Postup : 2016/0288(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0318/2017

Predkladané texty :

A8-0318/2017

Rozpravy :

PV 14/11/2018 - 7
CRE 14/11/2018 - 7

Hlasovanie :

PV 14/11/2018 - 14.5

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0453

SPRÁVA     ***I
PDF 3521kWORD 622k
19.10.2017
PE 601.017v02-00 A8-0318/2017

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie (prepracované znenie)

(COM(2016)0590 – C8-0379/2016 – 2016/0288(COD))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajkyňa: Pilar del Castillo Vera

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):

Dita Charanzová, Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

(*) Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

(Prepracovanie – článok 104 rokovacieho poriadku)

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE PRÁVNE VECI
 PRÍLOHA: STANOVISKO KONZULTAČNEJ PRACOVNEJ SKUPINY PRÁVNYCH SLUŽIEB EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY A KOMISIE
 POSTUP – GESTORSKÝ VÝBOR
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie (prepracované znenie)

(COM(2016)0590 – C8-0379/2016 – 2016/0288(COD))

(Riadny legislatívny postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na protokol (č. 1) k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0590),

–  po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom, so zreteľom na ich odôvodnené stanoviská,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0379/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. januára 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(3),

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci z 17. októbra 2016 adresovaný Výboru pre priemysel, výskum a energetiku v súlade s článkom 104 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 104 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8–0318/2017),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie návrh Komisie neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní, pričom berie do úvahy odporúčania konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(4)**

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

2016/0288 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie

(Prepracované znenie)

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom, so zreteľom na ich odôvodnené stanoviská,

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru(5),

so zreteľom na stanovisko Výboru pre regióny(6),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES(7), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES(8), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES(9), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES(10) boli podstatným spôsobom zmenené. Keďže je potrebné uskutočniť ďalšie zmeny, v záujme jasnosti by sa uvedené smernice mali prepracovať.

(2)  Fungovanie piatich smerníc, ktoré sú súčasťou existujúceho regulačného rámca pre elektronické komunikačné siete a služby (smernica 2002/19/ES, smernica 2002/20/ES, smernica 2002/21/ES, smernica 2002/22/ES a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES)(11), podlieha pravidelnému preskúmaniu Komisiou, a to s cieľom predovšetkým určiť potrebu zmeny so zreteľom na vývoj technológií a trhu(12).

(3)  V stratégii digitálneho jednotného trhu Komisia načrtla, že preskúmanie telekomunikačného rámca sa sústredí na opatrenia, ktoré sa zameriavajú na stimulovanie investícií do vysokorýchlostných širokopásmových sietí, prinášajú súdržnejší prístup jednotného trhu k politike a riadeniu frekvenčného spektra, zabezpečujú podmienky pre skutočný jednotný trh odstránením rozdrobenosti regulácie, zabezpečujú efektívnu ochranu spotrebiteľov, rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov na trhu a jednotné uplatňovanie pravidiel, ako aj efektívnejší regulačný inštitucionálny rámec. V rámci stratégie pre digitálny jednotný trh v Európe bolo oznámené aj preskúmanie smernice 2002/58/ES s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany súkromia pre používateľov elektronických komunikačných služieb a rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu;

(4)  Táto smernica je súčasťou cvičenia „regulačnej vhodnosti“, ktorého rozsah pôsobnosti zahŕňa štyri smernice (rámcovú smernicu, smernicu o povolení, prístupovú smernicu a smernicu o univerzálnej službe) a nariadenie (nariadenie o orgáne BEREC(13)). Každá zo smerníc v súčasnosti obsahuje opatrenia uplatniteľné na poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb v súlade s regulačnou históriou odvetvia, v rámci ktorej boli podniky vertikálne integrované, t. j. boli aktívne pri poskytovaní sietí aj služieb. Preskúmanie ponúka príležitosť na prepracovanie štyroch smerníc s cieľom zjednodušiť súčasnú štruktúru, aby sa posilnila jej súdržnosť a prístupnosť, v súlade s cieľom REFIT. Ponúka aj možnosť prispôsobiť štruktúru novej trhovej realite, v ktorej už nemusí byť poskytovanie komunikačných služieb viac naviazané na poskytovanie siete. Ako je stanovené v Medziinštitucionálnej dohode z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov, prepracovanie pozostáva z prijatia nového právneho aktu, ktorý v jednom znení zahŕňa podstatné zmeny predošlého právneho aktu, ako aj nezmenené ustanovenia daného právneho aktu. Návrh na prepracovanie sa zaoberá podstatnými zmenami predošlého právneho aktu, a na sekundárnej úrovni zahŕňa kodifikáciu nezmenených ustanovení predošlého právneho aktu s týmito podstatnými zmenami.

(5)  Táto smernica by mala vytvoriť právny rámec na zabezpečenie slobody voľného poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb, podliehajúcich len podmienkam uloženým v tejto smernici a akýmkoľvek obmedzeniam v súlade s článkom 52 ods. 1 zmluvy, najmä opatreniam týkajúcim sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia, a v súlade s článkom 5 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

(6)  Ustanovenia tejto smernice nemajú vplyv na možnosť každého členského štátu prijať opatrenia oprávnené z dôvodov stanovených v článkoch 87 a 45 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré sú potrebné na zabezpečenie ochrany ich základných bezpečnostných záujmov, na zabezpečenie verejného poriadku a verejnej bezpečnosti a na umožnenie vyšetrovania, odhalenia a stíhania trestných činov, berúc do úvahy, že v súlade s článkom 52 ods. 1 charty takéto opatrenia musia byť stanovené zákonom, rešpektovať podstatu práv a slobôd uznaných chartou a musia podliehať zásade proporcionality.

(7)  Konvergencia v odvetví telekomunikácií, médií a informačných technológií znamená, že všetky elektronické komunikačné siete a služby by mali byť v čo najväčšej miere zastrešované jedným európskym kódexom elektronickej komunikácie stanoveným jednou smernicou, s výnimkou záležitostí, ktoré sa lepšie riešia pomocou priamo uplatniteľných pravidiel stanovených nariadeniami. Je potrebné oddeliť reguláciu elektronických komunikačných sietí a služieb od regulácie obsahu. Tento kódex sa preto nevzťahuje na obsah služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí využívajúcich elektronické komunikačné služby, ako napr. vysielanie obsahu, finančné služby a niektoré služby informačnej spoločnosti, a preto nemá dopad na opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na národnej úrovni vzhľadom na takéto služby, v súlade s právom Únie, aby sa podporila kultúrna a jazyková rôznorodosť a zaistila ochrana plurality médií. Na obsah televízneho programu sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ21. Cieľom regulácie audiovizuálnej politiky a obsahu je dosiahnuť ciele všeobecného záujmu ako je sloboda prejavu, pluralita médií, nestrannosť, kultúrna a jazyková rozmanitosť, sociálna inklúzia, ochrana spotrebiteľa a ochrana maloletých. Pokiaľ to nie je výslovne vylúčené z rozsahu uplatňovania tohto kódexu, tento kódex by sa mal vzťahovať na elektronické komunikačné siete a služby. Oddelenie regulácie elektronickej komunikácie a regulácie obsahu tiež nemá vplyv na zohľadnenie ich vzájomného prepojenia, najmä v záujme zabezpečenia slobody prejavu a informácií, plurality médií, kultúrnej rozmanitosti, ochrany spotrebiteľa, súkromia a ochrany osobných údajov.

7 a)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali občania Únie univerzálny prístup k širokej škále informácií a vysokokvalitnému obsahu s verejnou hodnotou v záujme plurality médií a kultúrnej rozmanitosti, pričom zohľadnia rýchly vývoj systémov distribúcie a obchodných modelov, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú mediálny sektor.

(8)  Táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení pre rádiové zariadenia smernice 2014/53/EÚ, ale vzťahuje sa na spotrebiteľské zariadenia používané pre rozhlas a digitálnu televíziu.

(9)  V záujme toho, aby sa národným regulačným orgánom umožnilo splniť ciele stanovené v tejto smernici , najmä v súvislosti s interoperabilitou koniec-koniec, rozsah pôsobnosti smernice by sa mal vzťahovať na niektoré aspekty rádiových zariadení ako sú vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/ES(14) a spotrebiteľské digitálne televízne zariadenia, aby sa uľahčil prístup používateľom so zdravotným postihnutím. Pre regulačné orgány je dôležité podporovať vzájomnú spoluprácu prevádzkovateľov siete a výrobcov zariadení, a to s cieľom uľahčiť používateľom so zdravotným postihnutím prístup k elektronickým komunikačným službám. Nevýhradné používanie frekvenčného spektra na samopoužívanie rádiového koncového vybavenia, by, i keď nesúvisí s hospodárskou činnosťou, malo byť predmetom tejto smernice, aby sa zaručil koordinovaný prístup vzhľadom na režim, ktorý daný regulačný orgán používa.

(10)  Niektoré elektronické komunikačné služby by podľa tejto smernice mohli spĺňať vymedzenie „služby informačnej spoločnosti“ uvedené v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Ustanovenia upravujúce služby informačnej spoločnosti sa uplatňujú na tie elektronické komunikačné služby do takej miery, pokiaľ v tejto smernici alebo iných právnych aktoch Únie neexistujú špecifickejšie ustanovenia uplatniteľné na elektronické komunikačné služby. Avšak pre elektronické komunikačné služby ako služby hlasovej telefónie, služby odosielania správ a elektronická pošta platí táto smernica. Jeden podnik, napríklad poskytovateľ služieb Internetu, môže ponúkať elektronické komunikačné služby, ako prístup na Internet a služby, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ako napríklad poskytovanie webového a s komunikáciou nesúvisiaceho obsahu.

(11)  Rovnaký podnik, napríklad telegrafný prevádzkovateľ, môže ponúknuť obidve služby elektronických komunikácií, ako napríklad prenášanie televíznych signálov, a služby nezahrnuté podľa tejto smernice, ako napríklad komercializácia ponuky služieb obsahujúcich zvukové alebo televízne vysielanie, a preto dodatočné povinnosti môžu byť uložené tomuto podniku vo vzťahu k jeho činnosti ako poskytovateľ alebo distributér obsahu, podľa ustanovení iných ako sú ustanovenia tejto smernice, bez ohľadu na zoznam podmienok stanovených v dodatku I k tejto smernici.

(12)  Regulačný rámec by sa mal týkať využívania rádiového frekvenčného spektra všetkými elektronickými komunikačnými sieťami vrátane vznikajúceho samopoužívania rádiového frekvenčného spektra novými typmi sietí pozostávajúcich výlučne z autonómnych systémov mobilného rádiového zariadenia, ktoré je pripojené prostredníctvom bezdrôtového spojenia bez centrálneho riadenia alebo centralizovaného prevádzkovateľa siete, a nie nevyhnutne v rámci vykonávania akejkoľvek osobitnej hospodárskej činnosti. Pri vývoji prostredia piatej generácie mobilnej komunikácie bude cieľom vývoja takýchto sietí pravdepodobne ich využívanie mimo budov a na cestách, a budú určené pre dopravu, energetiku, výskum a vývoj, elektronické zdravotníctvo, ochranu verejnosti a pomoc pri zmierňovaní následkov katastrof, internet vecí, komunikáciu stroj-stroj a pripojené autá. V dôsledku toho by uplatňovanie dodatočných vnútroštátnych požiadaviek na uvádzanie do prevádzky a/alebo používanie rádiových zariadení členskými štátmi na základe článku 7 smernice 2014/53/EÚ, pokiaľ ide o účinné a efektívne využívanie frekvenčného spektra a predchádzanie škodlivému rušeniu, malo zohľadňovať zásady vnútorného trhu.

(13)  Požiadavky týkajúce sa schopností elektronických komunikačných sietí sa neustále zvyšujú. Pokým v minulosti sa dôraz kládol hlavne na zvyšovanie celkovej aj individuálnej dostupnosti širkopásmového pripojenia, v súčasnosti sú čoraz dôležitejšie iné parametre ako oneskorenie, dostupnosť a spoľahlivosť. Súčasná odpoveď na túto požiadavku je priviesť optické vlákna bližšie k používateľovi a budúce „siete s veľmi vysokou kapacitou“ si budú vyžadovať výkonnostné parametre, ktoré sú ekvivalentné tomu, čo môže sieť založená na prvkoch optických vlákien aspoň po distribučný bod v mieste obsluhy poskytnúť. To v prípade pevného pripojenia zodpovedá výkonnosti siete, ktorá je rovnocenná s tým, čo možno dosiahnuť montážou optických vlákien do viacbytovej budovy, považovanej za obslužné miesto, a v prípade mobilného pripojenia k výkonnosti siete podobnej s tým, ktoré možno dosiahnuť na základe montáže optických vlákien až po základnú stanicu, považovanú za obslužné miesto. Rozdiely v skúsenostiach koncových používateľov spôsobené odlišnými vlastnosťami média, pomocou ktorého sa sieť spája s koncovým bodom siete, by sa nemali zohľadňovať s cieľom stanoviť, či by sa bezdrôtová sieť mohla považovať za takú, ktorá poskytuje podobnú výkonnosť siete. V súlade s princípom technologickej neutrality by sa nemali iné technológie a prenosové média vylúčiť v prípadoch, keď sa porovnávajú s týmto základným scenárom z hľadiska svojich schopností. Zavedenie „sietí s veľmi vysokou kapacitou“ ďalej zvýši schopnosti sietí a otvorí cestu pre zavedenie budúcich generácií mobilných sietí založených na posilnených vzduchových rozhraniach a zhustenej sieťovej architektúre.

(14)  Vymedzenia pojmov je potrebné upraviť tak, aby zodpovedali zásade neutrality technológie a aby držali krok s vývojom technológií s cieľom zabezpečiť nediskriminačné uplatňovanie tejto smernice na rôznych poskytovateľov služieb. Technologický vývoj a vývoj na trhu spôsobili, že v oblasti sietí došlo k prechodu na technológiu internetového protokolu, a koncovým používateľom sa tým umožnilo vybrať si spomedzi konkurenčných poskytovateľov hlasových služieb. Preto pojem „verejne dostupná telefónna služba“, výhradne používaný v smernici 2002/22/ES a vo všeobecnosti chápaný tak, že sa tým myslia tradičné analógové telefónne služby, by sa mal nahradiť súčasnejším a technologicky neutrálnym pojmom „hlasová komunikácia“. Podmienky poskytovania služieb by sa mali oddeliť od skutočných definičných prvkov hlasovej komunikácie, t. j. elektronickej komunikačnej služby dostupnej pre verejnosť na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštátnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu, bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technológii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplikácií s postupným výberom možností na webovej lokalite zákazníckej služby, nie je takou službou. Služby hlasovej komunikácie obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne koncovým používateľom so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú alebo video konverznú službu (relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service), ako je hlas, video a text v reálnom čase, a to samostatne alebo spoločne v rámci toho istého hovoru.

(15)  Služby používané na komunikačné účely a technické prostriedky na ich realizáciu prešli značným vývojom. Koncoví používatelia stále viac nahrádzajú služby tradičnej hlasovej telefónie, textové správy (SMS) a služby prenosu elektronickej pošty funkčne rovnocennými online službami, ako sú internetová telefónia, služby odosielania správ a emailové služby založené na webe. S cieľom zabezpečiť, aby boli koncoví používatelia a ich práva pri používaní funkčne rovnocenných služieb účinne a rovnocenne chránení, vymedzenie elektronických komunikačných služieb pre budúcnosť by nemalo byť výlučne založené na technických parametroch, ale malo by vychádzať skôr z funkčného prístupu. Rozsah pôsobnosti potrebnej regulácie by mal byť primeraný, aby sa dosiahli ciele verejného záujmu. Zatiaľ čo „prenos signálov“ zostáva dôležitým parametrom pre určovanie služieb spadajúcich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vymedzenie pojmov by sa malo vzťahovať aj na ďalšie služby, ktoré umožňujú komunikáciu. Z pohľadu koncových používateľov a ochrany ich práv nie je podstatné, či poskytovateľ prenáša signály sám alebo sa komunikácia realizuje cez službu prístupu k internetu. Zmenené vymedzenie pojmov elektronických komunikačných služieb by preto malo obsahovať tri typy služieb, ktoré sa môžu čiastočne prekrývať, a to konkrétne služby prístupu k internetu podľa vymedzenia pojmov v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2120, interpersonálne komunikačné služby podľa vymedzenia pojmov v tejto smernici, a služby pozostávajúce celkovo alebo hlavne z prenosu signálov. Vymedzenie pojmov elektronických komunikačných služieb by malo odstrániť nejasnosti pozorované pri implementácii predošlého vymedzenia pojmov a umožniť prispôsobené uplatňovanie všetkých ustanovení špecifických práv a povinností obsiahnutých v danom rámci na rôzne typy služieb. Spracovanie osobných údajov v rámci elektronických komunikačných služieb za úhradu alebo inak, musí byť v súlade so smernicou 95/46/ES, ktorú 25. mája 2018 nahradí nariadenie (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov).

(16)  Aby služba patrila do rozsahu vymedzenia pojmov elektronických komunikačných služieb, musí byť poskytovaná obvyklým spôsobom za odmenu. V digitálnej ekonomike účastníci trhu čoraz viac považujú informácie o používateľoch za informácie, ktoré majú peňažnú hodnotu. Elektronické komunikačné služby sú koncovým používateľom často poskytované za nefinančné protiplnenie, najmä za poskytnutie prístupu k osobným alebo iným údajom. Pojem odmeny by preto mal zahŕňať situácie, v ktorých poskytovateľ služby vyžaduje a koncový používateľ poskytovateľovi priamo alebo nepriamo vedome poskytuje osobné údaje podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/679 alebo iné údaje. Tiež by mal zahŕňať situácie, v ktorých koncový používateľ povolí prístup k informáciám bez toho, aby ich aktívne poskytoval, ako sú osobné údaje vrátane IP adresy, alebo ďalšie automaticky generované informácie, ako sú informácie zhromažďované a prenášané súbormi cookies. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ohľadom na článok 57 ZFEÚ(15), odmena existuje v zmysle zmluvy aj v prípade, ak poskytovateľovi služby platí tretia strana a nie prijímateľ služby. Pojem odmeny by preto mal zahŕňať aj situácie, kde je koncový používateľ vystavený reklamám, ktoré sú podmienkou získania vstupu do služby, alebo situáciám, keď poskytovateľ služieb speňažuje osobné údaje, ktoré zhromaždil.

(17)  Interpersonálne komunikačné služby sú služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií, a medzi ne patria služby ako tradičné volania medzi dvomi jednotlivcami, ale aj všetky typy emailov, služieb odosielania správ alebo skupinových chatov. Interpersonálne komunikačné služby sa vzťahujú len na komunikáciu medzi určitým, teda nie potenciálne neobmedzeným, počtom fyzických osôb, ktorý je vymedzený odosielateľom správy. Komunikácia zahŕňajúca právnické osoby by mala byť v rámci prípadu, keď fyzické osoby konajú v mene tých právnických osôb, alebo sú zapojené aspoň na jednej strane komunikácie. Interaktívna komunikácia znamená, že daná služba umožňuje prijímateľovi informácie odpovedať. Služby, ktoré tieto podmienky nespĺňajú, ako napr. lineárne vysielanie, video na požiadanie, webové sídla, sociálne siete, blogy alebo výmena informácií medzi strojmi, by nemali byť považované za interpersonálne komunikačné služby. Za výnimočných okolností by sa služba nemala považovať za interpersonálnu komunikačnú službu, ak je interpersonálny a interaktívny komunikačný prostriedok čisto doplnkovou zložkou inej služby a z objektívnych technických dôvodov nemôže byť použitá bez danej hlavnej služby, a jej začlenenie nie je prostriedkom na obídenie uplatniteľnosti pravidiel riadenia elektronických komunikačných služieb. Príkladom takejto výnimky by mohol byť, v podstate, komunikačný kanál v rámci online hier, ktorý závisí od vlastností komunikačného zariadenia služby.

(18)  Interpersonálne komunikačné služby využívajúce čísla z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu sa pripájajú do verejnej (využívajúcej pakety alebo okruhy) komutovanej telefónnej siete. Tieto interpersonálne komunikačné služby s číslovaním sa skladajú zo služieb, ku ktorým sú čísla koncových používateľov priradené s cieľom zabezpečiť prepojenie koniec-koniec a služieb umožňujúcich koncovým používateľom kontaktovať osoby, ktorým takéto čísla boli priradené. Samotné využívanie čísla ako identifikátora by nemalo byť považované za rovnocenné s použitím čísla na pripojenie k verejnej komutovanej telefónnej sieti, a preto by sa samo o sebe nemalo považovať za dostatočné na to, aby sa služba kvalifikovala ako interpersonálna komunikačná služba s číslovaním. Navyše, keď sa poskytované služby nespoliehajú na vlastnú infraštruktúru, a preto nemajú významnú kontrolu nad sieťou použitou na umožnenie komunikácie, používanie čísla by sa tiež malo zvažovať iným spôsobom, lebo povinnosti by neboli primerané ich schopnosti dodávať určitú kvalitu služby. Interpersonálne komunikačné služby bez číslovania by mali podliehať len povinnostiam, v prípade, keď si verejné záujmy vyžadujú uplatňovanie osobitných regulačných povinností na všetky typy elektronických komunikačných služieb, bez ohľadu na to, či na poskytovanie svojej služby využívajú čísla. Je oprávnené zaobchádzať s interpersonálnymi komunikačnými službami bez číslovania odlišne, keďže sú súčasťou a teda využívajú verejne zabezpečený interoperabilný ekosystém.

(19)  Koncový bod siete predstavuje na účely regulácie hranicu medzi regulačným rámcom pre elektronické komunikačné siete a služby a reguláciou telekomunikačného koncového zariadenia. Za určenie miesta sieťového koncového bodu je zodpovedný národný regulačný orgán. Vzhľadom na prax národných regulačných orgánov, a rôznorodosť pevných a bezdrôtových topológií, Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (orgán BEREC) by mal, v úzkej spolupráci s Komisiou, prijať usmernenia k identifikácii koncového bodu siete v súlade s touto smernicou, v rôznych konkrétnych podmienkach.

(20)  Technický vývoj umožňuje koncovým používateľom kontaktovať tiesňové služby nielen prostredníctvom hlasových volaní, ale aj ostatných interpersonálnych komunikačných služieb. Pojem tiesňovej komunikácie by preto mal zahŕňať tie interpersonálne komunikačné služby, ktoré umožňujú kontaktovať takéto tiesňové služby. Prístup k tiesňovým službám vychádza z prvkov záchranného systému, ktorý už je zakotvený v právnych predpisoch Únie, konkrétne ide o „stredisko tiesňového volania“ (PSAP) a „najvhodnejšie stredisko tiesňového volania“(16), a z „tiesňových služieb“(17).

(21)  Národné regulačné a iné príslušné orgány by mali mať harmonizovanú sústavu cieľov a princípov a mali by v prípade potreby pri vykonávaní svojich úloh podľa tohto regulačného rámca koordinovať svoje opatrenia s regulačnými orgánmi v iných členských štátoch a s orgánom BEREC.

(22)  Činnosti príslušných orgánov ustanovených podľa tejto smernice prispievajú k naplneniu širších politík v oblastiach kultúry, zamestnanosti, životného prostredia, sociálnej súdržnosti a plánovania rozvoja krajiny a miest.

(23)  Rámec by mal, okrem existujúcich troch hlavných cieľov, ktoré spočívajú v podpore hospodárskej súťaže, vnútorného trhu a záujmov koncových používateľov, presadzovať dodatočný cieľ ▌vyjadrený pomocou výsledkov: všeobecný prístup k sieťam s veľmi vysokou kapacitou a ich využívanie všetkými občanmi a podnikmi v Únii. Spolu s existujúcimi všeobecnými cieľmi to podporí posilnenie hospodárstva Únie, najmä priemyslu, na základe primeranej ceny a výberu, ▌účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže, ▌otvorenej inovácie, ▌účinného využívania frekvenčného spektra, ▌spoločných pravidiel a predvídateľných regulačných prístupov v rámci vnútorného trhu a ▌potrebných pravidiel platných pre konkrétne odvetvia na zabezpečenie záujmov občanov. Pre členské štáty, národné regulačné orgány a iné príslušné orgány a zainteresované strany, sa cieľ pripojenia premieta na jednej strane do snahy o siete s najvyššou kapacitou a služby hospodársky udržateľné v danej oblasti, a na druhej strane do snahy o presadzovanie územnej súdržnosti, v zmysle konvergencie v kapacite dostupnej v rozličných oblastiach. Pokrok smerom k dosiahnutiu všeobecných cieľov tejto smernice by sa mal podporovať spoľahlivým systémom neustáleho posudzovania a referenčného porovnávania členských štátov, pokiaľ ide o dostupnosť pripojenia s veľmi vysokou kapacitou vo všetkých hlavných sociálno-ekonomických činiteľoch, ako sú školy, dopravné uzly, hlavní poskytovatelia verejných služieb a vysoko digitalizované podniky, o neprerušované 5G pokrytie pre mestské oblasti a hlavné pozemné dopravné trasy a o dostupnosť elektronických komunikačných sietí, ktoré sú schopné poskytovať rýchlosť aspoň 100 Mbit/s a ktoré možno rýchlo zmodernizovať na gigabitovú rýchlosť, pre všetky domácnosti vo všetkých členských štátoch. Komisia by preto mala čo najrýchlejšie predložiť podrobné usmernenia týkajúce sa politiky, v ktorých sa stanovia metódy a objektívne, konkrétne a kvantifikovateľné kritériá na referenčné porovnávanie efektivity opatrení členských štátov pri dosahovaní týchto cieľov a uvedú najlepšie postupy, ako aj stanovia ročné kvalitatívne a kvantitatívne posúdenie stavu pokroku jednotlivých členských štátov.

(24)  Zásada, že členské štáty by mali uplatňovať právne predpisy EÚ technologicky neutrálnym spôsobom, t. j., že národný regulačný alebo iný príslušný orgán neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie, nevylučuje prijatie primeraných opatrení na podporu niektorých špecifických služieb v oprávnených prípadoch s cieľom dosiahnuť ciele regulačného rámca, ako napríklad digitálnej televízie ako prostriedku pre zvýšenie efektívnosti využívania spektra. Okrem toho to nevylučuje zohľadnenie rôznych fyzických charakteristík a architektonických prvkov elektronických komunikačných sietí, ktoré majú význam pre ďalšie ciele rámca.

(25)  Účinné investície i hospodárska súťaž by sa mali podporovať spoločne, aby sa zvýšil hospodársky rast, objem inovácií a možnosti výberu pre spotrebiteľov.

(26)  Hospodársku súťaž možno najlepšie rozvíjať prostredníctvom hospodársky účinnej miery investovania do nových i existujúcich infraštruktúr doplneného reguláciou tam, kde je to potrebné na dosiahnutie účinnej hospodárskej súťaže v maloobchodných službách. Účinná úroveň hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre je rozsah rozšírenia infraštruktúry, pri ktorej môžu investori očakávať primeranú návratnosť založenú na primeraných očakávaniach v súvislosti s vývojom trhových podielov.

(27)  Je potrebné poskytnúť vhodné stimuly na investície do nových sietí s veľmi vysokou kapacitou , ktoré budú podporovať inovácie internetových služieb s bohatým obsahom a posilnia medzinárodnú konkurencieschopnosť Európskej únie. Takéto siete majú obrovský potenciál priniesť výhody spotrebiteľom i podnikom v celej Európskej únii. Je preto veľmi dôležité podporovať trvalo udržateľné investície do rozvoja takýchto sietí a súčasne chrániť hospodársku súťaž, lebo problematické miesta a fyzické prekážky vstupu na trh zostávajú na úrovni infraštruktúry, a rozširovať možnosti výberu pre spotrebiteľov prostredníctvom regulačnej predvídateľnosti a konzistentnosti.

(28)  Cieľom je postupne redukovať predpisy ex ante špecifické pre daný sektor počas toho, ako sa bude rozvíjať hospodárska súťaž na príslušných trhoch, pričom v konečnom dôsledku by sa elektronické komunikácie mali spravovať výhradne právom hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že na trhoch v oblasti elektronických komunikácií sa v posledných rokoch zaznamenala vysoká dynamika hospodárskej súťaže, je dôležité, aby sa regulačné povinnosti ex ante ukladali, len ak na príslušných trhoch neexistuje efektívna a udržateľná hospodárska súťaž. Cieľom regulačného zásahu ex ante je v zabezpečiť výhody pre koncových používateľov vytvorením efektívnej a udržateľnej hospodárskej súťaže na maloobchodných trhoch. Na tento účel by vnútroštátne regulačné orgány mali brať do úvahy záujmy spotrebiteľov a koncových užívateľov, nezávisle od trhu, na ktorom sa ukladajú regulačné povinnosti, a posúdiť, či povinnosť uložená na veľkoobchodnom trhu má za následok aj podporu záujmov spotrebiteľov a koncových užívateľov na maloobchodnom trhu, ktorý nie je vymedzený ako umožňujúci reguláciu ex ante. Povinnosti na veľkoobchodnej úrovni by sa mali ukladať, keď na jednom alebo viacerých maloobchodných trhoch pravdepodobne nie je funkčná efektívna hospodárska súťaž v prípade neexistencie týchto povinností. Je pravdepodobné, že národné regulačné orgány budú analýzou trhu schopné postupne nájsť maloobchodné trhy, ktoré budú konkurencieschopné aj pri absencii veľkoobchodnej regulácie, najmä vzhľadom na očakávané zlepšenia v oblasti inovácie a hospodárskej súťaže. V takom prípade by mal národný regulačný orgán dospieť k záveru, že už nie je potrebná regulácia na veľkoobchodnej úrovni, a posudzovať zodpovedajúci relevantný veľkoobchodný trh z hľadiska zrušenia regulácie ex ante. Pritom by sa mali brať do úvahy všetky pákové efekty medzi veľkoobchodnými a maloobchodnými trhmi, ktoré môžu vyžadovať odstránenie prekážok vstupu na trh na úrovni infraštruktúry s cieľom zaistiť dlhodobú hospodársku súťaž na maloobchodnej úrovni.

(29)  Elektronické komunikácie získavajú zásadný význam v stále väčšom počte odvetví. Internet vecí je príkladom toho, ako sa prenos rádiového signálu podporujúceho elektronickú komunikáciu ďalej vyvíja a formuje spoločenskú a podnikateľskú realitu. Na to, aby sa z tohto vývoja vyťažilo čo najviac, je potrebné pri riadení frekvenčného spektra zaviesť a využívať nové bezdrôtové komunikačné technológie a aplikácie. Keďže ostatné technológie a aplikácie spoliehajúce sa na frekvenčné spektrum sú taktiež predmetom rastúceho dopytu a môžu byť posilnené integráciou elektronickej komunikácie alebo jej kombináciou, v rámci riadenia frekvenčného spektra by sa na zlepšenie účinnosti využívania frekvenčného spektra mal, v prípade, že je to vhodné, prijať medziodvetvový prístup.

(30)  Strategické plánovanie, koordinácia a prípadne harmonizácia na úrovni Únie môže pomôcť zabezpečiť, aby používatelia frekvenčného spektra požívali úplné výhody vnútorného trhu a aby bolo možné účinne a globálne obhajovať záujmy Únie. Na tieto účely sa môžu podľa potreby prijať legislatívne viacročné programy politiky rádiového frekvenčného spektra, pričom ten prvý je definovaný rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ(18), ktorými sa stanovujú politické orientácie a ciele strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového frekvenčného spektra v Únii. Tieto politické orientácie a ciele sa môžu týkať dostupnosti a účinného využívania rádiového frekvenčného spektra potrebného na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu, v súlade s touto smernicou.

(31)   Štátne hranice sú pri určovaní optimálneho využívania rádiového frekvenčného spektra čoraz menej relevantné. Nadmerná rozdrobenosť jednotlivých vnútroštátnych politík, pokiaľ ide o riadenie rádiového frekvenčného spektra vrátane neoprávnených odlišných podmienok prístupu k rádiovému frekvenčnému spektru a jeho využívania podľa typu prevádzkovateľa, môže viesť k zvýšeným nákladom a strate trhových príležitostí pre používateľov frekvenčného spektra. To môže spomaliť inovácie, obmedziť investície, znížiť úspory z rozsahu pre výrobcov a prevádzkovateľov, ako aj vytvoriť napätie medzi držiteľmi práv a nezrovnalosti v nákladoch na prístup k frekvenčnému spektru. Táto rozdrobenosť môže viesť k celkovému narušeniu fungovania vnútorného trhu a spôsobiť ujmu spotrebiteľom a hospodárstvu ako celku.

(32)  Ustanovenia tejto smernice, ktoré súvisia so správou frekvenčného spektra, by mali byť v súlade s prácou medzinárodných a regionálnych organizácií, ktoré pôsobia v oblasti správy rádiového frekvenčného spektra, ako je napríklad Medzinárodná telekomunikačná únia (International Telecommunications Union, ďalej len „ITU“) a Európska konferencia poštových a telekomunikačných administratív (ďalej len „CEPT“), aby sa zabezpečila účinná správa a harmonizácia využívania frekvenčného spektra v celej Únii a medzi členskými štátmi a ostatnými členmi ITU.

(33)  V súlade s princípom oddelenia regulačných a prevádzkových funkcií by mali členské štáty zaručovať nezávislosť národného regulačného orgánu a iných príslušných orgánov s ohľadom na zabezpečenie nestrannosti ich rozhodnutí. Táto požiadavka nezávislosti nemá vplyv na inštitucionálnu nezávislosť a ústavné záväzky členských štátov, alebo na princíp neutrality pokiaľ ide o pravidlá členských štátov týkajúce sa systému vlastníctva majetku stanoveného v článku 295 zmluvy. Národné regulačné a iné príslušné orgány by mali vlastniť všetky potrebné prostriedky z hľadiska personálu, odbornosti a finančných prostriedkov na vykonávanie svojich úloh.

(34)  Je potrebné vytvoriť zoznam úloh, ktoré členské štáty môžu prideliť len orgánom, ktoré ustanovili ako národné regulačné orgány, ktorých politická nezávislosť a regulačné kapacity sú zaručené, na rozdiel od iných regulačných úloh, ktoré môžu prideliť národným regulačným orgánom alebo iným príslušným orgánom. Preto tam, kde sa touto smernicou stanovuje, že členský štát by mal prideliť úlohu príslušnému orgánu alebo mu udeliť právomoc, môže členský štát danú úlohu prideliť buď národnému regulačnému orgánu alebo inému príslušnému orgánu.

(35)  Nezávislosť národných regulačných orgánov sa posilnila v preskúmaní v roku 2009, aby sa zabezpečilo účinnejšie uplatňovanie regulačného rámca a zvýšila sa ich autorita a predvídateľnosť ich rozhodnutí. Na tento účel musia vnútroštátne právne predpisy obsahovať výslovné ustanovenie, ktorým sa zabezpečí, aby národný regulačný orgán bol pri plnení svojich úloh chránený pred vonkajším zasahovaním alebo politickým tlakom, ktoré by mohli ohroziť jeho nezávislé posudzovanie záležitostí, ktoré sa mu predkladajú. Takýto vonkajší vplyv má za následok, že vnútroštátny legislatívny orgán nemôže v hraniciach regulačného rámca vykonávať funkciu vnútroštátneho regulačného orgánu. Na tento účel sa museli vopred ustanoviť pravidlá týkajúce sa dôvodov odvolania vedúceho národného regulačného orgánu, aby sa odstránili akékoľvek odôvodnené pochybnosti o neutralite takéhoto orgánu a o jeho neovplyvniteľnosti vonkajšími faktormi. S cieľom vyhnúť sa neopodstatnenému odvolaniu by mal odvolaný člen mať právo požadovať, aby príslušné súdy overili existenciu platného dôvodu na odvolanie uvedeného v tejto smernici. Takéto odvolanie by sa malo týkať len osobných alebo odborných kvalifikácií vedúceho alebo člena. Je dôležité, aby národné regulačné orgány mali vlastný rozpočet, ktorý by im umožnil najmä prijať dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov. Na zabezpečenie transparentnosti by sa tento rozpočet mal každoročne zverejňovať. V rámci obmedzení svojho rozpočtu by mali mať autonómiu pri riadení svojich zdrojov, ľudských a finančných. Aby sa zabezpečila nestrannosť, členské štáty, ktoré si zachovávajú vlastníctvo podnikov alebo kontrolu nad podnikmi prispievajúcimi do rozpočtu národného regulačného orgánu alebo iných príslušných orgánov prostredníctvom správnych poplatkov, by mali zabezpečiť, že existuje účinné štrukturálne oddelenie činností spojených s výkonom práv vlastníka alebo kontroly od výkonu kontroly nad rozpočtom.

(36)  Je potrebné ďalej posilňovať nezávislosť národných regulačných orgánov, aby sa zaistilo, že jeho vedúceho a členov neovplyvní vonkajší tlak, a to tak, že sa v prípade ich mandátu poskytnú minimálne menovacie kvalifikácie a minimálne trvanie. Okrem toho obmedzenie možnosti obnovenia ich mandátu viac ako raz a požiadavka na primeraný rotačný systém pre predstavenstvo a vrcholový manažment by riešili riziko regulačného zajatia, zabezpečili kontinuitu a posilnili nezávislosť. Na tento účel by členské štáty mali tiež zabezpečiť, aby národné regulačné orgány mali samostatnú právnu subjektivitu a boli funkčne nezávislé od odvetvia a vlády, t. j. aby nevyhľadávali ani neprijímali pokyny od žiadneho subjektu, fungovali transparentným a zodpovedným spôsobom v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a mali dostatočné právomoci.

(37)  Národné regulačné orgány by mali byť zodpovedné za spôsob, akým vykonávajú svoje úlohy a malo by sa vyžadovať od nich podávanie správ. Táto povinnosť by mala byť vo forme ročnej oznamovacej povinnosti než vo forme požiadaviek na podávanie správ ad hoc, ktoré v prípade, že sú neprimerané, by mohli obmedziť ich nezávislosť alebo brániť im vo výkone úloh. Podľa nedávnej judikatúry(19) rozsiahle alebo nepodmienené oznamovacie povinnosti môžu skutočne nepriamo ovplyvňovať nezávislosť orgánu.

(38)  Členské štáty by mali oznámiť Komisii identitu národného regulačného orgánu a iných príslušných orgánov. Pre orgány oprávnené udeľovať práva vstupu sa požiadavka na oznamovanie môže splniť odkazom na jednotné informačné miesto zriadené podľa článku 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ(20).

(39)  Najmenej zaťažujúci povoľovací systém by mal byť použitý tak, aby povoľoval poskytovanie elektronických komunikačných sieťových systémov a služieb s cieľom podnietiť rozvoj nových komunikačných služieb a pan-európskych komunikačných sieťových systémov a služieb a aby umožňoval poskytovateľom služieb a spotrebiteľom mať prospech z hospodárenia jednotlivých ekonomík v rozsahu jednotného trhu.

(40)  Výhody jednotného trhu pre poskytovateľov služieb a koncových používateľov môžu byť najlepšie dosiahnuté všeobecným povolením elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb ▌, bez vyžadovania akéhokoľvek výslovného rozhodnutia alebo správneho opatrenia národného regulačného orgánu.

40a)  Všetky procedurálne požiadavky by sa mali obmedziť na jediné deklaračné oznámenie V prípadoch, keď členské štáty vyžadujú od začínajúcich poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb oznámenie takejto činnosti, toto oznámenie by malo byť predložené orgánu BEREC, ktorý slúži ako jednotné kontaktné miesto. Takéto oznámenie by nemalo zahŕňať administratívne náklady pre poskytovateľov a mohlo by sa sprístupniť cez vstupný bod na webovej lokalite orgánu BEREC. Orgán BEREC by mal včas zasielať tieto oznámenia národným regulačným orgánom vo všetkých členských štátoch a vyžadovať oznámenia, v ktorých poskytovatelia elektronických komunikačných sietí alebo služieb plánujú poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby. Členské štáty môžu tiež vyžadovať dôkaz o tom, že takéto oznámenie orgán BEREC prijal prostredníctvom akéhokoľvek právne uznávaného poštového alebo elektronického potvrdenia prijatia oznámenia. Takéto potvrdenie by v žiadnom prípade nemalo pozostávať z administratívneho aktu alebo vyžadovať administratívny akt národného regulačného orgánu alebo ktoréhokoľvek iného orgánu.

(41)  Oznámenie orgánu BEREC by malo zahŕňať len vyhlásenie úmyslu poskytovateľa začať s poskytovaním elektronických komunikačných sietí a služieb. Od poskytovateľa sa môže vyžadovať len aby k takémuto vyhláseniu pripojil informácie stanovené v článku 12 tejto smernice, čo sú minimálne informácie potrebné na to, aby sa umožnilo jednotné vykonávanie tejto smernice a poskytli najrelevantnejšie trhové znalosti orgánu BEREC a vnútroštátnym regulačným orgánom. Členské štáty by nemali uplatňovať dodatočné alebo samostatné požiadavky na oznamovanie.

(42)  Poskytovateľ akýchkoľvek elektronických komunikačných služieb by mal mať možnosť využívať všeobecný režim udeľovania povolení.

(43)  Pri poskytovaní práv na používanie pre rádiové frekvenčné spektrum, čísla alebo práva na inštalovanie zariadení, príslušné orgány by mali informovať podniky, ktorým poskytujú takéto práva o príslušných podmienkach .

(44)  Všeobecné povolenia by mali obsahovať len podmienky ktoré sú charakteristické pre odvetvie elektronických komunikácií. Nemali by podliehať podmienkam, ktoré sú už platné z titulu iných existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o ochranu práv spotrebiteľa, ktoré nie sú charakteristické pre odvetvie komunikácií, a nemali by nimi byť dotknuté ustanovenia spotrebiteľských zmlúv stanovené v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008. Napríklad národné regulačné orgány môžu informovať prevádzkovateľov o uplatniteľných environmentálnych požiadavkách a požiadavkách týkajúcich sa urbanistického a územného plánovania.

(45)  Podmienky, ktoré môžu byť pripojené k všeobecným povoleniam, by mali zahŕňať osobitné podmienky upravujúce dostupnosť používateľom so zdravotným postihnutím a potrebu verejných orgánov a pohotovostných služieb komunikovať medzi sebou navzájom a so širokou verejnosťou pred veľkými katastrofami, počas nich a po nich.

(46)  Je potrebné zahrnúť práva a povinnosti podnikov výslovne uvedené vo všeobecných povoleniach s cieľom zaistiť úroveň hracieho poľa (playing field) vo všetkých častiach Únie a uľahčiť cezhraničné prekonávanie prepojení medzi sieťami verejných komunikácií.

(47)  Všeobecné povolenie oprávňuje poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb pre verejnosť ▌ dohodnúť prepojenie podľa podmienok tejto smernice. Poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a služieb pre iné subjekty ako pre verejnosť môžu dohodnúť prepojenie podľa komerčných podmienok.

47a)  Na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, ktorí pôsobia vo viac ako jednom členskom štáte, sa stále vzťahujú rôzne pravidlá, požiadavky a povinnosti podávania správ napriek tomu, že majú slobodu poskytovať elektronické komunikačné siete a služby kdekoľvek v Únii, čo bráni rozvoju a rastu vnútorného trhu s elektronickou komunikáciou. Takýto poskytovateľ by preto mal mať možnosť, ak sa jeho hlavné sídlo nachádza v Únii, spadať pod jedno všeobecné povolenie členského štátu jeho hlavného sídla v Únii. Orgán BEREC by mal uľahčovať koordináciu a výmenu informácií. Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb môžu mať stále potrebu dostávať povolenia na práva na používanie čísel, rádiového frekvenčného spektra a práva na inštaláciu zariadení.

47b)  Na riadne fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutné, aby sa zabránilo stimulom pre poskytovateľov v snahe získať výhodnejšie právne postavenie na úkor koncových používateľov (podvodné alebo nečestné taktizovanie pri výbere súdu). Miesto hlavného sídla v Únii by malo zodpovedať centrálnemu miestu, kde má poskytovateľ skutočné sídlo, prijíma strategické obchodné rozhodnutia a vykonáva podstatnú činnosť priamo súvisiacu s poskytovaním elektronických komunikačných služieb v Únii.

(48)  V prípade elektronických komunikačných sietí alebo služieb neposkytovaných pre verejnosť, je primerané uložiť menej náročnejšie podmienky, ako sú opodstatnené pre elektronické komunikačné siete a služby poskytované verejnosti.

(49)  Osobitné povinnosti sa môžu uložiť poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb ▌ v súlade s právom Únie s ohľadom na ich význam a silu na trhu a vymedzenie v tejto smernici; t. j. mali by sa uložiť oddelene od všeobecných práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecného povolenia.

(50)  Poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a služieb môžu potrebovať potvrdenie svojich práv podľa všeobecného povolenia, pokiaľ ide o prepojenie a práva prechodu, najmä uľahčiť rokovania s inými, oblastnými alebo miestnymi, úrovňami správy alebo s poskytovateľmi služieb v iných členských štátoch. Na tento účel by orgán BEREC, ktorý prijíma oznámenie o poskytovaní verejných alebo súkromných komunikačných sietí alebo služieb, mal poskytovať prehlásenia podnikom ▌ ako automatickú odpoveď na oznámenie podľa všeobecného povolenia. Takéto prehlásenia by samé osobe nemali zakladať oprávnenia na práva, ani by akékoľvek práva podľa všeobecného povolenia alebo práva na používanie alebo uplatňovanie takýchto práv nemali závisieť od prehlásenia.

(51)  Správne poplatky môžu byť uložené poskytovateľom elektronických komunikačných služieb na financovanie činností národného regulačného orgánu alebo iného príslušného orgánu pri riadení povoľovacieho systému a pre poskytovanie práv na používanie. Takéto poplatky by mali byť obmedzené tak, aby pokryli skutočné náklady na správu týchto činností. Na tento účel by sa mala vytvoriť transparentnosť v preukazovaní príjmov a výdavkov národných regulačných orgánov alebo iných príslušných orgánov prostredníctvom ročnej správy o celkovej sume vybraných poplatkov a vynaložených nákladov na správu. Toto umožní podnikom skontrolovať, či sú náklady na správu a poplatky v rovnováhe.

(52)  Systémy pre správne poplatky by nemali skresliť súťaž alebo vytvoriť prekážky pre prístup na trh. V systémoch všeobecného povolenia už nebude možné spájať náklady na správu s poplatkami jednotlivých podnikov s výnimkou udeľovania práv na používanie čísel, rádiového frekvenčného spektra a práv na inštalovanie zariadení. Výber akýchkoľvek správnych poplatkov by mal byť v súlade so zásadami systému všeobecného povolenia. Príkladom spravodlivej, jednoduchej a transparentnej alternatívy pre tieto kritériá prisudzovania poplatkov by mohol byť kľúč rozdelenia vzťahujúci sa na obrat. V prípadoch veľmi nízkych správnych poplatkov, by mohlo byť vhodné použiť buď paušálnu sadzbu alebo kombináciu paušálnej sadzby s prvkom vzťahujúcim sa na obrat. Pokiaľ sa systém všeobecného povolenia vzťahuje na podniky s veľmi malým podielom na trhu, ako sú poskytovatelia komunitných sietí alebo poskytovateľmi služieb, ktorých obchodný model generuje veľmi obmedzené príjmy aj v prípade značného prieniku na trh z hľadiska objemu, členské štáty by mali zvážiť možnosť primeranej prahovej hodnoty de minimis pre ukladanie správnych poplatkov.

(53)  Môže byť potrebné, aby členské štáty zmenili a doplnili práva, podmienky, postupy, sadzby a poplatky vzťahujúce sa na všeobecné povolenie a práva na používanie tam, kde je to objektívne odôvodnené. Takéto zmeny a doplnenie by mali byť riadne oznámené všetkým zainteresovaným stranám dávajúc im vopred dostatočnú príležitosť, aby vyjadrili svoje stanoviská k takýmto návrhom na zmenu alebo doplnenie. Pri zohľadnení potreby zabezpečiť právnu istotu a podporiť regulačnú predvídateľnosť, akékoľvek obmedzenie alebo odňatie existujúcich práv na používanie rádiového frekvenčného spektra alebo na inštalovanie zariadení by malo byť predmetom predvídateľných a transparentných postupov, preto by sa mohli v prípadoch, keď boli práva na používanie udelené podľa súťažných alebo porovnávacích postupov, uložiť prísnejšie požiadavky alebo mechanizmus oznamovania. Navyše v prípade jednotlivých práv na využívanie rádiového frekvenčného spektra by sa práva a podmienky takýchto licencií mali meniť len po predchádzajúcej konzultácii s držiteľom práva. Keďže obmedzovanie alebo rušenie všeobecných povolení alebo práv môže mať pre ich držiteľov značné dôsledky, príslušné národné orgány by mali postupovať obzvlášť starostlivo a mali by pred tým, ako prijmú takéto opatrenia, posúdiť potenciálnu ujmu, ktorú môžu tieto opatrenia spôsobiť. V prípade menších zmien existujúcich práv na montáž zariadení alebo na využívanie frekvenčného spektra by sa nepotrebné postupy nemali používať, pokiaľ takéto zmeny nemajú vplyv na záujmy tretích strán. Zmena vo využívaní frekvenčného spektra ako výsledku aplikácie zásad neutrality technológií a služieb by sa nemala považovať za dostatočné oprávnenie na odňatie práv, keďže to nepredstavuje udelenie nového práva.

(54)  Menšie zmeny práv a povinností sú také zmeny, ktoré sú najmä administratívnej povahy, nemenia podstatne charakter všeobecných povolení a jednotlivých vlastníckych práv, a teda nemôžu spôsobiť pomernú výhodu iným podnikom.

(55)  Národné regulačné a iné príslušné orgány potrebujú zhromaždiť informácie od subjektov na trhu s cieľom účinného vykonávania svojich úloh. Tiež môže byť potrebné zhromažďovať takéto informácie v mene Komisie alebo orgánu BEREC, aby mohli plniť svoje príslušné úlohy podľa práva Únie. Žiadosti o informácie by mali byť primerané a nemali by predstavovať pre podniky neprimerané bremeno. Informácie zhromaždené národnými regulačnými a inými príslušnými orgánmi by mali byť verejne dostupné, pokiaľ nejde o dôverné informácie podľa národných pravidiel o verejnom prístupe k informáciám a podľa vnútroštátneho práva a práva Únie o obchodnom tajomstve.

(56)  V záujme toho, aby národné regulačné orgány plnili svoje regulačné úlohy účinne, by údaje, ktoré tieto orgány zhromažďujú, mali obsahovať účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré sú spojené s veľkoobchodnými trhmi, na ktorých má prevádzkovateľ významný vplyv, a ktoré preto regulujú národné regulačné orgány. Tieto údaje by mali zahŕňať aj údaje, ktoré národnému regulačnému orgánu umožnia posúdiť súlad s podmienkami súvisiacimi s právami na používanie, možný vplyv plánovaných modernizácií alebo zmien topológie siete na rozvoj hospodárskej súťaže alebo na veľkoobchodné produkty ponúkané ostatným stranám. Informácie týkajúce sa súladu s povinnosťami pokrytia súvisiacimi s právami na využívanie rádiového frekvenčného spektra sú kľúčové na zabezpečenie úplnosti geografických prieskumov týkajúcich sa zavádzania sietí, ktoré realizujú národné regulačné orgány. Z tohto hľadiska by mali byť schopné požadovať, aby boli informácie poskytované na rozčlenenej miestnej úrovni, primerane podrobnej na vykonanie geografického prieskumu sietí.

(57)  Aby sa zmiernili oznamovacie a informačné povinnosti pre poskytovateľov služieb a sietí a príslušný orgán, takéto povinnosti by mali byť primerané, objektívne oprávnené a obmedzené na to, čo je skutočne potrebné. Malo by sa predísť najmä duplikácii požiadaviek na informácie zo strany príslušného orgánu a orgánu BEREC a systematickému a obvyklému dôkazu o súlade so všetkými podmienkami všeobecného povolenia alebo právami na používanie. Oznamovacie a informačné povinnosti pre poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, ktorí pôsobia vo viacerých členských štátoch, kde má poskytovateľ hlavné sídlo v Únii a spadá pod všeobecné povolenie v členskom štáte, v ktorom má hlavné sídlo, by mali byť koordinované týmto členským štátom bez toho, aby bola dotknutá žiadosť o informácie týkajúca sa udelenia práv na používanie čísel, rádiového frekvenčného spektra a práv na inštalovanie zariadení. Orgán BEREC by mal umožniť voľný tok informácií medzi príslušnými členskými štátmi. Tieto informácie by sa mali požadovať v bežnom a štandardizovanom formáte, ktorý poskytne orgán BEREC. Podniky by mali poznať plánované použitie vyhľadávanej informácie. Poskytnutie informácie by nemalo byť podmienkou prístupu na trh. Na štatistické účely môže byť od poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb vyžadované oznámenie v prípadoch, keď prerušia činnosť.

(58)  Povinnosti členských štátov poskytovať informácie na ochranu záujmov Únie v rámci medzinárodných dohôd, ako aj oznamovacie povinnosti podľa právnych predpisov, ktoré nie sú charakteristické pre odvetvie elektronických komunikácií, ako napríklad súťažné právo, by nemali byť dotknuté.

(59)  Informácie považované príslušným orgánom za dôverné podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo predpisov Únie o obchodnom tajomstve a ochrane osobných údajov, môžu byť vymieňané s Komisiou a inými národnými regulačnými orgánmi a orgánom BEREC v prípade nevyhnutnej potreby takejto výmeny, s cieľom uplatňovania ustanovení tejto smernice. Vymieňať by sa mali len informácie relevantné a primerané účelu takejto výmeny.

(60)  Elektronické komunikačné širokopásmové siete sú z hľadiska technológie, topológie, použitého média a vlastníctva čoraz viac rôznorodejšie a preto, aby bolo zavádzanie sietí účinné a zacielené na oblasti, kde je to potrebné, je v prípade regulačného zásahu nutné spoliehať sa na podrobné informácie. Tieto informácie sú nevyhnutné na podporu investícií, zlepšenie pripojenia v celej Únii a poskytovanie informácií všetkým príslušným orgánom a občanom. Mali by zahŕňať prieskumy týkajúce sa zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou, ako aj významné aktualizácie alebo rozšírenia existujúcich metalických alebo iných sietí, ktoré nemusia zodpovedať žiadnym výkonnostným vlastnostiam, ako napr. zavedenie optického vlákna do skrine spojenej s aktívnymi technológiami ako vektorizácia. Úroveň podrobností a územná rozdrobenosť informácií, ktoré by národné regulačné orgány mali zhromažďovať, by sa mali riadiť osobitným regulačným cieľom a ten by mal zodpovedať regulačným účelom, ktorým slúži. Preto sa veľkosť územnej jednotky bude medzi jednotlivými štátmi tiež líšiť, v závislosti od regulačných potrieb v rámci osobitných vnútroštátnych okolností, a dostupnosti miestnych údajov. Je nepravdepodobné, že úroveň 3 nomenklatúry územných jednotiek pre štatistiku (NUTS) bude vo väčšine prípadov dostatočne malou územnou jednotkou. Pri vykonávaní takejto úlohy by sa národné regulačné orgány mali riadiť pokynmi orgánu BEREC o osvedčených postupoch a takéto pokyny budú vychádzať z existujúcich skúseností národných regulačných orgánov pri vykonávaní geografických prieskumov pre zavádzanie sietí. Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky týkajúce sa dôvernosti, národné regulačné orgány by v prípade, že tieto informácie ešte nie sú na trhu dostupné, mali tieto informácie sprístupniť v otvorenom formáte a bez obmedzení opätovného použitia informácií získaných v takýchto prieskumoch a mali by, pokiaľ ide o kvalitu služieb, mať možnosť sprístupniť koncovým používateľom nástroje, ktoré prispievajú k zlepšeniu informovanosti koncových používateľov o dostupných službách pripojenia. Pokiaľ to národné regulačné orgány považujú za vhodné, môžu tiež zhromažďovať verejne dostupné informácie o plánoch na zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou. Pri zhromažďovaní všetkých informácií by všetky príslušné orgány mali dodržiavať zásadu dôvernosti a mali by zabrániť spôsobeniu konkurenčných nevýhod ktorémukoľvek prevádzkovateľovi.

(61)  Preklenutie digitálnej priepasti v rámci Únie je nevyhnutné na to, aby mohli mať všetci občania Únie prístup k internetu a digitálnym službám. Na tento účel by národné regulačné orgány mali mať v prípade konkrétnych a presne vymedzených oblastí digitálneho vylúčenia možnosť vyhlásiť výzvu na vyjadrenie záujmu s cieľom identifikovať podniky, ktoré chcú investovať do sietí s veľmi vysokou kapacitou. V záujme predvídateľných investičných podmienok by národné regulačné orgány mali mať možnosť, spoločne s podnikmi vyjadrujúcimi záujem zaviesť vysokorýchlostné siete, využívať informácie o tom, či sa v danej oblasti realizujú ▌iné typy modernizácie sietí vrátane sietí s rýchlosťou sťahovania nižšou ako 100 Mbit/s.

(62)  Je dôležité, aby sa národné regulačné a iné príslušné orgány pred prijatím konečného rozhodnutia poradili o navrhovaných rozhodnutiach so všetkými zainteresovaným stranami, poskytli im vzhľadom na komplexnosť problematiky na predloženie svojich pripomienok dostatočný čas a zohľadnili ich pripomienky. Národné regulačné orgány by mali informovať Komisiu a ostatné národné regulačné orgány o konkrétnych návrhoch rozhodnutí a poskytnúť im tak možnosť pripomienkovania, aby sa predišlo nepriaznivému vplyvu rozhodnutí na jednotný trh alebo na iné ciele Zmluvy na národnej úrovni. Pre národné regulačné orgány je vhodné, aby sa so zainteresovanými stranami poradili o všetkých návrhoch opatrení ovplyvňujúcich obchodovanie medzi členskými štátmi. Prípady, kedy platia postupy uvedené v článku 24 a 34 sú definované v tejto smernici.

(63)  S cieľom riadne sa venovať záujmom občanov by členské štáty mali zaviesť primeraný konzultačný mechanizmus. Takýto mechanizmus by mohol mať formu subjektu, ktorý nezávisle od národného regulačného orgánu, ako aj od poskytovateľov služieb, vykonáva výskum problémov týkajúcich sa spotrebiteľov, ako napríklad správania spotrebiteľov a mechanizmov zmeny dodávateľa, a ktorý by fungoval transparentne a prispieval by k existujúcim mechanizmom konzultácií so zúčastnenými stranami. Okrem toho by sa mohol vytvoriť mechanizmus na účely umožnenia primeranej spolupráce v otázkach týkajúcich sa podpory zákonného obsahu. Žiadne postupy spolupráce odsúhlasené na základe takéhoto mechanizmu by však nemali umožniť systematický dozor nad používaním internetu.

(64)  V prípade sporu medzi podnikmi v jednom členskom štáte v oblasti, ktorej sa týka táto smernica napríklad týkajúceho sa povinností prístupu a prepojenia alebo prostriedkov prenosu zoznamov koncových používateľov mala by mať dotknutá strana, ktorá konala v dobrej viere no nedosiahla však dohodu, možnosť obrátiť sa na národný regulačný orgán s požiadavkou o urovnanie sporu. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť rozhodnúť spor zúčastnených strán. Zásah národných regulačných orgánov pri riešení sporu medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí alebo služieb v členskom štáte, by mal sledovať zabezpečenie zhody s povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice.

(65)  Okrem právnej pomoci podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov Únie je potrebný jednoduchý postup iniciovaný na žiadosť ktorejkoľvek strany sporu, týkajúci sa vyriešenia cezhraničných sporov medzi podnikmi, ktoré poskytujú alebo sú oprávnené poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby v rôznych členských štátoch.

(66)  Jednou z dôležitých úloh, ktorými je poverený orgán BEREC, je prijímať vo vhodných prípadoch rozhodnutia v súvislosti s cezhraničnými spormi. Národné regulačné orgány by preto mali v takých prípadoch vo svojich opatreniach, ktorými sa podniku ukladajú akékoľvek povinnosti alebo sa spor rieši iným spôsobom, plne vykonať rozhodnutie prijaté orgánom BEREC.

(67)  Nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o ich prístup k prideľovaniu a povoľovaniu používania rádiového frekvenčného spektra, ako aj o rozsiahle problémy s rušením, môže mať závažný vplyv na rozvoj digitálneho jednotného trhu. Členské štáty by preto mali vzájomne spolupracovať, pričom by mali plne využívať podporu Skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra (RSPG). Okrem toho by sa mala zefektívniť koordinácia medzi členskými štátmi pri riešení škodlivého rušenia, a to využívaním RSPG ako prostriedku na uľahčenie riešenia sporov. So zreteľom na špecifické potreby a ciele Únie by sa mal pred inými postupmi riešenia sporov v rámci medzinárodného práva uprednostňovať takýto postup Únie na riešenie sporov medzi členskými štátmi v cezhraničných otázkach.

(68)  Skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra (RSPG) je poradná skupina Komisie na vysokej úrovni, ktorá bola vytvorená rozhodnutím Komisie 2002/622/ES, aby prispievala k rozvoju vnútorného trhu a podporovala politiku rádiového frekvenčného spektra na úrovni Únie, zohľadňujúc pri tom ekonomické, politické, kultúrne, strategické, zdravotné a spoločenské aspekty, ako aj technické parametre. Na účely svojej úlohy pri ďalšom posilňovaní spolupráce medzi členskými štátmi by sa RSPG mala zriadiť v tejto smernici. Mala by pozostávať z vedúcich orgánov, ktoré majú celkovú politickú zodpovednosť za strategickú politiku frekvenčného spektra. Členským štátom a Komisii by mala pomáhať a poskytovať poradenstvo v oblasti politiky frekvenčného spektra. Malo by to pomôcť pri zvyšovaní viditeľnosti politiky frekvenčného spektra v rôznych oblastiach politiky EÚ a pomôcť pri zabezpečovaní medziodvetvovej súdržnosti na vnútroštátnej úrovni a úrovni Únie. Na požiadanie by mala poskytovať poradenstvo aj Európskemu parlamentu a Rade. Okrem toho by členské štáty mali využívať RSPG aj ako fórum na koordináciu plnenia svojich povinností týkajúcich sa rádiového frekvenčného spektra podľa tejto smernice a malo by zohrávať kľúčovú úlohu v oblastiach, ktoré majú zásadný význam pre vnútorný trh, ako sú cezhraničná koordinácia alebo normalizácia. Mohli by sa vytvoriť technické alebo odborné pracovné skupiny s cieľom pomáhať pri plenárnych zasadnutiach, na ktorých zástupcovia členských štátov a Komisie na vysokej úrovni formujú strategickú politiku.

(69)  v súvislosti s konkurenčným prostredím by stanoviská dotknutých strán, vrátane užívateľov a spotrebiteľov, mali byť zohľadňované národnými regulačnými orgánmi pri riešení problémov týkajúcich sa práv koncových používateľov. Postupy mimosúdneho riešenia sporov môžu predstavovať rýchly a nákladovo efektívny spôsob na presadzovanie ich práv, najmä čo sa týka spotrebiteľov a malých podnikov. V prípade spotrebiteľských sporov, účinné, nediskriminačné a lacné postupy na riešenie ich sporov s poskytovateľmi verejne dostupných komunikačných elektronických služieb sú už zabezpečené prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ(21), pokiaľ ide o relevantné spory vyplývajúce zo zmluvy a spotrebiteľ má pobyt a podnik má sídlo v rámci Únie. Keďže veľa členských štátov stanovilo okrem spotrebiteľov aj postupy na riešenie sporov pre koncových používateľov, na ktorých sa smernica 2013/11/EÚ nevzťahuje, je rozumné zachovať postup na riešenie sporov pre konkrétne odvetvie pre spotrebiteľov a keď ho členské štáty rozšíria, aj na ďalších koncových používateľov, najmä na mikropodniky a malé podniky Spotrebitelia by vždy mali mať možnosť riešiť svoje spory s poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí a služieb prostredníctvom postupu na riešenie sporu pre konkrétne odvetvie, pokiaľ si to želajú. Vzhľadom na hlboké odvetvové odborné znalosti národných regulačných orgánov by členské štáty mali národným regulačným orgánom umožniť, aby konali ako subjekt riešenia sporov, prostredníctvom samostatného subjektu v rámci tohto orgánu, ktorý by nemal podliehať žiadnym pokynom. Postupy na riešenie sporov podľa tohto nariadenia, ktoré zahŕňajú spotrebiteľov, by mali podliehať jasným a účinným postupom a požiadavkám na kvalitu stanoveným v hlave II smernice 2013/11/EÚ.

(70)   Príslušné orgány by mali mať možnosť monitorovať a zabezpečovať dodržiavanie podmienok všeobecného povolenia a práv na používanie, a najmä zabezpečiť efektívne a účinné využívanie frekvenčného spektra a dodržiavanie povinností súvisiacich s pokrytím a kvalitou služieb prostredníctvom peňažných alebo správnych sankcií vrátane súdnych príkazov odňatí práv na používanie v prípade porušenia uvedených podmienok. Podniky by mali príslušným orgánom poskytovať čo najpresnejšie a najúplnejšie informácie, aby im umožnili plniť ich úlohy dohľadu. S cieľom vyhnúť sa vytváraniu prekážok pri vstupe na trh, konkrétne prostredníctvom protikonkurenčného hromadenia, malo by sa zo strany členských štátov zlepšiť presadzovanie podmienok, ktoré sú súčasťou práv na využívanie frekvenčného spektra, a okrem národných regulačných orgánov by sa na tom mali zúčastňovať všetky príslušné orgány. Do podmienok presadzovania by sa malo začleniť uplatňovanie riešenia o využití alebo strate, aby sa vyvážila dlhodobá platnosť práv. Z tohto dôvodu by sa obchodovanie s frekvenčným spektrom a jeho prenájom mali považovať za modality, ktoré zabezpečujú účinné využívanie zo strany pôvodného držiteľa práv. S cieľom zabezpečiť právnu istotu, čo sa týka možného uplatnenia akýchkoľvek sankcií za nedostatočné využívanie frekvenčného spektra, mali by sa okrem iných vopred definovať prahové hodnoty využívania, z hľadiska času, kvantity alebo identity frekvenčného spektra.

70a)  Udelenie práv na používanie rádiového frekvenčného spektra na 25 alebo viac rokov by malo podliehať určitým podmienkam, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby boli zaručené ciele všeobecného záujmu, ako je účinné a efektívne využívanie a úvahy, ktoré sa týkajú verejného poriadku, bezpečnosti a obrany. Tieto práva na používanie by preto mali byť predmetom hodnotenia v polovici obdobia po uplynutí najviac desiatich rokov.

(71)  Podmienky, ktoré sa môžu pripojiť k všeobecným povoleniam a jednotlivým právam na používanie, by sa mali obmedziť na také, ktoré sú skutočne potrebné na zabezpečenie súladu s požiadavkami a záväzkami podľa vnútroštátnych právnych predpisov a právnych predpisov Únie.

(72)  Každá strana dotknutá rozhodnutím príslušného orgánu by mala mať právo odvolať sa k orgánu nezávislému na zainteresovaných stranách a na akomkoľvek vonkajšom zásahu alebo politickom tlaku, ktorý by mohol ohroziť jeho nezávislé posúdenie záležitostí, ktoré sú mu predkladané. Týmto orgánom môže byť súd. Okrem toho každý podnik, ktorý považuje vybavenie svojej žiadosti o udelenie práv na inštaláciu zariadení za postup, ktorý je v rozpore s princípmi stanovenými v tejto smernici, by mal mať oprávnenie odvolať sa voči takémuto rozhodnutiu. Tento postup odvolania by nemal mať dopad na rozdelenie kompetencií v národnom súdnom systéme a na práva právnických osôb alebo fyzických osôb podľa vnútroštátnych právnych predpisov. V každom prípade by členské štáty mali podrobiť takéto rozhodnutia účinnému súdnemu preskúmaniu.

(73)  S cieľom zabezpečiť právnu istotu pre subjekty na trhu by odvolacie orgány mali svoje povinnosti vykonávať účinne, a najmä odvolacie konania by nemali byť neprimerane zdĺhavé. Dočasné opatrenia, ktoré pozastavujú výkon rozhodnutia príslušného orgánu, by sa mali povoliť iba v naliehavých prípadoch s cieľom predísť vážnemu a nenapraviteľnému poškodeniu strany, ktorá o tieto opatrenia požiadala, a keď to vyžaduje vyváženosť záujmov.

(74)  Odvolacie orgány využívajú na uplatnenie predbežných opatrení na pozastavenie výkonu rozhodnutí národných regulačných orgánov širokú škálu najrôznejších postupov. V záujme jednotnejšieho prístupu by sa v súlade s judikatúrou Únie mali uplatňovať spoločné normy. Odvolacie orgány by mali tiež byť oprávnené žiadať dostupné informácie, ktoré uverejnil orgán BEREC. Vzhľadom na význam odvolaní pre celkové fungovanie regulačného rámca by sa mal ustanoviť mechanizmus umožňujúci zhromažďovať informácie o odvolaniach a rozhodnutiach pozastaviť výkon rozhodnutí prijatých príslušnými orgánmi vo všetkých členských štátoch a odovzdávať tieto informácie Komisii a orgánu BEREC. Tento mechanizmus by mal zabezpečiť, že Komisia alebo orgán BEREC môžu získať od členských štátov znenie rozhodnutí a rozsudkov s cieľom vytvoriť databázu.

74a)  Transparentnosť v uplatňovaní mechanizmu Únie pre upevnenie vnútorného trhu elektronickej komunikácie by sa mala zvýšiť v záujme občanov a zainteresovaných strán a aby sa umožnilo zainteresovaným stranám, aby vyjadrili svoje stanoviská, a to aj formou, ktorá si vyžaduje, aby národné regulačné orgány uverejnili akékoľvek návrh opatrenia v rovnakom čase, ako túto skutočnosť oznámia Komisii, orgánu BEREC a národným regulačným orgánom v ostatných členských štátoch. Každý takýto návrh opatrenia by mal byť odôvodnený a mal by obsahovať podrobnú analýzu.

(75)  Komisia by mala mať možnosť, po maximálnom zohľadnení stanoviska orgánu BEREC, vyžadovať od národného regulačného orgánu stiahnutie navrhovaného opatrenia, ak ide o definovanie relevantných trhov alebo možného určenia alebo neurčenia podnikov s významným vplyvom na trhu a ak by takéto rozhodnutie vytvorilo prekážky jednotnému trhu alebo by nebolo kompatibilné s právom Únie a hlavne s cieľmi politiky, ktoré by mali plniť národné regulačné orgány. Tento postup nemá vplyv na notifikačný postup stanovený v smernici 2015/1535/EÚ a práva Komisie podľa zmluvy vzťahujúce sa na porušovanie práva Únie.

(76)  Vnútroštátna konzultácia ustanovená v článku 24 by sa mala uskutočniť pred konzultáciou na úrovni Únie ustanovenou v článkoch 34 a 35 tejto smernice, aby v konzultácii na úrovni Únie bolo možné zohľadniť stanoviská zainteresovaných strán. Zároveň by sa tým predišlo potrebe druhej konzultácie na úrovni Únie v prípade, že nastanú zmeny v plánovanom opatrení ako výsledok vnútroštátnej konzultácie.

(77)  Je dôležité, aby sa regulačný rámec vykonal včas. Ak Komisia prijme rozhodnutie, ktorým požaduje od národného regulačného orgánu, aby zrušil plánované opatrenie, národný regulačný orgán by mal predložiť Komisii revidované opatrenie. Na oznámenie revidovaného opatrenia Komisii podľa článku 34 by sa mala stanoviť lehota, aby účastníci trhu vedeli, ako dlho trvá preskúmanie trhu, a aby sa zvýšila právna istota.

(78)  Mechanizmus Únie, ktorý umožňuje Komisii požadovať od národných regulačných orgánov, aby zrušili plánované opatrenia týkajúce sa definovania trhu a určenia prevádzkovateľov, ktorí majú významný vplyv na trhu, významne prispel k jednotnému prístupu k určovaniu okolností, za ktorých možno uplatňovať reguláciu ex ante a za ktorých sa takáto regulácia na prevádzkovateľov vzťahuje. Skúsenosti s postupmi podľa článku 7 a článku 7a smernice 2002/21/ES (rámcová smernica) ukazujú, že nejednotnosť národných regulačných orgánov pri uplatňovaní nápravných opatrení v prípade podobných podmienok na trhu oslabuje vnútorný trh v oblasti elektronických komunikácií. Komisia a orgán BEREC by sa preto mali, v rámci svojich príslušných povinností, podieľať na zabezpečovaní vyššej úrovne jednotnosti pri uplatňovaní nápravných opatrení týkajúcich sa návrhov opatrení predkladaným národnými regulačnými orgánmi. Okrem toho, v prípadoch, keď orgán BEREC súhlasí s obavami Komisie, Komisia by mala mať možnosť požiadať národný regulačný orgán, aby návrh opatrenia stiahol. Aby sa využili odborné znalosti národných regulačných orgánov z analýz trhu, Komisia by sa mala pred prijatím rozhodnutia a/alebo odporúčaní poradiť s orgánom BEREC.

(79)  Vzhľadom na krátke lehoty v rámci mechanizmu konzultácií na úrovni Únie by Komisia mala byť splnomocnená na prijímanie odporúčaní a/alebo usmernení s cieľom zjednodušiť postupy na výmenu informácií medzi Komisiou a národnými regulačnými orgánmi, napr. v prípadoch týkajúcich sa stabilných trhov alebo keď ide iba o malé zmeny už oznámených opatrení. Komisia by mala byť tiež splnomocnená na povoľovanie udeľovania výnimiek z oznamovacej povinnosti na účely racionalizácie postupov v niektorých prípadoch.

(80)  Od národných regulačných orgánov by mala byť vyžadovaná vzájomná spolupráca a spolupráca s orgánom BEREC a Komisiou transparentným spôsobom, aby bola zabezpečená jednotné uplatňovanie ustanovení tejto smernice vo všetkých členských štátoch.

(81)  Právo národných regulačných orgánov konať podľa vlastného uváženia je potrebné zladiť s rozvojom jednotného regulačného postupu a jednotným uplatňovaním regulačného rámca, aby bolo možné účinne prispievať k rozvoju a dobudovaniu vnútorného trhu. Národné regulačné orgány by preto mali podporovať aktivity Komisie a orgánu BEREC zamerané na vnútorný trh.

(82)  Opatrenia, ktoré by mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi predstavujú opatrenia, ktoré môžu mať priamy alebo nepriamy, skutočný alebo potenciálny vplyv, na charakter obchodu medzi členskými štátmi spôsobom, ktorý by mohol vytvoriť prekážky pre jednotný trh. Medzi ne patria opatrenia, ktoré majú významný dopad na prevádzkovateľov alebo užívateľov v iných členských štátoch a obsahujú, okrem iného, opatrenia ovplyvňujúce ceny pre užívateľov v iných členských štátoch; opatrenia ovplyvňujúce schopnosť podniku založeného v inom členskom štáte poskytovať elektronickú komunikačnú službu a najmä opatrenia ovplyvňujúce schopnosť ponúkať nadnárodné služby; a opatrenia ovplyvňujúce štruktúru trhu alebo prístup, ktoré majú spätný účinok na podniky v iných členských štátoch.

(83)  Pri skúmaní fungovania tejto smernice by Komisia mala zhodnotiť, či v kontexte vývoja na trhu a s ohľadom na hospodársku súťaž a ochranu spotrebiteľa je naďalej potrebné zachovávať ustanovenia o regulácii ex ante špecifickej pre tento sektor, alebo či by sa uvedené ustanovenia mali zmeniť alebo zrušiť.

(84)  Na základe ich celkových ekonomických znalostí a trhových poznatkov a objektívneho a technického charakteru ich posúdení a s cieľom zabezpečiť súlad s ich ostatnými úlohami regulácie trhu by národné regulačné orgány mali určiť prvky výberových konaní a podmienok súvisiacich s právami na využívanie frekvenčného spektra, ktoré majú najväčší vplyv na trhové podmienky a situáciu v oblasti hospodárskej súťaže vrátane podmienok pre vstup a expanziu. To zahŕňa napr. parametre na ekonomické oceňovanie frekvenčného spektra v súlade s touto smernicou, špecifikáciu regulačných opatrení a opatrení na formovanie trhu, ako napríklad využívanie stropov frekvenčného spektra alebo rezervácie frekvenčného spektra alebo uloženie povinnosti poskytovania veľkoobchodného prístupu, alebo spôsob, ako definovať rozsah podmienok pripojených k právam na používanie. Konvergentnejšie využívanie a definovanie takýchto prvkov by bolo podporené koordinačným mechanizmom, ktorým by orgán BEREC, Komisia a národné regulačné orgány ostatných členských štátov paralelne s vnútroštátnou verejnou konzultáciou preskúmavali návrhy opatrení pred udelením práv na používanie zo strany členského štátu. Opatrenie, ktoré národný regulačný orgán určil, môže byť len časťou širšieho vnútroštátneho opatrenia, ktoré môže vo všeobecnosti pozostávať z udeľovania, obchodovania a prenájmu, trvania, obnovy alebo zmeny práv na používanie rádiového frekvenčného spektra, ako aj z výberového procesu alebo podmienok súvisiacich s právami na používanie. Preto pri oznamovaní návrhu opatrenia môžu národné regulačné orgány poskytovať informácie o ostatných návrhoch vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa príslušného výberového procesu na obmedzovanie práv na používanie rádiového frekvenčného spektra, na ktoré sa nevzťahuje mechanizmus partnerského preskúmania.

(85)  V prípadoch, keď bolo dohodnuté harmonizované pridelenie rádiových frekvencií pre konkrétne podniky na európskej úrovni, by členské štáty mali striktne uskutočňovať takéto dohody pri poskytovaní práv na používanie rádiových frekvencií z národného plánu použitia frekvencií.

(86)  Členské štáty by sa mali nabádať, aby zvážili spoločné povolenia ako možnosť pri vydávaní práv na používanie v prípadoch, keď sa očakávané používanie vzťahuje na cezhraničné situácie.

(87)  Každé rozhodnutie na základe článku 38 ods. 1 by sa malo prijímať v medziach regulačných zásad, prístupov a metodík. Aby sa zabránilo pochybnostiam, nemalo by predpisovať podrobnosti, ktoré bežne musia zohľadňovať vnútroštátne podmienky, a nemalo by zakazovať alternatívne prístupy, pri ktorých možno primerane očakávať podobný účinok. Toto rozhodnutie by malo byť proporcionálne a nemalo by mať vplyv na rozhodnutia prijaté vnútroštátnymi regulačnými orgánmi, ktoré netvoria prekážku vnútornému trhu.

(88)  Únia a členské štáty prevzali záväzky týkajúce sa noriem a regulačného rámca telekomunikačných sietí a služieb vo Svetovej obchodnej organizácii.

(89)  Normalizácia by mala zostať primárne procesom riadeným trhom. Môžu však nastať situácie, keď je vhodné vyžadovať zhodu so špecifickými normami na úrovni Únie s cieľom zlepšiť interoperabilitu a slobodný výber používateľov a podporiť prepojiteľnosť na jednotnom trhu. Na národnej úrovni platia pre členské štáty ustanovenia smernice 2015/1535/EÚ. Normalizačné postupy podľa tejto smernice nemajú vplyv na ustanovenia smernice o rádiovom vybavení 2014/53/EÚ, smernice o nízkom napätí 2014/35/EÚ a smernica o elektromagnetickej kompatibilite 2014/30/EÚ.

(90)  Od poskytovateľov verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, alebo obidvoch, by sa malo vyžadovať prijatie opatrení na zabezpečenie bezpečnosti ich sietí a služieb a na predchádzanie alebo minimalizovanie dôsledkov bezpečnostných incidentov vrátane incidentov spôsobených napádaním zariadení . S ohľadom na najnovší technologický vývoj by takéto opatrenia mali zaistiť takú úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere daného rizika. Bezpečnostné opatrenia by mali zohľadniť minimálne všetky relevatné aspekty týchto prvkov: pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a zariadení: fyzická a environmentálna bezpečnosť, bezpečnosť dodávok, kontrola prístupu k sieťam a integrita sietí; pokiaľ ide o riešenie incidentov: postupy riešenia incidentov, nástroj na odhaľovanie incidentov, oznamovanie incidentov a súvisiaca komunikácia; pokiaľ ide o riadenie kontinuity činností: stratégia kontinuity služieb a plánovanie pre nepredvídané udalosti, spôsobilosti obnovy po núdzovej udalosti; pokiaľ ide o monitorovanie, audit a testovanie: politiky týkajúce sa monitorovania a vedenia záznamov, cvičné plány pre nepredvídané udalosti, testovanie sieťových a informačných systémov, hodnotenie bezpečnosti a monitorovanie dodržiavania požiadaviek; a súlad s medzinárodnými normami.

(91)  Vzhľadom na rastúci význam interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania je potrebné zabezpečiť, že tiež podliehajú príslušným bezpečnostným požiadavkám v súlade s ich špecifikami a hospodárskym významom. Poskytovatelia takýchto služieb by teda mali zabezpečiť úroveň bezpečnosti zodpovedajúcu stupňu rizika pre bezpečnosť elektronických komunikačných služieb, ktoré poskytujú. Vzhľadom na to, že interpersonálne komunikačné služby bez číslovania obyčajne nevykonávajú samotnú kontrolu nad prenosom signálom v sieťach, stupeň rizika sa v prípade takýchto služieb môže v niektorých aspektoch považovať za nižší, ako v prípade tradičných elektronických komunikačných služieb. Preto vždy, keď je to na základe samotného posúdenia oprávnené, bezpečnostné požiadavky pre interpersonálne komunikačné služby bez číslovania by mali byť menej prísne. V tomto kontexte by poskytovatelia mali byť schopní rozhodovať o opatreniach, ktoré považujú za vhodné na riadenie rizík pre bezpečnosť ich služieb. Rovnaký prístup by sa mal uplatniť mutatis mutandis na interpersonálne komunikačné služby, ktoré používajú čísla a ktoré nevykonávajú samotnú kontrolu nad prenosom signálu.

91a)  Poskytovatelia verejných komunikačných sietí by mali informovať používateľov o opatreniach, ktoré môžu prijať na ochranu bezpečnosti svojej komunikácie, napríklad použitím určitých typov softvéru alebo šifrovacích technológií. Požiadavkou informovať používateľov o osobitných bezpečnostných rizikách by poskytovateľ nemal byť oslobodený od povinnosti prijať na vlastné náklady vhodné a okamžité opatrenia zamerané na predchádzanie alebo nápravu akýchkoľvek nových, neočakávaných bezpečnostných rizík a obnovu normálnej úrovne bezpečnosti. Poskytovanie informácií o bezpečnostných rizikách účastníkom by malo byť bezplatné.

91b)  Na zaistenie bezpečnosti a integrity sietí a služieb by sa malo podporovať používanie šifrovania bez medzifáz, ktoré by v prípade potreby malo byť povinné v súlade so zásadami štandardnej bezpečnosti a ochrany súkromia.

(92)  Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby sa zachovala integrita a dostupnosť verejných komunikačných sietí. Agentúra Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ďalej len „ENISA“) by mala prispievať k zvýšenej úrovni bezpečnosti elektronických komunikácií okrem iného poskytovaním pomoci členským štátom pri predchádzaní a riešení potenciálnych problémov vnútorného trhu z dôvodu konfliktu konkrétnych bezpečnostných opatrení, vydávaním usmernení v úzkej spolupráci s orgánom BEREC a Komisiou o bezpečnostných kritérií, poskytovaním odborných znalostí a poradenstva a podporovaním výmeny osvedčených postupov. Príslušné orgány by mali mať prostriedky potrebné na plnenie svojich povinností vrátane právomoci požadovať informácie potrebné na posúdenie úrovne bezpečnosti sietí alebo služieb. Tiež by mali mať právomoc požadovať úplné a spoľahlivé údaje o skutočných bezpečnostných incidentoch, ktoré mali významný vplyv na prevádzku sietí alebo služieb. Ak je to potrebné, môžu im pomáhať jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (CSIRT) zriadené podľa článku 9 smernice (EÚ) 2016/1148(22). Predovšetkým od CSIRT možno požadovať, aby poskytli príslušným orgánom informácie o rizikách a incidentoch, ktoré ovplyvňujú verejné komunikačné siete a verejne dostupné elektronické komunikačné služby a odporučili spôsoby ich riešenia.

(93)  V prípade, že sa poskytovanie elektronických komunikácií spolieha na verejné zdroje, ktorých využívanie podlieha osobitnému povoleniu, členské štáty môžu udeliť orgánu zodpovednému za jeho vydávanie právo ukladať poplatky s cieľom zabezpečiť optimálne využitie daných zdrojov, v súlade s postupmi plánovanými v tejto smernici. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora nemôžu členské štáty vyberať žiadne poplatky týkajúce sa poskytovania sietí a elektronických komunikačných služieb iné ako tie, ktoré sú stanovené v tejto smernici. Z toho hľadiska by členské štáty mali mať ucelený prístup pri určovaní daných poplatkov, aby nespôsobili bezdôvodnú finančnú záťaž spojenú s postupom vydávania všeobecného povolenia alebo práv na používanie pre poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb.

(94)  Aby sa zabezpečilo optimálne využívanie zdrojov, poplatky by mali odzrkadľovať ekonomickú a technickú situáciu na príslušnom trhu, ako aj všetky ďalšie faktory určujúce ich hodnotu. Zároveň treba stanoviť poplatky takým spôsobom, ktorý umožňuje inováciu pri poskytovaní sietí a služieb, ako aj hospodársku súťaž na trhu. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby poplatky za práva na používanie boli založené na mechanizme, ktorý poskytuje primerané záruky na výsledky, pričom hodnota daných poplatkov je skreslená v dôsledku politík maximalizácie príjmov, protisúťažného ponukového konania alebo rovnocenného správania. Táto smernica je použiteľná bez toho, aby bol dotknutý účel, na ktorý sú použité poplatky na práva za používanie a práva na montáž zariadení. Takéto poplatky môžu byť napríklad používané na financovanie činností národných regulačných orgánov a príslušných orgánov, ktoré nemôžu byť pokryté správnymi poplatkami. Tam, kde v prípade súťažných alebo porovnávacích výberových postupov poplatky za práva na používanie rádiového frekvenčného spektra pozostávajú úplne alebo čiastočne z jednorázovej sumy, platobné úpravy by mali zabezpečiť, aby takéto poplatky v praxi neviedli k výberu na základe kritérií nesúvisiacich s cieľom zabezpečenia optimálneho použitia rádiového frekvenčného spektra. Komisia môže pravidelne zverejniť analýzy výkonnosti a iné vhodné pokyny, pokiaľ ide o najlepšie postupy pre pridelenie rádiového frekvenčného spektra, stanovenie čísel alebo poskytnutie práva prechodu.

(95)  Poplatky uložené podnikom v súvislosti s právami na používanie rádiového frekvenčného spektra môžu ovplyvniť rozhodnutia o tom, či sa domáhať takýchto práv a ako čo najlepšie používať zdroje rádiového frekvenčného spektra. S cieľom zaručiť optimálne, účinné použitie by členské štáty mali pri stanovovaní cien zabezpečiť, aby tieto ceny zohľadňovali alternatívne používanie zdrojov a dodatočné náklady spojené so splnením podmienok na udelenie povolenia uložených s cieľom podporiť politické ciele, v prípade ktorých by sa odôvodnene neočakávalo, že budú splnené podľa bežných obchodných podmienok, ako sú napríklad podmienky územného pokrytia.

(96)  Optimálne využívanie zdrojov rádiového frekvenčného spektra závisí od dostupnosti vhodných sietí a pridružených prostriedkov. Z tohto hľadiska by poplatky za práva na používanie rádiového frekvenčného spektra a za práva na montáž zariadení mali zohľadňovať potrebu uľahčiť nepretržitý rozvoj infraštruktúry s cieľom dosiahnuť čo najefektívnejšie použitie zdrojov. Členské štáty by preto mali stanoviť modality na platby poplatkov za práva na používanie rádiového frekvenčného spektra spojené so skutočnou dostupnosťou daného zdroja takým spôsobom, ktorý umožňuje investície potrebné na podporu takéhoto rozvoja. Dané modality by mali byť pred začiatkom postupov na udeľovanie práv na používanie frekvenčného spektra špecifikované objektívnym, transparentným, proporcionálnym a nediskriminačným spôsobom a mali by sa jasne stanoviť poplatky.

(97)   Mala by byť zabezpečená existencia včasných, nediskriminačných a transparentných postupov udeľovania práv na inštaláciu zariadení, aby boli zaručené podmienky pre spravodlivú a efektívnu hospodársku súťaž. Táto smernica nemá vplyv na vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa vyvlastnenia alebo využívania majetku, bežného vykonávania vlastníckych práv, bežného využívania verejných domén alebo princíp neutrality vzhľadom na pravidlá členských štátov, ktorými sa riadi systém vlastníctva majetku.

(98)  Povolenia vydávané poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré im umožňujú vstupovať na verejný alebo súkromný majetok, sú zásadnými faktormi budovania elektronických komunikačných sietí alebo nových sieťových prvkov. Zbytočná zložitosť a zdĺhavosť postupov udeľovania práva vstupu môže preto predstavovať významné prekážky pre rozvoj hospodárskej súťaže. Preto by sa nadobúdanie práv vstupu malo pre oprávnené podniky zjednodušiť. Národné regulačné orgány by mali byť schopné koordinovať nadobúdanie práv vstupu a sprístupniť na svojich internetových stránkach príslušné informácie.

(99)  Treba posilniť právomoci členských štátov voči držiteľom práv vstupu s cieľom zaistiť, aby zavedenie alebo rozšírenie novej siete bolo spravodlivé, efektívne a šetrné k životnému prostrediu a nezávislé od akejkoľvek povinnosti prevádzkovateľa s významným vplyvom na trhu poskytovať prístup k svojej elektronickej komunikačnej sieti. Lepšie spoločné používanie zariadení môže znížiť environmentálne náklady na zavádzanie infraštruktúry elektronických komunikácií a slúžiť verejnému zdraviu, verejnej bezpečnosti a spĺňať ciele urbanistického a územného plánovania. Príslušné orgány by mali mať právomoc požadovať, aby podniky, ktoré využívajú práva na inštaláciu zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad ním alebo pod ním po uplynutí primeranej lehoty na verejnú konzultáciu, počas ktorej by mali dostať všetky zainteresované strany príležitosť vyjadriť svoje stanovisko, v špecifických oblastiach, kde si to dôvody všeobecného záujmu vyžadujú, takéto zariadenia alebo majetok používali spoločne (vrátane fyzického spoločného umiestnenia). Príkladom môžu byť prípady, kde je podložie silne preťažené alebo je potrebné prekonať prírodné prekážky. Príslušné orgány by mali mať z environmentálnych dôvodov alebo iných dôvodov týkajúcich sa verejného poriadku najmä možnosť ukladať spoločné používanie sieťových prvkov a pridružených prostriedkov, ako napríklad káblovodov, rúr, stožiarov, vstupných šácht, rozvodných skríň, antén, veží a iného nosného zariadenia, budov alebo vstupov do nich, ako aj lepšiu koordináciu civilných prác z environmentálnych dôvodov alebo dôvodov verejného poriadku. Naopak, mali by to byť národné regulačné orgány, ktoré definujú pravidlá na rozdelenie nákladov na spoločné používanie zariadenia alebo majetku a zabezpečia, aby riziko bolo medzi dotknuté podniky rozdelené primeraným spôsobom. Vzhľadom na povinnosti uložené smernicou 2014/61/EÚ, príslušné orgány, najmä miestne orgány, by mali v spolupráci s národnými regulačnými orgánmi takisto vytvoriť vhodné postupy koordinácie pre verejné práce, ako aj iné relevantné verejné zariadenia alebo majetok, ktorých súčasťou môžu byť postupy, ktorými sa zabezpečí, aby zainteresované strany mali informácie týkajúce sa príslušných verejných zariadení alebo majetku, ako aj o prebiehajúcich a plánovaných verejných prácach, aby sa im takéto práce včas oznamovali a aby sa spoločné používanie čo najviac uľahčilo.

(100)  Ak sa od mobilných prevádzkovateľov požaduje spoločné používanie veží alebo stožiarov z dôvodov životného prostredia, takéto nariadené zdieľanie môže viesť k zníženiu úrovne maximálneho prenosového výkonu povoleného pre každého prevádzkovateľa z dôvodov verejného zdravia a toto naopak môže nútiť prevádzkovateľov k inštalácii ďalších prenosových miest na zabezpečenie celoštátneho pokrytia. Príslušné orgány by sa mali snažiť o zosúladenie daných environmentálnych dôvodov a dôvodov týkajúcich sa verejného zdravia, s náležitým zohľadnením prístupu predbežnej opatrnosti stanoveného v odporúčaní Rady č. 1999/519/ES.

(101)  Rádiové frekvenčné spektrum je obmedzeným verejným zdrojom s dôležitou verejnou a trhovou hodnotou. Je podstatným vstupom pre elektronické komunikačné siete a služby založené na bezdrôtovom prenášaní signálov a, ako také sa týka takýchto sietí a služieb, malo by byť preto účinne prideľované národnými regulačnými orgánmi podľa harmonizovaných cieľov a princípov riadiacich ich činnosť ako aj objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritérií, berúc do úvahy demokratické, sociálne, jazykové a kultúrne záujmy vzťahujúce sa k používaniu frekvencií. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (Rozhodnutie o rádiovom spektre)(23) vytvára rámec pre harmonizáciu rádiového frekvenčného spektra.

(102)  Činnosti politiky v oblasti rádiového frekvenčného spektra v Únie by mali byť bez toho, aby sa dotkli opatrení prijatých na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, v súlade s právom Únie, aby slúžili cieľom všeobecného záujmu, najmä pokiaľ ide o reguláciu obsahu a audiovizuálnu a mediálnu politiku, a právom členských štátov na organizovanie a využívanie ich rádiového frekvenčného spektra na účely verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a obrany. Keďže využívanie frekvenčného spektra na vojenské a iné vnútroštátne účely verejnej bezpečnosti má vplyv na dostupnosť frekvenčného spektra na vnútornom trhu, mala by politika rádiového frekvenčného spektra zohľadňovať všetky odvetvia a aspekty politík Únie a vyvážiť ich príslušné potreby, a zároveň rešpektovať práva členských štátov.

(103)  Zabezpečovanie maximálneho pokrytia sieťami s najvyššou kapacitou v každom členskom štáte má zásadný význam pre ekonomický a spoločenský vývoj, účasť na verejnom živote a sociálnu a územnú súdržnosť. Keďže používanie elektronickej komunikácie sa pre európsku spoločnosť a blahobyt stáva neoddeliteľnou súčasťou, takmer 100 % pokrytie občanov Únie by sa malo dosiahnuť tak, že sa na členské štáty spoľahne, že uložia primerané požiadavky na pokrytie, ktoré by mali byť prispôsobené každej oblasti zabezpečenej službou, ktorá je obmedzená proporcionálnou záťažou, s cieľom nebrániť jej zavedeniu zo strany poskytovateľov služieb. Nepretržité pokrytie územia by malo byť maximálne spoľahlivé s cieľom podporovať služby a aplikácie ako napr. prepojené autá a elektronické zdravotníctvo. Uplatňovanie povinností týkajúcich sa pokrytia zo strany príslušných orgánov by sa preto malo koordinovať na úrovni Únie. Pri zohľadnení vnútroštátnych špecifík by takáto koordinácia mala byť obmedzená na všeobecné kritériá, ktoré sa majú použiť na definovanie a kontrolu posudzovania povinností týkajúcich sa pokrytia, ako je hustota obyvateľstva alebo topografické a topologické charakteristiky.

(104)  K potrebe zabezpečiť, že občania nie sú vystavení elektromagnetickým poliam na úrovni, ktorá je škodlivá pre verejné zdravie, by sa malo pristupovať v celej Únii konzistentným spôsobom, s osobitným zreteľom na prístup predbežnej opatrnosti prijatý v odporúčaní Rady č. 1999/519/ES(24), s cieľom zabezpečiť konzistentné podmienky zavádzania. Pokiaľ ide o siete s veľmi vysokou kapacitou, členské štáty by mali v prípade potreby uplatňovať postup stanovený v smernici 2015/1535/EÚ, a to aj s cieľom zabezpečiť zainteresovaným stranám transparentnosť a umožniť členským štátom a Komisii reagovať.

(105)  Harmonizácia spektra a koordinácia a regulácia zariadení podporená normalizáciou predstavujú komplementárnu potrebu, ktorá sa má úzko koordinovať, aby s podporou RSPG účinne splnili svoje spoločné ciele. Koordinácia medzi obsahom a načasovaním mandátov pre CEPT podľa rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre a žiadosťami o normalizáciu normalizačným orgánom, ako Európsky inštitút pre telekomunikačné normy, a to aj so zreteľom na parametre rádiových prijímačov, by mala uľahčiť zavedenie budúcich systémov, podporiť príležitosti spoločného používania frekvenčného spektra a zabezpečiť účinné riadenie frekvenčného spektra. Všetky normy, špecifikácie alebo odporúčania týkajúce sa pevných alebo mobilných prvkov siete a pridružených prostriedkov by, keď to je realizovateľné, mali zohľadňovať povinnosti prístupu, ktoré sa možno budú musieť uložiť podľa tejto smernice.

(106)  Dopyt po rádiovom frekvenčnom spektre nie je vo všetkých častiach Únie rovnaký. V prípadoch, keď na regionálnej alebo vnútroštátnej úrovni nie je dostatočný dopyt po harmonizovanom pásme, členské štáty by mohli výnimočne povoliť alternatívne využívanie pásma, pokiaľ tento nedostatok pretrváva a za predpokladu, že alternatívne využívanie nemá vplyv na harmonizované využívanie uvedeného pásma inými členskými štátmi a skončí vtedy, keď sa dopyt po harmonizovanom využívaní obnoví.

(107)  Pružnosť správy frekvenčného spektra a riadenia prístupu k frekvenčnému spektru sa stanovila prostredníctvom povolení dodržiavajúcich neutralitu technológie a služieb, aby si používatelia frekvenčného spektra mohli vyberať najlepšie technológie a služby, ktoré sa budú používať vo frekvenčných pásmach vyhlásených za dostupné pre elektronické komunikačné služby v príslušných vnútroštátnych plánoch na prideľovanie frekvencií v súlade s právom Únie (ďalej len „zásady neutrality technológií a služieb“). Administratívne určovanie technológií a služieb by sa malo uplatňovať, len ak ide o ciele všeobecného záujmu, a malo by byť jasne odôvodnené a podrobované pravidelnému preskúmavaniu.

(108)  Obmedzenia zásady neutrality technológií by mali byť primerané a mali by byť odôvodnené potrebou predísť škodlivému rušeniu napríklad zavedením spektrálnych masiek a úrovní výkonu, zabezpečiť ochranu verejného zdravia tým, že sa obmedzí vystavenie verejnosti pôsobeniu elektromagnetických polí, zabezpečiť riadne fungovanie služieb prostredníctvom primeranej úrovne technickej kvality služby, pričom nie je nevyhnutné, aby sa vopred vylučovala možnosť využívať v jednom frekvenčnom pásme viac ako jednu službu, zabezpečiť správne spoločné používanie frekvenčného spektra, najmä v prípadoch, keď jeho používanie podlieha len všeobecným povoleniam, aby sa zabezpečilo efektívne používanie frekvenčného spektra alebo aby sa splnil cieľ všeobecného záujmu v súlade s právom Únie.

(109)  Používatelia frekvenčného spektra by tiež mali mať možnosť slobodne si vybrať služby, ktoré chcú prostredníctvom frekvenčného spektra ponúkať. Na druhej strane by sa mali umožniť opatrenia, ktoré vyžadujú poskytovanie konkrétnej služby na splnenie jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako je ochrana života, potreba podporovať sociálnu, regionálnu a územnú súdržnosť, alebo povoliť neefektívne využívanie frekvenčného spektra, ak je to nevyhnutné a úmerné. Tieto ciele by mali zahŕňať aj podporu kultúrnej a jazykovej rôznorodosti a plurality médií, ako je to vymedzené členskými štátmi v súlade s právom Únie. S výnimkou prípadov, keď je to nevyhnutné na ochranu života alebo mimoriadne na plnenie iných cieľov vo všeobecnom záujme, ktoré vymedzia členské štáty v súlade s právom Únie , by výnimky nemali viesť k výlučnému používaniu určitých služieb, ale namiesto toho by sa mali uprednostniť do tej miery, ako je to možné, aby v tom istom pásme mohli koexistovať i ďalšie služby alebo technológie. Vymedzenie rozsahu a povahy akýchkoľvek výnimiek týkajúcich sa podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a plurality médií patrí do právomoci členských štátov.

(110)  Pretože pridelenie frekvenčného spektra konkrétnym technológiám alebo službám je výnimkou zo zásady neutrality technológií a služieb a obmedzuje slobodu výberu poskytovanej služby alebo používanej technológie, každý návrh na také pridelenie by mal byť transparentný a mal by byť predmetom verejnej konzultácie.

(111)  Vo výnimočných prípadoch, keď sa členské štáty rozhodnú obmedziť slobodu poskytovať elektronické komunikačné siete a služby z dôvodov verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, členské štáty by mali vysvetliť dôvody takéhoto obmedzenia.

(112)  Správa rádiového frekvenčného spektra by sa mala vykonávať tak, aby sa predišlo škodlivému rušeniu. Základná koncepcia pojmu škodlivé rušenie by sa preto mala správne vymedziť, aby sa zabezpečilo obmedzenie regulačných zásahov na rozsah nevyhnutný na predchádzanie takémuto rušeniu, aj so zreteľom na potrebu sieťových zariadení a zariadení koncových používateľov začleniť technológiu odolného prijímača. Rádiokomunikačný poriadok ITU vymedzuje škodlivé rušenie, okrem iného, ako každé rušenie, ktoré ohrozuje fungovanie bezpečnostných služieb, ktoré sú vymedzené ako všetky rádiokomunikačné služby využívané trvale alebo dočasne na ochranu ľudského života alebo majetku; v záujme ochrany života alebo majetku by sa preto malo zamedziť škodlivému rušeniu najmä v kritických situáciách, keď je ohrozené fungovanie bezpečnostných služieb. Hoci to podľa vymedzenia v ITU zahŕňa rádioidentifikáciu, ktorá má zásadný význam z hľadiska dopravy a navigácie, malo by sa to vzťahovať na všetky kritické aspekty fungovania elektronických komunikačných služieb alebo sietí, ak je ohrozený život alebo majetok aj mimo oblasti dopravy, ako sú služby v oblasti zdravotníctva. Doprava obsahuje silný cezhraničný prvok a jej digitalizácia prináša výzvy. Vozidlá (metro, autobus, autá, nákladné vozidlá, vlaky, atď.) sú stále viac autonómne a prepojené. Na jednotnom trhu EÚ cestujú vozidlá cez vnútroštátne hranica jednoduchšie. Pre bezpečnú a správnu prevádzku vozidiel a ich palubných komunikačných systémov majú zásadný význam spoľahlivá komunikácia a zabránenie škodlivému rušeniu.

(113)  S rastúcim dopytom po frekvenčnom spektre a novými odlišnými aplikáciami a technológiami, ktoré si vyžadujú pružnejší prístup a využívanie spektra, by členské štáty mali podporovať spoločné používanie frekvenčného spektra tak, že určia najvhodnejšie režimy udeľovania povolení pre každý scenár a definujú pre ne vhodné a transparentné pravidlá a podmienky. Spoločné používanie frekvenčného spektra čoraz viac zabezpečuje jeho efektívne a účinné využívanie tak, že umožňuje niekoľkým nezávislým používateľom alebo zariadeniam prístup k rovnakému frekvenčnému pásmu v rámci rôznych druhov právnych režimov, aby sa mohli sprístupniť dodatočné zdroje frekvenčného spektra, zvýšiť efektívnosť využívania a uľahčiť novým používateľom prístup k frekvenčnému spektru. Spoločné používanie by mohlo byť založené na všeobecných povoleniach alebo bezlicenčnom používaní, čím sa za špecifických podmienok spoločného používania niekoľkým používateľom umožňuje prístup k rovnakému frekvenčnému spektru z rôznych geografických oblastí alebo v rôznych časových úsekoch a jeho využívanie. Môže byť tiež založené na individuálnych právach na používanie v súlade s dohodami, ako sú licencovaný spoločný prístup, kde všetci používatelia (existujúci používateľ a noví používatelia) súhlasia s podmienkami spoločného prístupu, pod dohľadom príslušných orgánov, takým spôsobom, aby sa zabezpečila minimálna zaručená kvalita rádiového prenosu. Pri povoľovaní spoločného používania v rámci rôznych režimov povoľovania by členské štáty nemali v rámci rôznych režimov povoľovania stanoviť pre takéto použitie príliš odlišné dĺžky trvania.

113a)  Všeobecné povolenie na používanie frekvenčného spektra môže umožniť najefektívnejšie využívanie frekvenčného spektra a podporovať inovácie v niektorých prípadoch; keďže individuálne práva na využívanie frekvenčného spektra sú pravdepodobne najvhodnejším režimom udeľovania povolení v prípade existencie určitých osobitných okolností. Individuálne práva na využívanie by sa mali zvážiť napríklad v prípade, keď vďaka priaznivým vlastnostiam rádiového frekvenčného spektra v oblasti šírenia alebo plánovanej úrovni výkonnosti vysielania predstavujú efektívnejšie využívanie. Malo by to byť aj v prípade vysokej geografickej hustoty využívania alebo nepretržitého využívania rádiového frekvenčného spektra. Ďalšou situáciou, v ktorej by sa mali zvážiť individuálne práva na využívanie, je prípad, keď požadovaná kvalita služby neumožňuje, aby sa obavy z rušenia vyriešili všeobecnými povoleniami. Pokiaľ technické opatrenia na zlepšenie odolnosti prijímača dokážu umožniť používanie všeobecných povolení alebo spoločné používanie frekvenčného spektra, mali by sa použiť a malo by sa zabrániť systematickému uplatňovaniu ustanovení, v ktorých sa uplatňuje zásada „žiadna ochrana, žiadne rušenie“.

(114)  S cieľom zabezpečiť predvídateľnosť a zachovať právnu istotu a investičnú stabilitu by členské štáty mali vopred definovať vhodné kritériá na určenie súladu s cieľom efektívneho používania frekvenčného spektra zo strany držiteľov práv pri plnení podmienok spojených s individuálnymi právami na používanie a všeobecným povoleniam. Zainteresované strany by mali byť zapojené do definovania takýchto podmienok a mali by byť informované transparentným spôsobom o tom, ako sa bude posudzovať splnenie ich povinností.

(115)  S prihliadnutím na dôležitosť technických inovácií by členské štáty mali mať možnosť stanoviť práva na používanie frekvenčného spektra na experimentálne účely pri dodržiavaní osobitných obmedzení a podmienok prísne odôvodnených experimentálnou povahou takýchto práv.

(116)  Spoločné používanie sieťovej infraštruktúry a v niektorých prípadoch spoločné používanie frekvenčného spektra môže umožniť účinnejšie používanie rádiového frekvenčného spektra a zabezpečiť rýchle zavádzanie sietí, hlavne v menej obývaných oblastiach. Pri definovaní podmienok, ktoré sa majú pripojiť k právam na používanie rádiového frekvenčného spektra, by príslušné orgány mali zvážiť aj povolenie formulárov spoločného používania alebo koordinácie medzi podnikmi s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie frekvenčného spektra alebo súlad s povinnosťami pokrytia, v súlade so zásadami právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže.

(117)  Trhové podmienky, ako aj relevantnosť a počet subjektov, sa môžu medzi členskými štátmi líšiť. Aj keď potreba a príležitosť pripojiť podmienky k právam na používanie rádiového frekvenčného spektra môže podliehať vnútroštátnym špecifikám, ktoré by mali byť dodržané, modality uplatňovania takýchto povinností by mali byť koordinované na úrovni EÚ prostredníctvom vykonávacích opatrení s cieľom zabezpečiť jednotný prístup k riešeniu podobných výziev v celej EÚ.

(118)  Požiadavky na neutralitu služieb a technológií pri udeľovaní práv na používanie spolu s možnosťou prevádzať práva medzi podnikmi podporujú slobodu a spôsob poskytovania elektronických komunikačných služieb verejnosti, a uľahčujú tým aj dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu. Táto smernica neovplyvňuje to, či rádiové frekvenčné spektrum je pridelené priamo poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb alebo právnickým osobám, ktoré používajú tieto siete alebo služby. Takéto právnické osoby môžu byť poskytovateľmi programu rozhlasového alebo televízneho vysielania. Zodpovednosť za súlad s podmienkami spojenými s právom používať rádiovú frekvenciu a príslušné podmienky spojené so všeobecným povolením by mal v každom prípade prevziať podnik, ktorému bolo poskytnuté právo na používanie rádiového frekvenčného spektra . Určité povinnosti uložené vysielateľom na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb si môžu vyžadovať uplatnenie osobitných kritérií a postupov na udeľovanie práv na používanie frekvenčného spektra, aby sa splnil osobitný cieľ všeobecného záujmu vymedzený členskými štátmi v súlade s právom Únie. Postup pre udeľovanie takéhoto práva by mal byť v každom prípade objektívny, transparentný, nediskriminačný a primeraný. Judikatúrou Súdneho dvora sa požaduje, aby každé vnútroštátne obmedzenie práv zaručených článkom 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie bolo objektívne oprávnené, proporcionálne a nezachádzalo ďalej, ako je na dosiahnutie daných cieľov potrebné. Okrem toho práva na používanie frekvenčného spektra udelené bez dodržania otvoreného postupu by sa nemali používať na iné účely, ako je cieľ všeobecného záujmu, na ktorý boli udelené. V takom prípade by zainteresované strany mali mať možnosť pripomienkovania v primeranom časovom období. Ako súčasť postupu žiadosti o udeľovanie práv, by členské štáty mali preveriť, či žiadateľ môže vyhovieť podmienkam, ktoré sa k týmto právam majú vzťahovať. Tieto podmienky by sa mali odzrkadliť v kritériá oprávnenosti stanovených objektívnym, transparentným, proporcionálnym a nediskriminačným spôsobom pred začiatkom akéhokoľvek súťažného výberového postupu. Na účely uplatňovania týchto kritérií, sa od žiadateľa môže požadovať, aby predložil potrebné informácie na preukázanie svojej schopnosti vyhovieť týmto podmienkam. Ak sa takéto informácie neposkytnú, môže sa žiadosť o právo na používanie rádiovej frekvencie zamietnuť.

(119)  Členské štáty by pred udelením práva mali požadovať len overenie prvkov, ktoré môžu byť odôvodnene preukázané primerane obozretným žiadateľom, zohľadňujúc dôležitú verejnú a trhovú hodnotu rádiového frekvenčného spektra ako obmedzeného verejného zdroja. Nie je tým dotknutá možnosť následného overenia splnenia kritérií oprávnenosti, napr. prostredníctvom krokov v prípade, že kritériá nemohli byť splnené na začiatku. Aby sa zachovalo účinné využívanie rádiového frekvenčného spektra, členské štáty by nemali udeľovať práva v prípadoch, keď ich preskúmania naznačujú, že žiadatelia nie sú schopní spĺňať podmienky, bez toho, aby bola dotknutá možnosť uľahčenia časovo obmedzeného experimentálne využitia. Dostatočná dĺžka trvania povolení pre využívanie frekvenčného spektra by mala zvýšiť investičnú predvídateľnosť, aby sa prispelo k rýchlejšiemu zavedeniu sietí a lepším službám, ako aj stabilite na podporu obchodovania a prenájmu frekvenčného spektra. Pokiaľ je využívanie spektra povolené na neobmedzený čas, takáto dĺžka trvania by mala zohľadňovať sledované ciele a mala by byť dostatočná na uľahčenie návratnosti realizovaných investícií. Pokým dlhšie trvanie môže zabezpečiť investičnú predvídateľnosť, opatrenia na zabezpečenie účinného využívania rádiového frekvenčného spektra, ako napr. právomoc príslušného orgánu zmeniť alebo odňať právo v prípade nesúladu s podmienkami, ktoré sú spojené s právami na používanie, alebo uľahčenie obchodovateľnosti a prenájmu rádiového frekvenčného spektra, budú slúžiť na zabránenie neprimeraného akumulovania rádiového frekvenčného spektra a podporu väčšej pružnosti pri distribuovaní zdrojov frekvenčného spektra. Väčšie využívanie ročných poplatkov je tiež prostriedkom na zabezpečenie nepretržitého posudzovania využívania frekvenčného spektra zo strany držiteľa práv.

(120)  Pri rozhodovaní či obnoviť už udelené práva na používanie rádiového frekvenčného spektra by príslušné orgány mali zohľadniť rozsah, do akého by obnova podporila ciele regulačného rámca a ďalšie ciele podľa vnútroštátneho práva a práva Únie. Každé takéto rozhodnutie by malo podliehať otvorenému, nediskriminačnému a transparentného postupu a malo by vychádzať z preskúmania, ako boli podmienky, ktoré sa vzťahujú na príslušné práva, splnené. Pri posudzovaní potreby obnoviť práva na používanie by členské štáty mali porovnať vplyv účinnejšieho využívania alebo inovačného nového využívania, ktoré sa môže dosiahnuť, ak by pásmo bolo otvorené novým používateľom, s vplyvom rozšírenia už priradených práv na hospodársku súťaž. Príslušné orgány ich môžu určiť tak, že umožnia len obmedzené rozšírenie s cieľom zabrániť vážnemu narušeniu stanoveného používania. I keď rozhodnutia či rozšíriť práva priradené pred uplatniteľnosťou tejto smernice by mali rešpektovať všetky pravidlá, ktoré sa už uplatňujú, členské štáty by mali tiež zabezpečiť, že nebudú mať vplyv na ciele tejto smernice.

(121)  Pri obnove existujúcich práv na používanie by členské štáty mali, spolu s posudzovaním potreby obnoviť dané právo, preskúmať poplatky k nemu pripojené, aby sa zabezpečilo, že tieto poplatky budú naďalej podporovať optimálne používanie, zohľadňujúc okrem iného stav vývoja v oblasti trhu a technológií. Z dôvodov právnej istoty je vhodné, aby sa všetky úpravy existujúcich poplatkov založili na rovnakých zásadách ako sú zásady, ktoré sa uplatňujú pri udeľovaní nových práv na použitie.

(122)  Účinné riadenie rádiového frekvenčného spektra sa môže zabezpečiť uľahčením stáleho účinného využívania frekvenčného spektra, ktoré už bolo priradené. S cieľom zabezpečiť držiteľom práv právnu istotu, možnosť obnovy práv na používanie by sa mala zvážiť v rámci vhodného časového obdobia pred uplynutím platnosti príslušných práv. V záujme nepretržitého riadenia zdrojov by príslušné orgány mali byť schopné vykonať takéto zváženie z vlastnej iniciatívy, ako aj v rámci odpovede na požiadavku od nadobúdateľa. Obnova práva na používania nemôže byť udelená proti vôli nadobúdateľa.

(123)  Prenos práv na používanie frekvenčného spektra môže predstavovať efektívny prostriedok účinného využívania frekvenčného spektra. V záujme pružnosti a efektívnosti a s cieľom umožniť ohodnotenie frekvenčného spektra zo strany trhu by členské štáty mali automaticky povoliť, aby používatelia frekvenčného spektra prevádzali alebo prenajímali svoje práva na používanie frekvenčného spektra tretím stranám po dodržaní jednoduchého postupu a podľa podmienok, ktoré sa vzťahujú na takéto práva a pravidiel hospodárskej súťaže, pod dohľadom zodpovedných národných regulačných orgánov. S cieľom uľahčiť takéto prevody alebo prenájmy, pokiaľ sú dodržané harmonizačné opatrenia prijaté podľa rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre, členské štáty by mali tiež zohľadniť aj požiadavky na oddelenie alebo diferenciáciu práv frekvenčného spektra alebo preskúmanie podmienok používania.

(124)  O opatreniach prijatých špeciálne na podporu hospodárskej súťaže pri udeľovaní alebo obnovovaní práv na používanie rádiového frekvenčného spektra by mali rozhodovať národné regulačné orgány, ktoré majú potrebné ekonomické, technické a trhové poznatky. Podmienky priraďovania frekvenčného spektra môžu ovplyvniť situáciu v oblasti hospodárskej súťaže na trhoch elektronických komunikácií a podmienky na vstup. Obmedzený prístup k frekvenčnému spektru najmä vtedy, keď je frekvenčné spektrum obmedzené, môže vytvoriť prekážku pre vstup alebo brzdiť investície, zavádzanie siete, poskytovanie nových služieb alebo aplikácií, inováciu a hospodársku súťaž. Nové práva na používanie vrátane tých získaných prevodom alebo prenájmom, a zavedenie nových pružných kritérií na využívanie spektra, môže tiež ovplyvniť existujúcu hospodársku súťaž. Ak sa nesprávne používa, určité podmienky použité na podporu hospodárskej súťaže, môžu mať iné účinky; napr. stropy frekvenčného spektra a vyhradené frekvenčné spektrá môžu spôsobiť umelé obmedzenie, povinnosti poskytovania veľkoobchodného prístupu môžu neoprávnene obmedziť obchodné modely pri absencii trhovej sily a obmedzenia prevodov môžu brzdiť rozvoj sekundárnych trhov. Preto je na uloženie takých podmienok potrebný konzistentný a objektívny test hospodárskej súťaže a mal by sa dôsledne využívať. Použitie takýchto opatrení by preto malo vychádzať z dôkladného a objektívneho posúdenia trhu a jeho podmienok hospodárskej súťaže zo strany národných regulačných orgánov. Vnútroštátne orgány by však vždy mali zaručiť efektívne a účinné používanie frekvenčného spektra a zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže protikonkurenčným hromadením.

(125)  Vychádzajúc zo stanovísk RSPG prijatie spoločného termínu pri povoľovaní používania pásma, ktoré bolo harmonizované podľa rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre, môže byť potrebné, aby sa zabránilo cezhraničným rušeniam a prospešné na zabezpečenie využitia plného potenciálu súvisiacich opatrení pre technickú harmonizáciu pre trhy so zariadeniami a pre zavedenie elektronických komunikačných sietí a služieb s veľmi vysokou kapacitou. V snahe významne prispieť k cieľom tohto rámca a uľahčiť koordináciu by stanovenie takýchto spoločných termínov malo byť predmetom vykonávacích aktov Komisie. Popri pásme 700 MHz by sa takéto spoločné maximálne termíny mohli osobitne týkať frekvenčného spektra v pásmach 3,4 – 3,8 GHz a 24,25 – 27,5 GHz, ktoré RSPG vo svojom stanovisku k aspektom súvisiacim s frekvenčným spektrom pre bezdrôtové systémy ďalšej generácie (5G) označila ako „priekopnícke“ pásma na používanie v roku 2020, ako aj v dodatočných pásmach nad 24 GHz, ktoré RSPG považuje za potenciálne využiteľné pre 5G v Európe, ako sú pásma 31,8 – 33,4 GHz a 40,5 – 43,5 GHz. V podmienkach prideľovania v dodatočných pásmach nad 24 GHz by sa mali zohľadniť scenáre možného spoločného používania frekvenčného spektra s etablovanými používateľmi.

(126)  V prípadoch kde dopyt po pásme rádiového frekvenčného spektra presahuje jeho dostupnosť, a v dôsledku toho členský štát dospeje k záveru, že práva na používanie sa musia obmedziť, mali by sa uplatňovať primerané a transparentné postupy pre udeľovanie takýchto práv s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii a optimalizovať použitie daného obmedzeného zdroja. Takéto obmedzenie môže byť oprávnené, proporcionálne a založené na dôkladnom posúdení trhových podmienok, pričom náležite zohľadňuje celkové výhody pre používateľov a ciele vnútroštátneho a vnútorného trhu. Ciele, ktorými sa riadi každý postup obmedzenia, by mali byť jasne definované vopred. Pri výbere najvhodnejšieho výberového konania v súlade s koordinačnými opatreniami prijatými na úrovni Únie by mali členské štáty včas a transparentne konzultovať oprávnenie, ciele a podmienky postupu so všetkými zainteresovanými stranami. Členské štáty môžu používať okrem iného súťažne orientované alebo komparatívne výberové postupy na pridelenie rádiového frekvenčného spektra alebo na čísla s výnimočnou ekonomickou hodnotou. Pri realizácii takých postupov by mali národné regulačné orgány zohľadňovať ciele tejto smernice. Ak členský štát zistí, že v rámci pásma môžu byť prístupné ďalšie práva, mal by začať príslušný postup.

(127)  Masívny nárast dopytu po rádiovom frekvenčnom spektre a dopyt koncových používateľov po bezdrôtovej širokopásmovej kapacite si vyžaduje riešenia umožňujúce alternatívny, doplnkový, spektrálne efektívny prístup vrátane systémov bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom a malým prevádzkovým rozsahom, ako sú rádiové miestne počítačové siete (RLAN) a siete malých bunkových prístupových bodov s nízkym výkonom. Takéto doplnkové systémy bezdrôtového prístupu, najmä verejne prístupné prístupové body RLAN, v čoraz väčšej miere umožňujú koncovým používateľom prístup k internetu a mobilným prevádzkovateľom presmerovanie mobilnej prevádzky. RLAN využívajú harmonizované rádiové frekvenčné spektrum bez nutnosti udelenia individuálneho povolenia alebo práva na využívanie rádiového frekvenčného spektra. Väčšinu prístupových bodov RLAN doteraz používali súkromní používatelia ako miestne bezdrôtové rozšírenie svojho pevného širokopásmového pripojenia. Koncovým používateľom v rámci limitov svojich vlastných predplatených internetových služieb by sa nemalo brániť, aby prístup k svojej sieti RLAN využívali spoločne s inými, s cieľom zvýšiť počet dostupných prístupových bodov, najmä v husto osídlených oblastiach, maximalizovať bezdrôtovú dátovú kapacitu prostredníctvom opätovného využívania rádiového frekvenčného spektra a vytvoriť nákladovo efektívnu doplnkovú bezdrôtovú širokopásmovú infraštruktúru prístupnú ďalším koncovým používateľom. Preto by sa mali nepotrebné obmedzenia zavádzania a prepojenia prístupových bodov RLAN tiež odstrániť. Verejné orgány alebo poskytovatelia verejných služieb, ktorí používajú RLAN vo svojich priestoroch a poskytujú ho svojim zamestnancom, návštevníkom alebo klientom, napr. na uľahčenie prístupu k službám elektronickej verejnej správy alebo na poskytovanie informácií o riadení verejnej dopravy alebo cestnej premávky, by mohli poskytovať prístup k takýmto prístupovým bodom občanom na všeobecné použitie ako doplnkovú službu k službám, ktoré verejnosti ponúkajú v takýchto priestoroch, v rozsahu, ktorý im umožňujú pravidlá hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Okrem toho, poskytovateľ takéhoto miestneho prístupu k elektronickým komunikačným sieťam vo vnútri alebo v okolí súkromného majetku alebo ohraničeného verejného priestranstva ako doplnkovej služby k inej činnosti, ktorá nie je závislá od takéhoto prístupu (ako napríklad hotspoty RLAN, ktoré sú k dispozícii zákazníkom využívajúcim iné komerčné činnosti alebo širokej verejnosti v tomto priestore) môže podliehať dodržaniu všeobecných povolení pre práva na používanie rádiového frekvenčného spektra, ale nemal by podliehať žiadnym podmienkam alebo požiadavkám, ktoré sú pripojené s všeobecným povoleniam uplatniteľným na poskytovateľov verejných komunikačných sietí alebo služieb alebo povinnostiam týkajúcim sa koncových používateľov alebo prepojenia. Takýto poskytovateľ by však mal aj naďalej podliehať pravidlám zodpovednosti článku 12 smernice 2000/31/ES o elektronickom obchode(25). Ďalšie nové technológie ako sú LiFi, ktoré doplnia vybavenie súčasného rádiového frekvenčného spektra RLAN a bezdrôtový prístupový bod bude obsahovať optické viditeľné na svetle založené prístupové body a povedie k hybridným miestnym sieťam umožňujúcim optickú bezdrôtovú komunikáciu.

(128)  Keďže bezdrôtové prístupové body s malým dosahom a nízkym výkonom sú veľmi malé a využívajú nenápadné zariadenia podobné domácim RLAN smerovačom a vzhľadom na ich pozitívny vplyv na používanie frekvenčného spektra a vývoj v oblasti bezdrôtovej komunikácie, ich technické vlastnosti, ako napr. výkon, by mali byť špecifikované na úrovni Únie proporcionálne z dôvodu miestneho zavedenia a ich použitie by malo podliehať len všeobecným povoleniam – s výnimkou RLAN, ktorá by nemala podliehať žiadnej požiadavke na povolenie nad rámec tej, ktorá je potrebná na využívanie rádiového frekvenčného spektra – a všetky doplnkové obmedzenia v rámci individuálneho plánovania alebo ďalšie povolenia by sa mali obmedziť v čo najväčšom rozsahu.

128a)  Verejné budovy a ďalšiu verejnú infraštruktúru každý deň navštívi a použije značný počet koncových používateľov, ktorí potrebujú pripojenie, aby mohli využívať služby elektronickej verejnej správy, elektronickej dopravy a iné služby. Ďalšia verejná infraštruktúra (ako pouličné osvetlenie, semafory atď.) ponúka vďaka svojmu hustému výskytu atď. veľmi cenné miesta na zavedenie malých buniek. Prevádzkovatelia by mali mať prístup k týmto verejným miestam, aby mohli primerane uspokojiť dopyt. Členské štáty by mali preto za rozumných podmienok zaručiť sprístupnenie takýchto verejných budov a ďalšej verejnej infraštruktúry na účely zavádzania malých buniek s cieľom doplniť smernicu 2014/61/EÚ. V nej sa uplatňuje funkčný prístup a stanovujú sa povinnosti pre prístup k fyzickej infraštruktúre len vtedy, ak je súčasťou siete, a len vtedy, ako ju vlastní alebo používa prevádzkovateľ siete, čím do jej rozsahu pôsobnosti nepatrí množstvo budov, ktoré vlastnia alebo využívajú verejné orgány. Osobitnú povinnosť si naopak nevyžaduje fyzická infraštruktúra, ako sú káblovody alebo stožiare, používaná v inteligentných systémoch dopravy, ktorú vlastnia prevádzkovatelia sietí (poskytovatelia dopravných služieb a/alebo poskytovatelia verejných komunikačných sietí) a časti slúžiace na zavedenie, čím spadajú do rozsahu pôsobnosti smernice 2014/61/EÚ.

(129)  Ustanovenia tejto smernice sa vzťahujú, pokiaľ ide o prístup a prepojenie, na siete používané na poskytovanie verejne dostupných komunikačných služieb. Pre neverejné siete nevyplývajú povinnosti prístupu alebo prepojenia podľa tejto smernice, okrem prípadov, keď pri využívaní prístupu k verejným sieťam môžu podliehať podmienkam stanoveným členskými štátmi.

(130)  Pojem „prístup“ má viac významov a je preto potrebné presne vymedziť použitie tohto pojmu v tejto smernici bez toho, aby bolo dotknuté použitie v iných opatreniach Únie. Prevádzkovateľ môže vlastniť základnú sieť alebo zariadenia alebo môže ich časť alebo všetky prenajímať.

(131)  Na otvorenom a konkurenčnom trhu by nemali existovať obmedzenia brániace podnikom dohodnúť sa medzi sebou na režime prístupu a prepojenia, hlavne v cezhraničných dohodách podľa súťažných pravidiel zmluvy. V súvislosti s dosiahnutím efektívnejšieho skutočne celoeurópskeho trhu, s účinnou hospodárskou súťažou, väčším výberom konkurenčných služieb pre koncových používateľov, by mali podniky prijímajúce žiadosti o prístup alebo prepojenie od iných podnikov, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu s cieľom poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby verejnosti, také dohody uzatvárať v zásade na konkurenčnej báze a rokovať a dohodnúť sa na nich v dobrej viere.

(132)  Na trhoch, kde pretrvávajú veľké rozdiely v pozícii pri rokovaniach medzi jednotlivými podnikmi a kde sa niektoré podniky spoliehajú na infraštruktúru poskytnutú inými subjektami na dodávanie svojich služieb, je primerané vytvoriť rámec na zabezpečenie účinných funkcií trhov. Národné regulačné orgány by mali mať právomoci ktorými by, v prípade zlyhania obchodných rokovaní, zabezpečili primeraný prístup, prepojenie a interoperabilitu služieb v záujme koncových používateľov. Môžu najmä zabezpečiť prepojenie koniec-koniec uložením primeraných povinností podnikom, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu a kontrolujú prístup koncových používateľov. Kontrola prístupových prostriedkov môže znamenať vlastníctvo alebo kontrolu fyzických vedení ku koncovým používateľom (pevným alebo mobilným) a/alebo schopnosť meniť alebo rušiť národné čísla alebo čísla potrebné na prístup ku koncovým bodom siete koncových používateľov. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď by napríklad prevádzkovatelia sietí bezdôvodne obmedzili koncovým používateľom možnosť výberu prístupu k internetovým portálom a službám.

(133)  Vzhľadom na zásadu nediskriminácie by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby sa všetci prevádzkovatelia, bez ohľadu na ich veľkosť a obchodný model, či už sú vertikálne integrovaní alebo oddelení, za primeraných podmienok mohli prepojiť s cieľom poskytovať prepojenie koniec-koniec a prístup ku globálnemu internetu.

(134)  Vnútroštátne právne alebo správne opatrenia, ktoré spájajú okolnosti a podmienky prístupu alebo prepojenia s činnosťami subjektu usilujúceho o prepojenie a hlavne s úrovňou jeho investícií do infraštruktúry siete a nie s poskytovaným prístupom alebo službami, môžu spôsobiť narušenie trhu a nemusia byť preto v súlade s konkurenčnými pravidlami.

(135)  Prevádzkovatelia sietí, ktorí kontrolujú prístup k svojim zákazníkom, tak konajú na základe jednoznačných čísel alebo adries vybraných z verejného rozsahu číslovania alebo adresovania. Ostatní prevádzkovatelia sietí musia byť schopní zabezpečiť prenos údajov týmto zákazníkom a potrebujú byť preto vzájomne priamo alebo nepriamo prepojení. Je preto vhodné stanoviť práva a povinnosti k rokovaniu o vzájomnom prepojení.

(136)  Interoperabilita znamená prospech pre koncových používateľov a je dôležitým cieľom tohto regulačného rámca. Podpora interoperability je jedným z cieľov národných regulačných orgánov, ako to stanovuje tento regulačný rámec, ktorý tiež zabezpečuje vydanie zoznamu noriem a/alebo špecifikácií týkajúcich sa poskytovania služieb, technických rozhraní a/alebo funkcií sietí zo strany Komisie ako základu podpory harmonizácie v elektronických komunikáciách. Členské štáty by mali podporovať používanie uverejnených noriem a/alebo špecifikácií v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie interoperability služieb a na zlepšenie slobodnej voľby pre používateľov.

(137)  Súčasné prepojenie koniec-koniec a prístup k tiesňovým službám závisí od toho, či koncoví používatelia prijmú interpersonálne komunikačné služby s číslovaním. Budúci technologický rozvoj alebo zvýšené používanie interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania by mohli spôsobiť nedostatok dostatočnej interoperability medzi komunikačnými službami. V dôsledku toho by sa mohli objaviť výrazné bariéry vstupu na trh a prekážky podpory ďalšej inovácie a značne ohroziť účinné prepojenie koniec-koniec medzi koncovými používateľmi ▌.

(138)  V prípade, že sa takéto problémy s interoperabilitou objavia, Komisia si môže vyžiadať správu orgánu BEREC, ktorá by mala poskytnúť posúdenie situácie na trhu na úrovni Únie a členských štátov podľa faktov. Na základe správy orgánu BEREC a ostatných dostupných dôkazov a berúc do úvahy účinky na vnútorný trh by Komisia mala rozhodnúť o tom, či existuje potreba regulačného zásahu zo strany národných regulačných orgánov. Ak sa Komisia domnieva, že takýto regulačný zásah by národné regulačné orgány mali zvážiť, môže prijať vykonávacie opatrenia špecifikujúce povahu a rozsah možných regulačných zásahov zo strany NRO, a to najmä opatrenia ukladajúce povinné používanie noriem alebo špecifikácií všetkými alebo konkrétnymi poskytovateľmi. Termíny „európske normy“ a „medzinárodné normy“ sú definované v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1025/2012(26). Národné regulačné orgány by mali na základe konkrétnych vnútroštátnych okolností posúdiť, či je akýkoľvek zásah potrebný a oprávnený s cieľom zabezpečiť prepojenie koniec-koniec, a ak je, uložiť primerané povinnosti v súlade s vykonávacími opatreniami Komisie. Aby sa zabránilo vzniku prekážok na vnútornom trhu, členské štáty by nemali ukladať povinnosti nad rámec akýchkoľvek takýchto vykonávacích opatrení.

(139)  V situáciách, keď podniky nemajú prístup k realizovateľným alternatívam nereplikovateľných aktív do prvého distribučného bodu, a s cieľom podporovať konkurenčné výsledky v záujme koncových používateľov by mali byť národné regulačné orgány splnomocnené uložiť povinnosti prístupu všetkým prevádzkovateľom bez toho, aby bol dotknutý ich vplyv na príslušnom trhu. V tomto ohľade by národné regulačné orgány mali zohľadniť všetky technické a ekonomické bariéry budúcej replikácie sietí. Keďže však takéto povinnosti môžu byť rušivé, narúšať stimuly pre investície a mať kontraproduktívny účinok v zmysle posilňovania postavenia dominantných subjektov, mali by sa prijímať len, ak sú odôvodnené a primerané dosiahnutiu udržateľnej hospodárskej súťaže na príslušných trhoch. Samotný fakt, že viac ako jedna takáto infraštruktúra už existuje, by sa nemal nevyhnutne interpretovať tak, že to znamená, že jej aktíva sa môžu zopakovať. Prvý distribučný bod by sa mal identifikovať odkazom na objektívne kritériá.

139a)  Malo by byť možné uložiť povinnosti poskytovať prístup k súvisiacim doplnkovým službám, t. j. službám dostupnosti s cieľom umožniť primeraný prístup používateľom so zdravotným postihnutím a podporu dát hybridných televíznych služieb a elektronických programových sprievodcov v rozsahu potrebnom na zabezpečenie prístupu koncových používateľov určitých vysielacích služieb.

(140)  To by mohlo byť dôvodom na rozšírenie povinností poskytovania prístupu k elektroinštaláciám a káblom za prvý sústreďovací bod v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva, pričom sa takéto povinnosti obmedzia na body, ktoré sú ku koncovým používateľom čo najbližšie, v prípadoch, keď sa preukáže, že replikácia by za prvý sústreďovacím bodom nebola možná.

(141)  Aby sa dosiahol súlad so zásadou proporcionality, môže byť v takýchto prípadoch pre národné regulačné orgány vhodné vyňať povinnosti siahajúce za prvý distribučný bod z toho dôvodu, že by povinnosť prístupu, ktorá nie je založená na významnom vplyve na trhu, predstavovala riziko ohrozenia ich ekonomického odôvodnenia nedávno zavedených sieťových prvkov alebo z dôvodu jestvovania možných alternatívnych prostriedkov prístupu vhodných na poskytovanie vysokokapacitných sietí.

(142)  Spoločné používanie pasívnej ▌infraštruktúry použitej pri poskytovaní bezdrôtových elektronických komunikačných sietí ▌v súlade so zásadami právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže, môže byť obzvlášť užitočné na maximalizáciu pripojenia s veľmi vysokou kapacitou v celej Únii, najmä v oblastiach s menšou hustotou obyvateľstva, kde je replikácia nepraktická a koncoví používatelia riskujú, že o takéto pripojenie prídu. Národné regulačné orgány by vo výnimočných prípadoch mali mať možnosť vynútiť si takéto spoločné používanie alebo ▌lokalizovaný prístup k roamingu, v súlade s právnymi predpismi Únie, ak táto možnosť bola jasne stanovená v pôvodných podmienkach na udelenie práva na používanie a ak preukážu výhody takéhoto spoločného používania ▌, pokiaľ ide o odstránenie neprekonateľných hospodárskych alebo fyzických prekážok, a prístup k sieťam alebo službám je preto veľmi nedostatočný alebo nemožný, pri zohľadnení niekoľkých prvkov, a to najmä potreby pokrytia územia pozdĺž hlavných dopravných ciest, výberu a vyššej kvality služby pre koncových používateľov, ako aj potreby zachovať stimuly na zavádzanie infraštruktúry. V situácii, keď neexistuje prístup koncových používateľov, a spoločné využívanie pasívnej infraštruktúry samo osebe nestačí na riešenie tejto situácie, národné regulačné orgány by mali byť schopné uložiť povinnosti spoločného využívania aktívnej infraštruktúry.

(143)  Hoci je za určitých okolností vhodné, aby národný regulačný orgán ukladal povinnosti prevádzkovateľom, ktorí nemajú významný vplyv na trhu, aby sa dosiahli ciele, ako je prepojenie koniec-koniec alebo interoperabilita služieb, je potrebné zabezpečiť, aby sa také povinnosti ukladali v súlade s regulačným rámcom Európskej únie, a najmä jeho oznamovacími postupmi.

(144)  Samotné pravidlá hospodárskej súťaže nemusia stačiť na zabezpečenie kultúrnej rozmanitosti a plurality médií v oblasti digitálnej televízie. Technologický vývoj a rozvoj trhu vytvárajú potrebu preskúmania povinností poskytovať podmienečný prístup za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok na regulačnej báze, buď členskými štátmi na národných trhoch, alebo Komisiou na úrovni Únie, a to najmä preto, aby sa zistilo, či existuje dôvod na rozšírenie povinností na elektronické programové príručky (EPG – electronic programme guides) a rozhrania aplikačného programu (API – application program interfaces), v rozsahu potrebnom na zabezpečenie prístupu pre koncových užívateľov k špecifikovaným službám digitálneho vysielania. Členské štáty môžu špecifikovať služby digitálneho vysielania, ku ktorým musí byť prístup koncových užívateľov zabezpečený právnymi, regulačnými alebo administratívnymi prostriedkami, ktoré považujú za potrebné.

(145)  Členské štáty môžu tiež povoliť svojim národným regulačným orgánom prehodnotenie povinností týkajúcich sa podmieneného prístupu k službám digitálneho vysielania, aby pomocou analýzy trhu posúdili, či je potrebné rušiť alebo meniť podmienky pre prevádzkovateľov, ktorí nemajú významný vplyv na príslušnom trhu. Takéto zrušenie alebo zmena nesmie nepriaznivo ovplyvniť prístup pre koncových používateľov k takýmto službám alebo perspektívy efektívnej hospodárskej súťaže.

(146)  Za určitých okolností existuje potreba povinností ex-ante s cieľom rozvoja konkurenčného trhu, ktorého podmienky podporujú zavádzanie a používanie sietí s veľmi vysokou kapacitou a maximalizáciu výhod pre koncových používateľov. Definícia významného vplyvu na trhu uvádzaná v tejto smernici je ekvivalentná s pojmom dominancie, ako je definovaný v judikatúre Súdneho dvora.

(147)  V prípade dvoch alebo viacerých podnikov môže byť zistené využívanie dominantného postavenia na trhu nielen tam, kde existuje štrukturálne alebo iné prepojenie medzi týmito podnikmi ale aj vtedy, keď štruktúra príslušného trhu vedie ku koordinovaným vplyvom a umožňuje im správať sa v značnom rozsahu nezávisle od konkurentov, zákazníkov a koncových spotrebiteľov, t. j. podporuje spoločné alebo súbežné protikonkurenčné správanie na trhu. Takáto štruktúra by sa mohla preukázať charakteristikami, ako sú vysoký stupeň koncentrácie, dostatočný stupeň transparentnosti trhu, ktorá umožňuje udržateľnosť koordinácie alebo spoločnej politiky, a existencia veľkých prekážok, ktoré bránia vstupu potenciálnych konkurentov a absencia voľby, ktorá bráni reakcii zo strany spotrebiteľov. Za osobitných okolností ex ante regulácie trhov s elektronickými komunikáciami, keď prekážky vstupu pre nových účastníkov sú zvyčajne vysoké, odmietnutie zo strany vlastníkov sietí poskytovať veľkoobchodný prístup za primeraných podmienok, ktoré prospievajú k trvalému zachovaniu konkurenčnej dynamiky, pozorované alebo predvídané pri neexistencii regulácie ex ante v spojení so spoločným záujmom o udržanie významných marží na zostupných alebo susediacich maloobchodných trhoch neprimeraných uskutočneným investíciám a podstúpeným rizikám, môže byť samo o sebe ukazovateľom spoločnej politiky prijatej členmi oligopolu vymykajúceho sa hospodárskej súťaži.

(148)   Je dôležité, aby sa regulačné povinnosti ex-ante ukladali len na veľkoobchodný trh, kde existuje jeden alebo viaceré podniky s významným vplyvom na trhu, s cieľom zabezpečiť udržateľnú konkurenciu ▌, a keď nie sú opravné prostriedky vnútroštátneho práva a práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže dostatočné na vyriešenie problému. Komisia v súlade s princípmi práva v oblasti hospodárskej súťaže pre národné regulačné orgány vypracovala pokyny na úrovni Únie, v súlade s princípmi súťažného práva, ktoré budú slúžiť pre národné regulačné orgány pri hodnotení účinnosti hospodárskej súťaže na danom trhu a pri hodnotení významného vplyvu na trhu. Národné regulačné orgány by mali analyzovať, či v danom výrobku alebo službe existuje efektívna hospodárska súťaž v danej geografickej oblasti, ktorou môže byť celé územie alebo časť územia členského štátu alebo susediace časti územia členských štátov posudzované spolu. Analýza efektívnej hospodárskej súťaže by mala zahŕňať analýzu o tom, či na danom trhu bude perspektívne hospodárska súťaž alebo či pretrváva nedostatočne efektívna hospodárska súťaž. Tieto pokyny by sa mali venovať aj problematike novo vznikajúcich trhov, kde má vedúci subjekt na trhu de facto významný vplyv, nemali by sa však naň vzťahovať neprimerané povinnosti. Komisia by mala pravidelne preskúmavať uvedené pokyny, najmä pri príležitosti preskúmania súčasných právnych predpisov s ohľadom na vývoj judikatúry, ekonomické myslenie a skutočnú trhovú prax s cieľom zabezpečiť ich primeranosť pre rýchlo sa rozvíjajúci trh. Národné regulačné orgány budú potrebovať vzájomnú spoluprácu v prípade nadnárodného charakteru relevantného trhu.

(149)  Pri určovaní prípadného významného vplyvu podniku na špecifickom trhu by mali národné regulačné orgány konať v súlade s právom Únie a čo najviac zohľadňovať pokyny Komisie týkajúce sa trhovej analýzy a posúdenia významného vplyvu na trhu.

(150)  Národné regulačné orgány by mali vymedziť geografické trhy na svojom území, a prihliadať pritom na odporúčanie Komisie o relevantných trhoch výrobkov a služieb prijaté v súlade s touto smernicou a na vnútroštátne a miestne okolnosti. Preto by národné regulačné orgány mali aspoň analyzovať trhy, ktoré sú uvedené v danom odporúčaní vrátane tých trhov, ktoré sú uvedené, ale nie sú už viac regulované v špecifickom vnútroštátnom alebo miestnom kontexte. Národné regulačné orgány by mali tiež analyzovať trhy, ktoré nie sú uvedené v danom odporúčaní, ale sú regulované v rámci územia ich jurisdikcie na základe predchádzajúcich trhových analýz, alebo iné trhy, ak majú dostatočné dôvody sa domnievať, že mohli prejsť testom troch kritérií stanovenom v tejto smernici.

(151)  Nadnárodné trhy sa môžu vymedziť, keď je to pomocou definície geografického trhu oprávnené, pri zohľadnení všetkých faktorov v oblasti dodávky a dopytu v súlade so zásadami právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže. Orgán BEREC je najvhodnejším orgánom na vykonanie takejto analýzy, pretože pri definovaní trhov na vnútroštátnej úrovni čerpá z rozsiahlych kolektívnych skúseností národných regulačných orgánov. Ak sú nadnárodné trhy definované a regulačný zásah je oprávnený, príslušné národné regulačné orgány by mali spolupracovať pri hľadaní vhodnej regulačnej odpovede vrátane procesu oznamovania Komisii. Rovnakým spôsobom môžu spolupracovať v prípade, keď nadnárodné trhy nie sú identifikované, ale na ich územiach sú trhové podmienky dostatočne homogénne na to, aby využili koordinovaný regulačný prístup, napr. pokiaľ ide podobné náklady, trhové štruktúry alebo prevádzkovateľov alebo v prípade nadnárodného alebo porovnateľného dopytu koncových používateľov.

(152)  Za určitých okolností sú geografické trhy definované ako vnútroštátne alebo regionálne, napr. z dôvodu vnútroštátnej alebo miestnej povahy zavádzania siete, ktorá určuje hranice potenciálnej trhovej sily podnikov z hľadiska veľkoobchodnej dodávky, pričom stále existuje významný nadnárodný dopyt zo strany jednej alebo viacerých kategórií koncových používateľov. To môže byť najmä prípad dopytu zo strany obchodných koncových používateľov prevádzkujúcich zariadenia na viacerých miestach v rôznych členských štátoch. Ak nadnárodný dopyt dodávatelia dostatočne neuspokojujú, napr. ak sú roztrúsení popri vnútroštátnych hraniciach alebo lokálne, môže vzniknúť bariéra pre vnútorný trh. Preto by mal byť orgán BEREC splnomocnený poskytovať národným regulačným orgánom usmernenia týkajúce sa spoločných regulačných prístupov, aby sa zabezpečilo, že nadnárodný dopyt bude uspokojený, čo zaručí základ pre veľkoobchodné produkty prístupu v celej Únii a umožní zvýšenie efektívnosti a úspor z rozsahu napriek fragmentovanej dodávke. Usmernenia orgánu BEREC by mali ponúkať národným regulačným orgánom možnosti ako dosiahnuť cieľ vnútorného trhu pri ukladaní regulačných povinností na prevádzkovateľov s významným vplyvom na trhu na vnútroštátnej úrovni.

(153)  ▌.

(154)  ▌.

(155)  ▌.

(156)  Počas postupného prechodu na deregulované trhy budú obchodné dohody vrátane spolufinancovania a prístupu, medzi prevádzkovateľmi čoraz častejšie, a pokiaľ budú udržateľné a zlepšia konkurenčnú dynamiku, môžu prispieť k záveru, že veľkoobchodný trh si nevyžaduje reguláciu ex ante. Podobný prístup by sa dal uplatniť aj naopak, na neplánované vypovedanie obchodných dohôd na deregulovanom trhu. Pri analýze takýchto dohôd by sa mala zobrať do úvahy skutočnosť, že vyhliadka regulácie by mohla byť pre vlastníkov sietí motívom na začatie obchodných rokovaní. S cieľom zabezpečiť primerané zohľadnenie vplyvu regulácie uvalenej na relevantné trhy pri určovaní, či si daný trh vyžaduje reguláciu ex ante, by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby boli trhy analyzované jednotným spôsobom a tam, kde je to možné, v rovnakom čase alebo čo najkratšie po sebe.

(157)  Pri posudzovaní veľkoobchodnej regulácie s cieľom riešiť problémy na maloobchodnej úrovni by národné regulačné orgány mali zohľadniť skutočnosť, že niekoľko veľkoobchodných trhov môže poskytnúť veľkoobchodné dodávateľské vstupy pre konkrétny maloobchodný trh, a naopak, jeden veľkoobchodný trh môže poskytnúť veľkoobchodné dodávateľské vstupy pre rôzne maloobchodné trhy. Okrem toho, konkurenčnú dynamiku na konkrétnom trhu môžu ovplyvniť trhy, ktoré sú priľahlé, ale nie sú vo vertikálnom vzťahu, čo môže byť prípad medzi niektorými pevnými a mobilnými trhmi. Národné regulačné orgány by mali toto posudzovanie vykonať pre každý jeden veľkoobchodný trh, v prípade ktorého sa uvažuje o regulácii, pričom by mali začať s nápravnými opatreniami pre prístup k civilnej infraštruktúre, keďže takéto nápravné opatrenia obyčajne vedú k udržateľnejšej hospodárskej súťaži vrátane hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry, a potom analyzovať všetky veľkoobchodné trhy považované za také, ktoré umožňujú reguláciu ex ante, podľa ich pravdepodobnej vhodnosti riešiť zistené problémy hospodárskej súťaže na maloobchodnej úrovni. Pri rozhodovaní o konkrétnom nápravnom opatrení, ktoré sa má uložiť, by národné regulačné orgány mali posúdiť jeho technickú realizovateľnosť a vykonať analýzu nákladov a prínosov so zreteľom na jeho stupeň vhodnosti riešiť zistené problémy hospodárskej súťaže na maloobchodnej úrovni a so zreteľom na umožnenie udržateľnej hospodárskej súťaže na základe diferenciácie a technologickej neutrality. Národné regulačné orgány by mali zvážiť dôsledky uloženia akéhokoľvek konkrétneho nápravného opatrenia, ktoré, ak by bolo realizovateľné len na niektorých sieťových topológiách, by mohli pre zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou, ktoré je záujme koncových používateľov, predstavovať prekážku. Národné regulačné orgány by okrem toho mali prostredníctvom uložených nápravných opatrení poskytnúť stimuly, keď to je možné pred zavádzaním infraštruktúry, pre vývoj pružnej a otvorenej sieťovej architektúry, čo by nakoniec znížilo zaťaženie a zložitosť nápravných opatrení uložených v neskoršej fáze. V každej fáze posudzovania, predtým ako národný regulačný orgán určí, či by sa prevádzkovateľovi s významným vplyvom na trhu malo uložiť dodatočné nápravné opatrenie s väčšou záťažou, by sa mal snažiť zistiť, či už posúdené nápravné opatrenia budú stačiť na to, aby bol príslušný trh efektívne konkurencieschopný aj pri zohľadnení všetkých relevantných obchodných dohôd alebo iných okolností na veľkoobchodnom trhu vrátane iných typov už platnej regulácie, ako napr. povinnosti všeobecného prístupu k nereplikovateľným aktívam alebo povinnosti uložené podľa smernice 2014/61/EÚ a každej regulácie, ktorú národný regulačný orgán považuje za vhodnú pre prevádzkovateľa s významným vplyvom na trhu. Takéto mechanizmy hodnotenia zamerané na zaručenie toho, aby sa uložili iba najvhodnejšie nápravné opatrenia potrebné na účinné riešenie všetkých problémov zistených v rámci analýzy trhu, nebránia tomu, aby národný regulačný orgán dospel k záveru, že kombinácia takýchto opatrení, hoci s rôznou intenzitou, poskytuje najmenej rušivé riešenie tohto problému. Aj keď také rozdiely nevyústia do definície odlišných geografických trhov, môžu odôvodňovať rozdiely vo vhodných nápravných opatreniach uložených vzhľadom na rozdielnu intenzitu konkurenčného tlaku.

(158)  Regulácia ex ante zavedená na veľkoobchodnej úrovni, čo je v zásade menej narúšajúce než regulácia maloobchodného trhu, sa považuje za dostatočnú na riešenie potenciálnych problémov hospodárskej súťaže na súvisiacich odberateľských maloobchodných trhoch. Pokrok dosiahnutý vo fungovaní hospodárskej súťaže vzhľadom na to, že regulačný rámec pre elektronické komunikácie je už zavedený, bol preukázaný postupnou dereguláciou maloobchodných trhov v celej Únii. Okrem toho pravidlá týkajúce sa ukladania nápravných opatrení ex ante podnikom s významným vplyvom na trhu by sa mali zjednodušiť a ak je to možné, mala by sa zvýšiť ich predvídateľnosť. Preto by sa mala právomoc uloženia regulačných kontrol ex ante založených na významnom vplyve na trhu na maloobchodných trhoch zrušiť.

(159)  Keď národný regulačný orgán zruší veľkoobchodnú reguláciu, mal by definovať primeranú výpovednú lehotu, aby sa zabezpečil udržateľný prechod na deregulovaný trh. Pri určovaní tohto obdobia by národný regulačný orgán mal brať do úvahy existujúce dohody medzi poskytovateľmi prístupu a záujemcami o prístup, ktoré boli uzavreté na základe uložených regulačných povinností. Konkrétne môžu takéto dohody poskytnúť zmluvnú právnu ochranu záujemcom o prístup na určitú dobu. Národný regulačný orgán by mal tiež zohľadniť účinnú možnosť pre účastníkov trhu využívať akýkoľvek komerčný veľkoobchodný vstup alebo ponuky na spoluinvestovanie, ktorý môže byť k dispozícii na trhu a potrebu zabrániť dlhšiemu obdobiu prípadnej regulačnej arbitráže. V prechodných opatreniach stanovených vnútroštátnym regulačným orgánom by sa mal zohľadniť rozsah a načasovanie regulačného dohľadu už existujúcich dohôd, potom, ako sa lehota začne.

(160)  Aby sa účastníkom trhu dala istota, pokiaľ ide o podmienky regulácie, je potrebné stanoviť lehotu na preskúmavania trhu. Analýzu trhu je potrebné vykonávať pravidelne a v primeranom a vhodnom časovom rámci. Ak národný regulačný orgán nevykoná analýzu trhu v rámci stanovenej lehoty, môže tým ohroziť vnútorný trh a bežné konania o porušení predpisov nemusia včas priniesť želaný účinok. Dotknutý národný regulačný orgán by alternatívne mal mať možnosť požiadať orgán BEREC o pomoc pri dokončení analýzy trhu. Takáto pomoc by mohla mať napríklad podobu osobitnej pracovnej skupiny zloženej z predstaviteľov iných národných regulačných orgánov.

(161)  Z dôvodu vysokej miery technologických inovácií a veľmi dynamických trhov v oblasti elektronických komunikácií existuje potreba rýchlo, koordinovane a harmonizovane upravovať predpisy na úrovni Únie, pretože skúsenosti ukazujú, že odlišnosti medzi jednotlivými národnými regulačnými orgánmi pri vykonávaní regulačného rámca môžu vytvárať prekážky rozvoja vnútorného trhu.

(162)  Avšak v záujme väčšej stability a predvídateľnosti regulačných opatrení by sa maximálny čas medzi analýzami trhu mal v prípade stabilných alebo predvídateľných trhov predĺžiť z troch na päť rokov, za predpokladu, že si trhové zmeny v intervenčnom období nevyžiadajú novú analýzu. Pri určovaní či národný regulačný orgán dodržal svoju povinnosť analyzovať trhy a oznámil príslušný návrh opatrenia minimálne každých päť rokov, sa za začiatok nového päťročného trhového cyklu bude považovať len oznámenie vrátane nového posúdenia vymedzenia trhu a významného vplyvu na trhu. Samotné oznámenie nových alebo zmenených regulačných nápravných opatrení uložených na základe predchádzajúcej nerevidovanej analýzy trhu sa nebude považovať za splnenie tejto povinnosti. V prípade dynamických trhov by však maximálny čas povolený medzi analýzami trhu mal zostať v dĺžke troch rokov. Trh by sa mal považovať za dynamický, pokiaľ nie je nepravdepodobné, že sa parametre použité na určenie toho, či uložiť alebo zrušiť povinnosti, vrátane technického vývoja a vzorcov dopytu koncových používateľov, zmenia takým spôsobom, že by sa závery analýzy mohli pre značný počet geografických oblastí predstavujúcich aspoň 10 % trhu zmeniť za obdobie kratšie ako jeden rok.

(163)  Zavedenie špecifických povinností pre všetky podniky s významným vplyvom na trhu si nevyžaduje dodatočnú analýzu trhu, ale zdôvodnenie vhodnosti daného záväzku a jeho primeranosti vzhľadom na povahu problému zisteného na danom trhu ▌.

(164)  Pri hodnotení primeranosti povinností a podmienok, ktoré sa majú uložiť, národné regulačné orgány zohľadnia rozdiely v konkurenčných podmienkach, ktoré existujú v rôznych oblastiach príslušného členského štátu najmä so zreteľom na výsledky geografického prieskumu vykonaného v súlade s touto smernicou.

(165)  Pri zvažovaní či uložiť nápravné opatrenia na kontrolu cien, a ak áno, v akej forme, by sa vnútroštátne regulačné orgány mali snažiť umožniť spravodlivý zisk pre investora v konkrétnom novom investičnom projekte. Môžu sa vyskytnúť predovšetkým riziká spojené s investičnými projektmi do nových prístupových sietí, ktoré zabezpečujú výrobky, pri ktorých v čase investovania dopyt nie je istý.

(166)  Preskúmanie povinností uložených prevádzkovateľom, identifikovaným ako prevádzkovatelia s významným vplyvom na trhu v čase analýzy trhu, by mali národným regulačným orgánom umožniť zohľadniť vplyv nového vývoja na podmienky hospodárskej súťaže, napríklad novo uzatvorených dobrovoľných dohôd medzi prevádzkovateľmi, ako sú prístupové dohody a dohody o spoluinvestovaní, čím sa zabezpečí pružnosť, ktorá je v kontexte dlhodobých regulačných cyklov osobitne potrebná. Podobný prístup by sa mal uplatniť aj naopak, na neplánované vypovedanie obchodných dohôd. Ak takéto vypovedanie nastane na deregulovanom trhu, môže byť potrebná nová trhová analýza.

(167)  Transparentnosť podmienok prístupu a prepojenia vrátane cien slúži k urýchleniu rokovaní, bráni rozporom a posilňuje dôveru trhových subjektov v nediskriminačný charakter poskytovania služby. Otvorenosť a transparentnosť technických rozhraní môže byť obzvlášť dôležitá pri zabezpečovaní interoperability. Ak národný regulačný orgán nariadi povinnosť zverejnenia informácií, môže tiež špecifikovať spôsob zverejnenia informácií , prípadné spoplatnenie, berúc do úvahy povahu a účel daných informácií.

(168)  Vzhľadom na rôzne sieťové topológie, produkty prístupu a trhové okolnosti, ktoré sa objavili od roku 2002, sa ciele prílohy II smernice 2002/19/ES, týkajúce sa neviazaného prístupu k účastníckej prípojke a produktov prístupu pre poskytovateľov digitálnych televíznych a rozhlasových služieb dajú dosiahnuť lepšie a pružnejšie tak, že sa poskytnú usmernenia o minimálnych kritériách pre referenčnú ponuku, ktoré má vypracovať a pravidelne aktualizovať orgán BEREC. Príloha II k smernici 2002/19/ES by sa preto mala vypustiť.

(169)  Zásada nediskriminácie zabezpečuje, že podniky s vplyvom na trhu nenarúšajú súťaž, najmä v prípade vertikálnych zoskupení podnikov poskytujúcim služby pre podniky, s ktorými si konkurujú na nižších trhoch.

(170)  S cieľom riešiť nediskriminačné správanie a zabrániť takémuto nediskriminačnému správaniu, ktoré nesúvisí s cenami, je rovnocennosť vstupov najspoľahlivejší spôsob, ako dosiahnuť účinnú ochranu pred diskrimináciou. Na druhej strane poskytnutie regulovaných veľkoobchodných vstupov na základe rovnocennosti vstupu pravdepodobne spôsobí vyššie náklady spojené s dodržiavaním predpisov, než iné formy nediskriminačných povinností. Tieto vyššie náklady spojené s dodržiavaním predpisov by sa mali posudzovať podľa prínosov silnejšej hospodárskej súťaže na odberateľskom trhu, a relevantnosti nediskriminačných záruk za okolností, keď prevádzkovateľ s významným vplyvom na trhu nepodlieha priamej kontrole cien. Konkrétne, národné regulačné orgány môžu usúdiť, že poskytovanie veľkoobchodných vstupov na nové systémy na základe rovnocennosti vstupov pravdepodobne vygeneruje dostatočné čisté prínosy, a teda budú primerané, vzhľadom na porovnateľne nižšie dodatočné náklady spojené s dodržiavaním predpisov, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby novovybudované systémy boli v súlade s rovnocennosťou vstupov. Na druhej strane by národné regulačné orgány mali zvážiť aj možné prekážky pri zavádzaní nových systémov, pokiaľ ide o postupnú modernizáciu, v prípade, že by podliehali prísnejším regulačným povinnostiam. V členských štátoch s vysokým počtom menších prevádzkovateľov s významným vplyvom na trhu môže byť uloženie povinnosti rovnocennosti vstupov každému z týchto prevádzkovateľov neprimerané.

(171)  Oddelenie účtovníctva umožňuje názorné zobrazenie transferov vnútorných cien a národným regulačným orgánom kontrolu súladu so záväzkami nediskriminácie. Vzhľadom na to uverejnila Komisia odporúčanie 2005/698/ES z 19. septembra o oddelenom účtovníctve a systémoch nákladového účtovníctva.

(172)  Aktíva inžinierskych stavieb, ktoré môžu zabezpečovať elektronickú komunikačnú sieť, sú kľúčové pre úspešné zavádzanie nových sietí ▌kvôli vysokým nákladom na ich rozmnožovanie a významným úsporám, ktoré možno dosiahnuť pri opätovnom použití týchto sietí. Preto okrem pravidiel týkajúcich sa fyzickej infraštruktúry stanovených v smernici 2014/61/EÚ, je konkrétne nápravné opatrenie potrebné za takých okolností, keď sú aktíva inžinierskych stavieb, vlastnené prevádzkovateľom, identifikovaným ako prevádzkovateľ s významným vplyvom na trhu. Ak aktíva inžinierskych stavieb existujú a sú opätovne použiteľné, pozitívny vplyv na dosiahnutie účinného prístupu k nim pri zavádzaní konkurenčnej infraštruktúry je veľmi vysoký, a preto je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prístup k takýmto aktívam mohol používať ako samostatné nápravné opatrenie na zlepšenie dynamiky konkurencieschopnosti a zavedenia na každom nadväzujúcom trhu, a zohľadnil sa pred posúdením potreby uložiť ďalšie prípadné nápravné opatrenia, a nielen ako doplnkové nápravné opatrenie na iné veľkoobchodné produkty alebo služby alebo ako nápravné opatrenie len na podniky využívajúce takéto iné veľkoobchodné produkty alebo služby. Existujúceho aktíva by sa nemali považovať za dostupné na opakované použitie, ak vo funkčnom prístupe k nim bránia technické alebo fyzické prekážky. Národné regulačné orgány by mali ohodnotiť opakovane použiteľné tradičné aktíva inžinierskych stavieb na základe regulačnej účtovnej hodnoty, po odpočítaní akumulovaných odpisov v čase výpočtu a po indexácii príslušným indexom cien, ako je index maloobchodných cien okrem tých aktív, ktoré sú plne odpočítané počas obdobia najmenej 40 rokov, ale ešte sa stále používajú.

(173)  Pri ukladaní prístupových povinností novým a rozšíreným infraštruktúram by národné regulačné orgány mali zabezpečiť, aby prístupové podmienky zohľadňovali okolnosti predchádzajúce investičnému rozhodnutiu, berúc do úvahy okrem iného náklady na zavádzanie, očakávanú mieru rozšírenia nových produktov a služieb a očakávané úrovne maloobchodných cien. Okrem toho vnútroštátne regulačné orgány by mali byť schopné eventuálne stanoviť pevné prístupové podmienky na vhodné revízne obdobia, aby investori mali istotu pri plánovaní. V prípade, že kontrola cien sa považuje za primeranú, tieto podmienky môžu zahŕňať rozhodnutia o cenách v závislosti od množstva alebo od dĺžky zmluvy v súlade s právom Únie a za predpokladu, že nemajú diskriminačný účinok. Všetky uložené prístupové podmienky by mali rešpektovať nevyhnutnosť zachovávať efektívnu hospodársku súťaž v službách pre spotrebiteľov a podniky.

(174)  Povinnosť zaručenia prístupu k infraštruktúre, ako je nenasvietené vlákno, môže byť oprávnená ako prostriedok zvýšenia hospodárskej súťaže, ale národné regulačné orgány musia zosúladiť práva vlastníka infraštruktúry, aby sa jeho infraštruktúra využívala v jeho prospech a práva ostatných poskytovateľov služieb na prístup k prostriedkom, ktoré sú základné pre poskytovanie konkurenčných služieb.

(175)  ▌.

(176)  Ak sú na prevádzkovateľov uvalené povinnosti vyžadujúce splnenie oprávnenej požiadavky na prístup a využívanie zložiek siete a pridružených prostriedkov, môže byť takáto požiadavka odmietnutá len na základe objektívnych kritérií ako technická uskutočniteľnosť alebo potreba udržania integrity siete. V prípade odmietnutia prístupu môže poškodená strana predložiť prípad na riešenie podľa postupu riešenia sporov na základe článkov 27 a 28. Od prevádzkovateľa s povinnosťou zaručiť prístup sa nemôže vyžadovať poskytnutie tých typov prístupu, ktoré nie je schopný zabezpečiť. Požiadavka národných regulačných orgánov na zaručenie prístupu, ktorý zvyšuje hospodársku súťaž v krátkodobom horizonte, by nemala znížiť stimuly konkurenčných subjektov z hľadiska investovania do alternatívnych prostriedkov, ktoré v dlhšom období zabezpečia udržateľnejšiu hospodársku súťaž a/alebo vyššiu výkonnosť a výhody pre koncových používateľov. Komisia uverejnila oznámenie o uplatňovaní pravidiel hospodárskej súťaže na dohody o prístupe v telekomunikačnom sektore, ktoré rieši tieto problémy. Národné regulačné úrady môžu podľa práva Únie stanoviť technické a prevádzkové podmienky pre poskytovateľov a/alebo užívateľov mandátového prístupu. Národné regulačné úrady môžu podľa práva Únie stanoviť technické a prevádzkové podmienky pre poskytovateľov a/alebo užívateľov mandátového prístupu.

(177)  Kontrola cien môže byť potrebná, ak analýza konkrétneho trhu odhalí nedostatočnú hospodársku súťaž. Najmä prevádzkovatelia s významným vplyvom na trhu by sa mali vyvarovať stanovovaniu nadmerných cien, pri ktorých rozdiel medzi ich maloobchodnými cenami a cenami za prepojenie a/alebo prístup účtovanými konkurenčným subjektom poskytujúcim podobné maloobchodné služby nestačí zabezpečiť dostatočnú súťaž. Keď národný regulačný orgán kalkuluje náklady vynaložené pri zavádzaní služby nariadenej podľa tejto smernice, je vhodné umožniť primeranú návratnosť vloženého kapitálu vrátane zodpovedajúcich personálnych a zriaďovacích nákladov, s hodnotou kapitálu upravenou v prípade potreby tak, aby zohľadňovala aktuálne ocenenie aktív a efektívnosť činnosti. Metóda návratnosti nákladov by mala zodpovedať okolnostiam, berúc do úvahy potrebu podpory efektívnosti, udržateľnej hospodárskej súťaže a zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou a tým maximalizovania prínosov pre koncových používateľov a mala by zohľadňovať potrebu mať predvídateľné a stabilné veľkoobchodné ceny v prospech všetkých prevádzkovateľov, ktorí chcú zavádzať nové a dokonalejšie siete, v súlade s usmerneniami Komisie(27).

(178)  Vzhľadom na neistotu týkajúcu sa miery uspokojenia dopytu po poskytovaní služieb širokopásmového pripojenia budúcej generácie je s cieľom podporiť efektívne investície a inovácie dôležité povoliť týmto prevádzkovateľom investujúcim do nových alebo modernizovaných sietí určitú mieru flexibility v stanovení cien. S cieľom zabrániť nadmerným cenám na trhoch, kde pôsobia prevádzkovatelia, ktorí sú identifikovaní ako prevádzkovatelia s významným vplyvom na trhu, súčasťou flexibility v stanovení cien by mali byť dodatočné záruky na ochranu hospodárskej súťaže a záujmov koncových používateľov, ako napríklad prísne nediskriminačné povinnosti, opatrenia na zabezpečenie technickej a ekonomickej replikovateľnosti nadväzujúcich produktov a preukázateľné obmedzenie maloobchodných cien vyplývajúce z hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry alebo cenový záchytný bod vyplývajúci z iných regulovaných produktov prístupu, alebo obidve. Tieto opatrenia na ochranu hospodárskej súťaže nemajú vplyv na identifikáciu zo strany národných regulačných orgánov týkajúcu sa iných okolností, za ktorých by bolo vhodné nestanoviť regulované ceny za prístup k určitým veľkoobchodným vstupom, ako napr. v prípade, keď vysoká cenová elasticita dopytu koncových používateľov spôsobuje, že pre prevádzkovateľa s významným vplyvom na trhu je stratové účtovať ceny výrazne nad konkurenčnú úroveň.

(179)  Ak národný regulačný orgán uloží povinnosť zaviesť systém účtovania nákladov s cieľom podpory cenovej kontroly, môže sám vykonávať ročný audit na zabezpečenie zhody s týmto systémom účtovania nákladov za predpokladu, že má potrebný kvalifikovaný personál alebo môže o vykonanie auditu požiadať iný kvalifikovaný orgán, ktorý je nezávislý od daného prevádzkovateľa.

(180)  Systém spoplatňovania pre veľkoobchodné ukončenie hlasových volaní v Únii vychádza zo zásady, že volanie platí volajúca strana. Z analýzy nahraditeľnosti ponuky a dopytu vyplýva, že v súčasnosti alebo v blízkej budúcnosti zatiaľ neexistujú na veľkoobchodnej úrovni žiadne náhrady, ktoré by mohli brániť pri určovaní poplatkov za ukončenie volaní v danej sieti. So zreteľom na obojsmerne prístupovú povahu trhov so službou ukončenia volania medzi ďalšie potenciálne problémy hospodárskej súťaže patrí krížové subvencovanie medzi prevádzkovateľmi. Tieto možné problémy v oblasti hospodárskej súťaže sú bežné na pevných a mobilných trhoch so službou ukončenia hlasových volaní. Vzhľadom na schopnosť a motiváciu prevádzkovateľov zvyšovať ceny výrazne nad náklady sa zo strednodobého hľadiska za najvhodnejší zásah zameraný na riešenie tejto obavy považuje nákladová orientácia.

(181)  V záujme zníženia regulačného zaťaženia pri riešení problémov hospodárskej súťaže týkajúcich sa jednotného veľkoobchodného ukončenia hlasových volaní v celej Únii by táto smernica mala stanoviť spoločný prístup ako základ pre stanovenie povinnosti kontroly cien, ktorý doplní záväzná spoločná metodika, ktorú má stanoviť Komisia a technické usmernenia, ktoré by mal vypracovať orgán BEREC.

(182)  S cieľom zjednodušiť a uľahčiť ich uloženie v prípadoch, kde je to vhodné, sa veľkoobchodné poplatky za ukončenie hlasových volaní v prípade pevných a mobilných trhov v Únii stanovia prostredníctvom delegovaného aktu. V tejto smernici by sa mali stanoviť podrobné kritériá a parametre, na základe ktorých sa stanovujú hodnoty poplatkov za ukončenie hlasových volaní. Pri uplatňovaní týchto kritérií a parametrov by Komisia mala okrem iného zohľadniť, že iba tie náklady, ktoré sú pri poskytovaní veľkoobchodnej služby ukončenia volaní prírastkové, by sa mali zohľadňovať; že poplatky za frekvenčné spektrum súvisia s účastníkmi a nie s prevádzkou, a preto by sa mali vylúčiť a že dodatočné frekvenčné spektrum sa prideľuje najmä na dáta a preto nie je relevantné pre prírastok v oblasti ukončenia volaní; že je zrejmé, že zatiaľ čo v mobilných sieťach sa minimálny efektívny rozsah odhaduje aspoň na 20 % trhový podiel, v rámci pevných sietí môžu menší prevádzkovatelia dosiahnuť rovnaké výhody a rovnaké jednotkové náklady ako efektívny prevádzkovateľ, bez ohľadu na ich veľkosť. Pri stanovovaní presnej maximálnej sadzby by mala Komisia zahrnúť vhodný váhový koeficient, ktorý zohľadní celkový počet koncových používateľov v každom členskom štáte, ak je to nevyhnutné vzhľadom na zostávajúce rozdiely v nákladoch. Keď Komisia danú sadzbu určí, budú skúsenosti orgánu BEREC a národných regulačných orgánov pri vytváraní vhodných nákladových modelov neoceniteľné a mali by sa vziať do úvahy. Sadzby za ukončenie volania v celej Únii nepretržite klesali a očakáva sa, že to bude pokračovať. Keď Komisia stanoví maximálne sadzby za ukončenie volania v prvých delegovaných aktoch, ktoré prijme na základe tejto smernice, mal by ignorovať všetky neodôvodnené mimoriadne vnútroštátne odchýlky od tohto trendu

(183)  ▌.

(184)  Vzhľadom na súčasnú neistotu týkajúcu sa miery uspokojenia dopytu po širokopásmových službách s veľmi vysokou kapacitou, ako aj všeobecné úspory z rozsahu a hustoty, ▌ dohody o spoluinvestovaní môžu ponúkať významné výhody z dôvodu rozdelenia nákladov a rizík, čo menším prevádzkovateľom umožňuje investovať za ekonomicky racionálnych podmienok, čím sa podporuje udržateľná, dlhodobá hospodárska súťaž vrátane oblastí hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry nemusí byť účinná ▌.

(185)  Účelom funkčného oddelenia, na základe ktorého sa od vertikálne integrovaného prevádzkovateľa vyžaduje, aby zriadil prevádzkovo oddelené obchodné subjekty, je zabezpečiť poskytovanie úplne rovnocenných prístupových produktov všetkým prevádzkovateľom (vrátane jeho vlastných oddelení), ktorí sú na nižšom stupni reťazca. Funkčným oddelením sa môže skvalitniť hospodárska súťaž na viacerých relevantných trhoch tým, že sa značne zníži motivácia diskriminovať a uľahčí sa overovanie a presadzovanie dodržiavania povinnosti nediskriminovať. Vo výnimočných prípadoch sa môže funkčné oddelenie využiť ako nápravné opatrenie, keď sa trvalo nedarí dosiahnuť účinnú nediskrimináciu na viacerých dotknutých trhoch a keď sú malé alebo žiadne vyhliadky, že v oblasti infraštruktúry dôjde k hospodárskej súťaži v primeranom časovom rámci po využití jedného alebo viacerých nápravných opatrení, ktoré sa predtým považovali za vhodné. Je však veľmi dôležité zabezpečiť, aby uloženie funkčného oddelenia naďalej motivovalo daný podnik na investovanie do svojej siete a neviedlo k možným nepriaznivým vplyvom na blahobyt spotrebiteľov. Na tento účel národný regulačný orgán vykoná v súlade s postupom ustanoveným v článku 67 koordinovanú analýzu rôznych trhov súvisiacich s prístupovou sieťou. Pri vykonávaní analýzy trhu a navrhovaní podrobností takéhoto nápravného opatrenia by národné regulačné orgány mali venovať osobitnú pozornosť produktom, ktoré majú spravovať samostatné obchodné subjekty, s prihliadnutím na rozsah zavedenia siete a na stupeň technologického pokroku, ktorý by mohol ovplyvniť nahraditeľnosť pevných a bezdrôtových služieb. S cieľom vyhnúť sa narušeniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu by návrhy na funkčné oddelenie mala vopred schvaľovať Komisia.

(186)  Vykonanie funkčného oddelenia by nemalo samostatným obchodným subjektom brániť v používaní náležitých koordinačných mechanizmov, aby sa zabezpečila ochrana práv materskej spoločnosti na dohľad nad hospodárením a riadením.

(187)  Ak sa vertikálne integrovaný podnik rozhodne previesť svoje aktíva tvoriace miestnu prístupovú sieť alebo ich podstatnú časť na samostatný právny subjekt, v ktorom nemá majetkovú účasť, alebo vytvoriť samostatný obchodný subjekt pre oblasť prístupových produktov, národný regulačný orgán by mal posúdiť vplyv plánovanej transakcie na všetky existujúce regulačné povinnosti uložené vertikálne integrovanému prevádzkovateľovi s cieľom zabezpečiť zlučiteľnosť všetkých nových opatrení so touto smernicou. Dotknutý národný regulačný orgán by mal vykonať novú analýzu trhov, na ktorých pôsobí oddelený subjekt, a podľa toho ukladať, zachovávať, meniť alebo rušiť povinnosti. Na tento účel by národný regulačný orgán mal mať možnosť požadovať od podniku informácie.

(188)  Záväzky môžu zvýšiť predvídateľnosť a transparentnosť procesu dobrovoľného oddelenia vertikálne integrovaným podnikom, ktorý bol určený za poskytovateľa s významným trhovým vplyvom na jednom alebo viacerých relevantných trhoch tak, že stanovia proces vykonávania plánovaného oddelenia, napríklad prostredníctvom plánu vykonávania s jasnými medzníkmi a predvídateľnými následkami v prípade, ak nie sú určité medzníky splnené. Národné regulačné orgány by mali zohľadniť záväzky prijaté z perspektívy budúceho vývoja udržateľnosti, najmä pri výbere obdobia, pre ktoré sú záväzné, pričom by mali zohľadniť hodnotu, ktorú zainteresované subjekty pripisujú verejnej konzultácii o stabilných a predvídateľných trhových podmienkach.

(189)  Záväzky môžu zahŕňať vymenovanie monitorujúceho správcu, ktorého identitu a mandát by mal schváliť národný regulačný orgán, a povinnosť prevádzkovateľa ponúknuť im poskytovanie pravidelných správ o vykonávaní.

(190)  Vlastníci sietí, ktorí nevykonávajú činnosti maloobchodného trhu a ktorých obchodný model je preto obmedzený na poskytovanie veľkoobchodných služieb druhým, môžu byť užitoční pri vytvorení prosperujúceho veľkoobchodného trhu s pozitívnymi účinkami pre maloobchodnú hospodársku súťaž na odberateľskom trhu. Okrem toho, ich obchodný model môže byť príťažlivý pre potenciálnych finančných investorov do stabilnejších aktív infraštruktúry s dlhodobejšími vyhliadkami na zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou. Napriek tomu však prítomnosť výlučne veľkoobchodného prevádzkovateľa nutne nevedie k účinným konkurenčným maloobchodným trhom, a výlučne veľkoobchodní prevádzkovatelia môžu byť na trhoch s konkrétnym produktom alebo na geografických trhoch identifikovaní ako prevádzkovatelia s významných vplyvom na trhu. Riziká hospodárskej súťaže vyplývajúce zo správania prevádzkovateľov uplatňujúcich výlučne veľkoobchodné obchodné modely by mohli byť nižšie ako v prípade vertikálne integrovaných prevádzkovateľov, za predpokladu, že výlučne veľkoobchodný model je ojedinelý a neexistujú žiadne stimuly na diskrimináciu medzi poskytovateľmi na odberateľskom trhu. Regulačná odpoveď by preto mala byť úmerne menej narúšajúca. Na druhej strane národné regulačné orgány musia byť schopné zasiahnuť v prípade, že nastanú problémy v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré poškodzujú koncových používateľov.

(191)  Na uľahčenie prechodu z tradičných metalických sietí na siete budúcej generácie, čo je v záujme koncových používateľov, by národné regulačné orgány mali byť schopné monitorovať vlastné iniciatívy sieťových prevádzkovateľov v tejto oblasti a v prípade potreby stanoviť primeraný proces prechodu, napríklad prostredníctvom predchádzajúceho upozornenia, transparentnosti a prijateľných ▌ prístupových produktov, keď je jasne preukázané, že vlastník siete má v pláne a je pripravený vypnúť metalickú sieť. S cieľom zabrániť neodôvodneným zdržaniam pri prechode by národné regulačné orgány mali mať právomoc zrušiť povinnosti prístupu týkajúce sa metalickej siete po tom, ako bol stanovený primeraný postup prechodu. Záujemcovia o prístup by pri migrovaní z prístupového produktu založeného na staršej infraštruktúre na prístupový produkt založený na pokročilejšej technológii alebo médiu mali mať možnosť modernizovať svoj prístup ku všetkým regulovaným produktom s vyššou kapacitou v prípade, že si to želajú, ale nemalo by sa to od nich vyžadovať. V prípade modernizácie by záujemcovia o prístup mali dodržiavať regulačné podmienky prístupu k prístupovému produktu vyššej kapacity, ako určí národný regulačný orgán vo svojej analýze trhu.

(192)   Liberalizácia telekomunikačného sektoru, rastúca hospodárska súťaž a väčšie možnosti výberu komunikačných služieb idú ruka v ruke s paralelnými opatreniami týkajúcimi sa vytvárania harmonizovaného regulačného rámca, ktorý zabezpečí poskytovanie univerzálnej služby. Koncepcia univerzálnej služby by sa mala vyvíjať tak, aby odrážala pokrok v technológii, rozvoj trhu a zmeny v požiadavkách používateľa.

(193)  Podľa článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie má Únia prispievať k ochrane spotrebiteľa.

(194)  Univerzálna služba predstavuje záchrannú sieť, ktorou sa zabezpečí, že všetkým spotrebiteľom bude dostupný minimálny súbor služieb za prijateľné ceny, pokiaľ riziko sociálneho vylúčenia vyplývajúce z nedostatku takéhoto prístupu bráni občanom plne sa sociálne a hospodársky zapojiť do spoločnosti.

(195)  Základný prístup k širokopásmovému internetu je prakticky všeobecne dostupný v celej Únii a veľmi hojne používaný na širokú škálu činností. Celková miera využívania je však nižšia než dostupnosť, keďže stále existujú tí, ktorí nie sú pripojení z dôvodov týkajúcich sa informovanosti, nákladov a zručností či dobrovoľne. Cenovo dostupný funkčný prístup k internetu získal pre spoločnosť a širšiu ekonomiku rozhodujúci význam. Poskytuje základ pre účasť na digitálnej ekonomike a spoločnosti prostredníctvom základných internetových služieb.

(196)  Základnou požiadavkou univerzálnej služby je zabezpečiť, aby mali všetci spotrebitelia prístup k cenovo dostupným ▌službám prístupu k internetu a hlasovým komunikačným službám aspoň na pevnom mieste▌. Nemali by však byť žiadne obmedzenia z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa spojenie na pevnom mieste, či už drôtové alebo bezdrôtové, zabezpečuje, ani žiadne obmedzenia z hľadiska kategórií prevádzkovateľov, ktorí poskytujú všetky alebo len časť povinností univerzálnej služby. Osobitná pozornosť by sa mala venovať v tejto súvislosti zabezpečeniu rovnocenného prístupu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Členské štáty by tiež mali mať možnosť zabezpečiť cenovú dostupnosť občanom v pohybe, ak považujú za potrebné zabezpečiť ich plnú sociálnu a hospodársku účasť na spoločnosti.

(197)   Rýchlosť prístupu k internetu, akú má daný používateľ, môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane schopnosti poskytovateľov týkajúcej sa pripojenia na internet, ako aj daného použitia, na ktoré sa pripojenie využíva. Dostupnosť cenovo dostupného širokopásmového prístupu k internetu poskytovaného v rámci povinnosti univerzálnej služby by mala mať dostatočnú kapacitu podporovať prístup aspoň k minimálnemu súboru internetových služieb a aspoň minimálne pásmo pripojenia, ktoré odzrkadľuje priemerné využívanie týchto služieb väčšinou obyvateľstva s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň sociálneho začlenenia a účasť na digitálnej spoločnosti a hospodárstve. Je úlohou národných regulačných orgánov v súlade s usmerneniami orgánu BEREC, aby ustanovili najvhodnejší spôsob, ako zabezpečiť zavedenie takú šírku pásma, ktorá je potrebná na podporu aspoň minimálneho zoznamu služieb, pričom vychádzajú z kapacity prístupu k internetu dostupnej pre väčšinu obyvateľstva určitého územia členského štátu alebo ich častí. Môžu napríklad vymedziť kapacitu z hľadiska minimálnych požiadaviek na kvalitu služieb vrátane minimálnej šírky pásma a objemu dát. Na každú takúto službu prístupu k internetu by sa mali uplatňovať požiadavky právnych predpisov Únie o otvorenom internete, najmä nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/2120(28) vrátane každého zoznamu služieb alebo minimálnej šírky pásma prijatých v rámci povinnosti univerzálnej služby.

(198)  Spotrebitelia by nemali byť povinní mať prístup k službám, ktoré nechcú, a preto by malo byť pre oprávnených spotrebiteľov možné na požiadanie obmedziť dostupnú univerzálnu službu len na službu hlasovej komunikácie.

(199)   Národné regulačné orgány by mali byť schopné monitorovať vývoj a úroveň maloobchodných taríf pri službách, ktoré patria do rozsahu povinností v rámci univerzálnej služby. V takomto prípade by sa malo monitorovanie vykonávať tak, aby nepredstavovalo nadmerné administratívne zaťaženie ani pre národné regulačné orgány, ani pre poskytovateľov takýchto služieb.

(200)  Prijateľné ceny znamenajú ceny vymedzené členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni na základe špecifických vnútroštátnych podmienok a mali by obsahovať osobitné sociálne tarifné voľby alebo balíky pri pokrytí potrieb používateľov s nízkym príjmom alebo používateľov s osobitnými sociálnymi potrebami. Medzi týchto koncových používateľov môžu patriť starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a spotrebitelia žijúci vo vidieckych alebo geograficky izolovaných oblastiach. Tieto ponuky by mali poskytovať základné charakteristiky, aby sa predišlo narušeniu fungovania trhu a zaručilo sa ich právo na prístup k verejne dostupným elektronickým komunikačným službám. Prijateľnosť pre jednotlivých spotrebiteľov by mala byť založená na ich práve uzavrieť zmluvu s poskytovateľom, dostupnosti čísla, stálom pripojení služby a ich schopnosti monitorovať a riadiť svoje výdavky.

(201)  Nemalo by už byť možné odmietnuť spotrebiteľom prístup k minimálnemu súboru služieb pripojenia. Právo uzavrieť zmluvu s poskytovateľom by malo znamenať, že spotrebitelia, ktorí môžu čeliť odmietnutiu, najmä tí s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami, by mali mať možnosť uzavrieť zmluvy o poskytovaní cenovo dostupných služieb funkčného prístupu k internetu a hlasovým komunikačným službám aspoň v pevnom umiestnení s každým poskytovateľom takýchto služieb v danom mieste. S cieľom minimalizovať finančné riziká, ako je nezaplatenie faktúr, by poskytovatelia mali mať možnosť poskytovať zmluvu s podmienkami vyžadujúcimi platbu vopred, na základe individuálnych cenovo dostupných predplatených jednotiek.

(202)  S cieľom zabezpečiť, aby sa s občanmi dalo spojiť hlasovými komunikačnými službami by členské štáty mali zabezpečiť dostupnosť telefónneho čísla počas primeraného obdobia, ako aj počas obdobia nepoužívania hlasovej komunikačnej služby. Poskytovatelia by mali mať možnosť zaviesť mechanizmy na kontrolu ďalšieho záujmu spotrebiteľa zachovať dostupnosť čísla.

(203)  Kompenzácia pre poskytovateľov poskytujúcich takéto služby za týchto okolností nemusí vyústiť do deformácie hospodárskej súťaže za predpokladu, že takým podnikom sa uhradia vyvolané špecifické čisté náklady a za predpokladu, že čisté nákladové zaťaženie sa uhrádza konkurenčne neutrálnym spôsobom.

(204)  S cieľom posúdiť potrebu opatrení cenovej dostupnosti by národné regulačné orgány mali byť schopné monitorovať vývoj a podrobnosti týkajúce sa ponúk tarifnej voľby alebo tarifných balíkov pre spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami.

(205)  Ak dodatočné opatrenia nad rámec sociálnych tarifných volieb alebo tarifných balíkov poskytovaných poskytovateľmi nie sú samé osebe dostatočné na zabezpečenie cenovej dostupnosti pre všetkých spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo osobitnými potrebami, členské štáty by mali mať možnosť poskytnúť takýmto spotrebiteľom ďalšiu priamu podporu, ako napríklad poukážky pre takýchto spotrebiteľov alebo priame platby poskytovateľom. Môže to byť vhodnou alternatívou k ostatným opatreniam so zreteľom na potrebu minimalizovať narušenia trhu.

(206)  Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na podporu vytvorenia trhu v súlade s prístupom univerzálneho dizajnu pre cenovo dostupné produkty a služby s prvkami pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím, keď to je potrebné vrátane asistenčných technológií, ktoré budú interoperabilné s verejne dostupnými elektronickými komunikačnými zariadeniami a službami. To možno okrem iného dosiahnuť odvolaním sa na európske normy, ako je európska norma EN 301 549 V1.1.2 (2015-04), alebo zavedením požiadavky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady xxx/YYYY/EÚ ▌(29). Členské štáty by podľa vnútroštátnych okolností mali vymedziť vhodné opatrenia, ktoré poskytujú členským štátom flexibilitu prijať osobitné opatrenia, napríklad ak trh neponúka dostupné produkty a služby zahŕňajúce zariadenia pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím za normálnych ekonomických podmienok. Priemerné náklady na konverzné služby pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím by mali byť rovnaké ako v prípade hlasových komunikačných služieb, aby sa spotrebiteľom so zdravotným postihnutím nespôsobila ujma. Čisté náklady poskytovateľov konverzných služieb by sa mali kompenzovať na základe článku 84.

(207)  V prípade dátovej komunikácie s rýchlosťou prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila prístup na internet, je pripojenie pevnej linky takmer všeobecne dostupné a využíva ho väčšina občanov v celej Únii. Štandardné pevné širokopásmové pokrytie a dostupnosť v Únii dosiahlo 97 % domácností v roku 2015, s priemernou mierou využitia 72 % a služby založené na bezdrôtovej technológií majú ešte väčší dosah. Medzi členskými štátmi však existujú rozdiely, pokiaľ ide o dostupnosť a cenovú prijateľnosť pevného širokopásmového pripojenia v mestských a vidieckych oblastiach.

(208)  Trh hrá vedúcu úlohu pri zabezpečení dostupnosti širokopásmového prístupu k internetu s neustále rastúcou kapacitou. V oblastiach, kde trh nemôže uspokojiť potreby, sa objavujú iné nástroje verejnej politiky na podporu dostupnosti ▌ pripojení k funkčnému prístupu na internet, ktoré sú v zásade nákladovo efektívnejšie a menej spôsobilé narušiť trh ako povinnosti univerzálnej služby, napríklad využívanie finančných nástrojov, ako sú nástroje dostupné v rámci EFSI a NPE, využívanie verejného financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov, začlenenie povinností pokrytia do práv na používanie rádiového frekvenčného spektra s cieľom podporiť zavádzanie širokopásmových sietí v menej obývaných oblastiach a verejné investície v súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie. Táto smernica by však napriek tomu mala poskytovať členským štátom možnosť uplatňovať povinnosť univerzálnej služby ako potenciálne opatrenie na zabezpečenie dostupnosti prístupu na internet, ak to príslušný členský štát považuje za potrebné.

(209)  Ak sa po vykonaní riadneho posúdenia a zohľadnení výsledkov geografického prieskumu zavádzania sietí vykonaného národným regulačným orgánom ukázalo, že trh ani verejné intervenčné mechanizmy pravdepodobne neposkytujú spotrebiteľom v určitých oblastiach pripojenie schopné poskytovať ▌službu prístupu k internetu podľa vymedzenia členských štátov v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasových komunikačných služieb v pevnom umiestnení, členský štát by mal mať možnosť výnimočne určiť rôznych poskytovateľov alebo skupinu poskytovateľov, ktorí budú tieto služby v rôznych relevantných častiach územia daného štátu poskytovať. Povinnosti univerzálnej služby podporujúce dostupnosť služby funkčného prístupu k internetu môžu členské štáty obmedziť na hlavné miesto/bydlisko spotrebiteľa. Nemali by existovať žiadne prekážky z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa služby funkčného prístupu k internetu a hlasové komunikačné služby v pevnom umiestnení , či už drôtové, alebo bezdrôtové, zabezpečujú, ani žiadne prekážky z hľadiska toho, či podnik poskytuje všetky povinnosti vyplývajúce z univerzálnej služby, alebo len ich časť.

(210)  V súlade so zásadou subsidiarity je preto na členských štátoch, aby na základe objektívnych kritérií rozhodli, ktoré podniky sa určia za poskytovateľov univerzálnej služby, pričom sa v prípade potreby do úvahy zoberie schopnosť a ochota podnikov akceptovať všetky alebo určité povinnosti univerzálnej služby. Toto nevylučuje, aby do uvedeného procesu určenia členské štáty mohli zaradiť osobitné podmienky z hľadiska efektívnosti, akou je okrem iného zoskupovanie geografických oblastí alebo komponentov alebo stanovenie minimálnych lehôt na určenie.

(211)  Mali by sa odhadnúť, najmä posúdením očakávanej finančnej záťaže pre poskytovateľov a používateľov v odvetví elektronických komunikácií, náklady na zabezpečenie dostupnosti pripojenia schopného poskytovať službu ▌ prístupu k internetu, ako je identifikované v súlade s článkom 79 ods. 2, a hlasovú komunikačnú službu v pevnom umiestnení za prijateľnú cenu v rámci povinností univerzálnej služby.

(212)  Požiadavky na zaistenie celonárodného územného pokrytia uložené v rámci postupu určenia pravdepodobne vylúčia alebo odradia určité podniky od toho, aby sa uchádzali o určenie za poskytovateľov univerzálnej služby. Určenie poskytovateľov, ktorí majú plniť povinnosti univerzálnej služby, na príliš dlhú alebo časovo neobmedzenú dobu môže takisto viesť k a priori vylúčeniu určitých podnikov.

(213)  Ak sa poskytovateľ, ktorý je určený na zabezpečovanie dostupnosti prístupu k internetu alebo hlasových komunikačných služieb v pevnom umiestnení, ako je vymedzené v článku 81 tejto smernice, rozhodne vzhľadom na svoju povinnosť poskytovať univerzálnu službu predať všetky svoje aktíva lokálnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, vnútroštátny regulačný orgán by mal posúdiť účinok zamýšľanej transakcie s cieľom zabezpečiť kontinuitu povinnosti univerzálnej služby vo všetkých častiach územia štátu. Na tento účel by mal poskytovateľ pred uskutočnením predaja informovať regulačný orgán, ktorý stanovil povinnosti univerzálnej služby. Posúdenie vnútroštátneho regulačného orgánu by nemalo mať vplyv na zavŕšenie transakcie.

(214)  S cieľom zabezpečiť stabilitu a podporiť postupný prechod by členské štáty mali mať možnosť naďalej zabezpečovať poskytovanie univerzálnych služieb na svojom území, iných ako služby ▌prístupu k internetu a hlasové komunikačné služby v pevnom umiestnení, ktoré sú zahrnuté do rozsahu ich všeobecných povinností na základe smernice 2002/22/ES v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice, za predpokladu, že tieto alebo porovnateľné služby nie sú dostupné za bežných obchodných podmienok. Členské štáty by mali byť schopné poskytovať verejné telefónne automaty a miesta prístupu k obojstrannej komunikačnej službe v hlavných vstupných bodoch do krajiny, ako sú letiská alebo železničné či autobusové stanice, ako aj na miestach, ktoré ľudia využívajú v prípade núdze, napríklad nemocnice, policajné stanice a miesta pre pomoc v núdzi na diaľnici, aby boli splnené primerané potreby koncových používateľov vrátane koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Aby sa umožnilo poskytovanie verejných telefónnych automatov aj naďalej, telefónnych zoznamov a telefónnych informačných služieb v rámci univerzálnej služby, pokiaľ táto potreba stále existuje, by členským štátom poskytli flexibilitu potrebnú na riadne zohľadnenie rôznych vnútroštátnych okolností. Avšak pokiaľ ide o ostatné povinnosti univerzálnej služby, financovanie týchto služieb by sa malo realizovať prostredníctvom verejných finančných prostriedkov.

(215)  Členské štáty by mali monitorovať situáciu spotrebiteľov z hľadiska ich využívania ▌prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb a najmä z hľadiska dostupnosti. Cenová dostupnosť ▌prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb sa vzťahuje k informáciám, ktoré spotrebitelia dostávajú v súvislosti s výdavkami za používanie, ako aj relatívnymi nákladmi na používanie v porovnaní s ostatnými službami a takisto v spojení s ich schopnosťou kontrolovať výdavky. Cenová dostupnosť preto znamená poskytnúť spotrebiteľovi práva prostredníctvom povinností uložených poskytovateľom. Tieto povinnosti zahŕňajú špecifikovanú úroveň podrobného rozpisu faktúr, možnosť zákazníkov selektívne blokovať určité volania (drahé spojenia k osobitným službám za zvýšené ceny), možnosť zákazníkov kontrolovať výdaje prostredníctvom predbežných platieb a možnosť zákazníkov zaúčtovať si poplatky za už zriadené pripojenie. Také opatrenia si môžu vyžadovať revíziu a zmeny na základe vývoja trhu.

(216)  S výnimkou prípadov trvajúcej oneskorenej platby alebo neplatenia faktúr, by mal byť zákazník, ktorý má nárok na dostupné tarify, chránený pred okamžitým odpojením zo siete z dôvodov nezaplatených účtov a, najmä v prípade sporov týkajúcich sa vysokých účtov za služby s prirážkou, by mal mať naďalej prístup k dôležitým hlasovým komunikačným službám v závislosti od toho, ako spor dopadne. Členské štáty môžu rozhodnúť, že taký prístup môže naďalej byť poskytovaný, len keď zákazník bude pokračovať v platení poplatkov za prenájom okruhu.

(217)  Ak poskytovanie ▌prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb alebo iných univerzálnych služieb v súlade s článkom 82 má za následok nespravodlivé zaťaženie poskytovateľa pri riadnom zohľadnení nákladov a príjmov, ako aj nehmotných výhod vyplývajúcich z poskytovania daných služieb, môže sa dané nespravodlivé zaťaženie zahrnúť do ktoréhokoľvek výpočtu čistých nákladov univerzálnych povinností.

(218)  Členské štáty by v prípade potreby mali vytvoriť mechanizmy financovania čistých nákladov povinnosti univerzálnej služby v prípadoch, keď sa preukáže, že povinnosť môže byť splnená len so stratou alebo s čistými nákladmi, ktoré ležia mimo normálnych obchodných noriem. Je dôležité zabezpečiť, aby boli čisté náklady povinností univerzálnej služby primerane kalkulované a aby akékoľvek financovanie bolo uskutočnené s minimálnym účinkom na trh a podniky a aby bolo kompatibilné s ustanoveniami článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

(219)  Každá kalkulácia čistých nákladov univerzálnej služby by mala patrične zohľadniť náklady a výnosy, ako aj nehmotný prospech vyplývajúci z poskytovania univerzálnej služby, no nemala by brániť všeobecnému cieľu, ktorý má zabezpečiť, aby cenové štruktúry odrážali náklady. Všetky čisté náklady univerzálnej služby by sa mali kalkulovať na základe transparentných postupov.

(220)  Zohľadnenie nehmotného prospechu znamená, že odhad nepriameho prospechu v peňažných pojmoch, ktorý podnik odvodí zo svojho postavenia ako poskytovateľa univerzálnej služby, by sa mal odpočítať od priamych čistých nákladov univerzálnej služby, aby sa stanovilo celkové nákladové zaťaženie.

(221)  Keď povinnosť poskytnúť univerzálnu službu predstavuje neobjektívne zaťaženie podniku, je primerané povoliť členským štátom vytvoriť mechanizmus efektívnej úhrady čistých nákladov. Čisté náklady povinností univerzálnej služby by mali byť uhradené z verejných finančných prostriedkov. Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty prijať alebo zachovať mechanizmy na rozdelenie čistých nákladov povinnosti univerzálnej služby medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb a poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti. Tieto mechanizmy by sa mali revidovať aspoň každé tri roky, aby sa určilo, či by sa čisté náklady mali naďalej rozdeľovať a ktoré z nich by sa mali uhrádzať z verejných finančných prostriedkov. Funkčný prístup k internetu prináša výhody nielen pre odvetvie elektronických komunikácií, ale aj pre širšiu digitálnu ekonomiku a spoločnosť ako celok. Poskytovanie pripojenia, ktoré podporuje rýchle širokopásmové pripojenie pre väčší počet koncových používateľov, im umožňuje využívať online služby a tak sa aktívne zapájať do digitálnej spoločnosti. Zabezpečenie takéhoto pripojenia na základe povinností univerzálnej služby slúži minimálne ako verejnému záujmu, tak aj záujmom poskytovateľov elektronických komunikácií. Členské štáty by preto mali kompenzovať čisté náklady takéhoto pripojenia podporujúceho rýchle širokopásmové pripojenie ako súčasti univerzálnej služby z verejných prostriedkov, čo by sa malo chápať ako financovanie zo štátneho rozpočtu.

(222)  Podniky, ktoré majú prospech z financovania univerzálnej služby, by mali poskytovať národným regulačným orgánom dostatok údajov o špecifických prvkoch, ktoré si takéto financovanie vyžaduje, aby bola takáto požiadavka oprávnená. Systémy členských štátov týkajúce sa kalkulácie nákladov a financovania univerzálnej služby by sa mali oznámiť Komisii, aby sa overila kompatibilita so zmluvou. Členské štáty by mali zabezpečiť efektívnu transparentnosť a kontrolu čiastok na financovanie univerzálnej služby. Výpočet čistých nákladov poskytovania univerzálnej služby by mal byť založený na objektívnej a transparentnej metodike na zabezpečenie nákladovo čo najefektívnejšieho poskytovania univerzálnej služby a podporu rovnakých podmienok pre účastníkov trhu. Oznámenie metodiky určenej na výpočet čistých nákladov na jednotlivé prvky univerzálnej služby pred vykonaním výpočtu by mohlo pomôcť dosiahnuť vyššiu transparentnosť.

(223)  S cieľom účinne podporiť voľný pohyb tovaru, služieb a osôb v Únii by malo byť možné používať určité vnútroštátne číslovacie zdroje, najmä určité negeografické čísla, extrateritoriálnym spôsobom, teda mimo územia prideľujúceho členského štátu na celom území Únie. Vzhľadom na značné riziko podvodov, pokiaľ ide o interpersonálnu komunikáciu, by sa takéto extraterestriálne používanie malo pre elektronické komunikačné služby povoliť s výnimkou interpersonálnych komunikačných služieb. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa relevantné vnútroštátne právne predpisy, a to najmä pravidlá na ochranu spotrebiteľov a ďalšie pravidlá týkajúce sa používania čísel, uplatňovali nezávisle od členského štátu, v ktorom boli práva na používanie čísel udelené. To by malo znamenať, že národné regulačné alebo iné príslušné orgány tých členských štátov, v ktorých sa číslo používa, sú oprávnené uplatňovať svoje vnútroštátne právne predpisy na podnik, ktorému bolo číslo pridelené. Navyše národné regulačné orgány daných členských štátov by mali mať možnosť požiadať o podporu národného regulačného orgánu zodpovedného za prideľovanie čísel s cieľom pomôcť im pri presadzovaní dodržiavania pravidiel platných v daných členských štátoch, v ktorých sa dané číslo používa. Tieto podporné opatrenia by mali zahŕňať odrádzajúce sankcie, ako napr. odňatie práva na extrateritoriálne používanie čísel pridelených príslušnému podniku, najmä v prípade vážneho porušenia. Členské štáty by preto nemali ukladať ďalšie požiadavky týkajúce sa extrateritoriálneho používania týchto čísel, lebo by tým bolo obmedzené cezhraničné používanie a vznikla by prekážka vnútornému trhu, bez toho, aby boli dotknuté právomoci členských štátov zablokovať v jednotlivých prípadoch prístup k číslam alebo službám, v prípade, že je to z dôvodu podvodu alebo zneužitia opodstatnené. Extrateritoriálne používanie čísel by nemalo mať vplyv na pravidlá Únie týkajúce sa poskytovania roamingových služieb vrátane tých, ktoré súvisia s predchádzaním neobvyklému používaniu alebo zneužívaniu roamingových služieb, ktoré podliehajú regulácii maloobchodných cien a ktoré využívajú regulované veľkoobchodné roamingové sadzby. Členské štáty by mali mať aj naďalej možnosť uzatvárať s tretími krajinami osobitné dohody o exteritoriálnom používaní číslovacích zdrojov.

(224)  Členské štáty by mali podporovať poskytovanie číslovacích zdrojov vzduchom s cieľom uľahčiť zmenu poskytovateľa elektronických komunikácií. Poskytovanie číslovacích zdrojov vzduchom umožňuje preprogramovanie identifikátorov telekomunikačných zariadení bez fyzického prístupu k príslušným zariadeniam. Táto črta je obzvlášť dôležitá pre služby komunikácie medzi strojmi, t. j. služby zahŕňajúce automatizovaný prenos údajov a informácií medzi zariadeniami alebo softvérové aplikácie s obmedzenou alebo žiadnou ľudskou interakciou. Poskytovatelia týchto služieb komunikácie medzi strojmi nemusia využiť fyzický prístup k svojim zariadeniam kvôli ich používaniu v odľahlých podmienkach, alebo veľkému počtu zavedených zariadení alebo ich spôsobov používania. Vzhľadom na rozvíjajúci trh komunikácie medzi strojmi a nové technológie by sa členské štáty mali usilovať zabezpečiť technologickú neutralitu pri podpore poskytovania vzduchom.

(225)  Prístup k číslovacím zdrojom na základe transparentného, objektívneho a nediskriminačného kritéria je predpokladom pre podniky, aby sa mohli zúčastniť na hospodárskej súťaži v sektore elektronických komunikácií. Členské štáty by mali byť schopné udeľovať práva na používanie čísel podnikom iným ako poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb vzhľadom na rastúci význam čísel pre rôzne služby internetu vecí. Všetky prvky národného číslovacieho plánu by mali byť spravované národnými regulačnými orgánmi, vrátane kódov-bodov (point-codes) používaných pri adresovaní v sieti. Komisia môže prijať vykonávacie opatrenia s pomocou orgánu BEREC, ak je potrebná harmonizácia číslovacích zdrojov v Únii na podporu rozvoja celoeurópskych služieb alebo cezhraničných služieb, najmä nových služieb komunikácie medzi strojmi ako sú prepojené autá, a v prípadoch, kde dopyt nemohol byť uspokojený na základe používaných existujúcich číslovacích zdrojov.

(226)  Požiadavka uverejniť rozhodnutia o poskytovaní práv na používanie čísel môže byť splnená tým, že sa tieto rozhodnutia verejne sprístupnia prostredníctvom webovej stránky.

(227)   Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí, by členské štáty mali dodržať svoje záväzky s cieľom zabezpečiť, aby sa dobre fungujúca služba umožňujúca ohlasovanie prípadov nezvestných detí na ich území skutočne poskytovala na čísle 116000. Členské štáty by mali zabezpečiť preskúmanie svojich vnútroštátnych systémov, pokiaľ ide o transpozíciu a vykonávanie smernice, pričom sa zohľadnia opatrenia potrebné na dosiahnutie dostatočnej kvality služieb pri prevádzke čísla 116000, ako aj pri využívaní finančných zdrojov potrebných na prevádzku horúcej linky. Vymedzenie nezvestných detí, ktorých prípady patria na linku 116000, by malo obsahovať tieto kategórie: deti, ktoré utiekli z domu, medzinárodné únosy detí, nezvestné deti, únosy jedným z rodičov, nezvestné deti migrantov, únosy v rámci trestnej činnosti a prípady stratenia sa, sexuálneho zneužívania a ohrozenia života dieťaťa.

227a)  Hoci sa od sprevádzkovania prvých horúcich liniek po prijatí rozhodnutia EK z roku 2007 vynakladá úsilie na zvýšenie informovanosti, horúce linky stále zápasia s rôznou a často nízkou informovanosťou vo svojich krajinách. Posilnenie úsilia horúcich liniek o zvýšenie informovanosti o čísle a poskytovaných službách predstavuje dôležitý krok k lepšej ochrane, podpore a prevencii nezvestných detí. Členské štáty a Komisia by na tento účel mali naďalej podporovať úsilie o propagáciu čísla 116000 u širokej verejnosti a medzi príslušnými zainteresovanými stranami vo vnútroštátnych systémoch ochrany detí.

(228)  Pri jednotnom trhu sa predpokladá, že koncoví používatelia majú možnosť prístupu k všetkým telefónnym číslam uvedeným v národných telefónnych číslovacích plánoch iných členských štátov a k všetkým službám prostredníctvom negeografických čísel, medzi ktoré okrem iných patria čísla služieb volania na účet volaného a čísla služieb za zvýšenú úhradu, v rámci Únie, okrem prípadov, keď si volaný koncový používateľ z obchodných dôvodov zvolil obmedzený prístup z určitých geografických oblastí. Koncoví používatelia by mali mať možnosť prístupu k univerzálnym medzinárodným telefónnym číslam služieb volania na účet volaného [Universal International Freephone Numbers (UIFN)]. Cezhraničnému prístupu k číslovacím zdrojom a k súvisiacim službám by sa nemalo brániť s výnimkou objektívne odôvodnených prípadov, napríklad keď je to potrebné pre boj proti podvodom a zneužívaniu (napr. v súvislosti s určitými službami so zvýšenou tarifou), keď je číslo definované ako číslo len s vnútroštátnou pôsobnosťou (t. j. skrátený národný kód), alebo pokiaľ je to technicky alebo ekonomicky neuskutočniteľné. Poplatky účtované stranám volajúcim z miest mimo príslušného členského štátu nemusia byť rovnaké ako poplatky účtované stranám volajúcim z územia členského štátu. Požívatelia by mali byť vopred úplne a jasne informovaní o všetkých poplatkoch účtovaných za služby volania na účet volaného, napríklad o poplatkoch za medzinárodné volanie na čísla prístupné prostredníctvom štandardných medzinárodných predvolieb.

(229)  Dobudovanie jednotného trhu s elektronickými komunikáciami si vyžaduje aj odstránenie prekážok pre koncových používateľov pri cezhraničnom prístupe k elektronickým komunikačným službám v celej Únii. Poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť by na základe štátnej príslušnosti alebo členského štátu bydliska alebo prevádzky nemali koncovým používateľom odmietnuť alebo obmedziť prístup alebo ich diskriminovať. Rozlišovanie by však malo byť možné na základe objektívne odôvodnených rozdielov v nákladoch a rizikách, ktoré môže presahovať rámec opatrení ustanovených v nariadení 531/2012, čo sa týka zneužívania alebo neobvyklého používania regulovaných maloobchodných roamingových služieb.

229a)  Veľmi významné cenové rozdiely naďalej existujú v prípade pevnej a aj mobilnej komunikácie medzi domácou hlasovou a SMS komunikáciou a komunikáciou s koncovým bodom v inom členskom štáte. Aj keď medzi krajinami, prevádzkovateľmi a balíkmi taríf a medzi mobilnými a pevnými službami sú veľké odchýlky, naďalej to postihuje zraniteľnejšie skupiny zákazníkov a predstavuje prekážky bezproblémovej komunikácie v rámci EÚ. Akýkoľvek významný rozdiel maloobchodných cien medzi elektronickými komunikačnými službami s koncovým bodom v rovnakom členskom štáte a v inom členskom štáte by preto mal byť odôvodnený uvedením objektívnych kritérií.

(230)  Rozdielne uplatňovanie pravidiel ochrany koncového používateľa vytvára na vnútornom trhu značné prekážky, ktoré majú vplyv na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a koncových používateľov. Tieto prekážky sa musia zredukovať uplatňovaním rovnakých pravidiel zabezpečujúcich vysokú spoločnú úroveň ochrany v celej Únii. Kalibrovaná úplná harmonizácia práv koncových používateľov, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, by mala podstatne zvýšiť právnu istotu pre koncových používateľov aj poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a mala by výrazne znížiť množstvo prekážok vstupu a zbytočnú administratívnu záťaž vyplývajúcu z fragmentácie pravidiel. Úplná harmonizácia pomáha prekonať prekážky jednotného trhu vyplývajúce z takýchto vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa koncových používateľov a zároveň chráni vnútroštátnych poskytovateľov pred konkurenciou z iných členských štátov. S cieľom dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň ochrany koncových používateľov by niektoré ustanovenia týkajúce sa koncových používateľov mali byť v tejto smernici primerane posilnené na základe najlepších postupov členských štátov. Úplná harmonizácia ich práv zvyšuje dôveru koncových používateľov vo vnútorný trh, pretože využívajú rovnako vysokú úroveň ochrany pri používaní elektronických komunikačných služieb, a to nielen vo svojich členských štátoch, ale aj keď žijú, pracujú alebo cestujú v iných členských štátoch. Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb by podobne mali mať istotu, že ustanovenia o koncových používateľoch a podmienky všeobecných povolení sú z hľadiska ochrany koncových používateľov rovnaké. Členské štáty by si mali zachovať možnosť mať vyššiu úroveň ochrany koncových používateľov, ak je v tejto smernici stanovená výslovná výnimka, a konať v oblastiach, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje.

(231)  Zmluvy sú významným nástrojom koncových používateľov slúžiacim na zabezpečenie transparentnosti informácií a právnej istoty. Väčšina poskytovateľov služieb v konkurenčnom prostredí bude uzatvárať zmluvy so svojimi zákazníkmi, pretože je to hospodársky žiaduce. Okrem ustanovení tejto smernice platia pre spotrebiteľské transakcie týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb požiadavky existujúcich právnych predpisov Únie o ochrane spotrebiteľa týkajúcich sa zmlúv, a to najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov(30) a smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zahrnutie informačných požiadaviek, ktoré sa môžu vyžadovať aj v zmysle smernice 2011/83/EÚ, do tejto smernice, by nemalo viesť k duplicitnému uvádzaniu tých istých informácií do predbežnej a zmluvnej dokumentácie. Informácie uvedené v zmysle tejto smernice vrátane akýchkoľvek striktnejších a podrobnejších informačných požiadaviek by sa mali zároveň považovať za naplnenie akýchkoľvek rovnakých požiadaviek smernice 2011/83/EÚ.

(232)  Ustanovenia o zmluvách v tejto smernici by sa mali uplatňovať nielen na spotrebiteľov, ale aj na mikropodniky a malé podniky, ako sú vymedzené v odporúčaní Komisie 2003/361/ES, a neziskové organizácie, ako sú vymedzené v práve členských štátov, ktorých vyjednávacia pozícia je porovnateľná s pozíciou spotrebiteľov a ktoré by preto mali požívať rovnakú úroveň ochrany. Ustanovenia o zmluvách vrátane tých, ktoré sú obsiahnuté v smernici 2011/83/EÚ o spotrebiteľských právach, by sa na tieto podniky mali uplatňovať automaticky, pokiaľ nedávajú prednosť dohodnutiu individualizovaných zmluvných podmienok s poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb. Na rozdiel od mikropodnikov a malých podnikov majú väčšie podniky obvykle silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, a preto nie sú závislé od tých istých zmluvných požiadaviek na informácie ako spotrebitelia. Ostatné ustanovenia, ako napríklad prenositeľnosť čísla, ktoré sú dôležité aj pre väčšie podniky, by sa mali naďalej uplatňovať na všetkých koncových používateľov. „Neziskové organizácie“ sú právne subjekty, ktoré pre svojich majiteľov alebo členov nevytvárajú zisk. Zvyčajne ide o charitatívne organizácie alebo iné druhy organizácií verejného záujmu. A tak keďže je situácia neziskových organizácií podobná mikropodnikom alebo malým podnikom, je legitímne pristupovať k týmto organizáciám rovnako v rámci tejto smernice ako k mikropodnikom alebo malým podnikom, pokiaľ ide o práva koncových používateľov.

(233)  Osobitosti sektora elektronických komunikácií si okrem horizontálnych zmluvných pravidiel vyžadujú obmedzený počet ďalších ustanovení ochrany koncových používateľov. Koncoví používatelia by mali byť okrem iného informovaní o všetkých ponúkaných úrovniach kvality služieb, podmienkach akciových ponúk a vypovedania zmlúv, uplatniteľných tarifných plánov a taríf za služby, ktoré podliehajú osobitným cenovým podmienkam. Tieto informácie sú relevantné pre služby prístupu k internetu, verejne prístupné služby elektronickej komunikácie a pre interpersonálne prenosové služby používané na vysielanie. Poskytovateľ verejne dostupných služieb elektronickej komunikácie by nemal podliehať požiadavkám na poskytovanie informácií o zmluvách, ak poskytovateľ a pridružené podniky alebo osoby nezískavajú žiadnu odmenu, ktorá by priamo alebo nepriamo súvisela s poskytovaním služieb elektronickej komunikácie. Táto situácia by sa mohla týkať napríklad univerzity poskytujúcej návštevníkom voľný prístup k sieti Wi-Fi vo svojom areáli bez toho, aby si nárokovala na akúkoľvek odmenu za poskytovanie svojej služby elektronickej komunikácie, a to ani formou platby od používateľov, ani prostredníctvom ziskov z reklamy. S cieľom umožniť koncovému používateľovi informovane sa rozhodnúť je nevyhnutné, aby boli požadované relevantné informácie poskytnuté pred uzavretím zmluvy a jasným a zrozumiteľným jazykom. Z rovnakého dôvodu by poskytovatelia mali predložiť súhrn dôležitých zmluvných podmienok. S cieľom uľahčiť porovnateľnosť a znížiť náklady na dodržiavanie predpisov by Komisia po konzultácii s orgánom BEREC mala prijať vzor takýchto súhrnov zmluvných podmienok. Predzmluvné informácie, ako aj súhrnný vzor by mali predstavovať neoddeliteľnú súčasť konečnej zmluvy.

(234)  V nadväznosti na prijatie nariadenia (EÚ) č. 2015/2120 sa ustanovenia tejto smernice týkajúce sa informácií o podmienkach obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám a/alebo ich využívanie, ako aj tvarovania prevádzky, stali zastaranými a mali by sa zrušiť.

(235)   Pokiaľ ide o koncové zariadenia, v zákazníckej zmluve by sa mali vymedziť všetky obmedzenia, ktoré poskytovateľ zaviedol na používanie týchto zariadení zákazníkom, napríklad prostredníctvom zakódovania mobilných prístrojov na využívanie len určitých typov kariet SIM, ak sa tieto obmedzenia nezakazujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, a všetky poplatky splatné pri skončení zmluvy bez ohľadu na to, či sa tak stalo pred alebo po uplynutí dohodnutej viazanosti, vrátane všetkých nákladov na ponechanie si zariadení. Ak sa koncový používateľ rozhodne ponechať si koncové zariadenie, ktoré bolo viazané na zmluvu pri jej uzavretí, akákoľvek zvyšná kompenzácia by nemala prekročiť jeho hodnotu pro rata temporis v čase uzavretia zmluvy alebo zostávajúcej časti poplatku za službu až do skončenia zmluvy, podľa toho, ktorá suma je nižšia. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatniť iné metódy výpočtu sadzby kompenzácie, ak je táto sadzba rovnaká alebo menšia ako hodnota pro rata temporis. Poskytovateľ by mal bezplatne zrušiť akékoľvek obmedzenie týkajúce sa používania koncového zariadenia na iných sieťach najneskôr pri zaplatení takejto kompenzácie.

(236)  Bez toho, aby na základe tejto smernice bola dotknutá povinnosť poskytovateľa týkajúca sa bezpečnosti, v zmluve sa vymedzia kroky, ktoré môže poskytovateľ podniknúť v prípade narušenia bezpečnosti alebo v prípade takýchto ohrození a porúch.

(237)   Hlavným prvkom pre spotrebiteľov na konkurenčných trhoch s viacerými poskytovateľmi ponúkajúcimi služby je dostupnosť transparentných, aktuálnych a porovnateľných informácií o ponukách a službách. Koncoví používatelia by mali mať možnosť jednoduchým spôsobom porovnávať ceny rozličných služieb ponúkaných na trhu na základe informácií zverejňovaných v ľahko dostupnej podobe. Aby mohli jednoducho porovnávať ceny a služby, národné regulačné orgány by mali mať právomoc požadovať od poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a/alebo poskytovateľov služby prístupu na internet, verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb a prenosových služieb používaných na vysielanie väčšiu transparentnosť v súvislosti s informáciami (vrátane sadzieb, kvality služieb, obmedzení dodaných koncových zariadení, a iných relevantných štatistických informácií). Každé takéto požiadavky by mali v maximálnej miere zohľadňovať charakteristiky daných sietí alebo služieb. Tiež by mali zabezpečiť, aby tretie strany mali právo bezplatne využívať takéto informácie, pokiaľ ide o poskytovanie nástrojov na porovnávanie.

(238)  Koncoví používatelia často nie sú informovaní o nákladoch súvisiacich so svojim spotrebiteľským správaním alebo majú problémy odhadnúť spotrebu minút alebo dát pri používaní elektronických komunikačných služieb. S cieľom zvýšiť transparentnosť a umožniť lepšiu kontrolu nad ich rozpočtom súvisiacim s komunikáciou je dôležité poskytovať koncovým používateľom zariadenia, ktoré im umožnia sledovať svoju spotrebu včas.

(239)  Nezávislé nástroje na porovnanie, ako sú napr. webové lokality, sú pre koncových používateľov účinným nástrojom na posúdenie predností rôznych poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania a s cieľom získať nestranné informácie, najmä porovnaním cien, sadzieb a kvalitatívnych parametrov na jednom mieste. Tieto nástroje by sa mali zamerať na poskytovanie informácií, ktoré sú jasné a stručné a úplné a komplexné. Ich cieľom by malo byť aj zahrnutie čo najširšieho rozsahu ponúk, aby sa poskytol reprezentatívny prehľad a pokryla sa významná časť trhu. Informácie uvedené o takýchto nástrojoch by mali byť dôveryhodné, nestranné a transparentné. Koncoví používatelia by mali byť informovaní o dostupnosti takýchto nástrojov. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby koncoví používatelia mali voľný prístup aspoň k jednému takémuto nástroju na svojich príslušných územiach.

(240)  Nezávislé porovnávacie nástroje by mali byť od poskytovateľov verejne dostupných elektronických komunikačných služieb prevádzkovo nezávislé. Môžu byť prevádzkované súkromnými podnikmi alebo príslušnými orgánmi alebo v ich mene, mali by však byť prevádzkované v súlade so špecifikovanými kritériami kvality vrátane požiadavky poskytovať údaje o ich vlastníkoch, poskytovať presné a aktuálne informácie, uvádzať čas poslednej aktualizácie, stanoviť jasné, objektívne kritérium, na ktorom sa bude zakladať porovnanie a zahrnúť širokú škálu ponúk na verejne dostupné elektronické komunikačné služby iné ako interpersonálne komunikačné služby bez číslovania, ktoré sa vzťahujú na významnú časť trhu. Nijaký poskytovateľ by vo výsledkoch vyhľadávania nemal byť uprednostnený na žiadnom inom základe okrem týchto jasných, objektívnych kritérií. Členské štáty by mali byť schopné určiť, ako často sa porovnávacie nástroje musia preskúmať a aktualizovať informácie, ktoré poskytujú koncovým používateľom, berúc do úvahy ako často poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálne komunikačné služby bez číslovania všeobecne aktualizujú svoje informácie týkajúce sa sadzieb a kvality. Ak v členskom štáte existuje len jeden nástroj a tento nástroj prestane fungovať alebo prestane spĺňať kritériá kvality, členský štát by mal zabezpečiť, aby koncoví používatelia mali na vnútroštátnej úrovni v primeranom čase prístup k inému nástroju na porovnávanie.

(241)  Na účely riešenia otázok verejného záujmu v súvislosti s využívaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb a na podporu ochrany práv a slobôd iných osôb by príslušné orgány mali byť schopné vytvárať a šíriť s pomocou poskytovateľov informácie vo verejnom záujme týkajúce sa používania takýchto služieb. Mohli by sem patriť informácie vo verejnom záujme súvisiace s najčastejšími porušeniami predpisov a ich právnymi následkami, ▌poradenstvo a prostriedky ochrany proti rizikám vo vzťahu k osobnej bezpečnosti, ktoré môžu za určitých okolností vzniknúť napríklad z odhalenia osobných informácií, údajov týkajúcich sa súkromia alebo osobných údajov, a dostupnosť ľahko ovládateľných a konfigurovateľných softvérov alebo softvérových možností umožňujúcich ochranu detí alebo zraniteľných osôb. Uvedené informácie by sa mohli koordinovať prostredníctvom postupu spolupráce ustanoveného v tejto smernici. Tieto informácie vo verejnom záujme by sa mali v prípade potreby aktualizovať a mali by sa prezentovať v ľahko zrozumiteľnom formáte, ktorý určia jednotlivé členské štáty, na webových stránkach vnútroštátnych orgánov verejnej moci. Národné regulačné orgány by mali mať možnosť uložiť poskytovateľom povinnosť šíriť tieto štandardizované informácie medzi všetkých svojich zákazníkov spôsobom, ktorý tieto orgány považujú za vhodný. Šírenie takýchto informácií by však nemalo predstavovať pre poskytovateľov nadmernú záťaž. Členské štáty by mali požadovať, aby sa takéto šírenie uskutočňovalo prostriedkami, ktoré poskytovatelia používajú pri komunikácii s koncovými používateľmi v bežnom obchodnom styku.

(242)  Pri absencii príslušných predpisov v práve Únie sa obsah, aplikácie a služby považujú za zákonné alebo škodlivé podľa vnútroštátneho hmotného a procesného práva. Rozhodnutie, či sú obsah, aplikácie alebo služby zákonné alebo škodlivé, je úlohou príslušných orgánov členských štátov, a nie poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb, a to v súlade s riadnym postupom. Touto smernicou ani smernicou 2002/58/ES o súkromí a elektronických komunikáciách nie je dotknutá smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode)(31), ktorá okrem iného obsahuje pravidlo „mere conduit“ („číreho kanála“) pre sprostredkujúcich poskytovateľov služieb, ktoré je v nej vymedzené.

(243)  Národné regulačné orgány by mali byť splnomocnené monitorovať kvalitu služieb a zhromažďovať systematicky informácie o kvalite služieb vrátane tých, ktoré sa týkajú poskytovania služieb koncovým používateľom so zdravotným postihnutím. Tieto informácie by sa mali zhromažďovať na základe kritérií, ktoré umožňujú porovnateľnosť medzi poskytovateľmi služieb a medzi členskými štátmi. Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb a pôsobiace v konkurenčnom prostredí môžu z dôvodov komerčných výhod sprístupniť verejnosti primerané a aktualizované informácie o svojich službách. Ak poskytovateľ služby elektronickej komunikácie nemá z dôvodov súvisiacich s technickou realizáciou služby kontrolu nad kvalitou služby, ani neponúka minimálnu kvalitu služby, nemal by mať povinnosť poskytovať informácie o kvalite služieb. Národné regulačné orgány by napriek tomu mali mať možnosť vyžadovať zverejnenie takých informácií, keď sa preukáže, že také informácie nie sú verejnosti k dispozícii. Národné regulačné orgány by mali tiež stanoviť metódy merania, ktoré sa majú uplatňovať zo strany poskytovateľov služieb, s cieľom zlepšiť porovnateľnosť poskytovaných údajov. S cieľom uľahčiť porovnateľnosť v celej Únii a znížiť náklady na dodržiavanie predpisov by mal orgán BEREC prijať usmernenia pre príslušné parametre kvality služieb, ktoré by národné regulačné orgány mali v maximálnej možnej miere zohľadňovať.

(244)  S cieľom využiť v plnej miere výhody súťažného prostredia by spotrebitelia mali mať možnosť informovanej voľby a zmeniť si poskytovateľov služieb, ak je to v ich najlepšom záujme. Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby tak boli schopní robiť bez toho, aby im v tom bránili právne, technické alebo praktické prekážky vrátane zmluvných podmienok, postupov, poplatkov atď. To však poskytovateľom nebráni stanoviť primerané minimálne zmluvné lehoty v trvaní do 24 mesiacov v zmluvách so spotrebiteľmi. Členské štáty by však mali mať možnosť stanoviť kratšie maximálne trvanie na základe vnútroštátnych podmienok, ako sú úrovne hospodárskej súťaže a stabilita investícií do sietí, a poskytovatelia by mali ponúkať aspoň jednu zmluvu s trvaním do 12 mesiacov. Nezávisle od zmluvy na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby môžu spotrebitelia dávať prednosť a využívať dlhšie obdobie na náhradu za fyzické pripojenie. Takéto záväzky spotrebiteľov môžu byť dôležitým faktorom pri uľahčovaní zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou do alebo veľmi blízko priestorov koncových používateľov, a to aj prostredníctvom systémov zhromažďovania požiadaviek umožňujúcich investorom do sietí znižovať riziká počiatočného využívania. Práva spotrebiteľov zmeniť poskytovateľa elektronických komunikačných služieb, ako je stanovené v tejto smernici, by však nemali v prípade zmlúv o fyzickom pripojení byť obmedzované takýmito obdobiami náhrady a takéto zmluvy by nemali pokrývať koncové zariadenie alebo vnútorné prístupové zariadenie, ako sú telefóny, smerovače alebo modemy.

(245)  Spotrebitelia by mali mať možnosť vypovedať zmluvu bez toho, aby im vznikli akékoľvek náklady, aj v prípadoch automatického predĺženia po uplynutí platnosti ▌zmluvy.

(246)  Akékoľvek zmeny zmluvných podmienok navrhnuté poskytovateľmi verejne dostupných služieb prístupu k internetu alebo interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním a prenosových služieb používaných na vysielanie, na úkor používateľa, napríklad čo sa týka poplatkov, sadzieb, obmedzení objemu dát, rýchlostí prenosu dát, pokrytia alebo spracúvania osobných údajov, by sa mali považovať za zmeny, ktoré sú pre koncového používateľa dôvodom na vypovedanie zmluvy bez toho, aby im vznikli akékoľvek náklady, aj keď sú spojené s niektorými pozitívnymi zmenami. Koncoví používatelia by mali byť informovaní o všetkých zmenách v zmluvných podmienkach na trvalom médiu, ako je papier, USB kľúč, disk CD-ROM, disk DVD, pamäťová karta, pevný disk počítača alebo e-mail.

(247)  Možnosť zmeny poskytovateľov služieb má zásadný význam pre účinnú hospodársku súťaž v konkurenčnom prostredí. Dostupnosť transparentných, presných a včasných informácií týkajúcich sa zmeny poskytovateľa by mala prispieť k zvýšeniu dôvery koncových používateľov v súvislosti so zmenou poskytovateľa a posilniť ich ochotu aktívne sa podieľať na konkurenčnom procese. Poskytovatelia služieb by mali zabezpečiť kontinuitu služby, aby koncoví používatelia mali možnosť zmeniť poskytovateľa služieb bez rizika straty služby.

(248)  Prenosnosť čísla je kľúčovým faktorom uľahčujúcim voľbu spotrebiteľa a účinnú súťaž na konkurenčne orientovaných trhoch elektronickej komunikácie. Koncoví používatelia, ktorí o to požiadajú, si môžu ponechať svoje čísla vo verejnej telefónnej sieti nezávisle od poskytovateľa služby a takisto na obmedzený čas medzi zmenou poskytovateľov. Na zabezpečenie týchto prostriedkov medzi pripojeniami na verejnú telefónnu sieť na pevných a nepevných miestach sa nevzťahuje táto smernica. Členské štáty však môžu uplatňovať ustanovenia pre prenos čísel medzi sieťami, ktoré poskytujú služby na pevných miestach a mobilnými sieťami.

(249)  Význam dôsledkov prenosnosti čísla podstatne stúpa vtedy, keď existujú transparentné tarifné informácie pre koncových užívateľov, ktorí si prenášajú svoje čísla, ako aj pre koncových užívateľov, ktorí volajú tým, ktorí si preniesli svoje čísla. Národné regulačné orgány by mali, ak je to možné, uľahčiť primeranú tarifnú transparentnosť ako časť implementácie prenosnosti čísla;

(250)  Pri zabezpečovaní nákladovej orientácie cenotvorby prepojenia z hľadiska zabezpečenia prenosnosti čísla by národné regulačné orgány mali zohľadniť aj ceny, ktoré sú k dispozícii na porovnateľných trhoch.

(251)   Prenositeľnosť čísel ▌by sa mala vykonať s minimálnym oneskorením, aby číslo bolo funkčne aktivované do jedného pracovného dňa a aby spotrebiteľ nebol bez služby dlhšie ako jeden pracovný deň od dohodnutého dátumu. V záujme uľahčenia jednotného kontaktného miesta, ktoré spotrebiteľom umožňuje plynulú zmenu poskytovateľa by proces zmeny poskytovateľa mal viesť prijímajúci poskytovateľ elektronickej komunikácie verejnosti. Národné regulačné orgány môžu na prenášanie čísel predpísať celkový postup, v ktorom zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Ten by mal zahŕňať požiadavku na vykonanie prenosu prostredníctvom poskytovania vzduchom, pokiaľ je to možné a pokiaľ koncový používateľ nepožiada inak. Skúsenosti z niektorých členských štátov ukazujú, že existuje riziko zmeny na iného poskytovateľa bez súhlasu spotrebiteľa. Aj keď by sa týmito prípadmi mali predovšetkým zaoberať orgány činné v trestnom konaní, členské štáty by mali mať možnosť prijať také minimálne zodpovedajúce opatrenia týkajúce sa postupu prenosu čísla, ktoré sú potrebné na minimalizáciu takéhoto rizika a na zaručenie ochrany spotrebiteľa počas procesu zmeny poskytovateľa vrátane primeraných sankcií bez toho, aby sa tento postup stal pre spotrebiteľov menej príťažlivý. Právo na prenos čísla by sa nemalo obmedzovať zmluvnými podmienkami.

251a)  S cieľom zabezpečiť zmenu poskytovateľa a prenos čísla v časových lehotách stanovených v tejto smernici by členské štáty mali mať možnosť uložiť poskytovateľom povinnosť prijať kompenzačné opatrenia v prípade nedodržania dohody s koncovým používateľom. Tieto opatrenia by mali byť úmerné dĺžke oneskorenia pri dodržaní súladu s dohodou.

(252)  Balíky zahŕňajúce aspoň verejne dostupné elektronické komunikačné služby iné ako interpersonálne komunikačné služby bez číslovania a iné služby, ako napríklad lineárne vysielanie, alebo koncové zariadenia, ako napríklad zariadenia ponúkané tým istým poskytovateľom v rámci tej istej zmluvy, sa využívajú čoraz častejšie a sú dôležitým prvkom hospodárskej súťaže. Balík sa na účely tohto článku chápe tak, že pozostáva zo služby prístupu k internetu poskytovanej spoločne so službami interpersonálnej komunikácie s číslovaním alebo služby prístupu k internetu a/alebo interpersonálnej komunikačnej služby s odlišnými, ale doplnkovými službami s výnimkou prenosových služieb používaných na služby komunikácie stroj-stroj a/alebo koncového zariadenia poskytovaných tým istým poskytovateľom, a to buď i) na základe rovnakej zmluvy, alebo ii) na základe rovnakých a podriadených zmlúv alebo iii) na základe rovnakých a súvisiacich zmlúv poskytovaných za jednotnú kombinovanú cenu. Hoci balíky často prinášajú spotrebiteľom výhody, môžu zmenu poskytovateľa sťažiť alebo spraviť nákladnejšou a zvyšovať riziká zmluvnej „odkázanosti“ na určitého poskytovateľa. Ak sa odlišné zmluvné pravidlá týkajúce sa vypovedania zmluvy a zmeny poskytovateľa vzťahujú na rôzne služby, ako aj všetky zmluvné záväzky týkajúce sa nákupu výrobkov, ktoré tvoria časť balíka, pre spotrebiteľovi to predstavuje účinné obmedzenie ich práv využiť konkurenčné ponuky týkajúce sa celého balíka alebo jeho časti podľa tejto smernice. Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa zmlúv, transparentnosti, trvania a vypovedania zmluvy a zmeny poskytovateľa by sa preto mali uplatňovať na všetky prvky balíka, pokiaľ nie sú iné pravidlá uplatniteľné na neelektronické komunikačné prvky balíka pre spotrebiteľa výhodnejšie. Ďalšie otázky spojené so zmluvami, ako sú nápravné opatrenia uplatniteľné v prípade nesúladu so zmluvou, by sa mali riadiť pravidlami uplatniteľnými na príslušný prvok balíka, napríklad pravidlami zmluvy o predaji tovaru alebo o dodaní digitálneho obsahu. Z rovnakých dôvodov by spotrebitelia nemali byť odkázaní na poskytovateľa prostredníctvom zmluvného de facto predĺženia času platnosti ▌zmluvy. Členské štáty by si mali zachovať právomoc rozširovať legislatívne prvky týkajúce sa balíka v prípadoch, keď si ich charakter vyžaduje iné regulačné zaobchádzanie, napríklad preto, že takéto prvky upravujú iné sektorovo špecifické predpisy, alebo s cieľom prispôsobiť sa zmenám v trhových postupoch.

(253)  Poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním majú povinnosť poskytovať prístup k službám tiesňového volania prostredníctvom tiesňovej komunikácie. Za výnimočných okolností, konkrétne z dôvodu technickej nerealizovateľnosti, nemusia byť schopné poskytovať prístup k službám tiesňového volania alebo informáciám o polohe volajúceho alebo k obidvom. V takých prípadoch by mali o tom primerane svojich zákazníkov informovať v zmluve. Takíto poskytovatelia by mali zákazníkom poskytnúť jasné a transparentné informácie v rámci prvej zmluvy so zákazníkom a aktualizovať ich v prípade akejkoľvek zmeny v ustanovení o prístupe k službám tiesňového volania, a to napríklad vo faktúrach. Medzi tieto informácie by mali patriť všetky obmedzenia v súvislosti s pokrytím územia na základe plánovaných technických prevádzkových parametrov komunikačnej služby a dostupnej infraštruktúry. Ak sa služba neposkytuje prostredníctvom pripojenia, ktorého správa má zabezpečovať konkrétnu kvalitu služby, medzi uvedené informácie by mala patriť aj úroveň spoľahlivosti prístupu a informácií o polohe volajúceho v porovnaní so službou, ktorá sa poskytuje takéhoto pripojenia, pričom sa do úvahy zoberú súčasné technologické normy a štandardy kvality, ako aj všetky parametre kvality služieb vymedzené podľa tejto smernice .

(254)  V súlade s cieľmi charty ▌a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím by regulačný rámec mal zabezpečiť, aby všetci koncoví používatelia vrátane koncových používateľov so zdravotným postihnutím, starších osôb a používateľov s osobitnými sociálnymi potrebami mali jednoduchý a rovnaký prístup k veľmi kvalitným, cenovo prijateľným a dostupným službám, a to bez ohľadu na ich miesto pobytu v rámci Únie. Vyhlásenie 22 pripojené k záverečnému aktu Amsterdamskej zmluvy ustanovuje, že pri vypracúvaní opatrení podľa článku 114 ZFEÚ, inštitúcie Únie zohľadňujú potreby osôb so zdravotným postihnutím.

(255)  Koncoví používatelia by mali mať možnosť prístupu k tiesňovým službám prostredníctvom bezplatnej tiesňovej komunikácie a bez toho, aby museli použiť akýkoľvek platobný prostriedok, z akéhokoľvek zariadenia, ktoré umožňuje interpersonálne komunikačné služby s číslovaním, a to aj pri využívaní roamingových služieb v členskom štáte alebo prostredníctvom súkromných telekomunikačných sietí. Tiesňová komunikácia sú komunikačné prostriedky, ktoré zahŕňajú nielen hlasovú komunikáciu, ale aj textovú komunikáciu, video alebo iné druhy komunikácie v reálnom čase, a to aj prostredníctvom využitia konverzných služieb tretej strany, ktoré v členskom štáte umožňujú prístup k tiesňovým službám. Komunikácia v núdzových situáciách sa môže spustiť v mene osoby palubným systémom eCall, ako je definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady 2015/758/EÚ(32). O tom, ktoré interpersonálne komunikačné služby s číslovaním sú vhodné na tiesňové služby, by však mali rozhodovať členské štáty, a to vrátane možného obmedzenia týchto možností na hlasovú komunikáciu alebo rovnocennú službu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím alebo pridania ďalších možností po dohode s vnútroštátnymi strediskami tiesňového volania. V záujme zohľadnenia budúceho technologického vývoja alebo vyššieho využívania interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania by Komisia mala posúdiť, či je možné poskytovať presný a spoľahlivý prístup k tiesňovým službám prostredníctvom interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania, a to na základe konzultácií s národnými regulačnými orgánmi, tiesňovými službami, normalizačnými orgánmi a ďalšími príslušnými zainteresovanými stranami.

(256)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia poskytujúci koncovým používateľom interpersonálne komunikačné služby s číslovaním poskytovali spoľahlivý a presný prístup k tiesňovým službám, zohľadňujúc pritom vnútroštátne špecifikácie a kritériá a možnosti vnútroštátnych stredísk tiesňového volania. Keď nie je interpersonálna komunikačná služba k dispozícii v rámci pripojenia, ktorého správa má poskytovať špecifikovanú kvalitu služieb, poskytovateľ služby nemusí byť schopný zabezpečiť, aby tiesňové volania realizované prostredníctvom jeho služby boli smerované na najvhodnejšie stredisko tiesňového volania s rovnakou spoľahlivosťou. V prípade takýchto poskytovateľov, ktorí sú nezávislí od siete, konkrétne poskytovateľov, ktorí nie sú prepojení s poskytovateľom verejnej komunikačnej siete, nemusí byť poskytovanie informácií o polohe volajúceho vždy technicky uskutočniteľné. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa normy zabezpečujúce presné a spoľahlivé smerovanie a spojenie s tiesňovým službami, vykonávali čo najskôr s cieľom umožniť poskytovateľom nezávislým od siete poskytujúcim interpersonálne komunikačné s číslovaním splniť povinnosti týkajúce sa prístupu k tiesňovým službám a poskytovania informácií o polohe volajúceho na úrovni porovnateľnej s tou, ktorá sa vyžaduje od iných poskytovateľov takýchto komunikačných služieb. V prípadoch, keď ešte neboli zavedené takéto normy a súvisiace systémy stredísk tiesňového volania, by sa od interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním nezávislých od siete nemalo požadovať, aby poskytovali prístup k tiesňovým službám, s výnimkou technicky uskutočniteľného alebo ekonomicky schodného spôsobu. Členské štáty môžu v rámci toho napríklad určiť jedno ústredné stredisko tiesňového volania na prijímanie tiesňovej komunikácie. Avšak takýto poskytovatelia by mali informovať koncových používateľov, že volania na číslo 112 alebo informácie o polohe volajúceho nie sú podporované.

256b)  V súčasnosti existujú nedostatky vo vykazovaní a meraní výkonu zo strany členských štátov, pokiaľ ide o odpovedanie na tiesňové volania a ich riešenie. Komisia preto na základe konzultácií s národnými regulačnými orgánmi a tiesňovými službami prijme ukazovatele výkonu týkajúce sa tiesňových služieb členských štátov a Európskemu parlamentu a Rade predloží správu o efektívnosti prevádzky európskeho čísla tiesňového volania 112 a fungovaní ukazovateľov výkonu.

(257)  Členské štáty by mali prijať konkrétne opatrenia, aby sa zabezpečilo, že služby tiesňového volania vrátane čísla 112 budú rovnako dostupné pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, predovšetkým pre nepočujúcich používateľov, pre používateľov s poruchami sluchu, s poruchami reči a pre nepočujúcich a nevidomých používateľov prostredníctvom služby multimediálnej konverzácie (total conversation service) alebo využívania konverzných služieb tretích strán interoperabilných s telefónnymi sieťami v rámci EÚ. Mohlo by to tiež zahŕňať poskytnutie špeciálnych koncových zariadení osobám so zdravotným postihnutím v prípadoch, že uvedené spôsoby komunikácie nie sú pre nich vhodné.

(258)  Je dôležité zvýšiť informovanosť o čísle 112, aby sa zlepšila úroveň ochrany a bezpečnosti občanov cestujúcich v Európskej únii. V tejto súvislosti by občania mali byť plne informovaní najmä prostredníctvom informácií na zastávkach medzinárodných autobusových liniek, železničných staniciach, v prístavoch alebo na letiskách a v telefónnych zoznamoch, materiáloch pre koncových používateľov a o vyúčtovaní o tom, že keď cestujú v ktoromkoľvek členskom štáte, číslo 112 sa môže používať ako jednotné číslo tiesňového volania v celej Únii. Hoci sú za takéto informovanie primárne zodpovedné členské štáty, Komisia by mala pokračovať v podpore a v dopĺňaní iniciatív členských štátov týkajúcich sa ďalšieho zvyšovania povedomia o čísle 112, ako aj v pravidelnom hodnotení tohto povedomia medzi verejnosťou.

(259)  Informácie o polohe volajúceho zlepšujú úroveň ochrany a bezpečnosti koncových používateľov a pomáhajú tiesňovým službám pri plnení ich povinností za predpokladu, že presmerovanie tiesňovej komunikácie a súvisiacich údajov na príslušné tiesňové služby je zaručené vnútroštátnym systémom najvhodnejších stredísk tiesňového volania. Príjem a používanie informácií o polohe volajúceho, ktoré zahŕňajú informácie o polohe získané zo siete a rozšírené informácie o polohe volajúceho získané vďaka polohe telefónu, ak sú dostupné, by mali rešpektovať príslušné právne predpisy Únie týkajúce sa spracovávania osobných údajov a bezpečnostné opatrenia. Podniky, ktoré poskytujú polohu získanú zo siete by mali sprístupniť informácie o polohe volajúceho tiesňovým službám, a to okamžite po tom, ako sa volanie dostane k uvedenej službe, bez ohľadu na použitú technológiu. Lokalizačné technológie získané vďaka polohe telefónu sa ukázali byť oveľa presnejšie a nákladovo efektívne vzhľadom na dostupnosť údajov poskytnutých satelitnými systémami Galileo a EGNOS a inými globálnymi navigačnými satelitnými systémami a údajmi Wi-Fi. Preto by informácie o polohe volajúceho získané vďaka polohe telefónu mali dopĺňať informácie o polohe získané zo siete, aj keď poloha volajúceho získaná vďaka polohe telefónu môže byť dostupná len potom, ako sa začne tiesňová komunikácia. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich najvhodnejšie strediská tiesňového volania dokázali získavať a spravovať dostupné informácie o polohe volajúceho, keď je to uskutočniteľné. Zistenie a prenos informácií o polohe volajúceho by mali byť bezplatné pre koncového používateľa a orgán, ktorý zasahuje v prípade tiesňovej komunikácie bez ohľadu na prostriedok zistenia, napríklad prostredníctvom telefónu alebo siete alebo prostriedkov prenosu, ako sú hlasový kanál, SMS alebo prostriedky prenosu založené na internetovom protokole.

(260)  S cieľom reagovať na technologický vývoj v oblasti presných informácií o polohe volajúceho, rovnocenný prístup pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím a smerovanie volaní na najvhodnejšie stredisko tiesňového volania by Komisia mala byť oprávnená prijímať opatrenia potrebné na zabezpečenie kompatibility, interoperability, kvality a kontinuity tiesňovej komunikácie v Únii. Tieto opatrenia môžu zahŕňať funkčné ustanovenia určujúce úlohu rôznych strán v rámci komunikačného reťazca, napríklad poskytovateľov interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním, prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí a stredísk tiesňového volania, ako aj technických ustanovení určujúcich technické prostriedky na splnenie funkčných ustanovení. Tieto opatrenia by nemali mať vplyv na organizáciu služieb tiesňového volania členských štátov.

260a)  V súčasnosti občan v krajine A, ktorý potrebuje kontaktovať tiesňové služby v krajine B, tak nemôže urobiť, pretože tiesňové služby nemajú možnosť vzájomne sa kontaktovať. Riešením je disponovať celoeurópskou, bezpečnou databázou telefónnych čísiel hlavných tiesňových služieb v každej krajine. Komisia preto udržuje bezpečnú databázu čísel európskych tiesňových služieb podľa odporúčania E.164 s cieľom zabezpečiť, že sa na ne možno v jednom členskom štáte obrátiť z iného členského štátu.

260b)  Nedávne teroristické útoky v Európe poukázali na nedostatok účinných systémov varovania verejnosti v členských štátoch v celej Európe. Je zásadne dôležité, aby členské štáty mohli informovať všetkých obyvateľov určitej oblasti o prebiehajúcich nešťastiach/útokoch alebo nadchádzajúcich hrozbách prostredníctvom elektronických komunikačných sietí a služieb, zriadením vnútroštátneho účinného komunikačného systému „Reverse-112“ na varovanie a informovanie občanov v prípade bezprostrednej alebo hroziacej závažnej prírodnej núdzovej situácie alebo katastrofy a/alebo núdzovej situácie alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou, pričom sa zohľadnia existujúce vnútroštátne a regionálne systémy a neoslabia sa pravidlá ochrany súkromia a údajov. Komisia by tiež mala posúdiť uskutočniteľnosť vytvorenia univerzálneho, dostupného, cezhraničného a celoeurópskeho „komunikačného systému Reverse-112“ s cieľom informovať verejnosť v prípade bezprostrednej alebo hroziacej katastrofy alebo závažného núdzového stavu v rôznych členských štátoch.

(261)   Členské štáty by mali zaručiť, že koncoví používatelia so zdravotným postihnutím majú rovnaký prístup k elektronickým komunikačným službám a možnosti ich výberu ako ostatní používatelia v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a s prístupom univerzálneho dizajnu. Najmä s cieľom zabezpečiť, aby koncoví používatelia so zdravotným postihnutím mali prospech z hospodárskej súťaže a možnosti voľby poskytovateľov služieb, ktorú má väčšina ostatných koncových používateľov, by príslušné vnútroštátne orgány mali podľa potreby a na základe vnútroštátnych podmienok a po konzultácii s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím vymedziť požiadavky na ochranu spotrebiteľa pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, ktoré majú splniť poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb a súvisiacich koncových zariadení. Medzi takéto požiadavky môže patriť najmä povinnosť poskytovateľov zabezpečiť, aby koncoví používatelia so zdravotným postihnutím mohli využívať ich služby za rovnakých podmienok, a to aj cenových, sadzobných a týkajúcich sa kvality a prístupu k súvisiacim koncovým zariadeniam, aké sa ponúkajú ostatným koncovým používateľom, bez ohľadu na dodatočné náklady, ktoré týmto poskytovateľom takto vznikajú. Ďalšie požiadavky sa môžu týkať veľkoobchodných dohôd medzi poskytovateľmi. S cieľom vyhnúť sa vytváraniu nadmerného zaťaženia poskytovateľov služieb by národné regulačné orgány mali overiť, či sa dajú ciele rovnocenného prístupu a výberu skutočne dosiahnuť bez takýchto opatrení.

(262)  ▌

262a)  Národné regulačné orgány by mali zabezpečiť, aby poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb sprístupňovali informácie o fungovaní ponúkaných služieb a o charakteristikách ich prístupnosti v prístupnom formáte. To znamená, že obsah informácií by mal byť dostupný v textových formátoch, ktoré možno použiť na generovanie alternatívnych pomocných formátov a alternatív k netextovému obsahu.

262b)  Pokiaľ ide o koncových používateľov so zdravotným postihnutím, cieľom tejto smernice by malo byť odrážať ostatné právne predpisy Únie, ktorými sa vykonáva Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Medzi tieto opatrenia patria zásady a normy stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102(33). Štyri zásady prístupnosti sú: vnímateľnosť, ktorá znamená, že informácie a prvky používateľského rozhrania sa musia predkladať používateľom spôsobmi, ktoré sú schopní vnímať; ovládateľnosť, ktorá znamená, že prvky používateľského rozhrania a navigáciu musí byť možné ovládať; zrozumiteľnosť, ktorá znamená, že informácie vrátane ovládania používateľského rozhrania musia byť zrozumiteľné; a robustnosť, ktorá znamená, že obsah musí byť dostatočne robustný, aby ho bolo schopné spoľahlivo interpretovať široké spektrum používateľských agentov vrátane podporných technológií. Uvedené zásady prístupnosti sa pretransformovali na testovateľné kritériá úspešnosti, ako napríklad tie, ktoré tvoria základ európskej normy EN 301 549 V1.1.2: Požiadavky na prístupnosť vhodné vo verejnom obstarávaní produktov a služieb IKT v Európe (2015-04) [európska norma EN 301 549 V1.1.2 (2015-04)], a to prostredníctvom harmonizovaných noriem a spoločnej metodiky testovania súladu obsahu webových sídel a mobilných aplikácií s uvedenými zásadami. Uvedená európska norma bola prijatá na základe mandátu M/376, ktorý Komisia udelila európskym normalizačným organizáciám. Do uverejnenia odkazov na harmonizované normy alebo ich časti v Úradnom vestníku Európskej únie by sa príslušné ustanovenia európskej normy EN 301 549 V1.1.2 (2015-04) mali považovať za minimálne prostriedky uplatňovania týchto zásad v praxi, pokiaľ ide o túto smernicu a rovnaký prístup a možnosti výberu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím.

(263)  V oblasti poskytovania informačných služieb a zoznamov sa rozvinula účinná hospodárska súťaž podľa okrem iného článku 5 smernice Komisie 2002/77/ES(34). S cieľom zachovať túto účinnú hospodársku súťaž, by všetci poskytovatelia služieb, ktorí pridelili telefónne čísla svojim koncovým používateľom, mali byť aj naďalej povinní sprístupniť príslušné informácie spravodlivým, nákladovo orientovaným a nediskriminačným spôsobom.

(264)  Koncoví používatelia by mali byť informovaní o ich práve určiť, či budú alebo nebudú chcieť byť zaradení do zoznamu. Poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním by mali rešpektovať rozhodnutie koncových používateľov pri sprístupňovaní údajov do zoznamu poskytovateľov služieb. Článkom 12 smernice 2002/58/ES sa zabezpečujú práva koncových používateľov na súkromie z hľadiska zahrnutia ich osobných údajov do verejného zoznamu.

(265)  Koncoví používatelia by mali mať zaručenú interoperabilitu celého vybavenia predávaného v Únii, ktoré slúži na príjem digitálneho rozhlasu a televízie. Členské štáty by mali mať možnosť vyžadovať minimálne harmonizované normy pre také vybavenie. Také normy by sa mohli z času na čas upravovať na základe technologického rozvoja a vývoja trhu.

(266)  Je žiaduce, aby spotrebitelia mali možnosť dosiahnuť čo možno najkomplexnejšie pripojenie k rozhlasovým a televíznym prístrojom. Interoperabilita je vyvíjajúcou sa koncepciou na dynamických trhoch. Normalizačné inštitúcie by sa mali zasadzovať o to, aby zabezpečili vývoj primeraných noriem spolu s príslušnými technológiami. Podobne je dôležité zabezpečiť, aby boli na digitálnych televíznych prijímačoch konektory, ktoré umožnia prenos všetkých nevyhnutných prvkov digitálneho signálu, vrátane audio a video dát, informácií o podmienenom prístupe, informácií o aplikačnom programovom rozhraní (API) a informácií o ochrane pred kopírovaním. Táto smernica by preto mala zabezpečiť, aby funkčnosť priradená ku konektorom a/alebo v nich implementovaná nebola obmedzená prevádzkovateľmi siete, poskytovateľmi služieb alebo výrobcami vybavenia a naďalej sa rozvíjala v súlade s technologickým rozvojom. U zobrazovania a prezentácie pripojených televíznych služieb sa realizácia spoločnej normy zo strany účastníkov trhu uznáva ako prospech pre spotrebiteľa. Členské štáty a Komisia sa môžu chopiť politickej iniciatívy, v súlade so zmluvou, aby podporili tento vývoj. Rozhlasové zariadenie spotrebiteľa by malo byť schopné prijímať rozhlas prostredníctvom analógového a digitálneho vysielania, aby sa zabezpečila cezhraničná interoperabilita. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na nízkonákladové rozhlasové zariadenie spotrebiteľa alebo na rozhlasové zariadenie v prípade, že príjem rozhlasového vysielania je iba pridruženou funkciou, napríklad v mobilných telefónoch s prijímačom FM. Nemalo by sa vzťahovať ani na rozhlasové zariadenie používané rádioamatérmi, a to i napríklad na stavebnice pre rádioamatérov alebo zariadenie skonštruované jednotlivými rádioamatérmi na experimentálne a vedecké účely súvisiace s amatérskym rozhlasom.

(267)  V opatreniach na veľkoobchodnej úrovni zabezpečujúcich zahrnutie údajov o koncových užívateľoch (pevných aj mobilných) do databáz by sa mali rešpektovať záruky ochrany osobných údajov podľa smernice 95/46/ES, ktorá bude nahradená nariadením (EÚ) 2016/679(35) z 25. mája 2018, a vrátane článku 12 smernice 2002/58/ES (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách). Malo by sa zaviesť nákladovo orientované poskytovanie takýchto údajov poskytovateľom služieb, pričom členské štáty by mohli rozhodnúť o zavedení centralizovaného mechanizmu poskytovania komplexných úhrnných informácií poskytovateľom informačných služieb o účastníckych číslach a poskytovanie prístupu k sieti za primeraných a transparentných podmienok, aby sa zabezpečil úplný prospech koncových používateľov z hospodárskej súťaže, ktorá do veľkej miery umožnila odstránenie regulácie maloobchodu s týmito službami a poskytovanie informačných služieb o účastníckych číslach za primeraných a transparentných podmienok.

(268)  Po zrušení povinnosti univerzálnej služby v oblasti služieb zoznamu a vzhľadom na existenciu fungujúceho trhu pre takéto služby, právo na prístup k telefónnym informačným službám už viac nie je potrebné. Národné regulačné orgány by však mali byť stále schopné, v záujme zachovania prístupu a hospodárskej súťaže na tomto trhu, ukladať povinnosti a podmienky podnikom, ktoré kontrolujú prístup ku koncovým používateľom.

(269)  Členské štáty by mali mať možnosť uložiť podnikom v rámci ich jurisdikcie primerané povinnosti tzv. prenosu v záujme legitímnych verejných politických úvah, no takéto povinnosti by sa mali ukladať len vtedy, keď sú potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu jasne vymedzených členskými štátmi v súlade s právom Únie, a mali by byť proporcionálne a transparentné. Povinnosti prenosu sa môžu uplatňovať na špecifikované rádiové a televízne vysielacie kanály a doplnkové služby dodávané konkrétnym poskytovateľom mediálnych služieb. Povinnosti uložené členskými štátmi by mali byť primerané, pretože by mali byť proporcionálne a transparentné na základe jasne vymedzených cieľov všeobecného záujmu, ako sú pluralita médií a kultúrna rozmanitosť. Členské štáty by mali uviesť objektívne odôvodnenie povinností prenosu, ktoré ukladajú vo svojom vnútroštátnom právnom poriadku, aby sa zaistilo, že tieto povinnosti sa transparentne, úmerne a jasne vymedzia. Povinnosti by sa mali navrhnúť tak, aby dostatočne motivovali k efektívnemu investovaniu do infraštruktúry. Povinnosti by mali podliehať pravidelnému preskúmaniu aspoň každých päť rokov, aby zodpovedali aktuálnemu vývoju technológií a trhu a aby sa zabezpečilo, že budú aj naďalej zodpovedať cieľom, ktoré sa majú dosiahnuť. Povinnosti by mohli prípadne zahŕňať primeranú úhradu.

269a)  Keďže väčšina spotrebiteľských digitálnych televíznych a rozhlasových zariadení, ktoré sa dnes používajú, prijímajú analógový aj digitálny prenos, neexistuje už hospodársky ani sociálny dôvod, aby členské štáty naďalej uplatňovali povinnosti prenosu analógového aj digitálneho televízneho vysielania. To by však nemalo vylučovať takéto povinnosti analógového prenosu tam, kde výrazný počet používateľov stále využíva analógový kanál alebo kde je analógové vysielanie jediným prostriedkom vysielania.

(270)  Elektronické komunikačné siete a služby používané na šírenie rozhlasového alebo televízneho vysielania pre verejnosť zahŕňajú káblové, IPTV satelitné a zemské vysielacie siete. Mohli by zahŕňať aj iné siete v rozsahu, v akom značný počet koncových užívateľov používa také siete ako svoje základné prostriedky na príjem rozhlasového a televízneho vysielania. Také povinnosti prenosu by mali zahŕňať prenos služieb špecificky určených na umožnenie rovnocenného prístupu pre používateľov so zdravotným postihnutím. Preto medzi doplnkové služby patria okrem iného služby zamerané na zlepšenie prístupu koncovým používateľom so zdravotným postihnutím, ako napríklad videotextová služba, titulková služba pre nepočujúcich a osoby so sluchovým postihnutím, zvukový opis, nahovorené titulkytlmočenie do posunkovej reči. Vzhľadom na rastúce poskytovanie a prijímanie služieb hybridnej televízie a stály význam elektronických programových sprievodcov slúžiacich na výber používateľov, môže byť prenos údajov potrebných na podporu funkcií poskytovania elektronických programových sprievodcov, teletextu a súvisiacich IP adries súvisiacich s programom zahrnutý do povinností prenosu.

(271)  Prostriedky na identifikáciu volajúceho sú bežne dostupné v moderných telefónnych ústredniach a môžu byť preto čoraz častejšie ponúkané s malými alebo žiadnymi nákladmi. Od členských štátov sa nevyžaduje, aby ukladali povinnosti poskytovať tieto prostriedky, ak sú už dostupné. Smernica 2002/58/ES zaručuje súkromie používateľov z hľadiska podrobného rozpisu faktúr tým, že im dáva prostriedok na ochranu ich práv na súkromie v prípade funkcie, ktorá identifikuje volajúceho. Rozvoj týchto služieb na celoeurópskej báze by mohol priniesť spotrebiteľom prospech a je touto smernicou odporúčaný.

(272)  Uverejňovanie informácií členskými štátmi zabezpečí, aby trhové subjekty a nové subjekty vstupujúce na trh pochopili svoje práva a povinnosti a vedeli nájsť zodpovedajúce podrobné informácie. Uverejňovanie v národných úradných oznámeniach pomôže zúčastneným stranám v ostatných členských štátoch získavať príslušné informácie.

(273)  S cieľom zabezpečiť efektívnosť a účinnosť celoeurópskeho elektronického komunikačného trhu by mala Komisia monitorovať a uverejňovať informácie o poplatkoch, ktoré slúžia na stanovovanie cien pre koncových používateľov.

(274)  Na stanovenie správneho uplatňovanie práva Únie potrebuje Komisia informácie o tom, ktoré podniky na trhu sú označené ako podniky s významným vplyvom na trhu a ktoré záväzky boli uložené trhovým subjektom národnými regulačnými orgánmi. Okrem uverejňovania týchto informácií na národnej úrovni je potrebné, aby členské štáty posielali tieto informácie Komisii. Ak sa od členských štátov vyžaduje posielanie informácií Komisii, tieto informácie môžu byť v elektronickej forme podľa dohodnutých overovacích postupov.

(275)  S cieľom zohľadniť trhový, spoločenský a technologický vývoj, riadiť riziká pre bezpečnosť a služby a zabezpečiť účinný prístup k tiesňovým službám cez tiesňovú komunikáciu, by právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie mala byť delegovaná na Komisiu s cieľom špecifikovať konkrétne opatrenia na riešenie bezpečnostných rizík; prispôsobiť podmienky prístupu k službám digitálnej televízie a rádia; stanoviť jednotnú sadzbu za veľkoobchodné služby ukončenia hlasového volania na pevných i mobilných trhoch; prijať opatrenia týkajúce sa tiesňovej komunikácie v Únii; a prispôsobiť prílohy II, IV, V, VI, VIII, IX a X tejto smernice. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov, a ich odborníci majú systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(276)  Aby sa zabezpečili jednotné podmienky pre implementáciu tejto smernice, mali by sa Komisiu preniesť vykonávacie právomoci s cieľom prijať rozhodnutia, ktoré sú zamerané na riešenie škodlivých cezhraničných rušení medzi členskými štátmi; urobiť vykonávanie noriem povinným alebo odstrániť normy a/alebo špecifikácie z povinnej časti zoznamu noriem; rozhodnúť o tom, či práva v harmonizovanom pásme podliehajú všeobecnému povoleniu alebo individuálnym právam na používanie; špecifikovať modality uplatňovania kritérií, pravidiel a podmienok s ohľadom na harmonizované rádiové frekvenčné spektrum; špecifikovať modality uplatňovania podmienok, ktoré členské štáty môžu pripojiť k povoleniam na využívanie harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra; identifikovať pásma, v prípade ktorých sa práva využívania rádiových frekvencií môžu preniesť alebo prenajať medzi podnikmi; stanoviť spoločné maximálne lehoty, dokedy sa má používanie špecifických pásiem harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra povoliť; prijať prechodné opatrenia týkajúce sa dĺžky trvania práv na využívanie rádiového frekvenčného spektra; stanoviť kritériá na koordináciu vykonávania určitých povinností; špecifikovať technické charakteristiky na návrh, zavedenie a prevádzku bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom; riešiť neuspokojený cezhraničný alebo celoeurópsky dopyt po číslach; a špecifikovať povahu a rozsah pôsobnosti povinností zabezpečujúcich účinný prístup k tiesňovým službám alebo prepojeniu koniec-koniec medzi koncovými používateľmi v rámci jedného alebo viacerých členských štátov alebo v celej Európskej únii. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

(277)  Nakoniec by Komisia mala byť schopná podľa potreby prijať, a v najvyššej miere prihliadať na stanovisko orgánu BEREC, odporúčania týkajúce sa identifikácie relevantných trhov produktov a služieb, oznámenia v rámci postupu na konsolidáciu vnútorného trhu a harmonizované uplatňovanie ustanovení regulačného rámca.

(278)  Ustanovenia tejto smernice by mali byť pravidelne revidované najmä s ohľadom na stanovenie potreby zmeny na základe meniacich sa technologických a trhových podmienok. Vzhľadom na riziko výskytu nekonkurenčných oligopolistických trhových štruktúr namiesto monopolistických trhových štruktúr by sa pri preskúmaniach mala osobitná pozornosť venovať ustanoveniam súvisiacim s právomocami národných regulačných orgánov ukladať povinnosti prístupu prevádzkovateľom s významnou trhovou silou, a to či už jednotlivo alebo spoločne s inými povinnosťami, ktoré sa im môžu ukladať, s cieľom zaručiť, aby boli právomoci dostatočné na účinné dosiahnutie cieľov tejto smernice.

(279)  Niektoré smernice a rozhodnutia v tejto oblasti by sa mali zrušiť.

(280)  Komisia by mala monitorovať prechod od existujúceho rámca k novému rámcu

(281)  Pretože ciele navrhovaných opatrení, a to dosiahnutie harmonizovaného a zjednodušeného rámca regulácie elektronických komunikačných služieb, elektronických komunikačných sietí, pridružených prostriedkov a súvisiacich služieb, podmienok na povolenie sietí a služieb, využívanie spektra a čísel, regulácie prístupu k elektronickým komunikačným sieťam a pridruženým prostriedkom a ich prepojenie a ochrany koncového používateľa nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty a môžu sa preto z dôvodu rozsahu a dôsledkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia podľa princípu subsidiarity, stanoveného v článku 5 zmluvy. Podľa zásady proporcionality stanovenej v uvedenom článku táto smernica nejde nad rámec potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.

(282)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom(36) sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície.

(283)  Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z predchádzajúcich smerníc.

(284)  Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe XI časti B do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie.

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Časť I. RÁMEC (všeobecné pravidlá pre organizáciu odvetvia)

Hlava I: Rozsah pôsobnosti, zameranie a ciele, vymedzenia pojmov

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY, , ZAMERANIE A VYMEDZENIA POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy a zameranie

1. Touto smernicou sa vytvára harmonizovaný rámec na reguláciu elektronických komunikačných služieb, elektronických komunikačných sietí, pridružených zariadení a pridružených služieb a určitých aspektov koncových zariadení. Ustanovujú sa ňou úlohy národných regulačných a v prípade potreby iných príslušných orgánov a zriaďuje sa sústava postupov na zabezpečenie harmonizovaného uplatňovania regulačného rámca v celej Únii.

2. Cieľom tejto smernice je na jednej strane podporiť vnútorný trh s elektronickými komunikačnými sieťami a službami, ktorých výsledkom bude zavádzanie a využívanie zabezpečených sietí s veľmi vysokou kapacitou, udržateľná hospodárska súťaž, interoperabilita elektronických komunikačných služieb, dostupnosť a prospech koncového používateľa.

Na druhej strane má zaručiť poskytovanie kvalitných cenovo a verejne dostupných služieb v celej Únii prostredníctvom účinnej hospodárskej súťaže a výberu, má sa zaoberať okolnosťami, za ktorých sa potreby koncových používateľov vrátane používateľov so zdravotným postihnutím, aby mali rovnaký prístup k službám ako ostatní, na trhu dostatočne neuspokojujú, a má ustanoviť potrebné práva koncového používateľa.

3. Táto smernica sa nevzťahuje na:

– povinnosti uložené podľa vnútroštátneho práva v súlade s právom Únie alebo podľa práva Únie vzhľadom na služby poskytované pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb; – opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni v súlade s právom Únie, sledujúce ciele vo všeobecnom záujme, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov a súkromia, reguláciu obsahu a audiovizuálnu politiku;

– opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni v súlade s právom Únie, sledujúce ciele vo všeobecnom záujme, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov a súkromia, reguláciu obsahu a audiovizuálnu politiku;

– nariadenie (EÚ) č. 531/2012 a nariadenie (EÚ) 2015/2120.

3a. Ak informácie obsahujú osobné údaje, Komisia, orgán BEREC a príslušné orgány zabezpečia súlad spracúvania údajov s predpismi Únie o ochrane osobných údajov.

4. Ustanovenia tejto smernice týkajúce sa práv koncových používateľov sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie o ochrane spotrebiteľa, najmä smernice 93/13/EHS a 2011/83/EÚ, a vnútroštátne pravidlá, ktoré sú v súlade s právom Únie.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

(1) „elektronická komunikačná sieť“ znamená prenosové systémy, prípadne založené na trvalej infraštruktúre alebo centralizovanej administratívnej kapacite, a kde je to aplikovateľné, i prepojovacie alebo smerovacie zariadenie a iné prostriedky vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne a ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami vrátane družicových sietí, pevných (s prepájaním okruhov a paketov vrátane internetu) a mobilných pozemských sietí, elektrických káblových systémov v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí používaných na rozhlasové a televízne vysielanie a sietí káblovej televízie bez ohľadu na typ prenášanej informácie; nezahŕňa sieťové prvky spravované jednotlivcami v kontexte neziskových činností;

(2) „sieť s veľmi vysokou kapacitou“ je elektronická komunikačná sieť, ktorá sa skladá výlučne z optických prvkov, a to prinajmenšom do distribučného bodu na obslužnom mieste, alebo akýkoľvek iný typ siete, ktorá dokáže za obvyklých podmienok prevádzky v čase špičky poskytnúť podobný výkon siete z hľadiska dostupnej šírky pásma v zostupnom (downlink) i vzostupnom (uplink) smere, odolnosti, chybovosti, oneskorenia a jeho kolísania. Výkonnosť siete sa bude posudzovať na základe technických parametrov bez ohľadu na to, či koncový používateľ zaznamenáva rozdiely alebo nie spôsobené vnútornými zmenami vlastností média, ktorým sa sieť v konečnom dôsledku spája s koncovým bodom siete.

(3) „nadnárodné trhy” sú trhy určené v súlade s článkom 63, ktoré pokrývajú Úniu alebo jej podstatnú časť a nachádzajú sa vo viac ako jednom členskom štáte;

(4) „elektronická komunikačná služba“ je služba ▌poskytovaná za úhradu prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, ktorá zahŕňa „službu prístupu k internetu“, ako je vymedzená v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2120; a/alebo „interpersonálnu komunikačnú službu“; a/alebo služby pozostávajúce z úplne alebo prevažne z prenosu signálov ako napr. prenosové služby používané na poskytovanie služieb komunikácie medzi strojmi a na vysielanie, s výnimkou služieb poskytujúcich obsah alebo vykonávajúcich edičnú kontrolu obsahu prenášaného pomocou elektronických komunikačných sietí a služieb; ako aj neziskové služby poskytované jednotlivcami;

(5) „interpersonálna komunikačná služba“ je služba poskytovaná ▌za úhradu, ktorá umožňuje priamu interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií prostredníctvom elektronických komunikačných sietí medzi konečným počtom osôb, pričom osoby, ktoré komunikáciu začali alebo sa na nej zúčastňujú, určujú prijímateľa (prijímateľov) tejto služby; nezahŕňa služby, ktoré umožňujú interpersonálne a interaktívne služby len ako vedľajšiu doplnkovú funkciu prepojenú s inou službou;

(6) „interpersonálna komunikačná služba s číslovaním“ je interpersonálna komunikačná služba, ktorá sa spája (účastníkov) pomocou verejnej komutovanej telefónnej siete prostredníctvom priradených číslovacích zdrojov, t. j. prostredníctvom čísla alebo čísel z národných alebo medzinárodných telefónnych číslovacích plánov, alebo umožnením komunikácie pomocou čísla alebo čísel z národných alebo medzinárodných telefónnych číslovacích plánov, a ak má poskytovateľ služby podstatnú kontrolu nad sieťou používanou na umožnenie komunikácie;

(7) „interpersonálna komunikačná služba bez číslovania“ je interpersonálna komunikačná služba, ktorá nie je prepojená na verejnú komutovanú telefónnu sieť ani prostredníctvom priradených číslovacích zdrojov, t. j.. prostredníctvom čísla alebo čísel z národných alebo medzinárodných telefónnych číslovacích plánov, ani umožnením komunikácie pomocou čísla alebo čísel z národných alebo medzinárodných telefónnych číslovacích plánov;

(8) „verejná komunikačná sieť“ je elektronická komunikačná sieť, ktorá sa používa úplne alebo prevažne na poskytovanie verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos informácií medzi koncovými bodmi siete;

(9) „koncový bod siete“ alebo „NTP“ je fyzický bod, v ktorom sa koncovému používateľovi poskytuje prístup k verejnej komunikačnej sieti; v prípade sietí, v ktorých sa využíva prepájanie alebo smerovanie, sa NTP identifikuje prostredníctvom konkrétnej sieťovej adresy, ktorá môže byť spojená s číslom alebo menom koncového používateľa;

(10) „pridružené prostriedky“ sú pridružené služby, fyzické infraštruktúry a iné zariadenia alebo prvky pridružené k elektronickej komunikačnej sieti a/alebo elektronickej komunikačnej službe, ktoré umožňujú a/alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete a/alebo služby alebo sú toho schopné, a zahŕňajú okrem iného budovy alebo vstupy do nich, elektroinštalácie budov, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine;

(11) „pridružené služby“ sú služby pridružené k elektronickej komunikačnej sieti a/alebo elektronickej komunikačnej službe, ktoré umožňujú a/alebo podporujú poskytovanie služieb ▌prostredníctvom takejto siete a/alebo služby alebo sú toho schopné, a zahŕňajú okrem iného prevod čísel alebo systémy ponúkajúce rovnocennú funkciu, systémy podmieneného prístupu a elektronických programových sprievodcov▌, ako aj iné služby, ako je služba identity, lokalizácie a prítomnosti;

(12) „systém podmieneného prístupu“ je akékoľvek technické opatrenie, systém autentifikácie a/alebo usporiadanie, ktoré sprístupňuje v zrozumiteľnej podobe chránenú službu rozhlasového alebo televízneho vysielania na základe predplatenia alebo iného druhu poskytnutého individuálneho povolenia;

(13) „používateľ“ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú elektronickú komunikačnú službu;

(14) „koncový používateľ“ je používateľ neposkytujúci verejné komunikačné siete alebo verejne dostupné elektronické komunikačné služby;

(15) „spotrebiteľ“ je každá fyzická osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú elektronickú komunikačnú službu pre účely, ktoré nie sú súčasťou jej obchodnej činnosti, podnikateľskej činnosti, remesla alebo profesie;

(16) „poskytovanie elektronickej komunikačnej siete“ je zriadenie, prevádzka, riadenie alebo sprístupňovanie takejto siete;

(17) „zariadenie pre zdokonalenú digitálnu televíziu“ je účastnícke koncové zariadenie určené na pripojenie k televíznemu prijímaču alebo integrovaný digitálny televízny prijímač, ktoré dokážu prijímať interaktívne služby digitálnej televízie;

(18) „aplikačné programové rozhranie API“ znamená softvérové rozhrania medzi aplikáciami, sprístupnené vysielateľmi alebo poskytovateľmi služieb a prostriedkami v zariadeniach pre zdokonalenú digitálnu televíziu pre digitálne televízne a rozhlasové služby;

(19) „pridelenie frekvenčného spektra“ je určenie daného frekvenčného pásma na využitie jedným, prípadne viacerými druhmi rádiokomunikačných služieb podľa stanovených podmienok;

(20) „škodlivé rušenie“ je rušenie, ktoré ohrozuje fungovanie rádio navigačnej služby alebo iných tiesňových služieb alebo ktoré inak vážne zhoršuje, znemožňuje alebo opakovane prerušuje rádiokomunikačnú službu prevádzkovanú v súlade s platnými medzinárodnými predpismi, predpismi Únie alebo vnútroštátnymi predpismi;

(21) „volanie“ je spojenie zostavené prostredníctvom verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu;

(22) „bezpečnosť“ sietí a služieb je schopnosť elektronických komunikačných sietí a služieb odolávať, na danej úrovni spoľahlivosti, akémukoľvek konaniu, ktoré ohrozuje dostupnosť, pravosť, integritu alebo dôvernosť uchovávaných, prenášaných alebo spracúvaných údajov alebo súvisiacich služieb poskytovaných alebo prístupných prostredníctvom daných sietí alebo služieb;

(23) „všeobecné povolenie“ je právny rámec ustanovený členským štátom, zaručujúci práva na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb a ukladajúci osobitné odvetvové povinnosti, ktoré sa môžu vzťahovať na všetky alebo na osobitné druhy elektronických komunikačných sietí a služieb, v súlade s touto smernicou, s výnimkou neziskových služieb poskytovaných jednotlivcami;

(24) „bezdrôtový prístupový bod s malým dosahom“ je malé zariadenie s nízkym výkonom na bezdrôtový prístup k sieti, ktoré pracuje s malým dosahom, využíva licencované rádiové frekvenčné spektrum alebo rádiové frekvenčné spektrum oslobodené od licencie alebo ich kombináciu, ktoré môže, ale nemusí byť súčasťou verejnej pozemnej mobilnej komunikačnej siete, a môže, ale nemusí byť vybavené jednou alebo viacerými anténami s malým vizuálnym vplyvom, ktoré umožňujú bezdrôtový prístup používateľov k elektronickým komunikačným sieťam, bez ohľadu na to, či je základná topológia siete mobilná alebo pevná;

(25) „rádiová miestna počítačová sieť“(RLAN) je systém bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom pracujúci v malom rozsahu s nízkym rizikom interferencie s inými takýmito systémami rozmiestnenými v tesnej blízkosti inými používateľmi, ktorý využíva rádiové frekvenčné spektrum na nevýhradnom základe, pre ktoré sú podmienky dostupnosti a jeho efektívneho využívania na tento účel harmonizované na úrovni Únie;

(26) „spoločné používanie zdrojov rádiového frekvenčného spektra“ je prístup dvoch alebo viacerých používateľov k používaniu rovnakých frekvencií podľa vymedzenej dohody spoločného používania, schváleného príslušným orgánom na základe všeobecného oprávnenia, individuálnych práv na používanie alebo ich kombinácie vrátane regulačných prístupov, ako sú licencovaný spoločný prístup zameriavajúci sa na uľahčenie spoločného používania frekvenčného pásma, ktorý podlieha záväznej dohode všetkých zainteresovaných strán, v súlade s pravidlami spoločného využívania uvedenými v ich právach na používanie, aby sa všetkým používateľom zabezpečili predvídateľné a spoľahlivé dohody o spoločnom využívaní a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie právnych predpisov o hospodárskej súťaži;

(27) „harmonizované rádiové frekvenčné spektrum“ je rádiové frekvenčné spektrum, pre ktorého dostupnosť a efektívne využívanie boli stanovené harmonizované podmienky prostredníctvom technického vykonávacieho opatrenia v súlade s článkom 4 rozhodnutia č. 676/2002/ES (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre);

(28) „prístup“ je sprístupnenie zariadení a/alebo služieb inému podniku za vymedzených podmienok, a to buď na výhradnom, alebo nevýhradnom základe, na účely poskytovania elektronických komunikačných služieb, a to aj keď sa používajú na poskytovanie služieb informačnej spoločnosti alebo služieb obsahu vysielania. Zahŕňa okrem iného: prístup k sieťovým prvkom a pridruženým prostriedkom, ktorý môže zahŕňať pripojenie zariadenia pevnými alebo inými prostriedkami (zahŕňa najmä prístup k účastníckemu vedeniu a zariadeniam a službám potrebným na poskytovanie služieb cez účastnícke vedenie); prístup k fyzickej infraštruktúre vrátane budov, káblovodov a stožiarov; prístup k príslušným softvérovým systémom vrátane systémov podpory prevádzky; prístup k informačným systémom alebo databázam na predobjednávky, obstarávanie, objednávky, podávanie žiadostí o údržbu a opravu, ako aj na účely vyúčtovania; prístup k prevodu čísel alebo systémom ponúkajúcim rovnocennú funkciu; prístup k pevným a mobilným sieťam, ▌najmä k službám roamingu; prístup k systémom podmieneného prístupu pre služby digitálnej televízie, prístup k službám virtuálnej siete;

(29) „prepojenie“ znamená fyzické a logické spojenie verejných komunikačných sietí používaných tým istým alebo iným podnikom s cieľom umožniť komunikáciu používateľov jedného podniku s používateľmi toho istého alebo iného podniku, alebo na prístup k službám poskytovaných iným podnikom. Služby môžu byť poskytované zainteresovanými stranami alebo inými stranami, ktoré majú prístup k sieti. Prepojenie je špecifickým typom prístupu zavedeným medzi prevádzkovateľmi verejnej siete;

(30) „prevádzkovateľ“ je podnik poskytujúci alebo oprávnený poskytovať verejnú komunikačnú sieť alebo pridružené prostriedky;

(31) „účastnícke vedenie“ je fyzická cesta, ktorú využívajú elektronické komunikačné signály spájajúca koncové body siete v objekte účastníka s hlavným rozvádzačom alebo obdobným zariadením v pevnej verejnej telefónnej sieti;

31a) „verejný telefónny automat“ je telefón prístupný širokej verejnosti, za ktorého použitie sa môže platiť mincami a/alebo kreditnými/debetnými kartami a/alebo predplatnými kartami vrátane kariet s volacími kódmi;

(32) „hlasová komunikácia“ je služba elektronickej komunikácie dostupná na priame alebo nepriame vytváranie a príjem vnútroštátnych alebo vnútroštátnych a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel vnútroštátneho alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu, ktorá zahŕňa iné prostriedky komunikácie ako alternatívu k hlasovej komunikácii a je určená osobitne pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, ako sú služby multimediálnej konverzácie (total conversation services) (hlas, video a textová komunikácie v reálnom čase) a textové alebo video konverzné služby;

(33) „geografické číslo“ je číslo z národného telefónneho číslovacieho plánu, kde časť jeho číselnej štruktúry má geografický význam používaný na smerovanie volaní na fyzické umiestnenie koncového bodu siete (network termination point – NTP);

(34) „negeografické číslo“ je číslo z národného telefónneho číslovacieho plánu, ktoré nie je geografickým číslom, ako napr. čísla mobilných telefónov, služieb volania na účet volaného a služieb za zvýšenú úhradu;

(35) „stredisko tiesňového volania“ je fyzické miesto, ktoré ako prvé prijíma tiesňové volania v rámci zodpovednosti verejného orgánu alebo súkromnej organizácie uznanej príslušným členským štátom;

35a) „konverzné služby“ sú služby, ktoré nepočujúcim alebo sluchovo postihnutým alebo ľuďom, ktorí majú poruchu reči, umožňujú komunikovať cez telefón prostredníctvom tlmočníka, ktorý používa textovú komunikáciu alebo posunkovú reč, s inou osobou spôsobom, ktorý z funkčného hľadiska zodpovedá schopnosti osoby bez postihnutia;

(36) „najvhodnejšie stredisko tiesňového volania“ je stredisko, ktoré príslušné orgány vopred určia na prijímanie tiesňových volaní z určitej oblasti alebo tiesňových volaní určitého typu;

36a) „textová komunikácia v reálnom čase“ je komunikácia pomocou prenosu textu, pri ktorej sa znaky prenášajú pomocou terminálu ihneď po stlačení klávesnice tak, že používateľ vníma komunikáciu bez oneskorenia;

(37) „tiesňová komunikácia“: komunikácia prostredníctvom hlasových komunikačných služieb a príslušných služieb interpersonálnej komunikácie s číslovaním medzi koncovým používateľom a najvhodnejším strediskom tiesňového volania s cieľom požiadať v núdzovej situácii tiesňové služby o pomoc a dostať ju;

(38) „tiesňová služba“ je služba, ktorú členský štát ako takú uznal a ktorá v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi poskytuje okamžitú a rýchlu pomoc v situáciách, keď existuje najmä priame ohrozenie života a zdravia, zdravia alebo bezpečnosti jednotlivca či verejnosti, súkromného alebo verejného majetku alebo životného prostredia;

38a) „informácie o polohe volajúceho“ sú vo verejnej mobilnej sieti spracované údaje zo sieťovej infraštruktúry a z telefónu, ktoré udávajú geografickú polohu mobilného koncového zariadenia koncového používateľa a vo verejnej pevnej sieti údaje o fyzickej adrese koncového bodu siete.

KAPITOLA II

CIELE

Článok 3

Všeobecné ciele

1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné a iné príslušné orgány pri vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici uskutočnili všetky zodpovedajúce opatrenia, ktoré sú potrebné a primerané na dosiahnutie cieľov stanovených v odseku 2. Členské štáty, Komisia a orgán BEREC musia tiež prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov.

Národné regulačné a iné príslušné orgány prispievajú v rámci svojich kompetencií k zabezpečeniu vykonávania politických opatrení zameraných na podporu slobody prejavu a práva na informácie, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, ako aj plurality médií.

2. Národné regulačné a iné príslušné orgány, ako aj orgán BEREC, Komisia a členské štáty sledujú všetky všeobecné ciele uvedené ďalej v texte bez toho, aby ich poradie určovalo ich prioritu:

a) podporujú prístup k sieťam s veľmi vysokou kapacitou a ich využívanie zo strany všetkých občanov a podnikov v Únii;

b) podporujú hospodársku súťaž pri poskytovaní elektronických komunikačných sietí a pridružených prostriedkov vrátane efektívnej hospodárskej súťaže v oblasti infraštruktúry, a pri poskytovaní služieb elektronickej komunikácie a pridružených služieb;

c) prispievajú k rozvoju vnútorného trhu odstránením zostávajúcich prekážok a uľahčením zosúladených podmienok pre investície do elektronických komunikačných sietí, pridružených prostriedkov a služieb a elektronických komunikačných služieb a ich zabezpečovanie v celej Únii prostredníctvom vypracovania spoločných pravidiel a predvídateľných regulačných prístupov, uprednostňovaním efektívneho a koordinovaného využívania spektra, otvorenej inovácie, zriaďovania a rozvoja transeurópskych sietí, poskytovania, dostupnosti a interoperability celoeurópskych služieb a prepojenia koniec-koniec;

d) podporujú záujmy občanov Európskej únie ▌zabezpečením všeobecnej dostupnosti a využívania sietí s veľmi vysokou kapacitou a elektronických interpersonálnych komunikačných služieb, sprístupnením maximálnych výhod z hľadiska možnosti voľby, ceny a kvality na základe efektívnej hospodárskej súťaže, zachovaním bezpečnosti sietí a služieb, zabezpečením vysokej a jednotnej úrovne ochrany koncových používateľov prostredníctvom potrebných predpisov platných v jednotlivých odvetviach, zabezpečením rovnocenného prístupu a výberu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím a riešením potrieb osobitných sociálnych skupín, najmä používateľov so zdravotným postihnutím, starších používateľov a používateľov s osobitnými sociálnymi potrebami, ako sú napr. prijateľné ceny.

2 a. Komisia môže predkladať podrobné politické usmernenia na dosiahnutie cieľov uvedených v odseku 2, stanovovať metódy a objektívne, konkrétne a kvantifikovateľné kritériá na referenčné porovnávanie účinnosti opatrení členských štátov na dosiahnutie týchto cieľov a určovať najlepšie postupy. V politických usmerneniach sa stanovuje aj každoročné kvalitatívne a kvantitatívne posúdenie stavu pokroku v jednotlivých členských štátoch. Nemajú vplyv na nezávislosť národných regulačných orgánov ani iných príslušných orgánov.

3. Národné regulačné a iné príslušné orgány pri plnení cieľov politiky uvedených v odseku 2 a špecifikovaných v tom odseku ▌ okrem iného:

a) podporujú predvídateľnosť regulácie zabezpečením jednotného regulačného prístupu v náležitých obdobiach preskúmania a vzájomnou spoluprácou s orgánom BEREC a s Komisiou;

b) zabezpečujú, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí a služieb;

c) uplatňujú právne predpisy EÚ technologicky neutrálnym spôsobom, do takej miery, aby bola v súlade s dosahovaním cieľov odseku 1;

d) podporujú efektívne investície do novej a zdokonaľovanej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že zabezpečujú, aby sa vo všetkých prístupových povinnostiach náležite zohľadnilo riziko, ktoré znášajú investičné spoločnosti, a umožňujú rôzne dohovory o spolupráci investorov a strán, ktoré sa snažia získať prístup, aby sa diverzifikovalo riziko investovania, pričom sa zabezpečí zachovanie konkurencieschopnosti na trhu a zásada nediskriminácie;

e) zohľadňujú odlišné situácie v oblasti okolností infraštruktúry, hospodárskej súťaže, koncových používateľov a spotrebiteľov v rozličných geografických oblastiach jedného členského štátu vrátane miestnej infraštruktúry spravovanej jednotlivcami na neziskovom základe;

f) ukladajú regulačné povinnosti ex ante len do rozsahu potrebného na zabezpečenie efektívnej a udržateľnej hospodárskej súťaže v záujme koncového používateľa a uvoľňujú alebo rušia tieto povinnosti, keď je táto podmienka splnená.

Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány vykonávali svoje právomoci nestranne, objektívne, transparentne, nediskriminačne a proporcionálne.

Článok 4

Strategické plánovanie a koordinácia politiky rádiového frekvenčného spektra

1. Členské štáty spolupracujú navzájom a s Komisiou pri strategickom plánovaní, koordinácii a harmonizácii využívania rádiového frekvenčného spektra v Únii. Na tieto účely zohľadňujú okrem iného aspekty politík Európskej únie týkajúce sa hospodárstva, bezpečnosti, zdravia, verejného záujmu, verejnej bezpečnosti a obrany, slobody prejavu, kultúry, vedy, spoločnosti a techniky, ako aj rozličné záujmy skupín užívateľov rádiového frekvenčného spektra, aby sa optimalizovalo jeho využitie a aby sa predchádzalo škodlivému rušeniu.

2. Členské štáty vzájomnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou podporujú koordináciu prístupov v rámci politiky rádiového frekvenčného spektra v Európskej únii a prípadné harmonizované podmienky týkajúce sa dostupnosti rádiového frekvenčného spektra a jeho efektívneho využívania na vybudovanie a fungovanie vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií.

3. Členské štáty spolupracujú v rámci skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra ▌ navzájom a s Komisiou a skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra na požiadanie pomáha a radí Európskemu parlamentu a Rade pri podporovaní strategického plánovania a koordinácii prístupov k politike rádiového frekvenčného spektra v Únii. Orgán BEREC je pridružený v otázkach týkajúcich sa regulácie a hospodárskej súťaže.

4. Komisia môže Európskemu parlamentu a Rade predkladať legislatívne návrhy na zriadenie viacročných programov politiky rádiového frekvenčného spektra, ako aj na uvoľnenie frekvenčného spektra na spoločné a nelicencované použitia, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra. Tieto programy určia politickú orientáciu a ciele strategického plánovania a harmonizácie využívania rádiového frekvenčného spektra v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

Hlava II: Inštitucionálna štruktúra a správa

KAPITOLA I

Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány

Článok 5

Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány

1. Členské štáty zabezpečia, aby každú úlohu predpísanú touto smernicou vykonával príslušný orgán.

V rámci rozsahu pôsobnosti tejto smernice zodpovedajú národné regulačné orgány minimálne za tieto úlohy:

–  vykonávanie regulácie trhu ex-ante vrátane ukladania povinností súvisiacich s prístupom a prepojením;

–  vypracovanie geografického prieskumu uvedeného v článku 22;

–  zaručovanie riešenia sporov medzi podnikmi ▌;

–  rozhodovanie o aspektoch vnútroštátnych postupov udeľovania, zmenách alebo obnovení práv na používanie rádiového frekvenčného spektra týkajúcich sa štruktúry trhu, hospodárskej súťaže a regulácie podľa tejto smernice;

–  udeľovanie všeobecného povolenia;

–  zaručovanie ochrany spotrebiteľa a práv koncových používateľov v odvetví elektronických komunikácií v rámci pôsobnosti ich kompetencií podľa sektorového nariadenia a spolupracovanie s príslušnými orgánmi tam, kde je to uplatniteľné;

–  pozorné monitorovanie vývoja internetu vecí s cieľom zabezpečiť hospodársku súťaž, ochranu spotrebiteľa a kybernetickú bezpečnosť;

–  určenie mechanizmov režimu financovania a zároveň posudzovanie nespravodlivého zaťaženia a vypočítanie čistých nákladov na poskytovanie univerzálnej služby;

–  zaručovanie súladu s pravidlami súvisiacimi s prístupom k otvorenému internetu v súlade s nariadením (EÚ) 2015/2120;

–  udeľovanie práva na používanie číslovacích zdrojov a spravovanie číslovacích plánov;

–  zaručovanie prenositeľnosti čísla;

–  realizovanie všetkých ostatných úloh, ktoré sú v tejto smernici vyhradené národným regulačným orgánom.

Členské štáty môžu národným regulačným orgánom prideliť aj iné úlohy uvádzané v tejto smernici.

2. Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány toho istého členského štátu, prípadne z viacerých členských štátov v prípade potreby uzatvárajú v záujme podpory spolupráce pri regulácii ▌vzájomné dohody o spolupráci.

3. Členské štáty zverejnia úlohy, ktoré majú vykonávať národné regulačné orgány a iné príslušné orgány v ľahko dostupnej forme, najmä ak sú takéto úlohy uložené viac ako jednému orgánu. Členské štáty zabezpečia v prípade potreby porady a spoluprácu medzi týmito orgánmi, a v záležitostiach spoločného záujmu medzi týmito orgánmi a národnými orgánmi poverenými vykonávaním práva hospodárskej súťaže a národnými orgánmi poverenými vykonávaním spotrebiteľského práva. Ak je viac ako jeden orgán príslušný riešiť tieto záležitosti, členské štáty zabezpečia, aby boli príslušné úlohy každého orgánu uverejnené v ľahko dostupnej forme.

4. Členské štáty oznámia Komisii všetky úlohy uložené národným regulačným orgánom a iným príslušným orgánom podľa tejto smernice a ich príslušné povinnosti, ako aj všetky ich zmeny .

Článok 6

Nezávislosť národných regulačných a iných príslušných orgánov

1. Členské štáty zaručia nezávislosť národných regulačných orgánov a iných príslušných orgánov tým, že zabezpečia ich právne oddelenie a nezávislé fungovanie od všetkých organizácií poskytujúcich elektronické komunikačné siete, zariadenia alebo služby. Členské štáty, ktoré si ponechajú vlastnícke práva alebo kontrolu nad poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí a/alebo služieb, zabezpečia účinné štrukturálne oddelenie regulačnej funkcie od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo riadením.

2. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány vykonávali svoje právomoci nestranne, transparentne a včas. Členské štáty zabezpečia, aby mali primerané technické, finančné a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktorými sú poverené.

Článok 7

Menovanie a odvolávanie členov národných regulačných orgánov

1. Vedúci národného regulačného orgánu, prípadne členovia kolektívneho orgánu plniaceho túto úlohu v rámci národného regulačného orgánu alebo ich náhradníci sú menovaní spomedzi uznávaných osôb s odbornými skúsenosťami na funkčné obdobie najmenej štyri roky, a to otvoreným a transparentným výberovým konaním podľa ich zásluh, zručností, vedomostí a skúseností. Funkciu nesmú vykonávať viac ako dve funkčné obdobia bez ohľadu na to, či nasledujú po sebe alebo nie. Členské štáty zabezpečia kontinuitu prijímania rozhodnutí vytvorením vhodného systému rotácie členov kolektívneho orgánu alebo vrcholového manažmentu tak, aby boli prví členovia kolektívneho orgánu menovaní na rôzne obdobia, čím sa zaručí, že ich mandáty, ako aj mandáty ich nástupcov neskončia naraz.

2. Členské štáty zabezpečia, aby vedúci národného regulačného orgánu, prípadne členovia kolektívneho orgánu plniaceho túto úlohu v rámci národného regulačného orgánu , alebo ich náhradníci, mohli byť odvolaní počas svojho funkčného obdobia len v prípade, ak prestali spĺňať požiadavky stanovené v tomto článku.

3. Rozhodnutie o odvolaní z funkcie vedúceho dotknutého národného regulačného orgánu, prípadne členov kolektívneho orgánu, ktorý plní túto úlohu, sa zverejní v čase odvolania z funkcie. Vedúci národného regulačného orgánu, prípadne členovia kolektívneho orgánu, ktorý plní túto úlohu, odvolaní z funkcie, dostanú odôvodnenie, pričom majú právo požiadať o jeho uverejnenie, pokiaľ by k nemu inak nedošlo, ktoré sa v takom prípade uverejní. Členské štáty zabezpečia, aby toto rozhodnutie podliehalo preskúmaniu súdom tak na základe faktov, ako aj právnych zásad.

Článok 8

Politická nezávislosť a zodpovednosť národných regulačných orgánov

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 10, národné regulačné orgány konajú nezávisle a objektívne, fungujú transparentným a zodpovedným spôsobom v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, majú dostatočné právomoci a nesmú v súvislosti s výkonom úloh, ktoré im ukladá vnútroštátne právo vykonávajúce právo Únie, žiadať ani prijímať pokyny od žiadneho iného orgánu. Nebráni to dohľadu nad nimi podľa vnútroštátneho ústavného práva. Právomoc pozastaviť výkon rozhodnutia alebo zmeniť rozhodnutie národných regulačných orgánov majú iba odvolacie orgány zriadené podľa článku 31.

2. Národné regulačné orgány podávajú každoročne správy okrem iného o stave na trhu s elektronickými komunikáciami, nimi prijatých rozhodnutiach, svojich ľudských a finančných zdrojoch a ich rozdeľovaniu, ako aj o budúcich plánoch. Tieto správy sa zverejňujú.

Článok 9

Regulačná spôsobilosť národných regulačných orgánov

1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali samostatné ročné rozpočty a nezávislosť pri plnení prideleného rozpočtu. Tieto rozpočty sa zverejňujú.

2. Bez ohľadu na požiadavku zabezpečiť národným regulačným orgánom primerané finančné a ľudské zdroje na plnenie úloh, ktoré im boli uložené, nesmie finančná nezávislosť brániť výkonu dohľadu alebo kontroly v súlade s vnútroštátnym ústavným právom. Akákoľvek kontrola rozpočtu národných regulačných orgánov sa vykonáva transparentným spôsobom a zverejňuje.

3. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali dostatok finančných a ľudských zdrojov na vykonávanie úloh, ktoré im umožnia aktívne sa podieľať na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (orgán BEREC)(37).

Článok 10

Zapojenie národných regulačných orgánov do činností orgánu BEREC

1. Členské štáty zabezpečia, aby jednotlivé národné regulačné orgány aktívne podporovali ciele orgánu BEREC súvisiace s podporou väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii.

2. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány pri prijímaní svojich rozhodnutí týkajúcich sa ich národných trhov v čo najväčšej miere zohľadňovali stanoviská, spoločné stanoviská alebo rozhodnutia prijaté orgánom BEREC.

2a. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány uplatňovali nariadenie 2015/2120 a usmernenia o orgáne BEREC prijaté podľa článku 5 ods. 3 uvedeného nariadenia a pri jeho vykonávaní koordinovali činnosť v rámci orgánu BEREC s ostatnými národnými regulačnými orgánmi.

Článok 11

Spolupráca s vnútroštátnymi orgánmi

1. Národné regulačné orgány, iné príslušné orgány podľa tejto smernice a národné orgány na ochranu hospodárskej súťaže si navzájom poskytujú informácie potrebné na uplatňovanie ustanovení tejto smernice. V prípade poskytnutých informácií sa uplatňujú pravidlá Únie na ochranu údajov a prijímajúci orgán zabezpečí rovnakú úroveň dôvernosti ako poskytujúci orgán.

KAPITOLA II

Všeobecné povolenie

Oddiel 1: Všeobecná časť

Článok 12

Všeobecné povolenie elektronických komunikačných sietí a služieb

1. Členské štáty zabezpečia právo slobodne poskytovať elektronické komunikačné siete a služby podliehajúce podmienkam stanoveným v tejto smernici. Na dosiahnutie tohto účelu, členské štáty nebudú brániť podniku, aby poskytoval elektronické komunikačné siete alebo služby s výnimkou prípadov, kde je to potrebné z dôvodov vysvetlených v článku 52 ods. 1 Zmluvy. Akékoľvek takéto obmedzenie slobody poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby sa musí riadne zdôvodniť, musí byť v súlade s Chartou základných práv Európskej únie a musí sa oznámiť Komisii.

2. Poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo poskytovanie elektronických komunikačných služieb ▌môže bez toho, aby boli dotknuté osobitné povinnosti, na ktoré sa odvoláva článok 13 ods. 2, alebo práva na používanie, na ktoré sa odvolávajú články 46 a 88, podliehať len všeobecnému povoleniu. Podnik nemusí vopred získať povolenie ani prejsť žiadnym iným administratívnym aktom.

2a. Ak má podnik poskytujúci elektronické komunikačné služby vo viac než jednom členskom štáte hlavné sídlo v Únii, podlieha všeobecnému povoleniu tohto členského štátu a má právo poskytovať elektronické komunikačné služby vo všetkých členských štátoch.

Na účely tejto smernice je hlavným sídlom miesto, na ktorom podnik spĺňa všetky tieto kritériá:

a) vykonáva svoju podstatnú činnosť, ktorá sa líši od čisto administratívnej, ako je rozvoj podnikania, účtovníctvo a personálne oddelenia;

b) prijíma svoje strategické obchodné rozhodnutia v súvislosti s poskytovaním elektronických komunikačných služieb v Únii a

  c) vytvára významnú časť svojho obratu.

2b. Príslušný orgán členského štáty hlavného sídla, ktorý koná aj na žiadosť príslušných orgánov iného členského štátu, prijme opatrenia potrebné na monitorovanie a dohliadanie nad dodržiavaním podmienok všeobecného povolenia a na poskytovanie informácií podľa článku 21. Orgán BEREC v prípade potreby uľahčuje a koordinuje túto výmenu informácií.

Ak dôjde k preukázateľnému porušeniu príslušných pravidiel v členskom štáte inom ako je členský štát hlavného sídla, príslušné orgány členského štátu hlavného sídla rozhodnú o príslušných opatreniach v súlade s článkom 30.

V prípade nesúhlasu s opatreniami prijatými orgánmi členského štátu hlavného sídla alebo súvisiacimi s konfliktnými názormi, čo sa týka hlavného sídla, orgán BEREC môže fungovať ako sprostredkovateľ a, ak je to potrebné, v prípade nevyriešeného sporu, rozhodnúť dvojtretinovou väčšinou členov rady regulačných orgánov.

3. Ak členský štát uzná oznamovaciu požiadavku za opodstatnenú, potom môže od podnikov požadovať len to, aby oznámenie zaslali orgánu BEREC, ale nemôže od nich požadovať získanie výslovného rozhodnutia alebo akéhokoľvek iného správneho opatrenia od národného regulačného orgánu či ktoréhokoľvek iného príslušného orgánu pred vykonávaním práv vyplývajúcich z povolenia. Členské štáty predložia Komisii a ostatným členským štátom zdôvodnené oznámenie do 12 mesiacov po ... [dátum transpozície], ak sa domnievajú, že oznamovacia požiadavka je odôvodnená. Komisia oznámenie posúdi a v prípade potreby prijme do troch mesiacov od dátumu oznámenia rozhodnutie žiadajúce dotknutý členský štát o zrušenie oznamovacej požiadavky.

Členské štáty, ktoré vyžadujú oznámenie, povolia, ale nevyžadujú, aby poskytovateľ elektronických komunikačných služieb poskytovaných v menej ako [troch] členských štátoch a s celkovým skupinovým obratom v rámci Únie menším ako [100] miliónov EUR predložil oznámenie.

Na základe oznámenia adresovaného orgánu BEREC, ak sa vyžaduje, môže podnik začať činnosť, v prípade potreby podľa ustanovení o právach používania v zmysle tejto smernice. Ak sa v oznámení neuvádza jeden alebo viaceré dotknuté členské štáty, má sa za to, že sa týka všetkých členských štátov. Orgán BEREC každé oznámenie bezodkladne odošle elektronicky národnému regulačnému orgánu v každom z členských štátov, ktorých sa poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb týka.

ð Informácie podľa odseku 3 o existujúcich oznámeniach, ktoré už boli národnému regulačnému orgánu odoslané ku dňu transpozície tejto smernice, by sa mali poskytnúť orgánu BEREC najneskôr dňa [dátum transpozície].

4. Oznámenie, na ktoré sa odvoláva odsek 3 , nesmie obsahovať viac ako vyhlásenie právnickej alebo fyzickej osoby adresované orgánu BEREC o úmysle začať s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb a minimálne informácie, ktoré sa vyžadujú na to, aby sa umožnilo orgánu BEREC a národnému regulačnému orgánu uchovávať register alebo zoznam poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb. Tieto informácie sa musia obmedziť na:

(1)  meno poskytovateľa;

(2)  právny štatút, formu a registračné číslo poskytovateľa, ak je poskytovateľ zapísaný v obchodnom alebo inom podobnom verejnom registri v EÚ;

(3)  poštovú adresu hlavného sídla poskytovateľa ▌ a prípadne pobočiek v členských štátoch;(38)

3a)  webstránka poskytovateľa, ak jestvuje, súvisiaca s poskytovaním elektronických komunikačných sietí a/alebo služieb.

(4)  kontaktnú osobu a kontaktné detaily;

(5)  stručný opis sietí a služieb, ktoré chce poskytovať;

(6)  príslušný členský štát a

(7)  predpokladaný dátum začatia činnosti.

Členský štát môže uložiť akékoľvek ďalšie alebo osobitné oznamovacie povinnosti.

Článok 13

Podmienky spojené so všeobecným povolením a právami na používanie rádiového frekvenčného spektra a osobitné povinnosti

-1. Pokiaľ sa v tejto smernici neustanovuje inak, poskytovatelia elektronických komunikačných služieb, ktorí majú hlavné sídlo v členskom štáte a pôsobia vo viac než jednom členskom štáte budú podliehať len podmienkam pripojeným k všeobecnému povoleniu platnému v členskom štáte ich hlavného sídla. Národný regulačný orgán tohto členského štátu je zodpovedný za výkon právomoci presadzovania práva vzťahujúcich sa na podmienky udeľovania všeobecných povolení bez toho, aby boli dotknuté iné povinnosti, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje, a povinnosť poskytovateľa dodržiavať právne predpisy členských štátov, v ktorých poskytuje služby elektronickej komunikácie.

1. Všeobecné povolenie na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo služieb a práva na používanie rádiového frekvenčného spektra a práva na používanie čísel môže podliehať len podmienkam uvedeným v prílohe I. Tieto podmienky musia byť nediskriminačné, prispôsobené osobitostiam siete alebo služby, primerané a transparentné a v prípade práv na používanie rádiového frekvenčného spektra v súlade s článkami 45 a 51 a v prípade práv na používanie čísel v súlade s článkom 88.

2. Osobitné povinnosti, ktoré môžu byť uložené poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a služieb podľa článkov 36, 46 ods. 1, 48 ods. 2 a 59 ods. 1, alebo tým, ktorí sú určení poskytovať univerzálnu službu podľa tejto smernice sú právne oddelené od práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecného povolenia. S cieľom dosiahnuť pre podniky transparentnosť sú vo všeobecnom povolení zahrnuté kritériá a postupy pre ukladanie osobitných povinností jednotlivým podnikom.

3. Všeobecné povolenie obsahuje len podmienky, ktoré sú špecifické pre toto odvetvie a sú vysvetlené v častiach A, B a C prílohy I a nebudú duplikovať podmienky, ktoré sú platné pre podniky na základe iných vnútroštátnych právnych predpisov.

4. Členské štáty nebudú duplikovať podmienky všeobecného povolenia v prípadoch, kde poskytujú právo používania pre rádiové frekvencie alebo čísla.

Článok 14

Vyhlásenia na uľahčenie výkonu práv týkajúcich sa inštalovania zariadení a práv prepojenia

▌ orgán BEREC vydá ▌ štandardizované vyhlásenia potvrdzujúce, tam kde je to vhodné, že podnik predložil oznámenie podľa článku 12 ods. 3 a podrobne opisujúce, podľa akých okolností akýkoľvek podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo služby podľa všeobecného povolenia má právo požiadať o práva inštalovať zariadenia, dohodnúť prepojenie, a/alebo získať prístup alebo prepojenie s cieľom uľahčiť výkon týchto práv napríklad na iných úrovniach správy alebo vo vzťahu k iným podnikom. Tieto vyhlásenia sa vydajú ako automatická odpoveď nasledujúca po oznámení spomenutom v článku 12 ods. 3.

Oddiel 2: Práva a povinnosti týkajúce sa všeobecného povolenia

Článok 15

Minimálny zoznam práv odvodený zo všeobecného povolenia

1. Podniky oprávnené na základe článku 12, majú právo:

a) poskytovať elektronické komunikačné siete a služby;

b) mať svoju žiadosť o nevyhnutné práva na inštaláciu zariadení, stanovené v súlade s článkom 43 tejto smernice .

c) používať rádiové frekvenčné spektrum v súvislosti s elektronickými komunikačnými službami a sieťami v zmysle článkov 13, 46 a 54.

d) mať svoju žiadosť o nevyhnutné práva na používanie čísel stanovené v súlade s článkom 88.

2. V prípadoch, keď takéto podniky poskytujú elektronické komunikačné siete alebo služby pre verejnosť, všeobecné povolenie im takisto poskytne právo:

a) dojednať prepojenie s inými poskytovateľmi verejne dostupných komunikačných sietí a služieb so všeobecným povolením platným kdekoľvek v Únii, prípadne získať prístup k ich prepojeniu alebo prepojenie od nich podľa podmienok a v súlade s touto smernicou;

b) dostať príležitosť na to, aby boli určené na poskytovanie rôznych prvkov univerzálnej služby a/alebo aby pokryli rôzne časti územia daného štátu v súlade s článkami 81 alebo 82.

Článok 16

Správne poplatky

1. Akékoľvek správne poplatky, ukladané poskytovateľom služieb alebo siete podľa všeobecného povolenia, alebo ktorým bolo poskytnuté právo používania, musia:

  celkovo pokrývať len administratívne náklady, ktoré sú vynaložené pri riadení, kontrole a presadzovaní dodržiavania plánu všeobecného povolenia a práv na používanie a osobitných povinností, ktoré sú spomenuté v článku 13 ods. 2, ktoré môžu zahŕňať náklady na medzinárodnú spoluprácu, harmonizáciu a normovanie, analýzu trhu, sledovanie zhody a inú kontrolu trhu, ako aj reguláciu práce vyžadujúcu prípravu a presadzovanie dodržiavania sekundárnych právnych predpisov a správnych rozhodnutí, ako napríklad rozhodnutí o prístupe a prepojení; a

  byť ukladané jednotlivým podnikom objektívnym, transparentným a primeraným spôsobom, ktorý minimalizuje dodatočné administratívne náklady a súvisiace poplatky. Členské štáty sa môžu rozhodnúť neuplatňovať správne poplatky na podniky, ktorých obrat je pod určitou prahovou hodnotou alebo ktorých činnosti nedosahujú minimálny podiel na trhu, prípadne sa týkajú len veľmi obmedzenej časti územia. Členské štáty nesmú na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb prítomných v menej ako [troch] členských štátoch a s celkovým obratom v rámci Únie menším ako [100] miliónov EUR uplatňovať žiadne správne poplatky, ktoré by presahovali maximálny jednorazový poplatok najviac [10] EUR.

2. V prípadoch, keď národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány ukladajú správne poplatky, zverejnia ročný prehľad svojich administratívnych nákladov a celkovej sumy vybraných poplatkov. Pri existencii rozdielu medzi celkovou sumou poplatkov a administratívnych nákladov sa musia urobiť potrebné úpravy.

Článok 17

Oddelené účtovníctvo a finančné správy

1. Členské štáty vyžadujú, aby poskytovatelia elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktorí majú špeciálne alebo výhradné práva na poskytovanie služieb v iných odvetviach v tom istom alebo inom členskom štáte:

  a) viedli oddelené účty za činnosti súvisiace s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb v rozsahu, ktorý by bol vyžadovaný v prípade, že by tieto činnosti boli vykonávané právne nezávislými spoločnosťami tak, aby bolo možné identifikovať všetky položky nákladov a výnosov s použitým základom pre ich výpočet a podrobných pripisovacích metód, týkajúcich sa ich činností súvisiacich s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb vrátane podrobného rozpisu stálych aktív a štrukturálnych nákladov, alebo

  b) mali štrukturálne oddelené činnosti súvisiace s poskytovaním elektronických komunikačných sietí alebo služieb.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že nebudú uplatňovať požiadavky uvedené v prvom pododseku na podniky, ktorých ročný obrat z činností súvisiacich s elektronickými komunikačnými sieťami alebo službami v členských štátoch nepresiahne 50 miliónov EUR.

2. Poskytovatelia verejných komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktorí nepodliehajú požiadavkám obchodného práva a nespĺňajú kritérium malého alebo stredného podniku podľa účtovného práva Únie, spracujú finančné správy, predložia ich nezávislému auditu a uverejnia. Audit sa vykoná podľa príslušných vnútroštátnych právnych predpisov a predpisov Únie.

Táto požiadavka sa vzťahuje aj na oddelené účty vyžadované podľa odseku 1 písm. a).

Oddiel 3: Zmena a zrušenie

Článok 18

Zmena práv a povinností

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa práva, podmienky a postupy týkajúce sa všeobecných povolení a práv na používanie rádiového frekvenčného spektra alebo čísel alebo práv na inštalovanie zariadení mohli meniť iba v objektívne odôvodnených prípadoch a primeraným spôsobom, prihliadajúc podľa potreby na osobitné podmienky vzťahujúce sa na prevoditeľné práva na používanie rádiového frekvenčného spektra a čísel.

2. Okrem prípadov, keď sú navrhované zmeny malé a boli dohodnuté s držiteľom práv alebo všeobecného povolenia a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 35, sa zámer urobiť takéto zmeny primeraným spôsobom oznámi a zainteresovaným stranám vrátane používateľov a spotrebiteľov sa poskytne dostatočná lehota na vyjadrenie stanovísk k navrhovaným zmenám, ktorá nesmie byť okrem mimoriadnych okolností kratšia ako štyri týždne.

Všetky zmeny sa uverejnia s uvedením dôvodov ich prijatia.

Článok 19

Obmedzenie alebo odňatie práv

1. Členské štáty nesmú obmedziť práva na inštalovanie zariadení alebo práva na používanie rádiového frekvenčného spektra alebo čísel ani odňať takéto práva pred uplynutím lehoty, na ktorú boli udelené, s výnimkou prípadov, keď je to odôvodnené v zmysle odseku 2 a uplatniteľné v súlade s prílohou I a príslušnými vnútroštátnymi predpismi týkajúcimi sa náhrady za odňatie práv.

2. V súlade s potrebou zaručiť efektívne a účinné používanie rádiového frekvenčného spektra či plnenie harmonizovaných podmienok prijatých v rozhodnutí č. 676/2002/ES môžu členské štáty na základe podrobných vopred stanovených postupov a s jasne vymedzenými podmienkami a prahovými hodnotami využívania v čase udelenia alebo obnovenia práv, v súlade so zásadami proporcionality a nediskriminácie umožniť obmedzenie alebo odňatie práv udelených po ... [dátum stanovený v článku 115] príslušným národným orgánom.

3. Samotná zmena v používaní rádiového frekvenčného spektra na základe uplatňovania ustanovení v odsekoch 4 alebo 5 článku 45 nestačí na odôvodnenie rozhodnutia odňať právo na používanie rádiového frekvenčného spektra.

4. Každý zámer obmedziť alebo odňať povolenia či individuálne práva na používanie rádiového frekvenčného spektra alebo čísla bez súhlasu nositeľa práv musí podliehať verejnej konzultácii v súlade s článkom 23.

KAPITOLA III

Poskytovanie informácií, prieskumy a mechanizmus konzultácií

Článok 20

Žiadosť o informácie adresovaná podnikom

1. Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a služieb, pridružené prostriedky alebo pridružené služby, poskytovali všetky informácie vrátane finančných informácií, ktoré národné regulačné orgány, iné príslušné orgány a orgán BEREC potrebujú na zabezpečenie súladu s ustanoveniami tejto smernice alebo s rozhodnutiami prijatými podľa nej. Národné regulačné orgány majú právomoc požadovať od takýchto podnikov, aby poskytovali najmä informácie o budúcom vývoji sietí alebo služieb, ktorý by mohol mať vplyv na veľkoobchodné služby, ktoré ponúkajú konkurentom. Môžu tiež vyžadovať informácie o elektronických komunikačných sieťach a pridružených prostriedkoch diferencovaných na lokálnej úrovni, ktoré sú dostatočne podrobné na to, aby národný regulačný orgán mohol vypracovať geografický prieskum a vymedziť oblasti digitálneho vylúčenia v súlade s článkom 22. ▌

Od podnikov s významným vplyvom na veľkoobchodných trhoch sa môže tiež vyžadovať, aby odovzdávali účtovné údaje o maloobchodných trhoch, ktoré súvisia s danými veľkoobchodnými trhmi.

Národné regulačné orgány a iné príslušné orgány môžu požadovať informácie z jednotných informačných miest zriadených podľa smernice 2014/61/EÚ o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

Podniky musia takéto informácie poskytnúť ihneď na požiadanie, v požadovaných časových harmonogramoch a s požadovanou úrovňou podrobností. Požadované informácie musia byť primerané vykonávaniu danej úlohy. Príslušný orgán uvedie dôvody svojej žiadosti o informácie a s informáciami zaobchádza podľa odseku 3.

2. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány a iné príslušné orgány na základe odôvodnenej žiadosti poskytovali Komisii informácie potrebné na vykonávanie jej úloh podľa Zmluvy. Informácie požadované Komisiou musia byť primerané vykonávaniu týchto úloh. Ak sa poskytované informácie týkajú informácií poskytnutých podnikmi na žiadosť orgánu, musia byť o tom dané podniky informované. Komisia sprístupní poskytnuté informácie inému takémuto orgánu v inom členskom štáte v potrebnom rozsahu, ak orgán, ktorý poskytne takúto informáciu výslovne a odôvodnene nepožiada o jej nešírenie.

V zmysle požiadaviek odseku 3 členské štáty zabezpečia, aby informácie predložené jednému orgánu mohli byť na základe opodstatnenej žiadosti sprístupnené inému takémuto orgánu v tom istom alebo inom členskom štáte a orgánu BEREC, ak to má umožniť jednému či druhému orgánu alebo orgánu BEREC splniť si svoje povinnosti podľa práva Únie.

3. Ak národný regulačný alebo iný príslušný orgán považuje informácie za dôverné podľa vnútroštátnych predpisov a predpisov Únie o obchodnom tajomstve, národnej bezpečnosti alebo o ochrane osobných údajov, Komisia, orgán BEREC a dotknuté orgány takúto dôvernosť zabezpečia. V súlade so zásadou lojálnej spolupráce nesmú národné regulačné orgány a iné príslušné orgány odmietnuť predloženie požadovaných informácií Komisii, orgánu BEREC alebo inému orgánu z dôvodov dôvernosti alebo potreby obrátiť sa na strany, ktoré tieto informácie poskytli. Ak sa Komisia, orgán BEREC alebo iný orgán rozhodnú rešpektovať dôverný charakter informácií, ktoré boli takto charakterizované orgánom, ktorý ich vlastní, tento orgán ich na žiadosť a určený účel poskytne bez toho, aby sa ešte musel obrátiť na strany, ktoré tieto informácie poskytli.

4. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné a iné príslušné orgány konajúc podľa vnútroštátneho práva o verejnom prístupe k informáciám a podľa vnútroštátnych predpisov a predpisov Únie o obchodnom tajomstve a ochrane osobných údajov tieto informácie zverejnili , čím by prispeli k otvorenému a súťažne orientovanému trhu.

5. Národné regulačné a iné príslušné orgány zverejnia podmienky verejného prístupu k informáciám, ako sú uvedené v odseku 4, vrátane postupov potrebných na získanie takéhoto prístupu.

Článok 21

Informácie vyžadované všeobecným povolením v prípade práv na používanie a osobitných povinností

1. Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek požadované informácie podľa článku 20 a povinnosti týkajúce sa informácií a podávania správ podľa vnútroštátnych právnych predpisov iných, ako je všeobecné povolenie, národné regulačné a iné príslušné orgány môžu od podnikov požadovať poskytovanie informácií vyžadovaných všeobecným povolením v prípade práv na používanie alebo osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2, ktoré sú primerané a objektívne oprávnené najmä na účely:

  a) systematického alebo individuálneho overenia dodržiavania podmienky 1 v časti A, podmienok 2 a 6 v časti D a podmienok 2 a 7 v časti E prílohy I a dodržiavania povinností uvedených v článku 13 ods. 2;

  b) individuálneho overenia dodržiavania podmienok, stanovených v prílohe I, tam kde bola prijatá sťažnosť, alebo kde príslušný orgán má iné dôvody sa domnievať, že niektorá z podmienok nebola splnená, alebo v prípade prešetrovania z iniciatívy príslušného orgánu;

  c) postupov posudzovania žiadostí o udelenie práv na používanie;

  d) uverejňovania porovnávajúcich prehľadov kvality a ceny služieb v záujme spotrebiteľov;

  e) jasne vymedzených štatistických údajov, správ alebo štúdií;

  f) analýzy trhu na účely tejto smernice vrátane údajov o nadväzujúcich alebo maloobchodných trhoch spojených s trhovými subjektami alebo s nimi súvisiacich určených na analýzu trhu;

  g) zabezpečenia efektívneho využívania a zaručenia účinnej správy rádiového frekvenčného spektra a číslovacích zdrojov;

  h) vyhodnocovania vývoja sietí alebo služieb v budúcnosti, ktorý by mohol mať vplyv na veľkoobchodné služby ponúkané konkurentom, územného pokrytia pripojenia dostupného koncovým používateľom alebo vymedzenia oblastí digitálneho vylúčeniaterritorial coverage connectivity available to end-users or on the designation of digital exclusion areas ▌;

ha) vykonávanie geografických štúdií;

hb) reagovanie na odôvodnené žiadosti zo strany orgánu BEREC.

Informácie uvedené v písmenách a), b), d), e), f), g) a h) prvého pododseku sa nemôžu vyžadovať pred prístupom na trh alebo ako podmienka prístupu na trh.

Orgán BEREC do [dátum], vypracuje štandardizované formáty žiadostí o informácie.

2. Pokiaľ ide o práva na používanie rádiového frekvenčného spektra, tieto informácie sa musia týkať najmä spôsobu efektívneho a účinného používania rádiového frekvenčného spektra, ako aj súladu s požiadavkami na pokrytie a kvalitu služieb spojenými s právami na používanie rádiového frekvenčného spektra a jeho overovania.

3. V prípadoch, kde národné regulačné alebo iné príslušné orgány vyžadujú, aby podniky poskytli informácie, ktoré sú uvedené v odseku 1, musia byť informované o osobitosti zámeru, na ktorý sa má táto informácia používať.

4. Národné regulačné alebo iné príslušné orgány nesmú duplicitne požadovať informácie, o ktoré už v zmysle článku 30 nariadenia [xxxx/xxxx/EC (nariadenie o orgáne BEREC)](39) požiadal orgán BEREC.

4a. Bez toho, aby boli dotknuté povinnosti informovať a podávať správy o právach na používanie a osobitných povinnostiach, ak podnik poskytuje elektronické komunikačné služby vo viac ako jednom členskom štáte a má hlavné sídlo v Únii, môže požiadať o informácie uvedené v odseku 1 iba národný regulačný orgán členského štátu hlavného sídla. Národné regulačné orgány ostatných dotknutých členských štátov môžu požiadať o informácie prvý národný regulačný orgán alebo orgán BEREC. Orgán BEREC uľahčuje koordináciu a výmenu informácií medzi príslušnými národnými regulačnými orgánmi prostredníctvom výmeny informácií zriadenej podľa článku 30 nariadenia [xxxx/xxxx/ES] (nariadenie o orgáne BEREC).

Článok 22

Geografické prieskumy zavádzania sietí

1. Národné regulačné orgány musia do troch rokov od [dátum transpozície tejto smernice] vypracovať geografický prieskum dosahu elektronických komunikačných sietí schopných poskytovať aspoň služby širokopásmového prístupu (ďalej len „širokopásmové siete“), a aspoň každé tri roky ho aktualizovať.

Tento geografický prieskum pozostáva z prieskumu aktuálneho geografického dosahu týchto sietí na ich území, ako sa požaduje na účely plnenia úloh vyplývajúcich z tejto smernice a na účely prieskumov požadovaných na uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci.

Úroveň podrobnosti informácií získaných prieskumom musí byť primeraná lokálnym pomerom a obsahovať dostatočné množstvo informácií o kvalite služby a jej parametroch.

5. Členské štáty zabezpečia, aby orgány s miestnou, regionálnou a celoštátnou pôsobnosťou zodpovedné za prideľovanie verejných fondov určených na zavádzanie elektronických komunikačných sietí, navrhovanie národných plánov širokopásmového pokrytia, stanovenie podmienok pokrytia spojených s právami na používanie rádiového frekvenčného spektra, ako aj za overenie dostupnosti služieb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť univerzálnej služby na území daného štátu, zohľadňovali výsledky prieskumu získané v súlade s odsekom 1 a aby národné regulačné orgány tieto výsledky poskytli prijímajúcemu orgánu za predpokladu, že zaručí rovnakú úroveň dôvernosti a ochrany obchodného tajomstva ako orgán, ktorý tieto informácie poskytol, a informovali strany, ktoré tieto informácie poskytli. Tieto výsledky sa musia za rovnakých podmienok poskytnúť aj orgánu BEREC a Komisii, ak o to požiadajú.

6. Ak príslušné informácie nie sú na trhu k dispozícii národné regulačné orgány priamo sprístupnia online údaje z geografických prieskumov, ktoré nepodliehajú dôvernosti, a to v otvorenom a strojovo čitateľnom formáte, aby sa umožnilo ich opätovné použitie. Ak takéto nástroje nie sú na trhu k dispozícii, môžu sprístupniť informačné nástroje, ktoré majú k dispozícii, ktoré umožnia koncovým používateľom zistiť dostupnosť pripojenia v rôznych oblastiach, pričom úroveň ich podrobnosti im má slúžiť na pomoc pri rozhodovaní o prevádzkovateľovi alebo poskytovateľovi služby bez toho, aby boli dotknuté povinnosti národného regulačného orgánu zachovávať dôvernosť informácií a obchodné tajomstvo.

7. S cieľom prispieť ku konzistentnej realizácii geografických prieskumov a prognóz, orgán BEREC po porade so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou vydá do [dátum] usmernenia, ktoré národným regulačným orgánom pomôžu pri konzistentnom vykonávaní povinností, ktoré im vyplývajú z tohto článku.

Článok 22a

Geografické prognózy

1. Do vykonávania geografického prieskumu podľa článku 22 môžu národné regulačné orgány zahrnúť trojročnú prognózu dosahu sietí s veľmi vysokou kapacitou na ich území.

Táto prognóza môže obsahovať aj informácie o zavádzaní plánovanom ktorýmkoľvek z podnikov alebo verejných orgánov, najmä pokiaľ ide o siete s veľmi vysokou kapacitou a rozsiahlu modernizáciu alebo rozširovanie starších širokopásmových sietí tak, aby minimálne spĺňali parametre prístupových sietí novej generácie.

Úroveň podrobnosti informácií musí byť primeraná miestnym pomerom a obsahovať dostatočné množstvo informácií o kvalite služby a jej parametroch.

2. Národné regulačné orgány môžu vymedziť tzv. oblasť digitálneho vylúčenia, ktorá má byť oblasťou s jasnými územnými hranicami, kde sa na základe informácií získaných v súlade s odsekom 1 zistilo, že v období trvania príslušnej prognózy žiadny podnik či verejný orgán nezaviedol ani neplánuje zaviesť sieť s veľmi vysokou kapacitou, alebo že nedošlo ani podľa plánov nedôjde k žiadnej rozsiahlej modernizácii alebo k rozšíreniu jeho siete tak, aby jej výkon umožňoval rýchlosti sťahovania najmenej 100 Mbps.

3. Vo vymedzených oblastiach digitálneho vylúčenia môžu národné regulačné orgány adresovať otvorenú výzvu podnikom, aby vyjadrili svoj zámer zaviesť v období trvania príslušnej prognózy siete s veľmi vysokou kapacitou. Národný regulačný orgán špecifikuje informácie, ktoré majú byť súčasťou predkladaných návrhov, aby zaručil aspoň rovnakú úroveň ich podrobnosti, aká sa berie do úvahy pri vypracovaní prognózy. Informuje každý podnik, ktorý prejaví záujem, o tom, či je alebo pravdepodobne bude vymedzená oblasť digitálneho vylúčenia pokrytá sieťou NGA ponúkajúcou rýchlosti sťahovania do 100 Mbps na základe získaných informácií.

4. Ak národné regulačné orgány príjmu opatrenia podľa odseku 3, urobia tak použitím efektívneho, objektívneho, transparentného a nediskriminačného postupu, pričom žiadny podnik vopred nevylúčia.

Článok 23

Mechanizmus konzultácií a transparentnosti

S výnimkou prípadov, na ktoré sa vzťahuje článok 32 ods. 9, článok 26 alebo článok 27, členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že národné regulačné orgány alebo iné príslušné orgány majú v úmysle prijať opatrenia podľa tejto smernice alebo ustanoviť obmedzenia v súlade s článkom 45 ods. 4 a článkom 45 ods. 5, ktoré majú významný vplyv na relevantný trh, poskytli zainteresovaným stranám príležitosť predložiť k návrhu opatrení v primeranej lehote v závislosti od zložitosti danej problematiky a v každom prípade 30 dní, okrem výnimočných okolností, svoje pripomienky.

Národné regulačné a iné príslušné orgány uverejnia svoje vnútroštátne konzultačné postupy.

Členské štáty zabezpečia vytvorenie jednotného informačného miesta, prostredníctvom ktorého možno získať prístup k všetkým prebiehajúcim konzultáciám.

Výsledky konzultačného postupu sa uverejnia, s výnimkou dôverných informácií, v súlade s právom Únie a vnútroštátnym právom o obchodnom tajomstve.

Článok 24

Konzultácie so zainteresovanými stranami

1. Členské štáty zabezpečia v najvyššej možnej miere, aby národné regulačné orgány zohľadnili stanoviská koncových používateľov a spotrebiteľov (najmä spotrebiteľov so zdravotným postihnutím), výrobcov a podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a/alebo služby k problémom týkajúcim sa práv všetkých koncových používateľov a spotrebiteľov vrátane rovnakého prístupu a možnosti výberu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím, ktoré súvisia s verejne dostupnými elektronickými komunikačnými službami, najmä ak majú významný vplyv na trh.

Členské štáty najmä zabezpečia, aby národné regulačné orgány zriadili konzultačný mechanizmus prístupný pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorým sa zaistí, že sa v ich rozhodnutiach o otázkach týkajúcich sa práv koncových používateľov a spotrebiteľov vo vzťahu k verejne dostupným službám elektronickej komunikácie náležite zohľadnia záujmy spotrebiteľov v oblasti elektronických komunikácií.

2. V prípade potreby môžu zainteresované strany pod vedením národných regulačných orgánov vyvinúť mechanizmus zahŕňajúci spotrebiteľov, skupiny používateľov a poskytovateľov služieb na zvýšenie celkovej kvality poskytovania služieb, okrem iného vypracovaním a monitorovaním kódexov správania a prevádzkových noriem.

3. Bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne predpisy v súlade s právom Únie, ktorými sa presadzujú ciele politiky v oblasti kultúry a médií, akými sú kultúrna a jazyková rozmanitosť a pluralita médií, národné regulačné orgány a iné príslušné orgány môžu presadzovať spoluprácu medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí a/alebo služieb a odvetviami zainteresovanými na podpore zákonného obsahu v elektronických komunikačných sieťach a službách. Takáto spolupráca môže zahŕňať aj koordináciu informácií vo verejnom záujme, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 96 ods. 3 a článku 95 ods. 1.

Článok 25

Mimosúdne riešenie sporov

1. Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia vrátane osôb so zdravotným postihnutím mali prístup k transparentným, nediskriminačným, jednoduchým, rýchlym, spravodlivým a cenovo dostupným mimosúdnym postupom na riešenie ich sporov s poskytovateľmi verejne dostupných elektronických komunikačných sietí a služieb, ktoré vyplývajú z tejto smernice a ktoré sa týkajú zmluvných podmienok a/alebo plnenia zmlúv o poskytovaní takýchto sietí a/alebo služieb. Poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných sietí a služieb neodmietnu žiadosť spotrebiteľa o vyriešenie sporu so spotrebiteľom prostredníctvom mimosúdneho riešenia sporov na základe jasných a účinných postupov a usmernení. Tieto postupy musia spĺňať požiadavky kvality stanovené v kapitole II smernice 2013/11/EÚ. Členské štáty môžu povoliť prístup k týmto postupom iným koncovým používateľom, predovšetkým mikropodnikom a malým podnikom.

2. Členské štáty zabezpečia, aby ich právne predpisy nebránili zriadeniu reklamačných úradov a poskytovaniu služieb on-line na primeranej teritoriálnej úrovni na uľahčenie prístupu spotrebiteľov a iných koncových používateľov k riešeniu sporov. V prípade, že národný regulačný orgán je určený v súlade s článkom 20 ods. 2 smernice 2013/11/EÚ, na spory podľa odseku 1 tohto článku vyplývajúce z online zmlúv sa vzťahujú ustanovenia nariadenia (EÚ) 524/2013.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia smernice 2013/11/EÚ, ak sú do týchto sporov zapojené strany z rôznych členských štátov, členské štáty koordinujú svoje úsilie spor vyriešiť.

4. Tento článok sa nedotýka vnútroštátnych súdnych konaní.

Článok 26

Riešenie sporov medzi podnikmi

1. Ak v súvislosti s existujúcimi povinnosťami vyplývajúcimi z tejto smernice vznikne spor medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí alebo služieb v niektorom členskom štáte alebo medzi takýmito podnikmi a inými podnikmi v danom členskom štáte, ktoré požívajú výhody vyplývajúce z povinností spojených s prístupom a/alebo prepojením, príp. medzi poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí alebo služieb v niektorom členskom štáte a poskytovateľmi pridružených prostriedkov, dotknutý národný regulačný orgán vydá na žiadosť ktorejkoľvek strany a bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, záväzné rozhodnutie, ktorým vyrieši spor v čo najkratšom čase na základe jasných a efektívnych postupov a usmernení, najneskôr však do štyroch mesiacov, pokiaľ tomu nebránia výnimočné okolnosti. Dotknutý členský štát požiada všetky strany, aby s národným regulačným orgánom plne spolupracovali.

2. Členské štáty môžu pre národné regulačné orgány prijať ustanovenie, ktoré im umožní odmietnuť riešenie sporu záväzným rozhodnutím, ak existujú iné mechanizmy vrátane mediácie a tieto lepšie prispejú k urovnaniu sporu včas a podľa článku 8. Národné regulačné orgány bez zbytočného odkladu informujú strany sporu. Národný regulačný orgán na požiadanie ktorejkoľvek strany vydá čo najskôr a v každom prípade do štyroch mesiacov záväzné rozhodnutie o vyriešení sporu, ak spor nie je po štyroch mesiacoch vyriešený, a ak nebol predložený súdu stranou žiadajúcou nápravu.

3. Národný regulačný orgán pri riešení sporu prijme rozhodnutia zamerané na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3. Všetky povinnosti, ktoré podnikom uložil národný regulačný orgán pri riešení sporu, musia rešpektovať ustanovenia tejto smernice .

4. Rozhodnutie národného regulačného orgánu je dostupné verejnosti v súlade s požiadavkami obchodného tajomstva. Zúčastnené strany dostanú úplné vyhlásenie o dôvodoch, na ktorých je rozhodnutie založené.

5. Postup uvedený v odsekoch 1, 3 a 4 nebráni žiadnej strane podať žalobu na súd.

Článok 27

Riešenie cezhraničných sporov

1. V prípade sporu medzi podnikmi z rôznych členských štátov, ktorý vyplýva z uplatňovania tejto smernice, sa uplatňujú ustanovenia odsekov 2, 3 a 4. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na spory týkajúce sa koordinácie rádiového frekvenčného spektra v článku 28.

2. Ktorákoľvek strana môže predložiť spor dotknutému národnému regulačnému orgánu alebo dotknutým orgánom. Príslušný národný regulačný orgán alebo príslušné orgány musia spor oznámiť orgánu BEREC, aby dosiahli konzistentné vyriešenie sporu v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3.

3. Orgán BEREC vydá stanovisko, v ktorom dotknutému národnému regulačnému orgánu alebo dotknutým orgánom v čo najkratšom možnom čase a v každom prípade do štyroch mesiacov, pokiaľ nejde o výnimočné okolnosti, odporučí učiniť konkrétne kroky na vyriešenie sporu, prípadne vo veci nekonať.

4. Dotknutý národný regulačný organ alebo dotknuté orgány počkajú na stanovisko orgánu BEREC a dovtedy nepodniknú žiadne kroky v riešení sporu. Za výnimočných okolností, keď existuje naliehavá potreba konať v záujme fungovania hospodárskej súťaže alebo ochrany záujmov koncových používateľov, môže ktorýkoľvek národný regulačný orgán buď na žiadosť strán sporu, alebo z vlastnej iniciatívy prijať predbežné opatrenia.

4a. V prípadoch cezhraničných sporov, ktorých vyriešenie zahŕňa viac ako jeden národný regulačný orgán a kde príslušné národné regulačné orgány nedokázali dosiahnuť dohodu v lehote troch mesiacov po tom, ako bola daná vec postúpená poslednému z regulačných orgánov, je orgán BEREC splnomocnený prijímať záväzné rozhodnutia na zabezpečenie jednotného riešenia sporu.

5. Všetky povinnosti, ktoré podniku uloží národný regulačný orgán ako súčasť riešenia sporu, musia byť v súlade s touto smernicou, v čo najväčšej miere zohľadňovať stanovisko, ktoré prijal orgán BEREC a musia sa prijať do jedného mesiaca od doručenia tohto stanoviska.

6. Postup uvedený v odseku 2 nebráni žiadnej strane podať žalobu na súd.

Článok 28

Koordinácia rádiového frekvenčného spektra medzi členskými štátmi

1. Členské štáty a ich príslušné orgány zaručia, že používanie rádiového frekvenčného spektra na ich území bude organizované tak, aby nebránilo inému členskému štátu, najmä pokiaľ z dôvodu prípadov škodlivého rušenia medzi jednotlivými členskými štátmi, povoliť na svojom území používanie ▌rádiového frekvenčného spektra, najmä harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra v súlade s právnymi predpismi Únie.

Na tento účel prijmú všetky opatrenia bez toho, aby boli dotknuté povinnosti, ktoré im vyplývajú z medzinárodného práva a príslušných medzinárodných dohôd, akou je napr. Rádiokomunikačný poriadok ITU.

2. Členské štáty spolupracujú navzájom a prostredníctvom skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra zriadenej podľa odseku 4a v rámci cezhraničnej spolupráce pri používaní rádiového frekvenčného spektra s cieľom:

a)  zaručiť dodržiavanie ustanovení v odseku 1;

b)  vyriešiť všetky problémy alebo spory súvisiace s cezhraničnou koordináciou alebo cezhraničným škodlivým rušením;

ba)  prispievať k rozvoju vnútorného trhu.

2a. Členské štáty tiež spolupracujú navzájom a prostredníctvom skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra, pokiaľ ide o zosúladenie ich prístupov k prideľovaniu a povoľovaniu využívania rádiového frekvenčného spektra.

3. Každý dotknutý členský štát, ako aj Komisia môže požiadať skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra o využitie jej dobrých služieb a, ak je to vhodné, o návrh koordinovaného riešenia v podobe stanoviska v snahe pomôcť členským štátom s dodržiavaním ustanovení v odsekoch 1 a 2, a to aj v prípadoch, keď sa problém alebo spor týka tretích krajín. Členské štáty sa s každým nevyriešeným sporom medzi nimi obrátia na skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra, a to prednostne pre akýmkoľvek dostupným postupom riešenia sporov stanoveným v medzinárodnom práve.

4. Na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy môže Komisia pri maximálnom zohľadnení stanoviska skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra prijať vykonávacie opatrenia na vyriešenie prípadov škodlivého rušenia medzi dvoma či viacerými členskými štátmi, ktoré im bránia v používaní harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra na ich území. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4.

4a. Týmto sa zriaďuje poradná skupina v oblasti politiky rádiového frekvenčného spektra s názvom skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra, ktorú tvorí jeden vládny expert na vysokej úrovni z každého členského štátu, ako aj predstaviteľ Komisie na vysokej úrovni.

Skupina pomáha a radí členským štátom a Komisii v oblasti cezhraničnej spolupráce pri používaní rádiového frekvenčného spektra, zosúlaďovania prístupov k prideľovaniu a povoľovaniu využívania rádiového frekvenčného spektra a ďalších otázok súvisiacich s politikou rádiového frekvenčného spektra a koordináciou.

Sekretariát poskytuje [Úrad BEREC/orgán BEREC].

Hlava III: Vykonávanie

Článok 29

Sankcie a náhrady

1. Členské štáty stanovia pravidlá o sankciách a to aj podľa potreby aj pokutách a opakovaných sankciách s cieľom predchádzať porušeniam vnútroštátnych predpisov prijatých na základe tejto smernice ▌a prijmú všetky opatrenia potrebné na to, aby zabezpečili ich vykonávanie. Bez toho, aby bol dotknutý článok 30 tieto pravidlá zaručujú, aby národné regulačné orgány a ostatné príslušné orgány mali právomoc, keď je to primerané pri ukladaní povinnosti, ukladať vopred určené finančné sankcie, ktoré má zaplatiť príslušný orgán koncovému spotrebiteľovi a/alebo iným podnikom za porušenie príslušných povinností. Prijaté sankcie musia byť vhodné, účinné, primerané a odrádzajúce. ▌

2. Členské štáty zaručia, aby každý používateľ, ktorý utrpel majetkovú alebo nemajetkovú ujmu v dôsledku porušenia tejto smernice, má právo získať od porušovateľa náhradu za utrpenú ujmu, pokiaľ porušovateľ nepreukáže, že v žiadnom prípade nie je zodpovedný za udalosť, ktorá ujmu spôsobila. Všetky vopred určené finančné sankcie splatné používateľom v súlade s odsekom 1 sa odpočítajú od náhrady uvedenej v tomto odseku.

3. Držiteľ práv na využívanie rádiového frekvenčného spektra by mal získať náhradu, pokiaľ ide o investície vykonané po zmene, obmedzení alebo stiahnutí takýchto práv pri porušení článku 18 alebo 19.

Článok 30

Súlad s podmienkami všeobecného povolenia alebo práv na používanie a s osobitnými povinnosťami

1. Členské štáty zabezpečia, aby ich národné regulačné orgány a iné príslušné orgány monitorovali a dohliadali na dodržiavanie podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na používanie rádiového frekvenčného spektra a čísel, spolu s osobitnými povinnosťami uvedenými v článku 13 ods. 2 a s povinnosťou používať rádiové frekvenčné spektrum efektívne a účinne v súlade s článkami 4, 45 a 47 ods. 1 a 2.

Národné regulačné iné príslušné orgány majú v súlade s článkom 21 právomoc vyžadovať, aby podniky, na ktoré sa vzťahuje všeobecné povolenie, alebo ktoré sú držiteľmi práv na používanie rádiového frekvenčného spektra alebo čísel, poskytli všetky informácie potrebné na overenie dodržiavania podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na používanie alebo dodržiavania osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2 alebo článku 47 ods. 1 a 2.

2. Ak príslušný orgán zistí, že podnik nedodržiava jednu alebo viacero podmienok všeobecného povolenia alebo práv na používanie alebo osobitné povinnosti uvedené v článku 13 ods. 2, oznámi tieto zistenia podniku a umožní mu, aby v primeranej lehote vyjadril svoje stanovisko.

3. Príslušný orgán má právomoc požadovať ukončenie porušovania uvedeného v odseku 2, a to ihneď alebo v rámci primeranej lehoty, a prijme vhodné a primerané opatrenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania podmienok a povinností.

V tejto súvislosti členské štáty udelia príslušným orgánom právomoc ukladať:

  a) vo vhodných prípadoch odrádzajúce sankcie, ktoré môžu zahŕňať opakované sankcie s retroaktívnym účinkom a a

  b) príkazy na zastavenie alebo odloženie poskytovania služby alebo balíka služieb, ktorého ďalšie poskytovanie by spôsobilo značné narušenie hospodárskej súťaže, a to až dovtedy, kým sa nesplnia povinnosti týkajúce sa prístupu uložené na základe analýzy trhu vykonanej v súlade s článkom 65.

  Tieto opatrenia sa spolu s ich dôvodmi bezodkladne oznámia príslušnému podniku, pričom sa v nich stanoví primeraná lehota na dosiahnutie súladu s nimi.

4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, členské štáty udelia príslušnému orgánu právomoc ukladať vo vhodných prípadoch podnikom finančné sankcie za neposkytnutie informácií v súlade s povinnosťami uloženými podľa článku 21 ods. 1 písm. a) alebo b) a článku 67 v primeranej lehote stanovenej príslušným vnútroštátnym orgánom.

5. V prípade závažného porušenia alebo opakovaného porušovania podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na používanie alebo porušovania osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2 alebo v článku 47 ods. 1 alebo 2, a ak opatrenia zamerané na zabezpečenie dodržiavania podmienok alebo povinností uvedené v odseku 3 tohto článku nie sú postačujúce, členské štáty zaručia, že národné regulačné a iné príslušné orgány budú môcť zabrániť podniku v tom, aby naďalej poskytoval elektronické komunikačné siete alebo služby, alebo pozastaviť výkon práv podniku na používanie alebo mu ich odňať. Členské štáty splnomocnia príslušný orgán ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií a pokút. Tieto postihy a sankcie možno uložiť za obdobie trvania každého porušenia, a to aj v prípade, že bolo následne napravené.

6. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 2, 3 a 5, ak má príslušný orgán dôkaz o porušení podmienok všeobecného povolenia alebo podmienok práv na používanie alebo o porušení osobitných povinností uvedených v článku 13 ods. 2 alebo v článku 47 ods. 1 a 2, ktoré predstavuje bezprostredné a závažné ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia alebo v dôsledku ktorého vzniknú iným poskytovateľom alebo používateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb alebo iným používateľom rádiového frekvenčného spektra závažné hospodárske alebo prevádzkové problémy, môže ešte pred vydaním konečného rozhodnutia prijať naliehavé predbežné opatrenia na nápravu situácie. Dotknutému podniku sa potom dá primeraná príležitosť na vyjadrenie stanoviska a navrhnutie akýchkoľvek nápravných opatrení. Ak je to vhodné, príslušný orgán môže potvrdiť predbežné opatrenia, ktoré platia najviac 3 mesiace, avšak ktoré možno v prípadoch, ak nie sú skončené postupy na presadzovanie práva, predĺžiť najviac o ďalšie tri mesiace.

7. Podniky majú právo odvolať sa voči prijatým opatreniam podľa tohto článku v súlade s postupom uvedeným v článku 31 tejto smernice.

Článok 31

Právo na odvolanie

1. Členské štáty zabezpečia, aby na vnútroštátnej úrovni existovali účinné mechanizmy, v rámci ktorých má každý používateľ alebo podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete a/alebo služby, ktorý je dotknutý rozhodnutím príslušného orgánu, právo podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu odvolaciemu orgánu, ktorý je úplne nezávislý od zúčastnených strán, ako aj od akéhokoľvek vonkajšieho zásahu alebo politického tlaku, ktorý by mohol ohroziť nezávislé posúdenie vecí, ktoré mu boli predložené. Takýto orgán, ktorým môže byť súd, musí mať zodpovedajúce odborné znalosti na účinné vykonávanie svojich funkcií. Členské štáty zabezpečia, aby sa skutková podstata prípadov riadne zohľadnila a aby existoval účinný odvolací mechanizmus.

Do rozhodnutia o odvolaní zostáva v platnosti rozhodnutie príslušného orgánu, pokiaľ sa v súlade s vnútroštátnym právom nenariadia predbežné opatrenia.

2. Ak odvolací orgán uvedený v odseku 1 nie je svojím charakterom súdny, musí vždy predložiť dôvody svojho rozhodnutia v písomnej forme. V tomto prípade jeho rozhodnutie podlieha preskúmaniu súdom alebo tribunálom v zmysle článku 267 Zmluvy.

3. Členské štáty zhromažďujú informácie o všeobecnej podstate odvolaní, počte odvolaní, dĺžke trvania odvolacích konaní a počte rozhodnutí o nariadení predbežných opatrení. Členské štáty poskytnú tieto informácie, ako aj rozhodnutia alebo rozsudky Komisii a orgánu BEREC na základe odôvodnenej žiadosti od jednej alebo druhej strany.

Hlava IV: Postupy na vnútornom trhu

Článok 32

Konsolidácia vnútorného trhu v oblasti elektronických komunikácií

1. Pri vykonávaní svojich úloh podľa tejto smernice národné regulačné orgány zohľadňujú ciele stanovené v článku 3 do takej miery, v akej sa týkajú fungovania vnútorného trhu.

2. Národné regulačné orgány vzájomnou transparentnou spoluprácou a spoluprácou s Komisiou a orgánom BEREC prispievajú k rozvoju vnútorného trhu, aby sa zabezpečilo jednotné uplatňovanie ustanovení tejto smernice vo všetkých členských štátoch. Na tento účel spolupracujú najmä s Komisiou a orgánom BEREC s cieľom určiť druhy nástrojov a nápravných opatrení, ktoré sú najvhodnejšie na riešenie konkrétnych druhov situácií na trhu.

3. Neplatí to v prípadoch, keď odporúčania alebo usmernenia prijaté podľa článku 34 neustanovujú inak a ak národný regulačný orgán po skončení konzultácií uvedených v článku 23 zamýšľa prijať opatrenie:

  a) na ktoré sa vzťahujú články 59, 62, 65 alebo 66 tejto smernice a

  b) ktoré by malo vplyv na obchod medzi členskými štátmi;

v súlade s článkom 20 ods. 3 zverejní a poskytne súčasne Komisii, orgánu BEREC a národným regulačným orgánom v ostatných členských štátoch návrh opatrenia spolu s odôvodnením a podrobnou analýzou, z ktorých opatrenie vychádza, a oznámi to Komisii, orgánu BEREC a ostatným národným regulačným orgánom. Národné regulačné orgány, orgán BEREC a Komisia môžu dotknutému národnému regulačnému orgánu predložiť pripomienky len do jedného mesiaca. Lehotu jedného mesiaca nemožno predĺžiť.

4. Ak je zamýšľané opatrenie, na ktoré sa vzťahuje odsek 3, zamerané na:

  a) určenie relevantného trhu, ktorý sa odlišuje od trhov určených v odporúčaní v súlade s článkom 62 ods. 1; alebo

  b) rozhodnutie, či daný podnik určiť alebo neurčiť za podnik, ktorý má samostatne alebo spoločne s inými podnikmi významný vplyv na trhu podľa článku 65 ods. 3 alebo 4

a ovplyvnil by obchod medzi členskými štátmi, a Komisia oznámila národnému regulačnému orgánu, že sa domnieva, že návrh opatrenia by vytvoril prekážku jednotnému trhu, alebo že má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Únie, a najmä s cieľmi uvedenými v článku 3, navrhované opatrenie sa nesmie prijať počas nasledujúcich dvoch mesiacov. Túto lehotu nemožno predĺžiť. Komisia v takomto prípade oznámi svoje výhrady orgánu BEREC a ostatným národným regulačným orgánom a súčasne ich zverejní.

4a. Orgán BEREC vydá do šiestich týždňov od začiatku dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 4 stanovisko k oznámeniu Komisie, ktoré sa uvádza v odseku 4, pričom uvedie, či sa domnieva, že by sa navrhované opatrenie malo zmeniť alebo stiahnuť, a podľa potreby predloží na tento účel aj konkrétne návrhy. Toto stanovisko sa zdôvodní a zverejní.

5. V lehote dvoch mesiacov uvedenej v odseku 4 Komisia môže:

  a) prijať rozhodnutie, ktorým dotknutému národnému regulačnému orgánu uloží povinnosť daný návrh stiahnuť a/alebo

  b) prijať rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad k navrhovanému opatreniu uvedenému v odseku 4.

Komisia pred prijatím rozhodnutia v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko orgánu BEREC. K tomuto rozhodnutiu priloží podrobnú a objektívnu analýzu, v ktorej uvedie dôvody, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia.

6. Ak Komisia prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 5, ktorým národný regulačný orgán požiada, aby návrh opatrenia stiahol, národný regulačný orgán návrh opatrenia zmení alebo stiahne do šiestich mesiacov od prijatia rozhodnutia Komisie. V prípade zmeny návrhu opatrenia národný regulačný orgán uskutoční verejnú konzultáciu v súlade s postupmi uvedenými v článku 23 a znovu oznámi Komisii zmenený návrh opatrenia v súlade s ustanoveniami odseku 3.

7. Dotknutý národný regulačný orgán v čo najväčšej miere zohľadní pripomienky ostatných národných regulačných orgánov, orgánu BEREC a Komisie a môže okrem prípadov, na ktoré sa vzťahuje odsek 4 a odsek 5 písm. a), prijať výsledný návrh opatrenia, pričom ho v takom prípade oznámi Komisii.

8. Národný regulačný orgán oznámi Komisii a orgánu BEREC všetky prijaté konečné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje odsek 3 písm. a) a b) tohto článku.

9. Za výnimočných okolností, keď sa národný regulačný orgán domnieva, že existuje naliehavá potreba konať s cieľom chrániť hospodársku súťaž a záujmy používateľov, môže odchylne od postupu uvedeného v odsekoch 3 a 4 ihneď prijať primerané a dočasné opatrenia. Takéto opatrenia s úplným odôvodnením bezodkladne oznámi Komisii, ostatným národným regulačným orgánom a orgánu BEREC. Na rozhodnutie národného regulačného orgánu, ktorým sa takéto opatrenia zmenia na trvalé alebo ktorým sa predĺži ich platnosť, sa vzťahujú ustanovenia odsekov 3 a 4.

9a.  Národný regulačný orgán môže v ktoromkoľvek štádiu navrhované opatrenie stiahnuť.

Článok 33

Postup jednotného uplatňovania nápravných opatrení

1. Ak cieľom zamýšľaného opatrenia podľa článku 32 ods. 3 je uloženie, zmena alebo zrušenie povinnosti prevádzkovateľa pri uplatňovaní článku 65 v spojení s článkom 59 a článkami 67 až 74, Komisia môže v lehote jedného mesiaca stanovenej v článku 32 ods. 3 oznámiť dotknutému národnému regulačnému orgánu a orgánu BEREC dôvody, prečo sa domnieva, že navrhované opatrenie by tvorilo prekážku jednotnému trhu, alebo prečo má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti s právom Únie. V takomto prípade sa navrhované opatrenie nemôže prijať ďalšie tri mesiace od oznámenia Komisie.

Ak k oznámeniu nedošlo, príslušný národný regulačný orgán môže navrhované opatrenie prijať, pričom v najvyššej miere zohľadní všetky pripomienky Komisie, orgánu BEREC alebo ktoréhokoľvek iného národného regulačného orgánu.

2. V rámci trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 Komisia, orgán BEREC a dotknutý národný regulačný orgán úzko spolupracujú, aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie v súvislosti s cieľmi stanovenými v článku 3, pričom náležite zohľadňujú názory účastníkov trhu a potrebu zabezpečiť rozvoj jednotného regulačného postupu.

3. Orgán BEREC vydá do šiestich týždňov od začiatku dvojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 dvojtretinovou väčšinou členov rady regulačných orgánov stanovisko k oznámeniu Komisie, ktoré sa uvádza v odseku 1, pričom uvedie, či sa domnieva, že by sa navrhované opatrenie malo zmeniť alebo stiahnuť, a podľa potreby predloží na tento účel aj konkrétne návrhy. Toto stanovisko sa zdôvodní a zverejní.

4. Ak sa orgán BEREC vo svojom stanovisku stotožní s vážnymi pochybnosťami Komisie, úzko spolupracuje s dotknutým národným regulačným orgánom, aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie opatrenie. Pred skončením trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 národný regulačný orgán môže:

  a) zmeniť alebo stiahnuť navrhované opatrenie, pričom čo najviac zohľadní oznámenie Komisie uvedené v odseku 1 a stanovisko a odporúčanie orgánu BEREC;

  b) ponechať navrhované opatrenie.

5. Komisia môže do jedného mesiaca po skončení trojmesačnej lehoty uvedenej v odseku 1 a pri čo najväčšom zohľadnení stanoviska orgánu BEREC, ak bolo vyjadrené:

  a) vydať odporúčanie, v ktorom žiada, aby dotknutý národný regulačný orgán zmenil alebo stiahol navrhované opatrenie, pričom uvedie dôvody tohto odporúčania, najmä ak sa orgán BEREC nestotožňuje s vážnymi pochybnosťami Komisie, a, ak je to relevantné, predložiť ▌návrhy na zmenu navrhovaného opatrenia;

  b) prijať rozhodnutie o stiahnutí svojich výhrad vyjadrených podľa odseku 1.

c) prijať rozhodnutie, ktorým dotknutému národnému regulačnému orgánu predpíše navrhované opatrenie stiahnuť v prípade, že sa orgán BEREC stotožní s vážnymi pochybnosťami Komisie. K tomuto rozhodnutiu priloží podrobnú a objektívnu analýzu, v ktorej uvedie dôvody, prečo by sa návrh opatrenia nemal prijať a pripojí konkrétne návrhy na zmenu návrhu opatrenia. V tomto prípade sa uplatňuje mutatis mutandis postup uvedený v článku 32 ods. 6.

6. Dotknutý národný regulačný orgán stiahne navrhované opatrenie alebo prijme, zverejní a oznámi Komisii a orgánu BEREC konečné prijaté opatrenie do jedného mesiaca od vydania odporúčania Komisie podľa odseku 5 písm. a) alebo od stiahnutia jej výhrad podľa odseku 5 písm. b) tohto článku.

Túto lehotu možno predĺžiť, aby národný regulačný orgán mohol uskutočniť verejnú konzultáciu podľa článku 23.

7. Keď sa národný regulačný orgán rozhodne nezmeniť alebo nestiahnuť navrhované opatrenie na základe odporúčania vydaného podľa odseku 5 písm. a), uvedie dôvody.

8. Národný regulačný orgán môže v ktoromkoľvek štádiu navrhované opatrenie stiahnuť.

Článok 34

Vykonávacie ustanovenia

Po verejnej konzultácii a konzultácii s národnými regulačnými orgánmi a zohľadňujúc v čo najväčšej miere stanovisko orgánu BEREC, môže Komisia v súvislosti s článkom 32 prijať odporúčania a/alebo usmernenia, ktorými sa vymedzí forma a obsah oznámení požadovaných podľa článku 32 ods. 3, ako aj úroveň podrobností, ktoré sa majú v týchto oznámeniach uviesť, okolnosti, za ktorých sa oznámenia nebudú požadovať, a výpočet lehôt.

KAPITOLA II

Konzistentné prideľovanie frekvenčného spektra

Článok 35

Proces partnerského preskúmania

1. V súvislosti s riadením rádiového frekvenčného spektra musia byť národným regulačným orgánom zverené právomoci prijať minimálne tieto opatrenia:

a)  výberové konanie pri individuálnych právach na používanie rádiového frekvenčného spektra podľa článku 54;

b)  v prípade potreby kritériá týkajúce sa oprávnenosti uchádzača podľa článku 48 ods. 4;

c)  parametre určovania ekonomickej hodnoty frekvenčného spektra napr. vyvolávacia cena podľa článku 42;

d)  obdobie trvania platnosti práv na používanie a podmienky ich obnovy v súlade s článkom 49 a článkom 50;

e)  akékoľvek opatrenia na podporu hospodárskej súťaže v zmysle článku 52, ak sú nevyhnutné;

f)  podmienky prideľovania, prevodu, vrátane predaja a prenájmu práv na používanie rádiového frekvenčného spektra podľa článku 51, spoločného používania frekvenčného spektra alebo bezdrôtovej infraštruktúry podľa článku 59 ods. 3 alebo akumulácie práv na používanie podľa článku 52 ods. 2 písm. c) a e) a

g)  parametre podmienok pokrytia v zmysle cieľov celkovej politiky členského štátu v tejto oblasti podľa článku 47.

Pri prijímaní týchto opatrení zohľadňuje národný regulačný orgán potrebu spolupracovať s národnými regulačnými orgánmi ostatných členských štátov, Komisiou a orgánom BEREC s cieľom zaručovať súdržnosť v celej Únii, príslušné vnútroštátne politické ciele, ktoré si daný členský štát stanovil, ako aj iné relevantné vnútroštátne opatrenia týkajúce sa správy rádiového frekvenčného spektra v súlade s právom Únie a svoje opatrenie založí na dôkladnom a objektívnom posúdení hospodárskej súťaže, technickej a hospodárskej situácie na trhu.

2. S cieľom uľahčiť cezhraničnú koordináciu a účinné používanie frekvenčného spektra, ak národný regulačný organ zamýšľa prijať opatrenie v rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. a) až g), oznámi návrh tohto opatrenia spolu s dôvodmi, na ktorých je založené a informuje o tom orgán BEREC, skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra, Komisiu a národné regulačné orgány v iných členských štátoch súčasne.

3. Orgán BEREC vydá do troch mesiacov od zverejnenia návrhu opatrenia odôvodnené stanovisko k návrhu opatrenia s analýzou, či by toto opatrenie bolo tým najvhodnejším prostriedkom ako:

a)  podporiť rozvoj vnútorného trhu vrátane cezhraničného poskytovania služieb a zároveň hospodárskej súťaže, maximálne zvýšiť výhody pre spotrebiteľa a vo všeobecnosti naplniť ciele ▌ stanovené v článku 3 a článku 45 ods. 2;

b)  zaručiť efektívne a účinné používanie rádiového frekvenčného spektra a

c)  zaručiť existujúcim aj budúcim používateľom rádiového frekvenčného spektra stabilné a predvídateľné investičné podmienky zavádzania sietí na poskytovanie elektronických komunikačných služieb, ktoré využívajú rádiové frekvenčné spektrum.

V odôvodnenom stanovisku sa musí uvádzať, či by sa navrhované opatrenie malo zmeniť alebo stiahnuť. Podľa potreby poskytne orgán BEREC na daný účel konkrétne odporúčania. Pripomienky k návrhu opatrenia môžu dotknutému národnému regulačnému orgánu zasielať aj iné národné regulačné orgány a Komisia.

Orgán BEREC prijme a zverejní kritéria, ktoré bude uplatňovať pri hodnotení každého návrhu opatrenia.

4. Pri plnení svojich úloh v zmysle tohto článku orgán BEREC a národné regulačné orgány zohľadňujú najmä:

a)  ciele a zásady uvádzané v tejto smernici; takisto všetky vykonávacie rozhodnutia Komisie prijaté v súlade s touto smernicou, ako aj rozhodnutia 676/2002/ES a 243/2012/ES;

b)  všetky osobitné vnútroštátne ciele, ktoré si členský štát stanovil v súlade s právom Únie;

c)  potrebu vyhnúť sa pri prijímaní týchto opatrení narušeniu hospodárskej súťaže;

ca)  zásady neutrality služieb a technologickej neutrality;

d)  výsledky posledného aktuálneho geografického prieskumu sietí v zmysle článku 22;

e)  potrebu zabezpečiť spojitosť s nedávnymi a prebiehajúcimi postupmi prideľovania frekvenčného spektra v iných členských štátoch, ako aj možné vplyvy na obchod medzi členskými štátmi a a

f)  každé relevantné stanovisko skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra, najmä pokiaľ ide o efektívne a účinné používanie rádiového frekvenčného spektra.

5. Dotknutý národný regulačný orgán musí pred prijatím konečného rozhodnutia v čo najväčšej miere zohľadniť stanovisko orgánu BEREC a pripomienky Komisie a ostatných národných regulačných orgánov. Prijaté konečné rozhodnutie oznámi orgánu BEREC a Komisii.

Keď sa národný regulačný orgán rozhodne nezmeniť alebo nestiahnuť navrhované opatrenie na základe odôvodneného stanoviska vydaného podľa odseku 2 tohto článku, musí to zdôvodniť.

Dotknutý národný regulačný orgán môže v ktoromkoľvek štádiu tohto procesu svoje navrhované opatrenie stiahnuť.

6. Počas prípravy návrhov svojich opatrení v zmysle tohto článku sa môžu národné regulačné orgány obracať na orgán BEREC a skupinu pre politiku rádiového frekvenčného spektra so žiadosťou o pomoc.

7. Orgán BEREC, skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra, Komisia a dotknutý národný regulačný orgán úzko spolupracujú, aby našli najvhodnejšie a najúčinnejšie riešenie, pokiaľ ide o ciele a zásady regulácie stanovené v tejto smernici, pričom náležite zohľadňujú názory účastníkov na trhu a potrebu rozvíjať jednotný regulačný postup.

8. Konečné rozhodnutie prijaté národným regulačným orgánom sa uverejní.

Článok 36

Harmonizované prideľovanie rádiových frekvencií

V prípadoch, kde je použitie rádiových frekvencií harmonizované, kde sú dohodnuté podmienky a postupy prístupu a podniky, ktorým sa majú rádiové frekvencie prideliť, sú vybrané v súlade s medzinárodnými dohodami a právom Únie, členské štáty udelia právo na používanie takýchto rádiových frekvencií v súlade s nimi. Za predpokladu, že všetky národné podmienky spojené s právom na používanie spomenutých rádiových frekvencií boli splnené v prípade jednotného postupu výberu, členské štáty neuložia žiadne ďalšie podmienky, dodatočné kritériá alebo postupy ktoré by obmedzili, pozmenili alebo oneskorili správne vykonávanie jednotného prideľovania takýchto rádiových frekvencií.

Článok 37

Spoločný postup povoľovania na udelenie individuálnych práv na používanie rádiového frekvenčného spektra

1. V prípade závažného rizika cezhraničného škodlivého rušenia dva alebo viaceré členské štáty spolupracujú, a v iných prípadoch môžu spolupracovať, navzájom, ako aj s Komisiou, skupinou pre politiku rádiového frekvenčného spektra a orgánom BEREC pri plnení povinností, ktoré im vyplývajú z ustanovení článkov 14, 46 a 54, a to tak, že sa dohodnú na spoločných aspektoch postupu povoľovania a takisto spoločne zrealizujú výberové konanie na udelenie individuálnych práv na používanie rádiového frekvenčného spektra podľa akéhokoľvek spoločného harmonogramu stanoveného v súlade s článkom 53, ak sa dohodol.

Každý účastník trhu môže požiadať o uskutočnenie spoločného výberového konania potom, ako poskytne dostatočné podporné dôkazy, že nedostatok koordinácie vytvára významnú prekážku vnútornému trhu.

Spoločný postup povoľovania musí spĺňať tieto kritériá:

a)  príslušné orgány musia iniciovať a zrealizovať jednotlivé vnútroštátne postupy povoľovania podľa spoločne dohodnutého plánu;

b)  podľa potreby musí stanovovať spoločné podmienky a postupy výberu a udeľovania individuálnych práv medzi dotknutými členskými štátmi;

c)  podľa potreby musí stanovovať spoločné alebo porovnateľné podmienky spojené s individuálnymi právami na používanie medzi dotknutými členskými štátmi, ktoré okrem iného umožňujú udeliť používateľom podobné bloky rádiového frekvenčného spektra;

d)  musí byť kedykoľvek až do spustenia procesu povoľovania otvorený pre iné členské štáty.

2. Ak opatrenia prijaté na účely uplatňovania odseku 1 spadajú do rozsahu pôsobnosti článku 35 ods. 1, všetky dotknuté národné regulačné orgány musia naraz uplatniť postup uvedený v tom článku.

KAPITOLA III

Harmonizačné postupy

Článok 38

Harmonizačné postupy

1. Bez toho, aby boli dotknuté články 37, 45, 46 ods. 3, 47 ods. 3 a 53, ak Komisia zistí, že odlišnosti vo vykonávaní regulačných úloh uvedených v tejto smernici jednotlivými národnými regulačnými orgánmi alebo inými príslušnými orgánmi môžu tvoriť prekážky vnútornému trhu, môže vydať odporúčanie alebo rozhodnutie týkajúce sa harmonizovaného uplatňovania ustanovení tejto smernice v snahe podporiť plnenie cieľov ustanovených v článku 8, pričom v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko orgánu BEREC.

2. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné a iné príslušné orgány pri plnení svojich úloh v čo najväčšej miere zohľadňovali odporúčania v odseku 1. Ak sa národný regulačný orgán alebo iný príslušný orgán rozhodne nepostupovať podľa odporúčania, informuje o tom Komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie.

3. Rozhodnutia prijaté podľa odseku 1 môžu zahŕňať iba identifikáciu harmonizovaného alebo koordinovaného prístupu na účely riešenia týchto otázok:

a)  nekonzistentné vykonávanie všeobecných regulačných prístupov národnými regulačnými orgánmi pre reguláciu trhov elektronických komunikácií pri uplatňovaní článkov 62 a 65, keď vytvára prekážku vnútornému trhu. Takéto rozhodnutia sa nevzťahujú na špecifické oznámenia, ktoré vydávajú národné regulačné orgány v súlade s článkom 33;

  V takom prípade Komisia predloží návrh rozhodnutia až po:

–  uplynutí aspoň dvoch rokov od prijatia odporúčania Komisie, ktoré sa týka tej istej veci, a

–  čo najväčšom zohľadnení stanoviska orgánu BEREC k prípadu na účely prijatia takéhoto rozhodnutia, ktoré orgán BEREC poskytne do troch mesiacov od žiadosti Komisie;

b)  prideľovanie čísel vrátane číselných množín, prenositeľnosť čísel a identifikačných údajov, systémy prepočtu čísla a prekladu adries a prístup k tiesňovým službám čísla 112.

4. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4.

5. Orgán BEREC môže z vlastnej iniciatívy, a to aj na základe sťažnosti podanej podnikom, ktorý poskytuje elektronické komunikačné siete alebo služby, poradiť Komisii, či by sa opatrenie podľa odseku 1 malo prijať.

5a. Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Komisie podľa odseku 1, 2, a 3 a Zmluva o fungovaní Európskej únie, ak orgán BEREC prijíma stanovisko, v ktorom sa uvádza jestvovanie rozdielov pri vykonávaní regulačných úloh vymedzených v tejto smernici národnými regulačnými orgánmi alebo inými príslušnými orgánmi, a ak by tieto rozdiely mohli vytvoriť prekážku na vnútornom trhu, Komisia buď prijme odporúčanie v súlade s odsekom 1 alebo, ak prijala odporúčanie v tej istej veci dávnejšie ako dva roky, prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 3 bez toho, aby si vyžiadala ďalšie stanovisko orgánu BEREC.

Ak Komisia podľa prvého pododseku neprijala odporúčanie ani rozhodnutie v lehote jedného roka od dátumu prijatia stanoviska orgánom BEREC, informuje Európsky parlament a Radu o svojich dôvodoch nečinnosti a tieto dôvody zverejní.

Ak Komisia prijala odporúčanie, ale nejednotné vykonávanie, ktoré vytvára prekážky na vnútornom trhu, trvá dva roky, Komisia buď v priebehu ďalšieho roka prijme rozhodnutie v súlade s odsekom 3, alebo, ak sa Komisia rozhodne, že neprijme rozhodnutie, oznámi Európskemu parlamentu a Rade dôvody svojej nečinnosti a tieto dôvody zverejní.

Článok 39

Normalizácia

1. Komisia vypracuje a zverejní v Úradnom vestníku Európskej únie zoznam nezáväzných noriem a/alebo špecifikácii, ktoré slúžia ako základ na podporu harmonizovaného poskytovania elektronických komunikačných sietí, elektronických komunikačných služieb a pridružených prostriedkov a služieb. Komisia môže, v prípade potreby po porade s výborom ustanoveným smernicou 2015/1535/EÚ, požiadať o vypracovanie noriem európske normalizačné organizácie [Európsky výbor pre normalizáciu (CEN), Európsky výbor pre normalizáciu v oblasti elektrotechniky (CENELEC) a Európsky inštitút pre telekomunikačné normy (ETSI)].

2. Členské štáty podporujú používanie noriem a/alebo špecifikácií uvedených v odseku 1 na poskytovanie služieb, technických rozhraní a/alebo funkcií siete, v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie interoperability a prepojiteľnosti služieb, prepojenia koniec-koniec, uľahčenia zmeny s cieľom zlepšenia slobody výberu pre používateľov.

Členské štáty podporia vykonávanie noriem a/alebo špecifikácií prijatých európskymi normalizačnými organizáciami pokiaľ normy a/alebo špecifikácie neboli zverejnené podľa odseku 1.

Ak takéto normy a/alebo špecifikácie chýbajú, členské štáty podporia vykonávanie medzinárodných noriem alebo odporúčaní prijatých Medzinárodnou telekomunikačnou úniou (ITU), Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných správ (CEPT), Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu (ISO) a Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou (IEC).

Členské štáty podporia využívanie existujúcich medzinárodných noriem európskymi normalizačnými organizáciami alebo ich príslušných častí ako základne pre normy, ktoré vytvárajú, okrem prípadov, keď by takéto medzinárodne normy alebo ich príslušné časti boli neefektívne.

Všetky normy uvedené v odseku 1 alebo v tomto odseku uľahčujú prístup, ako sa môže požadovať podľa tejto smernice, ak je to možné.

3. Ak normy a/alebo špecifikácie uvedené v odseku 1 nie sú primerane vykonávané, a preto nemôže byť zaručená interoperabilita služieb v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, môže byť vykonávanie takýchto noriem a/alebo špecifikácií uložené povinne podľa postupu stanoveného v odseku 4 v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie interoperability a zlepšenie slobodného výberu pre používateľov.

4. Ak Komisia zamýšľa zaviesť povinné vykonávanie určitých noriem a/alebo špecifikácií, uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie a vyzve všetky príslušné strany, aby sa verejne vyjadrili. Komisia prijme vhodné vykonávacie opatrenia a zavedie povinné vykonávanie príslušných noriem prostredníctvom odkazu na ne ako na povinné normy v zozname noriem a/alebo špecifikácií uverejnenom v Úradnom vestníku Európskej únie.

5. Ak Komisia usúdi, že normy a/alebo špecifikácie uvedené v odseku 1 už neprispievajú k poskytovaniu harmonizovaných elektronických komunikačných služieb alebo že už nenapĺňajú potreby zákazníkov alebo bránia technologickému rozvoju, odstráni normy a/alebo špecifikácie zo zoznamu uvedeného v odseku 1.

6. Komisia prijme primerané vykonávacie opatrenia a odstráni tieto normy a/alebo špecifikácie zo zoznamu noriem a/alebo špecifikácií uvedeného v odseku 1 ak usúdi, že normy a/alebo špecifikácie uvedené v odseku 4 už neprispievajú k poskytovaniu harmonizovaných elektronických komunikačných služieb alebo že už nenapĺňajú potreby zákazníkov alebo bránia technologickému rozvoju.

7. Vykonávacie opatrenia uvedené v odsekoch 4 a 6 sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4.

8. Tento článok sa nevzťahuje na žiadne základné požiadavky, špecifikácie rozhraní alebo harmonizované normy, pre ktoré platia ustanovenia smernice 2014/53/EÚ.

Hlava V: Bezpečnosť a integrita

Článok 40

Bezpečnosť sietí a služieb

1. Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia verejných komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, prijali primerané technické a organizačné opatrenia na primerané riadenie rizík spojených s bezpečnosťou sietí a služieb. S ohľadom na najnovší technologický vývoj musia takéto opatrenia zaručovať takú úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere daného rizika. Opatrenia sa prijímajú najmä s cieľom zabezpečiť, aby v prípade, keď to je potrebné z dôvodu dôvernosti, obsah elektronickej komunikácie bol štandardne šifrovaný od konca do konca s cieľom predchádzať bezpečnostným incidentom a minimalizovať ich vplyv na používateľov a na iné siete alebo služby.

1a. Členské štáty nesmú ukladať žiadne povinnosti poskytovateľom verejných komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ktoré by viedli k oslabeniu bezpečnosti ich sietí alebo služieb.

Ak členské štáty ukladajú dodatočné bezpečnostné požiadavky poskytovateľom verejných komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb vo viac ako jednom členskom štáte, musia uvedené opatrenia oznámiť Komisii a Agentúre Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA). ENISA pomáha členským štátom pri koordinácii prijatých opatrení s cieľom vyhnúť sa duplicite alebo odlišným požiadavkám, ktoré môžu vytvárať bezpečnostné riziká a prekážky pre vnútorný trh.

2. Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia verejných komunikačných sietí, podnikli všetky vhodné kroky na zabezpečenie integrity svojich sietí a aby tak zaručili kontinuitu dodávok služieb poskytovaných prostredníctvom týchto sietí.

3. Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia verejných komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, bez zbytočného odkladu informovali príslušný orgán o ▌ bezpečnostnom incidente alebo strate integrity s významným vplyvom na prevádzku sietí alebo služieb.

V snahe určiť závažnosť vplyvu takéhoto incidentu sa zohľadňujú najmä tieto parametre:

a)  počet používateľov ovplyvnených incidentom;

b)  dĺžka trvania incidentu;

c)  zemepisná rozloha oblasti ovplyvnenej incidentom;

d)  rozsah, v akom je ovplyvnené fungovanie siete alebo služby;

e)  vplyv na hospodárske a spoločenské činnosti.

Dotknutý príslušný vnútroštátny orgán v prípade potreby informuje príslušné vnútroštátne orgány v ostatných členských štátoch a ▌ENISA. Ak dotknutý príslušný orgán usúdi, že zverejnenie incidentu je vo verejnom záujme, môže o ňom informovať verejnosť alebo to uloží ako povinnosť poskytovateľom.

Dotknutý príslušný orgán raz za rok predkladá Komisii a agentúre ENISA súhrnnú správu o prijatých oznámeniach a o krokoch, ktoré urobil v súlade s týmto odsekom.

Členské štáty zabezpečia, aby v prípade osobitného rizika bezpečnostného incidentu vo verejných komunikačných sieťach alebo verejne dostupných elektronických komunikačných službách poskytovatelia takýchto sietí alebo služieb informovali svojich používateľov o takomto riziku a o všetkých možných ochranných opatreniach alebo nápravných opatreniach, ktoré používatelia môžu prijať.

4. Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia 2016/679/EÚ o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov a smernice 2002/58/EÚ týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií.

5. Komisia musí mať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 109 s úmyslom harmonizovať opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 vrátane opatrení, ktoré upravujú okolnosti, formát a postupy týkajúce sa požiadaviek na oznamovanie. Tieto delegované akty musia v čo najväčšej miere vychádzať z európskych a medzinárodných noriem, pričom nesmú členským štátom brániť v prijímaní ďalších požiadaviek s cieľom napĺňať ciele stanovené v odsekoch 1 a 2. Prvé také delegované akty sa prijmú do [vložte dátum].

5a. S cieľom prispievať ku konzistentnému uplatňovaniu opatrení na bezpečnosť sietí a služieb ENISA do... [dátum] po porade so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou a orgánom BEREC vydá usmernenia o minimálnych kritériách a spoločných prístupoch, pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a služieb a podporu používania šifrovania bez medzifáz.

Článok 41

Vykonávanie a presadzovanie

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali na účely vykonávania článku 40 právomoc vydávať záväzné usmernenia vrátane usmernení k opatreniam nevyhnutným na prevenciu alebo nápravu incidentu a lehotám na ich vykonanie pre poskytovateľov verejných komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb.

2. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc vyžadovať od poskytovateľov verejných komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, aby:

  a) poskytovali informácie potrebné na posúdenie bezpečnosti a integrity svojich služieb a sietí vrátane dokumentovaných bezpečnostných politík a

  b) podstúpili bezpečnostný audit, ktorý vykoná kvalifikovaný nezávislý subjekt alebo príslušný orgán, a aby jeho výsledky poskytli príslušnému orgánu. Náklady na audit znáša podnik.

3. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na vyšetrenie prípadov nedodržiavania predpisov a ich dôsledkov na bezpečnosť sietí a služieb.

4. Členské štáty zabezpečia, aby na účely vykonávania článku 40 mali príslušné orgány právomoc získať pomoc od jednotiek pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (CSIRT) podľa článku 9 smernice (EÚ) 2016/1148 v záležitostiach, ktoré patria k úlohám CSIRT v zmysle bodu 2 prílohy I k danej smernici.

5. Príslušné orgány sa musia vždy, keď je to vhodné a v súlade s vnútroštátnym právom, poradiť s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi na presadzovanie práva, príslušnými orgánmi vymedzenými v článku 8 ods. 1 smernice (EÚ) 2016/1148 a s vnútroštátnymi orgánmi na ochranu údajov a spolupracovať s nimi.

Časť II: SIETE

Hlava I: Vstup na trh a zavedenie infraštruktúry

Článok 42

Poplatky za práva na používanie rádiového frekvenčného spektra a práva na inštalovanie zariadení

Členské štáty môžu povoliť príslušnému orgánu, aby uložil poplatky za práva na používanie rádiového frekvenčného spektra alebo práva na inštalovanie zariadení nachádzajúcich sa na verejnom alebo súkromnom majetku, nad alebo pod ním, ktoré sa používajú na poskytovanie elektronických komunikačných služieb alebo sietí a pridružených prostriedkov a zaručujú optimálne použitie týchto zdrojov. Členské štáty zabezpečia, aby takéto poplatky boli objektívne odôvodnené, transparentné, nediskriminačné a primerané vo vzťahu k ich zamýšľanému účelu, a zohľadňovali ciele uvedené v článkoch 3, 4 a 45 ods. 2 a zároveň:

a)  boli nezávislé od služby a technológie, podliehali iba obmedzeniam v súlade s článkom 45 ods. 4 a 5 a podporovali efektívne a účinné používanie frekvenčného spektra a maximalizovali jeho sociálnu a ekonomickú užitočnosť;

b)  zohľadňovali potrebu podporovať rozvoj inovatívnych služieb a

c)  zohľadňovali možné alternatívne spôsoby použitia zdrojov.

2. Členské štáty zabezpečia, aby vyvolávacie ceny stanovené ako minimálne poplatky za práva na používanie rádiového frekvenčného spektra zohľadňovali hodnotu práv pri ich alternatívnom využití a odrážali dodatočné náklady vyplývajúce z podmienok spojených s týmito právami pri plnení cieľov uvedených v článkoch 3, 4 a 45 ods. 2, ako sú povinnosti týkajúce sa pokrytia, ktoré nespadajú do rozsahu pôsobnosti štandardných komerčných noriem ▌.

3. Členské štáty uplatňujú spôsoby platby vychádzajúce zo skutočnej dostupnosti daného rádiového frekvenčného spektra, ktoré zbytočne nezaťažia žiadne ďalšie investície do sietí a pridružených prostriedkov potrebné na efektívne využívanie rádiového frekvenčného spektra a poskytovanie súvisiacich služieb.

4. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že príslušné orgány uložia poplatky, zohľadnili aj iné platby a správne poplatky súvisiace so všeobecným povolením alebo s právami na používanie nadobudnutými podľa tejto smernice, aby nedochádzalo k zbytočnému zaťaženiu poskytovateľov elektronických komunikačných sietí a služieb a mohlo sa stimulovať optimálne využitie pridelených zdrojov.

5. Uloženie poplatkov v zmysle tohto článku musí byť v súlade s požiadavkami článku 23, prípadne článkami 35, 48 ods. 6 a 54.

KAPITOLA I

PRÍSTUP K POZEMKOM

Článok 43

Práva vstupu

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán pri posudzovaní:

–  žiadosti o udelenie práv na inštaláciu zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad alebo pod ním, podniku oprávnenému poskytovať verejné komunikačné siete alebo

–  žiadosti o udelenie práv na inštaláciu zariadení na verejnom majetku, nad alebo pod ním, podniku oprávnenému poskytovať neverejné elektronické komunikačné siete,

tento príslušný orgán :

–  konal na základe jednoduchých, efektívnych, transparentných a verejne dostupných postupov uplatňovaných bez diskriminácie a bezodkladne a v každom prípade prijal svoje rozhodnutie do šiestich mesiacov od podania žiadosti s výnimkou prípadov vyvlastnenia a

–  dodržiaval princípy transparentnosti a nediskriminácie pri určovaní podmienok k takým právam.

Uvedené postupy sa môžu líšiť podľa toho, či žiadateľ poskytuje alebo neposkytuje verejné komunikačné siete.

2. Ak si verejné alebo miestne orgány ponechávajú vlastníctvo podnikov prevádzkujúcich verejné elektronické komunikačné siete a/alebo poskytujúcich verejne dostupné elektronické komunikačné služby alebo ak si ponechávajú kontrolu nad takýmito podnikmi, členské štáty zabezpečia, aby existovalo účinné štrukturálne oddelenie funkcie zodpovednej za udeľovanie práv uvedených v odseku 1 od činností súvisiacich s vlastníctvom alebo kontrolou.

2a. Členské štáty určia alebo vytvoria účinný mechanizmus, ktorý podnikom umožní odvolať sa proti rozhodnutiam o udelení práv na inštalovanie zariadení orgánu, ktorý je nezávislý od zainteresovaných strán. Tento orgán prijme svoje rozhodnutie v primeranej lehote.

Článok 44

Spoločné umiestnenie a spoločné používanie sieťových prvkov a pridružených prostriedkov v prípade poskytovateľov elektronických komunikačných sietí

1. Ak si prevádzkovateľ v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov uplatní právo na inštaláciu zariadení na verejnom alebo súkromnom majetku, nad alebo pod ním, alebo ak využije postup vyvlastnenia či využívania majetku, musí byť príslušným orgánom dovolené uložiť povinnosť spoločného umiestnenia a spoločného používania inštalovaných sieťových prvkov a pridružených prostriedkov s úmyslom chrániť životné prostredie, verejné zdravie, verejnú bezpečnosť alebo splniť ciele urbanistického a územného plánovania. Povinnosť spoločne umiestniť alebo spoločne používať inštalované sieťové prvky a pridružené prostriedky možno uložiť až po uplynutí primeranej dlhej verejnej konzultácie, počas ktorej musia všetky zainteresované strany dostať možnosť vyjadriť svoje názory a iba v osobitných oblastiach, kde sa spoločné používanie považuje za nevyhnutné na účely splnenia cieľov uvedených v tomto článku. Príslušné orgány uložia povinnosť spoločného využívania takýchto zariadení alebo majetku vrátane pozemkov, budov, vstupov do budov, elektroinštalácie budov, stožiarov, antén, veží a iných nosných zariadení, káblovodov, rúr, vstupných šácht, rozvodných skríň alebo k prostriedkom uľahčujúcim koordináciu verejných prác. V prípade potreby vypracujú národné regulačné orgány pravidlá rozdelenia nákladov za spoločné používanie zariadenia alebo majetku a koordináciu stavebných prác.

2. Opatrenia prijaté príslušným orgánom v súlade s týmto článkom musia byť objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané. V náležitých prípadoch sa tieto opatrenia vykonávajú koordinovane s národnými regulačnými orgánmi.

KAPITOLA II

PRÍSTUP K RÁDIOVÉMU FREKVENČNÉMU SPEKTRU

Oddiel 1: Povolenia

Článok 45

Správa rádiového frekvenčného spektra

1. Členské štáty zabezpečia účinnú správu rádiového frekvenčného spektra pre elektronické komunikačné služby a siete na svojom území v súlade s článkami 3 a 4, pričom náležite zohľadňujú skutočnosť, že rádiové frekvenčné spektrum je verejným majetkom s významnou spoločenskou, kultúrnou a hospodárskou hodnotou. Zabezpečia, aby prideľovanie rádiového frekvenčného spektra pre elektronické komunikačné služby a siete a vydávanie všeobecných povolení alebo individuálnych práv na používanie tohto rádiového frekvenčného spektra príslušnými orgánmi bolo založené na objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritériách podporujúcich hospodársku súťaž.

Pri uplatňovaní tohto článku členské štáty rešpektujú príslušné medzinárodné dohody vrátane Rádiokomunikačného poriadku ITU a iných dohôd prijatých v rámci ITU a môžu zohľadniť verejné záujmy.

2. Členské štáty podporujú harmonizáciu používania rádiového frekvenčného spektra v celej Únii v súlade s potrebou zabezpečiť ich účinné a efektívne využívanie, a to aj v rámci úsilia o dosiahnutie konkurenčných a iných výhod pre spotrebiteľov, ako sú napríklad úspory z rozsahu alebo interoperabilita služieb a sietí. Konajú pritom v súlade s článkom 4 a s rozhodnutím 676/2002/ES, pričom okrem iného:

a)  zaručujú vysokokvalitné a rýchle pokrytie územia svojho štátu a jeho obyvateľstva, a to vo vnútorných i vonkajších priestoroch, ako aj pokrytie hlavných vnútroštátnych a európskych dopravných ciest vrátane transeurópskych sietí, ako je vymedzené v nariadení č. 1315/2013;

b)  zaručujú, že v oblastiach s podobnými charakteristickými vlastnosťami, najmä pokiaľ ide o zavedenie siete alebo hustotu obyvateľstva, platia rovnaké podmienky pokrytia;

c)  uľahčujú rýchly vývoj nových bezdrôtových komunikačných technológií a aplikácií v Únii, v prípade potreby aj na medziodvetvovom princípe;

ca)   zabezpečujú predvídateľnosť a konzistentnosť pri udeľovaní, obnovovaní, zmene, obmedzovaní a odnímaní práv s cieľom podporiť dlhodobé investície;

d)  zaručujú ochranu pred cezhraničným škodlivým rušením medzi členskými štátmi v súlade s článkami 28, resp. 46 a na tento účel prijímajú vhodné preventívne a nápravné opatrenia;

e)  podporujú spoločné používanie rádiového frekvenčného spektra v prípade podobných a/alebo rozličných spôsobov jeho použitia, a to formou vhodne nastavených pravidiel a podmienok spoločného používania vrátane ochrany existujúcich práv na používanie a v súlade s právom Únie;

f)  v súlade s článkom 46 uplatňujú čo možno najvhodnejší a najjednoduchší systém udeľovania povolení spôsobom, ktorý maximalizuje pružnosť a efektívnosť používania rádiového frekvenčného spektra, ako aj jeho spoločné používanie;

g)  zaručujú, že pravidlá udeľovania, prevodu, obnovenia, zmeny a odňatia práv na používanie rádiového frekvenčného spektra sú definované jasne a transparentne a uplatňované tak, aby bola garantovaná istota, konzistentnosť a predvídateľnosť regulácie;

h)  zaručujú konzistentnosť a predvídateľnosť v celej Únii, aby bol spôsob použitia rádiového frekvenčného spektra povolený s úmyslom chrániť verejné zdravie pred škodlivými účinkami elektromagnetických polí.

Pri prijímaní opatrení na technickú harmonizáciu podľa rozhodnutia č. 676/2002/ES ▌Komisia po tom, čo v najväčšej miere zohľadní stanovisko skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra, prijme vykonávacie opatrenie, v ktorom stanoví, či sa podľa článku 46 tejto smernice má na práva v harmonizovanom pásme vzťahovať všeobecné povolenie, alebo individuálne práva na používanie. Tieto vykonávacie opatrenia sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4.

Ak Komisia uvažuje o tom, že pripraví opatrenia v súlade s článkom 39, musí sa poradiť so skupinou pre politiku rádiového frekvenčného spektra o vplyve takejto normy alebo špecifikácie týkajúcej sa koordinácie, harmonizácie a dostupnosti rádiového frekvenčného spektra. Komisia pri prijímaní akýchkoľvek ďalších krokov v čo najväčšej miere zohľadní poradné stanovisko skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra.

3. V prípade chýbajúceho dopytu po používaní harmonizovaného pásma na celoštátnom alebo regionálnom trhu pri umožňovaní používania v súlade a pod podmienkou harmonizovaného opatrenia prijatého podľa rozhodnutia č. 676/2002/ES, môžu členské štáty povoliť alternatívne využitie celého harmonizovaného pásma alebo jeho časti vrátane existujúceho použitia v súlade s odsekmi 4 a 5 za predpokladu, že:

a)  chýbajúci trhový dopyt po používaní harmonizovaného pásma bol zistený na základe verejnej konzultácie v súlade s článkom 23 vrátane výhľadového posúdenia dopytu na trhu;

b)  dané alternatívne využitie nebráni ani neprekáža dostupnosti alebo používaniu harmonizovaného pásma v iných členských štátoch a

c)  dotknuté členské štáty náležite zohľadnia dlhodobú dostupnosť alebo používanie harmonizovaného pásma v Únii a úspory z rozsahu v prípade vybavenia, ktoré vzniknú používaním harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra v Únii.

Takéto alternatívne použitie sa povolí len výnimočne v prípade neprítomnosti trhového dopytu po pásme v čase, keď bolo po prvýkrát sprístupnené na využitie. Každé rozhodnutie o umožnení alternatívneho použitia vo výnimočných prípadoch sa preskúma ▌ každé tri roky alebo bezprostredne na žiadosť budúceho používateľa o používanie pásma v súlade s harmonizovaným opatrením adresovanú príslušnému orgánu. Členský štát informuje Komisiu a ostatné členské štáty o prijatom rozhodnutí, ako aj o výsledku každého preskúmania spolu s jeho odôvodnením.

4. Pokiaľ nie je v druhom pododseku stanovené inak, členské štáty zabezpečia, aby sa všetky druhy technológií používaných pre elektronické komunikačné služby alebo siete mohli využívať v rádiovom frekvenčnom spektre, ktoré vo svojom národnom pláne využívania frekvenčného spektra vyhlásia za dostupné pre elektronické komunikačné služby v súlade s právom Únie.

Členské štáty však môžu pre niektoré druhy rádiových sietí alebo bezdrôtovej prístupovej technológie používané pre elektronické komunikačné služby stanoviť primerané a nediskriminačné obmedzenia, iba ak je to potrebné s cieľom:

a) zabrániť škodlivému rušeniu;

  b) chrániť verejné zdravie pred elektromagnetickými poľami a pritom maximálne zohľadniť odporúčanie Rady č. 1999/519/ES(40);

  c) zabezpečiť technickú kvalitu služieb;

  d) zabezpečiť maximalizáciu spoločného používania ▌rádiového frekvenčného spektra v súlade s právom Únie;

  e) zaručiť efektívne využívanie rádiového frekvenčného spektra alebo

  f) zabezpečiť splnenie cieľa všeobecného záujmu v súlade s odsekom

5. Pokiaľ nie je v druhom pododseku stanovené inak, členské štáty zabezpečia, aby sa všetky druhy elektronických komunikačných služieb mohli poskytovať v rádiovom frekvenčnom spektre , ktoré vo svojom národnom pláne využívania frekvenčného spektra vyhlásia za dostupné pre elektronické komunikačné služby v súlade s právom Únie. Členské štáty však môžu pre elektronické komunikačné služby, ktoré sa majú poskytovať, stanoviť primerané a nediskriminačné obmedzenia vrátane prípadného plnenia požiadaviek Rádiokomunikačného poriadku ITU.

Opatrenia, ktorými sa požaduje, aby sa elektronická komunikačná služba poskytovala v konkrétnom pásme dostupnom pre elektronické komunikačné služby, musia byť odôvodnené s cieľom zabezpečiť plnenie cieľa všeobecného záujmu vymedzeného členskými štátmi v súlade s právom Únie, ako napríklad:

a) ochrana života;

  b) podpora sociálnej, regionálnej alebo územnej súdržnosti;

  c) zabránenie neefektívnemu využívaniu rádiového frekvenčného spektra; ▌

  d) podpora kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a plurality médií napríklad poskytovaním služieb rozhlasového a televízneho vysielania;

da) podpora vysokokvalitného prepojenia v Európe pozdĺž hlavných dopravných trás.

Opatrenie, ktorým sa zakazuje poskytovať akúkoľvek inú elektronickú komunikačnú službu v konkrétnom pásme, sa môže zaviesť len v prípadoch odôvodnených potrebou chrániť služby zabezpečujúce ochranu života. Členské štáty môžu výnimočne aj rozšíriť takéto opatrenie s tým, aby sa plnili aj iné ciele všeobecného záujmu vymedzené Úniou alebo členskými štátmi v súlade s právom Únie.

6. Nevyhnutnosť obmedzení uvedených v odsekoch 4 a 5 členské štáty pravidelne preskúmavajú a výsledky týchto preskúmaní zverejňujú.

7. Obmedzenia stanovené pred 25. májom 2011 musia byť do dátumu uplatňovania tejto smernice v súlade s odsekmi 4 a 5.

Článok 46

Povolenie používania rádiového frekvenčného spektra

1. Členské štáty rozhodujú o najvhodnejšom režime pre povoľovanie používania rádiového frekvenčného spektra s cieľom uľahčovať používanie rádiového frekvenčného spektra vrátane spoločného používania v rámci všeobecných povolení a obmedzovať udeľovanie individuálnych práv alebo používanie rádiového frekvenčného spektra, kde je to potrebné, s cieľom:

a)  ▌

b)  zamedziť alebo zabezpečiť ochranu pred škodlivým rušením;

c)  ▌

d)  ▌zabezpečiť technickú kvalitu komunikácií alebo služby;

e)  plniť iné ciele všeobecného záujmu vymedzené členskými štátmi v súlade s právom Únie.

ea)  zabezpečiť účinné využívanie spektra.

V prípade potreby členské štáty zvážia možnosť povoliť používanie rádiového frekvenčného spektra na základe kombinácie všeobecného povolenia a individuálnych práv na využívanie, pričom by sa mali zohľadniť možné vplyvy na hospodársku súťaž, inováciu a vstup na trh v rozličných kombináciách a postupné prevody z jednej kategórie do druhej.

–  ▌

–  ▌

–  ▌

–  ▌

Členské štáty minimalizujú obmedzenia používania rádiového frekvenčného spektra, pričom zohľadnia technologické riešenia na riadenie škodlivého rušenia, s cieľom zaviesť čo najmenej zaťažujúci režim udeľovania povolení.

2. Členské štáty zabezpečia, aby boli pravidlá a podmienky spoločného používania rádiového frekvenčného spektra, ak sa uplatňujú, jasne stanovené a konkrétne špecifikované v podmienkach povolenia. Takéto pravidlá a podmienky uľahčujú efektívne využívanie, hospodársku súťaž a inováciu a zahŕňajú spravodlivé a nediskriminačné podmienky prístupu na úrovni veľkoobchodu.

3. Komisia pri maximálnom zohľadnení stanoviska skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra prijme vykonávacie opatrenia týkajúce sa možností uplatňovania kritérií, pravidiel a podmienok uvedených v odsekoch 1 a 2, ak ide o harmonizované rádiové frekvenčné spektrum. Tieto opatrenia prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4. Tieto opatrenia sa prijmú do [vložiť dátum].

Článok 47

Podmienky spojené so všeobecnými povoleniami a právami na používanie rádiového frekvenčného spektra

1. Príslušné orgány spoja všeobecné povolenia a individuálne práva na používanie rádiového frekvenčného spektra v súlade s článkom 13 ods. 1 s podmienkami, ktorými zaručia optimálne a efektívne používanie rádiového frekvenčného spektra subjektmi so všeobecným povolením alebo držiteľmi individuálnych práv, prípadne ktoroukoľvek treťou stranou, ktorej bolo individuálne právo alebo jeho časť predané alebo sa prenajíma. Každú z podmienok jasne definujú vrátane požadovanej miery využitia a možnosti predaja a prenájmu súvisiacich s touto povinnosťou, aby zaručili vykonávanie týchto povinností v súlade s článkom 30. V prípade individuálnych práv sa každá takáto podmienky musí jasne vymedziť pred udelením, pridelením alebo obnovením práva. Príslušný orgán môže zmeniť podmienky v posúdení v polovici obdobia, ak to bude potrebné na dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu v súlade s článkom 3. Podmienky spojené s obnovením práva na používanie rádiového frekvenčného spektra nesmú existujúcim držiteľom týchto práv poskytovať neoprávnené výhody.

V takýchto podmienkach sa uvedú všetky uplatniteľné parametre vrátane lehoty na uvedenie práv do používania, ktorých neplnenie by oprávňovalo príslušný orgán odňať práva na používanie alebo uvaliť iné opatrenia, ako je spoločné používanie.

V snahe maximalizovať efektívne využitie rádiového frekvenčného spektra musí príslušný orgán pri určovaní veľkosti a typu prideľovaného rádiového frekvenčného spektra prihliadať predovšetkým na:

a. možnosť spojenia doplnkových pásiem do jedného pridelenia a

b. relevantnosť veľkosti blokov rádiového frekvenčného spektra alebo na možnosť kombinovať ich možné spôsoby použitia, najmä z hľadiska potrieb objavujúcich sa nových komunikačných systémov.

Príslušné orgány sa včas poradia so zainteresovanými stranami a informujú ich o podmienkach spojených s individuálnymi právami na používanie a všeobecnými povoleniami ešte pred ich zavedením. Vopred určia kritériá posudzovania dodržiavania týchto podmienok a transparentným spôsobom ich oznámia zainteresovaným stranám.

2. Pri spájaní podmienok s individuálnymi právami na používanie rádiového frekvenčného spektra môžu príslušné orgány povoliť spoločné používanie pasívnej či aktívnej infraštruktúry alebo rádiového frekvenčného spektra, ako aj uzatváranie dohôd o prístupe k roamingu alebo spoločné zavádzanie infraštruktúr na poskytovanie služieb alebo sietí závislých od používania rádiového frekvenčného spektra, najmä s úmyslom zaručiť efektívne a účinné používanie rádiového frekvenčného spektra alebo podporovať pokrytie. Podmienky spojené s právami na používanie nesmú brániť spoločnému používaniu rádiového frekvenčného spektra. Na vykonávanie podmienok spojených s právami v zmysle tohto odseku podnikmi sa aj naďalej vzťahujú právne predpisy o hospodárskej súťaži.

3. Komisia prijíma vykonávacie opatrenia, ktorými špecifikuje možnosti uplatňovania podmienok, ktoré členské štáty môžu spojiť s povoleniami na používanie harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra podľa odsekov 1 a 2 s výnimkou poplatkov v zmysle článku 42.

Pokiaľ ide o požiadavku týkajúcu sa pokrytia uvedenú v časti D prílohy I, musí sa každé vykonávacie opatrenie obmedziť na špecifikáciu kritérií použitých príslušným vnútroštátnym orgánom na definíciu a meranie podmienok pokrytia, pričom sa zohľadnia podobné geografické vlastnosti regiónov, hustota obyvateľstva, možnosti hospodárskeho rozvoja alebo rozvoja sietí pri konkrétnych typoch elektronickej komunikácie, ako aj vývoj dopytu. Vykonávacie opatrenia sa nesmú rozšíriť na definíciu osobitných povinností pokrytia.

Tieto vykonávacie opatrenia sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4 a po maximálnom zohľadnení každého stanoviska skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra. Tieto opatrenia sa prijmú do [vložiť dátum].

Oddiel 2: Práva na používanie

Článok 48

Udeľovanie individuálnych práv na používanie rádiového frekvenčného spektra

1. Ak je potrebné udeliť individuálne práva na používanie rádiového frekvenčného spektra, členské štáty udelia takéto práva na požiadanie akémukoľvek podniku na účely poskytovania sietí alebo služieb na základe všeobecného povolenia uvedeného v článku 12, pričom uplatnia ustanovenia článkov 13 a 54 a článku 21 ods. 1 písm. c) tejto smernice a akékoľvek iné predpisy zabezpečujúce efektívne využívanie týchto zdrojov v súlade s touto smernicou .

2. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné kritériá a postupy prijaté členskými štátmi na účely udeľovania práv na používanie rádiového frekvenčného spektra poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania, aby sa zabezpečilo plnenie cieľov všeobecného záujmu v súlade s právom Únie, sa práva na používanie rádiového frekvenčného spektra udeľujú postupmi, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané a v prípade rádiových frekvencií v súlade s ustanoveniami článku 45.

3. Výnimka z požiadavky na otvorené postupy sa môže uplatniť v prípadoch, keď je udelenie individuálnych práv na používanie rádiového frekvenčného spektra poskytovateľom služieb obsahu rozhlasového alebo televízneho vysielania potrebné na splnenie cieľa všeobecného záujmu vymedzeného Úniou alebo členskými štátmi v súlade s právom Únie.

4. Príslušné orgány posudzujú žiadosti o individuálne práva na používanie rádiového frekvenčného spektra na základe výberových konaní podľa objektívnych, transparentných, primeraných a nediskriminačných kritérií oprávnenosti, ktoré sú vopred stanovené a zohľadňujú podmienky spojené s týmito právami. Musia mať možnosť požiadať žiadateľov o všetky informácie, ktoré im umožnia posúdiť na základe určených kritérií schopnosť žiadateľa tieto podmienky splniť. Ak po posúdení dospeje orgán k záveru, že žiadateľ nemá požadovanú schopnosť, svoj záver náležite odôvodní.

5. Pri udeľovaní práv na používanie členské štáty určia, či ich držiteľ môže preniesť alebo prenajať a za akých podmienok. V prípade rádiového frekvenčného spektra sa musí zabezpečiť súlad takéhoto ustanovenia s článkami 45 a 51 tejto smernice.

6. Rozhodnutia o udelení práv na používanie sa prijímajú, oznamujú a zverejňujú čo najskôr po doručení úplnej žiadosti národnému regulačnému orgánu, a to do šiestich týždňov v prípade rádiového frekvenčného spektra, ktoré vo svojom národnom pláne využívania frekvenčného spektra vyhlásil za dostupné pre elektronické komunikačné služby. Táto lehota sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek platné medzinárodné dohody vzťahujúce sa na používanie rádiového frekvenčného spektra alebo orbitálnych pozícií.

Článok 49

Platnosť práv

1. Ak členské štáty povolia používanie rádiového frekvenčného spektra formou individuálnych práv na používanie na obmedzený čas, zabezpečia, aby bolo povolenie udelené na obdobie, ktoré je úmerné vzhľadom na sledovaný cieľ, pričom sa náležite zohľadní potreba zaručiť hospodársku súťaž, ako aj efektívne a účinné používanie a podporiť efektívne investície vrátane poskytnutia primeraného obdobia na amortizáciu investícií a inováciu.

2. Ak členské štáty udelia práva na používanie harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra iba na obmedzené obdobie, tieto práva používať harmonizované rádiové frekvenčné spektrum musia podľa článku 47 platiť najmenej 25 rokov za podmienok posúdenia v polovici obdobia najneskôr po 10 rokoch po udelení práv na používanie, s výnimkou prípadov dočasných práv, dočasného predĺženia platnosti práv v zmysle odseku 3 a práv na druhotné použitie v harmonizovaných pásmach.

Členské štáty môžu po posúdení v polovici obdobia odňať alebo upraviť práva na používanie, ak takéto práva bránia:

a)  zaručeniu účinného a efektívneho využívania rádiového frekvenčného spektra najmä z hľadiska technologického vývoja a vývoja trhu;

b)  dosiahnutiu cieľa všeobecného záujmu, ako je dosiahnutie cieľov prepojenia Únie, alebo

c)  organizácii a používaniu rádiového frekvenčného spektra na účely verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo obrany.

Práva na používanie možno odňať až po uplynutí prechodného obdobia.

3. Členské štáty môžu platnosť práv predĺžiť o krátke obdobie, aby sa zaručilo uplynutie platnosti práv v jednom či viacerých pásmach súčasne.

Článok 50

Obnovenie práv

1. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o obnove vzťahujúce sa na existujúce práva, príslušné orgány posúdia obnovenie ▌ individuálnych práv na používanie harmonizovaného rádiového spektra, či už z vlastnej iniciatívy, alebo na žiadosť držiteľa práv ▌.

2. ▌

3. Pri posudzovaní možného obnovenia individuálnych práv na používanie harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra príslušné orgány:

a) umožniť všetkým zainteresovaným stranám vrátane používateľov a spotrebiteľov vyjadriť svoje stanoviská vo verejnej konzultácii v súlade s článkom 23 a

b) zohľadniť tieto aspekty:

i.  plnenie cieľov uvedených v článku 3, článku 45 ods. 2 a článku 48 ods. 2, ako aj cieľov verejnej politiky v zmysle vnútroštátneho práva a práva Únie;

ii.  realizáciu opatrenia prijatého v zmysle článku 4 rozhodnutia č. 676/2002/ES;

iii.  preskúmanie primeraného plnenia podmienok spojených s predmetnými právami;

iv.  potrebu podporovať hospodársku súťaž v súlade s článkom 52 alebo predchádzať jej narušeniu;

v.  využívanie rádiového frekvenčného spektra efektívnejším spôsobom na základe technologického vývoja a vývoja trhu;

vi.  potrebu predchádzať vážnemu narušeniu poskytovania služby;

vii.  existenciu dopytu na trhu zo strany podnikov iných, než sú držitelia práv na používanie príslušného rádiového spektra a pásma;

viii.  potrebu obmedziť počet práv s súlade s článkom 46.

Aspoň 3 roky pred uplynutím platnosti predmetných práv príslušný orgán rozhodne, či obnoviť existujúce práva na základe výsledkov verejnej konzultácie a preskúmania aspektov uvedených v pododseku 3 písm. b), a svoje rozhodnutie náležite zdôvodní.

Ak príslušný orgán rozhodne, že práva na používanie frekvenčného spektra sa neobnovia a že počet práv musí byť obmedzený, udelí práva podľa článku 54.

Článok 51

Prevod alebo prenájom individuálnych práv na používanie rádiového frekvenčného spektra

1. Členské štáty zabezpečia, aby podniky mohli previesť na iné podniky alebo prenajímať iným podnikom ▌individuálne práva na používanie rádiového frekvenčného spektra ▌.

2. Členské štáty zabezpečia, aby sa zámer podniku previesť práva na používanie rádiového frekvenčného spektra, ako aj ich skutočný prevod oznámil v súlade s vnútroštátnymi postupmi národnému regulačnému orgánu a príslušnému orgánu zodpovednému za udeľovanie individuálnych práv na používanie a aby sa zverejnil zápisom do registra vedeného podľa odseku 3. Ak je používanie rádiového frekvenčného spektra harmonizované prostredníctvom uplatňovania rozhodnutia č. 676/2002/ES (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre) alebo iných opatrení Únie, každý takýto prevod musí byť v súlade s týmto harmonizovaným používaním.

3. Členské štáty umožnia prevod alebo prenájom práv na používanie rádiového frekvenčného spektra v prípade, že sú dodržané podmienky spojené s právami na používanie. Okrem potreby zaručiť ochranu pred narušením hospodárskej súťaže, najmä v súlade s článkom 52 tejto smernice, musia členské štáty:

a)  uplatniť na prevody a prenájom čo možno najjednoduchší postup;

b)  umožniť prenájom práv na používanie rádiového frekvenčného spektra, pokiaľ prenajímateľ chce prevziať zodpovednosť za plnenie pôvodných podmienok súvisiacich s právami na používanie;

c)  nezamietnuť prevod práv na používanie rádiového frekvenčného spektra, pokiaľ nehrozí jasné riziko, že ich nový držiteľ nedokáže plniť podmienky spojené s právami na používanie;

ca)  nezamietnuť prevod alebo prenájom existujúcich práv na používanie rádiového frekvenčného spektra.

Každý administratívny poplatok uložený podnikom v súvislosti so spracovaním žiadosti o prevod alebo prenájom práv na používanie frekvenčného spektra musí celkovo pokrývať len administratívne náklady vrátane akýchkoľvek pomocných opatrení, ktoré vznikli pri spracovaní žiadosti a sú v súlade s článkom 16.

Ustanovenia v písmenách a) až ca) sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá právomoc členských štátov kedykoľvek a v súlade s ich vnútroštátnym právom presadzovať dodržiavanie podmienok súvisiacich s právami na používanie, a to tak v prípade prenajímateľa, ako aj prenajímajúceho.

Príslušné orgány uľahčujú prevod alebo prenájom práv na používanie rádiového frekvenčného spektra tým, že včas posúdia všetky žiadosti o zmenu podmienok spojených s právami na používanie a zabezpečia, aby práva alebo rádiové frekvenčné spektrum, s ktorým sú spojené, boli čo najviac oddelené alebo diferencované.

V prípade akéhokoľvek prevodu alebo prenájmu práv na používanie rádiového frekvenčného spektra musia príslušné orgány sprístupniť verejnosti všetky podrobnosti týkajúce sa obchodovateľných individuálnych práv v štandardnom elektronickom formáte pri ich vzniku a uchovávať ich aktualizované po celé obdobie ich platnosti.

4. Komisia prijme vhodné vykonávacie opatrenia s cieľom identifikovať pásma, v prípade ktorých si podniky môžu medzi sebou prevádzať alebo prenajímať práva na používanie rádiových frekvencií. Tieto opatrenia sa nevzťahujú na frekvencie, ktoré sa používajú na vysielanie.

Tieto technické vykonávacie opatrenia sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4. Tieto opatrenia sa prijmú do [vložiť dátum].

Článok 52

Hospodárska súťaž

1. Národné regulačné orgány musia pri rozhodovaní o udelení, zmene alebo obnovení práv na používanie rádiového frekvenčného spektra na účely poskytovania elektronických komunikačných služieb a sietí v súlade s touto smernicou presadzovať efektívnu hospodársku súťaž a zabraňovať jej narúšaniu na vnútornom trhu.

2. Ak členské štáty udeľujú, menia alebo obnovujú práva na používanie rádiového frekvenčného spektra, ich národné regulačné orgány vykonajú pri náležitom zohľadnení usmernení pre analýzu trhu a posúdenie významného vplyvu na trhu, ktoré Komisia uverejní v súlade s článkom 62 ods. 2., objektívne a výhľadové posúdenie podmienok hospodárskej súťaže na trhu, a prijmú jedno z opatrení stanovených v písm. a) až e) len v prípade, že takéto opatrenie je nevyhnutné na zachovanie alebo dosiahnutie účinnej hospodárskej súťaže:

a)  obmedziť ktorémukoľvek podniku veľkosť rádiového frekvenčného spektra, na ktoré sa udeľované práva na používanie vzťahujú, prípadne, vo výnimočných situáciách, pridať podmienky k takýmto právam, ako sú poskytovať veľkoobchodný prístup, celoštátny alebo regionálny roaming v niektorých pásmach alebo v určitých skupinách pásiem s podobnými vlastnosťami;

b)  ak je to vhodné s ohľadom na mimoriadnu situáciu na vnútroštátnom trhu, rezervovať určitú časť frekvenčného pásma alebo skupiny pásiem na pridelenie novým subjektom na trhu;

c)  odmietnuť udeliť nové práva na používanie rádiového frekvenčného spektra či povoliť nové spôsoby použitia rádiového frekvenčného spektra v určitých pásmach alebo pridať k udeleniu nových práv na používanie rádiového frekvenčného spektra, prípadne k povoleniu nových spôsobov jeho použitia podmienky, ktorými sa zabráni narušeniu hospodárskej súťaže udelením, prevodom alebo sústredením akýchkoľvek práv na používanie;

d)  zakázať prevody práv na používanie rádiového frekvenčného spektra, na ktoré sa nevzťahuje vnútroštátna kontrola fúzií alebo kontrola fúzií na úrovni Únie, alebo ich podmieniť, ak je pravdepodobné, že by tieto prevody mali za následok výrazné narušenie hospodárskej súťaže;

e)  upraviť existujúce práva v súlade s touto smernicou, ak je to potrebné na spätnú nápravu narušenia hospodárskej súťaže spôsobeného prevodom alebo sústredením akýchkoľvek práv na používanie rádiového frekvenčného spektra.

3. Pri uplatňovaní odseku 2 konajú národné regulačné orgány v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 18, 19, 23 a 35 tejto smernice.

Oddiel 3: Postupy

Článok 53

Koordinované načasovanie prideľovania

V snahe zaručiť účinné a koordinované používanie harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra v Únii a náležite zohľadniť rozdiely v situácii na trhoch jednotlivých členských štátov ▌Komisia formou vykonávacieho opatrenia:

a)  zavedie jeden, prípadne viac jednotných konečných dátumov, do ktorých sa používanie konkrétnych pásiem harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra bude musieť povoliť;

b)  ak je to nevyhnutné na zabezpečenie účinnej koordinácie, prijme akékoľvek prechodné opatrenie týkajúce sa platnosti práv podľa článku 49, akým je napr. predĺženie alebo skrátenie obdobia ich platnosti, aby bolo možné prispôsobiť existujúce práva alebo povolenia tomuto jednotnému dátumu.

Tieto vykonávacie opatrenia sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4 a po maximálnom zohľadnení stanoviska skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra. Tieto opatrenia sa prijmú do [vložiť dátum].

Článok 54

Postup obmedzovania počtu práv udeľovaných na používanie rádiového frekvenčného spektra

1. Bez toho, aby bol dotknutý akýkoľvek vykonávací akt prijatý v zmysle článku 53, ak členský štát uzná, že právo na používanie rádiového frekvenčného spektra nie je možné v zmysle článku 46 udeliť a ak uvažuje o tom, či má obmedziť počet práv na používanie rádiového frekvenčného spektra, musí okrem iného:

  a) jasne uviesť dôvody obmedzenia práva na používanie, najmä náležitým zohľadnením potreby maximalizovať výhody pre používateľov a uľahčiť rozvoj hospodárskej súťaže a preskúmať obmedzenie podľa potreby alebo na odôvodnenú žiadosť dotknutých podnikov;

  b) dať všetkým zainteresovaným stranám vrátane používateľov a spotrebiteľov príležitosť vyjadriť svoje stanoviská k akýmkoľvek obmedzeniam vo verejnej konzultácii v súlade s článkom 23. V prípade harmonizovaného rádiového frekvenčného spektra sa táto verejná konzultácia začne do šiestich mesiacov od prijatia vykonávacieho opatrenia podľa rozhodnutia č. 676/2002/ES, ak sa v ňom z technických príčin nevyžaduje dlhší konečný termín;

2. Ak členský štát usúdi, že počet práv na používanie treba obmedziť, jasne definuje a zdôvodní ciele, ktoré sleduje výberovým konaním a ak je to možné, kvantifikuje ich, pričom náležite zohľadní potrebu splnenia vnútroštátnych cieľov a cieľov týkajúcich sa vnútorného trhu. Ciele, ktoré si členský štát môže stanoviť s úmyslom navrhnúť konkrétne výberové konanie, sa musia obmedziť na jednu alebo viacero z týchto skutočností:

a) podpora pokrytia;

b) požadovaná kvalita služby;

c) podpora hospodárskej súťaže;

d) podpora inovácie a rozvoja obchodu a

e) záruka poplatkov podporujúcich optimálne využitie rádiového frekvenčného spektra v súlade s článkom 42.

Národný regulačný orgán jasne definuje a zdôvodní zvolený postup výberového konania vrátane akéhokoľvek predbežného výberu na účasť v ňom. Takisto jasne uvedie výsledky akéhokoľvek súvisiaceho posúdenia konkurenčnej, technickej a hospodárskej situácie na trhu a poskytne dôvody možného použitia a výberu opatrení v zmysle článku 35.

3. Členské štáty uverejnia všetky rozhodnutia týkajúce sa zvoleného postupu výberového konania a skutočností, ktoré s tým súvisia, spolu s jasnými dôvodmi takéhoto rozhodnutia, ako aj to, akým spôsobom zohľadnili opatrenie prijaté národným regulačným orgánom v súlade s článkom 35. Takisto uverejnia podmienky spojené s právami na používanie.

4. Po stanovení postupu iniciuje členský štát výzvu na podávanie žiadostí o udelenie práv na používanie.

5. V prípadoch, kde členský štát usúdi, že je možné udeliť ďalšie práva na používanie rádiového frekvenčného spektra, prípadne skombinovať rôzne typy práv po zohľadnení pokročilých metód ochrany proti škodlivému rušeniu, zverejní tento záver a spustí proces ich udeľovania.

6. Ak je potrebné obmedziť udeľovanie práv na používanie rádiového frekvenčného spektra, členské štáty udelia takéto práva na základe výberových kritérií a postupom určeným ich národnými regulačnými orgánmi v zmysle článku 35, ktoré musia byť objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané. Všetky výberové kritériá musia prikladať náležitý význam dosiahnutiu cieľov a požiadavkám článkov 3, 4, 28 a 45 uvedenej smernice.

7. Komisia prijme vykonávacie opatrenia, v ktorých stanoví kritériá na koordináciu vykonávania povinností v odsekoch 1 a ž 3 členskými štátmi. Tieto vykonávacie opatrenia sa prijmú v súlade s postupom uvedeným v článku 110 ods. 4 a po maximálnom zohľadnení stanoviska skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra. Tieto opatrenia sa prijmú do [vložiť dátum].

8. V prípade, že sa majú použiť súťažné alebo porovnávacie výberové konania, členské štáty môžu predĺžiť maximálne obdobie šiestich týždňov uvedené v článku 48 ods. 6 na obdobie, ktorým sa všetkým zainteresovaným stranám zaručí spravodlivosť, primeranosť, otvorenosť a transparentnosť týchto konaní, maximálne však na obdobie ôsmich mesiacov podliehajúce akémukoľvek osobitnému harmonogramu stanovenému podľa článku 53.

Tieto časové obmedzenia sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek platné medzinárodné dohody vzťahujúce sa na používanie rádiového frekvenčného spektra a satelitnej koordinácie.

9. Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý prevod práv na používanie rádiového frekvenčného spektra v súlade s článkom 51 tejto smernice .

KAPITOLA III

ZAVÁDZANIE A POUŽÍVANIE BEZDRÔTOVÉHO SIEŤOVÉHO VYBAVENIA

Článok 55

Prístup k rádiovým miestnym počítačovým sieťam

1. Príslušné orgány povolia poskytovanie prístupu k verejnej komunikačnej sieti prostredníctvom rádiových miestnych počítačových sietí, ako aj používanie harmonizovaného rádiového spektra na účely takéhoto poskytovania, a to len za podmienok platných pre všeobecné povolenie.

Ak charakter takéhoto poskytovania prístupu nie je obchodný alebo je len doplnkom k inej obchodnej činnosti alebo verejnej službe, ktorá nie je závislá od prenosu signálov v takýchto sieťach, nesmie sa na akýkoľvek podnik, verejný orgán alebo koncového používateľa, ktorý takýto prístup poskytujú, vzťahovať žiadne všeobecné povolenie poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby v zmysle článku 12 ani povinnosti týkajúce sa práv koncových používateľov v zmysle hlavy III časti III tejto smernice či povinnosti vzájomného prepojenia ich sietí v zmysle článku 59 ods. 1.

1a. V každom prípade sa uplatňuje článok 12 smernice 2000/31/ES.

2. Príslušné orgány nesmú brániť poskytovateľom verejných komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb umožniť verejnosti prístup k svojim sieťam prostredníctvom rádiových miestnych počítačových sietí, ktoré sa môžu nachádzať v priestoroch koncového používateľa, pod podmienkou splnenia podmienok všeobecného povolenia a predchádzajúceho informovaného súhlasu koncového používateľa.

3. Príslušné vnútroštátne orgány, najmä v súlade s článkom 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady 2015/2120(41) zabezpečia, aby poskytovatelia verejných komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb jednostranne neobmedzovali:

a) právo koncových používateľov na prístup k rádiovým miestnym počítačovým sieťam poskytovaným tretími stranami, ktoré si zvolia;

b) právo koncových používateľov umožniť iným koncovým používateľom recipročný alebo voľnejší prístup k sieťam týchto poskytovateľov prostredníctvom rádiových miestnych počítačových sietí, aj na základe iniciatív tretích strán, ktoré združujú a verejne sprístupňujú rádiové miestne počítačové siete rôznych koncových používateľov.

Poskytovatelia verejných komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb musia na tento účel sprístupniť a aktívne ponúkať, jasným a transparentným spôsobom, produkty alebo konkrétne ponuky umožňujúce ich koncovým používateľom poskytovať prístup tretím stranám prostredníctvom rádiových miestnych počítačových sietí.

4. Príslušné orgány nesmú obmedzovať právo koncových používateľov umožniť iným koncovým používateľom recipročný alebo voľnejší prístup k ich rádiovým miestnym počítačovým sieťam, aj na základe iniciatív tretích strán, ktoré združujú a verejne sprístupňujú rádiové miestne počítačové siete rôznych koncových používateľov.

5. Príslušné orgány nesmú obmedzovať poskytovanie prístupu k rádiovým miestnym počítačovým sieťam verejnosti:

a) zo strany verejných orgánov v priestoroch alebo v bezprostrednom okolí priestorov, kde tieto verejné orgány sídlia, ak je takéto poskytovanie iba doplnkom k službám poskytovaným verejnosti v týchto priestoroch;

b) ak ide o iniciatívu mimovládnych organizácií alebo verejných orgánov na združovanie a recipročné alebo voľnejšie sprístupňovanie rádiových miestnych počítačových sietí rôznych koncových používateľov, prípadne aj rádiových miestnych počítačových sietí, ku ktorým je verejný prístup poskytovaný v súlade s písmenom a).

Článok 56

Zavádzanie a prevádzka bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom

1. Príslušné orgány umožnia zavádzanie, pripojenie a prevádzku nerušivých bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom v rámci všeobecného povolenia a nesmú neoprávneným spôsobom obmedzovať zavádzanie, pripojenie alebo prevádzku prostredníctvom individuálnych územnoplánovacích povolení, ak je takéto použitie v súlade s vykonávacími opatreniami prijatými podľa odseku 2. Tieto bezdrôtové prístupové body s malým dosahom nesmú podliehať žiadnym poplatkom či platbám prekračujúcim rámec správneho poplatku, ktorý môže súvisieť s udelením všeobecného povolenia v súlade s článkom 16.

Tento odsek sa uplatňuje bez toho, aby bol dotknutý postup udeľovania povolení pre rádiové frekvenčné spektrum využívané na prevádzkovanie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom.

2. Na účely jednotného vykonávania postupu udeľovania všeobecných povolení na zavádzanie, pripojenie a prevádzku bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom môže Komisia prostredníctvom vykonávacieho aktu špecifikovať technické vlastnosti návrhu, zavedenia a prevádzky bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom, ktoré musia spĺňať minimálne požiadavky smernice 2013/35/EÚ(42) a zohľadňovať limity stanovené v odporúčaní Rady č. 1999/519/ES(43). Komisia tieto technické vlastnosti špecifikuje na základe maximálnej veľkosti, výkonu, elektromagnetických vlastností, ako aj vizuálneho vplyvu zavádzaných bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom. Dodržiavaním špecifikovaných vlastností sa zaručí nerušivé použitie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom v rôznych miestnych podmienkach.

Technické vlastnosti špecifikované na účely výhod zavádzania, pripojenia a prevádzky bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom podľa odseku 1 sa nedotýkajú základných požiadaviek smernice 2014/53/EÚ.(44)

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4.

2a. Členské štáty v prípade potreby uplatnením postupov prijatých v súlade so smernicou 2014/61 zabezpečia, aby mali prevádzkovatelia právo na prístup k fyzickej infraštruktúre pod kontrolou verejných vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych orgánov, ktorá je technicky vhodná na zabezpečenie bezdrôtových prístupových bodov s malým dosahom alebo ktorá je nevyhnutná na prepojenie takýchto prístupových bodov s hlavnou sieťou, vrátane mestského mobiliára, ako sú stožiare pouličného osvetlenia, dopravné značky, semafory, bilbordy, autobusové a električkové zastávky a stanice metra. Verejné orgány musia vyhovieť všetkým oprávneným žiadostiam o prístup za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok, ktoré musia byť transparentné v rámci hlavného prístupového bodu. Akýkoľvek finančný poplatok odráža len náklady, ktoré verejnému orgánu vznikli pri poskytovaní takéhoto prístupu.

Článok 56a

Technická regulácia elektromagnetických polí

Na všetky navrhované opatrenia členských štátov, ktorými by sa uložili prísnejšie požiadavky, pokiaľ ide o elektromagnetické polia, než sa stanovujú v odporúčaní Rady 1999/519/ES, sa uplatňujú postupy stanovené v smernici 2015/1535/EÚ.

Hlava II: Prístup

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA, ZÁSADY PRÍSTUPU

Článok 57

Všeobecný rámec prístupu a prepojenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby neexistovali žiadne obmedzenia brániace podnikom v tom istom členskom štáte alebo inom členskom štáte pri dojednávaní vzájomných dohôd o technických a komerčných podmienkach týkajúcich sa prístupu a/alebo prepojenia v súlade s právom Únie . Podnik žiadajúci o prístup alebo prepojenie nemusí mať oprávnenie pôsobiť v členskom štáte, v ktorom žiada o prístup alebo prepojenie, ak neposkytuje služby a neprevádzkuje sieť v uvedenom členskom štáte.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 106, členské štáty nesmú zachovávať právne alebo správne opatrenia, ktoré zaväzujú prevádzkovateľov, pri udeľovaní prístupu alebo prepojenia, ponúkať rôzne podmienky rôznym podnikom za rovnocenné služby a/alebo ukladať záväzky, ktoré sa netýkajú samotných poskytovaných služieb prístupu a prepojenia bez toho, aby boli dotknuté podmienky stanovené v prílohe I tejto smernice.

Článok 58

Práva a povinnosti podnikov

1. Prevádzkovatelia verejných komunikačných sietí majú právo, a ak ich o to požiadajú iné podniky, ktoré sú na to oprávnené podľa článku 15 tejto smernice, povinnosť dohodnúť prepojenie na účely poskytovania verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, aby sa zabezpečilo ich poskytovanie a interoperabilita v Únii. Prevádzkovatelia ponúkajú iným podnikom prístup a prepojenie za podmienok, ktoré sú v súlade s povinnosťami, ktoré uložil národný regulačný orgán podľa článkov 59, 60 a 66.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 21 tejto smernice, vyžadujú členské štáty od podnikov, ktoré získavajú informácie od iných podnikov pred, počas alebo po procese rokovania o prístupe alebo prepojení, používanie týchto informácií výlučne na účely, na ktoré boli poskytnuté a o bezvýhradné rešpektovanie dôveryhodnosti prenášaných alebo uložených informácií. Prijaté informácie sa neposkytnú žiadnej tretej strane, najmä iným organizačným článkom, sesterským spoločnostiam alebo obchodným partnerom, pre ktorých by takéto informácie mohli poskytovať konkurenčnú výhodu.

2a. Členské štáty môžu ustanoviť rokovania, ktoré sa majú vykonať prostredníctvom neutrálnych sprostredkovateľov, ak si to podmienky hospodárskej súťaže vyžadujú.

KAPITOLA II

PRÍSTUP A PREPOJENIE

Článok 59

Právomoc a zodpovednosť národných regulačných orgánov za prístup a prepojenie

1. Národné regulačné orgány pri plnení cieľov stanovených v článku 3 vrátane plurality médií a kultúrnej rozmanitosti podporujú a prípadne zabezpečujú v súlade s ustanoveniami tejto smernice primeraný prístup, prepojenie a interoperabilitu služieb, pričom svoje povinnosti vykonávajú spôsobom, ktorý podporuje efektívnosť, udržateľnú hospodársku súťaž, zavádzanie sietí s veľmi vysokou kapacitou, efektívne investície a inovácie a poskytuje maximálne výhody koncovým používateľom. Poskytujú poradenstvo a sprístupnia postupy získavania prístupu a prepojenia, aby malým a stredným podnikom a prevádzkovateľom s obmedzeným geografickým dosahom zaručili výhody z uložených povinností.

Národné regulačné orgány musia byť predovšetkým, a bez toho, aby boli dotknuté opatrenia, ktoré môžu byť prijaté vo vzťahu k podnikom s významným vplyvom na trhu podľa článku 66, a bez narušenia bezpečnostných noriem schopné okrem iného uložiť:

  a) v rozsahu potrebnom na zabezpečenie prepojenia koniec-koniec, povinnosti tým podnikom, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu, s výnimkou interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania, a kontrolujú prístup ku koncovým používateľom, v odôvodnených prípadoch vrátane povinnosti prepojiť ich siete, ak ešte nie sú prepojené;

  b) v odôvodnených prípadoch a v potrebnom rozsahu povinnosti podnikom, ktoré podliehajú všeobecnému povoleniu, s výnimkou interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania, a kontrolujú prístup ku koncovým používateľom, aby urobili svoje služby interoperabilnými;

c) v odôvodnených prípadoch, kde dosiahnutie, pokrytie, kvalita služby a čerpanie používateľmi zodpovedá tomu v číslovaných službách a ak je to nevyhnutne potrebné s cieľom zabezpečiť spojenie koniec-koniec medzi koncovými používateľmi, povinnosti poskytovateľov mnohých nezávislých medzipersonálnych komunikačných služieb v záujme interoperability ich služieb;

d) v rozsahu potrebnom na zabezpečenie prístupu koncových používateľov k službám digitálnych rádiových a audiovizuálnych mediálnych služieb a súvisiacich doplňujúcich služieb členskými štátmi, povinnosti prevádzkovateľom zabezpečiť prístup k iným zariadeniam uvedeným v prílohe II, časti II za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok.

Povinnosti uvedené v písm. c) druhom pododseku možno ukladať iba:

i) v rozsahu potrebnom na zabezpečenie interoperability komunikačných služieb a ich súčasťou môže byť primeraná povinnosť poskytovateľa interpersonálnych komunikačných služieb uverejňovať a umožňovať používanie, úpravu a prerozdelenie príslušných informácií alebo povinnosť používať alebo vykonávať ▌normy či špecifikácie uvedené v článku 39 ods. 1, prípadne ktorýchkoľvek ďalších relevantných európskych či medzinárodných noriem a

ii) ak Komisia po konzultácii s orgánom BEREC, a dôkladnom zohľadnení jeho stanoviska, zistí ▌ v celej Európskej únii nezanedbateľné ohrozenie ▌ prepojenia koniec-koniec medzi koncovými používateľmi a prijme vykonávacie opatrenia špecifikujúce povahu a rozsah akýchkoľvek povinností, ktoré možno uložiť v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4. Členské štáty nesmú uložiť povinnosti vzhľadom na povahu a rozsah akýchkoľvek povinností, ktoré idú nad rámec uvedených vykonávacích opatrení.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 59 ods. 1 národné regulačné orgány s cieľom splniť opodstatnené žiadosti uložia povinnosti týkajúce sa udelenia prístupu k elektroinštalácii a káblom vo vnútri budov alebo po prvý sústreďovací bod alebo rozvádzač, pokiaľ je umiestnený mimo budovy, adresované vlastníkom takejto elektroinštalácie a káblov alebo podnikom, ktoré majú právo túto elektroinštaláciu a káble používať, ak je to odôvodnené skutočnosťou, že replikácia takejto infraštruktúry by bola hospodársky neefektívna alebo fyzicky neuskutočniteľná a prístup k takýmto prvkom je nevyhnutný na posilnenie udržateľnej hospodárskej súťaže. Súčasťou uložených podmienok objektívneho, transparentného, nediskriminačného a primeraného prístupu v súlade so smernicou 2014/61 môžu byť osobitné pravidlá prístupu, transparentnosti a nediskriminácie, ako aj rozdelenia nákladov na prístup s prihliadnutím na rizikové faktory.

Národné regulačné orgány môžu na základe spravodlivých a opodstatnených podmienok rozšíriť tieto povinnosti prístupu až za prvý sústreďovací bod alebo rozvádzač do sústreďovacieho bodu, ktorý je čo najbližšie ku koncovým používateľom, a to v rozsahu, ktorý je striktne nevyhnutný na odstránenie neprekonateľných hospodárskych alebo fyzických prekážok zabraňujúcich replikácii infraštruktúry v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva.

Národné regulačné orgány nesmú uložiť povinnosti uvedené v druhom pododseku, ak buď:

a) prevádzkovateľ siete poskytuje funkčné alternatívne spôsoby prístupu pre koncových používateľov vhodné na poskytovanie sietí s veľmi vysokou kapacitou, za predpokladu, že takýto prístup sa poskytuje za spravodlivých a primeraných podmienok; alebo

b) udelenie takéhoto prístupu by v prípade nedávno zavedených sieťových prvkov, zvlášť v rámci menších miestnych projektov, ohrozilo ekonomickú alebo finančnú realizovateľnosť ich zavedenia.

3. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali právomoc uložiť podnikom poskytujúcim alebo oprávneným na poskytovanie elektronických komunikačných sietí povinnosti týkajúce sa spoločného využívania pasívnej ▌infraštruktúry alebo povinnosti uzatvárať dohody o lokálnom prístupe k roamingu na poskytovanie sietí s veľmi vysokou kapacitou, v oboch prípadoch, ak sú priamo potrebné na poskytovanie služieb, ktoré sú založené na využívaní frekvenčného spektra v súlade s právom Únie a za predpokladu, že žiadnemu podniku nie sú dostupné funkčné a podobné alternatívne spôsoby prístupu pre koncových používateľov za spravodlivých a primeraných podmienok. Národné regulačné orgány môžu uložiť takéto povinnosti za predpokladu, že táto možnosť bola jasne stanovená pri udeľovaní práv na používanie rádiového frekvenčného spektra a len vtedy, ak je to odôvodnené tým, že v oblasti, na ktorú sa vzťahujú tieto povinnosti, trhovo založené zavádzanie infraštruktúry na poskytovanie služieb alebo sietí, ktoré závisia od používania rádiového frekvenčného spektra, podlieha neprekonateľným hospodárskym alebo fyzickým prekážkam, a teda prístup do sietí alebo služieb koncovými používateľmi je výrazne nedostatočný alebo neexistujúci. Za takýchto okolností, keď prístup a spoločné využívanie pasívnej infraštruktúry samo osebe nestačí na riešenie tejto situácie, národné regulačné orgány môžu uložiť povinnosti spoločného využívania aktívnej infraštruktúry. Národné regulačné orgány musia zohľadňovať:

a) potrebu maximalizovať pripojenie v celej Únii, pozdĺž hlavných dopravných trás a najmä v teritoriálnych oblastiach, a možnosť výrazného nárastu výberu a vyššej kvality služby pre koncových používateľov;

b) efektívne využitie rádiového frekvenčného spektra;

c) technickú realizovateľnosť spoločného používania a s ním súvisiacich podmienok;

d) stav hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre, ako aj na službách;

f) technologickú inováciu;

g) základnú potrebu podporovať vôľu hostiteľa zaviesť v prvom rade infraštruktúru.

Tieto povinnosti týkajúce sa spoločného používania, prístupu alebo koordinácie musia byť predmetom dohôd uzatvorených na základe spravodlivých a primeraných podmienok. V prípade riešenia sporu môžu národné regulačné orgány okrem iného uložiť subjektu s povinnosťami zabezpečiť spoločné používanie alebo prístup aj povinnosť spoločne využívať jeho frekvenčné spektrum s hostiteľskou infraštruktúrou v príslušnej oblasti.

4. Povinnosti a podmienky uložené v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 musia byť objektívne, transparentné, primerané a nediskriminačné a vykonávané v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 23, 32 a 33. Národné regulačné orgány posúdia výsledky plnenia týchto povinností a podmienok do piatich rokov od prijatia predchádzajúceho opatrenia prijatého v súvislosti s tými istými prevádzkovateľmi, ako aj vhodnosť ich zrušenia alebo zmeny vzhľadom na meniaci sa stav. Národné regulačné orgány musia výsledky svojho posúdenia oznámiť v súlade s tými istými postupmi.

5. Pokiaľ ide o prístup a prepojenie uvedené v odseku 1, členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali právomoc z vlastnej iniciatívy zasiahnuť v prípadoch, kde je to oprávnené, aby sa zabezpečili politické ciele článku 3 v súlade s ustanoveniami tejto smernice a postupmi uvedenými v článkoch 23, 32, 26 a 27 .

6. Do [dátum nadobudnutia účinnosti plus 18 mesiacov v snahe prispieť k jednotnému vymedzeniu umiestnenia koncových bodov siete národnými regulačnými orgánmi vydá orgán BEREC po konzultácii so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou usmernenia o jednotnom prístupe k identifikácii koncového bodu siete v rôznych topológiách sietí. Národné regulačné orgány tieto usmernenia v čo najväčšej miere zohľadnia pri vymedzovaní umiestnenia koncových bodov sietí.

Článok 60

Systémy podmieneného prístupu a iné zariadenia

1. Členské štáty zabezpečia, aby podmienky stanovené v časti I prílohy II týkajúce sa podmieneného prístupu k digitálnej televízii a vysielaniu rádiových služieb pre divákov a poslucháčov v Únii, bez vplyvu na spôsoby prenosu.

2. Na základe vývoja na trhu a technologického vývoja musí mať Komisia právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 109 na zmenu prílohy II.

3. Bez ohľadu na ustanovenia odseku 1 môžu členské štáty, čo možno najskôr po nadobudnutí účinnosti tejto smernice a potom v pravidelných časových intervaloch, povoliť svojim národným regulačným orgánom preskúmanie podmienok uplatňovaných v súlade s týmto článkom vykonaním analýzy trhu v súlade s prvým odsekom článku 65, aby sa zistilo, či je potrebné zachovať, zmeniť alebo zrušiť uplatnené podmienky.

Ak ako výsledok tejto analýzy trhu národný regulačný orgán zistí, že jeden alebo viacerí prevádzkovatelia nemajú významný vplyv na relevantnom trhu, môže zmeniť alebo zrušiť podmienky vzťahujúce sa na týchto prevádzkovateľov v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 23 a 32, len v takom rozsahu, aby:

  a) nebol takouto zmenou alebo zrušením nepriaznivo ovplyvnený prístup koncových používateľov k rádiovému a televíznemu vysielaniu a vysielacím kanálom a službám špecifikovaným podľa článku 106 a

  b) predpoklady efektívnej hospodárskej súťaže na trhoch:

  (i) maloobchodných služieb digitálnej televízie a rádiového vysielania a

  (ii) systémov podmieneného prístupu a iných pridružených prostriedkov

neboli takouto zmenou alebo zrušením podmienok nepriaznivo ovplyvnené.

Strany ovplyvnené takouto zmenou alebo zrušením podmienok sú o tom v primeranej lehote informované.

4. Podmienky uplatňované v súlade s týmto článkom sa nedotýkajú možnosti členských štátov ukladať povinnosti týkajúce sa prezentačných aspektov elektronických programových príručiek, zoznamov a navigačných prostriedkov.

KAPITOLA III

TRHOVÁ ANALÝZA A VÝZNAMNÝ VPLYV NA TRHU

Článok 61

Podniky s významným vplyvom na trhu

1. Ak táto smernica vyžaduje od národných regulačných orgánov aby určili, či majú prevádzkovatelia významný vplyv na trhu podľa postupu uvedeného v článku 65, uplatňuje sa odsek 2 tohto článku.

2. Podnik sa považuje za podnik s významným vplyvom na trhu, ak sám alebo spoločne s inými podnikmi má postavenie zodpovedajúce dominancii, t. j. ekonomický vplyv, ktorý mu dovoľuje správať sa v značnom rozsahu nezávisle od konkurentov, zákazníkov a koncových spotrebiteľov.

Národné regulačné orgány konajú podľa práva Únie a zohľadňujú v čo najväčšej miere usmernenia k analýze trhu a posúdeniu významného vplyvu na trhu, zverejnené Komisiou podľa článku 62, najmä pri hodnotení prípadného spoločného dominantného postavenia dvoch alebo viacerých podnikov na trhu.

Dva alebo viaceré podniky sa môžu nachádzať v spoločnom dominantnom postavení, a to aj v prípade absencie štrukturálnych alebo iných vzájomných prepojení, ak im štruktúra trhu umožňuje správať sa v značnom rozsahu nezávisle od konkurentov, zákazníkov a v konečnom dôsledku od spotrebiteľov. To by mohol byť prípad, keď trh vykazuje niekoľko vlastností, akými sú:

a)  vysoký stupeň koncentrácie,

b)  vysoká mieru transparentnosti trhu poskytujúca stimuly na súbežné alebo koordinované protikonkurenčné správanie,

c)  existencia prekážok vstupu na trh,

d)  predvídateľná reakcia konkurentov a spotrebiteľov by nemala ohrozovať súbežné alebo koordinované protikonkurenčné správanie.

Vnútroštátne regulačné orgány posúdia tieto charakteristiky trhu vzhľadom na relevantné zásady práva hospodárskej súťaže pri zohľadnení konkrétnej situácie regulácie ex ante a cieľmi stanovenými v článku 3.

3. Ak má podnik významný vplyv na konkrétnom trhu (prvý trh), môže sa tiež označiť za podnik s významným vplyvom na blízkom príbuznom trhu (druhý trh), ak sú prepojenia medzi týmito dvoma trhmi také, že umožňujú prenesenie vplyvu z prvého trhu na druhý trh, a tým sa posilní vplyv podniku na trhu. Preto možno na druhom trhu uplatňovať nápravné opatrenia podľa tejto smernice.

Článok 62

Postup na identifikáciu a vymedzenie trhov

1. Po verejnej konzultácii vrátane konzultácie s národnými regulačnými orgánmi a zohľadňujúc v čo najväčšej miere stanovisko orgánu BEREC, Komisia prijme odporúčanie o relevantných trhoch produktov a služieb (ďalej len „odporúčanie“). V odporúčaní sa identifikujú tie trhy produktov a služieb v odvetví elektronických komunikácií, ktorých povaha môže opodstatňovať uloženie regulačných povinností stanovených v tejto smernici bez toho, aby boli dotknuté trhy, ktoré môžu byť v osobitných prípadoch vymedzené podľa práva hospodárskej súťaže. Komisia vymedzí trhy v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže.

Komisia uvedie v odporúčaní trhy produktov a služieb, na ktorých sa po posúdení celkových trendov v Únii ukáže, že spĺňajú každé z kritérií v článku 65 ods. 1.

Odporúčanie sa preskúma najneskôr do [dátum transpozície]. Komisia potom odporúčanie pravidelne preskúmava.

2. Po konzultácii s orgánom BEREC Komisia uverejní usmernenia k analýze trhu a posúdeniu významného trhového vplyvu (ďalej len „usmernenia VTV“), ktoré musia byť v súlade s príslušnými princípmi práva hospodárskej súťaže najneskôr k dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

3. Národné regulačné orgány v súlade so zásadami práva hospodárskej súťaže vymedzia relevantné trhy, a najmä relevantné geografické trhy na svojom území vrátane zohľadnenia stupňa hospodárskej súťaže v infraštruktúre v týchto oblastiach, primerané vnútroštátnym okolnostiam, pričom v čo najväčšej miere zohľadnia odporúčanie a usmernenia VTV. ▌Pred vymedzením trhov, ktoré sa líšia od trhov identifikovaných v odporúčaní, sa riadia postupmi uvedenými v článkoch 23 a 32.

Článok 63

Postup identifikácie nadnárodných trhov

1. Po porade so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou môže orgán BEREC dvojtretinovou väčšinou hlasov členov rady regulačných orgánov prijať rozhodnutie o identifikácii nadnárodných trhov v súlade so zásadami právnych predpisov o hospodárskej súťaži, pričom v čo najväčšej miere zohľadní odporúčanie a usmernenia VTV v súlade s článkom 62. Orgán BEREC vypracuje analýzu potenciálnych nadnárodných trhov, ak Komisia alebo aspoň dva dotknuté národné regulačné orgány predložia odôvodnenú žiadosť podloženú dôkazmi.

2. V prípade nadnárodných trhov identifikovaných v súlade s odsekom 1 dotknuté národné regulačné orgány vypracujú spoločnú analýzu trhu, pričom v čo najväčšej miere zohľadnia usmernenia VTV a po vzájomnej dohode rozhodnú o uložení, zachovaní, zmene alebo zrušení regulačných povinností uvedených v článku 65 ods. 4. Dotknuté národné regulačné orgány spoločne oznámia Komisii nimi navrhované opatrenia týkajúce sa analýzy trhu a ktorejkoľvek z regulačných povinností v zmysle článkov 32 a 33.

Dva, resp. viacero národných regulačných orgánov môže navrhované opatrenia týkajúce sa analýzy trhu a ktorejkoľvek z regulačných povinností spoločne oznámiť aj v prípade neexistencie nadnárodných trhov, ak sa domnievajú, že trhové podmienky v rámci ich príslušných právomocí sú dostatočne homogénne.

Článok 64

Postup identifikácie nadnárodného dopytu

1. Ak orgán BEREC dostane odôvodnenú žiadosť podloženú dôkazmi od Komisie alebo najmenej dvoch dotknutých národných regulačných orgánov, alebo na základe opodstatnenej žiadosti účastníkov trhu, v ktorej sa uvádza, že existujúce výrobky a služby na úrovni veľkoobchodu alebo maloobchodu neumožňujú uspokojiť nadnárodný dopyt ▌, a ak uzná, že existuje vážny problém s dopytom, ktorý treba riešiť, vypracuje analýzu nadnárodného ▌dopytu po produktoch a službách.

Na základe tejto analýzy národné regulačné orgány v nasledujúcich analýzach trhu vypracovaných v súlade s článkom 63 ods. 2 alebo článkom 65 zvážia, či zmenia regulované veľkoobchodné produkty prístupu tak, aby bol uspokojený nadnárodný dopyt.

2. Orgán BEREC môže po porade so zúčastnenými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou vydať usmernenia pre národné regulačné orgány o spoločnom prístupe k uspokojeniu zisteného nadnárodného dopytu, ktoré poskytujú základ pre konvergenciu veľkoobchodných produktov prístupu v rámci Únie.Národné regulačné orgány pri vykonávaní svojich regulačných úloh v rámci svojej jurisdikcie zohľadnia v čo najväčšej miere tieto usmernenia bez toho, aby tým bolo dotknuté ich rozhodnutie o vhodnosti veľkoobchodných produktov prístupu, ktoré by mali byť uložené za osobitných miestnych okolností. ▌

Článok 65

Postup analýzy trhu

1. Národné regulačné orgány či relevantný trh vymedzený v súlade s článkom 62 ods. 3 môže byť taký, aby odôvodňoval uloženie regulačných povinností stanovených v tejto smernici. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade potreby vykonala analýza v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi pre hospodársku súťaž. Národné regulačné orgány v čo najväčšej miere zohľadnia usmernenia VTV a pri vypracovaní analýzy sa riadia postupmi uvedenými v článkoch 23 a 32.

Trh môže byť taký, že odôvodňuje uloženie regulačných povinností stanovených v tejto smernici, ak sú súčasne splnené tieto tri kritériá:

a) prítomnosť významných a neprechodných štrukturálnych, právnych alebo regulačných prekážok vstupu;

b) štruktúra trhu je taká, že v príslušnom časovom horizonte nesmeruje k efektívnej hospodárskej súťaži, pokiaľ ide o hospodársku súťaž založenú na infraštruktúre alebo inú hospodársku súťaž, ktorá vytvára prekážky vstupu;

c) samotné právo hospodárskej súťaže nestačí na adekvátne riešenie zisteného zlyhania, resp. zlyhaní trhu.

Ak národný regulačný orgán vypracuje analýzu trhu, ktorý je uvedený v odporúčaní, považuje kritériá v písm. a), b) a c) druhého pododseku za splnené, pokiaľ národný regulačný orgán nezistí, že jedno, resp. viaceré z týchto kritérií neboli splnené v osobitných vnútroštátnych podmienkach.

2. Ak národný regulačný orgán vypracuje analýzu požadovanú v odseku 1, posúdi vývojové trendy z hľadiska budúcnosti pri chýbajúcej regulácii uloženej relevantnému trhu na základe tohto článku, pričom zohľadní:

a) existenciu vývojových trendov na trhu, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť, že relevantný trh smeruje k efektívnej hospodárskej súťaži ▌;

b) všetky relevantné prekážky v hospodárskej súťaži na úrovni veľkoobchodu a maloobchodu bez ohľadu na to, či sú za zdroj týchto prekážok považované elektronické komunikačné siete, elektronické komunikačné služby či iné typy služieb alebo aplikácií, ktoré sú porovnateľné z pohľadu koncového používateľa, a bez ohľadu na to, či sú tieto prekážky súčasťou relevantného trhu;

c) iné formy regulácie alebo opatrení uložených a ovplyvňujúcich v danom období relevantný trh alebo súvisiaci maloobchodný trh, resp. trhy vrátane povinností uložených v súlade s článkami 44, 58 a 59 bez obmedzenia a

d) reguláciu uloženú iným relevantným trhom na základe tohto článku.

3. Ak národný regulačný orgán príde k záveru, že relevantný trh nie je trhom, ktorého povaha opodstatňuje uloženie regulačných povinností v súlade s postupom v odsekoch 1 a 2 tohto článku, alebo ak neboli splnené podmienky v odseku 4 tohto článku, neuloží alebo neponechá v platnosti žiadne osobitné regulačné povinnosti v súlade s článkom 66. V prípadoch, kde už existujú regulačné povinnosti pre špecifické odvetvie uložené v súlade s článkom 66, zruší takéto povinnosti podnikom na tomto relevantnom trhu.

Národné regulačné orgány zabezpečia, aby strany dotknuté týmto zrušením povinností boli na túto skutočnosť upozornené v dostatočnom časovom predstihu, ktorého dĺžka závisí od rovnováhy medzi potrebou zaistiť subjektom s týmito povinnosťami a koncovým používateľom stabilný prechod, koncovým používateľom možnosť voľby a to, aby regulácia zbytočne nepokračovala. Pri stanovení času potrebného na upovedomenie strán môže národný regulačný orgán v súvislosti s existujúcimi dohodami o prístupe určiť osobitné podmienky a oznamovacie lehoty.

4. Ak národný regulačný orgán zistí, že na relevantnom trhu je uloženie regulačných povinností v súlade s odsekmi 1 a tohto článku opodstatnené, v súlade s článkom 61 určí všetky podniky, ktoré majú samostatne alebo spoločne významný vplyv na danom relevantnom trhu. Týmto podnikom uloží v súlade s článkom 66 primerané osobitné regulačné povinnosti alebo ich zachová alebo zmení, ak už existujú a ak usúdi, že na jednom alebo viacerých ▌trhoch by bez ich uloženia neexistovala efektívna hospodárska súťaž.

5. Na opatrenia prijaté podľa ustanovení odsekov 3 a 4 sa vzťahujú postupy uvedené v článkoch 23 a 32. Národné regulačné orgány vypracujú analýzu relevantného trhu a oznámia príslušný návrh opatrenia podľa článku 32:

  a) do piatich rokov od prijatia predchádzajúceho opatrenia, ak národný regulačný organ vymedzil relevantný trh a určil podniky s významným vplyvom na trhu. Túto päťročnú lehotu možno výnimočne predĺžiť o jeden rok navyše, ak národný regulačný orgán oznámi Komisii najneskôr štyri mesiace pred uplynutím päťročnej lehoty odôvodnený návrh na jej predĺženie a Komisia voči takémuto návrhu do jedného mesiaca od tohto oznámenia nevznesie námietku. V prípade trhov vyznačujúcich sa rýchlymi zmenami technológií a vzorcov dopytu sa trhová analýza vykonáva každé tri roky, pričom sa jej tiež týka rovnaká možnosť predĺženia o jeden rok.

  b) do dvoch rokov od prijatia revidovaného odporúčania o relevantných trhoch v prípade trhov, ktoré predtým neboli oznámené Komisii alebo

  c) do troch rokov od pristúpenia k Európskej únii v prípade členských štátov, ktoré medzičasom vstúpili do Európskej únie.

6. Ak národný regulačný orgán usúdi, že nemôže dokončiť alebo nedokončil svoju analýzu relevantného trhu identifikovaného v odporúčaní v lehote stanovenej v odseku 6, orgán BEREC mu na jeho žiadosť pomôže dokončiť analýzu osobitného trhu a osobitných povinností, ktoré sa majú uložiť. Dotknutý národný regulačný orgán s takouto pomocou oznámi Komisii do šiestich mesiacov od lehoty stanovenej v odseku 5 návrh opatrenia podľa článku 32.

KAPITOLA IV

NÁPRAVNÉ OPATRENIA V PRÍPADE PRÍSTUPU A VÝZNAMNÝ VPLYV NA TRHU

Článok 66

Uloženie, zmena alebo zrušenie povinností

1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mali právomoc uložiť povinnosti uvedené v článkoch 67 až 78.

2. Ak je prevádzkovateľ určený za prevádzkovateľa s významným vplyvom na konkrétnom trhu, na základe výsledku analýzy trhu vykonanej v súlade s článkom 65 tejto smernice, národné regulačné orgány ▌uložia podľa potreby ktorúkoľvek z povinností stanovených v článkoch 67 až 75 a článku 77 tejto smernice. V súlade so zásadou proporcionality národný regulačný orgán nesmie uložiť povinnosti zahŕňajúce vyšší stupeň intervencie, pokiaľ povinnosti s menšou záťažou postačujú na riešenie problémov identifikovaných v analýze trhu.

3. Bez toho, aby boli dotknuté:

–  ustanovenia článkov 59 60,

–  ustanovenia článkov 44 a 17 tejto smernice, podmienka 7 v časti D prílohy I , ktorá sa uplatňuje na základe článku 13 ods. 1 tejto smernice, článkov 91 a 99 tejto a príslušných ustanovení smernice 2002/58/ES(45) obsahujúcej povinnosti podnikov, ktoré nie sú určené za podniky s významným vplyvom na trhu, alebo

–  potreba spĺňať medzinárodné záväzky,

národné regulačné orgány neuložia povinnosti stanovené v článkoch 67 až 75 a článku 77 prevádzkovateľom, ktorí nie sú určení v súlade s odsekom 2.

Za výnimočných okolností, keď národný regulačný orgán zamýšľa uložiť prevádzkovateľom s významným vplyvom na trhu iné povinnosti týkajúce sa prístupu alebo prepojenia, než sú povinnosti uvedené v článkoch 67 až 75 a článku 77 tejto smernice, predloží túto žiadosť Komisii. Komisia v čo najväčšej miere zohľadní stanovisko orgánu BEREC. Komisia konajúca v súlade s postupom uvedeným v článku 110 ods. 3 rozhodne o povolení alebo zamietnutí takýchto opatrení národných regulačných orgánov.

4. Povinnosti uložené v súlade s týmto článkom vychádzajú z povahy zisteného problému na relevantných trhoch s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnú hospodársku súťaž a v prípade potreby aj po zohľadnení identifikácie nadnárodného dopytu v zmysle článku 64. Musia byť primerané, zohľadňovať náklady a prínosy a oprávnené vzhľadom na ciele stanovené v článku 3 tejto smernice. Tieto povinnosti sa uložia len po konzultácii v súlade s článkami 23 a 32.

5. Vzhľadom na tretiu zarážku prvého pododseku odseku 3 oznámia národné regulačné orgány Komisii rozhodnutie o uložení, zmene alebo zrušení povinností subjektu na trhu v súlade s postupom uvedeným v bode 32.

6. Národné regulačné orgány musia posúdiť nové vývojové trendy na trhu, ktoré s určitou pravdepodobnosťou ovplyvnia dynamiku hospodárskej súťaže.

Ak vývojové trendy nie sú dostatočne významné na to, aby bolo možné požadovať novú analýzu trhu v súlade s článkom 65, národný regulačný orgán bezodkladne posúdi, či nie je potrebné preskúmať povinnosti a zmeniť akékoľvek predchádzajúce rozhodnutie, a to aj stiahnutím povinností alebo uložením nových povinností prevádzkovateľom určeným za prevádzkovateľov s významným vplyvom na trhu, a tým zaručiť pokračovanie plnenia požiadaviek tejto smernice a či po konzultácii v súlade s článkami 23 a 32 je alebo nie je potrebné uložiť menej povinností alebo povinnosti s menšou záťažou.

Článok 67

Povinnosť transparentnosti

1. Národné regulačné orgány môžu v súlade s ustanoveniami článku 66 uložiť povinnosť transparentnosti v prípade prepojenia a/alebo prístupu vyžadujúcu od prevádzkovateľov zverejnenie špecifických informácií, ako sú napríklad účtovné informácie, technické špecifikácie, charakteristiky siete, podmienky poskytovania a používania vrátane všetkých podmienok obmedzujúcich prístup k službám a aplikáciám a/alebo ich používanie, ak takéto podmienky umožňuje členský štát v súlade s právom Únie, a cien.

2. Najmä v prípadoch, keď prevádzkovatelia majú povinnosti nediskriminácie, môžu národné regulačné orgány vyžadovať od daného prevádzkovateľa uverejnenie referenčnej ponuky, ktorá je dostatočne neviazaná na to, aby zabezpečila, že od podnikov sa nebude vyžadovať platenie za zariadenia, ktoré nie sú potrebné na poskytovanie požadovanej služby, s uvedením opisu ponúk rozdelených na jednotlivé položky podľa potrieb trhu a súvisiace okolnosti a podmienky vrátane cien. Národný regulačný orgán musí mať okrem iného možnosť uložiť zmeny referenčných ponúk, aby sa uplatnili povinnosti uložené podľa tejto smernice.

3. Národné regulačné orgány môžu špecifikovať presné informácie, ktoré sa majú sprístupniť, požadovanú úroveň podrobností a spôsob uverejnenia.

3a. Ak má prevádzkovateľ povinnosť prístupu k inžinierskym stavbám a/alebo povinnosť prístupu a používania špecifických sieťových zariadení, národné regulačné orgány pre príslušné prípady špecifikujú kľúčové ukazovatele výkonnosti, ako aj zodpovedajúce dohody o úrovni služieb a súvisiace finančné sankcie, ktoré sa sprístupnia v súvislosti s poskytnutým prístupom pre vlastné nadväzujúce činnosti prevádzkovateľov a subjektom s povinnosťami poskytnúť prístup.

4. Najneskôr do [1 rok od prijatia tejto smernice] v snahe prispieť k jednotnému uplatňovaniu povinnosti transparentnosti vydá orgán BEREC po porade so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou usmernenia k minimálnym kritériám referenčnej ponuky a podľa potreby ich kedykoľvek preskúma, aby ich prispôsobil technologickému vývoju a vývojovým trendom na trhu. Pri vypracovaní týchto minimálnych kritérií orgán BEREC, sledujúc ciele v článku 3 a zohľadňujúc potreby subjektov s povinnosťami zabezpečiť prístup a koncových používateľov prítomných vo viac ako jednom členskom štáte, ako aj všetky usmernenia orgánu BEREC o identifikácii nadnárodného dopytu v súlade s článkom 64 a všetky súvisiace rozhodnutia Komisie.

Bez ohľadu na odsek 3, ak má prevádzkovateľ povinnosti podľa článku 70 alebo článku 71 týkajúce sa veľkoobchodného prístupu k infraštruktúre siete, národné regulačné orgány zabezpečia zverejnenie referenčnej ponuky, pričom v čo najväčšej miere zohľadnia usmernenia orgánu BEREC k minimálnym kritériám referenčnej ponuky.

Článok 68

Povinnosť nediskriminácie

1. Národný regulačný orgán môže v súlade s ustanoveniami článku 66 a v prípade prepojenia a/alebo prístupu uložiť povinnosť nediskriminácie.

2. Povinnosť nediskriminácie zabezpečí najmä, aby prevádzkovateľ uplatňoval rovnaké podmienky za rovnakých okolností voči iným poskytovateľom porovnateľných služieb a aby poskytoval služby a informácie ostatným subjektom za rovnakých podmienok a v rovnakej kvalite, ako ich poskytuje v prípade svojich vlastných služieb alebo v prípade svojich dcérskych spoločností či partnerov. Národné regulačné orgány môžu uložiť tomuto prevádzkovateľovi povinnosti, na základe ktorých bude dodávať prístup k produktom a službám všetkým podnikom, vrátane svojho, v rovnakom časovom horizonte, za rovnakých podmienok vrátane podmienok týkajúcich sa cenových úrovní a úrovní služieb a použitím rovnakých systémov a postupov, aby sa zaručila rovnosť prístupu.

Článok 69

Povinnosť oddelenia účtovníctva

1. Národný regulačný orgán môže v súlade s ustanoveniami článku 66 uložiť povinnosť oddelenia účtovníctva vzhľadom na špecifikované činnosti týkajúce sa prepojenia a/alebo prístupu.

Národný regulačný orgán môže predovšetkým vyžadovať od vertikálne integrovanej spoločnosti sprístupnenie svojich veľkoobchodných cien a svojich vnútropodnikových cien, medzi iným, aby sa zabezpečila zhoda v prípade požiadavky nediskriminácie podľa článku 68 alebo v prípade potreby zabrániť nenáležitým krížovým dotáciám. Národné regulačné orgány môžu špecifikovať formát a metodiku používaného účtovníctva.

2. Bez toho, aby bol dotknutý článok 20 a aby sa uľahčilo overovanie zhody s povinnosťou transparentnosti a nediskriminácie, majú národné regulačné orgány právomoc vyžadovať od iných subjektov účtovné záznamy, vrátane údajov o tržbách. Národné regulačné orgány môžu zverejniť takéto informácie, pokiaľ by tým prispeli k otvorenému a konkurenčnému trhu, pri rešpektovaní národných pravidiel a pravidiel Únie týkajúcich sa obchodného tajomstva.

Článok 70

Prístup k inžinierskym stavbám

1. Národný regulačný orgán môže v súlade s článkom 66 uložiť prevádzkovateľom povinnosti vyhovieť primeraným žiadostiam o neobmedzený prístup k inžinierskym stavbám a ich využívanie vrátane budov či vstupov do budov, káblov v budove vrátane elektroinštalácie, antén, veží a iných nosných zariadení, stĺpov, stožiarov, káblovodov, inšpekčných komôr, rúr, vstupných šácht a rozvodných skríň v situáciách, v ktorých z analýzy trhu vyplýva, že zákaz prístupu, prípadne prístup udelený za neprimeraných podmienok, ktorý má podobný účinok, by bránil vytvoreniu udržateľného, konkurenčne orientovaného trhu a nebol by v záujme koncových používateľov.

2. Národný regulačný orgán môže uložiť prevádzkovateľovi požiadavky poskytnúť prístup v súlade s týmto článkom bez ohľadu na to, či majetok, ktorý by tejto požiadavke podliehal, je podľa trhovej analýzy súčasťou relevantného trhu, ak je táto povinnosť nevyhnutná a adekvátna na splnenie cieľov v článku 3.

Článok 71

Povinnosť prístupu a používania špecifických sieťových zariadení

1. Národný regulačný orgán ▌môže v súlade s ustanoveniami článku 66 uložiť prevádzkovateľom povinnosti vyhovieť primeraným žiadostiam o prístup a používanie špecifických sieťových prvkov a pridružených prostriedkov v situáciách, keď národný regulačný orgán usúdi, že odmietnutie prístupu alebo neprimerané podmienky s podobným vplyvom by bránili vytvoreniu udržateľného, konkurenčne orientovaného trhu ▌alebo by neboli v záujme koncových používateľov. Pred uložením takýchto povinností národné regulačné orgány posúdia, či uloženie povinností výlučne v súlade s článkom 70 bolo dostatočné na to, aby sa riešili problémy zistené v rámci analýzy trhu.

Od prevádzkovateľa môžu medzi iným vyžadovať, aby:

a)  poskytol primeraný prístup tretím stranám vrátane fyzického (iného ako podľa článku 70) prístupu k osobitným celým fyzickým sieťovým prvkom a pridruženým zariadeniam a ich využívania vrátane ▌uvoľneného prístupu ku kovovému účastníckemu vedeniu a k vedľajšiemu vedeniu, ako aj uvoľnený prístup k vláknovým slučkám a segmentom ukončujúcim vlákna;

b)  sa delil s tretími krajinami o osobitné sieťové prvky vrátane spoločného prístupu ku kovovému účastníckemu vedeniu a k vedľajšiemu vedeniu, ako aj spoločného prístupu k vláknovým slučkám a ukončovacím segmentom vrátane multiplexovania rozdelenia vlnovej dĺžky a podobných spoločných povinností;

c)  poskytoval tretím stranám prístup k určeným aktívnym alebo virtuálnym sieťovým prvkom a službám;

d)  rokoval v dobrej viere s podnikmi žiadajúcimi o prístup;

e)  zachoval už pridelený prístup k zariadeniam;

f)  poskytoval osobitné služby za veľkoobchodných podmienok na ďalší predaj tretími stranami;

g)  udelil otvorený prístup k technickým rozhraniam, protokolom alebo iným kľúčovým technológiám, ktoré sú nevyhnutné na interoperabilitu služieb alebo služby virtuálnej siete;

h)  umožnil spoločné umiestnenie alebo iné formy spoločného používania pridružených prostriedkov;

i)  poskytol špecifikované služby potrebné na zabezpečenie interoperability služieb koniec-koniec ▌alebo roamingu v mobilných sieťach;

j)  poskytol prístup k systémom operačnej podpory alebo podobným softvérovým systémom potrebným na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže pri poskytovaní služieb;

k)  prepojil siete alebo zariadenia siete;

l)  poskytol prístup k pridruženým službám, ako je služba identity, lokalizácie a prítomnosti.

Národné regulačné orgány môžu k týmto povinnostiam pridať podmienky týkajúce sa spravodlivosti, primeranosti a včasnosti.

2. Ak národné regulačné orgány zvažujú adekvátnosť uloženia ktorejkoľvek z možných osobitných povinností uvedených v odseku 1, a najmä ak v súlade so zásadou proporcionality posudzujú, či a ako tieto povinnosti uložiť, analyzujú, či by iné formy prístupu k veľkoobchodným vstupom buď na tom istom, alebo súvisiacom veľkoobchodnom trhu nestačili na riešenie zisteného problému ▌. Posúdenie musí zahŕňať ▌ obchodné ponuky prístupu, regulovaný prístup podľa článku 59 alebo existujúci či plánovaný regulovaný prístup k iným veľkoobchodným vstupom v zmysle tohto článku. Zohľadňujú predovšetkým tieto faktory:

  a) technickú a ekonomickú životaschopnosť používania alebo inštalovania konkurenčných zariadení vzhľadom na mieru vývoja na trhu, berúc do úvahy povahu a typ daného prepojenia a/alebo prístupu vrátane životnosti iných prístupových produktov z vyššej úrovne distribučného reťazca, ako napríklad prístup ku káblovodom;

b) očakávaný technologický rozvoj ovplyvňujúci technický návrh a správu siete;

ba) potrebu zabezpečiť neutralitu technológií umožňujúcu stranám navrhovať a spravovať vlastné siete;

  c) uskutočniteľnosť poskytnutia navrhovaného prístupu vzhľadom na dostupnú kapacitu;

  d) počiatočné investície vlastníka zariadenia, berúc do úvahy všetky uskutočnené verejné investície a riziká s nimi spojené najmä pokiaľ ide o investície do sietí s veľmi vysokou kapacitou a miery rizika, ktoré s nimi súvisia;

  e) potrebu dlhodobej ochrany hospodárskej súťaže, pričom sa osobitná pozornosť venuje ekonomicky efektívnej hospodárskej súťaži v oblasti infraštruktúry a inovatívnym komerčným modelom podnikania, ktoré podporujú udržateľnú hospodársku súťaž v oblasti spoločných investícií do sietí;

  f) v prípade potreby všetky príslušné práva týkajúce sa duševného vlastníctva;

  g) poskytovanie celoeurópskych služieb.

3. Keď národné regulačné orgány ukladajú prevádzkovateľovi povinnosti poskytovať prístup v súlade s ustanoveniami tohto článku, môžu stanoviť technické alebo prevádzkové podmienky, ktoré musí poskytovateľ a/alebo príjemcovia takého prístupu dodržať, ak je to potrebné na zabezpečenie bežnej prevádzky siete. Povinnosti dodržiavať osobitné technické normy alebo špecifikácie musia byť v súlade s normami a špecifikáciami stanovenými v súlade s článkom 39.

Článok 72

Povinnosť kontroly cien a účtovania nákladov

1. Národný regulačný orgán môže v súlade s ustanoveniami článku 66 uložiť povinnosti týkajúce sa návratnosti nákladov a kontroly cien vrátane povinností týkajúcich sa nákladovej orientácie cien a povinností týkajúcich sa systémov účtovania nákladov za poskytovanie špecifických typov prepojenia a/alebo prístupu v situáciách, keď analýza trhu ukazuje, že nedostatok efektívnej hospodárskej súťaže znamená, že dotknutý prevádzkovateľ by mohol na škodu koncových používateľov držať ceny na neprimerane vysokej úrovni alebo by mohol uplatňovať stláčanie marže.

Pri zisťovaní potreby vykonania či nevykonania cenových kontrol národné regulačné orgány zohľadnia dlhodobé záujmy koncových používateľov týkajúce sa zavedenia a používania sietí novej generácie, najmä sietí s veľmi vysokou kapacitou. Predovšetkým s cieľom podporovať investície prevádzkovateľa vrátane investícií do sietí novej generácie národné regulačné orgány zohľadňujú investície uskutočnené prevádzkovateľom. Ak národné regulačné orgány považujú cenové kontroly za vhodné, umožnia prevádzkovateľovi primeranú mieru návratnosti adekvátneho vloženého kapitálu, berúc do úvahy všetky riziká špecifické pre konkrétny nový sieťový investičný projekt.

Národné regulačné orgány nesmú uložiť ani zachovať povinnosti podľa tohto článku, ak zistia preukázateľné obmedzenie maloobchodnej ceny a ktorákoľvek z povinností uložených v súlade s článkami 67 až 71, najmä v prípade akéhokoľvek testu ekonomickej opakovateľnosti uloženého v súlade s článkom 68 zaručuje účinný a nediskriminačný prístup.

Ak národné regulačné orgány uznajú za vhodné zaviesť cenové kontroly v prípade prístupu k existujúcim sieťovým prvkom, musia zohľadniť aj výhody vyplývajúce z predvídateľných a stabilných veľkoobchodných cien pri zaručovaní účinného vstupu a dostatočných stimulov pre všetkých prevádzkovateľov na zavedenie nových a dokonalejších sietí.

2. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby všetky predpísané mechanizmy nákladovej návratnosti alebo metodiky cenotvorby slúžili na podporu zavádzania nových a dokonalejších sietí, efektívnej a udržateľnej hospodárskej súťaže a maximalizáciu udržateľných výhod pre spotrebiteľov. V tejto súvislosti môžu národné regulačné orgány zohľadniť aj ceny prístupné na porovnateľných konkurenčných trhoch.

3. Ak má prevádzkovateľ povinnosť týkajúcu sa nákladovej orientácie svojich cien, dôkazné bremeno, že sú poplatky odvodené z nákladov zahŕňajúcich primeranú mieru návratnosti investície, leží na príslušnom prevádzkovateľovi. Na účely kalkulácie nákladov efektívneho poskytovania služieb môžu národné regulačné orgány použiť metódy účtovania nákladov nezávislé na metódach používaných podnikom. Národné regulačné orgány môžu od prevádzkovateľa požadovať úplné zdôvodnenie jeho cien a môžu v prípade potreby požadovať úpravu cien.

4. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby v prípadoch, že je predpísaná implementácia systému účtovania nákladov s cieľom podpory kontroly cien, bol zverejnený opis systému účtovania nákladov s uvedením hlavných kategórií, podľa ktorých sú náklady zoskupené a pravidlá používané pri alokácii nákladov. Zhodu so systémom účtovania nákladov overí kvalifikovaný nezávislý orgán. Vyhlásenie o zhode sa uverejňuje ročne.

Článok 73

Sadzby za ukončenie volania

1. Komisia po porade s orgánom BEREC príjme do [dátum transpozície] delegované akty v súlade s článkom 106 týkajúce sa jednotných maximálnych sadzieb za ukončenie volania, ktoré národné regulačné orgány uložia podnikom určeným za subjekty s významným trhovým vplyvom na trhoch so službami ukončenia volania z mobilných, resp. pevných sietí v Únii.

2. Sadzby za ukončenie volania uvedené v odseku 1 sa stanovia ako maximálne symetrické sadzby za ukončenie volania založené na nákladoch vzniknutých efektívnemu prevádzkovateľovi a musia byť v súlade s kritériami a parametrami uvedenými v prílohe III. Hodnotenie efektívnych nákladov musí vychádzať z aktuálnych hodnôt nákladov. Metodika výpočtu nákladov použitá na výpočet efektívnych nákladov musí vychádzať z modelového prístupu zdola nahor použitím dlhodobých prírastkových nákladov na poskytovanie veľkoobchodnej služby ukončenia hlasového volania tretím stranám. Komisia pri prijímaní takýchto delegovaných aktov zohľadní vnútroštátne podmienky, ktoré vedú k značným rozdielom medzi členskými štátmi. Maximálne sadzby za ukončenie volania v prvých delegovaných aktoch nesmú byť vyššie ako najvyššie platné sadzby v akomkoľvek členskom štáte po všetkých potrebných úpravách v súvislosti s mimoriadnymi vnútroštátnymi podmienkami [šesť] mesiacov pred prijatím delegovaných aktov.

7. Komisia delegované akty prijaté v zmysle tohto článku každých päť rokov preskúma.

Článok 74

Regulačná úprava nových prvkov sietí s veľmi vysokou kapacitou

1. Bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie spoluinvestícií do iných druhov sietí, ktoré vykonávajú národné regulačné orgány, národný regulačný organ sa môže rozhodnúť neuložiť povinnosti týkajúce sa nových sietí s veľmi vysokou kapacitou, ktoré, ak sú pevné zahŕňajú priestory, alebo, ako sú mobilné, zahŕňajú základnú stanicu, tvoria súčasť relevantného trhu, na ktorom chce uložiť alebo zachovať povinnosti v súlade s článkami 70, 71 a 72, a ktoré príslušný prevádzkovateľ zaviedol alebo plánuje zaviesť, ak sa nazdáva, že sú splnené tieto kumulatívne podmienky:

a) zavádzanie nových sieťových prvkov je otvorené dohode o spoločných investíciách v ktoromkoľvek bode počas ich životnosti ktorýmkoľvek prevádzkovateľom v súlade s transparentným procesom a za podmienok, ktoré zaručujú dlhodobo udržateľnú hospodársku súťaž, okrem iného vrátane spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienok ponúkaných potenciálnymi spoluinvestormi; flexibilita z hľadiska hodnoty a načasovania záväzku poskytnutého každým spoluinvestorom; možností rozšírenia záväzku v budúcnosti; recipročných práv udelených spoluinvestormi po zavedení spoluinvestovanej infraštruktúry;

aa) bola uzatvorená aspoň jedna dohoda o spoluinvestovaní na základe ponuky predloženej v súlade s písm. a) a spoluinvestori sú alebo zamýšľajú byť poskytovateľmi služieb alebo poskytovať priestor takýmto poskytovateľom a majú dostatočné vyhliadky na účinnú hospodársku súťaž;

c) záujemcovia o prístup, ktorí nie sú zapojení do spoločných investícií, môžu využívať spravodlivé, rozumné a nediskriminačné podmienky prístupu, s primeraným zohľadnením rizík zo strany spoluinvestorov, či už formou obchodných dohôd založených na spravodlivých a primeraných podmienkach, alebo formou regulovaného prístupu zachovaného alebo zmeneného národným regulačným orgánom.

Národné regulačné orgány určia, či sú uvedené podmienky splnené, a to aj prostredníctvom konzultácií s príslušnými účastníkmi trhu v súlade s ustanoveniami článku 65 ods. 1 a 2.

Pri posudzovaní ponúk, procesov a dohôd uvedených ▌ v prvom pododseku musia národné regulačné orgány zaručiť, aby tieto ponuky, procesy a dohody budú v súlade s kritériami stanovenými v prílohe IV.

2. Odsek 1 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právomoci národného regulačného orgánu prijímať rozhodnutia podľa prvého odseku článku 26 v prípade sporu medzi podnikmi týkajúceho sa dohody o spoločných investíciách, o ktorej sa domnieva, že spĺňa podmienky stanovené v tomto odseku a kritériá stanovené v prílohe IV.

Článok 75

Funkčné oddelenie

1. Ak národný regulačný orgán dospeje k záveru, že príslušné povinnosti uložené podľa článkov 67 až 72 nesplnili cieľ dosiahnuť efektívnu hospodársku súťaž a že v súvislosti s určitými trhmi produktov, ku ktorým je veľkoobchodný prístup, existujú vážne a pretrvávajúce problémy s hospodárskou súťažou a/alebo že príslušné trhy zlyhávajú, môže v súlade s ustanoveniami článku 66 ods. 3 druhým pododsekom ako výnimočné opatrenie uložiť vertikálne integrovaným podnikom povinnosť umiestniť činnosti spojené s veľkoobchodným poskytovaním relevantných prístupových produktov do nezávisle prevádzkovaného obchodného subjektu.

Takýto obchodný subjekt dodáva prístupové produkty a služby všetkým podnikom vrátane ostatných obchodných subjektov v rámci materskej spoločnosti na základe rovnakých lehôt a podmienok, a to aj pokiaľ ide o úrovne cien a služieb, a prostredníctvom tých istých systémov a procesov.

2. Ak národný regulačný orgán zamýšľa uložiť povinnosť funkčného oddelenia, predloží Komisii návrh, ktorý obsahuje:

  a) dôkazy, ktoré opodstatňujú závery národného regulačného orgánu uvedené v odseku 1;

  b) odôvodnené hodnotenie, podľa ktorého neexistuje žiadna alebo existuje malá pravdepodobnosť, že v primeranom časovom horizonte vznikne efektívna a trvalo udržateľná hospodárska súťaž v oblasti infraštruktúry;

  c) analýzu očakávaného vplyvu na regulačný orgán, podnik – najmä na pracovnú silu jednotlivých podnikov a na odvetvie elektronických komunikácií ako celok – a na motiváciu investovať do odvetvia ako celku, najmä pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj vplyvu na ďalšie zainteresované strany, a to najmä očakávaného vplyvu na hospodársku súťaž a možných následných vplyvov na spotrebiteľov;

  d) analýzu dôvodov, ktorými sa zdôvodňuje, že táto povinnosť by bola najefektívnejším prostriedkom na vykonanie nápravných opatrení zameraných na riešenie identifikovaných problémov hospodárskej súťaže alebo zlyhávania trhu.

3. Návrh opatrenia obsahuje tieto prvky:

  a) presnú povahu a úroveň oddelenia, najmä právne postavenie samostatného obchodného subjektu;

  b) určenie aktív samostatného obchodného subjektu a produktov alebo služieb, ktoré má tento subjekt dodávať;

  c) podmienky riadenia na zabezpečenie nezávislosti pracovníkov, ktorých zamestnáva samostatný obchodný subjekt, a zodpovedajúcu motivačnú štruktúru;

  d) pravidlá na zabezpečenie plnenia povinností;

  e) pravidlá na zabezpečenie transparentnosti prevádzkových postupov najmä vo vzťahu k ďalším zainteresovaným stranám;

  f) program monitorovania na zabezpečenie dodržiavania povinností vrátane uverejňovania výročnej správy.

4. Po tom, ako Komisia v súlade s článkom 66 ods. 3 rozhodne o návrhu opatrenia, národný regulačný orgán vykoná v súlade s postupom stanoveným v článku 65 koordinovanú analýzu rôznych trhov súvisiacich s prístupovou sieťou. Na základe svojho posúdenia národný regulačný orgán uloží, zachová, zmení alebo zruší povinnosti v súlade s článkami 23 a 32 tejto smernice .

5. Na podnik, ktorému bolo uložené funkčné oddelenie, sa môže vzťahovať ktorákoľvek z povinností uvedených v článkoch 67 až 72 na ktoromkoľvek osobitnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bol v súlade s článkom 65 označený ako podnik s významným vplyvom, alebo akákoľvek iná povinnosť, ktorú Komisia povolí podľa článku 66 ods. 3.

Článok 76

Dobrovoľné oddelenie vertikálne integrovaným podnikom

1. Ak podniky, ktoré boli v súlade s článkom 65 tejto smernice určené za podniky s významným vplyvom na jednom alebo viacerých relevantných trhoch, zamýšľajú previesť aktíva tvoriace ich miestnu prístupovú sieť alebo jej podstatnú časť na samostatný právny subjekt, v ktorom nemajú majetkovú účasť, alebo založiť samostatný obchodný subjekt, ktorý bude poskytovať všetkým maloobchodným poskytovateľom vrátane ich vlastných maloobchodných divízií úplne rovnocenné prístupové produkty, vopred a včas o tom informujú národný regulačný orgán, aby mohol posúdiť vplyv zamýšľanej transakcie.

Podniky tiež informujú národný regulačný orgán o všetkých zmenách tohto svojho zámeru, ako aj o konečnom výsledku procesu oddelenia.

Podniky môžu tiež ponúknuť záväzky súvisiace s podmienkami prístupu, ktoré budú v priebehu realizácie a po realizácii navrhovanej formy oddelenia platiť pre ich sieť, s úmyslom zabezpečiť tretím stranám efektívny a nediskriminačný prístup k nej. Ponúknuté záväzky musia byť dostatočne podrobné a obsahovať aj detaily načasovania realizácie a jej celkového trvania, aby si národné regulačné orgány mohli plniť úlohy, ktoré im vyplývajú z odseku 2 tohto článku. Tieto záväzky môžu trvať dlhšie ako maximálne lehota na prieskumy trhov stanovená v článku 65 ods. 5.

2. Národný regulačný orgán posúdi vplyv zamýšľanej transakcie spolu s navrhovanými záväzkami, ak existujú na existujúce regulačné povinnosti podľa tejto smernice.

Na tento účel národný regulačný orgán vykoná v súlade s postupom stanoveným v článku 65 analýzu rôznych trhov súvisiacich s prístupovou sieťou.

Národný regulačný orgán zohľadní všetky záväzky dané podnikom, najmä pokiaľ ide o ciele v článku 3. Pri tom sa poradí s tretími stranami v súlade s článkom 23, pričom sa bez obmedzenia obráti najmä na tie tretie strany, ktorých sa zamýšľaná transakcia priamo dotýka.

Na základe svojho posúdenia národný regulačný orgán uloží, zachová, zmení alebo zruší povinnosti v súlade s článkami 23 a 32 a v prípade potreby uplatní ustanovenia článku 77. Vo svojom rozhodnutí môže národný regulačný orgán tieto záväzky, alebo ich časť za stanoviť ako povinné. Ako výnimku z uplatňovania článku 65 ods. 5 môže národný regulačný orgán stanoviť niektoré alebo všetky záväzky ako povinné na celé obdobie, na ktoré boli dané.

3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 77 a v súlade so zásadou proporcionality sa na právne a/alebo prevádzkovo samostatný obchodný subjekt môže vzťahovať ktorákoľvek z povinností uvedených v článkoch 67 až 72 na ktoromkoľvek osobitnom trhu, vo vzťahu ku ktorému bol v súlade s článkom 65 určený za podnik s významným vplyvom, alebo akákoľvek iná povinnosť, ktorú Komisia povolí podľa článku 66 ods. 3, v prípade, že ponúknuté povinné záväzky nestačia na naplnenie cieľov v článku 3 tejto smernice.

4. Národný regulačný orgán monitoruje plnenie záväzkov ponúknutých podnikmi, ktoré uznal za povinné v súlade s odsekom 2 tohto článku, a po vypršaní obdobia, na ktoré boli pôvodne ponúknuté, zváži ich predĺženie.

Článok 77

Čisto maloobchodné podniky

1. Národný regulačný orgán, ktorý určí za podnik s významným vplyvom na jednom či viacerých veľkoobchodných trhoch v súlade s článkom 65 tejto smernice podnik, ktorý nie je prítomný na žiadnom z maloobchodných trhov, posúdi, či tento podnik spĺňa tieto vlastnosti:

a) všetky firmy a obchodné oddelenia v rámci podniku vrátane všetkých firiem kontrolovaných tým istým konečným vlastníkom, resp. vlastníkmi, ktoré však nemajú v úplnom vlastníctve, vykonávajú činnosti – súčasné i plánované – na veľkoobchodných trhoch s elektronickými komunikačnými službami, a preto nie sú zapojené do činností na žiadnom z maloobchodných trhov s elektronickými komunikačnými službami poskytovanými koncovým používateľom v Únii;

b) podnik nemá exkluzívnu dohodu ani dohodu, ktorá de facto znamená exkluzívnu dohodu s jediným a oddeleným podnikom, ktorý vyvíja činnosť na niektorom z maloobchodných trhov s elektronickými komunikačnými službami poskytovanými súkromným alebo firemným koncovým používateľom.

2. Ak národný regulačný orgán dospeje k záveru, že podmienky v písmenách a) a b) odseku 1 tohto článku boli splnené, môže takému podniku uložiť iba povinnosti podľa článkov 70 alebo 71.

3. Národné regulačné orgány kedykoľvek preskúmajú povinnosti uložené podniku v súlade s týmto článkom, ak dospejú k záveru, že podmienky stanovené v písmenách a) a b) odseku 1 tohto článku už nie sú dodržiavané, a preto by sa mal podľa potreby uplatniť postup opísaný v článkoch 65 až 72.

4. Národné regulačné orgány preskúmajú podmienky uložené podniku v súlade s týmto článkom aj vtedy, ak na základe dôkazov o podmienkach, ktoré podnik ponúkol svojim zákazníkom v nadväzujúcom reťazci, orgán potvrdí prítomnosť prekážok v hospodárskej súťaži poškodzujúcich koncových používateľov, ktoré si vyžadujú buď uloženie jednej či viacerých povinností uvedených v článkoch 67, 68, 69 alebo 72, alebo zmenu podmienok uložených v súlade s odsekom 2.

5. Uloženie povinností a ich preskúmanie podľa tohto článku sa vykoná v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 23, 32 a 33.

    Článok 78

Prechod od staršej infraštruktúry

1. Podniky, ktoré boli v súlade s článkom 65 určené za podniky s významným vplyvom na jednom alebo viacerých relevantných trhoch, vopred a včas informujú národný regulačný orgán o tom, že plánujú vyradiť z prevádzky časti siete, vrátane staršej infraštruktúry potrebnej na prevádzku metalickej siete, ktoré podliehajú povinnostiam v zmysle článkov 66 až 77.

2. Národný regulačný orgán zabezpečí, aby postup vyraďovania častí z prevádzky obsahoval transparentný časový harmonogram a transparentné podmienky, okrem iného aj vhodný časový interval na oznámenie a prechod a stanovoval dostupnosť alternatívnych ▌ produktov aspoň porovnateľnej kvality poskytujúcich prístup k modernizovanej sieťovej infraštruktúre nahrádzajúcej vyraďované prvky, ak je to potrebné na ochranu hospodárskej súťaže a práv koncových používateľov.

Pokiaľ ide o aktíva, ktoré sa navrhujú vyradiť, národný regulačný orgán môže zrušiť povinnosti potom, čo sa ubezpečil, že:

a) poskytovateľ prístupu jednoznačne stanovil adekvátne podmienky prechodu vrátane sprístupnenia rovnocenného prístupového produktu aspoň porovnateľnej kvality, ktorý umožňuje pokryť tých istých koncových používateľov ako produkt využívajúci staršiu infraštruktúru a

b) poskytovateľ prístupu dodržal podmienky a postupy poskytnuté národnému regulačnému orgánu v súlade s týmto článkom.

Toto zrušenie povinností sa vykoná v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 23, 32 a 33. Týmito ustanoveniami nie je dotknutá dostupnosť regulovaných produktov, ktoré uložil národný regulačný orgán na modernizovanú sieťovú infraštruktúru v súlade s postupmi uvedenými v článkoch 65 a 66.

    Článok 78a

Agregácia dopytu

Členské štáty nesmú ukladať prevádzkovateľovi, ktorý financuje zavedenie fyzického pripojenia s veľmi vysokou kapacitou v priestoroch koncového používateľa, zaťažujúcejšie podmienky, či už ide o trvanie, úrokové sadzby alebo iné, než aké ukladajú finančným inštitúciám, a to aj v prípadoch, keď to prevádzkovateľ financuje formou splátkovej zmluvy.

    Článok 78b

Usmernenia orgánu BEREC o sieťach s veľmi vysokou kapacitou

Do [dátum transpozície], orgán BEREC po porade so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou vydá usmernenia o kritériách, ktoré musí sieť spĺňať na to, aby sa mohla považovať za sieť s veľmi vysokou kapacitou. Národné regulačné orgány tieto usmernenie zohľadňujú v čo najväčšej miere. Orgán BEREC aktualizuje tieto usmernenia do 31. decembra 2025 a potom každé [tri roky].

Časť III SLUŽBY

Hlava I: Povinnosti univerzálnej služby

Článok 79

Cenovo dostupná univerzálna služba

1. Členské štáty zabezpečia, aby mali všetci spotrebitelia na ich území prístup na širokopásmový internet a k hlasovým komunikačným službám v predpísanej kvalite vrátane potrebného pripojenia minimálne v pevnom umiestnení, a to pri cenovej dostupnosti zodpovedajúcej špecifickým vnútroštátnym podmienkam.

Členské štáty by okrem toho mali tiež zabezpečiť cenovú dostupnosť služieb, ktoré sa neposkytujú v pevnom umiestnení, ak to považujú za potrebné na zabezpečenie plnej sociálnej a hospodárskej účasti spotrebiteľov v spoločnosti.2.V súlade s usmerneniami orgánu BEREC národné regulačné orgány vymedzia minimálnu kapacitu služby prístupu k internetu uvedenej v odseku 1 tak, aby zodpovedala službám využívaným väčšinou spotrebiteľov na pevnom mieste na ich území alebo na príslušných častiach ich územia, čo je nevyhnutné na zabezpečenie sociálnej a ekonomickej účasti v spoločnosti. Služba ▌prístupu k internetu preto musí byť schopná poskytovať pásmo, ktoré je potrebné na podporu aspoň minimálneho súboru služieb stanoveného v prílohe V.

Komisia do ... [18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice] orgán BEREC s cieľom prispieť ku konzistentnému uplatňovaniu tohto článku po konzultácii so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou pri zohľadnení dostupných údajov Komisie (Eurostatu) prijme usmernenia, ktoré umožnia národným regulačným orgánom vymedziť požiadavky na minimálnu kvalitu služieb vrátane minimálnej šírky pásma, aby služba prístupu k internetu podporovala aspoň minimálny súbor služieb uvedený v prílohe V a odzrkadľovala dostupnosť priemernej šírky pásma väčšine populácie v každom členskom štáte. Tieto usmernenia sa budú aktualizovať každé dva roky s ohľadom na technologický pokrok a zmeny vo využívaní služieb spotrebiteľmi.

3. Ak si to spotrebiteľ želá, môže sa pripojenie uvedené v odsekoch 1 a 1a obmedziť iba na podporu hlasových komunikačných služieb.

3a. Členské štáty môžu rozšíriť ustanovenia tohto článku na všetky mikropodniky a malé podniky a neziskové organizácie.

Článok 80

Poskytovanie cenovo dostupnej univerzálnej služby

1. Národné regulačné orgány monitorujú vývoj a úroveň maloobchodných taríf za služby uvedené v článku 79 ods. 1 dostupných na trhu, predovšetkým z hľadiska cien a príjmu spotrebiteľov v danom štáte.

2. Ak členské štáty zistia, že v porovnaní s vnútroštátnymi podmienkami nie sú maloobchodné ceny za služby uvedené v článku 79 ods. 1 cenovo dostupné, pretože spotrebitelia s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami nemajú k týmto službám prístup, budú od poskytovateľov týchto služieb vyžadovať, aby týmto spotrebiteľom ponúkli tarifné možnosti alebo balíky odlišné od tých, ktoré sa poskytujú za normálnych obchodných podmienok. Členské štáty budú na tento účel od takýchto podnikov požadovať, aby zaviedli jednotné tarify vrátane vypočítania geografického priemeru na celom území. Členské štáty zabezpečia, aby spotrebitelia, ktorí majú na tieto tarifné možnosti alebo balíky nárok, mali právo uzavrieť zmluvu s podnikom poskytujúcim služby uvedené v článku 79 ods. 1. Členské štáty takisto zabezpečia, aby im tento podnik poskytol na primerané obdobie používania číslo a možnosť vyhnúť sa neoprávnenému odpojeniu služby.

3. Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré ponúkajú spotrebiteľom s nízkym príjmom alebo s osobitnými sociálnymi potrebami podľa odseku 2 tarifné možnosti alebo balíky, informovali národné regulačné orgány o podrobnostiach týchto ponúk. Bez toho, aby bola dotknutá sloboda spotrebiteľov zvoliť si ktoréhokoľvek poskytovateľa, národné regulačné orgány zabezpečia, aby podmienky, za akých podniky poskytujú tarifné možnosti alebo balíky podľa odseku 2, boli plne transparentné a boli uverejňované a používané v súlade s článkom 92 a so zásadou nediskriminácie. Národné regulačné orgány môžu vyžadovať, aby boli tieto osobitné režimy upravované alebo zrušené.

4. Členské štáty môžu na základe vnútroštátnych podmienok zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom s nízkym príjmom alebo s osobitnými sociálnymi potrebami poskytovala ďalšia podpora s cieľom zaručiť cenovú dostupnosť prístupu na internet a hlasových komunikačných služieb minimálne v pevnom umiestnení.Členské štáty môžu navyše tiež zabezpečiť, aby sa spotrebiteľom s nízkym príjmom alebo s osobitnými sociálnymi potrebami poskytovala podpora na mobilné služby, ak to považujú za potrebné na zabezpečenie plnej sociálnej a hospodárskej účasti spotrebiteľov v spoločnosti.

5. Členské štáty na základe vnútroštátnych podmienok zabezpečia, aby sa primeraná podpora poskytovala aj spotrebiteľom so zdravotným postihnutím a aby sa prijali ďalšie osobitné opatrenia, ktorými sa zaručí, že súvisiace koncové zariadenia budú prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím a osobitné zariadenia a osobitné služby na dosiahnutie rovnocenného prístupu budú prístupné a cenovo dostupné. Priemerné náklady na konverzné služby pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím by mali byť rovnocenné nákladom v prípade hlasových komunikačných služieb v zmysle článku 79.

6. Pri vykonávaní ustanovení tohto článku sa členské štáty snažia minimalizovať narušenia trhu.

6a. Členské štáty môžu rozšíriť ustanovenia tohto článku na všetky mikropodniky a malé podniky a neziskové organizácie.

Článok 81

Dostupnosť univerzálnej služby

1. Ak členský štát po zohľadnení výsledkov geografického prieskumu, pokiaľ boli k dispozícii, vykonaného v súlade s článkom 22 ods. 1, alebo v prípade, že je národný regulačný orgán spokojný s alternatívnymi dôkazmi, ustanoví, že dostupnosť služby funkčného prístupu k internetu vymedzenej v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasovej komunikačnej služby v pevnom umiestnení nemožno za normálnych obchodných podmienok alebo inými možnými nástrojmi verejnej politiky na svojom štátnom území alebo jeho rozličných častiach zaručiť, môže uložiť adekvátne povinnosti týkajúce sa univerzálnej služby tak, aby boli splnené všetky primerané požiadavky na prístup k týmto službám na relevantných častiach jeho územia.

2. Členské štáty stanovia najefektívnejší a najprimeranejší prístup k zabezpečeniu dostupnosti služby funkčného prístupu k internetu vymedzenej v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasovej komunikačnej služby v pevnom umiestnení, pričom rešpektujú zásady objektivity, transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality. To môže zahŕňať aj sprístupnenie služby prístupu na internet a sprístupnenie hlasovej komunikačnej služby prostredníctvom drôtových alebo bezdrôtových technológií. Budú sa snažiť o minimalizáciu narušenia trhu, a to najmä v prípade poskytovania služieb za ceny alebo za iných podmienok, ktoré sú odlišné od tých poskytovaných za normálnych obchodných podmienok, pričom ochraňujú verejný záujem.

3. Zvlášť v prípade, keď sa členské štáty rozhodnú uložiť povinnosti týkajúce sa zabezpečenia dostupnosti služby ▌prístupu k internetu vymedzenej v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasovej komunikačnej služby v pevnom umiestnení, môžu určiť jeden alebo viacero podnikov, ktoré budú garantovať dostupnosť služby funkčného prístupu k internetu v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasovej komunikačnej služby v pevnom umiestnení tak, aby mohlo byť pokryté celé územie daného štátu. Členské štáty môžu určiť rôzne podniky alebo skupinu podnikov, ktoré budú poskytovať službu ▌internetového prístupu a hlasové komunikačné služby v pevnom umiestnení a/alebo pokrývať rôzne časti územia štátu.

4. Keď členské štáty určia poskytovateľov na celom svojom území, alebo na jeho časti za poskytovateľov, ktorí majú povinnosť zabezpečiť dostupnosť služby prístupu k ▌internetu vymedzenej v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasovej komunikačnej služby v pevnom umiestnení, urobia tak použitím efektívneho, objektívneho, transparentného a nediskriminačného mechanizmu, pričom žiadny poskytovateľ nesmie byť vopred vylúčený z možnosti stať sa určeným poskytovateľom. Týmito metódami určenia sa zabezpečí, aby boli služby ▌internetového prístupu a hlasové komunikačné služby v pevnom umiestnení poskytované nákladovo efektívnym spôsobom a aby sa mohli využiť ako prostriedok stanovenia čistých nákladov na povinnosť poskytovania univerzálnej služby v súlade s článkom 84.

5. Ak má poskytovateľ určený v súlade s odsekom 3 v úmysle zbaviť sa všetkých alebo väčšej časti svojich aktív súvisiacich so sieťami lokálneho prístupu v prospech oddelenej právnickej osoby s inou vlastníckou štruktúrou, vopred o tom informuje národný regulačný orgán v dostatočnom predstihu, aby mu umožnil posúdiť účinok plánovanej transakcie na poskytovanie služby ▌prístupu k internetu vymedzenej v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasovej komunikačnej služby v pevnom umiestnení. Národný regulačný orgán môže uložiť, zmeniť alebo zrušiť osobitné povinnosti v súlade s článkom 13 ods. 2.

Článok 82

Štatút existujúcich univerzálnych služieb

1. Členské štáty môžu aj naďalej zaručovať dostupnosť a cenovú prijateľnosť iných služieb, ako je služba ▌prístupu k internetu vymedzená v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasová komunikačná služba v pevnom umiestnení, ktoré fungovali pred [stanovený dátum], pokiaľ sa potreba týchto služieb ustanoví po zohľadnení vnútroštátnych okolností. Keď členské štáty určia poskytovateľov na celom svojom území alebo jeho časti za poskytovateľov, ktorí majú tieto služby poskytovať, uplatňuje sa článok 81. Financovanie týchto povinností musí byť v súlade s článkom 85.

2. Členské štáty preskúmajú povinnosti uložené v zmysle tohto článku do … [3 rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a potom aspoň každé tri roky.

Článok 83

Kontrola výdajov

1. Členské štáty zabezpečia, aby pri poskytovaní zariadení a služieb doplnkových k tým, ktoré sú uvedené v článku 79, poskytovatelia služieb hlasovej komunikácie a prístupu na internet v súlade s článkami 79, 81 a 82 stanovili podmienky takým spôsobom, aby koncový používateľ nebol povinný platiť za zariadenia alebo služby, ktoré pre požadovanú službu nie sú nevyhnutné alebo predpísané.

2. Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia hlasových komunikačných služieb uvedených v článku 79 a realizovaných v zmysle článku 80 poskytovali špecifické zariadenia a služby stanovené v časti A prílohy VI tak, aby spotrebitelia mohli monitorovať a kontrolovať výdavky a zaviesť systém, ktorý im umožní vyhnúť sa neoprávnenému odpojeniu hlasovej komunikačnej služby poskytovanej spotrebiteľom, ktorí majú na ňu nárok, vrátane vhodného mechanizmu na kontrolu pretrvávajúceho záujmu o jej využívanie.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa príslušný orgán mohol odchýliť od požiadaviek odseku 2 na časti alebo na celom svojom území, ak k svojej spokojnosti zistí, že sú zariadenia všeobecne dostupné.

Článok 84

Kalkulácia nákladov povinností univerzálnej služby

1. Ak národné regulačné orgány usúdia, že poskytovanie služby ▌ prístupu k internetu vymedzenej v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasovej komunikačnej služby podľa článkov 79, 80 a 81 alebo pokračovanie v poskytovaní existujúcich univerzálnych služieb podľa článku 82 môže predstavovať nespravodlivé zaťaženie poskytovateľov, ktorí tieto služby poskytujú a požadujú kompenzáciu, musia vypočítať čisté náklady za ich poskytovanie.

Na tento účel národné regulačné orgány:

  a) vypočítajú čisté náklady na plnenie povinnosti univerzálnej služby, berúc do úvahy každú trhovú výhodu, ktorá vyplynie pre poskytovateľa, ktorý poskytuje službu internetového prístupu vymedzenú v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasovú komunikačnú službu podľa článkov 79, 80 a 81 alebo pokračuje v poskytovaní existujúcich univerzálnych služieb podľa článku 82 v súlade s prílohou VII; alebo

  b) použijú čisté náklady za poskytovanie univerzálnej služby identifikovanej mechanizmom určovania v súlade s článkami 81 ods. 3, 81 ods. 4 a 81 ods. 5.

2. Účty a/alebo ďalšie informácie slúžiace ako základ na výpočet čistých nákladov povinností univerzálnej služby podľa odseku 1 písm. a) kontroluje alebo overuje národný regulačný orgán alebo orgán nezávislý na príslušných stranách a schválený národným regulačným orgánom. Výsledky výpočtu nákladov a závery auditu sú verejne dostupné.

Článok 85

Financovanie záväzkov univerzálnej služby

Ak na základe výpočtu čistých nákladov uvedených v článku 84 národný regulačný orgán zistí, že podnik znáša neprimerané zaťaženie, členské štáty na žiadosť takéhoto podniku rozhodnú zaviesť mechanizmus, ktorým sa tomuto podniku za transparentných podmienok uhradia stanovené čisté náklady z verejných fondov ▌.

1a.   Odchylne od odseku 1 môžu členské štáty prijať alebo zachovať mechanizmus rozdelenia čistých nákladov na povinnosti univerzálnej služby, ktoré plynú z povinností ustanovených v článku 81, medzi prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb a tie podniky, ktoré poskytujú služby informačnej spoločnosti v zmysle vymedzenia v smernici 2000/31/ES.

1b.   Členské štáty, ktoré prijmú alebo zachovajú tento mechanizmus, preskúmajú jeho fungovanie aspoň každé tri roky, aby určili, ktoré čisté náklady by sa mali naďalej rozdeľovať podľa tohto mechanizmu a ktoré by mali byť presunuté na kompenzáciu z verejných finančných prostriedkov.

1c.   Financovať sa môžu len čisté náklady stanovené v súlade s článkom 84, ktoré sa týkajú povinností uvedených v článkoch 79, 81 a 82.

1d.   Ak sú čisté náklady rozdelené podľa odseku 1 písm. b), členské štáty zabezpečia zavedenie mechanizmu rozdeľovania spravovaný národným regulačným orgánom alebo subjektom nezávislým od príjemcov, ktorý je pod dohľadom národného regulačného orgánu.

1e.   Mechanizmus rozdeľovania rešpektuje princípy transparentnosti, čo najmenšej deformácie trhu, nediskriminácie a proporcionality, v súlade so zásadami prílohy IV časť B. Členské štáty nemusia vyžadovať príspevky od istých druhov podnikov, ktorých tuzemský obrat je menší než stanovený limit.

1f.   Všetky poplatky v súvislosti s rozdeľovaním čistých nákladov na povinnosti univerzálnej služby sú neviazané a určené oddelene pre každý podnik. Také poplatky sa neukladajú ani nevyberajú od podnikov, ktoré neposkytujú služby na území členského štátu, ktorý mechanizmus rozdeľovania zaviedol.

Článok 86

Transparentnosť

1. Ak sa majú vypočítať náklady na povinnosti univerzálnej služby v súlade s článkom 84, národné regulačné orgány zabezpečia, aby boli verejne dostupné zásady výpočtu čistých nákladov vrátane podrobností o použitej metodike.

2. Rešpektujúc pravidlá Únie a vnútroštátne pravidlá o obchodnom tajomstve, národné regulačné orgány zabezpečia, aby sa uverejnila výročná správa s uvedením podrobností o výpočte nákladov na povinnosti univerzálnej služby, vrátane všetkých trhových výhod, ktoré podniku, resp. podnikom vznikli v súvislosti s povinnosťami univerzálnej služby stanovenými v článkoch 79, 81 a 82.

Hlava II: Čísla

Článok 87

Číslovacie zdroje

1. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány riadili udeľovanie práv na používanie všetkých národných číslovacích zdrojov, spravovali národné číslovacie plány a aby všetkým verejne dostupným elektronickým komunikačným službám poskytli adekvátne čísla a číselné množiny. Národné regulačné orgány ustanovia objektívne, transparentné a nediskriminačné postupy udeľovania práv na používanie národných číslovacích zdrojov.

2. Národné regulačné orgány môžu udeliť práva na používanie čísel zo svojich národných číslovacích plánov na poskytovanie osobitných služieb aj podnikom, ktoré nie sú poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí a služieb, ak tieto podniky preukážu svoju schopnosť tieto čísla spravovať a existuje dostatok adekvátnych číslovacích zdrojov na uspokojenie súčasného i budúceho dopytu. Národné regulačné orgány môžu pozastaviť prideľovanie číslovacích zdrojov týmto podnikom, ak sa preukáže riziko vyčerpania číslovacích zdrojov. Do [dátum nadobudnutia účinnosti plus 18 mesiacov] v snahe prispieť k jednotnému uplatňovaniu tohto odseku vydá orgán BEREC po konzultácii so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou usmernenia k jednotným kritériám posudzovania schopnosti spravovať číslovacie zdroje a rizika vyčerpania číslovacích zdrojov.

3. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby sa národné číslovacie plány a postupy uplatňovali spôsobom zabezpečujúcim rovnaké zaobchádzanie so všetkými poskytovateľmi verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, ako aj s inými podnikmi, ak sú oprávnené podľa odseku 2. Členské štáty najmä zabezpečia, aby podnik, ktorému bolo udelené právo na používanie číselnej množiny, nediskriminoval ostatných poskytovateľov elektronických komunikačných služieb, pokiaľ ide o postupnosť čísel používaných na zabezpečenie prístupu k ich službám.

4. Každý členský štát určí rozsah negeografických číslovacích zdrojov, ktorý sa môže použiť na poskytovanie iných elektronických komunikačných služieb, ako sú interpersonálne komunikačné služby, a to na celom území Únie a bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 531/2012 a vykonávacích aktov, ktoré z neho vychádzajú, ako aj článku 91 ods. 2 tejto smernice. Ak boli práva na používanie čísel udelené v súlade s odsekom 2 iným podnikom ako poskytovateľom elektronických komunikačných sietí alebo služieb, vzťahuje sa tento odsek na osobitné služby poskytované týmito podnikmi. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby podmienky na udelenie práva na používanie čísel na poskytovanie služieb za hranicami členského štátu s daným kódom krajiny, ako aj presadzovanie ich dodržiavania, neboli menej prísne ako podmienky a ich presadzovanie v prípade služieb poskytovaných v rámci členského štátu s daným kódom krajiny. Národné regulačné orgány takisto zabezpečia, aby bolo používanie čísel s kódom ich krajiny v inom členskom štáte v súlade s povinnosťami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa a inými vnútroštátnymi predpismi platnými v tých členských štátoch, v ktorom sa tieto čísla používajú. Táto povinnosť sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté právomoci príslušných orgánov presadzovania práva v týchto členských štátoch.

Orgán BEREC pomáha národným regulačným orgánom pri koordinácii ich činností zameraných na zaručenie efektívnej správy číslovacích zdrojov a extrateritoriálnych použití v súlade s regulačným rámcom.

5. Členské štáty zabezpečia, aby bol kód „00“ štandardným medzinárodným prístupovým kódom. Môžu sa zriadiť alebo naďalej používať osobitné režimy pre cezhraničné volania medzi miestami v susediacich členských štátoch. Koncoví používatelia v príslušných miestach musia byť o týchto režimoch plne informovaní.

Členské štáty môžu súhlasiť s používaním spoločného číslovacieho plánu pre všetky alebo len osobitné kategórie čísel.

6. Členské štáty tam, kde je to technicky možné, podporujú poskytovanie číslovacích zdrojov vzduchom, aby uľahčili zmenu poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb koncovými používateľmi ▌, predovšetkým poskytovateľmi a používateľmi služieb typu stroj – stroj (M2M).

7. Členské štáty zabezpečia, aby národné číslovacie plány a všetky ich následné doplnky alebo zmeny boli zverejnené okrem výnimiek obmedzení vyplývajúcich z dôvodov národnej bezpečnosti.

8. Členské štáty podporujú harmonizáciu osobitných čísel alebo číselných množín v rámci Únie, ak to prispieva k fungovaniu vnútorného trhu a rozvoju celoeurópskych služieb. Komisia aj naďalej monitoruje vývojové trendy na trhu a angažuje sa v medzinárodných organizáciách a na fórach, na ktorých sa prijímajú rozhodnutia o číslach. Ak to Komisia považuje za odôvodnené a vhodné, prijme vhodné technické vykonávacie opatrenia v záujme jednotného trhu a na vyriešenie neuspokojeného cezhraničného či celoeurópskeho dopytu po číslach, ktorý by inak vytváral prekážky obchodu medzi členskými štátmi.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4.

Článok 88

Udeľovanie práv na používanie čísel

1. Ak je potrebné udeliť individuálne práva na používanie čísel, národné regulačné orgány udelia takéto práva na požiadanie akémukoľvek podniku na účely poskytovania elektronických komunikačných sietí alebo služieb zahrnutých do všeobecného povolenia uvedeného v článku 12, pričom uplatnia ustanovenia článku 13 a článku 21 ods. 1 písm. c) a akékoľvek iné predpisy zabezpečujúce efektívne využívanie týchto zdrojov v súlade s touto smernicou. Národné regulačné orgány môžu udeliť práva na používanie čísel aj podnikom, ktoré nie sú poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí a služieb podľa článku 87 ods. 2.2. Práva na používanie čísel sa udeľujú postupmi, ktoré sú otvorené, objektívne, transparentné, nediskriminačné a primerané

Pri udeľovaní práv na používanie čísel národné regulačné orgány členské štáty špecifikujú, či si ich držiteľ práv môže preniesť a za akých podmienok.

Ak národné regulačné orgány udelia práva na používanie na obmedzený čas, ich trvanie musí byť úmerné dotknutej službe vzhľadom na sledovaný cieľ a potrebné investície, pričom sa náležite zohľadní potreba poskytnúť primerané obdobie na amortizáciu investícií.

3. Rozhodnutia o udelení práv na používanie čísel sa prijímajú, oznamujú a zverejňujú čo najskôr po doručení úplnej žiadosti národnému regulačnému orgánu, a to do troch týždňov v prípade čísel, ktoré boli v rámci národného číslovacieho plánu pridelené na osobitné účely.

4. Ak sa po konzultácii so zainteresovanými stranami podľa článku 23 rozhodlo, že práva používať čísla s výnimočnou ekonomickou hodnotou sa majú udeliť prostredníctvom súťažných alebo porovnávacích výberových konaní, národné regulačné orgány môžu predĺžiť maximálnu lehotu troch týždňov až o ďalšie tri týždne.

5. Národné regulačné orgány neobmedzia počet práv na používanie, ktoré sa majú udeliť, okrem prípadov, kde je to potrebné na zabezpečenie efektívneho používania číslovacích zdrojov .

6. Ak je súčasťou práva na používanie čísel aj ich extrateritoriálne použitie v rámci Únie v súlade s článkom 87 ods. 4, národný regulačný orgán pridá k právu na používanie osobitné podmienky, aby zaručil dodržiavanie všetkých príslušných pravidiel ochrany spotrebiteľa a vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa používania čísel uplatňovaných v členských štátoch, v ktorých sa takéto čísla používajú. Členské štáty už potom nemôžu pridať ďalšie povinnosti k týmto právam na používanie.

Na žiadosť národného regulačného orgánu iného členského štátu, ktorou sa preukáže porušenie príslušných pravidiel ochrany spotrebiteľa alebo vnútroštátneho právneho predpisu o používaní čísel v danom členskom štáte, národný regulačný orgán členského štátu, v ktorom boli práva na používanie čísel udelené, presadzuje dodržiavanie podmienok pridaných v zmysle odseku 1 v súlade s článkom 30 vrátane odňatia práv na extrateritoriálne použitie čísel dotknutému podniku v závažných prípadoch.

Orgán BEREC uľahčuje a koordinuje výmenu informácií medzi národnými regulačnými orgánmi rôznych dotknutých členských štátov a zabezpečuje náležitú koordináciu ich spoločného úsilia.

Článok 89

Poplatky za práva na používanie čísiel

Členské štáty môžu povoliť národnému regulačnému orgánu, aby uložil poplatky za práva na používanie čísel, ktoré odrážajú potrebu zaručiť optimálne použitie týchto zdrojov. Členské štáty zaručia, že tieto poplatky sú objektívne odôvodnené, transparentné, nediskriminačné a primerané vo vzťahu k ich zamýšľanému účelu, pričom zohľadnia ciele uvedené v článku 3.

Článok 90

Horúca linka pre nezvestné deti a detská linka pomoci

1. Členské štáty zabezpečia občanom prístup k službe horúcej linky na bezplatné oznamovanie prípadov nezvestných detí. Táto horúca linka musí byť dostupná na čísle 116000. Členské štáty zabezpečia, aby deti mali prístup k službe detskej linky pomoci zohľadňujúcej ich potreby. Táto linka pomoci musí byť dostupná na čísle 116111.

2. Členské štáty zabezpečia, aby ▌koncoví používatelia so zdravotným postihnutím mali rovnaký prístup k službám poskytovaným v rámci číselnej množiny začínajúcej sa číslami „116000“ a „116111“ na rovnakom základe ako ostatní koncoví používatelia, a to i používaním služieb multimediálnej komunikácie. Opatrenia prijaté na uľahčenie prístupu koncových používateľov so zdravotným postihnutím k takýmto službám počas cestovania v iných členských štátoch musia byť založené na dodržiavaní príslušných noriem alebo špecifikácií uverejnených v súlade s článkom 39.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa vykonali primerané opatrenia potrebné na dosiahnutie dostačujúcej úrovne kvality služby pri prevádzkovaní číselnej množiny začínajúcej sa číslom „116000“, ako aj pri zapájaní potrebných finančných zdrojov na prevádzku horúcej linky.

4. Členské štáty a Komisia zabezpečia, aby boli občania primerane informovaní o existencii a používaní služieb poskytovaných v rámci číselnej množiny začínajúcej sa číslami „116000“ a „116111“.

Článok 91

Prístup k číslam a službám

1. Pokiaľ je to technicky a ekonomicky možné a s výnimkou prípadov, keď volaný koncový používateľ z komerčných dôvodov obmedzil prístup volajúcich, ktorí sídlia v špecifických geografických oblastiach, členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány podnikli všetky potrebné kroky, ktorými zaistia, aby koncoví používatelia mohli mať:

  a) prístup k službám s použitím negeografických čísiel v rámci Únie a aby mohli tieto služby využívať; a

  b) prístup k všetkým číslam poskytovaným v Únii bez ohľadu na technológiu a zariadenia, ktoré prevádzkovateľ používa, vrátane čísel v národných telefónnych číslovacích plánoch členských štátov a univerzálnych medzinárodných čísel služieb volania na účet volaného (UIFN).

2. Členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli od poskytovateľov verejných komunikačných sietí a/alebo verejne dostupných služieb elektronickej komunikácie vyžadovať v jednotlivých prípadoch zablokovanie prístupu k číslam alebo službám, ak je to opodstatnené z dôvodu podvodu alebo zneužitia, a taktiež vyžadovať, aby v takýchto prípadoch poskytovatelia elektronických komunikačných služieb zadržali výnosy z prepojovacích alebo iných služieb.

Hlava III: Práva koncových používateľov

(Článok 91a)

Ustanovenie o výnimke

Hlava III sa s výnimkou článkov 92 a 93 nevzťahuje na interpersonálne komunikačné služby bez číslovania, ktoré sú mikropodnikmi v zmysle odporúčania Komisie 2003/361/ES.

Článok 92

Nediskriminácia

Poskytovatelia elektronických komunikačných sietí alebo služieb nesmú koncovým používateľom v Únii uložiť žiadne diskriminačné požiadavky alebo podmienky prístupu na základe ich štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska či prevádzky, pokiaľ takéto rozdiely nie sú objektívne odôvodnené.

Článok 92a

1. Poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním neuplatňujú na pevné a mobilné komunikačné služby v rámci Únie končiace v inom členskom štáte tarify, ktoré sú vyššie ako tarify za služby končiace v tom istom členskom štáte, pokiaľ to nie je odôvodnené rozdielom sadzieb za ukončenie volania.

2. Orgán BEREC do ... (šesť mesiacov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice) a po konzultáciách so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou prijme usmernenia o náhrade takýchto objektívne odôvodnených odlišných nákladoch v súlade s odsekom 1. Takýmito usmerneniami sa zabezpečí, aby všetky rozdiely dôsledne vychádzali z existujúcich priamych nákladov, ktoré poskytovateľovi vzniknú pri poskytovaní cezhraničných služieb.

3. Európska komisia do ... (rok po nadobudnutí účinnosti tejto smernice a potom každoročne) vypracuje správu o plnení povinností uvedených v odseku 1 vrátane posúdenia vývoja taríf za komunikácie v rámci Únie.

Článok 93

Zaručenie základných práv

1. Vnútroštátne opatrenia týkajúce sa prístupu koncových používateľov k službám a aplikáciám alebo ich využívania prostredníctvom elektronických komunikačných sietí musia rešpektovať základné práva a slobody garantované v Charte základných práv Európskej únie a všeobecnými zásadami práva Únie.

2. Akékoľvek takéto opatrenia týkajúce sa prístupu alebo použitia služieb a aplikácií koncovými používateľmi prostredníctvom elektronických komunikačných sietí, ktoré môžu spôsobiť obmedzenie týchto základných práv a slobôd, sa môžu zaviesť len v tom prípade, ak sú ak sú poskytované zo zákona a rešpektujú zmysel týchto práv alebo slobôd a sú vhodné, primerané a nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu uznaným Úniou alebo potrebe chrániť práva a slobody druhých v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a so všeobecnými zásadami práva Únie vrátane účinnej súdnej ochrany a riadneho procesu. Rovnako tieto opatrenia možno prijať len s náležitým zohľadnením zásady prezumpcie neviny a práva na súkromie. Predchádzajúce spravodlivé a nestranné konanie sa zaručuje vrátane práva dotknutej osoby alebo dotknutých osôb na vypočutie, s výhradou potreby vhodných podmienok a vhodných procedurálnych opatrení v náležite odôvodnených naliehavých prípadoch v súlade s Chartou základných práv Európskej únie. Právo na účinné a včasné súdne preskúmanie musí byť zaručené.

2a. V súlade s článkami 7, 8 a 11 a s článkom 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie členské štáty nezavedú všeobecné a nediferencované uchovávanie všetkých údajov o prenose dát a polohe všetkých predplatiteľov a registrovaných používateľov týkajúcich sa ich elektronickej komunikácie.

Článok 94

Miera harmonizácie

Členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch neponechajú v platnosti ani nezavedú ustanovenia týkajúce sa ochrany koncových používateľov či podmienok všeobecného povolenia vo veciach, ktoré sú predmetom tejto hlavy a ktoré sa odchyľujú od ustanovení v nej uvedených vrátane prísnejších alebo menej prísnych ustanovení, ktoré zabezpečujú odlišnú úroveň ochrany, pokiaľ sa v tejto hlave neustanovuje inak.

Článok 95

Informačné požiadavky na zmluvy

-1.  Požiadavky na informácie uvedené v tomto článku vrátane zhrnutia zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou konečnej zmluvy a sú doplnkom požiadaviek na informácie stanovených v smernici 2011/83/EÚ. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie uvedené v tomto článku poskytovali v jasnej, pochopiteľnej a ľahko dostupnej podobe. Na žiadosť spotrebiteľa alebo iných koncových používateľov sú pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím poskytnuté informácie aj na trvalom nosiči a v dostupných formátoch.

1. Skôr, ako sa spotrebiteľ zaviaže zmluvou alebo akoukoľvek súvisiacou ponukou, ktorá podlieha akémukoľvek druhu odmeňovania, musia poskytovatelia služieb prístupu k internetu, verejne dostupných elektronických komunikačných služieb a prenosových služieb používaných na vysielanie predložiť v náležitých prípadoch tieto informácie spotrebiteľovi, a to v rozsahu, v akom sa vzťahujú na nimi poskytované služby.

  a) ako súčasť základných vlastností každej poskytovanej služby:

i) všetky minimálne úrovne kvality služby do takej miery, v akej sú ponúkané a v súlade s usmerneniami orgánu BEREC, ktoré sa prijmú v zmysle článku 97 ods. 2 po konzultácii so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou a týkajú sa:

–   v prípade služieb prístupu k internetu: aspoň latencie, časového chvenia (jitter) a stratovosti paketov,

–   v prípade verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním: aspoň času do prvého pripojenia, pravdepodobnej chybovosti, oneskorenia signalizácie volania v súlade s prílohou IX tejto smernice a

–   v prípade služieb iných ako služieb prístupu k internetu v zmysle článku 3 ods. 5 nariadenia 2015/2120/EÚ: zaručených špecifických parametrov kvality.

Ak nie sú ponúkané žiadne minimálne úrovne kvality služieb, vydá sa v tomto zmysle vyhlásenie.

ii) bez toho, aby boli dotknuté práva koncových používateľov na používanie koncového zariadenia podľa vlastného výberu v súlade s článkom 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2120, všetky poplatky a obmedzenia, ktoré poskytovateľ zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, a v náležitých prípadoch stručné technické informácie na riadne fungovanie zariadenia, ktoré si vybral spotrebiteľ;

  b) všetky podmienky kompenzácie a úhrad vrátane prípadného výslovného odkazu na zákonné práva spotrebiteľov, ktoré sa uplatňujú v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb alebo ak dôjde k bezpečnostnému incidentu oznámenému poskytovateľovi v dôsledku známych nedostatkov softvéru alebo hardvéru, v prípade ktorých výrobcovia alebo vývojári vydali opravy a poskytovateľ služieb neuplatnil tieto opravy ani neprijal žiadne vhodné protiopatrenia;

  c) v rámci informácií o cene a prostriedkoch odmeny:

i) podrobnosti o konkrétnom tarifnom pláne alebo tarifných plánoch podľa zmluvy a pre každý takýto tarifný plán typ ponúkanej služby, vrátane v prípade potreby objemov komunikácie (MB, minúty, SMS) aj podľa zúčtovacieho obdobia, ako aj cenu za dodatočné komunikačné jednotky,

ia) v prípade tarifného plánu alebo plánov s vopred stanoveným objemom komunikácií, možnosť, aby spotrebitelia presunuli akýkoľvek nevyužitý objem z predchádzajúceho zúčtovacieho obdobia do nasledujúceho zúčtovacieho obdobia, ak je táto možnosť zahrnutá v zmluve;

ib) nástroje na zabezpečenie transparentnosti faktúr a monitorovanie spotreby;

ic) bez toho, aby tým bol dotknutý článok 13 nariadenia 2016/679, informácie, o tom, ktoré údaje, vrátane osobných údajov, sa požadujú pred poskytovaním služby alebo sú zhromaždené v rámci poskytovania služby;

ii) informácie o tarifách týkajúcich sa všetkých čísel alebo služieb podliehajúcich osobitným cenovým podmienkam; pokiaľ ide o jednotlivé kategórie služieb, národné regulačné orgány môžu vyžadovať, aby sa tieto informácie poskytovali ihneď pred spojením volania;

iii) pri viazaných službách a balíkoch obsahujúcich tak služby, ako aj zariadenia: cenu jednotlivých prvkov balíka v rozsahu, v akom sa predávajú samostatne;

iv) podrobnosti o poplatkoch za služby záručného servisu a údržby a zákaznícku podporu a,

v) prostriedky, ktorými možno získať aktualizované informácie o všetkých platných tarifách a poplatkoch za údržbu;

  d) ako súčasť informácií o dĺžke trvania zmluvy a podmienkach predĺženia a ukončenia služieb a zmluvy:

i) akékoľvek minimálne podmienky používania alebo trvania predpísané v záujme využívania výhod z akcií podpory predaja;

ii) akékoľvek postupy a poplatky súvisiace so zmenou poskytovateľa a prenositeľnosťou čísel a iných identifikátorov, ako aj podmienky kompenzácie v prípade omeškania alebo zneužitia procesu zmeny poskytovateľa;

iii) všetky poplatky splatné pri predčasnom vypovedaní zmluvy vrátane informácií o sprístupnení koncového zariadenia a náhrady akýchkoľvek nákladov súvisiacich s koncovým zariadením;

iv) pri viazaných službách podmienky ukončenia balíka alebo prípadne jeho častí;

  e) podrobnosti o produktoch a službách určených pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím a o tom, ako sa dostať k aktualizáciám týchto údajov;

  f) spôsob začatia postupu urovnávania sporov vrátane vnútroštátnych a cezhraničných sporov v súlade s článkom 25;

  g) druhy opatrení, ktoré by podnik mohol prijať v prípadoch narušenia bezpečnosti alebo integrity alebo ohrozenia a poruchovosti.

2. Okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 musia poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním poskytovať jasným a zrozumiteľným spôsobom aj tieto informácie:

–  o všetkých prekážkach v prístupe k tiesňovým službám a/alebo informáciám o polohe volajúceho z dôvodu nedostatočnej technickej uskutočniteľnosti, pokiaľ táto služba umožňuje koncovým používateľom vystopovať vnútroštátne hovory na číslo v národnom telefónnom číslovacom pláne;

–  o práve koncového používateľa rozhodnúť sa, či uvedie, alebo neuvedie svoje osobné údaje v telefónnom zozname a o type takýchto údajov v súlade s článkom 12 smernice 2002/58/ES.

3. Odseky 1, ▌2 a 6 platia aj pre mikropodniky alebo malé podniky a neziskové organizácie ako koncových používateľov, pokiaľ výslovne nesúhlasili s tým, že upustia od uplatňovania všetkých alebo časti týchto ustanovení.

4. Poskytovatelia služieb prístupu k internetu musia všetky informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 pridať k informáciám predpísaným v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2120.

5. Do [nadobudnutie účinnosti + 12 mesiacov] Komisia po konzultácii s orgánom BEREC prijme vzor zhrnutia zmluvy, v ktorom sa určia základné prvky informačných požiadaviek v súlade s odsekmi 1 a 2. Súčasťou základných prvkov musí byť zhrnutie informácií aspoň o:

a)  mene/názve a adrese a kontaktných údajoch poskytovateľa a v prípade, že sa líšia, kontaktných údajoch pre ktorékoľvek sťažnosti,

b)  hlavných charakteristikách každej poskytovanej služby;

c)  zodpovedajúcich cenách;

d)  dĺžke trvania zmluvy a podmienkach jej predĺženia a ukončenia;

e)  rozsahu, v ktorom sú produkty a služby určené pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím;

f)  v prípade služieb prístupu k internetu informácie predpísané v článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/2120.

Vzor nie je dlhší ako jedna strana hárku formátu A4. Musí byť ľahko čitateľný. Ak je do jednej zmluvy zahrnutý balík rôznych služieb, môžu byť potrebné aj ďalšie strany, ale celý dokument nesmie mať viac ako tri strany.

Komisia môže prijať vykonávací akt, v ktorom spresní vzor uvedený v tomto odseku. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 110 ods. 4.

Poskytovatelia podliehajúci podmienkam v odsekoch 1 až 4 musia vzor zhrnutia zmluvy riadne vyplniť uvedením príslušných informácií a predložiť ho spotrebiteľom, ▌mikropodnikom i malým podnikom a v náležitých prípadoch neziskovým organizáciám pred podpisom zmluvy alebo, ak to nie je možné, bez zbytočného odkladu po ňom.

6. Poskytovatelia služieb prístupu k internetu a poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním musia spotrebiteľom ponúknuť nástroj na monitorovanie a kontrolu využívania týchto služieb fakturovaných podľa času alebo použitého objemu. Tento nástroj musí zahŕňať prístup k aktuálnym informáciám o spotrebe služieb, ktoré sú súčasťou tarifného plánu. Poskytovatelia služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním poskytnú spotrebiteľom na požiadanie najlepšie poradenstvo o tarifách týkajúcich sa ich služieb, a to najneskôr 3 mesiace pred ukončením zmluvného obdobia.

6a. Členské štáty môžu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch zachovať alebo do nich zaviesť dodatočné požiadavky vzťahujúce sa na služby prístupu k internetu a interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním a prenosových služieb používaných na vysielanie, aby zabezpečili vyššiu úroveň ochrany spotrebiteľa vo vzťahu k požiadavkám ustanoveným v odsekoch 1 a 2 tohto článku. Členské štáty môžu tiež vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch zachovať alebo do nich zaviesť ustanovenia, ktorými dočasne zabránia ďalšiemu využívaniu príslušnej služby, ak je prekročený finančný alebo objemový limit určený príslušným orgánom.

Článok 96

Transparentnosť, porovnanie ponúk a uverejňovanie informácií

1. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby v prípade, že poskytovanie príslušných služieb podlieha podmienkam, poskytovatelia služieb prístupu k internetu a poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb a prenosových služieb používaných na vysielanie uverejňovali informácie uvedené v prílohe VIII v jasnej, pochopiteľnej, strojom čitateľnej a ľahko dostupnej podobe, a to aj pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Takéto informácie sa musia pravidelne aktualizovať. Národné regulačné orgány môžu vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch zachovať alebo do nich zaviesť dodatočné požiadavky vo vzťahu k požiadavkám na transparentnosť ustanoveným v tomto odseku.

2. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby koncoví používatelia mali bezplatný prístup aspoň k jednému nezávislému porovnávaciemu nástroju, ktorý im umožní porovnať a vyhodnotiť ceny a tarify, ako aj v náležitých prípadoch indikatívne údaje týkajúce sa kvality fungovania služby medzi rôznymi službami prístupu k internetu a verejne dostupnými interpersonálnymi komunikačnými službami s číslovaním.

Tento porovnávací nástroj:

a)  musí byť prevádzkovo nezávislý tak, aby zaručoval, že sa s poskytovateľmi služieb bude vo výsledkoch vyhľadávania zaobchádzať rovnako;

b)  musí jasne uvádzať majiteľov a prevádzkovateľov porovnávacieho nástroja;

c)  musí uvádzať jasné, objektívne kritériá, na ktorých sa porovnanie zakladá;

d)  musí používať jednoduchý a jednoznačný jazyk;

e)  musí poskytovať presné a aktuálne informácie a uvádzať, kedy bola vykonaná posledná aktualizácia;

f)  musí zahŕňať širokú škálu ponúk pokrývajúcich významnú časť trhu a v prípade, že uvedené informácie nie sú úplným obrazom trhu, jasne na to upozorniť skôr, ako sa výsledky zobrazia;

g)  musí ponúkať efektívny postup oznamovania nesprávnych informácií.

ga)  musí obsahovať ceny a tarify, ako aj kvalitu fungovania služby pre koncových používateľov, ktorí sú podnikmi, aj pre koncových používateľov, ktorí sú spotrebiteľmi.

Porovnávacie nástroje, ktoré spĺňajú požiadavky v písmenách a) až g), musia byť na požiadanie poskytovateľa nástroja osvedčené národnými regulačnými orgánmi. Tretie strany majú právo bezplatne a v otvorených dátových formátoch využívať informácie zverejnené poskytovateľmi služieb prístupu k internetu alebo verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním, a to na účely sprístupňovania týchto nezávislých porovnávacích nástrojov.

3. Členské štáty môžu vyžadovať, aby vnútroštátne orgány i poskytovatelia služieb prístupu na internet, ▌verejne dostupných interpersonálnych služieb s číslovaním alebo obidvoch podľa potreby bezplatne poskytovali informácie vo verejnom záujme existujúcim a novým koncovým používateľom, a to rovnakými prostriedkami, aké tieto podniky bežne používajú pri svojej komunikácii s koncovými používateľmi. V takom prípade takéto informácie vo verejnom záujme poskytujú príslušné verejné orgány v štandardizovanom formáte, pričom sa okrem iného týkajú:

a)  najčastejších prípadov použitia služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych služieb s číslovaním na nezákonnú činnosť alebo na šírenie škodlivého obsahu, a to najmä ak sa môžu dotýkať dodržiavania práv a slobôd iných osôb vrátane porušovania práv na ochranu údajov, autorských a súvisiacich práv, a právnych následkov takéhoto konania a prostriedkov ochrany proti rizikám z hľadiska osobnej bezpečnosti, súkromia a osobných údajov pri používaní služieb prístupu k internetu a verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním.

Článok 97

Kvalita služby

1. Národné regulačné orgány môžu požadovať od poskytovateľov služieb prístupu k internetu a verejne dostupných ▌interpersonálnych komunikačných služieb uverejňovanie ucelených, porovnateľných, spoľahlivých, ľahko pochopiteľných a aktuálnych informácií pre koncových používateľov o kvalite svojich služieb v tej miere, do akej ponúkajú minimálne úrovne kvality služieb, a o opatreniach prijatých na zabezpečenie rovnakého prístupu koncovým používateľom so zdravotným postihnutím. Tieto informácie sa na požiadanie dodajú národnému regulačnému orgánu pred ich uverejnením. Tieto opatrenia na zabezpečenia kvality služieb sú v súlade s nariadením (EÚ) 2015/2120. Poskytovatelia verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb informujú spotrebiteľa v prípade, že kvalita služieb, ktoré poskytujú, závisí od vonkajších faktorov, ako je kontrola prenosu signálu alebo sieťové pripojenie.

2. Národné regulačné orgány musia po maximálnom zohľadnení usmernení orgánu BEREC špecifikovať merateľné parametre kvality služby a uplatniteľné metódy merania, ako aj obsah, formu a spôsob uverejňovaných informácií vrátane prípadných mechanizmov osvedčovania kvality. V prípade potreby sa musia použiť parametre, definície a metódy merania uvedené v prílohe IX.

Do [nadobudnutie účinnosti plus 18 mesiacov] v snahe prispieť k jednotnému uplatňovaniu ustanovení v tomto odseku a v prílohe IX prijme orgán BEREC, po porade so zainteresovanými stranami a v úzkej spolupráci s Komisiou, usmernenia s podrobnosťami k príslušným parametrom kvality služby vrátane parametrov relevantných v prípade ▌koncových používateľov so zdravotným postihnutím, k uplatniteľným metódam merania, obsahu a formátu uverejňovaných informácií a mechanizmom osvedčovania kvality.

Článok 98

Dĺžka trvania zmluvy a jej vypovedanie

1. Členské štáty zabezpečia, aby podmienky a postupy vypovedania zmluvy neodradzovali od zmeny poskytovateľa služby a aby sa v zmluvách uzavretých medzi spotrebiteľmi a poskytovateľmi verejne dostupných služieb prístupu k internetu, interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním a prenosových služieb používaných na vysielanie, nestanovovala povinnosť viazanosti, ktorá presahuje 24 mesiacov. Členské štáty môžu prijať alebo zachovať kratšie maximálne obdobia dĺžky zmluvnej viazanosti. Členské štáty môžu takisto požadovať, aby poskytovatelia ponúkli spotrebiteľom možnosť uzavrieť zmluvu maximálne na 12 mesiacov alebo na kratšie obdobie.

Tento odsek sa nevzťahuje na dĺžku splátkovej zmluvy, ak spotrebiteľ v osobitnej zmluve súhlasil so splátkami za zavedenie fyzickej prípojky k sieti s veľmi vysokou kapacitou pripojenia. Splátková zmluva o zavedení fyzickej prípojky nesmie obsahovať koncové zariadenie alebo zariadenie na službu prístupu na internet, ako je smerovač alebo modem, a nebráni spotrebiteľom uplatňovať ich práva podľa tohto článku.

2. Ak je v zmluvách alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch stanovené automatické predĺženie fixného obdobia trvania zmluvy, členský štát zabezpečí, aby po takomto automatickom predĺžení mali spotrebitelia nárok na vypovedanie zmluvy, a to kedykoľvek s oznamovacou lehotou najviac jeden mesiac a bez akýchkoľvek ďalších nákladov okrem poplatkov za poskytovanie služby počas oznamovacej lehoty. Skôr, než je zmluva automaticky predĺžená, poskytovatelia informujú spotrebiteľa dôrazným spôsobom o ukončení pôvodného zmluvného obdobia a o prostriedkoch vypovedania zmluvy, ak o to požiada. Poskytovatelia použijú rovnaké prostriedky, ako sú tie, ktoré bežne používajú vo svojej komunikácii so spotrebiteľmi.

2a. Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na koncových používateľov, ktorí sú mikropodnikmi, malými podnikmi alebo neziskovými organizáciami, pokiaľ výslovne nesúhlasili s tým, že upustia od uplatňovania týchto ustanovení.

3. Koncoví používatelia musia mať právo na vypovedanie svojej zmluvy bez toho, aby im v čase oznámenia zmien zmluvných podmienok navrhovaných poskytovateľom služieb prístupu k internetu, verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním a prenosových služieb používaných na vysielanie, vznikli akékoľvek ďalšie náklady, pokiaľ sú navrhované zmeny výhradne v prospech koncového používateľa alebo sú čisto technickej povahy a s neutrálnym dosahom na koncového používateľa neutrálny vplyv alebo sú striktne nevyhnutné na vykonanie legislatívnych alebo regulačných zmien. Poskytovatelia oznámia akúkoľvek zmenu zmluvných podmienok koncovým používateľom minimálne mesiac vopred a súčasne ich informujú o ich práve vypovedať zmluvu bez akýchkoľvek nákladov v prípade, že neakceptujú nové podmienky. Členské štáty zabezpečia, aby toto oznámenie bolo jasné a zrozumiteľné, doručené na trvalom médiu a rovnakým spôsobom, aký poskytovateľ bežne používa vo svojej komunikácii so spotrebiteľmi.

3a. Akékoľvek významné, nepretržité alebo pravidelne sa opakujúce nezrovnalosti medzi skutočnou výkonnosťou elektronickej komunikačnej služby a výkonnosťou, ktorá je uvedená v zmluve, sa považujú za nedodržanie požiadaviek na výkonnosť na účely aktivácie prostriedkov nápravy, ktoré sú k dispozícii spotrebiteľovi v súlade s vnútroštátnym právom vrátane práva na ukončenie zmluvy bez akýchkoľvek nákladov.

4. Ak má koncový používateľ právo vypovedať zmluvu na poskytovanie verejne dostupných služieb prístupu k internetu, interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním a prenosových služieb používaných na vysielanie pred koncom dohodnutého zmluvného obdobia v zmysle tejto smernice, iných ustanovení práva Únie alebo vnútroštátneho práva, nesmie sa od koncového používateľa požadovať žiadna pokuta ani žiadna kompenzácia iná ako za ponechané dotované koncové zariadenie. Ak sa v čase podpísania zmluvy koncový používateľ rozhodne ponechať si dotované koncové zariadenie viazané na zmluvu, akákoľvek kompenzácia, ktorú by mali spotrebitelia zaplatiť, nepresiahne jeho hodnotu pro rata temporis v čase uzavretia zmluvy alebo zostávajúcu časť poplatku za službu až do skončenia zmluvy, podľa toho, ktorá suma je nižšia. Členské štáty sa môžu rozhodnúť uplatniť iné metódy výpočtu sadzby kompenzácie, ak je táto sadzba rovnaká alebo menšia ako vyššie uvedená hodnota. Poskytovateľ bezplatne zruší akékoľvek obmedzenie týkajúce sa používania koncového zariadenia na iných sieťach najneskôr pri zaplatení takejto kompenzácie. Členské štáty sa môžu rozhodnúť prijať alebo zachovať dodatočné požiadavky týkajúce sa tohto odseku, aby zabezpečili vyššiu mieru ochrany spotrebiteľa.

Článok 99

Zmena poskytovateľa a prenositeľnosť čísla

1. V prípade prechodu od jedného poskytovateľa služieb prístupu k internetu k druhému musia dotknutí poskytovatelia podať koncovému používateľovi primerané informácie pred prechodom aj počas neho a zaručiť nepretržitosť služby. Prijímajúci poskytovateľ vedie proces zmeny poskytovateľa s cieľom zaručiť, aby k aktivácii služby došlo v deň a v časovom horizonte, na ktorom sa výslovne dohodne s koncovým používateľom. Predchádzajúci poskytovateľ musí až do aktivácie služieb prijímajúceho poskytovateľa aj naďalej poskytovať svoje služby za rovnakých podmienok. Nedostupnosť služby počas prechodu nesmie trvať dlhšie ako jeden pracovný deň, pokiaľ obaja poskytovatelia využívajú rovnaké technologické prostriedky. Ak poskytovatelia používajú rôzne technologické prostriedky, musia sa usilovať obmedziť nedostupnosť služby počas prechodu na jeden pracovný deň, pokiaľ nie je riadne odôvodnené dlhšie obdobie, ktoré nemôže presiahnuť dva pracovné dni.

Národné regulačné orgány musia koncovému používateľovi zaručiť efektívnosť a jednoduchosť prechodu k druhému poskytovateľovi.

2. Členské štáty zabezpečia, aby všetci koncoví používatelia s číslami z národného telefónneho číslovacieho plánu, ktorí o to požiadajú, mali právo ponechať si svoje číslo, resp. čísla nezávisle od podniku, ktorý službu poskytuje v súlade s ustanoveniami časti C prílohy VI.

2a. Ak koncový používateľ vypovie zmluvu s poskytovateľom, koncový používateľ má naďalej právo na prenos čísla k inému poskytovateľovi, a to do šiestich mesiacov od dátumu vypovedania zmluvy, pokiaľ sa tohto práva nezriekne.

3. Národné regulačné orgány zabezpečia, aby tvorba cien medzi prevádzkovateľmi a/alebo poskytovateľmi služieb bola v súvislosti so zabezpečením prenositeľnosti čísel nákladovo orientovaná a aby sa na koncových používateľov nevzťahovali žiadne priame poplatky.

4. Národné regulačné orgány neukladajú maloobchodné tarify za prenositeľnosť čísla spôsobom, ktorý by mohol narušiť hospodársku súťaž, a to stanovením špecifických alebo spoločných maloobchodných taríf.

5. Prenos čísel a ich následná aktivácia sa vykonajú v čo najkratšom čase. V každom prípade musí byť spotrebiteľom, ktorí uzatvorili zmluvu o prenose čísla do nového podniku, číslo aktivované do jedného pracovného dňa od dohodnutého dátumu. Predchádzajúci poskytovateľ musí až do aktivácie služieb prijímajúceho poskytovateľa aj naďalej poskytovať svoje služby za rovnakých podmienok.

Tento odsek platí aj pre mikropodniky alebo malé podniky a neziskové organizácie ako koncových používateľov, pokiaľ výslovne nesúhlasili s tým, že upustia od uplatňovania všetkých alebo časti týchto ustanovení.

5a. Proces prechodu k novému poskytovateľovi a prenosu čísla riadi prijímajúci poskytovateľ a prijímajúci aj predchádzajúci poskytovateľ spolupracujú v dobrej viere. Národné regulačné orgány môžu stanoviť všeobecne platný postup prechodu k novému poskytovateľovi a prenosu čísel, v ktorom sa zohľadnia vnútroštátne ustanovenia o zmluvných záväzkoch, technická uskutočniteľnosť a potreba neprerušiť službu poskytovanú koncovému používateľovi. Ten musí zahŕňať požiadavku na vykonanie prenosu prostredníctvom poskytovania vzduchom, pokiaľ je to možné a pokiaľ koncový používateľ nepožiada inak.

Nedostupnosť služby pri prenose čísla nesmie v žiadnom prípade trvať dlhšie ako jeden pracovný deň.

Zmluvy koncových používateľov s predchádzajúcim poskytovateľom musia byť ukončené automaticky po skončení postupu prechodu. Predchádzajúci poskytovatelia vrátia spotrebiteľom používajúcim predplatené služby zostávajúci kredit. Vrátenie kreditu môže podliehať poplatku iba vtedy, ak sa to ustanovuje v zmluve. Každý takýto poplatok je primeraný a úmerný skutočným nákladom, ktoré predchádzajúcemu poskytovateľovi vznikli pri vracaní kreditu. V prípade neúspešného prenosu čísla musí predchádzajúci poskytovateľ číslo alebo službu koncového používateľa opätovne aktivovať, a to za rovnakých podmienok, aké mal koncový používateľ pred začatím prenosu, až kým sa prenos alebo postup prechodu nepodarí. Národné regulačné orgány zároveň prijmú primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany a adekvátnej informovanosti koncových používateľov počas procesov prechodu k inému poskytovateľovi a prenosu čísla a zaistia, že účastníci nebudú prepojení na iného poskytovateľa proti svojej vôli.

6. Členské štáty zabezpečia, aby sa stanovili primerané sankcie pre podniky ▌v prípade oneskorenia pri prenose čísla alebo jeho zneužitia poskytovateľmi alebo v ich mene.

6a. Členské štáty zabezpečia, aby koncoví používatelia mali nárok na kompenzáciu od poskytovateľov v prípade oneskorenia pri prenose čísla alebo prechode k inému poskytovateľovi či v prípade zneužitia prenosu čísla alebo prechodu. Minimálna kompenzácia za oneskorenie je:

a)   ak sa prenos čísla oneskorí a trvá viac ako jeden alebo dva pracovné dni, ako je stanovené v článku 99 ods. 1 a článku 99 ods. 5, suma za každý ďalší deň;

b)   ak došlo k nedostupnosti služby počas dlhšieho obdobia ako jeden pracovný deň, suma za každý ďalší deň;

c)   ak došlo k oneskoreniu aktivovania služby, suma za každý deň po dohodnutom dátume aktivácie; a

d)   ak sa servisná návšteva omešká alebo zruší s oznámením menej ako 24 hodín vopred, suma za každú návštevu.

Národné regulačné orgány stanovia sumy, ktoré sa majú vyplatiť podľa tohto odseku.

6b. Kompenzácia uvedená v odseku 6a sa vyplatí odpočítaním z nasledujúcej faktúry, v hotovosti, elektronickým prevodom alebo po dohode s koncovým používateľom vo forme poukážok na služby.

6c. Odsekom 6a nie je nijako dotknuté žiadne právo na ďalšiu kompenzáciu v zmysle vnútroštátneho práva alebo práva Únie. Členské štáty môžu ustanoviť dodatočné pravidlá, ktorými zabezpečia, že každý koncový používateľ, ktorý utrpel materiálnu alebo nemateriálnu ujmu v zmysle tohto článku, môže od podniku požadovať a získať za utrpenú ujmu kompenzáciu. Minimálna kompenzácia vyplatená v zmysle odseku 6a sa môže od akejkoľvek takejto kompenzácie odpočítať. Vyplatenie kompenzácie v zmysle odseku 6a nebráni prijímajúcemu poskytovateľovi v požadovaní prípadnej náležitej kompenzácie od predchádzajúceho poskytovateľa.

Článok 100

Viazané ponuky

1. Ak sú vo viazanom balíku služieb alebo balíku služieb a koncového zariadenia ponúkanom spotrebiteľovi aspoň služby prístupu k internetu alebo verejne dostupné interpersonálne komunikačné služby s číslovaním, článok 95, článok 96 ods. 1 a články 98 a 99 ▌sa uplatňujú mutatis mutandis na všetky prvky balíka s výnimkou prípadu, keď sú ustanovenia vzťahujúce sa na iný prvok balíka pre spotrebiteľa výhodnejšie.

2. Akékoľvek predplatenie si dodatočných služieb alebo koncových zariadení poskytovaných alebo distribuovaných tým istým poskytovateľom služieb prístupu k internetu alebo verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby s číslovaním nepredlžuje obdobie platnosti zmluvy okrem prípadu, keď spotrebiteľ výslovne odsúhlasí inak pri predplatení dodatočných služieb alebo koncových zariadení.

2a. Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb iných ako interpersonálna komunikačná služba bez číslovania musia spotrebiteľom poskytnúť možnosť zrušiť alebo zmeniť jednotlivé časti viazanej zmluvy, ak je táto možnosť zahrnutá v zmluve.

2b. Odseky 1 a 2 sa vzťahujú aj na koncových používateľov, ktorí sú mikropodnikmi, malými podnikmi alebo neziskovými organizáciami, pokiaľ výslovne nesúhlasili s tým, že upustia od uplatňovania všetkých alebo časti týchto ustanovení.

2c. Členské štáty môžu rozšíriť uplatňovanie odseku 1 na viazané balíky služieb alebo balíky služieb a koncového zariadenia ponúkaných spotrebiteľovi, ktoré budú zahŕňať aspoň verejne dostupnú elektronickú komunikačnú službu. Členské štáty zároveň môžu uplatniť odsek 1, pokiaľ ide o ostatné ustanovenia uvedené v tejto hlave.

Článok 101

Dostupnosť služieb

Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie čo najväčšej dostupnosti služieb hlasovej komunikácie a prístupu k internetu poskytovaných prostredníctvom verejných komunikačných sietí v prípade katastrofického výpadku siete alebo v prípade zásahu vyššej moci. Členské štáty zabezpečia, aby poskytovatelia služieb hlasovej komunikácie a prístupu k internetu prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie nepretržitého prístupu k tiesňovým službám.

Článok 102

Tiesňové komunikácie a jednotné európske číslo tiesňového volania

1. Členské štáty zabezpečia, aby všetci koncoví používatelia služieb uvedených v odseku 2 vrátane používateľov verejných mincových alebo kartových telefónov a súkromných elektronických komunikačných sietí mali bezplatný prístup k tiesňovým komunikáciám použitím jednotného európskeho tiesňového čísla 112 a akéhokoľvek vnútroštátneho tiesňového čísla špecifikovaného členskými štátmi.

2. Členské štáty po porade s národnými regulačnými orgánmi, tiesňovými službami a poskytovateľmi elektronických komunikačných služieb zabezpečia, aby poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním pre koncových používateľov, kde táto služba umožňuje koncovým používateľom vystopovať vnútroštátne hovory na číslo v národnom telefónnom číslovacom pláne, poskytovali prístup k tiesňovým službám prostredníctvom tiesňových komunikácií s najvhodnejším strediskom tiesňového volania (PSAP) pomocou informácií o polohe, ktoré sú dostupné pre poskytovateľov interpersonálnej komunikačnej služby s číslovaním a spôsobom, ktorý zodpovedá infraštruktúre tiesňového volania členských štátov.

Poskytovatelia interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania, ktorí prístup k číslu 112 neponúknu, musia informovať koncových používateľov, že prístup k tiesňovému volaniu na číslo 112 nie je podporovaný.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa na všetky tiesňové komunikácie na jednotné európske tiesňové číslo 112 primerane odpovedalo a aby boli vybavované spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje národnej organizácii tiesňových systémov so zreteľom na potrebu vybavovania volaní vo viacerých jazykoch. Na takéto tiesňové komunikácie treba odpovedať a musia sa vybaviť aspoň tak rýchlo a účinne ako v prípade tiesňových komunikácií s vnútroštátnym tiesňovým číslom, resp. číslami, ak sa používajú naďalej.

3a. Komisia po porade s národnými regulačnými orgánmi a tiesňovými službami prijme ukazovatele výkonnosti vzťahujúce sa na tiesňové služby členských štátov. Komisia každé dva roky predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o účinnosti vykonávania európskeho tiesňového čísla 112 a o fungovaní ukazovateľov výkonnosti.

4. Členské štáty zabezpečia koncovým používateľom so zdravotným postihnutím rovnaký prístup k tiesňovým službám dostupným prostredníctvom elektronických komunikácií, aký majú ostatní koncoví používatelia, a to aj prostredníctvom služieb multimediálnej konverzácie alebo konverzných služieb tretích strán. Komisia a národné regulačné a iné príslušné orgány prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali koncoví používatelia so zdravotným postihnutím prístup k tiesňovým službám za rovnocenných podmienok ako ostatní aj počas cestovania v inom členskom štáte, ak je to realizovateľné, bez žiadnej predregistrácie. Tieto opatrenia majú zabezpečiť interoperabilitu medzi členskými štátmi a vychádzajú v čo najvyššej možnej miere z európskych noriem alebo špecifikácií zverejnených v súlade s ustanoveniami článku 39, pričom členským štátom nebránia v prijímaní ďalších požiadaviek s cieľom sledovať ciele stanovené v tomto článku.

5. Členské štáty zabezpečia, aby malo najvhodnejšie stredisko tiesňového volania k dispozícii informácie o tom, kde sa volajúci nachádza, a to ihneď po nadviazaní tiesňovej komunikácie. Patria sem informácie o polohe získané zo siete, a v prípade dostupnosti informácie o polohe volajúceho získané z telefónu. Členské štáty zabezpečia, aby zavedenie a prenos informácií o polohe koncového používateľa boli pre koncového používateľa a strediská tiesňového volania, ktoré majú na starosti tiesňovú komunikáciu, bezplatné. Členské štáty môžu rozšíriť túto povinnosť na tiesňové komunikácie na vnútroštátne tiesňové čísla. Príslušným orgánom to nesmie brániť v tom, aby na základe konzultácie s orgánom BEREC stanovili kritériá presnosti a spoľahlivosti poskytovaných informácií o polohe volajúceho.

6. Členské štáty zabezpečia, aby občania boli náležite informovaní o existencii a používaní jednotného európskeho tiesňového čísla volania 112, ako aj o jeho funkciách dostupnosti, vrátane prostredníctvom iniciatív osobitne určených pre osoby cestujúce medzi členskými štátmi a osoby so zdravotným postihnutím. Tieto informácie sa poskytujú v prístupnom formáte, ktorý vyhovuje rôznym druhom zdravotného postihnutia. Komisia podporí a doplní opatrenia členských štátov.

7. S cieľom zabezpečiť efektívny prístup k tiesňovým službám čísla 112 v členských štátoch prostredníctvom tiesňových komunikácií, Komisia ▌prijme po konzultácii s orgánom BEREC delegované akty v súlade s článkom 109 o opatreniach potrebných na zabezpečenie kompatibility, interoperability, kvality, spoľahlivosti a kontinuity tiesňových komunikácií v Únii, pokiaľ ide o technické riešenia polohy volajúceho, prístup koncových používateľov, dostupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a nasmerovanie komunikácie do najvhodnejšieho strediska tiesňového volania. Prvé také delegované akty sa prijmú do [vložte dátum].

Komisia vedie databázu čísel európskych tiesňových služieb E.164 s cieľom zabezpečiť, aby boli schopné vzájomne sa kontaktovať z jedného členského štátu do druhého.

Tieto opatrenia sa prijmú bez toho, aby bola dotknutá a ovplyvnená organizácia tiesňových služieb, ktorá zostáva vo výlučnej právomoci členských štátov.

Článok 102 a

Systém reverzného čísla 112

1. Členské štáty prostredníctvom využívania elektronických komunikačných sietí a služieb zabezpečia vytvorenie efektívneho národného komunikačného systému reverzného čísla 112 pre varovanie a upozornenie občanov v prípade bezprostrednej alebo blížiacej sa veľkej prírodnej núdzovej situácie alebo katastrofy alebo núdzovej situácie alebo katastrofy spôsobenej človekom, so zreteľom na existujúce národné a regionálne systémy a bez narušenia predpisov týkajúcich sa súkromia a ochrany údajov.

Článok 103

Rovnaký prístup a výber pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím

1. Členské štáty zabezpečia, že príslušné orgány stanovia požiadavky, ktoré majú splniť poskytovatelia verejne dostupných služieb elektronickej komunikácie na to, aby pre konečných používateľov so zdravotným postihnutím zabezpečili:

  a) možnosť prístupu k službám elektronickej komunikácie rovnocenným so službami, ktoré využíva väčšina koncových používateľov, vrátane súvisiacich informácií o zmluve poskytnutých v zmysle článku 95; Členské štáty takisto zabezpečia, aby poskytovatelia verejne dostupných elektronických komunikačných služieb prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie vyššej prístupnosti svojich webových sídel a mobilných aplikácií tým, že zabezpečia ich vnímateľnosť, ovládateľnosť, zrozumiteľnosť a robustnosť.

  b) možnosť využitia výberu podnikov a služieb, ktoré sú dostupné väčšine koncových používateľov.

S týmto cieľom členské štáty zabezpečia v rozsahu, ktorý pre poskytovateľov koncového zariadenia a elektronických komunikačných služieb nebude znamenať neúmerné zaťaženie, dostupnosť osobitných zariadení ponúkajúcich potrebné služby a funkcie určené osobitne pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Posúdenie toho, čo je považované za neprimeranú záťaž, sa riadi postupom ustanoveným v článku 12 smernice xxx/YYYY/EÚ.

2. Prijatím opatrení uvedených v odseku 1 členské štáty podporia dodržiavanie príslušných noriem a špecifikácií zverejnených v súlade s článkom 39.

Pokiaľ ustanovenia tohto článku sú v rozpore s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady xxx/YYYY/EÚ(46), prednosť majú ustanovenia smernice xxx/YYYY/EÚ.

Článok 104

Informačné služby o účastníckych číslach

1. Členské štáty zabezpečia, aby na účely zabezpečenia verejne dostupných informačných služieb a telefónnych zoznamov všetci poskytovatelia hlasových komunikačných služieb spĺňali všetky odôvodnené požiadavky na sprístupnenie príslušných informácií v dohodnutom formáte za podmienok, ktoré sú spravodlivé, objektívne, nákladovo orientované a nediskriminačné.

2. Národné regulačné orgány majú možnosť uložiť povinnosti a podmienky pre podniky, ktoré riadia prístup ku koncovým používateľom na účely poskytovania telefónnych informačných služieb v súlade s ustanoveniami článku 59. Takéto povinnosti a podmienky musia byť objektívne, spravodlivé, nediskriminačné a transparentné.

3. Členské štáty neponechajú v platnosti žiadne regulačné obmedzenia, ktoré bránia koncovým používateľom v jednom členskom štáte, aby mali priamy prístup k telefónnym informačných službám v inom členskom štáte prostredníctvom hlasového volania alebo SMS, a prijmú opatrenia na zabezpečenie takéhoto prístupu v súlade s článkom 91.

4. Odseky 1 až 3 sa uplatňujú s výhradou požiadaviek právnych predpisov Únie o ochrane osobných údajov a súkromia, a najmä článku 12 smernice 2002/58/ES.

Článok 105

Interoperabilita  rozhlasového a televízneho vybavenia spotrebiteľa

V súlade s ustanoveniami prílohy X členské štáty zabezpečia interoperabilitu rozhlasového a televízneho vybavenia spotrebiteľa.

Poskytovatelia digitálnych televíznych služieb zabezpečia interoperabilitu koncového zariadenia, aby v prípade, že je to technicky možné, mohli koncové zariadenie opätovne použiť ostatní poskytovatelia, pričom v opačnom prípade musia mať spotrebitelia možnosť vrátiť koncové zariadenia na základe bezplatného a jednoduchého postupu.

Článok 106

Povinnosti „prenosu“

1. Členské štáty môžu uložiť v rámci svojej jurisdikcie podnikom, ktoré poskytujú elektronické komunikačné siete a služby používané na šírenie rádiových alebo televíznych vysielacích kanálov pre verejnosť, primerané povinnosti „prenosu“ týkajúce sa vysielania určených rádiových a televíznych vysielacích kanálov a doplnkových služieb, najmä služieb umožňujúcich primeraný prístup koncovým používateľom so zdravotným postihnutím k obsahu a elektronickému sprievodcovi programov, ako aj dátových služieb hybridnej televízie a elektronických programových sprievodcov, a to v prípade, ak ich značný počet koncových používateľov takýchto sietí a služieb používa ako hlavný prostriedok príjmu rádiových a televíznych vysielacích kanálov. Takéto povinnosti sa uložia len vtedy, keď je to potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu, ktoré jasne vymedzí každý členský štát, pričom uvedené povinnosti musia byť primerané a transparentné.

Členské štáty uložia tzv. povinnosti prenosu analógového televízneho vysielania len tam, kde by neexistencia takejto povinnosti spôsobila výrazné narušenie života výrazného počtu koncových používateľov alebo kde nie sú iné prostriedky na vysielanie určených televíznych vysielacích kanálov.

Povinnosti prenosu uvedené v prvom pododseku sa uložia len vtedy, keď je to potrebné na splnenie cieľov všeobecného záujmu, ktoré jasne vymedzí každý členský štát, pričom uvedené povinnosti musia byť primerané a transparentné.

1a. Povinnosti uvedené v prvom ▌odseku členské štáty preskúmajú najneskôr do jedného roka od [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] s výnimkou prípadov, keď členské štáty vykonali takéto preskúmanie v priebehu predchádzajúcich štyroch rokov.

Členské štáty preskúmajú povinnosti prenosu najmenej raz za päť rokov.

1b. Členské štáty môžu v súvislosti s určenými rozhlasovými a televíznymi vysielacími kanálmi všeobecného záujmu dodatočne uložiť primerané nároky na povinnosti „ponuky“ podnikom, na ktoré sa vzťahujú povinnosti prenosu podľa ich jurisdikcie.

2. Ani odsek 1 tohto článku, ani článok 57 ods. 2 sa nedotýkajú možnosti členských štátov stanoviť vo svojich právnych predpisoch prípadné primerané odmeňovanie vzťahujúce sa k opatreniam prijatým v súlade s týmto článkom, pričom zaručia, že za podobných okolností sa nebude uplatňovať žiadna diskriminácia pri zaobchádzaní s poskytovateľmi elektronických komunikačných sietí a služieb. Ak sa má takéto odmeňovanie zaviesť, požiadavka na odmeňovanie a jeho výška sa môže stanoviť zo zákona a toto odmeňovanie sa uplatňuje proporcionálnym a transparentným spôsobom.

Článok 107

Poskytnutie doplnkových zariadení

1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 83 ods. 2, členské štáty zabezpečia, aby národné regulačné orgány mohli od všetkých poskytovateľov verejne dostupných interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním a/alebo služieb prístupu k internetu požadovať, aby tam, kde je to relevantné, bezplatne sprístupnili všetky dodatočné zariadenia uvedené v prílohe VI časti B alebo ich časť, pokiaľ je to technicky ▌uskutočniteľné, ako aj všetky dodatočné zariadenia uvedené v prílohe VI časti A alebo ich časť.

2. Členský štát môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať odsek 1 na celom svojom území alebo na jeho časti, ak po zohľadnení stanovísk dotknutých strán usúdi, že existuje dostatočný prístup k týmto zariadeniam.

Článok 108

Prispôsobenie príloh

Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 109 delegované akty týkajúce sa prispôsobenia príloh V, VI, VIII, IX a X, aby sa zohľadnil technický a sociálny rozvoj alebo zmeny dopytu na trhu.

Časť IV: ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 109

Výkon delegovania právomocí

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Delegovanie právomocí podľa článkov 40, 60, 73, 102 a 108 na Komisiu platí na neobmedzené obdobie od ... [dátum nadobudnutia účinnosti základného legislatívneho aktu alebo akýkoľvek iný dátum stanovený spoluzákonodarcami].

3. Delegovanie právomocí podľa článkov 40, 60, 104 a 102 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Pred tým, ako Komisia prijme delegovaný akt, musí uskutočniť konzultácie s expertmi, ktorých určí každý členský štát v súlade so zásadami uvedenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

5. Hneď po prijatí delegovaného aktu ho Komisia oznámi súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6. Delegovaný akt prijatý podľa článkov 40, 60, 73, 102 a 108 nadobudne účinnosť iba vtedy, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevznesú žiadnu námietku v lehote [dvoch mesiacov] od oznámenia daného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o [dva mesiace].

Článok 110

Výbor

1. Komisii bude pomáhať výbor (ďalej len „Komunikačný výbor“) zriadený smernicou 2002/21/ES. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2. V prípade vykonávacích opatrení uvedených v článku 45 ods. 2 druhom pododseku sa výborom stáva skupina pre politiku rádiového frekvenčného spektra v zmysle článku 3 ods. 1 rozhodnutia č. 676/2002/ES.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 4 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, keď tak v lehote určenej na doručenie stanoviska rozhodne predseda výboru. V takom prípade predseda v rozumnom čase zvolá zasadnutie výboru.

4. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 rozhodnutia (EÚ) 182/2011 so zreteľom na ustanovenia článku 8 toho rozhodnutia.

5. Ak sa má stanovisko výboru získať písomným postupom, tento postup sa ukončí bez výsledku, keď tak v lehote určenej na doručenie stanoviska rozhodne predseda výboru. V takom prípade predseda v rozumnom čase zvolá zasadnutie výboru.

Článok 111

Výmena informácií

1. Komisia poskytne Komunikačnému výboru všetky relevantné informácie o výsledkoch pravidelných porád so zástupcami prevádzkovateľov sietí, poskytovateľov služieb, používateľov, spotrebiteľov, výrobcov a odborov, ako aj s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami.

2. Komunikačný výbor pri zohľadnení elektronickej komunikačnej politiky v Únii podporuje výmenu informácií medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a Komisiou o situácii a vývoji regulačných činností týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb.

Článok 112

Uverejňovanie informácií

1. Členské štáty zabezpečia uverejňovanie aktuálnych informácií týkajúcich sa uplatňovania tejto smernice spôsobom, ktorý zaručuje všetkým zainteresovaným stranám jednoduchý prístup k týmto informáciám. Vo vnútroštátnom úradnom vestníku uverejnia oznámenie o spôsobe a mieste uverejňovania informácií. Prvé takéto oznámenie musí byť uverejnené pred dátumom uplatňovania uvedeným v článku 118 ods. 1 druhom pododseku a potom vždy pri každej zmene informácií, ktoré sú v ňom uvedené.

2. Členské štáty zasielajú Komisii kópie všetkých takýchto oznámení v čase ich uverejnenia. V prípade potreby Komisia poskytne informácie Komunikačnému výboru.

3. Členské štáty zabezpečia, aby sa všetky relevantné informácie o právach, podmienkach, postupoch, poplatkoch, tarifách a rozhodnutiach týkajúcich sa všeobecných povolení, práv na používanie a práv na inštalovanie zariadení uverejňovali a neustále aktualizovali primeraným spôsobom, tak aby všetky zainteresované strany mali k takýmto informáciám ľahký prístup.

4. V prípadoch, kde je informácia, ktorá je spomenutá v odseku 3 uchovávaná na rôznych úrovniach správy, najmä informácie týkajúce sa postupov a podmienok o právach inštalovať zariadenia, národný regulačný orgán urobí všetky primerané kroky, zohľadňujúc potrebné náklady, na vypracovanie ľahko použiteľného prehľadu všetkých takýchto informácií vrátane informácií o príslušných úrovniach správy a zodpovedných orgánoch s cieľom uľahčiť podávanie žiadostí o práva na inštalovanie zariadení.

5. Členské štáty zabezpečia uverejnenie osobitných povinností uložených podnikom podľa tejto smernice a identifikáciu konkrétnych produktov/služieb a geografických trhov. Zabezpečia, aby aktuálne informácie, ak nie sú dôverné a hlavne ak neobsahujú obchodné tajomstvo, boli verejne dostupné spôsobom, ktorý zaručuje jednoduchý prístup k informáciám všetkým zainteresovaným stranám.

6. Členské štáty zasielajú Komisii kópiu všetkých takýchto uverejnených informácií. Komisia tieto informácie sprístupní v ľahko prístupnej forme a podľa potreby zašle Komunikačnému výboru.

Článok 113

Oznamovanie a monitorovanie

1. Národné regulačné orgány oznámia Komisii najneskôr do dňa uplatňovania uvedeného v článku 115 ods. 1, druhom pododseku a ihneď v prípade akejkoľvek zmeny, názvy podnikov určených za podniky s povinnosťami univerzálnej služby podľa článku 81.

Komisia sprístupní informácie v ľahko prístupnej forme a postúpi ich Komunikačnému výboru uvedenému v článku 111.

2. Národné regulačné orgány oznámia Komisii mená prevádzkovateľov považovaných za prevádzkovateľov s významným vplyvom na trhu na účely tejto smernice a povinnosti uložené týmto prevádzkovateľom podľa tejto smernice. Všetky zmeny týkajúce sa povinností uložených podnikom alebo podnikov, na ktoré majú vplyv ustanovenia tejto smernice, sa ihneď oznámia Komisii.

Článok 114

Postupy preskúmania

1. Komisia pravidelne preskúma fungovanie tejto smernice a podá správu Európskemu parlamentu a Rade prvýkrát najneskôr do piatich rokov po dni uplatňovania uvedenom v článku 115 ods. 1 druhom pododseku a následne každých päť rokov.

V týchto preskúmaniach zhodnotí najmä to, či sú intervenčné právomoci ex ante podľa tejto smernice dostatočné na to, aby umožnili národným regulačným orgánom zabezpečiť, aby aj za prítomnosti nekonkurenčných oligopolných trhových štruktúr a spolu s primeraným uplatňovaním iných povinností v súlade s touto smernicou, aj naďalej prekvitala hospodárska súťaž na trhoch elektronických komunikácií v prospech koncových používateľov z hľadiska kvality, výberu a ceny a aby sa rozvíjali a prekvitali veľkoobchodné trhy poskytujúce prístup k elektronickej komunikačnej infraštruktúre v rozsahu potrebnom na zabezpečenie konkurencieschopných výsledkov pre koncových používateľov a pripojenie s veľmi vysokou kapacitou.

Na tento účel si Komisia môže vyžiadať od členských štátov informácie, ktoré jej musia byť bez zbytočného odkladu poskytnuté.

Článok 115

Transpozícia

1. Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do [deň/mesiac/rok] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s článkami […] a prílohami […]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Tieto opatrenia uplatňujú od [deň/mesiac/rok].

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernice zrušené touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 116

Zrušenie

Smernice 2002/19/ES, 2002/20/ES, 2002/21/ES, 2002/22/ES uvedené v časti A prílohy XI sa zrušujú s účinnosťou od […] bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc uvedených v časti B prílohe XI do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie.

Článok 5 rozhodnutia č. 243/2012/EÚ sa zrušuje s účinnosťou od [...].

Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XII.

Článok 117

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 118

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament  Za Radu

predseda  predseda

(1)

Ú. v. EÚ C xx, 2.3.2017, s. xx.

(2)

Ú. v. EÚ C xx, 2.3.2017, s. xx.

(3)

Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.

(4)

* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

(5)

  Ú. v. EÚ C, s.

(6)

  Ú. v. EÚ C, s.

(7)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a pridružené prostriedky (prístupová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.4.2002, s. 7).

(8)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o oprávnení pre elektronické komunikačné siete a služby (Smernica o oprávnení) (Ú. v. ES L 108, 24.2.2002, s. 21).

(9)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (Rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 24.2.2002, s. 33).

(10)

  Smernica Európskeho parlamentu 2002/22/ES a Rady zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach používateľa týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (Smernica o univerzálnej službe) (Ú. v. ES L 108, 24.2.2002, s. 51).

(11)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002 , týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37).

(12)

  Regulačný rámec Únie pre elektronickú komunikáciu obsahuje aj nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 531/2012 z 13. júna 2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. ES L 172, 30.6.2012, s. 10), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1) a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014, s. 1.), ako aj niekoľko rozhodnutí Komisie a spoluzákonodarcov.

(13)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (orgán BEREC) a jeho Úrad (Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 1).

(14)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).

(15)

Rozsudok Súdneho dvora z 26. apríla 1988, Bond van Adverteerders a ďalší/Holandsko, C-352/85, ECLI: EU:C:1988:196.

(16)

  Obidve sú definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 77) a v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 305/2013 z 26. novembra 2012, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/40/EÚ, pokiaľ ide o zosúladené poskytovanie interoperabilného systému eCall v celej EÚ (Ú. v. EÚ L 91, 3.4.2013, s. 1).

(17)

  Ako je definované v nariadení (EÚ) 2015/758.

(18)

  Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7.

(19)

  Vec C-614/10 Európska komisia v Rakúska republika, EÚ:C:2012:631.

(20)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, Ú. v. . EÚ L 155, 23.5. 2014, s. 1.

(21)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 63).

(22)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii (Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1).

(23)

  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (Rozhodnutie o rádiovom spektre) (Ú. v.. ES L 108, 24.4.2002).

(24)

  Odporúčanie Rady 1999/519/ES o obmedzení vystavenia širokej verejnosti elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 Hz) (Ú. v. ES L 199, 30.7.1999, s. 59-70).

(25)

  Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

(26)

  Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 364, 14.11.2012, s. 12).

(27)

  Odporúčanie Komisie 2013/466/EÚ z 11. septembra 2013 o dôsledných nediskriminačných povinnostiach a metodikách výpočtu nákladov na podporu hospodárskej súťaže a zlepšenie investičného prostredia širokopásmového pripojenia, Ú. v. EÚ L 251, 21.9.2013, s. 13.

(28)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1).

(29)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady xxx/YYYY/EÚ z … o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L …, …, s. …).

(30)

  Smernica Európskeho parlamentu 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES (Ú. v.. EÚ L 304, 22.11.2011, s.64).

(31)

  Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1.

(32)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2015/758/EÚ o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES (Ú. v. EÚ L 123,19.5.2015, s. 77)

(33)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2102 z 26. októbra 2016 o prístupnosti webových sídel a mobilných aplikácií subjektov verejného sektora (Ú. v. EÚ L 327, 2.12.2016, s. 1).

(34)

  Smernica Komisie 2002/77/ES zo 16. Septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb (Ú. v. ES L 249,17.9.2002, s. 21).

(35)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov); Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(36)

  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

(37)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (orgán BEREC) a jeho úrad.

(38)

Orgán BEREC (v znení zmien)

(39)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. xxxx/xxxx z [], ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (orgán BEREC) (Ú. v. EÚ L []).

(40)

  Odporúčanie Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení vystavenia širokej verejnosti elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 GHz) (Ú. v. ES L 1999, 30.7.1999, s. 59).

(41)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie, Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1.

(42)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/35/EÚ z 26. júna 2013 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách týkajúcich sa vystavenia pracovníkov rizikám vyplývajúcim z fyzikálnych činidiel (elektromagnetické polia) (20. samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) a o zrušení smernice 2004/40/ES (Ú. v. EÚ L 179, 29.6.2013, s. 1).

(43)

  Odporúčanie Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení vystavenia širokej verejnosti elektromagnetickým poliam (0 Hz až 300 GHz) (Ú. v. ES L 1999, 30.7.1999, s. 59).

(44)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/53/EÚ zo 16. apríla 2014 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania rádiových zariadení na trhu, ktorou sa zrušuje smernica 1999/5/ES (Ú. v. EÚ L 153, 22.5.2014, s. 62).

(45)

  Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.

(46)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady xxx/YYYY/EÚ z … o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L …, …, s. …).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Nastal rozhodujúci čas maximalizovať príležitosti, ktoré prinášajú vyspelejšie digitálne technológie. Od revízie v roku 2009 sa trh dramaticky zmenil. Objavili sa noví hráči a spotrebitelia a podniky sa čoraz viac spoliehajú na dátové služby.

Súčasné inteligentné autá, mestá, energetické, priemyselné, zdravotnícke, bankové, vzdelávacie, výskumné, verejné služby atď. potrebujú lepšie pripojenie a vyššie vlnové dĺžky, čo znamená pevné a mobilné siete s veľmi vysokou kapacitou. Tento rámec má zásadný význam pre to, aby sa EÚ stala gigabitovou spoločnosťou založenou na pripojení. Potrebné investície sa však odhadujú na 500 – 600 miliárd EUR, pričom 90 % musí poskytnúť súkromný sektor. Nevyhnutne si to vyžaduje rámec, ktorý zabezpečí predvídateľnosť a bude odmení prevzatie rizika a dlhodobé investície. Návrh Komisie zahrnúť do jadra rámca infraštruktúru je správnym prístupom

Investície, hospodárska súťaž a regulácia musia vytvoriť účinný cyklus na zavedenie všadeprítomnej infraštruktúry pre siete s veľmi vysokou kapacitou a širokopásmové pripojenie 5G. To si vyžaduje plné vytvorenie digitálneho jednotného trhu, ktorý uvoľní silu ekonomiky v hodnote 16,5 bilióna EUR, čo predstavuje 23 % celosvetového HDP, 500 miliónov spotrebiteľov a silné, celosvetovo konkurencieschopné priemyselné odvetvie. To sú nevyhnutné aktíva a úspory pre plný rozvoj oblasti cloud computingu, veľkých dát (big data), vedy založenej na údajoch, robotiky, umelej inteligencie a internetu vecí.

Vďaka sieťam s veľmi vysokou kapacitou bude EÚ vybavená na to, aby sa stala lídrom v oblasti dátového hospodárstva, čo je kľúčovou konkurenčnou výhodou tohto storočia.

Nie je to len zbožné želanie, je to skutočná príležitosť.

ROZSAH PÔSOBNOSTI A CIELE

a) Siete s veľmi veľkou kapacitou

Úloha elektronickej komunikácie ako hnacej sily hospodárstva obrovsky vzrástla. Dátové služby nahrádzajú tradičné služby ako kľúčové produkty pre všetkých používateľov. To znamená, že sektor musí uspokojiť väčší dopyt a potreby súvisiace so socioekonomickým vývojom.

Spravodajkyňa podporuje zavádzanie a používanie sietí s veľmi vysokou kapacitou vrátane zavádzania mobilných sietí s využitím posilnených vzduchových rozhraní a väčšej hustoty, ako jedného zo všeobecných cieľov rámca rovnocenného s existujúcimi cieľmi týkajúcimi sa hospodárskej súťaže, vnútorného trhu a prínosov pre koncových používateľov. S týmto cieľom súhlasí.

Spravodajkyňa navrhuje zvýšiť jasnosť a posilniť viditeľnosť nástrojov, ktoré sa konkrétne týkajú sietí s veľmi vysokou kapacitou, a to prostredníctvom novej hlavy tohoto kódexu.

Malo by sa zmeniť vymedzenie pojmu sieť s veľmi vysokou kapacitou s cieľom zvýšiť technologickú neutralitu a zlepšiť jeho vhodnosť do budúcnosti, tým že sa hlavné zameranie presunie na dynamickú schopnosť sietí uspokojiť meniaci sa dopyt po neobmedzenom používaní. To súvisí s parametrami výkonnosti, ktoré sú schopné splniť ciele v oblasti pripojenia do roku 2025, a s usmerneniami orgánu BEREC o požiadavkách po tomto roku.

b) Elektronické komunikačné služby

Súčasné služby „over-the-top“, ako sú hlasové služby poskytované cez IP, posielanie správ atď, nahrádzajú tradičné hlasové telefonické služby, SMS atď.

Tento mimoriadny vývoj má veľmi priaznivý vplyv na hospodársku súťaž, inovácie a rast. Prináša však aj výzvy: nové služby buď v skutočnosti nepodliehajú súčasným pravidlám, alebo sa tieto pravidlá v EÚ neuplatňujú konzistentným spôsobom. Preto by sa pojmy mali objasniť tak, aby vychádzali z funkčného prístupu z perspektívy používateľov. Vymedzenie pojmu elektronické komunikačné služby, ktoré navrhuje Komisia (článok 2 ods. 4), poskytuje prvý vyvážený prístup k diskusii.

c) Všeobecné povolenie

Všeobecné povolenie zaručuje slobodu poskytovania elektronických komunikačných sietí a služieb v celej EÚ. Elektronické komunikačné služby by nemali mať túto výhodu a hrozí im, že budú podliehať 28 rôznym režimom.

Spravodajkyňa navrhuje, aby sa zahrnuli všetky elektronické komunikačné služby, pričom sa zohľadní ich rôznorodosť a inovačný charakter mnohých z nich. Vyžaduje si to vymedzenie, ktorým sa vylúči, aby malé služby nečelili zbytočnej záťaži. Z práva hospodárskej súťaže sa vypožičia koncept „rozmeru Spoločenstva“, prostredníctvom ktorého by sa elektronické komunikačné služby s obmedzenou prítomnosťou a obratu v EÚ a oslobodili od povinnosti oznamovania, pričom by mohli využívať, pokiaľ si to budú želať, všeobecné povolenie v členských štátoch vyžadujúcich oznámenie za nominálny poplatok.

PRÍSTUP

a) Všeobecný prístup

Rámec je založený na troch hlavných cieľoch: hospodárskej súťaži, vnútornom trhu a záujme koncových používateľov. To sú aj naďalej hlavné zásady kódexu. Prístup k hospodárskej súťaži založený na významnom vplyve na trhu dokazuje svoju úspešnosť v rámci procesu liberalizácie od 90. rokov a musí aj naďalej zostať jadrom kódexu. Národné regulačné orgány musia mať aj naďalej k dispozícii plný súbor nápravných opatrení od povinností v oblasti transparentnosti po funkčné oddelenie.

Spravodajkyňa však prijíma návrh Komisie, že súčasné ciele sa zahrnú do nového cieľa pripojenia prostredníctvom sietí s veľmi vysokou kapacitou. Vďaka novému cieľu je tak kódex zásadne dôležitý na dosiahnutie predvídateľného investičného prostredia, a to aj prostredníctvom ďalších opatrení na prekonanie problémov pri zavádzaní.

Regulácia ex-ante ako taká nie je cieľom – proporcionalita si vyžaduje uloženie povinností prístupu len vtedy, ak by maloobchodné trhy inak neboli skutočne konkurencieschopné, podobne ako je to v súčasnom rámci.

Spravodajkyňa podporuje trhové riešenia prostredníctvom komerčných zmlúv, ako sú zmluvy o spoluinvestovaní alebo prístupe, pokiaľ je to priaznivé pre hospodársku súťaž.

b) Stupnica nápravných opatrení

Proporcionalita a ochrana majetku a práva podnikať podľa Charty si vyžadujú, aby sa povinnosti obmedzovali len na minimum potrebné na riešenie problému. V štádiu posudzovania by národný regulačný orgán predtým ako uloží akékoľvek ďalšie, zaťažujúcejšie nápravne opatrenie, mal zvážiť jeho nevyhnutnosť pre skutočnú konkurencieschopnosť maloobchodného trhu, pričom sa musia zohľadniť všetky dôležité aspekty.

c) Prieskum trhu

Návrhom sa mení súčasný postup trhovej analýzy, okrem iného tým, že sa predlžuje z 3 na 5 rokov. Týmto predĺžením sa nemusí dosiahnuť veľká regulačná stabilita pre investície s veľmi dlhou dobou návratnosti a mohlo by viesť k zastaraniu regulácie s negatívnymi účinkami na investície.

Spravodajkyňa preto považuje 5-ročný cyklus preskúmania za príliš dlhý pre veľmi dynamické trhy a navrhuje povinnosť pre národné regulačné orgány vykonávať plné preskúmanie pre takéto trhy v kratšom časovom rámci.

Navyše prvok pružnosti zavedený ex-officio posudzovaním vývojových trendov na trhu zo strany národných regulačných orgánov, by mala vyvažovať povinnosť národných regulačných orgánov opätovného posúdenia na základe odôvodnenej žiadosti prevádzkovateľa.

S cieľom zabrániť neistote a pretrvávajúcim povinnostiam z dôvodu oneskorenia dokončenia preskúmania trhu, by sa mali zrušiť všetky predchádzajúce povinnosti v prípade, že sa preskúmanie trhu nedokončí včas. Aby kódex nadobudol účinnosť skôr a v rámci Únie jednotným spôsobom, všetky národné regulačné orgány by mali preskúmať existujúce povinnosti s ohľadom na nový právny rámec hneď po dátume transpozície.

d) Geografické prieskumy

Geografické prieskumy sietí predstavujú cenné nástroje, ktoré už majú národné regulačné orgány k dispozícii. Uloženie povinnosti prevádzkovateľom, aby predkladali investičné prognózy, s možnými pokutami, je neproporčné a nezohľadňuje trhom motivované investičné rozhodnutia. Spravodajkyňa navrhuje tieto ustanovenia vypustiť.

e) Symetrické povinnosti

Rozšírenie symetrických povinností za určitých okolností s cieľom uľahčiť zavádzanie alternatívnych sietí v riedko osídlených oblastiach, kde je nepravdepodobná hospodárska súťaž nepravdepodobná, je užitočné a spravodajkyňa ho podporuje. Symetrické povinnosti by sa nemali uplatňovať, pokiaľ by to poškodilo ekonomickú stránku pôvodného zavádzania.

f) Sadzby za ukončenie volania

S cieľom zabrániť neoprávneným úrovniam poplatkov a rôznorodé prístupy vedúce k rôznym nákladom za medzinárodné volania závisiacim len on toho, kde je hovor ukončený, by Komisia mala stanoviť maximálne sadzby za ukončenie volania z pevných a mobilných sietí prostredníctvom zjednodušeného mechanizmu, pričom zohľadní najvyššie platné sadzby v akomkoľvek členskom štáte.

g) „Dvojitý zámok“

Zavedenie „dvojitého zámku“ na nápravné opatrenia je značne logické. Komisia má v súčasnosti právo veta nad tým, ako národné regulačné orgány vymedzujú trh a posudzujú významný vplyv na trhu, pričom oboje je založené na uplatňovaní európskeho práva hospodárskej súťaže a hospodárskych zásad, tak ako aj celkový rámec. Konečným cieľom je zrušiť reguláciu ex-ante hneď, ako sa zabezpečí hospodárska súťaž, aby sa trh reguloval len na základe hospodárskej súťaže. Komisia by potom mala plné právomoci aj nad nápravnými opatreniami.

FREKVENČNÉ SPEKTRUM

a) Všeobecný prístup

Frekvenčné spektrum je zásadne dôležitým zdrojom pre poskytovanie elektronickej komunikácie, na ktorú sa spolieha čoraz viac subjektov. Dopyt bude v budúcnosti exponenciálne narastať. Pripojenie pre mobilné služby 5. generácie si bude vyžadovať dodatočné frekvenčné spektrum až do výšky 56 GHz. To si vyžaduje včasné uvoľnenie spektra a cielené zlepšenie jeho riadenia.

Spravodajkyňa preto podporuje návrhy na zaručenie vyspelého pripojenia včasným uvoľnením spektra, zjednodušenými regulačnými zásahmi, väčšou konzistentnosťou a predvídateľnosťou v oblasti prideľovania a lepšími reakciami na problémy riadenia frekvenčného spektra.

b) Investičná istota

Minimálne trvanie v dĺžke 30 rokov, ktoré navrhuje spravodajkyňa, zabezpečuje návratnosť investícií a poskytuje predvídateľnosť s cieľom stimulovať rýchlejšie zavedenie vyspelých sietí. S cieľom zabrániť riziku špekulácií zahŕňa dlhšie trvanie prísnejšie požiadavky a prostriedky, aby sa zaručilo, že sa frekvenčné spektrum využíva efektívne a účinne, a to prostredníctvom mechanizmov založených na zásade „využitia alebo straty“.

Aby sa ďalej zaručilo optimálne použitie a investičná istota, spravodajkyňa navrhuje zmeny s cieľom zabezpečiť, že podmienky individuálnych práv sa nebudú meniť bez dohody, vypustiť zbytočné povinností spoločného využívania, posilniť obchodovanie s frekvenčným spektrom a zaručiť, že poplatky a rezervačné ceny sa budú zakladať na náležitom posúdení trhových podmienok. S cieľom zaručiť konkurencieschopné prostredie frekvenčného spektra a zabrániť nejednotnému prístupu by sa mali usmernenia pre analýzu trhu a posúdenie významného vplyvu na trhu zohľadňovať aj v tomto kontexte.

c) Prístup k verejným budovám

S cieľom zabezpečiť, že verejné budovy, ktoré predstavujú socioekonomické hnacie sily platené z daní, sa môžu používať na siete s veľmi vysokou kapacitou, spravodajkyňa navrhuje pridať povinnosť prístupu na účely zavedenia malých buniek, ktorá by dopĺňala smernicu o znižovaní nákladov.

d) FREKVENČNÉ SPEKTRUM

Spravodajkyňa posilňuje úlohu skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra (RSPG) s cieľom posilniť spoluprácu medzi členskými štátmi pri riadení frekvenčného spektra vo väčšej všeobecnosti, a nielen pri riešení škodlivého rušenia. Táto posilnená úloha RSPG si vyžaduje, aby bola ako taká uvedená v kódexe, a malo by sa diskutovať o sekretariáte (v súčasnosti zabezpečovanom Komisiou).


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (8.9.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovuje európsky kódex elektronickej komunikácie

(COM(2016)0590 – C8-0379/2016 – 2016/0288(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Dita Charanzová

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

I. Úvod

Ako odpoveď na významné štrukturálne zmeny vyznačujúce sa postupným prechodom od medených drôtov k optickým vláknam, zložitejšou hospodárskou súťažou s konvergenciou pevných a mobilných sietí, rozšírením maloobchodných balíkov, objavením sa nových online aktérov spolu s hodnotovými reťazcami a v neposlednom rade zmenou očakávaní a požiadaviek koncových používateľov vrátane prudkého nárastu dopytu po bezdrôtovom prenose dát Komisia v septembri 2016 predložila prepracované znenie telekomunikačných pravidiel EÚ.

Predložený európsky kódex elektronickej komunikácie prináša nové iniciatívy zamerané na uspokojenie rastúcich potrieb v oblasti pripojenia v Európe a na podporu investícií do vysokokapacitných sietí pri zachovaní cieľa regulačného rámca, ktorým je zabezpečenie toho, aby na trhoch lepšie fungovala hospodárska súťaž, znížili sa ceny a zvýšila sa kvalita služieb pre spotrebiteľov a podniky. V rámci kódexu sa predkladá aj revízia predpisov na ochranu spotrebiteľa pre jednotlivé sektory vrátane tiesňovej komunikácie a režimu univerzálnych služieb. O týchto ustanoveniach kódexu sa rokuje pod výlučným vedením Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, ktorý pôsobí ako pridružený výbor podľa článku 54 rokovacieho poriadku.

II. Stanovisko spravodajkyne výboru požiadaného o stanovisko

Spravodajkyňa súhlasí s celkovými cieľmi návrhu Komisie, s jeho dôrazom na lepšiu prepojiteľnosť a s potrebou podporovať investície. Spravodajkyňa obzvlášť súhlasí s názorom Komisie, že okrem horizontálneho acquis EÚ na ochranu spotrebiteľov sú stále potrebné aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľov pre jednotlivé sektory. Návrh Komisie považuje za vítaný krok správnym smerom.

Zároveň však spravodajkyňa našla viaceré prvky, ktoré si vyžadujú ďalšiu diskusiu. Po prvé, spravodajkyňa spochybňuje potrebu rozšíriť ustanovenia telekomunikačného rámca aj na interpersonálne komunikačné služby bez číslovania. Po druhé, spravodajkyňa predkladá viaceré návrhy na zlepšenie, pokiaľ ide o povinnosť univerzálnej služby. A napokon, spravodajkyňa navrhuje ďalšie ustanovenia na ochranu práv koncových používateľov na trhu.

1. Rozsah pôsobnosti – regulácia tzv. nových online aktérov

Hoci spravodajkyňa súhlasí s celkovým zámerom Komisie stanoviť rámec odolný voči budúcim zmenám, nie je presvedčená o tom, že predložený návrh spĺňa tento cieľ. Rozlišovanie medzi interpersonálnymi komunikačnými službami s číslovaním a bez číslovania, ako aj deliaca čiara medzi tým, čo sa má považovať za komunikačné služby a čo za digitálny obsah, môžu viesť k právnej neistote a môžu byť pre koncových používateľov zmätočné. Okrem toho, spravodajkyňa nevidí žiadne zásadné dôvody, prečo by sa mali služby bez číslovania regulovať v telekomunikačnom rámci, a zdôrazňuje podstatné rozdiely z pohľadu spotrebiteľa, pokiaľ ide o spôsob pripojenia, zariadenie, funkciu, interoperabilitu, ceny a platby. Preto považuje za primeranejšie zabezpečiť, aby sa interpersonálne komunikačné služby bez číslovania upravovali v rozsahu pôsobnosti smernice o digitálnom obsahu, o ktorej sa v súčasnosti rokuje, a iných právnych predpisov EÚ, ako je smernica o právach spotrebiteľov.

Na tento účel spravodajkyňa predkladá sériu pozmeňujúcich návrhov na obmedzenie rozsahu pôsobnosti ustanovení o koncových používateľoch, okrem iného s cieľom jasne stanoviť vzťah medzi telekomunikačným rámcom pre jednotlivé sektory a horizontálnym acquis na ochranu spotrebiteľov.

2. Povinnosti univerzálnej služby

Pokiaľ ide o povinnosti univerzálnej služby, spravodajkyňa podporuje celkový prístup Komisie vrátane jej dôrazu na cenovú dostupnosť služby prístupu k internetu pre všetkých a návrhu, aby náklady na akúkoľvek povinnosť univerzálnej služby znášali členské štáty. Predkladá viaceré návrhy na zlepšenie súčasného návrhu, a to najmä:

•  obmedzenie rozsahu pôsobnosti na spotrebiteľov (namiesto koncových používateľov),

•  zaviazanie národných regulačných orgánov povinnosťou presnejšie vymedziť minimálnu funkčnosť služby prístupu na internet podľa usmernení orgánu BEREC s cieľom zabezpečiť konzistentný prístup v celej EÚ a zároveň ponúknuť členským štátom potrebnú pružnosť,

•  stanovenie pevnej lehoty deväť rokov na postupné zrušenie starších povinností univerzálnej služby, t. j. verejných telefónnych automatov, telefónnych zoznamov a informačných služieb o číslach účastníkov,

•  posilnenie povinností týkajúcich sa dostupnosti sociálnych taríf v prípade, že si určité skupiny obyvateľstva nemôžu maloobchodné ceny dovoliť.

3. Práva koncových používateľov

Spravodajkyňa súhlasí s Komisiou, že je stále potrebná regulácia v jednotlivých sektoroch, a podporuje návrh Komisie na čo najväčšiu harmonizáciu s obmedzeným počtom výnimiek, ako je maximálna dĺžka trvania zmluvy. Spravodajkyňa predkladá dve ďalšie ustanovenia, a to:

•  právo koncových používateľov na kompenzáciu v prípade oneskorenia alebo majetkovej či nemajetkovej ujmy v súvislosti so zmenou poskytovateľa,

•  ustanovenie na riešenie praktík diskriminácie a zneužívania, pokiaľ ide o hovory a služby odosielania správ v rámci EÚ.

Okrem toho spravodajkyňa predkladá viaceré zjednodušenia a objasnenia a navrhuje posilniť niektoré ustanovenia podľa návrhu Komisie, a to okrem iného:

•  lokalizácia podľa polohy telefónu pri hovoroch na číslo 112,

•  lepšie pokrytie pre osoby so zdravotným postihnutím.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  Konvergencia odvetví telekomunikácií, médií a informačných technológií znamená, že všetky elektronické komunikačné siete a služby by mali byť v čo najväčšej miere zastrešované jedným európskym kódexom elektronickej komunikácie stanoveným jednou smernicou, s výnimkou záležitostí, ktoré sa lepšie riešia pomocou priamo uplatniteľných pravidiel stanovených nariadeniami Je potrebné oddeliť reguláciu elektronických komunikačných sietí a služieb od regulácie obsahu. Tento kódex sa preto nevzťahuje na obsah služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí využívajúcich elektronické komunikačné služby, ako napr. vysielanie obsahu, finančné služby a niektoré služby informačnej spoločnosti, a preto nemá dopad na opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na národnej úrovni vzhľadom na takéto služby, v súlade s právom Únie, aby sa podporila kultúrna a jazyková rôznorodosť a zaistila ochrana plurality médií. Na obsah televízneho programu sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ. Cieľom regulácie audiovizuálnej politiky a obsahu je dosiahnuť ciele všeobecného záujmu ako je sloboda prejavu, pluralita médií, nestrannosť, kultúrna a jazyková rozmanitosť, sociálna inklúzia, ochrana spotrebiteľa a ochrana maloletých. Oddelenie regulácie elektronickej komunikácie a regulácie obsahu nemá vplyv na zohľadnenie ich vzájomného prepojenia najmä s cieľom zabezpečenia plurality médií, kultúrnej rozmanitosti a ochrany spotrebiteľa.

(7)  Konvergencia v odvetví telekomunikácií, médií a informačných technológií znamená, že všetky elektronické komunikačné siete a služby by mali byť v čo najväčšej miere zastrešované jedným európskym kódexom elektronickej komunikácie stanoveným jednou smernicou, s výnimkou záležitostí, ktoré sa lepšie riešia pomocou priamo uplatniteľných pravidiel stanovených nariadeniami. Je potrebné oddeliť reguláciu elektronických komunikačných sietí a služieb od regulácie obsahu. Tento kódex sa preto nevzťahuje na obsah služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí využívajúcich elektronické komunikačné služby, ako napr. vysielanie obsahu, finančné služby a niektoré služby informačnej spoločnosti, a preto nemá dopad na opatrenia prijaté na úrovni Únie alebo na národnej úrovni vzhľadom na takéto služby, v súlade s právom Únie, aby sa podporila kultúrna a jazyková rôznorodosť a zaistila ochrana plurality médií. Na obsah televízneho programu sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ. Cieľom regulácie audiovizuálnej politiky a obsahu je dosiahnuť ciele všeobecného záujmu ako je sloboda prejavu, pluralita médií, nestrannosť, kultúrna a jazyková rozmanitosť, sociálna inklúzia, ochrana spotrebiteľa a ochrana maloletých. Pokiaľ to nie je výslovne vylúčené z rozsahu uplatňovania tohto kódexu, tento kódex by sa mal vzťahovať na elektronické komunikačné siete a služby. Oddelenie regulácie elektronickej komunikácie a regulácie obsahu tiež nemá vplyv na zohľadnenie ich vzájomného prepojenia najmä s cieľom zabezpečenia plurality médií, kultúrnej rozmanitosti a ochrany spotrebiteľa.

__________________

__________________

21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú.v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

21 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách) (Ú.v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)  Táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení pre rádiové zariadenia smernice 2014/53/EÚ, ale vzťahuje sa na spotrebiteľské zariadenia používané pre digitálnu televíziu.

(8)  Táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení pre rádiové zariadenia smernice 2014/53/EÚ, ale vzťahuje sa na spotrebiteľské zariadenia používané pre rozhlas a digitálnu televíziu.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Niektoré elektronické komunikačné služby by podľa tejto smernice mohli spĺňať vymedzenie „služby informačnej spoločnosti“ uvedené v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Ustanovenia upravujúce služby informačnej spoločnosti sa uplatňujú na tie elektronické komunikačné služby do takej miery, pokiaľ v tejto smernici alebo iných právnych aktoch Únie neexistujú špecifickejšie ustanovenia uplatniteľné na elektronické komunikačné služby. Avšak pre elektronické komunikačné služby ako služby hlasovej telefónie, služby odosielania správ a elektronická pošta platí táto smernica. Jeden podnik, napríklad poskytovateľ služieb Internetu, môže ponúkať elektronické komunikačné služby, ako prístup na Internet a služby, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ako napríklad poskytovanie webového a s komunikáciou nesúvisiaceho obsahu.

(10)  Niektoré elektronické komunikačné služby by podľa tejto smernice mohli spĺňať vymedzenie „služby informačnej spoločnosti“ uvedené v článku 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Ustanovenia upravujúce služby informačnej spoločnosti sa uplatňujú na tie elektronické komunikačné služby do takej miery, pokiaľ v tejto smernici alebo iných právnych aktoch Únie neexistujú špecifickejšie ustanovenia uplatniteľné na elektronické komunikačné služby. Avšak pre elektronické komunikačné služby ako služby hlasovej telefónie, služby odosielania správ a elektronická pošta platí táto smernica. Jeden podnik, napríklad poskytovateľ služieb Internetu, môže ponúkať elektronické komunikačné služby, ako prístup na Internet a služby, na ktoré sa nevzťahuje táto smernica, ako napríklad poskytovanie webového a s komunikáciou nesúvisiaceho obsahu a ďalšie vertikálne integrované služby vrátane služieb komunikácie stroj-stroj.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  Vymedzenia pojmov je potrebné upraviť tak, aby zodpovedali zásade neutrality technológie a aby držali krok s vývojom technológií. Technologický vývoj a vývoj na trhu spôsobili, že v oblasti sietí došlo k prechodu na technológiu internetového protokolu, a koncovým používateľom sa tým umožnilo vybrať si spomedzi konkurenčných poskytovateľov hlasových služieb. Preto pojem „verejne dostupná telefónna služba“, výhradne používaný v smernici 2002/22/ES a vo všeobecnosti chápaný tak, že sa tým myslia tradičné analógové telefónne služby, by sa mal nahradiť súčasnejším a technologicky neutrálnym pojmom „hlasová komunikácia“. Podmienky poskytovania služieb by sa mali oddeliť od skutočných definičných prvkov hlasovej komunikácie, t. j. elektronickej komunikačnej služby dostupnej pre verejnosť na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštátnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu, bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technológii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplikácií s postupným výberom možností na webovej lokalite zákazníckej služby, nie je takou službou. Služby hlasovej komunikácie obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne používateľom so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú konverznú službu (text relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service).

(14)  Vymedzenia pojmov je potrebné upraviť tak, aby zodpovedali zásade neutrality technológie a aby držali krok s vývojom technológií s cieľom zabezpečiť nediskriminačné uplatňovanie tejto smernice na rôznych poskytovateľov služieb. Technologický vývoj a vývoj na trhu spôsobili, že v oblasti sietí došlo k prechodu na technológiu internetového protokolu, a koncovým používateľom sa tým umožnilo vybrať si spomedzi konkurenčných poskytovateľov hlasových služieb. Preto pojem „verejne dostupná telefónna služba“, výhradne používaný v smernici 2002/22/ES a vo všeobecnosti chápaný tak, že sa tým myslia tradičné analógové telefónne služby, by sa mal nahradiť súčasnejším a technologicky neutrálnym pojmom „hlasová komunikácia“. Podmienky poskytovania služieb by sa mali oddeliť od skutočných definičných prvkov hlasovej komunikácie, t. j. elektronickej komunikačnej služby dostupnej pre verejnosť na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie vnútroštátnych alebo vnútroštátnych a medzinárodných volaní prostredníctvom čísla alebo čísel z národného alebo medzinárodného telefónneho číslovacieho plánu, bez ohľadu na to, či sa uvedená služba zakladá na technológii prepájania okruhov alebo balíkov. Z povahy takejto služby vyplýva, že je obojsmerná, čiže umožňuje komunikovať obom stranám. Služba, ktorá tieto podmienky nespĺňa, ako napríklad niektorá z aplikácií s postupným výberom možností na webovej lokalite zákazníckej služby, nie je takou službou. Služby hlasovej komunikácie obsahujú aj komunikačné prostriedky, ktoré sú určené konkrétne koncovým používateľom so zdravotným postihnutím, ktorí používajú textovú alebo video konverznú službu (relay service) alebo službu multimediálnej konverzácie (total conversation service), ako je hlas, video a text v reálnom čase, a to samostatne alebo spoločne v rámci toho istého hovoru.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Služby používané na komunikačné účely a technické prostriedky na ich realizáciu prešli značným vývojom. Koncoví používatelia stále viac nahrádzajú služby tradičnej hlasovej telefónie, textové správy (SMS) a služby prenosu elektronickej pošty funkčne rovnocennými online službami, ako sú internetová telefónia, služby odosielania správ a emailové služby založené na webe. S cieľom zabezpečiť, aby boli koncoví používatelia pri používaní funkčne rovnocenných služieb účinne a rovnocenne chránení, vymedzenie elektronických komunikačných služieb pre budúcnosť by nemalo byť výlučne založené na technických parametroch, ale malo vychádzať skôr z funkčného prístupu. Rozsah pôsobnosti potrebnej regulácie by mal byť primeraný, aby sa dosiahli ciele verejného záujmu. Zatiaľ čo „prenos signálov“ zostáva dôležitým parametrom pre určovanie služieb spadajúcich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vymedzenie pojmov by sa malo vzťahovať aj na ďalšie služby, ktoré umožňujú komunikáciu. Z pohľadu koncového používateľa nie je podstatné, či poskytovateľ prenáša signály sám alebo sa komunikácia realizuje cez službu prístupu k internetu. Zmenené vymedzenie pojmov elektronických komunikačných služieb by preto malo obsahovať tri typy služieb, ktoré sa môžu čiastočne prekrývať, a to konkrétne služby prístupu k internetu podľa vymedzenia pojmov v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2120, interpersonálne komunikačné služby podľa vymedzenia pojmov v tejto smernici, a služby pozostávajúce celkovo alebo hlavne z prenosu signálov. Vymedzenie pojmov elektronických komunikačných služieb by malo odstrániť nejasnosti pozorované pri implementácii predošlého vymedzenia pojmov a umožniť prispôsobené uplatňovanie všetkých ustanovení špecifických práv a povinností obsiahnutých v danom rámci na rôzne typy služieb. Spracovanie osobných údajov v rámci elektronických komunikačných služieb za úhradu alebo inak, musí byť v súlade so smernicou 95/46/ES, ktorú 25. mája 2018 nahradí nariadenie (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)23.

(15)  Služby používané na komunikačné účely a technické prostriedky na ich realizáciu prešli značným vývojom. Koncoví používatelia stále viac nahrádzajú služby tradičnej hlasovej telefónie, textové správy (SMS) a služby prenosu elektronickej pošty funkčne rovnocennými online službami, ako sú internetová telefónia, služby odosielania správ a emailové služby založené na webe, hoci ich stále nepovažujú za náhradu tradičných hlasových služieb, pretože sa nazdávajú, že majú rôznu úroveň kvality, bezpečnosti a interoperability. S cieľom zabezpečiť, aby boli koncoví používatelia pri používaní funkčne rovnocenných služieb účinne a rovnocenne chránení, vymedzenie elektronických komunikačných služieb pre budúcnosť by nemalo byť výlučne založené na technických parametroch, ale malo by v čo najväčšej miere vychádzať skôr z funkčného prístupu. Existujúce rozdiely medzi službami by však mali byť uznané, online služby, ako napríklad internetová telefónia, ktoré sa vo väčšine prípadov poskytujú bez významnej kontroly nad sieťou používanou na umožnenie komunikácie, na druhej strane však koncovému používateľovi umožňujú meniť služby jednoduchšie ako v prípade tradičných komunikačných služieb. Rozsah pôsobnosti potrebnej regulácie by mal byť primeraný, aby sa dosiahli ciele verejného záujmu. Zatiaľ čo „prenos signálov“ zostáva dôležitým parametrom pre určovanie služieb spadajúcich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, vymedzenie pojmov by sa malo vzťahovať aj na ďalšie služby, ktoré umožňujú komunikáciu vhodným spôsobom na dosiahnutie najlepších výsledkov pre koncových používateľov. Z pohľadu koncového používateľa nie je podstatné, či poskytovateľ prenáša signály sám alebo sa komunikácia realizuje cez službu prístupu k internetu, tieto služby by preto nemali byť vymedzené na základe použitej technológie, ale na základe oprávnených očakávaní koncových používateľov týkajúcich sa poskytovanej služby, napríklad podľa zaplatenej ceny alebo jednoduchosti ukončenia zmluvy. Zmenené vymedzenie pojmov elektronických komunikačných služieb by preto malo obsahovať tri typy služieb, ktoré sa môžu čiastočne prekrývať, a to konkrétne služby prístupu k internetu podľa vymedzenia pojmov v článku 2 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2015/2120, interpersonálne komunikačné služby podľa vymedzenia pojmov v tejto smernici, a služby pozostávajúce celkovo alebo hlavne z prenosu signálov. Táto posledná kategória by nemala zahŕňať služby, pri ktorých sa pripojenie poskytuje ako vstupný produkt pripojených zariadení alebo „inteligentného tovaru“, alebo keď poskytnutie pripojenia s týmito produktmi podlieha zmluve s koncovým používateľom, lebo by sa považovali za zabudovaný digitálny obsah alebo služby podľa smernice týkajúcej sa zmlúv o dodávaní digitálneho obsahu. Keďže uvedené druhy služieb sa môžu čiastočne prekrývať, je pravdepodobné, že služby, ktoré spĺňajú len kritériá služieb pozostávajúcich z prenosu signálu, budú obmedzené na prenosové služby využívané na poskytovanie služieb komunikácie stroj-stroj a vysielanie. Podobne ako v prípade vysielania, v rámci ktorého prenášaný obsah nepatrí do vymedzenia elektronických komunikačných služieb, by sa malo rozlišovať medzi službou komunikácie stroj-stroj a jej základným prenosom. Za prenos signálov možno považovať len prenos, pričom využitie časti služby komunikácie stroj-stroj(napr. zaznamenávanie spotreby alebo analýza v rámci inteligentného merania) by sa za prenos signálov považovať nemalo. Vymedzenie pojmov elektronických komunikačných služieb by malo odstrániť nejasnosti pozorované pri implementácii predošlého vymedzenia pojmov a umožniť prispôsobené uplatňovanie všetkých ustanovení špecifických práv a povinností obsiahnutých v danom rámci na rôzne typy služieb. Spracovanie osobných údajov v rámci elektronických komunikačných služieb za úhradu alebo inak, musí byť v súlade so smernicou 95/46/ES, ktorú 25. mája 2018 nahradí nariadenie (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)23.

__________________

__________________

23 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov); Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

23 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov); Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)  Aby služba patrila do rozsahu vymedzenia pojmov elektronických komunikačných služieb, musí byť poskytovaná obvyklým spôsobom za odmenu. V digitálnej ekonomike účastníci trhu čoraz viac považujú informácie o používateľoch za informácie, ktoré majú peňažnú hodnotu. Elektronické komunikačné služby sú často poskytované za protiplnenie iné ako peniaze, napr. za poskytnutie prístupu k osobným alebo iným údajom. Pojem odmeny by preto mal zahŕňať situácie, v ktorých poskytovateľ služby vyžaduje a koncový používateľ poskytovateľovi priamo alebo nepriamo aktívne poskytuje osobné údaje, ako je meno alebo emailová adresa, alebo iné údaje. Tiež by mal zahŕňať situácie, v ktorých poskytovateľ zhromažďuje informácie bez toho, aby ich koncový používateľ aktívne poskytoval, ako sú osobné údaje vrátane IP adresy, alebo ďalšie automaticky generované informácie, ako sú informácie zhromaždené a prenášané súbormi cookies. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie s ohľadom na článok 57 ZFEÚ24, odmena existuje v zmysle zmluvy aj v prípade, ak poskytovateľovi služby platí tretia strana a nie prijímateľ služby. Pojem odmeny by preto mal zahŕňať aj situácie, kde je koncový používateľ vystavený reklamám, ktoré sú podmienkou získania vstupu do služby, alebo situáciám, keď poskytovateľ služieb speňažuje osobné údaje, ktoré zhromaždil.

(16)  Aby služba patrila do rozsahu vymedzenia pojmov elektronických komunikačných služieb, musí byť poskytovaná obvyklým spôsobom za odmenu. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie s ohľadom na článok 57 ZFEÚ24, odmena existuje v zmysle zmluvy aj v prípade, ak poskytovateľovi služby platí tretia strana a nie prijímateľ služby. Pojem odmeny by preto mal zahŕňať aj situácie, keď poskytovateľ služieb mieni speňažiť osobné údaje, ktoré zhromaždil alebo prijal.

__________________

__________________

24 Vec C-352/85 Bond van Adverteerders a ďalší/Holandsko, EU:C:1988:196.

24 Vec C-352/85 Bond van Adverteerders a ďalší/Holandsko, EU:C:1988:196.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17)  Interpersonálne komunikačné služby sú služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií, a medzi ne patria služby ako tradičné volania medzi dvomi jednotlivcami, ale aj všetky typy emailov, služieb odosielania správ alebo skupinových chatov. Interpersonálne komunikačné služby sa vzťahujú len na komunikáciu medzi určitým, teda nie potenciálne neobmedzeným, počtom fyzických osôb, ktorý je vymedzený odosielateľom správy. Komunikácia zahŕňajúca právnické osoby by mala byť v rámci prípadu, keď fyzické osoby konajú v mene tých právnických osôb, alebo sú zapojené aspoň na jednej strane komunikácie. Interaktívna komunikácia znamená, že daná služba umožňuje prijímateľovi informácie odpovedať. Služby, ktoré tieto podmienky nespĺňajú, ako napr. lineárne vysielanie, video na požiadanie, webové sídla, sociálne siete, blogy alebo výmena informácií medzi strojmi, by nemali byť považované za interpersonálne komunikačné služby. Za výnimočných okolností by sa služba nemala považovať za interpersonálnu komunikačnú službu, ak je interpersonálny a interaktívny komunikačný prostriedok čisto doplnkovou zložkou inej služby a z objektívnych technických dôvodov nemôže byť použitá bez danej hlavnej služby, a jej začlenenie nie je prostriedkom na obídenie uplatniteľnosti pravidiel riadenia elektronických komunikačných služieb. Príkladom takejto výnimky by mohol byť, v podstate, komunikačný kanálrámci online hier, ktorý závisí od vlastností komunikačného zariadenia služby.

(17)  Interpersonálne komunikačné služby sú služby, ktoré umožňujú interpersonálnu a interaktívnu výmenu informácií, a medzi ne patria služby ako tradičné volania medzi dvomi jednotlivcami, ale aj všetky typy emailov, služieb odosielania správ alebo skupinových chatov. Interpersonálne komunikačné služby sa vzťahujú len na komunikáciu medzi určitým, teda nie potenciálne neobmedzeným, počtom fyzických osôb, ktorý je vymedzený odosielateľom správy. Komunikácia zahŕňajúca právnické osoby by mala byť v rámci prípadu, keď fyzické osoby konajú v mene tých právnických osôb, alebo sú zapojené aspoň na jednej strane komunikácie. Interaktívna komunikácia znamená, že daná služba umožňuje prijímateľovi informácie odpovedať. Služby, ktoré tieto podmienky nespĺňajú, ako napr. lineárne vysielanie, video na požiadanie, webové sídla, sociálne siete, blogy alebo výmena informácií medzi strojmi, by nemali byť považované za interpersonálne komunikačné služby. Všetky komunikačné služby, či sú už doplnkové k inej hlavnej službe alebo nie, sú viazané pravidlami dôvernosti a bezpečnosti komunikácie. Ak je interpersonálny a interaktívny komunikačný prostriedok čisto vedľajšou doplnkovou zložkou inej služby a z objektívnych technických dôvodov nemôže byť použitá bez danej hlavnej služby, a jej začlenenie nie je prostriedkom na obídenie uplatniteľnosti pravidiel riadenia elektronických komunikačných služieb, všetky ostatné ustanovenia okrem pravidiel týkajúcich bezpečnosti komunikácie uvedenýchtejto smernici sa na takéto doplnkové služby neuplatňujú.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 22

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(22)  Činnosti príslušných orgánov ustanovených podľa tejto smernice prispievajú k naplneniu širších politík v oblastiach kultúry, zamestnanosti, životného prostredia, sociálnej súdržnosti a plánovania rozvoja krajiny a miest.

(22)  Činnosti príslušných orgánov ustanovených podľa tejto smernice prispievajú k naplneniu širších politík v oblastiach kultúry a kultúrnej diverzity, plurality médií, zamestnanosti, životného prostredia, sociálnej súdržnosti a plánovania rozvoja krajiny a miest.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 40

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(40)  Výhody jednotného trhu pre poskytovateľov služieb a koncových používateľov môžu byť najlepšie dosiahnuté všeobecným povolením elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb iných ako sú interpersonálne komunikačné služby bez číslovania, bez vyžadovania akéhokoľvek výslovného rozhodnutia alebo správneho opatrenia národným regulačným orgánom a obmedzením akýchkoľvek procedurálnych požiadaviek len na deklaračné oznámenie. V prípadoch, keď členské štáty vyžadujú od začínajúcich poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb oznámenie takejto činnosti, toto oznámenie by malo byť predložené BEREC, ktorý slúži ako jednotné kontaktné miesto. Takéto oznámenie by nemalo zahŕňať administratívne náklady pre poskytovateľov a mohlo by sa sprístupniť cez vstupný bod na webovej lokalite národných regulačných orgánov. BEREC by mal včas zasielať tieto oznámenia národným regulačným orgánom vo všetkých členských štátoch, v ktorých poskytovatelia elektronických komunikačných sietí alebo služieb plánujú poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby. Členské štáty môžu tiež vyžadovať dôkaz o tom, že takéto oznámenie BEREC prijal prostredníctvom akéhokoľvek právne uznávaného poštového alebo elektronického potvrdenia prijatia oznámenia. Takéto potvrdenie by v žiadnom prípade nemalo pozostávať z administratívneho aktu alebo vyžadovať administratívny akt národného regulačného orgánu alebo ktoréhokoľvek iného orgánu.

(40)  Výhody jednotného trhu pre poskytovateľov služieb a koncových používateľov môžu byť najlepšie dosiahnuté všeobecným povolením elektronických komunikačných sietí služieb prístupu k internetu a interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním, bez vyžadovania akéhokoľvek výslovného rozhodnutia alebo správneho opatrenia národným regulačným orgánom a obmedzením akýchkoľvek procedurálnych požiadaviek len na deklaračné oznámenie. V prípadoch, keď členské štáty vyžadujú od začínajúcich poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb oznámenie takejto činnosti, toto oznámenie by malo byť predložené BEREC, ktorý slúži ako jednotné kontaktné miesto. Takéto oznámenie by nemalo zahŕňať administratívne náklady pre poskytovateľov a mohlo by sa sprístupniť cez vstupný bod na webovej lokalite národných regulačných orgánov. BEREC by mal včas zasielať tieto oznámenia národným regulačným orgánom vo všetkých členských štátoch, v ktorých poskytovatelia elektronických komunikačných sietí alebo služieb plánujú poskytovať elektronické komunikačné siete alebo služby. Členské štáty môžu tiež vyžadovať dôkaz o tom, že takéto oznámenie BEREC prijal prostredníctvom akéhokoľvek právne uznávaného poštového alebo elektronického potvrdenia prijatia oznámenia. Takéto potvrdenie by v žiadnom prípade nemalo pozostávať z administratívneho aktu alebo vyžadovať administratívny akt národného regulačného orgánu alebo ktoréhokoľvek iného orgánu.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 49

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(49)  Osobitné povinnosti sa môžu uložiť poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb iných ako sú interpersonálne komunikačné služby bez číslovania v súlade s právom Únie s ohľadom na ich význam a silu na trhu a vymedzenie v tejto smernici; t. j. mali by sa uložiť oddelene od všeobecných práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecného povolenia.

(49)  Osobitné povinnosti sa môžu uložiť poskytovateľom elektronických komunikačných sietí, poskytovateľom služieb prístupu na internet a interpersonálnych komunikačných služieb s číslovaním v súlade s právom Únie s ohľadom na ich význam a silu na trhu a vymedzenie v tejto smernici; t. j. mali by sa uložiť oddelene od všeobecných práv a povinností vyplývajúcich zo všeobecného povolenia.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 69

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(69)  V súvislosti s konkurenčným prostredím by stanoviská dotknutých strán, vrátane užívateľov a spotrebiteľov, mali byť zohľadňované národnými regulačnými orgánmi pri riešení problémov týkajúcich sa práv koncových používateľov. Postupy mimosúdneho riešenia sporov môžu predstavovať rýchly a nákladovo efektívny spôsob na presadzovanie ich práv, najmä čo sa týka spotrebiteľov a malých podnikov. V prípade spotrebiteľských sporov, účinné, nediskriminačné a lacné postupy na riešenie ich sporov s poskytovateľmi verejne dostupných komunikačných elektronických služieb sú už zabezpečené prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ31, pokiaľ ide o relevantné spory vyplývajúce zo zmluvy a spotrebiteľ má pobyt a podnik má sídlo v rámci Únie. Keďže veľa členských štátov stanovilo okrem spotrebiteľov aj postupy na riešenie sporov pre koncových používateľov, na ktorých sa smernica 2013/11/EÚ nevzťahuje, je rozumné zachovať postup na riešenie sporov pre konkrétne odvetvie pre spotrebiteľov a keď ho členské štáty rozšíria, aj na ďalších koncových používateľov, najmä na mikropodniky a malé podniky Vzhľadom na hlboké odvetvové odborné znalosti národných regulačných orgánov by členské štáty mali národným regulačným orgánom umožniť, aby konali ako subjekt riešenia sporov, prostredníctvom samostatného subjektu v rámci tohto orgánu, ktorý by nemal podliehať žiadnym pokynom. Postupy na riešenie sporov podľa tohto nariadenia, ktoré zahŕňajú spotrebiteľov, by mali podliehať požiadavkám na kvalitu stanoveným v hlave II smernice 2013/11/EÚ.

(69)  V súvislosti s konkurenčným prostredím by stanoviská dotknutých strán, vrátane užívateľov a spotrebiteľov, mali byť zohľadňované národnými regulačnými orgánmi pri riešení problémov týkajúcich sa práv koncových používateľov. Postupy mimosúdneho riešenia sporov môžu predstavovať rýchly a nákladovo efektívny spôsob na presadzovanie ich práv, najmä čo sa týka spotrebiteľov a malých podnikov. V prípade spotrebiteľských sporov, účinné, nediskriminačné a lacné postupy na riešenie ich sporov s poskytovateľmi verejne dostupných komunikačných elektronických služieb sú už zabezpečené prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ31, pokiaľ ide o relevantné spory vyplývajúce zo zmluvy a spotrebiteľ má pobyt a podnik má sídlo v rámci Únie. Keďže veľa členských štátov stanovilo okrem spotrebiteľov aj postupy na riešenie sporov pre koncových používateľov, na ktorých sa smernica 2013/11/EÚ nevzťahuje, je rozumné zachovať postup na riešenie sporov pre konkrétne odvetvie pre spotrebiteľov a keď ho členské štáty rozšíria, aj na ďalších koncových používateľov, najmä na mikropodniky a malé podniky Spotrebitelia by vždy mali mať možnosť riešiť svoje spory s podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a služby prostredníctvom postupu na riešenie sporu pre konkrétne odvetvie, pokiaľ si to želajú. Vzhľadom na hlboké odvetvové odborné znalosti národných regulačných orgánov by členské štáty mali národným regulačným orgánom umožniť, aby konali ako subjekt riešenia sporov, prostredníctvom samostatného subjektu v rámci tohto orgánu, ktorý by nemal podliehať žiadnym pokynom. Postupy na riešenie sporov podľa tohto nariadenia, ktoré zahŕňajú spotrebiteľov, by mali podliehať jasným a účinným postupom a požiadavkám na kvalitu stanoveným v hlave II smernice 2013/11/EÚ.

__________________

__________________

31 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú.v. EÚ L 165, 18.6.2013, s.63).

31 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) (Ú.v. EÚ L 165, 18.6.2013, s.63).

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 89

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(89)  Normalizácia by mala zostať primárne procesom riadeným trhom. Môžu však nastať situácie, keď je vhodné vyžadovať zhodu so špecifickými normami na úrovni Únie na zabezpečenie interoperability na jednotnom trhu. Na národnej úrovni platia pre členské štáty ustanovenia smernice 2015/1535/EÚ. Normalizačné postupy podľa tejto smernice nemajú vplyv na ustanovenia smernice o rádiovom vybavení 2014/53/EÚ, smernice o nízkom napätí 2014/35/EÚ a smernica o elektromagnetickej kompatibilite 2014/30/EÚ.

(89)  Normalizácia by mala zostať primárne procesom riadeným trhom. Môžu však nastať situácie, keď je vhodné vyžadovať zhodu so špecifickými normami na úrovni Únie s cieľom zlepšiť interoperabilitu a slobodný výber používateľov a podporiť prepojiteľnosť na jednotnom trhu. Na národnej úrovni platia pre členské štáty ustanovenia smernice 2015/1535/EÚ. Normalizačné postupy podľa tejto smernice nemajú vplyv na ustanovenia smernice o rádiovom vybavení 2014/53/EÚ, smernice o nízkom napätí 2014/35/EÚ a smernica o elektromagnetickej kompatibilite 2014/30/EÚ.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 90

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(90)  Od poskytovateľov verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, alebo obidvoch, by sa malo vyžadovať prijatie opatrení na zabezpečenie bezpečnosti ich sietí a služieb. S ohľadom na najnovší technologický vývoj by takéto opatrenia mali zaistiť takú úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere daného rizika. Bezpečnostné opatrenia by mali zohľadniť minimálne všetky relevatné aspekty týchto prvkov: pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a zariadení: fyzická a environmentálna bezpečnosť, bezpečnosť dodávok, kontrola prístupu k sieťam a integrita sietí; pokiaľ ide o riešenie incidentov: postupy riešenia incidentov, nástroj na odhaľovanie incidentov, oznamovanie incidentov a súvisiaca komunikácia; pokiaľ ide o riadenie kontinuity činností: stratégia kontinuity služieb a plánovanie pre nepredvídané udalosti, spôsobilosti obnovy po núdzovej udalosti; pokiaľ ide o monitorovanie, audit a testovanie: politiky týkajúce sa monitorovania a vedenia záznamov, cvičné plány pre nepredvídané udalosti, testovanie sieťových a informačných systémov, hodnotenie bezpečnosti a monitorovanie dodržiavania požiadaviek; a súlad s medzinárodnými normami.

(90)  Od poskytovateľov verejných elektronických komunikačných sietí alebo verejne dostupných elektronických komunikačných služieb, alebo obidvoch, by sa malo vyžadovať prijatie opatrení na zabezpečenie bezpečnosti ich sietí a služieb. S ohľadom na najnovší technologický vývoj by takéto opatrenia mali zaistiť takú úroveň bezpečnosti, ktorá zodpovedá miere daného rizika. Bezpečnostné opatrenia by mali zohľadniť minimálne všetky relevantné aspekty týchto prvkov: pokiaľ ide o bezpečnosť sietí a zariadení: fyzická a environmentálna bezpečnosť, bezpečnosť dodávok, kontrola prístupu k sietiam a integrita sietí; pokiaľ ide o riešenie incidentov: postupy riešenia incidentov, nástroj na odhaľovanie incidentov, oznamovanie incidentov a súvisiaca komunikácia; pokiaľ ide o riadenie kontinuity činností: stratégia kontinuity služieb a plánovanie pre nepredvídané udalosti, spôsobilosti obnovy po núdzovej udalosti; pokiaľ ide o monitorovanie, audit a testovanie: politiky týkajúce sa monitorovania a vedenia záznamov, cvičné plány pre nepredvídané udalosti, testovanie sieťových a informačných systémov, hodnotenie bezpečnosti a monitorovanie dodržiavania požiadaviek; a súlad s medzinárodnými normami. V prípade narušenia bezpečnosti by sa koncoví používatelia mali náležite informovať o potenciálnych rizikách a možných ochranných alebo nápravných opatreniach, ktoré môžu použiť.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 91 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(91a)  V záujme zabezpečenia ochrany a integrity sietí a služieb by sa malo podporovať používanie koncového šifrovania, a v prípade potreby by malo byť povinné v súlade so zásadami ochrany údajov a ochrany súkromia už v štádiu návrhu; členské štáty by najmä nemali poskytovateľom šifrovania, poskytovateľom elektronických komunikačných služieb a všetkým ostatným organizáciám (na všetkých úrovniach dodávateľského reťazca) uložiť povinnosť, ktorá by viedla k oslabeniu bezpečnosti sietí a služieb, ako je napríklad umožnenie alebo uľahčenie „zadných dvierok“.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 127

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(127)  Masívny nárast dopytu po rádiovom frekvenčnom spektre a dopyt koncových používateľov po bezdrôtovej širokopásmovej kapacite si vyžaduje riešenia umožňujúce alternatívny, doplnkový, spektrálne efektívny prístup vrátane systémov bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom a malým prevádzkovým rozsahom, ako sú rádiové miestne počítačové siete (RLAN) a siete malých bunkových prístupových bodov s nízkym výkonom. Takéto doplnkové systémy bezdrôtového prístupu, najmä verejne prístupné prístupové body RLAN, v čoraz väčšej miere umožňujú koncovým používateľom prístup k internetu a mobilným operátorom presmerovanie mobilnej prevádzky. RLAN využívajú harmonizované rádiové frekvenčné spektrum bez nutnosti udelenia individuálneho povolenia alebo práva na využívanie rádiového frekvenčného spektra. Väčšinu prístupových bodov RLAN doteraz používali súkromní používatelia ako miestne bezdrôtové rozšírenie svojho pevného širokopásmového pripojenia. Koncovým používateľom v rámci limitov svojich vlastných predplatených internetových služieb by sa nemalo brániť, aby prístup k svojej sieti RLAN využívali spoločne s inými, s cieľom zvýšiť počet dostupných prístupových bodov, najmä v husto osídlených oblastiach, maximalizovať bezdrôtovú dátovú kapacitu prostredníctvom opätovného využívania rádiového frekvenčného spektra a vytvoriť nákladovo efektívnu doplnkovú bezdrôtovú širokopásmovú infraštruktúru prístupnú ďalším koncovým používateľom. Preto by sa mali nepotrebné obmedzenia zavádzania a prepojenia prístupových bodov RLAN tiež odstrániť. Verejné orgány alebo poskytovatelia verejných služieb, ktorí používajú RLAN vo svojich priestoroch a poskytujú ho svojim zamestnancom, návštevníkom alebo klientom, napr. na uľahčenie prístupu k službám elektronickej verejnej správy alebo na poskytovanie informácií o riadení verejnej dopravy alebo cestnej premávky, by mohli poskytovať prístup k takýmto prístupovým bodom občanom na všeobecné použitie ako doplnkovú službu k službám, ktoré verejnosti ponúkajú v takýchto priestoroch, v rozsahu, ktorý im umožňujú pravidlá hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Okrem toho, poskytovateľ takéhoto miestneho prístupu k elektronickým komunikačným sieťam vo vnútri alebo v okolí súkromného majetku alebo ohraničeného verejného priestranstva ako doplnkovej služby k inej činnosti, ktorá nie je závislá od takéhoto prístupu (ako napríklad hotspoty RLAN, ktoré sú k dispozícii zákazníkom využívajúcim iné komerčné činnosti alebo širokej verejnosti v tomto priestore) môže podliehať dodržaniu všeobecných povolení pre práva na používanie rádiového frekvenčného spektra, ale nemal by podliehať žiadnym podmienkam alebo požiadavkám, ktoré sú pripojené s všeobecným povoleniam uplatniteľným na poskytovateľov verejných komunikačných sietí alebo služieb alebo povinnostiam týkajúcim sa koncových používateľov alebo prepojenia. Takýto poskytovateľ by však mal aj naďalej podliehať pravidlám zodpovednosti článku 12 smernice 2000/31/ES o elektronickom obchode35. Ďalšie nové technológie ako sú LiFi, ktoré doplnia vybavenie súčasného rádiového frekvenčného spektra RLAN a bezdrôtový prístupový bod bude obsahovať optické viditeľné na svetle založené prístupové body a povedie k hybridným miestnym sieťam umožňujúcim optickú bezdrôtovú komunikáciu.

(127)  Masívny nárast dopytu po rádiovom frekvenčnom spektre a dopyt koncových používateľov po bezdrôtovej širokopásmovej kapacite si vyžaduje riešenia umožňujúce alternatívny, doplnkový, spektrálne efektívny prístup vrátane systémov bezdrôtového prístupu s nízkym výkonom a malým prevádzkovým rozsahom, ako sú rádiové miestne počítačové siete (RLAN) a siete malých bunkových prístupových bodov s nízkym výkonom. Takéto doplnkové systémy bezdrôtového prístupu, najmä verejne prístupné prístupové body RLAN, v čoraz väčšej miere umožňujú koncovým používateľom prístup k internetu a mobilným operátorom presmerovanie mobilnej prevádzky. RLAN využívajú harmonizované rádiové frekvenčné spektrum bez nutnosti udelenia individuálneho povolenia alebo práva na využívanie rádiového frekvenčného spektra. Väčšinu prístupových bodov RLAN doteraz používali súkromní používatelia ako miestne bezdrôtové rozšírenie svojho pevného širokopásmového pripojenia. Koncovým používateľom v rámci limitov svojich vlastných predplatených internetových služieb by sa nemalo brániť, aby prístup k svojej sieti RLAN využívali spoločne s inými, s cieľom zvýšiť počet dostupných prístupových bodov, najmä v husto osídlených oblastiach, maximalizovať bezdrôtovú dátovú kapacitu prostredníctvom opätovného využívania rádiového frekvenčného spektra a vytvoriť nákladovo efektívnu doplnkovú bezdrôtovú širokopásmovú infraštruktúru prístupnú ďalším koncovým používateľom. Poskytovatelia by mali zaručiť, že takýto prístup sa poskytuje len s výslovným súhlasom koncových používateľov, nepoškodzuje podmienky vlastného prístupu koncových používateľov a že zodpovednosť nenesú koncoví používatelia, ktorí poskytujú prístup ku svojim sietiam nachádzajúcich sa v ich vlastných priestoroch. Verejné orgány alebo poskytovatelia verejných služieb, ktorí používajú RLAN vo svojich priestoroch a poskytujú ho svojim zamestnancom, návštevníkom alebo klientom, napr. na uľahčenie prístupu k službám elektronickej verejnej správy alebo na poskytovanie informácií o riadení verejnej dopravy alebo cestnej premávky, by okrem toho mohli poskytovať prístup k takýmto prístupovým bodom občanom na všeobecné použitie ako doplnkovú službu k službám, ktoré verejnosti ponúkajú v takýchto priestoroch, v rozsahu, ktorý im umožňujú pravidlá hospodárskej súťaže a verejného obstarávania. Okrem toho, poskytovateľ takéhoto miestneho prístupu k elektronickým komunikačným sietiam vo vnútri alebo v okolí súkromného majetku alebo ohraničeného verejného priestranstva ako doplnkovej služby k inej činnosti, ktorá nie je závislá od takéhoto prístupu (ako napríklad hotspoty RLAN, ktoré sú k dispozícii zákazníkom využívajúcim iné komerčné činnosti alebo širokej verejnosti v tomto priestore) môže podliehať dodržaniu všeobecných povolení pre práva na používanie rádiového frekvenčného spektra, ale nemal by podliehať žiadnym podmienkam alebo požiadavkám, ktoré sú pripojené s všeobecným povoleniam uplatniteľným na poskytovateľov verejných komunikačných sietí alebo služieb alebo povinnostiam týkajúcim sa koncových používateľov alebo prepojenia. Takýto poskytovateľ by však mal aj naďalej podliehať pravidlám zodpovednosti článku 12 smernice 2000/31/ES o elektronickom obchode35. Ďalšie nové technológie ako sú LiFi, ktoré doplnia vybavenie súčasného rádiového frekvenčného spektra RLAN a bezdrôtový prístupový bod bude obsahovať optické viditeľné na svetle založené prístupové body a povedie k hybridným miestnym sietiam umožňujúcim optickú bezdrôtovú komunikáciu.

__________________

__________________

35 Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

35 Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 137

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(137)  Súčasné prepojenie koniec-koniec a prístup k tiesňovým službám závisí od toho, či koncoví používatelia prijmú interpersonálne komunikačné služby s číslovaním. Budúci technologický rozvoj alebo zvýšené používanie interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania by mohli spôsobiť nedostatok dostatočnej interoperability medzi komunikačnými službami. V dôsledku toho by sa mohli objaviť výrazné bariéry vstupu na trh a prekážky podpory ďalšej inovácie a značne ohroziť účinné prepojenie koniec-koniec medzi koncovými používateľmi a účinný prístup k tiesňovým službám.

(137)  Súčasné prepojenie koniec-koniec a prístup k tiesňovým službám závisí od toho, či koncoví používatelia prijmú interpersonálne komunikačné služby s číslovaním. Budúci technologický rozvoj alebo zvýšené používanie interpersonálnych komunikačných služieb bez číslovania by mohli spôsobiť nedostatok dostatočnej interoperability medzi komunikačnými službami. V dôsledku toho by sa mohli objaviť výrazné bariéry vstupu na trh a prekážky podpory ďalšej inovácie a značne ohroziť účinné prepojenie koniec-koniec medzi koncovými používateľmi.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Odôvodnenie 138

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(138)  V prípade, že sa takéto problémy s interoperabilitou objavia, Komisia si môže vyžiadať správu BEREC, ktorá by mala poskytnúť posúdenie situácie na trhu na úrovni Únie a členských štátov podľa faktov. Na základe správy BEREC a ostatných dostupných dôkazov a berúc do úvahy účinky na vnútorný trh by Komisia mala rozhodnúť o tom, či existuje potreba regulačného zásahu zo strany národných regulačných orgánov. Ak sa Komisia domnieva, že takýto regulačný zásah by národné regulačné orgány mali zvážiť, môže prijať vykonávacie opatrenia špecifikujúce povahu a rozsah možných regulačných zásahov zo strany národných regulačných orgánov a to najmä opatrenia uložiť povinné používanie noriem alebo špecifikácií na všetkých alebo konkrétnych poskytovateľov. Termíny „európske normy“ a „medzinárodné normy“ sú definované v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1025/201236. Národné regulačné orgány by mali na základe konkrétnych vnútroštátnych okolností posúdiť, či je akýkoľvek zásah potrebný a oprávnený, s cieľom zabezpečiť prepojenie koniec-koniec alebo prístup k tiesňovým službám, a ak je, uložiť proporcionálne povinnosti v súlade s vykonávacími opatreniami Komisie.

(138)  V prípade, že sa takéto problémy s interoperabilitou objavia, Komisia si môže vyžiadať správu BEREC, ktorá by mala poskytnúť posúdenie situácie na trhu na úrovni Únie a členských štátov podľa faktov. Na základe správy BEREC a ostatných dostupných dôkazov a berúc do úvahy účinky na vnútorný trh by Komisia mala rozhodnúť o tom, či existuje potreba regulačného zásahu zo strany národných regulačných orgánov. Ak sa Komisia domnieva, že takýto regulačný zásah by národné regulačné orgány mali zvážiť, môže prijať vykonávacie opatrenia špecifikujúce povahu a rozsah možných regulačných zásahov zo strany národných regulačných orgánov a to najmä opatrenia uložiť povinné používanie noriem alebo špecifikácií na všetkých alebo konkrétnych poskytovateľov. Termíny „európske normy“ a „medzinárodné normy“ sú definované v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1025/201236. Národné regulačné orgány by mali na základe konkrétnych vnútroštátnych okolností posúdiť, či je akýkoľvek zásah potrebný a oprávnený, s cieľom zabezpečiť prepojenie koniec-koniec alebo prístup k tiesňovým službám, a ak je, uložiť proporcionálne povinnosti v súlade s vykonávacími opatreniami Komisie a bez akýchkoľvek dodatočných požiadaviek.

__________________

__________________

36 Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 364, 14.11.2012, s. 12).

36 Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 z 25. októbra 2012 o európskej normalizácii, ktorým sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/686/EHS a 93/15/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/9/ES, 94/25/ES, 95/16/ES, 97/23/ES, 98/34/ES, 2004/22/ES, 2007/23/ES, 2009/23/ES a 2009/105/ES a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 87/95/EHS a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1673/2006/ES (Ú. v. EÚ L 364, 14.11.2012, s. 12).

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci návrh je potrebný na zabezpečenie vnútornej logiky a koherentnosti textu.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Odôvodnenie 143

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(143)  Hoci je za určitých okolností vhodné, aby národný regulačný orgán ukladal povinnosti operátorom, ktorí nemajú významný vplyv na trhu, aby sa dosiahli ciele, ako je prepojenie koniec-koniec alebo interoperabilita služieb, je potrebné zabezpečiť, aby sa také povinnosti ukladali v súlade s regulačným rámcom Európskej únie, a najmä jeho oznamovacími postupmi.

(143)  Hoci je za určitých okolností vhodné, aby národný regulačný orgán ukladal povinnosti operátorom, ktorí nemajú významný vplyv na trhu, aby sa dosiahli ciele, ako je prepojenie koniec-koniec alebo interoperabilita služieb. Tieto povinnosti sa smú ukladať, len keď to je odôvodnené na zaistenie cieľov tejto smernice a keď sú objektívne oprávnené, transparentné, proporcionálne a nediskriminačné na účel podporovania efektívnosti, udržateľnej hospodárskej súťaže, efektívnych investícií a inovácií, poskytujú maximálny prínos pre koncových používateľov a sú uložené v súlade s regulačným rámcom Európskej únie, a najmä jeho oznamovacími postupmi.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Odôvodnenie 194

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(194)  Univerzálna služba predstavuje záchrannú sieť, ktorou sa zabezpečí, že všetkým koncovým užívateľom bude dostupný minimálny súbor služieb za prijateľné ceny, pokiaľ riziko sociálneho vylúčenia vyplývajúce z nedostatku takéhoto prístupu bráni občanom plne sa sociálne a hospodársky zapojiť do spoločnosti.

(194)  Univerzálna služba predstavuje záchrannú sieť, ktorou sa zabezpečí, že všetkým spotrebiteľom bude dostupný minimálny súbor služieb za prijateľné ceny, pokiaľ riziko sociálneho vylúčenia vyplývajúce z nedostatku takéhoto prístupu bráni občanom plne sa sociálne a hospodársky zapojiť do spoločnosti.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Odôvodnenie 196

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(196)  Základnou požiadavkou univerzálnej služby je zabezpečiť, aby mali všetci koncoví používatelia prístup k cenovo dostupným službám prístupu k internetu a hlasovým komunikačným službám aspoň v pevnom mieste . Členské štáty by tiež mali mať možnosť zabezpečiť cenovú dostupnosť služieb, ktoré nie sú poskytované v pevnom umiestnení, ale občanom v pohybe, ak považujú za potrebné zabezpečiť ich plnú sociálnu a hospodársku účasť na spoločnosti. Nemali by byť žiadne obmedzenia z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa spojenie, či už drôtové alebo bezdrôtové, zabezpečuje, ani žiadne obmedzenia z hľadiska kategórií operátorov, ktorí poskytujú všetky alebo len časť povinností univerzálnej služby.

(196)  Základnou požiadavkou univerzálnej služby je zabezpečiť, aby mali všetci spotrebitelia prístup k cenovo dostupným službám prístupu k internetu a hlasovým komunikačným službám aspoň na pevnom mieste. Nemali by však byť žiadne obmedzenia z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa spojenie na pevnom mieste, či už drôtové alebo bezdrôtové, zabezpečuje, ani žiadne obmedzenia z hľadiska kategórií prevádzkovateľov, ktorí poskytujú všetky alebo len časť povinností univerzálnej služby. Osobitná pozornosť by sa mala venovať v tejto súvislosti zabezpečeniu rovnocenného prístupu pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Členské štáty by mali mať tiež možnosť zabezpečiť cenovú dostupnosť občanom v pohybe, ak považujú za potrebné zabezpečiť ich plnú sociálnu a hospodársku účasť na spoločnosti.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Odôvodnenie 197

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(197)  Rýchlosť prístupu k internetu, akú má daný používateľ, môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane schopnosti poskytovateľov týkajúcej sa pripojenia na internet, ako aj daného použitia, na ktoré sa pripojenie využíva. Cenovo dostupná služba funkčného prístupu k internetu by mala byť dostatočná na to, aby sa zabezpečila podpora prístupu a použitia minimálneho súboru základných služieb, ktoré zohľadňujú služby, ktoré používa väčšina koncových používateľov. Tento minimálny zoznam služieb by ďalej mali definovať členské štáty s cieľom umožniť primeranú úroveň sociálneho začleneniaúčasti na digitálnej spoločnosti a ekonomike na ich území.

(197)  Rýchlosť prístupu k internetu, akú má daný používateľ, môže závisieť od niekoľkých faktorov vrátane schopnosti poskytovateľov týkajúcej sa pripojenia na internet, ako aj daného použitia, na ktoré sa pripojenie využíva. Dostupnosť cenovo dostupného prístupu k internetu poskytovaného v rámci povinnosti univerzálnej služby by mala mať dostatočnú kapacitu podporovať prístup aspoň k minimálnemu súboru internetových služieb a aspoň minimálne širokopásmové pripojenie, ktoré odzrkadľuje priemerné využitie týchto služieb väčšinou obyvateľstva s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň sociálneho začlenenia a účasti na digitálnej spoločnosti a hospodárstve. Je úlohou národných regulačných orgánov v súlade s usmerneniami orgánu BEREC, aby ustanovili najvhodnejší spôsob, ako zabezpečiť zavedenie takú šírku pásma, ktorá je potrebná na podporu aspoň minimálneho zoznamu služieb, pričom vychádzajú z kapacity prístupu k internetu dostupnej pre väčšinu obyvateľstva určitého územia členského štátu alebo ich častí. Môžu napríklad vymedziť kapacitu z hľadiska minimálnych požiadaviek na kvalitu služieb vrátane minimálnej šírky pásma a objemu dát. Na každú takúto službu prístupu k internetu by sa mali uplatňovať požiadavky právnych predpisov Únie o otvorenom internete, najmä nariadenia Európskeho parlamentuRady (EÚ) č. 2015/21201a vrátane každého zoznamu služieb alebo minimálnej šírky pásma prijatých v rámci povinnosti univerzálnej služby.

 

__________________

 

1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa prístupu k otvorenému internetu a ktorým sa mení smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb a nariadenie (EÚ) č. 531/2012 o roamingu vo verejných mobilných komunikačných sieťach v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 310, 26.11.2015, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Odôvodnenie 198

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(198)  Koncoví používatelia by nemali byť povinní mať prístup k službám, ktoré nechcú, a preto by malo byť pre oprávnených používateľov možné na požiadanie obmedziť dostupnú univerzálnu službu len na službu hlasovej komunikácie.

(198)  Spotrebitelia by nemali byť povinní mať prístup k službám, ktoré nechcú, a preto by malo byť pre oprávnených spotrebiteľov možné na požiadanie obmedziť dostupnú univerzálnu službu len na službu hlasovej komunikácie.

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Odôvodnenie 200

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(200)  Prijateľné ceny znamenajú ceny vymedzené členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni na základe špecifických vnútroštátnych podmienok a môžu obsahovať osobitné tarifné možnosti výberu alebo balíky pri pokrytí potrieb užívateľov s nízkym príjmom alebo používateľov s osobitnými sociálnymi potrebami vrátane starých, zdravotne postihnutých používateľovkoncových používateľov žijúcich vo vidieckych alebo geograficky izolovaných oblastiach. Tieto ponuky by mali poskytovať základné charakteristiky, aby sa predišlo narušeniu fungovania trhu. Prijateľnosť pre jednotlivých koncových používateľov by mala byť založená na ich práve uzavrieť zmluvu s podnikom, dostupnosti čísla, stálom pripojení služby a ich schopnosti monitorovať a riadiť svoje výdaje.

(200)  Prijateľné ceny znamenajú ceny vymedzené členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni na základe špecifických vnútroštátnych podmienok a by mali obsahovať osobitné sociálne tarifné voľby alebo balíky pri pokrytí potrieb používateľov s nízkym príjmom alebo používateľov s osobitnými sociálnymi potrebami. Medzi týchto koncových používateľov môžu patriť starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutímspotrebitelia žijúci vo vidieckych alebo geograficky izolovaných oblastiach. Tieto ponuky by mali poskytovať základné charakteristiky, aby sa predišlo narušeniu fungovania trhu a zaručilo sa ich právo na prístup k verejne dostupným elektronickým komunikačným službám. Prijateľnosť pre jednotlivých spotrebiteľov by mala byť založená na ich práve uzavrieť zmluvu s poskytovateľom, dostupnosti čísla, stálom pripojení služby a ich schopnosti monitorovať a riadiť svoje výdavky.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Odôvodnenie 201

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(201)  Nemalo by už byť možné odmietnuť koncovým používateľom prístup k minimálnemu súboru služieb pripojenia. Právo uzavrieť zmluvu s podnikom by malo znamenať, že koncoví používatelia, ktorí môžu čeliť odmietnutiu, najmä tí s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami, by mali mať možnosť uzavrieť zmluvy o poskytovaní cenovo dostupných služieb funkčného prístupu k internetu a hlasovým komunikačným službám aspoň v pevnom umiestnení s každým podnikom, ktorý takéto služby v danom mieste poskytuje. S cieľom minimalizovať finančné riziká, ako je nezaplatenie faktúr, by podniky mali mať možnosť poskytovať zmluvu s podmienkami vyžadujúcimi platbu vopred, na základe individuálnych cenovo dostupných predplatených jednotiek.

(201)  Nemalo by už byť možné odmietnuť spotrebiteľom prístup k minimálnemu súboru služieb pripojenia. Právo uzavrieť zmluvu s poskytovateľom by malo znamenať, že spotrebitelia, ktorí môžu čeliť odmietnutiu, najmä tí s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami, by mali mať možnosť uzavrieť zmluvy o poskytovaní cenovo dostupných služieb funkčného prístupu k internetu a hlasovým komunikačným službám aspoň v pevnom umiestnení s každým poskytovateľom takýchto služieb v danom mieste. S cieľom minimalizovať finančné riziká, ako je nezaplatenie faktúr, by poskytovatelia mali mať možnosť poskytovať zmluvu s podmienkami vyžadujúcimi platbu vopred, na základe individuálnych cenovo dostupných predplatených jednotiek.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Odôvodnenie 202

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(202)  S cieľom zabezpečiť, aby sa s občanmi dalo spojiť hlasovými komunikačnými službami by členské štáty mali zabezpečiť dostupnosť telefónneho čísla počas primeraného obdobia, ako aj počas obdobia nepoužívania hlasovej komunikačnej služby. Podniky by mali mať možnosť zaviesť mechanizmy na kontrolu ďalšieho záujmu koncového používateľa zachovať dostupnosť čísla.

(202)  S cieľom zabezpečiť, aby sa s občanmi dalo spojiť hlasovými komunikačnými službami by členské štáty mali zabezpečiť dostupnosť telefónneho čísla počas primeraného obdobia, ako aj počas obdobia nepoužívania hlasovej komunikačnej služby. Poskytovatelia by mali mať možnosť zaviesť mechanizmy na kontrolu ďalšieho záujmu spotrebiteľa zachovať dostupnosť čísla.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Odôvodnenie 204

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(204)  S cieľom posúdiť potrebu opatrení cenovej dostupnosti by národné regulačné orgány mali byť schopné monitorovať vývoj a podrobnosti týkajúce sa ponúk tarifnej voľby alebo tarifných balíkov pre koncových používateľov s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami.

(204)  S cieľom posúdiť potrebu opatrení cenovej dostupnosti by národné regulačné orgány mali byť schopné monitorovať vývoj a podrobnosti týkajúce sa ponúk tarifnej voľby alebo tarifných balíkov pre spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo osobitnými sociálnymi potrebami.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Odôvodnenie 205

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(205)  Ak dodatočné opatrenia nad rámec základných tarifných volieb alebo tarifných balíkov poskytovaných podnikmi nie sú dostatočné na zabezpečenie cenovej dostupnosti pre koncových používateľov s nízkym príjmom alebo osobitnými potrebami, vhodnou alternatívou so zreteľom na potrebu minimalizovať narušenia trhu môže byť priama podpora, ako napríklad poukážky pre takýchto koncových používateľov.

(205)  Ak dodatočné opatrenia nad rámec sociálnych tarifných volieb alebo tarifných balíkov poskytovaných poskytovateľmi nie sú samé osebe dostatočné na zabezpečenie cenovej dostupnosti pre všetkých spotrebiteľov s nízkym príjmom alebo osobitnými potrebami, členské štáty by mali mať možnosť poskytnúť takýmto spotrebiteľom ďalšiu priamu podporu, ako napríklad poukážky pre takýchto spotrebiteľov alebo priame platby poskytovateľom. To môže byť vhodnou alternatívou k ostatným opatreniam so zreteľom na potrebu minimalizovať narušenia trhu.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Odôvodnenie 206

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(206)  Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na podporu vytvorenia trhu pre cenovo dostupné produkty a služby s prvkami pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím vrátane zariadení s asistenčnými technológiami. To možno okrem iného dosiahnuť odvolaním sa na európske normy, alebo zavedením požiadavky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady xxx/YYYY/EÚ o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť produktov a služieb38. Členské štáty by podľa vnútroštátnych okolností mali definovať vhodné opatrenia, ktoré poskytujú členským štátom flexibilitu prijať osobitné opatrenia, napríklad ak trh neponúka dostupné produkty a služby zahŕňajúce zariadenia pre koncových používateľov so zdravotným postihnutím za normálnych ekonomických podmienok.

(206)  Členské štáty by mali zaviesť opatrenia na podporu vytvorenia trhu v súlade s prístupom univerzálneho dizajnu pre cenovo dostupné produkty a služby s prvkami pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím, keď to je potrebné vrátane asistenčných technológií, ktoré budú interoperabilné s verejne dostupnými elektronickými komunikačnými zariadeniami a službami. To možno okrem iného dosiahnuť odvolaním sa na európske normy, ako je európska norma EN 301 549 V1.1.2 (2015-04), alebo zavedením požiadavky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady xxx/YYYY/EÚ38. Členské štáty by podľa vnútroštátnych okolností mali vymedziť vhodné opatrenia, ktoré poskytujú členským štátom flexibilitu prijať osobitné opatrenia, napríklad ak trh neponúka dostupné produkty a služby zahŕňajúce zariadenia pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím za normálnych ekonomických podmienok. Priemerné náklady na konverzné služby pre spotrebiteľov so zdravotným postihnutím by mali byť rovnaké ako v prípade hlasových komunikačných služieb, aby sa spotrebiteľom so zdravotným postihnutím nespôsobila ujma. Čisté náklady poskytovateľov konverzných služieb by sa mali kompenzovať na základe článku 84.

__________________

__________________

38 Ú.v. EÚ C [...], [...], s. [...].

38 Smernica Európskeho parlamentu a Rady xxx/YYYY/EÚ z … o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky na prístupnosť výrobkov a služieb (Ú. v. EÚ L …, , s. …).

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Odôvodnenie 207

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(207)  V prípade dátovej komunikácie s rýchlosťou prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila funkčný prístup k internetu, pripojenie pevnej linky je takmer všeobecne dostupné a využíva ho väčšina občanov v celej Únii. Štandardné pevné širokopásmové pokrytie a dostupnosť v Únii dosiahlo 97 % domácností v roku 2015, s priemernou mierou využitia 72 % a služby založené na bezdrôtovej technológií majú ešte väčší dosah. Medzi členskými štátmi však existujú rozdiely, pokiaľ ide o dostupnosť a cenovú prijateľnosť pevného širokopásmového pripojenia v mestských a vidieckych oblastiach.

(207)  V prípade dátovej komunikácie s rýchlosťou prenosu dát, ktorá je dostatočná na to, aby umožnila prístup na internet, je pripojenie pevnej linky takmer všeobecne dostupné a využíva ho väčšina občanov v celej Únii. Štandardné pevné širokopásmové pokrytie a dostupnosť v Únii dosiahlo 97 % domácností v roku 2015, s priemernou mierou využitia 72 % a služby založené na bezdrôtovej technológií majú ešte väčší dosah. Medzi členskými štátmi však existujú rozdiely, pokiaľ ide o dostupnosť a cenovú prijateľnosť pevného širokopásmového pripojenia v mestských a vidieckych oblastiach.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Odôvodnenie 208

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(208)  Trh hrá vedúcu úlohu pri zabezpečení dostupnosti širokopásmového prístupu k internetu s neustále rastúcou kapacitou. V oblastiach, kde trh nemôže uspokojiť potreby, sa objavujú iné nástroje verejnej politiky na podporu dostupnosti funkčných pripojení k funkčnému prístupu na internet, ktoré sú v zásade nákladovo efektívnejšie a menej spôsobilé narušiť trh ako povinnosti univerzálnej služby, napríklad využívanie finančných nástrojov, ako sú nástroje dostupné v rámci EFSI a NPE, využívanie verejného financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov, začlenenie povinností pokrytia do práv na používanie rádiového frekvenčného spektra s cieľom podporiť zavádzanie širokopásmových sietí v menej obývaných oblastiach a verejné investície v súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie.

(208)  Trh hrá vedúcu úlohu pri zabezpečení dostupnosti širokopásmového prístupu k internetu s neustále rastúcou kapacitou. V oblastiach, kde trh nemôže uspokojiť potreby, sa objavujú iné nástroje verejnej politiky na podporu dostupnosti pripojení k prístupu na internet, ktoré sú v zásade nákladovo efektívnejšie a menej spôsobilé narušiť trh ako povinnosti univerzálnej služby, napríklad využívanie finančných nástrojov, ako sú nástroje dostupné v rámci EFSI a NPE, využívanie verejného financovania z európskych štrukturálnych a investičných fondov, začlenenie povinností pokrytia do práv na používanie rádiového frekvenčného spektra s cieľom podporiť zavádzanie širokopásmových sietí v menej obývaných oblastiach a verejné investície v súlade s pravidlami štátnej pomoci Únie. Táto smernica by však napriek tomu mala poskytovať členským štátom možnosť uplatňovať povinnosť univerzálnej služby ako potenciálne opatrenie na zabezpečenie dostupnosti prístupu na internet, ak to príslušný členský štát považuje za potrebné.

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Odôvodnenie 209

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(209)  Ak sa po vykonaní riadneho posúdenia a zohľadnení výsledkov geografického prieskumu zavádzania sietí vykonaného národným regulačným orgánom ukázalo, že trh, ani verejné intervenčné mechanizmy pravdepodobne neposkytujú koncovým používateľom v určitých oblastiach pripojenie schopné poskytovať službu funkčného prístupu k internetu podľa vymedzenia členských štátov v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasových komunikačných služieb v pevnom umiestnení, členský štát by mal mať možnosť výnimočne určiť rôzne podniky alebo skupinu podnikov, ktoré budú tieto služby v rôznych relevantných častiach územia daného štátu poskytovať. Povinnosti univerzálnej služby podporujúce dostupnosť služby funkčného prístupu k internetu môžu členské štáty obmedziť na hlavné miesto/bydlisko koncového používateľa. Nemali by existovať žiadne prekážky z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa služby funkčného prístupu k internetu a hlasové komunikačné služby v pevnom umiestnení, či už drôtové, alebo bezdrôtové, zabezpečujú, ani žiadne prekážky z hľadiska toho, či podnik poskytuje všetky povinnosti vyplývajúce z univerzálnej služby, alebo len ich časť.

(209)  Ak sa po vykonaní riadneho posúdenia a zohľadnení výsledkov geografického prieskumu zavádzania sietí vykonaného národným regulačným orgánom ukázalo, že trh ani verejné intervenčné mechanizmy pravdepodobne neposkytujú spotrebiteľom v určitých oblastiach pripojenie schopné poskytovať službu prístupu k internetu podľa vymedzenia členských štátov v súlade s článkom 79 ods. 2 a hlasových komunikačných služieb v pevnom umiestnení, členský štát by mal mať možnosť výnimočne určiť rôznych poskytovateľov alebo skupinu poskytovateľov, ktorí budú tieto služby v rôznych relevantných častiach územia daného štátu poskytovať. Povinnosti univerzálnej služby podporujúce dostupnosť služby prístupu k internetu môžu členské štáty obmedziť na hlavné miesto/bydlisko spotrebiteľa. Nemali by existovať žiadne prekážky z hľadiska technických prostriedkov, ktorými sa služby prístupu k internetu a hlasové komunikačné služby v pevnom umiestnení, či už drôtové, alebo bezdrôtové, zabezpečujú, ani žiadne prekážky z hľadiska toho, či poskytovateľ poskytuje všetky povinnosti vyplývajúce z univerzálnej služby, alebo len ich časť.

Odôvodnenie

Pozri predchádzajúce pozmeňujúce návrhy spravodajkyne.

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Odôvodnenie 211

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(211)  Mali by sa odhadnúť, najmä posúdením očakávanej finančnej záťaže pre podniky a používateľov v odvetví elektronických komunikácií, náklady na zabezpečenie dostupnosti pripojenia schopného poskytovať službu funkčného prístupu k internetu, ako je identifikované v súlade s článkom 79 ods. 2, a hlasovú komunikačnú službu v pevnom umiestnení za prijateľnú cenu v rámci povinností univerzálnej služby.

(211)  Mali by sa odhadnúť, najmä posúdením očakávanej finančnej záťaže pre poskytovateľov a používateľov v odvetví elektronických komunikácií, náklady na zabezpečenie dostupnosti pripojenia schopného poskytovať službu funkčného prístupu k internetu, ako je identifikované v súlade s článkom 79 ods. 2, a hlasovú komunikačnú službu v pevnom umiestnení za prijateľnú cenu v rámci povinností univerzálnej služby.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Odôvodnenie 213

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(213)  Ak sa podnik, ktorý je určený na zabezpečovanie dostupnosti funkčného prístupu k internetu alebo hlasových komunikačných služieb v pevnom umiestnení, ako je vymedzené v článku 81 tejto smernice, rozhodne vzhľadom na jeho povinnosť poskytovať univerzálnu službu predať všetky svoje aktíva lokálnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, vnútroštátny regulačný orgán by mal posúdiť účinok zamýšľanej transakcie s cieľom zabezpečiť kontinuitu povinnosti univerzálnej služby vo všetkých častiach územia štátu. Na tento účel by mal podnik pred uskutočnením predaja informovať regulačný orgán, ktorý stanovil povinnosti univerzálnej služby. Posúdenie vnútroštátneho regulačného orgánu by nemalo mať vplyv na zavŕšenie transakcie.

(213)  Ak sa poskytovateľ, ktorý je určený na zabezpečovanie dostupnosti prístupu k internetu alebo hlasových komunikačných služieb v pevnom umiestnení, ako je vymedzené v článku 81 tejto smernice, rozhodne vzhľadom na svoju povinnosť poskytovať univerzálnu službu predať všetky svoje aktíva lokálnej siete na území štátu alebo ich podstatnú časť samostatnej právnickej osobe s inou vlastníckou štruktúrou, vnútroštátny regulačný orgán by mal posúdiť účinok zamýšľanej transakcie s cieľom zabezpečiť kontinuitu povinnosti univerzálnej služby vo všetkých častiach územia štátu. Na tento účel by mal poskytovateľ pred uskutočnením predaja informovať regulačný orgán, ktorý stanovil povinnosti univerzálnej služby. Posúdenie vnútroštátneho regulačného orgánu by nemalo mať vplyv na zavŕšenie transakcie.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Odôvodnenie 214

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(214)  S cieľom zabezpečiť stabilitu a podporiť postupný prechod by členské štáty mali mať možnosť naďalej zabezpečovať poskytovanie univerzálnych služieb na svojom území, iných ako služieb funkčného prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb v pevnom umiestnení, ktoré sú zahrnuté do rozsahu ich všeobecných povinností na základe smernice 2002/22/ES v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice, za predpokladu, že tieto alebo porovnateľné služby nie sú dostupné za bežných obchodných podmienok. Aby sa umožnilo poskytovanie verejných telefónnych automatov aj naďalej, telefónnych zoznamov a telefónnych informačných služieb v rámci univerzálnej služby, pokiaľ táto potreba stále existuje, by členským štátom poskytli flexibilitu potrebnú na riadne zohľadnenie rôznych vnútroštátnych okolností. Avšak pokiaľ ide o ostatné povinnosti univerzálnej služby, financovanie týchto služieb by sa malo realizovať prostredníctvom verejných finančných prostriedkov.

(214)  S cieľom zabezpečiť stabilitu a podporiť postupný prechod by členské štáty mali mať možnosť naďalej zabezpečovať poskytovanie univerzálnych služieb na svojom území, iných ako služby prístupu k internetu a hlasové komunikačné služby v pevnom umiestnení, ktoré sú zahrnuté do rozsahu ich všeobecných povinností na základe smernice 2002/22/ES v čase nadobudnutia účinnosti tejto smernice, za predpokladu, že tieto alebo porovnateľné služby nie sú dostupné za bežných obchodných podmienok. Členské štáty by mali byť schopné poskytovať verejné telefónne automaty a miesta prístupu k obojstrannej komunikačnej službe v hlavných vstupných bodoch do krajiny, ako sú letiská alebo železničné či autobusové stanice, ako aj na miestach, ktoré ľudia využívajú v prípade núdze, napríklad nemocnice, policajné stanice a miesta pre pomoc v núdzi na diaľnici, aby boli splnené primerané potreby koncových používateľov vrátane koncových používateľov so zdravotným postihnutím. Aby sa umožnilo poskytovanie verejných telefónnych automatov aj naďalej, telefónnych zoznamov a telefónnych informačných služieb v rámci univerzálnej služby, pokiaľ táto potreba stále existuje, by členským štátom poskytli flexibilitu potrebnú na riadne zohľadnenie rôznych vnútroštátnych okolností. Avšak pokiaľ ide o ostatné povinnosti univerzálnej služby, financovanie týchto služieb by sa malo realizovať prostredníctvom verejných finančných prostriedkov.

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Odôvodnenie 215

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(215)  Členské štáty by mali monitorovať situáciu koncových používateľov z hľadiska ich využívania funkčného prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb a najmä z hľadiska dostupnosti. Dostupnosť funkčného prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb sa vzťahuje k informáciám, ktoré užívatelia dostávajú v súvislosti s výdajmi za používanie, ako aj relatívnymi nákladmi na používanie, porovnaných s ostatnými službami a aj v spojení s ich schopnosťou kontrolovať výdaje. Cenová dostupnosť preto znamená poskytnúť spotrebiteľovi práva prostredníctvom povinností uložených podnikom. Tieto povinnosti zahŕňajú špecifikovanú úroveň podrobného rozpisu faktúr, možnosť zákazníkov selektívne blokovať určité volania (drahé spojenia k osobitným službám za zvýšené ceny), možnosť zákazníkov kontrolovať výdaje prostredníctvom predbežných platieb a možnosť zákazníkov zaúčtovať si poplatky za už zriadené pripojenie. Také opatrenia si môžu vyžadovať revíziu a zmeny na základe vývoja trhu.

(215)  Členské štáty by mali monitorovať situáciu spotrebiteľov z hľadiska ich využívania prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb a najmä z hľadiska dostupnosti. Cenová dostupnosť prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb sa vzťahuje k informáciám, ktoré spotrebitelia dostávajú v súvislosti s výdavkami za používanie, ako aj relatívnymi nákladmi na používanie v porovnaní s ostatnými službami a takisto v spojení s ich schopnosťou kontrolovať výdavky. Cenová dostupnosť preto znamená poskytnúť spotrebiteľovi práva prostredníctvom povinností uložených poskytovateľom. Tieto povinnosti zahŕňajú špecifikovanú úroveň podrobného rozpisu faktúr, možnosť zákazníkov selektívne blokovať určité volania (drahé spojenia k osobitným službám za zvýšené ceny), možnosť zákazníkov kontrolovať výdaje prostredníctvom predbežných platieb a možnosť zákazníkov zaúčtovať si poplatky za už zriadené pripojenie. Také opatrenia si môžu vyžadovať revíziu a zmeny na základe vývoja trhu.

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh smernice

Odôvodnenie 217

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(217)  Ak poskytovanie funkčného prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb alebo iných univerzálnych služieb v súlade s článkom 85 má za následok nespravodlivé zaťaženie podniku, pri riadnom zohľadnení nákladov a príjmov ako aj nehmotných výhod vyplývajúcich z poskytovania daných služieb, môže sa dané nespravodlivé zaťaženie zahrnúť do ktoréhokoľvek výpočtu čistých nákladov univerzálnych povinností.

(217)  Ak poskytovanie prístupu k internetu a hlasových komunikačných služieb alebo iných univerzálnych služieb v súlade s článkom 82 má za následok nespravodlivé zaťaženie poskytovateľa pri riadnom zohľadnení nákladov a príjmov, ako aj nehmotných výhod vyplývajúcich z poskytovania daných služieb, môže sa dané nespravodlivé zaťaženie zahrnúť do ktoréhokoľvek výpočtu čistých nákladov univerzálnych povinností.

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh smernice

Odôvodnenie 221

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(221)  Keď povinnosť poskytnúť univerzálnu službu predstavuje neobjektívne zaťaženie podniku, je primerané povoliť členským štátom vytvoriť mechanizmus efektívnej úhrady čistých nákladov. Čisté náklady povinností univerzálnej služby by mali byť uhradené z verejných finančných prostriedkov. Funkčný prístup k internetu prináša výhody nielen pre odvetvie elektronických komunikácií, ale aj pre širšiu digitálnu ekonomiku a spoločnosť ako celok. Zabezpečovanie pripojenia, ktoré podporuje rýchle širokopásmové pripojenie pre väčší počet koncových používateľov, im umožňuje využívať online služby a tak sa aktívne zapájať do digitálnej spoločnosti. Zabezpečenie takéhoto pripojenia na základe povinností univerzálnej služby slúži minimálne ako verejnému záujmu, tak aj záujmom poskytovateľov elektronických komunikácií. Členské štáty by preto mali kompenzovať čisté náklady takéhoto pripojenia podporujúceho rýchle širokopásmové pripojenie ako súčasti univerzálnej služby z verejných prostriedkov, čo by sa malo chápať ako financovanie zo štátneho rozpočtu.

(221)  Keď povinnosť poskytnúť univerzálnu službu predstavuje neobjektívne zaťaženie podniku, je primerané povoliť členským štátom vytvoriť mechanizmus efektívnej úhrady čistých nákladov. Čisté náklady povinností univerzálnej služby by mali byť uhradené z verejných finančných prostriedkov. Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty prijať alebo zachovať mechanizmy na rozdelenie čistých nákladov povinnosti univerzálnej služby medzi poskytovateľov elektronických komunikačných sietí alebo služieb a podniky poskytujúce služby informačnej spoločnosti. Tieto mechanizmy by sa mali revidovať aspoň každé tri roky, aby sa určilo, či by sa čisté náklady mali naďalej rozdeľovať a ktoré z nich by sa mali uhrádzať z verejných finančných prostriedkov. Funkčný prístup k internetu prináša výhody nielen pre odvetvie elektronických komunikácií, ale aj pre širšiu digitálnu ekonomiku a spoločnosť ako celok. Zabezpečovanie pripojenia, ktoré podporuje rýchle širokopásmové pripojenie pre väčší počet koncových používateľov, im umožňuje využívať online služby a tak sa aktívne zapájať do digitálnej spoločnosti. Zabezpečenie takéhoto pripojenia na základe povinností univerzálnej služby slúži minimálne ako verejnému záujmu, tak aj záujmom poskytovateľov elektronických komunikácií. Členské štáty by preto mali kompenzovať čisté náklady takéhoto pripojenia podporujúceho rýchle širokopásmové pripojenie ako súčasti univerzálnej služby z verejných prostriedkov, čo by sa malo chápať ako financovanie zo štátneho rozpočtu.

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Odôvodnenie 227

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(227)  Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí, by členské štáty mali dodržať svoje záväzky s cieľom zabezpečiť, aby sa dobre fungujúca služba umožňujúca ohlasovanie prípadov nezvestných detí na ich území skutočne poskytovala na čísle 116000.

(227)  Vzhľadom na špecifické aspekty súvisiace s ohlasovaním prípadov nezvestných detí, by členské štáty mali dodržať svoje záväzky s cieľom zabezpečiť, aby sa dobre fungujúca služba umožňujúca ohlasovanie prípadov nezvestných detí na ich území skutočne poskytovala na čísle 116000. Členské štáty by mali zabezpečiť preskúmanie svojich vnútroštátnych systémov, pokiaľ ide o transpozíciu a vykonávanie smernice, pričom sa zohľadnia opatrenia potrebné na dosiahnutie dostatočnej kvality služieb pri prevádzke čísla 116000, ako aj pri využívaní finančných zdrojov potrebných na prevádzku horúcej linky. Vymedzenie nezvestných detí, ktorých prípady patria na linku 116000, by malo obsahovať tieto kategórie: deti, ktoré utiekli z domu, medzinárodné únosy detí, nezvestné deti, únosy jedným z rodičov, nezvestné deti migrantov, únosy v rámci trestnej činnosti a prípady stratenia sa, sexuálneho zneužívania a ohrozenia života dieťaťa.

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Odôvodnenie 227 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(227a)  Hoci sa od sprevádzkovania prvých horúcich liniek po prijatí rozhodnutia EK z roku 2007 vynakladá úsilie na zvýšenie informovanosti, horúce linky stále zápasia s rôznou a často nízkou informovanosťou vo svojich krajinách. Posilnenie úsilia horúcich liniek o zvýšenie informovanosti o čísle a poskytovaných službách predstavuje dôležitý krok k lepšej ochrane, podpore a prevencii nezvestných detí. Členské štáty a Komisia by na tento účel mali naďalej podporovať úsilie o propagáciu čísla 116000 u širokej verejnosti a medzi príslušnými zainteresovanými stranami vo vnútroštátnych systémoch ochrany detí.

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Odôvodnenie 229

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(229)  Dobudovanie jednotného trhu s elektronickými komunikáciami si vyžaduje aj odstránenie prekážok pre koncových používateľov pri cezhraničnom prístupe k elektronickým komunikačným službám v celej Únii. Poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť by na základe štátnej príslušnosti alebo členského štátu bydliska nemali koncovým používateľom odmietnuť alebo obmedziť prístup alebo ich diskriminovať. Rozlišovanie by však malo byť možné na základe objektívne odôvodnených rozdielov v nákladoch a rizikách, ktoré môže presahovať rámec opatrení ustanovených v nariadení 531/2012, čo sa týka zneužívania alebo neobvyklého používania regulovaných maloobchodných roamingových služieb.

(229)  Dobudovanie jednotného trhu s elektronickými komunikáciami si vyžaduje aj odstránenie prekážok pre koncových používateľov pri cezhraničnom prístupe k elektronickým komunikačným službám v celej Únii. Poskytovatelia elektronických komunikácií pre verejnosť by na základe štátnej príslušnosti alebo členského štátu bydliska alebo prevádzky nemali koncovým používateľom odmietnuť alebo obmedziť prístup alebo ich diskriminovať. Rozlišovanie by však malo byť možné na základe objektívne odôvodnených rozdielov v nákladoch a rizikách, ktoré môže presahovať rámec opatrení ustanovených v nariadení 531/2012, čo sa týka zneužívania alebo neobvyklého používania regulovaných maloobchodných roamingových služieb.

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Odôvodnenie 229 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(229a)  Medzi domácimi hlasovými a SMS komunikáciami a komunikáciami, ktoré sa končia v inom členskom štáte naďalej vládnu veľmi výrazné cenové rozdiely, a to v prípade pevných aj mobilných komunikácií. Hoci medzi krajinami, operátormi a tarifnými balíkmi a medzi mobilnými a pevnými službami existujú značné rozdiely, stále to má nepriaznivý vplyv na zraniteľnejšie skupiny spotrebiteľov a vytvára to prekážky pre bezproblémovú komunikáciu v rámci EÚ. Akékoľvek výrazné rozdiely v maloobchodnej cene medzi elektronickými komunikačnými službami končiacimi sa v rovnakom členskom štáte a končiacimi sa v inom členskom štáte by preto mali byť odôvodnené objektívnymi kritériami.

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Odôvodnenie 230

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(230)  Rozdielne uplatňovanie pravidiel ochrany koncového používateľa vytvára na vnútornom trhu značné prekážky, ktoré majú vplyv na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a koncových používateľov. Tieto prekážky sa musia zredukovať uplatňovaním rovnakých pravidiel zabezpečujúcich vysokú spoločnú úroveň ochrany v celej Únii. Kalibrovaná úplná harmonizácia práv koncových používateľov, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, by mala podstatne zvýšiť právnu istotu pre koncových používateľov aj poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a mala by výrazne znížiť množstvo prekážok vstupu a zbytočnú administratívnu záťaž vyplývajúcu z fragmentácie pravidiel. Úplná harmonizácia pomáha prekonať prekážky jednotného trhu vyplývajúce z takýchto vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa koncových používateľov a zároveň chráni vnútroštátnych poskytovateľov pred konkurenciou z iných členských štátov. S cieľom dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň ochrany koncových používateľov by niektoré ustanovenia týkajúce sa koncových používateľov mali byť v tejto smernici primerane posilnené na základe najlepších postupov členských štátov. Úplná harmonizácia ich práv zvyšuje dôveru koncových používateľov vo vnútorný trh, pretože využívajú rovnako vysokú úroveň ochrany pri používaní elektronických komunikačných služieb, a to nielen vo svojich členských štátoch, ale aj keď žijú, pracujú alebo cestujú v iných členských štátoch. Členské štáty by si mali zachovať možnosť mať vyššiu úroveň ochrany koncových používateľov, ak je v tejto smernici stanovená výslovná výnimka, a konať v oblastiach, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje.

(230)  Rozdielne uplatňovanie pravidiel ochrany koncového používateľa vytvára na vnútornom trhu značné prekážky, ktoré majú vplyv na poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a koncových používateľov. Tieto prekážky sa musia zredukovať uplatňovaním rovnakých pravidiel zabezpečujúcich vysokú spoločnú úroveň ochrany v celej Únii. Kalibrovaná úplná harmonizácia práv koncových používateľov, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, by mala podstatne zvýšiť právnu istotu pre koncových používateľov aj poskytovateľov elektronických komunikačných služieb a mala by výrazne znížiť množstvo prekážok vstupu a zbytočnú administratívnu záťaž vyplývajúcu z fragmentácie pravidiel. Úplná harmonizácia pomáha prekonať prekážky jednotného trhu vyplývajúce z takýchto vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa koncových používateľov a zároveň chráni vnútroštátnych poskytovateľov pred konkurenciou z iných členských štátov. S cieľom dosiahnuť vysokú spoločnú úroveň ochrany koncových používateľov by niektoré ustanovenia týkajúce sa koncových používateľov mali byť v tejto smernici primerane posilnené na základe najlepších postupov členských štátov. Úplná harmonizácia ich práv zvyšuje dôveru koncových používateľov vo vnútorný trh, pretože využívajú rovnako vysokú úroveň ochrany pri používaní elektronických komunikačných služieb, a to nielen vo svojich členských štátoch, ale aj keď žijú, pracujú alebo cestujú v iných členských štátoch. Poskytovatelia elektronických komunikačných služieb by podobne mali mať istotu, že ustanovenia o koncových používateľoch a podmienky všeobecných povolení sú z hľadiska ochrany koncových používateľov rovnaké. Členské štáty by si mali zachovať možnosť mať vyššiu úroveň ochrany koncových používateľov, ak je v tejto smernici stanovená výslovná výnimka, a konať v oblastiach, na ktoré sa táto smernica nevzťahuje.

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh smernice

Odôvodnenie 231

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(231)  Zmluvy sú významným nástrojom koncových používateľov slúžiacim na zabezpečenie transparentnosti informácií a právnej istoty. Väčšina poskytovateľov služieb v konkurenčnom prostredí bude uzatvárať zmluvy so svojimi zákazníkmi, pretože je to hospodársky žiaduce. Okrem ustanovení tejto smernice platia pre spotrebiteľské transakcie týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb požiadavky existujúcich právnych predpisov Únie o ochrane spotrebiteľa týkajúcich sa zmlúv, a to najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov39 a smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

(231)  Zmluvy sú významným nástrojom koncových používateľov slúžiacim na zabezpečenie transparentnosti informácií a právnej istoty. Väčšina poskytovateľov služieb v konkurenčnom prostredí bude uzatvárať zmluvy so svojimi zákazníkmi, pretože je to hospodársky žiaduce. Okrem ustanovení tejto smernice platia pre spotrebiteľské transakcie týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb požiadavky existujúcich právnych predpisov Únie o ochrane spotrebiteľa týkajúcich sa zmlúv, a to najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ o právach spotrebiteľov39 a smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zahrnutie informačných požiadaviek, ktoré sa môžu vyžadovať aj v zmysle smernice 2011/83/EÚ, do tejto smernice, by nemalo viesť k duplicitnému uvádzaniu tých istých informácií do predbežnej a zmluvnej dokumentácie. Informácie uvedené v zmysle tejto smernice vrátane akýchkoľvek striktnejších a podrobnejších informačných požiadaviek by sa mali zároveň považovať za naplnenie akýchkoľvek rovnakých požiadaviek smernice 2011/83/EÚ.

__________________

__________________

39 Smernica Európskeho parlamentu 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu