Postup : 2016/2035(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0221/2017

Predkladané texty :

A8-0221/2017

Rozpravy :

PV 03/07/2017 - 27
CRE 03/07/2017 - 27

Hlasovanie :

PV 04/07/2017 - 6.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0280

SPRÁVA     
PDF 793kWORD 76k
15.6.2017
PE 597.467v03-00 A8-0221/2017

o úlohe cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom pri diverzifikácii rybárstva

(2016/2035(INI))

Výbor pre rybárstvo

Spravodajkyňa: Renata Briano

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o úlohe cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom pri diverzifikácii rybárstva

(2016/2035(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (ďalej len „rámcová smernica EÚ o vode“)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o maloobjemovom pobrežnom rybolove, drobnom rybolove a reforme spoločnej politiky rybného hospodárstva(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2014 s názvom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (COM(2014)0254),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (KOM(2010)0352),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, a najmä na cieľ č. 4 („Dosiahnuť udržateľnejší rybolov a zdravšie moria“), v ktorom sa EÚ okrem iného zaväzuje odstrániť nepriaznivé vplyvy na populácie rýb, druhy rýb, ich biotopy a ekosystémy, a to aj prostredníctvom „poskytnutia finančnej motivácie v rámci budúcich finančných nástrojov pre rybné hospodárstvo a v rámci morskej politiky zameranej na morské chránené územia (vrátane území sústavy Natura 2000 a území zriadených medzinárodnými alebo regionálnymi dohodami). Mohlo by to zahŕňať obnovenie morských ekosystémov, prispôsobenie rybolovných činností a podporovanie angažovanosti daného sektora v alternatívnych činnostiach, ako napr. ekoturizme, monitorovaní a riadení morskej biodiverzity a boji proti morskému odpadu“,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0221/2017),

A.  keďže v odvetví tradičného rybárstva došlo k postupnému zhoršeniu situácie;

B.  keďže pre mnoho drobných rybárov sa diverzifikácia stala nutnosťou na zabezpečenie dodatočných zdrojov príjmu, pretože ich príjem je často nedostatočný;

C.  keďže pokiaľ ide o diverzifikáciu v odvetví rybárstva, je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že veľká časť tohto odvetvia závisí takmer výlučne od tradičných foriem rybolovu;

D.  keďže vo väčšine pobrežných a ostrovných regiónov dochádza k prudkému hospodárskemu poklesu, čo má za následok vyľudňovanie, pretože obyvatelia odchádzajú do oblastí s väčšími príležitosťami na zamestnanie a vzdelávanie;

E.  keďže hoci niektoré pobrežné rybolovné oblasti sa nachádzajú v blízkosti turistických destinácií, nie sú schopné dosiahnuť náležitý hospodársky rast, a to napriek tomu, že sektory rybolovu a cestovného ruchu sú vzájomne kompatibilné;

F.  keďže cestovný ruch súvisiaci s rybolovom môže prispievať k vytváraniu pracovných miest, podporovať sociálne začleňovanie, zlepšovať kvalitu života a posilňovať komunity, ktoré sú závislé od rybárstva, a to najmä v oblastiach, kde sú iné hospodárske činnosti zriedkavé; keďže tento potenciál sa výrazne líši tak z regionálneho hľadiska, ako aj v závislosti od typu rybárstva a veľkosti plavidiel;

G.  keďže cestovný ruch súvisiaci s rybolovom môže prispieť k zníženiu vplyvu na populácie rýb a životné prostredie, ako aj k zvýšeniu znalostí a povedomia o potrebe ochrany životného prostredia a kultúry; keďže najmä turistický rybolov a turistické služby ponúkané rybármi na súši môžu byť skutočným prostriedkom na doplnenie hlavnej činnosti a diverzifikáciu v mnohých európskych regiónoch;

H.  keďže činnosti cestovného ruchu súvisiace s rybolovom môžu pomôcť zvýšiť viditeľnosť rybárov a podporiť uznanie a pochopenie ich širokého okruhu činností; keďže turistický rybolov a iné rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom (turistické služby ponúkané rybármi na súši, rekreačný rybolov atď.) sú širokej verejnosti málo známe a je nutné zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o význame konzumácie miestnych rybích výrobkov z krátkeho dodávateľského reťazca;

I.  keďže cestovný ruch súvisiaci s rybolovom môže byť príležitosťou na prilákanie turistov pomocou širokej ponuky zahŕňajúcej miestne výrobky až po ekologicky šetrné formy podnikania;

J.  keďže tradičná gastronómia spojená s produktmi rybolovu a tradičný konzervárenský a spracovateľský priemysel by mohli predstavovať významný prínos pre cestovný ruch, ktorý sa vyvíja okolo odvetvia rybolovu;

K.  keďže rybolov prináša rôzne sociálne výhody a má priaznivý vplyv na ľudské zdravie a pohodu;

L.  keďže sociálno-ekonomické zisky z cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom sa vyznačujú výraznou sezónnosťou, ktorá je sústredená hlavne v letných mesiacoch; keďže prínosy, ktoré možno získať z väčšej lojality zákazníkov, čo je často spomínaná téma, sú dosiahnuteľné v priebehu celého roka;

M.  keďže rok 2018 bude Európskym rokom kultúrneho dedičstva, ktorého cieľom je zvýšiť povedomie občanov o európskej histórii a presvedčiť ich o tom, že hodnoty tvoriace súčasť ich kultúrneho dedičstva sú ich spoločným zdrojom; keďže tradičný rybolov je súčasťou bohatého kultúrneho dedičstva Európy a prispieva k identite miestnych komunít, najmä z hľadiska toho, ako pomáha pri vytváraní chutí, potravín, tradícií, histórie a krajiny; keďže tento aspekt sa značne posilňuje prostredníctvom kontaktov s turistami;

N.  keďže Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) poskytuje podporu pre investície, ktoré prispievajú k diverzifikácii príjmu rybárov prostredníctvom rozvoja doplnkových činností, vrátane investícií do doplnkového bezpečnostného vybavenia na palube, turistického rybolovu, pobrežných turistických služieb, stravovacích služieb, služieb pre rekreačné a športové rybárstvo a vzdelávacej činnosti súvisiacej s rybárstvom;

O.  keďže neexistuje žiadna spoločná definícia ani právny základ pre oblasť cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom; keďže napríklad v Taliansku sa cestovný ruch tohto druhu považuje za povolanie, ale vo Francúzsku sa klasifikuje ako vedľajšia činnosť; keďže v závislosti od jeho právneho postavenia môžu existovať výrazné rozdiely, pokiaľ ide o daňový režim, postupy vydávania povolení, požiadavky na kvalifikáciu, bezpečnostné vybavenie atď.;

P.  keďže v rámcovej smernici EÚ o vode a v rámcovej smernici o morskej stratégii sa ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť dobrý stav pobrežných a morských vôd; keďže smernica o biotopoch od členských štátov vyžaduje, aby stanovili a zachovali morské a pobrežné biotopy prostredníctvom vytvorenia a riadenia lokalít sústavy Natura 2000;

Q.  keďže vo väčšine chránených morských oblastí a morských a pobrežných lokalít sústavy Natura 2000 je odvetvie cestovného ruchu obzvlášť dôležité; keďže existuje mnoho pozitívnych príkladov spoločného riadenia a partnerstiev medzi riadiacimi orgánmi chránených morských oblastí a drobnými rybármi, ktoré sú zamerané na propagáciu cestovného ruchu v oblasti rybolovu, a iných prostriedkov na prezentáciu tradičného rybolovu na účely cestovného ruchu a kultúry;

R.  keďže údaje týkajúce sa cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom v Európe a mimo Európy sú nedostatočné a nekonzistentné a neumožňujú porovnávanie;

S.  keďže v rámci stratégie „modrého rastu“ v roku 2012 EÚ určila pobrežný a námorný cestovný ruch ako kľúčové odvetvie pre rozvoj udržateľného a inkluzívneho hospodárstva;

T.  keďže Komisia v roku 2010 vo svojom oznámení s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch vyjadrila potrebu rozvíjať stratégie pre udržateľný pobrežný a námorný cestovný ruch;

U.  keďže v roku 2012 Európska komisia začala verejnú konzultáciu o výzvach a príležitostiach pre pobrežný a námorný cestovný ruch v Európe a následne zverejnila 20. februára 2014 oznámenie s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetvi pobrežného a námorného cestovného ruchu;

V.  keďže činnosti cestovného ruchu súvisiace s rybárstvom vykonávajú komerční rybári s cieľom diverzifikovať svoje aktivity, podporovať a zhodnocovať svoju profesiu a sociálno-kultúrne dedičstvo, ako aj zlepšovať udržateľné využívanie vodných ekosystémov, a to v niektorých prípadoch nalodením turistov na rybárske plavidlá; keďže, hoci aspekt cestovného ruchu a rekreačný účel uvedených rybárskych činností sú evidentné, neexistuje ich jasné normatívne vymedzenie;

W.  keďže výrazom „turistický rybolov“ sa rozumejú turisticko-rekreačné rybárske činnosti vykonávané komerčnými rybármi, ktorí berú turistov na palubu svojich plavidiel, aby im ukázali svet rybárstva;

X.  keďže turistické služby ponúkané rybármi na súši zahŕňajú gastronomický cestovný ruch a pohostinské činnosti, ktoré vykonávajú komerční rybári; keďže jedným z hlavných rozdielov medzi dvoma uvedenými druhmi cestovného ruchu je, že turistické služby ponúkané rybármi na súši nemožno vykonávať na palube rybárskych plavidiel;

Y.  keďže rekreačný rybolov je činnosť vykonávaná výlučne na rekreačné a/alebo súťažné športové účely, ktorá využíva živé vodné zdroje, pričom sa zakazuje akákoľvek forma predaja úlovkov; keďže rekreačný rybolov sa síce nevykonáva na účely vytvárania príjmov, považuje sa však za jednu z činností cestovného ruchu vytvárajúcich paralelné hospodárstvo, ktorú by mali riadiť profesionálni rybári prostredníctvom služieb, zariadení a infraštruktúry ponúkaných rekreačným rybárom; keďže nekontrolovaný a intenzívny rekreačný rybolov však môže mať nepriaznivý vplyv na populácie rýb v niektorých oblastiach;

Z.  keďže neexistujú žiadne spoľahlivé sociálno-ekonomické ani environmentálne štatistiky týkajúce sa vplyvu rekreačného rybolovu na populácie rýb, najmä v oblastiach, v ktorých je rekreačný rybolov intenzívny, a keďže neexistujú jasné pravidlá ani dôkladné kontroly úlovkov a už vôbec nemožno hovoriť o kontrole nezákonného predaja úlovkov rekreačného rybárstva prostredníctvom neformálnych kanálov, ktoré sú vo všeobecnosti prepojené s reštauráciami;

Rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom v krajinách EÚ

AA.  keďže zo štúdie, ktorú v roku 2015 vypracovala pobrežná akčná skupina „il mare delle Alpi“(6) o zvykoch a názoroch obyvateľstva v územnej pôsobnosti tejto skupiny, vyplýva, že tretina respondentov konzumuje ryby niekoľkokrát týždenne, a to iba štyri rybie potravinárske produkty, z ktorých dva sú sladkovodné a dva morské (ryby s vysokým obsahom tuku, losos, treska a pstruh); keďže rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom vytvárajú väčšie povedomie o druhoch rýb a o gastronomických tradíciách, ktoré sú často pre širokú spotrebiteľskú verejnosť neznáme; keďže vplyv na diverzifikáciu rybolovného úsilia je evidentný;

AB.  keďže v Taliansku bol zaznamenaný neustály nárast počtu žiadostí o povolenie vykonávať činnosti cestovného ruchu spojené s rybolovom; keďže podľa nedávno uskutočneného prieskumu talianske regióny s najvyšším počtom vydaných povolení sú Ligúria (290), Emilia-Romagna (229), Sardínia (218), Kalábria (203), Kampánia (200) a Sicília (136); keďže od roku 2002 do roku 2012 bolo registrovaných celkovo 1 600 povolení; keďže v roku 2003 regiónmi s najvyšším počtom povolení boli Kampánia (63), Ligúria (62), Sicília (60) a Sardínia (59), pričom s malým odstupom nasledovali Apúlia (46), Kalábria (39) a Toskánsko (37)2;

AC.  keďže tretina plavidiel, na ktoré sa vzťahuje oprávnenie vykonávať rybárske činnosti spojené s cestovným ruchom, nemôže vziať na palubu viac ako štyroch cestujúcich, 29 % plavidiel môže mať na palube 5 až 8 cestujúcich a zostávajúcich 37 % môže prevážať 9 až 12 cestujúcich1;

AD.  keďže k vysokému prílevu turistov dochádza takmer výlučne v mesiacoch júl a august, čo znamená, že cestovný ruch súvisiaci s rybolovom má veľmi sezónny charakter a je dôležité podporovať diverzifikáciu;

AE.  keďže čo sa týka vzdelania, preukazuje sa podobná schéma ako v prípade vekových kategórií, a síce že prevádzkovatelia turistického rybolovu majú vyššiu úroveň vzdelania než tí, ktorí vykonávajú iba profesionálny rybolov; keďže viac ako 30 % kapitánov lodí má vysokoškolský diplom alebo odbornú kvalifikáciu a aspoň základnú znalosť anglického jazyka (64 %), francúzskeho jazyka (34 %), španielskeho jazyka (16 %) alebo nemeckého jazyka (7 %)(7);

AF.  keďže prieskum medzi prevádzkovateľmi turistického rybolovu v Taliansku ukázal, že turistický rybolov môže byť prospešný pre úsilie chrániť populácie rýb a morské ekosystémy, najmä prostredníctvom znížených úlovkov, ako aj – zo sociálneho hľadiska – pre telesnú a duševnú pohodu rybárov a ich rodín prostredníctvom skrátenia pracovného času na mori1;

AG.  keďže bola zaznamenaná zvýšená účasť žien nielen v rámci vedľajších aktivít k rybárskym činnostiam, ale aj pokiaľ ide o rozvoj vlastných činností v oblasti cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

AH.  keďže mladých ľudí možno tiež považovať za cieľovú skupinu pre rozvoj turistických destinácií zameraných na rybolov;

AI.  keďže tradičný rybolov je v súčasnosti najmenej známa činnosť primárneho sektora, ktorá je zároveň najmenej skúmaná a využívaná ako nástroj vzdelávania na základných a stredných akademických úrovniach;

AJ.  keďže existuje široký priestor na zavedenie vzdelávacích aktivít týkajúcich sa tradičného rybolovu na základe modelov, ako je napríklad „škola na farme“;

AK.  keďže rozvoj rybárskych činností súvisiacich s cestovným ruchom vo veľkej miere závisí od partnerstiev, miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu, v rámci ktorých subjekty pôsobiace v odvetví rybárstva a ďalšie miestne verejné a súkromné subjekty spoločne vypracúvajú a vykonávajú stratégiu zdola nahor, ktorá sa prispôsobuje a reaguje na hospodárske, sociálne a environmentálne potreby v príslušnej oblasti; keďže hoci miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu v EÚ pôsobia vo veľmi rôznorodých prostrediach a používajú veľmi rozdielne stratégie, drvivá väčšina považuje cestovný ruch za kľúčový prvok rozvoja;

AL.  keďže Komisia zriadila podpornú jednotku Európskej siete rybárskych oblastí (FARNET) s cieľom prispieť k vykonávaniu osi 4 Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo; keďže FARNET je sieťová platforma pre rybolovné zóny a pomáha miestnym akčným skupinám v oblasti rybolovu pri rozvoji miestnych stratégií, iniciatív a projektov;

AM.  keďže miestni aktéri sa vďaka miestnym akčným skupinám v oblasti rybolovu naučili, ako sa môže turistická ponuka rybolovnej zóny rozvinúť tak, aby zahŕňala celý balík činností a mohla tak zostať atraktívnou aj vo vysoko konkurenčnom prostredí cestovného ruchu; keďže cestovný ruch sa týmto spôsobom môže stať hlavným zdrojom dodatočných príjmov pre rybárske komunity, a tým v konečnom dôsledku prispieť k celkovému rozvoju pobrežných a ostrovných regiónov;

AN.  keďže úspešné príklady svedčia o cennej pomoci miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu pre komunity zaoberajúce sa drobným rybolovom v Grécku, Taliansku a Španielsku; keďže sieť FARNET navyše upozornila na osvedčené postupy vo Francúzsku, v Belgicku, Španielsku, Chorvátsku a Taliansku(8);

AO.  keďže vo Fínsku sa zaviedol model posudzovania vplyvu turistických činnosti spojených s rybolovom na základe dĺžky návštev, miest pobytu a počtu návštevníkov; keďže pri posudzovaní boli odhalené problémy, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „rybolovný turista“ a spôsob, ako by sa mali návštevy počítať(9);

AP.  keďže v rôznych pobrežných obciach členských štátov sa konajú festivaly, v rámci ktorých je dôležité začleniť ďalšie prostriedky na prilákanie väčšieho počtu turistov, napríklad kombináciou týchto festivalov s ďalšími kvalitnými ponukami v primárnom sektore: šírenie poznatkov o drobnom rybolove a spôsobe života rybárov a zabezpečenie kontaktu s tradičnými kultúrami vrátane regionálnych potravín a vína, ako aj špičkových výrobkov spracovateľského a konzervárenského priemyslu odrážajúcich rozmanitosť EÚ;

AQ.  keďže v Španielsku boli vytvorené špecializované agentúry, ako je napríklad Turismo marinero – Costa del Sol, ktorých cieľom je podpora tradičného rybárskeho priemyslu a pomoc miestnemu obyvateľstvu pri rozvoji a propagácii turistických činností súvisiacich s rybolovom; keďže agentúra Costa del Sol organizuje kurzy varenia na palube plavidiel používaných miestnymi rybármi, výlety zamerané na pozorovanie druhov rýb a činnosti rekreačného rybolovu; keďže zároveň sa organizujú prehliadky so sprievodcom v parku Bioparc, čo je múzeum pod šírym nebom vytvorené špeciálne pre deti, kde sa môžu niečo naučiť o morskej biológii, tradičnom rybolove (tradičnom rybárskom vybavení a postupoch) a miestnej kultúre; konštatuje, že realizovanie iniciatív podľa tohto vzoru a výmena odborných poznatkov v tejto oblasti medzi jednotlivými členskými štátmi by boli prospešné pre pobrežné a vidiecke komunity, najmä v okrajových regiónoch(10);

AR.  keďže Komisia, Parlament a členské štáty preto nesmú bez rozdielu zakazovať tradičné techniky drobného rodinného rybolovu, ale najprv musia vykonať riadne posúdenie vplyvu, aby neznemožnili využívanie vznikajúcich foriem cestovného ruchu v oblasti udržateľného, drobného a autentického rybolovu s tradičným rybárskym výstrojom;

AS.  keďže v Chorvátsku slúžia rybárske festivaly, ktoré sa konajú počas letných mesiacov v pobrežných a ostrovných turistických centrách, na propagáciu rybárskych tradícií, kultúrneho a historického dedičstva, miestnej gastronómie a tradičného spôsobu života;

1.  domnieva sa, že je nevyhnutné upraviť a prispôsobiť rybárske plavidlá na vykonávanie činností v oblasti cestovného ruchu, pretože plavidlá musia byť renovované, aby sa zaistila bezpečnosť turistov a odstránili prekážky, pokiaľ ide o vykonávanie rybolovných činností, a zároveň aby sa zabezpečilo pohodlie umožňujúce príjemné zážitky, a to bez zvyšovania ich rybolovných kapacít; poukazuje však na to, že úpravy tohto druhu, najmä keď sa vykonávajú v období mimo turistickej sezóny, nesmú viesť k žiadnym obmedzeniam pre komerčný rybolov;

2.  poukazuje na dosiaľ nevyužitý potenciál cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom, ktorý môže priniesť značné výhody pre komunity žijúce v pobrežných oblastiach prostredníctvom diverzifikácie zdrojov miestnych príjmov; v tejto súvislosti sa domnieva, že cestovný ruch v oblasti rybolovu na mori a turistické služby ponúkané rybármi na pobreží môžu dopĺňať komerčný rybolov a poskytovať dodatočný príjem pre rybárske komunity;

3.  je presvedčený, že strategickým cieľom iniciatívy Komisie by mala byť podpora činností v oblasti turistického rybolovu, turistických služieb ponúkaných rybármi na pobreží a cestovného ruchu súvisiaceho so športovým rybolovom a umožnenie ich plného rozvoja v celej EÚ, a to prostredníctvom spoločnej siete a rámca vytvorených na tento účel;

4.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskej komisie pre cestovný ruch a jej portálu visiteurope.com podporovala udržateľné turistické destinácie rekreačného rybolovu v Európe a cielenými informačnými kampaňami upozorňovala rybolovné podniky na potenciál týchto nových a udržateľných obchodných modelov a na príležitosti rastu, ktoré poskytujú;

5.  vyzýva Komisiu, aby podporovala vytváranie a rozvoj rybolovného cestovného ruchu s cieľom uplatnenia odstupňovanej obchodnej stratégie, ktorá je prispôsobená potenciálu tohto segmentu a môže účinnejšie splniť jeho potreby, a pracovala na novej forme cestovného ruchu, v ktorej sa kľúčový dôraz kladie okrem iných aspektov na kvalitu, pružnosť, inovácie a zachovanie historického a kultúrneho dedičstva v rybolovných oblastiach, ako aj na ich životné prostredie a zdravie; ďalej žiada Komisiu, aby propagovala a podporovala investície do rybárstva v oblasti cestovného ruchu s cieľom vytvoriť diferencované kapacity cestovného ruchu podporou gastronómie spojenej s produktmi drobného rybolovu, rybárskym cestovným ruchom, podmorským turizmom alebo so športovým potápaním atď., čím sa umožní udržateľné využitie rybolovného dedičstva a rozpoznateľnosť konkrétnej rybolovnej oblasti;

6.  vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory vytvárania a rozvoja cestovného ruchu v oblasti rybolovu podnecovala a aktívne podporovala investície do diverzifikácie rybárstva z hľadiska kultúry a umenia ako súčasti tradičného dedičstva (nepriemyselné výrobky, hudba, tanec atď.) a podporovala investície do propagovania rybárskych tradícií, dejín a celkového rybárskeho dedičstva (rybársky výstroj, techniky, historické dokumenty a iné) otváraním múzeí a organizovaním výstav, ktoré úzko súvisia s pobrežným rybolovom;

7.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť povoliť zmiešané používanie plavidiel určených na činnosti spojené s úlovkami tak, aby si zachovali tento účel a zároveň mohli zahŕňať aj iné druhy činností v odvetví rekreácie a cestovného ruchu, ako sú námorné informačné dni alebo činnosti spojené so spracovaním, vzdelávaním alebo gastronómiou atď., a to v súlade so systémom, ktorý funguje v odvetví rozvoja vidieka vrátane poľnohospodárskych škôl alebo agroturistiky;

8.  považuje preto za nevyhnutné vytvoriť európsku sieť rybárskych činností spojených s cestovným ruchom a európsku sieť služieb cestovného ruchu súvisiacich so športovým/rekreačným rybolovom na základe mimoriadne úspešného príkladu FARNET, ktorý poskytuje značnú pomoc miestnym akčným skupinám v oblasti rybolovu;

9.  domnieva sa, že je naliehavo potrebné starostlivo nasmerovať podporné politiky a riadne posúdiť ich výsledky a zároveň systematizovať, štandardizovať a zdokonaľovať zhromažďovanie štatistických údajov o príspevku týchto rozmanitých činností k výnosu európskych rybárskych oblastí; zdôrazňuje tiež význam monitorovania skutočného vplyvu rekreačného rybolovu ako hospodárskej činnosti, jeho dosahu na populácie rýb a akejkoľvek potenciálnej súťaže s profesionálnym rybolovom prostredníctvom neformálnych kanálov predaja; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila zapojenie odvetvia rybolovu do navrhovania takýchto monitorovacích opatrení;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali a podporovali partnerstvá s odvetvím cestovného ruchu v oblasti rybolovu podporované riadiacimi orgánmi chránených morských oblastí v týchto oblastiach a lokalitách sústavy Natura 2000 s cieľom skombinovať ochranu prírodných zdrojov s podporou a rozvojom kultúry prostredníctvom zodpovedného využívania; 

11.  považuje za mimoriadne dôležité zosúladiť vymedzenie rybárskych činností spojených s cestovným ruchom na úrovni Únie s osobitným dôrazom na turistický rybolov, turistické služby ponúkané rybármi na pobreží, cestovný ruch súvisiaci s akvakultúrou a cestovný ruch súvisiaci so športovým/rekreačným rybolovom; uvedené vymedzenie by malo zohľadniť veľkú rôznorodosť foriem, ktoré môžu mať tieto činnosti, zaistiť konzultácie všetkých zúčastnených strán a zabezpečiť, aby sa cestovný ruch súvisiaci s rybolovom považuje za pomocnú činnosť, ktorá umožní rybárom doplniť ich hlavnú rybolovnú činnosť bez toho, aby sa presunuli do iného sektora ako rybolovu;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať medzi rôznymi formami cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom zahŕňajúcimi cestovný ruch v oblasti rybolovu (rybárska turistika a turistické služby ponúkané rybármi na súši), námorné a pobrežné činnosti súvisiace s vodou, rekreačný rybolov (vrátane cestovného ruchu spojeného s drobným rybolovom), vnútrozemský rybolov a činnosti vychádzajúce z dedičstva a kultúry, ktoré sú zamerané na tvorbu súčinnosti s marketingovými iniciatívami pre kvalitné prvotné produkty, a to pri súčasnom rešpektovaní prírodného dedičstva a potreby zabezpečiť ochranu zvierat a biodiverzity;

13.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na obrovské rozdiely medzi prevádzkovateľmi EÚ v odvetví rybolovu, ktorí sú zapojení do cestovného ruchu, prijala spoločné pravidlá týkajúce sa bezpečnosti plavby, zdravotníckych a hygienických požiadaviek na plavidlá, na ktorých sa vykonávajú činnosti turistického rybolovu, a prípadných daňových úľav pod podmienkou, že uvedené opatrenia budú dostatočne pružné, aby zohľadňovali významné rozdiely z hľadiska jednotlivých oblastí rybárstva a rybárskych plavidiel, ako aj špecifické regionálne charakteristiky;

14.  odporúča, aby sa zásada dekarbonizácie a energetickej účinnosti motorových plavidiel začlenila do rámca úprav, ktoré sa musia vykonať v prípade takýchto plavidiel, keď sú prispôsobované na využívanie na tieto činnosti;

15.  považuje za vhodné zabezpečiť primerané zariadenia na prepravu a ubytovanie dotknutých turistov, ako aj údržbu verejných priestranstiev a starostlivosť o ne, ktorá je nevyhnutná na zaistenie dlhodobej úspešnosti činností cestovného ruchu;

16.  vyzýva členské štáty, aby plnili svoje povinnosti podľa rámcovej smernice EÚ o vode a rámcovej smernice o morskej stratégii s cieľom zabezpečiť dobrý stav pobrežných a morských vôd, a to najmä zvýšením efektívnosti využívania zdrojov, účinným predchádzaním znečisteniu a odpadu a bojom proti nemu;

17.  vyzýva členské štáty, aby zmiernili administratívne zaťaženie zjednodušením udeľovania povolení a iných byrokratických postupov;

18.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto činnosti boli zlučiteľné s ochranou biodiverzity, lokalít sústavy Natura 2000 a chránených morských oblastí (stratégia EÚ v oblasti biodiverzity, smernice o vtákoch a biotopoch), a teda je nutné posilniť dialóg a súčinnosť s ostatnými dotknutými členskými štátmi;

19.  domnieva sa, že by sa mali zabezpečiť vzdelávacie programy pre rybárov a chovateľov rýb, ich rodiny a všetky miestne zúčastnené osoby s cieľom zaistiť, aby mali jazykové znalosti a vedomosti potrebné na prijatie turistov a zaručenie ich bezpečnosti, ako aj v záujme podpory informovanosti o morskej biológii, miestnych druhoch rýb, životnom prostredí a kultúrnych tradíciách; vyzýva Komisiu a Radu, aby uznali úlohu žien v odvetví cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom a v rámci udržateľného rozvoja oblastí závislých od rybolovu s cieľom zaručiť ich účasť za rovnakých podmienok;

20.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby šírili informácie o Európskom portáli pre pracovnú mobilitu EURES prevádzkovanom Komisiou, ktorý uchádzačom o zamestnanie a zamestnávateľom poskytuje informácie o pracovných príležitostiach, zručnostiach a potrebnej odbornej príprave v oblasti tzv. modrých pracovných miest, a aby podporovali otvorené on-line kurzy zamerané na zvyšovanie kvalifikácie alebo rekvalifikáciu v súvislosti s riadením cestovného ruchu a inovatívnou rybárskou turistikou;

21.  vyzýva Komisiu, aby v rámci Európskeho portálu pre malých podnikateľov vytvorila osobitný oddiel, ktorý by pomáhal podnikateľom/rybárom pri získavaní finančných prostriedkov na činnosti v oblasti cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

22.  domnieva sa, že získanie odborných zručnosti v oblastiach, ako je digitálny marketing, riadenie a správa komunikácie prostredníctvom sociálnych médií, sociálno-kultúrny manažment a jazykové zručnosti, je prioritou v oblastiach rybolovu, a to v záujme podpory vytvárania a šírenia ponuky cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

23.  považuje za dôležité zabezpečiť, aby jednotlivé ponuky cestovného ruchu mali svoj osobitý charakter, ktorý by v každom prípade vychádzal zo stratégie založenej na miestnych špecifikách, súvisiacej špecializácii a dostupných zdrojoch; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby podporovali udržateľné formy cestovného ruchu a ekoturizmu, najmä prostredníctvom inovatívnych marketingových stratégií, ktoré by sa mali zameriavať na tradičné charakteristiky a prvky udržateľnosti a mali by byť neustále monitorované s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom;

24.  požaduje, aby sa navrhovali integrované ponuky, ktoré spotrebiteľom poskytnú komplexné zážitky založené na štruktúrovanej a synergickej kombinácii všetkého, čo príslušná oblasť môže ponúknuť, a aby sa vytvárali partnerstvá na prilákanie spotrebiteľov prostredníctvom dynamiky cestovného ruchu, ktorá už funguje v oblastiach susediacich s tradičnými rybolovnými oblasťami, ako je konferenčný a/alebo profesijný cestovný ruch;

25.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a presadzovala zapojenie rybolovu a pracovníkov v oblasti rybolovu aj do projektov, ktoré sa týkajú cestovného ruchu zameraného na kultúru a dedičstvo, ako je znovuobjavovanie námorných činností a tradičných rybolovných oblastí a povolaní;

26.  poukazuje na význam spolupráce medzi poskytovateľmi služieb cestovného ruchu a rybármi s cieľom maximalizovať potenciál cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

27.  zdôrazňuje význam činností v oblasti cestovného ruchu spojených s pozorovaním voľne žijúcich živočíchov, a najmä pozorovaním veľrýb, pri rešpektovaní prírodných biotopov týchto živočíchov a ich biologických potrieb; keďže by to mohlo byť v mnohých ohľadoch prínosné zo vzdelávacieho, z environmentálneho, vedeckého a zo sociálno-ekonomického hľadiska a mohlo by to pomôcť zvýšiť povedomie o týchto jedinečných druhoch a vzácnom prostredí, v ktorom žijú, ako aj ich uznanie;

28.  vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby zabezpečili udržateľnú inovatívnu infraštruktúru vrátane internetového pripojenia a informačných technológií s cieľom podporovať rozvoj cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom a obnovu existujúcej námornej, riečnej a jazernej infraštruktúry;

29.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili propagačné a komunikačné kampane, napríklad v súvislosti s iniciatívami Európske vysokokvalitné destinácie a Európsky rok kultúrneho dedičstva v roku 2018, ako aj s iniciatívami, ktorých cieľom je takisto zlepšiť znalosti a povedomie o tradičnej kultúre rybolovu a akvakultúre; naliehavo žiada zúčastnené strany, aby využili potenciál turistov a tých, ktorí môžu cestovať mimo sezóny;

30.  domnieva sa, že zodpovedné a udržateľné obchodné modely na diverzifikáciu rybárstva musia zahŕňať rešpektovanie kultúry miestnych rybárskych komunít a pomáhať zachovať ich identitu; zdôrazňuje najmä, že rekreačný rybolov súvisiaci s cestovným ruchom by mal byť v súlade so záujmami malých miestnych podnikov prevádzkujúcich drobný rybolov;

31.  domnieva sa, že je dôležité rozvíjať rybársku turistiku a turistické služby ponúkané rybármi na súši ako formy „aktívnej dovolenky“ s významnými vedľajšími prínosmi, ako je podpora námorných kultúrnych a rybárskych tradícií a vzdelávanie v oblasti environmentálneho povedomia a zachovania druhov;

32.  poukazuje na potrebu preskúmať možnosti, ako rozšíriť potenciálny dopyt po prerobených plavidlách rozšírením ponuky, aby prilákala napríklad vzdelávaciu komunitu, ktorá má skúsenosti s využitím poľnohospodárskeho sektora na pedagogické účely, ako sú projekty „škola na farme;

33.  zdôrazňuje, že diverzifikácia produktov si žiada vhodné propagačné úsilie a v prípade cieľovej skupiny rybárov treba vypracovať stratégiu na zviditeľnenie vrátane cezhraničných propagačných iniciatív;

34.  domnieva sa preto, že rybolovné oblasti by mali zvážiť začatie spoločných marketingových kampaní s inými destináciami v tom istom regióne – ako sa navrhuje v uznesení Parlamentu o nových výzvach a stratégiách na podporu cestovného ruchu v Európe(11) – a presadzovanie spoločných marketingových platforiem s osobitným dôrazom na propagáciu a predaj on-line, a to na základe medzinárodnej spolupráce;

35.  domnieva sa, že v rámci tejto marketingovej stratégie by sa mali vytvoriť synergie medzi marketingovými iniciatívami pre vysokokvalitné čerstvé alebo spracované produkty, gastronómiu a cestovný ruch zoskupenými do územných oblastí, ktoré sú jednotné z hľadiska kultúry, spôsobu výroby či ochrany životného prostredia a/alebo sa zakladajú na súčinnosti;

36.  považuje za potrebné zachovať využívanie tradičných postupov a techník, ako je napríklad almadraba a xeito, pretože sú úzko spojené s identitou a spôsobom života pobrežných regiónov, a uznať, že tvoria súčasť kultúrneho dedičstva;

37.  poukazuje na význam investovania do diverzifikácie rybolovu s cieľom podporovať tradície, históriu a rybárske dedičstvo ako celok (vrátane tradičného rybárskeho vybavenia a techník);

38.  zdôrazňuje, že je dôležité investovať do diverzifikácie rybárstva v záujme podpory spracúvania produktov rybolovu;

39.  vyzýva členské štáty, aby prijali stratégie na riešenie problému sezónnosti turistických činností, napríklad prostredníctvom gastronomických festivalov a podujatí, prístavných a dedinských trhov/jarmokov(12), tematických dedín alebo múzeí (pozri Španielsko a Cetara), kde sa akcie môžu konať po celý rok bez ohľadu na poveternostné podmienky či podmienky na mori;

40.  je presvedčený, že vyvážená kombinácia alternatívnych a cielených produktov cestovného ruchu a primeraná propagácia a marketing týchto produktov môžu pomôcť vyvážiť problémy spojené so sezónnosťou;

41.  považuje za mimoriadne dôležité, aby si členské štáty, regióny a zúčastnené strany vymieňali najlepšie postupy, a to vzhľadom na nedostatočnú súčinnosť medzi podnikmi v morských oblastiach EÚ a následnú roztrieštenosť a obmedzený hospodársky prínos; poznamenáva, že je potrebné podporovať spoluprácu medzi výskumnými ústavmi, múzeami, podnikmi v oblasti cestovného ruchu, správcami lokalít sústavy Natura 2000 a chránených morských oblastí, tradičnými konzervárenskými odvetviami a odvetviami spracúvania rýb, ako aj ďalšími zúčastnenými stranami s cieľom vyvíjať udržateľné inovatívne produkty, ktoré okrem toho, že prinesú hospodársku pridanú hodnotu, splnia aj očakávania návštevníkov; zdôrazňuje, že tieto činnosti by mali byť začlenené do jednotného všeobecného rámca na podporu udržateľného a zodpovedného cestovného ruchu v príslušných povodiach; domnieva sa, že miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu môžu v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu, a preto musia mať k dispozícii primerané finančné prostriedky;

42.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby posilnili väzby medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a EÚ s cieľom presadzovať formy správy, ktoré uľahčia vykonávanie prierezových politík v záujme podpory cieľov v rôznych oblastiach činnosti vrátane udržateľného a inkluzívneho rastu;

43.  vyzýva Komisiu, aby v rámci siete FARNET a miestnych akčných skupín v oblasti rybolovu podporovala celoeurópsky dialóg s prístavmi, zainteresovanými stranami v oblasti cestovného ruchu a odborníkmi v oblasti životného prostredia;

44.  vyzýva vnútroštátne orgány a agentúry, aby užšie spolupracovali s agentúrami pre cestovný ruch a aby pripisovali vysokú prioritu diverzifikácii modrej ekonomiky, najmä s ohľadom na námorný cestovný ruch a doplňujúce odvetvia; konštatuje, že v príslušných prípadoch by to malo zahŕňať aj integráciu morského rybolovu do turistických balíkov a marketingových kampaní, najmä pre ostrovy a pobrežné oblasti; zdôrazňuje, že udeľovanie povolení na dvojaké používanie rybárskych plavidiel – tak plavidiel na komerčný a drobný rybolov, ako aj plavidiel na účely námorného cestovného ruchu vrátane turistického rybolovu – by sa malo považovať za prioritu a že by sa mali poskytovať granty na pomoc pri úprave týchto plavidiel;

45.  vyzýva Komisiu, členské štáty, miestne a regionálne orgány, príslušný sektor a iné zúčastnené strany, aby prijali cielené kroky v súlade s politikami EÚ, ktoré majú vplyv na odvetvie rybolovu a akvakultúry; poznamenáva, že je potrebné prijať príručku najlepších postupov, v ktorej sa uvedú najvýznamnejšie príklady týchto činností s cieľom podnietiť ďalšie podniky, aby tieto príklady nasledovali; pripomína, že je tiež potrebné zapojiť miestnu vedeckú komunitu, aby sa zabránilo problémom v oblasti životného prostredia;

46.  zdôrazňuje význam obchodných modelov šetrných k životnému prostrediu, a preto odporúča, aby odborníci v oblasti životného prostredia vždy úzko spolupracovali s miestnymi akčnými skupinami (ako sú miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu a vidiecke miestne akčné skupiny);

47.  požaduje, aby sa vyčlenili potrebné finančné prostriedky na vytvorenie európskej siete na výmenu najlepších postupov a na mapovanie rybolovných činností s informáciami o zaujímavých miestach a charakteristikách každej rybárskej komunity;

48.  vyjadruje nádej, že sa budú využívať osobitné mechanizmy podpory (v rámci ENRF a/alebo iných nástrojov), ktoré možno aktivovať v prípade núdze (napr. v prípade prírodnej katastrofy) v oblastiach, v ktorých rybolov a cestovný ruch súvisiaci s rybolovom predstavujú jediný zdroj príjmu;

49.  považuje za nevyhnutné podnecovať financovanie takýchto opatrení v rámci ENRF, Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Európskeho sociálneho fondu (ESF), Kohézneho fondu, rámcového programu pre výskum a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v úzkej spolupráci s poradcami z Európskej investičnej banky (EIB) a zjednodušiť poskytovanie úverov za zvýhodnených podmienok s cieľom predísť osobitným problémom, ktorým sú vystavené ženy pri získavaní prostriedkov na financovanie projektov, ktoré možno začleniť do vnútroštátnych programov;

50.  zdôrazňuje, že v programovom období 2007 – 2013 mali miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu k dispozícii 486 miliónov EUR z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a v uvedenom období dostalo podporu približne 12 000 miestnych projektov;

51.  nabáda členské štáty a miestne akčné skupiny v oblasti rybolovu, aby čo najlepšie využili dostupné finančné prostriedky a podľa možnosti siahli aj po financovaní z viacerých zdrojov (spolu s EFRR, Európskym poľnohospodárskym fondom pre rozvoj vidieka (EPFRV) alebo ESF);

52.  vyzýva členské štáty, aby na regionálnej úrovni zriadili kontaktné miesta s cieľom poskytovať primerané informácie a podporu;

53.  odporúča, aby miestne akčné skupiny pre rybolov úzko spolupracovali s odborníkmi v oblasti cestovného ruchu s cieľom určiť projekty a primerané financovanie na diverzifikáciu rybárskych oblastí, a to prostredníctvom osi 4 ENRF;

54.  poukazuje na to, že z ENRF sa poskytuje osobitná finančná podpora iniciatívam, ktoré sú v rybárskych spoločenstvách propagované ženami;

55.  vyzýva členské štáty, aby stanovením kritérií výberu operácií v rámci ENRF zabezpečili, že rodová rovnosť sa riadne uplatňuje a presadzuje vo financovaných akciách (napr. uprednostňovaním akcií, ktoré sa konkrétne zameriavajú na ženy alebo sú nimi realizované);

56.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu s cieľom vyhodnotiť pravdepodobný sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv týchto činností;

57.  vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu sociálno-ekonomického vplyvu rekreačného rybolovu na vnútrozemský cestovný ruch, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, a navrhla možné opatrenia pre regióny, v ktorých sa potenciál takéhoto rybolovu málo využíva;

58.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zlepšili zhromažďovanie a správu údajov o cestovnom ruchu súvisiacom s rybolovom;

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, vládam členských štátov a poradným radám.

(1)

Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(2)

Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.

(3)

Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 167.

(5)

Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 24.

(6)

‘Indagine sulle abitudini e opinioni dei cittadini nel comprensorio del GAC “il mare delle Alpi” – Analisi della pescaturismo in Italia come strumento di sviluppo sostenibile’ (2015).

(7)

‘L’integrazione della pesca con altre attività produttive – La pescaturismo come modello sociale e culturale’, Cenasca Cisl et al., (2005).

(8)

Socio-economic analysis on fisheries-related tourism in EUSAIR – Nemo project 1M-MED14-11, WP2, Action 2.3.

(9)

‘Perspectives for the development of tourism activities related to fishing’, European Parliament, IP/B/PECH/IC/2013-103 (2014).

(10)

‘Perspectives for the development of tourism activities related to fishing’, European Parliament, IP/B/PECH/IC/2013-103 (2014).

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0391.

(12)

Napr. Vlaggetjesdagen a Havendagen v Holandsku.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Pozadie: nevyhnutnosť diverzifikácie z tradičnej rybárskej činnosti

Počas posledných desaťročí sa mnoho tradičných rybárskych komunít v celej Európskej únii dostalo pod narastajúci tlak vyplývajúci z rôznych negatívnych faktorov, ako je nadmerný rybolov a ubúdajúce zdroje rybolovu, zmena klímy, znečistenie, klesajúca populácia, pokles príťažlivosti profesie rybárov atď.

Okrem toho, zatiaľ čo v niektorých oblastiach zostáva rybárstvo atraktívnou voľbou profesionálnej činnosti, na mnohých miestach je pre rybárov čoraz ťažšie zabezpečiť si slušné živobytie. Pokles zamestnanosti v odvetví rybárstva a nižšia ziskovosť odvetvia sa často vnímajú ako pravidlo. To ďalej znižuje životaschopnosť tradičných spôsobov života v mnohých európskych pobrežných komunitách.

Preto čoraz viac tradičných rybárskych komunít v Európe už nemôže byť závislých len od tradičných rybárskych činností. Musia sa bezodkladne nájsť nové riešenia, aby sa tieto komunity zotavili a zostali životaschopné.

Diverzifikácia z tradičných činnosti na ďalšie oblasti, okrem iného na cestovný ruch súvisiaci s rybolovom, sa stáva nevyhnutnosťou a ponúka potenciál prispieť k tvorbe nových pracovných miest, sociálnemu začleneniu, ako aj oživeniu komunít závislých od rybolovu.

Cestovný ruch súvisiaci s rybolovom ako možné riešenie

Európske námorné pobrežné oblasti, najmä Stredomorský región, ale aj regióny Atlantiku, Baltického mora a Čierneho mora, sú už v súčasnosti najpopulárnejšími turistickými destináciami, ktoré priťahujú milióny návštevníkov každý rok.

Bohužiaľ, najväčšia časť týchto turistov prichádza do pobrežných oblastí prostredníctvom veľkých cestovných kancelárií a relatívne málo z nich si nájde cestu do tradičných rybárskych dedín. To isté možno povedať o rôznych činnostiach a ďalších atrakciách, ktoré môže väčšina tradičných rybárskych komunít ponúknuť návštevníkom. Na druhej strane, v uplynulých rokoch rastie záujem o udržateľný cestovný ruch a potenciál prilákať turistov s ekologickým povedomím by sa mal využiť.

Je nevyhnutné pomôcť rybárskym komunitám a turistom, aby sa vzájomne našli, a zabezpečiť, aby sa na oboch stranách vytvoril dostatočný záujem s cieľom vytvoriť trvalé prospešné partnerstvo.

Aby bolo však možné využiť tento potenciál, je potrebné vyriešiť niekoľko problémov.

Infraštruktúra

Investície na národnej, regionálnej a miestnej úrovni sú potrebné na zaistenie potrebnej infraštruktúry, počnúc lepšou internetovou pripojiteľnosťou cez budovanie nových a lepších ciest zaisťujúcich dobrý prístup k vzdialeným rybárskym dedinám až po obnovu námorného a rybárskeho vybavenia, pričom je potrebné súčasne zabezpečiť, aby sa tieto investície realizovali udržateľným a ekologickým spôsobom.

Sezónnosť

Sezónnosť je tiež veľkým problémom a mohla by sa riešiť napríklad pomocou organizovania miestnych festivalov, kulinárskych podujatí, otvorenia múzeí a tematických parkov, ktoré ponúknu návštevníkom rôzne aktivity po celý rok a bez ohľadu na poveternostné podmienky. V tejto súvislosti sú obzvlášť dôležité propagačné a komunikačné kampane.

Právne postavenie

Neexistuje žiadny spoločný právny základ pre cestovný ruch súvisiaci s rybolovom. Napríklad, zatiaľ čo v Taliansku sa považuje za odbornú činnosť, vo Francúzsku sa klasifikuje ako príležitostná činnosť. V závislosti od jeho právneho postavenia môžu v rôznych členských štátoch existovať výrazné rozdiely, pokiaľ ide o daňový režim, vydávanie oprávnení, povinnosti pre kvalifikáciu atď. Harmonizácia je potrebná na vytvorenie rovnakých podmienok.

Bezpečnosť rybárskych plavidiel pre cestujúcich

Rybárske alebo rekreačné morské cesty, ktoré ponúkajú rybári na svojich rybárskych plavidlách v čase, keď ich nepoužívajú na ich primárnu činnosť, sú jednou z najvýraznejších atrakcií, ktoré možno ponúknuť turistom. Bezpečnostné predpisy, ktoré sa vzťahujú na túto činnosť, sa však v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Z tohto dôvodu by sa malo nájsť riešenie problému, ako využiť existujúce rybárske flotily, a to najmä malé rybárske plavidlá, bez nadmerných výdavkov, ale zároveň bez toho, aby bola ohrozená bezpečnosť cestujúcich. Bezpečnostné predpisy by sa mali harmonizovať a financovanie z dostupných finančných nástrojov, ako je ENRF, by malo byť ľahko dostupné a využiteľné.

Harmonizácia vymedzenia pojmu cestovný ruch súvisiaci s rybolovom

Napriek zjavne veľkému hospodárskemu a sociálnemu potenciálu a množstvu otázok, z ktorých mnohé by sa mohli riešiť na úrovni Únie, sa v právnych predpisoch EÚ v súčasnosti neupravuje vymedzenie pojmu „cestovný ruch súvisiaci s rybolovom“. Harmonizácia by možno mohla byť prvým krokom smerom k súdržnej politike EÚ v tejto oblasti.

Rámec politiky

Je zrejmé, že cestovný ruch súvisiaci s rybolovom by mohol mať veľký úžitok z ambiciózneho politického rámca. Komisia, ale aj členské štáty, regionálne a miestne orgány, subjekty pôsobiace v odvetví a iné zúčastnené strany musia preto prijať cielené kroky v súlade s politikami EÚ, ktoré majú vplyv na toto odvetvie. Mala by sa čo najviac zlepšiť súčinnosť, dialóg zúčastnených strán a spolupráca prostredníctvom partnerstiev, sietí, klastrov atď. Hoci je možné poskytnúť podporu z ENRF a iných finančných nástrojov na investície, ktoré prispievajú k diverzifikácii príjmov rybárov prostredníctvom doplnkových činností, ako je cestovný ruch súvisiaci s rybolovom, prostriedky nie sú využívané efektívne a prístup by sa mal uľahčiť.

Vítaným krokom vpred by bolo vypracovanie štúdie, v ktorej by Komisia preskúmala rôzne aspekty súvisiace konkrétne s cestovným ruchom súvisiacim s rybolovom (sociálno-ekonomický a environmentálny vplyv) a najlepšie postupy, ktoré sa už uplatňujú v jednotlivých členských štátoch.


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (11.10.2016)

pre Výbor pre rybárstvo

o úlohe cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom pri diverzifikácii rybárstva

(2016/2035(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: István Ujhelyi

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre rybárstvo, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje význam vypracovania stratégií, ktoré môžu pomôcť diverzifikovať hospodárstvo miestnej oblasti a poskytnúť ďalšie pracovné miesta a príjmy rodinám a pomôcť zastaviť pokles zamestnanosti v komunitách závislých od odvetvia rybolovu;

2.  zdôrazňuje, že je dôležité rozlišovať medzi rôznymi formami cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom zahŕňajúcimi rybársky cestovný ruch (rybárska turistika a turistika súvisiaca s rybárstvom), námorné a pobrežné činnosti súvisiace s vodou, rekreačný rybolov (čo zahŕňa cestovný ruch spojený s drobným rybolovom), vnútrozemský rybolov a činnosti vychádzajúce zo spoločného dedičstva a kultúry, ktoré sú zamerané na tvorbu súčinnosti s marketingovými iniciatívami pre kvalitné prvotné produkty, a to pri súčasnom rešpektovaní prírodného dedičstva, ochrany zvierat a biodiverzity;

Investície do inovatívnych, udržateľných a na mieru prispôsobených produktov

3.  pripomína, že v oznámení o cestovnom ruchu z roku 2010 sa stanovil rozvoj udržateľného, zodpovedného a kvalitného cestovného ruchu ako jeden z hlavných cieľov európskeho cestovného ruchu s cieľom povzbudiť tvorbu pracovných miest a rast;

4.  zdôrazňuje vzhľadom na to, že dnes cestujúci sú oveľa lepšie informovaní než v minulosti, že pokiaľ majú turistické lokality prosperovať, musia venovať väčšiu pozornosť potrebe zabezpečiť kvalitu, autenticitu a vysoký pomer medzi cenou a kvalitou;

5.  domnieva sa preto, že ponuka sa musí prispôsobiť novým formám dopytu po na mieru prispôsobených produktoch v obľúbených prímorských letoviskách a neporušených vidieckych, pobrežných a vnútrozemských destináciách a že sa musia vytvoriť marketingové platformy, ktoré budú prispôsobené potenciálnemu dopytu tohto druhu;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať podnikateľské platformy zamerané na takých zákazníkov, ktorí hľadajú prvotriedne turistické zážitky, čo znamená, že prioritou v rámci verejných iniciatív a spôsobilých činností musia byť odborná príprava zameraná na získavanie zručností v tejto oblasti a vytvorenie technologickej infraštruktúry a digitálnych distribučných platforiem;

7.  domnieva sa, že zodpovedné a udržateľné obchodné modely na diverzifikáciu rybárstva musia zahrňovať rešpektovanie kultúry miestnych rybárskych komunít a pomáhať zachovať ich identitu; zdôrazňuje tiež, že rekreačný rybolov súvisiaci s cestovným ruchom by mal byť v súlade so záujmami miestnych podnikov prevádzkujúcich drobný rybolov;

8.   domnieva sa, že je dôležité rozvíjať rybársku turistiku a turistiku súvisiacu s rybárstvom ako formy „aktívnej dovolenky“ s významnými vedľajšími prínosmi, ako je podpora námorných kultúrnych a rybárskych tradícií a vzdelávanie v oblasti environmentálneho povedomia a zachovania druhov;

9.  zdôrazňuje význam obchodných modelov šetrných voči životnému prostrediu, a odporúča preto, aby odborníci v oblasti životného prostredia vždy úzko spolupracovali s miestnymi akčnými skupinami (ako sú miestne akčné skupiny pre rybolov a akvakultúru a vidiecke miestne akčné skupiny);

10.  zdôrazňuje, že jednou z prekážok, ktorým čelí rybárska turistika a ktorá obmedzuje potenciálny prínos pre rybárov, je regulačné zaťaženie malých obchodných plavieb spolu s vysokými nákladmi na prestavbu rybárskych plavidiel, aby spĺňali normy v oblasti cestovného ruchu;

11.  odporúča, aby sa vypracovali spoločné definície a pravidlá pre rybársky cestovný ruch na vnútroštátnej úrovni tak, aby sa zabránilo situácii, keď by členské štáty zaviedli rôzne druhy právnych predpisov a regulácie;

12.  zdôrazňuje, že na uľahčenie potrebných investícií treba znížiť regulačnú záťaž rybárskych podnikov, najmä čo sa týka bezpečnostných pravidiel, právnych predpisov v oblasti stavebníctva a bezpečnosti plavidiel;

13.  odmieta pokusy o zavedenie nadmerných poplatkov na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni v prípade kapitánov rekreačných plavidiel využívajúcich verejné vnútrozemské vodné cesty, keďže tieto poplatky predstavujú byrokratické obmedzenia a bránia šetrnej rybárskej turistike a námornému cestovnému ruchu;

14.  poukazuje na potrebu preskúmať možnosti, ako rozšíriť potenciálny dopyt po prerobených plavidlách rozšírením ponuky, napríklad oslovením vzdelávacej komunity, ktorá má skúsenosti s využitím poľnohospodárskeho sektora na pedagogické účely, ako sú projekty „škola na farme;

15.  víta návrhy, aby sa na regionálnej a vnútroštátnej úrovni zaviedli turistické povolenia na rybolov za predpokladu, že – v súlade s právnymi predpismi o rybolove a dobrých životných podmienkach zvierat – tieto zaručia minimálnu úroveň odborných znalostí, čím sa zabezpečí dodržiavanie ustanovení pre rybolov a správne používanie rybárskych prútov a zaobchádzanie s ulovenými rybami;

16.  zdôrazňuje význam rybárskeho cestovného ruchu pri zachovaní kultúrnych a kulinárskych tradícií a tradičného spôsobu života v prímorských a pobrežných oblastiach;

17.  pripomína Komisii, že oživením rybárskeho cestovného ruchu sa môže zvýšiť viditeľnosť nových turistických oblastí, ktorých potenciál zatiaľ nie je využitý;

18.  zdôrazňuje, že v záujme podpory rybárskeho ekoturizmu by sa v rybolovných oblastiach mali vytvoriť účelové zariadenia, ako sú kempy a kotvišťa, parkoviská a rekreačné zariadenia;

19.  konštatuje, že cestovný ruch spojený s drobným rybolovom je dobre rozvinutý a rastúci segment podnikania v niektorých členských štátoch, zatiaľ čo v iných štátoch zostáva jeho potenciál nevyužitý; zdôrazňuje význam cestovného ruchu spojeného s rekreačným drobným rybolovom v pobrežných a vo vidieckych regiónoch a význam vnútrozemského rybolovu ako činnosti s vysokou hodnotou, ktorá prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju;

20.  zdôrazňuje potrebu posúdiť vplyv rekreačných rybolovných činností spojených s cestovným ruchom na rybárske oblasti;

21.  vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu sociálno-ekonomického vplyvu rekreačného rybolovu na vnútrozemský cestovný ruch, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, a navrhla možné opatrenia pre regióny, v ktorých je potenciál takéhoto rybolovu málo využitý;

Maximalizácia využívania finančnej podpory EÚ

22.  vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu účinnosti opatrení, ktoré EÚ prijala v oblasti rozvoja rybárskych oblastí a hospodárskej diverzifikácie rybárstva vrátane opatrení prijatých v rámci európskych štrukturálnych fondov a najmä Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENFR); vyzýva Komisiu, aby zverejňovala pravidelné prehľady podporovaných projektov a výšku súm;

23.  očakáva predovšetkým, že nadchádzajúce hodnotenie miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktoré vykoná Komisiou, pomôže zlepšiť chápanie sociálno-ekonomického vplyvu diverzifikačných opatrení prijatých v rámci EFNR, a to aj v rámci spoločných stratégií vytvorených miestnymi akčnými skupinami a miestnymi akčnými skupinami pre rybolov a akvakultúru;

24.  zdôrazňuje, že v programovom období 2007 – 2013 mali akčné skupiny pre rybolov a akvakultúru k dispozícii 486 miliónov EUR z EFRH a približne 12 000 miestnych projektov dostalo podporu počas uvedeného obdobia;

25. zdôrazňuje tiež, že v súčasnom finančnom období celkové finančné prostriedky dostupné v rámci ENRF sa zvýšili na 514 miliónov EUR na opatrenia v rámci miestneho rozvoja vedeného komunitou;

26.  nabáda členské štáty a miestne akčné skupiny pre rybolov a akvakultúru, aby čo najlepšie využili dostupné finančné prostriedky a podľa možnosti siahli aj po financovaní z viacerých zdrojov (spolu s EFRR, EPFRV alebo ESF);

27.  vyzýva členské štáty, aby vhodne využívali dostupné finančné prostriedky v rámci ENRF na prestavbu a modernizáciu profesionálnych rybárskych plavidiel a na realizáciu projektov rybárskych podnikov a aby na regionálnej úrovni zriadili kontaktné miesta s cieľom poskytovať primerané informácie a podporu;

28.  odporúča, aby miestne akčné skupiny pre rybolov a akvakultúru úzko spolupracovali s odborníkmi v oblasti cestovného ruchu s cieľom určiť projekty a primerané financovanie na diverzifikáciu rybárskych oblastí, a to prostredníctvom osi 4 ENRF;

29.  poukazuje na to, že z ENRF sa poskytuje osobitná finančná podpora iniciatívam, ktoré sú v rybárskych spoločenstvách propagované ženami;

30.  vyzýva členské štáty, aby stanovením kritérií výberu operácií v rámci ENRF zabezpečili, že rodová rovnosť sa riadne uplatňuje a presadzuje vo financovaných akciách (napr. uprednostňovaním akcií, ktoré sa konkrétne zameriavajú na ženy alebo sú nimi realizované);

31.  odporúča, aby sa miestnym orgánom v rybolovných oblastiach poskytla osobitná finančná podpora na otvorenie informačných miest, ktorých úlohou bude predstaviť a propagovať rybárske spoločenstvá, tradičné výrobky a ciele týkajúce sa cestovného ruchu v týchto oblastiach, ako aj informovať o tom;

32.  odporúča, aby sa osobitná finančná podpora poskytla na stimulovanie podnikania a inovácií, a to financovaním činností závislých od rybárskeho priemyslu;

33.  odporúča, aby Komisia a členské štáty za účasti miestnych akčných skupín pre rybolov a akvakultúru prijali vhodný pojem na označenie rybárskych spoločenstiev v Únii alebo spádových podoblastiach, ako sú pobrežné komunity „Aldeias do Mar“ v Portugalsku; naliehavo vyzýva, aby sa vyčlenili potrebné finančné prostriedky na vytvorenie európskej siete na výmenu najlepších postupov a na mapovanie rybolovných činností spolu s uvedením informácií o zaujímavých miestach a charakteristikách každej rybárskej komunity;

Podpora diverzifikácie produktov

34.  je presvedčený, že vyvážená kombinácia alternatívnych a cielených produktov cestovného ruchu a primeraná propagácia a marketing týchto produktov môžu pomôcť vyvážiť problémy spojené so sezónnosťou;

35.  zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľa diverzifikácie musia byť všetky podnikateľské iniciatívy založené na miestnej úrovni, pričom treba zaručiť, že kontrola spoločností a družstiev zostane na tejto úrovni; zdôrazňuje, že na tieto účely sú vhodné predovšetkým iniciatívy sociálneho hospodárstva;

36.  žiada preto, aby sa podporovali marketingové platformy prevádzkované miestnymi podnikateľmi s cieľom zabezpečiť, aby si zachovali čo najvyššiu mieru zapojenia, účasti a kontroly v celom hodnotovom reťazci;

37.  zdôrazňuje, že diverzifikácia produktov si žiada vhodnú propagáciu a v prípade cieľovej skupiny rybárov treba vypracovať stratégiu na zviditeľnenie vrátane cezhraničných propagačných iniciatív;

38.  domnieva sa preto, že rybolovné oblasti by mali zvážiť začatie spoločných marketingových kampaní s inými destináciami v tom istom regióne – ako sa navrhuje v správe EP o nových výzvach a stratégiách na podporu cestovného ruchu v Európe – a presadzovanie spoločných marketingových platforiem s osobitným dôrazom na propagáciu a predaj on-line, a to na základe medzinárodnej spolupráce;

39.  domnieva sa, že v rámci tejto marketingovej stratégie by sa mali vytvoriť synergie medzi marketingovými iniciatívami pre vysokokvalitné čerstvé alebo spracované produkty, gastronómiu a cestovný ruch zoskupenými do územných oblastí, ktoré sú jednotné z hľadiska kultúry, spôsobu výroby či ochrany životného prostredia a/alebo sa zakladajú na súčinnosti;

40.  vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala a presadzovala investície do diverzifikácie rybárstva, čo sa týka uvádzania miestnych rybích výrobkov na trh a ich spracúvania, a aby posilňovala rozvoj miestnych distribučných kanálov;

41.  pripomína Komisii potrebu propagovať tradičné produkty rybárstva, zabezpečovať ich certifikáciu a vytvárať miestne značky špecifické pre rybárske oblasti;

42.  vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do diverzifikácie odvetvia rybárstva rozvojom doplnkových činností vrátane investovania do plavidiel, odbornej prípravy, bezpečnostných zariadení, ako aj kultúrnych a vzdelávacích činností;

43.  vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala investície do diverzifikácie rybárstva v oblasti kultúry a umenia ako súčasti tradičného dedičstva a aby podporovala investície do propagácie tradícií a rybárskeho dedičstva vo všeobecnosti (techniky a rybársky výstroj);

44.  vyzýva členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, aby si vymieňali najlepšie postupy s cieľom zvýšiť povedomie, ktoré bude presahovať hranice regiónov, o inovatívnych produktoch cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom, ktoré sa ukázali ako úspešné z ekonomického, sociálneho a environmentálneho hľadiska;

45.  vyzýva Komisiu, aby v rámci Európskej siete rybárskych oblastí (FARNET) a miestnych akčných skupín pre rybolov a akvakultúru podporovala celoeurópsky dialóg s prístavmi, zainteresovanými stranami v oblasti cestovného ruchu a odborníkmi v oblasti životného prostredia;

46.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom Európskej komisie pre cestovný ruch a jej komunikačného portálu visiteeuropa.com podporovala udržateľné turistické destinácie rekreačného rybolovu v Európe a cielenými informačnými kampaňami upozorňovala rybolovné podniky na potenciál týchto nových a udržateľných obchodných modelov a na príležitosti rastu, ktoré poskytujú;

Vedomosti a zručnosti

47.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby šírili informácie o Európskom portáli pre pracovnú mobilitu EURES prevádzkovanom Komisiou, ktorý uchádzačom o zamestnanie a zamestnávateľom poskytuje informácie o pracovných príležitostiach, zručnostiach a potrebnej odbornej príprave v oblasti tzv. modrých pracovných miest, a aby podporovali otvorené on-line kurzy zamerané na zvyšovanie kvalifikácie alebo rekvalifikáciu v súvislosti s riadením cestovného ruchu a inovatívnou rybárskou turistikou;

48.  vyzýva Komisiu, aby v rámci Európskeho portálu pre malých podnikateľov vytvorila osobitný oddiel, ktorý by pomáhal podnikateľom/rybárom pri získavaní finančných prostriedkov na činnosti v oblasti cestovného ruchu súvisiaceho s rybolovom;

49.  zdôrazňuje potrebu zvyšovať informovanosť miestnych podnikateľov a poskytovať im odbornú prípravu zameranú na nové spoločné on-line platformy na propagáciu a predaj produktov súvisiacich s cestovným ruchom vrátane poznávacieho cestovného ruchu a nabádať ich, aby tieto prvky zapracovali do svojich podnikov s cieľom zabezpečiť, že zisky z diverzifikácie zostanú v miestnych komunitách.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2016

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

38

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Isabella De Monte, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, Wim van de Camp, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Knut Fleckenstein, Maria Grapini, Werner Kuhn

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Olle Ludvigsson


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

30.5.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, David Coburn, Richard Corbett, Diane Dodds, Linnéa Engström, João Ferreira, Sylvie Goddyn, Mike Hookem, Ian Hudghton, Carlos Iturgaiz, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Liadh Ní Riada, Ulrike Rodust, Annie Schreijer-Pierik, Remo Sernagiotto, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ole Christensen, Rosa D’Amato, Norbert Erdős, Jens Gieseke, Seán Kelly, Verónica Lope Fontagné, Francisco José Millán Mon

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Paloma López Bermejo


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

1.1 Záverečné hlasovanie

24

+

ALDE

António Marinho e Pinto, Norica Nicolai

ECR

Remo Sernagiotto, Ruža Tomašić, Peter van Dalen

EFDD

Rosa D'Amato

ENF

Gilles Lebreton

GUE/NGL

Paloma López Bermejo

PPE

Alain Cadec, Jens Gieseke, Carlos Iturgaiz, Verónica Lope Fontagné, Gabriel Mato, Annie Schreijer-Pierik, Jarosław Wałęsa

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Ole Christensen, Ulrike Rodust, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas

Verts/ALE

Marco Affronte, Linnéa Engström, Ian Hudghton

1

-

EFDD

John Stuart Agnew

0

0

 

 

Právne oznámenie