Postup : 2016/2221(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0224/2017

Predkladané texty :

A8-0224/2017

Rozpravy :

PV 03/07/2017 - 25
CRE 03/07/2017 - 25

Hlasovanie :

PV 04/07/2017 - 6.16
CRE 04/07/2017 - 6.16
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0290

SPRÁVA     
PDF 684kWORD 93k
14.6.2017
PE 587.795v02-00 A8-0224/2017

k pracovným podmienkam a neistým pracovným miestam

(2016/2221(INI))

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

Spravodajca: Neoklis Sylikiotis

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k pracovným podmienkam a neistým pracovným miestam

(2016/2221(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 151 a 153,

  so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na smernicu Rady 94/33/ES z 22. júna 1994 o ochrane mladých ľudí pri práci(1),

  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(2),

  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o agentúrach dočasného zamestnávania (smernica o agentúrach dočasného zamestnávania)(3),

  so zreteľom na cielenú revízie smernice Európskeho parlamentu a Rady 1996/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (smernica o vysielaní pracovníkov)(4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (smernica o presadzovaní)(5),

  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach(7),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsobu na prekonanie krízy(8),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2016 o sociálnom dampingu v Európskej únii(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2015 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(11),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(12),

  so zreteľom na správu EHSV s názvom „Meniaca sa povaha pracovnoprávnych vzťahov a ich vplyv na zachovanie životného minima“(13),

  so zreteľom na európsku platformu na posilnenie spolupráce pri riešení problému nedeklarovanej práce,

–  so zreteľom na svoju štúdiu z roku 2016 s názvom Neisté zamestnanie v Európe: Trendy, vzorce a politické stratégie(14),

  so zreteľom na Európsku chartu kvality stáží a odbornej praxe zo 14. decembra 2011,

–  so zreteľom na štvrťročný prieskum Komisie s názvom Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE) za jeseň 2016,

–  so zreteľom na strategický záväzok Európskej komisie pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020;

  so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2010) s názvom Pružné formy práce: „veľmi netypické“ zmluvné vzťahy,

  so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2014) o vplyve krízy na priemyselné a pracovné podmienky v Európe(15),

  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2015 nazvanú Nové formy zamestnávania(16),

  so zreteľom na správu nadácie Eurofound (2016) s názvom Preskúmanie podvodného zmluvného najímania pracovníkov v Európskej únii(17),

  so zreteľom na prieskum Eurofoundu o pracovných podmienkach v Európe a jeho šiesty prieskum o pracovných podmienkach v Európe – súhrnná správa(18),

  so zreteľom na slovník priemyselných vzťahov Eurofoundu(19),

–  so zreteľom na základné pracovné normy stanovené Medzinárodnou organizáciou práce (MOP) a na jej dohovory a odporúčania týkajúce sa pracovných podmienok,

–  so zreteľom na odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce o pracovnom pomere č. R198 z roku 2006 (odporúčanie o pracovnom pomere)(20) a na jeho ustanovenia o stanovení pracovného pomeru,

–  so zreteľom na správu MOP z roku 2011 o politikách a právnych predpisoch na boj proti neistému zamestnaniu(21),

–  so zreteľom na správu MOP z roku 2016 o neštandardných formách zamestnania na celom svete(22),

–  so zreteľom na správu MOP z roku 2016 o budovaní sociálneho piliera pre európsku konvergenciu(23),

–  so zreteľom na návrh všeobecného odporúčania OSN č. 28 z roku 2010 o hlavných záväzkoch zmluvných štátov podľa článku 2 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z roku 2011,

–  so zreteľom na stratégiu Rady Európy pre rodovú rovnosť na roky 2014 – 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0224/2017),

A.  keďže sa začali objavovať neštandardné, atypické formy zamestnania; keďže počet pracovníkov s pracovným úväzkom na určitý čas alebo čiastočným úväzkom v EÚ za posledných 15 rokov výrazne vzrástol; keďže sú potrebné účinné politiky, ktoré zahrnú jednotlivé formy zamestnania a budú primerane chrániť pracovníkov;

B.  keďže v uplynulých 10 rokoch štandardné zamestnanie kleslo z 62 % na 59 %(24); keďže pri zachovaní tohto trendu sa veľmi ľahko môže stať, že štandardné zmluvy sa budú vzťahovať len na menšinu pracovníkov;

C.  keďže trvalé pracovné zmluvy na plný úväzok naďalej tvoria väčšinu pracovných zmlúv v EÚ a v niektorých sektoroch sa popri štandardnom zamestnaní vyskytujú netypické formy zamestnania; keďže atypické formy zamestnania môžu mať vzhľadom na neštandardný pracovný čas, ako aj nepravidelné mzdy a dôchodkové príspevky, negatívny vplyv na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

D.  keďže nové formy zamestnania, ktoré sa objavujú, najmä vzhľadom na digitalizáciu a nové technológie, stierajú hranicu medzi závislou a samostatnou zárobkovou činnosťou(25), čo môže tiež viesť k poklesu kvality zamestnania;

E.  keďže niektoré nové formy zamestnania sa líšia od tradičných štandardných foriem zamestnania v mnohých smeroch; keďže niektoré z nich menia vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, iné menia pracovné štruktúry a organizácie práce, ďalšie spôsobujú oboje; keďže to môže viesť k zvýšeniu fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti, zhoršeniu pracovných podmienok a zníženiu sociálnej ochrany, môže však priniesť aj výhody; keďže je preto mimoriadne dôležité vykonávanie existujúcich právnych predpisov;

F.  keďže zvyšovanie zamestnanosti v Únii od začiatku hospodárskej krízy je síce vítané, ale možno ho sčasti pripísať nárastu počtu atypických zmlúv, čo v niektorých prípadoch vytvára väčšie riziko neistoty pracovných miest než v prípade štandardného zamestnania; domnieva sa, že je potrebné klásť čoraz väčší dôraz na vytváranie kvalitných pracovných miest;

G.  keďže miera zamestnanosti na čiastočný úväzok od začiatku krízy nikdy neklesla a zamestnanosť na plný úväzok je stále pod úrovňou spred krízy v roku 2008; keďže napriek zvýšeniu v uplynulých rokoch je miera zamestnanosti stále pod cieľom stratégie Európa 2020 na úrovni 75 % a medzi členskými štátmi sa prejavujú veľké rozdiely;

H.  keďže je dôležité rozlišovať medzi novými formami zamestnania, ktoré sa objavujú, a existenciou neistého zamestnania;

I.  keďže Európska únia a členské štáty majú spoločné právomoci v oblasti sociálnej politiky; keďže EÚ môže členské štáty v tejto oblasti iba dopĺňať a podporovať;

J.  keďže EÚ môže prijať iba minimálne požiadavky týkajúce sa pracovných podmienok bez harmonizácie zákonov a predpisov členských štátov;

K.  keďže už bola vytvorená európska platforma na boj proti nelegálnej práci, ktorá umožňuje užšiu cezhraničnú spoluprácu a spoločné opatrenia medzi príslušnými orgánmi členských štátov a ďalšími subjektmi v záujme účinného a efektívneho boja proti nezákonnej práci;

L.  keďže neisté zamestnanie vedie k segmentácii trhu a prehlbuje rozdiely v odmeňovaní mužov a žien;

M.  keďže doteraz neexistuje žiadne spoločné vymedzenie pojmu neisté pracovné miesto; keďže takáto definícia by sa mala vypracovať na základe intenzívnej konzultácie so sociálnymi partnermi; keďže typ zmluvy nemôže byť sám osebe predzvesťou rizika neistého zamestnania, ale naopak, toto riziko závisí od mnohých faktorov;

N.  keďže štandardné zamestnanie môže znamenať riadne zamestnanie na plný pracovný čas na základe zmluvy na neurčitý čas; keďže každý členský štát má vlastné zákony a postupy ustanovujúce pracovné podmienky platné pre rôzne typy pracovných zmlúv a stáží; keďže neexistuje žiadne jednoznačné, univerzálne prijímané vymedzenie „štandardného zamestnania“;

O.  keďže nedávne otázky týkajúce sa zastupovania, ktoré sú dôsledkom buď nedostatkov organizácií sociálnych partnerov v niektorých odvetviach alebo niektorých reforiem v európskych krajinách obmedzujúcich úlohy sociálnych partnerov, zasahujú všetky pracovné pomery;

P.  keďže niektoré odvetvia ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo a umenie sú neúmerne postihnuté neistými pracovnými miestami; keďže neisté pracovné miesta sa v posledných rokoch rozšírili aj do ostatných odvetví, ako je letectvo a hoteliersky priemysel(26);

Q.  keďže podľa najnovších štúdií pracovníci v manuálnych zamestnaniach so strednou kvalifikáciou a v nízko kvalifikovaných povolaniach majú nižší príjem, vyhliadky a samotnú kvalitu zamestnania; keďže títo pracovníci častejšie uvádzajú, že sú vystavení rizikám v oblasti životného prostredia, čo vedie k nižšej miere duševného zdravia a telesnej pohody(27);

R.  keďže ženy tvoria 46 % populácie v produktívnom veku na trhu práce EÚ a keďže ide o časť populácie, ktorá je obzvlášť vystavená neistote z dôvodu diskriminácie, a to i pokiaľ ide o mzdy, a keďže ženy zarábajú približne o 16 % menej než muži; keďže ženy častejšie pracujú na zmluvy čiastočný úväzok, na určitý čas alebo za nízky plat, a preto im hrozí väčšie riziko neistoty; keďže tieto pracovné podmienky vedú k celoživotným stratám príjmov a ochrany, či už ide o mzdy, dôchodky alebo dávky sociálneho zabezpečenia; keďže muži pracujú na plný úväzok a v trvalom pracovnom pomeru častejšie ako ženy; keďže ženy sú obzvlášť ovplyvnené nedobrovoľnou prácou na čiastočný úväzok, fiktívnou samostatnou zárobkovou činnosťou a nelegálnou prácou(28);

S.  keďže miera zamestnanosti v EÚ je vyššia u mužov ako u žien; keďže ženy opúšťajú trh práce hlavne z dôvodov starostlivosti o deti alebo staršie osoby, svojho ochorenia alebo pracovnej neschopnosti a iných osobných alebo rodinných povinností; keďže ženy sa často stretávajú s diskrimináciou a prekážkami vzhľadom na ich existujúce alebo potenciálne materské povinnosti; keďže osamelé ženy s nezaopatrenými deťmi čelia mimoriadne vysokému riziku neistoty;

T.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základné právo, ktorým sa stanovuje záruka rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania vo všetkých oblastiach života, a keďže politiky, ktoré majú túto rovnosť zabezpečiť, prispievajú k podpore inteligentného a udržateľného rastu;

U.  keďže mnohí pracovníci, ktorí pracujú na neistom pracovnom mieste alebo sú nezamestnaní, nemajú právo na rodičovskú dovolenku;

V.  keďže mladí pracovníci sú vystavení väčšiemu riziku, že sa ocitnú v neistom zamestnaní; keďže v porovnaní s pracovníkmi vo veku 50 alebo viac rokov je pravdepodobnosť pozície s viacerými nevýhodami je dvakrát vyššia u pracovníkov mladších ako 25 rokov(29);

I. Na ceste k dôstojnej práci – riešenie pracovných podmienok a neistých pracovných miest

1.  vyzýva členské štáty, aby pri stanovovaní existencie pracovného pomeru zohľadnili tieto ukazovatele Medzinárodnej organizácie práce:

– práca sa vykonáva v súlade s pokynmi a na základe kontroly inej strany;

– zahŕňa začlenenie pracovníkov do organizácie podniku;

– vykonáva sa výlučne alebo prevažne v prospech inej osoby;

– pracovník ju musí vykonávať osobne ;

– vykonáva sa v rámci stanoveného pracovného času alebo na pracovisku vymedzenom alebo schválenom stranou žiadajúcou o vykonanie tejto práce;

– má konkrétne trvanie a určitú kontinuitu;

– vyžaduje si dostupnosť pracovníka alebo zahŕňa poskytnutie nástrojov, materiálu a strojov stranou žiadajúcou o vykonanie práce;

– pracovníkovi je pravidelne vyplácaná odmena, ktorá je jeho jediným alebo základným zdrojom príjmu, a môžu sa poskytovať aj platby v naturáliách, ako je jedlo, ubytovanie alebo doprava;  

pracovník má každý týždeň nárok na obdobie odpočinku a každý rok nárok na dovolenku;

2.  poznamenáva, že vymedzenie pojmu atypická práca od nadácie Eurofound, v rámci ktorého sa odkazuje na pracovný pomer nezodpovedajúci štandardnému alebo typickému modelu práce na plný pracovný čas, riadnemu zamestnaniu a zamestnaniu na neurčitý čas u jedného zamestnávateľa počas dlhého časového rozpätia(30); zdôrazňuje, že pojmy „atypické“ a „neisté“ nemožno používať ako synonymá;

3.  za neisté zamestnanie považuje také, pri ktorých sa nedodržiavajú medzinárodné a národné normy a právne predpisy a normy a právne predpisy EÚ, a/alebo ktoré neposkytujú dostatočné prostriedky na dôstojný život alebo primeranú sociálnu ochranu;

4.  konštatuje, že niektoré atypické formy zamestnania môžu prinášať väčšie riziká neistoty a nestálosti, napríklad v podobe nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok, zmluvnej práce na určitý čas, dočasnej agentúrnej práce, pracovných zmlúv na nula hodín, neplatených stáží a odbornej praxe;

5.  zdôrazňuje, že ak sa musí pracovník rozhodnúť pre formu práce na čiastočný úväzok, treba zabezpečiť, aby bolo takéto zamestnanie ekonomicky a sociálne udržateľné;

6.  pevne verí, že pružnosť na trhu práce nemá narušiť práva pracovníkov výmenou za produktivitu a konkurencieschopnosť, ale má úspešne vyvážiť ochranu pracovníkov vrátane príležitosti jednotlivcov a zamestnávateľov dohodnúť sa na spôsoboch práce, ktoré budú vyhovovať potrebám oboch;

7.  konštatuje, že riziko neistoty závisí od typu zmluvy, ale aj od týchto faktorov:

– malá alebo žiadna istota zamestnania v dôsledku netrvalej povahy práce ako pri nedobrovoľne uzavretých a často marginálnych pracovných zmluvách na čiastočný úväzok a v niektorých členských štátoch pri nejasnom pracovnom čase a nejasnej pracovnej náplni, ktorá sa mení v závislosti od požadovanej práce;

– len elementárna ochrana proti prepusteniu a nedostatočná sociálna ochrana v prípade prepustenia;

– odmena, ktorá nie je dostatočná na dôstojné živobytie;

– žiadne alebo len obmedzené práva na sociálnu ochranu alebo výhody;

– žiadna alebo obmedzená ochrana proti akejkoľvek forme diskriminácie;

– obmedzené alebo žiadne vyhliadky na lepšie postavenie na trhu práce alebo kariérny rozvoj a odbornú prípravu;

– nízka úroveň kolektívnych práv a obmedzené právo na kolektívne zastupovanie;

– pracovné prostredie, ktoré nespĺňa minimálne zdravotné a bezpečnostné normy(31);

8.  pripomína, že vymedzenie MOP pojmu „dôstojná práca“, v ktorom sa uvádza: „Dôstojná práca je práca, ktorá je produktívna a poskytuje spravodlivý príjem, bezpečného pracoviska a sociálnej ochrany, lepšie možnosti na ich osobný rozvoj a sociálnu integráciu, slobodu osôb vyjadriť svoje obavy, organizovať a zúčastňovať sa na rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú ich životy a rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania pre všetky ženy a mužov“(32) ; povzbudzuje MOP, aby doplnila do tohto vymedzenia aj existenčné minimum; nabáda Komisiu a členské štáty, aby pri preskúmavaní alebo tvorbe právnych predpisov v oblasti zamestnania podporili toto vymedzenie;

9.  pripomína faktory úspechu pre osvedčené postupy proti neistej práci, ktorými sú: silný právny základ; zapojenie sociálnych partnerov a zamestnaneckých rád na pracovisku; spolupráca s príslušnými zainteresovanými stranami; vyváženie flexibility a istoty; odvetvové zameranie; nízka administratívna záťaž pre zamestnávateľov; presadzovanie noriem zo strany inšpektorátov práce; a kampane na zvyšovanie informovanosti;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné prijať proticyklické hospodárske politiky zamerané na ochranu kúpnej sily pracovníkov v súlade s ústavnými tradíciami členských štátov;

11.  poukazuje na skutočnosť, že program dôstojnej práce MOP je určený špeciálne na zabezpečenie tvorby pracovných miest, práv pri práci, sociálnej ochrany a sociálneho dialógu, ako aj rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že dôstojná práca by mala konkrétne poskytovať:

– existenčné minimum, ktoré zaručuje aj právo na slobodu združovania;

– kolektívne dohody v súlade s postupmi členských štátov;

– účasť pracovníkov v podnikových záležitostiach v súlade s postupmi členských štátov;

– dodržiavanie kolektívneho vyjednávania;

– rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi na rovnakom pracovisku;

– zdravie a bezpečnosť na pracovisku;

– ochranu sociálneho zabezpečenia pre pracovníkov a ich rodinných príslušníkov;

– pravidlá týkajúce sa pracovného času a času odpočinku;

– ochrana pred prepustením;

– prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu;

– podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých pracovníkov; zdôrazňuje, že na poskytovanie týchto práv je tiež nevyhnutné zlepšiť vykonávanie pracovného a sociálneho práva;

12.  berie na vedomie, že mnohé faktory, ako napríklad digitalizácia a automatizácia, prispievajú k transformácii charakteru práce vrátane zvýšenia nových foriem zamestnania; v tejto súvislosti poukazuje na to, že nové formy práce by mohli potrebovať novú, pružnejšie reagujúcu a primeranú reguláciu, aby sa zabezpečilo, že budú zahrnuté všetky formy zamestnania;

13.  v kontexte digitálnych pracovných miest pripomína, že pracovníkom digitálnych platforiem a iným sprostredkovateľom by sa malo zaručiť primerané sociálne a zdravotné poistenie a ochrana;

14.  zdôrazňuje, že digitalizácia sa nemusí vnímať len ako deštruktívny faktor, ale naopak, trvá na tom, že prináša príležitosti na rozvoj a rozširovanie individuálnych schopností, ktoré predstavuje;

15.  zdôrazňuje, že podľa odhadov 756 000 pracovných miest nebude v roku 2020 zahrnutých do sektora IKT, čo poukazuje na potrebu zlepšenia digitálnych kapacít európskych pracovníkov;

16.  zdôrazňuje, že hospodárska kríza viedla k migrácii v rámci EÚ, ktorá poukázala na existujúce prekážky brániace voľnému pohybu osôb medzi členskými štátmi a na diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti, pričom zdôraznila situáciu neistého zamestnania občanov EÚ;

17.  zdôrazňuje, že podmienky neistých pracovných miest vrátane nelegálnej práce a nepravej samostatnej zárobkovej činnosti majú dlhodobý vplyv na duševné zdravie a telesnú pohodu a môžu vystaviť pracovníkov väčšiemu riziku chudoby, sociálneho vylúčenia a obmedzovania ich základných práv;

18.  zdôrazňuje, že pracovníci s veľmi krátkodobými zmluvami sú najviac vystavený nepriaznivým podmienkam, pokiaľ ide o fyzické aspekty ich práce; zdôrazňuje, že kombinácia nestálosti pracovného miesta a nedostatočnej kontroly nad pracovným časom často vedie k pracovným rizikám podmienených stresom;

19.  zdôrazňuje, že v určitých odvetviach hospodárstva sa nadmerne rozšírila prax flexibilných nebo atypických pracovnoprávnych vzťahov, ktoré hraničia so zneužívaním;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali politiky, ktoré posilňujú postavenie pracovníkov posilnením sociálneho dialógu a podporou rozšírenia kolektívneho vyjednávania, čím sa zabezpečí, aby všetci pracovníci mohli nezávisle od svojho postavenia slobodne a bez strachu z priamych alebo nepriamych sankcií zo strany zamestnávateľa využívať a vykonávať svoje právo na združovanie a kolektívne vyjednávanie;

21.  zdôrazňuje dôležitosť sociálnych partnerov pri ochrane práv pracovníkov, vymedzovaní dôstojných pracovných podmienok, stanovovaní dôstojných miezd a príjmov v súlade so zákonmi a postupmi členských štátov a pri poskytovaní konzultácií a poradenstva pre zamestnávateľov a pracovníkov;

22.  vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi zabezpečili jednotlivé profesijné dráhy s cieľom uľahčiť prechod medzi rôznymi situáciami, s ktorými sa človek môže počas života stretnúť, najmä pokiaľ ide o celoživotnú odbornú prípravu, dostatočné dávky v nezamestnanosti, prenosnosť sociálnych práv a aktívne a účinné politiky pracovného trhu;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali a zaistili účinnú ochranu, ako aj rovnosť príjmov mužov a žien medzi pracovníkmi, ktorí vykonávajú prácu v rámci zamestnaneckého pomeru, prostredníctvom komplexnej politickej reakcie zameranej na odstraňovanie neistého zamestnania a na zaručenie profesijných dráh a riadneho sociálneho zabezpečenia;

24.  zdôrazňuje dôležitosť inšpektorátov práce členských štátov a pripomína, že by mali byť zamerané na cieľ, ktorým je monitorovanie, dodržiavanie a zlepšovanie pracovných podmienok, bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku a boj proti nelegálnej alebo neprihlásenej práci, a za žiadnych okolností sa nesmú zneužiť a stať sa tak kontrolným mechanizmom migrácie; poukazuje na riziko diskriminácie najzraniteľnejších pracovníkov a dôrazne odsudzuje prax spoločností, ktoré zamestnávajú migrantov bez toho, aby im zabezpečili ich plné práva a zamestnanecké výhody a aby im poskytli informácie o týchto otázkach; vyzýva preto členské štáty, aby poskytovali inšpektorátom práce primerané zdroje s cieľom zabezpečiť účinné monitorovanie;

II. Návrhy

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súlade s programom dôstojnej práce MOP, článkom 9 ZFEÚ, Chartou základných práv EÚ a Európskou sociálnou chartou riešili otázku neistého zamestnania vrátane nelegálnej práce a fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti s cieľom zabezpečiť, aby všetky typy pracovných zmlúv ponúkali dôstojné pracovné podmienky s riadnym sociálnym zabezpečením;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti všetkým zaužívaným postupom, ktoré by mohli viesť k nárastu neistých pracovných miest, a tým prispeli k dosiahnutiu cieľa stratégie Európa 2020, ktorým je znižovanie chudoby;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili kvalitu pracovných miest v neštandardných zamestnaniach tým, že poskytnú aspoň súbor minimálnych noriem v oblasti sociálnej ochrany, úrovne minimálnej mzdy a prístupu k odbornej príprave a rozvoju; zdôrazňuje, že by k tomu malo dôjsť pri súčasnom zachovaní príležitostí na vstup;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne systémy sociálneho zabezpečenia budú vhodné na daný účel, pokiaľ ide nové formy zamestnania;

29.  vyzýva Komisiu, aby posúdila nové formy zamestnania motivované digitalizáciou; vyzýva najmä na posúdenie právneho postavenia sprostredkovateľov na trhu práce a online platforiem, ako aj ich zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby zrevidovala smernicu Rady 91/533/EHS zo 14. októbra 1991 o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah („smernica o písomnom vyhlásení“)(33) tak, aby sa v nej zohľadnili nové formy zamestnania;

30.  zdôrazňuje potenciál, ktorý predstavuje kolaboratívne hospodárstvo, najmä z hľadiska nových pracovných miest; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posúdili nové možné normy zamestnávania, ktoré by vznikli na základe kolaboratívneho hospodárstva; trvá na väčšej ochrane pracovníkov v tomto odvetví, a to posilnením transparentnosti ich postavenia, informácií, ktoré dostávajú, a nediskriminácie;

31.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala so svojím preskúmaním smernice o vysielaní pracovníkov a preskúmala smernicu o agentúrnych pracovníkoch na zabezpečenie základných sociálnych práv pre všetkých pracovníkov vrátane rovnakej odmeny za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku;

32.  zdôrazňuje potrebu verejných a súkromných investícií, ktoré podporia najmä tie sektory hospodárstva, ktoré sú prísľubom najväčšieho možného multiplikačného účinku, s cieľom podporovať vzostupnú sociálnu konvergenciu a súdržnosť v Únii a tvorbu dôstojných pracovných miest; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať MSP a začínajúce podniky;

33.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti nelegálnej práci, keďže znižuje daňové príjmy a príjmy sociálneho zabezpečenia a vytvára neisté a zlé pracovné podmienky a nespravodlivú hospodársku súťaž medzi pracovníkmi; víta vytvorenie európskej platformy na posilnenie spolupráce na odstraňovaní nelegálnej práce;

34.  konštatuje, že vzhľadom na počet pracovníkov, najmä mladých ľudí, ktorí v súčasnosti odchádzajú zo svojej krajiny pôvodu do iných členských štátov v snahe nájsť pracovné príležitosti, je naliehavo potrebné vypracovať primerané opatrenia, ktoré zaručia, aby žiadny pracovník nezostal bez ochrany sociálnych a pracovných práv; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej zlepšovali pracovnú mobilitu v EÚ a zároveň presadzovali zásadu rovnakého zaobchádzania, zabezpečenia miezd a sociálnych noriem a zaručenia úplnej prenosnosti sociálnych práv; vyzýva každý členský štát, aby vytvoril sociálne a zamestnanecké politiky v oblasti rovnakých práv a rovnakých miezd na rovnakom pracovisku;

35.  so znepokojením berie na vedomie oslabenie rozsahu kolektívneho vyjednávania a pôsobnosti kolektívnych dohôd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali strategické politiky týkajúce sa všeobecného začleňovania pracovníkov do kolektívnych zmlúv a súčasnej ochrany a posilnenia úlohy odborov a organizácií zamestnávateľov;

36.  uznáva významnú úlohu, ktorú zohrávali sociálni partneri v súvislosti so smernicami EÚ o práci na čiastočný úväzok, zmluvách na určitý čas a dočasnej agentúrnej práci, a nabáda Európsku komisiu, aby spolu so sociálnymi partnermi v prípade potreby regulovala nové formy zamestnania; vyzýva nadáciu Eurofound, aby preskúmala, ako sociálni partneri vypracúvajú stratégie s cieľom zabezpečiť kvalitné pracovné miesta a obmedziť neisté pracovné miesta;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojich právomocí zabezpečili, aby jednotlivé samostatne zárobkovo činné osoby, ktorí sú právne považovaní za spoločnosť s jedným spoločníkom by mali mať právo na kolektívne vyjednávanie a slobodne sa združovať;

38.  pripomína, že podľa Charty základných práv Európskej únie a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (smernica o pracovnom čase)(34) má každý pracovník právo na obmedzenie maximálneho pracovného času, na denný a týždenný čas odpočinku a na každoročnú platenú dovolenku; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa tieto práva vzťahovali na všetkých pracovníkov vrátane pracovníkov na požiadanie, pracovníkov v marginálnom zamestnaní na čiastočný úväzok a hromadných pracovníkov; pripomína, že smernica o pracovnom čase predstavuje opatrenie v oblasti zdravia a bezpečnosti; vyzýva na vykonávanie rozhodnutí Súdneho dvora, ktorý potvrdil, že pracovná pohotovosť na pracovisku je pracovný čas, po ktorom musí nasledovať náhradný odpočinok;

39.  pripomína, že marginálne zamestnanie na čiastočný úväzok sa vyznačuje nižšou mierou istoty zamestnania, menšími kariérnymi príležitosťami, nižšími investíciami zamestnávateľov do odbornej prípravy a vyšším podielom nízkych miezd; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podnietili opatrenia na podporu dlhšieho pracovného času pre tých, ktorí chcú pracovať viac;

40.  pripomína, že podľa Charty základných práv Európskej únie má každý právo na prístup k odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby odborná príprava a ďalšie vzdelávanie boli dostupné aj pracovníkom v atypickom pracovnom pomere; pripomína, že opatrenia na zvyšovanie kvalifikácie sú v rýchlo sa meniacom digitálnom hospodárstve mimoriadne dôležité; pripomína, že nedostatkové zručnosti a nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami prispievajú k vysokej miere nezamestnanosti; víta nedávne iniciatívy na riešenie nedostatku požadovaných zručností;

41.  požaduje záruku získania zručností ako nové právo pre každého v každej fáze života s cieľom získať základné zručnosti pre 21. storočie vrátane gramotnosti, matematickej gramotnosti, digitálnej a mediálnej gramotnosti, kritického myslenia, sociálnych zručností a príslušných zručností potrebných pre ekologické a obehové hospodárstvo, a to so zreteľom na rozvíjajúce sa priemyselné odvetvia a kľúčové odvetvia rastu a na zabezpečenie plnej pomoci ľuďom v znevýhodnených situáciách vrátane osôb so zdravotným postihnutím, žiadateľov o azyl, dlhodobo nezamestnaných osôb a iných nedostatočne zastúpených skupín; zdôrazňuje, že vzdelávacie systémy by mali byť inkluzívne, poskytovať kvalitné vzdelanie celému obyvateľstvu, umožňovať ľuďom, aby sa stali aktívnymi európskymi občanmi, pripraviť ich tak, aby boli schopní učiť a prispôsobovať sa počas celého života a reagovať na potreby spoločnosti a trhu práce;

42.  zdôrazňuje, že politiky členských štátov by sa mali formulovať a vykonávať v súlade s vnútroštátnym právom a praxou na základe konzultácie a v úzkej spolupráci s organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov;

43.  pripomína, že neisté zamestnanie poškodzuje nielen jednotlivca, ale vytvára aj vysoké náklady pre spoločnosť v podobe daňových strát a vyšších verejných výdavkov v dlhodobom horizonte, ako aj podpory pre tých, ktorí trpia dlhodobým vplyvom straty príjmov a ťažkými pracovnými podmienkami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali používanie zmlúv na dobu neurčitú a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom bojovať proti neistému zamestnaniu;

44.  pripomína, že pracovníci v tieňovej ekonomike čelia vysokej miere neistoty; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiky prispôsobené tejto skupine, ktoré budú týchto pracovníkov chrániť tým, že budú riešiť ich problémy bez ohľadu na ich postavenie z hľadiska pobytu;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti nelegálnej práci, fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti a všetkým formám nelegálneho zamestnania, ktoré ohrozujú práva pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia; opakuje svoj názor, že vo všetkých budúcich politikách zamestnanosti by sa malo zohľadniť predchádzanie zmluvám s nula hodinami;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyhodnotili pracovné podmienky náhradných pracovníkov vo verejnom sektore a ich vplyv na kvalitu verejných služieb;

47.  zdôrazňuje, že neistým zamestnaním sú postihnutí prevažne najzraniteľnejší pracovníci, ktorí sú vystavení riziku diskriminácie, chudoby a vylúčenia; pripomína najmä skutočnosť, že zdravotné postihnutie, rôzna etnická príslušnosť, pôvod, náboženstvo alebo viera, alebo ženské pohlavie zvyšujú riziko, že takéto osoby budú čeliť neistým pracovným podmienkam; odsudzuje všetky formy neistoty bez ohľadu na zmluvný stav;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinnú ochranu zraniteľných pracovníkov; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na boj proti diskriminácii, ktorej čelia ženy na pracovisku, s osobitným dôrazom na zosúladenie pracovného a súkromného života a odstránenie rozdielov v príjmoch; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je smernica 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania vhodná pre nové formy zamestnania;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili všetky právne predpisy zamerané na aspekty neistej práce, pokiaľ ide o rodový vplyv; domnieva sa, že je potrebné zamerať legislatívne a nelegislatívne opatrenia na potreby žien v neistej práci, keďže inak bude už aj tak nadmerne zastúpená skupina naďalej nadmerne zasiahnutá;

50.  nazdáva sa, že vyšší dopyt po flexibilite na trhu práce by v žiadnom prípade nemal viesť k tomu, aby boli ženy naďalej nadmerne zastúpené v atypických formách zamestnania, a to i na miestach s neistým zamestnaneckým pomerom;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali a riešili jav šikanovania na pracovisku vrátane obťažovania tehotných zamestnankýň alebo akéhokoľvek znevýhodňovania, ktorému sú vystavené po návrate z materskej dovolenky; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali a presadzovali právne predpisy týkajúce sa práv matiek, aby ženy neboli znevýhodňované, pokiaľ ide o dôchodky, pretože sa počas svojho pracovného života stali matkami; zdôrazňuje, že materskú dovolenku musia dopĺňať účinné opatrenia na ochranu práv tehotných žien a nových, dojčiacich a osamelých matiek v zmysle odporúčaní MOP a Svetovej zdravotníckej organizácie;

52.  opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby ľudia vo všetkých pracovných pomeroch a v rámci samostatnej zárobkovej činnosti mali možnosť sčítať nároky na zabezpečenie istoty príjmov v situáciách, ako je nezamestnanosť, zlý zdravotný stav, vysoký vek, prerušenie kariéry kvôli starostlivosti o dieťa alebo inej opatrovateľskej situácii alebo z dôvodov odbornej prípravy;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dôstojné pracovné podmienky v rámci všetkých príležitostí na získanie prvých pracovných skúseností pre mladých ľudí, ako sú stáže, učňovská príprava alebo iné možnosti v rámci systému záruky pre mladých ľudí; nabáda členské štáty, aby prijali a vykonávali rámce kvality pre stáže a učňovskú prípravu, ktoré zabezpečia práva pracovníkov a vzdelávacie zameranie príležitostí na získanie pracovných skúseností pre mladých ľudí;

54.  vyzýva najmä Európsku komisiu a členské štáty, aby zaviedli mechanizmy na boj proti pracovnej neistote mladých ľudí; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia zaviedla v tejto oblasti záruku pre mladých ľudí;

55.  odporúča, aby členské štáty zabezpečili, že všetky vekové skupiny mladých ľudí budú mať v každom veku, a najmä na vyšších úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, prístup k vysoko kvalitnému bezplatnému verejnému vzdelávaniu, pretože sa preukázalo, že vyššia úroveň vzdelania pomáha zmierniť nerovné pracovné postavenie mužov a žien;

56.  zdôrazňuje, že používanie pojmu „pracovník“ Komisiou a členskými štátmi podľa chápania MOP namiesto užšie vymedzeného pojmu „zamestnanec“ by mohlo prispieť k lepšiemu uplatňovaniu a chápaniu základných zásad a práv pri práci;

57.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali podnikanie a družstevné hnutia medzi pracovníkmi v oblasti viacúčelových spoločností, ako aj vznikajúci sektor kolaboratívneho hospodárstva a digitálnych platforiem, čím sa znížia riziká spojené s novými modelmi podnikania, pokiaľ ide o práva a pracovné podmienky pracovníkov;

58.  zdôrazňuje, že v rámci poľnohospodárstva krátkodobé zmluvy súvisia so sezónnym charakterom poľnohospodárskych činností; žiada, aby sa toto výrazné prirodzené obmedzenie rešpektovalo s tým, že by sa poľnohospodárom ponechala možnosť najímať pracovníkov podľa ročných období a že by boli ušetrení od dodatočných administratívnych tlakov súvisiacich s náborom a riadením pracovnej sily;

59.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a zvyšovala informovanosť o ochrane práv sezónnych pracovníkov, a vyzýva členské štáty, aby regulovali sociálne a právne postavenie sezónnych pracovníkov, zabezpečili ich hygienické, zdravotné a bezpečnostné podmienky pri práci a aby im poskytli sociálne zabezpečenie dodržujúc článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/36/EÚ z 26. februára 2014 (35)o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci vrátane ustanovení týkajúcich sa „rovnakej odmeny a rovnakej sociálnej ochrany“; zdôrazňuje potrebu poskytnúť všetkým sezónnym pracovníkom komplexné informácie týkajúce sa ich zamestnaneckých práv a práv sociálneho zabezpečenia, vrátane dôchodkov, berúc do úvahy aj cezhraničný aspekt sezónnej práce;

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. ES L 216, 20.8.1994, s. 12.

(2)

Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(3)

Ú. v. EÚ L 327, 5.12.2008, s. 9.

(4)

Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 11.

(6)

Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

(7)

Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 1.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0059.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0346.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0360.

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.

(13)

http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1488789413546&uri=CELEX:52016AE0137.

(14)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/587285/IPOL_STU(2016)587285_EN.pdf

(15)

http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1398en.pdf

(16)

https://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1461en.pdf

(17)

http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1639en.pdf

(18)

http://www.eurofound.europa.eu/sites/default/files/ef_publication/field_ef_document/ef1634en.pdf

(19)

https://www.eurofound.europa.eu/sk/observatories/eurwork/industrial-relations-dictionary

(20)

http://www.ilo.org/dyn/normlex/en/f?p=NORMLEXPUB:12100:0::NO::P12100_INSTRUMENT_ID:312535.

(21)

www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_dialogue/---.../wcms_164286.pdf.

(22)

www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---.../wcms_534496.pdf.

(23)

www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/---.../wcms_490959.pdf.

(24)

Trvalé pracovné zmluvy na plný pracovný čas tvoria 59 % celkového počtu pracovných miest v EÚ; samostatná zárobková činnosť so zamestnancami tvorí 4 %, slobodné povolania tvoria 11 %, dočasná agentúrna práca 1 %, práca na určitý čas 7 %, učňovská príprava alebo stáže 2 %, marginálna práca na čiastočný úväzok (menej ako 20 hodín týždenne) 9 % a trvalá práca na čiastočný úväzok 7 %;

(25)

Pozri správu MOP z roku 2016 o budovaní sociálneho piliera pre európsku konvergenciu.

(26)

Pozri štúdiu z roku 2016 s názvom Neisté zamestnanie v Európe: Trendy, vzorce a politické stratégie, http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/587285/IPOL_STU%282016%29587285_EN.pdf

(27)

Eurofound (2014), Profily zamestnaní v rámci pracovných podmienok: identifikácia skupín s viacerými nevýhodami.

(28)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/587285/IPOL_STU(2016)587285_EN.pdf.

(29)

Eurofound (2014), Profily zamestnaní v rámci pracovných podmienok: identifikácia skupín s viacerými nevýhodami.

(30)

Pozri: https://www.eurofound.europa.eu/observatories/eurwork/industrial-relations-dictionary/atypical-work

(31)

Pozri uznesenie Parlamentu z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach, Ú. v. EÚ C 70E, 8.3.2012, s. 1.

(32)

Správa MOP zo 14. novembra 2016 o neštandardnom zamestnaní na celom svete, http://www.ilo.org/global/publications/books/WCMS_534326/lang--en/index.htm.

(33)

Ú. v. ES L 288, 18.10.1991, s. 32.

(34)

Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.

(35)

Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 375.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Podľa záverov viacerých štúdií, ktoré zhrnul spravodajca tejto správy sa neisté zamestnanie v EÚ preukázateľne rozširuje. Počet pracovníkov s často nedobrovoľným pracovným úväzkom na určitý čas alebo čiastočným úväzkom v EÚ za posledných 15 rokov výrazne vzrástol.

V rovnakom čase nové formy zamestnania stierajú hranicu medzi závislou a samostatnou zárobkovou činnosťou, čo vedie k zhoršovaniu kvality pracovných miest a nárastu fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti.

Hoci hospodárska kríza nebola určujúcou príčinou týchto nových neistých foriem zamestnania, nedostatočné a nevhodné opatrenia prijaté EÚ tento problém prehĺbili. Patria sem úsporné opatrenia a ustanovenia memoranda, ktoré utlmili rast, narušili sociálnu štruktúru a ochudobnili veľké skupiny obyvateľstva, najmä pracovníkov. Zjavný rast miery zamestnanosti v súčasnosti v sebe skrýva stále častejšie využívanie neistých pracovných miest vo forme pracovných zmlúv bez uvedenia počtu pracovných hodín, zdanlivej samostatnej zárobkovej činnosti a nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok, ktorými sa nezabezpečí slušná životná úroveň pracovníkov a možnosť využívať ich plné práva na pracovisku.

Sociálna núdza a spiatočnícke pracovnoprávne ustanovenia prinútili Európsky parlament k tomu, aby sa zaoberal problémom neistého zamestnania a podmienok zamestnania, napríklad vo svojich správach o sociálnom dumpingu(1) alebo o ženách v neistej pracovnej situácii(2). Táto správa nadväzuje na niekoľko ďalších a cieľom spravodajkyne bolo prispieť k dosiahnutiu základného minimálneho konsenzu v rámci politickej diskusie o tom, čo znamená neisté zamestnanie, pričom sa do diskusie zavádza viacero prvkov vrátane vymedzenia pojmu dôstojná práca Medzinárodnej organizácie práce (MOP).

Dohoda o základnom vymedzení sa týka štandardného zamestnania, atypického zamestnania a dôstojnej práce. Štandardné zamestnanie má znamenať zmluvy na dobu neurčitú na plný úväzok, pričom atypické pracovné vzťahy zahŕňajú priebežný (a marignálny) čiastočný úväzok, zmluvy na dobu určitú a zmluvy na nula hodín, stáže a nelegálnu alebo neformálnu prácu.

Východiskovým bodom základného vymedzenia pojmu neisté zamestnanie by mohli byť neštandardné formy zamestnania vyznačujúce sa najmenej jedným z nasledujúcich prvkov:

  — malá alebo žiadna istota zamestnania v dôsledku netrvalej povahy práce, nešpecifické zmluvné podmienky alebo neexistencia písomnej zmluvy, napríklad v prípade nedobrovoľnej práce na čiastočný úväzok alebo dočasného zamestnania alebo zamestnania s nejasnou pracovnou dobou a pracovnou náplňou, ktorá sa mení v závislosti od vôle zamestnávateľa;

  – nízky plat, niekedy vyplácaný neoficiálne alebo za nejasných podmienok;

  – žiadna alebo len obmedzená sociálna ochrana alebo s ňou súvisiace výhody;

  – žiadna ochrana proti diskriminácii;

  – obmedzené alebo žiadne vyhliadky na lepšie postavenie na trhu práce;

  – žiadne alebo len obmedzené právo na kolektívne zastupovanie;

  – nedodržanie minimálnych noriem ochrany zdravia a bezpečnosti na pracovisku;

MOP vymedzuje dôstojné zamestnanie ako plné a produktívne zamestnanie zabezpečujúce dôstojnosť, spravodlivú mzdu, bezpečnosť na pracovisku, slobodu vyjadriť názor, slobodu organizovať sa a zúčastňovať sa na rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú životy pracovníkov, rovnosť príležitostí, rovnaké zaobchádzanie pre všetkých a rodovú rovnosť.

Nové výzvy, ako napríklad digitalizácia, pred ktorými stoja pracovníci aj zamestnávatelia, majú za následok radikálnu transformáciu práce, pričom netypické formy zamestnania sú čoraz rozšírenejšie. Tento trend bude zrejme pokračovať s nezmenenou intenzitou, pokiaľ nenadobudnú účinnosť ustanovenia nového regulačného rámca. Z tohto dôvodu musia Komisia a členské štáty zabezpečiť dôstojné pracovné podmienky na nových pracovných miestach vytvorených v dôsledku digitalizácie. Neisté pracovné podmienky majú dlhodobý vplyv na sociálne zabezpečenie a dôchodky a vystavujú pracovníkov väčšiemu riziku chudoby a obmedzenia ich základných práv.

Je preto dôležité zabezpečiť, aby sa sociálna ochrana a ochrana na základe kolektívnych zmlúv a prostredníctvom kolektívnych práv rozšírila na všetkých pracovníkov. Komisia a členské štáty preto musia zabezpečiť účinnú ochranu na pracovisku a zaviesť komplexné politiky určené na obmedzenie a postupné odstránenie neistých foriem zamestnania.

V tejto súvislosti je nevyhnutné prostredníctvom sociálneho dialógu a rozsiahlejšieho využívania kolektívneho vyjednávania posilniť postavenie pracovníkov, čím sa pre všetkých pracovníkov zabezpečí právo neobmedzene uplatňovať svoju slobodu združovania a slobodné kolektívne vyjednávanie bez strachu z následkov. Pracovné inšpektoráty a opatrenia sociálnych partnerov tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní práv pracovníkov, keďže zabezpečujú dôstojnú mzdu v súlade s právnymi predpismi a praxou v každom členskom štáte a poskytujú usmernenia a informácie pre zamestnávateľov.

Inšpektoráty práce by sa mali zamerať na monitorovanie a zlepšovanie pracovných podmienok a opatrenia na odstránenie nelegálnej práce.

Postupy spoločností, ktoré do zamestnania prijímajú migrantov a nedodržiavajú ich zamestnanecké práva, sú úplne neprijateľné.

Komisia a členské štáty by v súlade s programom dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce a revidovanou Európskou sociálnou chartou mali bojovať proti atypickým a neistým formám zamestnania. Treba prijať politiky na podporu verejných investícií, vzrastajúcej sociálnej konvergencie a vytvárania dôstojných pracovných miest. Oslabenie ochrany poskytovanej na základe kolektívnych zmlúv a práva na kolektívne vyjednávanie pracovníkov je obzvlášť znepokojujúca, a Komisia a členské štáty by sa preto mali snažiť podporovať strategické univerzálne pokrytie pre pracovníkov na základe kolektívnych zmlúv a zachovať úlohu odborových zväzov ako sociálnych partnerov.

Napokon sa spravodajca nazdáva, že Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť účinnú ochranu pracovníkom, najmä tým, ktorých zamestnanie je neisté a nestále, pričom osobitný dôraz majú klásť na ženy, mladých pracovníkov, starších pracovníkov, pracovníkov v rámci neformálnej (tieňovej) ekonomiky, migrujúcich pracovníkov a pracovníkov so zdravotným postihnutím.

(1)

http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A8-2016-0255+0+DOC+XML+V0//SK

(2)

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach (2010/2018(INI)), http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=TA&reference=P7-TA-2010-0365&language=SK. 


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (28.2.2017)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k pracovným podmienkam a neistým pracovným miestam

(2016/2221(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Viorica Dăncilă

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže poľnohospodárske a agropotravinárske odvetvie spolu predstavujú 6 % HDP EÚ, 15 miliónov podnikov a 46 miliónov pracovných miest;

B.  keďže geografia, topografia a prístupnosť pôdy, najmä v ostrovných, horských a odľahlých oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, nevyhnutne znamenajú, že podmienky zamestnanosti a práce v odvetví poľnohospodárstva sú viac náročnejšie a neistejšie;

C.  keďže tieto základné problémy sa znásobujú krátkodobými faktormi, ako napríklad hospodárskou neistotou a nepredvídateľnými poveternostnými podmienkami, ktoré, ako je dnes možno pozorovať, sťažujú situáciu pracovníkov v odvetví poľnohospodárstva, čo vedie k poklesu počtu poľnohospodárov a malých rodinných fariem, a keďže starnutie obyvateľstva a vyľudňovanie sú trendy, ktoré sú obzvlášť výrazné vo vidieckych oblastiach EÚ;

D.  keďže kríza v uplynulých rokoch prispela k prehĺbeniu krízy v poľnohospodárskom sektore a ovplyvnila schopnosť poľnohospodárov investovať a vytvárať pracovné miesta na úkor modernizácie, inovácie, zapájania mladých ľudí do poľnohospodárstve a generačnej výmeny; keďže investície spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ešte nie sú v súlade s cieľmi v oblasti udržateľnosti programu Európa 2020 vzhľadom na to, že sa doteraz neinvestuje aspoň jedno euro z piatich do udržateľného poľnohospodárstva; keďže poľnohospodárstvo musí mať možnosť prispôsobiť sa náročným okolnostiam, ktoré podporujú inovácie;

E.  keďže veková štruktúra v poľnohospodárskom sektore je znepokojujúca vzhľadom na to, že od roku 2010 je iba 7,5 % poľnohospodárov mladších ako 35 rokov a viac ako 4,5 milióna farmárov sú vo veku nad 65 rokov; keďže v období rokov 2000 – 2012 bolo stratených 4,8 milióna pracovných miest na plný úväzok v odvetví poľnohospodárstva v EÚ, z čoho 70 % v nových členských štátoch a 93 % SZČO, a keďže v tejto súvislosti je ťažké presne určiť počet ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve, pretože „nezákonné“ zamestnanie nie je z jeho samotnej povahy zahrnuté v dostupných údajoch(1);

F.  keďže v mnohých členských štátoch majú ženy vo vidieckych oblastiach obmedzený prístup k zamestnaniu v poľnohospodárstve alebo v iných sektoroch trhu práce a zažívajú väčšie rozdiely v odmeňovaní ako v iných oblastiach, ale zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v rozvoji a sociálnej štruktúre vidieckych oblastí, najmä na farmách;

G.  keďže poľnohospodárska činnosť je často závislá od počasia a sezónna;

H.  keďže priemerný ročný príjem poľnohospodárov EÚ stagnoval alebo dokonca klesal počas uplynulých 10 rokov, hoci výrobné náklady trvale rástli a veľké investície a finančné riziká, ktoré sú potrebné na udržanie fungovania fariem, dostávajú poľnohospodárov do čoraz zložitejšej situácie, čo má za následok výrazný pokles počtu poľnohospodárskych podnikov a hrozbu straty mnohých pracovných miest vo vidieckych oblastiach;

I.  keďže mnohé poľnohospodárske činnosti vykonávajú vypomáhajúci rodinní príslušníci, často bez sociálnej ochrany;

J.  keďže sociálna a hospodárska situácia a životné podmienky sa v posledných rokoch podstatne zmenili a keďže existujú veľké rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich;

K.  keďže vývozný sektor agropotravinárstva EÚ neustále rastie a hrá kľúčovú úlohu pri zotavovaní hospodárstva, vďaka vytváraniu početných nových podnikov, ako aj pri vytváraní pracovných miest;

1.  zdôrazňuje, že poľnohospodári a poľnohospodársky pracovníci sú na základe svojho povolania viac vystavení celému radu vonkajších faktorov, kvôli ktorým sú ich pracovné vyhliadky neistejšie a menej bezpečné, napríklad kolísaniu trhov a cien a nerovnováhe v poľnohospodársko-potravinárskom reťazci, a nepredvídateľným poveternostným podmienkam, ktoré majú taktiež vážny vplyv a následky, najmä na najvzdialenejšie regióny a horské regióny; domnieva sa, že spravodlivé výkupné ceny pokrývajúce výrobné náklady sú základom na zabezpečenie príjmov poľnohospodárov v dlhodobom horizonte; domnieva sa však, že nástroje na stabilizáciu príjmov a riadenie rizika a poľnohospodárske vzájomné fondy by mohli prispieť k zníženiu zraniteľnosti pracovníkov v poľnohospodárstve, ako aj posilniť postavenie poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci;

2.  žiada členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy a aby zvážili nové, inovačné spôsoby rozvoja adaptabilných a pružných trhov práce s cieľom splniť výzvy vidieckeho hospodárstva;

3.  zdôrazňuje, že stabilný príjem je nevyhnutný, ak majú poľnohospodári získať prístup k úverom;

4.  upozorňuje na osobitný prípad sezónnych pracovníkov, ktorých sa neistota týka obzvlášť; za „sezónnych pracovníkov“ považuje pracovníkov, ktorí uzatvorili zmluvu na dobu neurčitú alebo určitú, pričom jej trvanie a predĺženie ovplyvňujú sezónne faktory, akými sú klimatické cykly, dni pracovného pokoja alebo presný termín zberu úrody;

5.  pripomína, že smernica 2014/36/EÚ o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účel zamestnania ako sezónni pracovníci vytvára minimálnu úroveň práv; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa bude správne uplatňovať, a žiada Komisiu, aby predložila správu o pokroku pri jej vykonávaní do septembra 2019;

6.  vyzýva Komisiu, aby podporovala a zvyšovala informovanosť o ochrane práv sezónnych pracovníkov, a vyzýva členské štáty, aby regulovali sociálne a právne postavenie sezónnych pracovníkov, s cieľom zabezpečiť ich hygienické, zdravotné a bezpečnostné podmienky pri práci, a aby im poskytli sociálne zabezpečenie dodržujúc článok 23 smernice 2014/36/EÚ zabezpečujúcej rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi hostiteľského členského štátu, vrátane rovnakej odmeny a rovnakej sociálnej ochrany; zdôrazňuje potrebu poskytnúť všetkým sezónnym pracovníkom komplexné informácie týkajúce sa zamestnanosti a práv sociálneho zabezpečenia, vrátane dôchodkov, berúc do úvahy aj cezhraničný aspekt sezónnej práce;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vymedzili minimálne pracovné podmienky v poľnohospodárstve s cieľom zabezpečiť bezpečnosť pri práci, základné a ďalšie výcvikové zariadenia a práva pracovníkov;

8.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi preskúmala systémy umožňujúce dlhodobé zamestnanie sezónnych pracovníkov, ako napr. vykonávanie zmlúv na viacero činností v EÚ alebo dokonca európska dohoda;

9.  vyzýva Komisiu, aby diskvalifikovala z poskytovania podpory v rámci SPP a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) všetkých zamestnávateľov, ktorí boli odsúdení za porušenie právnych predpisov v oblasti bezpečnosti pracovníkov alebo za využívanie nelegálnych pracovníkov;

10.  berie na vedomie správy o prípadoch zneužívania práv migrujúcich pracovníkov organizovanými zločineckými skupinami pôsobiacimi v EÚ, ktoré zneužívajú nedostatočnú transparentnosť trhu práce; nalieha na členské štáty, aby zvýšili dohľad nad pracovnými podmienkami migrujúcich pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi riešila prípady vykorisťovania prisťahovalcov v odvetví poľnohospodárstva v tých regiónoch, kde poľnohospodárski pracovníci pracujú takmer zdarma a žijú v žalostných podmienkach; zdôrazňuje potrebu prijať účinné opatrenia vrátane cielených inšpekcií a kontrol, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodárski pracovníci budú mať dôstojné pracovné a životné podmienky, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa dodržiavali práva zamestnancov a pracovné zákony;

11.  vyzýva Komisiu, aby posúdila rozsah sietí nelegálneho zamestnávania v EÚ vyšetrovaním a zostavovaním štatistík, najmä v tých častiach EÚ, v ktorých sú využívanie nelegálnej práce a vykorisťovanie pracovníkov v poľnohospodárstve najviac rozšírené;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili podporu technického výcviku sezónnych poľnohospodárskych pracovníkov s cieľom riešiť pomerne vysoké riziko nehôd, ako aj štrukturálnu a sezónnu nezamestnanosť, a to aj so zapojením organizácií výrobcov do tohto procesu tak vo vzťahu k vypracovaniu plánov odbornej prípravy a šírenia a stimulov pre pracovníkov, ako aj pre činnosti na zvyšovanie informovanosti pracovníkov o ich právach, aby sa zabránilo vykorisťovaniu;

13.  poukazuje na to, že vyše 4,5 milióna poľnohospodárov má viac ako 65 rokov a poľnohospodári mladší ako 35 rokov predstavujú len 6 % vedúcich pracovníkov fariem; konštatuje, že mladí ľudia a ženy majú problémy nájsť si prácu vo vidieckych oblastiach v poľnohospodárstve alebo mimo neho alebo začať vlastný poľnohospodársky podnik; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby účinne podporovali zavádzanie opatrení ustanovených v rámci SPP, ktoré pomôžu mladým poľnohospodárom usadiť sa, a aby zabezpečili, že financovanie pre mladých poľnohospodárov a podporné programy pre ženy vo vidieckych oblastiach dokážu zabezpečiť dôstojné pracovné miesta so spravodlivými mzdami v poľnohospodárstve a v dodávateľských a odberateľských odvetviach;

14.  pripomína význam silnej SPP, ktorá dokáže pomôcť mladým poľnohospodárom zohrávať významnejšiu úlohu na trhu a zároveň vytvoriť také životné podmienky, ktoré vedú k ich zotrvaniu v poľnohospodárstve v dlhodobom horizonte; poukazuje na to, že investície do vidieckej infraštruktúry pomáhajú zvýšiť atraktívnosť vidieckych oblastí, rozvíjajú miestne hospodárstva udržateľným spôsobom, priťahujú pracovníkov do oblasti poľnohospodárstva a zabraňujú vyľudňovaniu; vyzýva členské štáty, aby využívali Európsky fond pre strategické investície (EFSI) na vytváranie udržateľných pracovných miest v poľnohospodárstve s cieľom stimulovať zamestnanosť vo vidieckych oblastiach;

15.  zdôrazňuje význam investovania do IKT vo vidieckych oblastiach, ktoré má zásadný význam pre zachovanie napojenia vidieckych komunít napojených na svet, pre tých, ktorí hľadajú prácu, tých, ktorí chcú začať podnikať a tých, ktorí žijú v najizolovanejších častiach našich vidieckych komunít;

16.  naliehavo žiada riešiť rodové rozdiely vo vidieckych oblastiach a zlepšiť situáciu zamestnanosti žien, ako sú pracovné podmienky žien a ich prístup k pôde; poukazuje na to, že rodový rozdiel v odmeňovaní je o viac ako 10 % vyšší vo vidieckych oblastiach; zdôrazňuje potrebu aktualizovaných štatistických údajov o vlastníctve poľnohospodárskych podnikov a o zamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach s cieľom informovať a uľahčiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v poľnohospodárskej a vidieckej politike EÚ v súlade so zásadou rovnosti príležitostí a nediskriminácie; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili rovnosť žien na trhu práce a zosúladenie pracovného a súkromného života vo vidieckych oblastiach, najmä čo sa týka príjmov, sociálneho zabezpečenia a dôchodkových práv, podpory nových kvalifikácií a príležitostí pre ženy, a to riešením prekážok brániacich ich účasti na zamestnaní v poľnohospodárstve, ako je nerovný prístup k úverom, technickému vybaveniu a iným dôležitým zdrojom, ako napríklad pôde; zdôrazňuje význam toho, aby sa nikdy nezamieňala rodinná práce s neistou prácou, a pripomína, že rodinné poľnohospodárske podniky tvoria približne 85 % všetkých poľnohospodárskych podnikov v Európe a predstavujú 68 % celkovej využívanej poľnohospodárskej plochy, čo znamená, že je dôležité vytvoriť právny rámec pre tento typ práce na európskej úrovni, aby existoval vlastný štatút, práva a povinnosti; poukazuje na to, že v najvzdialenejších regiónoch narúša hľadanie zamestnania najmä v časoch hospodárskeho poklesu nedostatok vzájomnej prepojenosti, a vzhľadom na význam poľnohospodárstva v týchto regiónoch zastáva názor, že finančné prostriedky v rámci SPP by mali naďalej uplatňovať pozitívnu diskrimináciu voči týmto územiam, ktoré čelia osobitným obmedzeniam, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie, vzhľadom na multiplikačný účinok týchto prostriedkov, čo sa týka podpory iných súvisiacich činností, ako sú poľnohospodársky priemysel, cestovný ruch, ochrana prírody, výroba energie a obehové hospodárstvo, a to spôsobom, ktorý dopĺňa financovanie z viacerých fondov pre väčšiu súdržnosť a vyvážený územný rozvoj;

17.  zdôrazňuje potrebu poskytovania časti prostriedkov z Kohézneho fondu EÚ znevýhodneným regiónom, ako sú horské oblasti a najvzdialenejšie regióny, a to s cieľom zabezpečiť spravodlivú tvorbu, zachovanie a vývoj dôstojných pracovných podmienok a miezd vo všetkých regiónoch EÚ;

18.  okrem toho vyzýva priemyselné odvetvie, aby využívalo príležitosti vyplývajúce z inovácie, ktoré umožnia rozvinúť presné poľnohospodárstvo, ktoré sú prístupné pre všetkých, čím sa posilní postavenie osôb so zdravotným postihnutím, podporí sa rodová rovnosť a rozšíria sa základné zručnosti a ponuka pracovných príležitostí vo vidieckych oblastiach;

19.  vyzýva všetky členské štáty, aby ponúkali mladým poľnohospodárom dlhodobú perspektívu v snahe riešiť problém vyľudňovania vidieka, aby zaviedli globálnu stratégiu generačnej výmeny a aby v tejto súvislosti v plnej miere využili všetky možnosti dostupné v rámci novej SPP na podporu mladých poľnohospodárov a nových účastníkov poľnohospodárskeho odvetvia, najmä pokiaľ ide o opatrenia pomoci z prvého a druhého piliera pre mladých poľnohospodárov a nových účastníkov, a pomáhali aj ľuďom vo veku nad 40 rokov pri začatí podnikania;

20.  vyzýva Komisiu, aby zrealizovala odporúčania uvedené v Andrieuovej správe (Ako môže SPP zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach?), ktorú prijal Parlament 27. októbra 2016, a najmä podporovala a maximalizovala plnú kapacitu finančných prostriedkov z EPFRV v snahe o rozvoj skutočného sociálneho hospodárstva a prosperujúceho trhového hospodárstva vo vidieckych oblastiach;

21.  vyzýva Komisiu, aby využila potenciál nových synergií medzi EFSI a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF), najmä EPFRV a Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), s cieľom pritiahnuť investície určené na zlepšenie pracovných podmienok a na boj proti neistým pracovným vzťahom;

22.  vyzýva členské štáty, aby naďalej posilňovali úlohu sociálnych partnerov a agentúr sociálnej ochrany v prípade potreby, a poskytovali účinné nástroje vrátane náležitých inšpekcií a kontrol vo vidieckych oblastiach na boj proti nelegálnej práci a zlepšovanie bezpečnosti a dobrých podmienok na pracovisku s cieľom podporiť integráciu všetkých druhov poľnohospodárskych pracovníkov, najmä mladých ľudí, žien a migrujúcich pracovníkov, a to aj – a predovšetkým – tých, ktorí vykonávajú sezónne práce;

23.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala, a členské štáty, aby uplatňovali, zjednodušené administratívne požiadavky, a aby znižovali byrokraciu v oblasti sociálneho zabezpečenia, daní a zamestnanosti, aby sa stal proces prijímania pracovníkov menej zložitý a redundantný; zároveň vyzýva členské štáty, aby správne vykonávali takéto zjednodušenia s cieľom znížiť zložitosť a rozsah regulácie;

24.  berie na vedomie pravidelné, opakované a kumulatívne vystavenie poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov voči nebezpečným látkam, u ktorých existuje podozrenie, že spôsobujú konkrétne choroby, ktoré môžu viesť k reprodukčným poruchám a môžu mať a karcinogénne účinky; konštatuje tiež, že je dôležité zvyšovať informovanosť o rizikách spojených s týmito látkami, poskytovať školenia o manipulácii s nimi, ich používaní a uchovávaní a znižovaní rizika expozície, a zároveň zaručiť, že opatrenia určené na obmedzenie expozície budú primerane vykonávané a kontrolované;

25.  pripomína tiež význam silnej SPP, ktorá dokáže pomôcť mladým poľnohospodárom zohrávať významnejšiu úlohu na trhu a zároveň vytvoriť také životné podmienky, ktoré povedú k ich zotrvaniu v poľnohospodárstve v dlhodobom horizonte.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

28.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

35

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, José Bové, Daniel Buda, Nicola Caputo, Matt Carthy, Viorica Dăncilă, Michel Dantin, Paolo De Castro, Jean-Paul Denanot, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Anja Hazekamp, Esther Herranz García, Jan Huitema, Peter Jahr, Ivan Jakovčić, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Zbigniew Kuźmiuk, Mairead McGuinness, Ulrike Müller, James Nicholson, Marijana Petir, Laurenţiu Rebega, Bronis Ropė, Maria Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Michela Giuffrida, Anthea McIntyre, Susanne Melior, Sofia Ribeiro, Miguel Viegas

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

35

+

ALDE

Jan Huitema, Ivan Jakovčić, Ulrike Müller

ECR

Jørn Dohrmann, Anthea McIntyre, James Nicholson

ENF

Laurenţiu Rebega

GUE/NGL

Matt Carthy, Luke Ming Flanagan, Anja Hazekamp

PPE

Franc Bogovič, Daniel Buda, Michel Dantin, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Esther Herranz García, Peter Jahr, Jarosław Kalinowski, Elisabeth Köstinger, Mairead McGuinness, Marijana Petir, Czesław Adam Siekierski

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Nicola Caputo, Paolo De Castro, Jean-Paul Denanot, Viorica Dăncilă, Michela Giuffrida, Susanne Melior, Tibor Szanyi, Marc Tarabella

VERTS/ALE

José Bové, Martin Häusling, Bronis Ropė

3

-

ECR

Beata Gosiewska, Zbigniew Kuźmiuk

EFDD

John Stuart Agnew

0

0

 

 

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa

(1)

Európska komisia – Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka. Plán riadenia na rok 2014 (júl).


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (9.2.2017)

pre Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci

k pracovným podmienkam a neistým pracovným miestam

(2016/2221(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko:João Pimenta Lopes

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na návrh všeobecného odporúčania č. 28 z roku 2010 o hlavných záväzkoch zmluvných štátov podľa článku 2 Dohovoru OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na strategický záväzok Európskej komisie pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020;

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z roku 2011,

–  so zreteľom na stratégiu Rady Európy pre rodovú rovnosť na roky 2014 – 2017,

A.  keďže rovnosť medzi ženami a mužmi je základné právo, ktorým sa stanovuje záruka rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania vo všetkých oblastiach života, a keďže politiky, ktoré majú túto rovnosť zabezpečiť, prispievajú k podpore inteligentného a udržateľného rastu;

B.  keďže v uznesení z 15. Septembra 2015 o uplatňovaní smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000 sa ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“),

C.  keďže by sa malo dôrazne bojovať proti všetkým formám diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rodovej príslušnosti a pohlavia;

D.  keďže definícia pojmu „pohlavie“ odkazuje na biologické rozdiely medzi mužmi a ženami, pričom „rodová príslušnosť“ na sociálne vytvorené identity, úlohy a atribúty pripisované ženám a mužom a na sociálny a kultúrny význam, ktorý spoločnosť prikladá týmto biologickým rozdielom, a keďže tieto rodové predstavy vedú k hierarchickým vzťahom medzi ženami a mužmi, rozdeleniu a určeniu moci a práv, ktoré zvýhodňujú mužov a znevýhodňujú ženy;

E.  keďže „zmenšenie rozdielu v odmeňovaní, zárobkoch a dôchodkoch žien a mužov a v dôsledku toho boj proti chudobe žien“ je jednou z prioritných oblastí, ktoré určila Komisia vo svojom dokumente s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019.

F.  keďže je poľutovaniahodné, že diskrimináciou, pokiaľ ide o prístup na trh práce a prácu za podstatne nižšiu mzdu, trpia najmä ženy, a tvoria väčšinu pracovnej sily v zamestnaniach na čiastočný úväzok, často nedobrovoľne; keďže musia čeliť veľkým rozdielom v dôchodkoch, väčšej odkázanosti na neisté pracovné miesta a sú viac vystavené riziku chudoby ako muži, pričom najviac sú postihnuté slobodné matky, osamote žijúce staršie ženy a ženy so zdravotným postihnutím; keďže vyššie riziko chudoby hrozí tiež rodinám s troma a viac deťmi; keďže materstvo predstavuje neprijateľný dôvod diskriminácie žien pri prístupe na trh práce a ich pôsobení na ňom;

G.  keďže v roku 2014 miera zamestnanosti osôb vo veku od 15 do 64 rokov v EÚ dosahovala 59,6 % v prípade žien a 70,1 % v prípade mužov; keďže tento rodový rozdiel v zamestnávaní je menší v prípade vyššej profesionálnej kvalifikácie; keďže podľa správy nadácie Eurofound z roku 2016 o rodových rozdieloch v zamestnaní sú odhadované hospodárske náklady v EÚ-28, ktoré tento rozdiel spôsobuje, ohromujúcich 370 miliárd EUR alebo 2,8 % HDP; keďže zamestnanosť žien vzrástla od roku 2008 iba mierne, pričom toto zblíženie zamestnanosti bolo spôsobené poklesom zamestnanosti mužov(1);

H.  keďže ženy na trhu práce stále narážajú na sklený strop, čo je čiastočne spôsobené tým, že na ženy sa nahliada z hľadiska ich reprodukčných charakteristík, takže kariérne vyhliadky žien sú obmedzené možnosťou tehotenstva v niektorej etape pracovného života;

I.  keďže hospodárska kríza zasiahla celú Európsku úniu, pričom vidiecke oblasti majú obzvlášť ničivú mieru nezamestnanosti, chudoby a vyľudňovania, a postihuje predovšetkým ženy;

J.  keďže osamelé matky s nezaopatrenými deťmi sú často nútené prijať atypické a neisté zamestnanie, aby mohli skĺbiť svoj súkromný a pracovný život;

K.  keďže miera nezamestnanosti v období 2008 – 2014 prudko vzrástla v dôsledku hlbokej hospodárskej krízy, ktorá panovala v celej EÚ, a v roku 2014 bola miera nezamestnanosti žien (14,1 %) stále vyššia než nezamestnanosť mužov (10,2 %);

L.  keďže v roku 2015 pracovalo na čiastočný úväzok 33 % žien v porovnaní s 10 % mužov(2) a výrazná časť z nich prijala čiastočný úväzok nedobrovoľne;

M.  keďže v roku 2014 bola priemerná hodinová mzda žien o 16,1 % nižšia než hodinová mzda mužov; keďže hospodárska situácia žien v domácnostiach sa vyznačuje aj zjavnou nerovnosťou a v prípade, že domácnosť tvorí slobodná žena, príjmy týchto domácností patria v 40 % prípadov do najnižšieho kvintilu oproti 18 % mužov, a pokiaľ domácnosť tvorí žena pracujúca na plný úväzok a muž na polovičný, 30 % žien má príjmy v najnižšom kvintile, kým v podobnej situácii sa nachádza len 6 % mužov;

N.  keďže z údajov vyplýva, že ženy opúšťajú trh práce hlavne z dôvodov starostlivosti o deti alebo staršie osoby (27 % prípadov), svojho ochorenia alebo pracovnej neschopnosti (23 %) a iných osobných alebo rodinných povinností (18 %);

O.  keďže v období 2008 – 2014 došlo k percentuálnemu nárastu osôb NEET (osoby, ktoré nie sú zamestnané, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy) vo veku 15 – 29 rokov, pričom najvýraznejšie boli zastúpené ženy (17,1 % v roku 2014), a keďže 34 % týchto žien sa ocitlo v uvedenej situácii kvôli rodinným povinnostiam a 16,5 % z nich je dlhodobo nezamestnaných;

P.  keďže tento pracovný a sociálny kontext je prvotnou príčinou rodového rozdielu v starobných dôchodkoch, ktorý dosahuje v priemere 40 %;

Q.  keďže žien sa osobitne dotýka neistá práca a rôzne formy atypickej práce, pričom sa čoraz viac musia prispôsobovať javu individualizácie pracovníkov a kariér, čo je prístup, ktorý uprednostňuje rozsiahlejšie ofenzívy pred kolektívnym vyjednávaním;

R.  keďže je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby ženy mali právo na pracovné miesta so zodpovedajúcimi právami, ako aj právo na materstvo bez toho, aby boli v tomto ohľade znevýhodnené, pretože sú naďalej najviac postihované a diskriminované; keďže táto diskriminácia sa môže prejavovať napríklad vyvíjaním nátlaku zo strany zamestnávateľov na ženy, ktorí sa ich počas pracovných pohovorov môžu pýtať na to, či majú deti a v akom veku, s cieľom ovplyvniť rozhodovanie žien a vybrať si bezdetných pracovníkov, ktorí sú „viac k dispozícii“, ako aj rastúcim ekonomickým a pracovným tlakom na zamestnankyne, aby si nebrali materskú dovolenku;

S.  keďže mnohí pracovníci, ktorí pracujú na neistom pracovnom mieste alebo sú nezamestnaní, nemajú právo na rodičovskú dovolenku;

T.  keďže je poľutovaniahodné, že makroekonomické a úsporné politiky EÚ vedú k zvyšovaniu chudoby a nerovnosti, ktoré postihujú najmä ženy v juhoeurópskych členských štátoch, ako je Grécko, Taliansko, Španielsko a Portugalsko; keďže táto skutočnosť má nepriaznivý dosah na podmienky, v ktorých žijú ich rodiny, najmä ich deti;

U.  keďže makroekonomické a úsporné politiky EÚ mali negatívny dosah tak na politiky pružnej práce, ako aj na istotu zamestnania, a zásadne ovplyvnili pracovné miesta v sociálnom a vo verejnom sektore a služby starostlivosti o deti a starých ľudí s vážnymi dôsledkami na zamestnanosť žien; keďže ženy, najmä osamelé matky, migrantky a mladšie a staršie ženy, sú najviac postihnuté chudobou a sociálnym vylúčením, pričom túto situáciu zhoršujú tie isté politiky;

V.  keďže miera chudoby a sociálneho vylúčenia v EÚ-28 je naďalej extrémne vysoká – v roku 2015 postihovala 118 milión osôb (23,7 % populácie), pričom mimoriadne zasiahnuté boli ženy – v tejto situácii sa ocitlo 62,4 miliónov žien (24,4 %);

W.  keďže neisté pracovné miesta sú faktorom, ktorý prispieva k zlému telesnému a duševnému zdraviu žien, vystavuje ich päťnásobne vyššiemu stresu, úzkostiam a depresiám, či už ide o mužov alebo ženy, ktorí sú zamestnaní na dobu neurčitú;

X.  keďže ženy sú príliš často vystavené rôznym formám rodovej diskriminácie na pracovisku, okrem iného bývajú zamestnávané na nižších pozíciách a opomínané pri kariérnom postupe a súčasne čelia slovnému, psychologickému alebo fyzickému obťažovaniu a zneužívaniu (sexuálnemu a inému);

Y.  keďže proti sociálnym nerovnostiam a rozdielom medzi mužmi a ženami možno bojovať len prostredníctvom politík zabezpečujúcich lepšie rozdelenie bohatstva a založených na opatreniach na zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok, zvyšovaní reálnych miezd, opatrení na podporu pracovnoprávnej regulácie a pracovnoprávnej ochrany, najmä pomocou kolektívneho vyjednávania a úpravy pracovného času, a záruk univerzálneho bezplatného prístupu ku kvalitnej verejnej zdravotnej starostlivosti a k vzdelávacím službám;

Z.  keďže je dôležité zaviesť súbor opatrení, ktoré by odstránili existujúce prekážky a zaručili ženám a mužom skutočne rovné príležitosti pri prístupe na trh práce a k dôstojnej práci a pri jej vykonávaní;

AA.  keďže je dôležité potláčať a odstraňovať nedeklarovanú prácu a neplatené pracovné nadčasy, ktoré zvyšujú chudobu a sociálne vylúčenie; keďže mimoriadne zraniteľnou skupinou sú vo všeobecnosti pracovníčky v domácnosti a predovšetkým migrantky a ženy s fiktívnou samostatne zárobkovou činnosťou, pretože pracujú v obzvlášť neistých podmienkach;

1.  je znepokojený nad neblahým dlhodobým vplyvom úsporných opatrení na posilňovanie hospodárskeho postavenia žien a rodovej rovnosti pri rastúcej nezamestnanosti a zníženiach vo verejných službách a dávkach, čoho výsledkom je kríza v oblasti starostlivosti; zdôrazňuje, že pokles opatrovateľských služieb, zníženie dávok na deti, zdravotne postihnuté osoby a opatrovateľov a obmedzenia daňových úverov, zníženia zákonných dovoleniek vrátane rodičovskej a otcovskej dovolenky majú tendenciu presunúť opatrovateľské služby na neplatené ženy, ktoré v dôsledku toho nie sú schopné pracovať v poistiteľnom zamestnaní a môžu sa zamestnať len na čiastočný úväzok;

2.  konštatuje, že boj proti chudobe a nerovnosti medzi ženami a mužmi nevyhnutne zahŕňa spravodlivejšie rozdelenie bohatstva, zlepšenie pracovnoprávnych predpisov, a to najmä prostredníctvom kolektívnych zmlúv, zvyšovania platov, vykonávania zásady „rovnakej odmeny za rovnakú prácu“ a „práce rovnakej hodnoty“, ako aj sociálnej ochrany; považuje za naliehavo potrebné vypracovať na úrovni EÚ vymedzenie pojmu práca rovnakej hodnoty, a to so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, aby sa zabezpečilo, že budú zohľadnené faktory ako pracovné podmienky, zodpovednosť zverená pracovníkom a fyzické alebo duševné požiadavky práce; považuje za naliehavo potrebné riešiť otázku rovnakej odmeny za „prácu rovnakej hodnoty“; vyzýva Komisiu, aby podporovala rodovú rovnosť na pracovisku vrátane prostredníctvom osvetových kampaní týkajúcich sa rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, rozdielov v odmeňovaní za rovnakú prácu v Európe a výmeny osvedčených postupov;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali, chránili a riešili jav šikanovania na pracovisku vrátane obťažovania tehotných zamestnankýň alebo akéhokoľvek znevýhodňovania, ktorému sú vystavené po návrate z materskej dovolenky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali údaje týkajúce sa rozdielov v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov, rozdelené podľa pohlavia a rodičovstva alebo materstva;

4.  nazdáva sa, že v záujme boja proti chudobe a proti nerovnosti je potrebné prijať dôrazné opatrenia proti diskriminácii a obťažovaniu na trhu práce a súčasne presadzovať politiku rovnomernejšieho rozdelenia bohatstva; nazdáva sa, že nulová tolerancia sexuálneho obťažovania by sa mala stať súčasťou kódexu správania na európskom trhu práce;

5.  žiada členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na odstránenie rozdielov v platoch a dôchodkoch žien a mužov a odstránili všetky formy právnych predpisov a politík, ktorými sa legitimizujú neisté pracovné miesta; vyzýva členské štáty, aby implementovali pracovnoprávne predpisy, ktoré posilnia pracovnoprávnu reguláciu, kolektívne vyjednávanie, sociálnu ochranu, vyššie mzdy, a aby investovali do tvorby stálych pracovných miest, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy ako prostriedkov na prekonanie rodových rozdielov; podobne nalieha na členské štáty, aby prioritne navrhli aktívne politiky a podnikli opatrenia pozitívnej diskriminácie s cieľom podnietiť účasť žien na trhu práce a ich hospodársku nezávislosť a odstrániť rozdiely medzi mužmi a ženami z hľadiska miezd, pracovného zaradenia, kariérneho postupu, zárobkov a dôchodkov;

6.  žiada členské štáty, aby vybudovali a posilňovali vnútroštátne orgány inšpekcie práce a poskytli im potrebné podmienky a finančné a ľudské zdroje na účinné zastúpenie v teréne, a tým im umožnili bojovať proti neistote zamestnania, neregulovanej práci a pracovnej a mzdovej diskriminácii, najmä z hľadiska rodovej rovnosti;

7.  nazdáva sa, že vyšší dopyt po flexibilite na trhu práce by v žiadnom prípade nemal viesť k tomu, aby boli ženy naďalej nadmerne zastúpené v atypických formách zamestnania, a to i na miestach s neistým zamestnaneckým pomerom;

8.  konštatuje, že opatrenia na zvýšenie transparentnosti miezd sú zásadné pre odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali odporúčania Komisie týkajúce sa transparentnosti miezd;

9.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali právne predpisy na ochranu alebo zvýšenie materských, otcovských a rodičovských práv a žiada, aby sa táto ochrana zohľadnila aj v pracovnoprávnych predpisoch; žiada Komisiu, aby, pri rešpektovaní postavenia Európskeho parlamentu, prehodnotila platnú smernicu o materstve s ohľadom na vysoký štandard noriem vrátane možnosti prijatia opatrení zaručujúcich priznanie dávok počas rodičovskej dovolenky, ktoré budú vždy ako základ brať 100 % referenčnej mzdy, aby sa zabezpečilo, že ženy na materskej dovolenke budú mať príjem a budú sociálne poistené, s cieľom zaistiť spoločenský a hospodársky blahobyt rodín a podporiť čerpanie rodičovskej dovolenky zo strany otcov; zdôrazňuje, že materskú dovolenku musia dopĺňať účinné opatrenia na ochranu práv tehotných žien a nových, dojčiacich a osamelých matiek v zmysle odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce a Svetovej zdravotníckej organizácie; zdôrazňuje, že komplexný legislatívny návrh by mal mať za právny základ rovnosť medzi mužmi a ženami, čím by sa zabezpečila zásada rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi na pracovisku;

10.  žiada členské štáty a Komisiu, aby upravili systémy daní a systémy sociálnych dávok, ktoré poskytujú finančné stimuly manželovi/manželke, ktorí zarábajú menej, aby odišli z trhu práce alebo pracovali na čiastočný úväzok, keďže to môže narušiť vyššiu mieru využitia rodičovskej dovolenky zo strany otcov a mať negatívne dôsledky pre ženy, ako je zvyšovanie rozdielov v odmeňovaní, starostlivosti a dôchodkoch žien a mužov;

11.  naliehavo žiada členské štáty, aby prijali právne predpisy, ktoré zaručia začlenenie žien do systémov sociálneho zabezpečenia, budú chrániť pracovníčky v období nezamestnanosti a zaručia im právo na poberanie dôchodku;

12.  naliehavo žiada členské štáty, aby dodržiavali a presadzovali právne predpisy týkajúce sa práv žien na materskej dovolenke, aby ženy neboli z hľadiska dôchodkov znevýhodňované len preto, že sa v priebehu svojho pracovného života stali matkami;

13.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali verejné politiky na podporu rodín s osobitným dôrazom na vytváranie bezplatných, vysoko kvalitných verejných služieb starostlivosti o deti, ako sú jasle a predškolské služby, a aby posilnili sieť špecializovaných služieb pre starších ľudí, najmä služieb poskytovaných v ich domácnostiach, s cieľom podporovať zdravú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom v prospech pracujúcich žien a ako spôsob odstraňovania prekážok, ktoré prostredníctvom diskriminácie voči ženám objektívne vedú k ich odchodu z trhu práce;

14.  zdôrazňuje význam systémov primeraného minimálneho príjmu pre zachovanie ľudskej dôstojnosti, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj ich úlohu v podobe sociálnej investície, ktorá ľuďom umožňuje účasť na dianí v spoločnosti, získanie odborného vzdelávania a/alebo hľadanie si práce; nabáda Komisiu a členské štáty, aby posúdili systémy minimálneho príjmu v EÚ a tiež skutočnosť, či tieto systémy umožňujú domácnostiam napĺňať ich potreby; nabáda Komisiu a členské štáty, aby na tomto základe zhodnotili spôsob a prostriedky poskytovania primeraného minimálneho príjmu vo všetkých členských štátoch a zvážili ďalšie kroky na podporu sociálnej konvergencie v EÚ, a to s prihliadnutím na hospodársku a sociálnu situáciu v jednotlivých členských štátoch a na ich vnútroštátne postupy a tradície;

15.  poznamenáva, že európski sociálni partneri nepredložili dohodu o komplexnom balíku legislatívnych a nelegislatívnych opatrení týkajúcich sa zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh takéhoto balíka ako súčasť pracovného programu Komisie na rok 2017 v rámci oznámeného európskeho piliera sociálnych práv;

16.  vyzýva členské štáty, aby navrhli právne predpisy, v ktorých zavedú preventívne politiky, ako sú plány rodovej rovnosti, s cieľom bojovať proti rodovej diskriminácii na pracovisku a vytvoriť vhodné pracovné prostredie pre ženy a pre mužov;

17.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na regularizáciu nedeklarovanej práce a zasiahli proti zneužívaniu dočasných zmlúv, ktoré sú uzatvárané najmä so ženami, s cieľom zlepšiť postavenie a ochranu najzraniteľnejších skupín, najmä pracovníčok v domácnosti a pracovníčok s fiktívnou samostatnou zárobkovou činnosťou; nalieha na členské štáty, aby uplatňovali opatrenia, ako je poskytovanie poradenských služieb, prevencia pracovnej diskriminácie a zriaďovanie orgánov na monitorovanie a regularizáciu zamestnanosti, ktoré by mali zabezpečiť dodržiavanie pravidiel v oblasti náboru pracovníkov, odmeňovania, odbornej prípravy, pracovných postupov a vypovedania zmlúv;

18.  odporúča, aby členské štáty zabezpečili, že všetci mladí ľudia budú mať v každom veku, a najmä na vyšších úrovniach vzdelávania a odbornej prípravy, prístup k vysoko kvalitnému bezplatnému verejnému vzdelávaniu, pretože sa preukázalo, že vyššia úroveň vzdelania pomáha zmierniť nerovné pracovné postavenie mužov a žien;

19.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primeranú náhradu príjmu a sociálnu ochranu počas akéhokoľvek typu dovolenky z rodinných dôvodov alebo z dôvodu starostlivosti, predovšetkým s cieľom zaistiť, aby pracovníci s nízkym príjmom mohli využívať opatrenia týkajúce sa dovolenky na rovnakej úrovni s ostatnými;

20.  zdôrazňuje, že migranti a utečenci by mali mať rovnaké práva a mali by mať prístup k rovnakým dávkam a službám ako ostatní zamestnanci prostredníctvom všeobecného modelu, ktorý nesúvisí s príspevkami na poistenie a dĺžkou zamestnania;

21.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala súbor postupov, ktoré sa osvedčili v členských štátoch, a aby ich ďalej šírila a propagovala v záujme prevencie rodovej diskriminácie na pracovisku a najmä ochrany práv žien;

22.  vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby presadzovali dôstojné pracovné podmienky a kvalitné zamestnávanie opatrovateľov vrátane slušnej mzdy, uznania postavenia opatrovateľov a rozvoja vysokokvalitného odborného vzdelávania pre opatrovateľov;

23.  žiada Komisiu, aby zaručila, aby zamestnanci na čiastočný úväzok, zamestnanci, ktorí sú zamestnaní iba nepravidelne, a zamestnanci s prerušenou kariérou alebo menším počtom odpracovaných hodín za isté obdobie dostali v súvislosti so svojim právom na prístup k primeranému systému dôchodkového zabezpečenia v porovnaní so zamestnancami na plný úväzok účinnú kompenzáciu a neboli nijako diskriminovaní;

24.  zdôrazňuje, že pracovníčkam s psychickými zdravotnými problémami hrozí veľmi vysoké riziko týkajúce sa všetkých prvkov neistej práce; zdôrazňuje, že tieto pracovníčky sú nadmerne zastúpené v pracovných pomeroch na dobu určitú, medzi chudobnými zamestnanými, pracujúcimi na čiastočný úväzok, v rámci skupiny zamestnancov, ktorí prerušili kariéru, a v rámci ďalších druhov neistých pracovných zmlúv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby európske právne predpisy v oblasti zdravia a bezpečnosti dostatočne rázne a účinne chránili zraniteľných pracovníkov; zdôrazňuje, že všetky formy obťažovania na pracovisku výrazne ovplyvňujú kvalitu života a práce, zdravia a životných podmienok.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

6.2.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

7

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Vilija Blinkevičiūtė, Viorica Dăncilă, Iratxe García Pérez, Arne Gericke, Anna Hedh, Mary Honeyball, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Florent Marcellesi, Maria Noichl, Pina Picierno, João Pimenta Lopes, Terry Reintke, Michaela Šojdrová, Ángela Vallina, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Evelyn Regner, Mylène Troszczynski

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Assis, Claudia Schmidt

(1)

Údaje zo správy nadácie Eurofound s názvom Rozdiel v zamestnanosti žien a mužov: výzvy a riešenia (2016).

(2)

Údaje zo správy nadácie Eurofound o 6. európskom prieskume pracovných podmienok.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

30.5.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

1

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Agea, Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Enrique Calvet Chambon, Ole Christensen, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Czesław Hoc, Danuta Jazłowiecka, Agnes Jongerius, Jan Keller, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jean Lambert, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Javi López, Thomas Mann, Dominique Martin, Anthea McIntyre, Elisabeth Morin-Chartier, João Pimenta Lopes, Marek Plura, Terry Reintke, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Romana Tomc, Yana Toom, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Tatjana Ždanoka, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Dieter-Lebrecht Koch, Paloma López Bermejo, Joachim Schuster, Csaba Sógor, Neoklis Sylikiotis

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Sophia in ‘t Veld


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

38

+

ALDE

EFDD

GUE/NGL

NI

PPE

S&D

VERTS/ALE

Enrique Calvet Chambon, Yana Toom, Sophia in 't Veld

Laura Agea

Paloma López Bermejo, João Pimenta Lopes, Neoklis Sylikiotis

Lampros Fountoulis

Georges Bach, Danuta Jazłowiecka, Dieter-Lebrecht Koch, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jérôme Lavrilleux, Jeroen Lenaers, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Elisabeth Morin-Chartier, Marek Plura, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Csaba Sógor, Romana Tomc

Guillaume Balas, Brando Benifei, Vilija Blinkevičiūtė, Ole Christensen, Elena Gentile, Agnes Jongerius, Jan Keller, Javi López, Joachim Schuster, Siôn Simon, Jutta Steinruck, Marita Ulvskog

Jean Lambert, Terry Reintke, Tatjana Ždanoka

1

-

ENF

Dominique Martin

5

0

ECR

Arne Gericke, Czesław Hoc, Anthea McIntyre, Ulrike Trebesius, Jana Žitňanská

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie