sú hnacou silou rastu a tvorby pracovných miest a preto by mali mať prospech najmä, ale nielen z EFSI, prostredníctvom špecializovaného nástroja EIF pre MSP.

•  sa dosiahne významný prínos k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj zvýšeniu zamestnanosti.

•  sa predchádza jednostrannému geografickému a tematickému zameraniu intervencií EFSI.

•  EIAH poskytuje bezplatné odborné poradenstvo pre verejných predkladateľov projektov a poplatky účtované MSP sú obmedzené na jednu tretinu ich nákladov, aby sa zaručil spravodlivý prístup k financovaniu z EFSI v celej Únii.

•  záruka sa rozšírila na projekty v tretích krajinách.

Európsky parlament bol úspešný pri rozširovaní príležitostí EFSI na prispievanie k rastu a zamestnanosti podporovaním investícií orientovaných na budúcnosť, ktoré v pôvodnom návrhu Komisie obhajovanom Radou nemali popredné miesto.

Kde sme rok a pol od zriadenia EFSI?

EFSI funguje už približne jeden a pol roka. Hoci to neumožňuje ani komplexné, ani konečné hodnotenie, doposiaľ zhromaždené dôkazy môžu poskytnúť prvé náznaky, ako sa nariadenie vykonáva.

Celkový dojem je taký, že EFSI z kvantitatívneho hľadiska priniesol očakávané výsledky v porovnaní s referenčnou hodnotou 315 miliárd EUR v danom časovom rámci, pričom výsledky v rámci okna pre MSP dokonca výrazne prekročili očakávania. Z kvalitatívneho hľadiska však existujú obavy, či sa nariadenie vykonáva úplne v súlade s tým, čo stanovili spoluzákonodarcovia. Namiesto podpory priekopníckych projektov EIB využívala záruku EÚ aj na podporu projektov, pri ktorých možno pochybovať, či sú v súlade so stanovenými kritériami výberu projektov. Namiesto spolupráce s národnými podpornými bankami s cieľom nájsť najlepšie projekty v Európe a pomôcť im počas celého projektového cyklu sa javí, že EIB s týmito subjektmi súťaží. Namiesto proaktívnej spolupráce s Európskym parlamentom nie je optimálny ani tok informácií.

Tento dojem zdôraznilo niekoľko štúdií, hodnotení a posúdení týkajúcich sa EFSI. Najdôležitejšie a najnovšie nezávislé posúdenie vplyvu, ktorého vypracovanie zadala a hradila Európska komisia, dospelo k záveru, že vykonávanie EFSI Európskou investičnou bankou má viaceré nedostatky.

Hlavné zistenia z rôznych správ a hodnotení sú:

•  Význam. Napriek pretrvávajúcemu nedostatku investícií mal EFSI význam pri riešení potrieb investícií a trhu v Európe tým, že sa zameral na požiadavku vysokorizikového financovania.

•  Multiplikačný účinok a súkromný kapitál. S multiplikátorom portfólia vo výške 14,1 pre podpísané operácie a s mobilizáciou 63 % súkromných investícií prispel EFSI k lepšiemu prístupu k financovaniu a k mobilizácii súkromného kapitálu.

•  Doplnkovosť. Zatiaľ čo objem podpísaných operácií EIB je od roku 2012 zhruba konštantný (približne 75 miliárd EUR), objem osobitných činností výrazne vzrástol (z približne 4 miliárd EUR v roku 2013 na plánovaných 20 – 24 miliárd v rokoch 2016 – 2018); Okrem toho za obdobie do 30. júna 2016 predstavovali nové protistrany 85 % podpísaných operácií v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW) a 38 % v rámci okna pre MSP (SMEW). Napriek týmto údajom sa zdá, že nie všetky projekty podporované z EFSI sú skutočne doplnkové. Respondenti v rámci uskutočnených prieskumov a rozhovorov uviedli, že niektoré financované projekty mohli byť financované bez podpory EFSI. V prípade iných projektov by sa investície nemohli vykonať v rovnakej miere ako s podporou EFSI. Štúdia však prichádza k záveru, že rizikové správanie EIB, pokiaľ ide o jej činnosti súvisiace s EFSI, sa časom mierne zlepšilo.

•  Komplementárnosť s inými zdrojmi financovania z EÚ. Ako hlavné problémy sa javia odlišovanie cieľov a podmienok financovania z EFSI od iných a podobných zdrojov financovania, čo vedie k súťaži s ostatnými fondmi EÚ. To platí najmä pre komplementárnosť s dlhovými nástrojmi v rámci NPE, ktoré sú zamerané na rovnaký typ projektov, ktoré by sa mohli financovať z EFSI v rámci IIW, ako aj s určitými nástrojmi spravovanými EIB v rámci programu Horizont 2020. Okrem toho existuje vysoká komplementarita s COSME a InnovFin v rámci SMEW. Niektorí príjemcovia však uviedli, že EFSI je atraktívny, pretože je lacnejší v porovnaní s inými investormi, a podpora sa poskytuje dlhšie než alternatívne nástroje podpory. Pokiaľ ide o EŠIF, uznáva sa, že existuje pridaná hodnota pri kombinovaní EFSI s EŠIF. Regulačné otázky však takúto kombináciu komplikujú.

•  Hodnotiaca tabuľka. Existujú nedostatky v uplatňovaní hodnotiacej tabuľky. Z hľadiska pridanej hodnoty posudzuje EIB projekty podľa rôznych kritérií, medzi ktoré patrí napríklad príspevok k dosiahnutiu cieľov EFSI, doplnkovosť, hospodárska a technická životaschopnosť projektov a maximalizácia súkromných investícií. Zdá sa však, že neexistuje jasné vymedzenie minimálneho prahu pre každé kritérium, ani váženie kritérií.

•  Efektívnosť postupu. Podpora z EFSI je efektívna z hľadiska schvaľovania (po 1/3 počiatočnej životnosti bola mobilizovaná 1/3 očakávaných investícií). Príjemcovia a sprostredkovatelia však naznačili potrebu urýchliť procesy schvaľovania/hĺbkovej analýzy (due diligence).

•  Geografické rozdelenie. Podľa odvetví a členských štátov sa dosahuje široké celkové pokrytie. Bližší pohľad však odhalí, že k 30. júnu 2016 nebola podpora z EFSI rozdelená rovnomerne: EÚ-15 dostala 91 % podpory z EFSI, pričom EÚ-13 iba 9 % (s výnimkou operácií zahŕňajúcich viac krajín). V rámci IIW dostali Spojené kráľovstvo, Taliansko a Španielsko 63,4 %, zatiaľ čo v rámci SMEW získali Taliansko, Francúzsko a Nemecko 36,1 % z celkovej sumy podpory z EFSI.

•  Odvetvové rozdelenie. Pokiaľ ide o odvetvia, operácie podpísané v rámci IIW sa týkali siedmich sektorov EFSI. Z nich prevládala energetika, ktorá predstavovala 46 % z celkového financovania z EFSI v rámci IIW a presiahla tak orientačný limit odvetvovej koncentrácie vo výške 30 %, ktorý je stanovený v strategickom smerovaní EFSI. Podpísané operácie v rámci SMEW sa týkali štyroch sektorov EFSI. Z nich prevládalo odvetvie výskumu, vývoja a inovácií, ktoré predstavovalo 69 % celkového financovania z EFSI v rámci SMEW.

•  Investičné platformy. Boli zistené závažné ťažkosti pri zriaďovaní investičných platforiem (rok po nadobudnutí účinnosti nariadenia nebola vytvorená ani jedna takáto platforma), a preto by sa malo zintenzívniť úsilie v rámci EIAH o poskytovanie technickej pomoci v tejto oblasti. Okrem toho nie je všetkým zainteresovaným stranám jasné, aká by bola úloha EIB v týchto platformách. Respondenti takisto uviedli, že existuje veľký dopyt po inovačných projektoch, ktoré nedosahujú prahovú hodnotu pre projekty EFSI v rámci IIW. V súčasnosti sa zdá, že potreba financovania menších projektov nie je dostatočne naplnená, a to buď prostredníctvom vytvorenia platforiem, alebo rozdelením zdrojov cez finančných sprostredkovateľov.

•  Komunikácia a viditeľnosť. Je potrebná ďalšia komunikácia o EFSI medzi zainteresovanými stranami, aby sa ďalej zvyšovala informovanosť a tým sa zlepšila aj spolupráca s národnými podpornými bankami a miestnymi aktérmi.

•  EIAH. Zistila sa potreba posilniť komunikáciu a zvýšiť informovanosť o potenciálnych službách spolu s potrebou zvýšiť kapacitu a posilniť prepojenia s inými poskytovateľmi služieb.

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní Európskeho fondu pre strategické investície

(2016/2064(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017[1] (nariadenie o EFSI),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu dvoru audítorov z 31. mája 2016 o riadení záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície (COM(2016)0353),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 1. júna 2016 (COM(2016)0359),

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej investičnej banky Európskemu parlamentu a Rade o finančných a investičných operáciách skupiny EIB v rámci EFSI za rok 2015[2],

–  so zreteľom na hodnotenie v rámci pracovného dokumentu útvarov Komisie SWD(2016)0297, hodnotenie fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) Európskou investičnou bankou[3], ad hoc audit uplatňovania nariadenia (EÚ) 2015/1017 spoločnosťou Ernst and Young[4] a stanovisko Európskeho dvora audítorov[5],

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady na zmenu nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2016 a (EÚ) 2015/1017 (COM(2016)0597),

  so zreteľom na Parížsku dohodu, ktorá bola prijatá na 21. zasadnutí konferencie zmluvných strán (COP21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa konala v Paríži vo Francúzsku v decembri 2015,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,

  –  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 52 svojho rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0200/2017),

1.  berie na vedomie veľký nedostatok investícií v Európe, ktorý Komisia odhaduje minimálne na 200 až 300 miliárd EUR ročne; zdôrazňuje v tejto súvislosti predovšetkým potreby vysokorizikového financovania, najmä v oblastiach financovania MSP, výskumu a vývoja, IKT a dopravnej, komunikačnej a energetickej infraštruktúry, ktoré sú v Európe potrebné na udržanie inkluzívneho hospodárskeho rozvoja; je znepokojený skutočnosťou, že najnovšie údaje o národných účtoch nenaznačujú žiadny nárast investícií od začatia činnosti Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), čo vedie k obavám, že ak sa nič nezmení, bude pretrvávať utlmený rast a vysoké miery nezamestnanosti, najmä u mladých ľudí a nových generácií; zdôrazňuje, že odstránenie tohto nedostatku investícií vytvorením prostredia podporujúceho investície do určitých strategických oblastí je kľúčom k oživeniu rastu, boju proti nezamestnanosti, podpore rozvoja silného, udržateľného a konkurencieschopného priemyslu a dosiahnutiu dlhodobých cieľov politiky EÚ;

2.  zdôrazňuje úlohu, ktorú EFSI zohráva pri podpore riešenia ťažkostí a odstraňovania prekážok vo financovaní, ako aj vykonávania strategických, transformačných a produktívnych investícií, ktoré poskytujú vysokú pridanú hodnotu pre hospodárstvo, životné prostredie a spoločnosť, reformy a modernizácie hospodárstiev členských štátov, vytvárania rastu a pracovných miest, pre ktoré sa napriek ekonomickej uskutočniteľnosti nezískalo trhové financovanie, a stimulácie súkromných investícií vo všetkých regiónoch EÚ;

3.  pripomína úlohu Parlamentu, ako sa stanovuje v nariadení, najmä v súvislosti s monitorovaním vykonávania EFSI; uznáva však, že je ešte príliš skoro na to, aby sa dokončilo komplexné, na dôkazoch založené hodnotenie fungovania EFSI a jeho vplyvu na hospodárstvo EÚ, no domnieva sa, že je nevyhnutné predbežné hodnotenie založené na komplexných údajoch o vybraných a zamietnutých projektoch a súvisiacich rozhodnutiach s cieľom určiť možné oblasti zlepšenia pre EFSI 2.0 a ďalšie; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexné hodnotenie hneď, ako budú tieto informácie k dispozícii;

Doplnkovosť

4.  pripomína, že účelom EFSI je zabezpečiť doplnkovosť napomáhaním riešenia zlyhaní trhu alebo suboptimálnych investičných situácií a podporou operácií, ktoré by nebolo možné vykonať buď vôbec alebo v rovnakej miere v rámci existujúcich finančných nástrojov Únie alebo prostredníctvom súkromných zdrojov bez účasti EFSI; konštatuje však, že je potrebné ďalšie objasnenie pojmu doplnkovosť;

5.  pripomína, že projekty podporované z EFSI sa popri snahe o vytváranie pracovných miest, udržateľného rastu a hospodárskej, územnej a sociálnej súdržnosti v súlade so všeobecnými cieľmi stanovenými v článku 9 nariadenia o EFSI považujú za poskytujúce doplnkovosť, ak nesú riziko zodpovedajúce osobitným činnostiam EIB vymedzeným v článku 16 štatútu EIB a v usmerneniach EIB pre politiku v oblasti úverového rizika; pripomína, že projekty podporované z EFSI majú zvyčajne mať vyšší rizikový profil ako projekty podporované bežnými operáciami EIB; zdôrazňuje, že projekty EIB nesúce nižšie riziko ako minimálne riziko v rámci osobitných činností EIB sa tiež môžu podporiť z EFSI, ale len vtedy, ak je použitie záruky EÚ nevyhnutné na zabezpečenie doplnkovosti;

6.  konštatuje, že hoci sa všetky projekty schválené v rámci EFSI uvádzajú ako „osobitné činnosti“, nezávislé hodnotenie zistilo, že niektoré projekty sa mohli financovať bez využitia záruky EÚ;

7.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s riadiacimi štruktúrami EIB a EFSI vypracovala súpis všetkého financovania z EIB krytého EÚ a spadajúceho pod kritériá doplnkovosti a aby poskytla jasné a úplné vysvetlenia dôkazov, že projekty nebolo možné realizovať inými prostriedkami;

8.  konštatuje, že rozpor medzi kvalitatívnymi a kvantitatívnymi cieľmi EFSI môže nastať v tom zmysle, že na dosiahnutie cieľa prilákaných súkromných investícií by EIB mohla financovať menej rizikové projekty, o ktoré investori už majú záujem; naliehavo žiada riadiace štruktúry EIB a EFSI, aby uplatňovali skutočnú doplnkovosť v zmysle článku 5 nariadenia o EFSI a zabezpečili riadne riešenie zlyhania trhu a suboptimálnych situácií;

9.  vyzýva EIB, aby zabezpečila transparentnosť pri riadení fondov a vo vzťahu k pôvodu každého príspevku verejných, súkromných a tretích strán a aby poskytla konkrétne údaje vrátane údajov týkajúcich sa konkrétnych projektov a zahraničných investorov, a upozorňuje na požiadavky týkajúce sa podávania správ Parlamentu stanovené v nariadení o EFSI; opäť poukazuje na skutočnosť, že všetci potenciálni budúci prispievatelia z tretích krajín musia dodržiavať všetky pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania, pracovného práva a životného prostredia, a očakáva, že sociálne a environmentálne kritériá vzťahujúce sa na projekty EIB sa budú plne dodržiavať pri rozhodovaní o financovaní projektov z EFSI;

Hodnotiaca tabuľka a výber projektov

10.  konštatuje, že, ako sa stanovuje v nariadení, pred výberom na podporu z EFSI musí projekt prejsť procesom hĺbkovej analýzy a rozhodovacím procesom v riadiacich štruktúrach EIB a EFSI; konštatuje, že predkladatelia projektov vyjadrili želanie rýchlej spätnej väzby a zvýšenej transparentnosti v súvislosti s kritériami výberu a sumou a druhom/tranžou možnej podpory z EFSI; vyzýva na väčšiu jasnosť s cieľom ešte viac povzbudiť predkladateľov projektov, aby sa uchádzali o podporu z EFSI, a to aj poskytnutím hodnotiacej tabuľky žiadateľom o financovanie z EFSI; žiada, aby sa rozhodovací proces stal transparentnejší, pokiaľ ide o kritériá výberu a finančnú podporu, a aby sa zrýchlil, pričom bude naďalej zabezpečovať spoľahlivú hĺbkovú analýzu s cieľom chrániť prostriedky EÚ; zdôrazňuje, že v záujme zjednodušenia hodnotiaceho procesu, najmä v prípade investičných platforiem, by sa mala podporovať spoločná hĺbková analýza zo strany EIB a národných podporných bánk (NPB) alebo jej delegovanie na NPB zo strany EIB;

11.  domnieva sa, že kritériá, podľa ktorých sú projekty a oprávnené strany posudzované, by sa mali väčšmi objasniť; požaduje preto od riadiacich orgánov EFSI ďalšie informácie o hodnoteniach všetkých projektov schválených v rámci EFSI, najmä čo sa týka ich doplnkovosti, príspevku k udržateľnému rastu a schopnosti vytvárať pracovné miesta, ako sa stanovujú v nariadení; pokiaľ ide o oprávnené strany, požaduje pre tento typ subjektov prísne pravidlá týkajúce sa správy a riadenia na to, aby sa mohli stať prijateľnými partnermi EFSI vo vzťahu k zásadám EÚ a normám Medzinárodnej organizácie práce (MOP);

12.  pripomína, že hodnotiaca tabuľka slúži investičnému výboru (IV) na stanovenie poradia využitia záruky EÚ na operácie, ktoré vykazujú vyšší počet bodov a pridanú hodnotu, a že investičný výbor ju musí v súlade s tým používať; má v úmysle posúdiť, či sa hodnotiaca tabuľka a jej ukazovatele riadne konzultujú, uplatňujú a používajú; žiada, aby sa kritériá výberu projektov riadne uplatňovali a aby bol tento proces transparentnejší; pripomína, že podľa prílohy k súčasnému nariadeniu pri stanovovaní poradia projektov musí IV prikladať každému pilieru hodnotiacej tabuľky rovnaký význam bez ohľadu na to, či príslušný pilier obsahuje bodovú hodnotu alebo sa skladá z nebodovaných kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pilier 3, ktorý sa týka technických aspektov projektov, má v súčasnej hodnotiacej tabuľke rovnakú váhu ako piliere 1 a 2, ktoré sa týkajú dôležitejších požadovaných výsledkov; kritizuje skutočnosť, že sama EIB pripúšťa, že odborníci v IV využívajú pilier 4 len na informačné účely, a nie na rozhodovanie; požaduje, aby sa hodnotiace tabuľky s vylúčením komerčne citlivých informácií zverejňovali po prijatí konečného rozhodnutia týkajúceho sa každého projektu;

13.  uznáva, že môže trvať niekoľko rokov, kým sa pripravia nové inovatívne projekty, a že EIB je pod tlakom, aby dosiahla cieľ 315 miliárd EUR, a preto nemala inú možnosť, ako začať činnosti EFSI okamžite; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že EIB pri vykonávaní EFSI doteraz vo veľkej miere čerpala z poradovníka existujúcich projektov s nižším rizikom, čím znížila svoje vlastné tradičné financovanie; obáva sa, že EFSI nezabezpečuje komplementárne financovanie vysokorizikových inovatívnych projektov; zdôrazňuje, že aj keď sa projekt kvalifikuje ako osobitná činnosť, nevyhnutne to neznamená, že je riskantný; klasifikovanie ako osobitná činnosť však môže vyplývať aj zo skutočnosti, že jej financovanie je umelo štruktúrované riskantným spôsobom, čo znamená, že projekty s veľmi malým rizikom môžu takisto ľahko skončiť ako vysokorizikové projekty; zdôrazňuje, že projektové kritériá by sa nemali zmierňovať len preto, aby sa dosiahol politický cieľ 315 miliárd EUR v mobilizovaných investíciách;

14.  požaduje, aby EIB poskytla odhad svojej potenciálnej ročnej úverovej kapacity v strednodobom horizonte, ktorý zohľadní EFSI a možný regulačný vývoj, aby pokračovala v poskytovaní vlastných úverov vo výške 70 – 75 miliárd EUR ročne s použitím ziskov, splátok z programov atď., a aby využívala EFSI ako komplementárny nástroj; konštatuje, že by to znamenalo, že objem obchodnej činnosti EIB by celkovo dosiahol aspoň 90 miliárd EUR, a nie 75 miliárd EUR;

15.  považuje za dôležité diskutovať o tom, či je predpokladaný pákový efekt s hodnotou 15 vhodný na to, aby umožnil EFSI podporovať vysokokvalitné projekty s vyšším rizikom, a vyzýva Komisiu, aby poskytla príslušné posúdenie; pripomína, že tento pákový efekt s hodnotou 15 je založený na portfóliu a odráža skúsenosti EIB s financovaním s cieľom riešiť zlyhania trhu; vyzýva na zváženie verejných cieľov, ktoré má EFSI dosiahnuť ako doplnok k požiadavke týkajúcej sa objemu; navrhuje, aby sa zohľadnili aj ciele Únie stanovené na parížskej konferencii o zmene klímy (COP21); vyzýva EIB, aby zverejnila doteraz dosiahnutý pákový efekt spolu s metódou jeho výpočtu;

16.  zdôrazňuje, že projekty malého rozsahu často narážajú na ťažkosti so získaním potrebného financovania; so znepokojením konštatuje, že malé projekty sú odrádzané od toho, aby sa uchádzali o financovanie z EFSI, alebo sa dokonca vyhlasuje, že nie sú oprávnené na toto financovanie, a to na základe ich veľkosti; poukazuje na významný vplyv, ktorý môže malý projekt napriek tomu mať na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni; zdôrazňuje potrebu zintenzívniť technickú pomoc, ktorú poskytuje Európske centrum investičného poradenstva (EIAH), ktoré je nástrojom poradenstva a sprevádzania predkladateľov projektov malého rozsahu pri štruktúrovaní a spájaní projektov prostredníctvom investičných platforiem alebo rámcových dohôd; vyzýva riadiaci výbor, aby sa touto otázkou zaoberal a predložil návrhy na nápravu tejto situácie;

Sektorová diverzifikácia

17.  zdôrazňuje, že EFSI je nástroj založený na dopyte, ktorý by sa však mal riadiť politickými cieľmi stanovenými v nariadení a definovanými riadiacim výborom; vyzýva na väčšiu pomoc a poskytovanie informácií odvetviam, v ktorých nie je uspokojený dopyt po investíciách, ale neboli zatiaľ schopné v plnej miere využiť EFSI; v tejto súvislosti poznamenáva, že na makroekonomickej úrovni EÚ by sa malo prijať viac opatrení, ktoré podporia dopyt po investíciách;

18.  víta skutočnosť, že všetky sektory vymedzené v nariadení o EFSI dostali financovanie z EFSI; poukazuje však na to, že určité sektory sú nedostatočne zastúpené, najmä sektory sociálnej infraštruktúry, zdravotníctva a vzdelávania, na ktoré boli vyčlenené iba 4 % schváleného financovania z EFSI; konštatuje, že to môže byť spôsobené rôznymi dôvodmi, napríklad skutočnosťou, že niektoré sektory nemuseli mať dostatok skúseností a technických znalostí, pokiaľ ide o prístup k EFSI, alebo že v čase, keď začínal EFSI, už ponúkali lepšie investičné príležitosti z hľadiska projektov pripravených na realizáciu a prijateľných pre banky; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby diskutovala o spôsoboch zlepšenia sektorovej diverzifikácie a jej prepojenia s cieľmi stanovenými v nariadení, ako aj o otázke, či by sa podpora z EFSI mala rozšíriť na iné odvetvia;

19.  pripomína, že podľa dohody o zmene klímy z COP21 schválenej aj EÚ sa vyžaduje zásadný posun smerom k udržateľným investíciám, ktoré by mal EFSI plne podporovať; zdôrazňuje, že investície EFSI by mali byť zlučiteľné s týmto záväzkom; zdôrazňuje potrebu posilniť podávanie správ o zmene klímy;

20.  poukazuje na potrebu zvýšiť percentuálny podiel zdrojov vyčlenených na dlhodobé projekty, napríklad telekomunikačné siete, alebo na projekty s pomerne vysokým stupňom rizika, ktoré sa zvyčajne spája s vyspelejšími novovznikajúcimi technológiami; konštatuje, že investície do širokopásmovej infraštruktúry a do technológií 5G, kybernetickej bezpečnosti, digitalizácie tradičného hospodárstva, mikroelektroniky a vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC) by mohli ešte viac zmenšiť digitálnu priepasť;

21.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným obmedzením koncentrácie v počiatočnej fáze rastu; pripomína, že najväčším dielom, a to 2,2 miliardami z 8 miliárd EUR, do EFSI prispel sektor dopravy, ktorý tak predstavuje viac ako 25 % celkového záručného fondu; so znepokojením konštatuje, že do sektora dopravy smerovalo len približne 13 % všetkých doteraz zmobilizovaných a sprístupnených investícií v rámci okna EFSI pre infraštruktúru a inovácie, čo ani zďaleka nedosahuje limit 30 % stanovený pre každý sektor; vyzýva investičný výbor, aby venoval osobitnú pozornosť projektom v sektore dopravy, keďže sú v investičnom portfóliu stále veľmi slabo zastúpené a doprava zohráva významnú úlohu v hospodárskom raste a bezpečnosti spotrebiteľov;

Riadenie

22.  poznamenáva, že riadiace štruktúry EFSI boli v rámci EIB plne implementované; domnieva sa, že v záujme zlepšenia efektívnosti a zodpovednosti EFSI by sa malo diskutovať o možnostiach úplného oddelenia riadiacej štruktúry EFSI od riadiacej štruktúry EIB;

23.  pripomína, že výkonný riaditeľ (VR) je zodpovedný za každodenné riadenie EFSI, prípravu a vedenie zasadnutí IV a za zastupovanie navonok; pripomína, že VR pomáha zástupca výkonného riaditeľa (ZVR); ľutuje, že v praxi príslušné úlohy, najmä úloha ZVR, neboli jasne určené; vyzýva EIB, aby zvážila jasnejšie stanovenie úloh VR a ZVR, aby sa zabezpečila transparentnosť a zodpovednosť; považuje za dôležité, aby VR s pomocou ZVR naďalej stanovoval program zasadnutí IV; okrem toho navrhuje, aby VR vypracoval postupy na riešenie potenciálnych konfliktov záujmov v rámci IV, podával správy riadiacemu výboru (RV) a navrhoval sankcie za porušenie, ako aj prostriedky na ich vykonanie; domnieva sa, že autorita VR a ZVR pri plnení týchto úloh by sa posilnila získaním väčšej autonómie voči EIB; vyzýva preto EIB, aby preskúmala možnosti, ako zvýšiť nezávislosť VR a ZVR;

24.  pripomína, že odborníci v IV sú zodpovední za výber projektov EFSI, udeľovanie záruky EÚ a schvaľovanie operácií s investičnými platformami a národnými podpornými bankami (NPB) alebo inštitúciami; ďalej pripomína, že sú nezávislí; preto je znepokojený zdokumentovanými konfliktmi záujmov členov IV, ktorým sa musí v budúcnosti za každých okolností predísť;

25.  domnieva sa, že výber projektov nie je dosť transparentný; zdôrazňuje, že EIB by mala zlepšiť zverejňovanie informácií o projektoch, ktoré schváli v rámci EFSI, riadnym odôvodnením doplnkovosti a hodnotiacou tabuľkou, ako aj informáciami o tom, ako projekty prispievajú k dosahovaniu cieľov EFSI, s osobitným dôrazom na očakávaný vplyv operácií EFSI na investičnú medzeru v Únii;

26.  vyzýva EIB, aby sa zamyslela nad spôsobmi, ako by sa mohla zlepšiť spolupráca v rámci IV prostredníctvom VR a RV; považuje za dôležité, aby sa VR naďalej zúčastňoval na zasadnutiach RV, čo by VR umožnilo, aby informoval RV o budúcich aktivitách;

27.  navrhuje prediskutovať spôsoby zlepšenia transparentnosti riadiacich štruktúr EFSI pre Parlament a doplnenie ďalšieho plnoprávneho člena RV vymenovaného Parlamentom; naliehavo vyzýva riadiace orgány EFSI, aby aktívne poskytovali informácie Parlamentu;

Národné podporné banky

28.  pripomína, že v dôsledku svojho know-how majú NPB zásadný význam pre úspech EFSI, keďže sú blízko miestnych trhov a poznajú ich; konštatuje, že synergie neboli doteraz využívané v potrebnej miere; pozoruje riziko vytláčania miestnych inštitúcií zo strany EIB a vyzýva EIB, aby zlepšila svoju schopnosť zapojiť partnerov na celoštátnej a nižšej ako celoštátnej úrovni; vyzýva EIB, aby podporila posilnenie existujúcich verejných bankových štruktúr, aby aktívne uľahčovala výmenu osvedčených postupov a znalostí trhu medzi týmito inštitúciami; domnieva sa, že na tento účel by sa NPB mali zameriavať na uzavretie dohôd o spolupráci s Európskym investičným fondom (EIF); uznáva, že EFSI a EIB sú čoraz ochotnejšie prijímať podriadenejšie tranže v NPB a vyzýva ich, aby tak robili aj naďalej; vyzýva Komisiu a EIB, aby prediskutovali otázku, či by bolo užitočné začleniť odborné znalosti NPB do RV;

Investičné platformy

29.  pripomína, že diverzifikované investície s geografickým alebo tematickým zameraním by sa mali umožniť prostredníctvom napomáhania financovania a spájania projektov a finančných prostriedkov z rôznych zdrojov; so znepokojením konštatuje, že prvá investičná platforma bola zriadená až v treťom štvrťroku 2016 a že toto oneskorenie obmedzuje možnosť projektov malého rozsahu využívať EFSI, ako aj rozvoj cezhraničných projektov; zdôrazňuje potrebu zjednodušiť pravidlá zriaďovania investičných platforiem; žiada, aby EIB a Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) podporovali využívanie investičných platforiem ako spôsobu dosiahnutia geografickej a tematickej diverzifikácie investícií;

30.  naliehavo vyzýva riadiace orgány EFSI, aby venovali väčšiu pozornosť investičným platformám s cieľom maximalizovať možné prínosy týchto platforiem pri prekonávaní investičných prekážok, najmä v členských štátoch s menej rozvinutými finančnými trhmi; vyzýva EIB, aby zainteresovaným stranám vrátane celoštátnych, miestnych a regionálnych subjektov poskytovala viac informácií o platformách a o podmienkach a kritériách ich zriaďovania; uznáva úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri identifikovaní strategických projektov a podporovaní účasti;

31.  navrhuje diskusiu o ďalších prostriedkoch na podporu investičných platforiem, napríklad prednostnom schvaľovaní projektov predložených prostredníctvom platformy, zlučovaní menších projektov a skupinových zmluvách a vytvorení mechanizmov na financovanie zoskupení zmlúv; domnieva sa, že by sa mali podporovať najmä nadnárodné platformy, pretože mnohé energetické a digitálne projekty majú nadnárodný rozmer;

Finančné nástroje

32.  pripomína, že EIB vyvinula nové finančné nástroje na účely EFSI s cieľom poskytovať individualizované produkty pre vysokorizikové financovanie; naliehavo vyzýva EIB, aby ešte zvýšila svoju pridanú hodnotu tým, že sa zameria na rizikovejšie finančné produkty, napríklad podriadené finančné nástroje a nástroje kapitálového trhu; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s výhradami predkladateľov projektov, že poskytované nástroje financovania nie sú zlučiteľné s potrebami ich projektov (vysokorizikové projekty často potrebujú peniaze vopred na naštartovanie investícií, a nie menšie sumy každý rok), a investorov, ktorí zdôrazňujú, že v súčasnosti sa nemôžu zúčastniť na financovaní EFSI v dôsledku nedostatku vhodných nástrojov súkromného kapitálu; vyzýva EIB, aby uvedené preskúmala v spolupráci s predkladateľmi projektov a investormi; ďalej vyzýva EIB, aby preskúmala, ako môže rozvoj zelených dlhopisov maximalizovať potenciál EFSI v oblasti financovania projektov, ktoré majú priaznivý vplyv na životné prostredie a/alebo klímu;

Geografická diverzifikácia

33.  víta, že do konca roka 2016 dostalo financovanie z EFSI všetkých 28 krajín; so znepokojením však poznamenáva, že k 30. júnu 2016 dostala EÚ-15 až 91 %, zatiaľ čo EÚ-13 len 9 % podpory z EFSI; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podpora z EFSI pomohla najmä obmedzenému počtu krajín, v ktorých sú investičné medzery už pod priemerom EÚ; konštatuje, že v prijímajúcich krajinách často dochádza k nerovnomernému geografickému rozdeleniu projektov financovaných z EFSI; domnieva sa, že existuje riziko územnej koncentrácie, a zdôrazňuje potrebu venovať väčšiu pozornosť menej rozvinutým regiónom vo všetkých 28 členských štátoch; vyzýva EIB, aby poskytla ďalšiu technickú pomoc tým krajinám a regiónom, ktoré EFSI využili v menšej miere;

34.  uznáva, že HDP a počet schválených projektov spolu súvisia; uznáva, že väčšie členské štáty dokážu využiť rozvinutejšie kapitálové trhy, a je teda pravdepodobnejšie, že budú mať prínos z trhovo orientovaného nástroja, akým je EFSI; zdôrazňuje, že nižšia podpora z EFSI v EÚ-13 môže byť spôsobená aj inými faktormi, napríklad malou veľkosťou projektov, periférnou geografickou pozíciou daného regiónu a konkurenciou zo strany európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); so znepokojením však berie na vedomie neprimerané prínosy pre určité krajiny a zdôrazňuje potrebu ešte viac diverzifikovať geografické rozdelenie, najmä v kľúčových oblastiach, ako sú modernizácia a zlepšenie produktivity a udržateľnosti hospodárstiev, a s hlavným zameraním na technologický rozvoj; žiada Komisiu, aby ďalej skúmala a mapovala príčiny súčasného geografického rozdelenia;

Európske centrum investičného poradenstva (EIAH)

35.  pripisuje veľký význam činnosti Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH); domnieva sa, že jeho poslanie konať ako jediný vstupný bod pre komplexné poradenstvo a technickú pomoc vo všetkých fázach projektového cyklu vo veľkej miere napĺňa rastúcu potrebu technickej pomoci a podpory pre orgány a predkladateľov projektov;

36.  vyjadruje potešenie nad tým, že po rýchlej fáze zriaďovania EIAH funguje od septembra 2015; uznáva, že vzhľadom na obmedzené obdobie jeho existencie a nedostatok personálu v počiatočnej fáze nie sú všetky služby EIAH rozvinuté v plnej miere a že činnosť sa zameriava hlavne na poskytovanie podpory v oblasti vývoja a štruktúrovania projektov, poradenstva týkajúceho sa politík a skúmania projektov; zdôrazňuje potrebu, aby EIAH najal odborníkov z rôznych oblastí v rámci úsilia lepšie zacieliť svoje poradenstvo, komunikáciu a podporu na odvetvia, ktoré nevyužívajú EFSI v plnom rozsahu;

37.  je presvedčený, že EIAH má potenciál zohrávať zásadnú úlohu pri riešení mnohých nedostatkov pri vykonávaní EFSI; je pevne presvedčený, že na to je potrebné, aby EIAH zaujal aktívnejší postoj pri poskytovaní pomoci v oblastiach, ako je vytváranie investičných platforiem, a to aj vzhľadom na ich význam pri financovaní menších projektov; zdôrazňuje tiež úlohu EIAH v poskytovaní poradenstva o kombinovaní iných zdrojov financovania z Únie s EFSI;

38.  podobne sa domnieva, že EIAH môže aktívne prispieť ku geografickej a sektorovej diverzifikácii nielen tým, že pri poskytovaní svojich služieb pokryje všetky regióny a viac sektorov, ale aj prostredníctvom pomoci EIB pri spúšťaní operácií; domnieva sa, že EIAH môže zohrávať dôležitú úlohu prispievaním k cieľu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

39.  pripomína, že v nariadení o EFSI sa EIAH udeľuje mandát na využívanie miestnych vedomostí s cieľom uľahčiť podporu z EFSI v celej Únii; domnieva sa, že v tejto oblasti sú potrebné výrazné zlepšenia, najmä väčšia spolupráca s príslušnými národnými inštitúciami; kladie veľký dôraz na poskytovanie služieb na miestnej úrovni, a to aj s cieľom zohľadniť špecifické situácie a miestne potreby, najmä v krajinách, ktoré nemajú skúsené národné podporné inštitúcie (NPI) alebo NPB; domnieva sa, že prepojenia s inými miestnymi poskytovateľmi by sa mali posilniť, aby sa zohľadnila táto skutočnosť;

40.  očakáva, že EIAH dokončí procesy prijímania zamestnancov a dosiahne plný počet zamestnancov čo najskôr; vyjadruje však pochybnosti o tom, či bude stanovený počet zamestnancov dostatočný na to, aby EIAH dokázal poskytovať potrebné poradenské služby a zvládnuť zvýšené množstvo práce, ako aj širší mandát;

41.  zdôrazňuje, že EIAH musí zviditeľniť svoje služby, zlepšiť komunikáciu a zvýšiť informovanosť a povedomie o svojich aktivitách medzi zainteresovanými stranami EIAH; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa by sa mali využívať všetky relevantné komunikačné kanály, a to aj na vnútroštátnej a miestnej úrovni;

Európsky portál investičných projektov (EIPP)

42.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky portál investičných projektov (EIPP) spustila Komisia až 1. júna 2016, takmer rok po prijatí nariadenia o EFSI; konštatuje, že portál už funguje, pričom v súčasnosti uvádza 139 projektov, ale domnieva sa, že stále zďaleka nedosahuje potenciál, ktorý sa očakával v čase prijatia nariadenia o EFSI;

43.  domnieva sa, že EIPP poskytuje pre predkladateľov projektov užívateľsky prístupnú platformu na zvýšenie viditeľnosti ich investičných projektov transparentným spôsobom; je však presvedčený, že kľúčom k úspechu tohto portálu je výrazne zvýšiť jeho vlastnú viditeľnosť s cieľom dosiahnuť všeobecné uznanie ako užitočný, spoľahlivý a účinný nástroj tak medzi investormi, ako aj predkladateľmi projektov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktívne pracovala v tomto smere prostredníctvom stabilných komunikačných činností;

44.  konštatuje, že náklady spojené s vytvorením a vývojom, správou, podporou, údržbou a hostingom EIPP sú v súčasnosti zahrnuté do rozpočtu EÚ v rámci ročnej pridelenej sumy 20 miliónov EUR stanovenej pre EIAH; pripomína však, že poplatky účtované súkromným predkladateľom projektov pri registrácii projektov na portáli predstavujú externý pripísaný príjem EIPP a v budúcnosti budú jeho hlavným zdrojom financovania;

Záruka

45.  pripomína, že Únia poskytuje EIB neodvolateľnú a bezpodmienečnú záruku za operácie financovania a investičné operácie v rámci EFSI; je presvedčený, že záruka EÚ umožnila EIB prijať vyššie riziko v rámci okna pre investície a infraštruktúru (IIW) a umožnila posilnené a prednostné financovanie MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou v rámci COSME a InnovFin podporovaných z okna pre MSP (SMEW); domnieva sa, že prah 25 miliónov EUR, ktorý EIB podľa všetkého používa pri bežných operáciách poskytovania pôžičiek, by sa nemal uplatňovať na EFSI, aby sa zvýšilo financovanie menších projektov a uľahčil prístup pre MSP a ďalších potenciálnych príjemcov;

46.  zdôrazňuje, že v dôsledku veľmi silného čerpania, ktoré odráža vysoký dopyt na trhu, bolo okno pre MSP posilnené o ďalších 500 mil. EUR z dlhového portfólia IIW podľa existujúceho právneho rámca; víta, že vďaka flexibilite nariadenia o EFSI sa poskytlo dodatočné financovanie v prospech MSP a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou; má v úmysle podrobne sledovať prideľovanie záruky v rámci oboch okien; ďalej konštatuje, že k 30. júnu 2016 dosiahli podpísané operácie v rámci IIW len 9 % celkového cieľového objemu;

47.  pripomína, že záručný fond EÚ je primárne financovaný z rozpočtu EÚ; berie do úvahy všetky relevantné hodnotenia, ktoré naznačujú, že súčasná miera vytvárania rezerv záručného fondu vo výške 50 % sa javí ako opatrná a obozretná, pokiaľ ide o krytie potenciálnych strát, a že rozpočet Únie by už bol chránený aj v prípade upravenej cieľovej miery 35 %; má v úmysle preskúmať, či by návrhy na nižšiu cieľovú mieru mali negatívny vplyv na kvalitu a povahu vybraných projektov; zdôrazňuje, že doteraz sa nevyskytli žiadne uplatnenia záruky v dôsledku zlyhania operácií EIB alebo EIF;

Budúce financovanie a kapacita fondu

48.  konštatuje, že Komisia navrhla predĺženie trvania a rozšírenie finančnej kapacity EFSI, čo by malo vplyv na rozpočet EÚ; vyjadruje svoj zámer predložiť alternatívne návrhy financovania;

49.  pripomína, že členské štáty boli vyzvané, aby prispievali do EFSI s cieľom rozšíriť jeho kapacitu, čím by mu umožnili podporovať viac rizikovejších investícií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek tomu, že takéto investície sa považujú za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii a článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku, členské štáty o ne neprejavili záujem; žiada od EIB a Komisie informácie o tom, či medzitým vyvinuli snahy o presvedčenie členských štátov, aby prispeli do EFSI, a či by dokázali prilákať ďalších investorov; vyzýva Komisiu a EIB, aby zintenzívnili svoje úsilie v tomto smere;

Komplementarita s inými zdrojmi financovania z EÚ

50.  konštatuje, že uvedomenie si prekrývania a konkurencie medzi EFSI a finančnými nástrojmi rozpočtu EÚ zo strany Komisie a EIB viedlo k prijatiu usmernení odporúčajúcich kombinovanie financovania z EFSI a EŠIF; zdôrazňuje, že akékoľvek kombinovanie financovania z EFSI a EŠIF by žiadnym spôsobom nemalo negatívne ovplyvniť úroveň a smerovanie grantového financovania z EŠIF; poukazuje však na pretrvávajúce rozdiely v kritériách oprávnenosti, predpisoch, časovom rámci na podávanie správ a uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci, ktoré bránia kombinovanému využitiu; víta skutočnosť, že Komisia začala riešiť tieto otázky vo svojom návrhu na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách, a dúfa, že táto revízia sa vykoná včas, aby sa zjednodušilo kombinovanie financovania a zabránilo sa konkurencii a prekrývaniu; domnieva sa, že je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie a že druhý a tretí pilier investičného plánu sú kľúčové na dosiahnutie tohto cieľa;

51.  navrhuje, aby Komisia vo svojich pravidelných správach uvádzala projekty, ktoré využívajú kombináciu grantov v rámci Nástroja na prepájanie Európy (NPE) s EFSI;

52.  poznamenáva, že projekty v oblasti dopravnej infraštruktúry realizované v rámci verejno-súkromných partnerstiev (PPP) by zvyčajne mali vychádzať zo zásady „používateľ platí“, aby sa znížila záťaž verejných rozpočtov a daňových poplatníkov v súvislosti s výstavbou a údržbou infraštruktúry; poznamenáva, že je dôležité koordinovať rozličné druhy financovania z EÚ s cieľom zabezpečiť, aby sa ciele dopravnej politiky EÚ plnili v celej EÚ, a nepresadzovať fondy typu verejno-súkromných partnerstiev na úkor štrukturálnych fondov;

Zdaňovanie

53.  je hlboko znepokojený tým, že v niektorých prípadoch EIB tlačí prostredníctvom EFSI na podporu projektov, ktoré sú štruktúrované s využitím spoločností v daňových rajoch; naliehavo vyzýva EIB a EIF, aby sa zdržali využitia alebo zapojenia sa do štruktúr na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, najmä do systémov agresívneho daňového plánovania alebo do praktík, ktoré nie sú v súlade so zásadami dobrej správy EÚ v oblasti zdaňovania stanovenými v príslušných právnych predpisoch Únie vrátane odporúčaní a oznámení Komisie; trvá na tom, že žiaden projekt alebo predkladateľ nesmie byť závislý na osobe alebo spoločnosti pôsobiacej v krajine zahrnutej v očakávanom spoločnom zozname EÚ týkajúcom sa nespolupracujúcich daňových jurisdikcií;

Komunikácia a viditeľnosť

54.  poznamenáva, že mnohí predkladatelia projektov nie sú informovaní o existencii EFSI, alebo nemajú dostatočne jasný obraz o tom, čo im EFSI môže ponúknuť, o osobitných kritériách oprávnenosti a o konkrétnych krokoch, ktoré majú pri žiadosti o financovanie podniknúť; zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie vrátane cielenej technickej podpory v príslušnom jazyku EÚ v členských štátoch, ktoré využívali EFSI v menšej miere, na zvýšenie informovanosti o tom, čo je EFSI, aké konkrétne produkty a služby poskytuje a akú úlohu majú investičné platformy a NPB;

55.  žiada, aby sa všetky informačné materiály a materiály týkajúce sa procesu financovania preložili do všetkých jazykov členských štátov v záujme uľahčenia informovania a prístupu na miestnej úrovni;

56.  vyjadruje obavu, že priama podpora poskytovaná finančným sprostredkovateľom, ktorí sú potom zodpovední za rozdeľovanie finančných prostriedkov EÚ, by mohla viesť k situáciám, keď konečný príjemca ani nevie, že využíva financovanie z EFSI, a žiada, aby sa našli riešenia s cieľom zlepšiť viditeľnosť EFSI; vyzýva preto EIB, aby do zmlúv EFSI začlenila osobitnú doložku, ktorá predkladateľovi projektu objasní, že získal financovanie vďaka EFSI/rozpočtu EÚ;

Rozšírenie

57.  uznáva, že samotný EFSI – a navyše len v obmedzenom rozsahu –pravdepodobne nebude môcť preklenúť investičnú medzeru v Európe, ale že aj napriek tomu predstavuje ústredný pilier investičného plánu EÚ a signalizuje, že EÚ je odhodlaná riešiť túto otázku; vyzýva na ďalšie návrhy na trvalé oživenie investícií v Európe;

°

°  °

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a parlamentom a vládam členských štátov.

  • [1]  Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
  • [2]  http://www.eib.org/attachments/strategies/efsi_2015_report_ep_council_en.pdf.
  • [3]  http://www.eib.org/attachments/ev/ev_evaluation_efsi_en.pdf, september 2016.
  • [4]  Správa zo 14. novembra 2016, https://ec.europa.eu/priorities/sites/beta-political/files/ey-report-on-efsi_en.pdf.
  • [5]  Ú. v. EÚ C 465/1, 13.12.2016.

STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (6.4.2017)

pre Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci

k vykonávaniu Európskeho fondu pre strategické investície
(2016/2064(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Marian-Jean Marinescu

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

1.  víta rýchle vykonanie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a v rámci neho očakávané mobilizované investície týkajúce sa operácií schválených EIB a EIF, ktoré dosahujú viac ako 160 miliárd EUR a predstavujú viac ako 50 % celkových cieľových investícií, ktoré sa majú zmobilizovať do roku 2018; pripomína však, že by sa mal zohľadniť rozdiel medzi schválenými a vyplatenými sumami; okrem toho konštatuje, že iba približne 60 % očakávaných celkových investícií mobilizovaných prostredníctvom EFSI pochádza zo súkromných finančných prostriedkov, pričom zvyšok pochádza od EIB (v priemere 20 – 25 %) a z kombinácie zdrojov národných podporných bánk, verejných orgánov a fondov EÚ (EŠIF, Nástroj na prepájanie Európy);

2.  pripomína, že všetky dostupné informácie potvrdzujú očakávanú mobilizáciu investícií z EFSI, zdôrazňuje však, že pre subjekty prijímajúce rozhodnutia je rozhodujúce poznať sumy, ktoré už boli prevedené spoločnostiam; domnieva sa, že výpočet percentuálneho podielu vyplatených súkromných investícií je kľúčovým prvkom pri posudzovaní výkonnosti EFSI; domnieva sa, že pre transparentnosť údajov poskytovaných zo strany EIB a Komisie by bolo veľmi dôležité uverejniť vyplatené sumy;

3.  konštatuje, že v EÚ je ešte stále nedostatok investícií, a uznáva, že EFSI môže prispieť k jeho odstráneniu; poukazuje na to, že cieľom EFSI je podpora udržateľných projektov, ktoré posilňujú reálnu ekonomiku a vytvárajú aj dlhodobé environmentálne a spoločenské výhody a súčasne zabezpečujú doplnkovosť a kvalitu namiesto maximalizovania faktorov pákového efektu alebo objemu či rýchlosti investícií;

4  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií v reálnom čase o výške použitých záruk; konštatuje, že z viacerých hodnotení vyplýva pákový efekt na úrovni 14,1; vyzýva riadiacu radu EFSI, aby zverejnila hodnotu multiplikátora v reálnom čase a využívala metodiku výpočtu OECD;

5.  konštatuje, že k 31. januáru 2017 boli hlavnými príjemcami: v absolútnom vyjadrení Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Nemecko (viac ako 60 % celkových mobilizovaných investícií); na obyvateľa Fínsko, Írsko, Estónsko, Španielsko a Taliansko; a podľa podielu na HDP (v miliónoch EUR) Estónsko, Bulharsko, Španielsko, Litva a Portugalsko;

6.  konštatuje, že podľa nezávislého auditu[1] členské štáty EÚ-15 dostali do konca júna 2016 viac ako 90 % podpory z EFSI a 13 nových členských štátov dostalo menej ako 10 %; vyjadruje poľutovanie nad doterajším nevyváženým geografickým prideľovaním podpory z EFSI a pripomína, že tri členské štáty by nemali poberať viac ako 45 % celkového financovania okna pre infraštruktúru a inovácie fondu EFSI; vyzýva preto riadiacu radu EFSI, aby priebežne monitorovala a zlepšila geografické rozdelenie, podporovala vyváženosť a zvýšila produktivitu a udržateľnosť hospodárstva vo všetkých členských štátoch;

7.  domnieva sa, že kombinovanie grantov EÚ s finančnými nástrojmi môže byť prínosom pre doplnkovosť fondu EFSI; konštatuje, že iba 11 projektov v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie a dva v rámci okna pre MSP, čo zodpovedá deviatim členským štátom, využilo kombinované financovanie z fondov EFSI/EŠIF; nabáda na včasné prijatie revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách a súhrnného nariadenia, ktorou by sa umožnilo zjednodušenie kombinovaných fondov EŠIF a EFSI, aby sa zabránilo konkurencii a duplicite, a zabezpečila komplementárnosť a podporovali ďalšie synergie;

8.  konštatuje, že v rámci oboch okien bolo 30 % financovania z EFSI použitých pre MSP, 23 % v odvetví energetiky (len 7 % v oblasti energetickej efektívnosti), 21 % v odvetví výskumu, vývoja a inovácií a 10 % v digitálnom odvetví; pripomína, že doplnkovosť je kľúčovou zásadou na to, aby projekty získali podporu z EFSI, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií, pokiaľ ide o úroveň doplnkovosti financovaných projektov, ako aj podrobné posúdenie prostredníctvom hodnotiacej tabuľky; pripomína, že hodnotiaca tabuľka musí byť užitočný nástroj pri rozhodovaní; vyzýva na transparentnosť, pokiaľ ide o systém bodového hodnotenia a posudzovania, a požaduje jeho skoré zverejnenie, a to hneď po ukončení hodnotenia projektu; zdôrazňuje, že predtým, ako sa poskytne pomoc, je potrebné dosiahnuť úplný súlad so zásadou doplnkovosti a zaistiť postup hĺbkovej analýzy; navyše sa domnieva, že treba posilniť sektorovú diverzifikáciu;

9.  zdôrazňuje, že treba zrevidovať súčasné vymedzenie doplnkovosti zaistením jeho väčšej jasnosti a účinnosti; domnieva sa, že doplnkovosť by sa mohla lepšie posudzovať v prípade, že investičný výbor sprístupní rizikový profil každého projektu EFSI; pripomína, že súčasné nariadenie umožnilo existenciu projektov s nižším než minimálnym rizikom, než majú osobitné činnosti EIB; vyzýva EIB, aby zabezpečila skutočnú doplnkovosť, a domnieva sa, že v rámci EFSI by sa mali prijímať iba tie projekty, ktoré by EIB inak považovala za neprijateľné pre ich rizikovú povahu, a že EFSI by nemal viesť k premenovaniu projektov, ako je napríklad široká podpora v rámci EFSI poskytovaná na projekty v oblasti energetiky, energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, ktorú sprevádza zodpovedajúce zníženie bežných investícií EIB v týchto odvetviach; požaduje transparentnosť v rozhodovaní zabezpečením zverejňovania súhrnných finančných údajov týkajúcich sa projektov financovaných z prostriedkov EIB;

10.  poukazuje na potrebu zvýšiť percentuálny podiel zdrojov vyčlenených na dlhodobé projekty, ako sú napríklad telekomunikačné siete, alebo na projekty s pomerne vysokým stupňom rizika, ktoré sú často spojené so vznikom vyspelejších nových technológií; konštatuje, že investície do širokopásmovej infraštruktúry a do technológií 5G, kybernetickej bezpečnosti, digitalizácie tradičného hospodárstva, mikroelektroniky a vysokovýkonnej výpočtovej techniky (HPC) by mohli ďalej zmenšovať digitálnu priepasť;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci vlastnosti investícií v sektoroch, ako sú vesmírne technológie alebo technológie znižovania emisií, by mali spĺňať požiadavky EFSI, doposiaľ bolo z EFSI financovaných len veľmi málo projektov z týchto odvetví, a domnieva sa, že fond by sa mal prispôsobiť obmedzeniam týchto odvetví;

12.  vzhľadom na to, že cieľom EFSI je vyčleňovanie finančných prostriedkov na vysokorizikové projekty, považuje za dôležité, aby v prípadoch, keď sa región, kde sa projekt realizuje alebo z ktorého pochádza príjemca, vyznačuje nízkou úrovňou rozvoja, sa táto skutočnosť počítala za dodatočný rizikový faktor;

13.  zastáva názor, že v záujme zlepšenia pôsobenia EFSI na národnej aj regionálnej úrovni je potrebná užšia spolupráca medzi EIB, ktorá riadi EFSI, a národnými a regionálnymi podpornými bankami alebo inštitúciami;

14.  konštatuje však, že národné alebo regionálne podporné banky alebo podporné inštitúcie nie sú v rovnakej miere zavedené vo všetkých členských štátoch a že ich obmedzené geografické pokrytie predstavuje ďalšie prekážky pre geografické pokrytie EFSI; domnieva sa, že zriadenie národných alebo regionálnych podporných bánk alebo inštitúcií by malo byť vysokou prioritou členských štátov a EFSI v záujme zamerania na regióny, v ktorých je potrebná podpora; vyzýva EIB a Komisiu, aby zabezpečili, aby národné a regionálne podporné banky alebo inštitúcie mali vysokú prioritu v Európskom centre investičného poradenstva (EIAH) a aby sa členským štátom poskytli potrebné odborné znalosti a technická pomoc; vyzýva Komisiu, aby podnecovala a podporovala zriaďovanie národných podporných bánk v regiónoch, kde je ich prítomnosť obmedzená, v záujme podpory projektov malého rozsahu a zlepšenia regionálnej a sektorovej diverzifikácie;

15.  vzhľadom na význam prideľovania prostriedkov na projekty a oblasti s vysokým rizikovým faktorom vyzýva EIB, aby nedopustila, aby úrokové sadzby z finančných prostriedkov poskytovaných vo forme úverov boli odrádzajúce a aby predstavovali záťaž pre príjemcov; takisto vyzýva EIB, aby zvýšila transparentnosť, pokiaľ ide o úrokové sadzby a provízie účtované v prípade projektov EFSI v celej Európskej únii, a zabezpečila, aby sa tieto sadzby a provízie nestali prvkami diskriminácie medzi rôznymi kategóriami príjemcov alebo medzi regiónmi;

16.  zdôrazňuje zásadnú úlohu Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH) pre úspech EFSI; poukazuje na nádejný začiatok, s poľutovaním však konštatuje, že centrum doposiaľ nebolo schopné fungovať v plnom rozsahu; zdôrazňuje, že pre EIAH je potrebné zabezpečiť prostriedky zodpovedajúce aspoň 20 000 000 EUR ročne, aby mohlo pokryť svoje náklady a bolo schopné vykonávať a zintenzívňovať svoje činnosti a služby; okrem toho zdôrazňuje význam čo najrýchlejšieho riešenia problému nedostatku zamestnancov, aby EIAH mohlo plniť všetky svoje pridelené úlohy a povinnosti;

17.  vyzýva EIAH, aby rozšírilo svoje pôsobenie v krajinách, ktoré majú ťažkosti pri využívaní EFSI a v ktorých chýbajú administratívne kapacity na predkladanie uskutočniteľných projektov, a to najmä v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu; okrem toho vyzýva EIAH, aby poskytovalo osobitné poradenstvo s cieľom pomôcť konkrétnym projektom vždy, keď existuje značný stupeň neochoty riskovať alebo keď je riziko rozložené medzi investormi (ako môže byť napríklad v prípade cezhraničných/nadnárodných projektov alebo dlhodobých infraštruktúrnych projektov/projektov prinášajúcich príjmy);

18.  vyzýva EIAH, aby spolupracovalo s príslušnými vnútroštátnymi inštitúciami s cieľom dosiahnuť vyváženejšie geografické a odvetvové pokrytie; poukazuje na významnú úlohu EIAH zaisťovať pôsobenie EFSI na miestnej úrovni a jeho úlohu jednotného kontaktného miesta pre technické a finančné poradenstvo na identifikáciu, prípravu a vypracovanie projektov, ako aj jeho poslanie iniciatívne zlučovať projekty malého rozsahu a vytvárať investičné platformy; zdôrazňuje, že tieto úlohy sa v dostatočnej miere nedosiahli a mali by sa v nadchádzajúcom období zintenzívniť;

19.  konštatuje, že investičné platformy potrebujú viac času na uvedenie do prevádzky; zdôrazňuje ich úlohu pri zlučovaní viacerých menších projektov týkajúcich sa tej istej témy alebo pri spájaní a uľahčovaní cezhraničných projektov;

20.  pripomína, že jedným z cieľov EFSI je podpora malých, inovatívnych a riskantných projektov, okrem iného ich spájaním, napríklad prostredníctvom investičných platforiem, do väčších zoskupení, ktoré sú lepšie pripravené na investovanie; vyzýva EIAH, aby naplánovalo vytvorenie decentralizovaných regionálnych zoskupení s cieľom lepšie sa prispôsobiť osobitostiam daného sektora alebo regiónu, ako je napríklad energetická efektívnosť v juhovýchodnej Európe;

21.  vyzýva EIB, aby posilnila svoju poradnú funkciu, a Európsku komisiu, aby zlepšila svoje úsilie v oblasti komunikácie a šírenia informácií s cieľom zvýšiť využívanie EFSI vo všetkých členských štátoch a regiónoch; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé zainteresované strany ešte stále nemajú vedomosti o EFSI, jeho možnostiach ani spôsoboch, ako požiadať o podporu z tohto fondu; okrem toho konštatuje, že v niektorých prípadoch príjemcovia nevedeli o tom, že už využívali podporu z EFSI, a to predovšetkým pre nedostatok transparentnosti na strane finančného sprostredkovateľa, ktorý ich o podpore z EFSI neinformoval; je presvedčený, že nedostatočná informovanosť o dostupnosti podpory z EFSI, ako aj neinformovanosť o skutočnom využívaní podpory z EFSI predstavujú pre EÚ nevyužité príležitosti; zdôrazňuje, že je preto potrebné zaistiť lepšie komunikačné a informačné kampane;

22.  žiada, aby sa všetky informačné materiály a materiály týkajúce sa procesu financovania v záujme uľahčenia informovania a prístupu na miestnej úrovni preložili do všetkých jazykov členských štátov;

23  vyjadruje nesúhlas s tým, že vzhľadom na EFSI došlo k zníženiu niektorých rozpočtových riadkov na obdobie rokov 2015 – 2020, čo negatívne ovplyvnilo programy ako Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy; domnieva sa, že v kontexte revízie viacročného finančného rámca by sa mal tento rozpočtový deficit napraviť a že EFSI by sa mal financovať zo zdrojov nezávislých od programov EÚ, ktoré už boli schválené; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti poskytla úplný harmonogram splácania, a to od revízie viacročného finančného rámca;

24.  opakuje, že je dôležité zamerať sa na finančné nástroje, ktoré prispievajú k rozšíreniu EFSI (EFSI II); domnieva sa, že financovanie prostredníctvom EFSI by nemalo byť náhradou za granty z finančných zdrojov EÚ, ako sú EŠIF, Nástroj na prepájanie Európy a Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby na akékoľvek rozšírenie v budúcnosti našla náhradné zdroje financovania;

25.  zdôrazňuje potrebu transparentnosti pri používaní hodnotiacej tabuľky na výber operácií EFSI, najmä potrebu dostupných, presných a aktuálnych informácií o doplnkovosti a procese rozhodovania o poskytnutí záruky EÚ; požaduje, aby EIB zverejnila všetky informácie o zisteniach z posúdenia vplyvu týkajúce sa operácií vykonávaných na Európskom portáli investičných projektov (EIPP) a uviedla pridanú hodnotu a doplnkovosť každého financovaného projektu; je presvedčený, že EIB by mala zverejniť analytické údaje za každý financovaný projekt vrátane pôžičiek z EFSI poskytovaných finančnými sprostredkovateľmi, ktoré zaručia hodnotenie každého projektu ex anteex post s vysvetlením použitých výberových a hodnotiacich ukazovateľov a kritérií; napokon sa domnieva, že sa musia uverejniť objektívne číselné údaje o pracovných miestach priamo a nepriamo vytvorených prostredníctvom EFSI; naliehavo žiada Komisiu, aby zvýšila potenciál a viditeľnosť Európskeho portálu investičných projektov;

26.  zastáva názor, že ešte pred prijatím navrhovaného rozšírenia EFSI by bolo vhodné vykonať hĺbkovejšiu štúdiu a ďalšie hodnotenie pôvodného nariadenia o EFSI; očakáva, že závery tejto správy, najmä pokiaľ ide o regionálnu diverzifikáciu, sektorovú diverzifikáciu, doplnkovosť, transparentnosť výberového procesu riadiacej rady a investičného výboru, a odporúčania Dvora audítorov sa náležite zohľadnia pri konečnom vypracovaní nariadenia o rozšírení EFSI.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

3.4.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

-:

0:

49

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Edward Czesak, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, Rebecca Harms, Eva Kaili, Kaja Kallas, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Csaba Molnár, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Vladimir Urutchev, Martina Werner, Lieve Wierinck, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Rosa D’Amato, Françoise Grossetête, Barbara Kudrycka, Marian-Jean Marinescu, Victor Negrescu, Sofia Sakorafa, Davor Škrlec, Theodor Dumitru Stolojan

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

György Hölvényi, Julia Reda

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

49

+

ALDE

Kaja Kallas, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Lieve Wierinck

ECR

Edward Czesak, Ashley Fox, Zdzisław Krasnodębski, Evžen Tošenovský

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Jaromír Kohlíček, Sofia Sakorafa, Neoklis Sylikiotis

PPE

Pilar Ayuso, Bendt Bendtsen, Jerzy Buzek, Françoise Grossetête, György Hölvényi, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Barbara Kudrycka, Marian-Jean Marinescu, Angelika Niebler, Herbert Reul, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Theodor Dumitru Stolojan, Vladimir Urutchev, Hermann Winkler, Anna Záborská

S&D

José Blanco López, Adam Gierek, Theresa Griffin, Eva Kaili, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Edouard Martin, Csaba Molnár, Victor Negrescu, Dan Nica, Patrizia Toia, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Verts/ALE

Reinhard Bütikofer, Rebecca Harms, Julia Reda, Davor Škrlec

2

-

EFDD

Rosa D’Amato, Dario Tamburrano

0

0

 

 

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

  • [1]  Nezávislý audit investičného plánu vykonaný spoločnosťou Ernst & Young za rok 2016, k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/commission/publications/independent-evaluation-investment-plan_en

STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (23.3.2017)

pre Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci

k vykonávaniu Európskeho fondu pre strategické investície
(2016/2064(INI))

Spravodajkyne výboru požiadaného o stanovisko (*): Inés Ayala Sender a Dominique Riquet

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní hodnotenia a nového legislatívneho návrhu zohľadnila pripomienky Parlamentu uvedené v tejto správe o vykonávaní;

2.  víta zriadenie orgánov EFSI a transparentné výberové konania na výber členov ich riadiacich štruktúr; vyzýva však orgány EFSI, aby pravidelne, podrobne a transparentnejšie informovali Parlament, Radu a verejnosť o projektoch EFSI; navrhuje, aby Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) zlepšilo poskytovanie informácií, okrem iného aj MSP a mikropodnikom;

3.  víta strategické smerovanie schválené riadiacim výborom EFSI v decembri 2015, ktoré obsahuje orientačné obmedzenia geografickej koncentrácie; konštatuje, že geografické rozdelenie príjemcov prostriedkov z EFSI je nevyvážené; poznamenáva, že v prvom roku pôsobenia sa 92 % všetkých investícií sústredilo do krajín EÚ-15, pričom iba 8 % investícií bolo poskytnutých krajinám EÚ-13, a že doposiaľ 10 členských štátov, väčšinou v strednej a východnej Európe, profitovalo z operácií financovaných iba zo špecializovaného nástroja EFSI pre MSP; pripomína, že kritérium pomeru HDP je dôležité okrem iného v záujme zabezpečenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s cieľom zaistiť rovnomerné rozdelenie projektov, pričom sa zohľadní celková hospodárska aktivita každej krajiny, potreba investícií a miera zamestnanosti; zdôrazňuje, že koncentrácia kapitálu prehlbuje sociálne a ekonomické rozdiely v EÚ;

4.  poukazuje na to, že k vysoko rizikovým investíciám nemožno nútiť a že v prostredí s nízkou mierou rastu a s nízkym dopytom väčšinou sa takéto investície zvyčajne nevyplácajú; žiada preto, aby bolo financovanie z EFSI, boli okrem vyváženého geografického rozloženia, užšie prepojené s úspešným rozvojom hospodárskej a fiškálnej politiky;

5.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným obmedzením koncentrácie v počiatočnej fáze; pripomína, že najväčším dielom sa na EFSI podieľa sektor dopravy, a to 2,2 miliardami z 8 miliárd EUR, čo predstavuje viac ako 25 % celkového záručného fondu; so znepokojením konštatuje, že do sektoru dopravy smerovalo doteraz len 13 % všetkých zmobilizovaných disponibilných investícií v rámci okna EFSI pre infraštruktúru a inovácie, čo ani zďaleka nedosahuje hranicu 30 % stanovenú pre každý sektor; vyzýva investičný výbor, aby venoval osobitnú pozornosť projektom v sektore dopravy, keďže sú v investičnom portfóliu stále veľmi slabo zastúpené a doprava zohráva významnú úlohu v hospodárskom raste a bezpečnosti spotrebiteľov;

6.  povzbudzuje Komisiu, aby zaviedla pravidlá výberu udržateľných projektov, pričom ich spojí s hlavnými cieľmi a plánmi politiky EÚ, ako je mobilita s nulovými alebo nízkymi emisiami, či s existujúcimi iniciatívami, ako sú transeurópske cyklistické trasy kombinované so železničnou prepravou, alebo iniciatívami, ktorých cieľom je obnovenie regionálnych cezhraničných železničných spojov, ktoré neboli využívané alebo boli zrušené[1];

7.  pripomína, že výsledky posúdenia prostredníctvom hodnotiacej tabuľky schválených i zamietnutých operácií sa musia pravidelne transparentným a prístupným spôsobom zverejňovať;

8.  vyjadruje pochybnosti o doplnkovosti niektorých z prvých vybraných dopravných projektov, ktoré sa najpravdepodobnejšie mohli financovať bez podpory z EFSI;

9.  uznáva, že infraštruktúrne projekty predložené EIB často spadajú pod tradičné operácie EIB, keďže ich predkladajú orgány s podporou verejných záruk a predstavujú tak nižšie riziko; vyzýva EIB, aby analyzovala ostatné parametre, na základe ktorých by sa takéto projekty mohli považovať za doplnkové a vhodné pre EFSI, a aby posilnila propagáciu príležitostí EFSI medzi súkromnými partnermi s cieľom skutočne zvýšiť počet projektov v rámci tejto počiatočnej výzvy EFSI;

10.  požaduje, aby bola európska pridaná hodnota zohľadnená vo výberovom postupe a aby EFSI bol v súlade s cieľmi politík EÚ, najmä pokiaľ ide o cezhraničné projekty a iné projekty vopred určené v Nástroji na prepájanie Európy (NPE) a iných hlavných iniciatívach EÚ v oblasti dopravy (ako sú ERTMS a SESAR); zdôrazňuje, že by sa mali zohľadniť aj iné priority politiky Únie, ako je intermodálna mobilita s nulovými a nízkymi emisiami, vysoko kvalitná zamestnanosť, efektívnosť využívania zdrojov, udržateľná infraštruktúra, výskum a inovácie a súčinnosť medzi transeurópskymi dopravnými, energetickými a telekomunikačnými sieťami;

11.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa sústredila na investície do projektov, ktoré prispievajú k minimalizácii vonkajších nákladov;

12.  domnieva sa, že kombinovanie grantov EÚ s finančnými nástrojmi môže tiež zabezpečiť požadovanú doplnkovosť a zmobilizovať investorov k tomu, aby predkladali projekty, ktoré by sa inak nerealizovali; žiada EIB a Komisiu, aby podporili kombinovanie grantov EÚ (rôznych mechanizmov EÚ, ako sú NPE, H2020, Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF)) s EFSI s cieľom zlepšiť finančný profil infraštruktúrnych projektov zabezpečujúci európsku pridanú hodnotu;

13.  poznamenáva, že projekty v oblasti dopravných infraštruktúr realizované v rámci verejno-súkromných partnerstiev by mali zvyčajne vychádzať zo zásady „užívateľ platí“, aby sa znížila záťaž verejných rozpočtov a daňových poplatníkov v súvislosti s výstavbou a údržbou infraštruktúry; poznamenáva, že je dôležité koordinovať rozličné druhy financovania z prostriedkov EÚ a nepresadzovať fondy založené na verejno-súkromných partnerstvách na úkor štrukturálnych fondov, s cieľom zabezpečiť, aby sa ciele EÚ dopravnej politiky plnili v celej EÚ;

14.  vyzdvihuje sľubný štart Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH) a berie na vedomie doterajšiu odvetvovú a geografickú koncentráciu investícií; vyzýva EIAH, aby zlepšilo svoju celkovú výkonnosť a rozšírilo svoje pôsobenie v krajinách, v ktorých má EFSI problémy presadiť sa a kde neexistujú administratívne kapacity, ktoré by mohli predložiť uskutočniteľné projekty, a to najmä v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu; vyzýva okrem toho EIAH, aby poskytovalo osobitné poradenstvo s cieľom pomôcť konkrétnym dopravným projektom vždy, keď je neochota investorov riskovať vysoká alebo je riziko medzi nimi rozložené (ako sú cezhraničné/nadnárodné projekty, dlhodobé projekty/infraštruktúrne projekty generujúce príjmy);

15.  nazdáva sa, že v záujme zlepšenia pôsobenia EFSI na národnej aj regionálnej úrovni a pridanej hodnoty pre Európu je potrebné posilniť spoluprácu medzi EIB, ktorá riadi EFSI, a národnými a regionálnymi podpornými bankami, ako aj miestnymi orgánmi;

16.  so znepokojením poznamenáva, že malý počet dopravných projektov v EFSI môže byť dôkazom toho, že tento sektor má ťažkosti so získaním financovania najmä alebo výlučne od súkromných investorov, a to aj v prípadoch, kde financovanie v rámci NPE bolo takmer vyčerpané a do roku 2020 nie je k dispozícii žiadne alternatívne financovanie z EÚ; žiada preto, aby sa v rámci budúceho finančného rámca zvýšilo financovanie NPE;

17.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnými údajmi o celkovej sume podpísaných operácií v rámci špecializovaného nástroja EFSI pre MSP a súvisiacich investíciách, najmä so zreteľom na dodávateľský reťazec dopravy, v aeronautike a v železničnom sektore, a nad skutočnosťou, že to sťažuje overovanie projektov, výsledkov, úspešných projektov a referenčných hodnôt; trvá na tom, aby sa napravil problém nedostatku dostupných údajov; vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť poskytovaniu väčšej podpory MSP, ako aj miestnym a regionálnym orgánom;

18.  navrhuje, aby Komisia vo svojich pravidelných správach uvádzala projekty, ktoré majú prínos z kombinovania grantov NPE s EFSI;

19.  odporúča, aby bolo financovanie z EFSI zviditeľnené prostredníctvom rozsiahlej informačnej kampane a zavedením loga EFSI.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.3.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Peter Lundgren, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Jens Nilsson, Markus Pieper, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, István Ujhelyi, Wim van de Camp, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Hugues Bayet, Mark Demesmaeker, Bas Eickhout, Markus Ferber, Patricija Šulin, Matthijs van Miltenburg

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Herbert Dorfmann

  • [1]  www.missing-rail-links.eu

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (10.11.2016)

pre Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci

k vykonávaniu Európskeho fondu pre strategické investície
(2016/2064(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Emmanuel Maurel

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktoré prijmú, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý slúži na financovanie rizikových a inovatívnych projektov, sa môže stať nástrojom stimulácie rastu a zamestnanosti v EÚ a podpory rozvoja silného, udržateľného a konkurencieschopného priemyslu za predpokladu, že sa bude používať súčasne s účinnými nástrojmi na ochranu obchodu; v tejto súvislosti požaduje posilnenie úlohy EFSI v agende politiky súdržnosti zlepšením odvetvovej a geografickej rovnováhy investícií realizovaných v tomto rámci; zastáva názor, že by sa mali odstrániť prekážky brániace kombinovaniu EFSI s inými nástrojmi EÚ (predovšetkým s fondmi EŠIF) a že by sa mal rozšíriť počet odvetví, ktoré môžu byť financované z fondu EFSI;

2.  pripomína, že Čína má v úmysle prispievať do EFSI a že Komisia zdôraznila, že Čína za to nedostane žiadne finančné prostriedky, najmä pokiaľ ide o oblasť správy; zdôrazňuje, že príspevok Číny nesmie byť spojený s otázkou štatútu trhovej ekonomiky, a vyzýva EIB, aby pri riadení fondov a v súvislosti s pôvodom akéhokoľvek príspevku od verejných, súkromných a tretích strán zabezpečila transparentnosť a poskytla konkrétne údaje vrátane údajov týkajúcich sa konkrétnych projektov a zahraničných investorov, a upozorňuje na požiadavky v súvislosti s podávaním správ Parlamentu obsiahnuté v nariadení o EFSI; opäť poukazuje na skutočnosť, že všetci potenciálni budúci prispievatelia z tretích krajín musia dodržiavať všetky pravidlá EÚ v oblasti verejného obstarávania, pracovného práva a predpisov na ochranu životného prostredia, a očakáva, že sociálne a environmentálne kritériá vzťahujúce sa na projekty EIB sa budú plne dodržiavať pri rozhodovaní o financovaní projektov EFSI;

3.  domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby EÚ čo najviac diverzifikovala svoje zdroje financovania a prioritne sa usilovala o získavanie súkromných investícií;

4.  poukazuje na to, že MSP predstavujú oporu európskeho hospodárstva, ale že iba 13 % z nich obchoduje mimo EÚ; zastáva názor, že EFSI by mal v súčinnosti s programom COSME l uprednostňovať internacionalizáciu MSP prostredníctvom podpory konkrétnych projektov zameraných na vývozné činnosti európskych MSP; opätovne vyzýva na zlepšenie existujúcich nástrojov a žiada, aby Komisia a EIB lepšie informovali o dostupnej podpore a aby došlo k posilneniu úlohy Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH), ktorého poslaním by sa mala stať podpora vývozu; domnieva sa, že by MSP mali mať možnosť obracať sa na stáleho partnera aj v týchto otázkach;

5.  víta iniciatívu Komisie začať európsky plán pre vonkajšie investície s cieľom mobilizovať 44 a 88 miliárd eur na investície v Afrike a v susedstve EÚ, uznáva však úlohu súkromných investícií do rozvojových stratégií; zdôrazňuje, že je potrebné pravidelne vyhodnocovať tieto nástroje a že by nemali nahradiť existujúce investície, ale musia byť v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako aj so zásadou doplnkovosti vo vzťahu k iným nástrojom a mali by sa zameriavať na rizikové, štrukturálne a podľa možnosti malé projekty a orientovať sa na ozajstné potreby konkrétnych krajín s cieľom zabezpečiť hmatateľné zlepšenie životných podmienok miestneho obyvateľstva vytváraním dôstojných pracovných miest na miestnej úrovni, a tým prispieť k zmierneniu migračnej krízy;

6.  trvá na tom, že v súvislosti s plánom pre vonkajšie investície nemôže byť žiadny investor ani realizátor projektu závislý od osoby alebo spoločnosti pôsobiacej v krajine, ktorá je uvedená v pripravovanom európskom zozname nespolupracujúcich daňových jurisdikcií;

7.  domnieva sa, že tento nástroj by mal byť v súlade so zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti Európskej únie, ako sú stanovené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a očakáva, že ich dodržiavanie bude jedným z prioritných kritérií pre hodnotenie účinnosti EFSI v správach o jeho vykonávaní; zdôrazňuje, že budúci plán pre vonkajšie investície by mal podnietiť súkromné investície v Afrike a v krajinách susediacich s EÚ, aby tak prispel k riešeniu základných príčin migrácie a k implementácii cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o klíme;

8.  navrhuje, aby európsky plán pre vonkajšie investície prispel k financovaniu činností zameraných na poskytovanie mikroúverov najzraniteľnejším skupinám;

9.  vyzdvihuje dôležitú úlohu delegácií Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pri vytváraní kontaktov medzi investormi a krajinami, v ktorých sa projekty realizujú; žiada, aby bol Parlament úzko zapojený do monitorovania plánu pre vonkajšie investície prostredníctvom pravidelných správ Komisie o pokroku.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

9.11.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Tiziana Beghin, David Borrelli, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Karoline Graswander-Hainz, Ska Keller, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franz Obermayr, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Klaus Buchner, Nicola Danti, Syed Kamall, Frédérique Ries, Fernando Ruas, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Philippe Loiseau

STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (12.4.2017)

pre Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci

k vykonávaniu Európskeho fondu pre strategické investície
(2016/2064(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Hannu Takkula

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

A.  keďže Investičný plán pre Európu je súčasťou širšej stratégie zameranej na zvrátenie negatívneho trendu pozorovaného vo verejných a súkromných investíciách, a to mobilizáciou nových a súkromných finančných prostriedkov, ktoré sa majú investovať do reálneho hospodárstva s cieľom posilniť dlhodobé strategické a udržateľné investície v celej Únii; keďže investičný plán pozostáva z troch pilierov: mobilizácia financií pre investície, zabezpečenie toho, aby investície skončili v reálnej ekonomike, a zlepšenie investičného prostredia v Únii; keďže na účely geografickej diverzifikácie je dôležité, aby sa investičné prostredie v Únii zlepšilo tak, že sa odstránia prekážky investovania; keďže Európsky fond pre strategické investície (EFSI) by sa mal považovať za doplnok k iným akciám potrebný na prekonanie nedostatku investícií v Únii, a keďže funguje ako záručný fond, predstavuje stimul pre nové investície;

B.  keďže EFSI bol pôvodne určený na riešenie rôznych foriem zlyhania trhu a suboptimálnych investičných situácií spôsobených rôznymi vnútroštátnymi regulačnými problémami;

C.  keďže EFSI svojou spoľahlivou podporou MSP významne prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj k podpore pracovných príležitostí;

D.  keďže je dôležité, aby EFSI primerane prispieval k tomu, aby bolo možné adekvátne reagovať na potreby trhu a získať značný kapitál zo súkromného sektora;

E.  keďže Európsky dvor audítorov (EDA) zverejnil stanovisko, v ktorom uviedol, že „plány Európskej komisie na zvýšenie a predĺženie investičného fondu, ktorý je stredobodom tzv. Junckerovho plánu, boli vypracované príliš skoro a neboli podložené dostatočnými dôkazmi, že navýšenie je opodstatnené“. EDA tiež konštatoval, že „nebolo vykonané komplexné posúdenie vplyvu“ a kritizoval „skutočnosť, že ustanovenie, ktoré spájalo pokračovanie EFSI s výsledkami nezávislého hodnotenia, bolo odstránené“;

F.  keďže EDA tiež zdôraznil „riziko nadhodnotenia multiplikačného účinku“, a že ide o očakávané ciele a výsledky, nie o výsledky potvrdené na základe konkrétnych, presných, jasných a aktuálnych štatistických údajov;

1.  konštatuje, že cieľom EFSI je sústrediť prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB) s podporou rozpočtu EÚ spolu 315 miliárd EUR v dodatočných investíciách a nových projektoch do reálnej ekonomiky do roku 2018; opäť pripomína, že EFSI je nástroj na stimulovanie súkromných investícií založených na trhu;

2.  berie na vedomie hodnotenie fungovania EFSI od Európskej investičnej banky zverejnené v septembri 2016; víta pozitívne toky investícií, ktoré EFSI nasmeroval do MSP, a poznamenáva, že cieľ financovania MSP na úrovni 58 % bol dosiahnutý už v júni 2016; víta stanovisko EDA č. 2/2016 s názvom EFSI: predčasný návrh na predĺženie a rozšírenie týkajúci sa návrhu Komisie na predĺženie EFSI (COM(2016)0597) a jeho hodnotenie používania záruky EÚ a fungovania záručného fondu (SWD(2016)0297);

3.  pripomína, že projekty podporované EFSI by mali spĺňať kritériá doplnkovosti a že základ pre toto posúdenie by mal byť zdokumentovaný; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hodnotiace tabuľky pre schválené operácie sa nezverejňujú; pripomína, že to vyvoláva pochybnosti z hľadiska zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o kritériá hlavných projektov EFSI, vyžaduje sa väčšia transparentnosť a zverejňovanie, aby sa zvýšila dôvera a príťažlivosť EFSI ako účinného nástroja financovania;

4.  pripomína, že cieľom EFSI, ktorý je podporovaný z rozpočtu EÚ, je na rozdiel od ostatných bežných nástrojov financovania EIB spolu s novými partnermi zo súkromného sektora identifikovať význačné, skutočne doplnkové, inovatívne a rizikovejšie profily projektov, ako aj zdôrazniť svoj potenciál z hľadiska financovania podnikov v oblasti vyspelých technológií a na budúcnosť orientovaných sektorov, ktoré by mali byť základom programu financovania;

5.  uznáva, že uvedenie EFSI do činnosti rýchlo zmenilo profil a obchodný model EIB z hľadiska postupov a monitorovania podpisov a zmlúv;

6.  domnieva sa, že v záujme dostatočného uspokojenia dopytu po investíciách a lepšieho riešenia potrieb krajín a sektorov je nevyhnutné vykonať na vnútroštátnej úrovni predbežnú analýzu príčin rozdielov na trhu a v súkromných investíciách v sektoroch a typoch činností priradených EFSI;

7.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité zvážiť a posilniť cezhraničnú európsku pridanú hodnotu v rámci realizácie vybraných projektov a zistiť, či predstavujú skutočný prínos k existujúcim spoločným cieľom politík a hospodárskym cieľom EÚ;

8.  poznamenáva, že geografické rozloženie projektov bolo doposiaľ nerovnomerné; pripomína, že v záujme súdržnosti a cieľov trvalej udržateľnosti by sa malo pri vykonávaní projektov financovaných z EFSI zvážiť čo najširšie geografické rozloženie, a zohľadniť potenciál riedko osídlených oblastí v EÚ, pričom sa treba zamerať na uskutočniteľnosť, účelnosť a finančné kritériá s cieľom zlepšiť výkonnosť fondu a posilniť jeho primárne ciele; pripomína, že EFSI ako nástroj založený na trhu nemôže sám riešiť problém geografických rozdielov v investíciách v Únii;

9.  nalieha na riadiacu radu a investičný výbor EFSI, aby zabezpečili, že financovanie projektov sa nebude sústreďovať na trhy alebo investície, kde sú menej zrejmé alebo potrebné;

10.  pripomína, že okno pre infraštruktúru a inováciu dosiahlo do júna 2016 len 9 %; nabáda na ďalšiu výmenu informácií o možnostiach, ktoré EFSI ponúka pre riskantnejšie inovácie;

11.  žiada EIB, aby čo najviac zlepšila geografickú rovnováhu a otvorila sektory sústredené v portfóliu EFSI, konkrétne v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW) a malé a stredné podniky (SMEW), posilnením svojich poradenských činností v súvislosti s tvorbou projektov v členských štátoch a technickou pomocou prostredníctvom Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH), vrátane možnosti navýšenia jeho rozpočtu, ak to bude opodstatnené;

12.  vyzýva EIB, aby zjednodušila proces podávania žiadostí, a zdôrazňuje potrebu viac zviditeľniť EFSI a zvýšiť záujem a povedomie o ňom, najmä v prípade MSP v členských štátoch;

13.  vyzýva EIB, aby tiež zvážila rozšírenie počtu odvetví oprávnených na financovanie z EFSI (aby zahŕňali napr. životné prostredie, biohospodárstvo alebo sociálnu infraštruktúru) alebo lepším prispôsobením druhu a veľkosti projektov potrebám trhu v členských štátoch;

14.  vyjadruje presvedčenie, že by sa miestnym a regionálnym subjektov malo poskytovať dostatočné vysvetlenie alebo strategické usmernenie, najmä pokiaľ ide o ciele a postavenie EIB a možné kombinovanie s inými fondmi Únie alebo EIB; poukazuje na to, že EFSI by sa nemal považovať iba za ďalší doplnkový finančný zdroj a že by sa náležitá pozornosť mala venovať tomu, aby nedošlo k dvojitému zameraniu alebo dvojitému financovaniu;

15.  vyzýva EIB, aby vo výberovom postupe starostlivo zvážila skutočnú doplnkovosť a novú dynamiku v celom rozsahu násobiaceho účinku, ktorá sa môže medzi jednotlivými projektmi líšiť, a to najmä v oblastiach, v ktorých sa EIB alebo EIF ešte neangažovali, v prípadoch zlyhania trhu alebo suboptimálnych investičných situácií;

16.  víta nárast objemu osobitných činností EIB vyplývajúcich z prvého roka a pol vykonávania EFSI, ktorý odzrkadľuje vývoj v oblasti obozretnej rizikovej kultúry a úverovej politiky EIB;

17.  domnieva sa, že osobitné činnosti EIB podporované EFSI by sa mali považovať za prostriedky doplnkovosti v porovnaní s inými finančnými nástrojmi EIB, EIF alebo Únie s cieľom lepšie riešiť zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie;

18.  nazdáva sa, že pákový efekt sa medzi jednotlivými projektmi líši v závislosti od ich veľkosti, zložitosti a vzájomného vzťahu medzi dôležitými sektorovými výzvami a očakávaniami konečných príjemcov v kontexte nedostatku verejných financií; zastáva názor, že predpoklad akéhokoľvek priemerného pákového efektu možno merať až na konci investičného cyklu, pričom sa musia zohľadniť osobitosti jednotlivých sektorov; navrhuje, aby sa multiplikačná metodika EFSI zosúladila s metodikou navrhnutou OECD, pričom treba zohľadniť investičné projekty, ku ktorým sa investori zaviazali alebo ktoré sú súčasťou národných programov, ktoré už existovali alebo boli ohlásené pred spustením EFSI;

19.  vyzýva EIB, aby ďalej poskytovala informácie o pákovom efekte na základe výkonu, a nielen na základe priemernej hodnoty, pričom tiež vykáže rozsah prilákaného súkromného financovania; domnieva sa tiež, že účinnosť intervencií by sa nemala posudzovať iba so zreteľom na potenciál finančných nástrojov, ale aj so zreteľom na merateľné, dosiahnuteľné výsledky;

20.  zdôrazňuje, že je dôležité nefinancovať projekty, ktoré by inak bolo možné financovať bez podpory EFSI, pretože ak by boli financované z EFSI, obmedzili by sa možnosti financovania projektov, ktoré finančné prostriedky EFSI skutočne potrebujú; vyzýva preto EIB, a najmä investičný výbor EFSI, aby venovali osobitnú pozornosť zásade doplnkovosti, jej porozumeniu, výkladu a vykonávaniu, aby sa vyhlo akýmkoľvek nespravodlivým zmenám na trhoch;

21.  poznamenáva, že doplnkovosť môže byť ťažké zmerať, a preto by sa mal pri výbere projektov, ktoré sa majú financovať, uznať význam ďalších požiadaviek, ako je inovatívnosť,

22.  žiada, aby sa poskytli úplné a relevantné informácie týkajúce sa kvalitatívneho riadenia pri plnení stanovených cieľov EFSI a aby sa preukázala ich skutočná doplnkovosť a vplyv v porovnaní s referenčnými hodnotami, ale aj so zreteľom na predĺženie EFSI na obdobie po roku 2017;

23.  zastáva názor, že treba poskytnúť príslušné informácie o kvalitatívnom riadení pre každý projekt, na ktorý sa vzťahuje záruka EFSI a ktorý vychádza z monitorovania alebo ukazovateľov doplnkovosti, s cieľom posúdiť účinnosť a pridanú hodnotu alebo prínos k politikám EÚ; žiada EIB, aby do svojich správ zahrnula posúdenie kvality operácií, ich vystavenie rizikám a náklady na ich riadenie;

24.  domnieva sa, že pre mobilizáciu súkromného kapitálu je dôležité, aby EIB zbavila investorov niektorých rizík, ktoré potenciálne projekty predstavujú; vyzýva EIB, aby zvýšila atraktívnosť a viditeľnosť EFSI v investičných usmerneniach a projektoch, ktoré sa majú financovať, ďalším rozvojom účinnejšej politiky zvyšovania informovanosti medzi potenciálnymi súkromnými investormi a predkladateľmi projektov na miestnej a regionálnej úrovni;

25.  trvá na tom, že investičný výbor by mal na účely zodpovednosti pravidelne posudzovať vývoj cielených investícií prostredníctvom hodnotiacej tabuľky ukazovateľov s cieľom identifikovať projekty, ktoré sú dobre cielené z hľadiska ich účinného makroekonomického vplyvu alebo stimulačného účinku na rast a zamestnanosť, a žiada objektívny prehľad ich doplnkovosti a pridanej hodnoty, ako aj ich zlučiteľnosti s politikami Únie alebo s inými klasickými operáciami EIB;

26.  žiada EIB, aby zverejnila úplné informácie o tom, ako sa umiestnili projekty, ktoré získali záruku EFSI, v porovnaní s hodnotiacej tabuľky ukazovateľov a súvisiacimi kritériami a koeficientmi, a to okrem iného vrátane ich prínosu k cieľom EFSI, doplnkovosti, hospodárskej a technickej životaschopnosti projektov a maximalizácie súkromných investícií;

27.  nalieha na zlepšenie transparentnosti výberového procesu operácií a zverejňovania všetkých operatívnych informácií o podpísaných operáciách prostredníctvom hodnotiacej tabuľky ukazovateľov, ako aj zodpovednosti v súvislosti s operáciami; ďalej sa domnieva, že konzultácie s miestnymi a regionálnymi orgánmi pri hodnotení projektov by sa mali posilniť a riadne zdokumentovať;

28.  žiada, aby sa zracionalizovali mechanizmy správy a riadenia tak, a tým sa lepšie vymedzili príslušné povinnosti Komisie a EIB, zabezpečila nezávislosť a predišlo konfliktom záujmov jednotlivých aktérov zapojených do procesu rozhodovania, najmä členov investičného výboru EFSI, a aby sa na účely vyvodzovania zodpovednosti stanovilo, kto je zodpovedný voči rozpočtovým a legislatívnym orgánom EÚ za vykonávanie a riadenie rizika EFSI;

29.  zdôrazňuje, že by sa mala zvýšiť a posilniť transparentnosť a daňové ustanovenia, a to najmä pokiaľ ide o ustanovenia o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam;

30.  pripomína, že Parlament musí zohrávať kľúčovú úlohu pri monitorovaní fungovania pridanej hodnoty a doplnkovosti EFSI;

31.  opäť pripomína audítorskú úlohu EDA stanovenú v článku 20 nariadenia o EFSI; poukazuje na stanovisko EDA č. 2/2016 s názvom EFSI: predčasný návrh na predĺženie a rozšírenie; so znepokojením berie na vedomie zistenie EDA, že existuje málo dôvodov pre navrhnuté zvýšenie záruky EÚ; pripomína, že práva EDA vykonávať audit stanovené v článku 287 ZFEÚ by sa mali v plnej miere rešpektovať;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že predĺženie EFSI nie je založené na posúdení vplyvu, ako sa predpokladá v usmerneniach o lepšej tvorbe práva a hodnotení ex-ante, ako sa vyžaduje v článkoch 30 a 140 nariadenia o rozpočtových pravidlách pre výdavkové programy a finančné nástroje; víta návrh Komisie (COM(2016)0597) na predĺženie trvania EFSI; víta navrhované zlepšenia nariadenia o EFSI; vyjadruje poľutovanie nad tým, že k tomuto návrhu nebolo priložené posúdenie vplyvu a že neboli dodržané zásady lepšej tvorby práva; pripomína, že so zreteľom na možné predĺženie fondu na obdobie po roku 2020 by sa posúdenie vplyvu malo vykonať pred preložením návrhu Parlamentu a Rade;

33.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že EFSI sa považoval za výnimku z požiadavky nariadenia o rozpočtových pravidlách, hoci z rozpočtu EÚ pochádza väčšina prostriedkov záručného fondu a rozpočtová záruka pre EIB vytvára značné podmienené záväzky pre rozpočet EÚ;

34.  poznamenáva, že dosah rizika EFSI je zveličený; súhlasí s konštatovaním EDA, že vplyv financovania záručného fondu z rozpočtu EÚ by bol nižší, ak by Komisia bola prijala rovnaké predpoklady pre pôvodný návrh EFSI;

35.  požaduje vysvetlenie v súvislosti s uplatňovaním pravidiel štátnej pomoci v prípade projektov, v ktorých sa spájajú finančné prostriedky z EFSI a zo štrukturálnych fondov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.4.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jonathan Arnott, Inés Ayala Sender, Tamás Deutsch, Martina Dlabajová, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Cătălin Sorin Ivan, Jean-François Jalkh, Arndt Kohn, Bogusław Liberadzki, Fulvio Martusciello, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Bart Staes, Hannu Takkula, Indrek Tarand, Marco Valli, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Julia Pitera, Miroslav Poche

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

19

+

ALDE

ENF

PPE

S&D

GREENS

Nedzhmi Ali, Martina Dlabajová, Hannu Takkula

Jean-François Jalkh

Tamás Deutsch, Ingeborg Gräßle, Fulvio Martusciello, Julia Pitera, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Joachim Zeller

Inés Ayala Sender, Cătălin Sorin Ivan, Arndt Kohn, Bogusław Liberadzki, Miroslav Poche, Derek Vaughan

Bart Staes, Indrek Tarand

2

-

EFDD

Jonathan Arnott, Marco Valli

1

0

GUE/NGL

Luke Ming Flanagan

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (31.1.2017)

pre Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci

k vykonávaniu Európskeho fondu pre strategické investície
(2016/2064(INI))

Spravodajkyňa: Romana Tomc

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

1.  je presvedčený, že hlavným cieľom projektov financovaných z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) by malo byť vytváranie udržateľného rastu a trhu práce, ktorý by dokázal ponúkať kvalitné pracovné miesta v Európe a následne zlepšovať životnú úroveň, sociálnu súdržnosť a inklúziu občanov EÚ; víta preto skutočnosť, že fond už pomohol pri poskytovaní lepšieho prístupu k financovaniu;

2.  pripomína, že cieľom EFSI je odstraňovať existujúce nedostatky a suboptimálne investičné situácie v EÚ využívaním verejných finančných prostriedkov v záujme zvýšenia dostupnosti rizikového financovania, ako aj mobilizácie súkromného kapitálu a zabezpečenia toho, aby sa investície dostali do reálnej ekonomiky; domnieva sa, že projekty financované v rámci EFSI by mali vytvárať dlhodobý, udržateľný a inkluzívny rast, inovácie, stimulovať tvorbu pracovných miest vrátane oblastí Európy, kde je nezamestnanosť vysoká a jej štruktúra problematická, a investovať do odvetví, ktoré sú kritické pre budúcnosť Európy, najmä prostredníctvom sociálneho a ľudského kapitálu, európskych infraštruktúr a priemyslu; zdôrazňuje, že všetky projekty, ktoré sa podporujú z EFSI, by mali vychádzať z koncepcie doplnkovosti v tom zmysle, že by sa nemohli realizovať bez podpory z EFSI; podporuje EIB, ktorá požaduje lepšiu definíciu doplnkovosti;

3.  konštatuje, že EFSI už začal úspešne fungovať a v niektorých členských štátoch prináša konkrétne výsledky, a predstavuje preto účinný nástroj na prekonanie nedostatku investícií a boj proti nezamestnanosti v Európe prostredníctvom koordinovanej činnosti;

4.  domnieva sa, že EFSI by mohol predstavovať dôležitý krok, ktorý by preukázal účinnosť inovatívnejšieho využívania rozpočtu EÚ a ktorý do rozpočtu EÚ prináša pákový efekt na zvýšenia investícií do reálnej ekonomiky; zdôrazňuje, že podľa Európskeho dvora audítorov (EDA) je zatiaľ príliš skoro na vytváranie záverov o jeho všeobecnej účinnosti;

5.  je hlboko znepokojený tým, že väčšina investícií z EFSI sa sústreďuje v piatich najsilnejších hospodárstvach EÚ, čím sa vytvárajú ešte väčšie rozdiely; vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále existuje veľa členských štátov, v ktorých nebol podpísaný alebo schválený ani jeden projekt EFSI;

6.  zdôrazňuje, že EFSI sa musí považovať za núdzový plán a nabáda EIB, aby čo najlepšie využila Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a program Horizont 2020 (H2020) spôsobom, ktorý bude k EFSI doplnkový; poukazuje na to, že EIB niekedy uprednostňuje EFSI pred inými programami; uznáva dôležitosť podporovania predĺženia účinnosti EFSI po roku 2020 a potrebné zvýšenie záruky z rozpočtu EÚ, ale zdôrazňuje potrebu komplexného hodnotenia vplyvu s cieľom odôvodniť zvýšenie navrhované Komisiou;

7.  požaduje posilnenie jednak doplnkovosti projektov podporovaných v rámci EFSI na rozšírenie zemepisného pokrytia a jednak čerpanie týchto finančných prostriedkov, najmä v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti s cieľom výrazne ovplyvniť čísla zamestnanosti; zdôrazňuje potrebu ďalej rozvíjať investície do cezhraničných projektov;

8.  zdôrazňuje, že situácie v Európe, pokiaľ ide o investície, sa pomaly zlepšuje, ale stále len nestabilne a tento vývoj sa môže kedykoľvek obrátiť; poukazuje na to, že úroveň investícií je stále pod úrovňou spred krízy a nedostatok investícií je stále výrazný a v tomto zmysle musí byť EFSI zameraný na všetky typy projektov, ktoré povedú k vytváraniu pracovných miest a udržateľnému rastu a rozvoju;

9.  vyzýva Komisiu, členské štáty a skupinu EIB, aby pomáhali MSP, mikropodnikom a sociálnym podnikom s ľahším prístupom k financovaniu, čím sa zvýši ich schopnosť rásť, realizovať projekty a vytvárať kvalitné pracovné miesta, a to efektívnejšou podporou EFSI a umožnením lepšieho prístupu k technickej pomoci na miestnej úrovni; poznamenáva, že financovanie MSP sa javí ako najúspešnejšia zložka financovania z EFSI; konštatuje, že úspešnosť špecializovaného nástroja pre MSP spočíva v prednostnom uskutočňovaní ďalších iniciatív EÚ v oblasti MSP, existujú však dôvody na rozšírenie tohto nástroja, ak sa dodržia kvalitatívne požiadavky; odporúča, aby sa MSP a mikropodnikom poskytoval prístup k informáciám o dostupných finančných prostriedkoch;

10.  vyzýva Komisiu a EIB, aby v celej Únii pokračovali vo svojich miestnych a vnútroštátnych kampaniach zameraných na vysvetľovanie a podporu výhod investičného plánu; víta otvorenie nových kancelárií EIB v členských štátoch s cieľom poskytovať väčšiu podporu a posilňovať spoluprácu s národnými podpornými bankami, vďaka čomu by malo vznikať viac projektov v oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti, ktoré doposiaľ neboli dostatočne pokryté;

11.  vyzýva Komisiu a skupinu EIB, aby zintenzívnili svoje úsilie a posilnili vplyv EFSI na sociálnu oblasť a zamestnanosť pri súčasnom zachovaní jeho cieľa, ktorým je pomôcť prekonať súčasný nedostatok investícií v EÚ mobilizáciou súkromného financovania strategických investícií;

12.  víta posilnenie programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) v rámci špecializovaného nástroja EFSI pre MSP, ako aj na prípravu kapitálového nástroja EFSI zameraného na zabezpečenie primeraného prínosu k rozvoju trhu v oblastiach, ako je sociálny vplyv; požaduje trvalý záväzok rozvíjať sociálne podnikanie a sociálne a solidárne hospodárstvo a tak ďalej rozšíriť sociálne, kultúrne a environmentálne ciele v oblastiach, ako je zmierňovanie chudoby, zdravotná starostlivosť a rozvoj komunít;

13.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali národné a regionálne platformy a posilnili svoju spoluprácu s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov s cieľom zefektívniť investície schopné vytvárať kvalitné pracovné miesta a zlepšiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť, a aby využívali EFSI tam, kde je to vhodné, na vytváranie inteligentných investícií do rozvoja kvalitných sociálnych služieb, služieb v oblasti poskytovania starostlivosti a zdravotníckych služieb pre svojich občanov; vyzýva Komisiu, skupinu EIB a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie, vytvorili kapacity, zvýšili informovanosť, vytvorili primerané prostredie a zvýšili atraktívnosť investícií do sociálnych služieb, ako sú vzdelávanie, odborná príprava, zdravotná starostlivosť a bývanie;

14.  pripomína, že o účasť na projektoch EFSI, ktorých cieľom je poskytovať financovanie pre MSP, je zo strany sprostredkovateľských bánk v celej EÚ veľký záujem a účasť na nich je hojná;

15.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s riadiacim výborom EFSI využila všetky existujúce príležitosti na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu s cieľom zvýšiť celkový objem činností pre tieto nástroje;

16.  vyzýva Komisiu a skupinu EIB, aby umožnili EFSI fungovať v užšej súčinnosti so štrukturálnymi fondmi a s rôznymi fondmi a finančnými nástrojmi EÚ, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), program EaSI, COSME, InnovaFin, nástroj mikrofinancovania Progress a ďalšie relevantné fondy, ale aby sa vyhýbali dvojitému financovaniu a zamerali sa na zabezpečenie optimálneho a účinného financovania, a to doplnkovejším spôsobom; zdôrazňuje, že je nutné ešte viac zjednodušiť ich prepojenie a odstrániť administratívne prekážky; požaduje preto primeranú koordináciu medzi príslušnými orgánmi a zameranie sa aj na regióny najviac postihnuté vysokou nezamestnanosťou a chudobou, v záujme znižovania rozdielov prostredníctvom vytvárania kvalitných pracovných miest a trvalo udržateľného rastu, podpory sociálneho začlenenia a zlepšovania environmentálnej udržateľnosti; zdôrazňuje, že EFSI by mal vo vzťahu ku kohéznej politike plniť doplnkovú funkciu;

17.  zdôrazňuje, že podľa prvých výsledkov členské štáty s väčšími technickými a administratívnymi kapacitami, ako aj finančnými inštitúciami, vo väčšej miere využívajú výhody EFSI; varuje, že to môže viesť k ďalšiemu prehĺbeniu rozdielov medzi silnými a slabými regiónmi; zdôrazňuje, že EIB a Komisia musia zohrávať väčšiu úlohu pri podpore zaostávajúcich členských štátov prostredníctvom väčšej miestnej technickej pomoci a rozširovania kapacít niektorých krajín, pokiaľ ide o využívanie výhod EFSI;

18.  tvrdí, že hoci by čerpanie prostriedkov z EFSI nemalo byť regionálne alebo odvetvovo zamerané, ani by nemalo dochádzať k predbežnej alokácii, EFSI sa sústreďuje najmä v krajinách, kde sú trhové medzery v investíciách menej zrejmé, čo vedie k záveru, že sa nevenuje dostatok pozornosti skutočnému zameraniu na medzery na trhu a na trhu práce; domnieva sa, že EFSI by mal efektívnejšie nadväzovať na štrukturálne fondy s cieľom pomôcť slabším regiónom pri prekonávaní prekážok a domnieva sa, že vytvorenie Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH), ktoré by pôsobilo viac na miestnej úrovni, poskytovalo prispôsobenú technickú pomoc a budovalo kapacity, by sa zvýšilo počet žiadostí;

19.  vyzýva Komisiu a skupinu EIB, aby sa aktívnejšie zapájali do konzultácií s členskými štátmi a zainteresovanými stranami pri spolupráci s verejnými orgánmi, verejnými investičnými bankami, ako aj národnými podpornými bankami a sociálnymi partnermi, a to najmä v krajinách, ktoré doteraz zaostávajú pri čerpaní fondu; domnieva sa, že EFSI by sa mal orientovať najmä na projekty na znižovanie nezamestnanosti a projekty zamerané na sociálne investície do súčasných a budúcich kapacít ľudí zapájať sa do trhu práce, ktoré majú vysokú európsku pridanú hodnotu a prispievajú k dosiahnutiu cieľov stratégie Únie pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast a ktoré podporujú súdržnosť a investujú do ľudského kapitálu; považuje za dôležité, aby EFSI pokrýval kľúčové sektory EÚ, ako aj ciele zakotvené v zmluve a zamerané na posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a znižovanie regionálnych rozdielov; zastáva názor, že úspešnými projektmi sa znižuje nezamestnanosť;

20.  vyzýva Komisiu a skupinu EIB, aby čo najviac podporovali členské štáty pri zvyšovaní, vo všeobecnosti, ako aj v čo najväčšej miere v rámci EFSI, investícií do projektov zameraných na sociálne začleňovanie a zlepšovanie environmentálnej udržateľnosti v najmenej osídlených, okrajových a najvzdialenejších regiónoch, ktoré kríza postihla najviac, s cieľom znížiť rozdiely, a to najmä pokiaľ ide o nezamestnanosť a úroveň zamestnanosti, a v regiónoch a krajinách s vysokou mierou nezamestnanosti a chudoby, ktoré sú obzvlášť znevýhodnené z dôvodu nedostatočných investícií do pracovných príležitostí, z čoho vyplýva nezamestnanosť, sociálne vylúčenie a emigrácia;

21.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila komunikačnú kampaň EFSI a zvýšila informovanosť o EFSI prostredníctvom prípravy informácií pre MSP, v ktorých by sa jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom pomocou konkrétnych príkladov vysvetlilo, ako môžu získať financovanie, a v ktorých by sa uvádzali typy projektov, ktoré sú financované prostredníctvom EFSI;

22.  pripomína, že EFSI stále nemá k dispozícii hodnotenie a analýzu príčin nedostatku investícií a potrieb na trhu, ako aj najlepších spôsobov ich riešenia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala v tomto zmysle posúdenia; považuje za viac než poľutovaniahodné, že v posúdení EFSI, ktoré uskutočnila Komisia, sa neuvádza počet pracovných miest vytvorených vďaka fondu, ich typy, perspektíva a posúdenie ich rodového vplyvu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla ciele zamestnanosti a zabezpečila primerané vyhodnocovanie a sledovanie prínosu EFSI k rastu a zamestnanosti, skúmala a hodnotila vplyv projektov EFSI na počet vytvorených pracovných miest a skutočný vplyv týchto investícií na priame a nepriame pracovné miesta a zaznamenávala výsledky dosiahnuté prostredníctvom fondu v tak v odvetviach, ako aj v krajinách, s osobitným dôrazom na MSP;

23.  pripomína význam pravidelného zverejňovania nových údajov a aktualizácií vrátane nezávislých posúdení, čerpajúc z doterajších skúseností; uznáva ťažkosti spojené s posudzovaním tejto zložky vzhľadom na čas potrebný na zabehnutie projektov, kým bude možné posúdiť ich vplyv, a v tejto súvislosti žiada skupinu EIB, aby vypracovala metodiku na zhromažďovanie a vyhodnocovanie výsledkov pri ďalšom hodnotení, v ktorej sa bude brať do úvahy dlhodobý vplyv aj po ukončení poskytovania prostriedkov z EFSI; domnieva sa, že treba zvýšiť úsilie o zavedenie výkonnostných ukazovateľov na meranie cieľov a výsledkov každého projektu; víta existenciu správ o raste a zamestnanosti v súvislosti s nástrojmi nasadenými v rámci špecializovaného nástroja EFSI pre MSP, ako aj správ o sociálnom vplyve v súvislosti s finančným nástrojom záruky programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie a s pilotnými špecializovanými nástrojmi pre MSP v oblasti sociálneho vplyvu, a nabáda na ďalšie využívanie takýchto správ;

24.  domnieva sa, že cezhraničné infraštruktúrne projekty sú kľúčové z hľadiska dokončenia jednotného trhu, ako aj pre zlepšenie pracovných príležitostí; vyzýva Komisiu a Európske centrum investičného poradenstva, aby sa zamerali na poskytovanie technickej podpory a vytváranie kapacít, aby sa mohol zvýšiť počet aj kvalita projektov a posilniť ich dosah;

25.  vyzýva členské štáty, aby presnejšie stanovili priority investovania vrátane v oblasti vytvárania pracovných miest a sociálnych investícií a vypracovali relevantné projekty s podporou Európskeho centra investičného poradenstva; domnieva sa, že EIB by mala poskytovať Komisii spätnú väzbu, pokiaľ ide o prípadné regulačné prekážky, ktoré na rôznych úrovniach môžu brániť realizácii dobrých projektov; vyzýva Komisiu, aby sa snažila o užšiu spoluprácu s členskými štátmi v rámci európskeho semestra s cieľom pomôcť im začať čo najskôr vykonávať odporúčania, a to najmä vykonávaním hospodárskych a sociálnych reforiem, a tak odstrániť vnútroštátne prekážky brániace investíciám a vytváraniu zdravého podnikateľského prostredia; pripomína, že len „účinný trojuholník“ štrukturálnych reforiem uvedených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, zodpovedných fiškálnych politík a investícií povedie k úspechu; zdôrazňuje potrebu väčšej transparentnosti EFSI, ktorý by mal byť zodpovedný Parlamentu prostredníctvom zverejňovania úplných a riadnych rozpočtových informácií a prístupu k finančným údajom súvisiacim s projektmi financovanými prostredníctvom EIB;

26.  víta návrh Komisie, aby sa v druhej fáze EFSI zvýšila transparentnosť spôsobu výberu projektov zavedením požiadavky, aby investičný výbor EFSI vysvetlil svoje rozhodnutie a uviedol dôvody udelenia podpory a tiež návrh, aby ihneď po podpísaní projektov uverejnil hodnotiacu tabuľku projektov s výnimkou citlivých obchodných informácií; poznamenáva, že kľúčové sú ukazovatele ako vytváranie pracovných miest a rozvoj zručností.

27.  víta skutočnosť, že Komisia v úzkej spolupráci s EIB ešte viac posilní komunikáciu o EFSI a centre s cieľom zvýšiť informovanosť o dostupnosti finančných prostriedkov a technickej pomoci v celej Únii; zastáva názor, že informácie o riešeniach financovania, technickej pomoci a postupoch vrátane príkladov osvedčených postupov a prípadových štúdií môžu stimulovať nové nápady a podporiť investičné iniciatívy;

28.  zdôrazňuje potrebu zaistiť súlad projektov EFSI s Chartou základných práv EÚ vrátane práva na spravodlivé a primerané pracovné podmienky; zdôrazňuje najmä potrebu zaistiť rešpektovanie práva pracovníkov na informácie a poradenstvo.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.1.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

41

10

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, Ole Christensen, Martina Dlabajová, Lampros Fountoulis, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Agnes Jongerius, Rina Ronja Kari, Jan Keller, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Joëlle Mélin, Elisabeth Morin-Chartier, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Terry Reintke, Sofia Ribeiro, Robert Rochefort, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Heinz K. Becker, Lynn Boylan, Dieter-Lebrecht Koch, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Evelyn Regner, Csaba Sógor, Helga Stevens, Flavio Zanonato

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Valli

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

41

+

ALDE

ECR

PPE

S&D

VERTS/ALE

Enrique Calvet Chambon, Martina Dlabajová, Marian Harkin, Robert Rochefort, Yana Toom, Renate Weber

Arne Gericke, Czesław Hoc, Helga Stevens, Ulrike Trebesius, Jana Žitňanská

Georges Bach, Heinz K. Becker, Dieter-Lebrecht Koch, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Csaba Sógor, Romana Tomc

Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Agnes Jongerius, Jan Keller, Javi López, Edouard Martin, Georgi Pirinski, Evelyn Regner, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog, Flavio Zanonato

Jean Lambert, Terry Reintke

 

10

-

EFDD

ENF

GUE/NGL

NI

 

Laura Agea, Marco Valli

Dominique Martin, Joëlle Mélin

Lynn Boylan, Rina Ronja Kari, Patrick Le Hyaric, Paloma López Bermejo, João Pimenta Lopes

Lampros Fountoulis

 

0

0

 

 

 

 

Vysvetlenie symbolov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (11.10.2016)

pre Výbor pre rozpočet aVýbor pre hospodárske a menové veci

k vykonávaniu Európskeho fondu pre strategické investície
(2016/2064(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nicola Danti

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý je od nedávna plne funkčný, sa osvedčil, keďže priniesol konkrétne výsledky a vďaka koordinovaným opatreniam posilňuje investície a konkurencieschopnosť v Európe; zdôrazňuje však, že tempo sa musí výrazne zrýchliť, aby sa dosiahli ešte hmatateľnejšie výsledky, a to najmä v tých členských štátoch, v ktorých bola úroveň finančných prostriedkov poskytnutých z EFSI nízka, aby tento nástroj dosiahol svoje ciele v plnej miere;

2.  zdôrazňuje, že hlavnou zásadou EFSI je zmobilizovať súkromné trhovo orientované investície, ktoré sú v plnej miere založené na dopyte, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti využitia záruk EFSI na podnecovanie účasti širších zdrojov investícií, ako sú dôchodkové fondy, štátne investičné fondy a sociálne investície, na spolufinancovaní kľúčových projektov;

3.  zdôrazňuje, že EFSI by mal pre svoje projekty zabezpečiť väčšiu adicionalitu vo vzťahu k bežnej činnosti EIB, ako sa vymedzuje v článku 5 nariadenia (EÚ) 2015/1017; zdôrazňuje, že vzhľadom na skutočnosť, že finančné prostriedky EFSI boli presmerované z programov EÚ pre výskum, inovácie a infraštruktúru, by mal EFSI podporovať strategické investície súvisiace s projektami, ktoré nedokážu získať financovanie kvôli zlyhaniam trhu, nepriaznivým investičným situáciám alebo vysokej úrovni rizika; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie adicionality projektov, ktoré už v rámci EFSI sú financované, a na základe výsledkov stanovila jasné pravidlá a kritériá na vymedzenie adicionality; pripomína ďalej, že pri stanovovaní kritérií na využitie záruky EÚ by EFSI nemal zohľadňovať výlučne ziskovosť, ale aj pozitívne dlhodobé účinky na jednotný trh z hľadiska inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, tvorby pracovných miest a súdržnosti;

4.  konštatuje, že napriek niekoľkým úspešným infraštruktúrnym a inovačným projektom obmedzuje vysoký limit pre minimálnu hodnotu projektu (50 mil. EUR) počet projektov, ktoré možno prostredníctvom EFSI vykonávať, a to najmä v malých členských štátoch; požaduje preto zníženie minimálneho stropu financovania projektov;

5.  zdôrazňuje, že hoci je zložka fondu EFSI zameraná na MSP úspešná a predstavuje pre začínajúce podniky, MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou dobrú príležitosť na získanie rýchleho prístupu k financiám, je stále potrebné zlepšovať tak túto zložku, ako aj investície do infraštruktúry a inovácií; víta preto zámer Komisie rozšíriť a posilniť zložku zameranú na podporu MSP; zdôrazňuje, že je nevyhnutné hľadať finančné zdroje na podporu MSP vo vykonávaní projektov na medzinárodnej úrovni, a vyzýva na vytváranie ďalších príležitostí na to, aby MSP mohli získať finančné prostriedky na vysoko rizikové projekty, najmä v digitálnom odvetví; zároveň poukazuje na to, že by sa nemalo zabúdať na veľké investičné projekty, najmä projekty týkajúce sa infraštruktúry a inovácií; zdôrazňuje potrebu sprístupniť prostriedky na program digitálnej transformácie s cieľom podporiť MSP, ktorých sa digitálna transformácia týka, posilniť rozvoj nových a inovatívnych technológií, ako aj úzku spoluprácu medzi etablovanými spoločnosťami a začínajúcimi podnikmi;

6.  berie na vedomie veľký záujem sprostredkovateľských bánk o celoúnijné projekty EFSI a ich veľmi úspešnú účasť na týchto projektoch týkajúcich sa poskytovania finančných prostriedkov pre MSP; nabáda Komisiu, aby spolupracovala s riadiacou radou EFSI na využití všetkých existujúcich možností, ktoré ponúka nariadenie o EFSI s cieľom posilniť tento prístup MSP k financovaniu tak, aby sa celkový objem činností týkajúcich sa týchto nástrojov zvýšil a aby mohol EIF financovať podstatný dodatočný objem operácií;

7.  požaduje lepšiu koordináciu a synergiu medzi EFSI a inými fondami EÚ, najmä európskymi štrukturálnymi a investičnými fondami (EŠIF), s cieľom podporiť účinnejšie vynakladanie prostriedkov, väčšiu súdržnosť v Európe a zabezpečiť, aby mal EFSI široké geografické pokrytie, najmä v krajinách s nízkou úrovňou financovania z EFSI, v záujme zabezpečenia väčšej jednotnosti investícií a zníženia rozdielov medzi regiónmi; takisto požaduje užšiu spoluprácu s národnými podpornými bankami, miestnymi a regionálnymi orgánmi a zainteresovanými stranami vrátane ďalšej podpory na vytvorenie investičných platforiem na zoskupenie sektorových a geografických investičných príležitostí;

8.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť úroveň transparentnosti operácií EFSI a ďalej síriť medzi občanmi a potenciálnymi príjemcami informácie o projektoch a ich výsledkoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa s cieľom zvýšenia informovanosti o EFSI venovala cielenejšej komunikácii a vyvinula väčšie úsilie v oblasti poradenstva; navrhuje pripraviť informácie pre MSP, ktoré by jednoduchým a zrozumiteľným spôsobom pomocou konkrétnych príkladov vysvetľovali možnosti získania finančných prostriedkov a uviedli typy projektov, ktoré sú financované prostredníctvom EFSI;

9.  domnieva sa, že všetky zmluvy podpísané medzi EIB a jej klientmi, či už verejnými alebo súkromnými, musia byť systematicky zverejňované, aby sa preukázala adicionalita projektov EFSI a ukázalo verejnosti, že na projekty financované z EFSI sa uplatňujú prísne normy; poukazuje na potrebu posilniť Európsky portál investičných projektov (EIPP) a Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) s cieľom vytvoriť prepojenie s reálnou ekonomikou vrátane zlepšenia spolupráce s národnými podpornými bankami, zviditeľniť projekty a zabezpečiť kvalitnú technickú podporu pre prípadných predkladateľov;

10.  domnieva sa, že EFSI je nápomocný pri dobudovaní jednotného trhu a jeho posilňovaní; v tejto súvislosti podčiarkuje význam posilňovania tretieho piliera Investičného plánu pre Európu, a to aj v kontexte procesu európskeho semestra, s cieľom vytvoriť v EÚ stabilnejšie, homogénnejšie a priaznivejšie regulačné prostredie pre investície zameraním sa najmä na strategické ciele, ako je dokončenie plne integrovaného, konkurencieschopného a dobre fungujúceho jednotného trhu a rozvoj digitálneho jednotného trhu založeného na inováciách, a na kľúčové opatrenia, ktoré podporujú tieto ciele; konštatuje, že záväzky EFSI v projektoch digitálneho sektora sú absolútne nepostačujúce;

11.  vyzýva členské štáty a zainteresované strany, aby ďalej skúmali a podporovali investičné príležitosti v oblasti digitálneho obsahu a služieb, cenovo dostupné a zabezpečené vysokorýchlostné širokopásmové a telekomunikačné infraštruktúry s veľkým rozsahom, čo je predpoklad pre skutočné posilnenie práv spotrebiteľov, pokiaľ ide o prístup k obsahu, kvalitu služieb a nízke náklady; zdôrazňuje, že je dôležité prekonať rozdielne úrovne rozvoja infraštruktúry medzi regiónmi v Európe a medzi mestskými a vidieckymi oblasťami; zdôrazňuje význam financovania zakladania technologických centier v menej industrializovaných regiónoch s cieľom znížiť regionálne rozdiely, oživiť miestne hospodárstva poskytovaním vysokokvalitných pracovných miest a podporou rozvoja zručností;

12.  víta nedávny návrh Komisie na rozšírenie EFSI za rok 2018 s cieľom prekonať súčasný nedostatok investícií v Európe a pokračovať v mobilizácií kapitálu zo súkromného sektoru.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

7

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Catherine Bearder, Dita Charanzová, Carlos Coelho, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Pascal Durand, Vicky Ford, Ildikó Gáll-Pelcz, Evelyne Gebhardt, Maria Grapini, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Antonio López-Istúriz White, Marlene Mizzi, Eva Paunova, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mylène Troszczynski, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Birgit Collin-Langen, Morten Løkkegaard, Julia Reda, Marc Tarabella, Sabine Verheyen

STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (13.10.2016)

pre Výbor pre rozpočet aVýbor pre hospodárske a menové veci

k vykonávaniu Európskeho fondu pre strategické investície
(2016/2064(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Mercedes Bresso

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý príjmu, tieto návrhy:

1.  pripomína, že politika súdržnosti predstavuje hlavnú investičnú politiku Únie zameranú na znižovanie regionálnych rozdielov a prispievanie k stratégii Únie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; berie na vedomie prvé výsledky Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v súvislosti s mobilizáciou súkromných investícií, najmä pre MSP; pripomína, že EFSI musí tiež prispieť k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a že treba vyvinúť úsilie o posilnenie synergií a vzájomného dopĺňania medzi EFSI a Európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a iných programov EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby EFSI dopĺňal ďalšie iniciatívy EIB a programy financované EÚ tým, že sa budú riešiť prípady zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, keďže tento aspekt bol doteraz v procese vykonávania často prehliadaný;

2.  víta investičné projekty, ktoré schválila správna rada EIB, ktoré odhaľujú skupinu rizikovejších operácií v prípade, že by neboli financované finančnými inštitúciami alebo v rámci politiky súdržnosti; konštatuje však, že mnohé operácie sa týkajú intervencie EŠIF a kritérií oprávnenosti, najmä pokiaľ ide o EFRR; požaduje vyšší rizikový profil schválených investičných projektov, aby sa priniesla vyššia hodnotu pre hospodárstvo a vykrytie medzier na trhu, v ktorých by inak zostal významný nedostatok investícií;

3.  naliehavo vyzýva Komisiu a EIB, aby zintenzívnili svoje úsilie a zaviedli mechanizmy vrátane súboru kritérií, ktoré zabezpečujú overenie doplnkovosti;

4.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s EIB a s cieľom zhodnotiť užitočnosť podpory EFSI, vyhliadky na podporu EFSI v budúcnosti a možné predĺženie EFSI predložila komplexnú analýzu projektov, ktoré boli doposiaľ podporované vrátane piliera pre MSP, a aby poskytla celoplošné údaje a informácie o pokroku zložky zameranej na MSP;

5.  oceňuje zverejnenie nových usmernení Komisie z 22. februára 2016 o spájaní EŠIF a EFSI, ako aj zverejnenie pravidiel EFSI o investičných platformách, ktoré uverejnila Komisia a EIB 18. marca; konštatuje však, že množstvo synergií medzi EFSI a EŠIF je stále veľmi nízky, a vyzýva Komisiu, EIB, národné a regionálne podporné banky a inštitúcie (NPBI) a riadiace orgány, aby urýchlili navrhovanie a implementáciu ďalších synergií na zabezpečenie širšieho zemepisného pokrytia EFSI;

6.  je znepokojený návrhom Komisie, podľa ktorého má byť najrizikovejšia tranža investície pri spájaní nástrojov financovaná z EŠIF namiesto EFSI; domnieva sa, že to vedie k právnej neistote v používaní EŠIF a ide proti pôvodnej logike EFSI, ktorou je zabezpečenie novej schopnosti znášať riziko v investíciách EÚ;

7.  vyjadruje znepokojenie nad obmedzenou úlohou Parlamentu pri vykonávaní EFSI a nedostatkom transparentnosti, pokiaľ ide o špecifické kritériá výberu projektov, ako aj sumy vyčlenené v jednotlivých prípadoch, z ktorých mnohé sú „nezverejnené“;

8.  konštatuje, že usmernenia Komisie a opatrenia na dosiahnutie synergií nie sú dostatočne podrobné; konštatuje, že doteraz existujúce kombinácie EŠIF a EFSI sú založené na dopyte zdola nahor pomocou miestnych orgánov a aktérov;

9.  domnieva sa, že Komisia, EIB, Výbor regiónov, členské štáty a riadiace orgány vrátane tých na regionálnej úrovni by mali lepšie spolupracovať s cieľom zabezpečiť, aby sa predkladali integrovanejšie a doplnkovejšie projekty EŠIF – EFSI s európskou pridanou hodnotou s cieľom posilniť územný rozvoj a politiky súdržnosti; berie na vedomie, že projekty v oblasti obehového hospodárstva môžu predstavovať príklad integrovaných projektov EŠIF – EFSI, pretože podporujú úlohu miestnych a regionálnych orgánov s cieľom umožniť prechod na udržateľné konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, a súčasne vyhovujú investičnému profilu projektov financovateľných z EFSI;

10.  považuje za dôležité zohľadňovať rozličné potreby regiónov na hospodársky a infraštrukturálny rozvoj, ako aj územnú rôznorodosť členských štátov a zároveň zabezpečiť, že oprávnenosť projektov bude chránená pred akýmkoľvek zásahom, ktorý by mohol viesť k prílišnému rozptýleniu rozpočtových prostriedkov; zdôrazňuje, že je tiež dôležité pripraviť tematické a cezhraničné projekty, ktoré by mohli priniesť súdržnosť a väčšiu európsku pridanú hodnotu, a poukazuje na to, že by preto mali byť vypracované jednotné usmernenia k cezhraničným projektom; nabáda všetky členské štáty, aby určili a umožnili proces zapojenia národných a regionálnych podporných bánk, ktoré sú nevyhnutné na zriadenie investičných platforiem tematickej alebo regionálnej koncentrácie;

11.  žiada Komisiu a členské štáty, aby s cieľom urýchliť vykonávanie projektov EFSI a ich synergie s EŠIF uľahčili využívanie alternatívnych modelov financovania, napríklad verejno-súkromných partnerstiev, a aby tiež zjednodušili legislatívny rámec pravidiel štátnej pomoci; vyzýva členské štáty, aby pripravili časové plány rozvinutých investičných projektov s pomocou poradenského centra, a štruktúrovali ich optimálnym spôsobom na zabezpečenie lepšieho využívania finančných nástrojov a doplnkovostí medzi fondmi EŠIF a EŠIF;

12.  vyzýva Komisiu a EIB, aby sa snažili zapojiť nezúčastnené regióny prostredníctvom investícií do základnej technickej pomoci s cieľom podnietiť regionálne vyvážené projektové operácie; domnieva sa, že vytvorenie miestnych investičných platforiem – miesta stretnutia pre verejné prostriedky a súkromné financovanie – by sa malo urýchliť;

13.  poukazuje na skúsenosti z operácií politiky súdržnosti, ktoré preukazujú, že operácie technickej pomoci pre súkromných a verejných príjemcov sú najviac potrebné na regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva preto Komisiu a EIB, aby zapojili finančných sprostredkovateľov a zastrešujúce organizácie pružným a otvoreným spôsobom; domnieva sa, že dôrazná komunikačná kampaň o investičných projektoch EFSI by sa mala uskutočniť v nedostatočne výkonných regiónoch EÚ;

14.  domnieva sa, že projekty EFSI musia dodržiavať požiadavky týkajúce sa tematickej koncentrácie pri dopĺňaní financovania z EŠIF; konštatuje, že je potrebné urýchliť vykonávanie projektov EFSI a zohľadniť priority členských štátov v súlade s EŠIF a EFSI;

15.  domnieva sa, že výber finančných operácií EFSI a riadenie projektov by mali byť transparentnejšie, zodpovednejšie, založené na vymedzených kritériách a mali by sa na nich v prípade potreby v počiatočnej fáze podieľať miestne a regionálne zainteresované strany; poznamenáva potrebu užšieho zapojenia miestnych a regionálnych orgánov do výberu projektov miestneho a regionálneho záujmu; zdôrazňuje, že Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) a investičný výbor EFSI by mali využiť odbornosť regionálnych a miestnych orgánov s cieľom presadzovať integrované a doplnkové projekty EŠIF – EFSI; EIAH by v záujme toho malo zohrávať aktívnu úlohu s cieľom umožniť ďalším miestnym a regionálnym orgánom získať z EFSI čo najväčší prínos; nabáda členské štáty, ako aj miestne a regionálne orgány, aby predkladali projekty, ktoré by mohli byť financované doplnkovo z EFSI a EŠIF na Európskom portáli investičných projektov s cieľom prilákať investície na ich území;

16.  zdôrazňuje potrebu posilniť národnú a regionálnu platformu v záujme podpory koordinácie a synergií medzi fondmi EÚ a inými programami; zároveň žiada správne nástroje na úrovni členských štátov, aby projekty predložené na financovanie mohli byť smerované na vhodné nástroje v závislosti od povahy projektu;

17.  žiada Komisiu, aby predchádzala dvojitému cieleniu, pri ktorom financovanie z EFSI mieri na projekty, ktoré by mohli byť rovnako dobre financované z EŠIF; žiada, vzhľadom na význam dodatkovosti a doplnkovosti, lepšiu viditeľnosť a komunikáciu týkajúcu sa EŠIF namiesto súčasného, dosť jednostranného zdôrazňovania EFSI zo strany Komisie;

18.  pripomína, že Parlament musí zohrávať zásadnú úlohu pri monitorovaní dosahu týchto stratégií a projektov s cieľom zvýšiť zamestnanosť a udržateľný hospodársky rast; zdôrazňuje, že EP musí zohrávať významnú úlohu pri monitorovaní vplyvu synergií a doplnkovostí EFSI s EŠIF a inými programami EÚ.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

28

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Mercedes Bresso, Rosa D’Amato, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Iskra Mihaylova, Jens Nilsson, Andrey Novakov, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Julia Reid, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Viorica Dăncilă, Josu Juaristi Abaunz, Bronis Ropė, Peter Simon, Branislav Škripek, Damiano Zoffoli

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (23.3.2017)

pre Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci

k vykonávaniu Európskeho fondu pre strategické investície
(2016/2064(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Jill Evans

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre rozpočet a Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý príjmu, tieto návrhy:

1.  so sklamaním konštatuje, že len 4 % financovania z EFSI – v rámci nástroja pre infraštruktúru a inovácie a MSP – sa vyčlenilo na tematický cieľ stanovený v článku 9 ods. 2 písm. g) nariadenia o EFSI a že len zlomok týchto 4 % sa dostalo do sektorov kultúry a vzdelávania;

2.  ďalej konštatuje, že je potrebné, aby bolo financovanie EFSI geograficky rovnomernejšie rozložené; pripomína, že väčšina projektov EFSI sa schvaľuje v ekonomicky bohatších regiónoch západnej Európy; žiada preto, aby sa vyvinulo väčšie úsilie o ďalšie vyšetrovanie a preskúmanie osobitných potrieb a medzier v krajinách, ktoré využívajú podporu EFSI v menšej miere, a aby sa poskytla väčšia technická pomoc a miestna a sektorová podpora, aby sa zabezpečilo, že EFSI sa dostane do všetkých členských štátov;

3.  zdôrazňuje záujem zainteresovaných strán v sektore kultúry a tvorivej činnosti (CCS) o financovanie z EFSI, ako aj potenciál nástroja pre MSP pre toto odvetvie; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatočnou informovanosťou o EFSI a jeho možnostiach financovania a nástrojoch; trvá na tom, aby Komisia prijala nové komunikačné iniciatívy a posilnila tie existujúce, ktoré musia byť prispôsobené potrebám CCS a musia sa realizovať na miestnej úrovni v členských štátoch, a to aj prostredníctvom informačných kancelárií programu Tvorivá Európa;

4.  poznamenáva, že sektor kultúry a tvorivej činnosti tvoria hlavne MSP s vyšším stupňom rizika; v tejto súvislosti poznamenáva, že investičné platformy môžu uľahčiť dosah financovania EFSI, pretože dokážu združiť menšie projekty a skupinové zmluvy; naliehavo vyzýva riadiace orgány EFSI, aby venovali väčšiu pozornosť investičným platformám s cieľom maximalizovať prínosy, ktoré môžu tieto platformy preukázať pri prekonávaní prekážok brániacich investíciám; vyzýva EIB, aby zúčastneným stranám poskytla viac informácií o platformách; pripomína, že európske združenia pôsobiace v kultúre a vzdelávaní majú existujúce siete členských združení s odvetvovými a geografickými znalosťami, ktoré by mohli pomôcť lepšie nasmerovať opatrenia na zvyšovanie povedomia; poukazuje na významnú úlohu, ktorú by Európske centrum investičného poradenstva mohlo zohrávať pri podpore tvorby investičných platforiem, čo by naopak mohlo zaistiť lepšiu geografickú a sektorovú vyváženosť;

5.  domnieva sa, že CCS si vyžaduje aj cielené poradenstvo s cieľom pochopiť možnosti a postupy financovania v rámci EFSI, a že finanční sprostredkovatelia potrebujú podporu, aby dokázali lepšie pochopiť CCS a jeho potreby; v tejto súvislosti víta návrh EFSI 2.0 na posilnenie úlohy Európskeho centra investičného poradenstva a zlepšenie jeho vnútroštátneho, regionálneho a miestneho zastúpenia; trvá na tom, aby toto centrum malo primerané zdroje s cieľom poskytnúť podporu prispôsobenú vzdelávaciemu a kultúrnemu sektoru v celom procese;

6.  žiada Komisiu s skupinu EIB, aby rozvíjali a začleňovali odborné znalosti, ktoré sa osobitne zameriavajú na kultúrne investície do centra; žiada, aby centrum čo najužšie spolupracovalo s národnými podpornými bankami a účastníkmi zo sektora kultúry a tvorivej činnosti, aby bola poskytnutá optimálna podpora;

7.  konštatuje, že školy a univerzity vo väčšine členských štátov majú zo zákona zakázané požičiavať si peniaze, a preto je EFSI vo veľkej miere nevhodný pre tento sektor; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek presmerovaniu finančných prostriedkov z programu Horizont 2020, podporu z EFSI na výskum a inovácie verejné univerzity nevyužívali v primeranej miere; trvá preto na tom, že treba obnoviť financovanie programu Horizont 2020;

8.  poznamenáva, že osoby z vidieckych oblastí sa v snahe získať prístup ku vzdelaniu musia vyrovnávať s jednoznačným znevýhodnením, a preto žiada, aby sa zaviedla lepšia prepojenosť, infraštruktúra a prístupnosť;

9.  požaduje väčšiu súčinnosť medzi EFSI a inými fondmi EÚ, najmä európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, programom Horizont 2020 a záručným nástrojom Tvorivá Európa; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom EFSI presunula finančné prostriedky do záručného mechanizmu programu Tvorivá Európa v prospech MSP; zdôrazňuje, že centrum môže zohrávať úlohu pri poskytovaní informácií o kombinácii fondov EÚ a že v súlade s tým by sa malo poskytovať poradenstvo a odborná príprava. naliehavo žiada Komisiu, aby poskytla online portál k miestu jednotného kontaktu, čím možným príjemcom v sektore kultúry a tvorivej činnosti umožní zhodnotiť všetky možnosti financovania a spôsoby, ako ich možno účinne kombinovať; z radosťou v tejto súvislosti berie na vedomie nedávno zverejnené usmernenia Komisia o kombinovaní EFSI s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;

PRÍLOHA: Zoznam subjektov alebo osôb,

od ktorých spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko dostala príspevky

Tento zoznam bol vypracovaný absolútne dobrovoľne na základe výlučnej zodpovednosti spravodajkyne výboru požiadaného o stanovisko. Počas prípravy návrhu stanoviska prijala spravodajkyňa podnety od týchto subjektov:

Subjekt

Európska investičná banka

Európsky investičný fond

Medzinárodný zväz kín (International Union of Cinemas)

Európska liga združení zamestnávateľov v odvetví múzických umení (Performing Arts Employers’ Associations League Europe – Pearle)

Culture Action Europe

Združenie európskych univerzít

Európske združenie inštitúcií vysokoškolského vzdelávania (EURASHE)

Platforma pre celoživotné vzdelávanie

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.3.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

22

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Jill Evans, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Andrew Lewer, Svetoslav Hristov Malinov, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Therese Comodini Cachia, Dietmar Köster, Emma McClarkin, Martina Michels

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

22

+

ECR

Andrew Lewer, Emma McClarkin

GUE/NGL

Nikolaos Chountis, Martina Michels

PPE

Andrea Bocskor, Therese Comodini Cachia, Svetoslav Hristov Malinov, Michaela Šojdrová, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

S&D

Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Dietmar Köster, Krystyna Łybacka, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Julie Ward

Verts/ALE

Jill Evans, Helga Trüpel

1

-

EFDD

Isabella Adinolfi

1

0

ENF

Dominique Bilde

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

15.5.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

63

10

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Gerolf Annemans, Jonathan Arnott, Jean Arthuis, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Reimer Böge, Udo Bullmann, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, José Manuel Fernandes, Jonás Fernández, Eider Gardiazabal Rubial, Esteban González Pons, Ingeborg Gräßle, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Barbara Kappel, Othmar Karas, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Olle Ludvigsson, Marisa Matias, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Clare Moody, Luigi Morgano, Siegfried Mureşan, Victor Negrescu, Luděk Niedermayer, Jan Olbrycht, Stanisław Ożóg, Urmas Paet, Pina Picierno, Paul Rübig, Pirkko Ruohonen-Lerner, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Jordi Solé, Theodor Dumitru Stolojan, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Paul Tang, Michael Theurer, Isabelle Thomas, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Daniele Viotti, Marco Zanni, Stanisław Żółtek

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Richard Corbett, Andrea Cozzolino, Bas Eickhout, Heidi Hautala, Ramón Jáuregui Atondo, Eva Kaili, Krišjānis Kariņš, Jeppe Kofod, Eva Maydell, Nils Torvalds, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Julia Reda, Bart Staes, Jarosław Wałęsa, Lambert van Nistelrooij

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

63

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Gérard Deprez, Petr Ježek, Urmas Paet, Michael Theurer, Nils Torvalds, Ramon Tremosa i Balcells

ECR

Zbigniew Kuźmiuk, Stanisław Ożóg

PPE

Reimer Böge, Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Esteban González Pons, Ingeborg Gräßle, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Othmar Karas, Krišjānis Kariņš, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Gabriel Mato, Eva Maydell, Siegfried Mureşan, Luděk Niedermayer, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Theodor Dumitru Stolojan, Tom Vandenkendelaere, Jarosław Wałęsa, Tomáš Zdechovský, Lambert van Nistelrooij, Patricija Šulin

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Richard Corbett, Andrea Cozzolino, Jonás Fernández, Eider Gardiazabal Rubial, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Ramón Jáuregui Atondo, Eva Kaili, Jeppe Kofod, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Clare Moody, Luigi Morgano, Victor Negrescu, Pina Picierno, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Isabelle Thomas, Daniele Viotti, Manuel dos Santos

VERTS/ALE

Bas Eickhout, Heidi Hautala, Julia Reda, Jordi Solé, Bart Staes

10

-

ECR

Bernd Kölmel

EFDD

Jonathan Arnott, Marco Valli

ENF

Gerolf Annemans, Marco Zanni, Stanisław Żółtek

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Marisa Matias, Miguel Viegas

NI

Eleftherios Synadinos

2

0

ECR

Pirkko Ruohonen-Lerner

ENF

Barbara Kappel

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania