Postup : 2016/2326(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0202/2017

Predkladané texty :

A8-0202/2017

Rozpravy :

PV 12/06/2017 - 15
CRE 12/06/2017 - 15

Hlasovanie :

PV 13/06/2017 - 5.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0254

SPRÁVA     
PDF 535kWORD 65k
24.5.2017
PE 599.838v02-00 A8-0202/2017

o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020

2016/2326(INI)

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajkyňa: Kerstin Westphal

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020

2016/2326(INI)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej článok 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 4, 162, 174 až 178 a 349,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s názvom Strednodobé preskúmanie/revízia viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 – Rozpočet EÚ zameraný na výsledky (COM(2016)0603),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. mája 2016 o zrýchlení uplatňovania politiky súdržnosti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2010 o európskej stratégii pre podunajskú oblasť(12), uznesenie zo 6. júla 2010 o Stratégii Európskej únie pre región Baltického mora a o úlohe makroregiónov v budúcej politike súdržnosti(13), uznesenie z 28. októbra 2015 k stratégii EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora(14) a uznesenie z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ pre alpský región(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ(20),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie a uznesenia Parlamentu o najvzdialenejších regiónoch, najmä na uznesenie z 18. apríla 2012 o úlohe politiky súdržnosti v najvzdialenejších regiónoch Európskej únie v súvislosti so stratégiou Európa 2020(21) a na uznesenie z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020(23),

–  so zreteľom na závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

–  so zreteľom na závery Rady o osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 31 z roka 2016 s názvom „Vynaložiť najmenej každé piate euro z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy: na tomto ambicióznom cieli sa pracuje, no hrozí vážne riziko, že nebude splnený“, ktorá bola prijatá 21. marca 2017,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 15. decembra 2015 týkajúci sa výkladu článku 349 ZFEÚ,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013,

–  so zreteľom na správu Európskej komisie z 22. februára 2016 o doplnkovosti európskych štrukturálnych a investičných fondov a Európskeho fondu pre strategické investície – zabezpečenie koordinácie, synergií a komplementárnosti,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0202/2017),

A.  keďže politika súdržnosti EÚ vychádza zo Zmluvy o EÚ a ZFEÚ a je vyjadrením solidarity EÚ ako jednej zo základných zásad Únie, pretože sleduje cieľ zakotvený v zmluve, ktorým je znižovanie regionálnych rozdielov a podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vo všetkých regiónoch EÚ;

B.  keďže po roku 2008 EÚ prestala fungovať ako nástroj konvergencie, čo prehĺbilo existujúce rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich, ako aj sociálne a hospodárske nerovnosti v celej EÚ; pripomína, že politika súdržnosti na európskej úrovni je veľmi účinná, najmä pri podpore rôznych foriem teritoriálnej spolupráce, a preto je z hospodárskeho, sociálneho a územného hľadiska stále naliehavo potrebnou politikou, ktorá spája osobitné potreby daného územia s prioritami EÚ a prináša hmatateľné praktické výsledky pre všetkých občanov;

C.  keďže politika súdržnosti je naďalej hlavnou, nesmierne úspešnou a oceňovanou investičnou a rozvojovou politikou v rámci celej EÚ, zameranou na udržateľnú tvorbu pracovných miest a inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a konkurencieschopnosti po roku 2020, najmä vzhľadom na prudký pokles verejných a súkromných investícií v mnohých členských štátoch a na dôsledky globalizácie; pripomína, že politika súdržnosti zohráva zásadnú úlohu a vykazuje významnú schopnosť reagovať na makroekonomické obmedzenia;

D.  keďže posledná reforma politiky súdržnosti v roku 2013 bola rozsiahla a významná, keď sa ťažisko politiky presunulo smerom k prístupu orientovanému na výsledky, tematickému zameraniu, účinnosti a efektívnosti na jednej strane a k zásadám partnerstva, viacúrovňového riadenia, inteligentnej špecializácie a prístupov založených na miestnom kontexte na druhej strane;

E.  keďže obnovená politika súdržnosti viedla k postupnej zmene zamerania z veľkých infraštruktúrnych projektov smerom k stimulácii vedomostnej ekonomiky a inovácií;

F.  keďže tieto zásady by sa mali ponechať a konsolidovať po roku 2020 s cieľom zabezpečiť kontinuitu, viditeľnosť, právnu istotu, dostupnosť a transparentnosť vykonávania politiky;

G.  keďže v záujme úspešnosti politiky súdržnosti po roku 2020 je zásadne dôležité znížiť administratívne zaťaženie jej príjemcov a riadiacich orgánov, nájsť správnu rovnováhu medzi orientáciou politiky na výsledky a úrovňou kontrolných opatrení v záujme zvýšenia proporcionality, začať uplatňovať diferenciáciu pri vykonávaní programov a zjednodušiť pravidlá a postupy, ktoré sa v súčasnosti často vnímajú ako príliš komplikované;

H.  keďže tieto prvky v kombinácii s integrovaným politickým prístupom a so zásadou partnerstva znázorňujú pridanú hodnotu politiky súdržnosti;

I.  keďže zvýšené obmedzenia, čo sa týka rozpočtu EÚ a vnútroštátnych rozpočtov, ani dôsledky brexitu by nemali viesť k oslabeniu politiky súdržnosti EÚ; v tejto súvislosti vyzýva vyjednávačov za EÚ a Spojené kráľovstvo, aby zvážili výhody a nevýhody pokračujúcej účasti Spojeného kráľovstva na programoch Európskej územnej spolupráce;

J.  keďže politika súdržnosti už rieši veľmi široké spektrum výziev súvisiacich s jej cieľmi stanovenými v zmluvách a nemožno očakávať, že bude riešiť všetky nové problémy, ktorým EÚ bude čeliť po roku 2020, pri rovnakom – alebo dokonca menšom – rozpočte, hoci dosah môže byť väčší, ak členské štáty, regióny a mestá budú môcť pružnejšie podporovať nové politické výzvy;

Pridaná hodnota politiky súdržnosti EÚ

1.  dôrazne odmieta akýkoľvek zo scenárov pre EÚ-27 po roku 2025 uvedených v Bielej knihe o budúcnosti Európy, ktorý by znamenal zníženie úsilia EÚ v súvislosti s politikou súdržnosti; naopak, vyzýva Komisiu, aby predložila komplexný legislatívny návrh silnej a účinnej politiky súdržnosti po roku 2020;

2.  zdôrazňuje, že rast a regionálnu, hospodársku a sociálnu konvergenciu nemožno dosiahnuť bez dobrej správy vecí verejných, spolupráce, vzájomnej dôvery všetkých zúčastnených strán a účinného zapojenia všetkých partnerov na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako je to zakotvené v zásade partnerstva (článok 5 nariadenia o spoločných ustanoveniach, NSU); pripomína, že opatrenia zdieľaného hospodárenia v rámci politiky súdržnosti EÚ poskytujú EÚ jedinečný nástroj, ktorým sa priamo riešia obavy občanov týkajúce sa vnútorných a vonkajších výziev; zastáva názor, že zdieľané hospodárenie, ktoré vychádza zo zásady partnerstva, viacúrovňového riadenia a koordinácie rozličných administratívnych úrovní, má mimoriadny význam z hľadiska zabezpečenia väčšej zodpovednosti všetkých zainteresovaných strán za vykonávanie politiky;

3.  zdôrazňuje urýchľujúce účinky politiky súdržnosti a ponaučenia, ktoré z nej môžu vyplynúť pre administratívy, príjemcov a zainteresované strany; zdôrazňuje horizontálny a prierezový prístup politiky súdržnosti ako inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej politiky, ktorá poskytuje rámec pre mobilizáciu a koordináciu vnútroštátnych a regionálnych aktérov a ich priame zapájanie do spolupráce na dosahovaní priorít EÚ prostredníctvom spolufinancovaných projektov; v tejto súvislosti požaduje optimálnu koordináciu a spoluprácu medzi GR v Európskej komisii zodpovednými za politiku súdržnosti a inými GR, ako aj s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi;

4.  vyjadruje poľutovanie nad neskorým prijatím viacerých operačných programov a neskorým vymenovaním riadiacich orgánov v niektorých členských štátoch v súčasnom programovom období; víta prvé známky urýchleného vykonávania operačných programov počas roka 2016; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory vykonávania pokračovala v činnosti pracovnej skupiny pre lepšie vykonávanie a aby identifikovala príčiny oneskorení a navrhla praktické spôsoby a opatrenia, ako takýmto problémom predchádzať na začiatku ďalšieho programového obdobia; dôrazne povzbudzuje všetky zainteresované strany, aby naďalej zlepšovali a urýchľovali vykonávanie bez toho, aby dochádzalo k ťažkostiam;

5.  konštatuje, že nedostatky systému finančného plánovania a plnenia rozpočtu viedli k nahromadeniu nezaplatených účtov a bezprecedentného množstva neuhradených platieb prenesených z predchádzajúceho VFR do súčasného VFR; vyzýva Komisiu, aby navrhla štruktúrované riešenie s cieľom vyriešiť tieto problémy do skončenia súčasného VFR a zabrániť tomu, aby presahovali do nasledujúceho VFR; zdôrazňuje, že úroveň platobných rozpočtových prostriedkov musí zodpovedať minulým záväzkom, najmä ku koncu obdobia, keď má množstvo žiadostí o platbu zo strany členských štátov tendenciu značne sa zvyšovať;

6.  uznáva, že v niektorých členských štátoch zásada partnerstva viedla k užšej spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi, pričom naďalej existuje priestor na zlepšenie s cieľom zabezpečiť skutočné a včasné zapojenie všetkých zainteresovaných strán, aj z radov občianskej spoločnosti, s cieľom zvýšiť zodpovednosť a viditeľnosť v súvislosti s vykonávaním politiky súdržnosti bez zvýšenia administratívneho zaťaženia a bez oneskorení; zdôrazňuje, že zainteresované strany by sa naďalej mali zapájať v súlade s prístupom viacúrovňového riadenia; zastáva názor, že zásada partnerstva a kódex správania by sa mali v budúcnosti ďalej posilňovať napríklad zavedením jasných minimálnych požiadaviek na zapojenie partnerov;

7.  zdôrazňuje, že hoci sa politikou súdržnosti zmiernil dosah nedávnej hospodárskej a finančnej krízy v EÚ a úsporných opatrení, regionálne rozdiely, rozdiely v konkurencieschopnosti a sociálne nerovnosti sú naďalej veľké; požaduje posilnené opatrenia na zníženie týchto rozdielov a zabránenie vzniku nových rozdielov vo všetkých typoch regiónov, pri súčasnom zachovaní a konsolidácii podpory pre regióny, aby sa uľahčilo prevzatie zodpovednosti za politiky vo všetkých druhoch regiónov a dosiahli sa ciele EÚ na celom jej území; domnieva sa v tejto súvislosti, že je potrebné venovať väčšiu pozornosť zvýšeniu odolnosti regiónov voči náhlym otrasom;

8.  poukazuje na to, že územnou spoluprácou vo všetkých jej formách vrátane makroregionálnych stratégií, ktorých potenciál zatiaľ nie je naplno využitý, sa koncepcia politickej spolupráce a koordinácie regiónov a občanov prenáša v cezhraničnom meradle v rámci EÚ; zdôrazňuje význam politiky súdržnosti pri riešení osobitných problémov neoddeliteľne spojených s ostrovmi, cezhraničnými regiónmi a najsevernejšími riedko osídlenými regiónmi stanovenými v článku 174 ZFEÚ, s najvzdialenejšími regiónmi vymedzenými v článkoch 349 a 355 ZFEÚ, ktoré majú osobitné postavenie a ktorých osobitné nástroje a financovanie by sa mali zachovať aj po roku 2020, a s okrajovými regiónmi;

9.  konštatuje, že Európska územná spolupráca je jedným z dôležitých cieľov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020, ktorý predstavuje výraznú pridanú hodnotu k cieľom EÚ, podporuje solidaritu medzi regiónmi EÚ a so susednými krajinami a uľahčuje výmenu informácií a prenos osvedčených postupov, napr. štandardizovaných dokumentov; trvá na potrebe naďalej podporovať cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu v rámci cieľa posilňovania územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ; domnieva sa, že by mala ostať dôležitým nástrojom aj po roku 2020; zdôrazňuje však, že súčasný rozpočet Európskej územnej spolupráce nezodpovedá veľkým výzvam, ktorým čelia programy Interreg, ani účinne nepodporuje cezhraničnú spoluprácu; vyzýva preto na výrazné zvýšenie rozpočtu Európskej územnej spolupráce v ďalšom programovom období;

10.  zdôrazňuje význam súčasného európskeho programu spolupráce Interreg pre európske verejné orgány na uľahčenie výmeny skúseností a prenosu osvedčených postupov; navrhuje, aby sa v nasledujúcom európskom programe Interreg po roku 2020 rozšírili možnosti financovania s cieľom umožniť investície do fyzických pilotných projektov a demonštračných projektov a aby sa pritom zohľadnilo aj zapojenie zainteresovaných strán v celej Európe;

Štruktúra politiky súdržnosti po roku 2020 – kontinuita a oblasti na zlepšenie

11.  zdôrazňuje, že súčasná kategorizácia regiónov, zavedené reformy, napr. tematická koncentrácia, a rámec výkonnosti poukázali na dôležitosť politiky súdržnosti; žiada Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie pružnosti pri vykonávaní celého rozpočtu EÚ; považuje vytvorenie rezervy v tejto súvislosti za zaujímavú možnosť, ako riešiť významné nepredvídané udalosti počas programového obdobia a uľahčiť preprogramovanie, operačných programov s cieľom prispôsobiť investície z EŠIF meniacim sa potrebám každého regiónu a tiež riešiť účinky globalizácie na regionálnej a miestnej úrovni, ale bez nepriaznivého vplyvu na investície v rámci politiky súdržnosti a strategické zameranie, dlhodobé ciele a istotu plánovania a stabilitu viacročných programov pre regionálne a miestne orgány;

12.  uznáva hodnotu ex ante kondicionalít, najmä tej, ktorá sa týka stratégií výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3), ktoré naďalej podporujú strategické programovanie EŠIF a vedú k väčšej orientácii na výsledky; všíma si, že ex ante kondicionality umožňujú EŠIF účinne podporovať ciele stratégie Európa po roku 2020 bez toho, aby bolo dotknuté dosiahnutie cieľov súdržnosti ustanovených v zmluve;

13.  zdôrazňuje, že prepojenosť medzi politikou súdržnosti a procesmi správy hospodárskych záležitostí v európskom semestri voči všetkým zúčastneným stranám musí byť vyvážená a vzájomná; zastáva názor, že pre európsky semester by mohlo byť prínosné väčšie uznanie územného rozmeru, t. j. že správa hospodárskych záležitostí a hospodárske, sociálne a územné ciele politiky súdržnosti, ako aj udržateľný rast, zamestnanosť a ochrana životného prostredia by sa mali zohľadňovať vyváženým spôsobom;

14.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že finančné prostriedky politiky súdržnosti sú určené na podnecovanie investícií, rastu a zamestnanosti v celej EÚ, by sa národné príspevky potrebné na spolufinancovanie projektov podporovaných prostredníctvom politiky súdržnosti po roku 2020 mali vyňať z výpočtu deficitu stanoveného v Pakte stability a rastu;

15.  poukazuje na to, že zvyšovanie administratívnej a inštitucionálnej kapacity – a teda posilňovanie vnútroštátnych a regionálnych agentúr na podporu investícií, – v oblasti programovania, vykonávania a hodnotenia operačných programov, ako aj kvality odbornej prípravy v členských štátoch a regiónoch je rozhodujúce z hľadiska včasných a úspešných výsledkov politiky súdržnosti a smerovania k vyšším štandardom; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam iniciatívy Taiex regio peer 2 peer, ktorou sa zvyšuje administratívna a inštitucionálna kapacita a zlepšujú výsledky investícií EÚ;

16.  zdôrazňuje potrebu zjednodušiť celkový systém riadenia politiky súdržnosti na všetkých úrovniach správy uľahčením programovania, riadenia a hodnotenia operačných programov, aby sa stala prístupnejšou, flexibilnejšou a účinnejšou; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité bojovať proti tzv. gold-platingu v členských štátoch; žiada Komisiu, aby zvýšila možnosti pre e-súdržnosť a osobitné typy výdavkov, ako sú štandardné stupnice jednotkových nákladov a paušálne sumy v rámci NSU, a aby zaviedla digitálnu platformu alebo jednotné kontaktné miesta s informáciami pre žiadateľov a príjemcov; podporuje závery a odporúčania, ktoré doposiaľ prijala skupina na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre príjemcov prostriedkov z EŠIF, a nabáda členské štáty, aby tieto odporúčania vykonali;

17.  žiada Komisiu, aby zvážila riešenia založené na proporcionalite a diferenciácii pri vykonávaní programov, a to na základe rizík, objektívnych kritérií a pozitívnych stimulov pre programy, ich rozsahu a administratívnej kapacity, najmä vzhľadom na viaceré stupne auditu, ktorý by sa mal sústrediť na boj proti nezrovnalostiam, konkrétne podvodom a korupcii, a množstvo kontrol, v záujme dosiahnutia väčšej harmonizácie medzi politikou súdržnosti, politikou hospodárskej súťaže a ďalšími politikami Únie, predovšetkým pravidiel štátnej pomoci, ktoré sa uplatňujú v prípade EŠIF, ale nie EFSI alebo programu Horizont 2020, ako aj vzhľadom na možnosť jednotného súboru pravidiel pre všetky EŠIF s cieľom zefektívniť financovanie a súčasne zohľadniť špecifiká každého fondu;

18.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na skutočné zjednodušenie a v zhode s orgánmi vykonávajúcimi riadenie programov na vnútroštátnej a regionálnej úrovni pripravila uskutočniteľný plán rozšírenia systému zjednodušených nákladov na EFRR, a to aj v súlade s ustanoveniami navrhovaného nariadenia, ktorým sa menia finančné pravidlá pre rozpočet, tzv. „súhrnným nariadením“;

19.  domnieva sa, že granty by mali zostať základom financovania politiky súdržnosti; berie však na vedomie čoraz dôležitejšiu úlohu finančných nástrojov; poukazuje na to, že pôžičky, vlastné imanie alebo záruky môžu zohrávať doplňujúcu úlohu, ale mali by sa používať opatrne, na základe primeraného hodnotenia ex ante, pričom granty by mali dopĺňať len tam, kde takéto finančné nástroje preukazujú pridanú hodnotu a mohli by mať pákový efekt spočívajúci v pritiahnutí doplňujúcej finančnej podpory, a to s prihliadnutím na regionálne rozdiely a rôznorodosť postupov a skúseností;

20.  zdôrazňuje význam pomoci Komisie, EIB a členských štátov miestnym a regionálnym orgánom v oblasti inovatívnych finančných nástrojov prostredníctvom platforiem, napríklad platformy fi-compass, alebo poskytovaním stimulov pre príjemcov; pripomína, že tieto nástroje nie sú vhodné pre všetky druhy intervencií v rámci politiky súdržnosti; zastáva názor, že všetky regióny by mali mať možnosť rozhodovať na dobrovoľnej báze o zavedení finančných nástrojov podľa ich potrieb; namieta však proti záväzným kvantitatívnym cieľom pre využívanie finančných nástrojov a zdôrazňuje, že rozsiahlejšie využívanie finančných nástrojov by nemalo viesť k zníženiu rozpočtu EÚ vo všeobecnosti;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila lepšiu súčinnosť a komunikáciu medzi EŠIF a inými fondmi a programami Únie vrátane EFSI a uľahčila vykonávanie operácií financovaných z viacerých fondov; upozorňuje však, že EFSI by nemal oslabovať strategickú súdržnosť, územnú koncentráciu a dlhodobý výhľad programovania politiky súdržnosti ani nahrádzať či vytláčať granty a ani sa nesnažiť nahradiť či znížiť rozpočet ESIF; trvá na skutočnej doplnkovosti jeho zdrojov; žiada, aby sa jasne rozlišovalo medzi EFSI a politikou súdržnosti a zároveň sa poskytli príležitosti na ich kombinovanie a jednoduchšie využívanie bez toho, aby sa miešali, čím by sa mohla zatraktívniť štruktúra financovania, a tak sa rozumne využívali obmedzené zdroje EÚ; je presvedčený o nevyhnutnosti harmonizácie pravidiel pre operácie financované z viacerých zdrojov a tiež o potrebe jasnej komunikačnej stratégie týkajúcej sa existujúcich možností financovania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby vyvinula súbor nástrojov pre príjemcov;

22.  vyzýva Komisiu, aby zvážila vypracovanie dodatočného súboru ukazovateľov na doplnenie ukazovateľa HDP, ktorý zostane hlavnou legitímnou a spoľahlivou metódou na spravodlivé rozdeľovanie EŠIF; domnieva sa, že s cieľom poskytnúť úplný obraz o regionálnom rozvoji by sa v tejto súvislosti mal vyhodnotiť a zvážiť index sociálneho pokroku alebo demografický ukazovateľ; domnieva sa, že takéto ukazovatele by mohli lepšie odrážať nové druhy rozdielov, ktoré sa objavujú medzi regiónmi EÚ; zdôrazňuje tiež význam ukazovateľov výsledkov pre posilnenie orientácie politiky na výsledky a výkonnosť;

23.  žiada Komisiu, aby zvážila zavedenie opatrení zameraných na riešenie otázky vnútroštátneho financovania projektov politiky súdržnosti vzhľadom na problém, ktorému čelia miestne a regionálne orgány vo vysoko centralizovaných členských štátoch, ktoré nemajú dostatočné fiškálne a finančné kapacity a ktoré majú veľké ťažkosti so spolufinancovaním projektov a často aj s navrhovaním projektovej dokumentácie vplyvom nedostatku dostupných finančných zdrojov, čo vedie k menšiemu využívaniu politiky súdržnosti;

24.  nabáda Komisiu, aby zvážila možnosť využitia úrovne NUTS III ako klasifikácie regiónov v rámci politiky súdržnosti z hľadiska niektorých vybraných priorít;

Kľúčové oblasti politiky pre modernizovanú politiku súdržnosti po roku 2020

25.  zdôrazňuje význam ESF, záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, najmä v oblasti boja proti dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí v Únii, ktoré dosahujú historicky vysokú úroveň, predovšetkým v menej rozvinutých regiónoch, najvzdialenejších regiónoch a regiónoch, ktoré kríza najviac zasiahla; zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú MSP zohrávajú pri tvorbe pracovných miest, keďže zabezpečujú 80 % pracovných miest v Únii, a pri podpore inovatívnych odvetví, ako sú digitálne a nízkouhlíkové hospodárstva;

26.  domnieva sa, že v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 by mala pokračovať starostlivosť o zraniteľné a marginalizované osoby, riešenie zvyšujúcich sa nerovností a budovanie solidarity; všíma si pozitívny vplyv investícií do vzdelávania, odbornej prípravy a kultúry, pokiaľ ide o pridanú hodnotu v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti; poukazuje tiež na potrebu zachovať sociálne začlenenie vrátane výdavkov z ESF doplnené investíciami z EFRR v tejto oblasti;

27.  navrhuje, aby sa EŠIF viac používali pri riešení demografických zmien a ich regionálnych a miestnych dôsledkov; zastáva názor, že v regiónoch, ktoré čelia výzvam spojeným napríklad s vyľudňovaním, by sa mali EŠIF optimálne zameriavať na tvorbu pracovných miest a rast;

28.  berie na vedomie rastúci význam územnej agendy a úspešných partnerstiev vidieka a miest, ako aj príkladnú úlohu inteligentných miest ako mikrokozmov a katalyzátorov inovatívnych riešení miestnych a regionálnych problémov;

29.  víta Amsterdamský pakt a lepšie uznanie úlohy miest a mestských oblastí pri tvorbe európskej politiky a žiada účinné vykonávanie pracovného postupu založeného na spolupráci prostredníctvom partnerstiev, ktoré pakt so sebou prináša; očakáva začlenenie výsledkov do budúcich politík EÚ po roku 2020;

30.  zdôrazňuje posilnený mestský rozmer politiky súdržnosti v podobe konkrétnych ustanovení v záujme trvalo udržateľného rozvoja miest a mestských inovačných opatrení; domnieva sa, že po roku 2020 by sa mal ďalej rozvíjať a finančne podporiť a že by sa malo posilniť subdelegovanie právomocí na nižšie úrovne; nabáda Komisiu aby zlepšila koordináciu medzi rôznymi opatreniami, ktoré sa zameriavajú na mestá, s cieľom posilniť priamu podporu miestnej štátnej správy v rámci politiky súdržnosti poskytnutím financovania a zabezpečením prispôsobených nástrojov územného rozvoja; zdôrazňuje budúcu úlohu nástrojov územného rozvoja, ako sú miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície;

31.  podporuje záväzky EÚ vyplývajúce z Parížskej dohody o zmene klímy; v tejto súvislosti pripomína cieľ použiť aspoň 20 % rozpočtu EÚ na opatrenia súvisiace so zmenou klímy, ktorý schválili všetky inštitúcie EÚ, a zdôrazňuje, že EŠIF zohrávajú v tomto smere kľúčovú úlohu a mali by sa naďalej využívať čo najefektívnejšie na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa jej a tiež v súvislosti s ekologickým hospodárstvom a energiou z obnoviteľných zdrojov; považuje za nevyhnutné skvalitniť systém monitorovania a sledovania výdavkov v oblasti klímy; v tomto smere vyzdvihuje potenciál Európskej územnej spolupráce a úlohu miest a regiónov v rámci mestskej agendy;

32.  konštatuje, že RIS3 posilňuje regionálne inovačné ekosystémy; zdôrazňuje, že výskum, inovácie a vývoj technológií musia naďalej zohrávať dôležitú úlohu, aby EÚ mohla obstáť v globálnej konkurencii; domnieva sa, že model inteligentnej špecializácie by sa mal stať jedným z hlavných prístupov politiky súdržnosti po roku 2020, a to prostredníctvom podpory spolupráce medzi rôznymi regiónmi, mestskými a vidieckymi oblasťami a oživenia hospodárskeho rozvoja EÚ, čím sa vytvoria synergie medzi nadnárodnými stratégiami RIS3 a svetovými klastrami; pripomína existujúci pilotný projekt Cesta k dokonalosti (S2E), v rámci ktorého sa naďalej podporujú regióny pri rozvoji a využívaní súčinnosti medzi EŠIF, Horizontom 2020 a ďalšími programami financovania EÚ; zastáva preto názor, že je potrebné ďalšie úsilie o maximalizovanie synergií s cieľom ďalej posilňovať inteligentnú špecializáciu a inovácie po roku 2020;

33.  zdôrazňuje, že väčšie zviditeľnenie politiky súdržnosti má zásadný význam pre boj proti euroskepticizmu a môže prispieť k obnove dôvery občanov; zdôrazňuje, že na zlepšenie viditeľnosti EŠIF je potrebné, aby sa väčší dôraz kládol na obsah a výsledky programov, a to prostredníctvom zostupného a vzostupného prístupu, ktorý umožní zapojenie zainteresovaných strán a príjemcov, ktorí môžu byť účinným kanálom pre šírenie výsledkov politiky súdržnosti, a príjemcov; okrem toho nalieha na Komisiu, členské štáty, regióny a mestá, aby efektívnejšie informovali o merateľných výsledkoch politiky súdržnosti, ktoré prinášajú pridanú hodnotu do každodenného života občanov EU; naliehavo žiada, aby komunikačné činnosti financované z osobitného rozpočtu v rámci technickej pomoci pokračovali prípadne aj po skončení projektu, keď sú jasne viditeľné jeho výsledky;

Vyhliadky do budúcnosti

34.  požaduje, aby sa posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity v celej EÚ a riadenie finančných prostriedkov EÚ v záujme rastu, pracovných miest a konkurencieschopnosti dostalo do popredia agendy EÚ; žiada tiež, aby sa pokračovalo v boji proti regionálnym rozdielom, chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii; domnieva sa, že okrem cieľov zakotvených v zmluvách by politika súdržnosti mala naďalej slúžiť aj ako nástroj na dosahovanie politických cieľov EÚ, a tak zároveň prispievať k lepšej informovanosti o svojich výsledkoch a ostať hlavnou investičnou politikou Únie dostupnou pre všetky regióny;

35.  opakuje, že je najvyšší čas na prípravu politiky súdržnosti EÚ po roku 2020, aby sa skutočne mohla zaviesť na začiatku nového programového obdobia; žiada preto, aby Komisia včas začala s prípravou nového legislatívneho rámca, konkrétne hneď po prijatí ďalšieho VFR a jeho preložení do všetkých úradných jazykov; okrem toho požaduje včasné prijatie všetkých legislatívnych návrhov pre budúcu politiku súdržnosti a poskytnutie usmernení k riadeniu a kontrole pred začatím nového programového obdobia, a to bez retroaktívneho účinku; zdôrazňuje, že oneskorené vykonávanie operačných programov nepriaznivo ovplyvňuje efektívnosť politiky súdržnosti;

36.  poznamenáva, že jadro súčasného legislatívneho rámca politiky súdržnosti by sa malo zachovať aj po roku 2020 spolu s presnejšou, posilnenou, ľahko prístupnou a na výsledky zameranou politikou a s pridanou hodnotou politiky, ktorá je občanom lepšie sprostredkovaná;

37.  zdôrazňuje vzhľadom na návrh Komisie 2016/0282(COD), že prijímanie migrantov a utečencov pod medzinárodnou ochranou, ako aj ich sociálna a ekonomická integrácia si vyžadujú súdržný nadnárodný prístup, ktorý by sa tiež mal riešiť súčasnou a budúcou politikou súdržnosti EÚ;

38.  zdôrazňuje význam stability pravidiel; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní vykonávacích ustanovení týkajúcich sa politiky súdržnosti v rámci nasledujúceho VFR zavádzala zmeny v minimálnej miere; je presvedčený, že rozpočet vyčlenený na politiku súdržnosti po roku 2020 je potrebné zachovať na primeranej úrovni, ak nie zvýšiť, vzhľadom na zložité vnútorné a vonkajšie výzvy, ktoré táto politika bude musieť riešiť so zreteľom na svoje ciele; domnieva sa, že táto politika sa za nijakých okolností vrátane brexitu nesmie oslabiť a že jej podiel v rámci celkového rozpočtu EÚ by sa nemal znižovať odčerpávaním prostriedkov na nové výzvy; zdôrazňuje navyše viacročnú povahu politiky súdržnosti a vyzýva na zachovanie jej 7-ročného programového obdobia alebo na zavedenie programového obdobia 5 + 5 rokov s povinnou revíziou v polovici obdobia;

39.  žiada o rýchle prerozdelenie výkonnostnej rezervy; konštatuje, že čas medzi príslušným výkonom a uvoľnením rezervy je príliš dlhý, čím sa znižuje účinnosť rezervy; naliehavo žiada Komisiu, aby umožnila členským štátom sfunkčniť využívanie výkonnostnej rezervy ihneď po dokončení preskúmania;

40.  v tejto súvislosti poukazuje na to, že v rámci politiky súdržnosti, najmä v ďalšom období financovania, musí byť prioritou digitálna agenda vrátane poskytovania potrebnej infraštruktúry a pokročilých technologických riešení; konštatuje, že rozvoj v odvetví telekomunikácií musí v každom prípade sprevádzať primeraná odborná príprava, ktorá by sa taktiež mala podporovať v rámci politiky súdržnosti;

41.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a tiež členským štátom, ich parlamentom a Výboru regiónov.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.

(4)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(5)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.

(6)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.

(7)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(8)

Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0217.

(12)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0008.

(13)

Prijaté texty, P7_TA(2010)0254.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0383.

(15)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0336.

(16)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0311.

(17)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0211.

(18)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.

(19)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.

(20)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0307.

(21)

Prijaté texty, P7_TA(2012)0125.

(22)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0133.

(23)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Základnou myšlienkou Európskej únie je mierová spolupráca medzi jej rôznymi obyvateľmi a národmi. Členské štáty definovali spoločné úlohy a ciele v Lisabonskej zmluve. Jedným z kľúčových cieľov tejto Únie je podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu medzi jednotlivými regiónmi. Tento cieľ sa realizuje v rámci európskej politiky súdržnosti, ktorá vytvára jedinečný investičný nástroj pre všetky regióny. Politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou v rámci celej EÚ zameranou na rast a zamestnanosť.

Spravodajkyňa plne podporuje cieľ hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti. Z hľadiska budúcej politiky súdržnosti je dôležité vziať si ponaučenia z minulých skúseností a zohľadniť dnešné problémy.

Spravodajkyňa sa domnieva, že obe zásady politiky súdržnosti by mali byť predmetom konsenzu:

bude potrebné, aby bol na politiku súdržnosti vyčlenený primeraný rozpočet. Obmedzenia rozpočtu EÚ aj vnútroštátnych rozpočtov, ako aj dôsledky brexitu by nemali viesť k oslabeniu politiky súdržnosti EÚ.

Politika súdržnosti by mala znižovať rozdiely a – hoci by sa mala zaoberať hlavne menej rozvinutými regiónmi – posilňovať všetky regióny vrátane regiónov v etape prechodu a rozvinutejších regiónov. Tieto kategórie by sa mali zachovať.

Po skúsenostiach so súčasným programovým obdobím sa zdôrazňuje dôležitosť včasnej prípravy a včasného začatia politiky súdržnosti po roku 2020, aby sa včas mohli začať konkrétne iniciatívy v teréne v regiónoch.

Pokiaľ ide o štruktúru budúcej politiky súdržnosti, spravodajkyňa sa domnieva, že je mimoriadne dôležité, aby sa táto politika zjednodušila. Byrokracia, ktorá občanov a regióny zaťažuje, by sa mala minimalizovať. Možno nájsť priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o viaceré stupne auditu, množstvo kontrol a využívane jednorazových platieb alebo štandardné náklady. Spravodajkyňa navrhuje aj väčšiu harmonizáciu medzi politikou súdržnosti a pravidlami štátnej pomoci. Taktiež by si vedela predstaviť jednotný súbor pravidiel pre všetky EŠIF.

Treba posilniť súčinnosť medzi EŠIF a inými fondmi a programami. V tejto súvislosti sa spravodajkyňa domnieva, že EFSI by nemal oslabovať strategickú súdržnosť a dlhodobý výhľad politiky súdržnosti. Zdroje EFSI musia byť doplnkové.

Okrem toho politika súdržnosti musí byť pružná, aby mohla riešiť nepredvídané udalosti. Aj keď sa tematické zameranie ukázalo ako úspešné, spravodajkyňa žiada Komisiu, aby preskúmala možnosti dodatočnej pružnosti, napríklad prostredníctvom určitej rezervy alebo jednoduchším preprogramovaním.

Spravodajkyňa sa domnieva, že pri vytváraní operačných programov musí byť vypočutý hlas miestnych a regionálnych zainteresovaných strán. Tzv. zásada partnerstva stanovená v NSU by mala byť záväzná pre celoštátne, regionálne a miestne orgány. To znamená, že príspevky na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj príspevky hospodárskych a sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti musia uvedené orgány zahŕňať vo všetkých fázach navrhovania, prijímania a vykonávania novej politiky vrátane zloženia monitorovacích výborov (články 5 a 48 NSU). Táto zásada by sa mala ďalej posilňovať po roku 2020.

Spravodajkyňa uznáva potrebu zvýšiť stupeň koordinácie politiky súdržnosti s makroekonomickými politikami. Pre európsky semester by však bolo prínosné väčšie uznanie územného rozmeru. Územné prispôsobenie správy hospodárskych záležitostí by mohlo byť užitočné pri lepšom pochopení regionálnych rozdielov, pokiaľ ide o hospodárske, sociálne a inštitucionálne rozvojové potreby a výzvy, a pri tvorbe zodpovedajúcich návrhov reformy. Makroekonomická podmienenosť v žiadnej forme neprináša prospech.

Čo sa týka financovania, granty (čiže účinná forma podpory v rozmanitých oblastiach verejnej intervencie) by mali zostať hlavným nástrojom politiky súdržnosti, najmä v prípade menších príjemcov. Finančné nástroje môžu predstavovať dodatočné užitočné investičné nástroje v prípade tých odvetví, v ktorých sa ukázali vhodnejšie než granty. Nemali by však vytlačiť tradičnú podporu cez granty, ale mali by sa využívať na prilákanie dodatočnej finančnej podpory súdržnosti. Hoci HDP by mal zostať hlavným kritériom oprávnenosti, spravodajkyňa vyzýva Komisiu, aby uvažovala aj o ďalších ukazovateľoch (berúc do úvahy demografický alebo sociálny vývoj).

Pokiaľ ide o oblasti politiky, spravodajkyňa sa domnieva, že boj proti nezamestnanosti je (a naďalej bude) jednou z hlavných otázok, ktoré treba riešiť. Ďalšími kľúčovými oblasťami sú boj proti zmene klímy a demografickým zmenám, podpora inovácie a MSP, integrácia migrantov, ako aj udržateľná základná infraštruktúra. Dobré vzťahy medzi mestskými oblasťami a ich vidieckym okolím sú tiež dôležité. Z tohto dôvodu by spravodajkyňa uvítala, keby sa odporúčania týkajúce sa „partnerstiev“ (vytvorených Amsterdamským paktom) začlenili do politiky súdržnosti po roku 2020.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (25.4.2017)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k základným pilierom politiky súdržnosti EÚ po roku 2020

(2016/2326(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jan Olbrycht

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti predstavuje najviditeľnejšie, najhmatateľnejšie a najvyčísliteľnejšie vyjadrenie európskej solidarity a rovnosti a že je mimoriadne dôležitá pri zmierňovaní účinkov nedávnej krízy v EÚ; zdôrazňuje, že v uplynulých niekoľkých desaťročiach sa politika súdržnosti ako štrukturálna politika stala hlavnou investičnou politikou EÚ a nástrojom na dosiahnutie všeobecných politických cieľov Únie, a to popri osobitných cieľoch zakotvených v zmluvách; domnieva sa, že politika súdržnosti po roku 2020 by mala naďalej slúžiť tomuto cieľu, ako aj zostať politikou pre všetky členské štáty a regióny; domnieva sa, že táto politika sa za nijakých okolností vrátane brexitu nemôže oslabiť a že jej podiel v rámci celkového rozpočtu EÚ by sa mal v budúcnosti zachovať a nemal by sa znižovať odčerpávaním prostriedkov na financovanie nových výziev;

2.  berie na vedomie nedostatky systému finančného plánovania a plnenia rozpočtu, ktoré viedli k nahromadeniu nezaplatených účtov a k bezprecedentnému množstvu neuhradených platieb prenesených z predchádzajúceho viacročného finančného rámca (VFR) do súčasného VFR; je čoraz viac znepokojený pomalým začiatkom vykonávania operačných programov na roky 2014 – 2020, čo môže viesť k rovnakej situácii v budúcnosti a brániť rastu; vyzýva Komisiu, aby navrhla štrukturálne riešenie s cieľom vyriešiť tieto problémy do skončenia súčasného VFR a zabrániť tomu, aby takáto situácia presahovala do nasledujúceho VFR; zdôrazňuje, že úroveň platobných rozpočtových prostriedkov musí zodpovedať minulým záväzkom, najmä ku koncu obdobia, keď sa množstvo žiadostí o platbu zo strany členských štátov značne zvyšuje;

3.  zdôrazňuje čoraz väčšiu potrebu flexibility pri plnení rozpočtu EÚ ako celku, a to aj čo sa týka politiky súdržnosti, s cieľom riešiť nové výzvy počas programového obdobia a v prípade potreby uľahčovať preprogramovanie; nabáda Komisiu, aby v tomto ohľade preskúmala rôzne riešenia; v tejto súvislosti považuje vytvorenie rezervy na úrovni EÚ za zaujímavú možnosť; domnieva sa však, že v tomto smere by sa malo vyvinúť úsilie tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a regionálnej úrovni; požaduje väčšiu flexibilitu pre členské štáty a regióny a rýchle prerozdelenie výkonnostnej rezervy a zároveň podporu pre spôsob vykonávania formou zdieľaného hospodárenia; zdôrazňuje, že úspech systému zdieľaného hospodárenia závisí od úsilia členských štátov v oblasti programovania a vykonávania, ako aj od celkového systému riadenia a kontroly a jeho riadneho a správneho fungovania;

4.  vyzýva Komisiu, aby okrem HDP zvážila rôzne ukazovatele, ktoré by umožnili spravodlivé prerozdelenie prostriedkov v rámci politiky súdržnosti, s cieľom odpovedať na novo vznikajúce druhy nerovností medzi regiónmi EÚ nad rámec tých, ktoré sa týkajú hospodárskeho rozvoja;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať zjednodušený a koherentný prístup k politike súdržnosti s cieľom zjednodušiť veľa odlišných súborov pravidiel a zefektívniť financovanie;

6.  berie do úvahy čoraz dôležitejšiu úlohu finančných nástrojov, ktoré v porovnaní so subvenciami a s grantmi predstavujú vo svojej podstate doplnkový spôsob finančnej podpory z rozpočtu EÚ; vyzýva Komisiu, aby uvažovala nad správnou rovnováhou medzi grantmi a finančnými nástrojmi v rámci politiky súdržnosti v nasledujúcom VFR, a zároveň zdôrazňuje, že finančné nástroje nie sú vhodné pre všetky druhy intervencií, pričom mnohé z nich sú podporované najmä v rámci politiky súdržnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že čoraz častejšie využívanie finančných nástrojov by nemalo viesť k znižovaniu rozpočtu Únie vo všeobecnosti;

7.  požaduje primeraný audit a kontrolu financovania programov s cieľom zaručiť dohľad a čo najviac zviditeľniť politiku súdržnosti;

8.  zdôrazňuje význam normatívnej stability a trvá na tom, že kontinuita v pravidlách môže významne prispieť k efektívnemu vynakladaniu prostriedkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní vykonávacích ustanovení týkajúcich sa politiky súdržnosti v rámci nasledujúceho VFR v minimálnej miere zavádzala zmeny s cieľom umožniť správnym orgánom zodpovedným za vynakladanie a kontrolu prostriedkov EÚ využívať získané skúsenosti a ponaučenia;

9.  poukazuje na to, že vzhľadom na diskusiu o trvaní nasledujúceho VFR má viacročný charakter politiky súdržnosti zásadný význam; žiada preto buď zachovanie sedemročného programového obdobia, alebo vytvorenie programového obdobia piatich rokov + päť rokov spolu s povinnou revíziou v polovici trvania.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.4.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Ingeborg Gräßle, Bernd Kölmel, Zbigniew Kuźmiuk, Clare Moody, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Jordi Solé, Patricija Šulin, Monika Vana, Daniele Viotti, Tiemo Wölken, Marco Zanni, Stanisław Żółtek

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivana Maletić, Pier Antonio Panzeri, Nils Torvalds, Marco Valli, Derek Vaughan, Rainer Wieland, Tomáš Zdechovský, Nicola Caputo

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Karin Kadenbach, Ramón Luis Valcárcel Siso

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

26

+

ALDE

Gérard Deprez, Nils Torvalds

ECR

Zbigniew Kuźmiuk

EFDD

Marco Valli

PPE

Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Ingeborg Gräßle, Ivana Maletić, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Ramón Luis Valcárcel Siso, Rainer Wieland, Tomáš Zdechovský, Patricija Šulin

S&D

Nicola Caputo, Eider Gardiazabal Rubial, Karin Kadenbach, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Derek Vaughan, Daniele Viotti, Tiemo Wölken

VERTS/ALE

Jordi Solé, Monika Vana

3

-

ECR

Bernd Kölmel

ENF

Stanisław Żółtek Marco Zanni

0

0

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

18.5.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

20

4

13

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Mercedes Bresso, James Carver, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Tamás Deutsch, Raymond Finch, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Jens Nilsson, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Ramón Luis Valcárcel Siso, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Viorica Dăncilă


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

20

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg

ECR

Sławomir Kłosowski, Mirosław Piotrowski

EFDD

Rosa D'Amato

S&D

Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Jens Nilsson, Liliana Rodrigues, Monika Smolková, Derek Vaughan, Kerstin Westphal

VERTS/ALE

Terry Reintke, Monika Vana

4

-

EFDD

James Carver, Raymond Finch

NI

Konstantinos Papadakis

PPE

Stanislav Polčák

13

0

GUE/NGL

Martina Michels, Younous Omarjee

PPE

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Tamás Deutsch, Krzysztof Hetman, Marc Joulaud, Andrey Novakov, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Ramón Luis Valcárcel Siso, Joachim Zeller, Lambert van Nistelrooij

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie