Postup : 2017/2011(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0294/2017

Predkladané texty :

A8-0294/2017

Rozpravy :

PV 24/10/2017 - 18
CRE 24/10/2017 - 18

Hlasovanie :

PV 25/10/2017 - 7.7
CRE 25/10/2017 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0413

SPRÁVA     
PDF 812kWORD 97k
11.10.2017
PE 606.242v03-00 A8-0294/2017

o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti protirómskemu zmýšľaniu

(2017/2038(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajkyňa: Soraya Post

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o aspektoch základných práv v integrácii Rómov v EÚ: boj proti protirómskemu zmýšľaniu

(2017/2038(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na preambulu Zmluvy o EÚ, najmä jej druhú a štvrtú až siedmu zarážku,

–  so zreteľom aj na článok 2, článok 3 ods. 3 druhú zarážku a článok 6 ZEÚ,

  so zreteľom aj na článok 10 a článok 19 ods. 1 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len „charta“), ktorá bola vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu a nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989, najmä na jeho článok 3,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN A/70/L.1 prijatú Valným zhromaždením 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN A/RES/60/7 prijatú Valným zhromaždením 1. novembra 2005 o spomienke na holokaust,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy o právach národnostných menšín,

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru ministrov Rady Európy o náraste neznášanlivosti a rasovo motivovanom násilí voči Rómom v Európe, ktoré bolo prijaté 1. februára 2012,

–  so zreteľom na všeobecné politické odporúčanie Európskej komisie č. 13 proti rasizmu a neznášanlivosti týkajúce sa boja proti odporu voči Rómom a ich diskriminácii,

–  so zreteľom na Chartu európskych politických strán za nerasistickú spoločnosť prijatú Kongresom miestnych a regionálnych orgánov Rady Európy na jeho 32. zasadnutí v marci 2017,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z roku 1985 (2014) – Postavenie a práva národnostných menšín v Európe a rezolúciu 2153 (2017) – Podpora začlenenia Rómov a kočovníkov,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Thorbjorna Jaglanda z 11. apríla 2017 o 10 cieľoch na nasledujúcich 10 rokov,

–  so zreteľom na Dohovor MOP o diskriminácii v zamestnaní a povolaní z roku 1958 (č. 111),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia(4),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch, na závery Rady z 8. decembra 2016 o urýchlenom procese integrácie Rómov a osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 14/2016 z 13. októbra 2016,

–  so zreteľom na závery Rady z 15. júna 2011 o vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve,

–  so zreteľom na oznámenia Komisie o integrácii Rómov (COM(2010)0133, COM(2012)0226, COM(2013)0454, COM(2015)0299, COM(2016)0424), ako aj oznámenie o rámci EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o Rómoch(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov – protirómske zmýšľanie v Európe a uznanie pamätného dňa v EÚ ako pripomienky na genocídu Rómov počas 2. svetovej vojny(6),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2016 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2015(7), najmä na odseky 117 – 122 o právach Rómov,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva o základných právach za rok 2016,

–  so zreteľom na prieskumy agentúry EÚ pre základné práva MIDIS I a II a rôzne ďalšie prieskumy a správy o Rómoch,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 14/2016 o politických iniciatívach a finančnej podpore EÚ na integráciu Rómov: výrazný pokrok za posledné desaťročie, no ďalšie úsilie je potrebné v praxi,

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometra s názvom Diskriminácia v EÚ v roku 2015,

–  so zreteľom na správy a odporúčania Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), okrem iného jej akčný plán na zlepšenie situácie Rómov a Sintiov v oblasti OBSE,

–  so zreteľom na správy a odporúčania organizácií strážnej služby a organizácií občianskej spoločnosti, predovšetkým Európskeho centra pre práva Rómov, organizácií Fundación Secretariado Gitano, OSF, ERGO a Amnesty International,

–  so zreteľom na referenčný dokument o protirómskom zmýšľaní Aliancie proti protirómskemu zmýšľaniu,

–  so zreteľom na správu Centra pre európske politické štúdie o boji proti inštitucionálnemu protirómskemu zmýšľaniu: odpovede a perspektívne postupy v EÚ a vybraných členských štátoch,

  so zreteľom na novozriadený Európsky rómsky inštitút pre umenie a kultúru (ERIAC) v Berlíne, ktorého účelom je predstaviť umeleckú a kultúrnu prítomnosť 12 miliónov Rómov žijúcich v Európe a ktorý im umožňuje prejaviť sa, čím prispieva k boju proti protirómskemu zmýšľaniu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8–0294/2017),

A.  keďže Rómovia sú stále zbavovaní svojich ľudských práv v Európe;

B.  keďže Rómovia sú súčasťou kultúry a hodnôt Európy a prispeli ku kultúrnemu bohatstvu, rozmanitosti, hospodárstvu i spoločnej histórii EÚ;

C.  keďže „protirómske zmýšľanie je osobitná forma rasizmu, ideológia založená na rasovej nadradenosti, forma dehumanizácie a inštitucionálneho rasizmu podporovaného historickou diskrimináciou, ktorá sa prejavuje okrem iného násilím, nenávistnými prejavmi, vykorisťovaním, stigmatizáciou a najotvorenejšou formou diskriminácie“(8);

D.  keďže napriek úsiliu na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni sa pretrvávajúce a štrukturálne protirómske zmýšľanie(9) denne objavuje na všetkých úrovniach európskej spoločnosti v celej Európe, čo sa prejavuje napríklad individuálnym a inštitucionálnym zanedbávaním, diskrimináciou, nerovnosťou a zhoršovaním postavenia, znevažovaním, vyčleňovaním a hľadaním obetného baránka, stigmatizáciou, nenávistným prejavom a vytváraním obetí násilie, extrémnej chudoby a rozsiahleho sociálneho vylúčenia; keďže odpor voči Rómom je na vzostupe a politické strany získavajú popularitu vyjadrovaním zjavne protirómskych nálad;

E.  keďže protirómske zmýšľanie možno nájsť v členských štátoch v práci a činnosti verejných orgánov a inštitúcií v takmer všetkých sférach a na všetkých úrovniach a prejavuje sa najčastejšie v tom, že Rómom sa neposkytuje rovnaký prístup alebo žiadny prístup k verejným službám, upierajú sa im rovnaké práva a rovnaké zaobchádzanie, Rómovia sa obchádzajú v procese tvorby politík a znalostí, sú nedostatočne zastúpení v oficiálnych orgánoch na všetkých úrovniach spoločnosti, vo vytváraní diskriminačných programov a že sa zneužívajú príležitosti financovania na zlepšenie života Rómov;

F.  keďže mimovoľné protirómske zmýšľanie možno pozorovať aj v činnosti inštitúcií EÚ, pretože mnohé programy a fondy EÚ, ktoré by mohli mať pozitívny vplyv na životné podmienky a vyhliadky Rómov, ich nedosahujú alebo symbolicky označia Rómov za ich príjemcov, ale nezohľadňujú ich realitu a diskrimináciu, ktorej čelia;

G.  keďže protirómske zmýšľanie, nech je akokoľvek neúmyselné, možno odhaliť v acquis EÚ, v ktorom sa často nezohľadňuje realita a výzvy Rómov, ktorí boli niekoľko storočí vystavení viacerým formám diskriminácie, a preto nemôžu požívať rovnaké práva a príležitosti a rovnakú úroveň ochrany, aké poskytuje acquis EÚ ostatným občanom EÚ;

H.  keďže v našej spoločnosti existuje pretrvávajúce paternalistické zaobchádzanie s Rómami, zistiteľné v jazyku i konaní, v ktorých sa len zdôrazňuje potreba „začlenenia“ alebo „integrácie“ Rómov, keď v skutočnosti je potrebný podstatný posun v prístupe; keďže im treba zabezpečiť prístup k ich základným právam a občianstvu a ich plné uplatňovanie;

I.  keďže Rómovia sú neustále označovaní za zraniteľných ľudí, aj keď v skutočnosti zbavenie Rómov ich neoddeliteľných ľudských práv a odopieranie rovnakého zaobchádzania a prístupu k blahobytu, službám, informáciám, spravodlivosti, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, zamestnaniu atď. znamená, že Rómov robia zraniteľnými štruktúry, ktoré sú diskriminačné a ktoré vytvárajú a udržiavajú tí, ktorí sú pri moci; keďže to dokazuje, že príslušné orgány zanedbali svoje povinnosti týkajúce sa ľudských práv;

Spolupatričnosť a spoluúčasť

1.  zdôrazňuje, že na boj proti podvedomému spoločenskému konsenzu s cieľom vylúčiť Rómov, na boj proti diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu a na odstránenie stereotypov, ktoré po stáročia vytvárala a posilňovala populárna literatúra, médiá, umenie a jazyk, je nevyhnutné vzdelávať väčšinovú spoločnosť o rozmanitosti Rómov, ich histórii, kultúre a rozmere a závažnosti protirómskeho zmýšľania, ktorému čelia vo svojich každodenných životoch; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby prevzali úplnú zodpovednosť za svojich rómskych občanov a zaviedli dlhodobé kampane na zvyšovanie informovanosti a prierezovej citlivosti;

2.  považuje aktívnu a zmysluplnú sociálnu, ekonomickú a kultúrnu účasť Rómov za kľúčovú na účinné riešenie problému protirómskeho zmýšľania a na vytvorenie veľmi potrebnej vzájomnej dôvery v prospech celej spoločnosti; berie na vedomie spoločnú zodpovednosť Komisie a členských štátov v tomto smere; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby navrhli stratégie obsahujúce tak aktívne, ako aj reaktívne opatrenia na základe skutočných systematických konzultácií so zástupcami Rómov a s mimovládnymi organizáciami a zapojili ich do vykonávania, monitorovania a hodnotenia hlavných zavedených programov a projektov na všetkých úrovniach, a to i na miestnej; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytvorenie nezávislých rómskych občianskych organizácií a verejných inštitúcií, ako aj posilnenie postavenia mladých, progresívnych Rómov vo vedúcich pozíciách;

Zmierenie a budovanie dôvery

3.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v záujme vytvorenia dôležitej vzájomnej dôvery zriadila (buď v rámci existujúcich štruktúr alebo ako samostatný orgán) na úrovni EÚ komisiu pre pravdu a zmierenie s cieľom uznať prenasledovanie, vylúčenie a neuznávanie Rómov počas stáročí, aby to zaznamenala v oficiálnej bielej knihe a aby sa zapojila s Európskym parlamentom a rómskymi odborníkmi do vykonávania týchto úloh;

4.  vyzýva členské štáty, aby zriadili buď v rámci existujúcich štruktúr alebo ako samostatný orgán vnútroštátne komisie pre pravdu a zmierenie s cieľom uznať prenasledovanie, vylúčenie a neuznávanie Rómov počas stáročí, a pritom zapojili poslancov, vládnych úradníkov, právnikov, zástupcov Rómov, mimovládne organizácie a organizácie na miestnej úrovni s cieľom zdokumentovať tieto otázky v oficiálnom bielej knihe, a povzbudzuje členské štáty, aby zaradili históriu rómskeho súčasťou do učebných osnov na školách;

5.  vyzýva členské štáty, aby si pripomenuli obete rómskeho holokaustu, aby označili 2. august za pamätný deň rómskeho holokaustu a poskytli primeranú, okamžitú reštitúciu žijúcim obetiam holokaustu prostredníctvom zjednodušeného postupu, ktorý bude sprevádzať informačná kampaň; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli rómske obete do svojich spomienkových osláv, ktoré sa konajú každoročne 27. januára, a vyzdvihli tak pamätný deň holokaustu a aby usporiadali dobrovoľné školenia pre zamestnancov verejnej správy o holokauste Rómov;

Vykonávanie kontrol výkonnosti

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zatiaľ čo sa v členských štátoch realizuje niekoľko cielených programov, väčšina bežných programov vrátane tých, na ktoré sa vzťahujú štrukturálne fondy, zostáva mimo dosahu najviac znevýhodnených osôb, najmä Rómov; vyzýva preto Dvor audítorov, aby dôkladnejšie a pravidelne kontroloval výkonnosť programov EÚ, ako sú programy vzdelávania a zamestnanosti EÚ, napríklad program Erasmus + a iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

7.  vyzýva Komisiu, aby:

–  – posúdila programy EÚ a príležitosti financovania s cieľom určiť, či spĺňajú požiadavky nediskriminácie a účasti, a v prípade potreby bezodkladne prijala nápravné opatrenia;

–  uplatnila rozsiahly dlhodobý monitorovací systém finančného účtovníctva zameraný na kvalitu s cieľom kontrolovať úspešnosť členských štátov pri využívaní programov EÚ;

–  aktívne zapájala rómskych adresátov projektov do svojho monitorovania a hodnotenia účinným a transparentným spôsobom,

–  zabezpečila, aby bol existujúci mechanizmus na podávanie sťažností pre obyvateľov, mimovládne organizácie a orgány dostupnejší a transparentnejší a umožňoval im podávať správy o diskriminačných fondoch a programoch EÚ;

–  pozastavila financovanie v prípadoch zneužívania finančných prostriedkov EÚ;

–  vykonala reformu EŠIF tak, aby aktívnejšie poskytovali finančnú podporu na boj proti neznášanlivosti voči Rómom, a

–  rozšírila programy financovania Európa pre občanov a Práva, rovnosť a občianstvo a uznala dôležitú úlohu strážnych organizácií a iných zainteresovaných strán pri monitorovaní protirómskeho zmýšľania a zabezpečovaní dodržiavania základných práv;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby:

–  zabezpečili, že príslušné opatrenia financované EÚ s možnými dôsledkami pre rómske komunity budú inkluzívne a budú bojovať proti segregácii,

–  zabezpečili, že sa jasne vymedzia segregačné praktiky a výslovne že sa vylúčia z financovania;

–  zlepšili príležitosti financovania s cieľom zabezpečiť, aby vytvorené príležitosti vzdelávania a zamestnanosti poskytovali skutočné a udržateľné východisko z nezamestnanosti, čo je nevyhnutné pre dôstojný život;

–  zabezpečili, že všetky dostupné zdroje sa budú využívať efektívne, a

–  zvýšili mieru čerpania finančných prostriedkov EÚ v súlade s prioritami stanovenými vo vnútroštátnych stratégiách integrácie Rómov;

9.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili koordináciu medzi miestnymi a vnútroštátnymi orgánmi s cieľom odstrániť administratívne a politické prekážky a účinne využívať fondy EÚ na zlepšenie situácie rómskych obyvateľov, najmä detí;

10.  pripomína odporúčanie Rady z roku 2013, v ktorom sa uvádza, že presadzovanie sociálneho začlenenia a boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, okrem iného vrátane sociálno-ekonomického začlenenia marginalizovaných spoločenstiev, ako sú napr. Rómovia, by sa malo uľahčiť pridelením najmenej 20 % z celkových zdrojov ESF v každom členskom štáte na investovanie do ľudí;

Zabezpečenie rovnakých práv a boj proti protirómskemu zmýšľaniu prostredníctvom odbornej prípravy

11.  pripomína, že práva menšín a zákaz diskriminácie tvoria neoddeliteľnú súčasť základných práv a ako také patria do rámca hodnôt EÚ, ktoré sa majú rešpektovať v súlade s článkom 2 ZEÚ; pripomína, že EÚ môže zasiahnuť, ak v súlade s článkom 7 ZEÚ existuje jasné riziko vážneho porušenia týchto hodnôt niektorým členským štátom; podporuje prijatie prísneho monitorovacieho a sankčného mechanizmu s cieľom zabezpečiť dodržiavanie noriem základných práv, ktorý prinesie veľké výhody pre Rómov v tom, že bude zmysluplne bojovať proti prejavom protirómskeho zmýšľania a porušovaniu ich základných práv;

12.  vyzýva členské štáty, aby na základe alarmujúcich správ MVO a strážnych organizácií:

–  vykonávali a presadzovali smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000 s cieľom účinne zabrániť všetkým formám diskriminácie Rómov a odstrániť tieto formy a zabezpečiť, aby ich vnútroštátne, regionálne a miestne správne predpisy neboli diskriminačné a nevzišli z nich segregačné praktiky;

–  uplatňovali a vykonávali rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/JHA z 28. novembra 2008, pretože ustanovuje prostriedky v záujme úspešného boja proti protirómskych výrokov a násilia proti Rómom;

13.  vyzýva Komisiu, aby poskytla pomoc členským štátom pri transpozícii a implementácii smerníc o rovnakom zaobchádzaní a aby naďalej otvárala konania vo veci porušenia predpisov bez výnimky proti všetkým členským štátom, ktoré porušujú, netransponujú alebo neuplatňujú smernice o rovnakom zaobchádzaní, ako je smernica o rasovej rovnosti (2000/43/ES)(10), smernica o práve pohybovať sa a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (2004/38/ES)(11), smernica o práve obetí (2012/29/ES)(12), rámcové rozhodnutie Rady (2008/913/SVV) o rasizme a xenofóbii(13), smernica o audiovizuálnych mediálnych službách (2010/13/EÚ)(14) a smernica Rady o rovnakom zaobchádzaní medzi mužmi a ženami (2004/113/ES)(15) a o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní (2000/78/ES)(16);

14.  vyzýva Komisiu a Radu, aby vyriešili túto patovú situáciu a znovu začali rokovania o antidiskriminačnej smernici;

15.  odsudzuje skutočnosť, že niektoré členské štáty popierajú nerovnoprávne postavenie svojich rómskych občanov, ich nedostatočnú politickú vôľu napraviť svoje zlyhanie, čo sa týka zabezpečenia prístupu rómskych občanov k základným právam a ich obviňovanie zo sociálneho vylúčenia zapríčineného štrukturálnym rasizmom;

16.  vyzýva členské štáty, aby:

–  jasne odsúdili a potrestali popieranie holokaustu Rómov, nenávistné prejavy a hľadanie obetných baránkov zo strany politikov a verejných činiteľov na všetkých úrovniach a vo všetkých druhoch médií, keďže priamo posilňujú protirómske zmýšľanie v spoločnosti;

–  prijali opatrenia na zabránenie a boj proti protirómskym nenávistným prejavom, a to i použitím kultúrneho dialógu;

17.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoju prácu s mimovládnymi organizáciami s cieľom poskytnúť odbornú prípravu v oblasti najlepších postupov v boji proti predsudkom, ako aj v oblasti účinných kampaní boja proti nenávistným prejavom prostredníctvom mapovania osobitných potrieb a požiadaviek partnerov mimovládnych organizácií v tomto smere; vyzýva Komisiu, aby vyzvala občiansku spoločnosť na monitorovanie a podávanie správ o nenávistných prejavoch, trestných činoch z nenávisti a popieraní holokaustu v členských štátoch;

18.  žiada svojho predsedu, aby odsúdil a potrestal poslancov Európskeho parlamentu, ktorí používajú hanlivý, rasistický alebo xenofóbny jazyk alebo takéto správanie v Európskom parlamente;

19.  odsudzuje porušovanie práva Rómov na voľný pohyb; vyzýva členské štáty, aby uznali, že sa základné zásady EÚ musia vzťahovať na všetkých jej občanov a v smernici o voľnom pohybe sa nepovoľuje hromadné vyhostenie ani žiadny druh vytvárania profilov na základe rasy; vyzýva členské štáty pôvodu, aby prevzali svoju zodpovednosť a bojovali proti chudobe a vylúčeniu všetkých svojich občanov, a členské štáty príchodu, aby zintenzívnili cezhraničnú spoluprácu s cieľom bojovať proti diskriminácii a zneužívaniu a zabrániť, aby zneužívanie v krajine príchodu pokračovalo;

20.  vyzýva členské štáty, aby riešili problém zaujatosti voči rómskym utečencom a žiadateľom o azyl v súvislosti s migráciou; pripomína, že členské štáty prijímajú žiadateľov o azyl z krajín západného Balkánu a z hľadiska počtu veľa z nich tvoria Rómovia zo Srbska a z bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a že toto môže súvisieť s konkrétnymi faktormi, ktoré majú vplyv na rómsku komunitu v týchto krajinách; vyzýva na začlenenie osobitnej kapitoly o prenasledovaní v dôsledku odporu voči Rómom v krajine pôvodu informácie týkajúce sa príslušných krajín;

21.  je hlboko znepokojený počtom rómskych obyvateľov v Európe bez štátnej príslušnosti, ktorým bol úplne odmietnutý prístup k sociálnym službám, vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti a ktorí boli odsunutí na úplný okraj spoločnosti; žiada členské štáty, aby zabránili situácii osôb bez štátnej príslušnosti a zabezpečili využívanie základných ľudských práv pre všetkých;

22.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali registráciu pri narodení dieťaťa bez diskriminácie a zabezpečili identifikáciu všetkých svojich občanov s cieľom zabrániť tomu, aby dochádzalo k odopretiu prístupu rómskych občanov k všetkým základným službám; žiada členské štáty, aby prijali okamžité nápravné opatrenia na zastavenie diskriminačnej registrácie pri narodení detí a aby prostredníctvom svojich miestnych orgánov prijali aktívne kroky, ktorými zabezpečila, aby bolo zaregistrované každé dieťa; žiada Komisiu, aby posúdila a monitorovala situáciu v členských štátoch, vymieňala si osvedčené postupy o identifikácii a ochrane osôb, ktorých občianstvo nebolo uznané a ktoré nemajú prístup k dokladom totožnosti, a iniciovala osvetové kampane o dôležitosti registrácie narodenia;

23.  je hlboko znepokojený nerovnoprávnym prístupom Rómov k zdravotným informáciám, službám a starostlivosti, ich vážnym nedostatkom preukazov zdravotného poistenia a ich rasovým zneužívaním; vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na odstránenie všetkých prekážok prístupu k systému zdravotnej starostlivosti; žiada členské štáty, aby v prípade potreby zabezpečili finančné prostriedky na programy sprostredkovania zdravotnej starostlivosti pre Rómov a zvýšili informovanosť o zdravotnej starostlivosti a zlepšili prístup k vakcinácii a preventívnej zdravotnej starostlivosti v rómskych spoločenstvách;

24.  je znepokojený diskrimináciou rómskych žien, ktoré sú často umiestňované do segregovaných pôrodníckych oddelení podradnej kvality a čelia fyzickému zneužívaniu, zanedbávaniu, nedostatočnému a zlému zaobchádzaniu zo strany zdravotníckych pracovníkov pri pokuse o prístup k službám sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti a ktoré často nemajú prístup k mobilným zdravotným skríningom; naliehavo žiada členské štáty, aby na tento účel okamžite zaviedli monitorovací a nápravný mechanizmus a aby zabezpečili, aby sa zdravotnícky personál, ktorý poruší etiku, zodpovedal za svoje konanie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie na podporu udržateľného a komplexného budovania kapacít pre rómske ženy, vytvorili špecializované štruktúry, ako sú kontaktné miesta, s cieľom poskytovať materiál o zdravotných informáciách prispôsobený osobitným potrebám a poskytovať potrebnú podporu pre iniciatívy v oblasti zdravia spoločnosti;

25.  vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov uprednostňovali deti, a to najmä poskytovaním prístupu k zdravotnej starostlivosti, dôstojným životným podmienkam a prístupu k vzdelávaniu pre rómske deti; zdôrazňuje, že boj proti negramotnosti rómskych detí je kľúčom k lepšej integrácii a začleneniu rómskych obyvateľov, čo umožní ďalším generáciám zlepšiť ich prístup k zamestnaniu;

26.  naliehavo žiada členské štáty, aby odsúdili nútenú sterilizáciu a poskytli odškodnenie rómskym ženám, ktoré boli predmetom systémovej a štátom podporovanej sterilizácie, spolu s verejným ospravedlnením obetiam tohto zločinu proti ľudskosti;

27.  je hlboko znepokojený fenoménom nezákonného odoberania rómskych detí ich rodičom; žiada členské štáty, aby bezodkladne preskúmali tieto prípady a prijali primerané opatrenia s cieľom zabrániť im;

28.  odsudzuje neschopnosť členských štátov zaručiť rovnoprávny prístup Rómov k spravodlivosti a ich rovnosť pred zákonom, čo sa prejavuje:

–  neúspešnosťou alebo neprijateľne dlhým trvaním postupov zabezpečovania spravodlivosti pre obete trestných činov z nenávisti, najmä tých, ktoré boli spáchané príslušníkmi polície;

–  neprimeranou kriminalizáciou Rómov;

–   nadmernou policajnou prácou (etnické profilovanie, nadmerné procesy zastavovania a prehľadávania, nemiestne útoky na rómske osady, svojvoľné zabavenie a zničenie majetku, nadmerné používanie sily počas zatýkania, útoky, vyhrážky, ponižujúce zaobchádzanie, fyzické zneužívanie a upieranie práv počas policajných výsluchov a vo väzbe),

–  a nedostatočnou policajnou prácou v prípade trestných činov spáchaných voči Rómom tým, že sa poskytlo málo alebo sa neposkytla žiadna pomoc (ako v prípadoch obchodovania s ľuďmi a obetí domáceho násilia) a ochrana, alebo sa málo vyšetrovali, prípadne sa nevyšetrovali vôbec prípady trestných činov, o ktorých podali správu Rómovia;

29.  vyzýva členské štáty, aby:

–  zaručili, že všetci občania sú si pred zákonom rovní, a zabezpečili, že každý vrátane Rómov má rovnoprávny prístup k spravodlivosti a k procesným právam;

–  zabezpečili povinnú odbornú prípravu na pracovisku založenú na ľudských právach a zameranú na služby úradom činným v trestnom konaní a úradníkom v súdnom systéme na všetkých úrovniach,

–  vyšetrovali a stíhali trestné činy z nenávisti a poskytli najlepšie postupy, pokiaľ ide o identifikáciu a vyšetrovanie trestných činov z nenávisti vrátane trestných činov motivovaných obzvlášť protirómskym zmýšľaním,

–  zriadili v rámci policajných síl jednotky proti trestným činom z nenávisti so znalosťami o protirómskom zmýšľaní,

–  povzbudzovali primeranú policajnú prácu a v prípade zneužívania moci zo strany polície zaviedli postihy,

–  prijali do zamestnania odborníkov na urovnávanie sporov, aby spolupracovali s políciou,

–  povzbudzovali aktívny nábor Rómov ako členov policajných síl,

–  zabezpečili, aby programy na podporu obetí riešili osobitné potreby Rómov a poskytovali im pomoc pri hlásení zločinov a podávaní sťažností,

–  pokračovali v rozširovaní geografického rozsahu programu JUSTROM, spoločného programu Komisie a Rady Európy zameraného na prístup rómskych žien k spravodlivosti,

–  v plnej miere vykonávali smernicu EÚ o obchodovaní s ľuďmi a zintenzívnili svoju spoluprácu medzi políciou a súdnictvom na boji proti obchodovaniu s ľuďmi a

–  v plnej miere vykonávali smernicu 2011/93/EÚ(17) a predchádzali sexuálnemu zneužívaniu a vykorisťovaniu detí a bojovali proti nemu a chránili obete;

30.  vyzýva Európsku policajnú akadémiu (CEPOL), aby naďalej poskytovala odbornú prípravu v oblasti základných práv a aby dochádzalo k súvisiacej prierezovej senzibilizácii príslušníkov policajných síl;

31.  je hlboko znepokojený rozsiahlou diskrimináciou Rómov v oblasti bývania, pre ktorú je charakteristické diskriminačné prenajímanie a trh s vlastníctvom nehnuteľností, a systémom sociálneho bývania, nútenými vysťahovaniami a demoláciou domovov Rómov bez toho, aby sa im poskytlo primerané alternatívne bývanie, umiestňovaním Rómov do segregovaných táborov a núdzových prístreškov odrezaných od základných služieb, budovaním múrov okolo rómskych osád a neschopnosťou orgánov verejnej moci zabezpečiť Rómom denne úplný prístup k pitnej vode z vodovodu a k systému odpadových vôd;

32.  vyzýva členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s Rómami pri prístupe k bývaniu a aby v plnej miere využívali finančné prostriedky EÚ na zlepšenie bytovej situácie Rómov, najmä presadzovaním desegregácie, odstránením priestorovej segregácie a podporovaním miestneho rozvoja vedeného spoločenstvom a integrovaných územných investícií podporovaných EŠIF a tiež prostredníctvom ucelenej politiky v oblasti verejného bývania; naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili prístup k verejným službám, ako je voda, elektrina a plyn, a infraštruktúre potrebnej pre bývanie v súlade s vnútroštátnymi právnymi požiadavkami;

33.  žiada Komisiu, aby uznala svoju právomoc v súvislosti s rasovo motivovanými nútenými vysťahovaniami; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa nútené vysťahovania uskutočňovali v úplnom súlade s právnymi predpismi Únie, ako aj s ostatnými medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv, ako sú napríklad záväzky vyplývajúce z Európskeho dohovoru o ľudských právach; žiada ďalej zvýšenie počtu a dostupnosti odborníkov na desegregáciu v členských štátoch, ktorých sa to najviac týka, s cieľom podporiť orgány pri zabezpečovaní toho, aby európske štrukturálne a investičné fondy účinne podporovali desegregáciu, a žiada, aby sa v rámci Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ESF/EFRR) vyčlenili finančné prostriedky na opatrenia na priestorovú desegregáciu;

34.  víta aktívne iniciatívy, ktorých cieľom je zlepšiť situáciu bývania Rómov v mestách; uznáva, že iniciatíva Eurocities zhromažďujúca dôkazy mapovaním, ktoré skúma charakteristické vlastnosti rómskych komunít žijúcich v mestách, výzvy, ktorým čelia, a reakcie miest na ne;

35.  vyjadruje poľutovanie nad pokračujúcou školskou segregáciou vrátane nadmerného zastúpenia rómskych detí v tzv. osobitných školách, škôl len pre rómske deti, oddelených tried, tzv. kontajnerových škôl atď.; žiada členské štáty, aby navrhli a prijali desegregačné a iné účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania a úplného prístupu rómskych detí k vysokokvalitnému vzdelávaniu, ktoré absolvujú deti väčšiny, a na zabezpečenie toho, aby všetky rómske deti ukončili aspoň povinnú školskú dochádzku; zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať dôvody predčasného ukončenia školskej dochádzky, najmä to, akú úlohu v tomto jave zohráva protirómske zmýšľanie; ďalej nabáda členské štáty k tomu, aby preskúmali nové spôsoby odstránenia existujúcej vzdelanostnej priepasti prostredníctvom vzdelávania dospelých, odborného vzdelávania a prípravy a informálneho učenia a neformálneho vzdelávania; trvá na tom, že pritom by sa mala venovať pozornosť aj prierezovej diskriminácii, a to so zapojením rómskych expertov a školských mediátorov, a mali by sa zabezpečiť na takéto opatrenia primerané zdroje;

36.  považuje diskrimináciu Rómov v oblasti zamestnania, pre ktorú je najčastejšie príznačná dlhodobá nezamestnanosť, zmluvy na nula hodín, neisté pracovné podmienky, kde chýba zdravotné a sociálne poistenie alebo dôchodok, prekážky na trhu práce (ktoré existujú dokonca aj pre Rómov s vysokoškolským vzdelaním) a nedostatok príležitostí rekvalifikácie, za znepokojujúcu a neprijateľnú; preto naliehavo žiada členské štáty, aby prijali účinné opatrenia s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s Rómami, pokiaľ ide o prístup na trh práce a príležitosti zamestnania, a odstrániť priame a nepriame prekážky vrátane diskriminácie;

37.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali so súkromným sektorom s cieľom podporiť vzdelávacie, zamestnanecké a podnikateľské príležitosti pre Rómov, najmä v rastúcich technologických odvetviach; vyzýva členské štáty, aby ambiciózne preskúmali, ako nové technológie dokážu pomôcť a prispieť k sociálnemu a hospodárskemu začleneniu Rómov a k boju proti protirómskemu zmýšľaniu; zdôrazňuje, aký je dôležitý regionálny rozvoj z hľadiska vytvárania udržateľných pracovných príležitostí v najmenej rozvinutých regiónoch;

38.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali politiky, pri ktorých sa dokázal ich výrazný pozitívny vplyv, ako je odborná a pracovná príprava, individuálne poradenské služby, samostatná zárobková činnosť, sociálne podnikanie a programy prvých pracovných skúseností s cieľom podporiť účasť Rómov na trhu práce a zabrániť prenosu chudoby medzi generáciami v rómskych komunitách;

39.  odsudzuje viacnásobné a prelínajúce sa formy diskriminácie Rómov, ktoré sú často skryté a utajené; zdôrazňuje, že politiky zamerané na jednu príčinu diskriminácie by mali venovať pozornosť situácii osobitných skupín, ktoré môžu byť obeťami viacnásobnej diskriminácie; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť zlepšeniu dosahovania vzdelania, účasti, prístupu k zamestnaniu, bývaniu, zdravotnej starostlivosti, ako aj predchádzaniu diskriminácii v prípade Rómov, ktorí čelia viacnásobnej a prierezovej diskriminácii a nerovnosti, a zahrnuli nim určené osobitné programy do rámca EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov do roku 2020;

40.  so znepokojením konštatuje, že rómske ženy sú vystavené viacnásobnej a prierezovej diskriminácii preto, že sú ženy a že patria k rómskej etnickej menšine, a tak sa ocitajú v znevýhodnenej pozícii, pokiaľ ide o účasť v spoločnosti na všetkých úrovniach a o prístup k základným službám a zdrojom; zdôrazňuje, že diskriminácia je naliehavejšia u rómskych žien a dievčat, ktoré nemajú doklady totožnosti; zdôrazňuje, že zlepšenie situácie rómskych žien a dievčat si vyžaduje osobitné a cielené nediskriminačné politiky, ktoré umožnia rovnaký prístup k zamestnaniu a vzdelávaniu vrátane celoživotného vzdelávania a ktoré zabezpečia kvalitné bývanie – kľúč k zlepšeniu ich životných podmienok a k boju proti chudobe a vylúčeniu;

41.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že do svojich národných stratégií pre integráciu Rómov bude začlenená osobitná kapitola o právach žien a rodovej rovnosti a že opatrenia v oblasti podpory rodovej rovnosti zamerané na práva žien a hľadisko rodovej rovnosti boli uplatňované v každej ich časti, najmä pri prideľovaní finančných prostriedkov, a to v súlade so závermi Rady o rámci EÚ pre národné stratégie integrácie Rómov, v ktorých sa požaduje „uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých politikách a činnostiach na podporu začleňovania Rómov“; vyzýva vlády a miestne orgány členských štátov, aby zapojili rómske ženy do prípravy, vykonávania, hodnotenia a monitorovania národných stratégií integrácie Rómov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa systematicky zhromažďovali a pravidelne analyzovali údaje členené podľa rodovej príslušnosti, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posúdili, či politiky dosahujú požadované zlepšenia situácie rómskych žien a dievčat, a aby prijali opatrenia, ak neexistuje dostatočný pokrok; vyzýva Komisiu, aby podporovala presadzovanie rodovej rovnosti pri vykonávaní všetkých aspektov stratégie Európa 2020 v súlade so stratégiou rovnosti žien a mužov na roky 2010 – 2015;

42.  vyzýva členské štáty, aby venovali pozornosť konkrétnym výzvam, ktorým čelia rómske ženy a dievčatá, pokiaľ ide o predčasné a nútené sobáše a útoky na ich fyzickú integritu, a povzbudzuje členské štáty, aby propagovali a podporovali zhromažďovanie a šírenie údajov o právnych a iných opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni s cieľom predchádzať a bojovať proti násiliu páchanému voči rómskym ženám a dievčatám;

43.  nabáda podniky a miestne orgány, aby vytvorili systémy odbornej prípravy a pracovných príležitostí pre rómske ženy;

44.  vyzýva vlády, aby podnecovali a podporovali účinnú účasť rómskych žien na verejnom a politickom živote;

45.  považuje orgány pre rovnosť za nevyhnutné na to, aby informovali Rómov o ich právach, pomohli im pri uplatňovaní ich práv a podávaní správ o diskriminácii; vyzýva Komisiu a členské štáty na zavedenie noriem s cieľom zabezpečiť, aby mali orgány pre rovnosť primerané právomoci a zdroje na monitorovanie a zasiahnutie v prípade protirómskeho zmýšľania; vyzýva členské štáty, aby podporili prácu a inštitucionálnu kapacitu orgánov pre rovnosť na podporu rovnakého zaobchádzania tým, že im zaručia primerané zdroje, aby mohli poskytovať účinnú právnu a súdnu pomoc, a aby podporili ich prácu s rómskymi právnymi poradcami s cieľom uľahčiť nahlasovanie prípadov zneužívania;

46.  je znepokojený nízkou úrovňou účasti Rómov ako partnerov alebo zástupcov miestnych, regionálnych a národných vlád a neschopnosťou vlád zaručiť ich plné občianstvo; uznáva kľúčovú úlohu občianskej spoločnosti v tejto oblasti; žiada podporu rozsiahlejšej spolupráce medzi národnými a miestnymi orgánmi, EÚ, Radou Európy a mimovládnymi organizáciami; povzbudzuje vládne inštitúcie a politické strany EÚ a členských štátov, aby aktívne propagovali politickú účasť, posilnenie postavenia Rómov a ich nábor do zamestnania v orgánoch verejnej správy; žiada programy posilňovania postavenia Rómov vrátane tých, ktoré sú zamerané na zvýšenie a zabezpečenie dlhodobej účasti Rómov z prierezovej perspektívy ako zástupcov miestnych a regionálnych samospráv a národných vlád; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa posilnila účasť rómskych žien v politike a rozhodovacom procese;

47.  žiada členské štáty, aby poskytli povinné, praktické a medziodvetvové základné práva a školenia týkajúce sa nediskriminácie pre všetkých zodpovedných verejných činiteľov, ktorí sú kľúčom k správnemu vykonávaniu právnych predpisov EÚ a členských štátov, s cieľom vybaviť ich potrebnými znalosťami a zručnosťami, aby boli schopní slúžiť všetkým občanom z hľadiska založeného na ľudských právach;

48.  vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na silu médií pri ovplyvňovaní vnímania etnických menšín zo strany verejnosti:

–  zabezpečili povinné odborné vzdelávanie tým, ktorí pracujú vo verejnoprávnom vysielaní alebo v médiách, s cieľom zvýšiť ich informovanosť o problémoch, ktorým čelia Rómovia, a o škodlivých stereotypoch,

–  podporovali prijímanie Rómov do zamestnania vo verejných médiách a

–  podporovali zastúpenie Rómov vo verejných mediálnych radách;

49.  nabáda členské štáty k tomu, aby s cieľom úspešne zabrániť pretrvávaniu protirómskeho zmýšľania zahrnuli do svojich školských osnov povinné kurzy odbornej prípravy na všetkých úrovniach v oblasti ľudských práv, demokratického občianstva a politickej gramotnosti s cieľom ukončiť neistotu Rómov spojenú s totožnosťou, posilňovať ich sebadôveru a schopnosť uplatňovať a požadovať svoje rovnaké práva;

50.  je hlboko znepokojený obmedzeniami vo verejnom sektore, ktoré dramaticky ovplyvnili činnosti štátnych a štátom financovaných mimovládnych organizácií na podporu rovnosti rómskej populácie a obmedzili dosah týchto projektov; zdôrazňuje, že štát a jeho inštitúcie zohrávajú zásadnú úlohu pri presadzovaní rovnosti, ktorú nemožno nahradiť;

Národné stratégie integrácie Rómov

51.  so znepokojením konštatuje, že úsilie a finančné prostriedky, ktoré už boli investované, a mnohé európske a vnútroštátne programy a fondy, ktoré boli určené rómskej komunite, neprispeli výrazne k zlepšeniu ich životných podmienok a neposilnili integráciu Rómov, najmä na miestnej úrovni; preto vyzýva členské štáty, aby v záujme boja proti marginalizácii Rómov, diskriminácie a vylúčeniu a s cieľom podporiť proces integrácie Rómov a boj proti protirómskemu zmýšľaniu:

–  určili vyššie ambície pri vypracúvaní svojich národných stratégií integrácie Rómov, aby uskutočnili ďalší výskum úspešných miestnych postupov a programov s aktívnou účasťou Rómov s cieľom odhaliť ich situáciu, realita a problémy, ktorým čelia, a aby venovali osobitnú pozornosť protirómskemu zmýšľaniu a jeho dôsledkom s cieľom pripraviť lepší, komplexný a celostný prístup k tejto problematike, pričom sa budú zaoberať nielen sociálnymi a ekonomickými aspektmi, ale aj bojovať proti rasizmu a zároveň budovať vzájomnú dôveru,

–  v plnej miere implementovali národné stratégie pre integráciu Rómov,

–  zhodnotili ich účinnosť a pravidelne ich aktualizovali, vymedzili jasné opatrenia, prispôsobené opatrenia a stanovili merateľné ciele a medzníky;

–  úzko spolupracovali s každou zainteresovanou stranou vrátane regionálnych a miestnych subjektov, akademickej obce, súkromného sektora, organizácií na najnižšej úrovni a mimovládnych organizácií a aby aktívne zapojili Rómov;

–  ďalej rozvíjali zhromažďovanie údajov, prácu v teréne, metódy monitorovania a podávania správ zamerané na finančné a kvalitatívne aspekty, pretože podporujú účinné politiky založené na dôkazoch a môžu prispieť k zlepšeniu účinnosti prijatých stratégií, krokov a opatrení a k určeniu príčin, pre ktoré programy a stratégie neprinášajú dlho očakávané výsledky;

–  posilnili svoje vnútroštátne kontaktné miesta pre Rómov tým, že zabezpečia, aby mali primeraný mandát, potrebné zdroje a vhodné pracovné podmienky na vykonávanie svojich koordinačných úloh;

Zameranie sa na protirómske zmýšľanie v zdokonalenej stratégii na obdobie po roku 2020

52.  víta úsilie a mnohé užitočné mechanizmy a prostriedky, ktoré vypracovala Komisia na podporu sociálneho a hospodárskeho začlenenia Rómov, ako aj skutočnosť, že zaviedla rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020, v ktorom vyzýva členské štáty, aby prijali vnútroštátne stratégie;

53.  vyzýva Komisiu, aby:

–  rozšírila uplatňovanie rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov po roku 2020, pričom bude vychádzať zo zistení a odporúčaní Dvora audítorov, Agentúry pre základné práva (FRA), mimovládnych organizácií a strážnych organizácií, čím získa lepší, aktualizovaný a ešte komplexnejší prístup prehľad;

–  zamerala sa v rámci EÚ na obdobie po roku 2020 okrem sociálneho začlenenia aj na protirómske zmýšľanie a v oblastiach, ako je vzdelávanie, zamestnanie, bývanie, zdravie atď., zaviedla antidiskriminačné ukazovatele, pretože protirómske zmýšľanie oslabuje úspešné vykonávanie vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov;

–  zaoberala sa protirómskym zmýšľaním ako horizontálnym problémom a vypracovala v spolupráci s členskými štátmi, agentúrou FRA a mimovládnymi organizáciami zoznam praktických opatrení členských štátov na boj proti protirómskemu zmýšľaniu;

–  dokončila pracovnú skupinu pre problematiku Rómov príslušných služieb Komisie tým, že by vytvorila projektový tím na rómske otázky na úrovni komisára, spojila všetkých príslušných komisárov pracujúcich v oblasti rovnakých práv a nediskriminácie, občianstva, sociálnych práv, zamestnanosti, vzdelávania a kultúry, zdravia, bývania a ich externého rozmeru s cieľom zabezpečiť vytvorenie nediskriminačných a doplnkových fondov a programov EÚ;

–  doplnila prácu koordinačného oddelenia Komisie pre nediskrimináciu a Rómov posilnením tímu, vyčlenením primeraných prostriedkov a zamestnaním ďalších pracovníkov, aby bol dostatok kapacít na boj proti protirómskemu zmýšľaniu, vyššiu informovanosť o rómskom holokauste a pripomenutie pamiatky holokaustu;

54.  vyzýva inštitúcie EÚ, aby presadzovali práva Rómov v kontexte vonkajších vzťahov; dôrazne trvá na tom, že je potrebné bojovať proti protirómskemu zmýšľaniu a podporovať práva Rómov v kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách;

55.  žiada Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii prijali a rozšírili vymedzenie pojmu protirómske zmýšľanie s cieľom poskytnúť štátnym orgánom jasné usmernenia;

56.  žiada všetky politické skupiny v Európskom parlamente a politické strany v členských štátoch, aby dodržiavali revidovanú chartu európskych politických strán pre nerasistickú spoločnosť, a žiada ich, aby tento svoj záväzok pravidelne obnovovali a aby odsúdili a postihovali nenávistné prejavy;

57.  žiada Agentúru Európskej únie pre základné práva, aby vypracovala štúdiu o protirómskom zmýšľaní v EÚ a kandidátskych krajinách, aby sa vo svojej práci v oblasti rómskej problematiky zamerala na protirómske zmýšľanie a aby ju monitorovala vo všetkých príslušných oblastiach;

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Rade Európy, OBSE a Organizácii Spojených národov.

(1)

Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22.

(2)

Ú. v. EÚ L 303, 2.12.2000, s. 16.

(3)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(4)

Ú. v. EÚ L 166, 30.4.2004, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ C 4E, 7.1.2011, s. 7; Ú. v. EÚ C 308E, 20.10.2011, s. 73; Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 112. Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 36; Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 157.

(6)

Ú. v. EÚ C 328, 6.9.2016, s. 4.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0485.

(8)

Všeobecné odporúčanie Európskej komisie č. 13 o boji proti odporu voči Rómom a ich diskriminácii.

(9)

protirómske zmýšľanie sa niekedy pomenúva inak a v rôznych členských štátoch sa občas označuje trochu odlišnými termínmi, napríklad proticigánske zmýšľanie.

(10)

Ú. v. EÚ L 180, 19.7.2000, s. 22.

(11)

Ú. v. EÚ L 158, 30.4.2004, s. 77.

(12)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(13)

Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.

(14)

Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.

(15)

Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.

(16)

Ú. v. EÚ L 303, 2.12.2000, s. 16.

(17)

Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Nežiadame o nič viac, ale ani o nič menej pre Rómov(1), ako žiadame pre väčšinovú spoločnosť.

S Rómami sa po stáročia zaobchádzalo neuveriteľne a neprijateľne.

Boli zbavení svojich ľudských práv. Boli zotročovaní, odmietaní, prenasledovaní, vyhladzovaní, a dokonca ani emancipácia našej spoločnosti neviedla k ukončeniu spoločenského protirómskeho zmýšľania. Protirómske zmýšľanie je presvedčenie o tom, že Rómovia sú horší, menej schopní, nemajú šancu ani vôľu vyrovnať sa nerómskym obyvateľom, nie sú schopní stať sa dobrými občanmi krajín, v ktorých žijú už stáročia, a protirómske zmýšľanie znamená takisto činnosť založenú na tomto presvedčení.

Ako vyzerá protirómske zmýšľanie v praxi? Podľa stereotypov, ak Rómovia žobrú, robia to v gangoch ako zločinci, alebo žobrú, pretože sú prirodzene leniví. Ak majú rómski rodičia svetlovlasé dieťa, musia byť únoscami. Ak ich deti nechodia do školy, je to preto, lebo sa nevedia podriadiť disciplíne a sú samorasty. Ak sú nútení žiť v segregovaných rómskych táboroch bez pitnej vody, sanitácie, vykurovania a infikovaných potkanmi, to je v poriadku, pretože sú zvyknutí takto žiť. A keď sú ich domy zničené bez toho, aby im bolo poskytnuté alternatívne bývanie, to je tiež prijateľné; môžu žiť v chlade, ich pokožka je hrubšia. Vychovávajú a učia nás, aby sme takto premýšľali a pripojili sa k spoločensky akceptovanému, politicky inštitucionalizovanému procesu dehumanizácie.

Nezáleží len na protirómskom zmýšľaní, ktoré sa formuje v našich pocitoch, ale aj na slovách, prostredníctvom ktorých sa prejavuje: s Rómami by sa nemalo zaobchádzať ako so zraniteľnými osobami. Ak sú ľudia zbavení základných ľudských práv a odopiera sa im rovnaké zaobchádzanie, prístup k blahobytu, službám, informáciám, nie oni sú zraniteľní, ale skôr štruktúry vytvorené a udržiavané predstaviteľmi štátnej moci sú diskriminačné a robia ich zraniteľnými.

Žiadame skoncovať s paternalistickým zaobchádzaním s Rómami, či už s verbálnym prejavom, alebo s činmi. A keďže záleží na slovách, žiadame aj zmenu spôsobu, akým o nich komunikujeme. V záujme zaradenia alebo integrácie Rómov by mali mať prístup k základným ľudským právam a využívať ich. Nič viac, ale nič menej.

Po veľmi dlhom váhaní sú politici povinní prijať rovnakú zodpovednosť za svojich rómskych občanov. V opačnom prípade bude politická rétorika plná nenávistných prejavov a hľadanie obetného baránka bude naďalej kontaminovať našu spoločnosť, o ktorej väčšina z nás stále dúfa, že bude založená na hodnotách úcty, tolerancie a otvorenosti.

Protirómske zmýšľanie v číslach

S cieľom preukázať vážne a ďalekosiahle vplyvy protirómskeho zmýšľania chce spravodajca upriamiť vašu pozornosť na najnovšie zistenia európskeho prieskumu a výsledky výskumu:

v dôsledku chýbajúceho skutočného záväzku bojovať proti protirómskemu zmýšľaniu po celé desaťročia je život väčšiny Rómov v Európe bezútešný a bez perspektívy.

Hoci sa európske spoločnosti stávajú čoraz rôznorodejšími, z prieskumu Eurobarometra z roku 2015 o diskriminácii v EÚ(2) jasne vyplýva, že pre 20 % opýtaných by bolo nepríjemné pracovať s rómskou osobou a len 45 % z nich by nemalo problém, keby ich syn alebo dcéra mali vzťah s rómskou osobou.

Diskriminácia na základe etnického pôvodu je najrozšírenejšou formou diskriminácie v EÚ, čo dokazujú aj výsledky Prieskumu EÚ týkajúceho sa menšín a diskriminácie (EÚ – MIDIS II)(3). Prieskum naznačuje neprijateľný obraz o realite Rómov žijúcich v EÚ:

•  až 80 % rómskych rodičov a ich detí, ktorí sa zúčastnili prieskumu, žije v ohrození chudobou – v porovnaní so 17 % bežného obyvateľstva;

•  každé tretie rómske dieťa je vystavené riziku, že aspoň raz za mesiac pôjde spať hladné;

•  47 % z nich sa nezúčastňuje na vzdelávaní v ranom detstve;

•  každá tretia rómska domácnosť zúčastnená na prieskume žije v dome bez vody z vodovodu; každá druhá rómska rodina žije v byte bez toalety, sprchy alebo kúpeľne; každá piata domácnosť má dom s pretekajúcou strechou, vlhké steny a základy alebo zhnité okenné rámy;

•  až 63 % mladých Rómov vo veku 16 – 24 rokov nebolo v čase prieskumu EÚ MIDIS II zamestnaných, ani neboli v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy v porovnaní s 12 % priemerom EÚ v skupine NEET pre rovnakú vekovú skupinu;

•  41 % Rómov sa cíti diskriminovaných v školách, na pracoviskách, v bytoch a v nemocniciach.

Ďalšie organizácie, medzi ktorými sú mimovládne organizácie, organizácie vykonávajúce dohľad a medzinárodné organizácie poskytujú podobnú predstavu o životných podmienkach Rómov a rôznych podobách protirómskeho zmýšľania vo všetkých oblastiach života;

Bývanie

•  40 % opýtaných Rómov musí preliezť plot, prejsť cez cestu alebo stretnúť sa s túlavými psami v snahe získať každý deň vodu, ktorá často nie je testovaná na bezpečnosť a je vystavená kontaminantom. Záťaž nosenia vody sa týka hlavne žien a dievčat. Našli sa dôkazy o tom, že mnoho Rómov zostáva bez vody a kanalizácie v dôsledku diskriminácie a neschopnosti verejných orgánov zabezpečiť prístup k týmto verejným službám.(4)

•  Tisíce rómskych rodín v Taliansku žijú v segregovaných táboroch odrezané od základných služieb, kde sú životné podmienky prevažne podpriemerné a nevhodné na ľudské bývanie, ako sú skládky odpadu a dráhy na letisku, čím sa porušujú vnútroštátne právne predpisy o bývaní, ako aj medzinárodné normy.(5)

•  Diskriminácia v nájomnom sektore prinútila približne 100 000 Rómov v Českej republike ísť do 4 000 podpriemerných ubytovní a nocľahární, kde im majitelia schátraných domov účtujú až trojnásobok trhovej hodnoty bežného bytu.(6)

•  Vo Francúzsku bolo v roku 2016 viac ako 10 000 Rómov (viac ako šestina rómskych rodín vrátane starších ľudí a malých detí) niekoľkokrát násilne vysťahovaných z ich domovov, väčšinou uprostred zimy bez poskytnutia alternatívneho bývania(7).

•  V Taliansku bolo v rokoch 2013 až 2016 približne 2 200 ľudí vysťahovaných z neoficiálnych táborov bez poskytnutia primeraného alternatívneho ubytovania, mnohí boli dočasne umiestnení v preplnených a zanedbaných segregovaných núdzových prístreškoch bez základného nevyhnutného vybavenia. Každá z týchto osôb bola počas tohto trojročného obdobia v priemere najmenej päťkrát vysťahovaná(8).

•  V Bulharsku bolo od februára 2016 vydaných 514 príkazov na demoláciu obytných budov, pričom rómske budovy tvorili 500 (97 %) z nich. Z týchto príkazov sa vykonalo už 201. V týchto prípadoch nebolo Rómom – vrátane detí a zraniteľných rodinných príslušníkov – poskytnuté žiadne alternatívne ubytovanie a v dôsledku toho zostali bez domova. Demolácie v rómskych osadách sa uskutočňovali hromadne. Rómovia neboli informovaní o presnom termíne vykonania príkazov a väčšina z nich si nemohla odniesť svoj nábytok a osobné veci. Niektorí z nich tiež stratili doklady totožnosti a iné osobné dokumenty(9).

•  V posledných rokoch bolo na Slovensku postavených 14 múrov a plotov, ktoré oddeľujú Rómov od zvyšku spoločnosti(10).

Prístup k zdraviu

•  Výskum v Bulharsku, Rumunsku, na Slovensku, v Maďarsku a v Českej republike určil mieru detskej úmrtnosti Rómov dva až šesťkrát vyššiu ako u bežnej populácie.(11)

•  Predpokladaná dĺžka života Rómov je o 10 rokov kratšia ako dĺžka života priemerného Európana.(12)

•  Niekoľko nemocníc v Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku má segregované pôrodnice podradnej kvality a rómske pacientky sú pri pôrode vystavované rasovému a fyzickému zneužívaniu(13).

Prístup k vzdelaniu

•  Školská segregácia je hanebnou realitou v celej Európe. V akademickom roku 2016/2017 rómski žiaci v Českej republike predstavovali 3,7 % všetkých žiakov na všetkých základných školách, pričom tvoria 30,9 % všetkých žiakov vyučovaných podľa učebných plánov pre deti žijúce s miernym mentálnym postihnutím(14).

•  Z nedávneho výskumu vyplynulo, že 20 % Rómov v Českej republike a na Slovensku navštevovalo školu alebo triedu, ktorá je špeciálna a zároveň sa skladá výhradne alebo hlavne z Rómov; podobný model sa objavil aj v iných krajinách vrátane Francúzska, Grécka a Bulharska. Každý druhý Róm v Maďarsku a na Slovensku navštevuje bežnú školu alebo triedu zloženú výlučne alebo hlavne z Rómov; situácia v Grécku, Českej republike, Bulharsku, Francúzsku a Rumunsku sa veľmi nelíši(15).

Prístup k zamestnaniu

•  V roku 2010 bolo vo Švédsku 80 % rómskeho obyvateľstva nezamestnaných.(16)

•  V Španielsku má 38,5 % Rómov platené zamestnanie, zatiaľ čo väčšinové obyvateľstvo dosahuje podiel 83,6 %. Prístup rómskeho obyvateľstva k zamestnaniu je ovplyvňovaný faktormi diskriminácie a odmietania na základe etnickej príslušnosti v mnohých odvetviach z dôvodu hlboko zakorenených predsudkov a stereotypov v spoločnosti(17).

Osoby bez štátnej príslušnosti a chýbajúce osobné doklady totožnosti

•  V dôsledku balkánskej vojny je veľký počet Rómov v Taliansku bez štátnej príslušnosti alebo im hrozí stav bez štátnej príslušnosti. Tisíce rómskych detí narodených v Taliansku čelia nepríjemnostiam právnej neviditeľnosti a nemajú základné práva, aj keď ich rodiny žijú v Taliansku už celé desaťročia(18).

•  Odhaduje sa, že v Rumunsku žije približne 15 000 Rómov bez rodných listov a v dôsledku toho nemajú právo na totožnosť a účinné uznanie občianstva(19).

Prístup k spravodlivosti a spravodlivej policajnej práci

•  Rómske ženy sú už desaťročia vystavené násilnej sterilizácii v Českej republike, Fínsku(20), Maďarsku, Nemecku, na Slovensku a vo Švédsku. Niekoľko vlád musí ešte vytvoriť mechanizmus odškodnenia a uznať, že sterilizácia rómskych žien bez ich informovaného súhlasu bola systematická a podporovaná štátom do roku 1990 a že pretrváva do 21. storočia v dôsledku neschopnosti týchto štátov chrániť autonómiu a práva žien, ktorým sú osobitne poskytované reprodukčné zdravotné služby.(21)

•  V Bulharsku hlásia zneužívanie na policajných staniciach dvojnásobne pravdepodobnejšie rómski obyvatelia než nerómski obyvatelia a tento počet sa v prípade maloletých Rómov zvyšuje na 70 %.(22)

•  Mnoho rómskych obetí násilia v Rumunsku, ktoré sa zapojili do prieskumu, uviedlo, že podanie sťažnosti by bolo náročné aj zbytočné z dôvodu rasizmu a diskriminácie na všetkých úrovniach procesu(23).

Nenávistné prejavy a trestné činy páchané z nenávisti

•  Rómovia sú obeťami násilných útokov a zastrašovania neonacistickými a krajne pravicovými skupinami, ako aj protirómskymi protestmi v celej Európe. V Českej republike bolo 32 % Rómov vystavených nenávistným prejavom a násiliu; dve tretiny obetí tieto trestné činy nikdy neoznámili.

Historické údaje, o ktorých zriedka počujeme: počas holokaustu bolo v Európe zabitých 25 – 50% rómskej komunity. V norimberských súdnych procesoch však nikto nebol odsúdený za to, že poslal Rómov do plynových komôr, žiadni rómski svedkovia neboli predvolaní pred súd a nikto z nich nebol odškodnený za zločiny spáchané proti nim.

Rómsky holokaust prvýkrát uznal v roku 1982 vtedajší nemecký kancelár Helmut Schmidt. V Osvienčime bola až v roku 2001 otvorená stála výstava na tému „Zničenie európskych Rómov“. V Berlíne bol odhalený prvý pamätník obetí rómskeho holokaustu až v roku 2012. V niektorých štátoch EÚ neboli rómske obete holokaustu stále riadne odškodnené a v Českej republike sa v bývalom nacistickom koncentračnom tábore pre Rómov Lety teraz chovajú ošípané.

(1)

Slovo „Róm“ sa používa ako zastrešujúci výraz, ktorý zahŕňa rôzne príbuzné skupiny žijúce v celej Európe, bez ohľadu na to, či ide o usadené skupiny alebo nie, ako sú napríklad Rómovia, kočovníci, Sinti, skupiny označované ako Manouches, Kale, Romaničel, Bojáš, Aškali, Egypťania, Jenišovia, Dómovia a Lómovia, ktorých kultúry a životný štýl sa môžu navzájom líšiť;

(2)

http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/publicopinion/index.cfm/Survey/getSurveyDetail/instruments/SPECIAL/surveyKy/2077

(3)

http://fra.europa.eu/en/project/2015/eu-midis-ii-european-union-minorities-and-discrimination-survey/publications

(4)

http://www.errc.org/article/thirsting-for-justice-new-report-reveals-depth-of-discrimination-faced-by-europes-roma-in-accessing-water/4561

(5)

https://www.amnesty.org/en/documents/eur30/5078/2016/en/

(6)

http://www.errc.org/article/errc-submission-to-the-european-commission-on-the-eu-roma-framework-february-2016/4462

(7)

http://www.errc.org/article/thousands-of-roma-forced-onto-streets-of-france-in-2016/4549

(8)

http://www.errc.org/article/errc-submission-to-the-european-commission-on-the-eu-roma-framework-february-2016/4462

(9)

http://www.equalopportunities.eu/docs/REPORT-2017-en.pdf

(10)

http://www.ergonetwork.org/ergo-network/campaigns/wall-free-europe/; http://snslp.sk/CCMS/files/NHRI_Report_ICCPR_SNCHR.pdf;

(11)

http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-11-216_en.htm

(12)

Tamže.

(13)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2013/493021/IPOL-FEMM_ET(2013)493021_EN.pdf ; http://www.szuleteshaz.hu/wp-content/uploads/2016/05/Roma-women-in-maternity-care.pdf ; https://rm.coe.int/cc151casedoc1-en-complaint/1680725339 ; http://www.euro.who.int/__data/assets/pdf_file/0016/235141/e96931.pdf

(14)

http://www.errc.org/cms/upload/file/czech-upr-march-2017.pdf

(15)

ttp://www.romaeducationfund.hu/sites/default/files/documents/segregation_of_roma_children_in_education_-_successes_and_challenges_-_final.pdf

(16)

http://www.regeringen.se/rattsdokument/statens-offentliga-utredningar/2010/07/sou-201055

(17)

https://www.gitanos.org/que-hacemos/areas/employment/en_cifras.html

(18)

http://www.statelessness.eu/sites/www.statelessness.eu/files/Italy_0.pdf

(19)

http://www.statelessness.eu/sites/www.statelessness.eu/files/Romania.pdf

(20)

https://www.researchgate.net/publication/316474619_On_the_History_of_Alegal_and_Coercive_Sterilization_Some_Legal_and_Ethical_Perspectives

(21)

http://www.errc.org/cms/upload/file/coercive-and-cruel-28-november-2016.pdf ; http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2013/493021/IPOL-FEMM_ET(2013)493021_EN.pdf

(22)

http://www.errc.org/blog/roma-lives-matter-bulgarian-rom-killed-for-possession-of-pesticides/168

(23)

http://www.ohchr.org/EN/NewsEvents/Pages/DisplayNews.aspx?NewsID=16737&LangID=


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (12,7/2017)

pre Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

o aspektoch týkajúcich sa základných práv pri integrácii Rómov v EÚ: boj proti neznášanlivosti voči Rómom

(2017/2038(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Malin Björk

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh uznesenia

Odôvodnenie C

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

C.  keďže na všetkých úrovniach európskej spoločnosti možno odhaliť štrukturálne protirómske zmýšľanie;

C.  keďže štrukturálne protirómske zmýšľanie možno zaznamenať na všetkých úrovniach európskej spoločnosti a vo všetkých zemepisných oblastiach Európy;

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh uznesenia

Odôvodnenie D a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Da.  keďže diskriminácia sa naliehavejšie dotýka rómskych žien a dievčat bez dokladov totožnosti;

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Ga.  keďže Rómovia sú podľa odhadov najväčšou menšinou v Európskej únii; keďže diskriminácia Rómov a negatívne stereotypy v súvislosti s nimi sú v Európe hlboko zakorenené; keďže rómske ženy sa stretávajú s viacnásobnou a prierezovou diskrimináciou preto, že sú ženy a že sú príslušníčkami rómskej etnickej menšiny;

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G b (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Gb.  keďže v Charte základných práv Európskej únie sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z akéhokoľvek dôvodu vrátane etnického pôvodu a je v nej zakotvené rešpektovanie kultúrnej rozmanitosti a rovnosti žien a mužov; keďže Európska únia sa musí otvorene zaviazať k boju proti sociálnemu vylúčeniu, rasizmu, diskriminácii a rodovej nerovnosti;

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G c (nové)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Gc.  keďže sa zistilo, že prostriedkom na posilnenie postavenia rómskych žien a dievčat sú investície do vzdelávania rómskych žien a dievčat, zlepšovanie ich gramotnosti a matematických zručností, ich väčšie zapájanie do aktívneho pracovného života a lepší prístup k zdrojom, počnúc väčšou váhou politického hlasu v spoločnosti po lepší prístup k pôžičkám a právo na vlastníctvo pôdy;

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G d (nové)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Gd.  keďže v stratégii rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 sa od Komisie vyžaduje, aby pri uplatňovaní všetkých aspektov stratégie Európa 2020 podporovala rodovú rovnosť; keďže v záveroch Rady o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov sa požaduje uplatňovanie rodového hľadiska vo všetkých politikách a činnostiach na podporu začleňovania Rómov;

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G e (nové)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Ge.  keďže rasizmus, hospodárske znevýhodnenie a ďalšie diskriminačné systémy prispievajú k vytváraniu nerovností a dynamickému zhoršovaniu postavenia rómskych žien;

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G f (nové)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Gf.  keďže ženy vo všeobecnosti a marginalizované ženy, najmä rómske ženy, stále čelia mnohým prekážkam zmysluplnej účasti na politickej úrovni;

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G (nové)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Gg.  keďže podľa údajov Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA)1a v roku 2016 malo zamestnanie len 16 % rómskych žien oproti 34 % rómskych mužov; keďže z údajov takisto vyplynulo, že v roku 2016 72 % mladých rómskych žien vo veku 16 – 24 rokov nemalo zamestnanie ani nebolo v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy v porovnaní s 55 % mladých rómskych mužov; keďže 71 % rómskych žien vo veku 18 – 24 rokov predčasne ukončuje školskú dochádzku alebo odbornú prípravu;

 

 

1ahttp://fra.europa.eu/en/publication/2016/eumidis-ii-roma-selected-findings.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G h (nové)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Gh.  keďže Rómovia sú mimoriadne náchylní stať sa obeťami obchodovania s ľuďmi, pretože ich neprimerane ovplyvňuje diskriminácia a prekážky, ktorým musia čeliť pri prístupe k verejným službám, ako sú školy, lekárske a sociálne služby, a k pracovným príležitostiam; keďže riziko obchodovania s ľuďmi alebo opakovaného obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a pouličnej trestnej činnosti sa týka najmä rómskych detí;

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh uznesenia

Odôvodnenie G i (nové)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Gi.  keďže násilie, a to aj domáce násilie, manželstvo vynútené násilím, nútená sterilizácia a verbálne násilie páchané na rómskych ženách a dievčatách je v Európe naďalej veľmi rozšírené;

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh uznesenia

Odsek 1 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

1a.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rómovia, a najmä rómske ženy a dievčatá naďalej trpia v dôsledku rozšírenej diskriminácie a protirómskeho zmýšľania, čo podporuje kolobeh znevýhodnenia, vylúčenia, segregácie a marginalizácie; zdôrazňuje, že proti rasizmu namierenému proti Rómom treba bojovať na všetkých úrovniach a všetkými prostriedkami; ďalej zdôrazňuje, že tento jav je mimoriadne odolnou, násilnou, opakujúcou sa a častou formou rasizmu;

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh uznesenia

Odsek 5 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

5a.  vyzýva Komisiu, aby zaistila potrebné finančné zdroje na antidiskriminačnú politiku a politiku boja proti rasizmu; zdôrazňuje, že programy podporované z kohéznych fondov EÚ treba koncipovať tak, aby zaručovali uplatňovanie hľadiska ľudských práv; žiada, aby sa do finančných dohôd zaradilo rodové hľadisko a prierezová analýza; vyjadruje presvedčenie, že posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť a rodové rozpočtovanie sú užitočné pri vyhodnocovaní vplyvu priorít financovania, prideľovania finančných prostriedkov a špecifikácií programov financovania na ženy; zdôrazňuje, že rodovo rozlíšené údaje je potrebné systematicky zhromažďovať a pravidelne analyzovať;

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh uznesenia

Odsek 6 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6a.  žiada, aby sa na zaistenie spravodlivého prístupu k službám prijal a urýchlene začal vykonávať Európsky akt o prístupnosti;

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh uznesenia

Odsek 7 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

7a.  žiada, aby sa rýchlo schválila a začala vykonávať antidiskriminačná smernica, pričom uznáva, že treba rešpektovať osobitne citlivé otázky a že sú potrebné cielené opatrenia na boj proti viacerým úrovniam diskriminácie a nástroje na prierezový boj proti diskriminácii vo všetkých oblastiach spoločnosti;

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh uznesenia

Odsek 8

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

8.  žiada členské štáty, aby prijali opatrenia na zabránenie a boj proti protirómskym nenávistným prejavom;

8.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabránenie protirómskym nenávistným prejavom a boj proti nim rovnakým spôsobom ako v prípade všetkých ostatných rasovo motivovaných nenávistných prejavov;

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh uznesenia

Odsek 13

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

13.  je hlboko znepokojený nerovnoprávnym prístupom Rómov k zdravotným informáciám, službám a starostlivosti a ich rasovým zneužívaním;

13.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nerovnakým prístupom Rómov k informáciám, službám a starostlivosti v oblasti zdravia a nad ich rasovým zneužívaním; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili úsilie o podporu udržateľného a komplexného budovania kapacít pre rómske ženy, vytvárali špecializované štruktúry, ako sú kontaktné miesta na poskytovanie špecifických materiálov s informáciami týkajúcimi sa zdravia, a aby poskytovali potrebnú podporu komunitným iniciatívam a iniciatívam v oblasti zdravia;

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh uznesenia

Odsek 13 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

13a.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby urýchlili všetko úsilie o boj proti nerovnostiam v oblasti zdravia tým, že zabezpečia rovnaký prístup rómskej komunity ku kvalitnej verejnej zdravotnej starostlivosti a podporou zdravia s osobitným dôrazom na potreby rómskych žien a detí v oblasti zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prístup rómskych žien a mládeže k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh uznesenia

Odsek 13 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

13b.  víta, že Komisia nedávno v mene EÚ podpísala Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu; naliehavo vyzýva Radu, aby ukončila ratifikáciu tohto dohovoru zo strany EÚ, a členské štáty, aby dokončili jeho vykonávanie; vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní dohovoru venovali pozornosť osobitným výzvam, ktorým čelia rómske ženy a dievčatá v súvislosti so skorými sobášmi a útokmi na ich fyzickú integritu, akým je nútená sterilizácia;

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh uznesenia

Odsek 14 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

14a.  vyzýva vlády a miestne orgány členských štátov, aby prostredníctvom organizácií žien, rómskych MVO a príslušných zainteresovaných strán zapojili rómske ženy do prípravy, vykonávania, hodnotenia a sledovania vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a vytvorili prepojenia medzi orgánmi pre rodovú rovnosť, organizáciami zasadzujúcimi sa o práva žien a stratégiami sociálneho začleňovania; ďalej vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní stratégie Európa 2020 a národných programov reforiem riešila otázku rodovej rovnosti konzistentne;

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh uznesenia

Odsek 15 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

15a.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili koordináciu a spoluprácu s rómskou občianskou spoločnosťou a rozvíjali jej potenciál s cieľom riešiť problematiku obchodovania s ľuďmi v rómskych komunitách; vyzýva členské štáty, aby pracovníkom orgánov presadzovania práva, prokurátorom a súdnym orgánom zabezpečili ďalšiu odbornú prípravu venovanú rôznym aspektom obchodovania s ľuďmi, a to aj prostredníctvom školení zameraných na prekonávanie negatívnych stereotypov a postojov v súvislosti s Rómami s cieľom zdôrazniť skutočnosť, že Rómovia sú často obeťami alebo potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi;

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh uznesenia

Odsek 15 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

15b.  nabáda členské štáty, aby presadzovali a podporovali zhromažďovanie a šírenie údajov o zákonných a iných opatreniach prijatých na vnútroštátnej úrovni s cieľom predchádzať násiliu páchanému na rómskych ženách a dievčatách a bojovať proti nemu;

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh uznesenia

Odsek 16 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

16a.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby predchádzali porušovaniu ľudských práv, bojovali proti nemu a chránili jeho obete zabezpečením právnej pomoci a účinných právnych prostriedkov nápravy, a aby zároveň venovali osobitnú pozornosť situácii rómskych žien, detí, LGBTI osôb a Rómov so zdravotným postihnutím, ktorí sú často vystavení viacerým formám diskriminácie;

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh uznesenia

Odsek 19 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

19a.  zdôrazňuje, že na zlepšenie situácie rómskych žien a dievčat sú nevyhnutné osobitné a cielené nediskriminačné politiky, ktoré umožnia rovnaký prístup k zamestnaniu a vzdelávaniu vrátane celoživotného vzdelávania a ktoré zabezpečia kvalitné bývanie, ktoré je kľúčové z hľadiska zlepšenia ich životných podmienok a boja proti chudobe a vylúčeniu;

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh uznesenia

Odsek 19 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

19b.  vyzýva členské štáty, aby vykonali ustanovenia odporúčania Rady z roku 2013 o podpore možností zamestnania v štátnej službe pre osoby s pôvodom etnickej menšiny, ako sú Rómovia, a najmä rómske ženy;

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh uznesenia

Odsek 19 c (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

19c.  nabáda podniky a miestne orgány, aby vytvorili systémy odbornej prípravy a pracovné príležitosti pre rómske ženy;

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh uznesenia

Odsek 20 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

20a.  zdôrazňuje, že základnou podmienkou rodovo citlivého začleňovania Rómov v EÚ by mal byť celoeurópsky akčný plán, v ktorom sa zohľadňujú základné práva a ktorý poukáže na práva žien a rodovú rovnosť, prístup k právam (vrátane vzdelávania, služieb zdravotnej starostlivosti, zamestnania, bývania a sociálnej ochrany), boj proti rasizmu a nediskrimináciu a ktorý bude založený na cieľoch, zásadách a nástrojoch vymedzených v medzinárodných zmluvách o ľudských právach, Charte základných práv a Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW);

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh uznesenia

Odsek 20 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

20b.  žiada, aby sa vypracovali štatistiky o viacnásobnej diskriminácii, ktorá je často utajovaná a skrytá; vyzýva na vytvorenie špeciálneho programu EÚ na boj proti viacnásobnej diskriminácii, v rámci ktorého sa bude klásť osobitný dôraz na zraniteľné skupiny; vyzýva Agentúru Európskej únie pre základné práva (FRA), aby vydala správu o tejto téme;

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh uznesenia

Odsek 20 c (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

20c.  zdôrazňuje, že na riešenie prierezovej a viacnásobnej diskriminácie, s ktorou sa stretávajú najmä LGBTI Rómovia, sú nevyhnutné špecificky cielené politiky;

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh uznesenia

Odsek 21

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

21.  je znepokojený nízkou úrovňou účasti Rómov ako partnerov alebo zástupcov miestnych, regionálnych a národných vlád a neschopnosťou vlád zaručiť ich plné občianstvo;

21.  vyjadruje znepokojenie nad nízkou mierou účasti Rómov ako partnerov alebo zástupcov miestnych, regionálnych a národných vlád a neschopnosťou vlád zaručiť plné uplatňovanie práv Rómov vyplývajúcich z ich občianstva; vyzýva na vytvorenie programov zameraných na posilnenie postavenia a zabezpečenie dlhodobej účasti rómskych žien, mladých ľudí a LGBTI osôb ako zástupcov miestnych a regionálnych samospráv a národných vlád;

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh uznesenia

Odsek 21 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

21a.  požaduje, aby Komisia a členské štáty prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vypracúvaní všetkých politík a opatrení rómske ženy a dievčatá viac zapájali do tvorby politík a prijímania rozhodnutí, a aby presadzovali začleňovanie organizácií zasadzujúcich sa o práva rómskych žien;

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh uznesenia

Odsek 21 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

21b.  žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, či a akým spôsobom sa prostredníctvom politík dosahujú želané zlepšenia, najmä v prípade rómskych žien a dievčat; žiada, aby sa v prípade nedostatočného pokroku zaviedli nápravné opatrenia;

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh uznesenia

Odsek 24 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

24a.  požaduje, aby sa s cieľom odstrániť chudobu a sociálne vylúčenie prijali cielené opatrenia zamerané na posilnenie ekonomického postavenia rómskych žien a dievčat, ako sú programy sociálneho podnikania a mikrofinancovania, ako aj na zlepšenie prístupu k službám;

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh uznesenia

Odsek 24 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

24b.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať občiansku a politickú účasť a vedúce postavenie rómskych žien vrátane možnosti rómskych žien uchádzať sa o volenú funkciu; vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali cielené programy v oblasti občianskej výchovy a odbornej prípravy v oblasti rozvoja riadiacich schopností pre rómske ženy a dievčatá;

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh uznesenia

Odsek 25 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

25a.  vyzýva členské štáty, aby zaistili, že v ich vnútroštátnych stratégiách integrácie Rómov bude právam žien a rodovej rovnosti venovaná osobitná kapitola a že v každom oddiele tejto kapitoly sa uplatnia opatrenia na zohľadnenie rodového hľadiska, ktorých cieľom je presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti;

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh uznesenia

Odsek 27 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

27a.  vyzýva vlády, aby podporovali účinnú účasť rómskych žien na verejnom a politickom živote a nabádali k nej prostredníctvom širokej škály opatrení, a to aj tým, že zvážia zavedenie minimálnych kvót zastúpenia žien vo volených orgánoch;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.7.2017

 

 

 


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

28.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

46

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Heinz K. Becker, Malin Björk, Michał Boni, Caterina Chinnici, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Lorenzo Fontana, Kinga Gál, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Sophia in ‘t Veld, Dietmar Köster, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Roberta Metsola, Louis Michel, Péter Niedermüller, Soraya Post, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Anna Hedh, Lívia Járóka, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jean Lambert, Gilles Lebreton, Angelika Mlinar, Emil Radev, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Jaromír Štětina

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Bocskor, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

46

+

PPE

Heinz K. Becker, Andrea Bocskor, Michał Boni, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Kinga Gál, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Lívia Járóka, Barbara Kudrycka, Roberta Metsola, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Jaromír Štětina, Traian Ungureanu

S&D

Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Cécile Kashetu Kyenge, Dietmar Köster, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Péter Niedermüller, Soraya Post, Christine Revault d'Allonnes Bonnefoy, Birgit Sippel, Josef Weidenholzer

ECR

Monica Macovei, Helga Stevens, Branislav Škripek

ALDE

Nathalie Griesbeck, Sophia in 't Veld, Louis Michel, Angelika Mlinar, Cecilia Wikström

GUE/NGL

Marina Albiol Guzmán, Malin Björk, Cornelia Ernst, Marie-Christine Vergiat

Verts/ALE

Jan Philipp Albrecht, Jean Lambert, Judith Sargentini

1

-

ENF

Lorenzo Fontana

3

0

EFDD

Laura Ferrara

ENF

Gilles Lebreton

PPE

Emil Radev

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie