Postup : 2016/0062(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0266/2017

Predkladané texty :

A8-0266/2017

Rozpravy :

PV 11/09/2017 - 19
CRE 11/09/2017 - 19

Hlasovanie :

PV 12/09/2017 - 7.14
CRE 12/09/2017 - 7.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0329

PREDBEŽNÁ SPRÁVA     
PDF 723kWORD 77k
19.7.2017
PE 601.176v02-00 A8-0266/2017

o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie

(COM(2016)0109 – 2016/0062(NLE))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyne: Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Anna Maria Corazza Bildt

(Spoločné schôdze výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO Výboru pre právne veci
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie

(COM(2016)01092016/0062(NLE))

Európsky parlament,

–  –  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2016)0109),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, ktorý bol otvorený na podpis 11. mája 2011 v Istanbule (ďalej len „Istanbulský dohovor“),

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 8, 19, 157, 216 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a),

–  so zreteľom na články 21, 23, 24, 25 a 26 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách, ktorá sa konala 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2005), Peking +10 (2000), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na ustanovenia právnych nástrojov Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, ako sú Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný dohovor o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a opčný protokol k nemu, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ako aj Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951, v ktorom je zakotvená zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a Dohovor OSN o právach detí,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého zmluvnou stranou je aj EÚ, vrátane záverečných pripomienok Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z roku 2015 pre EÚ (UNCRPD), v rámci ktorých je Európskej únii adresovaná výzva na pristúpenie k Istanbulskému dohovoru s cieľom lepšie chrániť ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím pred násilím,

  so zreteľom na svoju správu o vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, v ktorej sa v súvislosti s ďalším opatrením na boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím uvádza výzva adresovaná Európskej únii, aby pristúpila k Istanbulskému dohovoru;

  so zreteľom na všeobecnú poznámku (General Comment) Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 26. augusta 2016 k článku 6 („Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím“) Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(2), uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(3) a na uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(5) a na posúdenie európskej pridanej hodnoty,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu(6),   

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Rada Európskej únie prijala v marci 2011,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o násilí na ženách a dievčatách a o boji proti všetkým formám ich diskriminácie,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategic engagement for gender equality 2016-2019 (Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019) (SWD(2015)0278),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania(7),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Holandska, Slovenska a Malty, zo 7. decembra 2015,

–  so zreteľom na smernicu 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(8),

–  so zreteľom na smernicu 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(9) a nariadenie (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(10),

–  so zreteľom na smernicu 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania(11) a smernicu 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(12),

  so zreteľom na smernicu 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) a smernicu 2004/113/ES o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, v ktorých sa vymedzujú pojmy „obťažovanie“ a „sexuálne obťažovanie“ a odsudzuje sa ich páchanie,

–  so zreteľom na plán Komisie na prípadné pristúpenie EÚ k Istanbulského dohovoru uverejnený v októbri 2015,

–  so zreteľom na tretiu štvrťročnú správu o činnosti európskeho komisára pre ľudské práva zo 16. novembra 2017, pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „rodovo motivované násilie“ v Istanbulskom dohovore,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedníctva Rady, Komisie a Európskeho parlamentu prijaté 3. februára 2017 na Malte, v ktorom sa požaduje rýchle pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(13) a na uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(14),

  so zreteľom na štúdiu svojej tematickej sekcie pre práva občanov a ústavné veci z roku 2016 o úlohe sebaobrany v oblasti predchádzania násiliu páchanému na ženách (Knowledge and Know-How: The Role of Self-Defence in the Prevention of Violence against Women), najmä v súvislosti s otázkou, do akej miery môže tréning v sebaobrane prispieť k vykonávaniu článku 12 Istanbulského dohovoru,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, ako aj stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0266/2017),

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ; keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je základné právo zakotvené v zmluvách a v Charte základných práv a malo by sa plne rešpektovať, podporovať a uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre, ako aj v každodennom živote; keďže rovnosť medzi ženami a mužmi podľa indexu rodovej rovnosti nebola doposiaľ v plnej miere dosiahnutá v žiadnej krajine EÚ; keďže rodovo motivované násilie je zároveň príčinou i dôsledkom nerovností medzi ženami a mužmi;

B.  keďže obchodovanie s ľuďmi a moderné formy otroctva, ktoré postihujú najmä ženy, sa v EÚ vyskytujú i naďalej;

C.  keďže členské štáty musia uznať, že vždy keď bolo spáchané násilie, spoločnosť zlyhala v plnení svojej základnej povinnosti, ktorou je ochrana, a že v tej situácii je jedinou možnou alternatívou už len reakcia na to, čo sa stalo, napríklad vo forme odškodnenia obetí a trestného stíhania páchateľov;

D.  keďže EÚ musí v spolupráci s členskými štátmi prijať opatrenia potrebné na podporu a ochranu práv všetkých žien a dievčat na život bez násilia, či už fyzického alebo psychického, a to vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére;

E.  keďže problematiku rodovo motivovaného násilia nemožno zľahčovať či jednoducho odkladať na neskôr vzhľadom na to, že iba v samotnej EÚ sa týka až 250 miliónov žien a dievčat a má výrazný vplyv na spoločnosť, keďže pribúda strach a polarizácia, ako aj stres a psychické ochorenia, najmä ak uvážime, že je ohrozená bezpečnosť polovice obyvateľstva; keďže podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) sa odhaduje, že náklady spoločnosti v súvislosti so sexuálnym násilím v EÚ dosahujú ročne 226 miliárd EUR;

F.   keďže násilie páchané na ženách v EÚ(15) a rodovo motivované – fyzické a psychické – násilie je veľmi rozšíreným javom, treba ho považovať za extrémnu formu diskriminácie a za porušenie ľudských práv, ktoré sa dotýka žien na všetkých úrovniach spoločnosti bez ohľadu na vek, stupeň vzdelania, príjem, spoločenské postavenie a krajinu pôvodu alebo bydliska, a predstavuje výraznú prekážku rovnosti medzi ženami a mužmi, a to aj z hospodárskeho a politického hľadiska; keďže sú potrebné ďalšie opatrenia s cieľom nabádať ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, aby oznamovali svoje skúsenosti a vyhľadali pomoc, a poskytovať im primeranú podporu v súlade s ich potrebami, ako aj informácie o ich právach, čím sa má zabezpečiť, aby mali prístup k spravodlivosti a páchatelia boli stíhaní;

G.  keďže zo správy Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Violence against women: an EU-wide survey (Násilie páchané na ženách: prieskum na úrovni EÚ) zverejnenej v marci 2014 vyplýva, že tretina všetkých žien v Európe sa minimálne raz v dospelom živote stala obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia, 20 % má skúsenosť s obťažovaním na internete, každá dvadsiata žena bola znásilnená a viac než jedna desatina všetkých žien bola vystavená sexuálnemu násiliu;

H.  keďže každá desiata žena je vystavená sexuálnemu obťažovaniu alebo prenasledovaniu (tzv. stalking) prostredníctvom nových technológií a 75 % žien v rozhodovacích pozíciách čelí sexuálnemu obťažovaniu; keďže je teda zrejmé, že pred sexuálnym násilím si nemôže byť istá žiadna žena a žiadne dievča bez ohľadu na svoj vek a spoločenské postavenie;

I.  keďže treba prijať opatrenia na boj proti tomuto novému fenoménu rodovo motivovaného násilia na internete, ku ktorému patrí šikanovanie, obťažovanie a zastrašovanie najmä mladých žien, dievčat a LGBTI osôb;

J.  keďže občania a obyvatelia EÚ nie sú v dôsledku absencie európskej stratégie vrátane právneho aktu, ako aj existencie rozdielnych koncepcií a právnych predpisov v jednotlivých členských štátoch, okrem iného pokiaľ ide o vymedzenie trestných činov a rozsahu pôsobnosti právnych predpisov, rovnako chránení pred rodovo motivovaným násilím, a teda celkovo pred násilím; keďže existujú aj rozdiely, pokiaľ ide o informácie, ponuku útulkov a prístup k nim, ako aj podporné služby a práva;

K.  keďže násilie páchané na ženách bezprostredne súvisí s rozdielnymi mocenskými vzťahmi medzi ženami a mužmi, ako aj so sexizmom a s rodovými stereotypmi, čo spôsobilo dominanciu mužov nad ženami, diskrimináciu žien mužmi a zamedzovanie úplnému napredovaniu žien;

L.  keďže násilie páchané na ženách prispieva k pretrvávaniu rodovej nerovnosti, ktorá bráni obetiam v prístupe k zamestnaniu, čo má zase negatívny vplyv na ich finančnú nezávislosť a celkovo na hospodárstvo;

M.  keďže dôležitým dôvodom, pre ktorý ženy neoznamujú prípady sexuálneho násilia, je ich ekonomická závislosť od páchateľa tohto násilia;

N.  keďže extrémna chudoba zvyšuje riziko násilia a iných foriem vykorisťovania, ktoré bránia ženám, aby sa v plnej miere zapájali do všetkých oblastí života a dosiahli rodovú rovnosť;

O.  keďže treba vyvinúť väčšie úsilie s cieľom posilniť účasť žien v politickom, hospodárskom a spoločenskom živote a zviditeľniť ženy vo vedúcich pozíciách v snahe bojovať proti objektivizácii a kultúre rodovo motivovaného násilia;

P.  keďže v Istanbulskom dohovore je stanovené, že vykonávanie všetkých ustanovení tohto dohovoru, obzvlášť opatrení na ochranu práv obetí, je nevyhnutné zabezpečiť bez diskriminácie najmä na základe pohlavia alebo rodu, rasy, farby pleti, jazyka, náboženstva, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvodu, sexuálnej orientácie, rodovej identity, veku, zdravotného stavu, zdravotného postihnutia, rodinného stavu, postavenia migranta či utečenca alebo iného postavenia;

Q.  keďže ženy so zdravotným postihnutím sú vystavené 1,5- až 10-krát vyššiemu riziku, že sa stanú obeťami rodovo motivovaného násilia, a keďže oznamovanie násilných činov je pre ženy mimoriadne ťažké vzhľadom na ich závislé postavenie; keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím nepredstavujú homogénnu skupinu, ale skupinu, ku ktorej patria ženy s rôznym postavením a v rôznych situáciách, ako aj ženy, ktoré sú vystavené najrôznejším formám fyzickej, psychosociálnej, duševnej alebo zmyslovej ujmy s funkčnými obmedzeniami alebo bez nich; keďže podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím sú zmluvné štáty povinné prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby ženy so zdravotným postihnutím mohli v plnej miere a rovnocenne uplatňovať všetky ľudské práva a základné slobody;

R.  keďže určité skupiny žien a dievčat, napríklad migrantky, utečenky a žiadateľky o azyl, ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, ženy patriace k LBTI a Rómky, sú ohrozené viacnásobnou diskrimináciou, a preto pokiaľ ide o násilie motivované sexizmom v spojení s rasizmom, xenofóbiou, homofóbiou, transfóbiou a intersexfóbiou a o diskrimináciu na základe veku, zdravotného postihnutia, etnickej príslušnosti alebo náboženstva, sú ohrozené vo výraznejšej miere; keďže ženy v Európe čelia diskriminácii vo viacerých ohľadoch, ktoré sa čiastočne prekrývajú, a keďže sa im tým odopiera prístup k spravodlivosti a službám podpory a ochrany a ony nemôžu využívať svoje základné práva; keďže ženám by sa v rámci vykonávania opatrení na ochranu mal poskytnúť prístup k špecializovanej pomoci;

S.   keďže násilie páchané na ženách vrátane domáceho násilia sa príliš často považuje za súkromnú záležitosť a jednoducho tak sa i toleruje; keďže táto forma násilia však v skutočnosti predstavuje systémom podmienené porušenie základných práv a závažný trestný čin, ktorý treba ako taký aj potrestať; keďže treba skoncovať s beztrestnosťou tým, že sa zabezpečí trestné stíhanie páchateľov a že ženám a dievčatám, ktoré prežili násilie, sa zo strany súdnictva poskytne primeraná podpora a uznanie, čím sa pretne začarovaný kruh mlčania a osamelosti, pokiaľ ide o tých, ktorí sa stali obeťami násilia, a to bez ohľadu na ich geografický pôvod alebo spoločenské postavenie;

T.  keďže medzi členskými štátmi sú výrazné kultúrne rozdiely, pokiaľ ide o pravdepodobnosť oznámenia prípadov znásilnenia alebo sexuálneho násilia dotknutými ženami, a keďže tento trend sa prejavuje skôr v oficiálnych štatistikách než v skutočnom počte prípadov znásilnenia alebo sexuálneho násilia v príslušnej krajine;

U.  keďže pri väčšine vrážd žien sú páchateľmi ich manželia, bývalí manželia, partneri alebo bývalí partneri, ktorí nedokážu akceptovať koniec manželstva alebo vzťahu;

V.  keďže v mnohých prípadoch rodovo motivovaného násilia obeť páchateľa pozná a často je od neho závislá, čo len zvyšuje obavy z oznámenia násilného činu;

W.  keďže rodové stereotypy a sexizmus vrátane nenávistných sexistických vyjadrení, na ktoré možno naraziť na celom svete na internete, ako aj vo verejnej a v súkromnej sfére, sú hlavnými príčinami akejkoľvek formy násilia páchaného na ženách;

X.  keďže fyzické, sexuálne alebo psychické násilie a zneužívanie majú pre obete mimoriadne vážne dôsledky a môžu spôsobiť fyzickú, sexuálnu, emocionálnu či psychickú ujmu alebo ekonomickú škodu; keďže tieto dôsledky pocítia aj rodiny a príbuzní, ako aj celá spoločnosť; keďže nato, aby boli deti považované za obete, nemusia byť vystavené priamemu násiliu, pretože domáce násilie môže byť traumatizujúce aj pre tých, ktorí sa stali jeho svedkom;

Y.  keďže v článku 3 Istanbulského dohovoru je jasne stanovené, že pojem „rodovo motivované násilie“ označuje násilie, ktoré „je zamerané proti žene, pretože je žena, alebo ženy neprimerane postihuje“, a keďže pojem „rod“ („gender“) označuje „spoločnosťou sformované role, vzory správania, činnosti a znaky, ktoré určitá spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“,

Z.  keďže členské štáty musia vytvoriť primerané inštitúcie, aby sa ženy cítili viac v bezpečí a mali možnosť oznámiť rodovo motivované násilie a aby sa tak znížil odhadovaný počet neoznámených prípadov;

AA.  keďže násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie a jeho následky možno výrazne obmedziť len kombináciou legislatívnych a nelegislatívnych opatrení, okrem iného v oblastiach infraštruktúry, práva, súdnictva, kultúry, vzdelávania, sociálnej starostlivosti a zdravotníctva, a opatreniami, ktorými sa obetiam uľahčí prístup k bývaniu a zamestnaniu a zároveň sa im poskytne útočisko a zaistí sa rovnocenné zapojenie žien do všetkých oblastí spoločnosti; keďže občianska spoločnosť, najmä ženské organizácie, významne prispievajú k predchádzaniu všetkým formám násilia a k boju proti nim a ich činnosť treba uznať a podporovať, aby ju mohli vykonávať čo najlepšie;

AB.  keďže vzdelávanie a odborná príprava dievčat a žien je dôležitou európskou hodnotou, základným ľudským právom a zásadnou podmienkou posilnenia postavenia dievčat a žien na sociálnej, kultúrnej a profesijnej úrovni, ako aj z hľadiska plného uplatňovania všetkých ostatných sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a politických práv, a tým aj predchádzania násiliu páchanému na ženách a dievčatách;

AC.  keďže iba štát môže poskytnúť bezplatné a povinné všeobecné vzdelanie, ktoré je predpokladom rovnosti príležitostí pre všetky pohlavia;

AD.   keďže v Istanbulskom dohovore sa zdôrazňuje dôležitosť zmeny myslenia a postojov s cieľom preťať začarovaný kruh rodovo motivovaného násilia; keďže v tejto súvislosti sú preto nevyhnutné opatrenia v oblasti vzdelávania na všetkých úrovniach a pre všetky vekové kategórie s cieľom zrovnoprávniť ženy a mužov, zrušiť prideľovanie rolí podľa rodovej príslušnosti a rešpektovať osobnú integritu; keďže kurzy sebaobrany predstavujú účinný nástroj na zníženie viktimizácie a jej negatívnych dôsledkov vzhľadom na to, že vedú k spochybňovaniu rodových stereotypov a posilňovaniu práv žien a dievčat;

AE.  keďže konštatuje, že pristúpenie všetkých členských štátov k Istanbulskému dohovoru by podstatnou mierou prispelo k rozvoju integrovanej politiky a podpore medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti všetkým formám násilia voči ženám;

AF.  keďže EÚ musí vo svojich susedných regiónoch a vo svete urýchliť boj na odstránenie rodovo motivovaného násilia vrátane sexuálneho násilia využívaného ako vojnovej zbrane a keďže tento boj je súčasťou celosvetového úsilia o dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

AG  keďže Istanbulský dohovor je hybridnou dohodou, ktorá umožňuje pristúpenie EÚ súbežne s pristúpením jej členských štátov;

AH.  keďže Istanbulský dohovor podpísali všetky členské štáty, ale len štrnásť z nich ho ratifikovalo; keďže pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru nezbavuje členské štáty povinnosti jeho ratifikácie na vnútroštátnej úrovni;

AI.   keďže ratifikácia Istanbulského dohovoru si vyžaduje jeho riadne presadzovanie a účinné vykonávanie, ako aj prideľovanie dostatočných finančných a personálnych prostriedkov;

1.  víta skutočnosť, že Komisia 4. marca 2016 navrhla pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru – prvému rozsiahlemu právne záväznému nástroju na medzinárodnej úrovni na predchádzanie násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovanému násiliu vrátane domáceho násilia(16) a na boj proti týmto formám násilia;

2   víta, že Rada 13. júna 2017 podpísala listinu o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obmedzenie na dve oblasti, t. j. otázky týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, ako aj azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia, spôsobujú právnu neistotu, pokiaľ ide o rozsah pristúpenia EÚ, a obavy v súvislosti s vykonávaním dohovoru;

3.  odsudzuje všetky formy násilia páchaného na ženách a vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy a dievčatá že sú často vystavené domácemu násiliu, sexuálnemu obťažovaniu, psychickému a fyzickému násiliu, prenasledovaniu, sexuálnemu násiliu, znásilneniu, manželstvám vynúteným násilím, mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, nútenému umelému prerušeniu tehotenstva, nútenej sterilizácii, sexuálnemu vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi, ako aj iným formám násilia, ktoré predstavujú závažné porušenie ich ľudských práv a dôstojnosti; zdôrazňuje, že podľa Istanbulského dohovoru nie je možné ospravedlňovať násilné činy voči ženám odvolávaním sa na kultúru, zvyklosti, náboženstvo, tradície či takzvanú „česť“; odsudzuje skutočnosť, že čoraz viac žien a dievčat je obeťou rodovo motivovaného násilia na internete a v sociálnych médiách; vyzýva členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na boj proti týmto novým formám trestných činov vrátane sexuálneho vydierania, groomingu (nadväzovanie kontaktov s deťmi na internete so zámerom ich neskoršieho sexuálneho zneužitia), voyeurizmu a pornografie z pomsty a aby chránili obete, ktoré utrpeli závažnú traumu, ktorá niekedy vedie dokonca i k samovražde;

4.  dôrazne potvrdzuje, že odopretie sexuálneho a reprodukčného zdravia a s ním súvisiacich práv a služieb vrátane bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva predstavuje formu násilia voči ženám a dievčatám; opätovne zdôrazňuje, že iba samotné ženy a dievčatá môžu mať kontrolu nad svojím telom a sexualitou; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili komplexnú sexuálnu výchovu a prístup žien k plánovaniu rodiny a celej škále služieb v oblasti reprodukčného a sexuálneho zdravia vrátane moderných metód antikoncepcie a bezpečného a legálneho umelého prerušenia tehotenstva;

5.  zdôrazňuje, že nútené tehotenstvo je v článku 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu zo 17. júla 1998 vymedzené ako zločin proti ľudskosti, pričom ide o formu rodovo motivovaného násilia páchaného na ženách, ktorá predstavuje závažné porušenie ľudských práv a dôstojnosti žien a dievčat;

6.  zdôrazňuje, že prostredníctvom Istanbulského dohovoru sa uplatňuje ucelený, komplexný a koordinovaný prístup, v rámci ktorého sú stredobodom pozornosti práva obete, a to tak, že otázka násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia sa rieši z rôznych hľadísk a stanovujú sa opatrenia, ako sú predchádzanie násiliu, boj proti diskriminácii, trestnoprávne opatrenia na boj proti beztrestnosti, ochrana a podpora obetí, ochrana detí, žiadateliek o azyl a utečeniek, lepší zber údajov, ako aj kampane alebo programy na zvyšovanie informovanosti, okrem iného v spolupráci s vnútroštátnymi inštitúciami pre ľudské práva a rovnosť, občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami;

7.  zdôrazňuje, že v Istanbulskom dohovore je stanovený pevný základ na zmenu tých spoločenských štruktúr, ktoré vyvolávajú, legitimizujú a zachovávajú násilie voči ženám, a že dohovor obsahuje nástroje na zavedenie zodpovedajúcich opatrení; zdôrazňuje, že dohovor sa súčasne zameriava na predchádzanie, ochranu a trestné stíhanie (trojstupňový prístup) a komplexný a koordinovaný prístup vyplývajúci zo zásady náležitej starostlivosti, na základe ktorej majú členské štáty pozitívnu povinnosť efektívne reagovať na všetky násilné činy (článok 5 dohovoru);

8.  zdôrazňuje, že pristúpením EÚ sa vytvára jednotný európsky právny rámec na zamedzenie násiliu páchaného na ženách a rodovo motivovanému násiliu a na boj proti nemu, ako aj na ochranu a podporu obetí v rámci vnútornej a vonkajšej politiky EÚ a že povedie k lepšiemu monitorovaniu, výkladu a vykonávaniu právnych predpisov, programov a prostriedkov EÚ, ktoré súvisia s dohovorom, ako aj k lepšiemu zberu porovnateľných, rozčlenených údajov na úrovni EÚ; domnieva sa, že pristúpením k dohovoru sa EÚ stane efektívnejším globálnym aktérom v oblasti práv žien;

9.  žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby zohľadnili tieto odporúčania:

a)  naliehavo vyzvať členské štáty, aby urýchlili rokovania o ratifikácii a vykonávaní Istanbulského dohovoru; dôrazne odsúdiť pokusy o zrušenie opatrení, ktoré už boli prijaté pri vykonávaní Istanbulského dohovoru a v rámci boja proti násiliu páchanému na ženách;

b)  vyzvať Komisiu, aby v spolupráci s Radou Európy bezodkladne začala konštruktívny dialóg s Radou a členskými štátmi s cieľom reagovať na výhrady, námietky a pochybnosti členských štátov a najmä objasniť zavádzajúce výklady Istanbulského dohovoru, pokiaľ ide o vymedzenia pojmov rodovo motivovaného násilia a rodu v článku 3 písm. c) a d) v súlade so všeobecnými pripomienkami európskeho komisára pre ľudské práva;

c)  podrobne informovať Parlament vo všetkých fázach o dôležitých aspektoch rokovaní, aby mohol riadne vykonávať práva, ktoré mu boli udelené zmluvami v súlade s článkom 218 ZFEÚ;

d)  napriek podpísaniu listiny o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru zabezpečiť rozsiahle pristúpenie EÚ k dohovoru bez akýchkoľvek obmedzení;

e)  zabezpečiť, aby členské štáty primeraným spôsobom presadzovali Istanbulský dohovor a poskytovali dostatočné finančné a personálne zdroje na zamedzovanie násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovanému násiliu vrátane domáceho násilia a na boj proti nemu, na posilnenie postavenia žien a dievčat a na ochranu obetí v záujme ich odškodnenia, najmä tých, ktoré žijú v oblastiach, v ktorých nie sú k dispozícii žiadne alebo sú k dispozícii iba veľmi obmedzené služby ochrany;

f)  požiadať Komisiu o vypracovanie ucelenej stratégie EÚ na boj proti násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovanému násiliu, ktorá by zahŕňala komplexný plán na boj proti všetkým formám rodových nerovností a spájala úsilie vyvíjané na úrovni celej EÚ o odstránenie násilia voči ženám;

g)  vymenovať koordinátora EÚ, ktorý by zastupoval EÚ vo Výbore zmluvných strán Rady Európy, len čo EÚ ratifikuje Istanbulský dohovor; tento koordinátor by bol zodpovedný za koordináciu, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie stratégií a opatrení na predchádzanie všetkým formám násilia voči ženám a dievčatám a na boj proti nim;

h)  zabezpečiť, aby sa Parlament po pristúpení EÚ v plnej miere zúčastňoval na procese monitorovania Istanbulského dohovoru; urýchlene sa dohodnúť na kódexe správania pre spoluprácu medzi EÚ a jej členskými štátmi na účely vykonávania dohovoru, aj za zapojenia organizácií občianskej spoločnosti, najmä organizácií pre práva žien;

i)  dôrazne vyzvať Komisiu a členské štáty, aby vypracovali praktické usmernenia a stratégie na uplatňovanie Istanbulského dohovoru s cieľom uľahčiť jej riadne vykonávanie a presadzovanie v tých členských štátoch, ktoré ho už ratifikovali, reagovať na obavy tých členských štátov, ktoré ho zatiaľ neratifikovali, a povzbudiť ich k tomu, aby tak urobili;

j)  zabezpečiť, aby všetky osoby, ktoré pri svojej práci prichádzajú do kontaktu s obeťami všetkých foriem násilia, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti dohovoru, absolvovali primeranú odbornú prípravu a mali k dispozícii protokoly a usmernenia, aby v rámci súdnych, lekárskych a policajných konaní nedošlo k diskriminácii či opakovanej viktimizácii;

k)  zabezpečiť prijatie preventívnych opatrení, ktoré budú odpoveďou na osobitné potreby zraniteľných osôb, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, utečenky, maloleté obete, tehotné ženy, lesby, bisexuálky, transsexuálky a intersexuálky (LBTI) a osoby vyžadujúce ďalšiu podporu, pričom k týmto opatreniam by patrili i osobitne prispôsobené a ľahko prístupné podporné služby spolu s primeranými zdravotníckymi službami a bezpečnými útočiskami pre ženy, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, a pre ich deti;

l)  zohľadniť pri stanovovaní práva starostlivosti a práva na návštevy ťažké prípady násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia; takisto treba pri poskytovaní ochrany a služieb podpory obetiam brať do úvahy práva a potreby detí, ktoré sa stali svedkami násilia;

m)  aktívne presadzovať zmenu postojov a správania a bojovať proti sexizmu a rodovým stereotypom aj podporou rodovo neutrálneho jazyka, pričom je potrebné spoločne sa zaoberať hlavnou úlohou médií a reklamy v tejto oblasti s cieľom povzbudiť všetkých, mužov i chlapcov, k tomu, aby sa aktívne podieľali na zamedzovaní všetkým formám násilia; preto vyzýva členské štáty, aby zaviedli a vykonávali aktívne opatrenia na účely sociálneho začlenenia, medzikultúrneho dialógu, vzdelávania v oblasti sexuality a vzťahov, výchovy v oblasti ľudských práv a boja proti diskriminácii, ako aj vzdelávania v oblasti rodovej rovnosti v prípade osôb, ktoré pôsobia v oblasti trestného stíhania a súdnictva; odporučiť členským štátom, aby do svojich vzdelávacích systémov zahrnuli odstránenie všetkých prekážok skutočnej rovnosti medzi ženami a mužmi a aby tento cieľ v plnej miere podporovali;

n)  povzbudiť členské štáty, aby prijali opatrenia, ktorých cieľom je vybudovať spoločnosť bez akejkoľvek formy násilia a týmto spôsobom uplatňovať Istanbulský dohovor;

o)  zabezpečiť, aby sa v rámci preventívnych opatrení zameraných proti násiliu uznala realita týchto opatrení z hľadiska pohlavia, ktorá sa prejavuje v tom, že absolútnu väčšinu páchateľov tvoria muži; povzbudiť členské štáty, aby pri riešení tohto problému uplatňovali také postupy znižovania násilia, ktoré sú založené na faktoch;

p)  prijať potrebné opatrenia podľa článkov 60 a 61 dohovoru, ktoré sa týkajú migrácie a azylu, a zohľadniť pritom skutočnosť, že migrantky – bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú potrebné doklady – a žiadateľky o azyl majú právo na život bez násilia, a to tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére, a že sú osobitne zraniteľné voči rodovo motivovanému násiliu, pričom treba pripomenúť, že rodovo motivované násilie vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov možno pokladať za formu prenasledovania a že obete potom môžu uplatňovať ochranu poskytovanú dohovorom o utečencoch z roku 1951; zabezpečiť, aby členské štáty v rámci všetkých konaní o azyle a prijatí rešpektovali prístup zameraný na rovnosť a zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia;

q)  podporovať rodové rozpočtovanie v príslušných oblastiach politiky ako nástroj predchádzania rodovo motivovanému násiliu a boja proti nemu a zabezpečiť poskytovanie zdrojov a finančných prostriedkov, aby obete a osoby, ktoré prežili násilie, mali prístup k spravodlivosti;

r)  zlepšiť a podporovať zber príslušných rozčlenených a porovnateľných údajov o prípadoch násilia každého druhu, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Istanbulského dohovoru, vrátane údajov rozčlenených podľa veku a pohlavia páchateľa a vzťahu medzi páchateľom a obeťou, v spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE) s cieľom vypracovať spoločnú metodiku na porovnávanie databáz a analýz údajov, aby sa zabezpečilo lepšie pochopenie tejto problematiky, posilnila sa informovanosť o opatreniach členských štátov na predchádzanie násiliu páchanému na ženách a rodovo motivovanému násiliu a na boj proti nemu a tieto opatrenia sa zhodnotili a zlepšili;

10.  zdôrazňuje, že nato, aby opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách boli účinnejšie, mali by byť sprevádzané opatreniami na riešenie rodovo podmienených ekonomických nerovností a na podporu finančnej nezávislosti žien;

11.  vyzýva Komisiu, aby predložila právny akt na podporu členských štátov pri predchádzaní všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia a pri stíhaní týchto foriem násilia;

12.  vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku, t. j. aby schválila jednomyseľné rozhodnutie, ktorým sa násilie páchané na ženách a dievčatách (a ďalšie formy rodovo motivovaného násilia) vymedzí ako oblasť trestnej činnosti podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

13.  vyzýva Komisiu, aby prepracovala v súčasnosti platné rámcové rozhodnutie EÚ o trestnoprávnom boji proti určitým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie s cieľom zahrnúť sexizmus, trestné činy, ktorých motívom sú predsudky, a podnecovanie k nenávisti z dôvodu sexuálnej orientácie, rodovej identity a charakteristických vlastností pohlaví;

14.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze, nariadenie (EÚ) o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach a smernicu 2012/29/EÚ o ochrane obetí, ako aj smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a smernicu 2011/92/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí;

15.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zriadila európske monitorovacie stredisko pre sexuálne násilie (podľa vzoru súčasného Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť);

16.  dôrazne vyzýva estónske predsedníctvo, aby urýchlilo ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany EÚ;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy.

(1)

Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.

(2)

Ú. v. EÚ C 285, 21.10.2010, s. 53.

(3)

Ú. v. EÚ C 296, 2.10.2012, s. 26.

(4)

Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 8.

(5)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0451.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0312.

(8)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(9)

Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.

(10)

Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2012, s. 4.

(11)

Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(12)

Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.

(14)

Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 2.

(15)

Na účely Istanbulského dohovoru zahŕňa pojem „ženy“ aj dievčatá vo veku menej ako 18 rokov (článok 3).

(16)

Pozri vymedzenie pojmov v článku 3 Istanbulského dohovoru.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

v súlade s článkom 52a ods. 4 rokovacieho poriadku

Anna Záborská

Žiadna civilizovaná spoločnosť nemôže tolerovať násilie páchané na ženách a domáce násilie. Vo všetkých členských štátoch EÚ sa násilné správanie voči ženám a deťom trestá, obetiam sa poskytuje ochrana a neustále sa vyvíja úsilie, ktorého cieľom je zamedzovať takémuto správaniu. Dôležitou dlhodobou investíciou na úrovni EÚ je program Daphne zameraný na prevenciu a podporu žien, ktoré sa stali obeťami násilia. Iba polovica členských štátov EÚ sa však rozhodla ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, keďže ich občania majú čoraz väčšie pochybnosti, pokiaľ ide o nejednoznačné formulácie a možné negatívne dôsledky tohto dohovoru.

Pristúpenie EÚ k tomuto dohovoru by bolo porušením zmlúv, ako aj základných ľudských práv občanov, napríklad práva rodičov na primárnu zodpovednosť za výchovu svojich detí a práva na slobodu náboženského vyznania. Žiaľ, spoluspravodajkyne a výbory FEMM a LIBE sa rozhodli nasledovať politický imperatív návrhu Komisie. Riskujú tým nielen to, že zodpovedajúci právny akt bude neplatný, ale aj odcudzenie európskej verejnosti. Preto veľmi dúfam, že Európsky parlament túto správu a návrh Komisie pri hlasovaní v pléne zamietne.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

v súlade s článkom 52a ods. 4 rokovacieho poriadku

Marek Jurek

Pristúpenie Európskej únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu nie je nijako opodstatnené z právneho ani obsahového hľadiska.

Zmluvnými stranami dohovoru sú štáty a tie majú na boj proti domácemu násiliu aj trestnoprávne prostriedky; okrem toho môžu práve štáty – za pomoci Skupiny expertov pre boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (GREVIO) – presadzovať dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z dohovoru ostatnými zmluvnými stranami. Vo všetkých členských štátoch Európskej únie je násilie páchané na ženách a domáce násilie trestné a vo všetkých členských štátoch sú obete domáceho násilia pod ochranou zákona. Štát, ktorý by toleroval takéto trestné činy, by nemohol byť v žiadnom prípade členom Európskej únie.

Samotná Únia nemá na vykonávanie dohovoru právne prostriedky; dôvodom na pristúpenie k dohovoru môže byť len želanie získať ďalší prostriedok dohľadu nad rozhodnutiami členských štátov, ktorý presahuje rámec práv udelených Únii zmluvami (čo je dokonca v rozpore so zásadou právneho štátu).

Vzhľadom na to, že dohovor naráža vo viacerých členských štátoch na odpor – a to nie pre jednoznačnú potrebu boja proti násiliu, ale pre spôsob, akým sa má tento boj uskutočňovať –, zodpovedá úsilie Únie o pristúpenie k dohovoru zasahovaniu do legitímnych diskusií prebiehajúcich v rámci členských štátov (vrátane najstarších a najväčších členských štátov, napríklad Nemecka). Ide tu teda o prejav ideologicky motivovaného úsilia, ktoré je v rozpore so zásadou právneho štátu, a najmä so zásadou prenesenia právomocí podľa článku 5 ZEÚ.


STANOVISKO Výboru pre právne veci (31.5.2017)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

k návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie

(COM(2016)01092016/0062(NLE))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jiří Maštálka

PA_Consent_Interim

NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorské výbory zaradili do svojej správy tieto návrhy:

Odôvodnenia

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou a cieľom EÚ uznanými v zmluvách a v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len charta) a EÚ sa zaviazala začleniť ju do všetkých svojich činností; keďže práva žien sú ľudské práva a rodová rovnosť má zásadný význam pre dosiahnutie celkových cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného rastu, dôstojných pracovných miest a sociálneho začleňovania;

B.  keďže právo na rovnaké zaobchádzanie a nediskrimináciu je dôležité základné právo, ktoré je uznané v zmluvách;

C.  keďže v charte sa tiež uznáva právo na ľudskú dôstojnosť, právo na život, právo na nedotknuteľnosť osoby a zakazuje sa neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, ako aj všetky formy otroctva a nútenej práce (články 1 až 5 charty);

D.  keďže napriek skutočnosti, že Únia prijala rozhodné pozície(1) týkajúce sa potreby odstrániť násilie na ženách a uskutočňovať osobitné kampane a miestne projekty na boj proti tomuto javu, a že súčasné právne predpisy, napríklad v oblasti ochrany obetí trestnej činnosti, sexuálneho zneužívania a sexuálneho vykorisťovania detí, azylu a migrácie, zohľadňujú osobitné potreby obetí rodovo motivovaného násilia, pričom miera násilia páchaného na ženách je aj naďalej dôvodom vážneho znepokojenia v celej Únii;

E.  keďže podľa správy Agentúry Európskej únie pre základné práva s názvom Násilie páchané na ženách: prieskum v celej EÚ, uverejnenej v roku 2014,(2) je rodovo motivované násilie naďalej veľmi rozšíreným javom, keď tretina všetkých žien v Európe sa stala obeťou fyzického alebo sexuálneho násilia aspoň raz v dospelosti, 20 % mladých žien (vo veku od 18 až 29 rokov) malo skúsenosť so sexuálnym obťažovaním na internete, jedna žena z piatich (18 %) bola obeťou nebezpečného prenasledovania (stalkingu), každá dvadsiata žena bola znásilnená a viac než jedna desatina žien bola vystavená sexuálnemu násiliu proti vôli alebo s použitím sily, pričom väčšina násilných činov nie je nahlásená žiadnemu úradu;

F.  keďže podľa posudzovania európskej pridanej hodnoty sa ročné náklady Únie v súvislosti s násilím páchaným na ženách a rodovo motivovaným násilím odhadujú na 228 miliárd EUR ročne, z čoho 45 miliárd EUR ročne pripadá na verejné a štátne služby a 24 miliárd EUR na ušlý hospodársky výkon;

G.  keďže Komisia vo svojom strategickom záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 zdôraznila, že násilie páchané na ženách a rodovo motivované násilie, ktoré poškodzuje zdravie a telesnú a duševnú pohodu žien, ich pracovný život, finančnú nezávislosť a hospodársku situáciu, je jedným z kľúčových problémov, ktoré treba riešiť v záujme dosiahnutia skutočnej rodovej rovnosti;

H.  keďže Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) je prvým medzinárodným právne záväzným podrobným a komplexným nástrojom na predchádzanie násiliu na ženách a boj proti nemu, ktorý rieši problematiku násilia páchaného nielen na ženách, ale aj na mužoch a deťoch a tento dohovor je založený na zásadách predchádzania, ochrany a podpory, ako aj stíhania a odstraňovania násilia na ženách a domáceho násilia, a zdôrazňuje potrebu integrovaných politík na vnútroštátnej úrovni;

I.  keďže Rada v rámci maltského predsedníctva preukázala ochotu a pokrok v procese uzatvárania a finalizácie pristúpenia Únie k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu (Istanbulský dohovor); keďže záväzok Rady, Komisie a Parlamentu prijať prístup nulovej tolerancie k násiliu páchanému na ženách a dievčatách vo Valette 3. februára 2017 je predpokladom pre plné a účinné vykonávanie dohovoru;

J.  keďže všetky členské štáty podpísali Istanbulský dohovor, ale len štrnásť z nich ho doposiaľ ratifikovalo;

K.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú ľudskými právami, ktorých porušenie predstavuje porušenie práv žien a dievčat na rovnosť, nediskrimináciu, dôstojnosť a zdravie, ako aj práva žien na slobodu a sebaurčenie;

L.  keďže opozícia voči sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam sa v Európe a vo svete zvýšila;

M.  keďže násilie voči ženám a rodové násilie sa vymedzuje ako násilná trestná činnosť, ktorá je namierená proti nejakej osobe pre jej pohlavie, rodovú identitu alebo rodové vyjadrenie, alebo ktorá neprimerane zasahuje osoby určitého pohlavia; keďže rodovo motivované násilie je príčinou a dôsledkom nerovností medzi ženami a mužmi;

Odporúčania

i)  pripomína, že členské štáty, inštitúcie, agentúry, orgány a úrady Únie, a Únia ako celok sú viazané zmluvami a Chartou základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) s cieľom zaručiť a podporovať rodovú rovnosť, najmä článkami 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) a článkom 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a článkom 23 Charty základných práv Európskej únie;

ii)  víta skutočnosť, že prístup uplatnený v Istanbulskom dohovore je v plnej miere v súlade s mnohostranným prístupom Únie k fenoménu rodovo motivovaného násilia a so zameraním opatrení zavedených prostredníctvom vnútorných a vonkajších politík Únie.

iii)  v kontexte násilia páchaného na ženách, ktoré predstavuje porušenie ľudských práv a extrémnu formu diskriminácie, zdôrazňuje a opakuje, že rovnosť a nediskriminácia majú zásadný význam pre rozvoj spoločnosti a mali by sa uplatňovať v právnych predpisoch, praxi, judikatúre a v každodennom živote;

iv)  uznáva s hlbokým znepokojením, že ženy a dievčatá sú často vystavené závažným formám domáceho násilia, mrzačeniu ženských genitálií, vraždám v mene cti, obchodovaniu s ľuďmi spojenému s prostitúciou, sexuálnemu obťažovaniu, znásilneniu, manželstvám vynúteným násilím a iným trestným činom, ktoré predstavujú závažné porušenie ľudských práv a dôstojnosti žien a dievčat;

v)  uznáva, že domáce násilie nadmerne postihuje ženy a že tiež muži a deti môžu byť obeťami domáceho násilia, a to aj ako svedkovia násilia v rodine;

vi)  je znepokojený tým, že väčšina násilných činov sa považuje za súkromnú záležitosť, a preto sa tieto činy tolerujú a nie sú nahlásené žiadnemu úradu, čo naznačuje, že sú potrebné ďalšie opatrenia na povzbudzovanie obetí, aby podávali správy o svojich skúsenostiach a získali pomoc, a na zabezpečenie toho, aby poskytovatelia služieb mohli napĺňať potreby obetí a informovať ich o ich právach a existujúcich formách podpory; pripomína, že miera stíhania za prípady násilia voči ženám je neprijateľne nízka;

vii)  domnieva sa, že podpis a uzavretie Istanbulského dohovoru by tiež pomohli pri konsolidácii právneho rámca Únie a opatrení zameraných na boj proti násiliu na ženách dosiahnutím interne koordinovanejšieho prístupu a posilnením svojej úlohy na medzinárodných fórach;

viii)  vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlili rokovania o podpísaní a uzavretí tohto dohovoru;

ix)  vyzýva Komisiu a Radu, aby zabezpečili, aby Európsky parlament bol plne zapojený do procesu monitorovania dohovoru po tom, čo Únia k nemu pristúpi;

x)  pripomína, že pristúpenie Únie k Istanbulskému dohovoru nezbavuje členské štáty povinnosti ratifikovať dohovor na vnútroštátnej úrovni a zaviesť národný akčný plán boja proti násiliu na ženách; vyzýva preto všetky členské štáty, aby zabezpečili, aby bol zavedený národný akčný plán boja proti násiliu na ženách a aby tie členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, dohovor ratifikovali a v plnej miere vykonávali;

xi)  zdôrazňuje, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú základnými právami, ktoré sa z nijakého dôvodu nemôžu obmedziť;

xii)  opätovne pripomína, že podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ je Únia výlučne príslušná na uzatvorenie medzinárodnej dohody, keď je jej uzatvorenie ustanovené v legislatívnom akte Únie, alebo je nevyhnutné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju vnútornú právomoc, a preto pristúpenie Únie k Istanbulskému dohovoru je právnou právomocou Únie, ktorá môže ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť ich rozsah, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa štatútu pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti vrátane osôb pod medzinárodnou ochranou, a to aj pokiaľ ide o práva obetí trestných činov;

xiii)  opätovne pripomína výzvu Parlamentu adresovanú Komisii v uznesení z 25. februára 2014 s odporúčaniami na boj proti násiliu na ženách, aby predložila právny akt, ktorým sa zabezpečí súdržný systém zberu štatistických údajov, ako aj posilnený prístup členských štátov k prevencii a potláčaniu všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia a umožní sa jednoduchý prístup k spravodlivosti;

xiv)  konštatuje, že v návrhu Komisie COM(2016)0109 o pristúpení Únie k Istanbulskému dohovoru sa uvádza, že článok 83 ods. 1 ZFEÚ poskytuje právny základ pre opatrenia v súvislosti so sexuálnym vykorisťovaním žien a detí; vyzýva preto Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku prijatím jednomyseľného rozhodnutia, v ktorom sa vymedzuje násilie voči ženám a dievčatám a ostatné formy rodovo motivovaného násilia ako oblasť trestnej činnosti uvedenej v článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Pristúpenie EÚ k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu

Referenčné čísla

COM(2016)01092016/0062(NLE)

Gestorské výbory

 

LIBE

 

FEMM

 

 

 

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Jiří Maštálka

4.10.2016

Prerokovanie vo výbore

28.2.2017

23.3.2017

 

 

Dátum prijatia

30.5.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Rosa Estaràs Ferragut, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Pavel Svoboda, József Szájer, Axel Voss, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Durand, Angel Dzhambazki, Evelyne Gebhardt, Virginie Rozière, Kosma Złotowski

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

João Pimenta Lopes, Jarosław Wałęsa, Josef Weidenholzer

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

21

+

ALDE

GUE/NGL

EFDD

ENF

PPE

S&D

Verts/ALE

Jean-Marie Cavada, António Marinho e Pinto

Kostas Chrysogonos, João Pimenta Lopes

Joëlle Bergeron

Marie-Christine Boutonnet, Gilles Lebreton

Rosa Estaràs Ferragut, Pavel Svoboda, József Szájer, Axel Voss, Jarosław Wałęsa, Tadeusz Zwiefka

Mady Delvaux, Evelyne Gebhardt, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Virginie Rozière, Josef Weidenholzer

Max Andersson, Pascal Durand

0

-

 

 

2

0

ECR

Angel Dzhambazki, Kosma Złotowski

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Pozri napríklad: Oznámenie Komisie COM(2010) 491 final – Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015: http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri= CELEX:52010DC0491&from=SK. Závery Rady o odstránení násilia páchaného na ženách v Európskej únii, https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/lsa/113226.pdf.

(2)

http://fra.europa.eu/en/publication/2014/violence-against-women-eu-wide-survey-main-results-report.


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Pristúpenie EÚ k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu

Referenčné čísla

COM(2016)01092016/0062(NLE)

Gestorské výbory

       dátum oznámenia na schôdzi

LIBE

 

FEMM

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

JURI

 

 

 

 

Spravodajcovia

       dátum menovania

Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy

24.5.2016

Anna Maria Corazza Bildt

24.5.2016

 

 

Prerokovanie vo výbore

29.11.2016

27.3.2017

8.6.2017

 

Dátum prijatia

11.7.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

58

12

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Jan Philipp Albrecht, Maria Arena, Beatriz Becerra Basterrechea, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Michał Boni, Caterina Chinnici, Anna Maria Corazza Bildt, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, André Elissen, Frank Engel, Monika Flašíková Beňová, Kinga Gál, Iratxe García Pérez, Arne Gericke, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Anna Hedh, Dietmar Köster, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Florent Marcellesi, Claude Moraes, Angelika Niebler, Maria Noichl, Margot Parker, Soraya Post, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Michaela Šojdrová, Jaromír Štětina, Traian Ungureanu, Ernest Urtasun, Bodil Valero, Ángela Vallina, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jadwiga Wiśniewska, Anna Záborská, Tomáš Zdechovský, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Kostas Chrysogonos, Carlos Coelho, Pál Csáky, Stefan Eck, Julie Girling, Marek Jurek, Kostadinka Kuneva, Miltiadis Kyrkos, Jean Lambert, Jeroen Lenaers, Edouard Martin, Morten Helveg Petersen, John Procter, Christine Revault D’Allonnes Bonnefoy, Petri Sarvamaa, Branislav Škripek, Jordi Solé, Axel Voss, Julie Ward, Kristina Winberg

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Richard Corbett, Josu Juaristi Abaunz, Georg Mayer, Miroslav Mikolášik, Lieve Wierinck

Dátum predloženia

19.7.2017


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

58

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Izaskun Bilbao Barandica, Nathalie Griesbeck, Lieve Wierinck, Morten Helveg Petersen

ECR

Monica Macovei

EFDD

Daniela Aiuto

GUE/NGL

Malin Björk, Kostas Chrysogonos, Stefan Eck, Josu Juaristi Abaunz, Kostadinka Kuneva, Ángela Vallina

EPP

Michał Boni, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Pál Csáky, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Barbara Kudrycka, Jeroen Lenaers, Angelika Niebler, Petri Sarvamaa, Jaromír Štětina, Csaba Sógor, Traian Ungureanu, Axel Voss, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Tomáš Zdechovský

S&D

Maria Arena, Vilija Blinkevičiūtė, Caterina Chinnici, Richard Corbett, Monika Flašíková Beňová, Iratxe García Pérez, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Cécile Kashetu Kyenge, Miltiadis Kyrkos, Dietmar Köster, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Edouard Martin, Claude Moraes, Maria Noichl, Soraya Post, Christine Revault D'Allonnes Bonnefoy, Birgit Sippel, Julie Ward

GREENS/ALE

Jan Philipp Albrecht, Jean Lambert, Florent Marcellesi, Judith Sargentini, Jordi Solé, Ernest Urtasun, Bodil Valero

12

-

ECR

Arne Gericke, Jussi Halla-aho, Marek Jurek, Branislav Škripek, Jadwiga Wiśniewska

ENF

André Elissen, Georg Mayer, Auke Zijlstra

EPP

Kinga Gál, Miroslav Mikolášik, Michaela Šojdrová, Anna Záborská

4

0

ECR

Julie Girling, John Procter

EFDD

Margot Parker, Kristina Winberg

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie