Postup : 2016/0381(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0314/2017

Predkladané texty :

A8-0314/2017

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 17/04/2018 - 6.8

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0099

SPRÁVA     ***I
PDF 1254kWORD 194k
18.10.2017
PE 603.067v02-00 A8-0314/2017

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov

(COM(2016)0765 – C8-0499/2016 – 2016/0381(COD))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca: Bendt Bendtsen

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov

(COM(2016)0765 – C8-0499/2016 – 2016/0381(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0765),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0499/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality holandským Senátom a holandskou Snemovňou reprezentantov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0314/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Únia je odhodlaná dosiahnuť udržateľný, konkurencieschopný, bezpečný a dekarbonizovaný energetický systém. Energetická únia a rámec politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 stanovujú pre Úniu ambiciózne záväzky ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov (aspoň o 40 % do roku 2030 v porovnaní s hodnotami z roku 1990), zvýšenia podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov (aspoň o 27 %) a dosiahnutia aspoň 27 % úspor energie (pričom táto hodnota sa prehodnotí so zreteľom na celoúnijnú úroveň 30 %10) a zvýšenia energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti.

(1)  Únia je odhodlaná dosiahnuť udržateľný, konkurencieschopný, bezpečný a dekarbonizovaný energetický systém a vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia. Energetická únia a rámec politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 stanovujú pre Úniu ambiciózne záväzky ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov (o 80 % až 95 % do roku 2050 v porovnaní s hodnotami z roku 1990), zvýšenia podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so smernicou .../2018/EÚ [o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, COD (2016)0382] a dosiahnutia úspor energie v súlade so smernicou 2012/27/EÚ zmenenou smernicou .../2018/EÚ [COD 2016/0376] a zvýšenia energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti, cenovej dostupnosti a udržateľnosti.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Únia je odhodlaná vytvoriť do roku 2050 bezpečný, konkurencieschopný a dekarbonizovaný energetický systém. Na splnenie tohto cieľa potrebujú členské štáty aj investori míľniky, ktoré zabezpečia dekarbonizáciu budov do roku 2050. Na zaistenie takéhoto dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050 by mali členské štáty identifikovať medzikroky k dosiahnutiu strednodobých (2030) a dlhodobých (2050) cieľov.

(6)  Únia je odhodlaná vytvoriť do roku 2050 bezpečný, konkurencieschopný a dekarbonizovaný energetický systém. Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné, aby existujúci fond budov, ktorý je zdrojom približne 36 % všetkých emisií CO2 v Únii, bol vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný s takmer nulovou spotrebou energie do roku 2050. Členské štáty by sa mali usilovať o nákladovo efektívnu rovnováhu medzi dekarbonizovanými dodávkami energie a znížením konečnej spotreby energie. Na tento účel členské štáty a investori potrebujú jasnú víziu, ktorou sa budú riadiť ich politiky a investičné rozhodnutia, čo v sebe zahŕňa presne vymedzené národné ciele a opatrenia zamerané na energetickú efektívnosť s cieľom dosiahnuť krátkodobé (do roku 2030), strednodobé (do roku 2040) a dlhodobé ciele (do roku 2050).

__________________

12 „Plán postupu v energetike do roku 2050“ [KOM(2011) 885 v konečnom znení].

 

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

6a)  Úsilie Únie o dekarbonizáciu svojho fondu budov2015 musí zohľadňovať Parížsku dohodu o zmene klímy v nadväznosti na 21. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21). Vzhľadom na to, že na vykurovanie a chladenie sa používa takmer 50 % konečnej spotreby energie v Únii, z čoho 80 % sa využíva v budovách, dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energetiky a zmeny klímy výrazne závisí od úsilia Únie o obnovu fondov budov uprednostňovaním energetickej efektívnosti a úspor, úplným dodržiavaním zásady prvoradosti energetickej efektívnosti, ako aj zabezpečením efektívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  Ustanovenia o dlhodobých stratégiách obnovy v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ by sa mali presunúť do smernice 2010/31/EÚ13, kam spadajú koherentnejšie.

(7)  Ustanovenia o dlhodobých stratégiách obnovy v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ by sa mali presunúť do smernice 2010/31/EÚ, kam spadajú koherentnejšie, a mali by byť aktualizované tak, aby objasňovali ambície vysoko energeticky efektívneho a dekarbonizovaného fondu budov. Dlhodobé stratégie obnovy a renovácie, ktoré stimulujú, zvýšia rast a konkurencieschopnosť prostredníctvom vytvárania miestnych pracovných miest, ktoré sa neoutsourcujú, a občanom zabezpečia energeticky efektívne, zdravé a bezpečné budovy.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

7a)  S cieľom umožniť nákladovo efektívne dosiahnutie cieľov Únie v oblasti klímy a energetiky, ako aj nákladovo efektívnu obnovu budov, by vnútroštátne dlhodobé stratégie obnovy mali integrovať posúdenie prínosu pre zdravia a vnútorné prostredie vrátane kombinácie obnovy s odstraňovaním azbestu a iných škodlivých látok, zamedzenia nezákonného vývozu škodlivých látok a zjednodušenia dodržiavania existujúcich právnych aktov, ako napr. smernice 2009/148/ES1a a smernice (EÚ) 2016/22841b.

 

__________________

 

1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.

 

1b Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

7b)  Na dosiahnutie vysoko energeticky efektívneho a dekarbonizovaného fondu budov a na zabezpečenie toho, že dlhodobé stratégie obnovy prinesú potrebný pokrok, najmä zvýšením počtu hĺbkových obnov, musia členské štáty poskytnúť jasné usmernenia a načrtnúť merateľné, cielené opatrenia, a to aj pre najmenej výkonné segmenty národných fondov budov, energeticky chudobných spotrebiteľov, sociálne bývanie a pre domácnosti, ktoré musia riešiť problém oddelenej pohnútky, pričom zohľadnia cenovú dostupnosť. S cieľom ďalej podporovať potrebné zlepšenia národného fondu nájomného bývania by mali členské štáty zvážiť zavedenie alebo pokračovanie uplatňovania požiadaviek na určitú úroveň energetickej hospodárnosti prenajímaných nehnuteľností, a to na základe energetických certifikátov.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

7 c)  So zreteľom na posúdenie vplyvu Komisie, v ktorom sa konkretizuje, že na nákladovo efektívne dosiahnutie cieľov Únie v oblasti energetickej účinnosti je potrebná obnova v rozsahu priemerne 3 %, má zásadný význam, aby členské štáty stanovili svoje očakávané výstupy a prínosy k dosiahnutiu celkových cieľov energetickej efektívnosti v roku 2030 [X%] v súlade so smernicou 2012/27/EÚ zmenenou smernicou .../2018/EU [COD 2016/0376], pri zohľadnení skutočnosti, že každé ďalšie 1 % ušetrenej energie znižuje dovoz plynu o 2,6 %, čím aktívne prispieva k energetickej nezávislosti Únie.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

7d)  Ambiciózne ciele týkajúce sa dôkladnej obnovy existujúceho fondu budov vytvoria milióny pracovných miest v Únii, najmä v malých a stredných podnikoch. V tejto súvislosti je potrebné, aby členské štáty zreteľne prepojili svoje dlhodobé vnútroštátne stratégie obnovy a vhodné iniciatívy na podporu rozvoja zručností a vzdelávania v odvetví stavebníctva a energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)  Agendy jednotného digitálneho trhu a energetickej únie treba zosúladiť, aby slúžili spoločným cieľom. Digitalizácia energetického systému rýchlo mení podmienky v tomto sektore – od integrácie obnoviteľných zdrojov po inteligentné siete a budovy pripravené na inteligentné riešenia. Na digitalizáciu sektora budov by sa mali poskytnúť cielené stimuly, ktoré podporia systémy pripravené na zavedenie inteligentných technológií a digitálne riešenia v zastavanom prostredí.

(8)   Agendy jednotného digitálneho trhu a energetickej únie treba zosúladiť, aby slúžili spoločným cieľom. Digitalizácia energetického systému rýchlo mení podmienky v tomto sektore – od integrácie obnoviteľných zdrojov po inteligentné siete a budovy pripravené na inteligentné riešenia. Tým sa otvárajú nové príležitosti na úspory energie, a to prostredníctvom poskytovania spotrebiteľom presnejších informácií o ich spotrebiteľskom správaní a umožnenia prevádzkovateľovi lepšie riadiť sieť. Na digitalizáciu sektora budov a podporu systémového rozvoja inteligentných miest by sa mali poskytnúť cielené stimuly, ktoré podporia vhodné systémy pripravené na zavedenie inteligentných technológií a digitálne riešenia v zastavanom prostredí, pričom sa zároveň zohľadnia potreby digitálne menej zručných spotrebiteľov. Tieto stimuly by mali zohľadňovať ciele a ambície Únie v oblasti prepojenosti týkajúce sa zavádzania komunikačných sietí s vysokou kapacitou, ktoré sú predpokladom pre inteligentné domy a dobre prepojené komunity, ako aj zabezpečiť, že rozvoju týchto sietí nebudú brániť stavebné riešenia, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť prepojenosť.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  Na prispôsobenie tejto smernice technologickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby sa smernica doplnila o vymedzenie ukazovateľa inteligentnosti a aby sa umožnila jeho implementácia. Ukazovateľom inteligentnosti by sa mala merať schopnosť budov využívať IKT a elektronické systémy na optimalizáciu prevádzky a interakciu so sieťou. Ukazovateľ inteligentnosti zvýši povedomie vlastníkov a užívateľov budov o hodnote automatizácie budov a elektronického monitorovania ich technických systémov a užívľom budov potvrdí skutočné úspory z týchto nových vylepšených funkcií.

(9)  Na prispôsobenie tejto smernice technologickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), aby sa smernica doplnila o vymedzenie ukazovateľa inteligentnosti a aby sa umožnila jeho implementácia v súlade s metodikou stanovenou v smernici. Ukazovateľ inteligentnosti by mal byť koherentný s energetickými certifikátmi a mala by sa ním merať schopnosť budov využívať IKT a elektronické systémy na optimalizáciu prevádzky, hospodárnosti, vnútorného pohodlia a schopnosť spolupracovať so sieťou. Ukazovateľ inteligentnosti zvýši povedomie vlastníkov a užívateľov budov o hodnote automatizácie budov a elektronického monitorovania ich technických systémov a užívateľom budov potvrdí skutočné úspory z týchto nových vylepšených funkcií.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Inovácie a nové technológie zároveň umožňujú zapojenie sektora budov do celkovej dekarbonizácie hospodárstva. Budovy môžu napríklad katalyzovať vývoj infraštruktúry potrebnej na inteligentné nabíjanie elektrických vozidiel, ktorá je pre členské štáty zároveň základňou pre potenciálne využívanie autobatérií ako zdroja energie. Na zohľadnenie tohto cieľa by sa malo rozšíriť vymedzenie technických systémov budov.

(10)  Inovácie a nové technológie zároveň umožňujú zapojenie sektora budov do celkovej dekarbonizácie hospodárstva vrátane sektora dopravy. Budovy môžu napríklad katalyzovať vývoj infraštruktúry potrebnej na zavádzanie inteligentného nabíjania elektrických vozidiel, ktorá môže zároveň pre členské štáty tvoriť základ pre využívanie autobatérií ako zdroja energie, ak sa tak rozhodnú. Na zohľadnenie tohto cieľa by sa malo rozšíriť vymedzenie technických systémov budov.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

10a)  Príprava kabeláže a potrubí umožňuje v prípade potreby vhodné podmienky na rýchle zavedenie nabíjacích staníc tam, kde je to potrebné. Členské štáty by preto mali zabezpečiť rozvoj elektrickej mobility vyváženým a nákladovo efektívnym spôsobom. Najmä v prípade rozsiahlej obnovy, ktoré sa týka aj elektrickej infraštruktúry, by mala nasledovať primeraná príprava kabeláže a potrubí s cieľom poskytnúť dostatočnú kabeláž, potrubia a elektrickú energiu v zmysle smernice 2014/94/EÚ na montáž nabíjacích staníc na parkovacích miestach.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

10b)  Jasná vízia dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050 si vyžaduje vysokú úroveň ambicióznosti. Keď sa spotreba energie priblíži k nule, podiel energií na vstupe bude rozhodujúci v celom životnom cykle budov. Budúca vízia dekarbonizovaných budov by mala zahŕňať energiu na vstupe v budovách. Preto je budova z dreva pozitívna pre klímu.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

10c)  Mal by sa podporovať výskum a skúšanie nových riešení na optimalizáciu energetickej hospodárnosti historických budov a miest a zároveň by sa malo chrániť a zachovávať kultúrne dedičstvo.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

10d)  Členské štáty by mali vziať do úvahy, že inovácie a nové technológie vyžadujú zvýšené investície do vzdelávania a zručností, ktoré sú nevyhnutné na úspešné zavedenie takýchto technológií.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 e (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

10e)  V tejto smernici možno ťažko predvídať vývoj a inovácie v oblasti elektronickej mobility, budov alebo inteligentných systémov. Preto by sa v celej tejto smernici mala uplatňovať zásada technologickej neutrality.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 f (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

10f)  Prírodné riešenia, ako je dobre navrhnutá zeleň v uliciach, zelené strechy a steny poskytujúce izoláciu a tieň budovám, znižujú dopyt po energii tým, že obmedzujú potrebu vykurovania a chladenia a zlepšujú energetickú hospodárnosť budovy.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 g (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

10g)  Požiadavky na infraštruktúru elektromobility stanovené v tejto smernici by mali byť v členských štátoch súčasťou uceleného strategického územného plánovania na podporu alternatívnych, bezpečných a udržateľných spôsobov dopravy a mal by sa nimi uplatňovať jednotný prístupu k elektrickej infraštruktúre, napríklad poskytovaním vyhradenej parkovacej infraštruktúry pre elektrické bicykle a pre ľudí so zníženou pohyblivosťou.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  Posúdenie vplyvu identifikovalo dva existujúce súbory ustanovení, ktorých cieľ by sa v porovnaní s aktuálnou situáciou dal dosiahnuť efektívnejšie. Po prvé, povinnosť vykonať pred začatím akejkoľvek výstavby štúdiu uskutočniteľnosti vysokoúčinných alternatívnych systémov sa stáva zbytočnou záťažou. Po druhé sa zistilo, že ustanovenia o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov dostatočne efektívne nezabezpečujú ich počiatočnú a trvalú hospodárnosť. V súčasnosti sa dostatočne nezohľadňujú dokonca ani lacné technické riešenia s veľmi krátkou návratnosťou, ako napríklad hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy alebo montáž/výmena termostatických regulačných ventilov. Ustanovenia o kontrolách sa menia tak, aby zaisťovali lepšie výsledky kontrol.

(11)  Posúdenie vplyvu identifikovalo existujúce ustanovenia, ktorých cieľ by sa v porovnaní s aktuálnou situáciou dal dosiahnuť efektívnejšie. Po druhé sa zistilo, že ustanovenia o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov dostatočne efektívne nezabezpečujú ich počiatočnú a trvalú hospodárnosť. Okrem toho sa v súčasnosti dostatočne nezohľadňujú dokonca ani lacné technické riešenia s veľmi krátkou návratnosťou, ako napríklad hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy alebo montáž/výmena termostatických regulačných ventilov, a mali by sa ďalej skúmať, aj ako riešenie pomoci pre energeticky chudobných spotrebiteľov. Ustanovenia o kontrolách sa menia tak, aby zaisťovali lepšie výsledky kontrol.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Odôvodnenie 11 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

11a)  Pre nové budovy by členské štáty pred začiatkom výstavby  mali zabezpečiť posúdenie a zohľadnenie  technickej, environmentálnej a hospodárskej realizovateľnosti vysoko efektívnych  alternatívnych systémov. Takéto systémy by mohli zahŕňať decentralizované systémy dodávok energie založené na energii z obnoviteľných zdrojov alebo odpadovom teple; kogeneráciu; centralizované alebo blokové vykurovanie a chladenie a tepelné čerpadlá.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Odôvodnenie 11 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

11b)  Podľa usmernení WHO z roku 2009, pokiaľ ide o kvalitu vnútorného vzduchu, hospodárnejšie budovy poskytujú vyššiu úroveň pohodlia, pohodu pre svojich užívateľov a zlepšujú zdravie. Tepelné mosty, neprimeraná izolácia a neplánované vzduchové cesty môžu mať za následok povrchové teploty pod rosným bodom vzduchu a vlhkosť. Je preto nevyhnutné zabezpečiť úplnú a homogénnu izoláciu budovy vrátane balkónov, rozmiestnenia okien, striech, stien, dverí a podlahy.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)  Najmä pri veľkých zariadeniach sa automatizácia budov a elektronické monitorovanie ich technických systémov ukázali ako efektívna náhrada kontrol. Inštalácia tohto vybavenia by sa mala považovať za najúspornejšiu alternatívu ku kontrolám v nebytových budovách a bytových domoch dostatočne veľkých na to, aby sa investícia vrátila najneskôr do troch rokov. Súčasná možnosť alternatívnych opatrení sa teda ruší. Pri menších zariadeniach prispeje zdokumentovanie hospodárnosti inštalačnými podnikmi a registrácia týchto informácií v databázach energetickej certifikácie k overovaniu súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými pre všetky technické systémy budov a posilní rolu energetických certifikátov. Okrem toho budú existujúce pravidelné bezpečnostné kontroly a programy plánovanej údržby naďalej príležitosťou na priame poradenstvo v otázkach zvyšovania energetickej efektívnosti.

(12)  Automatizácia budov, správa zariadení a elektronické monitorovanie technických systémov budov majú veľký potenciál na zabezpečenie nákladovo efektívnych a významných úspor energie pre spotrebiteľov i podniky. Najmä pri veľkých zariadeniach sa preukázalo, že automatizácia budov a elektronické monitorovanie technických systémov budov sú efektívne a môžu v niektorých prípadoch nahradiť kontroly v nebytových budovách a bytových domoch dostatočne veľkých na to, aby sa investícia vrátila najneskôr do troch rokov, keďže umožňujú reagovať na poskytnuté informácie, a tým zabezpečiť úsporu energie v priebehu času. Súčasná možnosť alternatívnych opatrení sa teda ruší, ale malo by byť možné oslobodiť od požiadavky kontroly technické systémy, ktoré sú výslovne zahrnuté v programe ESCO. S cieľom vyhnúť sa dvojitým kontrolám by mali byť od tejto požiadavky oslobodené zariadenia, ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ verejnej služby alebo prevádzkovateľ siete a ktoré podliehajú kontrole na systémovej úrovni. Pri menších zariadeniach prispeje zdokumentovanie hospodárnosti inštalačnými podnikmi a registrácia týchto informácií v databázach energetickej certifikácie k overovaniu súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými pre všetky technické systémy budov a posilní rolu energetických certifikátov (EC). Okrem toho budú existujúce pravidelné bezpečnostné kontroly a programy plánovanej údržby naďalej príležitosťou na priame poradenstvo v otázkach zvyšovania energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

12 a)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby zvýšenie energetickej hospodárnosti existujúcich budov prispelo aj k dosiahnutiu zdravého vnútorného prostredia vrátane odstraňovania azbestu a iných škodlivých látok a predchádzania problémom, ako sú plesne, ako aj ochrane základných bezpečnostných štruktúr budov, najmä pokiaľ ide o požiarnu a seizmickú bezpečnosť.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

12b)  Je dôležité zabezpečiť, aby sa opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov nezameriavali len na plášť budovy, ale zahŕňali všetky prvky a technické systémy v budove.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)  Na zaistenie čo najlepšieho využívania pri obnove budov by mali byť finančné opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti prepojené s hĺbkou obnovy, ktorá by sa mala posudzovať porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej.

(13)  Na zaistenie čo najlepšieho využívania pri obnove budov by mali byť verejné finančné opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti prepojené s hĺbkou obnovy a podporovať celostnú obnovu budov ako najlepší spôsob na zabezpečenie vysokej energetickej hospodárnosti a lepšieho vnútorného pohodlia. Takéto obnovy by sa mali posudzovať porovnaním energetických certifikátov (EC) vydaných pred obnovou a po nej, ak je to primerané rozsahu obnovy, alebo podobnými vhodnými a primeranými dokumentačnými metódami.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Odôvodnenie 13 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

13a)  Finančné mechanizmy a stimuly by mali mať ťažiskové postavenie vo vnútroštátnych dlhodobých stratégiách obnovy a členské štáty by ich mali aktívne podporovať, okrem iného zjednodušovaním energeticky efektívnych hypotekárnych noriem pre certifikované energeticky efektívne renovácie budov, propagovaním investícií verejných orgánov do energeticky efektívneho fondu budov, napríklad vysvetľovaním účtovných noriem týkajúcich sa verejných investícií a poskytovaním prístupných a transparentných poradenských nástrojov pre spotrebiteľov zameraných na ich možnosti financovania energeticky efektívnych obnov budov.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Odôvodnenie 13 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

13b)  Mechanizmy na financovanie energeticky hospodárnych nových budov, ako aj opatrenia v oblasti energetickej hospodárnosti fondu budov by mali pochádzať zo súkromných, verejno-súkromných a verejných zdrojov. V prípade súkromných investícií by sa malo znížiť riziko investícií do modernizácie budov. Partnerstvá verejného a súkromného sektora by sa mali brať do úvahy najmä pri opatreniach na zvýšenie energetickej hospodárnosti verejných budov s cieľom znížiť finančné zaťaženie menších a finančne slabších miest, regiónov a členských štátov. Členské štáty by navyše mali podporovať opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti, najmä v oblasti sociálneho bývania a bývania pre najslabších účastníkov trhu, a to prostredníctvom verejnej finančnej podpory, na ktorú by sa mohli využívať fondy Únie.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Odôvodnenie 13 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

13c)  Ak energetický certifikát dokladá skutočnosť, že energetická hospodárnosť budovy sa zlepšila, náklady na certifikáciu by sa mali dať zahrnúť do stimulov poskytnutých príslušným členským štátom.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  Dostupnosť kvalitných informácií uľahčuje prístup k financovaniu. Mala by sa preto stanoviť požiadavka predkladať údaje o skutočnej spotrebe energie verejných budov s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m².

(14)  Dostupnosť kvalitných informácií uľahčuje prístup k financovaniu. Mala by sa preto stanoviť požiadavka predkladať údaje o skutočnej spotrebe energie verejných budov, ktoré sú vlastnené štátom, regiónom alebo obcou alebo sú v súkromnom vlastníctve pre verejné použitie, s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m².

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Súčasné nezávislé systémy kontroly energetických certifikátov treba posilniť na zaistenie ich kvality a využiteľnosti na kontrolu súladu a tvorbu štatistiky o regionálnom/národnom fonde budov. Existujúcu potrebu kvalitných údajov o fonde budov by mohli čiastočne naplniť evidencie a databázy, ktoré už pre energetické certifikáty takmer všetky členské štáty pripravujú a spravujú.

(15)  Súčasné nezávislé systémy kontroly energetických certifikátov treba posilniť na zaistenie ich kvality a využiteľnosti na kontrolu súladu a tvorbu harmonizovanej štatistiky o miestnom/regionálnom/národnom fonde budov. Existujúcu potrebu kvalitných údajov o fonde budov by mohli čiastočne naplniť evidencie a databázy, ktoré už pre energetické certifikáty takmer všetky členské štáty pripravujú a spravujú.

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)  Na splnenie cieľov politiky energetickej efektívnosti v sektore budov treba zvýšiť transparentnosť energetických certifikátov, a to zaistením konzistentného stanovovania a uplatňovania všetkých parametrov potrebných na výpočty – tak z hľadiska certifikácie, ako aj minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Členské štáty by mali zaviesť primerané opatrenia na zaistenie napríklad toho, aby sa hospodárnosť inštalovaných, nahrádzaných alebo aktualizovaných technických systémov budov dokumentovala vzhľadom na certifikáciu budov a kontrolu súladu.

(16)  Na splnenie cieľov politiky energetickej efektívnosti v sektore budov treba zvýšiť transparentnosť energetických certifikátov, a to zaistením konzistentného stanovovania a uplatňovania všetkých parametrov potrebných na výpočty – tak z hľadiska certifikácie, ako aj minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Členské štáty by mali zaviesť primerané opatrenia na zaistenie napríklad toho, aby sa hospodárnosť inštalovaných, nahrádzaných alebo aktualizovaných technických systémov budov dokumentovala vzhľadom na certifikáciu budov a kontrolu súladu. V záujme dobre fungujúceho systému EC by Komisia mala pri preskúmaní uplatňovania tejto smernice posúdiť potrebu ďalšej harmonizácie energetických certifikátov.

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Odôvodnenie 16 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

16a)  Uznávanie, presadzovanie a uplatňovanie súčasného súboru noriem CEN podľa smernice o energetickej hospodárnosti budov v členských štátoch by malo pozitívny vplyv na revíziu tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17)  Odporúčanie Komisie (EÚ) 2016/1318 z 29. júla 2016 o budovách s takmer nulovou spotrebou energie ukázalo, ako by vykonávanie smernice mohlo súčasne zaistiť transformáciu fondu budov i prechod na udržateľnejšie zásobovanie energiou, čo zároveň podporuje stratégiu vykurovania a chladenia. Na zaistenie primeraného vykonávania by sa mal všeobecný rámec výpočtu energetickej hospodárnosti budov aktualizovať s podporou práce Európskeho výboru pre normalizáciu v rámci mandátu M/480, ktorý udelila Európska komisia.

(17)  Odporúčanie Komisie (EÚ) 2016/1318 z 29. júla 2016 o budovách s takmer nulovou spotrebou energie ukázalo, ako by vykonávanie smernice mohlo súčasne zaistiť transformáciu fondu budov i prechod na udržateľnejšie zásobovanie energiou, čo zároveň podporuje stratégiu vykurovania a chladenia. Na zaistenie primeraného vykonávania by sa mal všeobecný rámec výpočtu energetickej hospodárnosti budov aktualizovať s podporou práce Európskeho výboru pre normalizáciu v rámci mandátu M/480, ktorý udelila Európska komisia. Výpočet energetickej hospodárnosti budov by sa mal uplatňovať v záujme optimálnej energetickej hospodárnosti v súlade so zásadou „prvoradosti energetickej efektívnosti“ a zatiaľ čo by mal byť vyjadrený v číselnom ukazovateli spotreby primárnej energie v kWh/(m².rok), členské štáty by mali tento ukazovateľ doplniť dodatočným číselným ukazovateľom celkových energetických potrieb celej budovy.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19)  Ciele tejto smernice – znížiť objem energie na uspokojenie potreby energie spojenej s bežným používaním budov – nedokážu primerane zaistiť samotné členské štáty. Ciele tejto smernice možno dosiahnuť účinnejšie konaním na úrovni Únie, pretože sa tak zaručí jednotnosť a spoločné ciele, chápanie aj politická motivácia. Únia preto prijíma opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity v zmysle článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa toho istého článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(19)  Keďže ciele tejto smernice, najmä zníženie energie na uspokojenie potreby energie spojenej s bežným používaním budov, nie je možné dostatočne zaistiť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu potreby jednotnosti, spoločného cieľa, pochopenia a politickej motivácie, skôr na úrovni Únie, môže Únia prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie týchto cieľov. Táto smernica v plnej miere rešpektuje národné osobitosti a rozdiely členských štátov a ich kompetencie v súlade s článkom 194 ods. 2 ZFEÚ. Cieľom tejto smernice je navyše umožniť výmenu najlepších postupov v záujme uľahčenia prechodu na vysoko energeticky účinný fond budov v Únii,

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 1 – odsek 3– pododsek 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(-1)  V článku 1 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:

 

„Členské štáty môžu uplatňovať minimálne požiadavky na celkovú energetickú hospodárnosť budov na celú oblasť namiesto jednotlivých budov, aby umožnili integrovaný prístup k energetickému systému a systému mobility oblastí v rámci holistického systému sanácie za predpokladu, že každá budova dosahuje minimálne požiadavky na celkovú energetickú hospodárnosť.“

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2 – odsek 1 – bod 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  „technický systém budovy“ znamená technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie alebo chladenie priestorov, vetranie, prípravu teplej úžitkovej vody, vstavané osvetlenie, automatizáciu a riadenie budovy, výrobu elektrickej energie na mieste, miestnu infraštruktúru pre elektromobilitu alebo kombináciu takýchto systémov vrátane systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov;“;

3.  „technický systém budovy“ znamená technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie alebo chladenie priestorov, vetranie, riadenie kvality vzduchu v interiéri, prípravu teplej úžitkovej vody, vstavané vnútorné a vonkajšie systémy osvetlenia, slnečné clony, výťahy a eskalátory, automatizáciu a riadenie budovy, zariadenia budovy na prenos a ukladanie údajov, výrobu a skladovanie elektrickej energie na mieste, miestnu infraštruktúru pre elektromobilitu alebo kombináciu takýchto systémov vrátane systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov;

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)

Smernica 2010/31/ES

Článok 2 – odsek 1 – bod 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a)  V článku 2 sa vkladá tento bod:

 

„3a)  ‚spúšťací bod‘ je vhodný okamih počas životného cyklu budovy – napríklad z hľadiska nákladovej účinnosti a efektívnosti alebo prerušenia – na uskutočnenie prác obnovy, zameraných na energetiku;“

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 b (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2 – odsek 1 – bod 3 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1b)  V článku 2 sa vkladá tento bod:

 

„3b)  ‚pas obnovy budovy‘ znamená dlhodobý plán, ktorý vychádza z kritérií kvality a energetického auditu a v ktorom sú načrtnuté príslušné opatrenia a obnovy, ktoré by zlepšili energetickú hospodárnosť konkrétnej budovy;“

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 c (nové)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2 – odsek 1 – bod 3 c (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1c)  V článku 2 sa vkladá tento bod:

 

„3c)   ‚automatizácia budovy a systém riadenia‘ znamená systém, ktorý zahŕňa všetky produkty, softvér a inžinierske služby pre automatické riadenie vrátane blokovacích zariadení, monitorovania a optimalizácie pre prevádzku, ľudské zásahy a riadenie s cieľom dosiahnuť energeticky hospodárnu a bezpečnú prevádzku technických systémov budovy“

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 d (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2 – odsek 1 – bod 3 d (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1d)  V článku 2 sa vkladá tento bod:

 

„3d.  ‚pasívny prvok‘ znamená prvok plášťa budovy alebo iné prvky, ktoré sa podieľajú na pasívnych technológiách, ktoré sú zamerané na zníženie energetických potrieb na vykurovanie alebo chladenie a využitie energie na osvetlenie a vetranie, a tým zlepšujú tepelné a vizuálne pohodlie;“

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 e (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2 – odsek 1 – bod 17

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

1e)  V článku 2 sa bod 17 nahrádza takto:

17.  „účinný menovitý výkon“ znamená maximálny tepelný výkon vyjadrený v kW, stanovený a zaručený výrobcom ako výkon, ktorý sa dosiahne počas nepretržitej prevádzky pri dodržiavaní efektívnej účinnosti uvedenej výrobcom;

„17.  „účinný menovitý výkon“ znamená maximálny tepelný výkon vyjadrený v kW, stanovený a zaručený výrobcom ako výkon, ktorý sa dosiahne počas nepretržitej prevádzky pri dodržiavaní efektívnej účinnosti uvedenej výrobcom, pričom:

 

a)  ,plné zaťaženie‘ znamená požiadavku na maximálnu kapacitu technických systémov budov na vykurovanie priestorov, chladenie priestorov, vetranie a prípravu úžitkovej teplej vody; a

 

b)  ,čiastočné zaťaženie‘ znamená časť kapacity plného zaťaženia predstavujúcu priemerné prevádzkové podmienky;“

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 f (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2 – odsek 1 – bod 19 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1f)  V článku 2 sa dopĺňa tento bod:

 

„19a)  ‚dekarbonizovaný fond budov‘ je stavebný fond, ktorý vykazuje takmer nulovú úroveň energetickej náročnosti budov a je energeticky efektívny až na hranicu svojho potenciálu.“

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  Prvý odsek pozostáva z článku 4 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti okrem jeho posledného pododseku;

a)  vkladá sa tento odsek 1:

 

„1.   Členské štáty stanovia dlhodobú stratégiu transformácie vnútroštátneho fondu obytných a komerčných budov, a to verejných aj súkromných, na vysoko energeticky efektívny fond budov do roku 2050. Táto stratégia zahŕňa opatrenia na mobilizovanie investícií potrebných na dosiahnutie cieľov stanovených do roku 2050. Táto stratégia zahŕňa:

 

a)  prehľad vnútroštátneho fondu budov vrátane relevantných typológií budov založený, ak je to vhodné, na štatistických vzorkách;

 

b)  identifikáciu nákladovo efektívnych prístupov a činností na podporu technologicky neutrálnych obnov vhodných pre daný typ budovy a klimatickú oblasť, pričom sa zohľadnia príslušné spúšťacie body v rámci životného cyklu budovy;

 

c)  politiky a opatrenia na podporu nákladovo efektívnej hĺbkovej obnovy budov vrátane postupnej dôkladnej obnovy a dekarbonizácie dopytu po vykurovaní a chladení, napr. zavedením systému pasov obnovy budovy;

 

d) politiky a opatrenia na podporu cielených nízkonákladových opatrení a obnov zameraných na energetickú účinnosť;

 

e)  politiky a opatrenia zamerané na segmenty s najhoršími výsledkami v rámci vnútroštátneho fondu budov, domácnosti ohrozené energetickou chudobou a domácnosti, ktoré musia riešiť problém nejednotnej motivácie pri obnove, ako aj bytové domy pre niekoľko rodín, ktoré čelia problémom súvisiacim s uskutočňovaním obnovy, pričom sa musí zohľadniť cenová dostupnosť;

 

f)  politiky a opatrenia zamerané na všetky verejné budovy, vrátane sociálneho bývania;

 

g)  politiky a opatrenia, ktoré sú zamerané na urýchlenie technologického prechodu na inteligentné a dobre prepojené budovy a komunity, ako aj na zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou;

 

h)  prehľad vnútroštátnych iniciatív na podporu zručností a vzdelávania v odvetví stavebníctva a v odvetví energetickej efektívnosti, ako aj vzdelávania v oblasti pasívnych prvkov a inteligentných technológií;

 

i)  perspektívu orientovanú do budúcna s cieľom usmerňovať investičné rozhodnutia jednotlivcov, stavebného odvetvia, verejných inštitúcií vrátane obcí, bytových družstiev a finančných inštitúcií;

 

j)  fakticky podložený odhad očakávaných úspor energie a ďalších prínosov, ktoré sú spojené napríklad so zdravím, bezpečnosťou a kvalitou ovzdušia;

 

Rozvoj a vykonávanie dlhodobých stratégií obnovy v členských štátoch podporujú štruktúrované, trvalé platformy zainteresovaných subjektov vrátane zástupcov miestnych a regionálnych spoločenstiev, sociálneho dialógu vrátane zamestnancov, zamestnávateľov, malých a stredných podnikov a odvetvia stavebníctva, ako aj zástupcov menšín.

 

 

__________________

 

16 Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 13

 

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 2 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

V dlhodobej stratégii obnovy uvedenej v odseku 1 členské štáty stanovia plán s jasnými míľnikmi a opatreniami na dosiahnutie dlhodobého cieľa dekarbonizovať do roku 2050 vnútroštátny fond budov, s konkrétnymi míľnikmi na rok 2030.

V dlhodobých stratégiách obnovy uvedených v odseku 1 členské štáty stanovia plán s jasnými čiastkovými cieľmi a opatreniami na dosiahnutie dlhodobého cieľa zabezpečiť vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný vnútroštátny fond budov do roku 2050, s konkrétnymi čiastkovým cieľmi na rok 2030 a 2040, ako aj merateľnými ukazovateľmi pokroku.

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Vo svojich dlhodobých stratégiách členské štáty špecifikujú, ako ich čiastkové ciele prispievajú k dosiahnutiu cieľov Únie do roku 2030 v oblasti energetickej efektívnosti na úrovni [X %] v súlade so smernicou 2012/27/EÚ zmenenou smernicou .../2018/EÚ [COD 2016/0376] a k cieľu Únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 % až 95 %.

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 2 – pododsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Okrem toho musí dlhodobá stratégia obnovy prispievať k zmierneniu energetickej chudoby.

Okrem toho sa v dlhodobých stratégiách obnovy načrtnú príslušné opatrenia, ktoré prispejú k zmierneniu energetickej chudoby a zároveň podporia rovnaký prístup k nástrojom financovania obnovy energetickej účinnosti budov pre zraniteľné domácnosti.

Pozmeňujúci návrh    47

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Na usmernenie investičných rozhodnutí podľa odseku 1 písm. d) členské štáty zavedú mechanizmy:

3.  Na umožnenie a usmernenie investičných rozhodnutí podľa odseku 1 členské štáty zavedú alebo udržiavajú mechanizmy na:

a)  zlučovania projektov, aby sa investorom uľahčilo financovanie obnov uvedených v odseku 1 písm. b) a c);

a)  zlučovanie projektov, a to aj prostredníctvom investičných platforiem, s cieľom uľahčiť investorom financovanie obnov uvedených v odseku 1;

b)  znižovania rizikovosti operácií v oblasti energetickej efektívnosti pre investorov a súkromný sektor a

b)  znižovanie vnímaného rizika operácií v oblasti energetickej efektívnosti pre investorov a súkromný sektor,napr. tým, že sa v kapitálových požiadavkách stanoví pro faktor kolaterálu pri certifikovaných obnovách zlepšujúcich energetickú efektívnosť nižší faktor vyváženia rizika;

c)  využívania verejných financií ako páky na získanie súkromných investícií alebo pri riešení osobitných zlyhaní trhu.“;

c)  využívanie verejných financií ako páky na získanie súkromných investícií, a to aj v rámci iniciatívy „inteligentného financovania inteligentných budov“, alebo na riešenie osobitných zlyhaní trhu;

 

ca)  v súlade so súčasným usmernením Eurostatu a vysvetleniami v rámci ESA 2010, usmernenie o investíciách do verejného fondu energeticky hospodárnych budov a vysvetlenie výkladu účtovných pravidiel na podporu uceleného prístupu k investíciám verejných orgánov;

 

cb)  podporu pre pomoc pri tvorbe projektov, ako aj uľahčenie združovania malých a stredných podnikov do skupín a konzorcií, s cieľom ponúknuť potenciálnym klientom „balíkové“ riešenia; a

 

(c c)  vytvorenie dostupných a transparentných poradenských nástrojov, ako napríklad jednotné kontaktné miesta pre spotrebiteľov a poradné energetické služby, poskytujúcich informácie o obnovách energetickej efektívnosti a dostupných finančných nástrojoch na obnovu energetickej efektívnosti budov.

Pozmeňujúci návrh    48

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.  Komisia poskytne usmernenia pre členské štáty založené na zbere a šírení osvedčených postupov týkajúcich sa úspešných verejných a súkromných systémov financovania obnov energetickej efektívnosti, ako aj informácií o systémoch pre zlučovanie malých projektov obnovy na energetické účely. Komisia okrem toho členským štátom poskytne odporúčania o finančných stimuloch týkajúcich sa obnovy budov z hľadiska spotrebiteľa pri zohľadnení rozdielov nákladovej efektívnosti medzi členskými štátmi;

Pozmeňujúci návrh    49

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 3 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3b.  Každý členský štát uskutočňuje verejné konzultácie, aj za účasti všetkých príslušných zainteresovaných strán, o návrhu dlhodobej stratégie obnovy budov aspoň tri mesiace pred predložením svojej dlhodobej stratégie obnovy Komisii. Každý členský štát uverejní zhrnutie výsledkov verejnej konzultácie ako prílohu k svojej dlhodobej stratégie obnovy budov.

Pozmeňujúci návrh    50

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 3 c (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3c.  Každý členský štát zahrnie podrobnosti o vykonávaní svojej dlhodobej stratégie obnovy budov vrátane plánovaných politík a opatrení v súlade s oznamovacími povinnosťami [článok 19 písm. a)] nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ..../EÚ z ..... [o riadení energetickej únie (2016/0375 (COD)) ako súčasť svojej integrovanej národnej správy o pokroku v oblasti energetiky a klímy.

Pozmeňujúci návrh    51

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 6 – odsek 1 – pododsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  V odseku 1 sa vypúšťa druhý pododsek;

a)  V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

 

Pre nové budovy členské štáty pred začiatkom výstavby  zabezpečia, aby sa zvážila a zohľadnila  technická, environmentálna a hospodárska realizovateľnosť vysoko efektívnych  alternatívnych systémov, ak sú k dispozícii.

Pozmeňujúci návrh    52

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 7 – odsek 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)  V článku 7 sa vypúšťa piaty pododsek.

(4)  V článku 7 sa piaty odsek nahrádza takto:

 

Členské štáty zabezpečia, aby sa v súvislosti s budovami, ktoré prechádzajú rozsiahlou obnovou, zohľadňovali vysoko efektívne alternatívne systémy, pokiaľ sa to dá technicky, funkčne a ekonomicky zrealizovať, ako aj to, že požiarnej bezpečnosti a podpore zdravej klímy v interiérovom prostredí sa bude venovať riadna pozornosť.

Pozmeňujúci návrh    53

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 1 – pododsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  V odseku 1 sa vypúšťa tretí pododsek;

a)  V odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

 

Členské štáty musia vyžadovať, aby boli nové budovy vybavené samoregulačnými zariadeniami regulujúcimi úroveň teploty v každej jednotlivej miestnosti. V existujúcich budovách sa inštalácia samoregulačných zariadení na reguláciu teploty v jednotlivých miestnostiach vyžaduje v prípade výmeny zariadení na výrobu tepla.“

Pozmeňujúci návrh    54

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Členské štáty zabezpečia, aby vo všetkých nových nebytových budovách a vo všetkých existujúcich nebytových budovách prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako desiatimi parkovacími miestami bolo z každých desiatich parkovacích miest aspoň jedno vybavené nabíjacou stanicou v zmysle smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá schopnou začať a prerušiť nabíjanie v závislosti od cenových signálov. Táto požiadavka sa uplatňuje na všetky nebytové budovy s viac ako desiatimi parkovacími miestami od 1. januára 2025.

2.  Členské štáty musia požadovať, aby vo všetkých nových nebytových budovách a vo všetkých existujúcich nebytových budovách s viac než desiatimi parkovacími miestami, ktoré prechádzajú významnou obnovou zahŕňajúcou elektrickú infraštruktúru budovy alebo parkovacie miesta, bolo každé parkovacie miesto vybavené jednou nabíjacou stanicou a aby z každých desiatich parkovacích miest bolo aspoň jedno predpripravené z hľadiska kabeláže alebo potrubí, čo umožní montáž nabíjacej stanice v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ.

 

2a.   Členské štáty musia požadovať nainštalovanie minimálneho počtu nabíjacích staníc do 1. januára 2025 vo všetkých verejných a komerčných nebytových budovách s viac ako desiatimi parkovacími miestami.

 

2b.  Členské štáty uplatňujú ustanovenia uvedené v odseku 2 na multifunkčné budovy a viac ako desiatimi parkovacími miestami za predpokladu, že sú nové alebo prechádzajú významnou obnovou zahŕňajúcou elektrickú infraštruktúru budovy alebo parkovacie miesta.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť alebo neuplatňovať požiadavky uvedené v predošlom pododseku na budovy, ktoré vlastnia a využívajú malé a stredné podniky vymedzené v hlave I prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003.

2c. Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť alebo neuplatňovať požiadavky uvedené v odseku 2 na budovy, ktoré vlastnia a využívajú malé a stredné podniky vymedzené v hlave I prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003.

__________________

__________________

17 Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

 

Pozmeňujúci návrh    55

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Členské štáty zabezpečia, aby v nových bytových domoch a bytových domoch prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako desiatimi parkovacími miestami boli na všetkých parkovacích miestach pripravené káblové rozvody umožňujúce montáž nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby v nových bytových domoch a bytových domoch prechádzajúcich významnou obnovou zahŕňajúcou elektrickú infraštruktúru budovy alebo priľahlé alebo vstavané parkovacie miesta, s viac ako desiatimi parkovacími miestami boli pripravené vhodná kabeláž alebo potrubia umožňujúce montáž nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá.

Pozmeňujúci návrh    56

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 4

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť alebo neuplatňovať požiadavky uvedené v odseku 2 a 3 na verejné budovy, na ktoré sa už vzťahuje smernica 2014/94/EÚ.“;

4.  Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť alebo neuplatňovať požiadavky uvedené v odseku 2 a 3 na verejné budovy, za predpokladu, že sa na ne vzťahujú požiadavky porovnateľné s opatreniami, ktorými sa transformuje smernica 2014/94/EÚ.

Pozmeňujúci návrh    57

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 4 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

4 a.  Členské štáty zabezpečia, aby aj verejné parkoviská prevádzkované súkromnými subjektami podliehali požiadavkám uvedeným v odsekoch 2 a 3.

Pozmeňujúci návrh    58

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 4 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

4 b.  Členské štáty musia odstraňovať regulačné prekážky a zabezpečia zavedenie zjednodušených povoľovacích a schvaľovacích postupov pre majiteľov a nájomcov s cieľom umožniť zriaďovanie nabíjacích staníc v existujúcich bytových a nebytových budovách.

Pozmeňujúci návrh    59

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 4 c (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

4c.  Okrem požiadaviek na infraštruktúru elektromobility členské štáty zohľadnia potrebu infraštruktúry pre alternatívne palivá v budovách a zavedenie osobitných infraštruktúr, napríklad prostredníctvom koridorov elektromobility, ako aj potrebu ucelených politík v prípade bezmotorovej a ekologickej mobility, multimodality a územného plánovania.

Pozmeňujúci návrh    60

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno c

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa pri inštalácii, výmene alebo modernizácii technického systému budovy vyhodnotila a zdokumentovala celková energetická hospodárnosť celého meneného systému, a aby sa táto dokumentácia postúpila vlastníkovi budovy, aby zostala k dispozícii na overenie súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými v odseku 1 a na vydávanie energetických certifikátov. Členské štáty zabezpečia zahrnutie týchto informácií do vnútroštátnej databázy energetických certifikátov uvedenej v článku 18 ods. 3.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa pri inštalácii, výmene alebo modernizácii technického systému budovy vyhodnotila celková energetická hospodárnosť celého meneného systému pri plnom a čiastočnom zaťažení a v prípade potreby vplyv na kvalitu vzduchu v interiéry. Výsledky tohto vyhodnotenia sa musia zdokumentovať a postúpiť vlastníkovi budovy, aby zostali k dispozícii na overenie súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými v odseku 1 a na vydávanie energetických certifikátov. Členské štáty zabezpečia zahrnutie týchto informácií do vnútroštátnej databázy energetických certifikátov uvedenej v článku 18 ods. 3.

Pozmeňujúci návrh    61

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno c

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 6 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23, ktorými sa táto smernica doplní o vymedzenie pojmu „ukazovateľ inteligentnosti“, ako aj o podmienky, za ktorých sa „ukazovateľ inteligentnosti“ poskytne potenciálnym novým nájomcom alebo záujemcom o kúpu ako doplňujúca informácia.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť túto smernicu vymedzením pojmu „ukazovateľ inteligentnosti“, po konzultácii s príslušnými zainteresovanými stranami a na základe navrhovanej koncepcie a metodiky stanovenej v prílohe Ia. Toto vymedzenie musí zahŕňať aj informácie o tom, ako je možné zaviesť tento ukazovateľ v nadväznosti na skúšobnú fázu, ako bude ukazovateľ prepojený s energetickými certifikátmi podľa článku 11 a o tom, ako by bolo možné poskytovať ho ako dodatočné a zmysluplné informácie potenciálnym novým investorom, nájomcom, kupujúcimi a účastníkom trhu.

Pozmeňujúci návrh    62

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno c

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 6 – pododsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Ukazovateľ inteligentnosti zahŕňa prvky flexibility, rozšírené funkcie a schopnosti prameniace z integrácie prepojenejších a vstavaných inteligentných zariadení do bežných technických systémov budov. Tieto prvky musia posilňovať schopnosť užívateľov a samotnej budovy reagovať na požiadavky pohodlia alebo prevádzky, zapájať sa do riadenia odberu a prispievať k optimálnej, hladkej a bezpečnej prevádzke rôznych energetických systémov a centrálnych infraštruktúr, ku ktorým je budova pripojená.“;

Ukazovateľ inteligentnosti zahŕňa rozšírené úspory energie, referenčné porovnávanie a prvky flexibility, rozšírené funkcie a schopnosti prameniace z integrácie prepojenejších a vstavaných inteligentných zariadení do bežných technických systémov budov. Tieto prvky musia posilňovať schopnosť užívateľov a samotnej budovy reagovať na požiadavky pohodlia alebo prevádzky, najmä pri čiastočnom zaťažení vrátane úpravy spotreby energie, zapájať sa do riadenia odberu a prispievať k optimálnej, efektívnej, hladkej a bezpečnej prevádzke rôznych energetických systémov vrátane energie z obnoviteľných zdrojov vyrobenej na mieste, a centrálnych infraštruktúr, ku ktorým je budova pripojená.

Pozmeňujúci návrh    63

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 10 – odsek 6

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

6.  Členské štáty prepoja svoje finančné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti pri obnove budov s úsporami energie, ktoré sa takouto obnovou dosiahnu. Tieto úspory sa určia porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej.“;

6.  Členské štáty prepoja svoje finančné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti pri obnove budov s úsporami energie, ktoré sa takouto obnovou dosiahnu. Tieto úspory sa v prípadoch, keď to bude primerané rozsahu obnovy, určia energetickým auditom, alebo porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej, alebo použitím normalizovaných hodnôt na výpočet úspor energie v budovách, alebo použitím podobnej relevantnej, transparentnej metodiky na dokumentáciu.

Pozmeňujúci návrh    64

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 10 – odsek 6a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

6a.  Keď členské štáty zavedú databázu na účely evidencie energetických certifikátov, tá musí umožňovať sledovanie skutočnej spotreby energie dotknutých budov bez ohľadu na ich veľkosť a kategóriu. Databáza musí obsahovať údaje o skutočnej spotrebe energie v budovách, ktoré často navštevuje verejnosť, s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m², pričom tieto údaje sa musia pravidelne aktualizovať.

6a.  Keď členské štáty zavedú databázu alebo použijú existujúcu databázu na účely evidencie energetických certifikátov, tá musí umožňovať sledovanie spotreby energie dotknutých budov bez ohľadu na ich veľkosť a kategóriu. Databáza musí obsahovať údaje o spotrebe energie v budovách s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m², ktoré vlastnia, spravujú alebo v nich sídlia verejné orgány, pričom tieto údaje sa musia pravidelne aktualizovať.

Pozmeňujúci návrh    65

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 10 – odsek 6b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

6 b.  Súhrnné anonymizované údaje spĺňajúce požiadavky EÚ na ochranu údajov sa na požiadanie sprístupnia aspoň verejným orgánom na štatistické a výskumné účely.“;

6 b.  Súhrnné anonymizované údaje spĺňajúce požiadavky EÚ na ochranu údajov sa na požiadanie sprístupnia aspoň verejným orgánom na štatistické a výskumné účely a celá databáza musí byť k dispozícii vlastníkovi budovy.“;

Pozmeňujúci návrh    66

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly prístupných častí systémov používaných na vykurovanie budov, ako sú zariadenia na výrobu tepla, systémy riadenia a regulácie a obehové čerpadlá, pri nebytových budovách s celkovou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh a pri bytových domoch s centralizovaným technickým systémom budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti kotla a veľkosti jeho výkonu v porovnaní s požiadavkami budovy na vykurovanie. Posudzovanie veľkosti výkonu kotla sa nemusí opakovať, pokiaľ medzičasom nedošlo k zmenám vo vykurovacom systéme alebo v požiadavkách na vykurovanie budovy.“;

1.  Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly prístupných častí systémov používaných na vykurovanie budov, ako sú zariadenia na výrobu tepla, systémy riadenia a regulácie a obehové čerpadlá, pri nebytových budovách s celkovou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh a pri bytových domoch s technickým systémom budovy na účely vykurovania priestoru a ohrevu vody v domácnostiach s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 70 kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti zariadenia na výrobu tepla pri plnom alebo čiastočnom zaťažení a jeho výkonu v porovnaní s požiadavkami budovy na vykurovanie. Posudzovanie veľkosti výkonu zariadenia na výrobu tepla sa nemusí opakovať, pokiaľ medzičasom nedošlo k zmenám vo vykurovacom systéme alebo v požiadavkách na vykurovanie budovy.

Pozmeňujúci návrh    67

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 2 – úvodná časť

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

„2.  Ako alternatívu k odseku 1 môžu členské štáty stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli nebytové budovy s celkovou ročnou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh vybavené systémami automatizácie a riadenia budovy. Tieto systémy musia byť schopné:

2.  Členské štáty požadujú, aby boli nebytové budovy s celkovou ročnou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh do roku 2023 vybavené systémami automatizácie a riadenia budovy. Tieto systémy musia byť schopné:

Pozmeňujúci návrh    68

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 2 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  priebežne monitorovať, analyzovať a upravovať spotrebu energie;

a)  priebežne monitorovať, zaznamenávať, analyzovať a upravovať spotrebu energie s cieľom umožniť optimálnu energetickú hospodárnosť pri plnom a čiastočnom zaťažení;

Pozmeňujúci návrh    69

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 3 – úvodná časť

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Ako alternatívu k odseku 1 môžu členské štáty stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli bytové domy s centralizovanými technickými systémami budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW vybavené:

3.  Členské štáty môžu požadovať, aby boli bytové domy s technickými systémami budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 70 kW na účely vykurovania priestoru a ohrevu vody v domácnostiach vybavené:

Pozmeňujúci návrh    70

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 3 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  priebežným elektronickým monitorovaním, ktoré meria efektívnosť systému a informuje vlastníkov alebo správcov budovy o významnom poklese efektívnosti a potrebe údržby systému a

a)  priebežným elektronickým monitorovaním funkčnosti, ktoré meria efektívnosť systému a informuje vlastníkov alebo správcov budovy o významnom poklese efektívnosti a potrebe údržby systému a

Pozmeňujúci návrh    71

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 3 – písmeno b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  účinnými kontrolnými funkciami, ktoré zabezpečia optimálnu výrobu, distribúciu a spotrebu energie.“;

b)  b) účinnými kontrolnými funkciami, ktoré zabezpečia optimálnu výrobu, skladovanie a spotrebu energie pri plnom a čiastočnom zaťažení vrátane hydronického vyváženia.“;

Pozmeňujúci návrh    72

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.  Budovy, ktoré spĺňajú podmienky odsekov 2 alebo 3, sú oslobodené od požiadaviek stanovených v odseku 1.

Pozmeňujúci návrh    73

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 3 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3b.  Požiadavky stanovené v odseku 1 sa nevzťahujú na technické systémy budov, na ktoré sa výslovne vzťahuje dohodnuté kritérium energetickej hospodárnosti alebo zmluvná dohoda na dohodnutej úrovni zvýšenia energetickej efektívnosti, ako sú zmluvy o energetickej efektívnosti v zmysle článku 2 bodu 27 smernice 2012/27/EÚ, alebo ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ verejnej služby alebo siete, a preto podliehajú opatreniam na strane systému.

Pozmeňujúci návrh    74

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 15 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly prístupných častí klimatizačných systémov nebytových budov s celkovou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh a pri bytových domoch s centralizovaným technickým systémom budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti klimatizácie a veľkosti jej výkonu v porovnaní s požiadavkami budovy na chladenie. Posudzovanie veľkosti výkonu sa nemusí opakovať, pokiaľ medzičasom nedošlo k zmenám v klimatizačnom systéme alebo v požiadavkách na chladenie budovy.“;

1.  Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly prístupných častí klimatizačných a vetracích systémov nebytových budov s celkovou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh a pri bytových domoch s technickým systémom budovy na účely klimatizácie a vetrania s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 12kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti klimatizácie a vetrania pri plnom a čiastočnom zaťažení a veľkosti ich výkonu v porovnaní s požiadavkami budovy na chladenie. Posudzovanie veľkosti výkonu sa nemusí opakovať, pokiaľ medzičasom nedošlo k zmenám v klimatizačnom alebo vetracom systéme alebo v požiadavkách na chladenie budovy.

 

Členské štáty môžu stanoviť rôzny interval kontrol v závislosti od typu klimatizačných systémov a od ich účinného menovitého výkonu, pričom zohľadňujú náklady na kontrolu týchto systémov a odhadované úspory nákladov na energie, ktoré môžu vzniknúť na základe kontroly.

Pozmeňujúci návrh    75

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 15 – odsek 2 – úvodná časť

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Ako alternatívu k odseku 1 môžu členské štáty stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli nebytové budovy s celkovou ročnou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh vybavené systémami automatizácie a riadenia budovy. Tieto systémy musia byť schopné:

2.  Členské štáty požadujú, aby boli nebytové budovy s celkovou ročnou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh do roku 2023 vybavené systémami automatizácie a riadenia budovy. Tieto systémy musia byť schopné:

Pozmeňujúci návrh    76

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 15 – odsek 2 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  priebežne monitorovať, analyzovať a upravovať spotrebu energie;

a)  priebežne monitorovať, analyzovať, zaznamenávať a upravovať spotrebu energie s cieľom umožniť optimálnu energetickú hospodárnosť pri plnom a čiastočnom zaťažení;

Pozmeňujúci návrh    77

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 15 – odsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Ako alternatívu k odseku 1 môžu členské štáty stanoviť požiadavky na zabezpečenie toho, aby boli bytové domy s centralizovanými technickými systémami budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW vybavené:

3.  Členské štáty môžu požadovať, aby boli bytové domy s technickými systémami budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom na účely klimatizácie alebo vetrania nad 12 kW vybavené:

a)  priebežným elektronickým monitorovaním, ktoré meria efektívnosť systému a informuje vlastníkov alebo správcov budovy o významnom poklese efektívnosti a potrebe údržby systému a

a)  priebežným elektronickým monitorovaním funkčnosti, ktoré meria efektívnosť systému a informuje vlastníkov alebo správcov budovy o významnom poklese efektívnosti a potrebe údržby systému a

b)  účinnými kontrolnými funkciami, ktoré zabezpečia optimálnu výrobu, distribúciu a spotrebu energie.

b)  účinnými kontrolnými funkciami, ktoré zabezpečia optimálnu výrobu, distribúciu, skladovanie a spotrebu energie pri plnom a čiastočnom zaťažení vrátane hydronického vyváženia.

Pozmeňujúci návrh    78

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 15 – odsek 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.  Budovy, ktoré spĺňajú podmienky odsekov 2 alebo 3, sú oslobodené od požiadaviek stanovených v odseku 1.

Pozmeňujúci návrh    79

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 15 – odsek 3 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3b.  Požiadavky stanovené v odseku 1 sa nevzťahujú na technické systémy budov, na ktoré sa výslovne vzťahuje dohodnuté kritérium energetickej hospodárnosti alebo zmluvná dohoda na dohodnutej úrovni zvýšenia energetickej efektívnosti, ako sú zmluvy o energetickej efektívnosti v zmysle článku 2 bodu 27 smernice 2012/27/EÚ, alebo ktoré prevádzkuje prevádzkovateľ verejnej služby alebo siete, a preto podliehajú opatreniam na strane systému.

Pozmeňujúci návrh    80

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 9

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  V článku 19 sa rok „2017“ nahrádza rokom „2028“;

(9)  V článku 19 sa rok „2017“ nahrádza rokom „2024“;

Pozmeňujúci návrh    81

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 9 a (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 19 – odsek 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

9 a)  V článku 19 sa dopĺňa tento odsek:

 

„Komisia predovšetkým posúdi, či je potrebná ďalšia harmonizácia energetických certifikátov v súlade s článkom 11.“

Pozmeňujúci návrh    82

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 9 b (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 19 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

9b.  Vkladá sa tento článok:

 

„Článok 19a

 

Komisia do roku 2020 dokončí štúdiu uskutočniteľnosti, v ktorej objasní možnosti a časový plán zavedenia pasu obnovy budov, ak je to možné ako súčasť oddielu o odporúčaniach pre zavedenie energetických certifikátov, s cieľom zabezpečiť dlhodobý a postupný plán obnovy pre konkrétnu budovu.

Pozmeňujúci návrh    83

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 10

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 20 – odsek 2 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

„Členské štáty poskytujú vlastníkom alebo nájomcom budov najmä informácie o energetických certifikátoch, ich účeloch a cieľoch, o nákladovo efektívnych spôsoboch zlepšovania energetickej hospodárnosti budov a prípadne o dostupných finančných nástrojoch na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.“;

Členské štáty poskytujú informácie najmä prostredníctvom nezávislých, prístupných a transparentných poradenských nástrojov, akými sú napríklad jednotné kontaktné miesta pre vlastníkov, manažérov a nájomcov budov, určených na nákladovo efektívne opatrenia na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov, a to aj prostredníctvom poradenstva v oblasti obnovy, o energetických certifikátoch, ich účele a cieľoch, o nahradení kotlov na fosílne palivá udržateľnejšími alternatívami a o dostupných finančných nástrojoch na zlepšenie energetickej hospodárnosti budov.

Pozmeňujúci návrh    84

Návrh smernice

Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha I – bod 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

„1.  Energetická hospodárnosť budovy odráža jej bežnú spotrebu energie na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej úžitkovej vody, vetranie a osvetlenie.

„1.  Energetická hospodárnosť budovy transparentne odráža jej bežnú spotrebu energie na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej úžitkovej vody, vetranie, osvetlenie a ďalších technických systémov budov.

Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie v kWh/(m².r) harmonizovaným na účely certifikácie energetickej hospodárnosti a aj na účely dodržiavania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Energetická hospodárnosť a metodika jej určenia musí byť transparentná a otvorená inováciám.

Energetická hospodárnosť budovy sa vyjadruje číselným ukazovateľom spotreby primárnej energie v kWh/(m².r) harmonizovaným na účely certifikácie energetickej hospodárnosti a aj na účely dodržiavania minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Metodika jej určenia musí byť transparentná a otvorená inováciám.

Členské štáty opíšu svoju vnútroštátnu metodiku výpočtu podľa vnútroštátneho rámca súvisiacich európskych noriem vypracovaných na základe mandátu M/480, ktorý Európska komisia dala Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN).“;

Členské štáty opíšu svoju vnútroštátnu metodiku výpočtu, pričom zohľadnia terminológiu a definície uvedené v rámci vnútroštátnych príloh nadväzujúcich na súvisiace európske normy vypracované na základe mandátu M/480, ktorý Európska komisia dala Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN).“;

Pozmeňujúci návrh    85

Návrh smernice

Príloha I – odsek 1 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha I – bod 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

„2.   Energetické potreby na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, teplú úžitkovú vodu a primerané vetranie sa vypočítajú na zabezpečenie minimálnych úrovní zdravia a pohodlia, ktoré definujú členské štáty.

„2.  Energetické potreby na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, teplú úžitkovú vodu, osvetlenie, vetranie a ďalšie technické systémy budov sa vypočítajú s cieľom zabezpečiť čo najvyššiu úroveň zdravia, kvality vzduchu a pohodlia v interiéri, ktorú definujú členské štáty na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Teplota žiadneho vnútorného povrchu budovy by predovšetkým nemala klesnúť pod rosný bod.

Výpočet primárnej energie je založený na faktoroch primárnej energie jednotlivých energetických nosičov, ktoré sa môžu zakladať na národných alebo regionálnych ročných vážených priemeroch alebo na konkrétnejších informáciách dostupných pre jednotlivé diaľkové systémy.

Výpočet primárnej energie je založený na faktoroch primárnej energie jednotlivých energetických nosičov, ktoré sa môžu zakladať na národných alebo regionálnych ročných a ak je to možné aj sezónnych alebo mesačných vážených priemeroch alebo na konkrétnejších informáciách dostupných pre jednotlivé diaľkové systémy.

Vo faktoroch primárnej energie sa neberie do úvahy podiel energie z obnoviteľných zdrojov v energetických nosičoch, aby výpočty rovnako pristupovali k: a) a) energii z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába na mieste (za individuálnym meradlom, takže sa nepočíta ako dodaná) a b) energii z obnoviteľných zdrojov dodanej energetickým nosičom.“;

V prvom rade musia výpočty zohľadňovať energetické potreby a následne aj: a) energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa vyrába a využíva na mieste (za individuálnym meradlom, takže sa nepočíta ako dodaná) a b) energiu z obnoviteľných zdrojov dodanú energetickým nosičom.

 

Uplatňovaním faktorov primárnej energie sa zabezpečí úsilie o optimálnu energetickú hospodárnosť budovy, čím sa zároveň podporí vykonávanie požiadavky článku 9 na vnútroštátnej úrovni.

Pozmeňujúci návrh    86

Návrh smernice

Príloha I – odsek 1 – bod 1 a (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha I a (nová)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1 a.  Vkladá sa táto príloha:

 

„PRÍLOHA Ia

 

Spoločná všeobecná rámcová metodika na definíciu tzv. ukazovateľa inteligentnosti pre budovy, ako sa uvádza v článku 8 ods. 6

 

1.  Komisia stanoví spoločnú všeobecnú rámcovú metodiku na určenie hodnoty „ukazovateľa inteligentnosti“, ktorou sa hodnotí schopnosť budovy alebo jej jednotky prispôsobiť svoju činnosť potrebám užívateľa a sieti a zvyšovať svoju energetickú efektívnosť a celkovú hospodárnosť.

 

Metodika musí zohľadňovať viacero aspektov vrátane inteligentných meračov, systémov automatizácie a riadenia budovy, inteligentných termostatov, vstavaných domácich spotrebičov a nabíjacích miest pre elektrické vozidlá, ako aj uskladňovanie energie a podrobné funkcie a interoperabilitu týchto prvkov. Tieto vplyvy sa musia posudzovať z hľadiska úrovne ich potenciálnej energetickej efektívnosti a hospodárnosti, ako aj možnej flexibility, vnútorného klimatického prostredia a pohodlia príslušnej budovy alebo jej jednotky.

 

2.  Ukazovateľ inteligentnosti sa stanoví a vypočíta v súlade s týmito tromi hlavnými funkcionalitami vzťahujúcimi sa na budovu a jej technické systémy:

 

a)  schopnosťou efektívne udržiavať vysokú hospodárnosť a prevádzkovateľnosť budovy prostredníctvom znižovania dopytu po energii a väčšieho využívania energie z obnoviteľných zdrojov (elektrickej a tepelnej) vrátane schopnosti budovy riadiť vlastný dopyt alebo výrobu energie na mieste prostredníctvom opätovného využívania vlastných zdrojov;

 

b)  schopnosťou prispôsobovať vlastný prevádzkový režim ako reakciu na potreby užívateľa zabezpečením vysokého štandardu pre vnútorné zdravotné a klimatické podmienky, pričom sa bude náležitá pozornosť venovať dostupnosti používateľsky ústretových displejov, ovládaniu na diaľku a vykazovaniu kvality vzduchu v interiéri a spotreby energie; a

 

c)  flexibilitou celkového dopytu budovy po elektrickej energii vrátane jej schopnosti umožniť účasť na aktívnej a pasívnej, ako aj implicitnej aj explicitnej reakcii na dopyt, ktorá sa meria z hľadiska toho, do akej miery je možné kedykoľvek meniť zaťaženie budovy vzhľadom na maximum kW, a kapacity tejto flexibility vyjadrenej v kWh, pokiaľ ide o množstvo tejto flexibility, ktoré je možné dodať do siete, vrátane odberu a vstrekovania.

 

To by umožnilo a podporilo aktívnu účasť spotrebiteľov na trhu s dodávkou elektriny v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES*.

 

Rámcová metodika musí zohľadňovať európske normy, najmä tie, ktoré boli vypracované v rámci mandátu M/480.

 

3.  Rámcová metodika musí zabezpečiť úplnú interoperabilitu medzi inteligentnými meračmi, systémami automatizácie a riadenia budov, vstavanými domácimi spotrebičmi, inteligentnými termostatmi v budove a senzormi kvality vzduchu a vetraním vnútri budovy a podporovať používanie referenčných štandardov a európskych noriem vrátane referenčnej ontológie pre inteligentné spotrebiče. V rámci ukazovateľa inteligentnosti sa bude posudzovať a stanovovať hodnota otvorenosti voči systémom tretích strán z hľadiska infraštruktúry, ako je elektrická rozvodná sieť a sieť centralizovaného zásobovania teplom, infraštruktúry elektrických vozidiel a sprostredkované zoskupenia odberateľov, s cieľom zabezpečiť súlad v oblasti komunikácií, systémov riadenia a prenosu príslušných údajov alebo signálov.

 

4.  Rámcová metodika musí obsahovať postup nakladania s údajmi v budove alebo mimo nej, ktoré by mohli zahŕňať údaje pochádzajúce alebo získané zo strany samotnej budovy alebo používateľa, alebo užívateľa. Tento proces musí byť založený na protokoloch, ktoré umožňujú autentifikovanú a šifrovanú výmenu správ medzi užívateľom a príslušnými produktami alebo zariadeniami v budove. Najmä pri spracúvaní osobných údajov, ako sú údaje pochádzajúce z častého a diaľkového merania spotreby alebo čiastkovej spotreby alebo údaje spracúvané prevádzkovateľom inteligentnej siete, musia byť zaručené zásady vlastníctva užívateľa, ochrany údajov, súkromia a bezpečnosti. Táto spoločná rámcová metodika zahŕňa údaje v reálnom čase a energetické údaje pochádzajúce z cloudových riešení a musí zaručovať bezpečnosť údajov, záznamov z inteligentných meračov a dátovej komunikácie a súkromie koncových odberateľov v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie v oblasti ochrany údajov a súkromia a najlepšími dostupnými technikami kybernetickej bezpečnosti.

 

5.  Rámcová metodika musí zohľadňovať pozitívny vplyv existujúcich komunikačných sietí, najmä pokiaľ ide o vysokorýchlostnú fyzickú infraštruktúru v budovách, ako napríklad dobrovoľné označenie „širokopásmové pripojenie“, a existenciu prístupového bodu pre viacbytové domy, v súlade s článkom 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ**.

 

6.  Rámcová metodika musí stanoviť najvhodnejší formát alebo vizuálne znázornenie parametra ukazovateľa inteligentnosti a musí byť jednoduchá, transparentná a ľahko zrozumiteľná pre spotrebiteľov, vlastníkov, investorov a účastníkov trhu reagujúcich na dopyt. Slúži ako doplnenie energetického certifikátu, keďže obsahuje jednoznačné prepojenie na energetickú hospodárnosť budovy.

 

__________________

 

*   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55).

 

**   Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, (Ú. v. EÚ L 155, 23.5. 2014, s. 1).

(1)

  Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 48.

(2)

  Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 119.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Fond budov Únie predstavuje značnú časť konečnej spotreby energie, najmä z fosílnych palív. Hospodárnejší fond budov má významný potenciál na zlepšenie energetickej bezpečnosti a zníženie dovozu energie do Európy, nižšie účty za energiu pre európskych spotrebiteľov energie, zdravšie životné podmienky, ako aj väčší rast a tvorbu pracovných miest, najmä v malých a stredných podnikoch.

V záujme splnenia svojich medzinárodných záväzkov podľa dohody z konferencie COP21 a dosiahnutia vlastných cieľov Únie v oblasti dekarbonizácie a energetickej účinnosti nákladovo efektívnym spôsobom musia sektory mimo ETS, akými sú budovy a doprava, využiť svoj potenciál. Je preto potrebné prijať ambicióznu a nadčasovú smernicu o energetickej hospodárnosti budov, aby sa zabezpečil vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný európsky fond budov.

Posilnenie dlhodobého plánovania a opatrení členských štátov

Zásadným prvkom na zabezpečenie potrebnej obnovy budov sú dlhodobé vnútroštátne stratégie obnovy zahrnuté do národných klimatických a energetických plánov nariadenia o riadení.

Spravodajca odporúča posilniť požiadavky na obsah dlhodobých vnútroštátnych stratégií obnovy s cieľom zabezpečiť potrebnú obnovu, najmä pokiaľ ide o existujúci fond budov. Členské štáty musia s náležitým prihliadnutím na zásadu subsidiarity zabezpečiť komplexné a ambiciózne stratégie obnovy, v ktorých načrtnú konkrétne kroky zamerané na budovy s najhoršou hospodárnosťou, riešiť oddelenú pohnútku, zvážiť relevantné spúšťacie body v životnom cykle budovy, riešiť právne účtovné obmedzenia pre verejné investície a zabezpečiť prístup k informáciám pre spotrebiteľov o dostupných finančných nástrojoch na energetickú obnovu.

Primerané požiadavky na elektromobilitu

Cieľom návrhu Komisie je prostredníctvom revízie smernice ďalej prispievať k dekarbonizácii dopravy využívaním infraštruktúry okolo budov na uľahčenie zavádzania infraštruktúry elektromobility.

Spravodajca navrhuje sústrediť požiadavky smernice buď do predprípravy kabeláže alebo rozvodov, s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň nákladov a zamerať požiadavky len na prepojené obnovy, t. j. elektrickú infraštruktúru alebo parkovacie miesta, aby sa zabezpečilo, že stimuly na renováciu nebudú ohrozené. Okrem toho spravodajca posilňuje požiadavku na verejné budovy a verejné parkoviská prevádzkované súkromnými subjektmi zabezpečiť primeraný príspevok zo strany verejných orgánov.

Lepšia právna regulácia a dobré stimuly na obnovu

Pôvodný návrh Komisie obsahuje niekoľko navrhovaných aktualizácií existujúcej smernice s cieľom znížiť administratívne zaťaženie pri obnove a zlepšiť podmienky pre vykonávanie energetickej obnovy.

Spravodajca vychádza z tohto návrhu s cieľom zabezpečiť lepšiu právnu úpravu a dobré stimuly na uskutočňovania energetickej obnovy. Navrhuje posilnenie prvkov návrhu, pokiaľ ide o využívanie automatizácie budov, objasnenie jej vlastnej hodnoty a objasnenie jej využitia ako alternatívy ku kontrolám na účely zjednodušenia. Spravodajca tiež načrtáva špecifické podmienky, rozsah a účel delegovania právomocí na Komisiu na vypracovanie ukazovateľa inteligentnosti. Spravodajca okrem toho navrhuje vyjasniť požiadavky na dokumentáciu týkajúcu sa úspor energie dosiahnutých prostredníctvom obnovy, aby sa zaručila proporcionalita, prostredníctvom zavedenia alternatívnych a primerane bezpečných možností dokumentácie, a tak neoslabiť stimuly na uskutočňovanie obnovy.

Správny obraz o energetickej hospodárnosti budov

Komisia navrhuje, aby sa pri výpočte faktoru primárnej energie (PEF) použilo diskontovanie vo vzťahu k energii z obnoviteľných zdrojov vyrábanej na mieste a mimo neho a aby sa k nim pristupovalo rovnako. PEF sa používa na výpočet energetickej hospodárnosti budovy.

Spravodajca sa prihovára za ponechanie odkazu na rovnaký prístup k energii z obnoviteľných zdrojov vyrábanej na mieste a mimo neho s cieľom zabezpečiť jej nákladovo efektívne zavádzanie, ale vypúšťa odkaz na povinné diskontovanie, pretože vzniká riziko narušenia správneho obrazu o skutočnej spotrebe energie a hospodárnosti budov. Tým by sa mohli oslabiť stimuly na zvýšenie energetickej efektívnosti budov. Všetky ďalšie otázky súvisiace s PEF ostávajú aj naďalej regulované na základe smernice o energetickej efektívnosti a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov.


PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY

Organizácia

European Building Automation and Controls Association, EU.bac

Velux

Danish Energy Association

Rockwool

DG Energy

Veolia

Schöck

DONG Energy

Estonian Energy Ministry

Buildings Performance Institute Europe, BPIE

AFCO Worldwide

European Heat Pump Association, EHPA

KREAB

EUFORES

Confederation of Danish Industries, DI

Active House Alliance

European Alliance to Save Energy, EU-ASE

EUROPEAN RENEWABLE ENERGIES FEDERATION asbl

Schneider Electric

EpiCenter

EON

Danish District Heating Association, DANVA

Electric Underfloor Heating Alliance

ENEL SPA

Confederation of Danish Enterprises

Novozymes

Euroheat & Power

UNION FRANCAISE DE L’ELECTRICITE

Bosch

AmCham EU

The Danish Construction Association

Danish Ministry for Climate and Energy

Eco Council Denmark

Smart Energy Demand Coalition EU

WWF

Danish Association of Construction Clients, DACC

Local Government Denmark

European Historic Houses Association

International Union of Property Owners

Director General of the European Property Federation

Council of European Municipalities and Regions

Orgalime

CEZ group

Eni

European Environmental Bureau (EEB)

Climate Action Network Europe

European Energy Forum

HydrogenEurope

GD4S coalition

Eurelectric

SolarPowerEurope

WindEurope

FireSafeEurope

VOEWG

Swedish PermRep

Green Building Council Denmark

Confederation of Norwegian Enterprise

REHVA

ENGIE

Statoil

E.on

Fleishman Hillard

GRDF

Saint Gobain

PlasticsEurope

European Construction Industry Federation

Grace Public Affairs

Smart Energy Demand Coalition

European Forum for Manufacturing

British Chamber of Commerce in Belgium

Council of Gas Detection and Environmental Monitoring (CoGDEM)

European Facility Management Coalition

EuroCommerce

EDSO for Smart Grids

EnerginetDK

EnergyCoalition

Danfoss

Grundfoss

EnergiWatch

Cembreau

EDF

Dalkia

Enel

BDEW  - German Association of Energy and Water Industries

EPEE

European Builders Confederation (EBC)

Eurima

EuroAce - European Alliance of Companies for Energy Efficiency in Buildings

FIEC - European Construction Industry Federation

Tesla

CoGen

European Federation of Building and Woodworkers

European Aluminium

Fédération du Commerce et de la Distribution

Knauf Insulation

The European Chemical Industry Council, CEFIC

CableEurope

BASF

ABB

Norsk Hydro ASA

CEMEX

Association of North German Chambers of Commerce and Industry

European Engineering Industries Association

International Energy Agency

European Copper Institute

BDR Thermea

EC Power A/S

Platform for Eletro-Mobility

European Solar Thermal Industry Federation (ESTIF) 

German Federation of Companies in the Gas and Water Industry (figawa)

Glass for Europe

Shell

GreenEnergyOptions, GEO

SustainSolutions

European Mortgage Federation

European Construction Industry Federation

Siemens

Vattenfall

EUnited

HSSE

Dow

Renault Group

Transport & Environment

Bellona

Austrian Federal Economic Chamber (WKÖ)

Vestas

Housing Europe

Danish Social Housing Federation

Dutch Social Housing Federation

French Social Housing Federation

German Social Housing Federation

European Union of House builders and Developers

BEUC

World Green Building Council (WorldGBC)

Snam S.p.A.

BDI/BDA The German Business Representation

European Federation of Intelligent Energy Efficiency Services

German Retail Federation

Architects' Council of Europe - Conseil des Architectes d’Europe

Swedish Petroleum and Biofuel Institute

AFEP

Cercle de l'Industrie

ES-SO European  Solar Shading Organization

E3G - Third Generation Environmentalism

European Economic and Social Committee

European Heating Industry (EHI)

Federal Chamber of German Architects

European Federation of National Organisations Working with the Homeless

NALCO Water

Avisa Partners

LightingEurope AISBL

BMW Group

Ecofys

Danske Arkitektvirksomheder

United Technologies Corporation UTC

EU association for engineering building services and installers

European Geothermal Energy Council

AEBIOM

EuroFuel

Rud-Pedersen

Client Earth


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (19.9.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov

(COM(2016)0765 – C8‑0499/2016 – 2016/0381(COD))

Spravodajkyňa: Anneli Jäätteenmäki

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Cieľom návrhu Komisie je zvýšiť energetickú efektívnosť európskeho fondu budov a pozitívne prispieť k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy. Ako postup pri tom volí posilnenie vykonávania existujúcej smernice a návrh niekoľkých ustanovení nad rámec súčasnej situácie. Ako hlavná zásada sa právom znovu formuluje zásada prvoradosti energetickej efektívnosti.

Vzhľadom na pomalú ročnú mieru obnovy európskych budov (okolo 0,4 – 1,2 % v závislosti od členského štátu) a zložitú súhru medzi právnymi predpismi EÚ, vnútroštátnymi stavebnými predpismi, stavebnými postupmi, hospodárskymi trendmi a vlastníckou štruktúrou fondu budov, stále ostáva nevyužitý obrovský potenciál úspory energie. Vzhľadom na súčasný trend sa situácia zrejme ani v nasledujúcich rokoch radikálne nezmení.

Bez ďalších opatrení sa obnova na zvýšenie energetickej efektívnosti bude vykonávať len vtedy, keď bude hospodársky odôvodnená a keď budú zavedené riadne stimuly, ktoré budú motivovať plnenie cieľov v oblasti energetickej efektívnosti.

Je dôležité, aby členské štáty poznali svoj fond budov a pomohli tak rôznym aktérom zoradiť si priority v oblasti obnovy podľa nákladovej efektívnosti. Nabáda sa k tomu v pozmeňujúcom návrhu k článku 2 o dlhodobých stratégiách obnovy.

V súčasnosti existuje naliehavá potreba široko dostupných finančných produktov, ktoré by zahŕňali a podporovali pozitívne aspekty obnovy na zvýšenie energetickej efektívnosti, ako je vyššia hodnota majetku a zdravšie životné podmienky pre užívateľov. Treba podporiť úsilie Komisie zamerané na sprístupnenie financovania, ako je iniciatíva inteligentného financovania inteligentných budov.

Spravodajkyňa by chcela zdôrazniť dve hlavné otázky: zdravé budovy a návrh Komisie o elektromobilite.

Po prvé, význam zdravých budov je obrovský. Zdravá budova je navrhnutá tak, aby plnila potreby svojich užívateľov a aby ju neskôr bolo možné zmeniť a prispôsobiť budúcim potrebám. Je postavená z odolných, opraviteľných a recyklovateľných netoxických materiálov. Efektívne využíva energiu a prípadne ju môže aj vyrábať, má dostatok prirodzeného svetla a je riadne vetraná a vykurovaná tak, aby sa v interiéri udržiavala dobrá kvalita vzduchu a primeraná teplota.

V súčasnosti väčšina ľudí trávi väčšinu času vnútri. Podľa odhadov desiatky miliónov Európanov trpia zlou kvalitou vzduchu v interiéri, často vplyvom nadmernej vlhkosti, ktorá podporuje šírenie plesní a môže tiež spôsobiť konštrukčné poškodenie budov.

Týka sa to celého radu budov od súkromných obydlí až po verejné budovy. Spôsob výstavby a údržby budov má veľký vplyv na verejné zdravie a blaho celého obyvateľstva.

Energeticky nehospodárne domy úzko súvisia s energetickou chudobou. Ak sa potrebná obnova bývania odďaľuje z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, hrozí riziko ďalšieho zhoršenia životných podmienok a tiež zníženia hodnoty nehnuteľnosti.

Druhou dôležitou otázkou je podľa spravodajkyne návrh o elektromobilite uvedený v zmenenom článku 8.

Tento návrh sa vzťahuje na všetky nové nebytové budovy a existujúce nebytové budovy, ktoré prechádzajú významnou obnovou, s viac ako desiatimi parkovacími miestami. Takisto sa vzťahuje na novovybudované bytové domy a bytové domy, ktoré prechádzajú významnou obnovou. V prvej kategórii by aspoň 10 % parkovacích miest malo byť vybavených nabíjacou stanicou. V druhej kategórii by všetky parkovacie miesta mali mať pripravené káblové rozvody.

Podľa názoru spravodajkyne povinnosti týkajúce sa nabíjacej infraštruktúry, ktoré navrhuje Komisia, ohrozujú efektívne prideľovanie súkromných aj verejných finančných prostriedkov.

Nabíjacie technológie sa v súčasnosti rýchlo vyvíjajú. Mnohé členské štáty už podnikli kroky na budovanie nabíjacej infraštruktúry. Náklady na nabíjaciu stanicu klesajú. Súkromné podniky aj verejnoprospešné služby majú dobré obchodné dôvody na budovanie sietí a výhodné oceňovanie nabíjacích miest pre elektrické vozidlá.

V prípade nových nebytových aj bytových budov je možné potrebnú infraštruktúru integrovať do projektu od začiatku. Je preto rozumné pripraviť nové budovy na budúcnosť inštaláciou káblových rozvodov. Tým by sa zabezpečil dostatočný rozsah na výber parametrov kabeláže a zaistilo by sa jednoduché vybudovanie nabíjacej infraštruktúry, keď bude potrebná.

V prípade existujúcich nebytových budov by sa táto povinnosť mala zmierniť a uplatňovať len v prípadoch, keď sa obnova týka elektrickej infraštruktúry budov. Pomohlo by to udržať vyššiu návratnosť investícií skutočného zvyšovania energetickej efektívnosti.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Únia je odhodlaná dosiahnuť udržateľný, konkurencieschopný, bezpečný a dekarbonizovaný energetický systém. Energetická únia a rámec politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 stanovujú pre Úniu ambiciózne záväzky ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov (aspoň o 40 % do roku 2030 v porovnaní s hodnotami z roku 1990), zvýšenia podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov (aspoň o 27 %) a dosiahnutia aspoň 27 % úspor energie (pričom táto hodnota sa prehodnotí so zreteľom na celoúnijnú úroveň 30 %10) a zvýšenia energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti.

(1)  Únia je odhodlaná dosiahnuť udržateľný, konkurencieschopný, bezpečný a dekarbonizovaný energetický systém a vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia. Energetická únia a rámec politík v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 stanovujú pre Úniu ambiciózne záväzky ďalšieho znižovania emisií skleníkových plynov (aspoň o 40 % do roku 2030 v porovnaní s hodnotami z roku 1990), zvýšenia podielu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov (aspoň o 27%) a dosiahnutia aspoň 27% úspor energie (pričom táto hodnota sa prehodnotí so zreteľom na celoúnijnú úroveň 30 %10 alebo viac) a zvýšenia energetickej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a udržateľnosti a podpory prístupu k dostupnej energii v záujme znižovania energetickej chudoby.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 1 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(1a)  Európska komisia spolufinancovala viacero projektov, ktorými sa v rámci regionálnej spolupráce podporujú skúsenosti a osvedčené postupy, ktoré sa môžu zdieľať v celej Únii s cieľom zlepšiť vykonávanie tejto smernice. Príkladom takýchto projektov sú MARIE a jej rozšírenie SHERPA, spolu s ELIH-MED a PROFORBIOMED.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 2 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2a)  Zlepšenou energetickou efektívnosťou budov sa znižuje dopyt po vykurovacích palivách, najmä po pevných vykurovacích palivách, a preto sa ňou môže prispieť k zlepšovaniu kvality ovzdušia prostredníctvom znížených emisií znečisťujúcich látok a k dosahovaniu cieľov politiky Únie v oblasti kvality ovzdušia nákladovo efektívnym spôsobom, ako sa ustanovuje najmä v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/22841a. Energetická efektívnosť by sa preto mala považovať za zložku politiky v oblasti kvality ovzdušia, najmä v tých členských štátoch, v ktorých je dosahovanie limitov Únie v oblasti emisií látok znečisťujúcich ovzdušie problematické, pričom energetická efektívnosť by mohla pomôcť pri dosahovaní týchto cieľov.

 

_________________

 

1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1 – 31).

Odôvodnenie

Odvetvie výstavby obytných budov je zodpovedné za značný podiel emisií znečisťujúcich látok, ako sú BaP, PM2.5 a PM10 v Európe, ktoré vznikajú z dymu spôsobeného pálením tuhého paliva využívaného na vykurovanie obytných budov. Tieto znečisťujúce látky zvyšujú úmrtnosť, chorobnosť a hospitalizáciu, najmä preto, lebo merané hodnoty emisií často prekračujú limity stanovené právnymi predpismi EÚ o kvalite ovzdušia.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 2 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2 b)  Približne 50 miliónov domácností v Únii je postihnutých energetickou chudobou. Energetická chudoba by sa mala považovať za neschopnosť domácnosti zabezpečiť primeranú úroveň dodávok energie, aby sa zaistili základné úrovne pohodlia a zdravia, a to v dôsledku kombinácie nízkeho príjmu, vysokých cien za energiu a nedostatočne výkonného a nekvalitného bytového fondu. Súčasná miera renovácie budov je nedostatočná a budovy, ktoré vlastnia alebo využívajú občania s nízkymi príjmami ohrození energetickou chudobou, sú najťažšie dosiahnuteľné.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5a)  Fond budov Únie sa bude musieť pretvoriť na „budovy s takmer nulovou spotrebou energie“ do roku 2050 v súlade s cieľmi COP 21 (Parížska dohoda). Súčasné miery obnovy budov sú nedostatočné a budovy, ktoré vlastnia alebo obývajú občania s nízkym príjmom, ktorí sú ohrození energetickou chudobou, je najťažšie obnoviť.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Únia je odhodlaná vytvoriť do roku 2050 bezpečný, konkurencieschopný a dekarbonizovaný energetický systém12. Na splnenie tohto cieľa potrebujú členské štáty aj investori míľniky, ktoré zabezpečia dekarbonizáciu budov do roku 2050. Na zaistenie takéhoto dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050 by mali členské štáty identifikovať medzikroky k dosiahnutiu strednodobých (2030) a dlhodobých (2050) cieľov.

(6)  Únia je odhodlaná vytvoriť do roku 2050 bezpečný, konkurencieschopný a dekarbonizovaný energetický systém12. S ohľadom na Parížsku dohodu a v záujme splnenie tohto cieľa potrebujú členské štáty aj investori ambiciózne ciele a jasné míľniky a opatrenia, aby sa zabezpečila dekarbonizácia budov a celkové zvýšenie energetickej efektívnosti budov tak, aby do roku 2050 tieto budovy dosiahli normu budov s takmer nulovou spotrebou energie. Na zaistenie takéhoto dekarbonizovaného fondu budov do roku 2050 by mali členské štáty identifikovať medzikroky a trajektóriu k dosiahnutiu strednodobých (2030 a 2040) a dlhodobých (2050) cieľov a podporiť obnovu existujúceho fondu budov, keďže súčasná miera obnovy budov je nedostatočná.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(6a)  Na splnenie cieľov dekarbonizácie fondu budov do roku 2050 a na zníženie emisií skleníkových plynov a podporovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo bude potrebné zaujať k vymedzeniu energeticky efektívnych budov holistický prístup. Pri výstavbe nových budov a obnove existujúcich budov by cieľom malo byť vytvorenie budov, ktoré plnia potreby užívateľov, ktoré možno neskôr zmeniť a prispôsobiť budúcim potrebám, ktoré sú postavené z odolných, opraviteľných a recyklovateľných netoxických materiálov, ktoré efektívne využívajú energiu a prípadne ju môžu aj vyrábať, ktoré majú dostatok prirodzeného svetla, ktoré spĺňajú požiadavky na bezpečnosť vrátane požiarnej bezpečnosti a ktoré sú riadne vetrané a vykurované tak, aby sa v interiéri udržiavala zdravá kvalita vzduchu.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(6b)  Parížska dohoda sa musí odzrkadliť v úsilí Únie o dekarbonizáciu fondu budov, pričom sa zohľadní skutočnosť, že takmer 50 % konečného dopytu po energii zo strany Únie sa využíva na vykurovanie a chladenie, z čoho 80 % v budovách. Ciele Únie v oblasti energetiky a klímy sa preto musia splniť prechodom dodávok na takmer 100 % energie z obnoviteľných zdrojov energie, a to najneskôr do roku 2050, čo možno dosiahnuť len znížením spotreby energie a plným využitím zásady prvoradosti, keďže opatrenia energetickej efektívnosti sú nákladovo najefektívnejším spôsobom na dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(6c)  Keďže už teraz je zastavaných 90 % prostredia z roku 2050, je potrebné vynaložiť ambicióznejšie úsilie na urýchlenie miery renovácie a dekarbonizácie existujúcich budov. Keďže 30 rokov je pomerne krátky čas na obnovu fondu existujúcich budov, stimuly a normy, ktoré sú stanovené dnes, napokon určia, či Únia dosiahne svoje dlhodobé klimatické a energetické ciele.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  Ustanovenia o dlhodobých stratégiách obnovy v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ13 by sa mali presunúť do smernice 2010/31/EÚ, kam spadajú koherentnejšie.

(7)  Ustanovenia o dlhodobých stratégiách obnovy v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ by sa mali presunúť do smernice 2010/31/EÚ13, kam spadajú koherentnejšie a kde plnia plány členských štátov dosiahnuť fond budov s takmer nulovou spotrebou energie do roku 2050. Popri zachovaní tohto dlhodobého cieľa by ich mali sprevádzať záväzné míľniky do rokov 2030 a 2040. Dlhodobé stratégie obnovy a práce obnovy, ktoré sa nimi podporia, prispejú k podpore rastu vďaka vytváraniu pracovných miest a k poskytovaniu čistej a dostupnej energie spotrebiteľom. Finančné mechanizmy a finančné stimuly by mali mať v dlhodobých vnútroštátnych stratégiách obnovy členských štátov ústredné miesto a členské štáty by ich mali aktívne presadzovať. Okrem toho by sa mala začleniť aj stratégia na presadzovanie odbornej podpory a poradenstva pre spotrebiteľov a na odbornú prípravu odborníkov.

 

 

13 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

13 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7a)  Samotné stavebníctvo priamo poskytuje 18 miliónov pracovných miest v Únii a vytvára 9 % HDP. Opatrenia energetickej efektívnosti v stavebníctve s ambicióznymi cieľmi hĺbkovej, postupnej obnovy existujúceho fondu budov majú potenciál urýchliť modernizáciu tohto odvetvia a jeho pridruženej pracovnej sily a vytvoriť milióny pracovných miest v Únii, najmä v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch. Základné výpočty optimálnosti nákladov pri vypracúvaní dlhodobých stratégií obnovy členských štátov a rozhodnutí o ich minimálnych kritériách výkonnosti by takisto mali náležite zohľadňovať ekonomickú hodnotu spoločných výhod opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, ako je vytváranie pracovných miest, hodnota aktív, znížená závislosť od dovozu, zdravie alebo kvalita vzduchu v interiéri a vonkajšieho ovzdušia, a to prostredníctvom harmonizovaných referenčných hodnôt ako súčasti usmernenia pre metodiku výpočtu nákladovej optimálnosti Únie.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 b (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7b)  S modernizáciou na vyššiu úroveň energetickej efektívnosti sa zvyšuje aj zložitosť fondu budov v Únii. Preto je stále viac potrebná spolupráca medzi rôznymi profesiami na stavenisku. Správny súbor odborných zručností zohráva zásadnú úlohu pri využití tohto potenciálu a zlepšovaní fondu budov. Nabádanie k systémovému mysleniu by sa malo začínať už vo vzdelávacom systéme a pokračovať počas celej kariéry stavbárov. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby členské štáty vytvorili jasné prepojenie medzi svojimi vnútroštátnymi dlhodobými stratégiami obnovy a vhodnými stimulmi, podporovali zručnosti a vzdelávanie, celoživotnú odbornú prípravu a zručnosti technikov a odborníkov pracujúcich v odvetviach stavebníctva a energetickej efektívnosti a aby informovali skupiny obyvateľstva a malé podniky o energetickom povedomí, opatreniach na zvýšenie efektívnosti a o obnove budov.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 7 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(7c)  Vo vnútroštátnych stratégiách obnovy by sa mali stanoviť očakávané výsledky a prínos k dosiahnutiu celkového cieľa energetickej efektívnosti v krátkodobom horizonte (2030), strednodobom (2040) a dlhodobom horizonte (2050).

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  Na prispôsobenie tejto smernice technologickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby sa smernica doplnila o vymedzenie ukazovateľa inteligentnosti a aby sa umožnila jeho implementácia. Ukazovateľom inteligentnosti by sa mala merať schopnosť budov využívať IKT a elektronické systémy na optimalizáciu prevádzky a interakciu so sieťou. Ukazovateľ inteligentnosti zvýši povedomie vlastníkov a užívateľov budov o hodnote automatizácie budov a elektronického monitorovania ich technických systémov a užívateľom budov potvrdí skutočné úspory z týchto nových vylepšených funkcií.

(9)  Na prispôsobenie tejto smernice technologickému pokroku by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 zmluvy o fungovaní Európskej únie, aby sa smernica doplnila o vymedzenie ukazovateľa inteligentnosti a aby sa umožnila jeho implementácia. Ukazovateľom inteligentnosti by sa mala merať schopnosť budov využívať IKT a elektronické systémy na optimalizáciu prevádzky, najmä dodávku a využívanie energie (ako je voda a vzduch), a interakciu so sieťou. Ukazovateľ inteligentnosti zvýši povedomie vlastníkov a užívateľov budov o hodnote automatizácie budov a elektronického monitorovania ich technických systémov a užívateľom budov potvrdí skutočné úspory z týchto nových vylepšených funkcií.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Inovácie a nové technológie zároveň umožňujú zapojenie sektora budov do celkovej dekarbonizácie hospodárstva. Budovy môžu napríklad katalyzovať vývoj infraštruktúry potrebnej na inteligentné nabíjanie elektrických vozidiel, ktorá je pre členské štáty zároveň základňou pre potenciálne využívanie autobatérií ako zdroja energie. Na zohľadnenie tohto cieľa by sa malo rozšíriť vymedzenie technických systémov budov.

(10)  Inovácie a nové technológie zároveň umožňujú zapojenie sektora budov do celkovej dekarbonizácie hospodárstva. Budovy môžu napríklad katalyzovať vývoj infraštruktúry potrebnej na inteligentné nabíjanie elektrických vozidiel, ktorá je pre členské štáty zároveň základňou pre potenciálne využívanie autobatérií ako zdroja energie. Zdrojom energie v budovách môže byť so zreteľom na záväzný cieľ energetickej efektívnosti aj voda. Napríklad rekuperácia môže umožniť získavanie tepla z odpadovej vody. Na zohľadnenie tohto cieľa celkovej dekarbonizácie by sa malo rozšíriť vymedzenie technických systémov budov.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10a)  Voda je nevyhnutným prvkom mnohých technických systémov budov, ako sú systémy vykurovania a chladenia, a pri domácom použití. Napájanie čerpadla a tlakových systémov potrebných na prepravu vody spotrebúva veľa energie. Okrem toho úniky vody predstavujú 24 % celkovej spotreby vody v Únii, čo vedie k stratám energie a strate vody. Efektívnejšie hospodárenie a zníženie spotreby vody v nových a obnovených budovách by preto prispelo k plneniu cieľa týkajúceho sa racionálneho využívania zdrojov.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10b)  Opatrenia na ďalšie zlepšenie energetickej hospodárnosti budov by mali zohľadňovať referenčné hodnoty Únie pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie požadované pre nové budovy od roku 2021, ako aj požiadavku na úplný fond budov s takmer nulovou spotrebou energie od roku 2050 a v tejto súvislosti by mali zohľadniť aj klimatické a miestne podmienky, ako aj prostredie v interiéri; zdravotné a bezpečnostné požiadavky vrátane požiarnej bezpečnosti, kvalitu vzduchu v interiéri a vonkajšieho ovzdušia a nákladovú efektívnosť vrátane prínosov, ktoré nesúvisia s energiou.

Odôvodnenie

Referenčná hodnota EÚ pre budovy s takmer nulovou spotrebou energie vymedzená v odporúčaní Komisie (EÚ) 2016/1318 slúži ako usmernenie pre členské štáty, ktoré zaostávajú v zlepšovaní požiadaviek na energetickú hospodárnosť.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10c)  Podpora alternatívnych, bezpečných a udržateľných druhov dopravy, ako sú bicykle, takisto prispieva k celkovej dekarbonizácii hospodárstva a členské štáty by ju mali začleniť ako súčasť dlhodobých stratégií zameraných na zvyšovanie miery obnovy fondu budov v celej Únii.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10d)  Členské štáty by mali poskytovať stimuly, pokiaľ ide o využívanie prírodných stavebných materiálov s nízkym obsahom uhlíka a umiestňovanie zelených strešných krytín pri veľkých obnovách budov, pretože môžu byť účinne využívané na zlepšenie kvality ovzdušia, na riešenie problému zhoršujúcich sa klimatických podmienok, najmä v mestských oblastiach, a na zlepšenie celkovej energetickej hospodárnosti budov.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  Posúdenie vplyvu identifikovalo dva existujúce súbory ustanovení, ktorých cieľ by sa v porovnaní s aktuálnou situáciou dal dosiahnuť efektívnejšie. Po prvé, povinnosť vykonať pred začatím akejkoľvek výstavby štúdiu uskutočniteľnosti vysokoúčinných alternatívnych systémov sa stáva zbytočnou záťažou. Po druhé sa zistilo, že ustanovenia o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov dostatočne efektívne nezabezpečujú ich počiatočnú a trvalú hospodárnosť. V súčasnosti sa dostatočne nezohľadňujú dokonca ani lacné technické riešenia s veľmi krátkou návratnosťou, ako napríklad hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy alebo montáž/výmena termostatických regulačných ventilov. Ustanovenia o kontrolách sa menia tak, aby zaisťovali lepšie výsledky kontrol.

(11)  Posúdenie vplyvu identifikovalo dva existujúce súbory ustanovení, ktorých cieľ by sa v porovnaní s aktuálnou situáciou dal dosiahnuť efektívnejšie. Po prvé, povinnosť vykonať pred začatím akejkoľvek výstavby štúdiu uskutočniteľnosti vysokoúčinných alternatívnych systémov sa stáva zbytočnou záťažou. Po druhé sa zistilo, že ustanovenia o kontrolách vykurovacích a klimatizačných systémov dostatočne efektívne nezabezpečujú ich počiatočnú a trvalú hospodárnosť. V súčasnosti sa dostatočne nezohľadňujú ani lacné technické riešenia s veľmi krátkou návratnosťou, ako napríklad hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy alebo montáž/výmena termostatických regulačných ventilov, pričom by sa mali využívať v plnej miere, a to vrátane riešení pre pomoc spotrebiteľom, ktorí trpia energetickou chudobou. Ustanovenia o kontrolách sa menia tak, aby zaisťovali lepšie výsledky kontrol. Do úvahy by sa mali vziať faktory ako je pôvodný projekt a umiestnenie budovy, s cieľom dosiahnuť väčšiu počiatočnú energetickú efektívnosť, čo by na druhej strane viedlo k úsporám v iných zlepšeniach, ako sú armatúry, vonkajšia konštrukcia a osvetlenie. Na získanie údajov v reálnom čase, aby sa systémy mohli v prípade potreby optimalizovať, je nutné vytvoriť aj monitorovacie systémy.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)  Najmä pri veľkých zariadeniach sa automatizácia budov a elektronické monitorovanie ich technických systémov ukázali ako efektívna náhrada kontrol. Inštalácia tohto vybavenia by sa mala považovať za najúspornejšiu alternatívu ku kontrolám v nebytových budovách a bytových domoch dostatočne veľkých na to, aby sa investícia vrátila najneskôr do troch rokov. Súčasná možnosť alternatívnych opatrení sa teda ruší. Pri menších zariadeniach prispeje zdokumentovanie hospodárnosti inštalačnými podnikmi a registrácia týchto informácií v databázach energetickej certifikácie k overovaniu súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými pre všetky technické systémy budov a posilní rolu energetických certifikátov. Okrem toho budú existujúce pravidelné bezpečnostné kontroly a programy plánovanej údržby naďalej príležitosťou na priame poradenstvo v otázkach zvyšovania energetickej efektívnosti.

(12)  Najmä pri veľkých zariadeniach sa automatizácia budov a elektronické monitorovanie ich technických systémov ukázali ako efektívna náhrada kontrol a údržby. Inštalácia tohto vybavenia by sa mala považovať za najúspornejšiu alternatívu ku kontrolám v nebytových budovách a bytových domoch dostatočne veľkých na to, aby sa investícia vrátila najneskôr do troch rokov. Súčasná možnosť alternatívnych opatrení sa teda ruší. Pri menších zariadeniach prispeje zdokumentovanie hospodárnosti inštalačnými podnikmi a registrácia týchto informácií v databázach energetickej certifikácie k overovaniu súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými pre všetky technické systémy budov a posilní rolu energetických certifikátov. Okrem toho budú existujúce pravidelné bezpečnostné kontroly a programy plánovanej údržby naďalej príležitosťou na priame poradenstvo v otázkach zvyšovania energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12a)  Využitie technických systémov budov by sa malo vzťahovať na vybavenie (nové technológie, inteligentné zariadenia), ale aj na systémy, ktorými sa riadi ich fungovanie a interakcia. Týka sa to najmä prenosu energie v budovách a systémov na efektívne hospodárenie s vodou a vzduchom.

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 b (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12b)  V prípade postupných hĺbkových obnov poskytujú technické stavebné systémy a systémy automatizácie a riadenia budov aj príležitosť na realizáciu potenciálnych úspor s pomerne krátkymi lehotami návratnosti, ktoré umožňujú vytvárať dodatočné úspory v dlhších obdobiach, ktoré sa môžu opätovne investovať v ďalšej fáze obnovy.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)  Na zaistenie čo najlepšieho využívania pri obnove budov by mali byť finančné opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti prepojené s hĺbkou obnovy, ktorá by sa mala posudzovať porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej.

(13)  Na zaistenie čo najlepšieho využívania pri obnove budov by mali byť verejné i súkromné finančné opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti prepojené s hĺbkou obnovy a mali by presadzovať holistický prístup k obnovám budov, aby sa zabezpečilo, aby všetky súčasti a technické systémy vrátane údržby budov viedli k vyššej úrovni energetickej efektívnosti a zlepšenej kvalite vzduchu v interiéri s pozitívnym vplyvom na zdravie, pohodu, pohodlie a produktivitu. Tieto obnovy by sa mali posudzovať porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej alebo inou transparentnou a primeranou metódou.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Odôvodnenie 13 a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(13a)  Dlhodobé stratégie obnovy s jasnými míľnikmi a opatreniami stimulujú investície súkromného sektora do energetickej efektívnosti. Dlhodobé investície by sa mali ďalej posilňovať, a to uľahčovaním prístupu k refinancovaniu portfólií, ktorých aktíva majú charakteristiky obnovy na zvýšenie energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Odôvodnenie 13 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(13b)  Na podporu obnovy by sa mali presadzovať nástroje dlhodobého súkromného financovania a znižovania rizikovosti, a to zavádzaním energeticky efektívnych hypotekárnych noriem pre certifikované energeticky efektívne obnovy budov. Pri finančných inštitúciách, ktoré poskytujú energeticky efektívne hypotéky, by sa mala uznávať nižšia riziková váha kapitálových požiadaviek. Požiadavky by mali odrážať potenciálne účinky energetickej efektívnosti na znižovanie rizikovosti a mali by sa preskúmať na základe získaných údajov o znižovaní rizikovosti a ak je to vhodné, mala by sa vziať do úvahy nižšia kapitálová požiadavka na zabezpečenie hypotekárnej záruky v oblasti energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Odôvodnenie 13 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(13c)  V tejto súvislosti sú opatrenia v oblasti efektívnosti malého rozsahu v jednotlivých bytoch aj naďalej dôležité. Takéto opatrenia sú často prospešné pri znižovaní energetickej chudoby.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Odôvodnenie 13 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(13d)  Ak nový energetický certifikát preukáže zlepšenie hospodárnosti budovy, náklady naň sa môžu zahrnúť do stimulov poskytnutých členským štátom.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  Dostupnosť kvalitných informácií uľahčuje prístup k financovaniu. Mala by sa preto stanoviť požiadavka predkladať údaje o skutočnej spotrebe energie verejných budov s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m².

(14)  Ambiciózny a stabilný dlhodobý rámec a dostupnosť kvalitných informácií uľahčujú prístup k financovaniu. Tieto informácie zahŕňajú aj energetické certifikáty, informácie z údržby a kontrol a databázy energetickej hospodárnosti. Verejné budovy vrátane tých, ktoré vlastnia, riadia a využívajú orgány verejnej moci, bez ohľadu na to, či sú vlastnené štátom, regiónom alebo obcou alebo sú v súkromnom vlastníctve na verejné použitie, by mali plniť svoju úlohu a ísť príkladom a stať sa budovami s takmer nulovou spotrebou energie v súlade s ustanoveniami smernice 2012/27/EÚ, a predkladať údaje o svojej skutočnej spotrebe energie.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Súčasné nezávislé systémy kontroly energetických certifikátov treba posilniť na zaistenie ich kvality a využiteľnosti na kontrolu súladu a tvorbu štatistiky o regionálnom/národnom fonde budov. Existujúcu potrebu kvalitných údajov o fonde budov by mohli čiastočne naplniť evidencie a databázy, ktoré už pre energetické certifikáty takmer všetky členské štáty pripravujú a spravujú.

(15)  Súčasné nezávislé systémy kontroly energetických certifikátov treba posilniť na zaistenie ich kvality a využiteľnosti na kontrolu súladu a tvorbu harmonizovanej štatistiky o miestnom, regionálnom a národnom fonde budov. Existujúcu potrebu kvalitných údajov o fonde budov by mohli čiastočne naplniť evidencie a databázy, ktoré už pre energetické certifikáty takmer všetky členské štáty pripravujú a spravujú.

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)  Na splnenie cieľov politiky energetickej efektívnosti v sektore budov treba zvýšiť transparentnosť energetických certifikátov, a to zaistením konzistentného stanovovania a uplatňovania všetkých parametrov potrebných na výpočty – tak z hľadiska certifikácie, ako aj minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Členské štáty by mali zaviesť primerané opatrenia na zaistenie napríklad toho, aby sa hospodárnosť inštalovaných, nahrádzaných alebo aktualizovaných technických systémov budov dokumentovala vzhľadom na certifikáciu budov a kontrolu súladu.

(16)  Na splnenie cieľov energetickej efektívnosti v sektore budov ako súčasť cieľa dosiahnuť energetickú efektívnosť prinajmenšom 40 % do roku 2030, ktorý je záväzný pre celú Úniu, treba zvýšiť transparentnosť energetických certifikátov, a to zaistením konzistentného stanovovania a uplatňovania všetkých parametrov potrebných na výpočty – tak z hľadiska certifikácie, ako aj minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť. Členské štáty by mali zaviesť primerané opatrenia na zaistenie napríklad toho, aby sa hospodárnosť inštalovaných, nahrádzaných alebo aktualizovaných technických systémov budov dokumentovala vzhľadom na certifikáciu budov a kontrolu súladu.

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Odôvodnenie 18

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18)  Ustanovenia tejto smernice by nemali členským štátom brániť v stanovovaní ambicióznejších požiadaviek na energetickú hospodárnosť na úrovni budov a ich prvkov, pokiaľ sú v súlade s právom Únie. Je v súlade s cieľmi tejto smernice, ako aj smernice 2012/27/ES, aby tieto požiadavky smeli za určitých okolností obmedzovať inštaláciu alebo používanie výrobkov, na ktoré sa vzťahujú iné platné harmonizačné právne predpisy Únie, pričom by však takéto požiadavky nemali predstavovať neopodstatnenú prekážku na trhu.

(18)  Ustanovenia tejto smernice by nemali členským štátom brániť v stanovovaní ambicióznejších požiadaviek na energetickú hospodárnosť a kvalitu vzduchu v interiéri na úrovni budov a ich prvkov, pokiaľ sú v súlade s právom Únie. Je v súlade s cieľmi tejto smernice, ako aj smernice 2012/27/ES, aby tieto požiadavky smeli za určitých okolností obmedzovať inštaláciu alebo používanie výrobkov, na ktoré sa vzťahujú iné platné harmonizačné právne predpisy Únie, pričom by však takéto požiadavky nemali predstavovať neopodstatnenú prekážku na trhu.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Odôvodnenie 18 a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(18a)  Členské štáty by mali založiť svoj výpočet energetickej hospodárnosti priehľadného alebo priesvitného stavebného prvku plášťa budovy na jej energetickej bilancie, čo znamená zohľadnenie energetických strát, ako aj energetických ziskov z pasívneho slnečného žiarenia.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Odôvodnenie 18 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(18b)  Mestá, regionálne a miestne orgány už ukazujú príklad zavedením opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, plánov na obnovu budov a umožnením vlastnej výroby energie. Subjekty ako Dohovor primátorov a starostov, inteligentné mestá a komunity alebo komunity, ktoré využívajú energiu výlučne z obnoviteľných zdrojov, prispievajú prostredníctvom opatrení svojich členov k zvyšovaniu energetickej hospodárnosti a umožňujú výmenu najlepších postupov v záujme transformácie energetiky. Najmä projekty na úrovni okresov poukazujú na potrebu zvážiť funkciu budov zapojených do miestneho energetického systému, plánu miestnej mobility a do ich ekosystému vo všeobecnosti.

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Odôvodnenie 18 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(18c)  Je dôležité budovať stratégie viacúrovňového riadenia a makroregionálnu spoluprácu v súlade s klimatickou rozmanitosťou Únie a problémami, ktoré zmena klímy predstavuje pre rozličné regióny.

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh smernice

Odôvodnenie 18 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(18d)  Táto smernica by mala byť dodatočným nástrojom v rámci energetickej únie a nového energetického riadenia Únie v boji proti energetickej chudobe. Z tohto dôvodu vyzýva Úniu, aby vypracovala jasné spoločné vymedzenie energetickej chudoby, a žiada, aby sa zvážili existujúce štúdie s cieľom čo najskôr vypracovať možné vymedzenie tohto pojmu.

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2 – bod 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  „technický systém budovy“ znamená technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie alebo chladenie priestorov, vetranie, prípravu teplej úžitkovej vody, vstavané osvetlenie, automatizáciu a riadenie budovy, výrobu elektrickej energie na mieste, miestnu infraštruktúru pre elektromobilitu alebo kombináciu takýchto systémov vrátane systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov;

3.  „technický systém budovy“ technické zariadenia budovy alebo jednotky budovy na vykurovanie alebo chladenie priestorov, kvalitu vzduchu v interiéri, vetranie, vodovodnú inštaláciu, prípravu teplej úžitkovej vody, vstavané osvetlenie, automatizáciu a riadenie budovy vrátane hospodárenia s energiou , na výrobu elektrickej energie na mieste, miestnu infraštruktúru pre elektromobilitu alebo kombináciu takýchto systémov vrátane systémov, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov;

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2 – bod 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a.  V článku 2 sa vkladá tento bod:

 

„3a.  „dekarbonizovaný fond budov“ je z energetického hľadiska veľmi efektívny fond budov, ktorý bol obnovený prinajmenšom na úroveň budov s takmer nulovou spotrebou energie a v ktorom sa zostávajúce energetické potreby pokrývajú z obnoviteľných zdrojov energie;“

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 b (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2 – bod 19 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1b.  V článku 2 sa vkladá tento bod:

 

„19a.  „spúšťací bod“ je vhodný okamih počas životného cyklu budovy – napríklad z hľadiska nákladovej efektívnosti alebo prerušenia – na uskutočnenie prác obnovy, zameraných na energetiku;“

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  Prvý odsek pozostáva z článku 4 smernice 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti16 okrem jeho posledného pododseku;

a)  vkladá sa tento odsek 1:

 

„1.   Členské štáty stanovia dlhodobú stratégiu obnovy na mobilizáciu investícií do obnovy vnútroštátneho fondu obytných aj komerčných budov, a to verejných aj súkromných, s cieľom podporovať a usmerňovať transformáciu fondu budov na vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov, a to do roku 2050. Táto stratégia zahŕňa:

 

a)  prehľad vnútroštátneho fondu budov založený, ak je to vhodné, na štatistických vzorkách;

 

(b)  identifikáciu nákladovo efektívnych prístupov k obnovám relevantným pre daný typ budovy a klimatickú oblasť, pričom sa zohľadnia spúšťacie body v rámci životného cyklu budovy;

 

(c)  politiky a opatrenia na podporu nákladovo efektívnych hĺbkových obnov budov vrátane postupných hĺbkových obnov;

 

(d)  perspektívu orientovanú do budúcna s cieľom usmerňovať investičné rozhodnutia jednotlivcov, stavebného odvetvia a finančných inštitúcií;

 

(e)  dôkazmi podložený odhad očakávaných úspor energie a ďalších prínosov;

 

(f)  opatrenia, ktoré obnovu dopĺňajú a/alebo sú voči nej alternatívou, napríklad zmluvy o energetickej efektívnosti, nezávislé a ľahko dostupné poradenské služby v oblasti energetiky, opatrenia zamerané na zlepšenie správania sa spotrebiteľa alebo napojenie na efektívny systém diaľkového vykurovania a chladenia;

 

(g)  politiky a činnosti s kvantifikovateľnými cieľmi zamerané na segmenty s najhoršími výsledkami v rámci vnútroštátneho fondu budov, domácnosti ohrozené energetickou chudobou a domácnosti, ktoré musia pri obnove riešiť problém oddelenej pohnútky;“

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a a (nové)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

aa)  Vkladá sa tento odsek:

 

„1a.  Členské štáty zmapujú svoj existujúci fond budov podľa veku, typológie a dodávok energie s cieľom vytvoriť záväzné míľniky a opatrenia pre potreby obnovy, pričom zohľadňujú vnútroštátny energetický systém.

 

Členské štáty sledujú svoj pokrok dosahovaný pri plnení týchto míľnikov. Zistenia by sa mali sprístupňovať verejnosti aspoň každý tretí rok, keď sa musí Komisii predložiť aj aktualizácia stratégie.

 

Členské štáty zabezpečia verejnú konzultáciu dlhodobej stratégie obnovy aspoň tri mesiace pred predložením stratégie Komisii. Výsledok verejnej konzultácie sa zverejňuje ako príloha spolu so stratégiou.“

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a b (nové)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 1 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ab)  Vkladá sa tento odsek:

 

„1b.  Dlhodobé stratégie obnovy sprevádzajú národné akčné plány. Členské štáty prijmú národné akčné plány vymedzujúce opatrenia na realizáciu dlhodobých stratégií obnovy, ich posudzovanie a sledovanie pokroku pri plnení cieľov stanovených v ich rámci. Verejnosť sa na príprave národných akčných plánov podieľa v súlade s požiadavkami smernice 2001/42/ES o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie.“

Odôvodnenie

Opatrenia na realizáciu dlhodobých stratégií obnovy vnútroštátnych fondov budov, ich sledovanie a posudzovanie plnenia dekarbonizačných cieľov stanovených v ich rámci by mali byť jasne uvedené v akčných plánoch pripravených na vnútroštátnej úrovni. Malo by sa zabezpečiť zapojenie verejnosti do prípravy a prijímania národných akčných plánov.

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno a c (nové)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 1 c (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ac)  Vkladá sa tento odsek:

 

„1c  Členské štáty musia uviesť, ako ich míľniky prispievajú k plneniu cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti na úrovni 30 % do roku 2030, v súlade so smernicou 2012/27/EÚ, cieľa energetickej únie v oblasti množstva energie z obnoviteľných zdrojov v súlade so smernicou 2009/28/EÚ a cieľa Únie znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov prinajmenšom o 80 %.

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 2 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

V dlhodobej stratégii obnovy uvedenej v odseku 1 členské štáty stanovia plán s jasnými míľnikmi a opatreniami na dosiahnutie dlhodobého cieľa dekarbonizovať do roku 2050 vnútroštátny fond budov, s konkrétnymi míľnikmi na rok 2030.

V dlhodobej stratégii obnovy uvedenej v odseku 1 členské štáty stanovia plán s jasnými míľnikmi, krokmi a činnosťami na dosiahnutie dlhodobého cieľa do roku 2050, a to podstatne zlepšiť energetickú efektívnosť a dosiahnuť vysoko energeticky efektívny a dekarbonizovaný fond budov, s konkrétnymi míľnikmi na rok 2030 a 2040.

 

Pri určovaní týchto míľnikov členské štáty uvedú, ako prispejú k dosiahnutiu cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti na úrovni 40 % v roku 2030 v súlade s cieľom Únie znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2050 o 80 až  95 %.

 

Okrem toho sa v dlhodobej stratégii obnovy určia konkrétne opatrenia a finančné nástroje na zníženie dopytu po energii a prispievajúce ku znižovaniu energetickej chudoby.

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 2 – pododsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Okrem toho musí dlhodobá stratégia obnovy prispievať k zmierneniu energetickej chudoby.

Okrem toho musí dlhodobá stratégia obnovy prispievať k zmierneniu energetickej chudoby a musí sa v nej stanoviť plán obsahujúci jasné míľniky a opatrenia na obnovu fondu sociálneho bývania. S cieľom zabezpečiť a zachovať zdravú klímu v budovách členské štáty musia zmapovať a riešiť neočakávané a neželané vedľajšie dôsledky obnov budov na zdravie a pohodlie.

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 2 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Dlhodobá stratégia musí takisto podporovať zavádzanie inteligentných technológií v sektore budov a zahŕňať iniciatívy sledujúce zručnosti a vzdelanie súvisiace so zavádzaním inteligentných a prepojených technológií v budovách a politiky a kroky zamerané na urýchlenie technologického prechodu smerom k inteligentným a prepojeným budovám.

Pozmeňujúci návrh    47

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 3 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  zlučovania projektov, aby sa investorom uľahčilo financovanie obnov uvedených v odseku 1 písm. b) a c);

a)  pomoci tvorcom projektov s prípravou, realizáciou a monitorovaním ich projektov v oblasti energetickej obnovy, a mechanizmy zlučovania projektov, aby sa investorom uľahčilo financovanie obnov uvedených v odseku 1 písm. b) a c);

Pozmeňujúci návrh    48

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 3 – písmeno b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  znižovania rizikovosti operácií v oblasti energetickej efektívnosti pre investorov a súkromný sektor a

b)  znižovania rizikovosti operácií v oblasti energetickej efektívnosti pre investorov a súkromný sektor, a to napr. podporou zverejňovania údajov o hospodárnosti na úrovni úveru súvisiacich s energetickými obnovami, vytvorením rámca hodnotenia spájajúceho energetickú efektívnosť s vyššou hodnotou majetku, podporou refinancovania portfólií aktív súvisiacich s energetickými obnovami, a

Pozmeňujúci návrh    49

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 3 – písmeno b a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ba)  zabezpečovania nezávislých a ľahko dostupných poradenských služieb v oblasti energetiky, ako aj prístupných a transparentných poradenských nástrojov, ako sú jednotné kontaktné miesta pre spotrebiteľov poskytujúce informácie o štruktúre a poskytovaní finančných prostriedkov na obnovy budov a podporujúce používateľov pri podnikaní krokov na zvýšenie energetickej efektívnosti budov, vrátane hĺbkových alebo postupných dôkladných obnov, výberu materiálu a technológií a monitorovania výsledkov energetickej hospodárnosti;

Pozmeňujúci návrh    50

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 3 – písmeno b a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

bb)  uľahčenia zlučovania MSP, ktoré im umožní ponúkať potenciálnym klientom balíky riešení; a

Pozmeňujúci návrh    51

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2 a – odsek 3 – písmeno b a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ca)  vytvárania viacúrovňovej verejnej správy zahŕňajúcej všetky regióny a v čo najväčšej miere aj miestnu samosprávu, spolu so skúsenosťami v oblasti energetickej efektívnosti budov získanými v rámci projektov ako MARIE, SHERPA, ELIH-MED a PROFORBIOMED.

Pozmeňujúci návrh    52

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 – písmeno b a (nové)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 2a – odsek 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ba)  Vkladá sa tento odsek:

 

„3a.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 23 s cieľom doplniť tento článok o ďalšie kritériá pre dlhodobú stratégiu obnovy.“

Pozmeňujúci návrh    53

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 4 – odsek 2 – písmeno a

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  V článku 4 ods. 2 sa písmeno a) nahrádza takto:

a)  budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie určitých minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

„a)  budovy úradne chránené ako súčasť označeného prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, alebo nechránené obytné budovy postavené z prírodných materiálov v súlade s tradíciami a manuálne, a to každoročne v nevýznamnom počte1a, pokiaľ by dodržiavanie určitých minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter, jedinečnosť alebo vzhľad;

 

_________________

 

1a V počte neprevyšujúcom jednu tisícinu ročného počtu projektov výstavby v danom členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh    54

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 6 – odsek 1 – pododsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  V odseku 1 sa vypúšťa druhý pododsek;

a)  V odseku 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

 

„V súlade s požiadavkami na dosiahnutie normy budovy s takmer nulovou spotrebou energie členské štáty zabezpečia, v súlade s článkom 15 ods. 8 smernice... * a článkom 14 smernice... [smernica o energetickej efektívnosti], aby sa pred začiatkom výstavby zvážila technická, environmentálna a hospodárska realizovateľnosť vysokoúčinných alternatívnych systémov, ako napríklad decentralizovaných systémov dodávky energie využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, kogenerácie, blokového vykurovania alebo centralizovaného zásobovania teplom, pri ktorom sa využíva energia z obnoviteľných zdrojov, ako aj vysokoúčinných tepelných čerpadiel vymedzených v prílohe VII k smernici 2009/28/ES.

 

_________________

 

* Smernica COM(2016) 767 final/2 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie).“

Odôvodnenie

S cieľom znížiť administratívnu záťaž pre členské štáty a súčasne im umožniť dodržiavať ustanovenia článku 15 ods. 8 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (prepracované znenie) a článku 9 ods. 3 písm. c) smernice 2010/31/EÚ by sa mali ustanovenia o posudzovaní realizovateľnosti alternatívnych systémov s vysokou energetickou efektívnosťou spresniť. Je nutné poznamenať, že táto požiadavka znižuje riziko uzamknutia a uviaznutých aktív, keďže nainštalované zariadenia zvyčajne vydržia v priemere viac než 25 rokov.

Pozmeňujúci návrh    55

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3 a (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 7 – odsek 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.  V článku 7 sa za prvý odsek vkladá tento odsek:

 

„Členské štáty zabezpečia, aby zlepšenia v oblasti energetickej hospodárnosti prispievali k dosahovaniu zdravého a pohodlného prostredia vnútri budovy.“

Pozmeňujúci návrh    56

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 7 – odsek 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  V článku 7 sa vypúšťa piaty pododsek.

4.  V článku 7 sa piaty pododsek nahrádza takto:

 

„V súlade s požiadavkami na dosiahnutie normy budovy s takmer nulovou spotrebou energie členské štáty zabezpečia, v súlade s článkom 15 ods. 8 smernice ... * a článkom 14 smernice ... [smernica o energetickej efektívnosti], aby sa pred začiatkom výstavby zvážila technická, environmentálna a hospodárska realizovateľnosť vysokoúčinných alternatívnych systémov, ako napríklad decentralizovaných systémov dodávky energie využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov, kogenerácie, blokového vykurovania alebo centralizovaného zásobovania teplom, pri ktorom sa využíva energia z obnoviteľných zdrojov, ako aj vysokoúčinných tepelných čerpadiel vymedzených v prílohe VII k smernici 2009/28/ES.

 

_________________

 

* Smernica COM(2016) 767 final/2 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (prepracované znenie).“

Odôvodnenie

S cieľom znížiť administratívnu záťaž pre členské štáty a súčasne im umožniť dodržiavať ustanovenia článku 15 ods. 8 smernice o obnoviteľných zdrojoch energie (prepracované znenie) a článku 9 ods. 3 písm. c) smernice 2010/31/EÚ by sa mali ustanovenia o posudzovaní realizovateľnosti alternatívnych systémov s vysokou energetickou efektívnosťou spresniť. Je nutné poznamenať, že táto požiadavka znižuje riziko uzamknutia a uviaznutých aktív, keďže nainštalované zariadenia zvyčajne vydržia v priemere viac než 25 rokov.

Pozmeňujúci návrh    57

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 1 – pododsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  V odseku 1 sa vypúšťa tretí pododsek;

a)  V odseku 1 sa tretí pododsek nahrádza takto:

 

„Členské štáty musia vyžadovať hydronické vyváženie nových inštalovaných alebo menených vykurovacích systémov a poskytovať stimuly pre hydronické vyváženie existujúcich vykurovacích systémov. Členské štáty musia takisto vyžadovať hydronické vyváženie v prípade výmeny zariadení na výrobu tepla v existujúcich budovách, ak systém už nie je vyvážený .

 

Členské štáty musia vyžadovať, aby boli nové budovy vybavené samoregulačnými zariadeniami regulujúcimi úroveň teploty v každej jednotlivej miestnosti. V existujúcich budovách sa inštalácia samoregulačných zariadení na reguláciu teploty v jednotlivých miestnostiach vyžaduje v prípade výmeny zariadení na výrobu tepla.“

Odôvodnenie

Vďaka hydronickému vyváženiu sa aj do radiátorov umiestnených ďaleko od tepelného čerpadla privádza teplá voda v dostatočnej miere, zatiaľ čo radiátory blízko tepelného čerpadla nie sú príliš zásobené teplou vodou. Zabezpečuje sa tak konštantná úroveň teploty a optimálne využívanie energie. Samoregulačné zariadenia regulujúce úroveň teploty v miestnosti a hydronické vyváženie sú významné nákladovo efektívne opatrenia na úsporu energie v budovách. V niektorých členských štátoch sú ventily s termostatickými hlavicami normou od roku 1978, v ďalších členských štátoch sa vo veľkom rozsahu používajú obyčajné ventily radiátorov. Ak by sa obyčajné ventily nahradili ventilmi s termostatickými hlavicami, splnili by sa 4 % z úniových cieľov zníženia spotreby energie na rok 2020. Nahradením obyčajných ventilov v jednej budove sa priemerne usporí 13 až 19 % energie potrebnej na vykurovanie budovy. Návratnosť týchto opatrení je iba niekoľko mesiacov.

Pozmeňujúci návrh    58

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b – úvodná časť

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  Odsek 2 sa nahrádza takto:

b)  na konci odseku 2 sa dopĺňa tento pododsek:

 

(Zámerom pozmeňujúceho návrhu je zachovať článok 8 ods. 2 smernice 2010/31/EÚ.)

(V súlade so smernicou o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (prepracované znenie), najmä s jej článkami 19 až 22, 18 a prílohou III.)

Odôvodnenie

Presné inteligentné merače môžu dosiahnuť oboje: umožniť zapojenie spotrebiteľov aj prispieť k energetickým úsporám v budovách prostredníctvom informovanosti spotrebiteľov. Ustanovenia o inteligentnom meraní by sa preto z tejto smernice nemali odstrániť. Členské štáty budú naďalej podporovať zavádzanie inteligentných meracích systémov v súlade s revidovanou smernicou o elektrine vždy, keď sa postaví alebo významne obnoví budova, keďže to takisto umožní nákladovo efektívnejšie zavádzanie.

Pozmeňujúci návrh    59

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 2 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty zabezpečia, aby vo všetkých nových nebytových budovách a vo všetkých existujúcich nebytových budovách prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako desiatimi parkovacími miestami bolo z každých desiatich parkovacích miest aspoň jedno vybavené nabíjacou stanicou v zmysle smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá schopnou začať a prerušiť nabíjanie v závislosti od cenových signálov. Táto požiadavka sa uplatňuje na všetky nebytové budovy s viac ako desiatimi parkovacími miestami od 1. januára 2025.

Členské štáty zabezpečia, aby vo všetkých nových nebytových budovách s viac ako desiatimi parkovacími miestami a vo všetkých existujúcich nebytových budovách prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako desiatimi parkovacími miestami v budove alebo na mieste fyzicky priľahlom k budove, kde sa táto obnova týka elektrickej infraštruktúry budovy alebo parkovacích miest, bolo z každých troch parkovacích miest aspoň jedno vybavené vhodnými káblovými rozvodmi alebo vedením, aby bolo možné vybudovať tam nabíjaciu stanicu v zmysle smernice 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, a aby sa tam vybudovala aspoň jedna nabíjacia stanica v zmysle smernice 2014/94/EÚ schopná dynamicky reagovať na cenové signály, a to s výkonom aspoň 7 kW na každé parkovacie miesto s nabíjacou stanicou. Táto požiadavka sa uplatňuje na všetky nebytové budovy s viac ako desiatimi parkovacími miestami od 1. januára 2025.

_________________

_________________

17 Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

17 Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

Odôvodnenie

V prípade nebytových budov možno požadovanú elektronickú infraštruktúru zabudovať do plánovania od začiatku. Preto je múdre zabezpečiť odolnosť nových budov voči budúcim zmenám a osadiť káblové rozvody alebo vedenie. V prípade existujúcich nebytových budov by sa povinnosť mala uvoľniť, aby sa uplatňovala len v prípadoch, keď sa obnova týka parkoviska alebo elektrickej infraštruktúry budovy. Na parkoviskách by sa mala nainštalovať symbolická nabíjacia stanica.

Pozmeňujúci návrh    60

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Členské štáty zabezpečia, aby v nových bytových domoch a bytových domoch prechádzajúcich významnou obnovou s viac ako desiatimi parkovacími miestami boli na všetkých parkovacích miestach pripravené káblové rozvody umožňujúce montáž nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby v nových bytových budovách a bytových budovách prechádzajúcich významnou obnovou, ak obnova zahŕňa elektrickú infraštruktúru alebo parkovisko v budove alebo fyzicky priliehajúce k budove, s viac ako desiatimi parkovacími miestami, boli na všetkých parkovacích miestach pripravené primerané káblové rozvody alebo vedenie umožňujúce montáž nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, a to podľa najlepšej dostupnej technológie.

Pozmeňujúci návrh    61

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno c

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa pri inštalácii, výmene alebo modernizácii technického systému budovy vyhodnotila a zdokumentovala celková energetická hospodárnosť celého meneného systému, a aby sa táto dokumentácia postúpila vlastníkovi budovy, aby zostala k dispozícii na overenie súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými v odseku 1 a na vydávanie energetických certifikátov. Členské štáty zabezpečia zahrnutie týchto informácií do vnútroštátnej databázy energetických certifikátov uvedenej v článku 18 ods. 3.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa pri inštalácii, výmene alebo modernizácii technického systému budovy vyhodnotila a zdokumentovala celková energetická hospodárnosť celého meneného systému a tam, kde je to potrebné, aj kvalita vzduchu v interiéri, a aby sa táto dokumentácia postúpila vlastníkovi budovy, aby tak zostala k dispozícii na overenie súladu s minimálnymi požiadavkami stanovenými v odseku 1 a na vydávanie energetických certifikátov. Členské štáty zabezpečia zahrnutie týchto informácií do vnútroštátnej databázy energetických certifikátov uvedenej v článku 18 ods. 3.

Pozmeňujúci návrh    62

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno c

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 8 – odsek 6 – pododsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Ukazovateľ inteligentnosti zahŕňa prvky flexibility, rozšírené funkcie a schopnosti prameniace z integrácie prepojenejších a vstavaných inteligentných zariadení do bežných technických systémov budov. Tieto prvky musia posilňovať schopnosť užívateľov a samotnej budovy reagovať na požiadavky pohodlia alebo prevádzky, zapájať sa do riadenia odberu a prispievať k optimálnej, hladkej a bezpečnej prevádzke rôznych energetických systémov a centrálnych infraštruktúr, ku ktorým je budova pripojená.

Ukazovateľ inteligentnosti zahŕňa prvky flexibility, rozšírené funkcie a schopnosti prameniace z integrácie prepojenejších a vstavaných inteligentných zariadení do bežných technických systémov budov. Tieto prvky musia posilňovať schopnosť užívateľov a samotnej budovy reagovať na požiadavky v oblasti kvality vzduchu v interiéri a tepelného pohodlia alebo prevádzky, zapájať sa do riadenia odberu a prispievať k optimálnej, hladkej, zdravej a bezpečnej prevádzke rôznych energetických systémov a centrálnych infraštruktúr, ku ktorým je budova pripojená.

Pozmeňujúci návrh    63

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 10 – odsek 6

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

6.  Členské štáty prepoja svoje finančné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti pri obnove budov s úsporami energie, ktoré sa takouto obnovou dosiahnu. Tieto úspory sa určia porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej.

6.  Členské štáty prepoja svoje finančné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti pri obnove budov s úsporami energie a neenergetickými výhodami ako sú zlepšenia v oblasti kvality vzduchu v interiéri, ktoré sa takouto obnovou dosiahnu. Tieto úspory a zlepšenia sa určia porovnaním energetických certifikátov vydaných pred obnovou a po nej, alebo výsledkami inej relevantnej, transparentnej a primeranej metódy ukazujúcej zlepšenie v oblasti energetickej hospodárnosti a neenergetické výhody ako sú zlepšenia v oblasti kvality vzduchu v interiéri a prinášajúcej zmysluplné informácie na podporu mobilizácie súkromných a verejných finančných prostriedkov na investície do budov s cieľom zlepšiť energetickú efektívnosť alebo kvalitu vzduchu v interiéri. Tieto certifikáty sa poskytujú aj v elektronickej verzii, pričom môžu obsahovať relevantné informácie pre modelovanie a projektovanie dôsledkov zlepšení budovy. Keď nový energetický certifikát preukazuje zlepšenie energetickej efektívnosti budovy, náklady naň možno zahrnúť do stimulu poskytovaného členským štátom.

Pozmeňujúci návrh    64

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 10 – odsek 6a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

6a.  Keď členské štáty zavedú databázu na účely evidencie energetických certifikátov, tá musí umožňovať sledovanie skutočnej spotreby energie dotknutých budov bez ohľadu na ich veľkosť a kategóriu. Databáza musí obsahovať údaje o skutočnej spotrebe energie v budovách, ktoré často navštevuje verejnosť, s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m², pričom tieto údaje sa musia pravidelne aktualizovať.

6a.  Keď členské štáty zavedú databázu na účely evidencie energetických certifikátov, tá musí umožňovať sledovanie skutočnej spotreby energie dotknutých budov bez ohľadu na ich veľkosť a kategóriu. Databáza musí obsahovať údaje o skutočnej spotrebe energie vo verejných budovách s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m2 a v budovách, ktoré často navštevuje verejnosť, s celkovou úžitkovou plochou nad 250 m², pričom tieto údaje sa musia pravidelne aktualizovať.

Pozmeňujúci návrh    65

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 6 a (nový)

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 11 – odsek 9 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

6a.  V článku 11 sa dopĺňa tento odsek:

 

„9a. Komisia posudzuje potrebu ďalšej harmonizácie energetických certifikátov v súlade s článkom 11 a so zreteľom na uskutočniteľnosť zavedenia vnútroštátnych systémov založených na posudzovaní vzoriek na účely ich monitorovania.“

Pozmeňujúci návrh    66

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly prístupných častí systémov používaných na vykurovanie budov, ako sú zariadenia na výrobu tepla, systémy riadenia a regulácie a obehové čerpadlá, pri nebytových budovách s celkovou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh a pri bytových domoch s centralizovaným technickým systémom budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti kotla a veľkosti jeho výkonu v porovnaní s požiadavkami budovy na vykurovanie. Posudzovanie veľkosti výkonu kotla sa nemusí opakovať, pokiaľ medzičasom nedošlo k zmenám vo vykurovacom systéme alebo v požiadavkách na vykurovanie budovy.

1.  Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly prístupných častí zariadenia na výrobu tepla pri nebytových budovách s celkovou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh a pri bytových domoch so zariadením na výrobu tepla s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti zariadenia na výrobu tepla a veľkosti jeho výkonu v porovnaní s požiadavkami budovy na vykurovanie, efektívnosti individuálneho ovládania teploty v každej miestnosti a hydronického vyváženia vykurovacieho systému. Posudzovanie veľkosti výkonu zariadenia na výrobu tepla a hydronického vyváženia sa nemusí opakovať, pokiaľ medzičasom nedošlo k zmenám vo vykurovacom systéme alebo v požiadavkách na vykurovanie budovy.

Pozmeňujúci návrh    67

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2010/31/ES

Článok 14 – odsek 2 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  priebežne monitorovať, analyzovať a upravovať spotrebu energie;

a)  priebežne monitorovať, analyzovať a upravovať spotrebu energie, ako aj vetranie a/alebo iné prvky spojené s dobrou kvalitou vzduchu v interiéri;

Pozmeňujúci návrh    68

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 3 – písmeno b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  účinnými kontrolnými funkciami, ktoré zabezpečia optimálnu výrobu, distribúciu a spotrebu energie.

b)  účinnými kontrolnými funkciami, ktoré zabezpečia optimálnu výrobu, distribúciu uskladňovanie a spotrebu energie, vrátane funkcií ovládania teploty v jednotlivých miestnostiach a dynamického hydraulického vyvažovania.

Pozmeňujúci návrh    69

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.  Bez ohľadu na odsek 1 sa členské štáty môžu rozhodnúť prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby používatelia dostali primerané rady o výmene zariadení na výrobu tepla, iných úpravách vykurovacieho systému a alternatívnych riešeniach posudzovania efektívnosti a primeranej veľkosti zariadenia na výrobu tepla. Celkový vplyv tohto prístupu musí byť rovnaký ako vplyv vyplývajúci z opatrení prijatých podľa odseku 1;

Odôvodnenie

Niektoré členské štáty už zaviedli opatrenia rovnocenné s kontrolami, napríklad poradenské systémy, ktoré sa ukázali byť úspešné pri zvyšovaní energetickej efektívnosti vykurovacích systémov. Táto možnosť a alternatívne opatrenia by členským štátom mali zostať.

Pozmeňujúci návrh    70

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 14 – odsek 3 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3b.  Na technické systémy budovy, na ktoré sa výslovne vzťahuje zmluvná úprava dohodnutej úrovne zvýšenia energetickej efektívnosti alebo iného dohodnutého kritéria energetickej hospodárnosti, ako sú zmluvy o energetickej efektívnosti vymedzené v článku 2 ods. 27 smernice 2012/27/EÚ, sa nevzťahujú požiadavky uvedené v odseku 1.

Odôvodnenie

Úloha zmlúv o energetickej efektívnosti pri zvyšovaní energetickej efektívnosti budov sa musí posilniť, lebo tieto zmluvy ponúkajú komplexný prístup k obnovám vrátane financovania, realizácie výstavby a energetického manažérstva. Uzatvorením zmluvy o energetickej efektívnosti vstupuje vlastník budovy do zmluvného vzťahu s podnikom pôsobiacim v oblasti energetickej efektívnosti o realizácii opatrení v oblasti energetickej efektívnosti. Kontroly a audity sú súčasťou zmluvy.

Pozmeňujúci návrh    71

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 15 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly prístupných častí klimatizačných systémov nebytových budov s celkovou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh a pri bytových domoch s centralizovaným technickým systémom budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti klimatizácie a veľkosti jej výkonu v porovnaní s požiadavkami budovy na chladenie. Posudzovanie veľkosti výkonu sa nemusí opakovať, pokiaľ medzičasom nedošlo k zmenám v klimatizačnom systéme alebo v požiadavkách na chladenie budovy.

1.  Členské štáty stanovia opatrenia potrebné na zavedenie pravidelnej kontroly a monitorovania potreby údržby prístupných častí klimatizačných systémov nebytových budov s celkovou spotrebou primárnej energie nad 250 MWh a pri bytových domoch s centralizovaným technickým systémom budovy s kumulovaným účinným menovitým výkonom nad 100 kW. Kontrola zahŕňa posúdenie účinnosti klimatizácie a veľkosti jej výkonu v porovnaní s požiadavkami budovy na chladenie. Posudzovanie veľkosti výkonu sa nemusí opakovať, pokiaľ medzičasom nedošlo k zmenám v klimatizačnom systéme alebo v požiadavkách na chladenie budovy.

Pozmeňujúci návrh    72

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno b

Smernica 2010/31/ES

Článok 15 – odsek 2 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  priebežne monitorovať, analyzovať a upravovať spotrebu energie;

a)  priebežne monitorovať, analyzovať a upravovať spotrebu energie, ako aj vetranie a/alebo iné prvky spojené s dobrou kvalitou vzduchu v interiéri;

Pozmeňujúci návrh    73

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 15 – odsek 3 – písmeno b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  účinnými kontrolnými funkciami, ktoré zabezpečia optimálnu výrobu, distribúciu a spotrebu energie.

b)  účinnými kontrolnými funkciami, ktoré zabezpečia optimálnu výrobu, distribúciu, uskladňovanie a spotrebu energie.

Pozmeňujúci návrh    74

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 15 – odsek 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.  Bez ohľadu na odsek 1 sa členské štáty môžu rozhodnúť prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby používatelia dostali primerané rady o výmene klimatizačného systému, iných úpravách klimatizačného systému a alternatívnych riešeniach posudzovania efektívnosti a primeranej veľkosti klimatizačného systému. Celkový vplyv tohto prístupu musí byť rovnocenný s vplyvom ustanovení uvedených v odseku 1.

Odôvodnenie

Niektoré členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť sa pre opatrenia rovnocenné s kontrolami, napríklad zavedené poradenské systémy. Táto možnosť a alternatívne opatrenia by členským štátom mali zostať.

Pozmeňujúci návrh    75

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 15 – odsek 3 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3b.  Na technické systémy budovy, na ktoré sa výslovne vzťahuje zmluvná úprava dohodnutej úrovne zvýšenia energetickej efektívnosti alebo iného dohodnutého kritéria energetickej hospodárnosti, ako sú zmluvy o energetickej efektívnosti vymedzené v článku 2 bode 27 smernice 2012/27/EÚ, sa nevzťahuje odsek 1.

Odôvodnenie

Úloha zmlúv o energetickej efektívnosti pri zvyšovaní energetickej efektívnosti budov sa musí zvýšiť, keďže tieto zmluvy ponúkajú komplexný prístup k obnovám vrátane financovania, realizácie výstavby a energetického manažérstva. Uzatvorením zmluvy o energetickej efektívnosti vstupuje vlastník budovy do zmluvného vzťahu s podnikom pôsobiacim v oblasti energetickej efektívnosti o realizácii opatrení v oblasti energetickej efektívnosti. Kontroly a audity sú súčasťou zmluvy.

Pozmeňujúci návrh    76

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 9

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 19

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

9.  V článku 19 sa rok „2017“ nahrádza rokom „2028“;

(9).  článok 19 sa nahrádza takto:

 

„Článok 19

 

Preskúmanie

 

Komisia, ktorej pomáha výbor zriadený článkom 26, zhodnotí túto smernicu do 1. januára 2024 na základe získaných skúseností a dosiahnutého pokroku počas jej uplatňovania, a ak je to potrebné, predloží legislatívne návrhy.

 

Európska komisia by do roku 2020 mala zverejniť posúdenie vplyvu o prípadnom rozšírení rozsahu smernice vzhľadom na jej možnú revíziu v roku 2024, s cieľom zabezpečiť začlenenie zabudovanej energie požadovanej na výstavbu budovy a jej stavebných prvkov.“

Pozmeňujúci návrh    77

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 11

Smernica 2010/31/EÚ

Článok 23 – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 5, 8 a 22 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti...].

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článkoch 5, 8 a 22 sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od XXX od [dátum nadobudnutia účinnosti smernice]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia.

Pozmeňujúci návrh    78

Návrh smernice

Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha I – bod 1 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Energetická hospodárnosť budovy odráža jej bežnú spotrebu energie na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej úžitkovej vody, vetranie a osvetlenie.

Energetická hospodárnosť budovy sa stanovuje na základe odhadnutej alebo skutočnej ročnej spotreby energie na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej úžitkovej vody, vetranie a osvetlenie a odráža jej bežnú spotrebu energie na vykurovanie, chladenie, prípravu teplej úžitkovej vody, vetranie a osvetlenie.

Odôvodnenie

Der Text aus dem aktuellen Anhang I der Richtlinie 2010/31/EU wurde wieder eingeführt. Um die Gesamtenergieeffizienz eines Gebäudes zu bestimmen, ist es nicht ausreichend einzig den Primärenergiebedarf zu evaluieren. Zuerst sollte die Energiemenge berechnet werden, die gebraucht wird, um den typischen Energieverbrauch eines Gebäudes zu decken. Dieser Endenergieverbrauch und der Primärenergiebedarf eines Gebäudes sollten zur Bewertung der Gesamtenergieeffizienz verwendet werden. Die Primärenergie beschreibt vielmehr die Qualität der verwendeten Energie als die Menge der Energie, die zur Deckung des Energiebedarfs eines Gebäudes nötig ist.

Pozmeňujúci návrh    79

Návrh smernice

Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno a

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha I – bod 1 – odsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty opíšu svoju vnútroštátnu metodiku výpočtu podľa vnútroštátneho rámca súvisiacich európskych noriem vypracovaných na základe mandátu M/480, ktorý Európska komisia dala Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN).

Do dvoch rokov od schválenia formálnym hlasovaním v rámci CEN členské štáty zavedú a začnú uplatňovať normy energetickej hospodárnosti budov vo svojej vnútroštátnej metodike výpočtu podľa vnútroštátneho rámca súvisiacich európskych noriem vypracovaných na základe mandátu M/480, ktorý Európska komisia dala Európskemu výboru pre normalizáciu (CEN).

Odôvodnenie

Prístup EÚ zameraný na urýchlenie inovácie a úspory energie v celej Európe je nevyhnutný, aby sa zabránilo rozdrobeniu vnútorného trhu. Normy energetickej hospodárnosti budov, ktoré boli nedávno schválené vnútroštátnymi normalizačnými orgánmi, umožňujú, aby sa na výpočet energetickej hospodárnosti budov v celej EÚ používali rovnaké metodiky. Tieto metodiky vychádzajú z najnovších údajov a pomáhajú tak, aby sa na trhu využívali najefektívnejšie technológie vykurovania. Prechodné obdobie dvoch rokov umožní projektantom a architektom, aby tieto normy energetickej hospodárnosti budov otestovali a aby vyriešili zostávajúce nedostatky.

Pozmeňujúci návrh    80

Návrh smernice

Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha I – bod 2 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Energetické potreby na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, teplú úžitkovú vodu a primerané vetranie sa vypočítajú na zabezpečenie minimálnych úrovní zdravia a pohodlia, ktoré definujú členské štáty.

Energetické potreby na vykurovanie priestoru, chladenie priestoru, teplú úžitkovú vodu a primerané vetranie, vyjadrené ako dodaná energia a primárna energia, sa vypočítajú na maximalizáciu požiadaviek v oblasti úrovní zdravia, kvality vzduchu v interiéri a pohodlia, ktoré definujú členské štáty. Osobitná pozornosť sa venuje tomu, aby teplota na ktorejkoľvek vnútornej ploche budovy neklesla pod rosný bod a aby sa zabránilo nadmernému vykurovaniu.

Odôvodnenie

Nadmerné vykurovanie je rovnako významným problémom, ktorý má vplyv na zdravie a pohodlie používateľov budovy, ako aj na energetickú hospodárnosť budov.

Pozmeňujúci návrh    81

Návrh smernice

Príloha I – odsek 1 – bod 1 – písmeno b (nové)

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha 1 – bod 2 – pododsek 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Členské štáty zabezpečia, aby sa v metodikách výpočtu a faktoroch primárnej energie pre rôzne lokálne nosiče energie z obnoviteľných zdrojov a konverzné technológie náležite odrážali vlastnosti konkrétneho nosiča energie z hľadiska celkového energetického systému, konkrétne potenciálne alternatívne použitie nosiča energie konvertovanej a spotrebúvanej na mieste a vývozný potenciál na použitie na inom mieste vyrobenej energie na mieste.

Odôvodnenie

Rôzne formy energie z obnoviteľných zdrojov na mieste majú odlišné vlastnosti, t. j. majú alternatívne využitie, rôznu interakciu s celkovým energetickým systémom atď. Faktory primárnej energie na účely stanovenia požiadaviek na energetickú hospodárnosť by preto mali byť diferencované podľa dvoch hlavných skupín: 1. konverzné technológie, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú na mieste a ktoré sa nemôžu vyviezť (okolité teplo), alebo konverzné technológie, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov vyrobenú na mieste a ktoré sa môžu vyvážať (mikroturbíny), 2. konverzné technológie, ktoré využívajú energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorá nie je vyrobená na mieste (pelety na kotle na pelety).

Pozmeňujúci návrh    82

Návrh smernice

Príloha I – oddiel 1 – bod 1 – písmeno c a (nové)

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha 1 – bod 5 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ca)  Dopĺňa sa toto písmeno:

 

„5a. Pri výpočte energetickej hospodárnosti priehľadného alebo priesvitného prvku obalovej konštrukcie budovy by členské štáty mali zvážiť jeho energetickú bilanciu, teda zohľadňovať energetické straty aj energetické prínosy z pasívneho solárneho ožiarenia, a to spolu so všetkými relevantnými aspektmi z bodov 3, 4 a 5.“

Odôvodnenie

Členské štáty zatiaľ nie sú usmerňované v oblasti výpočtu energetickej hospodárnosti prvkov budov, ktoré sú súčasťou obalovej konštrukcie budovy. Spoločné metódy výpočtu by mohli zlepšiť rovnosť podmienok na vnútornom trhu.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Energetická hospodárnosť budov

Referenčné čísla

COM(2016)0765 – C8-0499/2016 – 2016/0381(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

12.12.2016

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

ENVI

12.12.2016

Spravodajkyňa

       dátum vymenovania

Anneli Jäätteenmäki

20.2.2017

Prerokovanie vo výbore

29.5.2017

 

 

 

Dátum prijatia

7.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

53

0

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Catherine Bearder, Ivo Belet, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Stefan Eck, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Arne Gericke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Urszula Krupa, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Frédérique Ries, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nicola Caputo, Jørn Dohrmann, Elena Gentile, Jan Huitema, Merja Kyllönen, Stefano Maullu, Mairead McGuinness, Keith Taylor, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Norbert Erdős, Jill Evans, György Hölvényi, Barbara Lochbihler, Olle Ludvigsson, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

53

+

ALDE

Catherine Bearder, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Frédérique Ries, Nils Torvalds

ECR

Jørn Dohrmann, Arne Gericke, Julie Girling, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska

EFDD

Piernicola Pedicini

ENF

Mireille D'Ornano, Sylvie Goddyn, Jean-François Jalkh

GUE/NGL

Lynn Boylan, Stefan Eck, Merja Kyllönen

PPE

Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Birgit Collin-Langen, Norbert Erdős, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, György Hölvényi, Peter Liese, Norbert Lins, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Stefano Maullu, Mairead McGuinness, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

S&D

Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nicola Caputo, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Elena Gentile, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Olle Ludvigsson, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Pavel Poc, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Damiano Zoffoli, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Benedek Jávor

0

-

 

 

6

0

ALDE

Jan Huitema

VERTS/ALE

Marco Affronte, Jill Evans, Barbara Lochbihler, Davor Škrlec, Keith Taylor


POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR

Názov

Energetická hospodárnosť budov

Referenčné čísla

COM(2016)0765 – C8-0499/2016 – 2016/0381(COD)

Dátum predloženia v EP

30.11.2016

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

12.12.2016

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

ENVI

12.12.2016

 

 

 

Spravodajcovia

       dátum vymenovania

Bendt Bendtsen

25.1.2017

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

28.2.2017

29.5.2017

10.7.2017

 

Dátum prijatia

11.10.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

51

1

11

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, David Borrelli, Jonathan Bullock, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, András Gyürk, Rebecca Harms, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Christelle Lechevalier, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Nadine Morano, Dan Nica, Angelika Niebler, Aldo Patriciello, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Carolina Punset, Michel Reimon, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mario Borghezio, Rosa D’Amato, Jude Kirton-Darling, Olle Ludvigsson, Florent Marcellesi, Luděk Niedermayer

Dátum predloženia

23.10.2017


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

51

+

ALDE

Fredrick Federley, Kaja Kallas, Angelika Mlinar, Morten Helveg Petersen, Carolina Punset, Lieve Wierinck

GUE/NHL

Jaromír Kohlíček, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis, Xabier Benito Ziluaga

PPE

Bendt Bendtsen, Jerzy Buzek, Cristian-Silviu Buşoi, Christian Ehler, András Gyürk, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Janusz Lewandowski, Nadine Morano, Angelika Niebler, Luděk Niedermayer, Aldo Patriciello, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Anna Záborská

S&D

José Blanco López, Adam Gierek, Theresa Griffin, Eva Kaili, Jude Kirton-Darling, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Dan Nica, Miroslav Poche, Patrizia Toia, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Jakop Dalunde, Rebecca Harms, Florent Marcellesi, Michel Reimon, Claude Turmes

1

-

EFDD

Jonathan Bullock

11

0

ECR

Edward Czesak, Ashley Fox, Hans-Olaf Henkel, Zdzisław Krasnodębski, Evžen Tošenovský

EFDD

David Borrelli, Rosa D'Amato, Dario Tamburrano

ENF

Mario Borghezio, Christelle Lechevalier

PPE

Hermann Winkler

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie